{"guid": "656bfee2-c2f3-40dc-9500-f93858ca8412:f2c0043e-8dea-41d1-9fd5-4e117edccaf6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6120325182.2", "spisova_znacka": "2Co/34/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/34/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2026, sp. zn. 2Co/34/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6120325182.2", "identifikacne_cislo": "6120325182", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2c0043e-8dea-41d1-9fd5-4e117edccaf6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6120325182.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120325182.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120325182.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/34/2025\n6120325182\n28. 01. 2026\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2026:6120325182.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu\nJUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: M.. M. S., so sídlom Z.\nhrdinov XXX, Z., IČO: 42 032 288, proti žalovanej: O. zastúpená: JUDr. Daniel Sadák, advokát, so sídlom\nŽidovská 5, Bratislava, IČO: 30 796 695, o zaplatenie 5.136,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B3-12C/6/2021-162 zo dňa 03.10.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B3-12C/6/2021-162 zo dňa 03.10.2024\np o t v r d z u j e.\nII. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č. k. B3-12C/6/2021-162 zo dňa 03.10.2024, prvým výrokom\nžalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Druhým výrokom súd prvej inštancie priznal žalovanej voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle\nzákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou dňa 21.01.2021 Okresnému súdu\nBratislava III domáhal, vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť\nžalobcovi sumu 5.136,90 eur s príslušenstvom\na nahradiť trovy konania titulom nároku na\nzaplatenie odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb.\n3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uplatňovaný nárok pozostáva z trov právnej služby\nv\nsúdnom spore vedenom na Okresnom súde Svidník sp. zn. 8C/320/1999 o neplatnosť darovacej zmluvy,\npredmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktorých hodnota bola stanovená znaleckým posudkom súdneho\nznalca, L.. I. A. č. 24/2003 zo dňa 08.05.2003, a to na sumu 8.125.848 Sk (čo je 269.728,73 eur). Žalobca\nuviedol, že vyúčtovanie trov právnej služby zaslal žalovanej dňa 13.05.2018, pričom za deň doručenia\npovažuje 18. deň uloženia na pošte. Vzhľadom k tomu, že vyzval žalovanú na plnenie do troch dní od\ndoručenia vyúčtovania, mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania dňa 04.06.2018 a týmto dňom\nbola jeho pohľadávka splatná.\n4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 13Up/1238/2020 zo dňa\n14.07.2020, voči ktorému podala žalovaná včas odpor, ktorý odôvodnila tým, že namietala procesnú\nvadu návrhu spočívajúcu v tom, že na strane žalovaných mal byť\nv zmysle §\n77 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, (ďalej aj CSP), uvedený aj manžel\nžalovanej, L.. M. G., z titulu nerozlučného spoločenstva. Uviedla, že nespochybňuje nárok žalobcu na\n\nodmenu za poskytnuté právne služby v rozsahu desať úkonov, avšak namieta spôsob určenia tarifnej\nhodnoty, ktorá je podkladom pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.\nĎalej uviedla, že žalobca začal poskytovať žalovanej právne služby v roku 2010 na základe plnej moci\nzo dňa 13.04.2010, teda o sedem rokov neskôr, ako bol vypracovaný znalecký posudok pre stanovenie\nvšeobecnej hodnoty lesných nehnuteľností. Preto namietala nesprávne stanovenie tarifnej hodnoty vo\nvýške 269.728,73 eur a následne stanovenie hodnoty jedného úkonu právnej služby vo výške 964,73 eur,\nnakoľko žalobca vychádzal z neaktuálnej hodnoty lesných nehnuteľností v čase prevzatia zastupovania\na mal si zabezpečiť aktuálne ocenenie nehnuteľností. Rovnako namietala určenie tarifnej odmeny v\nplnej výške, hoci pri ostatných úkonoch žalobca počítal so znížením o 50 %. Ďalej argumentovala, že\nžalobca mal pri stanovení hodnoty právneho úkonu postupovať podľa § 11 ods. 3 písm. a) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb (ďalej aj vyhláška č. 655/2004 Z. z.), podľa ktorého je základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu.\n5. Žalobca vo svojej replike skutočnosti uvedené žalovanou v odpore označil za právne irelevantné,\ns výnimkou námietky procesnej vady návrhu, že mal žalovať aj manžela, avšak tým, že ich žaloval\nsamostatne, nedosiahol žiadne navýšenie trov konania vo vzťahu k obom žalovaným. K výpočtu\ntarifnej odmeny uviedol, že ho považoval za správny, pretože znalecký posudok bol v čase prevzatia\nzastupovania žalovanej súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 8C/320/1999\na bolo by nehospodárne, aby si dal vypracovať nové znalecké ocenenie nehnuteľnosti v roku 2018. K\nnámietke uplatnenia tarifnej odmeny\nv plnej výške pri prevzatí a prípravy dňa 13.04.2010 uviedol,\nže tento úkon sa v praxi uplatňuje v plnej výške a až pri ďalších úkonoch právnej služby sa táto kráti.\n6. Okresný súd Bratislava III rozhodol rozsudkom č. k. 12C/6/2021-101 zo dňa 21.09.2022 tak, že\nžalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodom\nzamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď súd prvej inštancie právne posúdil,\nže žalobca mal žalovať ako solidárneho dlžníka aj manžela žalovanej, nakoľko išlo o nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 CSP.\n7. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého\nOkresného súdu Bratislava III zrušil a vec vrátil na konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval\nsprávne, keď po zistení, že v prejednávanom prípade ide\no solidárny záväzok zamietol žalobu\npre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, pretože v zmysle ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka účasť ďalšieho povinného v tomto spore nie je nutná.\n8. Súd prvej inštancie následne na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, zamietol návrh žalovanej\nzo dňa 18.08.2021 na spojenie veci s konaním vedeným pod sp. zn. 10C/4/2021, vykonal vo veci\ndokazovanie písomnými podaniami strán a listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru,\nže žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej nie je dôvodný. Právny vzťah medzi žalobcom a\nžalovaným posúdil ako vzťah zo spotrebiteľského práva. Z dôvodu hospodárnosti konania sa v prvom\nrade zaoberal námietkou premlčania uplatnenou žalovanou.\n9. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poskytoval právne\nslužby v období od 13.04.2010, kedy prevzal právne zastúpenie žalovanej na základe splnomocnenia\nzo dňa 13.04.2010, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník, sp.\nzn. 8C/320/1999. Konanie bolo právoplatne skončené dňa 11.03.2016, pričom však posledný úkon\nprávnej služby poskytol žalobca v zmysle svojho vyúčtovania zo dňa 16.05.2018, dňa 01.11.2012.\nNakoľko žalobca v konaní netvrdil, či\na v akom termíne sa so žalovanou dohodol\nna vyúčtovaní právnych služieb, súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na\nvyúčtovanie tarifnej odmeny podľa § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z., dňom poskytnutia toho\nktorého úkonu právnej služby. To znamená, že žalobca s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho\nzákonníka, mohol najskôr v deň poskytnutia toho ktorého úkonu právnej služby požiadať žalovanú o\nsplnenie dlhu, čím by potom bola daná splatnosť dlhu prvého dňa po tom, čo veriteľ dlžníka o plnenie\npožiadal, to znamená, že najskôr mohla splatnosť nastať dňom nasledujúcim po dni poskytnutia právnej\nslužby. Okamih splatnosti práva na plnenie má pritom rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie,\nči a kedy nastáva actio nata, pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (viď § 101 Občianskeho\nzákonníka) a pre začiatok omeškania dlžníka (§ 517 Občianskeho zákonníka). Uvedené znamená,\nže žalobca mohol právo vykonať po prvý raz v deň poskytnutia tej ktorej právnej služby. Súd prvej\n\ninštancie ustálil, že pohľadávka žalobcu bola premlčaná, a to tak vzhľadom na námietku premlčania\ndôvodne vznesenej žalovanou ako aj na skúmanie premlčania súdu ex offo podľa § 54a Občianskeho\nzákonníka. Vzhľadom na posledný úkon právnej služby poskytnutý dňa 01.11.2012, došlo k premlčaniu\nnároku žalobcu vo vzťahu k poslednému úkonu právnej služby vo všeobecnej trojročnej premlčacej\ndobe najneskôr v novembri 2015. Vo vzťahu k predchádzajúcim úkonom právnej služby poskytnutým\nmedzi 13.04.2010 a 01.11.2012, došlo k premlčaniu vždy uplynutím troch rokov od poskytnutia toho\nktorého úkonu právnej služby. Nad rámec uvedeného dodal, že keby aj medzi žalobcom a žalovanou\nbolo dohodnuté (čo žalobca netvrdil), že žalobca vykoná vyúčtovanie právnych služieb po právoplatnom\nskončení konania, tak aj v tomto prípade by došlo k premlčaniu skôr, ako žalobca podal žalobu na súde.