{"guid": "9896ebd5-f726-4646-b272-b8efbb423916:250fa7c8-11ed-4415-8e61-7f489d567a2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1", "spisova_znacka": "6Cob/37/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/37/2024 z 25. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2026, sp. zn. 6Cob/37/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1", "identifikacne_cislo": "6121201474", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2026-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523", "nazov": "zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/523-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/185", "nazov": "predpis č. 185/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/185", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/250fa7c8-11ed-4415-8e61-7f489d567a2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/37/2024\n6121201474\n25. 06. 2026\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2026:6121201474.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: FUTÚRUM DYNAMEIS s. r.\no., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO: 36 598 216, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nJUDr. Vincent Lechman, s. r. o., so sídlom Južná trieda 2512/48B, 040 01 Košice, IČO: 57 603 693,\nproti žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom\nČernyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 00 164 381, o zaplatenie 211 796 eur s príslušenstvom, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-26Cb/91/2021 - 438 zo dňa\n19.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-26Cb/91/2021 - 438 zo dňa\n19.06.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.\nB3-26Cb/91/2021 - 438 zo dňa 19.06.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté\nrozhodnutie“) v právnej veci žalobcu FUTÚRUM DYNAMEIS s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01\nKošice, IČO: 36 598 216 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Ministerstvo školstva, výskumu,\nvývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 00 164\n381 (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo aj ako „ministerstvo“), o zaplatenie 211 796 eur s príslušenstvom,\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 211 796 eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 8 % ročne od 01.05.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku\n(výrok I.) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške\nnáhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 1 ods. 1 a ods. 2, § 3 ods. 1 písm. a), ods. 3, ods. 4 písm. a), ods.\n6, ods. 8, § 4 ods. 8, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 6a ods. 1 a ods. 3, § 7 ods. 1, ods. 7 a ods. 13, § 11 ods. 1\npísm. a), ods. 2 a ods. 6 zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o stimuloch“), podľa\n§ 8a ods. 1, ods. 4 písm. a) a e), ods. 10, § 19 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\naj ako „zákon č. 523/2004 Z. z.“), podľa § 149, § 216 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).\n\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči\nžalovanému zaplatenia sumy vo výške 211 796 eur s príslušenstvom z dôvodu, že podal dňa 25.10.2018\nžalovanému žiadosť o stimuly pre výskum a vývoj v zmysle zákona o stimuloch pre výskum a vývoj\npre projekt základného výskumu s názvom „Emisie odorizujúcich látok v poľnohospodárskej výrobe\ns dopadom na životné prostredie“ (ďalej aj ako „projekt“) v odbore 010405 Environmentálna chémia.\nŽalovaný na základe žiadosti žalobcu ako príslušný správny orgán vydal dňa 12.12.2018 rozhodnutie\nčíslo 2018/14434:4-26C0 (ďalej aj ako „rozhodnutie“ alebo aj ako „rozhodnutie o schválení poskytnutia\nstimulov“), ktorým schválil žalobcovi ako žiadateľovi poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj na podporu\npredmetného projektu vo forme dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 1 písm. a) prvého bodu\nzákona o stimuloch vo výške 1 331 512 eur v členení: (1.) v roku 2018 dotácia zo štátneho rozpočtu\nvo výške 480 27 eur, (2.) v roku 2019 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 462 446 eur, (3.) v roku\n2020 dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 211 796 eur, (4.) v roku 2021 dotácia zo štátneho rozpočtu\n177 000 eur. Na základe predmetného právoplatného správneho rozhodnutia bola v zmysle § 7 ods.\n13 zákona o stimuloch uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj zo dňa\n17.12.2018 (ďalej aj ako „zmluva o poskytnutí stimulov“ alebo aj ako „zmluva“), ktorá bola zverejnená v\ncentrálnom registri zmlúv dňa 18.12.2018 a účinnosť nadobudla dňa 19.12.2018. Žalovaný bol v zmysle\npredmetnej zmluvy poskytovateľom stimulov a žalobca prijímateľom stimulov. V zmysle bodu 2.2. zmluvy\nposkytovateľ sa zaviazal, že na základe tejto zmluvy, žiadosti o stimuly č. 2018/14434:1-26C0 zo dňa\n25.10.2018 (ďalej aj ako „žiadosť o stimuly“), rozhodnutia a v súlade so zákonom o stimuloch a inými\nplatnými a účinnými právnymi predpismi SR a právnymi aktmi EÚ poskytne prijímateľovi dotáciu na\npodporu projektu základného výskumu. Žalovaný dotáciu žalobcovi ku dňu podania žaloby neposkytol.\nŽalobca si nárok na vyplatenie dotácie na rok 2020 v zmysle správneho rozhodnutia a zmluvy uplatnil\npredžalobnou výzvou zo dňa 16.10.2020, avšak žalovaný mu dotáciu neposkytol a uviedol údajné\nskutočnosti nesplnenia podmienok pre vyplatenie dotácie na rok 2020 v liste č. 2020/17646:2-A1820 zo\ndňa 29.10.2020. Žalobca listom zo dňa 10.12.2020 zaslal žalovanému odpoveď, v zmysle ktorej namietal\nzákonnosť postupu nevyplatenia dotácie na rok 2020, kedy nevyplatenie dotácie je podmieňované\ndokladmi týkajúcimi sa vyúčtovania dotácie za rok 2019, ktoré žalobca poskytol žalovanému ešte v rámci\nsvojej správy zo dňa 15.04.2020, ktorá obsahovala všetky potrebné informácie o čerpaní dotácie a aj\nsúvisiace podklady. Žalobca mal za to, že jeho nárok je dôvodný, vyplynul zo správneho rozhodnutia\na zmluvy, ktorými je viazaný nielen žalobca ako prijímateľ stimulov, ale aj žalovaný ako poskytovateľ\nstimulov.\nSúd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 24Up/10/2021 zo dňa 12.01.2021, proti ktorému podal\nžalovaný odpor s odôvodnením, že nárok na poskytnutie finančných prostriedkov formou dotácie\nje potrebné vzhľadom na verejnoprávny charakter predmetných finančných prostriedkov posudzovať\nokrem samotnej zmluvy a rozhodnutia najmä v režime zákona o stimuloch, zákona č. 523/2004 Z. z.,\nzákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj ako „zákon o štátnej pomoci“), zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o finančnej\nkontrole a audite“) a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nako „zákon o účtovníctve“). Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcom uzavreli dňa 17.12.2018 zmluvu\no poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj č. 1222/2018, ktorá nadobudla účinnosť dňa 19.12.2018.\nUzavretiu príslušnej zmluvy predchádzal komplexný proces hodnotenia žiadostí o stimuly a správne\nkonanie podľa zákona o stimuloch. Uzavretie zmluvy bolo teda následkom, resp. výkonom právoplatného\nrozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa zákona o stimuloch, v prípade žalobcu. Poukazoval\nna to, že bližšiu úpravu postupu prípravy spracovania, predkladania, posúdenia obsahu žiadosti o\nstimuly pre výskum a vývoj, hodnotenia projektov výskumu a vývoja v rámci žiadostí o stimuly, spôsob\nvypracovania a obsah zmluvy, spôsob kontroly priebehu riešenia a realizácie projektu, vedenia evidencie\na kontroly údajov o projekte, na ktorý boli poskytnuté stimuly pre výskum a vývoj a spresnenie\npostupov ministerstva školstva ako poskytovateľa stimulov upravuje tiež Manuál pre poskytovanie\nstimulov pre výskum a vývoj - Metodika Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky pre zabezpečenie posúdenia žiadostí o stimuly na výskum a vývoj a hodnotenia projektov\nv rámci žiadostí o stimuly (ďalej aj ako „manuál“). Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným\nzaložila základný právny rámec práv a povinností pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátu formou\ndotácie. Tým však nie sú a neboli dotknuté povinnosti uložené žalobcovi a rovnako žalovanému priamo\nzákonom. V zmysle čl. 2 body 2.1 a 2.2 zmluvy sa žalovaný ako poskytovateľ zaviazal žalobcovi ako\nprijímateľovi stimulov poskytnúť dotáciu vo výškach predpokladaných zmluvou, ale výlučne v rozsahu\n\na za súčasného splnenia podmienok vyžadovaných najmä, nie však výlučne, zmluvou, rozhodnutím,\nzákonom o stimuloch, zákonom č. 523/2004 Z. z. a inými platnými a účinnými predpismi SR a právnymi\naktmi EÚ. Podľa čl. 2 bodu 2.4 zmluvy dotácia pre výskum a vývoj, poskytnutá za podmienok tejto\nzmluvy, je s poukazom na ods. 2.1 tvorená prostriedkami štátneho rozpočtu. Podľa čl. 5 bodu 5.1 zmluvy\nprijímateľ sa zaväzuje, že všetky finančné výdavky, vrátane výdavkov spoluriešiteľa, budú doložené\nriadnymi dokladmi v súlade s právnymi predpismi (najmä zákonom o účtovníctve). Podľa čl. 5 bodu 5.\n3 zmluvy použitie dotácie podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom v zmysle §\n8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z.. Žalovaný zdôraznil, že vyúčtovanie poskytnutej dotácie je jednou z\npodmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Spôsob vyúčtovania poskytnutej\ndotácie bližšie určí poskytovateľ v nadväznosti na usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky.\nPrijímateľ sa zaväzuje, že zabezpečí vecné vyhodnotenie a finančné dokladové vyúčtovanie dotácie zo\nštátneho rozpočtu podľa právnych predpisov, podľa Pokynu Ministerstva financií Slovenskej republiky\nza príslušný kalendárny rok a v termínoch určených Ministerstvom financií Slovenskej republiky a\nposkytovateľom. Ročné zúčtovanie dotácie prijímateľ predloží poskytovateľovi v termínoch a v rozsahu\npodľa tejto zmluvy. Podľa čl. 5 bodu 5. 7 zmluvy prijímateľ je povinný vypracovať každoročne prehľadné\npodrobné vyúčtovanie vynaložených nákladov na predmet zmluvy v skladbe priame náklady, nepriame\nnáklady a vlastné prostriedky prijímateľa podľa jednotlivých položiek vo vzťahu k poskytnutej dotácii na\npredmet zmluvy v súlade s ods. 5.3 a zaslať ho poskytovateľovi do 31. 01. nasledujúceho roka. Ďalšie\nzáväzky žalobcu ako prijímateľa stimulov upravuje tiež čl. 6 zmluvy. Použitie finančných prostriedkov\nako prostriedkov štátneho rozpočtu v rámci poskytnutej dotácie podlieha osobitnému režimu kontroly a\nna žalovaného ako správcu a rovnako tak na žalobcu sa vzťahujú osobitné povinnosti vyplývajúce zo\nzákona č. 523/2004 Z. z.. Uvedené povinnosti sledujú legitímny cieľ a nimi je predovšetkým ochrana\nverejných prostriedkov. Podľa čl. 7 bodu 7. 1 zmluvy prijímateľ berie na vedomie, že poskytnuté finančné\nprostriedky z dotácie sú prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na použitie týchto\nprostriedkov, kontrolu ich použitia a vymáhanie ich neoprávneného použitia alebo zadržania sa vzťahujú\nprávne predpisy Slovenskej republiky, najmä zákon o štátnej pomoci, zákon o stimuloch, zákon č.\n523/2004 Z. z., zákon o účtovníctve, zákon o finančnej kontrole a audite a zákon č. 343/2015 Z. z. o\nverejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nako „zákon o verejnom obstarávaní“). Podľa čl. 7 bodu 7. 3 zmluvy kontrolu použitia dotácie poskytnutej\nprijímateľovi vykonáva poskytovateľ a kontrolné orgány podľa ods. 7.4. Osobitným predpisom uvedeným\nv poznámke pod č. 36 je zákon o finančnej kontrole a audite. Podľa čl. 7 bodu 7.4 zmluvy prijímateľ\nsa zaväzuje, že počas poskytovania stimulov umožní výkon kontroly zo strany poskytovateľa, alebo\nktoréhokoľvek kontrolného orgánu podľa zákona o stimuloch ako aj právnych predpisov podľa ods. 7.1 a\numožní poskytovateľovi a kontrolným orgánom vykonanie kontroly oprávnenosti vynaložených nákladov\nna projekt a dodržania podmienok poskytnutia dotácie v súlade s rozhodnutím a touto zmluvou.\nŽalovaný ďalej uviedol, že v priebehu roka 2020 realizoval administratívnu finančnú kontrolu použitia\nfinančných prostriedkov v rámci poskytnutej a použitej dotácie žalobcom v roku 2019 podľa zákona o\nfinančnej kontrole a audite. Vzhľadom k tomu, že počas administratívnej finančnej kontroly neboli zo\nstrany žalobcu predložené relevantné dokumenty a súčasne bolo identifikovaných viacero závažných\nnedostatkov, žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie podkladov preukazujúcich vecné vyhodnotenie\na finančné vyúčtovanie poskytnutých finančných prostriedkov v rámci dotácie tak, ako predpokladá\nzmluva, rozhodnutie a príslušné právne predpisy. Dňa 19.11.2020 sa uskutočnila oponentúra za rok\n2019, zameraná najmä na vecnú kontrolu použitia dotácie. Dňa 04.12.2020 predseda Oponentskej rady\nschválil záznam priebežnej oponentúry za rok 2019 (ďalej aj ako ,.záznam“), v ktorom sa v závere\nokrem iného uvádza, že oponentská rada nesúhlasí s pokračovaním v riešení projektu a nesúhlasí s\nposkytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu na výskum a vývoj v schválenej výške v zmluve a rozhodnutí o\nschválení poskytnutia stimulov pre výskum a vývoj. Zároveň bolo v zázname uvedené stanovisko sekcie\nvedy a techniky žalovaného ako vecne príslušného útvaru, v ktorom navrhuje podniknúť relevantné\nkroky vedúce k ukončeniu financovania projektu výskumu a vývoja v ďalšom období a odporúča\nžalovanému vydať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia č. 2018/14434:4- 26CO zo dňa 12. 12. 2018 a\nukončiť zmluvu o poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj č. 1222/2018 zo dňa 17.12.2018, ktoré\nodôvodnili nepredložením dokumentácie ku kontrole za rok 2019 v požadovanom rozsahu a kvalite,\nneuspokojivým zodpovedaním otázok členov oponentskej rady, oponentov a nezávislých pozorovateľov\npočas oponentského konania a tiež s odvolaním sa na § 4 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z\npríjmov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca ako prijímateľ mal evidovaný dlh na sociálnom\npoistení. Záznam z priebežnej oponentúry za rok 2019 ako aj Návrh správy z administratívnej finančnej\nkontroly zo dňa 07.12.2020 bol žalobcovi zaslaný emailom dňa 08.12.2020. Žalovaný následne zaslal\n\nžalobcovi na základe uvedených námietok emailom zo dňa 11.12.2020 návrh správy z administratívnej\nfinančnej kontroly zo dňa 18.12.2020, voči ktorým podal žalobca námietky dňa 28.12.2020. Žalovaný\npoukazoval na to, že podrobnejší postup pri výkone doplňujúcej kontroly použitia stimulov upravuje\nSmernica Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 64/2020 o postupe\npri výkone doplňujúcej kontroly stimulov pre výskum a vývoj (ďalej aj ako „smernica č. 64/2020 Z.\nz.“). Podľa čl. 1 smernice č. 64/2020 Z. z. na zabezpečenie úloh ministerstva ako poskytovateľa\nstimulov pre výskum a vývoj podľa § 3 zákona o stimuloch sa určuje postup pri výkone doplňujúcej\nkontroly priebehu a realizácie projektu a vedenia evidencie a kontroly údajov o projekte, na ktorý boli\nposkytnuté stimuly podľa zákona o stimuloch, formou doplňujúcej kontroly priebehu a realizácie projektu,\nvedenia evidencie a kontroly údajov o projekte, na ktorý boli poskytnuté stimuly, ktorá je doplnením\nkontroly vykonanej podľa osobitného predpisu. Podľa čl. 2 ods. 1 smernice č. 64/2020 Z. z. doplňujúca\nkontrola použitia stimulov sa vykonáva formou a) písomnej informácie prijímateľa stimulov zasielanej\nposkytovateľovi stimulov, b) kontrolného dňa a c) oponentúry. Podľa čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice č.\n64/2020 Z. z. písomnou informáciou prijímateľa zasielanou poskytovateľovi sa kontroluje vyúčtovanie\nstimulov poskytnutých v predchádzajúcom roku príslušného roka podľa osobitných predpisov a podľa\npredkladanej dokumentácie prijímateľom v rozsahu podľa prílohy č. 1 písm. b). Podľa čl. 2 ods. 4 písm.\na) smernice č. 64/2020 Z. z. oponentúra sa vykonáva ako priebežnú oponentúra, ktorá je formou kontroly\nstavu riešenia projektu a podmienok poskytnutia stimulov počas doby poskytovania stimulov ku dňu\nuzavretia každého rozpočtového roka. Podľa bodu 8 „Podmienky“ rozhodnutia sa prijímateľ zaväzuje\ndodržať podmienky poskytnutia a čerpania stimulov, najmä podmienky podľa § 4 a § 9 ods. 1 zákona\no stimuloch pod sankciou vrátenia poskytnutej dotácie vrátane sankcií podľa zákona o rozpočtových\npravidlách verejnej správy.