{"guid": "24c987f5-1409-4689-95bb-4bfcb9f09ffa:f3295cb2-4b63-4846-8a85-812841fba2ce", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6121281680.1", "spisova_znacka": "1Cob/47/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/47/2024 z 26. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2026, sp. zn. 1Cob/47/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6121281680.1", "identifikacne_cislo": "6121281680", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3295cb2-4b63-4846-8a85-812841fba2ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6121281680.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121281680.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121281680.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/47/2024\n6121281680\n26. 02. 2026\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2026:6121281680.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek\nsenátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: renea s. r. o., so\nsídlom Ľudovíta Fullu 3416/9A, 841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 44 174 578, právne\nzastúpený: DV Legal, s.r.o., so sídlom Vysoká 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto ,\nIČO: 54 670 926, proti žalovanému: ACCTA Consulting, s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 1793/2, 841\n04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 44 250 053, právne zastúpený: JUDr. Pavol Siváček,\nadvokát, so sídlom Timravina 9, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 1.512,00 eur s príslušenstvom, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-36Cb/66/2021 – 117 zo dňa\n26.09.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. B1-36Cb/66/2021 – 129 zo dňa 04.12.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-36Cb/66/2021 – 117 zo dňa\n26.09.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. B1-36Cb/66/2021 – 129 zo dňa 04.12.2023 p o t\nvrdzuje.\nII. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol\na výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom\no výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie tak rozhodol\ns poukazom na ustanovenia § 132 ods. 1, § 150 ods. 1, ods. 2, § 151 ods. 1, ods. 2, § 153 ods. 1, ods. 2,\nods. 3, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, ods. 2, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 261 ods. 1, § 269 ods.\n2, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica\ndňa 26.03.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.512 eur s príslušenstvom,\na zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca dôvodil, že na základe ústne uzatvorenej dohody\nposkytoval žalovanému poradenské služby od roku 2013, skutočnosť ktorú doložil prehľadom faktúr a\nich úhrad za roky 2013 až 2017. Táto obchodná spolupráca prebieha od roku 2013, pričom faktúry zo\nstrany žalovaného boli uhrádzané okrem posledných štyroch faktúr.\n3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor,\nv ktorom namietal, že poradenská činnosť ako služba, ktorú fakturoval žalobca predmetnými faktúrami,\nmu nikdy nebola dodaná. Žalovaný všetky svoje záväzky týkajúce sa dodanej poradenskej činnosti zo\n\nstrany žalobcu uhradil, pričom neuhradené faktúry boli vystavené nad rámec dodaných plnení. Poukázal\ntaktiež na formálne nedostatky faktúr predložených žalobcom, kedy ako adresu odberateľa uvádza\nNitru, avšak žalovaný vtedy už niekoľko rokov sídlil v Bratislave. Žalovaný mal za to, že žalobca popri\nnároku na žalovanú istinu nemá nárok ani na prípadné úroky z omeškania. Žalovaný síce v nedávnej\nminulosti zaregistroval dopyty zo strany žalobcu na úhradu týchto faktúr, ale len v podobe ich súpisu\nbez uvedenia konkrétneho obsahu. Rovnako právny zástupca žalovaného požiadal právneho zástupcu\nžalobcu o presnú špecifikáciu údajných pohľadávok žalobcu a o zaslanie faktúr, a to listom zo dňa\n15.01.2021 a e-mailom zo dňa 26.02.2021, tieto im však neboli predložené. Žalovaný vzniesol námietku\npremlčania voči časti pohľadávky v sume 324 eur podľa faktúry č. 498/2016, splatnej dňa 31.12.2016,\nkedy právo vymáhať bolo premlčané dňa 31.12.2020 a návrh na súd bol v tejto veci podaný až v marci\n2021. Žalovaný navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a žalobu žalobcu zamietol.\n4. Žalobca v návrhu na pokračovanie v konaní trval na tom, že všetky vystavené faktúry majú reálny\nzáklad v dodaných službách. Faktúry boli zasielané žalovanému e-mailom, a to A. B. C.. E-mailovú\nkomunikáciu zasielal v prílohe, pričom zo strany žalobcu boli dotazy na úhrady faktúr a tieto faktúry\nneboli rozporované žalovaným až do ich vymáhania zo strany žalobcu.\n5. Žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadne nové relevantné tvrdenia ani\ndôkazy a žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že tento fakturovanú poradenskú činnosť\nnikdy neobdržal. E-mailová komunikácia predložená žalobcom spolu s vyjadrením zo dňa 16.06.2021\nlen preukazuje výmenu súhrnu faktúr medzi žalobcom a účtovníčkou, ktorý bol následne zaslaný\nžalovanému, a to bez jasného uvedenia ich obsahu. Nešlo o doručenie samotných faktúr, ale iba o\núčtovný výstup so sumarizáciou faktúr voči žalovanému, ktorý nepreukazuje, že sporné faktúry boli\nžalovanému doručené.