{"guid": "bb42bb7e-97ff-4e0a-96e3-22f214e3c0a0:39b03087-9a32-4498-86f1-da1cb7466d0a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6120340257.2", "spisova_znacka": "7CoCsp/5/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/5/2026 z 25. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2026, sp. zn. 7CoCsp/5/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6120340257.2", "identifikacne_cislo": "6120340257", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39b03087-9a32-4498-86f1-da1cb7466d0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6120340257.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120340257.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120340257.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/5/2026\n6120340257\n25. 03. 2026\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2026:6120340257.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu\nMgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: O. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. X.\nXXX, C. N., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,\nKošice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,\nBratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom\nKubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n518,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava VI zo\ndňa 04.09.2025, č. k. B1-11Csp/83/2020-117, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi\núrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 518,60 eur od 20.07.2020 do zaplatenia m e n í tak,\nže žaloba sa v tejto časti z a m i e t a; rozsudok súdu prvej inštancie sa vo zvyšnej prisudzujúcej časti\nvýroku I. p o t v r d z u j e.\nII. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 518,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo\nsumy 518,60 eur od 20.07.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.)\na priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nrozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), ust. § 121 ods. 3, § 563,\n§\n517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3\nnariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu\n(ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) a vecne tým, že nespornými skutkovými tvrdeniami\nmedzi stranami sporu boli tvrdenia o tom, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.\n19C/382/2015-121 zo dňa 04.08.2016, právoplatným dňa 20.07.2018 v I. a III. výroku (ďalej aj len\n„rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom“), v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 17Co/161/2017-152 zo dňa 07.06.2018, právoplatným dňa 20.07.2018 (ďalej len\n„rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici“), bola žalovanému v I. výroku rozsudku Okresného súdu\nŽiar nad Hronom uložená povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.593,01 eur\ns príslušenstvom z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa\n\ngarantovaných ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z., bližšie\nšpecifikovaných v predmetných rozsudkoch, t. j. nesporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu\nbolo, že žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu\nzostalo, či žalobca ako spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie v sume 518,60\neur (predstavujúce 20 % z priznanej sumy bezdôvodného obohatenia 2.593,01 eur) s príslušenstvom\nod žalovaného, ktorý za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a\nosobitnými predpismi zodpovedá, ktoré tvrdenia žalovaný popieral tým, že žalobca nemá toto právo, a\nv prípade, ak by mal, namietal výšku požadovaného primeraného zadosťučinenia a neuznával nárok\nna úrok z omeškania. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z., na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa\n30.01.2019, ktorý uviedol: „Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho §\n3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie\nod toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými zákonmi\nzodpovedá. Citované ustanovenia má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho\ncieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno\nho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich\npráv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom\nfinančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v\nspotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa\nochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje, je, že spotrebiteľ na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.\nPod úspešným uplatnením práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd\njudikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo\nzodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť\nkonkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol\nmedzi stranami sporu spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna\nujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu,\nkeď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane\nspotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej\nsúvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by\nbolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť\nfinančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého\njednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia ... Pre úspešné uplatnenie tohto nároku\nzákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia\npreukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po\nprávnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia\nžiadne osobitné podmienky nestanovuje ... Vo vzťahu k tejto otázke možno uzavrieť, že v prípade\nžaloby spotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.,\nzákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľ v tomto\nkonaní preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy.“, na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015,\nsp. zn. 6Cdo/127/2017 a sp. zn. 7Cdo/92/2021 zo dňa 30.06.2022 (zverejnené v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 48/2022), ktorého právna veta znie:\n„Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva\nalebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o\nzmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,\nje rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje\nsúd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.