Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/73/2024 z 26. 3. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2026, sp. zn. 6Cob/73/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6122444744.1 Krajský súd Bratislava | 6Cob/73/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:6122444744.1 | 2026-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2b74c7c-2064-4cec-8c9b-e753c9b717c9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122444744.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 6Cob/73/2024 6122444744 26. 03. 2026 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2026:6122444744.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. B., I. P. 3, XXX XX T. T., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Andrej Staroň, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 036,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/100/2022-90 zo dňa 26.10.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/100/2022-90 zo dňa 26.10.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. B1-39Cb/100/2022-90 zo dňa 26.10.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) rozhodol v právnej veci žalobcu: JUDr. Z., I. P. X, XXX XX T. T., O.: XX XXX XXX (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,poistník“) proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,poisťovateľ“ alebo aj ako ,,poisťovňa“), o zaplatenie 1 036,40 eura s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 036,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 036,40 eura odo dňa 14.10.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 517 ods. 2, § 797 a § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 14.10.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica proti žalovanému zaplatenia sumy 1 036,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 036,40 eura od 14.10.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dôvodil, že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky JEEP GRAND CHEROKEE, EČV: T (ďalej len ako „motorové vozidlo“) a ako poistník uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla č. 6595681358, predmetom ktorej bolo poistenie tohto motorového vozidla (ďalej len ako „zmluva o havarijnom poistení“). Žalobca uviedol, že dňa 14.05.2022 došlo k poistnej udalosti, ktorej bol jedným z účastníkov a vznik tejto poistnej udalosti bol oznámený žalovanému. Likvidácia poistnej udalosti bola u žalovaného vedená pod č. 9852206018. Ďalej žalobca uviedol, že uzavrel so spoločnosťou VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36 668 605 (ďalej len ako „spoločnosť VH Autoservis, s.r.o.“) zmluvu o oprave veci, a to na základe objednávky č. W 34903. Po oprave motorového vozidla mu vystavila spoločnosť VH Autoservis, s.r.o. faktúru č. DF22 63 zo dňa 06.06.2022, splatnú dňa 20.06.2022 na sumu 3 188,40 eura s DPH. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 28.09.2022 (ďalej len ako „oznámenie poistnom plnení“) oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a že mu priznáva poistné plnenie za poškodené osobné motorové vozidlo po odpočítaní DPH a spoluúčasti vo výške 1 420,60 eura. Z oznámenia o poistnom plnení a z prílohy k nemu vyplýva, že žalovaný nepriznal žalobcovi plnú náhradu za pracovné úkony a plnú náhradu za použité náhradné diely v celkovej výške 1 036,40 eura. Žalobca dôvodil, že žalovaný nepopieral výšku spôsobenej škody, avšak v oznámení o poistnom plnení neuviedol žiadny kvalifikovaný právny dôvod, na základe ktorého pristúpil k zníženiu poistného plnenia za pracovné úkony a náhradné diely. Tvrdil, že predložil žalovanému hodnoverné doklady za opravu motorového vozidla, a to faktúru č. DF22 63, ktorú uhradil spoločnosti VH Autoservis, s.r.o. a žiadal zaplatiť iba toľko, čo zaplatil za opravu motorového vozidla. Žalovaný v oznámení uviedol, že priznal primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25 eur bez DPH/Nh a cenu alternatívnych náhradných dielov. Žalobca mal za to, že žalovaný mu neoprávnene a bez akýchkoľvek podrobných vysvetlení, teda uvedenia na základe ktorých ustanovení zákona, zmluvy o havarijnom poistení, poistných podmienok, krátil poistné plnenie. Zastával názor, že skutočnosť, že motorové vozidlo bolo opravované v servise, ktorý nie je autorizovaným opravcom žiadnym spôsobom neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a táto skutočnosť nemôže byť ani dôvodom na krátenie poistného plnenia. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24.10.2022 platobný rozkaz sp.zn. 18Up/1416/2022, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 02.11.2022, v ktorom uviedol, že listom zo dňa 28.09.2022 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 27.09.2022, na základe ktorého mu na účet poukázal poistné plnenie v sume 1 420,60 eura. Dôvodil, že pri výpočte poistného plnenia boli žalobcovi priznané primerané náklady na cenu práce vo výške 25 eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Poistné plnenie za pneumatiky priznal znížené o 20 % z dôvodu, že žalobca nepredložil nadobúdacie doklady. Zároveň nepriznal žalobcovi poistné plnenie za výmenu snímačov tlaku, pretože ich výmena nebola žalobcom preukázaná. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil, že pre stanovenie, čo je v konkrétnom prípade poistnou udalosťou a v akom rozsahu má poistený právo na poistné plnenie je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou. Žalovaný uviedol, že na uvedený prípad poistenia sa okrem iného vzťahujú Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej aj ako „ZD“ alebo aj ako ,,zmluvné dojednania“) s tým, že poukázal na čl. IX ods. 1, čl. IX ods. 2 písm. c/ a čl. IX ods. 3 ZD. Ďalej žalovaný dôvodil, že pri rozsahu výplaty poistného plnenia, v zmysle príslušných ustanovení OZ a zmluvných dojednaní, ktoré je poistiteľ povinný poskytnúť, je vždy potrebné zohľadniť hľadisko účelnosti a primeranosti. Poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli vynaložené účelne a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných dielov. Argumentoval, že výška poistného plnenia nie je daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Tvrdil, že v oznámení o poistnom plnení žalobcovi vyšpecifikoval všetky dôvody, pre ktoré bolo určené poistné plnenie vo výške 1 420,60 eura. Uviedol, že priznal primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške, ktorá zodpovedá cene práce neautorizovaných servisov v danom mieste a čase. Dôvodil, že žalobca aj napriek výzve nepredložil nadobúdacie doklady k pneumatikám, a preto v zmysle čl. IX ods. 2 písm. d/ ZD pri výpočte plnenia nákladov na opravu rozpočtom bez predloženia účtovných dokladov vychádzal zásadne z kalkulácie nákladov na opravu vozidla vyhotovenej po obhliadke vozidla. V oznámení o poistnom plnení uviedol aj to, že nepriznal poistné plnenie za výmenu snímačov tlaku, nakoľko ich výmenu nemal dôveryhodne preukázanú. Žalovaný mal za to, že v oznámení o poistnom plnení riadne a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré znížil poistné plnenie. Ďalej žalovaný uviedol, že autoservis účtoval žalobcovi cenu normohodiny za mechanickú prácu vo výške 60 eur bez DPH, ktorú stanovenú cenu normohodiny nepovažoval za primeranú a zodpovedajúcu príslušnému regiónu, v ktorej bola oprava poškodeného motorového vozidla realizovaná. Tvrdil, že žalobca bol pred podpisom poistnej zmluvy oboznámený so znením zmluvných dojednaní a tým aj s čl. IX ods. 2. písm. c/ ZD. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi najvyššiu sumu za prácu v zmysle zmluvných dojednaní. Žalovaný taktiež namietal žalobcom uplatnené úroky z omeškania. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017 a uviedol, že začal bez zbytočného odkladu šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ práva na poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené, a preto sa nemohol dostať do omeškania s úhradou poistného plnenia. Argumentoval, že ukončil šetrenie dňa 27.09.2022 a vyplatil poistné plnenie vo výške 1 420,60 eura dňa 28.09.2022, teda dodržal zákonom stanovenú 15 - dňovú lehotu na plnenie. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Žalobca vo vyjadrení k veci uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí so skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol v podanom odpore, pričom ho považoval za nedôvodný a účelový. Žalobca poukázal na čl. XVII ods. 27 a 29 ZD, pričom zastával názor, že podľa uvedených ustanovení ZD nikdy nie je možné naplniť definíciu autorizovanej opravovne, a tým ani nezmluvnej opravovne, nakoľko žiadna obchodná spoločnosť zaoberajúca sa opravou motorových vozidiel nemôže mať ako predmet činnosti zapísaný predaj vozidiel značky JEEP. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný odkázal na príslušné ustanovenia ZD, podľa ktorých postupoval, nie je možné tento spôsob postupu aplikovať v danom prípade, keďže definícia autorizovaného servisu v ZD je neurčitá a v podstate nesplniteľná. K námietke nepreukázania nadobúdacích dokladov od náhradných dielov žalobca uviedol, že nadobúdacie doklady, ktoré preukazujú nadobudnutie originálnych dielov žalovanému predložil, a to faktúru za opravu motorového vozidla, v ktorej sú uvedené všetky použité náhradné diely, ako aj ceny mu účtované zo strany servisu. Práve vystavená faktúra za opravu motorového vozidla, ktorú predložil žalovanému je doklad, na základe ktorého nadobudol originálne náhradné diely použité na opravu motorového vozidla. Ďalej uviedol, že z odporu žalovaného vyplýva, že mal postupovať pri likvidácií poistnej udalosti v časti náhradných dielov podľa čl. IX. ods. 2 písm. d/ ZD formou rozpočtu, keď pri výpočte plnenia nákladov na opravu mal vychádzať z kalkulácie nákladov na opravu vozidla vyhotovenej poisťovňou po obhliadke vozidla. Namietal, že žalovaný žiadnu kalkuláciu nepredložil, nemal tak dôvod a ani právo likvidovať poistnú udalosť v časti náhradných dielov formou rozpočtu, keďže predložil žalovanému hodnoverné doklady za opravu vozidla, a to faktúru č. DF22 63 vystavenú spoločnosťou VH Autoservis, s.r.o. a zároveň spolu s týmto vyjadrením predložil súdu aj ďalšie doklady preukazujúce pôvod použitých náhradných dielov. Pokiaľ ide o nepriznané plnenie za výmenu snímačov tlaku, ktorých výmenu považuje žalovaný za údajne nedôveryhodne preukázanú žalobca uviedol, že výmena snímačov tlaku v pneumatikách vyplýva jednak z faktúry za opravu vozidla, ako aj z dokladov o pôvode použitých náhradných dielov, a preto je z tohto dôvodu krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného v tejto časti nedôvodné. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že žalovaný mu nedôvodne krátil poistné plnenie o žalovanú sumu, čím sa dostal do omeškania s úhradou poistného plnenia v plnej výške, a preto mu vznikol nárok na úhradu zákonných úrokov z omeškania. Žalovaný sa podaním zo dňa 16.03.2023 vyjadril k veci tak, že nesúhlasil so žalobcovou interpretáciou čl. XVII ods. 27 ZD. Dôvodil, že žalobca nepreukázal nadobudnutie náhradných dielov relevantným spôsobom, nakoľko mu predložil neúplné nadobúdacie doklady bez uvedenia nadobúdacích cien za náhradné diely, z ktorých nie je možné určiť cenu týchto náhradných dielov. Cena, ktorú účtoval servis žalobcovi za náhradné diely nie je cena, za ktorú boli tieto náhradné diely nadobudnuté. Z neúplného nadobúdacieho dokladu nie je schopný riadne určiť náklady vynaložené na kúpu náhradných dielov a preto určil náklady na obstaranie náhradných dielov rozpočtom. Čo sa týka výmeny snímačov tlaku, skutočnosť, že tieto boli uvedené vo faktúre nepreukazuje ich skutočnú výmenu a najmä dôvodnosť tejto výmeny. Súd považoval medzi stranami za nesporný vznik poistnej udalosti, uzatvorenie havarijného poistenia žalobcu u žalovaného, výšku poskytnutého poistného plnenia v sume 1 420,60 eura, ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 28.09.2022, ako aj aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. Medzi stranami bola sporná len výška priznanej normohodiny práce za opravu motorového vozidla v sume 25 eur bez DPH, neposkytnutie náhrady za použité náhradné diely a žalobcom uplatnený úrok z omeškania. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca ako poistník uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom zmluvu o havarijnom poistení, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla žalobcu. Dňa 14.05.2022 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo toto motorové vozidlo poškodené. Žalobca oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti, ktorá bola vedená a likvidovaná žalovaným pod číslom 98522026018. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou VH Autoservis, s. r. o. zmluvu o oprave veci. Spoločnosť VH autoservis, s. r. o. vystavila žalobcovi za opravu motorového vozidla faktúru č. DF22 63 zo dňa 06.06.2022 v sume 3 188,40 eura s DPH. Žalovaný listom zo dňa 28.09.2022 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a že priznáva poistné plnenie za poškodené motorové vozidlo po odpočítaní DPH a spoluúčasti vo výške 1 420,60 eura. Pri výpočte poistného plnenia žalovaný priznal podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.09.2022 primerané náklady na cenu práce (normohodina) vo výške 25 eur bez DPH/hod., poistné plnenie za pneumatiky znížené o 20 % z dôvodu, že žalobca nepredložil nadobúdacie doklady a nepriznal žalobcovi poistné plnenie za výmenu snímačov tlaku, pretože ich výmenu nemal žalobcom preukázanú. Nepriznaná časť poistného plnenia bola v sume 1 036,40 eura. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sporoval nárok na poistné plnenie v uplatnenej výške s poukazom na znenie zmluvných dojednaní. Podľa čl. IX ods. 3 ZD sa strany dohodli, že primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu vozidla v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach. Ďalej sa v ZD uvádza, že poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni (čl. IX ods. 4 ZD). Podľa čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD sa pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 eur bez DPH. Ďalej súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca predložil faktúru č. DF22 63 zo dňa 06.06.2022 znejúcu na sumu 3 188,40 eura s DPH a k nej prislúchajúcu kalkuláciu č. MRJ1021, podľa ktorej opravca účtoval za normohodinu práce sumu vo výške 60 eur bez DPH. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.09.2022 žalovaný priznal za normohodinu len sumu 25 eur bez DPH. Žalovaný však sumu účtovanú opravcom za opravu motorového vozidla vo výške 60 eur bez DPH ako neprimeranú v danom regióne a čase pri oprave podobného vozidla účinne nepoprel. Žalovaný výšku normohodiny práce rozporoval len v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o havarijnom poistení a v nej zmluvne dohodnutou výškou za normohodinu práce. Súd dospel k záveru, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť neposkytnutia plnenia v žalobcom uplatnenej výške, zatiaľ čo žalobca svoj nárok preukázal priloženými dôkazmi. Súd prisvedčil argumentácii žalobcu, že žalovaný nepreukázal v konaní, že by nejakú opravovňu žalobcovi pri oprave motorového vozidla určil, preto nie je možné aplikovať zmluvne dohodnutú sadzbu, ktorá sa vzťahovala na predmetnú podmienku. Súd ďalej poukázal na to, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval podľa vlastných poistných podmienok ani v prípade, keď poisteného v rozpore s čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD neinformoval o primeraných nákladoch na opravu, a preto aj z toho dôvodu nebolo možné uplatniť zmluvne dohodnutú výšku normohodiny práce pri oprave poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie zastával názor, že ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v neautorizovanom servise, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie vozidla do pôvodného stavu. Nepriznanie poistného plnenia za výmenu snímačov tlaku a zníženie poistného plnenia o 20 % pri výmene kolies súd považoval rovnako za neoprávnené. Súd mal za to, že žalobca výmenu snímačov tlaku preukázal faktúrou č. DF22 63, v ktorej mu bola výmena snímačov tlaku vyfakturovaná servisom VH Autoservis s. r. o.. Nadobudnutie predmetných snímačov tlaku preukázal faktúrou č. 2892200208 spoločnosti Motor-Car Zvolen s. r. o.. Súd v súvislosti s požiadavkou žalovaného na preukázanie nadobúdacích dokladov k snímačom tlaku a k pneumatikám, resp. ku kolesám žalobcom uviedol, že žalobca ich nadobudnutie preukázal faktúrou č. DF22 63 vystavenou mu servisom VH Autoservis s. r. o.. Táto faktúra preukazuje nadobudnutie originálnych náhradných dielov žalobcom. Dôvodil, že požiadavka žalovaného predložiť nadobúdacie doklady servisom, v ktorom si žalobca nechal svoje motorové vozidlo opraviť, je neprimeraná a nedôvodná. Servis nemá žiadnu povinnosť poskytovať svojim zákazníkom, ktorý si u neho nechajú opravovať motorové vozidlá, nadobúdacie doklady k náhradným dielom a ceny, za ktoré ich nadobudol. Žalobca ako zákazník tak nemá ani možnosť domáhať sa vydania týchto dokladov od servisu vykonávajúceho opravu. Žalobca sa môže pred vykonaním opravy len informovať o jej cene a na základe uvedeného sa rozhodnúť, či akceptuje ponuku servisu na opravu vozidla alebo si nechá vozidlo opraviť v inom servise. Z týchto dôvodov súd považoval žalobcom predloženú faktúru č. B222 234 spoločnosti Auto Unicom Zvolen s. r. o. a faktúry č. 2892200202 a č. 2892200208 spoločnosti Motor-Car Zvolen, s. r. o. v spojení s faktúrou č. DF22 63 vystavenou žalobcovi servisom VH Autoservis s. r. o. za dostatočný dôkaz o nadobudnutí originálnych náhradných dielov od autorizovaného predajcu vozidiel značky JEEP, a to aj za situácie, že faktúra č. B222 234 spoločnosti Auto Unicom Zvolen s. r. o. a faktúry č. 2892200202 a č. 2892200208 spoločnosti Motor-Car Zvolen, s. r. o. predložené v tomto konaní neobsahovali nadobúdaciu cenu týchto náhradných dielov. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, a to predloženou faktúrou v spojení s kalkuláciou. V nadväznosti na uvedené preto súd žalovaného zaviazal voči žalobcovi na zaplatenie sumy 1 036,40 eura. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania sa nemožno stotožniť s takým výkladom žalovaného, že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa/žalovaný nepriznala plnenie, splnila podmienky v zmysle § 797 ods. 3 prvá veta OZ, a teda nenesie nijakú zodpovednosť za nesprávne zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Dôvodil, že pripustením tohto výkladu by poisťovne mohli neplniť v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty aj zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však o účelovú argumentáciu. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 369 ods. 2 ObZ. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného v prípade uplatnenia si skráteného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona. Zmyslom poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného neúplného plnenia dostane do omeškania. Poukázal, že obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 zo dňa 21.05.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 zo dňa 29.09.2022. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poškodení budú mať voči poisťovateľom vo väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poškodenému bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu, či opodstatnenosť nároku poškodeného. Akceptáciou stavu tvrdeného poisťovňami by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný. Napokon súd dodal, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými svoju argumentačnú líniu podporovali poisťovne boli zrušené rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/2020 (zrušené rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/212/2017) a sp. zn. III. ÚS 309/2020 (zrušené rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/145/2017). Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9852206018 dňa 27.09.2022 - tento deň oznámil listom adresovaným žalobcovi, že plniť v celom uplatnenom rozsahu nebude. Žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobil, je od 14.10.2022 v omeškaní s plnením sumy 1 036,40 eura. Súd preto zaviazal žalovaného podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. aj na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako si ho žalobca uplatnil, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 1 036,40 eura od 14.10.2022 do zaplatenia. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 04.12.2023 v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal s tým, prečo skutočnosť, že v konaní nepreukázal, že nejakú opravovňu žalobcovi určil, ako aj skutočnosť, že žalobcu nemal informovať o primeraných nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla, mali mať za následok, že nie je možné uplatniť zmluvne dohodnutú výšku normohodiny 25 eur bez DPH, nakoľko poškodený si nechal vykonať opravu poškodeného vozidla v neautorizovanom servise. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/34/2020 zo dňa 30.06.2020, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 155/2021 zo dňa 16.03.2021. Žalovaný dôvodil, že oprávnenie určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava poškodeného motorového vozidla vykonať, ako aj informačnú povinnosť nemožno považovať za ustanovenia, ktoré by podmieňovali aplikáciu čl. IX ods. 2 písm. c/ posledná veta ZD, týkajúceho sa maximálne akceptovanej výšky normohodiny v sume 25 eur bez DPH v prípade opravy poškodeného motorového vozidla v nezmluvnom, neautorizovanom servise. Žalovaný mal za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že v danom prípade nemožno uplatniť ustanovenie týkajúce sa maximálnej výšky normohodiny za opravu v nezmluvnom, neautorizovanom servise vo výške 25 eur bez DPH z dôvodu, že poškodenému neurčil opravovňu a nesplnil si voči nemu príslušnú informačnú povinnosť. Súčasne žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/76/2020 zo dňa 01.12.2021. Poukázal, že poistený svojim podpisom výslovne zobral na vedomie, že v prípade ak si poškodené vozidlo nechá opraviť v neautorizovanom servise, tak maximálne akceptovaná výška normohodiny bude 25 eur bez DPH, a to bez ohľadu na to, či si poisťovňa svoju informačnú povinnosť splní alebo nie. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie v tejto súvislosti vec nesprávne právne posúdil aj preto, že vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil zásadu individuálnej autonómie, ako jednu zo základných zásad súkromného práva. Ďalej žalovaný namietal, že súd sa v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou obsiahnutou v odpore zo dňa 02.11.2022 a vo vyjadrení zo dňa 16.03.2023, kde poukazoval na to, že žalobca v zmysle čl. IX ods. 2 písm. d/ ZD dostatočným spôsobom nepreukázal originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov, v dôsledku čoho pri výpočte poistného plnenia uplatnil zrážku 20 % z ceny originálneho náhradného dielu. V súvislosti s krátením poistného plnenia pri položke výmena snímačov tlaku namietal, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nezaoberal tým, či predmetné faktúry skutočne dostatočným spôsobom preukazujú výmenu snímačov tlaku. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamieta a priznal mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 11.12.2023 s tým, že nesúhlasil s obsahom odvolania a napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne a dostatočne skutkovo aj právne odôvodnené. Dôvodil, že žalovaný v odvolaní poukázal na to, že v prípade normohodiny práce za opravu motorového vozidla je potrebné postupovať v zmysle čl. IX. ods. 2 písm. c/ ZD, a teda mala mu byť priznaná sadzba normohodiny vo výške 25 eur bez DPH napriek tomu, že žalovaný ho písomne neinformoval o výške stanovených nákladov. Žalobca argumentoval, že žalovaný sám nepostupoval v zmysle čl. IX. ods. 2 písm. c/ ZD, ktorý výslovne uvádza povinnosť pre žalovaného o nákladoch na opravu vozidla stanovených poisťovňou písomne informovať poisteného, o ktorých však písomne informovaný nebol, napriek tomu sa má dané ustanovenie uplatniť a priznať náklady na opravu motorového vozidla so sadzbou normohodiny vo výške 25 eur bez DPH. V konaní taktiež nebolo sporné, že poisťovňa mu žiadnym spôsobom neurčila, v ktorom autoservise má opravu motorového vozidla vykonať. Z tohto dôvodu si žalobca nechal opraviť poškodené vozidlo v spoločnosti VH Autoservis, s.r.o., ktorá sa opravami motorových vozidiel zaoberá v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca argumentoval, že tak povinnosť žalovaného poskytnúť mu písomnú informáciu o výške nákladov na opravu motorového vozidla, ako aj oprávnenie žalovaného pri výpočte poistného plnenia akceptovať maximálnu výšku normohodiny 25 eur bez DPH sú upravené v jednom a tom istom ustanovení zmluvných dojednaní. Informačná povinnosť žalovaného upravená v predmetnom ustanovení ZD má z pohľadu žalobcu zásadný význam v tom zmysle, že ak by si žalovaný splnil svoju povinnosť písomne ho informovať o výške nákladov na opravu motorového vozidla, mohol sa rozhodnúť realizovať opravu v inom servise, v ktorom by žalovaný akceptoval všetky náklady na opravu vozidla. Nakoľko žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, a teda nepostupoval v zmysle dohodnutých ZD, nemôže sa teraz odvolávať na to, že je potrebné postupovať v zmysle čl. IX. ods. 2 písm. c/ ZD, keď sám podľa tohto ustanovenia ZD nepostupoval. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 40Cb/13/2022 zo dňa 08.12.2022. Zároveň žalobca trval na tom, že nadobúdacie doklady, ktoré preukazujú nadobudnutie originálnych náhradných dielov žalovanému predložil, a to faktúru za opravu motorového vozidla, v ktorej sú uvedené všetky použité náhradné diely, ako aj ceny účtované mu zo strany servisu. Práve faktúra vystavená mu za opravu motorového vozidla, ktorú predložil žalovanému je doklad, na základe ktorého nadobudol originálne náhradné diely použité na opravu. Podaním zo dňa 15.11.2022 predložil súdu ďalšie nadobúdacie doklady k použitým náhradným dielom, a to doklady faktúry, na základe ktorých servis realizujúci opravu motorového vozidla nadobudol tieto náhradné diely od autorizovaných predajcov. Pokiaľ ide o výmenu snímačov tlaku uviedol, že ak žalovaný zotrváva na tom, že výmena týchto dielov nebola preukázaná, napriek predloženým faktúram o nadobudnutí týchto dielov a samotnej oprave vozidla, pravdepodobne jediná možnosť ako by túto výmenu žalovaný považoval za preukázanú je osobná prítomnosť žalovaného pri oprave vozidla alebo videozáznam z celej opravy motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.12.2023 podaním zo dňa 18.01.2024 s tým, že sa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Dodal, že je irelevantné tvrdenie žalobcu uvedené v jeho vyjadrení, že informačná povinnosť ako aj maximálna výška normohodiny v prípade opravy poškodeného vozidla v nezmluvnom, neautorizovanom servise sú upravené v tom istom ustanovení, nakoľko v prípade ak si poškodený nechá opraviť vozidlo v nezmluvnom, neautorizovanom servise, môže mu byť vždy priznaná maximálne výška normohodiny 25 eur bez DPH. Žalovaný ďalej namietal proti tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení, v zmysle ktorých by mal žalovaný v jeho odvolaní potvrdiť, že žalobcu podľa čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD písomne neinformoval o nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla a v tejto súvislosti uviedol, že ide o tvrdenie žalobcu, ktoré žalobca fakticky žiadnym spôsobom počas konania hodnoverne nepreukázal. Uviedol, že je síce pravdou, že počas konania toto tvrdenie žalobcu výslovne nerozporoval, avšak to z dôvodu, že posúdenie otázky, či z jeho strany došlo alebo nedošlo k splneniu informačnej povinnosti nemožno považovať za rozhodujúce z hľadiska aplikácie čl. IX ods. 2 písm. c/ poslednej vety ZD týkajúceho sa maximálne akceptovanej výšky normohodiny v prípade opravy poškodeného vozidla v nezmluvnom, neautorizovanom servise. Žalovaný v súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoKR/8/2022 zo dňa 30.03.2023, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/61/2022 zo dňa 31.10.2023, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/554/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/5/2022 zo dňa 30.09.2022 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 27CoCsp/6/2020 zo dňa 19.05.2021. Žalovaný argumentoval, že žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by ho v zmysle č. IX ods. 2 písm. c/ ZD neinformoval o nákladoch na opravu. Navyše podľa žalovaného nemožno ani tvrdiť, že by v priebehu konania hoci len implicitným spôsobom neuviedol, že žalobcu v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD informoval o nákladoch na opravu. Poukázal, že už v odpore uviedol, že postupoval okrem iného aj v súlade s relevantnými ustanoveniami poistných podmienok. Žalovaný uviedol, že pokiaľ mal súd za to, že splnenie či nesplnenie informačnej povinnosti podľa čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD je podstatné z hľadiska aplikácie ustanovenia o maximálne akceptovanej výšky normohodiny v prípade opravy poškodeného vozidla v nezmluvnom, neautorizovanom servise, tak mal nariadiť vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom verifikácie, či z jeho strany skutočne nedošlo k splneniu informačnej povinnosti podľa čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD. 7. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.01.2024 podaním zo dňa 06.02.2024 s tým, že sa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Dodal, že žalovaný nemôže tvrdiť, že nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že zo strany poisťovne nebol informovaný o výške nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, nakoľko existenciu tejto skutočnosti, teda toho, že žalovaný ho o výške nákladov na opravu poškodeného vozidla neinformoval nie je možné preukázať žiadnymi dôkazmi. Jedná sa v tomto prípade o negatívnu dôkaznú teóriu, keďže preukazovanie reálnej neexistencie určitej skutočnosti (neexistenciu písomnej informácie o výške nákladov na opravu) nie je možné. V tomto prípade došlo k preneseniu dôkazného bremena na stranu žalovaného, ktorý bol povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že poisteného písomne informoval o výške nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v súlade s čl. IX. ods. 2 písm. c/ ZD. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010. Dôvodil, že žalovaný nielenže túto skutočnosť nepreukázal, ale tvrdenia protistrany týkajúce sa neinformovania o výške týchto nákladov v konaní nerozporoval a účinne nepoprel. Poukázal na § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa za nesporné považujú tie tvrdenia strany sporu, ktoré druhá strana výslovne nepoprela. Poukazovanie žalovaného na akýsi implicitný spôsob uvedenia, že postupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami poistných podmienok považoval za nepodstatné a zavádzajúce. 8. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.02.2024 bolo žalovanému doručené dňa 14.02.2024. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli. 9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 11. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 12. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. 13. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 14. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadreniami strán v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého podrobným odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 17. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 18. Predmetom sporu bol žalobou uplatnený nárok žalobcu/poistníka voči žalovanému/poisťovateľovi na zaplatenie nepriznanej časti poistného plnenia z uzatvoreného havarijného poistenia v sume 1 036,40 eura s príslušenstvom. Žalovaný v konaní namietal, že pri výpočte poistného plnenia boli žalobcovi priznané primerané náklady na cenu práce (normohodina) vo výške 25 eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Zároveň priznal poistné plnenie za pneumatiky znížené o 20 % z dôvodu, že žalobca nepredložil nadobúdacie doklady a nepriznal mu poistné plnenie za výmenu snímačov tlaku, pretože ich výmenu nemal žalobcom preukázanú. Žalovaný dôvodil, že pre stanovenie v akom rozsahu má poistený právo na poistné plnenie je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou. 19. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok z poistnej zmluvy na havarijné poistenie osobného motorového vozidla. Ako vyplýva z § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje, v prípade ak nastane v zmluve bližšie označená náhodná udalosť, poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, t. j. poistné podmienky (§ 788 ods. 3 OZ). Podľa ustanovenia § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27.10.2021). V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle § 806 OZ má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda uvádza, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ, teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach. 20. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné. 21. K odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal s tým, prečo skutočnosť, že v konaní nepreukázal, že nejakú opravovňu žalobcovi pri oprave motorového vozidla určil, ako aj to, že ho nemal informovať o primeraných nákladoch na opravu poškodeného vozidla, mali mať za následok, že v danom prípade nie je možné uplatniť zmluvne dohodnutú výšku normohodiny 25 eur bez DPH, a že súd vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že v tomto prípade nemožno uplatniť ustanovenie týkajúce sa maximálnej výšky normohodiny za opravu v neautorizovanom servise vo výške 25 eur bez DPH z dôvodu, že poškodenému neurčil opravovňu a nesplnil si voči nemu príslušnú informačnú povinnosť, a keď v napadnutom rozhodnutí vôbec nezohľadnil zásadu individuálnej autonómie, ako jednu zo základných zásad súkromného práva odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne a dostatočne odôvodnil a v jeho odôvodnení sa vysporiadal s jednotlivými dôkazmi a ako ich vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. V bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi podrobne uvedenými v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom v bode 10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd uviedol, ktoré skutočnosti boli, a ktoré neboli v konaní sporné a v bodoch 23. a 25. čo mal z vykonaného dokazovania za preukázané, a po vyhodnotení jednotlivých dôkazov tak dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je dôvodný, nakoľko v konaní preukázal nárok na zaplatenie žalovaným nepriznanej časti poistného plnenia. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného, a to v intenciách jeho procesnej obrany a zároveň riadne odôvodnil priznaný nárok žalobcovi uplatnený žalobou. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku ďalej uvádza, že na základe žalobcom predloženého posudku - kalkulácie č. MRJ1021 (viď č.l. 9 s. sp.) a faktúry č. DF22 63 vystavenej žalobcovi spoločnosťou VH Autoservis s.r.o., ktorá vykonávala opravu poškodeného motorového vozidla (viď č.l. 8 s. sp.), mal v konaní preukázanú výšku skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 3 188,40 eura s DPH (2 657 eur bez DPH). Pokiaľ teda žalovaný nepriznal poistné plnenie z dôvodu úhrady nákladov na opravu vozidla s ním určenou cenou za normohodinu práce v sume 25 eur bez DPH, bolo jeho dôkaznou povinnosťou tvrdiť a preukázať, na základe čoho považuje takto určenú cenu za normohodinu práce za primeranú. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný pri argumentácii ohľadom primeranosti ním priznanej výšky ceny normohodiny prác poukázal na čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD, pričom strany si dohodli v poistných podmienkach, že po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu s tým, že pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla a o týchto nákladoch mal byť poistený informovaný písomnou formou a v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 eur bez DPH (čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD). Poisťovňa si vyhradila právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať s tým, že ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni (čl. IX ods. 4 ZD). V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval podľa vyššie uvedených poistných podmienok, keď poisteného v rozpore s čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD neinformoval o primeraných nákladoch na opravu. K aplikácii čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD odvolací súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané splnenie podmienok na aplikáciu uvedeného ustanovenia zmluvných dojednaní vo vzťahu k stanoveniu primeraných nákladov na opravu poisteného vozidla, nakoľko žalovaný netvrdil a ani nijako nepreukázal, že poisteného pred vykonaním opravy vozidla v neautorizovanom servise písomnou formou informoval o výške primeraných nákladov, ktoré bude v zmysle kalkulácie žalobcovi hradiť tak, ako si zmluvné strany dojednali v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c/ veta druhá ZD. Zároveň nebolo žalovaným tvrdené ani preukázané, že by poisťovňa poistenému určila opravovňu, v ktorej sa oprava poisteného motorového vozidla mala vykonať v zmysle čl. IX ods. 4 ZD. Žalovaný tak na preukázanie zníženia poistného plnenia z uvedeného dôvodu nepredložil žiadne dôkazy, a preto tento dôvod zníženia poistného plnenia súd prvej inštancie správne bez ďalšieho vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení tvrdenú primeranosť priznaných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis na značku JEEP vo výške 25 eur bez DPH/hod., ktoré mali zodpovedať priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov na danú značku v danom regióne a čase, v konaní nijako nepreukázal. Naproti tomu žalobca primeranosť jemu vyúčtovanej a ním uplatnenej ceny normohodiny práce preukázal predloženou faktúrou č. DF22 63, ako aj predloženým posudkom - kalkuláciou č. MRJ1021 spoločnosti VH Autoservis s.r.o.. Ďalej odvolací súd uvádza, že zmluvné strany si v čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD dohodli, že poisťovňa je povinná hradiť primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla po zdokladovaní rozsahu poškodenia, maximálne však v rámci kalkulácie nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach v sume 25 eur/Nh bez DPH, pričom o týchto nákladoch mal byť poistený informovaný písomnou formou. Odvolací súd konštatuje s ohľadom na znenie oznámenia o poistnom plnení žalovaného v nadväznosti aj na absenciu písomnej formy informovania žalovaným o výške primeraných nákladov, že žalovaný v konaní nepreukázal priznanie poistného plnenia na opravu motorového vozidla ním určenou cenou za Nh práce v sume 25 eur bez DPH pre nezmluvný a neautorizovaný servis len v rozsahu primeraných nákladov. Odvolací súd má za to, že žalovaný v konaní tak nepreukázal žiadnym dôkazom určenie primeraných nákladov na opravu motorového vozidla, čo malo za následok neunesenie jeho dôkazného bremena v rozhodnej otázke, a to odôvodnenia úhrady priznaného poistného plnenia v zmysle oznámenia o poistnom plnení. Odvolací súd tieto odvolacie námietky žalovaného preto považuje za nedôvodné. 22. K odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie sa v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou obsiahnutou v odpore zo dňa 02.11.2022 a vo vyjadrení zo dňa 16.03.2023, kde poukazoval na to, že žalobca v zmysle čl. IX ods. 2 písm. d/ ZD dostatočným spôsobom nepreukázal originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov, v dôsledku čoho pri výpočte poistného plnenia uplatnil zrážku 20 % z ceny originálneho náhradného dielu a v súvislostí s krátením poistného plnenia pri položke výmena snímačov tlaku namietal, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne zaoberal tým, či predmetné faktúry dostatočným spôsobom preukazujú výmenu snímačov tlaku odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca v konaní preukázal výmenu snímačov tlaku ako aj nadobudnutie a originalitu žalovaným namietaných náhradných dielov a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že žalobca výmenu