\n6. Na pojednávaní dňa 26.09.2023 súd prvej inštancie zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na\nvýsluch D. E. a F. G., ako aj návrh právneho zástupcu žalovaného na výsluch A. B. C.. V tejto súvislosti\nsúd prvej inštancie dôvodil, že D. E. je konateľka žalobcu, F. G. je bývalý konateľ a súčasný spoločník\nžalobcu a v prípade A. B. C. ide o konateľa a spoločníka žalovaného. Stranám konania preto nič nebránilo\nv tom, aby sa nariadeného pojednávania zúčastnili a ak to považovali za potrebné, vyjadrili sa k meritu\nveci priamo na nariadenom pojednávaní. Rovnako tak súd prvej inštancie upozornil, že predmetný návrh\nnebol zo strany právnych zástupcov označený včas, pred nariadeným termínom pojednávania, a preto\nsúd v súlade so zásadou hospodárnosti konania a plynulého priebehu konania, predmetné návrhy na\nvykonanie dokazovania zamietol, a to aj s poukazom na § 153 ods. 1 CSP. Zároveň poukázal aj na § 195\nods. 1 CSP, pričom práve v prípade výsluchu strán konania k tvrdeniu o poskytnutí alebo neposkytnutí\nporadenskej činnosti, by išlo o rozporné tvrdenia, ktoré vyplývali už z písomných vyjadrení strán konania.\n7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení\nveci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Za sporné súd prvej inštancie nepovažoval\nto, že medzi stranami bola ústne uzatvorená zmluva o poradenskej činnosti, ako ani dodanie služieb\npredchádzajúce vyúčtovaným faktúram od roku 2013 do 30.09.2016 (č.l. 109-115, č.l. 10 a 11),\nvyúčtovanie príslušných faktúr, ani ich úhrada zo strany žalovaného. Sporným v konaní boli služby\nvyúčtované faktúrami č. 498/2016, 157/2017, 469/2017, 610/2017 za obdobie od 01.10.2016 do\n31.12.2017. Žalovaný tvrdil, že mu žalobca fakturované služby nedodal a nepredložil žiadne dôkazy.\nZároveň žalovaný vo vzťahu k faktúre č. 498/2016, splatnej dňa 31.12.2016, vzniesol námietku\npremlčania. Rozporným bolo aj doručenie faktúr žalovanému.\n8. Súd prvej inštancie v prvom rade konštatoval, že medzi stranami konania bola uzavretá\nnepomenovaná zmluva podľa § 269 ObZ. Obchodný zákonník popri množstve pomenovaných, zákonom\nbližšie upravených zmlúv umožňuje uzatvárať aj zmluvy atypické, nepomenované. Predpokladom ich\nplatnosti popri všeobecných náležitostiach vyžadovaných pre platnosť zmlúv je, aby neodporovali\nobsahu alebo účelu zákona, inak by bola zmluva absolútne neplatná. Nepomenovaná, inominátna\nzmluva k svojej platnosti nevyžaduje písomnú formu. Záväzok, ktorý vznikol na základe takejto zmluvy\nje potrebné posúdiť najmä podľa obsahu zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Iba v\nprípade neexistencie dohody účastníkov o určitej otázke sa na vzniknutý záväzok použijú tie zákonné\nustanovenia, ktoré upravujú záväzky obsahom im najbližšie. Vzhľadom na uvedené, ako aj na vykonané\ndokazovanie, tak podľa názoru súdu prvej inštancie medzi stranami konania ako podnikateľmi vznikol\nobchodno-záväzkový vzťah uzatvorením ústnej atypickej zmluvy o poradenskej činnosti. Ako ďalej súd\n\nprvej inštancie uviedol, dôkazné bremeno preukázania tvrdení uvedených v žalobe nesie žalobca. Okruh\nrozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie\ntvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania.\nTáto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť\npreukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť\ndôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tieto tvrdenia.\nPokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.\nŽalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;\npokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť rozhodné skutočnosti a na svoje tvrdenie musí\noznačiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie\nbremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom stave\n(priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho\nvzťahu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010,\nsp. zn. 3 M Cdo 6/2010 a uviedol, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany\nkonania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté\no veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej\ni v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,\nnebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať\nzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto\nskutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).\n9. Súd prvej inštancie mal za to, že ak žalobca odvodzuje svoj nárok na odmenu z titulu ústne uzatvorenej\nzmluvy o poradenskej činnosti, je povinný preukázať dodanie poradenskej činnosti v rozhodnom\nobdobí. Žalovaný v tomto smere poprel tvrdenia žalobcu, že vystavené faktúry majú reálny základ v\ndodaných službách, pričom poradenská činnosť žalovanému nemala byť dodaná. Na preukázaní tvrdení\no dodaní poradenských služieb žalobca okrem predloženia faktúr, ktoré sú len účtovným dokladom\na nepreukazujú dodanie poradenskej činnosti, nepredložil žiaden dôkaz. V tomto smere sa súd prvej\ninštancie stotožnil so žalovaným aj vo vzťahu k otázke doručenia faktúr, keď považoval za preukázané\nich doručenie žalovanému až v rámci zaslaného platobného rozkazu. E-mailová komunikácia, ktorú\nžalobca doložil ako dôkaz spolu s vyjadrením zo dňa 16.06.2021, nie je dôkazom o zaslaní faktúr\nžalovanému, ale o zaslaní súhrnu faktúr, z ktorého nie je zrejmé, čo je obsahom faktúr. Zaslanie faktúr\nvšak pre posúdenie okolnosti unesenia dôkazného bremena v spornej otázke dodaného plnenia ani\nnebol rozhodujúcim. Súd prvej inštancie nemal zo strany žalobcu preukázané dodanie poradenskej\nčinnosti žalovanému, preto musel predmetnú žalobu zamietnuť.