{"guid": "61eb3c9b-ecdf-49ca-b979-657c19902d5f:d1ebc3dd-1421-46fc-bff2-c3d8309069d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6119460744.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/24/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/24/2024 z 30. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2026, sp. zn. 7CoCsp/24/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6119460744.1", "identifikacne_cislo": "6119460744", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1ebc3dd-1421-46fc-bff2-c3d8309069d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6119460744.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6119460744.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6119460744.1/text", "citacie_n": 9, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/24/2024\n6119460744\n30. 06. 2026\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2026:6119460744.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,\ns.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO:\n53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava proti žalovanému: Z. C., H.. X.X.XXXX, C. Z. R. XX, Z.,\nzastúpenému: JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., IČO: 47 445 092, so sídlom Pavla Mudroňa 5, Žilina\no zaplatenie 27 502,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nMalacky zo dňa 7.6.2024, č. k. 6Csp/40/2020-274, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa zamieta.\nŽalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo\nvýške 27 502,21 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 25 159,19 eur od 22.10.2019 do zaplatenia,\na to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne so T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.\nR. XXXX/XX, Z., ktorá už bola zaviazaná na plnenie platobným rozkazom Okresného súdu Banská\nBystrica zo dňa 7.1.2020,\nč. k. 5Up/1622/2019, ktorý vo vzťahu k nej nadobudol právoplatnosť\na vykonateľnosť dňa 28.1.2020 (výrok I.). Zároveň vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 5, 9,\n§ 53b\nods. 1, § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),\n§ 2, § 7 ods. 1, 2, 17, 18, 24, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.\nz. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a vecne tým,\nže predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere (voči žalovanej 2/\nbolo konanie právoplatne skončené platobným rozkazom). Pôvodným žalobcom bola Poštová banka,\na.s. (aktuálne obchodné meno 365.bank, a.s.), ktorá bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa\na dlžník - žalovaný 1/ a jeho dvaja spoludlžníci v postavení spotrebiteľov, súd prvej inštancie preto\nna právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o\nspotrebiteľských zmluvách. Uzavretú zmluvu zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy. Pokiaľ ide o námietku\nžalovaného, že predmetná zmluva o úvere je refinančný úver a poskytnutím úveru došlo k splateniu\npredchádzajúceho úveru dobrá pôžička s odhadovaným zostatkom 2 196,14 eur a 11 432,12 eur, pričom\ntieto pôvodné úvery boli buď bezúročné a bezpoplatkové alebo neplatné, keďže sa týmto obchádzajú\n\ndobré mravy a refinancovaný úver obsahoval aj poplatky, na ktoré nemal veriteľ nárok s tým, že žalovaný\nžiadal, aby súd jednak vyzval žalobcu na preukázanie z čoho pozostávali sumy 2 196,14 eur a 11 432,12\neur a aby tieto zmluvy od žalobcu vyžiadal, súd prvej inštancie uviedol, že predmetné dokazovanie\nnevykonal, keďže žalovaný súdu neuviedol medzi kým boli uzatvorené predmetné zmluvy a ani to, či\ntieto zmluvy nemal k dispozícii. Prvoinštančný súd poukázal na to, že môže uložiť edičnú povinnosť\niba v prípade, ak sama strana sporu si nevie zabezpečiť listinné dôkazy, čo však nebolo špecifikované.\nSúd prvej inštancie nepovažoval ani za potrebné vykonávať navrhnutý dôkaz vyžiadaním od žalobcu\npredložením nešpecifikovaných zmlúv s konečným zostatkom 2 196,14 eur a 11 432,12 eur, resp.