snímačov tlaku preukázal faktúrou č. DF22 63, v ktorej mu boli snímače tlaku ako náhradné diely vyúčtované po oprave poškodeného motorového vozidla spoločnosťou VH Autoservis s. r. o., ako aj posudkom - kalkuláciou č. MRJ1021 uvedeného autoservisu, v ktorom boli snímače tlaku ako náhradné diely rovnako aj s ich cenou uvedené (viď č.l. 8 a 9 s. sp.) a ďalej žalobca preukázal nadobudnutie a originalitu náhradných dielov - snímačov tlaku predloženou faktúrou č. 2892200208 zo dňa 31.05.2022 autorizovaného predajcu a servisu značky Jeep spoločnosti Motor-Car Zvolen s. r. o. (viď č.l. 41 s. sp.). Zároveň nadobudnutie kolies preukázal žalobca faktúrou č. DF22 63 vystavenou mu spoločnosťou VH Autoservis s. r. o. ako aj originalitu týchto náhradných dielov faktúrou č. 2892200202 za nákup kolies spoločnosťou VH Autoservis s. r. o. od autorizovaného predajcu a servisu značky Jeep spoločnosti Motor - Car Zvolen, s.r.o. (viď č.l. 40 s. sp.). Odvolací súd považoval žalobcom predloženú faktúru č. B222 234 spoločnosti Auto Unicom Zvolen s. r. o. a faktúry č. 2892200202 a č. 2892200208 spoločnosti Motor-Car Zvolen, s. r. o. v spojení s faktúrou č. DF22 63 vystavenou žalobcovi servisom VH Autoservis s. r. o. za dostatočný dôkaz o nadobudnutí originálnych náhradných dielov od autorizovaného predajcu a servisu vozidiel značky Jeep. Žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazu vo vzťahu k nákladom vynaloženým na opravu poškodeného motorového vozidla, nakoľko dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, naproti tomu žalovaný nepreukázal dôvodnosť nepriznania poistného plnenia za výmenu snímačov tlaku a zníženie poistného plnenia o 20 % pri výmene kolies, teda neuniesol tak bremeno tvrdenia ako ani dôkazné bremeno. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by si žalobca nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a uzatvorená poistná zmluva na vznik nároku na poistné plnenie od žalovaného. Žalobca preukázal vznik aj rozsah nákladov, teda prostriedkov, ktoré boli vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo opravené v rozsahu škôd spôsobených poistnou udalosťou. V konaní teda bolo preukázané, že na strane žalobcu ako poisteného došlo k vzniku škody, a to v dôsledku poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené poistené motorové vozidlo, a to v rozsahu nákladov účelne vynaložených na opravu motorového vozidla účtovaných faktúrou č. DF22 63. Žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, naproti tomu žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a dôvody, ktorými rozporoval žalobou uplatnený nárok a nepreukázal dôvodnosť nepriznania poistného plnenia v sume 1 036,40 eura. Odvolací súd tieto odvolacie námietky žalovaného preto považuje za nedôvodné. 23. K námietke žalovaného v odvolacom konaní, že žalobca v konaní nepreukázal, že by ho v zmysle č. IX ods. 2 písm. c/ ZD neinformoval, že síce tvrdenie žalobcu počas konania výslovne nerozporoval, nakoľko splnenie informačnej povinnosti nepovažoval za okolnosť rozhodujúcu z hľadiska aplikácie čl. IX ods. 2 písm. c/ poslednej vety ZD, ale nemožno tvrdiť, že by v priebehu konania hoci len implicitným spôsobom neuviedol, že žalobcu v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c/ ZD informoval, keď v odpore uviedol, že postupoval okrem iného aj v súlade s relevantnými ustanoveniami poistných podmienok, a že ak mal súd za to, že splnenie informačnej povinnosti je podstatné z hľadiska aplikácie čl. IX ods. 2 písm. c/ poslednej vety ZD, tak mal nariadiť vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom verifikácie, či z jeho strany skutočne nedošlo k splneniu informačnej povinnosti odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o nesplnení si informačnej povinnosti poisťovateľa o nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla v zmysle č. IX ods. 2 písm. c/ ZD. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). S poukazom na uvedené a na znenie § 151 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje procesnú obranu žalovaného ohľadom implicitného popretia skutkových tvrdení protistrany, za neúčinnú. Zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaný bol povinný nielen tvrdiť, ale v rámci negatívnej dôkaznej teórie (presun dôkazného bremena na žalovaného) aj preukázať, že žalobcu písomne informoval o výške nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v súlade s čl. IX. ods. 2 písm. c/ ZD, nakoľko neexistencia (niečoho - písomnej informácie o výške nákladov na opravu) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Ohľadom názoru žalovaného, že ak mal súd za to, že splnenie informačnej povinnosti je podstatné z hľadiska aplikácie čl. IX ods. 2 písm. c/ poslednej vety ZD, tak mal nariadiť vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom verifikácie, či z jeho strany skutočne nedošlo k splneniu informačnej povinnosti odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní (povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany sporu má za následok, že neuniesla dôkazné bremeno. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade súd nerozhodol o primeranosti nákladov na základe toho, že poistený nebol písomne upozornený, ale skúmal rozloženie dôkazného bremena medzi stranami konania, ktoré žalovaný neuniesol, a to v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, tak ako bolo v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného vyššie vysvetlené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010, v zmysle ktorého: „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí od toho, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Zvyčajne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú. 24. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).