\n10. K vznesenej námietke premlčania žalovaného voči časti pohľadávky v sume 324 eur podľa faktúry\nč. 498/2016, splatnej dňa 31.12.2016, súd prvej inštancie uviedol, že predmetná pohľadávka z faktúry\nč. 31.12.2016 bola splatná dňa 31.12.2016, od nasledujúceho dňa začala plynúť 4 ročná premlčacia\nlehota, ktorá uplynula dňa 01.01.2021, pričom žaloba bola v predmetnej veci podaná až dňa 26.03.2021.\nPreto považoval námietku za dôvodnú.\n11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1\nCSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, keďže\nžalobca bol v plnom rozsahu úspešný. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.\n12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalobca prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a g) CSP. Ozrejmil, že\nna pojednávaní dňa 26.09.2023 predložil návrh na výsluch D. E., F. G. a A. B. C., pričom tento\nnebol predložený skôr, nakoľko súd odročil pojednávanie, ktoré malo byť uskutočnené dňa 18.08.2023\nza účelom, aby právny zástupca žalovaného prejednal s konateľom žalovaného návrh mimosúdnej\ndohody (predloženej žalobcom) a odpovedal naň do konania ďalšieho pojednávania (t.j. do 26.09.2023).\nŽalovaný sa vyjadril k návrhu na mimosúdnu dohodu na pojednávaní dňa 26.09.2023, preto žalobca\naž na predmetnom pojednávaní navrhol vykonanie dôkazov, pričom tieto boli bez ďalšieho súdom\nprvej inštancie zamietnuté. Žalobca mal za to, že svoju povinnosť označiť dôkazy a navrhnúť ich\nvykonanie vykonal najskôr ako to bolo možné, pričom nečinnosť žalovaného nemôže byť na ťarchu\n\nžalobcu s dôsledkom straty sporu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na obsahovú rozdielnosť\npojmov výsluch a vyjadrenie podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, kedy pri pojme vyjadrenie\nsa nezapájajú sporové strany prostredníctvom kladených otázok a tým pádom nie je uplatnený\nprincíp kontradiktórnosti, pričom nesprávne uplatnenie uvedených pojmov bolo podľa žalobcu príčinou\nnesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Mal za to, že práve výsluch žalobcom navrhovaných osôb\nprostredníctvom uplatneného princípu kontradiktórnosti by v konaní zabezpečil objasnenie tvrdených\nskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, pričom s ohľadom na ústnu zmluvu ich nebolo možné preukázať\niným spôsobom. V súvislosti s tvrdením súdu prvej inštancie, že stranám nič nebránilo v tom, aby\nsa priamo pojednávania zúčastnili a ak to považovali za potrebné, vyjadrili sa k meritu veci priamo,\nžalobca konštatoval, že cieľom navrhnutých dôkazov nebolo len vyjadrenie osôb k meritu veci, nakoľko\nby išlo o rozporné tvrdenia, ktoré vyplývali už z písomných vyjadrení strán, avšak žalobca navrhol\nvýsluch svedkov, nakoľko práve výsluch umožňuje priame vypočúvanie sporovými stranami a práve\nvýsluch by tak dopomohol k objasneniu tvrdených skutočností. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca\ntvrdenie súdu za zmätočné, ako dôvod nevykonania ním navrhovaných dôkazov za nedostatočné a\nz uvedeného dôvodu taktiež uplatnenú sudcovskú koncentráciu konania za predčasnú a nedôvodnú.\nŽalobca poukázal na skutočnosť, že z 3 navrhovaných osôb na výsluch je možné priamo zabezpečiť na\npojednávaní výlučne pani D. E., nakoľko je súčasná konateľka žalobcu. F. G. je spoločníkom a bývalým\nkonateľom žalobcu, preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že mohol prísť na pojednávanie a vyjadriť sa\nje nesprávne. A. B. C. je konateľom a spoločníkom žalovaného, preto zo strany žalobcu nebolo možné\nzabezpečiť jeho prítomnosť a ani klásť otázky a z toho dôvodu je tvrdenie súdu nesprávne. A. B. C.\nsíce mohol prísť na pojednávania, avšak uvedené nemôže slúžiť ako argument na zamietnutie návrhu\nžalobcu na výsluch, nakoľko to, či konateľ žalovaného príde alebo nepríde na konkrétne pojednávanie\nnie je v moci žalobcu. Žalobca zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom protistrany s\nodkazom na to, že sa môže vyjadriť, považoval za nedôvodné. Žalobca ďalej poukázal na § 187 ods.