\nV nadväznosti na uvedené žalovaný skonštatoval, že ak prijímateľ stimulov má evidované nedoplatky\nna poistnom na sociálne poistenie, nemožno mu podľa § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004\nZ. z. poskytnúť dotáciu. Uvedená skutočnosť bola overovaná v rámci oponentúry. Taktiež žalobca\nako prijímateľ stimulov nezabezpečil vecné vyhodnotenie a finančné vyúčtovanie poskytnutej dotácie\nspôsobom určeným poskytovateľom. (čl. 5 bod 5.3 zmluvy), a preto nesplnil podmienky pre poskytnutie\ndotácie v rozpočtovom roku 2020. Žalovaný taktiež upriamil súd na trestné oznámenie, ktoré podala\nNadácia Zastavme korupciu pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu subvenčného\npodvodu podľa § 225 ods. 2 a ods. 6 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ\nneznámy páchateľ konajúci pravdepodobne prostredníctvom spoločností FUTÚRUM, spoločnosť\ns ručením obmedzeným Michalovce, Námestie Osloboditeľov 70, Michalovce, IČO: 31 716 296,\nFUTÚRUM DYNAMEIS s. r. o., Hrnčiarska 2/A, Košice - Staré Mesto, IČO: 36 598 216 a DB Biotech,\na.s., Popradská 80, Košice - mestská časť Západ, IČO: 36 606 936. Ďalej zdôraznil, že vyplatenie\nfinančných prostriedkov zo strany žalovaného by (s prihliadnutím na objektívny stav veci) bolo spôsobilé\nnaplniť skutkový znak porušenia povinností vyplývajúcich pre žalovaného zo zákona č. 523/2004 Z.\nz., a teda by mohlo ísť o konanie v rozpore s princípom ochrany verejných prostriedkov a porušenie\nzásady hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti použitia finančných prostriedkov. S poukazom\nna vyššie uvedené mal žalovaný za to, že predmetnej veci boli a sú dané zákonné a zmluvné prekážky\npre vyplatenie finančných prostriedkov formou dotácie vo výške 211 796 eur, a to predovšetkým z\ndôvodu, že žalobca riadne nezdokladoval a nepreukázal vecné vyhodnotenie a finančné vyúčtovanie\nposkytnutej dotácie spôsobom určeným poskytovateľom tak, ako predpokladá zmluva, rozhodnutie a\npríslušné právne predpisy (najmä zákon o stimuloch a zákon č. 523/2004 Z. z.); riadne vyúčtovanie\nposkytnutej dotácie bolo jednou z podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom\nroku podľa čl. 5 bodu 5.3 zmluvy (uvedený predpoklad nebol zo strany žalobcu splnený); žalobca\nmal evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré boli zákonným dôvodom pre\nneposkytnutie dotácie v roku 2020; žalobca nepreukázal hospodárne, efektívne, účinné a účelné použitie\nfinančných prostriedkov tak, ako mu ukladá zákon č. 523/2004 Z. z.; existujú dôvodné pochybnosti o\nnaplnení skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu, pokiaľ nebude preukázaný opak; a\npreto na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.\nV ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu,\ndupliky žalovaného ako aj obsah ďalších písomných vyjadrení strán a ústnych prednesov strán sporu\nna pojednávaní dňa 24.05.2023 a ustálil, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k\nuzatvoreniu zmluvy zverejnenej v centrálnom registri zmlúv dňa 18.12.2018, ktorá nadobudla účinnosť\ndňa 19.12.2018. Poskytovateľom stimulov je v zmysle predmetnej zmluvy žalovaný a prijímateľom\nstimulov je žalobca. V zmysle tejto zmluvy sa poskytovateľ zaviazal, okrem iného, že na jej základe,\n\nžiadosti o stimuly, rozhodnutia a v súlade so zákonom o stimuloch a inými platnými a účinnými právnymi\npredpismi SR a právnymi aktmi EÚ, poskytne prijímateľovi dotáciu na podporu projektu základného\nvýskumu. V zmysle bodu 4.3. zmluvy dotáciu podľa tejto zmluvy poskytovateľ poskytne prijímateľovi\nnasledovným spôsobom: v roku 2020 dotáciu na projekt základného výskumu vo výške 211 796 eur do\n30.04.2020, z toho 211 796 eur vo forme bežných výdavkov a 0,- eur vo forme kapitálových výdavkov.\nRovnako nesporným bolo, že žalovaný žalobcovi dotáciu na projekt základného výskumu za rok 2020\nneposkytol. Inou nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca mal k mesiacom október až december 2020\nnedoplatky na poistnom na sociálne poistenie.\nAko sporné otázky v konaní súd prvej inštancie vyhodnotil, či mal žalovaný na základe nedoplatkov\nevidovaných na sociálnom poistení a na základe oponentúry zameranej na vecnú kontrolu použitia\nstimulov právo žalobcovi dotáciu na rok 2020 nevyplatiť. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa\n06.12.2021 zdôraznil, že najzásadnejšími dôvodmi pre nevyplatenie dotácie žalobcovi ako prijímateľovi\nstimulov boli práve oponentúra zameraná na vecnú kontrolu použitia stimulov, ktorá neodporúčala\npokračovanie projektu a jeho ďalšie financovanie a skutočnosť, že žalobca mal v relevantnom období\nevidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie. Takéto nedoplatky podľa názoru žalovaného\npredstavujú zákonné prekážky pre vyplatenie stimulov.\nAko prvú súd prvej inštancie hodnotil oponentúru ako priebežnú kontrolu stavu riešenia projektu\na podmienok poskytnutia stimulov počas doby poskytovania stimulov ku dňu uzavretia každého\nrozpočtového roka. Priebežná oponentúra za rok 2019 sa uskutočnila dňa 19.11.2020, ktorej záverom\nbolo, že Oponentská rada nesúhlasila s pokračovaním v riešení projektu a s poskytnutím dotácie\nzo štátneho rozpočtu, zároveň navrhla podniknúť relevantné kroky vedúce k ukončeniu financovania\nprojektu výskumu a vývoja v ďalšom období a odporučila žalovanému vydať rozhodnutie o zrušení\nrozhodnutia č. 2018/14434:4- 26CO a ukončiť zmluvu o poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj\nuzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným. Tieto závery odôvodňovala nepredložením dokumentácie\nv požadovanom rozsahu a kvalite na vykonanie kontroly za rok 2019, taktiež neuspokojivým\nzodpovedaním otázok počas oponentského konania a skutočnosťou, že žalobca mal evidované\nnedoplatky na poistnom na sociálne poistenie.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že priebežná oponentúra sa\nuskutočnila v novembri roku 2020, zatiaľ čo dotácia na rok 2020 mala byť vyplatená do 30.04.2020.\nNepriaznivý výsledok oponentúry mohol viesť k zrušeniu rozhodnutia o poskytnutí finančných stimulov\nžalobcovi tak, ako aj odporučila Oponentská rada, toto však za žiadnych okolností nemohlo viesť k\nnevyplateniu príspevku na rok 2020, ktorý mal žalovaný podľa zmluvy povinnosť žalobcovi vyplatiť do\n30.04.2020. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu vyplatiť a až následne,\nna základe neuspokojivej oponentúry mal možnosť zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie.\nĎalej súd prvej inštancie hodnotil, či zákon o stimuloch, zákon č. 523/2004 Z. z. alebo zmluva o\nposkytnutí stimulov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným upravuje možnosť neposkytnutia dotácie na\nzáklade evidovaných nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie. V tejto súvislosti súd poukazoval\nna to, že zákon rozlišuje medzi žiadateľom o stimuly a prijímateľom stimulov, a zároveň určuje, že\nžiadateľ o stimuly sa prijímateľom stimulov stáva na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia\nstimulov. V danom prípade sa jednalo o rozhodnutie žalovaného číslo 2018/14434:4-26C0, ktorým\nschválil žalobcovi ako žiadateľovi poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj na podporu projektu\nzákladného výskumu „Emisie odorizujúcich látok v poľnohospodárskej výrobe s dopadom na životné\nprostredie“ v odbore 010405 Environmentálna chémia vo forme dotácie zo štátneho rozpočtu, čím sa\nžalobca stal prijímateľom stimulov.\nV kontexte vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné na právnu situáciu,\nktorá vznikla medzi žalobcom a žalovaným aplikovať ustanovenia, na ktoré poukazuje žalovaný, najmä\nustanovenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení pre žiadateľa o dotáciu podľa § 8a ods. 4 písm.