{"guid": "77e9de1b-2c60-438e-b6da-063230df2368:8136f4d3-bb0a-4f4d-9eca-4c8d31dd901a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123258330.1", "spisova_znacka": "6Cob/80/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/80/2024 z 29. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2026, sp. zn. 6Cob/80/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6123258330.1", "identifikacne_cislo": "6123258330", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/374", "nazov": "zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/374", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/374-2014"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8136f4d3-bb0a-4f4d-9eca-4c8d31dd901a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123258330.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123258330.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123258330.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/80/2024\n6123258330\n29. 01. 2026\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2026:6123258330.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s.,\nCintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti žalovanému: HDTS, a.s., Dlhá 2/\nB, 900 31 Stupava, IČO: 45 522 219 zastúpený: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Bajkalská 21/A, 821\n01 Bratislava, IČO: 36 862 746 o zaplatenie 10 637,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 11Cb/2/2023 - 118 zo dňa 28.11.2023 v spojení s opravným\nuznesením č. k. 11Cb/2/2023-125 zo dňa 01.02.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 11Cb/2/2023-118 zo dňa 28.11.2023\nv spojení s opravným uznesením č.k. 11Cb/2/2023-125 zo dňa 01.02.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“)\nč. k. 11Cb/2/2023 - 118 zo dňa 28.11.2023 v znení opravného uznesenia č. k. 11Cb/2/2023-125 zo dňa\n01.02.2024 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci\nžalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 776 005\n(ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: HDTS, a.s., Dlhá 2/B, Stupava, IČO: 45 522 219 (ďalej len\nako ,,žalovaný“) rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume vo výške\n10 637,50 eura, poplatok z omeškania 0,05 % denne zo sumy vo výške 3 212,50 eura od 21.03.2020\ndo zaplatenia, poplatok z omeškania 0,05 % denne zo sumy 3 vo výške 712,50 eura od 21.06.2020\ndo zaplatenia, poplatok z omeškania 0,05 % denne zo sumy vo výške 3 712,50 eura od 21.09.2020\ndo zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Zároveň žalovaného\nzaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 575 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 671 ods. 1, § 673, § 674, § 675, §\n685 ods. 1, § 696 ods. 2, § 698 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“),\npodľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka (ďalej len ako „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“), podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“) a podľa\n§ 2 písm. a) zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu (ďalej len ako „zákon č. 374/2014 Z. z.“).\n3. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 13.03.2023,\nsa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 10 637,50 eura, poplatku z omeškania 0,05 ‰ denne\nzo sumy vo výške 3 212,50 eura od 21.03.2020 do zaplatenia, poplatku z omeškania 0,05 ‰ denne\nzo sumy vo výške 3 712,50 eura od 21.06.2020 do zaplatenia, poplatku z omeškania 0,05 ‰ denne\nzo sumy vo výške 3 712,50 eura od 21.09.2020 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe\n\nZmluvy č. 34/2020 o nájme bytových priestorov (ďalej aj ako „zmluva o nájme“) uzatvorenej medzi\nSlovenskou republikou - Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „MZVaEZ SR“) v zastúpení Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Ruskej federácii\n(ďalej aj ako „ako Veľvyslanectvo SR v Moskve“) ako prenajímateľom (ďalej aj ako „prenajímateľ“) a\nspoločnosťou HDTS, a. s., IČO: 45 522 219 ako nájomcom (ďalej aj ako „nájomca“), prenajímateľ\nprenechal nájomcovi predmet nájmu - bytové priestory v Slovenskom dome v Moskve a žalovaný ako\nnájomca sa zaviazal na úhradu nájomného vo výške uvedenej v článku V tejto zmluvy a v lehotách\ndohodnutých v článku VIII. tejto zmluvy. Žalovaný ako nájomca z tohto zmluvného vzťahu neuhradil\nžalobcovi ako prenajímateľovi nájomné dohodnuté v článku VIII. zmluvy za 2. štvrťrok v lehote do\n20.03.2020, za 3. štvrťrok do 20.06.2020 a za 4. štvrťrok do 20.09.2020, za každý štvrťrok vo výške\n3 712,50 eura. V zmysle článku XIII bod 1 tejto zmluvy nájomca uhradil žalobcovi ako prenajímateľovi\nkauciu vo výške 500 eur, ktorú v súlade s týmto článkom prenajímateľ použil na úhradu nedoplatku\nžalovaného a o túto čiastku ponížil výšku neuhradeného nájomného za 2. štvrťrok. V zmysle článku XIII.\nzmluvy je žalobca oprávnený uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania.\nNa základe Dodatku č. 3 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2022/ Slovenská republika MZVaEZ SR zo dňa 02.06.2022, uzatvoreného dňa 27.10.2022 medzi MZVaEZ SR ako správcom\npohľadávky štátu a Slovenskou konsolidačnou, a.s. ako poverenou osobou v zmysle zákona č. 374/2014\nZ. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\npostúpil správca pohľadávky štátu právo vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu, ktorú si žalobca\nuplatňuje v tomto konaní.\nOkresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 29Up/360/2023 zo\ndňa 30.03.2023, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že nárok\nžalobcu v celom rozsahu neuznáva z dôvodu, že tento dostatočne nepreukázal vznik a existenciu jeho\nzáväzku. Žalovaný dôvodil, že predmetom žalobcom uvádzanej nájomnej zmluvy bol nájom bytových\npriestorov v Slovenskom dome v Moskve, ktorý prevádzkuje organizácia Správa účelových zariadení\n(ďalej aj ako „SÚZA“). V roku 2020 nastala však nepredvídateľná okolnosť, a to celosvetová pandémia\n- ochorenia SARS-CoV-2 (COVID-19). V čase covidovej pandémie, t. j. v období od 01.03.2020 do\n31.12.2020, za ktoré je nájomné za prenajatý bytový priestor v zmysle zmluvy predmetom žalovaného\nnároku, mu bolo ako nájomcovi reálne znemožnené využívať prenajaté bytové priestory v celom rozsahu\na to po celé špecifikované obdobie, a to v dôsledku prijatých opatrení a rozhodnutí štátnych orgánov\nv súvislosti s celosvetovou situáciou spôsobenou koronavírusom. Táto skutočnosť odôvodňovala tiež\njeho písomnú žiadosť zo dňa 24.08.2020, adresovanú Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Moskve o\nodpustenie pohľadávky - nájomného resp. žiadosť o zníženie sumy nájmu, ktorej však nebolo vyhovené\na zastával názor, že nemožnosť využívania priestorov zo strany nájomcu bola spôsobená výlučne v\ndôsledku rozhodnutí štátneho orgánu, predmetom ktorého bol jednak absolútny zákaz vycestovania\nmimo územia Slovenskej republiky ako aj komplikácie v súvislosti s vycestovaním do Ruska, t. j.\nzrušením víz a vydávaním nových víz, z dôvodu čoho mu bolo značne znemožnené riešenie väčšiny jeho\nobchodných prípadov. Došlo k úplnej nemožnosti využívania predmetu nájmu v zmysle zmluvy tzn. bol\nzmarený účel zmluvy bez akéhokoľvek pričinenia na strane žalovaného, za ktorý by inak prenajímateľovi\npatril nárok na úhradu nájomného. Uviedol, že prejavil opakovane snahu o vyriešenie celej situácie\nzmiernou cestou, avšak žiadna súčinnosť zo strany žalobcu ako prenajímateľa tomuto poskytnutá nebola\na ktorý jednostranne a nedôvodne nevyhovel jeho žiadosti o dohodu v súvislosti so zrušením nájomného\nvzťahu počas doby nemožnosti vycestovania mimo územia Slovenskej republiky, ani s predčasným\nukončením nájmu, rovnako tak nebola z jeho strany prejavená žiadna ústretovosť a to ani pri snahe\no kompromis v podobe zníženia sumy nájomného. Žalovaný mal za to, že nakoľko v danom období\npredmet nájmu neužíval, a to preukázane z dôvodov na strane žalobcu v postavení štátneho orgánu\n(v zmysle inej štátnej inštitúcie) resp. z dôvodov, ktoré on nezavinil a tieto mu nemôžu byť na ťarchu a\npreto nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva.\nŽalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 16.05.2023 a uviedol, že tvrdenie žalovaného,\nže v období od 01.03.2020 do 31.12.2020 mu bolo reálne znemožnené využívať prenajaté priestory v\ncelom rozsahu, sa nezakladá na pravde. Predmet nájmu sa nachádza v budove Slovenského domu\nv Moskve, pričom počas celej doby nájmu a teda aj počas pandémie Covid-19 Slovenský dom nebol\nuzavretý a užívanie predmetu nájmu nebolo žiadnym spôsobom ani len obmedzené. Obmedzenia sa\ntýkali iba nájmu kancelárskych priestorov, ktoré sa nachádzali priamo v budove Veľvyslanectva SR v\nMoskve, pričom uvedené bolo nájomcom týchto kancelárskych priestorov kompenzované zľavou na\nnájomnom. Žalovaný mal však na základe zmluvy o nájme v nájme bytové priestory nachádzajúce sa v\n\nbudove Slovenského domu v Moskve, a to v súlade s článkom III tejto zmluvy za účelom bývania, pričom\nprávo žalovaného užívať predmetný bytové priestory za účelom bývania zostalo po celú dobu nájmu\nnedotknuté a ničím neobmedzené. Mal za to, že stotožňovať prenajímateľa v rámci tohto zmluvného\nzáväzkového vzťahu s orgánom verejnej moci rozhodujúcim o právach a povinnostiach účastníkov tejto\nzmluvy na báze autoritatívnosti, je zavádzajúce a právne neobstojí. Žiadosti žalovaného o odpustenie\nnájomného resp. zľavu z nájomného MZVaEZ SR nevyhovelo a ani vyhovieť nemohlo, nakoľko neboli\nsplnené zákonné dôvody na takýto postup a MZVaEZ SR s poukazom na znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, môže konať iba v zákonných a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a\nto v súlade so zásadou hospodárneho, efektívneho, účinného a účelného hospodárenia s verejnými\nfinanciami. Žalobca poprel žalovaného tvrdenia o tom, že prenajímateľ neprejavil žiadnu súčinnosť o\nvyriešenie celej situácie zmiernou cestou. Uviedol, že prenajímateľ informoval žalovaného ako nájomcu\no možnosti využívať predmet nájmu v súlade s jeho účelom e-mailom zo dňa 17.09.2020. Zdôraznil,\nže žalovaný predmetné bytové priestory mohol v celom rozsahu a neobmedzene užívať a aj ich\nde facto užíval, čomu nasvedčuje napríklad aj samotná spotreba elektrickej energie prislúchajúca k\npredmetu nájmu (každý byt mal vlastný merač a odpočet sa vykonával mesačne) a ktorá je uvedená v\njednotlivých mesačných vyúčtovaniach nákladov za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním\npredmetu nájmu, z ktorých vyplýva, že v rozhodnom období od apríla 2020 do novembra 2020 žalovaný\nspotreboval určité množstvo elektrickej energie, s výnimkou obdobia december 2020, kedy spotreba\nelektrickej energie je 0 kWh. Navyše z porovnania spotreby elektrickej energie za predmet nájmu v roku\n2019 a v roku 2020 (žalovaný užíval predmet nájmu nielen v roku 2020 ale aj v roku 2019) vyplýva, že\ntáto je v niektorých mesiacoch takmer identická. Rovnako nezanedbateľným faktom je aj to, že nákladov\nza služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním predmetu nájmu za obdobie od apríla 2020\ndo decembra 2020, platil žalovaný takmer pravidelne každý mesiac do pokladne Veľvyslanectva SR v\nMoskve. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že tvrdenie žalovaného o tom, že predmet\nnájmu neužíval, nie je pravdivé a údajné zmarenie účelu nájmu aj vzhľadom na faktické užívanie bytu a\nplatenie nákladov za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním predmetu nájmu, je len ďalším\njeho rozporuplným tvrdením v snahe vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov. Ďalej žalovaný argumentoval,\nže pokiaľ nemal záujem zotrvať v nájomnom vzťahu nie je zrejmé z akého dôvodu doručil prenajímateľovi\n„Výpoveď zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.11.2020“ až dňa 27.11.2020, v ktorej žalovaný zároveň uznal\nsvoje záväzky voči nemu ako prenajímateľovi, keď uviedol „Naše záväzky voči Vám uhradíme“. Vo\nvzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nemožnosť využívania predmetu nájmu spôsobili aj komplikácie v\nsúvislosti s vycestovaním do Ruska žalobca uviedol, že v roku 2020 (apríl - december 2020) bolo\nsíce cestovanie do Ruskej federácie obmedzené, avšak nie nemožné, pričom obmedzenia spočívali v\npovinnej vakcinácií, predkladaní PCR testov (nie iba do cieľovej destinácie, ale aj tranzitujúcich krajín)\na v obmedzení leteckej dopravy. Čo sa týka tvrdenia žalovaného ohľadom zrušenia a vydávania víz\na tým znemožnenia riešenia väčšiny jeho obchodných prípadov, nie je mu zrejmé, akú súvislosť ma\nuvedené k údajnej nemožnosti užívať byt na účel bývania. Platenie nájomného a úhrad za plnenia\nposkytované s užívaním bytu patrí medzi základné povinnosti nájomcu bytu (§ 685 a nasl. OZ). Splnenie\ntejto povinnosti nemožno podmieňovať tým, či prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť nájomcovi\nplný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Tejto povinnosti nie je nájomca zbavený ani v\nprípade, ak prenajímateľ neplní svoju povinnosť odstrániť kvalifikované vady brániace riadnemu užívaniu\nbytu. Z toho vyplýva, že ani v prípade nesplnenia povinnosti prenajímateľa odstrániť závady v byte, nie je\nnájomca oprávnený prestať platiť nájomné. Žalobca zároveň poukázal na to, že povinnosť prenajímateľa\nzabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv a povinnosti nájomcu platiť nájomné, nemá povahu\nvzájomných záväzkov v zmysle ustanovenia § 560 OZ. Žalobca zdôraznil, že prenajímateľ bytového\npriestoru, neznemožnil, ani neobmedzil jeho užívanie žalovanému ako nájomcovi, a preto okolnosti, na\nktoré žalovaný poukazuje (prijaté zákazy, rozhodnutia, opatrenia a iné obmedzenia zo strany štátnej\ninštitúcie) nie sú vadou na predmete nájmu, pre ktorú by nemohol žalovaný užívať predmet nájmu na\ndohodnutý účel bývania.\nV podaní doručenom súdu dňa 06.06.2023 žalovaný zopakoval, že nemal možnosť reálne využívať\nprenajaté priestory v Slovenskom dome v Moskve v zmysle zmluvy o nájme, a to v dôsledku\nprijatých opatrení, a rozhodnutí štátnych orgánov v súvislosti s celosvetovou situáciou, spôsobenou\nkoronavírusom. Žalovaný uviedol, že argumentáciu žalobcu, že jeho žiadosti o odpustenie nájomného\nresp. zľavu z nájomného MZVaEZ SR nevyhovelo a ani vyhovieť nemohlo, považuje za účelovú.\nPredloženú e-mailovú komunikáciu zo strany žalobcu považuje na účely predmetnej veci za irelevantnú,\nnakoľko sám žalobca uvádza, že jeho žiadosti o odpustenie nájomného resp. zľavu z nájomného\nMZVaEZ SR nevyhovelo. Žalovaný zotrvával na tvrdení, že bol zmarený účel zmluvy o nájme bez\n\nakéhokoľvek pričinenia na jeho strane, za ktorý by inak prenajímateľovi patril nárok na úhradu\nnájomného. Tvrdenie žalobcu, že došlo v predmetnej veci k faktickému užívaniu bytu z dôvodu, že došlo\nk plateniu za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním predmetu nájmu, považoval žalovaný\nza zavádzajúce. Ďalej žalovaný argumentoval, že ním vykonané platby v zmysle článku VII. zmluvy o\nnájme, nesúvisia s predmetom sporu (čl. VIII - nájomné), pričom tieto žiadnym spôsobom nepreukazujú\nakékoľvek využívanie predmetu nájmu z jeho strany. Túto skutočnosť nepreukazuje ani údajná spotreba\nelektrickej energie v predmete nájmu, ktorú mal údajne spotrebovať. Tvrdenia žalobcu považuje v tomto\nsmere za ničím nepodložené subjektívne konštatovania, ktoré sa nezakladajú na pravde. Samotné\nužívanie predmetu nájmu opätovne žiadnym spôsobom nepreukazuje ani skutočnosť, že výpoveď z\njeho strany bola datovaná až zo dňa 26.11.2020. Uviedol, že ju zrealizoval až po uplatnení všetkých\nmožných spôsobov resp. po vynaložení snahy vyriešiť vzniknutú situáciu k obojstrannej spokojnosti.