Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/37/2024 z 25. 6. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2026, sp. zn. 6Cob/37/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1
Krajský súd Bratislava | 6Cob/37/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1 | 2026-06-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, predpis č. 185/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/250fa7c8-11ed-4415-8e61-7f489d567a2e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
6Cob/37/2024
6121201474
25. 06. 2026
JUDr. Marta Barková
ECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: FUTÚRUM DYNAMEIS s. r.
o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO: 36 598 216, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Vincent Lechman, s. r. o., so sídlom Južná trieda 2512/48B, 040 01 Košice, IČO: 57 603 693,
proti žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom
Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 00 164 381, o zaplatenie 211 796 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-26Cb/91/2021 - 438 zo dňa
19.06.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-26Cb/91/2021 - 438 zo dňa
19.06.2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
B3-26Cb/91/2021 - 438 zo dňa 19.06.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu FUTÚRUM DYNAMEIS s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01
Košice, IČO: 36 598 216 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Ministerstvo školstva, výskumu,
vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 00 164
381 (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo aj ako „ministerstvo“), o zaplatenie 211 796 eur s príslušenstvom,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 211 796 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne od 01.05.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
(výrok I.) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške
náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 1 ods. 1 a ods. 2, § 3 ods. 1 písm. a), ods. 3, ods. 4 písm. a), ods.
6, ods. 8, § 4 ods. 8, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 6a ods. 1 a ods. 3, § 7 ods. 1, ods. 7 a ods. 13, § 11 ods. 1
písm. a), ods. 2 a ods. 6 zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o stimuloch“), podľa
§ 8a ods. 1, ods. 4 písm. a) a e), ods. 10, § 19 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „zákon č. 523/2004 Z. z.“), podľa § 149, § 216 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 211 796 eur s príslušenstvom z dôvodu, že podal dňa 25.10.2018
žalovanému žiadosť o stimuly pre výskum a vývoj v zmysle zákona o stimuloch pre výskum a vývoj
pre projekt základného výskumu s názvom „Emisie odorizujúcich látok v poľnohospodárskej výrobe
s dopadom na životné prostredie“ (ďalej aj ako „projekt“) v odbore 010405 Environmentálna chémia.
Žalovaný na základe žiadosti žalobcu ako príslušný správny orgán vydal dňa 12.12.2018 rozhodnutie
číslo 2018/14434:4-26C0 (ďalej aj ako „rozhodnutie“ alebo aj ako „rozhodnutie o schválení poskytnutia
stimulov“), ktorým schválil žalobcovi ako žiadateľovi poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj na podporu
predmetného projektu vo forme dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 1 písm. a) prvého bodu
zákona o stimuloch vo výške 1 331 512 eur v členení: (1.) v roku 2018 dotácia zo štátneho rozpočtu
vo výške 480 27 eur, (2.) v roku 2019 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 462 446 eur, (3.) v roku
2020 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 211 796 eur, (4.) v roku 2021 dotácia zo štátneho rozpočtu
177 000 eur. Na základe predmetného právoplatného správneho rozhodnutia bola v zmysle § 7 ods.
13 zákona o stimuloch uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj zo dňa
17.12.2018 (ďalej aj ako „zmluva o poskytnutí stimulov“ alebo aj ako „zmluva“), ktorá bola zverejnená v
centrálnom registri zmlúv dňa 18.12.2018 a účinnosť nadobudla dňa 19.12.2018. Žalovaný bol v zmysle
predmetnej zmluvy poskytovateľom stimulov a žalobca prijímateľom stimulov. V zmysle bodu 2.2. zmluvy
poskytovateľ sa zaviazal, že na základe tejto zmluvy, žiadosti o stimuly č. 2018/14434:1-26C0 zo dňa
25.10.2018 (ďalej aj ako „žiadosť o stimuly“), rozhodnutia a v súlade so zákonom o stimuloch a inými
platnými a účinnými právnymi predpismi SR a právnymi aktmi EÚ poskytne prijímateľovi dotáciu na
podporu projektu základného výskumu. Žalovaný dotáciu žalobcovi ku dňu podania žaloby neposkytol.
Žalobca si nárok na vyplatenie dotácie na rok 2020 v zmysle správneho rozhodnutia a zmluvy uplatnil
predžalobnou výzvou zo dňa 16.10.2020, avšak žalovaný mu dotáciu neposkytol a uviedol údajné
skutočnosti nesplnenia podmienok pre vyplatenie dotácie na rok 2020 v liste č. 2020/17646:2-A1820 zo
dňa 29.10.2020. Žalobca listom zo dňa 10.12.2020 zaslal žalovanému odpoveď, v zmysle ktorej namietal
zákonnosť postupu nevyplatenia dotácie na rok 2020, kedy nevyplatenie dotácie je podmieňované
dokladmi týkajúcimi sa vyúčtovania dotácie za rok 2019, ktoré žalobca poskytol žalovanému ešte v rámci
svojej správy zo dňa 15.04.2020, ktorá obsahovala všetky potrebné informácie o čerpaní dotácie a aj
súvisiace podklady. Žalobca mal za to, že jeho nárok je dôvodný, vyplynul zo správneho rozhodnutia
a zmluvy, ktorými je viazaný nielen žalobca ako prijímateľ stimulov, ale aj žalovaný ako poskytovateľ
stimulov.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 24Up/10/2021 zo dňa 12.01.2021, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok na poskytnutie finančných prostriedkov formou dotácie
je potrebné vzhľadom na verejnoprávny charakter predmetných finančných prostriedkov posudzovať
okrem samotnej zmluvy a rozhodnutia najmä v režime zákona o stimuloch, zákona č. 523/2004 Z. z.,
zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon o štátnej pomoci“), zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o finančnej
kontrole a audite“) a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „zákon o účtovníctve“). Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcom uzavreli dňa 17.12.2018 zmluvu
o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj č. 1222/2018, ktorá nadobudla účinnosť dňa 19.12.2018.
Uzavretiu príslušnej zmluvy predchádzal komplexný proces hodnotenia žiadostí o stimuly a správne
konanie podľa zákona o stimuloch. Uzavretie zmluvy bolo teda následkom, resp. výkonom právoplatného
rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa zákona o stimuloch, v prípade žalobcu. Poukazoval
na to, že bližšiu úpravu postupu prípravy spracovania, predkladania, posúdenia obsahu žiadosti o
stimuly pre výskum a vývoj, hodnotenia projektov výskumu a vývoja v rámci žiadostí o stimuly, spôsob
vypracovania a obsah zmluvy, spôsob kontroly priebehu riešenia a realizácie projektu, vedenia evidencie
a kontroly údajov o projekte, na ktorý boli poskytnuté stimuly pre výskum a vývoj a spresnenie
postupov ministerstva školstva ako poskytovateľa stimulov upravuje tiež Manuál pre poskytovanie
stimulov pre výskum a vývoj - Metodika Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky pre zabezpečenie posúdenia žiadostí o stimuly na výskum a vývoj a hodnotenia projektov
v rámci žiadostí o stimuly (ďalej aj ako „manuál“). Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
založila základný právny rámec práv a povinností pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátu formou
dotácie. Tým však nie sú a neboli dotknuté povinnosti uložené žalobcovi a rovnako žalovanému priamo
zákonom. V zmysle čl. 2 body 2.1 a 2.2 zmluvy sa žalovaný ako poskytovateľ zaviazal žalobcovi ako
prijímateľovi stimulov poskytnúť dotáciu vo výškach predpokladaných zmluvou, ale výlučne v rozsahu

a za súčasného splnenia podmienok vyžadovaných najmä, nie však výlučne, zmluvou, rozhodnutím,
zákonom o stimuloch, zákonom č. 523/2004 Z. z. a inými platnými a účinnými predpismi SR a právnymi
aktmi EÚ. Podľa čl. 2 bodu 2.4 zmluvy dotácia pre výskum a vývoj, poskytnutá za podmienok tejto
zmluvy, je s poukazom na ods. 2.1 tvorená prostriedkami štátneho rozpočtu. Podľa čl. 5 bodu 5.1 zmluvy
prijímateľ sa zaväzuje, že všetky finančné výdavky, vrátane výdavkov spoluriešiteľa, budú doložené
riadnymi dokladmi v súlade s právnymi predpismi (najmä zákonom o účtovníctve). Podľa čl. 5 bodu 5.