\ne) zákona č. 523/2004 Z. z. a ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o stimuloch, podľa ktorého žiadateľovi\nnemožno stimuly poskytnúť, ak má, okrem iného, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne\npoistenie. Poukazoval na to, že zákon o stimuloch v § 10 upravuje iba situáciu, ak by prijímateľ stimulov\npočas čerpania dotácie nesplnil podmienky podľa § 4 toho istého zákona, teda ak by mal evidované\nnedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, kedy by bol povinný poskytnutú dotáciu vrátiť vrátane\nsankcií podľa osobitného zákona. Z jazykového znenia zákona je teda zrejmé, že zákon predpokladá\n\nvyplatenie dotácie prijímateľovi a až následne, ak po jej vyplatení nepríde k splneniu podmienok\npredpokladaných § 4 zákona o stimuloch, je prijímateľ dotácie povinný ju vrátiť. Rovnako tiež zmluva\nuzatvorená medzi žalobcom a žalovaným pripúšťa v čl. 10 odstúpenie od zmluvy poskytovateľom a\nukončenie zmluvy prijímateľom dotácie, pričom prijímateľa zaväzuje už poskytnuté dotácie vrátiť bez\nzbytočného odkladu.\nOkrem vyššie uvedeného, zmluva o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj uzatvorená medzi žalobcom\na žalovaným v čl. 5 ustanovuje, že použitie dotácie podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym\nrozpočtom v zmysle § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z., teda vyúčtovanie poskytnutej dotácie je jednou\nz podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Z toho vyplýva, že podmienkou\nna poskytnutie dotácie na rok 2020 bola povinnosť žalobcu zabezpečiť vecné vyhodnotenie a finančné\ndokladové vyúčtovanie dotácie z predchádzajúceho rozpočtového roku v termíne určenom žalovaným\na Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Aj pri výklade tohto zákonného a zmluvného ustanovenia\ntreba rozlišovať medzi dvoma pojmami, a to pojem vyúčtovanie a kontrola, pričom ukončením procesu\nkontroly použitia dotácie za rok 2019 nemožno podmieňovať vyplatenie dotácie v roku 2020.\nSúd prvej inštancie taktiež poukazoval na skutočnosť, že žalovaný sa ako poskytovateľ stimulov zaviazal\nžalobcovi ako prijímateľovi stimulov poskytnúť dotáciu na projekt základného výskumu vo výške 211\n796 eur do 30.04.2020 a nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie žalobcu boli evidované až v\nmesiacoch október až december 2020. Súd preto mal za to, že evidované nedoplatky na poistnom na\nsociálne poistenie žalobcu za dané obdobie nemôžu byť dôvodom pre nevyplatenie dotácii v roku 2020.\nZáverom súd prvej inštancie skonštatoval, že možnosť poskytovateľa dotácie, túto nevyplatiť bola\nupravená iba v zmluve o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj, a zároveň bola podmienená\nvyúčtovaním poskytnutej dotácie za predchádzajúci rozpočtový rok, nie vykonaním kontroly tohto\nvyúčtovania, navyše právny poriadok ráta iba s možnosťou vrátenia už vyplatenej dotácie.\nNa základe vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie posúdil obranu žalovaného ako\nnedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobcu ako dôvodný a predloženými dôkazmi jednoznačne\npreukázaný, preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.\nVzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech, keďže súd jeho návrhu vyhovel v plnom\nrozsahu, priznal mu súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok\nna náhradu trov konania v plnej výške, o výške ktorej súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po\nprávoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 04.07.2023 v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu a\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a namietal, že na základe vykonaných dôkazov dospel\nsúd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.\nŽalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie posudzoval rozhodné skutočnosti, a teda\notázku, či mal žalovaný právo žalobcovi nevyplatiť dotáciu za rok 2020 na základe nedoplatkov\nevidovaných na sociálnom poistení a na základe oponentúry so zamietavým stanoviskom, zameranej\nna vecnú kontrolu použitia stimulov, výlučne v zužujúcej zmluvnej rovine, nie však v rovine zákonnej.\nŽalovaný sa nestotožnil s argumentáciou súd prvej inštancie, že žalovaný mal povinnosť žalobcovi\nvyplatiť dotáciu podľa zmluvy a až následne, na základe neuspokojivej oponentúry mal možnosť svoje\npôvodné rozhodnutie zrušiť. Mal za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadal výlučne\nna podmienky ustanovené zmluvou a nie na relevantné zákonné ustanovenia. Poukazoval na to,\nže zmluva o poskytnutí stimulov sa uzatvárala na základe právoplatného rozhodnutia o schválení\nposkytnutia stimulov. Zrušiť právoplatné rozhodnutie však možno výlučne spôsobom a za podmienok\nustanovených zákonom o stimuloch a Správnym poriadkom s tým, že zákon o stimuloch zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia pripúšťa výlučne v § 10 ods. 1, pričom k uvedenému môže poskytovateľ\nstimulov pristúpiť jedine vtedy, ak sa dotácia vyčlenená rozhodnutím o schválení poskytnutia stimulov\nnezačala čerpať a prijímateľ podá osobitnú žiadosť a Správny poriadok pripúšťa zrušenie právoplatného\nrozhodnutia výlučne prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré sú v predmetnom\nprípade vylúčené, nakoľko v čase vydania rozhodnutia, boli splnené podmienky na jeho vydanie.\n\nZdôraznil, že zákonné a zmluvné prekážky pre vyplatenie stimulov nastali až následne. Žiadny zákon\nžalovanému neumožňoval zrušiť právoplatné rozhodnutie na základe neuspokojivej oponentúry, čo\nsúd prvej inštancie nesprávne uviedol v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že\nzávery oponentúry spočívajúce vo vyslovení nesúhlasu pokračovať v riešení projektu a projekt ďalej\nfinancovať boli pre žalovaného záväzné s dopadom na žalobcu. Poukazoval na čl. 2 bod 2.2 zmluvy\ns tým, že zmluva založila základný rámec práv a povinností pri nakladaní s finančnými prostriedkami\nštátu formou dotácie, čím však neboli dotknuté povinnosti uložené žalovanému a rovnako žalobcovi\npriamo zákonom, na čo súd prvej inštancie vôbec neprihliadol. V tejto súvislosti poukazoval na § 11\nods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o stimuloch a čl. 2 ods. 4 písm. a) smernice č. 64/2020 Z. z. s tým,\nže žalovaný vykonal kontrolu použitia stimulov, ako mu ukladal zákon o stimuloch a zmluva, pričom\nzáväzok poskytnúť stimuly by mu vznikol až po splnení zákonných podmienok a kladnej oponentúry.\nZdôraznil, že povinnosť kontroly použitia stimulov zakotvil žalovanému priamo zákon a túto zákonom\nuloženú kontrolu bližšie rozpracovala smernica č. 64/2020 Z. z., ktorá tvorila relevantný právny základ\npre výkon doplňujúcej kontroly formou oponentúry s tým, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky\ntúto smernicu preskúmala a nezistila žiadne porušenia zákona pri jej tvorbe a aplikovaní a ani nezákonný\npostup žalovaného pri nevyplatení stimulov spoločnostiam nachádzajúcim sa v obdobnej situácii. Súd\nprvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu vyplatiť a\naž následne na základe neuspokojivej oponentúry mal možnosť zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie, s\nktorým záverom sa žalovaný nestotožnil, nakoľko zrušenie právoplatného rozhodnutia možno uskutočniť\nlen na základe zákona, čo v danom prípade nebolo možné a práve oponentúra bola zameraná na\nvecnú kontrolu, či financovanie projektu zo strany štátu je možné. Opísal, že administratívna finančná\nkontrola za rok 2019 bola ukončená v roku 2021, avšak nie z dôvodov na strane žalovaného. Oponentúra\nzameraná na vecnú kontrolu použitia stimulov bola ukončená v decembri 2020 s tým, že značný posun\nbol spôsobený tiež pandémiou ochorenia Covid-19. Zdôraznil, že mal povinnosť vykonať administratívnu\nfinančnú kontrolu ako aj oponentúru zameranú na vecnú kontrolu stimulov a bez ich ukončenia nemohol\nrozhodnúť, či žalobcovi finančné prostriedky vyplatí alebo nie. Nesúhlasil preto s názorom súdu prvej\ninštancie, že mal povinnosť vyplatiť žalobcovi finančné prostriedky do 30.04.2020 a následne žiadať\nich vrátenie. V čase, keď sa rozhodovalo o možnom vyplatení finančných prostriedkov žalobcovi za\nrok 2020, mal žalobca vykázané nedoplatky na sociálnom poistení a ak by žalovaný pristúpil k ich\nvyplateniu nielenže by porušil zákon, ale musel by prostriedky automaticky žiadať späť v súlade s §\n10 ods. 3 zákona o stimuloch. Poukazoval na to, že žalobca mal vedomosť o tom, že oponentúra\nbude každoročne vykonávaná, rovnako mal možnosť oboznámiť sa so všetkými dokumentmi, ktoré sa\nvzťahovali na stimuly, vrátane manuálu, ktorý predpokladal vykonávanie oponentúr v čl. XX. Zdôraznil,\nže predseda oponentskej rady schválil dňa 04.12.2020 záznam pribežnej oponentúry za rok 2019, v\nktorého závere sa uvádza, že Oponentská rada nesúhlasí s pokračovaním v riešení projektu a nesúhlasí\ns poskytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu v schválenej výške v zmluve a rozhodnutí. Žalovaný na\nzáklade uvedeného považoval za zrejmé, že žalobca nesplnil predpoklad pre vyplatenie dotácie na rok\n2020, ktorým by bola „kladná“ oponentúra odporúčajúca pokračovanie v riešení projektu a jeho ďalšie\nfinancovanie prostredníctvom dotácie zo strany žalovaného.\nŽalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že aj nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie predstavujú\nzákonné prekážky pre vyplatenie stimulov. Poukazoval na čl. 2 bod 2.3, čl. 4 bod 4.3 a bod 4.7, čl.\n5 bod 5.3 a bod 5.7, čl. 7 bod 7.1, bod 7.4 a bod 7.6, čl. 8 bod 8.2, bod 8.3 a bod 8.4 a čl. 11 bod\n11. zmluvy, ďalej na bod 8 Podmienok rozhodnutia, taktiež na § 4 ods. 8 a § 10 ods. 3 zákona o\nstimuloch a na § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z.. Považoval za nespochybniteľné, že\nposkytovanie stimulov sa každoročne prehodnocuje, pričom musia byť splnené predpoklady v zmysle\nzmluvy, rozhodnutia a príslušných právnych predpisov. Žalobca v pozícii prijímateľa však bol osobitne\npovinný dodržiavať zákonom ustanovené povinnosti počas celého obdobia čerpania stimulov tak, ako\nmu to ukladal zákon o stimuloch, t. j. za obdobie rokov 2018 až 2021 s tým, že zákon č. 523/2004\nZ. z. upravoval existenciu nedoplatkov voči sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni ako zákonnú\nprekážku pre poskytnutie dotácie žiadateľovi/prijímateľovi a od 01.12.2019 to rovnako upravoval aj zákon\no stimuloch. Je teda zrejmé, že existencia nedoplatkov je zákonnou prekážkou pre vyplatenie dotácie,\na to podľa § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. ale najmä podľa § 10 ods. 3 v nadväznosti\nna § 4 ods. 8 zákona o stimuloch. Zdôraznil, že ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o stimuloch ukladá\nžalobcovi ako prijímateľovi dotácie povinnosť spĺňať podmienky podľa § 4 zákona o stimuloch a táto\npovinnosť trvá počas celého obdobia čerpania dotácie a jej nesplnenie je prekážkou pre vyplatenie\ndotácie, resp. porušenie povinnosti má za následok povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu. Poukazoval na\nto, že po preskúmaní všetkých zmluvných a zákonných predpokladov na vyplatenie dotácie žalobcovi za\n\nrok 2020 mal preukázané, že Sociálna poisťovňa ku dňu 15.02.2021 evidovala nedoplatok na poistnom\nna sociálne poistenie a príspevkov na starobné a dôchodkové sporenie za obdobie 10/2020 až 12/2020\nspolu vo výške 3 627,63 eura, čo založilo prekážku pre vyplatenie dotácie podľa zákona a taktiež odborná\nkontrola formou oponentúry neodporúčala pokračovať v riešení projektu a poskytnúť žalobcovi finančné\nprostriedky na rok 2020 formou dotácie, čo založilo objektívny dôvod pre nevyplatenie dotácie vo forme\nstimulov za rok 2020.\n5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 23.08.2023 a uviedol, že napadnutý\nrozsudok považuje za vecne správny, náležite odôvodnený a vydaný v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi. Poukazoval na to, že žalovaným uvádzané ustanovenia zmluvy, ako aj ustanovenie § 10\nods. 3 zákona o stimuloch upravujú podmienky vrátenia už poskytnutej dotácie a nie dôvody, pre ktoré\nnemožno vyplatiť dotáciu, na ktorej zaplatenie už vznikol nárok na základe rozhodnutia, ako aj zmluvy,\na teda bol právne správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu vyplatiť\na až následne po jej vyplatení mal možnosť žiadať žalobcu o jej vrátenie. Mal za to, že jeho nárok na\nvyplatenie dotácie za rok 2020 bol plne oprávnený, keďže neexistoval žiadny relevantný zákonný ani iný\ndôvod na jej neposkytnutie v súlade s rozhodnutím a zmluvou. Zdôraznil, že správne rozhodnutie ako aj\nnávrh zmluvy o poskytnutí stimulov pripravil, vydal a akceptoval sám žalovaný a za prípadné nedostatky v\nich formulácii nemôže zodpovedať žalobca. Poukazoval na to, že situáciu so vznikom nedoplatkov zavinil\nžalovaný, nakoľko dotáciu v zmysle rozhodnutia a zmluvy nevyplatil riadne a včas v určenom termíne do\n30.04.2020. Uviedol, že sám žalovaný pri citácii právnych predpisov uviedol, že pri nesplnení podmienok\nje povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu, a teda zákon o stimuloch žiadnym spôsobom neupravuje zákonný\na ani zmluvne dohodnutý postup dotáciu nevyplatiť, ale len postup k vráteniu už poskytnutej dotácie.\nMal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne a v súlade so zákonným\nznením rozlišoval pojmy žiadateľ o stimuly a prijímateľ stimulov a z toho vyplývajúce právne následky\na žalovaný tieto pojmy stotožňuje bez zákonného a zmluvne dohodnutého dôvodu. Zdôraznil, že má\nvedomosť len o výnosoch ministerstva z 12. augusta 2009 a z 05. marca 2015, ktoré sú všeobecne\nzáväznými predpismi v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia § 13 zákona o stimuloch a ktoré sú\nzáväzné aj pre žalobcu a rôzne interné opatrenia, metodické pokyny, smernice a príkazy žalovaného\nnie sú pre neho právne záväzné s tým, že viazanosť internými predpismi žalovaného nevyplynula ani zo\nzmluvy o poskytnutí stimulov. Žalobca taktiež uvádzal, že hoci zákon o stimuloch neumožňuje priamo\nzrušiť rozhodnutie o poskytnutí stimulov, v § 10 zákona o stimuloch je stanovená možnosť žalovaného\nvydať v zmysle § 12 ods. 1 úradné rozhodnutie o povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu, ak v čase jej\nčerpania neboli splnené podmienky na jej poskytnutie.\n6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný vyjadril v odvolacej replike zo dňa 26.09.2023,\nv ktorej zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní proti napadnutému rozsudku a mal za\nto, že súd prvej inštancie sa nezaoberal posúdením podmienok poskytnutia a použitia dotácie (vo\nforme stimulov) ustanovených právnymi predpismi, na ktoré musí žalovaný ako štátny orgán prihliadať.\nZdôraznil, že vzťah medzi stranami sporu nie je vzťahom súkromnoprávnym ale je verejnoprávny, a preto\nnemožno prihliadať výlučne na ustanovenia zmluvy. Mal za to, že sa nedostal do omeškania tým, že\nžalobcovi nevyplatil dotáciu v termíne podľa zmluvy, nakoľko v zmysle bodu 5.3 zmluvy bolo vyúčtovanie\nposkytnutej dotácie jednou z podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom roku\ns tým, že žalobca riadne nevyúčtoval dotáciu za rozpočtový rok 2019 tak, aby žalovanému vznikol\nzáväzok zo zmluvy poskytnúť mu dotáciu na rok 2020 v zmluvnom termíne (30.04.2020). Navyše\nriadne vyúčtovanie dotácie podľa zmluvy bolo jednou a nie jedinou podmienkou pre jej poskytnutie v\nďalšom rozpočtovom roku. Taktiež zotrval na svojej argumentácii, že zrušenie rozhodnutia o poskytnutí\nstimulov umožňuje výlučne § 10 ods. 1 zákona o stimuloch a iné spôsoby zrušenia právoplatného\nrozhodnutia právny poriadok v danom prípade nepozná, preto súd prvej inštancie nesprávne posúdil,\nže žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu vyplatiť a na základe neuspokojivej oponentúry mal možnosť\nsvoje pôvodné rozhodnutie zrušiť. Zdôraznil, že bol povinný postupovať podľa zákona, zmluvy, svojich\ninterných predpisov a to za účelom preverenia, či dotáciu na rok 2020 možno poskytnúť. Bolo preto\npovinnosťou žalovaného skúmať, či vyplatenie dotácie formou stimulov na rok 2020 bolo právne možné,\navšak bránili tomu nedoplatky evidované na sociálnom poistení a odborná oponentúra so zamietavým\nstanoviskom zameraná na vecnú kontrolu použitia stimulov. Zdôraznil, že zmluva o poskytnutí stimulov\nje nepochybne zmluvou verejnoprávnou, preto sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie,\nže na ňu je potrebné aplikovať režim zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“). Zmluva o poskytnutí stimulov má charakter subordinačnej\nverejnoprávnej zmluvy, preto žalobcu aj žalovaného zaväzujú príslušné právne predpisy regulujúce\n\noblasť stimulov, a teda najmä zákon o stimuloch, zákon č. 523/2004 Z. z. a rovnako aj vnútorné\npredpisy žalovaného. Opätovne zdôraznil, že žalobca mal v roku 2020 evidované nedoplatky, ktoré\nzaložili prekážku pre vyplatenie dotácie podľa zákona o stimuloch a zákona č. 523/2004 Z. z. s\ntým, že žalobca bol povinný spĺňať podmienky podľa § 4 zákona o stimuloch počas celého obdobia\nčerpania dotácie a taktiež odborná kontrola formou oponentúry, ktorej závery sú konečné a žalovaný\nje povinný ich rešpektovať, neodporúčala pokračovať v riešení projektu a poskytnúť žalobcovi finančné\nprostriedky na rok 2020 formou dotácie. Namietal, že zmluva o schválení poskytnutia stimulov je zmluvou\nverejnoprávnou, rovnako vzťah medzi stranami sporu je verejnoprávny a povinnosti zmluvných strán sú\nustanovené nielen v zmluve a v rozhodnutí ale aj v právnych predpisoch a iných predpisoch upravujúcich\nposkytovanie a použitie stimulov, ktoré sú ako forma dotácie verejnými prostriedkami poskytovanými\nzo štátneho rozpočtu, na čo súd prvej inštancie neprihliadal, a preto dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Mal za to, že postupoval správne, ak žalobcovi dotáciu za rok 2020 nevyplatil,\nnakoľko absentovali zákonné a zmluvné predpoklady pre jej poskytnutie.