“, súd prvej inštancie uviedol, že\npodľa tejto ustálenej súdnej praxe je jedinou podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia\núspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo\nosobitnými predpismi, ktorá podmienka je splnená, ak súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny\nnárok z porušenia práva alebo povinnosti (v danom prípade nárok z bezdôvodného obohatenia z dôvodu\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti štyroch zmlúv o spotrebiteľskom úvere (i) Zmluva o spotrebiteľskom\núvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2013, (ii) Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo\n\ndňa 30.05.2012, (iii) Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500012301 zo dňa 30.05.2012 a (iv) Zmluva\no spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012), pričom žiadna iná podmienka nemusí\nexistovať a pri uplatňovaní tohto nároku má spotrebiteľ uľahčenú dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od\nnároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa\noveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti\nalebo majetkového prospechu druhej strany, pričom preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by\nbolo spravidla nereálne. Doplnil, že v prípade rozsahu finančného zadosťučinenia nie sú stanovené\nžiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť, že rozhodujúcim\nkritériom je primeranosť požadovaného finančného zadosťučinenia a jeho konkrétnu výšku určuje\nsúd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu. V prípade žaloby spotrebiteľa o\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. zákon nevyžaduje, aby\nspotrebiteľ v tomto konaní preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy, preto v kontexte rozhodnutí\nNS SR neobstojí obrana žalovaného, prezentovaná v odpore proti platobnému rozkazu a súd prvej\ninštancie v zhode s názorom žalobcu, obsiahnutým vo vyjadrení k odporu žalovaného a neskorších\npodaniach, pokladal argumentáciu žalovaného za zavádzajúcu a nezohľadňujúcu ustálenú súdnu prax\nv sporoch o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Interpretáciou ust. § 3 ods. 5 veta\ntretia zákona č. 250/2007 Z. z. v nadväznosti na citované rozhodnutia NS SR možno podľa súdu prvej\ninštancie dospieť k záveru, že úspešným uplatnením práva na súde je nutné rozumieť právoplatné\nrozhodnutie súdu o priznaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo určenie neprijateľnej zmluvnej\npodmienky, či zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak vychádza z neprijateľnej rozhodcovskej doložky\na pod. Podmienka úspešného uplatnenia práva na súde je v danom prípade splnená právoplatným\nrozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý nadobudol právoplatnosť v I. a III. výroku dňa\n20.07.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici; tam konajúci súd\nvo výroku I. priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.593,01 eur s\npríslušenstvom. Keďže vznik ujmy v sporoch o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je\npotrebné skúmať a zo strany žalobcu preukazovať a na vznik tohto práva postačuje samotné porušenie\npráva alebo povinnosti, je pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na\nsúde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z.,\nrozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia so zreteľom na okolnosti každého\njednotlivého prípadu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v prejednávanej veci nebolo medzi stranami\nsporné, že žalobcovi, ako spotrebiteľovi, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom v spojení s\npotvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici konajúci súd žalobe vo výroku I. vyhovel\nz dôvodov, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, teda úspešne\nuplatnil porušenie svojich práv ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi a\nsplnil tak predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. v ust. § 3 ods. 5 veta tretia vyžaduje pre vznik\npráva na primerané finančné zadosťučinenie. K výške finančného zadosťučinenia, ktorá závisí od úvahy\nsúdu, uviedol súd prvej inštancie, že pri jej stanovení je nutné zohľadniť rôzne kritériá (intenzitu zásahu\ndo spotrebiteľských práv, časové trvanie závadného konania dodávateľa, jeho satisfakčnú, sankčnú a\npreventívnu funkciu). Žalovaný (dodávateľ) si vo vzťahu k žalobcovi (spotrebiteľovi) uplatňoval finančné\nplnenie, na ktoré nemal nárok (bezdôvodné obohatenie), čím u žalobcu vyvolal stav právnej neistoty,\nktorý musel žalobca riešiť podaním žaloby. Žalobcom požadovanú sumu vo výške 518,60 eur ako\nprimerané finančné zadosťučinenie považoval súd prvej inštancie za zodpovedajúcu stavu, kedy zo\nstrany žalovaného došlo k neprijateľnému konaniu už pri vzniku zmluvných vzťahov založených medzi\nžalovaným ako veriteľom (dodávateľom) a žalobcom ako dlžníkom (spotrebiteľom), štyrmi zmluvami\no spotrebiteľskom úvere, ktoré vyústilo do súdnych konaní na Okresnom súde Žiar nad Hronom a\nnásledne na Krajskom súde v Banskej Bystrici, počas ktorých (až do ich právoplatného skončenia dňa\n20.07.2018) žalobca ako spotrebiteľ obhajoval svoje porušené práva a bol v ich obhajovaní úspešný.\nSúd prvej inštancie sa stotožnil s dôvodmi primeranosti výšky požadovaného finančného zadosťučinenia\nprezentovanými žalobcom v žalobe, považujúc za neopodstatnené tvrdenia žalovaného o tom, že\nžalobca ničím neodôvodnil výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktoré nepovažoval za\nprimerané. Súd prvej inštancie mal za to, že finančné zadosťučinenie priznané žalobcovi v sume 518,60\neur, ktorá činí 20 % zo sumy bezdôvodného obohatenia 2.593,01 eur priznanej žalobcovi v I. výroku\nrozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici, právoplatným dňa 20.07.2018, spravodlivo a postačujúco vyrovná ujmu žalobcu ako\nspotrebiteľa, adekvátne sankcionuje žalovaného ako dodávateľa a poskytne žalobcovi ako spotrebiteľovi\nnáležitú satisfakciu, čím naplní všetky atribúty finančného zadosťučinenia tak, ako ich má na mysli\nust.