\n2 CSP, § 188 ods. 1 CSP, § 195 ods. 1 CSP, pričom nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že v\nprípade výsluchu strán konania ohľadne poskytnutia alebo neposkytnutia poradenskej činnosti by išlo\no rozporné tvrdenia, ktoré vyplývali už z písomných vyjadrení strán, čím súd prvej inštancie už pred\nsamotným výsluchom vedel a v rozsudku konštatoval, ako by sa strany vyjadrovali na výsluchu. Vyššie\nuvedený záver konajúceho súdu sa podľa žalobcu javí ako zaujatý, pričom súd akoby dopredu vedel, ako\nsa budú strany vyjadrovať a preto zamietol návrh na ich výsluch. Konajúci súd tým podľa žalobcu porušil\nprocesné princípy, sudcovskú nezávislosť a nestrannosť. Žalobca síce ocenil vydanie napadnutého\nrozsudku na prvom pojednávaní, avšak zdôraznil, že formálna stránka nemôže prevážiť nad skutkovou,\na teda nemôže dôjsť za účelom zachovania rýchlosti a hospodárnosti konania k porušeniu ostatných práv\nsporových strán. Dodal, že návrh na výsluch osôb bol predložený na prvom uskutočnenom pojednávaní,\nteda okamžite, ako to bolo možné. Ako ďalej žalobca uviedol, súd pri hodnotení návrhov na vykonanie\ndokazovania a vykonaných dôkazov musí prihliadnuť na všetky skutočnosti, a to s osobitným zreteľom\nna všetky navrhované dôkazy. Pokiaľ by súd prvej inštancie mal za to, že dôkazná situácia je nestála,\nčo možno odvodiť od konštatovania súdu, že: „Sporným v konaní boli služby vyúčtované faktúrami č.\n498/2016, 157/2017, 469/2017, 610/2017 za obdobie od 01.10.2016 do 31.12.2017“, mal by pokračovať\nv dokazovaní a vykonať ďalšie navrhované dôkazy, prípadne iné dôkazy, ktoré považuje za potrebné\nna objasnenie veci. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, nemohol\nsa tak ani dostatočne vysporiadať s meritom veci, čím nemohlo dôjsť k žiadnemu inému výsledku,\nako ku spornosti tvrdenia žalobcu a následného zamietnutia žaloby. Žalobca v nadväznosti na vyššie\nuvedené ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie nevykonania navrhovaných dôkazov, pričom mal\nza to, že odmietnutie vykonania dôkazov bez ďalšej dôkladnejšej argumentácie a odôvodnenia je\nzásahom do práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie konštatoval, že sporným v konaní nebolo,\nže medzi stranami bola ústne uzatvorená zmluva o poradenskej činnosti. Z vyjadrení strán sporu je\ntaktiež nesporné, že predmetná zmluva a teda poradenské služby nie sú momentálne poskytované.\nSpornou otázkou zostala skutočnosť, kedy došlo k ukončeniu predmetnej zmluvy a teda aj k ukončeniu\nposkytovania služieb - uvedené je dôležité z hľadiska posúdenia, či zmluva trvá a ak nie, kedy zanikla a či\nzánik bol po poskytnutí služieb tak ako tvrdí žalobca (na základe čoho žalobca vystavil faktúry, ktoré sú\npredmetom tohto sporu), alebo predtým, tak ako tvrdí žalovaný (otázkou je potom ako došlo k upusteniu\nod poskytovania služieb). Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu uvedenému nevenoval a to napriek tomu,\nže návrh na vykonanie dôkazov (výsluchy osôb) bol predložený na prvom pojednávaní. Žalobca tiež\npoukázal na rozpor bodu 3. a bodu 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo podľa neho odôvodňuje\nvykonanie ďalšieho dokazovania. Žalobca mal ďalej za to, že konajúci súd pravdepodobne hneď na\nprvom pojednávaní, pred návrhom na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu vedel, akým spôsobom\nrozhodne, pričom všetky návrhy, ktoré by mohli preukázať dodanie poradenskej činnosti zamietol. Mal\n\nza to, že argumentácia súdu v odôvodnení má zjavné nedostatky, nakoľko súd nemôže na jednej strane\nkonštatovať, že nárok žalobcu nebol preukázaný, keď k samotnému preukázaniu nároku nedal priestor\na všetky návrhy na vykonanie dokazovania ihneď na prvom pojednávaní zamietol. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti žalobca považoval napadnutý rozsudok za neprimeraný zásah do ústavných práv\nžalobcu, nezodpovedajúci princípu proporcionality, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n13. Písomným podaním zo dňa 04.12.2023 žalobca doplnil svoje odvolanie o čestné vyhlásenie svedka\n- H. I. J., bytom B. XXXX/X, XXX XX G..\n14. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 30.12.2023 vyjadril žalovaný prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a postup súdu prvej inštancie za\nsprávny a v súlade so zákonom. Poukázal na skutočnosť, že žalobca k odvolaniu pripojil dve písomnosti\noznačené ako čestné vyhlásenia a až následne v doplnení odvolania pripojil ďalšiu písomnosť, avšak\naž po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Mal za to, že všetky tri dokumenty sú bezpredmetné\na dokazujú tvrdenia žalovaného a nie žalobcu. Súd prvej inštancie umožnil obom stranám konania\nnavrhnúť dôkazy, tieto vyhodnotil a správne zamietol, pričom svoj postup riadne a dostatočne odôvodnil\nústne po vynesení rozsudku, ako aj v jeho písomnom vyhotovení. Ako ďalej žalovaný ozrejmil, čestné\nvyhlásenia, ktoré žalobca priložil k odvolaniu sú takmer identické texty, kde sa mení iba označenie osoby,\nktorá vyhlásenie dáva. Rovnako sú vo všetkých troch vyhláseniach podrobne rozpísané služby, za ktoré\nboli faktúry, ktorých neuhradenie je predmetom tohto konania, vystavené. Pre všetky štyri sporné faktúry\nčestné vyhlásenia zhodne uvádzajú: „Faktúra ččč/rrrr spočívala v poskytnutí služieb pre spoločnosti\nSherwood SK, AFCE Ltd, Commercial Services SK, GIANRESOLE SK, Sport Vision, J. B....