\n7. K odvolacej replike žalovaného sa žalobca vyjadril v odvolacej duplike zo dňa 06.11.2023 a uviedol,\nže použitie dotácie za rok 2019 žalovanému vyúčtoval v súlade s bodom 5.3 zmluvy, a to najneskôr dňa\n29.04.2020, čo vyplynulo aj z listu žalovaného zo dňa 29.10.2020, v ktorom túto skutočnosť potvrdzuje\ns tým, že zdôraznil, že jednou z podmienok na poskytnutie dotácie je vyúčtovanie poskytnutej dotácie\na nie „riadne“ vyúčtovanie, preto popieral nepreukázané a neskoro uplatnené tvrdenie žalovaného,\nže z jeho strany nedošlo k riadnemu vyúčtovaniu dotácie. Poukazoval na to, že k nemu došlo\nnajneskôr do 29.04.2020, pričom na základe neho v podstate žalovaný začal realizovať dňa 29.04.2020\nadministratívnu finančnú kontrolu. Ďalej uviedol, že práve ustanovenie § 10 zákona o stimuloch a\nsprávny poriadok ukladajú žalovanému ako poskytovateľovi stimulov zákonný postup pre prípadné\nvrátenie dotácie, teda dotácie, ktorá už bola na základe právoplatného rozhodnutia poskytnutá. Namietal,\nže konanie oponentúry nemalo žiaden právny základ na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.\nPosúdenie zmluvy o stimuloch ako obchodnoprávnej podľa žalobcu vyplynulo nielen z bodu 12.4 zmluvy\nale aj z § 261 ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka.\n8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v\nzmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380\nCSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n10. Podľa § 1 ods. 1 zákona o stimuloch, tento zákon upravuje podmienky poskytovania stimulov pre\nvýskum a vývoj právnickej osobe, ktorá je podnikateľom, s cieľom zvýšiť úroveň výskumu a vývoja a\npôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj a kontrole ich použitia.\n11. Podľa § 1 ods. 2 zákona o stimuloch, tento zákon je schémou štátnej pomoci podľa osobitného\npredpisu.\n12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o stimuloch, stimuly sú dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu na\n1. podporu základného výskumu alebo priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja alebo 2.\nvypracovanie štúdie uskutočniteľnosti projektu výskumu a vývoja (ďalej len \"štúdia uskutočniteľnosti\").\n13. Podľa § 3 ods. 3 zákona o stimuloch, stimuly podľa odseku 1 sa poskytujú na základe rozhodnutia\no schválení poskytnutia stimulov podľa § 7 ods. 7, 8 alebo 10.\n14. Podľa § 3 ods. 6 zákona o stimuloch, žiadateľ o stimuly podľa odseku 5 sa stáva prijímateľom stimulov\nna základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa § 7 ods. 7 alebo 8 alebo 10.\n15. Podľa § 3 ods. 8 zákona o stimuloch, na poskytnutie stimulov nie je právny nárok.\n\n16. Podľa § 4 ods. 8 zákona o stimuloch, žiadateľovi o stimuly nemožno poskytnúť stimuly, ak\nmá evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom\nna sociálne poistenie alebo zdravotná poisťovňa eviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa\nosobitných predpisov.\n17. Podľa § 7 ods. 7 zákona o stimuloch, na základe kladného komplexného hodnotenia žiadosti o\nstimuly ministerstvo školstva vydá rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov, ak výška stimulov\nnepresiahne sumu dva milióny eur. Ak je výška stimulov viac ako dva milióny eur, ministerstvo školstva\npredloží návrh na poskytnutie stimulov vláde na schválenie.\n18. Podľa § 7 ods. 13 zákona o stimuloch, Ministerstvo školstva uzatvorí s prijímateľom stimulov písomnú\nzmluvu o poskytnutí stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a) do 30 dní od vydania rozhodnutia o schválení\nposkytnutia stimulov podľa odsekov 7, 8 alebo 10.\n19. Podľa § 10 ods. 2 zákona o stimuloch, ak prijímateľ stimulov nesplní povinnosti podľa § 9 ods. 1 a\n2, je povinný poskytnutú dotáciu vrátiť vrátane sankcií podľa osobitného predpisu.\n20. Podľa § 10 ods. 3 zákona o stimuloch, ak prijímateľ stimulov počas čerpania dotácie podľa § 3\nods. 1 písm. a) nesplní podmienky podľa § 4, je povinný poskytnutú dotáciu vrátiť vrátane sankcií podľa\nosobitného predpisu.\n21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o stimuloch, kontrolu použitia stimulov poskytnutých prijímateľovi\nstimulov vykonáva ministerstvo školstva pri stimuloch podľa § 3 ods. 1 písm. a) podľa podmienok\nuvedených v § 4 a 5.\n22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o stimuloch, kontrolu podľa odseku 1 písm. a) je povinné ministerstvo\nškolstva vykonávať každoročne počas doby poskytovania stimulov.\n23. Podľa § 11 ods. 6 zákona o stimuloch, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup pri výkone\nkontroly sa použije osobitný predpis.\n24. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so\nzákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a\nfyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej\nsprávy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak\nustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len \"poskytovateľ dotácie\"). Dotácie sa\nposkytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených\nalebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho\nvykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené\npodmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna\nhospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie\njednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa\nnevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n25. Podľa § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z., dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak\na) má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,\ne) nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči\nnemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov.\n26. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z., použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so\nštátnym rozpočtom. Poskytovateľ dotácie je povinný určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov\nštátneho rozpočtu, a to najneskôr k termínu povinného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi\ndane z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemôže byť pri\nzúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný výdavok na úhradu dane z pridanej hodnoty.\n27. Podľa § 8a ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z., dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na splácanie\núverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek.\n\n28. Podľa § 8a ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z., právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť\norgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu preukázať\núčel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje\nskutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.\n29. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú\nverejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať\nhospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov\nsú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.\n30. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., verejné prostriedky sa môžu používať na krytie\nnevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je\npovinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich\npoužitia. Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov\npostupovať podľa odsekov 8 až 10.\n31. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením\nžalobcu k odvolaniu, ako aj ostatnými vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd\nkonštatuje, že súd prvej inštancie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP\nrozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal\nso všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným\nskutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou\nkontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by\nmali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je v zmysle § 387 ods. 1\nCSP vo výroku vecne správny.\n32. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 211 796 eur s príslušenstvom\ntitulom vyplatenia dotácie na rok 2020 ako prijímateľovi stimulov vo forme dotácie od žalovaného ako\nposkytovateľa stimulov poskytnutej žalobcovi na základe rozhodnutia č. 2018/14434:4-26C0 zo dňa\n12.12.2018 o schválení poskytnutia stimulov a zmluvy o poskytnutí stimulov účinnej dňa 19.12.2018.\nŽalovaný v konaní v rámci procesnej obrany namietal, že v danom prípade boli dané zákonné a zmluvné\nprekážky na vyplatenie dotácie na rok 2020 žalobcovi, a to z dôvodu existencie nedoplatkov žalobcu\nevidovaných na sociálnom poistení a na základe zamietavých záverov oponentúry zameranej na vecnú\nkontrolu použitia stimulov. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a konštatoval, že v zmysle\nzmluvy mala byť dotácia na rok 2020 vyplatená žalobcovi ako prijímateľovi stimulov do 30.04.2020\na priebežná oponentúra sa uskutočnila až v novembri 2020, a teda jej nepriaznivý výsledok mohol\nviesť k zrušeniu rozhodnutia o poskytnutí stimulov ako odporučila aj Oponentská rada, avšak nie k\nnevyplateniu dotácie za rok 2020, ktorú bol žalovaný povinný v zmysle zmluvy vyplatiť do 30.04.2020.\nVo vzťahu k nedoplatkom žalobcu na poistnom na sociálne poistenie súd prvej inštancie rozlišoval medzi\npojmom žiadateľ stimulov a prijímateľ stimulov a uviedol, že následkom nesplnenia povinností podľa § 4\nzákona o stimuloch, by bol prijímateľ stimulov povinný v zmysle § 10 poskytnutú dotáciu vrátiť a taktiež,\nže nedoplatky evidované na sociálnom poistení v období od októbra do decembra 2020 nemôžu byť\ndôvodom pre nevyplatenie dotácie na rok 2020, ktorú sa žalovaný zaviazal vyplatiť do 30.04.2020.\n33. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.\n34. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalovaný bol povinný žalobcovi dotáciu na\nrok 2020 poskytnúť do 30.04.2020 a až následne na základe výsledkov oponentúry a existencie\nnedoplatku na sociálnom poistení zrušiť svoje rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov, resp. žiadať\nvrátenie vyplatenej dotácie, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,\nže nepriaznivý výsledok oponentúry zo záveru roku 2020, ako ani existencia nedoplatkov žalobcu\nevidovaných na sociálnom poistení v mesiacoch október až december 2020 nepreukazovali možnosť\nžalovaného nevyplatiť žalobcovi poskytnutú dotáciu na rok 2020 v zmluvne dojednanom termíne do\n30.04.2020.\n\nOdvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie z obsahu súdneho spisu zistil, že dňa 12.12.2018\nžalovaný vydal rozhodnutie č. 2018/14434:4-26C0, ktorým schválil poskytnutie stimulov pre výskum\na vývoj pre žalobcu na podporu projektu základného výskumu „Emisie odorizujúcich látok v\npoľnohospodárskej výrobe s dopadom na životné prostredie“ v odbore 010405 Environmentálna chémia,\nvo forme dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona o stimuloch\nvo výške 1 331 512 eur. Následne žalovaný v právnom postavení poskytovateľa stimulov a žalobca\nv právnom postavení prijímateľa stimulov uzavreli zmluvu o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj,\npredmetom ktorej bolo poskytnutie stimulov prijímateľovi vo forme dotácie z prostriedkov štátneho\nrozpočtu podľa § 3 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona o stimuloch a rozhodnutia ministerstva na\npodporu uvedeného projektu s tým, že žalovaný sa zaviazal, že na základe zmluvy, žiadosti o stimuly,\nrozhodnutia a v súlade so zákonom o stimuloch a inými platnými a účinnými právnymi predpismi SR a\nprávnymi aktmi EÚ, poskytne prijímateľovi dotáciu na podporu projektu základného výskumu a žalobca\nsa zaviazal dotáciu prijať a použiť v súlade s rozhodnutím, so zmluvou a v súlade so zákonom o\nstimuloch a inými právnymi predpismi a právnymi aktmi EÚ. Spôsob poskytnutia dotácie si zmluvné\nstrany dojednali tak, že v roku 2018 poskytovateľ vyplatí prijímateľovi do 20 dní odo dňa účinnosti zmluvy\nsumu celkovo vo výške 480 270 eur, v roku 2019 poskytovateľ vyplatí prijímateľovi sumu vo výške 462\n446 eur do 30.04.2019, v roku 2020 vyplatí prijímateľovi sumu vo výške 211 796 eur do 30.04.2020 a\nv roku 2021 sumu vo výške 177 000 eur do 30.04.2021. V zmysle čl. 5 bod 5.2 zmluvy sa prijímateľ\nzaviazal dotáciu použiť výlučne na účel, na ktorý sa poskytla v zmysle čl. 2 zmluvy. V zmysle čl. 5 bod\n5.3 zmluvy si zmluvné strany dojednali, že použitie dotácie podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so\nštátnym rozpočtom v zmysle § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. s tým, že vyúčtovanie poskytnutej\ndotácie je jednou z podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom roku. V zmysle\nčl. 5 bod 5.7 zmluvy bol prijímateľ povinný vypracovať každoročne prehľadné podrobné vyúčtovanie\nvynaložených nákladov na predmet zmluvy v skladbe priame náklady, nepriame náklady a vlastné\nprostriedky prijímateľa podľa jednotlivých položiek vo vzťahu k poskytnutej dotácii na predmet zmluvy\nv súlade s bodom 5.3 zmluvy a zaslať ho poskytovateľovi do 31.01. nasledujúceho roka. Zo záverov\nz priebežnej oponentúry za rok 2019 zo dňa 04.12.2020 vyplynulo, že Oponentská rada nesúhlasila\ns pokračovaním v riešení projektu a s poskytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu vo forme stimulov\nv schválenej výške v zmluve a v rozhodnutí žalobcovi a Sekcia vedy a techniky žalovaného navrhla\npodniknúť kroky k ukončeniu financovania projektu a žalovanému odporučila vydať rozhodnutie o\nzrušení rozhodnutia č. 2018/14434:4-26C0 zo dňa 12.12.2018 a ukončiť zmluvu o poskytovaní stimulov\nzo dňa 17.12.2018.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca ako prijímateľ stimulov a žalovaný ako\nposkytovateľ stimulov si v zmluve o poskytnutí stimulov dojednali, že žalovaný poskytne žalobcovi\ndotáciu na rok 2020 do 30.04.2020. Záznam z priebežnej oponentúry zameranej na vecnú kontrolu\npoužitia stimulov za rok 2019 s uvedením jej záverov bol vypracovaný dňa 04.12.2020. Odvolací súd sa\ns poukazom na uvedené stotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že nepriaznivý výsledok\noponentúry vykonanej koncom roku 2020 nemohol viesť k nevyplateniu dotácie žalobcovi na rok 2020,\nna poskytnutie ktorej mu vznikol v zmysle rozhodnutia a zmluvy právny nárok v termíne do 30.04.2020.\nZmluva o poskytnutí stimulov v čl. 5 ustanovila, že použitie dotácie podlieha povinnému ročnému\nzúčtovaniu so štátnym rozpočtom v zmysle § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z., teda vyúčtovanie\nposkytnutej dotácie je jednou z podmienok pre poskytnutie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom\nroku. Povinnosťou žalobcu ako prijímateľa stimulov bolo zabezpečiť vecné vyhodnotenie a finančné\ndokladové vyúčtovanie dotácie z predchádzajúceho rozpočtového roku v termíne určenom žalovaným\na Ministerstvom financií Slovenskej republiky. V kontexte procesnej obrany žalovaného v konaní,\nodvolací súd považoval taktiež za správny záver súdu prvej inštancie, že možnosť poskytovateľa dotácie\ntúto nevyplatiť, bola podmienená nepredložením vyúčtovania poskytnutej dotácie za predchádzajúci\nrozpočtový rok prijímateľom stimulov (žalobcom), a teda nie vykonaním a ukončením kontroly tohto\nvyúčtovania žalovaným ako poskytovateľom dotácie, pričom v danom prípade bolo potrebné rozlišovať\nmedzi pojmami vyúčtovanie a kontrola s tým, že ukončením procesu kontroly použitia dotácie za rok\n2019 nemožno podmieňovať ne/vyplatenie dotácie v roku 2020. Uvedené podľa názoru odvolacieho\nsúdu vyplynulo aj z formulácie zmluvných ustanovení, kedy povinnosť vyúčtovania poskytnutej dotácie\nprijímateľom stimulov bola upravená v čl. 5 zmluvy a náležitosti kontroly jej použitia v čl. 7 zmluvy, a\nteda je zrejmé, že sa jedná o dva odlišné inštitúty. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že zo záverov\noponentúry za rok 2019 vyplynul nielen nesúhlas s poskytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu žalobcovi,\nale taktiež odporúčanie uskutočniť kroky k ukončeniu financovania projektu, zrušeniu rozhodnutia a\nukončenia zmluvy o poskytnutí stimulov, avšak žalovaný v danom prípade pristúpil len k nevyplateniu\n\ndotácie na rok 2020 žalobcovi s tým, že zmluvný vzťah medzi poskytovateľom dotácie a jej prijímateľom\nzaložený zmluvou o poskytnutí dotácie uzavretou v nadväznosti na rozhodnutie ministerstva stále\ntrval. Odvolací súd na základe uvedeného v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že\nv konaní nebolo preukázané, že by boli naplnené podmienky v zmysle čl. 5 bod 5.3 zmluvy, keď\nnesplnenie dojednaných povinností v uvedenom ustanovení by odôvodňovalo nevyplatenie dotácie na\nďalší rozpočtový rok (2020) do 30.04.2020, ako ani že by následné vykonanie a ukončenie kontroly\nžalovaným v decembri 2020 a závery oponentúry mohli byť dôvodom na neposkytnutie dotácie žalobcovi\nako prijímateľovi stimulov na rok 2020, na vyplatenie ktorej mu v zmysle zmluvy vznikol nárok dňa\n30.04.2020.\nŽalovaný v konaní ako aj v odvolaní ďalej namietal, že neboli splnené podmienky na vyplatenie dotácie\nna rok 2020 žalobcovi z dôvodu, že mal evidované nedoplatky na sociálnom poistení s tým, že v zmysle\nbodu 8 Podmienok rozhodnutia, v zmysle § 4 ods. 1 písm. e) a § 10 ods. 3 zákona o stimuloch ako aj\nv zmysle § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. bol žalobca povinný spĺňať zákonom stanovené\npovinnosti počas celého obdobia čerpania stimulov. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil so\nzáverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by v zmysle zmluvy, rozhodnutia\nalebo relevantnej právnej úpravy, nesplnenie povinností ustanovených podľa § 4 zákona o stimuloch,\nresp. § 8a ods. 4 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. žalobcom ako prijímateľom stimulov vo forme\ndotácie zo štátneho rozpočtu, bolo dôvodom na nevyplatenie dotácie, nakoľko zákon o stimuloch v\nustanovení § 10 ods. 3, ako aj bod 8 rozhodnutia žalovaného, stanovovali v situácii, ak má prijímateľ\ndotácie evidované nedoplatky na sociálnom poistení, povinnosť prijímateľa už vyplatenú dotáciu vrátiť.\nTaktiež z listu Sociálnej poisťovne vyplynulo, že žalobca mal nedoplatky na sociálnom poistení v období\nod októbra do decembra 2020, a teda nie v dobe keď vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie dotácie v\nzmysle zmluvy o poskytnutí stimulov.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe ním\nvykonaných dôkazov dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno\nsvojich tvrdení v rámci procesnej obrany v konaní a nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia schválenej\ndotácie žalobcovi ako prijímateľovi stimulov na rok 2020 v zmluvne stanovenej lehote do 30.04.2020,\nnakoľko nebola preukázaná existencia zmluvne dojednaných alebo zákonom ustanovených dôvodov\nna jej nevyplatenie v uvedenom termíne. Odvolací súd preto posúdil predmetnú odvolaciu námietku\nžalovaného ako nedôvodnú.\n35. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie pri posúdení predmetného sporu prihliadal výlučne na\npodmienky zmluvy o poskytnutí stimulov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a nie na relevantné\nzákonné ustanovenia, napriek tomu, že poskytnutie aj prijatie dotácie bolo v zmysle čl. 2 zmluvy\nnaviazané nielen na zmluvné dojednania a rozhodnutie ministerstva, ale aj na relevantné právne\npredpisy, najmä zákon o stimuloch a iné platné a účinné právne predpisy Slovenskej republiky a právne\nakty Európskej únie, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený\nskutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k\nzáveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti\ndopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal,\nalebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).\nOdvolací súd sa v danom prípade nestotožnil s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie pri svojom\nrozhodovaní v predmetnej veci prihliadal len na znenie zmluvných ustanovení zmluvy o poskytnutí\nstimulov, nakoľko v bodoch 11. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, z ktorých ustanovení\nzákona o stimuloch, zákona č. 523/2004 Z. z. a zákona č. 461/2003 Z. z. pri svojom rozhodovaní\nvychádzal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil ako na zistený skutkový stav aplikoval\nustanovenia predmetných zákonov, a to najmä § 4 a § 10 ods. 3 zákona o stimuloch a § 8a ods. 4\npísm. e) zákona č. 523/2004 Z. z.. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pri\nposúdení relevantnej spornej otázky, či mal žalovaný na základe evidovaných nedoplatkov žalobcu na\nsociálnom poistení a na základe výsledkov oponentúry zameranej na vecnú kontrolu použitia stimulov\nprávo žalobcovi nevyplatiť dotáciu na rok 2020, na poskytnutie ktorej mu v zmysle rozhodnutia a\nzmluvy vznikol nárok ku dňu 30.04.2020, bolo potrebné rozlišovať zákonné pojmy žiadateľ o poskytnutie\nstimulov a prijímateľ stimulov s tým, že v zmysle § 3 ods. 6 zákona o stimuloch sa žiadateľ o stimuly\nna základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov stáva prijímateľom stimulov. V danom prípade\n\npreto nemožno aplikovať ustanovenia zákona o stimuloch, resp. zákona č. 523/2004 Z. z., ktoré sa týkajú\nžiadateľa o stimuly a upravujú možnosť stimuly žiadateľovi neposkytnúť, nakoľko na ich poskytnutie nie\nje právny nárok z dôvodu, že žalobca sa na základe právoplatného rozhodnutia č. 2018/14434:4-26C0\nzo dňa 12.12.2018 stal prijímateľom stimulov, a teda vznikol mu právny nárok na poskytnutie dotácie zo\nštátneho rozpočtu v termíne a za podmienok ustanovených zmluvou a všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že na situáciu, kedy prijímateľ stimulov vo forme\ndotácie zo štátneho rozpočtu nesplní podmienky podľa § 4 zákona o stimuloch (teda aj podmienku\nneexistencie dlhu na sociálnom poistení), možno aplikovať ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o stimuloch,\nv zmysle ktorého mu v takom prípade vzniká povinnosť poskytnutú dotáciu vrátiť. Odvolací súd v\nnadväznosti na žalovaným v odvolaní označené zákonné ustanovenia konštatuje, že zo žiadneho z nich\nnevyplynulo jeho oprávnenie nevyplatiť schválenú dotáciu, ktorá mala byť vyplatená k určitému dátumu,\nak neskôr nastali okolnosti na strane žalobcu, ktoré by mohli zakladať jeho porušenie povinností ako\nprijímateľa stimulov vo forme dotácie, ale len povinnosť takto poskytnutú dotáciu (na ktorú v danom čase\nprijímateľovi vznikol nárok) poskytovateľovi vrátiť.\nS poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že z napadnutého rozhodnutia nevyplynulo,\nže by súd prvej inštancie na ním správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal,\nalebo že by správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval, preto posúdil uvedenú odvolaciu\nnámietku žalovaného ako nedôvodnú.\n36. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n37. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody\nuvádzané žalovaným, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa\nustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.\n38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v\ncelom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením.\n40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\n\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/91/2021", "guid": "66d1fef7-b2f4-440f-8d64-b5e6f0eab61a:e0757244-1aa2-41b2-b51f-c93e3707c1fa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}