3 zmluvy použitie dotácie podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom v zmysle §
8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z.. Žalovaný zdôraznil, že vyúčtovanie poskytnutej dotácie je jednou z
podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Spôsob vyúčtovania poskytnutej
dotácie bližšie určí poskytovateľ v nadväznosti na usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Prijímateľ sa zaväzuje, že zabezpečí vecné vyhodnotenie a finančné dokladové vyúčtovanie dotácie zo
štátneho rozpočtu podľa právnych predpisov, podľa Pokynu Ministerstva financií Slovenskej republiky
za príslušný kalendárny rok a v termínoch určených Ministerstvom financií Slovenskej republiky a
poskytovateľom. Ročné zúčtovanie dotácie prijímateľ predloží poskytovateľovi v termínoch a v rozsahu
podľa tejto zmluvy. Podľa čl. 5 bodu 5. 7 zmluvy prijímateľ je povinný vypracovať každoročne prehľadné
podrobné vyúčtovanie vynaložených nákladov na predmet zmluvy v skladbe priame náklady, nepriame
náklady a vlastné prostriedky prijímateľa podľa jednotlivých položiek vo vzťahu k poskytnutej dotácii na
predmet zmluvy v súlade s ods. 5.3 a zaslať ho poskytovateľovi do 31. 01. nasledujúceho roka. Ďalšie
záväzky žalobcu ako prijímateľa stimulov upravuje tiež čl. 6 zmluvy. Použitie finančných prostriedkov
ako prostriedkov štátneho rozpočtu v rámci poskytnutej dotácie podlieha osobitnému režimu kontroly a
na žalovaného ako správcu a rovnako tak na žalobcu sa vzťahujú osobitné povinnosti vyplývajúce zo
zákona č. 523/2004 Z. z.. Uvedené povinnosti sledujú legitímny cieľ a nimi je predovšetkým ochrana
verejných prostriedkov. Podľa čl. 7 bodu 7. 1 zmluvy prijímateľ berie na vedomie, že poskytnuté finančné
prostriedky z dotácie sú prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na použitie týchto
prostriedkov, kontrolu ich použitia a vymáhanie ich neoprávneného použitia alebo zadržania sa vzťahujú
právne predpisy Slovenskej republiky, najmä zákon o štátnej pomoci, zákon o stimuloch, zákon č.
523/2004 Z. z., zákon o účtovníctve, zákon o finančnej kontrole a audite a zákon č. 343/2015 Z. z. o
verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „zákon o verejnom obstarávaní“). Podľa čl. 7 bodu 7. 3 zmluvy kontrolu použitia dotácie poskytnutej
prijímateľovi vykonáva poskytovateľ a kontrolné orgány podľa ods. 7.4. Osobitným predpisom uvedeným
v poznámke pod č. 36 je zákon o finančnej kontrole a audite. Podľa čl. 7 bodu 7.4 zmluvy prijímateľ
sa zaväzuje, že počas poskytovania stimulov umožní výkon kontroly zo strany poskytovateľa, alebo
ktoréhokoľvek kontrolného orgánu podľa zákona o stimuloch ako aj právnych predpisov podľa ods. 7.1 a
umožní poskytovateľovi a kontrolným orgánom vykonanie kontroly oprávnenosti vynaložených nákladov
na projekt a dodržania podmienok poskytnutia dotácie v súlade s rozhodnutím a touto zmluvou.
Žalovaný ďalej uviedol, že v priebehu roka 2020 realizoval administratívnu finančnú kontrolu použitia
finančných prostriedkov v rámci poskytnutej a použitej dotácie žalobcom v roku 2019 podľa zákona o
finančnej kontrole a audite. Vzhľadom k tomu, že počas administratívnej finančnej kontroly neboli zo
strany žalobcu predložené relevantné dokumenty a súčasne bolo identifikovaných viacero závažných
nedostatkov, žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie podkladov preukazujúcich vecné vyhodnotenie
a finančné vyúčtovanie poskytnutých finančných prostriedkov v rámci dotácie tak, ako predpokladá
zmluva, rozhodnutie a príslušné právne predpisy. Dňa 19.11.2020 sa uskutočnila oponentúra za rok
2019, zameraná najmä na vecnú kontrolu použitia dotácie. Dňa 04.12.2020 predseda Oponentskej rady
schválil záznam priebežnej oponentúry za rok 2019 (ďalej aj ako ,.záznam“), v ktorom sa v závere
okrem iného uvádza, že oponentská rada nesúhlasí s pokračovaním v riešení projektu a nesúhlasí s
poskytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu na výskum a vývoj v schválenej výške v zmluve a rozhodnutí o
schválení poskytnutia stimulov pre výskum a vývoj. Zároveň bolo v zázname uvedené stanovisko sekcie
vedy a techniky žalovaného ako vecne príslušného útvaru, v ktorom navrhuje podniknúť relevantné
kroky vedúce k ukončeniu financovania projektu výskumu a vývoja v ďalšom období a odporúča
žalovanému vydať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia č. 2018/14434:4- 26CO zo dňa 12. 12. 2018 a
ukončiť zmluvu o poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj č. 1222/2018 zo dňa 17.12.2018, ktoré
odôvodnili nepredložením dokumentácie ku kontrole za rok 2019 v požadovanom rozsahu a kvalite,
neuspokojivým zodpovedaním otázok členov oponentskej rady, oponentov a nezávislých pozorovateľov
počas oponentského konania a tiež s odvolaním sa na § 4 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca ako prijímateľ mal evidovaný dlh na sociálnom
poistení. Záznam z priebežnej oponentúry za rok 2019 ako aj Návrh správy z administratívnej finančnej
kontroly zo dňa 07.12.2020 bol žalobcovi zaslaný emailom dňa 08.12.2020. Žalovaný následne zaslal

žalobcovi na základe uvedených námietok emailom zo dňa 11.12.2020 návrh správy z administratívnej
finančnej kontroly zo dňa 18.12.2020, voči ktorým podal žalobca námietky dňa 28.12.2020. Žalovaný
poukazoval na to, že podrobnejší postup pri výkone doplňujúcej kontroly použitia stimulov upravuje
Smernica Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 64/2020 o postupe
pri výkone doplňujúcej kontroly stimulov pre výskum a vývoj (ďalej aj ako „smernica č. 64/2020 Z.
z.“). Podľa čl. 1 smernice č. 64/2020 Z. z. na zabezpečenie úloh ministerstva ako poskytovateľa
stimulov pre výskum a vývoj podľa § 3 zákona o stimuloch sa určuje postup pri výkone doplňujúcej
kontroly priebehu a realizácie projektu a vedenia evidencie a kontroly údajov o projekte, na ktorý boli
poskytnuté stimuly podľa zákona o stimuloch, formou doplňujúcej kontroly priebehu a realizácie projektu,
vedenia evidencie a kontroly údajov o projekte, na ktorý boli poskytnuté stimuly, ktorá je doplnením
kontroly vykonanej podľa osobitného predpisu. Podľa čl. 2 ods. 1 smernice č. 64/2020 Z. z. doplňujúca
kontrola použitia stimulov sa vykonáva formou a) písomnej informácie prijímateľa stimulov zasielanej
poskytovateľovi stimulov, b) kontrolného dňa a c) oponentúry. Podľa čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice č.
64/2020 Z. z. písomnou informáciou prijímateľa zasielanou poskytovateľovi sa kontroluje vyúčtovanie
stimulov poskytnutých v predchádzajúcom roku príslušného roka podľa osobitných predpisov a podľa
predkladanej dokumentácie prijímateľom v rozsahu podľa prílohy č. 1 písm. b). Podľa čl. 2 ods. 4 písm.
a) smernice č. 64/2020 Z. z. oponentúra sa vykonáva ako priebežnú oponentúra, ktorá je formou kontroly
stavu riešenia projektu a podmienok poskytnutia stimulov počas doby poskytovania stimulov ku dňu
uzavretia každého rozpočtového roka. Podľa bodu 8 „Podmienky“ rozhodnutia sa prijímateľ zaväzuje
dodržať podmienky poskytnutia a čerpania stimulov, najmä podmienky podľa § 4 a § 9 ods. 1 zákona
o stimuloch pod sankciou vrátenia poskytnutej dotácie vrátane sankcií podľa zákona o rozpočtových
pravidlách verejnej správy.
