Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/163/2024 z 14. 4. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. apríla 2026, sp. zn. 2Cob/163/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6122390420.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/163/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:6122390420.1 | 2026-04-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 1 ods. 1 ObZ, § 788 ods. 1 OZ, § 797 ods. 1 OZ, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aae29fde-8787-4b03-a3bb-4a668f3bb6ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122390420.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 2Cob/163/2024 6122390420 14. 04. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:6122390420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: AUTOOPRAVY Geci Borov, s.r.o., so sídlom Podhrunkovská 1A/2635, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 760,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-39Cb/82/2022 - 137 zo dňa 11.7.2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-39Cb/82/2022 - 137 zo dňa 11.7.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. B1-39Cb/82/2022 - 137 zo dňa 11.7.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 760,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 760,44 Eur od 19.6.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku II priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 760,44 Eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že dňa 2.5.2022 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW X1, EČV: P. poškodeného T.. Y. W.. Poistná udalosť bola nahlásená žalovanému, s ktorým mal poškodený uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie predmetného vozidla. Poškodený si poistené vozidlo dal opraviť u žalobcu ako opravcu, pričom náklady na opravu vozidla boli vo výške 1.479,13 Eur s DPH. Poistený si uplatnil u žalovaného poistné plnenie faktúrou č. 22059. Poistenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 6.6.2022 oznámené, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 3.6.2022 s tým, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- Eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú primeranej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Výška poistného plnenia žalovaným po odpočítaní dojednanej spoluúčasti tak predstavovala sumu 568,69 Eur a neuhradená pohľadávka zostala vo výške 760,44 Eur. 3. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 369 ods. 1 až ods. 3, § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 37 ods. 1, § 39, § 788 ods. 1 a ods. 3, § 790 písm. a), § 795 ods. 1, § 797 ods. 1 až ods. 3, § 799 ods. 1 až ods. 3 a § 806 OZ a konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 9.12.2019, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla značky BMW X1, EČV: P. XXXCU. Nebolo sporné, že dňa 2.5.2022 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené poistené motorové vozidlo. Nebolo sporné, že poistený oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti a uplatnil si nárok na poistné plnenie z predmetnej poistnej zmluvy. Poistený si poškodené motorové vozidlo nechal opraviť v autoservise žalobcu, ktorý si náklady na opravu vozidla účtoval faktúrou č. 22059 vo výške 1.479,13 Eur s DPH. Žalovaný listom zo dňa 6.6.2022 oznámil žalobcovi, že dňa 3.6.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že žalobcovi priznal poistné plnenie, po odpočítaní dojednanej spoluúčasti, v sume 568,69 Eur. Žalovaný žalobcovi nepriznal poistné plnenie v sume 760,44 Eur ako rozdiel medzi účtovanou a primeranou cenou za opravu. 4. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že výpočet poistného plnenia bol vykonaný v súlade so zápisom o poškodení vozidla a kontrolnej kalkulácie poisťovne vyhotovenej v súlade so zdokumentovaným poškodením vozidla s tým, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- Eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú primeranej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Žalovaný tak žalobcovi nepriznal poistné plnenie celkovo v sume 760,44 Eur. 5. Procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Žalovaný sa vo vzťahu k výške poistného plnenia odvolával na dôvody zníženia poistného plnenia uvedené v oznámení o poistnom plnení zo dňa 6.6.2022 s tým, že mal za to, že priznal žalobcovi primerané náklady za opravu poisteného motorového vozidla. Žalovaný tiež sporoval nárok žalobcu na úroky z omeškania. 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade sa zaoberal vecnou legitimáciou žalobcu, pričom poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2018, sp. zn. 8Cdo/100/2017 a konštatoval, že po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie preukázané, a to zo žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 10.10.2022 medzi spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako postupcom a pánom Y. W. ako postupníkom, že leasingová spoločnosť postúpila na poisteného ako postupníka pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 760,44 Eur s príslušenstvom, špecifikovanú v čl. I body 2 a 3 zmluvy. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že leasingová spoločnosť, v prospech ktorej v zmysle poistnej zmluvy malo byť poistné plnenie vinkulované, svoju pohľadávku na úhradu poistného plnenia v žalovanej výške 760,44 Eur s príslušenstvom postúpila na Y. W.Č. ako poisteného, a teda poistenému tak patrila pohľadávka na zaplatenie poistného plnenia v žalovanej výške voči žalovanému. 7. Žalovaný ďalej sporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore aj s poukazom na ním tvrdenú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poisteným Y. W. a žalobcom dňa 13.6.2022. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca v konaní predložil následne Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2022 uzavretú medzi poisteným Y. W. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči žalovanému z poistnej udalosti č. 9570805477 vo výške 760,44 Eur s príslušenstvom s tým, že v zmysle čl. I ods. 2 zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dojednaná odplata za postúpenie vo výške 760,44 Eur. Z uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd prvej inštancie preukázané, že účastníci zmluvy boli zároveň riadne označení, postúpená pohľadávka bola spôsobila postúpenia a bola jasne a zrozumiteľne identifikovaná a predmet zmluvy bol riadne určený, zmluva má písomnú formu. Z obsahu zmluvy bez pochybností vyplynul prejav vôle zmluvných strán, ako aj jednoznačné a zrozumiteľné dojednanie zmluvných strán o odplatnosti postúpenia pohľadávky a o výške odplaty za postúpenie pohľadávky. Vychádzajúc aj zo zásady preferencie platnosti právnych úkonov, súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené posúdil Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi poisteným a žalobcom dňa 28.11.2022 ako platný právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu pohľadávky poisteného (ktorú poistený Y. W. nadobudol na základe predtým uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2022 od leasingovej spoločnosti) voči žalovanému z titulu nároku na poistné plnenie v sume 760,44 Eur s príslušenstvom na žalobcu. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 217 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom súd mal v čase jeho rozhodovania na základe uvedených listinných dôkazov bez rozumných pochybností preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú. 8. V ďalšej časti napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal spornou otázkou nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia od žalovaného v žalovanej výške. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania vyhodnotil procesnú obranu žalovaného vo vzťahu k výške poistného plnenia ako nepreukázanú, keď mal zo žalobcom predložených listinných dôkazov (primárne z faktúry č. 22059), preukázanú výšku skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla značky BMW X1, EČV: P. XXXCU vo výške 1.479,13 Eur s DPH (1.232,61 Eur bez DPH). Rozdiel medzi žalobcom predloženou faktúrou za opravu motorového vozidla a kalkuláciou žalovaného v kalkulačnom programe vo vzťahu k žalovaným zníženej lakovacej konštante súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantný, nakoľko výpočet nákladov na opravu poškodeného vozidla žalovaným vyplývajúci z kalkulácie opravy v kalkulačnom systéme predstavuje len interný doklad žalovaného a kalkuláciu predpokladaných nákladov na opravu, nie výšku skutočne vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Naproti tomu súd prvej inštancie mal zo žalobcom predložených listinných dôkazov preukázanú výšku skutočných nákladov na opravu poškodeného poisteného motorového vozidla, pričom z faktúry vyplynula cena za vykonané práce, ako aj cena za materiál a použité náhradné diely. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného dospel k záveru, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že ním určená cena normohodiny práce, bola cenou primeranou v danom regióne, pre daný typ motorového vozidla, v čase vzniku škodovej udalosti, zároveň nepreukázal dôvodnosť zníženia nákladov na lakovací materiál, pričom dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nepriznania poistného plnenia zaťažuje žalovaného. Žalovaný pri argumentácii ohľadom primeranosti ním priznanej výšky ceny normohodiny prác poukazoval na ustanovenia čl. IX ods. 1, čl. IX ods. 2 písm. a) a c) a čl. IX ods. 3 zmluvných dojednaní. Pokiaľ však žalovaný znížil poistné plnenie z dôvodu úhrady len primeraných nákladov na opravu vozidla s ním určenou cenou za normohodinu práce v sume 21,- Eur určenú pre neautorizovaný servis, bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať, na základe čoho považuje takto určenú cenu za