\nKonanie na súde začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na upomínacom súde dňom\n18.06.2020, kým konanie, v ktorom žalobca žalovanú zastupoval právoplatne skončilo dňa 11.03.2016,\nt. j. žaloba bola podaná po viac ako štyroch rokoch, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej\ndoby. Vypracovanie vyčíslenia trov právnych služieb dňa 16.05.2018, by v prípade počítania premlčania\nod právoplatnosti rozsudku (keby bola medzi stranami takáto dohoda, čo žalobca netvrdil) bolo ešte\npočas plynutia premlčacej doby, avšak stanovenie splatnosti žalobcom v tomto vyúčtovaní v žiadnom\nprípade nemôže znamenať začatie plynutia novej premlčacej doby, čo by bolo v rozpore so závermi\nprávnej teórie i ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na dôvodne\nvznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti konania sa\nuž vecnou stránkou žaloby nezoberal, preto nevyhodnotil oprávnenosť vyúčtovania jednotlivých úkonoch\nprávnej služby ani tarifnú hodnotu, z ktorej mal byť vykonaný výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby.\n10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení\ns § 262 ods. 1 CSP ako aj § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca\nodvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie o začiatku plynutia premlčacej\nlehoty na uplatnenie nároku podaním žaloby na súd a rovnako ani s tým, že si mohol uplatniť odmenu\nza každý úkon právnej služby samostatne, dňom nasledujúcim po dni poskytnutia toho ktorého úkonu\nprávnej služby. Poznamenal, že v advokátskej praxi je zaužívaný postup vyúčtovania trov právnej služby\njednorazovým konečným vyúčtovaním za všetky úkony právnej služby poskytnutých klientovi vo veci.\nUviedol, že žalovanej vyúčtovaním zo dňa 16.05.2018 vyčíslil trovy\nprávneho\nzastúpenia, ktoré jej prostredníctvom Slovenskej pošty zaslal doporučene dňa 16.05.2018 s tým, že\nju vyzval aby vyúčtované trovy právnej služby uhradila v lehote do 3 dní od doručenie vyúčtovania.\nŽalovaná mohla vyúčtovanie najneskôr prevziať v posledný deň 18-dňovej lehoty od jej uloženia na\npošte, teda dňa 05.06.2018, a po márne uplynutej\n3-dňovej lehoty na plnenie\nsa pohľadávka stala splatnou dňa 09.06.2018. Tento deň označil za deň začiatku plynutia trojročnej\npremlčacej doby na uplatnenie nároku podaním na súd. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku\npodaním žaloby teda skončila dňom 09.06.2021. V priebehu plynutia premlčacej doby žalovanú listom\nzo dňa 20.08.2019 vyzval na mimosúdne riešenie sporu pred podaním žaloby, avšak bezvýsledne.\nŽalobný návrh následne elektronicky podal dňa 18.06.2020, teda počas plynutia trojročnej premlčacej\ndoby. V súvislosti s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že posledný úkon pre žalovanú\nposkytol žalobca dňa 01.11.2012, poukázal na skutočnosť, že proti rozhodnutiu Okresného súdu Svidník\no zamietnutí žaloby v časti o nepriznaní trov konania žalovanej podal odvolanie, o ktorom Krajský súd\nPrešov rozsudkom zo dňa 25.01.2016, sp. zn. 7Co/338/2015-613 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok\nokresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania. Bol toho názoru, že\nrozhodnutie, ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom odôvodnení rozsudku, dávalo za pravdu práve\nžalobcovi v tom, že splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie, tak ako ho vyzval žalobca\nsvojím vyúčtovaním zo dňa 16.05.2018. Dlžník bol v takomto prípade povinný plniť dlh prvého dňa po\ntom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie, (v tomto do 3 dní od doručenie vyúčtovania) teda\nnajneskôr dňa 09.06.2018. Vzhľadom na uvedené navrhol aby odvolací súd zaviazal žalovanú zaplatiť\nmu istinu vo výške 5.136,90 eur s príslušenstvom.\n12. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila žalovaná. S tvrdeniami\nžalobcu v odvolaní nesúhlasila. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie označila za správny a\n\nspravodlivý. Argumentovala, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vec posúdil\npo právnej stránke, správne vyhodnotil dôkazy a výpovede na pojednávaní.