V nadväznosti na uvedené žalovaný skonštatoval, že ak prijímateľ stimulov má evidované nedoplatky
na poistnom na sociálne poistenie, nemožno mu podľa § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004
Z. z. poskytnúť dotáciu. Uvedená skutočnosť bola overovaná v rámci oponentúry. Taktiež žalobca
ako prijímateľ stimulov nezabezpečil vecné vyhodnotenie a finančné vyúčtovanie poskytnutej dotácie
spôsobom určeným poskytovateľom. (čl. 5 bod 5.3 zmluvy), a preto nesplnil podmienky pre poskytnutie
dotácie v rozpočtovom roku 2020. Žalovaný taktiež upriamil súd na trestné oznámenie, ktoré podala
Nadácia Zastavme korupciu pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 2 a ods. 6 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ
neznámy páchateľ konajúci pravdepodobne prostredníctvom spoločností FUTÚRUM, spoločnosť
s ručením obmedzeným Michalovce, Námestie Osloboditeľov 70, Michalovce, IČO: 31 716 296,
FUTÚRUM DYNAMEIS s. r. o., Hrnčiarska 2/A, Košice - Staré Mesto, IČO: 36 598 216 a DB Biotech,
a.s., Popradská 80, Košice - mestská časť Západ, IČO: 36 606 936. Ďalej zdôraznil, že vyplatenie
finančných prostriedkov zo strany žalovaného by (s prihliadnutím na objektívny stav veci) bolo spôsobilé
naplniť skutkový znak porušenia povinností vyplývajúcich pre žalovaného zo zákona č. 523/2004 Z.
z., a teda by mohlo ísť o konanie v rozpore s princípom ochrany verejných prostriedkov a porušenie
zásady hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti použitia finančných prostriedkov. S poukazom
na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že predmetnej veci boli a sú dané zákonné a zmluvné prekážky
pre vyplatenie finančných prostriedkov formou dotácie vo výške 211 796 eur, a to predovšetkým z
dôvodu, že žalobca riadne nezdokladoval a nepreukázal vecné vyhodnotenie a finančné vyúčtovanie
poskytnutej dotácie spôsobom určeným poskytovateľom tak, ako predpokladá zmluva, rozhodnutie a
príslušné právne predpisy (najmä zákon o stimuloch a zákon č. 523/2004 Z. z.); riadne vyúčtovanie
poskytnutej dotácie bolo jednou z podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom
roku podľa čl. 5 bodu 5.3 zmluvy (uvedený predpoklad nebol zo strany žalobcu splnený); žalobca
mal evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré boli zákonným dôvodom pre
neposkytnutie dotácie v roku 2020; žalobca nepreukázal hospodárne, efektívne, účinné a účelné použitie
finančných prostriedkov tak, ako mu ukladá zákon č. 523/2004 Z. z.; existujú dôvodné pochybnosti o
naplnení skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu, pokiaľ nebude preukázaný opak; a
preto na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.
V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu,
dupliky žalovaného ako aj obsah ďalších písomných vyjadrení strán a ústnych prednesov strán sporu
na pojednávaní dňa 24.05.2023 a ustálil, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k
uzatvoreniu zmluvy zverejnenej v centrálnom registri zmlúv dňa 18.12.2018, ktorá nadobudla účinnosť
dňa 19.12.2018. Poskytovateľom stimulov je v zmysle predmetnej zmluvy žalovaný a prijímateľom
stimulov je žalobca. V zmysle tejto zmluvy sa poskytovateľ zaviazal, okrem iného, že na jej základe,

žiadosti o stimuly, rozhodnutia a v súlade so zákonom o stimuloch a inými platnými a účinnými právnymi
predpismi SR a právnymi aktmi EÚ, poskytne prijímateľovi dotáciu na podporu projektu základného
výskumu. V zmysle bodu 4.3. zmluvy dotáciu podľa tejto zmluvy poskytovateľ poskytne prijímateľovi
nasledovným spôsobom: v roku 2020 dotáciu na projekt základného výskumu vo výške 211 796 eur do
30.04.2020, z toho 211 796 eur vo forme bežných výdavkov a 0,- eur vo forme kapitálových výdavkov.
Rovnako nesporným bolo, že žalovaný žalobcovi dotáciu na projekt základného výskumu za rok 2020
neposkytol. Inou nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca mal k mesiacom október až december 2020
nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie.
Ako sporné otázky v konaní súd prvej inštancie vyhodnotil, či mal žalovaný na základe nedoplatkov
evidovaných na sociálnom poistení a na základe oponentúry zameranej na vecnú kontrolu použitia
stimulov právo žalobcovi dotáciu na rok 2020 nevyplatiť. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
06.12.2021 zdôraznil, že najzásadnejšími dôvodmi pre nevyplatenie dotácie žalobcovi ako prijímateľovi
stimulov boli práve oponentúra zameraná na vecnú kontrolu použitia stimulov, ktorá neodporúčala
pokračovanie projektu a jeho ďalšie financovanie a skutočnosť, že žalobca mal v relevantnom období
evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie. Takéto nedoplatky podľa názoru žalovaného
predstavujú zákonné prekážky pre vyplatenie stimulov.
Ako prvú súd prvej inštancie hodnotil oponentúru ako priebežnú kontrolu stavu riešenia projektu
a podmienok poskytnutia stimulov počas doby poskytovania stimulov ku dňu uzavretia každého
rozpočtového roka. Priebežná oponentúra za rok 2019 sa uskutočnila dňa 19.11.2020, ktorej záverom
bolo, že Oponentská rada nesúhlasila s pokračovaním v riešení projektu a s poskytnutím dotácie
zo štátneho rozpočtu, zároveň navrhla podniknúť relevantné kroky vedúce k ukončeniu financovania
projektu výskumu a vývoja v ďalšom období a odporučila žalovanému vydať rozhodnutie o zrušení
rozhodnutia č. 2018/14434:4- 26CO a ukončiť zmluvu o poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj
uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným. Tieto závery odôvodňovala nepredložením dokumentácie
v požadovanom rozsahu a kvalite na vykonanie kontroly za rok 2019, taktiež neuspokojivým
zodpovedaním otázok počas oponentského konania a skutočnosťou, že žalobca mal evidované
nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že priebežná oponentúra sa
uskutočnila v novembri roku 2020, zatiaľ čo dotácia na rok 2020 mala byť vyplatená do 30.04.2020.
Nepriaznivý výsledok oponentúry mohol viesť k zrušeniu rozhodnutia o poskytnutí finančných stimulov
žalobcovi tak, ako aj odporučila Oponentská rada, toto však za žiadnych okolností nemohlo viesť k
nevyplateniu príspevku na rok 2020, ktorý mal žalovaný podľa zmluvy povinnosť žalobcovi vyplatiť do
30.04.2020. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu vyplatiť a až následne,
na základe neuspokojivej oponentúry mal možnosť zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie.
Ďalej súd prvej inštancie hodnotil, či zákon o stimuloch, zákon č. 523/2004 Z. z. alebo zmluva o
poskytnutí stimulov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným upravuje možnosť neposkytnutia dotácie na
základe evidovaných nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie. V tejto súvislosti súd poukazoval
na to, že zákon rozlišuje medzi žiadateľom o stimuly a prijímateľom stimulov, a zároveň určuje, že
žiadateľ o stimuly sa prijímateľom stimulov stáva na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia
stimulov. V danom prípade sa jednalo o rozhodnutie žalovaného číslo 2018/14434:4-26C0, ktorým
schválil žalobcovi ako žiadateľovi poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj na podporu projektu
základného výskumu „Emisie odorizujúcich látok v poľnohospodárskej výrobe s dopadom na životné
prostredie“ v odbore 010405 Environmentálna chémia vo forme dotácie zo štátneho rozpočtu, čím sa
žalobca stal prijímateľom stimulov.