“. Ani v\njednom z čestných vyhlásení nie je uvedené, že by žalobca poskytol akékoľvek služby alebo plnenia\nžalovanému. Predložené čestné vyhlásenia podľa žalovaného dokazujú, že plnenia a služby poskytoval\niným subjektom, ktorým mal za to vystaviť faktúry. Žalovaný nevidel dôvod uhrádzať služby poskytnuté\ntretím subjektom, nakoľko sa nikdy na také niečo nezaviazal a ani nepristúpil k záväzkom subjektov,\nktorým žalobca plnenia dodal. Žalovaný mal za to, že ak by súd prvej inštancie pristúpil k vypočutiu\nosôb, ktoré dali čestné vyhlásenia, tieto by nepotvrdili tvrdenia žalobcu, ale naopak, tvrdenia žalovaného.\nŽalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie, a zároveň mu priznal 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n15. Žalobca sa v odvolacej replike pridržal svojich písomných a ústnych vyjadrení predložených v\nrámci konania a opätovne poukázal na argumenty uvádzané v jeho odvolaní. Zotrval na názore, že\nnezohľadnením mimosúdneho rokovania a nevykonaním dôležitých dôkazov došlo zo strany súdu\nprvej inštancie k nesprávnemu procesnému postupu, následkom čoho došlo k znemožneniu žalobcu\nuskutočňovať jeho práva, čím došlo k porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Mal za to, že\nním navrhovaný výsluch osôb prostredníctvom uplatneného princípu kontradiktórnosti by zabezpečil\nobjasnenie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, čo by pravdepodobne viedlo k inému\nzáveru v konaní. Žalobca ozrejmil, že na základe ústnej dohody poskytoval žalovanému poradenské\nslužby od roku 2013, pričom v konaní bol predložený zoznam faktúr s uvedením služieb a úhradou zo\nstrany žalovaného. Všetky faktúry za poskytnuté služby boli uhradené s výnimkou posledných 4 faktúr\nč. 157/2017, 469/2017, 498/2017, 610/2017. Fakturácia prebiehala v rámci období štandardne 1x za\nkvartál, prípadne 1x za dva kvartály. Suma za služby bola štandardne 10 eur/mesiac bez DPH za 1\nfirmu. Fakturované služby boli fakturované opakovane (za tie isté spoločnosti, pričom predchádzajúce\nfaktúry žalovaný uznal, nerozporoval a uhradil), pričom žalobca ako príklad uviedol: služby v žalovanej\nfaktúre 610/2017 a služby v uhradenej faktúre 69/2015, služby v žalovanej faktúre 157/2017, 498/2016\na služby v uhradenej faktúre 89/2016, 149/2015, 201/2016, 240/2015, 324/2015, služby v žalovanej\nfaktúre 469/2017 (za 2 kvartály) a služby v uhradenej faktúre 69/2015. Všetky účtovné doklady sú\nzaúčtované v účtovnej evidencii žalobcu, ktorý za uvedené faktúry riadne odviedol DPH a tiež daň z\npríjmu. V tejto súvislosti žiadal žalobca o vykonanie dôkazu a preverenie, či žalovaný eviduje uvedené\núčtovné doklady v účtovníctve a či si v danom mesiaci ponížil DPH o uvedené faktúry a znížil si základ\ndane. V čestných vyhláseniach predložených v odvolaní je uvedené, že spoločnosti Sherwood SK,\nAFCE Ltd, Commercial Services SK, GIANRESOLE SK, Sport Vision, K. L., J. B. boli v relevantnom\nobdobí klientmi žalovaného, ktorým žalovaný spracovával účtovníctvo, pričom išlo o klientov s talianskou\nštruktúrou, ktorým žalobca odporučil účtovné služby žalovaného. Žalobca samotné služby (ako napr.\nprípravné práce týkajúce sa spracovania účtovníctva, administratívne práce, kontaktovanie klientov\nv taliančine, doručovanie dokumentov, zabezpečovanie prekladu do a z talianskeho jazyka na účely\n\nvýkonu účtovníctva) poskytoval účtovnej spoločnosti - t.j. žalovanému, pričom pri samotnom poskytovaní\nslužieb žalobca komunikoval s klientmi žalovaného (vyššie uvedenými spoločnosťami). V čestných\nvyhláseniach sa uvádza, že žalobca poskytoval služby od roku 2013 žalovanému (všetky faktúry za\nodvedené služby boli uhradené, pričom faktúry boli rovnakej textácie ako sú žalované faktúry a služby,\nktoré boli poskytnuté boli rovnaké služby ako sú, ktoré sú predmetom tohto konania). Tie isté služby\nako boli vykonávané od roku 2013 boli vykonané aj pri žalovaných faktúrach. Žalovaný nerozporoval,\nže služby boli poskytnuté, avšak za účelové považuje žalobca tvrdenie žalovaného, že služby boli\nposkytnuté iným subjektom, ktorým aj mali byť vystavené faktúry. Na základe dohody medzi žalobcom\na žalovaným, žalobca komunikoval s klientmi žalovaného, pričom okrem iného pripravoval dokumenty\nna účely zabezpečenia účtovníctva (tak ako tieto dokumenty pripravoval a služby poskytoval od roku\n2013 - v celom období žalovaný uhrádzal za takto poskytované služby úhradu na základe žalobcom\nvystavených faktúr). Samotné účtovníctvo spracovával žalovaný na základe podkladov, ktoré okrem\niného dostal aj od žalobcu, ktorý mal za to, že žalovaný účelovo odvracia pozornosť na klientov\nžalovaného v snahe vyhnúť sa úhrade záväzku. Žalobca zhrnul, že zo strany žalovaného nebolo\npreukázané ukončenie dohody o poskytovaní, na základe ktorého by bolo možné uvažovať o tom, že\ntieto poskytnuté služby by mali byť fakturované inému subjektu/iným subjektom.\n16. Žalovaný v odvolacej duplike považoval tvrdenia žalobcu za účelové, vytvorené až na základe\nvytknutia nesprávnosti dodatočne vyfabrikovaných čestných vyhlásení svedkov. Žalobcom navrhnuté\ndoriešenie sporu úhradou časti sumy, ktorá je predmetom sporu, je pre žalovaného absolútne\nneprijateľné, nakoľko faktúry boli vystavené bez toho, že by boli žalovanému poskytnuté akékoľvek nimi\nfakturované plnenia. Žalovaný zotrval na názore, že žalobca mu nedodal žiadne z plnení fakturované\nfaktúrami, titulom ktorých žalobca žiada plnenie v tomto konaní. V dodatočne vyfabrikovaných čestných\nvyhláseniach svedkovia potvrdzujú, na ťarchu žalobcu, že žalobca poskytoval služby tretím osobám.