\nMal za to, že dôvodnosť požadovaného zníženia sumy nájomného zo strany prenajímateľa bola riadne\npreukázaná, pričom zásada hospodárneho, efektívneho, účinného a účelného hospodárenia s verejnými\nfinanciami nemôže byť aplikovaná na úkor inej tretej osoby - súkromnoprávneho subjektu. Žalovaný\ntvrdil, že konanie žalobcu je podľa neho v rozpore s deklarovanými vyhláseniami štátnych predstaviteľov\npočas obdobia pandémie, súčasne tak v rozpore s platnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na konanie\nštátnych orgánov vo vzťahu k tretím osobám, a v neposlednom rade so zásadou konania v súlade s\ndobrými mravmi.\nSúd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.10.2023, na ktorom žalobca zotrval na žalobe\na žalovaný uviedol, že je štatutárom spoločnosti, ktorá produkuje diagnostické tréningové hokejové\ncentrá a len v Rusku má cca 40 riešení, a preto si prenajali v Slovenskom dome v Moskve byt, aby sa\ntam mohli zdržiavať kvôli podnikaniu s tým, že zmluvu o nájme uzatvorili na dobu jedného roka. Uviedol,\nže prvý kvartál bol v poriadku a byt užívali aj platili nájom. Dňa 16.02.2020 bol vyhlásený núdzový stav a\ndňa 18.03.2020 bolo pozastavené vydávanie ruských víz a tie ktoré boli vydané boli zrušené. Do Ruska\nsa dodnes nevie dostať a má tam ešte veci. Poukázal na to, že v zmluve o nájme sú uvedené konkrétne\nosoby, ktoré boli oprávnené používať byt a nemohli sa z objektívnych dôvodov dostať do Ruska lebo\nmali zrušené víza s Ruskou federáciou, na nové víza museli čakať 4 mesiace, boli karanténne opatrenia\nna slovenskej ako aj ruskej strane a nemohli cestovať z dôvodu zrušenia cestových liniek BratislavaViedeň-Moskva. Ďalej uviedol, že výpoveď zo zmluvy o nájme si uplatniť skôr nemohli, nakoľko netušil,\nže pandémia bude trvať tak dlho.\nSúd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, dňa 18.12.2019 uzavreli MZVaEZ SR v zastúpení\nVeľvyslanectvom SR v Moskve v postavení prenajímateľa a žalovaný v postavení nájomcu zmluvu o\nnájme, ktorou prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi predmet nájmu a to byt nachádzajúci\nsa v objekte Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Moskve (v Slovenskom dome) na 5. nadzemnom\npodlaží, č. bytu SD-509 o výmere 66 m2 a 1 parkovacie miesto v garážach objektu a žalovaný ako\nnájomca sa zaviazal na úhradu nájomného dohodnutého v článku V tejto zmluvy. Nájom bol v zmysle\nčlánku IV. zmluvy o nájme dojednaný na dobu určitú od 01.01.2020 do 31.12.2020. Žalovaný ako\nnájomca sa zaviazal prenajímateľovi uhrádzať nájomné za predmet nájmu vo výške 12 540 eur za dobu\nnájmu a za parkovacie miesto 1 320 eur za dobu nájmu. V článku VI. zmluvy sa žalovaný zaviazal\nna úhradu príspevku na opravu a údržbu objektu vo výške 990 eur za dobu nájmu. V zmysle článku\nVIII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný bude hradiť vyššie uvedené nájomné a príspevok\nna opravu a údržbu predmetu nájmu na účet prenajímateľa štvrťročne vo výške 3 712,50 eura do\ndohodnutých termínov splatnosti t. j. do 25.12.2019, 20.03.2020, 20.06.2020 a 20.09.2020. V článku VII.\nsa zmluvné strany dohodli, že náklady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, najmä vodu (aj\nteplú), stočné, kúrenie, odvoz smetí, upratovanie a pod., bude žalovaný hradiť podľa podielu prenajatej\nplochy predmetu nájmu k všetkým priestorom v objekte. Elektrickú energiu bude hradiť na základe\nskutočnej spotreby. Podľa článku VIII. bod 3 úhradu za tieto služby bude nájomca hradiť mesačne\nv pokladni Veľvyslanectva v Moskve. V zmysle článku XIII. bod 1 tejto zmluvy, nájomca mal uhradiť\nprenajímateľovi do 15 dní po uzavretí zmluvy kauciu vo výške 500 eur a v zmysle článku XIII. bol\nprenajímateľ oprávnený si voči nájomcovi uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň\nomeškania.\nNa základe Dodatku č. 3 k Zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2022/MZVaEZ SR zo dňa\n02.06.2022, uzatvoreného dňa 27.10.2022 medzi MZVaEZ SR ako správcom pohľadávky štátu\na Slovenskou konsolidačnou, a.s. ako poverenou osobou v zmysle zákona č. 374/2014 Z. z. o\npohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, postúpil\n\nsprávca pohľadávky štátu právo vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu, ktorú žalobca uplatňuje v\ntomto konaní.\nV zmysle poslednej výzvy na plnenie zo dňa 02.02.2023, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie\ndlžnej sumy v celkovej výške 10 637,50 eura a to najneskôr do 15.02.2023 inak pristúpi k vymáhaniu\npohľadávky.\nListom zo dňa 24.08.2020 žalovaný požiadal žalobcu o odpustenie nájomného za II a III. kvartál 2020\nz dôvodu nevyužívania priestorov v Slovenskom dome v Moskve pre opatrenia v súvislosti s vírusom\nCovid - 19.\nE-mailom zo dňa 17.09.2020 Veľvyslanectvo SR v Moskve odpovedalo žalovanému na jeho požiadavku\nohľadom poskytnutia zľavy z nájomného a informovalo ho o odsúhlasení zníženia nájomného zo strany\nMZVEZ SR, ale len pre kancelárske priestory, pretože prístup do bytových priestorov nebol počas\nprísnych opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 zo strany Veľvyslanectva SR v Moskve nijakým\nspôsobom obmedzený.