V kontexte vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné na právnu situáciu,
ktorá vznikla medzi žalobcom a žalovaným aplikovať ustanovenia, na ktoré poukazuje žalovaný, najmä
ustanovenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení pre žiadateľa o dotáciu podľa § 8a ods. 4 písm.
e) zákona č. 523/2004 Z. z. a ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o stimuloch, podľa ktorého žiadateľovi
nemožno stimuly poskytnúť, ak má, okrem iného, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne
poistenie. Poukazoval na to, že zákon o stimuloch v § 10 upravuje iba situáciu, ak by prijímateľ stimulov
počas čerpania dotácie nesplnil podmienky podľa § 4 toho istého zákona, teda ak by mal evidované
nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, kedy by bol povinný poskytnutú dotáciu vrátiť vrátane
sankcií podľa osobitného zákona. Z jazykového znenia zákona je teda zrejmé, že zákon predpokladá

vyplatenie dotácie prijímateľovi a až následne, ak po jej vyplatení nepríde k splneniu podmienok
predpokladaných § 4 zákona o stimuloch, je prijímateľ dotácie povinný ju vrátiť. Rovnako tiež zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným pripúšťa v čl. 10 odstúpenie od zmluvy poskytovateľom a
ukončenie zmluvy prijímateľom dotácie, pričom prijímateľa zaväzuje už poskytnuté dotácie vrátiť bez
zbytočného odkladu.
Okrem vyššie uvedeného, zmluva o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným v čl. 5 ustanovuje, že použitie dotácie podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym
rozpočtom v zmysle § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z., teda vyúčtovanie poskytnutej dotácie je jednou
z podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Z toho vyplýva, že podmienkou
na poskytnutie dotácie na rok 2020 bola povinnosť žalobcu zabezpečiť vecné vyhodnotenie a finančné
dokladové vyúčtovanie dotácie z predchádzajúceho rozpočtového roku v termíne určenom žalovaným
a Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Aj pri výklade tohto zákonného a zmluvného ustanovenia
treba rozlišovať medzi dvoma pojmami, a to pojem vyúčtovanie a kontrola, pričom ukončením procesu
kontroly použitia dotácie za rok 2019 nemožno podmieňovať vyplatenie dotácie v roku 2020.
Súd prvej inštancie taktiež poukazoval na skutočnosť, že žalovaný sa ako poskytovateľ stimulov zaviazal
žalobcovi ako prijímateľovi stimulov poskytnúť dotáciu na projekt základného výskumu vo výške 211
796 eur do 30.04.2020 a nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie žalobcu boli evidované až v
mesiacoch október až december 2020. Súd preto mal za to, že evidované nedoplatky na poistnom na
sociálne poistenie žalobcu za dané obdobie nemôžu byť dôvodom pre nevyplatenie dotácii v roku 2020.
Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že možnosť poskytovateľa dotácie, túto nevyplatiť bola
upravená iba v zmluve o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj, a zároveň bola podmienená
vyúčtovaním poskytnutej dotácie za predchádzajúci rozpočtový rok, nie vykonaním kontroly tohto
vyúčtovania, navyše právny poriadok ráta iba s možnosťou vrátenia už vyplatenej dotácie.
Na základe vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie posúdil obranu žalovaného ako
nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobcu ako dôvodný a predloženými dôkazmi jednoznačne
preukázaný, preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech, keďže súd jeho návrhu vyhovel v plnom
rozsahu, priznal mu súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov konania v plnej výške, o výške ktorej súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 04.07.2023 v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu a
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a namietal, že na základe vykonaných dôkazov dospel
súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.
Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie posudzoval rozhodné skutočnosti, a teda
otázku, či mal žalovaný právo žalobcovi nevyplatiť dotáciu za rok 2020 na základe nedoplatkov
evidovaných na sociálnom poistení a na základe oponentúry so zamietavým stanoviskom, zameranej
na vecnú kontrolu použitia stimulov, výlučne v zužujúcej zmluvnej rovine, nie však v rovine zákonnej.
Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou súd prvej inštancie, že žalovaný mal povinnosť žalobcovi
vyplatiť dotáciu podľa zmluvy a až následne, na základe neuspokojivej oponentúry mal možnosť svoje
pôvodné rozhodnutie zrušiť. Mal za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadal výlučne
na podmienky ustanovené zmluvou a nie na relevantné zákonné ustanovenia. Poukazoval na to,
že zmluva o poskytnutí stimulov sa uzatvárala na základe právoplatného rozhodnutia o schválení
poskytnutia stimulov. Zrušiť právoplatné rozhodnutie však možno výlučne spôsobom a za podmienok
ustanovených zákonom o stimuloch a Správnym poriadkom s tým, že zákon o stimuloch zrušenie
právoplatného rozhodnutia pripúšťa výlučne v § 10 ods. 1, pričom k uvedenému môže poskytovateľ
stimulov pristúpiť jedine vtedy, ak sa dotácia vyčlenená rozhodnutím o schválení poskytnutia stimulov
nezačala čerpať a prijímateľ podá osobitnú žiadosť a Správny poriadok pripúšťa zrušenie právoplatného
rozhodnutia výlučne prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré sú v predmetnom
prípade vylúčené, nakoľko v čase vydania rozhodnutia, boli splnené podmienky na jeho vydanie.

Zdôraznil, že zákonné a zmluvné prekážky pre vyplatenie stimulov nastali až následne. Žiadny zákon
žalovanému neumožňoval zrušiť právoplatné rozhodnutie na základe neuspokojivej oponentúry, čo
súd prvej inštancie nesprávne uviedol v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že
závery oponentúry spočívajúce vo vyslovení nesúhlasu pokračovať v riešení projektu a projekt ďalej
financovať boli pre žalovaného záväzné s dopadom na žalobcu. Poukazoval na čl. 2 bod 2.2 zmluvy
s tým, že zmluva založila základný rámec práv a povinností pri nakladaní s finančnými prostriedkami
štátu formou dotácie, čím však neboli dotknuté povinnosti uložené žalovanému a rovnako žalobcovi
priamo zákonom, na čo súd prvej inštancie vôbec neprihliadol. V tejto súvislosti poukazoval na § 11
ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o stimuloch a čl. 2 ods. 4 písm. a) smernice č. 64/2020 Z. z. s tým,
že žalovaný vykonal kontrolu použitia stimulov, ako mu ukladal zákon o stimuloch a zmluva, pričom
záväzok poskytnúť stimuly by mu vznikol až po splnení zákonných podmienok a kladnej oponentúry.
Zdôraznil, že povinnosť kontroly použitia stimulov zakotvil žalovanému priamo zákon a túto zákonom
uloženú kontrolu bližšie rozpracovala smernica č. 64/2020 Z. z., ktorá tvorila relevantný právny základ
pre výkon doplňujúcej kontroly formou oponentúry s tým, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
túto smernicu preskúmala a nezistila žiadne porušenia zákona pri jej tvorbe a aplikovaní a ani nezákonný
postup žalovaného pri nevyplatení stimulov spoločnostiam nachádzajúcim sa v obdobnej situácii. Súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu vyplatiť a
až následne na základe neuspokojivej oponentúry mal možnosť zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie, s
ktorým záverom sa žalovaný nestotožnil, nakoľko zrušenie právoplatného rozhodnutia možno uskutočniť
len na základe zákona, čo v danom prípade nebolo možné a práve oponentúra bola zameraná na
vecnú kontrolu, či financovanie projektu zo strany štátu je možné. Opísal, že administratívna finančná
kontrola za rok 2019 bola ukončená v roku 2021, avšak nie z dôvodov na strane žalovaného. Oponentúra
zameraná na vecnú kontrolu použitia stimulov bola ukončená v decembri 2020 s tým, že značný posun
bol spôsobený tiež pandémiou ochorenia Covid-19. Zdôraznil, že mal povinnosť vykonať administratívnu
finančnú kontrolu ako aj oponentúru zameranú na vecnú kontrolu stimulov a bez ich ukončenia nemohol
rozhodnúť, či žalobcovi finančné prostriedky vyplatí alebo nie. Nesúhlasil preto s názorom súdu prvej
inštancie, že mal povinnosť vyplatiť žalobcovi finančné prostriedky do 30.04.2020 a následne žiadať
ich vrátenie. V čase, keď sa rozhodovalo o možnom vyplatení finančných prostriedkov žalobcovi za
rok 2020, mal žalobca vykázané nedoplatky na sociálnom poistení a ak by žalovaný pristúpil k ich
vyplateniu nielenže by porušil zákon, ale musel by prostriedky automaticky žiadať späť v súlade s §
10 ods. 3 zákona o stimuloch. Poukazoval na to, že žalobca mal vedomosť o tom, že oponentúra
bude každoročne vykonávaná, rovnako mal možnosť oboznámiť sa so všetkými dokumentmi, ktoré sa
vzťahovali na stimuly, vrátane manuálu, ktorý predpokladal vykonávanie oponentúr v čl. XX. Zdôraznil,
že predseda oponentskej rady schválil dňa 04.12.2020 záznam pribežnej oponentúry za rok 2019, v
ktorého závere sa uvádza, že Oponentská rada nesúhlasí s pokračovaním v riešení projektu a nesúhlasí
s poskytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu v schválenej výške v zmluve a rozhodnutí. Žalovaný na
základe uvedeného považoval za zrejmé, že žalobca nesplnil predpoklad pre vyplatenie dotácie na rok
2020, ktorým by bola „kladná“ oponentúra odporúčajúca pokračovanie v riešení projektu a jeho ďalšie
financovanie prostredníctvom dotácie zo strany žalovaného.
Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že aj nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie predstavujú
zákonné prekážky pre vyplatenie stimulov. Poukazoval na čl. 2 bod 2.3, čl. 4 bod 4.3 a bod 4.7, čl.
5 bod 5.3 a bod 5.7, čl. 7 bod 7.1, bod 7.4 a bod 7.6, čl. 8 bod 8.2, bod 8.3 a bod 8.4 a čl. 11 bod
11. zmluvy, ďalej na bod 8 Podmienok rozhodnutia, taktiež na § 4 ods. 8 a § 10 ods. 3 zákona o
stimuloch a na § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z.. Považoval za nespochybniteľné, že
poskytovanie stimulov sa každoročne prehodnocuje, pričom musia byť splnené predpoklady v zmysle
zmluvy, rozhodnutia a príslušných právnych predpisov. Žalobca v pozícii prijímateľa však bol osobitne
povinný dodržiavať zákonom ustanovené povinnosti počas celého obdobia čerpania stimulov tak, ako
mu to ukladal zákon o stimuloch, t. j. za obdobie rokov 2018 až 2021 s tým, že zákon č. 523/2004
Z. z. upravoval existenciu nedoplatkov voči sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni ako zákonnú
prekážku pre poskytnutie dotácie žiadateľovi/prijímateľovi a od 01.12.2019 to rovnako upravoval aj zákon
o stimuloch. Je teda zrejmé, že existencia nedoplatkov je zákonnou prekážkou pre vyplatenie dotácie,
a to podľa § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. ale najmä podľa § 10 ods. 3 v nadväznosti
na § 4 ods. 8 zákona o stimuloch. Zdôraznil, že ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o stimuloch ukladá
žalobcovi ako prijímateľovi dotácie povinnosť spĺňať podmienky podľa § 4 zákona o stimuloch a táto
povinnosť trvá počas celého obdobia čerpania dotácie a jej nesplnenie je prekážkou pre vyplatenie
dotácie, resp. porušenie povinnosti má za následok povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu. Poukazoval na
to, že po preskúmaní všetkých zmluvných a zákonných predpokladov na vyplatenie dotácie žalobcovi za

rok 2020 mal preukázané, že Sociálna poisťovňa ku dňu 15.02.2021 evidovala nedoplatok na poistnom
na sociálne poistenie a príspevkov na starobné a dôchodkové sporenie za obdobie 10/2020 až 12/2020
spolu vo výške 3 627,63 eura, čo založilo prekážku pre vyplatenie dotácie podľa zákona a taktiež odborná
kontrola formou oponentúry neodporúčala pokračovať v riešení projektu a poskytnúť žalobcovi finančné
prostriedky na rok 2020 formou dotácie, čo založilo objektívny dôvod pre nevyplatenie dotácie vo forme
stimulov za rok 2020.
5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 23.08.2023 a uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny, náležite odôvodnený a vydaný v súlade s príslušnými právnymi
predpismi. Poukazoval na to, že žalovaným uvádzané ustanovenia zmluvy, ako aj ustanovenie § 10
ods. 3 zákona o stimuloch upravujú podmienky vrátenia už poskytnutej dotácie a nie dôvody, pre ktoré
nemožno vyplatiť dotáciu, na ktorej zaplatenie už vznikol nárok na základe rozhodnutia, ako aj zmluvy,
a teda bol právne správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu vyplatiť
a až následne po jej vyplatení mal možnosť žiadať žalobcu o jej vrátenie. Mal za to, že jeho nárok na
vyplatenie dotácie za rok 2020 bol plne oprávnený, keďže neexistoval žiadny relevantný zákonný ani iný
dôvod na jej neposkytnutie v súlade s rozhodnutím a zmluvou. Zdôraznil, že správne rozhodnutie ako aj
návrh zmluvy o poskytnutí stimulov pripravil, vydal a akceptoval sám žalovaný a za prípadné nedostatky v
ich formulácii nemôže zodpovedať žalobca. Poukazoval na to, že situáciu so vznikom nedoplatkov zavinil
žalovaný, nakoľko dotáciu v zmysle rozhodnutia a zmluvy nevyplatil riadne a včas v určenom termíne do
30.04.2020. Uviedol, že sám žalovaný pri citácii právnych predpisov uviedol, že pri nesplnení podmienok
je povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu, a teda zákon o stimuloch žiadnym spôsobom neupravuje zákonný
a ani zmluvne dohodnutý postup dotáciu nevyplatiť, ale len postup k vráteniu už poskytnutej dotácie.
Mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne a v súlade so zákonným
znením rozlišoval pojmy žiadateľ o stimuly a prijímateľ stimulov a z toho vyplývajúce právne následky
a žalovaný tieto pojmy stotožňuje bez zákonného a zmluvne dohodnutého dôvodu. Zdôraznil, že má
vedomosť len o výnosoch ministerstva z 12. augusta 2009 a z 05. marca 2015, ktoré sú všeobecne
záväznými predpismi v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia § 13 zákona o stimuloch a ktoré sú
záväzné aj pre žalobcu a rôzne interné opatrenia, metodické pokyny, smernice a príkazy žalovaného
nie sú pre neho právne záväzné s tým, že viazanosť internými predpismi žalovaného nevyplynula ani zo
zmluvy o poskytnutí stimulov. Žalobca taktiež uvádzal, že hoci zákon o stimuloch neumožňuje priamo
zrušiť rozhodnutie o poskytnutí stimulov, v § 10 zákona o stimuloch je stanovená možnosť žalovaného
vydať v zmysle § 12 ods. 1 úradné rozhodnutie o povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu, ak v čase jej
čerpania neboli splnené podmienky na jej poskytnutie.
6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný vyjadril v odvolacej replike zo dňa 26.09.2023,
v ktorej zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní proti napadnutému rozsudku a mal za
to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal posúdením podmienok poskytnutia a použitia dotácie (vo
forme stimulov) ustanovených právnymi predpismi, na ktoré musí žalovaný ako štátny orgán prihliadať.