\nPreto si mal správne tieto služby vyúčtovať voči nim a nie voči žalovanému. Predpoklad, že žalovaný\nby si o fakturované sumy ponížil DPH a základ dane, je nepravdivý. Žalovaný sporné faktúry do svojho\núčtovníctva nikdy nezaúčtoval a to ani z časti, keďže o nich nemal vedomosť až kým ich nezačal právny\nzástupca žalobcu vymáhať. Čestné vyhlásenia svedkov doložené až do odvolacieho konania dokazujú\ntvrdenia žalovaného, že žalobca poskytoval služby tretím subjektom a nie žalovanému. Žalovaný tiež\npoprel tvrdenie žalobcu, že \"Žalovaný s danými službami súhlasil.\" Toto tvrdenie považoval za v rozpore\nso všetkými doterajšími vyjadreniami žalovaného.\n17. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom\nspisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom\nodvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého\npo vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého\nrozsudku.\n18. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n19. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a\nrozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností\nmôže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.\n20. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n21. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nnie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na\nrýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo\nprostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n\n22. Podľa § 185 CSP ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n24. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n26. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a následných\nvyjadrení žalovaného a žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\npričom odkazuje na právne závery prijaté súdom prvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje\na odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za plne súladné s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP,\nnakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej\ninštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti\nnapadnutého rozsudku a odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným, podrobným,\nzrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými\npre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno, keď nepreukázal dodanie poradenskej činnosti žalovanému vyúčtovanú faktúrami č.\n498/2016, 157/2017, 469/2017, 610/2017 v rozhodnom období od 01.10.2016 do 31.12.2017, a to na\nzáklade ústne uzatvorenej zmluvy o poradenskej činnosti.\n27. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú\nzodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť,\npovinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom\nsvojho zástupcu. Dôkazom je výsluch strany v zmysle § 195 CSP iba vtedy, ak ho súd ako procesný\nprostriedok nariadi, pričom súd nariadi tento dôkazný prostriedok len ak to navrhne strana sporu a na\npreukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie ktorých nemožno iným\nspôsobom (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.\nCivilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 740 s.).\n28. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, keď v súvislosti s hlavnou odvolacou\nargumentáciou žalobcu, týkajúcou sa zamietnutia návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom\nnavrhovaných osôb, sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom uplatnenia sudcovskej\nkoncentrácie konania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26.09.2023 navrhol vykonať\ndôkaz – výsluch D. E. a F. G. (výsluch A. B. C. navrhol vykonať na danom pojednávaní právny\nzástupca žalovaného), pričom argumentoval, že vzhľadom na snahu prerokovať mimosúdnu dohodu\nso žalovaným, z dôvodu ktorého sa odročilo aj pojednávanie pôvodne stanovené na deň 18.08.2023,\nnenavrhol vykonať výsluch uvedených osôb skôr, keďže žalovaný sa vyjadril k návrhu na mimosúdnu\ndohodu až na pojednávaní dňa 26.09.2023. Odvolací súd vzhľadom na námietku žalobcu považuje\nza potrebné ozrejmiť, že navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou\nkoncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného\nprincípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd\nurčuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel\nzákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky\nprocesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP)\nvčas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť\nuž skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V tomto prípade\nžalobcovi nič nebránilo v tom, aby svoje návrhy na vykonanie dôkazov označil už skôr, najmä mal žalobca\nmožnosť označiť ich v niekoľkých predchádzajúcich podaniach doručených v rámci prvoinštančného\nkonania, tak ako to správne poznamenal aj súd prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný už\nv odpore voči vydanému platobnému rozkazu namietal nedodanie služieb zo strany žalobu. Rovnako\n\ntak postupoval vo vyjadrení zo dňa 24.06.2022, reagujúc na vyjadrenie žalobcu, kde výslovne uviedol,\nže žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce dodanie služieb, doložený bol len súhrn\nfaktúr, ako výstup z účtovníctva. Žalobca na uvedené námietky nereagoval tým spôsobom, že by navrhol\nvýsluchy strán, resp. svedkov, pričom mal dostatok času tak urobiť, či už do konania prvého pojednávania\n(ktoré bolo zrušené), do konania druhého pojednávania (ktoré bolo odročené), na druhom pojednávaní\nalebo do konania tretieho pojednávania, resp. na tretie pojednávanie zabezpečiť aspoň účasť žalobcu,\nprípadne i bývalého konateľa žalobcu s poukazom na § 197 CSP. Návrh na uzatvorenie mimosúdnej\ndohody prišiel zo strany žalobcu až na druhom pojednávaní, (pričom žalovaný stále popieral dodanie\nslužieb), preto nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že dovtedy nebol dôvod na označenie navrhovaných\ndôkazov.\n29. Preto argument žalobcu, podľa ktorého nečinnosť žalovaného, ktorý sa k návrhu na mimosúdnu\ndohodu vyjadril až na predmetnom pojednávaní, nemôže byť na ťarchu žalobcu, odvolací súd považuje\nza nedôvodný, keďže je na zodpovednosti strán sporu postupovať v konaní s prihliadnutím na\nzásady koncentrácie konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, totiž nemusí následne súd\nprihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších\núkonov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. I. ÚS 33/2021 zo dňa 26.01.2021, podľa ktorého: „Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom\nsporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane\nrýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné\núkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr\n(objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci\nsúdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie“. Rovnako z uznesenia Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I.ÚS/535/2023 zo dňa 11.10.2023 vyplýva, že: „Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade\nplatí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné,\npretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie\nďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej\nobrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné\nomeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že\nna procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania\npodľa § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu“.\nDo pozornosti dáva odvolací súd aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/28/2023 zo dňa\n31.10.2024, podľa ktorého „Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej strane povinnosť\noznačiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však už vecou súdu (§ 185 ods.\n1 CSP) a nie sporových strán. Ak však súd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, má zdôvodniť,\nprečo dôkaz nevykonal, napr. nadbytočnosť dôkazu, nedostatok relevantnosti dôkazu, či výpovednej\nhodnoty dôkazu a napokon aj oneskorený návrh na vykonanie dôkazu alebo oneskorené predloženie\ndôkazu, t. j. po sudcovskej, či zákonnej koncentrácii konania“. Je nepochybné, že súd prvej inštancie\nzdôvodnil zamietnutie návrhu právneho zástupcu žalobcu na výsluch D. E. a F. G., a to nielen v bode\n6. napadnutého rozhodnutia, ale už priamo na pojednávaní, keď nad rámec uviedol i skutočnosť, že\nv prípade navrhovaného svedka by bolo potrebné zabezpečiť tlmočníka, čo by bolo ďalším dôvodom\npre odročenie pojednávania.\n30. Sumarizujúc uvedené, je povinnosťou súdu nechať sporovým stranám priestor na prednes svojich\nnávrhov a dôkazných prostriedkov, nie je však už jeho povinnosťou všetky aj vykonať. Ak však súd\nniektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, zdôvodní, prečo dôkaz nevykonal. V danom prípade súd prvej\ninštancie posúdil návrhy na vykonanie dokazovania za oneskorene predložené v zmysle sudcovskej\nkoncentrácie konania, s poukazom na hospodárnosť konania, ako aj z dôvodu, že v prípade výsluchu\nstrán konania k tvrdeniu o poskytnutí alebo neposkytnutí poradenskej činnosti, by išlo o rozporné\ntvrdenia, ktoré vyplývali už z písomných vyjadrení strán konania. Žalobca v súvislosti s posledným\nuvedeným dôvodom namietal, že tento záver súdu pôsobí dojmom, akoby súd prvej inštancie už\nvopred vedel, akým spôsobom sa jednotlivé strany sporu vyjadria, a preto návrh na výsluch konateľa\na spoločníka žalobcu zamietol. Odvolací súd však v tejto súvislosti v prvom rade uvádza, že išlo len\no podporný dôvod k primárnemu dôvodu a to neoznačeniu dôkazných prostriedkov včas, ktorý odvolací\nsúd vyhodnotil ako dôvodný. Z uvedeného dôvodu preto v zásade nemá na vecnú správnosť rozhodnutia\nvplyv, či by výsluch konateľa žalobcu, resp. svedka objasnil rozhodujúce skutočnosti a uvádzané rozpory\n\nstrán v priebehu konania, keďže súd prvej inštancie nemusel a ani neprihliadal na oneskorene navrhnuté\ndôkazy.