\n§ 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. Toto finančné zadosťučinenie je potrebné\nnevnímať ako kompenzáciu, ale ako žalobcovi poskytnutú satisfakciu a odmenu ako spotrebiteľovi,\n\nktorý inicioval konanie voči dodávateľovi, ktorý sa dopustil porušenia jeho spotrebiteľských práv.\nFinančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného ako dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov\na dodávateľ má jednoduchú možnosť sa plateniu finančného zadosťučinenia vyhnúť tým, že bude\npodnikať v súlade s pravidlami, stanovenými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Súd prvej\ninštancie pokladal priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 518,60 eur za primerané aj vzhľadom\nna dĺžku trvania nezákonného stavu od 30.05.2012, t. j. od uzavretia prvých dvoch zmlúv (zo štyroch)\no spotrebiteľskom úvere so žalovaným, do 20.07.2018, t.j. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, počas\nktorého bol žalobca nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde a tiež vzhľadom na existenciu\nobjektívnej spôsobilosti vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobcu (znížením životnej\núrovne žalobcu po dobu trvania nezákonného stavu, nemajetkovou ujmou žalobcu v peniazoch, ku ktorej\ndošlo vo sfére psychiky žalobcu v dôsledku dlhodobého porušovania povinností zo strany žalovaného\nako dodávateľa). Žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania (5,00 % ročne)\na súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného, že do žiadneho omeškania sa nedostal,\nnakoľko omeškanie by mohlo vzniknúť až okamihom nesplnenia rozsudkom uloženej povinnosti.\nUviedol, že keďže právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie za úspešné uplatnenie\nporušenia práva alebo povinnosti voči zodpovednej osobe vzniká už právoplatným rozhodnutím súdu v\nzákladnom konaní, avšak čas splnenia tohto dlhu nie je ustanovený právnym predpisom, žalovaný bol\npodľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný túto sumu uhradiť žalobcovi po výzve (predžalobná\nvýzva zo dňa 14.07.2020, na ktorú žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 16.07.2020, v ktorej oznámil,\nže neeviduje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ho zaväzovalo na úhradu primeraného finančného\nzadosťučinenia a z uvedeného dôvodu odmieta akékoľvek plnenie) a nakoľko žalovaný dobrovoľne\nneplnil do 19.07.2020, dostal sa do omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné\nplnenie, t. j. od 20.07.2020. Žalobcovi tak vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania za čas po\nsplatnosti primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5,00 % ročne zo sumy 518,60 eur od\n20.07.2020 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. §\n255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)\ntak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške\nktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.\nNamietal, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie uvedenej sumy a\nzaplatenie úroku z omeškania z dôvodu neexistencie omeškania a z dôvodu rozporu s rozhodovacou\npraxou NS SR. Priznanie nároku vo výške 518,60 eur z dôvodu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsúd prvej inštancie žiadnym spôsobom neoznačil a nekonkretizoval, v súvislosti s akým porušením\npráva spotrebiteľa priznal žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie v uvedenej výške.\nS poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 736/16 a rozhodnutie NS SR R 48/2022 uviedol žalovaný, že priznaný nárok\nnie je možné preskúmať z hľadiska nielen jeho vzniku, ale ani z hľadiska primeranosti vo vzťahu k\nakému porušeniu sa toto zadosťučinenie priznáva. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozsudku nezdôvodnil svoj postup ani záver o tom, že 20 % zo sumy bezdôvodného obohatenia má\nbyť primerané ako finančné zadosťučinenie, nevysvetlil dôvod, na základe čoho sa má určovať finančné\nzadosťučinenie týmto spôsobom, ako dospel k uvedenej hodnote 20 % a na základe čoho ju považuje\nza primeranú. Z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove vyplýva požiadavka na to, aby vzhľadom\nna neurčitú hypotézu ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a v záujme dosiahnutia jeho účelu,\nktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, bolo určenie každého nároku na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia vecou individuálnych skutkových zistení, pričom žalobca žiadne skutočnosti\nnetvrdil a ani z napadnutého rozsudku takéto individuálne skutkové zistenia nevyplývajú. Poukázal aj na\nrozhodnutie NS SR zo dňa 27.04.2006 sp. zn. 4Cdo/171/2005 a uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil\nsvoje rozhodnutie tým, že porušenie práva žalobcu malo trvať od 30.05.2012 do 20.07.2018. Súdom\nprvej inštancie tvrdený protiprávny stav žalobca zjavne nevnímal od roku 2012, pasívne ho neznášal od\nuvedeného obdobia a žalobca nič také netvrdil, nekonkretizoval a nepreukazoval v konaní.\nAk súd\nprvej inštancie vychádzal z trvania porušenia práva v uvedenom období, mal uviesť konkrétne skutkové\nzistenia preukázané z vykonaných dôkazov o tom, ako sa toto porušenie prejavovalo, pretože súd prvej\ninštancie tvrdil, že po túto dobu žalobca žil v neistote (hoci reálne žalobca nič takéto v konaní netvrdil a\nani rámcovo nepreukázal či nezdôvodnil v konkrétnostiach). Žalovaný namietal aj povinnosť žalovaného\n\nplatiť úrok z omeškania s odkazom na rozhodnutia NS SR zo dňa 14.03.2012 sp. zn. 6Cdo/185/2011\na zo dňa 24.06.1998 sp. zn. 1Co/15/97 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. R 45/2000.