Zdôraznil, že vzťah medzi stranami sporu nie je vzťahom súkromnoprávnym ale je verejnoprávny, a preto
nemožno prihliadať výlučne na ustanovenia zmluvy. Mal za to, že sa nedostal do omeškania tým, že
žalobcovi nevyplatil dotáciu v termíne podľa zmluvy, nakoľko v zmysle bodu 5.3 zmluvy bolo vyúčtovanie
poskytnutej dotácie jednou z podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom roku
s tým, že žalobca riadne nevyúčtoval dotáciu za rozpočtový rok 2019 tak, aby žalovanému vznikol
záväzok zo zmluvy poskytnúť mu dotáciu na rok 2020 v zmluvnom termíne (30.04.2020). Navyše
riadne vyúčtovanie dotácie podľa zmluvy bolo jednou a nie jedinou podmienkou pre jej poskytnutie v
ďalšom rozpočtovom roku. Taktiež zotrval na svojej argumentácii, že zrušenie rozhodnutia o poskytnutí
stimulov umožňuje výlučne § 10 ods. 1 zákona o stimuloch a iné spôsoby zrušenia právoplatného
rozhodnutia právny poriadok v danom prípade nepozná, preto súd prvej inštancie nesprávne posúdil,
že žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu vyplatiť a na základe neuspokojivej oponentúry mal možnosť
svoje pôvodné rozhodnutie zrušiť. Zdôraznil, že bol povinný postupovať podľa zákona, zmluvy, svojich
interných predpisov a to za účelom preverenia, či dotáciu na rok 2020 možno poskytnúť. Bolo preto
povinnosťou žalovaného skúmať, či vyplatenie dotácie formou stimulov na rok 2020 bolo právne možné,
avšak bránili tomu nedoplatky evidované na sociálnom poistení a odborná oponentúra so zamietavým
stanoviskom zameraná na vecnú kontrolu použitia stimulov. Zdôraznil, že zmluva o poskytnutí stimulov
je nepochybne zmluvou verejnoprávnou, preto sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie,
že na ňu je potrebné aplikovať režim zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“). Zmluva o poskytnutí stimulov má charakter subordinačnej
verejnoprávnej zmluvy, preto žalobcu aj žalovaného zaväzujú príslušné právne predpisy regulujúce

oblasť stimulov, a teda najmä zákon o stimuloch, zákon č. 523/2004 Z. z. a rovnako aj vnútorné
predpisy žalovaného. Opätovne zdôraznil, že žalobca mal v roku 2020 evidované nedoplatky, ktoré
založili prekážku pre vyplatenie dotácie podľa zákona o stimuloch a zákona č. 523/2004 Z. z. s
tým, že žalobca bol povinný spĺňať podmienky podľa § 4 zákona o stimuloch počas celého obdobia
čerpania dotácie a taktiež odborná kontrola formou oponentúry, ktorej závery sú konečné a žalovaný
je povinný ich rešpektovať, neodporúčala pokračovať v riešení projektu a poskytnúť žalobcovi finančné
prostriedky na rok 2020 formou dotácie. Namietal, že zmluva o schválení poskytnutia stimulov je zmluvou
verejnoprávnou, rovnako vzťah medzi stranami sporu je verejnoprávny a povinnosti zmluvných strán sú
ustanovené nielen v zmluve a v rozhodnutí ale aj v právnych predpisoch a iných predpisoch upravujúcich
poskytovanie a použitie stimulov, ktoré sú ako forma dotácie verejnými prostriedkami poskytovanými
zo štátneho rozpočtu, na čo súd prvej inštancie neprihliadal, a preto dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Mal za to, že postupoval správne, ak žalobcovi dotáciu za rok 2020 nevyplatil,
nakoľko absentovali zákonné a zmluvné predpoklady pre jej poskytnutie.
7. K odvolacej replike žalovaného sa žalobca vyjadril v odvolacej duplike zo dňa 06.11.2023 a uviedol,
že použitie dotácie za rok 2019 žalovanému vyúčtoval v súlade s bodom 5.3 zmluvy, a to najneskôr dňa
29.04.2020, čo vyplynulo aj z listu žalovaného zo dňa 29.10.2020, v ktorom túto skutočnosť potvrdzuje
s tým, že zdôraznil, že jednou z podmienok na poskytnutie dotácie je vyúčtovanie poskytnutej dotácie
a nie „riadne“ vyúčtovanie, preto popieral nepreukázané a neskoro uplatnené tvrdenie žalovaného,
že z jeho strany nedošlo k riadnemu vyúčtovaniu dotácie. Poukazoval na to, že k nemu došlo
najneskôr do 29.04.2020, pričom na základe neho v podstate žalovaný začal realizovať dňa 29.04.2020
administratívnu finančnú kontrolu. Ďalej uviedol, že práve ustanovenie § 10 zákona o stimuloch a
správny poriadok ukladajú žalovanému ako poskytovateľovi stimulov zákonný postup pre prípadné
vrátenie dotácie, teda dotácie, ktorá už bola na základe právoplatného rozhodnutia poskytnutá. Namietal,
že konanie oponentúry nemalo žiaden právny základ na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Posúdenie zmluvy o stimuloch ako obchodnoprávnej podľa žalobcu vyplynulo nielen z bodu 12.4 zmluvy
ale aj z § 261 ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona o stimuloch, tento zákon upravuje podmienky poskytovania stimulov pre
výskum a vývoj právnickej osobe, ktorá je podnikateľom, s cieľom zvýšiť úroveň výskumu a vývoja a
pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj a kontrole ich použitia.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona o stimuloch, tento zákon je schémou štátnej pomoci podľa osobitného
predpisu.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o stimuloch, stimuly sú dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu na
1. podporu základného výskumu alebo priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja alebo 2.
vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti projektu výskumu a vývoja (ďalej len "štúdia uskutočniteľnosti").
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona o stimuloch, stimuly podľa odseku 1 sa poskytujú na základe rozhodnutia
o schválení poskytnutia stimulov podľa § 7 ods. 7, 8 alebo 10.
14. Podľa § 3 ods. 6 zákona o stimuloch, žiadateľ o stimuly podľa odseku 5 sa stáva prijímateľom stimulov
na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa § 7 ods. 7 alebo 8 alebo 10.
15. Podľa § 3 ods. 8 zákona o stimuloch, na poskytnutie stimulov nie je právny nárok.

16. Podľa § 4 ods. 8 zákona o stimuloch, žiadateľovi o stimuly nemožno poskytnúť stimuly, ak
má evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom
na sociálne poistenie alebo zdravotná poisťovňa eviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa
osobitných predpisov.
17. Podľa § 7 ods. 7 zákona o stimuloch, na základe kladného komplexného hodnotenia žiadosti o
stimuly ministerstvo školstva vydá rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov, ak výška stimulov
nepresiahne sumu dva milióny eur. Ak je výška stimulov viac ako dva milióny eur, ministerstvo školstva
predloží návrh na poskytnutie stimulov vláde na schválenie.
18. Podľa § 7 ods. 13 zákona o stimuloch, Ministerstvo školstva uzatvorí s prijímateľom stimulov písomnú
zmluvu o poskytnutí stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a) do 30 dní od vydania rozhodnutia o schválení
poskytnutia stimulov podľa odsekov 7, 8 alebo 10.
19. Podľa § 10 ods. 2 zákona o stimuloch, ak prijímateľ stimulov nesplní povinnosti podľa § 9 ods. 1 a
2, je povinný poskytnutú dotáciu vrátiť vrátane sankcií podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 10 ods. 3 zákona o stimuloch, ak prijímateľ stimulov počas čerpania dotácie podľa § 3
ods. 1 písm. a) nesplní podmienky podľa § 4, je povinný poskytnutú dotáciu vrátiť vrátane sankcií podľa
osobitného predpisu.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o stimuloch, kontrolu použitia stimulov poskytnutých prijímateľovi
stimulov vykonáva ministerstvo školstva pri stimuloch podľa § 3 ods. 1 písm. a) podľa podmienok
uvedených v § 4 a 5.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o stimuloch, kontrolu podľa odseku 1 písm. a) je povinné ministerstvo
školstva vykonávať každoročne počas doby poskytovania stimulov.
23. Podľa § 11 ods. 6 zákona o stimuloch, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup pri výkone
kontroly sa použije osobitný predpis.
24. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so
zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a
fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej
správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak
ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len "poskytovateľ dotácie"). Dotácie sa
poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených
alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho
vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené
podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna
hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie
jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z., dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak
a) má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,
e) nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči
nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov.
26. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z., použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so
štátnym rozpočtom. Poskytovateľ dotácie je povinný určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov
štátneho rozpočtu, a to najneskôr k termínu povinného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi
dane z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemôže byť pri
zúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný výdavok na úhradu dane z pridanej hodnoty.