\nvyžiadaním zloženia refinancovanej sumy a mal za to, že tieto zmluvy neboli predmetom tohto konania.\nŽalovaný a jeho spoludlžníci sa sami rozhodli pre refinancovanie pôvodného úveru, pričom, ak by došlo\nk bezdôvodnému obohateniu úhradou nad rámec povinnosti (v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru alebo jej neplatnosti), mohli sa konkrétni účastníci zmlúv domáhať samostatnou žalobou vydania\nbezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, na ktoré poukazoval žalovaný\nnepovažoval za ustálenú súdnu prax. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalovaný nenamietal,\nže pôvodné zmluvy zanikli ich úhradou prostredníctvom refinancovania, pričom súd prvej inštancie v\ntomto konaní o plnení zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2017 sa zaoberal skúmaním tejto\nzmluvy z hľadiska jej zákonných náležitostí a nie iných zmlúv, ktoré nie sú predmetom sporu. Vo\nvzťahu k námietke žalovaného, že takýmto spôsobom žalobca obchádza zákon a koná v rozpore s\ndobrými mravmi, preto ide o neplatný právny úkon, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní toto jeho\ntvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané ako ani že by niekto nútil žalovaného uzavrieť dňa\n20.12.2017 zmluvu o úvere na refinancovanie starších úverov. Upozornil, že aj v prípade riadneho\nsplatenia úveru sa dlžníci dostanú mimo úroveň ochrany pravidiel, ktoré dopadajú na spotrebiteľské\núvery, pokiaľ sa nedomáhajú tejto ochrany na súde. V prípade, že žalovaný mal za to, že jeho staršia\núverová zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, nič mu nebránilo domáhať sa ich určenia\na vydania bezdôvodného obohatenia, predmetom tohto konania bol však záväzok žalovaného, ktorý mu\nvyplýval zo dňa 20.12.2017 z platne uzavretej úverovej zmluvy.\n3. Žalovaný okrem iného namietal nesprávnosť údaju o priemernej RPMN uvedeného v zmluve v\nhodnote 8,73%. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských\núveroch bola banka povinná v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o priemernej hodnote\nRPMN na príslušný spotrebiteľský úver zodpovedajúci údajom platným ku dňu podpisu zmluvy,\nzverejneným podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok s tým, že platnou priemernou\nhodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených\ndo 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok\nbola priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.\nPodľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veritelia boli povinní predkladať\nMinisterstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých\nspotrebiteľských úveroch, a ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňovať na webovom sídle\nministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Žalovaný v konaní poukazoval na súhrnné\ninformácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch všetkými veriteľmi za 3. štvrťrok\n2017 zverejnené na stránke Ministerstva financií SR, podľa ktorých priemerná RPMN pre ostatné úvery\nvo výške viac ako 6 500 eur so splatnosťou od 5 do 10 rokov bola 8,80 %. Žalobca vo vzťahu k uvedenej\nargumentácii tvrdil, že pôvodným veriteľom bola banka, a ani krajne extenzívnym výkladom nemožno na\ndanú vec aplikovať súhrnné informácie o údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch všetkým\nveriteľmi, teda aj nebankovými veriteľmi, ale len bankami, pričom opodstatnenosť tohto právneho\nvýkladu potvrdili mnohé rozhodnutia odvolacích súdov. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákon o\nspotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. z) účinnom od 11.06.2011, a ani iný právny predpis\núčinný v čase uzavretia Zmluvy o úvere výslovne nestanovoval, či platnou priemernou hodnotou RPMN\nna príslušný spotrebiteľský úver, ktorú bol veriteľ povinný v zmluve o spotrebiteľskom úvere správne\nuviesť, bola priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver poskytnutý všetkými veriteľmi,\nteda ako bankami, tak aj nebankovými veriteľmi, alebo len bankami. Poukázal na to, že súdna prax\nsa od roku 2011 postupne s touto otázkou vyporiadala a skonštatovala, že pokiaľ údaj o priemernej\nhodnote RPMN mal slúžiť spotrebiteľovi na reálne porovnanie RPMN toho ktorého obdobného typu\núveru nehraničiaceho s úžerou, relevantné bolo porovnanie priemernej RPMN pri obdobných úveroch\nposkytovaných bankami, nie všetkými, aj nebankovými veriteľmi. Vychádzala pritom z gramatického,\nsystematického a logického výkladu právnej úpravy spotrebiteľského práva, najmä § 1 ods. 1 a ods. 4\na § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Týmto ust. nariadenia s účinnosťou už\n\nod 1.9.2014 zákon stanovil najvyššiu prípustnú výšku odplaty pre jednotlivé typy úverov tak, že na účely\nurčenia tejto najvyššej prípustnej výšky odplaty sa má použiť priemerná hodnota RPMN pre jednotlivé\ntypy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejnená\npodľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy s\ntým, že odplata nesmela prevyšovať dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom\núvere alebo pôžičke ročne. Prekročenie tejto najvyššej prípustnej miery odplaty pritom s účinnosťou\nod roku 2016 začalo sankcionovať ust. § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. Za tejto\nsituácie porovnávanie údajov o priemernej RPMN pri úveroch poskytovaným všetkými veriteľmi\nnemalo pre veriteľa, a ani spotrebiteľa praktický význam. Podľa súhrnných informácii o údajoch\no novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov bankami a\npobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2017 zverejnených na webovej stránke MF SR www.mfsr.sk\npriemerná RPMN predstavovala 8,73%. Preto súd prvej inštancie údaj o priemernej RPMN uvedený\nv Zmluve o úvere považoval za správny. V zmluve si strany dohodli zmluvný úrok 14,90%, ktorý je\npodľa názoru prvoinštančného súdu platne dojednaný, pričom je primeraný a navyše ani dvojnásobne\nneprevyšuje priemernú RPMN.\n4. Prvoinštančný súd preskúmal Zmluvu o úvere zo dňa 20.12.2017, pričom zistil, že zmluva má písomnú\nformu a obsahuje všetky náležitosti, s ktorých absenciou zákon o spotrebiteľských úveroch v § 11\nods. 1 spája sankciu spočívajúcu v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Nestotožnil sa s obranou\nžalovaného 1/, že zmluva o úvere neobsahuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet\nročnej percentuálnej miery nákladov, resp. matematický vzorec výpočtu RPMN vychádzajúc zo záverov\nvyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.2.2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020.\n5. Vo vzťahu k všeobecnej námietke žalovaného, že zmluva je absolútne neplatná a preto vznáša\nnámietku premlčania, súd prvej inštancie uviedol, že táto námietka nie je dôvodná, keďže nezistil\nneplatnosť uzatvorenej zmluvy. Konštatoval, že úver bol zosplatnený dňa 27.12.2018 a dňa 11.12.2019\nbola žaloba pred uplynutím trojročnej premlčacej doby doručená Okresnému súdu Banská Bystrica.\n6. V súvislosti s ďalšou námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal, že upozornenie - výzva na\nsplatenie dlžnej časti úveru mu bola doručená a že žalobca nepreukázal, že mimoriadnu splatnosť\núveru vyhlásil do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, súd prvej inštancie skúmal, či došlo k\nriadnemu zosplatneniu poskytnutého úveru. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\nje dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť\nsvoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nzaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie\ntohto práva. Prvoinštančný súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že možnosť uplatnenia práva\npodľa § 565 Občianskeho zákonníka bola dojednaná v bode 4.6 predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom\núvere, banka výzvou zo dňa 26.11.2018 vyzvala žalovaného 1/ a jeho spoludlžníkov na úhradu dlhu\nomeškaných splátok, ktoré boli viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, pričom