\n4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 18.12.2025 a uviedol s poukazom na\nust. § 220 ods. 2 CSP a zhrnutie napadnutého rozsudku podľa odsekov, že s ohľadom na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku je zrejmé, že spĺňa všetky atribúty riadne a dostatočne odôvodneného\nrozhodnutia, vo veci konajúci súd sa v tomto rozhodnutí dostatočne vysporiadal aj s rozhodujúcimi\nargumentmi žalovaného, keď v ňom poukázal na tvrdenia žalovaného a na dôvody, pre ktoré jeho\ntvrdenia považuje za nedôvodné. Poukazovanie na nepreskúmateľnosť rozhodnutia prezentuje iba fakt,\nže žalovaný nechce uvedené rozhodnutie akceptovať a len z dôvodu vlastného subjektívneho nesúhlasu\nnamieta jeho nepreskúmateľnosť. V doterajšom priebehu konania ako aj v podanom odvolaní žalovaný\nuvádza iba všeobecné floskuly, ktorými sa snaží navodiť dojem o nedôvodnosti uplatneného nároku,\nneuviedol takmer žiadnu konkrétnu okolnosť, ktorá by mala akýkoľvek reálny základ a ktorá by v\nkonkrétnom prípade spochybňovala dôvodnosť uplatneného a priznaného nároku; právna argumentácia\nžalovaného v odvolaní je všeobecná, zmätočná, bez uvedenia konkrétnych relevantných právnych\ndôvodov. Subjektívny pocit nespokojnosti žalovaného s vydaným rozhodnutím konajúceho súdu v\nneprospech žalovaného bez relevantných právnych dôvodov nemôže zakladať porušenie práva na\nspravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 18.07.2018 sp. zn. 8Cdo/124/2017). Konajúci súd v\nrozhodnutí výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s\nrozhodujúcimi argumentmi oboch strán. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o tom, že odôvodnenie\nrozhodnutia žiadnym spôsobom neopisuje skutočnosti a okolnosti, na podklade ktorých malo dôjsť k\npriznaniu nároku na zaplatenie primeraného finančného vo výške 518,60 eur (teda že z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia nie je možné jednoznačne určiť, za čo konkrétne sa má primerané finančné\nzadosťučinenie ako satisfakcia priznať), poukázal žalobca na to, že nárok na zaplatenie primeraného\nfinančného zadosťučinenia je priznané spotrebiteľovi v každom prípade pri preukázaní splnenia\npodmienok v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Vzhľadom na uvedené možno podľa žalobcu\nkonštatovať, že právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyplýva zo splnenia\npodmienok: (i) žalobca musí mať postavenie spotrebiteľa - bolo preukázané, že žalobca toto postavenie\nmá, ako bolo skonštatované v rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom a potvrdzujúcom rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, (ii) zo strany dodávateľa došlo k porušeniu práva alebo povinnosti,\nvyplývajúcich z príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. alebo z osobitných predpisov na\nochranu spotrebiteľa - uvedené bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, (iii) spotrebiteľ musel porušenie práva alebo povinnosti\núspešne uplatniť na súde - k uvedenému došlo v konaní vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom\na Krajským súdom v Banskej Bystrici, v ktorých sa žalobca ako spotrebiteľ úspešne domohol priznania\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku porušenia spotrebiteľských práv, (iv) právo\nna primerané finančné zadosťučinenie mu prináleží od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nzodpovedá - porušenia sa dopustil žalovaný ako dodávateľ. Žalobca poukázal na uznesenie NS SR zo\ndňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/92/20215, rozsudok NS SR zo dňa 30.01.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017,\nz ktorých je zrejmé, že v prejednávanom prípade došlo k naplneniu všetkých predpokladov pre prijatie\nzáveru o základe a dôvodnosti uplatneného nároku. Skúmanie primeranosti nároku na primerané\nfinančné zadosťučinenie patrí výlučne do kompetencie súdu, kde vyjadrenia strán majú len podporný\ncharakter, pretože k samotnej výške primeraného finančného zadosťučinenia zákon nestanovuje žiadne\nosobitné kritériá. Vzhľadom na to, že iné kritériá zákonodarca v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007\nZ. z. nestanovil, k výške primeraného finančného zadosťučinenia nie je možné pristúpiť osobitným\nšpecifickým výpočtom, ale iba na základe okolností prejednávaného prípadu. Konajúci súd v ods. 20\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozsiahlo uvádza všetky okolnosti, pomocou ktorých dospel k\nvýške priznaného nároku, a to aj s prihliadnutím na jediné podstatné kritérium „primeranosti“ vo vzťahu\nk porušeniu práv spotrebiteľa a povinností veriteľa, keď indície, ktoré spotrebiteľa viedli k stanoveniu\nvýšky primeraného finančného zadosťučinenia majú s prihliadnutím na už uvedené iba podporný\ncharakter bez osobitného významu. S ohľadom na uvedené žalobca a ani vo veci konajúci súd nemohol\ndetailne špecifikovať „konkrétne skutočnosti“, ktoré ho viedli k určeniu výšky priznaného nároku,\nnakoľko konkrétne skutočnosti neexistujú a sú s ohľadom na všeobecnosť pojmu „primerané“ pojmovo\nvylúčené, neuvádzajú ich ani súdy v obdobných konaniach po vykonaní a skončení dokazovania práve\nz dôvodu, že kategória primeranosti je subjektívnou kategóriou, ku ktorej dospeje konajúci súd na\nzáklade jedinej objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo povinnosti. Neexistujú ani iné\ndôkazy (než tie, na ktoré žalobca odkázal) ktoré by „primeranosť“ preukazovali. Z dikcie ust. § 3 ods.\n\n5 zákona č. 250/2007 Z. z. v otázke odôvodnenia rozhodnutia, smerujúceho k výške primeraného\nfinančného zadosťučinenia, postačuje, ak súd záverom konštatuje, že takúto výšku považuje vzhľadom\nna okolnosti prípadu za primeranú; vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia a potrebe\njej preukazovania žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2024 sp.\nzn. 3CoCsp/15/2023, ktorý podporuje záver o tom, že výška primeraného finančného zadosťučinenia\nv rozsahu zodpovedajúcom 20 % z výšky bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu primeraná a\nzodpovedá rozhodovacej činnosti súdov v obdobných konaniach. Aj na základe rozsudku NS SR zo dňa\n30.01.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017 môže byť kritériom pre jej stanovenie napríklad výška bezdôvodného\nobohatenia veriteľa na úkor spotrebiteľa alebo výška sumy, o ktorú sa chcel obohatiť veriteľ na úkor\nspotrebiteľa. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v\nsume predstavujúcej len 20 % oproti sume, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu,\npričom v obdobných konaniach príslušné súdy priznávali spotrebiteľom vyššiu hodnotu primeraného\nfinančného zadosťučinenia, v niektorých prípadoch dokonca totožnú s výškou získaného bezdôvodného\nobohatenia na úkor spotrebiteľa (100 %) alebo s výškou sumy priznanej rozhodcovským rozsudkom,\nktorý bol zrušený, či výškou sumy vymoženej od spotrebiteľa nezákonným spôsobom (napr. rozhodnutia\nKrajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/53/2016, sp. zn. 6Co/104/2017, sp. zn. 7Co/23/2017, sp. zn.