27. Podľa § 8a ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z., dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na splácanie
úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek.

28. Podľa § 8a ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z., právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť
orgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu preukázať
účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje
skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.
29. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú
verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať
hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov
sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.
30. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., verejné prostriedky sa môžu používať na krytie
nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je
povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich
použitia. Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov
postupovať podľa odsekov 8 až 10.
31. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom
prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením
žalobcu k odvolaniu, ako aj ostatnými vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP
rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal
so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným
skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by
mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je v zmysle § 387 ods. 1
CSP vo výroku vecne správny.
32. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 211 796 eur s príslušenstvom
titulom vyplatenia dotácie na rok 2020 ako prijímateľovi stimulov vo forme dotácie od žalovaného ako
poskytovateľa stimulov poskytnutej žalobcovi na základe rozhodnutia č. 2018/14434:4-26C0 zo dňa
12.12.2018 o schválení poskytnutia stimulov a zmluvy o poskytnutí stimulov účinnej dňa 19.12.2018.
Žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany namietal, že v danom prípade boli dané zákonné a zmluvné
prekážky na vyplatenie dotácie na rok 2020 žalobcovi, a to z dôvodu existencie nedoplatkov žalobcu
evidovaných na sociálnom poistení a na základe zamietavých záverov oponentúry zameranej na vecnú
kontrolu použitia stimulov. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a konštatoval, že v zmysle
zmluvy mala byť dotácia na rok 2020 vyplatená žalobcovi ako prijímateľovi stimulov do 30.04.2020
a priebežná oponentúra sa uskutočnila až v novembri 2020, a teda jej nepriaznivý výsledok mohol
viesť k zrušeniu rozhodnutia o poskytnutí stimulov ako odporučila aj Oponentská rada, avšak nie k
nevyplateniu dotácie za rok 2020, ktorú bol žalovaný povinný v zmysle zmluvy vyplatiť do 30.04.2020.
Vo vzťahu k nedoplatkom žalobcu na poistnom na sociálne poistenie súd prvej inštancie rozlišoval medzi
pojmom žiadateľ stimulov a prijímateľ stimulov a uviedol, že následkom nesplnenia povinností podľa § 4
zákona o stimuloch, by bol prijímateľ stimulov povinný v zmysle § 10 poskytnutú dotáciu vrátiť a taktiež,
že nedoplatky evidované na sociálnom poistení v období od októbra do decembra 2020 nemôžu byť
dôvodom pre nevyplatenie dotácie na rok 2020, ktorú sa žalovaný zaviazal vyplatiť do 30.04.2020.
33. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.
34. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu na
rok 2020 poskytnúť do 30.04.2020 a až následne na základe výsledkov oponentúry a existencie
nedoplatku na sociálnom poistení zrušiť svoje rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov, resp. žiadať
vrátenie vyplatenej dotácie, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že nepriaznivý výsledok oponentúry zo záveru roku 2020, ako ani existencia nedoplatkov žalobcu
evidovaných na sociálnom poistení v mesiacoch október až december 2020 nepreukazovali možnosť
žalovaného nevyplatiť žalobcovi poskytnutú dotáciu na rok 2020 v zmluvne dojednanom termíne do
30.04.2020.

Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie z obsahu súdneho spisu zistil, že dňa 12.12.2018
žalovaný vydal rozhodnutie č. 2018/14434:4-26C0, ktorým schválil poskytnutie stimulov pre výskum
a vývoj pre žalobcu na podporu projektu základného výskumu „Emisie odorizujúcich látok v
poľnohospodárskej výrobe s dopadom na životné prostredie“ v odbore 010405 Environmentálna chémia,
vo forme dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona o stimuloch
vo výške 1 331 512 eur. Následne žalovaný v právnom postavení poskytovateľa stimulov a žalobca
v právnom postavení prijímateľa stimulov uzavreli zmluvu o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj,
predmetom ktorej bolo poskytnutie stimulov prijímateľovi vo forme dotácie z prostriedkov štátneho
rozpočtu podľa § 3 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona o stimuloch a rozhodnutia ministerstva na
podporu uvedeného projektu s tým, že žalovaný sa zaviazal, že na základe zmluvy, žiadosti o stimuly,
rozhodnutia a v súlade so zákonom o stimuloch a inými platnými a účinnými právnymi predpismi SR a
právnymi aktmi EÚ, poskytne prijímateľovi dotáciu na podporu projektu základného výskumu a žalobca
sa zaviazal dotáciu prijať a použiť v súlade s rozhodnutím, so zmluvou a v súlade so zákonom o
stimuloch a inými právnymi predpismi a právnymi aktmi EÚ. Spôsob poskytnutia dotácie si zmluvné
strany dojednali tak, že v roku 2018 poskytovateľ vyplatí prijímateľovi do 20 dní odo dňa účinnosti zmluvy
sumu celkovo vo výške 480 270 eur, v roku 2019 poskytovateľ vyplatí prijímateľovi sumu vo výške 462
446 eur do 30.04.2019, v roku 2020 vyplatí prijímateľovi sumu vo výške 211 796 eur do 30.04.2020 a
v roku 2021 sumu vo výške 177 000 eur do 30.04.2021. V zmysle čl. 5 bod 5.2 zmluvy sa prijímateľ
zaviazal dotáciu použiť výlučne na účel, na ktorý sa poskytla v zmysle čl. 2 zmluvy. V zmysle čl. 5 bod
5.3 zmluvy si zmluvné strany dojednali, že použitie dotácie podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so
štátnym rozpočtom v zmysle § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. s tým, že vyúčtovanie poskytnutej
dotácie je jednou z podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom roku. V zmysle
čl. 5 bod 5.7 zmluvy bol prijímateľ povinný vypracovať každoročne prehľadné podrobné vyúčtovanie
vynaložených nákladov na predmet zmluvy v skladbe priame náklady, nepriame náklady a vlastné
prostriedky prijímateľa podľa jednotlivých položiek vo vzťahu k poskytnutej dotácii na predmet zmluvy
v súlade s bodom 5.3 zmluvy a zaslať ho poskytovateľovi do 31.01. nasledujúceho roka. Zo záverov
z priebežnej oponentúry za rok 2019 zo dňa 04.12.2020 vyplynulo, že Oponentská rada nesúhlasila
s pokračovaním v riešení projektu a s poskytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu vo forme stimulov
v schválenej výške v zmluve a v rozhodnutí žalobcovi a Sekcia vedy a techniky žalovaného navrhla
podniknúť kroky k ukončeniu financovania projektu a žalovanému odporučila vydať rozhodnutie o
zrušení rozhodnutia č. 2018/14434:4-26C0 zo dňa 12.12.2018 a ukončiť zmluvu o poskytovaní stimulov
zo dňa 17.12.2018.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca ako prijímateľ stimulov a žalovaný ako
poskytovateľ stimulov si v zmluve o poskytnutí stimulov dojednali, že žalovaný poskytne žalobcovi
dotáciu na rok 2020 do 30.04.2020. Záznam z priebežnej oponentúry zameranej na vecnú kontrolu
použitia stimulov za rok 2019 s uvedením jej záverov bol vypracovaný dňa 04.12.2020. Odvolací súd sa
s poukazom na uvedené stotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že nepriaznivý výsledok
oponentúry vykonanej koncom roku 2020 nemohol viesť k nevyplateniu dotácie žalobcovi na rok 2020,
na poskytnutie ktorej mu vznikol v zmysle rozhodnutia a zmluvy právny nárok v termíne do 30.04.2020.