žalovaného 1/ a jeho\nspoludlžníkov upozornila, že v prípade, ak nedôjde k ich úhrade, vznikne dlžníkom povinnosť uhradiť\ncelú nesplatenú pohľadávku naraz, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Následne listom zo dňa\n27.12.2018 označeným ako Výzva na úhradu dlžnej sumy žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru\nzo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že výška pohľadávky úveru ku dňu 27.12.2018 je 27\n114,34 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je\ns poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostatočne určité, a teda je platným právnym\núkonom, a aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5\ndní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bol urobený v súlade s\nvyššie uvedeným zákonným ustanovením. Výzva zo dňa 27.12.2018 bola doručená žalovanému dňa\n3.1.2019 a pôvodnej žalovanej 2/ dňa 3.1.2019 a dňa 7.1.2019 spoludlžníkovi Františkovi Nemcovi, ktorý\nsi zásielku v odbernej lehote neprevzal.\n7. Ako nedôvodnú posúdil súd prvej inštancie aj námietku žalovaného, že vyhlásenie mimoriadnej\nsplatnosti je neplatné, pričom žalovaný bol povinný pre bezúročnosť úveru splácať splátky iba vo\nvýške 278,13 eur, a teda nebol v omeškaní so splácaním, keďže nezistil neplatnosť uzatvorenej\nzmluvy a ani nedostatok jej náležitostí, ktoré by mali za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť.\nSúd prvej inštancie mal preukázané, že pôvodný žalobca upozornením - výzvou na splatenie dlžnej\nčasti úveru zo dňa 26.11.2018 v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oznamoval žalovanému\nako aj jeho spoludlžníkom pôvodnej žalovanej 2/ a U. H., že porušili ustanovenia Zmluvy o úvere č.\n\nXXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2017, v zmysle §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňuje, že ku\ndňu 26.11.2018 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1 739,38 eur,\npredstavujúcej z omeškanej splátky vo výške 1 712,38 eur a poplatkov 27 eur a žiadal žalovaného a\njeho spoludlžníkov vyššie uvedenú sumu uhradiť do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Poučil\nich, že v prípade, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver\nza predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Na preukázanie doručenia predmetnej\nvýzvy žalovanému ako aj jeho spoludlžníkom žalobca predložil súdu podací hárok č. EPH145277919,\nv ktorom je uvedené podanie zásielky žalovanému ako aj jeho spoludlžníkom dňa 27.11.2018 na\ndoručovaciu adresu Z. R. XXXX/XX, Z. a teda na v Zmluve uvedenú adresu trvalého pobytu dlžníka a\njeho spoludlžníkov, pričom na zásielke je poznámka, že ide o zásielku obsahujúcu UPOZ2611.txt. V tejto\nsúvislosti prvoinštančný súd poukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí\nzo dňa 29.11.2023, č. k. 4Cdo 90/2023 dospel k právnemu záveru o akceptácii podacích hárkov a ich\npodaní na poštovú prepravu na adresu žalovaného. Konštatoval, že výzva založená v spise, ktorej\nuskutočnenie bolo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyhnutné pre následné vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu, bola datovaná dňom 27.12.2018, t. j.\nzhodným dňom ako bol deň odovzdania zásielky na poštovú prepravu riadne označenej podacím číslom\na adresovanej žalovanému 1/ a jeho spoludlžníkom na doručovaciu adresu uvedenú v zmluve (zhodnú\ns adresou trvalého pobytu) a žalobca ani žalovaný 1/ v konaní nepredložili žiadne iné dôkazy, ktoré\nby mohli vzbudzovať pochybnosti o skutočnom obsahu tejto zásielky. Prvoinštančný súd s poukazom\nna teóriu dôjdenia ako aj najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR konštatoval, že nie\nje pre účely doručenia hmotnoprávnej výzvy nevyhnutné, aby sa žalovaný 1/ ako adresát skutočne\noboznámil s jej obsahom, a takáto požiadavka sa javí ako príliš formalistická na preukázanie doručenky\npotvrdzujúcej prevzatie predmetnej výzvy či vrátenej zásielky ako neprevzatej v odbernej lehote.