normohodinu práce za primeranú. Žalovaný však na preukázanie zníženia poistného plnenia z uvedeného dôvodu nepredložil žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poistenému z poistnej zmluvy alebo z k nej prislúchajúcich zmluvných dojednaní vyplývala povinnosť dať si poškodené poistené vozidlo opraviť výlučne v autorizovanom servise. Takáto povinnosť poistenému nevyplýva ani zo zákona. Zároveň nebolo žalovaným tvrdené ani preukázané, že by poisťovňa poistenému určila opravovňu, v ktorej sa oprava poisteného vozidla mala vykonať v zmysle čl. IX ods. 4 zmluvných dojednaní. Tento dôvod zníženia poistného plnenia teda súd prvej inštancie bez ďalšieho vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný. Žalovaným realizované zníženie poistného plnenia z uvedeného dôvodu považoval za nedôvodné aj preto, že žalovaný v konaní nijako nesporoval kvalitu servisom vykonaných prác pri oprave poškodeného motorového vozidla. Žalovaný v konaní ani netvrdil, ani nijako nepreukázal prípadnú nekvalitu servisom vykonanej opravy. Žalovaný tiež nepreukázal, že by v tomto konkrétnom prípade bol servis poskytnutý poistenému v nižšej kvalite, ako by bol poskytnutý zo strany autorizovaného servisu, nebolo preukázané, že by zo strany servisu na opravu motorového vozidla boli použité nekvalitné náhradné diely, alebo že by pri oprave poškodeného motorového vozidla neboli zo strany opravcu (žalobcu) dodržané technologické postupy predpísané výrobcom motorového vozidla. K aplikácii čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní súd prvej inštancie tiež konštatuje, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané splnenie podmienok na aplikáciu uvedeného ustanovenia zmluvných dojednaní vo vzťahu k stanoveniu primeraných nákladov na opravu poisteného vozidla, nakoľko žalovaný nijako nepreukázal, že poisteného pred vykonaním opravy vozidla v neautorizovanom servise písomnou formou informoval o výške primeraných nákladov, ktoré bude v zmysle kalkulácie žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) hradiť. 9. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by za opravu poisteného motorového vozidla boli účtované neprimerané náklady v rozsahu ceny normohodiny práce v rozpore so zmluvnými dojednaniami. V konaní tiež nebolo preukázané, že by si žalobca (resp. jeho právny predchodca) nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a uzatvorená poistná zmluva na vznik nároku na poistné plnenie od žalovaného. Žalobca preukázal vznik aj rozsah nákladov, teda prostriedkov, ktoré boli vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo opravené v rozsahu škôd spôsobených poistnou udalosťou. V konaní bolo preukázané, že na strane poisteného došlo k vzniku škody a to v rozsahu nákladov účelne vynaložených na opravu motorového vozidla účtovaných faktúrou č. 22059. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, naproti tomu žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a dôvody, ktorými rozporoval žalobou uplatnený nárok a nepreukázal dôvodnosť nepriznania poistného plnenia. Žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 760,44 Eur titulom doplatenia poistného plnenia od žalovaného bol v celom rozsahu preukázaný a je dôvodný. V prípade príslušenstva súd prvej inštancie uviedol, že mal z listu žalovaného zo dňa 6.6.2022 preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 3.6.2022. Žalovaný sa tak dostal do omeškania v zmysle § 797 ods. 3 OZ odo dňa 19.6.2022 tak, ako si žalobca uplatnil v žalobe. Zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynula zmluvne dohodnutá výška nároku na úroky z omeškania, preto žalobcovi patrí nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške, ktoré si žalobca uplatnil v súlade s § 369 ObZ. V prípade uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 zo dňa 28.9.2017 súd prvej inštancie uviedol, že uvedené rozhodnutie je na daný spor pre odlišnosť skutkového stavu nepoužiteľné s tým, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 3.6.2022, pričom záver o len čiastočnom plnení, nezbavuje žalovaného povinnosti, v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote v zmysle § 797 ods. 3 OZ t. j. 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Preto súd prvej inštancie priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 760,44 Eur odo dňa 19.6.2022 do zaplatenia istiny a tiež priznal aj požadované paušálne náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- Eur, ktoré tvoria príslušenstvom pohľadávky. 