Zmluva o poskytnutí stimulov v čl. 5 ustanovila, že použitie dotácie podlieha povinnému ročnému
zúčtovaniu so štátnym rozpočtom v zmysle § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z., teda vyúčtovanie
poskytnutej dotácie je jednou z podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom
roku. Povinnosťou žalobcu ako prijímateľa stimulov bolo zabezpečiť vecné vyhodnotenie a finančné
dokladové vyúčtovanie dotácie z predchádzajúceho rozpočtového roku v termíne určenom žalovaným
a Ministerstvom financií Slovenskej republiky. V kontexte procesnej obrany žalovaného v konaní,
odvolací súd považoval taktiež za správny záver súdu prvej inštancie, že možnosť poskytovateľa dotácie
túto nevyplatiť, bola podmienená nepredložením vyúčtovania poskytnutej dotácie za predchádzajúci
rozpočtový rok prijímateľom stimulov (žalobcom), a teda nie vykonaním a ukončením kontroly tohto
vyúčtovania žalovaným ako poskytovateľom dotácie, pričom v danom prípade bolo potrebné rozlišovať
medzi pojmami vyúčtovanie a kontrola s tým, že ukončením procesu kontroly použitia dotácie za rok
2019 nemožno podmieňovať ne/vyplatenie dotácie v roku 2020. Uvedené podľa názoru odvolacieho
súdu vyplynulo aj z formulácie zmluvných ustanovení, kedy povinnosť vyúčtovania poskytnutej dotácie
prijímateľom stimulov bola upravená v čl. 5 zmluvy a náležitosti kontroly jej použitia v čl. 7 zmluvy, a
teda je zrejmé, že sa jedná o dva odlišné inštitúty. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že zo záverov
oponentúry za rok 2019 vyplynul nielen nesúhlas s poskytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu žalobcovi,
ale taktiež odporúčanie uskutočniť kroky k ukončeniu financovania projektu, zrušeniu rozhodnutia a
ukončenia zmluvy o poskytnutí stimulov, avšak žalovaný v danom prípade pristúpil len k nevyplateniu

dotácie na rok 2020 žalobcovi s tým, že zmluvný vzťah medzi poskytovateľom dotácie a jej prijímateľom
založený zmluvou o poskytnutí dotácie uzavretou v nadväznosti na rozhodnutie ministerstva stále
trval. Odvolací súd na základe uvedeného v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
v konaní nebolo preukázané, že by boli naplnené podmienky v zmysle čl. 5 bod 5.3 zmluvy, keď
nesplnenie dojednaných povinností v uvedenom ustanovení by odôvodňovalo nevyplatenie dotácie na
ďalší rozpočtový rok (2020) do 30.04.2020, ako ani že by následné vykonanie a ukončenie kontroly
žalovaným v decembri 2020 a závery oponentúry mohli byť dôvodom na neposkytnutie dotácie žalobcovi
ako prijímateľovi stimulov na rok 2020, na vyplatenie ktorej mu v zmysle zmluvy vznikol nárok dňa
30.04.2020.
Žalovaný v konaní ako aj v odvolaní ďalej namietal, že neboli splnené podmienky na vyplatenie dotácie
na rok 2020 žalobcovi z dôvodu, že mal evidované nedoplatky na sociálnom poistení s tým, že v zmysle
bodu 8 Podmienok rozhodnutia, v zmysle § 4 ods. 1 písm. e) a § 10 ods. 3 zákona o stimuloch ako aj
v zmysle § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. bol žalobca povinný spĺňať zákonom stanovené
povinnosti počas celého obdobia čerpania stimulov. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by v zmysle zmluvy, rozhodnutia
alebo relevantnej právnej úpravy, nesplnenie povinností ustanovených podľa § 4 zákona o stimuloch,
resp. § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. žalobcom ako prijímateľom stimulov vo forme
dotácie zo štátneho rozpočtu, bolo dôvodom na nevyplatenie dotácie, nakoľko zákon o stimuloch v
ustanovení § 10 ods. 3, ako aj bod 8 rozhodnutia žalovaného, stanovovali v situácii, ak má prijímateľ
dotácie evidované nedoplatky na sociálnom poistení, povinnosť prijímateľa už vyplatenú dotáciu vrátiť.
Taktiež z listu Sociálnej poisťovne vyplynulo, že žalobca mal nedoplatky na sociálnom poistení v období
od októbra do decembra 2020, a teda nie v dobe keď vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie dotácie v
zmysle zmluvy o poskytnutí stimulov.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe ním
vykonaných dôkazov dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení v rámci procesnej obrany v konaní a nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia schválenej
dotácie žalobcovi ako prijímateľovi stimulov na rok 2020 v zmluvne stanovenej lehote do 30.04.2020,
nakoľko nebola preukázaná existencia zmluvne dojednaných alebo zákonom ustanovených dôvodov
na jej nevyplatenie v uvedenom termíne. Odvolací súd preto posúdil predmetnú odvolaciu námietku
žalovaného ako nedôvodnú.
35. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie pri posúdení predmetného sporu prihliadal výlučne na
podmienky zmluvy o poskytnutí stimulov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a nie na relevantné
zákonné ustanovenia, napriek tomu, že poskytnutie aj prijatie dotácie bolo v zmysle čl. 2 zmluvy
naviazané nielen na zmluvné dojednania a rozhodnutie ministerstva, ale aj na relevantné právne
predpisy, najmä zákon o stimuloch a iné platné a účinné právne predpisy Slovenskej republiky a právne
akty Európskej únie, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený
skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k
záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti
dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal,
alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
Odvolací súd sa v danom prípade nestotožnil s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní v predmetnej veci prihliadal len na znenie zmluvných ustanovení zmluvy o poskytnutí
stimulov, nakoľko v bodoch 11. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, z ktorých ustanovení
zákona o stimuloch, zákona č. 523/2004 Z. z. a zákona č. 461/2003 Z. z. pri svojom rozhodovaní
vychádzal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil ako na zistený skutkový stav aplikoval
ustanovenia predmetných zákonov, a to najmä § 4 a § 10 ods. 3 zákona o stimuloch a § 8a ods. 4
písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z.. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pri
posúdení relevantnej spornej otázky, či mal žalovaný na základe evidovaných nedoplatkov žalobcu na
sociálnom poistení a na základe výsledkov oponentúry zameranej na vecnú kontrolu použitia stimulov
právo žalobcovi nevyplatiť dotáciu na rok 2020, na poskytnutie ktorej mu v zmysle rozhodnutia a
zmluvy vznikol nárok ku dňu 30.04.2020, bolo potrebné rozlišovať zákonné pojmy žiadateľ o poskytnutie
stimulov a prijímateľ stimulov s tým, že v zmysle § 3 ods. 6 zákona o stimuloch sa žiadateľ o stimuly
na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov stáva prijímateľom stimulov. V danom prípade

preto nemožno aplikovať ustanovenia zákona o stimuloch, resp. zákona č. 523/2004 Z. z., ktoré sa týkajú
žiadateľa o stimuly a upravujú možnosť stimuly žiadateľovi neposkytnúť, nakoľko na ich poskytnutie nie
je právny nárok z dôvodu, že žalobca sa na základe právoplatného rozhodnutia č. 2018/14434:4-26C0
zo dňa 12.12.2018 stal prijímateľom stimulov, a teda vznikol mu právny nárok na poskytnutie dotácie zo
štátneho rozpočtu v termíne a za podmienok ustanovených zmluvou a všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že na situáciu, kedy prijímateľ stimulov vo forme
dotácie zo štátneho rozpočtu nesplní podmienky podľa § 4 zákona o stimuloch (teda aj podmienku
neexistencie dlhu na sociálnom poistení), možno aplikovať ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o stimuloch,
v zmysle ktorého mu v takom prípade vzniká povinnosť poskytnutú dotáciu vrátiť. Odvolací súd v
nadväznosti na žalovaným v odvolaní označené zákonné ustanovenia konštatuje, že zo žiadneho z nich
nevyplynulo jeho oprávnenie nevyplatiť schválenú dotáciu, ktorá mala byť vyplatená k určitému dátumu,
ak neskôr nastali okolnosti na strane žalobcu, ktoré by mohli zakladať jeho porušenie povinností ako
prijímateľa stimulov vo forme dotácie, ale len povinnosť takto poskytnutú dotáciu (na ktorú v danom čase
prijímateľovi vznikol nárok) poskytovateľovi vrátiť.
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že z napadnutého rozhodnutia nevyplynulo,
že by súd prvej inštancie na ním správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal,
alebo že by správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval, preto posúdil uvedenú odvolaciu
námietku žalovaného ako nedôvodnú.
36. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
37. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody
uvádzané žalovaným, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v
celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.
40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).