\n19Co/30/2018, sp. zn. 7Co/49/2018 a sp. zn. 21Co/31/2018). Konajúci súd tak postupoval v súlade s\nrozhodovacou činnosťou súdov, nakoľko práve v jej zmysle je pre určenie primeranosti výšky finančného\nzadosťučinenia vyabstrahovaných niekoľko kritérií, pričom týmito sú napr. rozsah, v akom dodávateľ\nporušil svoje povinnosti, použitie neprijateľných podmienok a nekalých obchodných praktík, doba trvania\nprotiprávneho stavu (od samotného uzatvorenia zmluvy až do dovŕšenia ochrany práv spotrebiteľa),\nnevyhnutná obrana a hájenie práv v súdnych konaniach a tým spôsobený zásah do súkromného života\nspotrebiteľa, miera úspešnosti v súdnom konaní\n(v prejednávaných prípadoch 100 %) atď.\nŽalobca poukázal na novú právnu úpravu nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa zákona č.\n108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v ust.\n§ 3 ods. 1 písm. e), ktorá reflektuje kritéria na posúdenie\nprimeranosti finančného zadosťučinenia (pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia\nsúd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia\npráva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa), z čoho je zrejmé, že súd prvej\ninštancie postupoval v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných konaniach, keď zohľadnil\ni ďalšie kritéria majúce vplyv na posúdenie primeranosti. Tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odvolaní\npreto nie je možné považovať za správne, keď v prejednávanom prípade došlo k naplneniu všetkých\npredpokladov pre priznanie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. S poukazom\nna zásadu právnej istoty a nález ÚS SR zo dňa 05.09.2018 sp. zn. II. ÚS 300/2018 žalobca navrhol, aby\nodvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznal žalobcovi\nplný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n5. Strany ďalšie vyjadrenie neposkytli.\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania\nsi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané\nčiastočne dôvodne.\n7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom\nna zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej\nžaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil\n(§ 191 ods. 1 CSP) a rozhodnutie\naj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).\n8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje\n(§ 387 ods. 2 CSP)\ns dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu v časti priznania\na výšky primeraného finančného zadosťučinenia, v ktorom rozsahu súd prvej inštancie dostatočne\nzodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku v tomto rozsahu\npodstatný význam, podrobne sa zaoberal vecnou a právnou argumentáciou strán sporu a zrozumiteľným\na vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých považoval nárok žalobcu na\n\nprimerané finančné zadosťučinenie v rozsahu priznanej výšky (okrem úrokov z omeškania - viď nižšie\nods. 19) za opodstatnený.\n9. Napriek presvedčivému odôvodneniu súdu prvej inštancie v rozsahu priznania a výšky primeraného\nfinančného zadosťučinenia žalovaný v odvolaní len opakuje svoje námietky a argumentáciu tak, ako ich\nuž uvádzal v konaní na súde prvej inštancie. Účelom odvolacieho konania však nie je, aby odvolací súd\nopakovane posudzoval a vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej\ninštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia,\na to výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody\nnesprávnosti napadnutého rozhodnutia nie je možné nahrádzať tým, že odvolateľ bude len trvať na\ntvrdeniach a argumentoch uvedených v konaní na súde prvej inštancie, resp. tým, že v odvolaní zopakuje\ntvrdenia a argumenty uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolateľ umožní odvolaciemu\nsúdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam\na záverom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie nielen uvedie, ktoré zistenia a závery v rozhodnutí súdu prvej inštancie\nsú nesprávne, ale tiež konkretizuje, prečo sú nesprávne (viď. primerane rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 43Cob/82/2023 zo dňa 25.04.2024).\n10. Predmetom konania je nárok na primerané finančné zadosťučinenie, vyplývajúci z ust.§ 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého nárok na primerané finančné zadosťučinenie vzniká, ak sú\nsplnené podmienky stanovené zákonom, a to spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie\npráv alebo povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a je úspešný.\n11. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom\nuplatnenému nároku. Podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúca právo spotrebiteľa na primerané\nfinančné zadosťučinenie, je naplnená nielen vtedy, ak súd vysloví porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa,\nale aj vtedy, ak tak urobí vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky\npredbežnej.\n12. Účelom a cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa\nako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje\nposkytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona č.\n250/2007 Z. z. vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo\npovinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny\nnárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného\nobohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky\npoužívanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu\ninú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby\nspotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, zákon č. 250/2007 Z. z. nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany; preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon č. 250/2007 Z. z. neustanovuje žiadne kritériá,\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť a jediným kritériom je primeranosť\nfinančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého\njednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn.\n6Cdo/127/2017).\n13. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo a nebolo medzi stranami sporené,\nže rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom (č. k. 19C/382/2015-121 zo dňa 04.08.2016),\nprávoplatným dňa 20.07.2018, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej\n\nBystrici (č. k. 17Co/161/2017-152 zo dňa 07.06.2018), bola žalovanému vo výroku I. rozsudku\nOkresného súdu Žiar nad Hronom uložená povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo\nvýške 2.593,01 eur s príslušenstvom z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv\nna ochranu spotrebiteľa garantovaných ust. § 52 a nasl. zákona Občianskeho zákonníka, zákona\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. spôsobom a v rozsahu\nbližšie špecifikovanom v predmetných rozsudkoch. Za tejto procesnej situácie, ktorá nastala v konaní\nvedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom\n(v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici vydanom v odvolacom konaní) boli preukázané žalobcom\nako spotrebiteľom podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3\nods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Spotrebiteľ dosiahol úspech v pôvodnom spore vo forme žaloby na\nzaplatenie bezdôvodného obohatenia, pričom súdy (prvoinštančný aj odvolací) konštatovali dôvodnosť\nuplatneného plnenia žalobcom. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že podmienka\núspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobcom je splnená, keďže si žalobca uplatnil\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplývajúci z porušenia práv alebo povinností určených\nna ochranu spotrebiteľa.\n14. Odvolací súd je toho názoru, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla,\npretože zákon č. 250/2007 Z. z. priznáva právo na finančné zadosťučinenie nielen v prípade vzniku\nujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla.\nSamotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla\nvzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ\nnie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti,\ntýkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo\nvyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné\npodrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy.\nSamotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto\nsúdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.\n15. Čo sa týka výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje\nv danom prípade v zhode s názorom súdu prvej inštancie za primeranú sumu 518,60 eur (20 %\nzo žalobcovi priznanej sumy bezdôvodného obohatenia 2.593,01 eur). Pri určovaní jeho výšky sa\nzohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná, sankčná,\npreventívna funkcia a pod. Jednou z okolností ovplyvňujúcich rozhodnutie o výške primeraného\nfinančného zadosťučinenia je aj závažnosť a intenzita protiprávneho konania žalovaného a intenzita\ntrvania a rozsahu nepriaznivých následkov u žalobcu. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného\nzadosťučinenia je, okrem iného, mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi\nod upustenia a recidívy porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia vo výške\n518,60 eur je plne opodstatnená s ohľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade nešlo len o reálnu\nhrozbu, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatí, ale k takému postupu aj v skutočnosti\ndošlo, keďže v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom bola konštatovaná neplatnosť 4\nzmlúv o revolvingovom úvere uzavretých medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom\npre nedostatok písomnej akceptácie žalobcom (žalobkyňou) - t. j. pre nedostatok písomnej formy, pričom\nžalobca „preplatil“ úvery spolu o sumu 2.978,78 eur (po zohľadnení premlčanej časti v sume 2.593,01\neur). Odvolací súd má za to, že takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu,\nktorá mu vznikla konaním žalovaného, a je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania\nžalovaného trpieť a súčasne je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý porušil práva spotrebiteľa\nv zmysle zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení so zákonom č.\n250/2007 Z. z.\n16. Odvolací súd poukazuje na to, že žiadne ustanovenie neupravuje výšku zadosťučinenia inak,\nako označením „primerané“. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia (t. j. nie pre\nkonštatovanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, kde je potrebné, aby sa spotrebiteľ\núspešne domohol porušenia svojich práv na súde) je preto potrebné posúdiť okolnosti, majúce vplyv\nna výšku prípadnej ujmy, t. j. intenzitu zásahu do práv spotrebiteľa, výšku nedôvodne požadovanej\nsumy žalovaným, dĺžku trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať\nnegatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu. Odvolací súd na podporu svojich\ntvrdení, zhodne so súdom prvej inštancie, dáva do pozornosti rozsudok NS SR zo dňa 30.01.2019\nsp. zn. 6Cdo/127/2017, podľa ktorého preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla\n\nnereálne. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého\nprípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného\nzadosťučinenia je, okrem iného, mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi\nod recidívy a na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv, vychádzajúc z uvedených okolností je\nodvolací súd toho názoru, že finančné zadosťučinenie, ktoré priznal súd prvej inštancie vo výške 518,60\neur je primerané, a preto sa odvolací súd s takouto výškou primeraného finančného zadosťučinenia\nstotožnil s poukazom na všetky zistené skutočnosti a odôvodnenie súdu prvej inštancie.\n17. Odvolací súd dopĺňa, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca\nbol nútený chrániť svoje práva súdnou cestou s ekonomicky silnejším subjektom a s prihliadnutím na\npostoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 19C/382/2015\na na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/161/2017, v ktorých žalovaný spochybňoval\ndôvodnosť podanej žaloby (aj podaním odvolania), bol dlhodobo nedôvodne vystavený stavu právnej\nneistoty, a to až do právoplatného skončenia uvedeného konania (žaloba zo dňa 26.10.2015, rozsudok\nOkresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 04.08.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici zo dňa 07.06.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2018 a vykonateľnosť dňa 26.07.2018).