\n13. Podaním zo dňa 25.05.2025 sa žalovaná na výzvu odvolacieho súdu k ustanoveniu\n§\n724 Občianskeho zákonníka vyjadrila nasledovne. Žalobca neuzatvoril so žalovanou a jej manželom\nL.. M. G. žiadnu zmluvu o poskytnutí právnej pomoci. Poskytovanie právnej pomoci vykonával žalobca\niba na základe písomného dokumentu „plnomocenstvo“ podpísaného dňa 13.04.2010 v Bratislave,\nna zastupovanie v spore spisová značka 8C/320/1999. Text plnomocenstva vo forme predtlače si\nformuloval sám žalobca, žalovaná mala možnosť vyplniť v ňom iba iniciálky žalovanej a jej manžela,\nadresu bydliska, adresu pre doručovanie a číslo sporu. V texte plnomocenstva nie je zmienka o zmluve\no poskytnutí právnej pomoci o jej previazanosti s plnomocenstvom. Uviedla, že žalobca neposkytol\nžalovanej ani jej manželovi žiadne podrobnosti o podmienkach poskytovania právnej pomoci, o spôsobe\nurčenia odmeny a jej výšky za poskytnutú právnu pomoc, o potrebnej súčinnosti žalovanej a jej manžela.\nV plnomocenstve nebol žiaden odkaz na právny predpis podľa ktorého sa budú riadiť vzťahy medzi\nadvokátom a jeho klientom.\n14. K predmetnej výzve sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že plnomocenstvo udelené advokátovi\njeho klientom na právne zastupovanie v súdnom spore, nesie všetky pojmové znaky príkaznej zmluvy\npodľa ust. § 724 Občianskeho zákonníka. Pre príkaznú zmluvu je charakteristické, že sa ňou príkazník\nzaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť a pre jej formu nie sú stanovené\nžiadne požiadavky. Podstatnou náležitosťou zmluvy patrí dohoda o predmete príkazu, čo v tomto prípade\nbolo vymedzené v splnomocnení označením spisovej značky súdneho konania. Poskytnutie odmeny\nmusí byť dohodnuté, iba ak poskytnutie odmeny je v danom prípade obvyklé, najmä vzhľadom na\npovolanie príkazníka (napr. advokáta,) potom je povinný poskytnúť odmenu aj bez predchádzajúcej\ndohody. Žalobca bol názoru, že nemôže obstáť námietka žalovanej, že neposkytol žiadne podrobnosti\no podmienkach poskytovania právnej pomoci, o spôsobe určenia odmeny a jej výšky za poskytnutie\nprávnej pomoci a o potrebnej súčinnosti žalovanej a jej manžela. Podotkol, že žalovanú a jej manžela\nzastupoval aj v ďalších troch súdnych sporoch, prebiehajúcich na Okresnom súde Svidník a tak ako\nv danom spore, aj v iných sporoch, kde ich titulom plnej moci zastupoval, boli informovaní o výške\nodmeny v tom - ktorom spore. Tak ako vo všetkých sporoch aj v predmetnom spore mu vždy poskytli\nzálohy na právne zastúpenie. Záverom upriamil pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že manžel\nžalovanej L.. M. G. a žalovaná, boli už v minulosti v inom spore, predmetom ktorého boli tie isté lesy\nzaviazaní na úhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške vypočítanej z hodnoty lesa stanovenej na\nzáklade znaleckého posudku č. 24/2003 zo dňa 08.05.2003, spôsobom podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. Z uvedeného tak vyplývalo, že žalovaná mala vedomosť o tom, aká je základná sadzba\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovenej z hodnoty predmetu konania. Vzhľadom na\nuvedené bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal v danom súdnom spore postupovať v súlade\ns ustanoveniami 8. hlavy, prvý oddiel, Občianskeho zákonníka, upravujúcimi príkaznú zmluvu. Svoje\npodanie doplnil listinným dôkazom - Rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 10Co/29/2008\nzo dňa 11.02.2009, z ktorého malo byť zrejmé, že žalovaná a jej manžel museli mať už v čase preberania\nprávneho zastúpenia žalobcu vedomosť o hodnote jedného úkonu právnej služby v danom konaní.\n15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku, postupoval aj podľa § 382 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je\ndôvodné.\n16. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie, ktoré sa\ntýkali udelenia plnomocenstva žalobcovi žalovanou, úkonov právnej služby vykonaných žalobcom pri\nzastupovaní žalovanej v spore vedenom pred Okresným súdom Svidník vo veci sp. zn. 8C/320/1999 a\nvýzvy žalobcu na úhradu odmeny za poskytnuté právne služby, vrátane vyčíslenia odmeny. V konaní\nnebolo sporné, že odmena za právne služby nebola žalobcovi žalovanou uhradená a tento nárok bol\npredmetom sporu.