\nListom zo dňa 26.02.2021 žalovaný požiadal žalobcu, aby ešte raz prehodnotil posledné stanovisko\na skúsil odkomunikovať s MZVaEZ SR uvedenú situáciu a aspoň čiastočne spravili finančné úľavy z\nhľadiska nájmu.\nListom zo dňa 26.11.2020 žalovaný vypovedal prenajímateľovi zmluvu o nájme ku dňu 30.11.2020.\nSúd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a\ndospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme\nbytu podľa OZ (§ 685 a nasl.).\nSúd prvej inštancie dôvodil, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu prenechal byt\nžalovanému, ktorý bol povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v súlade\ns nájomnou zmluvou. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Platenie nájomného je základnou\npovinnosťou nájomcu podľa § 685 Občianskeho zákonníka a žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil. Súd\nprvej inštancie neuznal obranu žalovaného, že prenajatý byt nemohol užívať v dôsledku objektívnych\nokolností a následných rozhodnutí zo strany štátnych inštitúcií, zákazov, opatrení a obmedzení zo strany\nštátnych inštitúcií, ktoré vystupujú v postavení žalobcu, pričom poukazoval v tejto súvislosti na ust. §\n673 OZ, teda na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy. Podľa názoru súdu sa na nájom bytu vzťahujú\nosobitné ustanovenia a konkrétna úprava vád bytu (§ 698 OZ), v zmysle ktorej má nájomca právo na\nprimeranú zľavu z nájomného, iba v prípade vady, ktorá sa týka bytu a ktorú prenajímateľ neodstránil.\nTakáto vada bytu v konaní nebola preukázaná. Zákazy, rozhodnutia, opatrenia zo strany štátu resp.\nštátnych inštitúcií nie sú vadou predmetu nájmu, pre ktorú by žalovaný nemohol predmetný byt užívať\nna dohodnutý účel bývania a za ktorú nesie zodpovednosť prenajímateľ. Predmet nájmu sa nachádza\nv budove Slovenského domu v Moskve, pričom počas celej doby nájmu a teda aj počas pandémie\nCovid-19, nebol podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, Slovenský dom v Moskve uzatvorený\na užívanie predmetu nájmu nebolo žiadnym spôsobom obmedzené. Prenajímateľ neznemožnil ani\nneobmedzil žalobcovi ako nájomcovi užívanie bytu a byt nemal žiadne vady, ktorých odstránenie je\nresp. bolo vo faktickej moci prenajímateľa. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal neplnenie si\npovinností prenajímateľa vyplývajúcich zo zmluvy o nájme, ktoré by zakladali nárok žalovaného na\nprimeranú zľavu z nájomného. Žalobca dokonca preukázal, že žalovaný počas trvania nájmu bytu hradil\npoplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu do pokladne Veľvyslanectva SR v Moskve,\ntzn. priamo v objekte, kde sa prenajatý byt nachádza. Žalobca predložil doklady o spotrebe elektrickej\nenergie a z ktorých vyplýva, že, spotreba elektrickej energie bola porovnateľná so spotrebu žalovaného\nz predchádzajúceho roku, kedy mu nebránila covidová pandémia v užívaní bytu. Samotný žalovaný\nna pojednávaní potvrdil, že prenajatý byt uvoľnil až v septembri 2020. Žalovaný tvrdil, že prenajímateľ\n(žalobca) jednostranne a nedôvodne nevyhovel jeho žiadosti ako nájomcu vo veci dohody v súvislosti so\nzrušením nájomného vzťahu počas doby nemožnosti vycestovania mimo územia Slovenskej republiky,\nani s predčasným ukončením nájmu. Žalovaný výpoveď zo zmluvy doručil žalobcovi až dňa 27.11.2020.\nNavyše vo svojej výpovedi už zľavu ani odpustenie nájmu nežiadal, naopak uviedol, že „naše záväzky\nvoči Vám uhradíme“. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalovaný porušil svoju povinnosť\nplatiť nájomné za 2., 3. a 4. štvrťrok kalendárneho roka. Žalovanému tak vznikol nedoplatok na\n\nnájomnom v sume vo výške 10 637,50 eura (po odrátaní zaplatenej kaucie), a preto súd žalobe v celom\nrozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy. Keďže sa žalovaný s peňažným plnením,\nna ktoré bol povinný, dostal do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie poplatku z omeškania\nz dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých súm nájomného tak, ako bola táto\ndojednaná v zmluve o nájme. Pokiaľ ide o výšku poplatku z omeškania súd ho priznal vo výške, ako si\nho žalobca uplatnil, nakoľko táto výška neodporovala § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako\n„CSP“), nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie v celom rozsahu, v ktorom namietal\nporušenie ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP súdom prvej inštancie a odvolaciemu súdu navrhol\nnapadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Za nespornú označil skutočnosť, že na\nzáklade o nájme prenajímateľ prenechal mu ako nájomcovi predmet nájmu s tým, že sa zaviazal na\núhradu nájomného vo výške uvedenej v článku V. tejto zmluvy a v lehotách dohodnutých v jej článku VIII..\nŽalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že z jeho strany nedošlo\nk úhradám nájomného podľa článku VIII. zmluvy o nájme v celom rozsahu a ktorú odôvodnil už v\nrámci konania pred súdom prvej inštancie a to najmä, avšak nie výlučne skutočnosťou, že z dôvodu\ncelosvetovej pandémie došlo k reálnemu znemožneniu užívania prenajatých bytových priestorov v\nzmysle tejto zmluvy.