10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-39Cb/82/2022-137 zo dňa 11.7.2023 zmenil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v úvode svojho odvolania zosumarizoval skutkový stav veci a poukázal na § 788 ods. 1 a ods. 3 v spojení s § 797 ods. 1 a ods. 2 OZ a tiež na články IX. ods. 1, čl. IX ods. 2 písm. a), c) a čl. IX ods. 3 Zmluvného dojednania. Žalovaný uviedol, že výška poistného plnenia nie je daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opravy, pričom poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli vynaložené účelne a primerane, vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných dielov. Žalovaný ďalej namietal, že v zmysle uvedených článkov zmluvných dojednaní žalovaný priznal výšku normohodiny 21,- Eur bez DPH (v zmysle všeobecných zmluvných podmienok má žalobca ako nezmluvný, neautorizovaný servis nárok na maximálne plnenie vo výške 25,- Eur za normohodinu práce), čo bolo v súlade s týmito článkami, pričom právny predchodca žalobcu vyjadril s týmito zmluvnými dojednaniami súhlas. Žalovaný uvádza, že právneho predchodcu žalobcu písomne upovedomil o výške primeraných nákladov v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 6.6.2022. Ak by aj toto nespravil, uvedené nespôsobuje neplatnosť tohto ustanovenia zmluvných dojednaní, ako to prezentuje súd prvej inštancie, pričom tento záver súd prvej inštancie ani v napadnutom rozsudku nezdôvodnil a preto nie je žalovanému zrejmé, prečo by nesplnenie písomného upovedomenia o výške primeraných nákladov malo viesť k neuplatneniu tohto ustanovenia o výške priznanej normohodiny. Tieto podmienky nie sú vzájomne podmienené či prepojené. Žalovaný má za to, že podmienka maximálnej výšky normohodiny je daná a súd prvej inštancie na ňu mal prihliadnuť. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na použitie lakovacej konštanty, pričom pri výpočte využil údaje z výpočtového programu Audatex, ktorý obsahuje databázu motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho ktorého vozidla a teda v kalkulačnom programe už bolo zohľadnené lakovanie v dvoch vrstvách, preto navyšovanie koeficientu na 130% bolo nedôvodné. Uvedený program počíta s konštantou vo výške 100%. Navýšiť túto konštantu nad 100% možno len dodatočne manuálnym zásahom a je to potrebné iba vo výnimočných prípadoch, keď databáza Audatex neobsahuje istý špecifický druh laku. V prípade úroku z omeškania žalovaný opätovne poukázal na uznesenie Ustavného súdu SR sp. zn. III. US 596/2017-10 zo dňa 28.9.2017 a dodal, že ukončil šetrenie dňa 3.6.2022 a vyplatil poistné plnenie vo výške 568.69 Eur dňa 7.6.2022 a teda dodržal zákonnú 15 dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. 12. Na podané odvolanie žalovaného reagoval žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 22.9.2023 uviedol, že dôvodom neúspechu žalovaného v predmetnom súdnom konaní bolo neunesenie dôkazného bremena. V prípade výšky normohodiny prác dodal, že žalovaný už v čase ukončenia šetrenia poistnej udalosti mal uviesť všetky podstatné skutočnosti, uviesť dôvod nepriznania poistného plnenia vo výške uplatnenej poškodeným a na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy. Žalovaný si nesplnil svoju základnú povinnosť v zmysle § 797 ods. 3 a 4 OZ. Konanie žalovaného, kedy postupoval v rozpore so zákonom, nemôže preto požívať právnu ochranu. Žalovaný krátil poistné plnenie v rozpore so zákonom, nevykonal riadne šetrenie škodovej udalosti a o záveroch šetrenia neposkytol v prípade svojho krátenia riadne odôvodnenie, prečo považuje účtovanú cenu za prácu na normohodinu za neprimeranú. Žalovaný až v priebehu súdneho konania uviedol, že postupoval v zmysle zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel. Bolo pritom povinnosťou žalovaného preukázať dôvody, prečo nepriznal nárok na náhradu škody v uplatnenej výške už v čase ukončenia šetrenia škodovej udalosti. Súd prvej inštancie v predmetnom bode napádaného rozhodnutia vysvetlil, z akých skutočností a dôkazov vychádzal pri hodnotení výšky ceny normohodiny prác a výšky použitej lakovacej konštanty. Súd prvej inštancie tak jasne a zrozumiteľne odôvodnil, na základe akých skutočností považuje náklady na opravu poškodeného motorového vozidla za primerané a nárok žalobcu na náhradu vzniknutej škody za preukázaný. V prípade lakovacej konštanty uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, že žalobca pri oprave motorového vozidla počítal s lakovacou konštantou v hodnote 130%. Žalovaný síce predložil ním vytvorenú kalkuláciu nákladov na opravu, avšak žiadnym spôsobom nenamietal a nezdôvodňoval, že by pri oprave motorového vozidla poškodeného mala byť použitá lakovacia konštanta v inej výške. Žalovaný v priebehu konania nepreukazoval dôvodnosť použitia lakovacej konštanty v inej výške, ako ju pri oprave použil žalobca, nereagoval na tvrdenia a dôkazy preukazované žalobcom. Žalovaný nepredkladal argumenty na svoju obhajobu a teda sa výška lakovacej konštanty stala nespornou. Skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie predložil kalkuláciu, v ktorej počíta s použitím lakovacej konštanty vo výške 100% nie je podstatná, pretože žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal ako dospel k danej výške. Žalovaný v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno - preukázania a odôvodnenia výšky ním priznanej lakovacej konštanty. Žalovaný mohol v celom priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietať nesprávnosť žalobcom použitej lakovacej konštanty a reagovať na žalobcom preukazované skutočnosti. Preto tvrdenie žalovaného v odvolaní, že „...v kalkulačnom programe už bolo zohľadnené lakovanie v dvoch vrstvách, preto navyšovanie koeficientu na 130% bolo nedôvodné“, je v rozpore so zákonom a nemôže slúžiť na preukázanie opodstatnenosti podaného odvolania, nakoľko sa jedná o odvolaciu novotu v zmysle § 366 písm. d) CSP. Žalovaný neplnil poistné plnenie riadne a včas, následkom čoho sa dostal do omeškania a žalobca si z toho dôvodu uplatnil zákonný úrok z omeškania v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodovaciu prax súdov a uviedol zoznam rozhodnutí krajských súdov, v ktorých súdy priznali úroky z omeškania v obdobných prípadoch. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný na podporu svojej argumentácie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 596/2017 zo dňa 28.9.2017, na ktoré odkazuje aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vzhľadom na odlišnosť prejednávaného prípadu vyhodnotil dané rozhodnutie ako nepoužiteľné. Žalobca je názoru, že nepriznaním úrokov z omeškania by dochádzalo k zvýhodňovaniu poisťovní, ktoré ako jediné nemajú povinnosť uhrádzať úroky z omeškania, aj keď si svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona nesplnia. V zmysle uvedeného tak má žalobca za to, že žalovaný na svoju procesnú obranu neuviedol žiadne skutočnosti, dôkazy, ktorými by vyvrátil žalobcom uplatňovaný nárok. Odvolanie žalovaného je založené na tých istých skutočnostiach, dôkazoch, na ktorých zakladal žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá bola vyhodnotená ako neúčinná. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn.: B1-39Cb/82/2022-137 zo dňa 11.7.2023 ako vecne správny potvrdil a zároveň, aby zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 13. Na vyjadrenie žalobcu reagoval svojim podaním zo dňa 13.10.2023 žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol viacero zavádzajúcich tvrdení, keď v uvedenom prípade nejde o nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale o nárok na poistné plnenie titulom havarijného poistenia. Zároveň žalovaný uvádza, že výška faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla nie je ekvivalentom nároku na náhradu škody, ale ani nároku na poistné plnenia z poistnej zmluvy, v ktorej sú stanovené osobitné podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie a zároveň sú v nich aj stanovené podmienky, v akej výške sa predmetné poistné plnenie poskytne. Z uvedeného dôvodu poistné plnenie nemusí plne kryť celú výšky faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, nakol'ko účelom poistenia je zmiernenie následkov poistných udalostí, nie ich úplné odstránenie (pokiaľ to nie je stanovené v poistných podmienkach) a navrátenie do pôvodného stavu ako je to v prípade nárokov na náhradu škody. Žalovaný je toho názoru, že nie je povinný preukazovať neprimeranosť nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný je povinný postupovať v zmysle zákona a poistných podmienok, ktoré upovedomujú klienta o tom, čo je považované za neprimerané. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol vopred informovaný o tom, aká výška normohodiny bude uplatnená v takomto prípade, avšak aj napriek tomu sa rozhodol slobodne si vybrat' na opravu svojho motorového vozidla žalobcu. Žalovaný má za to, že preukázal aj tvrdenie, že sú tu dôvody na úhradu poistného plnenia iba vo výške vypočítanej žalovaným a to tým, že predložil Zmluvné dojednania, z ktorých uvedený postup žalovaného vyplýva. 14. Žalobca doručil odvolaciemu súdu ďalšie podanie, označené ako “Vyjadrenie” zo dňa 14.2.2025, v ktorom uviedol, že v právnej veci týkajúcej sa havarijného poistenia, kde je poškodený poistený podnikateľ, dochádza k diametrálnym rozdielom v rozhodovaní mestských a krajských súdov, a to v niekoľkých kľúčových otázkach - aplikácia zmluvnej voľnosti; porušenie legislatívy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; odlišné posudzovanie poisteného podnikateľa v porovnaní s inými poistenými a aplikácia obchodného zákonníka. V súlade so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí považuje za nevyhnutné, aby odvolací súd odstránil túto rozporuplnosť v judikatúre a zabezpečil jednotné a konzistentné rozhodovanie v tejto problematike. Žalobca v tejto súvislosti v úvode podania poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 10.3.2015 sp. zn. 32 Cdo/763/2013 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/12/2020. Žalobca následne pristúpil k rozboru vyššie uvedených právnych otázok a vyjadril sa k nim ako aj k tomu, ako by sa mali aplikovať na predmetný spor. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 1288/2004 z 24.10.2006 a rozpor zmluvných dojednaní s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom citoval dotknuté kogentné ustanovenia a poskytol k nim svoj právny výklad. Vo vzťahu k tejto neplatnosti právneho úkonu žalovaného sa žalobca vyjadroval aj v ďalšej časti tohto podania a odkazoval na judikatúru súdov SR. Záver žalobcu je, že nakoľko ustanovenia zmluvného dojednania sú z viacerých dôvodov neplatné, nemohlo byť platne na základe daných zmluvných dojednaní poistné plnenie určené. Určujúcou preto, podľa žalobcu, pre výšku poistného plnenia je faktúra za opravu motorového vozidla, ktorú poisťovňa bola oprávnená znížiť o dohodnutú spoluúčasť a prípadne v súlade s § 799 ods. 3 a § 809 ods. 2 OZ. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 30.3.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov sporových strán a vysvetľuje dôvody rozhodnutia a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné: 19. Odvolací súd sa za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP zaoberal žalovaným uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní a pri jeho posudzovaní odvolací súd vychádzal z obsahu a rozsahu podaného odvolania. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 písm. f) a písm. h) CSP, keď namietal, že právnemu predchodcovi žalobcu znížil rozsah poistného plnenia (výšku náhrady 1 normohodiny) v súlade so zmluvnými dojednaniami - čl. IX bod. 2, písm. c), pričom mu písomne oznámil výšku primeraných nákladov v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 6.6.2022. Taktiež namietal nesprávne závery súdu prvej inštancie v súvislosti s výškou lakovacej konštanty a nesprávnu výšku priznaných úrokov z omeškania. 20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 806 OZ, podľa ktorého „z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.” Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatok poistného plnenia, ktorého rozsah je v súlade s § 788 ods. 1 OZ stanovený v príslušnej poistnej zmluve v spojení s príslušnými poistnými podmienkami (§ 788 ods. 3 OZ). Vo všeobecnosti platí, že právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť bližšie označená v zmluve a poistenec platiť poistné, podrobnejšia úprava práv a povinností zmluvných strán môže byť obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú konkretizovať práva a povinnosti oboch zmluvných strán a postupovať v súlade s nimi má v prípade poistnej udalosti povinnosť nielen poistený, ale aj (alebo najmä) poistiteľ. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021). Poistné podmienky upravujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti a postup poisťovne pri určení výšky poistného plnenia. 21. V nadväznosti na predchádzajúci odsek a argumentáciu odvolateľa, že rozsah práva na plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody, odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade síce ide o plnenie z poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, práve preto však platia pre obe strany ustanovenia zmluvných podmienok. Ak teda žalovaný cituje a odvoláva sa na čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, nemôže postupovať iba podľa poslednej vety tohto dojednania, ale je potrebné postupovať v súlade s obsahom celého ustanovenia. 22. Podľa čl. IX ods. 2 písm. c) ZD: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH." 23. V prípade rozsahu priznanej ceny za normohodinu práce odvolací súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla pred vykonaním opravy stanovil náklady na opravu, netvrdil ani nepreukázal, že o týchto nákladoch poisteného informoval písomnou formou, ako to vyžaduje dojednanie čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojedaní. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.6.2022 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 3.6.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, avšak v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný postupoval podľa vyššie uvedeného ustanovenia poistných podmienok a že po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla pred vykonaním opravy stanovil náklady na opravu. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že o týchto nákladoch poisteného informoval písomnou formou, ako to vyžaduje uvedené dojednanie čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany už v podanom odpore citoval ustanovenie čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní a teda k splneniu - nesplneniu podmienky mal možnosť sa vyjadriť a predkladať k splneniu uvedenej podmienky dôkazy, mal možnosť rozpor odstrániť a to práve splnením si svojej povinnosti zo Zmluvných dojednaní a preukázať, že v čase šetrenia poistnej udalosti poistenému doručil kalkuláciu nákladov na opravu vozidla. Žalovaný sa nemôže odvolávať na použitie tohto článku v súvislosti s krátením ceny normohodiny, keď nepreukázal splnenie podmienok na jeho použitie. Uvedené tvrdenie žalovaného v odvolaní si tak protirečí, keď na jednej strane sa odvoláva na použitie uvedeného čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, no na druhej strane podľa neho žalovaný nepostupoval a teda nemohol krátiť poistné plnenie z tohto dôvodu. 