\n17. Pokiaľ ide o právne hodnotenie skutkových zistení súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje\nna to, že zmluva (o poskytovaní právnych služieb) uzavretá medzi žalobcom\na žalovanou je\ntypovo príkaznou zmluvou v zmysle § 724 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorou sa žalobca,\nv postavení advokáta (profesionálny poskytovateľ právnych služieb) ako príkazník zaviazal obstarať\nzáležitosť žalovanej ako príkazcu. Dôkazom\no uzavretí tejto zmluvy je okrem iného\n\nplnomocenstvo zo dňa 13.04.2010. Samotná dohoda o plnej moci (§ 31 Občianskeho zákonníka) nie je\npríkaznou zmluvou, ale predstavuje podmienku, bez ktorej by žalobca nemohol príkaz splniť. Vystavená\nplná moc je v danej veci dôkazom o tom, že žalobca poskytol žalovanej právne služby v súdnom\nspore vedenom pred Okresným súdom Svidník, vo veci sp. zn. 8C/320/1999, čomu zodpovedá aj\nskutočnosť, že je ako právny zástupca žalovanej označený v záhlaví rozsudku Okresného súdu Svidník,\nč. k. 8C/320/1999-520 zo dňa 28.09.2012. Obsahom príkaznej zmluvy potom bolo obstaranie činnostizastupovania žalovanej v súdnom spore, ktoré skončilo rozhodnutím odvolacieho súdu (Krajského súdu\nv Prešove), ktorým bol označený spor dňom 11.03.2016 právoplatne skončený (č. l. spisu - 6). Vystavená\nplná moc je dôkazom aj o tom, že pri obstarávaní právnych nárokov žalovanej ako príkazcu nebol\nžalobca ako príkazník obmedzený len na určité úkony právnej služby, ale bol povinný vykonať všetko,\nčo bolo potrebné pre splnenie príkazu (splnomocnenie je vystavené neobmedzene na celé konanie sp.\nzn. 8C/320/1999), čo znamená, že žalobca príkaz žalovanej neplnil postupne, vykonávaním jednotlivých\núkonov právnej služby. Dňom (11.03.2016) právoplatnosti skončenia sporu vedeného na Okresnom súde\nSvidník, sp. zn. 8C/320/1999 došlo aj k splneniu príkazu, teda k zániku príkaznej zmluvy a to splnením\nzáväzku žalobcu voči žalovanej poskytnúť jej právne služby v označenom súdnom spore. V tento deň\nvzniklo aj žalobcovi právo na odmenu príkazníka za poskytnutie právnych služieb, a dňom nasledujúcim\nzačala bežať premlčacia doba, pretože týmto dňom mohol už žalobca vykonať svoje právo na odmenu\nza právne služby (podporne nález III.ÚS 125/2018 zo dňa 20.06.2018). Pri absencii iného určenia doby\nplnenia, ako tomu bolo aj v tejto veci, okolnosť kedy žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie odmeny a\ntým ju urobil splatnou, nie je z hľadiska premlčania práva podstatnou.\n18. V danom prípade vzniklo právo žalobcu na odmenu za právne služby najneskôr dňom 11.03.2016,\nkedy došlo k splneniu príkazu a zániku príkaznej zmluvy (poskytnutie právnej pomoci žalovanej v\nspore pred Okresným súdom Svidník). Počnúc týmto dňom mohol žalobca podľa § 563 Občianskeho\nzákonníka svojím jednostranným právnym úkonom - výzvou na plnenie - určiť dobu na splnenie dlhu,\nteda vyvolať splatnosť odmeny za právne služby. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 21.01.2021,\nstalo sa tak až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto námietka premlčania vznesená žalovanou\na ako aj premlčanie založené postupom súdu podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, bola\ndôvodná a súd s ohľadom na ustanovenie § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka nemohol predmetnej\nžalobe vyhovieť, pretože žalovaná nie je povinná premlčaný dlh splniť.\n19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku\nvecne správny potvrdil (§ 387 odsek 1 CSP).\n20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262\nodsek 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením.\n21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\n\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\n\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/6/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e3b53989-bc5f-4044-8b10-778bc491dc4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.125.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.125.2018.2"}, {"guid": "57ef2ace-41df-4075-80de-32ba65753076:e6c3bb1f-aab2-402e-be01-2b6eb9f5458a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244368.2", "spisova_znacka": "7Co/338/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/338/2015 z 23. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244368.2"}], "citovane_v": []}