\nS poukazom na výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 27.10.2023, žalovaný\nopätovne poukázal na to, že Slovenská republika, v mene ktorej vystupuje MZVaEZ SR (t. j. subjekt\nprávneho predchodcu žalobcu), že aj dcérske spoločnosti sú inštitúcie, ktoré majú zabezpečovať\nobhajobu slovenských záujmov v zahraničí, teda aj podporu podnikateľskej činnosti. Slovenský dom v\nMoskve je prevádzkovaný za týmto účelom. Zdôraznil, že vláda Slovenskej republiky konala v danom\nprípade v mene Slovenskej republiky. Rovnako tak MZVaEZ SR vystupovalo po celú dobu v zmluvnom\nvzťahu so žalovaným v mene Slovenskej republiky. Mala za to, že je nesporné, že týmto rozhodnutím\nvlády Slovenskej republiky boli obmedzené možnosti z hľadiska praktického pohybu osôb a tým aj\nvyužitia predmetu nájmu v zmysle zmluvy o nájme. Zároveň žalovaný poukázal na to, že premiérom\nbol daný dokonca verejný prísľub, že vláda Slovenskej republiky bude riešiť túto situáciu v prospech\npodnikateľskej obce.\nŽalovaný uviedol, že počas roku 2020 viackrát upozorňoval Slovenský dom v Moskve ako\nprevádzkovateľa dotknutej nehnuteľnosti na potrebu riešenia tejto závažnej situácie a bol ubezpečovaný,\nže vzniknutý nepriaznivý stav sa bude systémovo riešiť. Poukázal na to, že v zmluve o nájme musel\nbyť vymenovaný menovite zoznam osôb, ktoré môžu využívať predmet tejto zmluvy, pričom na nich sa\nnevzťahovali v tom čase ani výnimky, ktoré boli v rámci vzniknutej situácie osobám s osobitným statusom\nvydávané za účelom vycestovania. Argumentoval, že žiadna z týchto osôb sa pritom nenachádzala v\nrelevantnom období na území Ruskej federácie, všetky osoby boli na Slovensku a z dôvodu vyhlásených\nopatrení zo strany štátu nemohli legálne vycestovať. Je preto objektívne nemožné zo strany žalovaného\nakokoľvek inak preukázať nemožnosť užívania predmetu zmluvy z obdobia, kedy do neho nemal\nakýkoľvek prístup, a to bez vlastného zavinenia, výlučne z dôvodu rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré\nplne rešpektoval. Preto účel nájmu nemohol byť objektívne naplnený ani z pohľadu prenajímateľa,\nnakoľko predmet nájmu nemohol byť užívaný v súlade s jej znením a to bez akéhokoľvek pričinenia na\njeho strane, za ktorý by inak prenajímateľovi patril nárok na úhradu nájomného.\nŽalovaný aj naďalej zastával názor, že napriek osobitnej úprave nájmu bytu podľa § 698 OZ, na\nktorý poukazuje žalobca, je na predmetnú situáciu (vzhľadom na okolnosti a dôvody zmarenia resp.\nobmedzenia účelu zmluvy), nevyhnutné aplikovať tiež ustanovenia OZ z časti obsahujúcej všeobecné\nustanovenia o nájme (§ 673 OZ), nakoľko zákon nevylučuje, aby sa popri osobitnej úprave v otázkach,\nktoré táto neupravuje, uplatnila aj úprava všeobecných ustanovení.\n\nV danej veci § 698 OZ upravuje len špecifické prípady, za ktoré zodpovedá prenajímateľ, avšak tu\nžalovaný opakovane tvrdí, že predmet nájmu nemohol užívať v celom rozsahu v dôsledku rozhodnutí\niného štátneho orgánu. Žalovaný má za to, že dôvodnosť požadovaného zníženia sumy nájomného\nzo strany prenajímateľa bola riadne preukázaná, pričom zásada hospodárneho, efektívneho, účinného\na účelného hospodárenia s verejnými financiami nemôže byť aplikovaná na úkor inej tretej osoby súkromnoprávneho subjektu.\n5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 27.02.2024, ktorý s podaným\nodvolaním vyjadril svoj nesúhlas a zdôraznil správnosť napadnutého rozsudku, ktorý navrhoval potvrdiť.\nŽalobca nepovažoval za potrebné opakovať svoju argumentáciu z predchádzajúceho konania a uviedol,\nže na nej zotrváva.\nK tvrdeniu žalovaného o aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme (§ 673 OZ)\nžalobca uviedol, že pri nájme bytu (ako osobitne vymedzeného predmetu nájmu) nemožno aplikovať\nvšeobecné ustanovenie § 673 OZ o neplatení nájomného pre vadu akejkoľvek veci v nájme a v tejto\nsúvislosti poukázal na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky I. US 371/2023-15 „Ústavný súd\nv týchto súvislostiach považuje za potrebné uviesť, že vzájomný vzťah jednotlivých režimov nájomného\nsa riadi zásadou, že osobitná úprava ruší úpravu všeobecnú (lex specialist derogat legi generali).“\nVšeobecná úprava nájomného v ustanovení § 673 OZ tak ustupuje osobitným ustanoveniam nájomného\nza byt, ktoré majú v konkrétnom prípade aplikačnú prednosť. Žalobca zdôraznil, že zmluva o nájme bola\nuzatvorená na základe ustanovení § 685 a nasl. OZ a účelom nájmu podľa článku III. tejto zmluvy bolo\nužívať predmet nájmu na bývanie.\nZároveň žalobca poukázal, že v zmysle ustanovenia § 698 ods. 1 OZ, nájomca má právo na primeranú\nzľavu iba v prípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám bytu alebo domu, teda ide o závadu,\nktorá sa priamo týka bytu. Prenajímateľ neznemožnil ani neobmedzil užívanie bytu a byt nemal žiadne\nvady, ktorých odstránenie je resp. bolo vo faktickej moci prenajímateľa. Okolnosti, na ktoré žalovaný\nopakovane poukazuje nie sú vadou na predmete nájmu, za ktorú nesie zodpovednosť prenajímateľ a s\ntouto skutočnosťou sa správne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.