24. Pri odopretí/krátení poistného plnenia je to poisťovateľ, ktorý má preukázať dôvody na odopretie/ krátenie poistného plnenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by v zmysle uvedeného čl. IX bod 2 písm. c) zmluvných dojedaní postupoval a poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal dôvod krátenia poistného plnenia, nepreukázal, že po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla pred vykonaním opravy stanovil náklady na opravu ani že o týchto nákladoch poisteného informoval písomnou formou, ako to vyžaduje dojednanie čl. IX. od. 2 písm. c) zmluvných podmienok. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, žalovaný nepreukázal, že by v súlade s citovaným ustanovením písomne informoval po zdokladovaní rozsahu poškodenia, aké náklady stanovil ako primerané náklady na opravu poškodeného vozidla. Odvolací súd taktiež nemá za preukázané, že žalovaný žalobcovi určil, v akom servise má vykonať opravu motorového vozidla a preto bolo následne na žalobcovi, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. Žalovanému preto neprináleží diferencovať rozsah poistného plnenia, podľa toho, či opravu motorového vozidla vykonala opravovňa autorizovaná, zmluvná alebo iná. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že priznal poistné plnenie v ním určenej cene za normohodinu práce 21,- Eur bez DPH ako cene primeranej (ako tiež vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení), bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, na základe čoho považuje takto určenú cenu za normohodinu práce za primeranú s tým, že jeho skutkové tvrdenia o dôvodoch nepriznania plnenia (v časti) nemôžu byť iné ako dôvody v oznámení o poistnom plnení (§ 797 ods. 4 OZ). Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal, že ním určená sadzba za normohodinu práce je sadzbou obvyklou pre daný typ servisu a napokon z ním predložených dôkazov vyplýva, že ani neposkytol poistné plnenie v sadzbe podľa poistných podmienok, nakoľko z predloženej kalkulácie vyplýva odlišná cena práce, a to 21,- Eur bez DPH za 1 normohodinu práce. Naproti tomu zo žalobcom predložených listinných dôkazov, najmä z cenníkov opráv motorových vozidiel mal odvolací súd za preukázané, že žalobca si uplatnil hodinovú sadzbu vo výške, ktorá neprevyšovala sumu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Je preto možné, v zhode so súdom prvej inštancie, dospieť k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že poistné plnenie poskytol v súlade s poistnými podmienkami, ani nepreukázal, že znížil poistné plnenie v súlade so zmluvnými dojednaniami a žalovaný tak nesplnil zákonnú povinnosť na riadne odôvodnenie zníženia poistného plnenia. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že povinnosť postupovať v súlade s poistnými podmienkami zaväzuje obe zmluvné strany, teda postupovať v súlade s nimi má v prípade poistnej udalosti povinnosť nielen poistený, ale aj (alebo najmä) poistiteľ. Povinnosť riadne a relevantne odôvodniť krátenie poistného plnenia mal žalovaný už v samotnom oznámení o poistnom plnení. 25. K odvolacej námietke nepreukázania lakovacej konštanty vo výške, v akej ju určil žalobca odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalovaný ani v tejto časti svojej procesnej obrany neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nepreukázal, prečo mala byť autoservisom použitá lakovacia konštanta vo výške 100% a nie vo vyššej výške, ktorú uplatnil autoservis. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný až v odvolacom konaní, ako neprípustnú novotu v zmysle § 366 CSP písm. a) až d), uviedol, že vychádzal pri priznaní poistného plnenia z kalkulácie nákladov na opravu vypracovanom systémom AUDATEX, ktorá predstavuje podľa žalovaného reálne náklady na opravu vozidla, pretože tento systém „obsahuje databázu motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho ktorého vozidla a teda v kalkulačnom programe už bolo zohľadnené lakovanie v dvoch vrstvách, preto navyšovanie koeficientu na 130% bolo nedôvodné. Uvedený program počíta s konštantou vo výške 100%.“ Odvolací súd dodáva, že v prípade tejto odvolacej námietky ide o prostriedok procesnej obrany, ktorú žalovaný pred súdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že podľa § 154 CSP tak mohol urobiť, preto odvolací súd na ňu nemusel prihliadnuť. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že medzi stranami nebolo dojednané použitie práve systému AUDATEX na výpočet poistného plnenia. Systém AUDATEX je automatizovaným systémom a výsledky výpočtu nákladov sú závislé od vložených vstupných dát. Žalovaný nepreukázal, že ním zadané prvotné údaje (teda cena práce, náklady lakovacieho materiálu, cena konkrétnych náhradných dielov, z ktorej výpočet vychádza) zodpovedali primeraným cenám v danom mieste a čase. Navyše, žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal prečo mal žalobca (resp. autoservis vykonávajúci opravu žalobcovho motorového vozidla) použiť lakovací koeficient 100%, namiesto použitého vyššieho lakovacieho koeficientu. V prípade, ak by aj odvolací súd prihliadal na žalovaného odvolaciu argumentáciu o výške lakovacej konštanty, tak má za to, že žalovaný ani bližšie nepopísal dôvody, pre ktoré nemohol v priebehu konania na súde prvej inštancie tvrdené skutočnosti v rámci novôt bez svojej viny uviesť a predložiť k nim príslušné listinné dôkazy. Odvolací súd preto na žalovaným uplatnené argumenty a listinné dôkazy ako neprípustné novoty, neprihliadal. 26. Žalovaný napokon v odvolaní namietal, že dodržal 15 dňovú lehotu na vyplatenie poistného plnenia a preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku a odkázal na závery z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/596/2017. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvej inštancie na posudzovaný nárok na úroky z omeškania aplikoval ustanovenia § 797 ods. 3 OZ, ako aj § 369 ObZ, z ktorých nevyplýva, že by splatnosť poistného plnenia bola viazaná na právoplatné rozhodnutie súdu. Priamo zo zákonného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky z omeškania do 15 dní potom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Podstatným pre vznik nároku na úrok z omeškania je práve skončenie vyšetrenia poistiteľom, nie „skončenie vyšetrovania“ súdom právoplatným rozhodnutím tak, ako to uvádza žalovaný. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/596/2017 bola posudzovaná odlišná skutková situácia, pričom závery z tohoto rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec. V prípade rozhodnutia poisťovateľa o skončení šetrenia (teda rozhodnutia o základu práva žalobcu na poistné plnenie s priznaným rozsahom povinnosti plniť zo strany poisťovateľa) ide o taký prípad, keď v zmysle kogentného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky z omeškania do 15 dní potom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, teda 15 dní po doručení oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti. V prípade prijatia argumentácie žalovaného vo vzťahu k splatnosti úrokov z omeškania by išlo o jediný záväzkový vzťah (obchodnoprávny) týkajúci sa peňažného plnenia, ktorý by nebol postihnutý sankciou v podobe vzniku omeškania úhrady vzniknutého nároku do momentu rozhodnutia súdu, a to bez zákonného podkladu (§ 797 ods. 3 OZ je formulované, ak „poistiteľ skončil vyšetrenie“ potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť). Odvolací súd preto vyhodnotil aj túto námietku žalovaného ako nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku žalobcu v časti úrokov z omeškania a ich výške podľa Obchodného zákonníka a v celom rozsahu odkazuje na záver súdu prvej inštancie v bode 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku. 27. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. Odvolací súd na záver a nad rámec už vyššie uvedeného uvádza, že sa oboznámil s námietkou žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 14.2.2025 k existencii rozdielnej rozhodovacej praxe súdov v kľúčových otázkach, v ktorom poukazoval na neplatnosť dojednaných poistných podmienok č. 913 a ich rozpor so zmluvnou voľnosťou, ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tiež aj ich rozpor s poctivým obchodným stykom a právom EÚ, pričom žalobca v podaní žiada odvolací súd o odstránenie rozporuplností v rozhodovaní a zabezpečenie jednotného a konzistentného rozhodovania v tejto problematike. Z dôvodu, že odvolaciemu súdu je z jeho vlastnej rozhodovacej praxe známe, že žalobca rovnaké podania doručuje do všetkých spisov, ktoré sa týkajú rovnakého predmetu, považuje za potrebné zdôrazniť, že každé rozhodnutie či už prvoinštančného alebo odvolacieho súdu je výsledkom autonómneho konania a výsledkom vyhodnotenia daného konania vychádzajúceho z individuálnych okolností, z predložených dôkazov a prednesov v konkrétnom konaní a nie je úlohou odvolacieho súdu zaujímať všeobecne záväzné, alebo zjednocujúce právne závery presahujúce rámec prejednávanej veci. Odvolací súd nie je zjednocujúcim orgánom súdnej praxe a neprináleží mu vykonávať abstraktný výklad práva s cieľom odstrániť rozdiely v rozhodovaní jednotlivých súdov. Táto kompetencia patrí vyšším súdnym autoritám, najmä Najvyššiemu súdu SR, ktorý ju realizuje prostredníctvom svojej judikatúry a zjednocujúcich stanovísk. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v konkrétnom odvolaní a výlučne na podklade skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z konkrétneho prejednávaného prípadu. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).