\nŽalobca predloženým podacím hárkom s podacím číslom umožňujúcim sledovanie zásielky dostatočne\npreukázal, že výzvu zo dňa 26.11.2018 odovzdal poštovému podniku na doručovanie a bez akýchkoľvek\ndôkazov vzbudzujúcich vážne pochybnosti o priebehu obvyklého doručovacieho procesu nebol daný\ndôvod na spochybnenie toho, že sa predmetná poštová zásielka dostala do dispozície adresáta, a že\nsa tento mohol s ňou oboznámiť. Súd prvej inštancie uzavrel, že z predložených dôkazov možno mať za\nto, že predmetná výzva obsahujúca upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru\nsa s najväčšou pravdepodobnosťou dostala do dispozičnej sféry žalovaného 1/ ako adresáta, čím bola\nsplnená podmienka pre zosplatnenie dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\n8. Ani námietku žalovaného, že úver nebol zosplatnený do splatnosti najbližšej splátky nepovažoval\nsúd prvej inštancie za dôvodnú. Poukázal pri tom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 24.08.2022, č. k. 7CoCsp/3/2021-211, v ktorom súd uviedol, že výlučná a izolovaná aplikácia\nustanovenia § 565 v tom zmysle, že by veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie\nniektorej plátky len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, je vylúčená. Ustanovenie § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka precizuje a prísnejšie upravuje podmienky uplatnenia práva veriteľa žiadať\nzaplatenie celej pohľadávky a z jeho znenia je zrejmé, keďže na uplatnenie práva na zaplatenie celej\npohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky sa vyžaduje minimálne tri mesiace trvajúce omeškanie\ndlžníka s úhradou splátky je vylúčená aplikácia ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a jeho výklad\npoužitý žalobcom neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že\nprávny predchodca žalobcu žalovaného a jeho spoludlžníkov požiadal o zaplatenie celej pohľadávky\npodľa § 565 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 27.12.2018, ktorý bol doručený žalovaným 3.1.2019\na 7.1.2019. Podľa určenej 10 dňovej lehoty sa mal tak dlh zosplatniť dňom 17.1.2019, pričom\nnasledujúca splátka bola splatná 25.1.2019. Žalobca žalovaných upozornil na možnosť zosplatnenia\ndlhu výzvou zo dňa 26.11.2018, ktorú podal na pošte dňa 27.11.2018. Prvoinštančný súd poukázal\nna to, že Najvyšší súd SR zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala\nbyť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc\nz charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte\nodvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších\nsplátok (sp. zn. 4Cdo/201/2022). To znamená, že ak výzva bola realizovaná dňa 26.11.2018 pred\nuplynutím 3 mesiacov omeškania, je potrebné vychádzať zo splátok splatných 25.10.2018, 25.11.2018,\n25.12.2018, pričom nasledujúca splatná splátka po uplynutí 3 mesiacov bola splatná dňa 25.1.2019,\npričom zosplatnenie bolo riadne doručené pred splatnosťou tejto splátky dňa 17.1.2019 dlžníkovi ako\naj všetkým spoludlžníkom.\n\n9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovanému a pôvodnej žalovanej 2/ bol 10.1.2020 doručený\nOkresným súdom Banská Bystrica platobný rozkaz spolu so žalobou a jej prílohami, pričom až následne\nv priebehu sporu pôvodný veriteľ - banka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2022 zo\ndňa 20.4.2022 postúpila pohľadávku žalobcovi. Súd prvej inštancie mal za to, že aj doručenie žaloby\nje možné považovať okrem už doručeného zosplatnenia úveru za výzvu na plnenie pred postúpením\npohľadávky. Uzavrel, že žalobcovi bol postúpený riadne zosplatnený úver, pričom požiadavky § 92 ods.\n8 zákona o bankách boli splnené a žalobca je vo veci aktívne legitimovaným subjektom.\n10. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobca neskúmal pri uzatváraní zmluvy bonitu žalovaného\nako spotrebiteľa, súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účelom\npredmetného úveru poskytnutého žalobcom žalovanému bolo refinancovanie predchádzajúceho úveru\nposkytnutého žalobcom. Podľa § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch môžu dlžník a veriteľ\nz dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka vyplývajúcich z pôvodnej úverovej zmluvy uzatvoriť novú\nzmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo mení spôsob splácania a ktorej\núčelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania\nvyplývajúce z novej úverovej zmluvy nie sú pre dlžníka horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z\npôvodnej úverovej zmluvy. Ak dôjde k uzavretiu takéhoto nového úveru, na túto novú úverovú zmluvu\nsa nevzťahuje ustanovenie upravujúce povinnosť veriteľa posúdiť schopnosti dlžníka splácať nový\nspotrebiteľský úver. V zmysle § 7 ods. 24 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľskom\núvere, ktorým sa splatí jeden alebo viac už existujúcich spotrebiteľských úverov alebo ide o zmenu\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru, ak výška\nposkytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných\núverov alebo navýšených úverov, tak na tieto spotrebiteľské úvery sa nevzťahujú ustanovenia ohľadom\nsplnenia limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver a limit na podiel výšky celkovej\nzadlženosti k príjmu. To znamená, že pri refinancovaní spotrebiteľských úverov novým spotrebiteľským\núverom je potrebné vykonať overenie schopnosti klientov splácať úver, avšak nový spotrebiteľský úver\nje možné poskytnúť aj napriek tomu, že klienti vyššie uvedené limity nebudú spĺňať. Prvoinštančný\nsúd zároveň poukázal na to, že podľa právnej úpravy účinnej v čase uzavretia Zmluvy o úvere\nzo dňa 20.12.2017 pod vynaložením odbornej starostlivosti zo strany veriteľa bolo potrebné\nrozumieť najmä to, že veriteľ posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom\nna získané informácie o spotrebiteľovi, a ak veriteľom bola banka tak, ako je to aj v prejednávanej\nveci, aby banka posúdila schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje\nzískané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytovali údaje veritelia podľa § 20 ods. 1\npísm. a), banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že v čase uzatvárania\nZmluvy o úvere zo dňa 20.12.2017 zo žiadneho vnútroštátneho právneho predpisu nevyplývali\npodrobnosti upravujúce spôsob, ako má veriteľ postupovať, z akých podkladov má vychádzať, ako\nmá zisťovať jednotlivé informácie o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, ako ich overovať, a ani metodika\nna výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa úver splácať tak, ako to predpokladalo ust. § 7 ods. 41\nzákona o spotrebiteľských úveroch už účinné v tom čase. Opatrenie NBS č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017,\nktoré prvýkrát podrobnejšie upravilo tieto požiadavky a metodiku, ako aj ďalšie požiadavky, nadobudlo\núčinnosť až dňa 1.1.2018, t. j. po uzatvorení predmetnej zmluvy. Žalobca na preukázanie splnenia\npovinnosti pôvodného bankového veriteľa predložil listinu „Žiadosť o spotrebiteľský úver“, podľa ktorej\npôvodní žalovaní 1/ a 2/ a ich spoludlžník František Nemec o úver požiadali písomnou žiadosťou zo\ndňa 15.12.2017. Žiadosť obsahuje informácie o rodinnom stave dlžníkov, druhu bývania, dosiahnutom\nvzdelaní, zamestnaní, názve zamestnávateľa, zamestnaneckého pomeru, údaj o čistom mesačnom\npríjme, o iných príjmoch, o mesačných splátkach pôžičiek, zrážkach, výživnom a iných výdavkoch.\nŽalovaný 1/ mal podľa ním vyplnenej žiadosti príjem 830 eur a iný príjem 236 eur. Taktiež predložil súdu\nrozsiahle výpisy zo spoločného registra bankových informácii (SRBI). Súd prvej inštancie mal za to, že\nžalobca v súlade s § 7 ods. 16 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch hodnoverne preukázal,\nže banka ako pôvodný veriteľ posúdila schopnosť oboch pôvodných žalovaných a ich spoludlžníka\nspotrebiteľský úver splácať s ohľadom na informácie získané od žalovaných o ich rodinnom stave a o\nich príjmoch a s ohľadom na údaje získané aspoň z jedného úverového registra. Uviedol, že na základe\nvýsledkov vykonaného dokazovania tiež nemožno konštatovať, že by pôvodní žalovaní nespĺňali limit pre\nukazovateľ schopnosti úver splácať stanovený pre banku podľa § 7 ods. 23 zákona o spotrebiteľských\núveroch. Preto súd prvej inštancie prijal záver, že v prejednávanej veci banka neporušila povinnosti\nveriteľa stanovené v § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a nenastala zákonná fikcia bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.