\nOdvolací súd pri posudzovaní primeranosti priznanej sumy finančného zadosťučinenia prihliadol aj\nna skutočnosť, že žalovaný k uzatváraniu spotrebiteľských zmlúv pristúpil ľahkovážne, nerešpektujúc\npríslušné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, čo malo za následok vyslovenie neplatnosti zmlúv o\nrevolvingovom úvere a vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, zaplatenia ktorého sa\nžalobca definitívne domohol až v súdnom konaní, v rámci ktorého bol stav právnej neistoty s konečnou\nplatnosťou vyriešený. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval zmluvy o\nrevolvingovom úvere, ktorými porušil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, a žalobca tak bol nielenže\nvystavený bezprostredne hroziacej majetkovej ujme, ale bol nútený aj chrániť svoje práva súdnou\ncestou. Je vcelku nespochybniteľné, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z\nvýsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane v\nprípade neúspechu v konaní. Priznané finančné zadosťučinenie je tak podľa názoru odvolacieho súdu\nprimeranou satisfakciou za stav, ktorý bol žalobca ako spotrebiteľ v dôsledku pochybenia žalovaného\nnútený znášať.\n18. Záverom odvolací súd k výške priznaného finančného zadosťučinenia poukazuje na aktuálnu prax\nsúdov, v ktorej sa výška primeraného finančného zadosťučinenia pohybuje v obdobných prípadoch\nna úrovni od 10 % do 30 %, v odôvodnených prípadoch aj do 90 % z bezdôvodného obohatenia,\na preto priznaných 20 % nevybočuje z rámca priznávaných finančných zadosťučinení v obdobných\nveciach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 25CoCsp/6/2021 zo dňa\n27.04.2021, sp. zn. 21CoCsp/14/2025 zo dňa 30.05.2025, sp. zn. 21CoCsp/11/2023 zo dňa 24.04.2024,\nsp. zn. 22CoCsp/9/2023 zo dňa 28.02.2024, sp. zn. 10CoCsp/5/2022 zo dňa 30.03.2022, sp. zn.\n11CoCsp/29/2020 zo dňa 23.02.2021 a\nsp. zn. 23CoCsp/39/2021 zo dňa 18.05.2022,\nKrajského súdu v Žiline\nsp. zn. 11CoCsp/27/2021 zo dňa 31.08.2021 a sp.\nzn. 11CoCsp/25/2021 zo dňa 31.08.2021, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/57/2020\nzo dňa 30.06.2021,\nsp. zn. 15CoCsp/17/2021 zo dňa 05.05.2021 a sp.\nzn. 41CoCsp/15/2023 zo dňa 21.06.2023, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CoCsp/30/2025 zo dňa\n17.12.2025, sp. zn. 7CoCsp/17/2025 zo dňa 28.01.2026, sp. zn. 9CoCsp/26/2021 zo dňa 27.01.2022\na sp. zn. 8CoCsp/22/2022 zo dňa 26.07.2022, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/350/2015 zo dňa\n30.03.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/155/2021 zo dňa 15.02.2022).\n19. Odvolací súd zhodne s odvolateľom však poukazuje na nesprávnosť priznania úrokov z omeškania\nžalobcovi. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy primeraného finančného zadosťučinenia aj s úrokom\nz omeškania a súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobe vyhovel s poukazom na výzvu žalobcu.\nOdvolací súd poznamenáva, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na\nzáklade súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia; až uplynutím tejto lehoty splnenia sa\ndlžník dostáva do omeškania. Tento záver vychádza z ustálenej súdnej praxe a judikatúry, keď NS SR\nrozsudkom zo dňa 24.06.1998 sp. zn. 1Co 15/97, uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 45/2000 už judikoval vyššie uvedený záver (viď. aj\nrozsudok NS SR\nsp. zn. 6Cdo/185/2011 zo dňa 14.03.2012). Úroky z omeškania možno\npriznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s\nargumentáciou žalovaného, že právo na zaplatenie môže vzniknúť až konštitutívne rozhodnutím súdu,\nteda až po uplynutí lehoty určenej na plnenie uloženej povinnosti zaplatiť priznanú sumu, ak povinnosť\n\nnebude v tejto lehote riadne splnená. Inými slovami povedané, pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím\nnezaviaže žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy, žiadna pohľadávka žalobcu z titulu náhrady\nnemajetkovej ujmy neexistuje (teda logicky nemôže byť splatná ani vymáhateľná). Nakoľko nárok\nuplatnený žalobcom má analogicky obdobnú povahu ako nemajetková ujma v peniazoch, priznaniu\núrokov z omeškania odporuje neexistencia omeškania, ktoré je základným predpokladom pre vznik\nnároku na úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v tomto rozsahu vec nesprávne\nprávne posúdil a odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a nárok žalobcu v tejto časti\nzamietol.\n20. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n21. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. §\n388 CSP v časti priznaných úrokov z omeškania zmenil a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol a podľa\nust. § 387 ods. 1 CSP v zostávajúcej prisudzujúcej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne potvrdil.\n22. O (celkových) trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s\nust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP, keď prihliadol na to, že každá zo strán sporu mala\nv konaní úspech len čiastočný (žalobca v časti priznania istiny, žalovaný v časti nepriznania úrokov z\nomeškania), preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\n\nDovolanie a iné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Csp/83/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "c006330e-c861-4fc9-8cb9-0b1093b807cf:e7abc068-bf8f-46a2-a415-219d5593d6d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6314206826.2", "spisova_znacka": "8Cdo/124/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/124/2017 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6314206826.2"}, {"guid": "4beaba48-b5fc-4167-bdf1-4ce0ecf04c97:3e8f2b61-da5e-4389-bdb9-791622fea021", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1423202382.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/17/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1423202382.1"}, {"guid": "d49a40cf-db73-4262-a8af-0f4bcfc89eef:07097805-268a-4974-b8d7-5d89641cdd5f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124206784.1", "spisova_znacka": "21CoCsp/14/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/14/2025 z 30. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124206784.1"}, {"guid": "0ca3c51d-d89b-49d8-83a8-ba1070345f0c:8c571fb4-f2d8-4da5-851f-9d84158497e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "43Cob/82/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/82/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0ca3c51d-d89b-49d8-83a8-ba1070345f0c:8c571fb4-f2d8-4da5-851f-9d84158497e6"}, {"guid": "d9b22b3d-aa95-4ba2-b983-82982f16ada0:5629aeb1-4a54-4fb1-bd69-38e9d6c7f8eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "21CoCsp/11/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/11/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d9b22b3d-aa95-4ba2-b983-82982f16ada0:5629aeb1-4a54-4fb1-bd69-38e9d6c7f8eb"}, {"guid": "648e5222-a0e9-4767-b96a-373965cbe6d5:cfd1c2d8-60e3-45ed-bf11-c5297ce73a7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/15/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/15/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/648e5222-a0e9-4767-b96a-373965cbe6d5:cfd1c2d8-60e3-45ed-bf11-c5297ce73a7c"}, {"guid": "1aadddaa-ddc3-4c1a-b455-3dc70ad5cfc8:6cc6be59-a9b9-4f5a-83d1-f428acc695a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "41CoCsp/15/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoCsp/15/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1aadddaa-ddc3-4c1a-b455-3dc70ad5cfc8:6cc6be59-a9b9-4f5a-83d1-f428acc695a6"}, {"guid": "f20f1a68-fa3d-4a58-89ba-a41faf26dca6:9dfc1910-acbd-46a6-848d-491c4f8ec06c", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/22/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoCsp/22/2022 z 26. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f20f1a68-fa3d-4a58-89ba-a41faf26dca6:9dfc1910-acbd-46a6-848d-491c4f8ec06c"}, {"guid": "edc3ab5e-40b3-4d2d-be5a-b7b6828693ee:12e3e40f-c61f-48a8-959a-9e438517a604", "ecli": null, "spisova_znacka": "23CoCsp/39/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/39/2021 z 18. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-05-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edc3ab5e-40b3-4d2d-be5a-b7b6828693ee:12e3e40f-c61f-48a8-959a-9e438517a604"}, {"guid": "03a891ed-f881-47fb-b1c3-58ad7733b38e:53f13b87-1005-4456-be4b-cb94ef158fd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/17/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/17/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/03a891ed-f881-47fb-b1c3-58ad7733b38e:53f13b87-1005-4456-be4b-cb94ef158fd5"}, {"guid": "5faf4467-b34a-4805-98ac-30faf04cfceb:2d4f4208-e51d-4749-9436-455562521389", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/27/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoCsp/27/2021 z 15. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5faf4467-b34a-4805-98ac-30faf04cfceb:2d4f4208-e51d-4749-9436-455562521389"}, {"guid": "0acb165f-3ae2-4671-bf1f-a4bfbcd104ea:a3f8b47b-3cc4-428d-afb3-34cc6e5521d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/155/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/155/2021 z 15. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0acb165f-3ae2-4671-bf1f-a4bfbcd104ea:a3f8b47b-3cc4-428d-afb3-34cc6e5521d8"}, {"guid": "443d0152-d714-4b40-8e66-92d0674eb7df:d150ad35-d0d2-4707-be0a-c5c90def77f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/26/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoCsp/26/2021 z 2. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-09-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/443d0152-d714-4b40-8e66-92d0674eb7df:d150ad35-d0d2-4707-be0a-c5c90def77f6"}, {"guid": "98b78bde-b024-4856-8752-46ab6e866c2e:2409bfdf-84d3-4d9e-8aee-5ff3a483e61b", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/25/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoCsp/25/2021 z 29. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-07-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/98b78bde-b024-4856-8752-46ab6e866c2e:2409bfdf-84d3-4d9e-8aee-5ff3a483e61b"}, {"guid": "24b889ad-2186-4ac4-9392-4a03c27c84bb:17f3ab30-2389-4cb3-b4e7-22e53f973e48", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoCsp/57/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/57/2020 z 27. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/24b889ad-2186-4ac4-9392-4a03c27c84bb:17f3ab30-2389-4cb3-b4e7-22e53f973e48"}, {"guid": "da1a2b16-c3ec-4be4-8d8d-9e6e30195ee9:46da4f6f-0e29-4899-ab46-a068d1568158", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2220201511.1", "spisova_znacka": "25CoCsp/6/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoCsp/6/2021 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2220201511.1"}, {"guid": "dc20d942-33bf-4c22-8946-f38fd827d550:6405ee79-bc85-4f01-bf29-4b7c7fd26043", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116219631.2", "spisova_znacka": "7Co/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/49/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116219631.2"}, {"guid": "522824b7-1142-4ba9-9818-fe009b2d9379:db5f0615-4a72-444e-9cb0-794f13261aac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1", "spisova_znacka": "19Co/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/30/2018 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1"}, {"guid": "ca46ea90-9cc6-4073-ad40-2a7cb598bbd6:969c194e-b975-413c-8755-822ede5b0ab8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3716205959.1", "spisova_znacka": "17Co/161/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/161/2017 z 13. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3716205959.1"}, {"guid": "73b2f0a3-ff39-4fe6-a287-a8adac030b29:1099f402-514e-4442-97d2-46b0cf657105", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1", "spisova_znacka": "3Co/53/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/53/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1"}, {"guid": "decb7544-cefd-45a5-95ee-e04ae9d5e4d8:636a8d8f-71aa-4442-9b93-f1aa1f3a3b00", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1", "spisova_znacka": "6Co/104/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/104/2017 z 17. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-17", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1"}, {"guid": "671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/23/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/23/2017 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e"}, {"guid": "aef55848-f487-4c88-9253-655ee814f7cc:bddb0031-eb98-4ebf-9f5d-65283dbda767", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614203724.1", "spisova_znacka": "7Co/350/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/350/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614203724.1"}], "citovane_v": []}