\n31. V neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť - a to aj s ohľadom na\nnámietku žalobcu týkajúcu sa povinnosti súdu prihliadnuť na všetky skutočnosti s osobitným zreteľom\nna všetky navrhované dôkazy - že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania\na nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a\nrozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§\n132,) a nie strán sporu. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované\ndôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá ani prípustnosť dovolania\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom\nkonať /por. R 37/1993 a R 125/1999/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/101/2019 zo\ndňa 30.10.2019 ). Súdu tak neprináleží povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazy. Je výlučne na\njeho úvahe, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n32. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozsudok prvoinštančného súdu\nje nedostatočne odôvodnený. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zistil v\ndostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade\ns § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací\nsúd považuje za potrebné ozrejmiť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011).\nVo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) ani právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho\npožiadavkami (I. ÚS 50/2004).\n33. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevenoval spornej skutočnosti a to kedy došlo k\nukončeniu predmetnej zmluvy, a teda aj k ukončeniu poskytovania služieb, pričom uvedené je dôležité\nz hľadiska posúdenia, či zmluva trvá a ak nie, kedy zanikla, a zároveň či zánik bol po poskytnutí služieb,\ntak ako tvrdí žalobca (na základe čoho žalobca vystavil faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu) alebo\npredtým, tak ako tvrdí žalovaný a akým spôsobom v tom prípade došlo k upusteniu od poskytovania\nslužieb. Mal za to, že výsluch navrhnutých osôb by tieto rozpory medzi stranami sporu vyriešil. Odvolací\nsúd uvádza, že otázka okamihu ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami nemá pre rozhodnutie vo\nveci podstatný význam. Žalobca v priebehu konania uvedené ani skutkovo netvrdil, t.j. vôbec neuvádzal\nobsah ústnej dohody a zo zisteného skutkového stavu ani nevyplynulo, že by predmetné plnenie, resp.\nodmena za neho, bola dohodnutá ako odmena paušálna, viazaná na samotné trvanie zmluvy. Naopak,\npredmetom fakturácie boli konkrétne služby, resp. vykonaná činnosť, ktoré boli vyúčtované na základe\nich dodania. Za tejto situácie nie je rozhodujúce, či k formálnemu zániku zmluvy došlo skôr alebo neskôr,\nkeďže pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku je v prvom rade určujúce, či boli služby reálne\nposkytnuté, nie samotné trvanie zmluvy v čase ich poskytovania.\n34. V súvislosti s predložením dôkazov v odvolacom konaní – čestné vyhlásenie D. E. a F. G., čestné\nvyhlásenie svedka - H. I. J., bytom B. XXXX/X, XXX XX G., odvolací súd uvádza, že predmetné dôkazy\nboli prvýkrát predložené až v odvolacom konaní, pričom žalobca v tejto súvislosti neozrejmil, z akých\ndôvodov nebolo možné tieto listinné dôkazy predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací\nsúd preto vyššie uvedené listinné dôkazy žalobcu považuje za neprípustné novoty v zmysle § 366\nCSP, nakoľko nespĺňajú ani jednu z podmienok stanovených v písm. a) až d) citovaného ustanovenia.\nŽalobca netvrdil a ani nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom\nprvej inštancie. Vyššie uvedené predložené dôkazy žalobcu sú tak novým prostriedkom procesného\nútoku neuplatneným v konaní pred prvoinštančným súdom, na ktoré nemôže odvolací súd v zmysle\nustanovenia § 366 CSP prihliadať. Zároveň na doplnenie odvolania žalobcu zo dňa 04.12.2023, prílohou\nktorého bolo čestné vyhlásenie svedka - H. I. J., nie je možné prihliadať i z dôvodu, že bolo odvolaciemu\nsúdu doručené po uplynutí lehoty na odvolanie. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na\nich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\n\n35. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie\npo zistení skutkového stavu správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej\nstránke, pričom svoje rozhodnutie a právne názory dostatočne zdôvodnil vo vzťahu ku všetkým\nnamietaným skutočnostiam zo strany žalobcu, preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle\n§ 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne\nsprávny potvrdil, keďže nevzhliadol ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov ako dôvodný.\n36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 100% voči žalobcovi, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4836bade-c9ce-4e19-a8ed-864a20121737", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1"}, {"guid": "3fa9dc58-5774-40f6-88e5-051d6f361bc2:ace5a3ec-c9ef-44b9-a9cb-959c2129703b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8219200040.1", "spisova_znacka": "4Obdo/28/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/28/2023 z 31. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8219200040.1"}], "citovane_v": []}