\nŽalobca tiež poukázal, na skutočnosť, že žalovaný počas trvania nájmu byt aj riadne užíval a o tejto\nskutočnosti súdu predložil doklady preukazujúce, že žalovaný hradil poplatky za služby spojené s\nužívaním predmetu nájmu do pokladne Veľvyslanectva SR v Moskve t. j. priamo v objekte, kde\nsa prenajatý byt nachádza. Za nemenej dôležitý aspekt oprávnenosti uplatneného nároku žalobca\npovažoval aj skutočnosť, že žalovaný uznal svoj záväzok v celej výške vo výpovedi zmluvy o nájme\nbytov zo dňa 26.11.2020.\n6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v\nzmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380\nCSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n7. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n8. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových\nokolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n9. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n10. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n\n11. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné\npodmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval\nvylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, f) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, g) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, h) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky\nprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, ch) rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n12. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n13. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\n14. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n15. Podľa § 379 CSP písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od\nrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.\n16. Podľa § 380 ods.1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n17. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,\naj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n19. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom\nžalovaným voči napadnutému rozsudku a jeho úlohou bolo preskúmať, či súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a či súd prvej inštancie vec správne\nprávne posúdil.\n20. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného, vyjadrením žalobcu\nk odvolaniu žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia § 220\nods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým\na právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie sa dostatočným,\nnáležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami\npodstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so\nzásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,\nktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.\n21. Predmetom konania bol nárok žalobcu (právneho predchodcu prenajímateľa) voči žalovanému ako\nnájomcovi za neuhradené nájomné na základe uzatvorenej zmluvy o nájme vo výške uplatnenej touto\nžalobou.\n22. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako nájomca neuhradil žalobcovi, ktorého právnym\npredchodcom bol prenajímateľ, nájomné dohodnuté v článku VIII. zmluvy o nájme za 2. štvrťrok v lehote\ndo 20.03.2020 v sume vo výške 3 712,50 eura, za 3. štvrťrok do 20.06.2020 v sume vo výške 3 712,50\n\neura a za 4. štvrťrok do 20.09.2020 v sume vo výške 3 712,50 eura, celkovo spolu sumu vo výške 10\n637, 50 eura.\n23. V konaní bolo sporné, či žalovaný ako nájomca mal právo na zľavu z nájomného v zmysle § 673\nOZ pre vadu resp. na jeho odpustenie a to z dôvodu, že nájomca nemal reálne možnosť užívať predmet\nnájmu v dôsledku reštrikcií počas pandémie Covidu 19.\n24. K odvolacej námietke žalovaného, že v dôsledku pandémie COVID-19 v období od 01.03.2020\ndo 31.12.2020 nemohol riadne užívať predmet nájmu (bytové priestory), a preto mu bol žalobca\npovinný poskytnúť zľavu z nájomného resp. nájomné odpustiť a že uvedené skutočnosti komunikoval\nso žalobcom, ktorý mu však odpustenie nájmu ani jeho zníženie neposkytol a že na predmetnú situáciu\n(vzhľadom na okolnosti a dôvody zmarenia resp. obmedzenia účelu zmluvy) bolo nevyhnutné aplikovať\ntiež ustanovenia OZ v časti obsahujúcej všeobecné ustanovenia o nájme (§ 673 OZ), a preto mal za to, že\nsúd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôsledky reštrikcií počas pandémie Covidu 19 a nesprávne vec\nprávne posúdil, keď uvedené citované ustanovenie neaplikoval, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje\ns názorom súdu prvej inštancie a to, že na nájom bytu sa vzťahujú osobitné ustanovenia a konkrétna\núprava vád bytu (§ 698 OZ), v zmysle ktorej má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného, iba\nv prípade vady, ktorá sa týka bytu a ktorú prenajímateľ neodstránil, pričom v danom prípade, takáto\nvada bytu v konaní zo strany žalovaného nebola preukázaná žiadnym relevantným dôkazom, t. j. že\nprenajímateľ si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o nájme a ktoré by zakladali nárok\nžalovaného na primeranú zľavu z nájomného.\nV nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že pri nájme bytu (ako osobitne\nvymedzeného predmetu nájmu) nemožno aplikovať všeobecné ustanovenie § 673 Občianskeho\nzákonníka o neplatení nájomného pre vadu akejkoľvek veci v nájme. Súd prvej inštancie správne\naplikoval kolízne pravidlo - hierarchické kritérium, lex specialis derogat legi generali (doslovne\nkonkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon) - konkrétnejšia norma má prednosť pred normou\nvšeobecnejšou, subsidiárnou, ktorá sa uplatní len tam, kde osobitný zákon vec sám neupravuje.\nVšeobecná úprava nájomného v § 673 Občianskeho zákonníka ustupuje osobitným ustanoveniam\nnájomného za byt, ktoré majú v konkrétnom prípade aplikačnú prednosť, rovnako ako ustanovenia §\n698 ods. 1 OZ upravujúceho vady bytu, v zmysle ktorého nájomca má právo na primeranú zľavu iba v\nprípade, pokiaľ sa tento nárok uplatňuje voči vadám bytu a teda ide o závadu, ktorá sa priamo týka bytu.\nOdvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s touto\notázkou a správne vyhodnotil, že žalovanému nevznikol zákonný nárok na zľavu z nájomného za ním\noznačené vady súvisiace s užívaním predmetu nájmu.\nV nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že zákazy, rozhodnutia, opatrenia zo strany\nštátu resp. štátnych inštitúcií nie sú vadami predmetu nájmu, pre ktoré žalovaný nemohol predmetný\nbyt užívať na dohodnutý účel bývania a za ktoré by mal niesť zodpovednosť prenajímateľ (právny\npredchodca žalobcu).\nĎalej k argumentácii žalovaného, že predmet nájmu nemohol reálne užívať počas pandémie COVID -19\nv období od 01.03.2020 do 31.12.2020 v dôsledku vydaných opatrení, a preto sa stalo plnenie zo zmluvy\no nájme nemožným, odvolací súd uvádza, že tieto opatrenia boli vydané ako dočasné normatívne právne\nakty vo vzťahu k ich účinnosti, a preto nie sú dôvodom právnej nemožnosti plnenia trvalého charakteru,\nktorá by mala za následok zánik nájomnej zmluvy ex lege v dôsledku nemožnosti plnenia v zmysle\nustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka resp. § 352 Obchodného zákonníka (k tomu viď uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 89/2001, v ktorom sa uvádza: „nemožnosť plnenia,\nako spôsob zániku záväzku v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka musí mať trvalý charakter“).\nV konaní bolo preukázané, že prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi neznemožnil a ani, že ho\nneobmedzil v užívaní predmetu nájmu. Naopak žalobca predložil v konaní doklady o spotrebe elektrickej\nenergie a že počas trvania nájmu bytu prenajímateľovi hradil poplatky za služby spojené s užívaním\npredmetu nájmu priamo do pokladne Veľvyslanectva SR v Moskve. Ďalej bolo v konaní preukázané, že\nžalobca potvrdil, že predmet nájmu (byt), uvoľnil až v septembri 2020 a že výpoveď zo zmluvy o nájme\ndoručil žalobcovi až dňa 27.11.2020, v ktorej uviedol, že „naše záväzky voči Vám uhradíme“.\n\nV danom prípade si prenajímateľ teda naďalej plnil svoju povinnosť z nájomnej zmluvy - nájomcovi\numožňoval využívať predmet nájmu na dohodnutý účel, avšak prijaté opatrenia nájomcovi ukladali\npovinnosti v súvislosti s opatreniami počas pandémie COVID-19, ktoré mu však nezakazovali ako\nnájomcovi užívať predmet nájmu, a preto bol nájomca povinný platiť prenajímateľovi dohodnuté\nnájomné, pokiaľ zmluva o nájme trvala.\nNa základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že nebola naplnená dikcia zákona pre zánik nájomnej\nzmluvy, v zmysle ktorej dochádza k jej zániku v dôsledku nesplniteľnosti záväzku (nájomcu) na základe\ntrvalej zmeny právneho predpisu.\nPredmetná zmluva o nájme upravovala vo všeobecnosti dôvody ukončenia nájmu, ktoré však\nneupravovali možnosť zániku/okamžitého skončenia nájomnej zmluvy v dôsledku objektívnej právnej\nskutočnosti t. j. neobsahovala žiadne ustanovenie o vyššej moci, mimoriadnych situáciách, núdzovom\nstave, ani žiadne obdobné ustanovenie, ktoré by upravovalo vylúčenie/obmedzenie povinnosti nájomcu\nplatiť nájomné na základe vzniku nejakej právnej skutočnosti, alebo zánik nájomnej zmluvy na základe\ntýchto alebo obdobných dôvodov.\nOdvolací preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n25. Ďalšie žalovaným namietané skutočnosti o tom, že žalobca nepreukázal dokladmi o spotrebe\nelektrickej energie, že by predmet nájmu reálne užíval, odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní\nnepreukázal, že tieto doklady nie sú pravdivé a tak neuniesol bremeno svojho tvrdenia, keďže ho\nnepodoprel žiadnym relevantným dôkazom.\nOdvolací preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n26. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu\npred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.\n27. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru,\nže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovanou a súd prvej inštancie pri vydaní rozsudku\npostupoval procesne správne, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.\n1 CSP.\n29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v\ncelom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením.\n34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cb/2/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "5189a799-d5a8-4795-8ebe-ed5ce37c3276:616db1bc-861b-4e33-ae1a-69001e393d93", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/2/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 11Cb/2/2023 z 24. 3. 2023", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2023-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5189a799-d5a8-4795-8ebe-ed5ce37c3276:616db1bc-861b-4e33-ae1a-69001e393d93"}], "citovane_v": []}