\n\n11. Súd prvej inštancie uviedol, že výšku dlžnej sumy žalovaný nenamietal, pričom túto predloženými\nlistinnými dôkazmi žalobca aj riadne preukázal aktuálnym stavom úveru ako aj výzvou na úhradu\ndlžnej sumy; taktiež bol nesporný rozsah úhrad žalovaného po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.\nPrvoinštančný súd preto žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 27\n502,21 eur pozostávajúcej z nesplatenej istiny\n25 159,19 eur, vyčíslených zmluvných úrokov\ndo vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške\n1 295,65 eur, poplatkov 9 eur a 1 038,37\neur vyčíslených úrokov z omeškania do realizovania poslednej platby žalovaného (úrok z omeškania\n5% ročne zo sumy 25 809,69 eur od 28.12.2018 do 8.1.2019 vo výške 42,43 eur, úroky z omeškania\nvo výške 5% ročne zo sumy 25 699,88 eur od 9.1.2019 do 12.2.2019 vo výške 123,22 eur, úroky z\nomeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25 544,31 eur od 13.2.2019 do 9.5.2019 vo výške 300,93 eur,\núroky z omeškania 5% ročne zo sumy 25 388,74 eur od 10.5.2019 do 16.7.2019 vo výške 236,50 eur,\núroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25 233,17 eur od 17.7.2019 do 21.10.2019 vo výške\n335,29 eur), a to spoločne a nerozdielne so T. H., H.. XX.X.XXXX, C. Z. R. XXXX/XX, Z., ktorá už bola\nzaviazaná na plnenie platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 7.1.2020, č. k.\n5Up/1622/2019, ktorý vo vzťahu k nej nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.1.2020. Nakoľko\nžalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z\nomeškania. Žalobca žiadal úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 25 159,19 eur od 22.10.2019\n(po vykonaní poslednej čiastočnej úhrady po vyhlásení predčasnej splatnosti) do zaplatenia, ktorý mu\nprvoinštančný súd priznal, keďže je v súlade s\n§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s\n§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.\nO trovách konania súd prvej inštancie\nrozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a plne\núspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n12. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)\nC.s.p., t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho posúdenia spočívajú podľa názoru\nžalovaného v tom, že konajúci súd nevyhodnotil zmluvu o úvere ako bezúročnú a bez poplatkov, mal\npreukázané splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a\n§ 565 Občianskeho zákonníka a mal preukázané platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8\nzákona o bankách a teda mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní. Poukázal\nna znenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo\ndňa 16.5.2017\nsp. zn. 11Co/117/2017, v zmysle ktorého: „V zmysle ust. § 11 ods. 2 prvá\nveta zákona\nč. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou\npodľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského\núveru. Citované ustanovenie obsahuje sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou,\nktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.\nCitované ustanovenie predstavuje lex specialis k všeobecnej úprave úverovej zmluvy v § 502 a nasl.\nObchodného zákonníka. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu daného ustanovenia, podľa názoru odvolacieho\nsúdu aplikácia tohto ustanovenia zo strany prvostupňového súdu je správna. Účelom tohto ustanovenia\nje zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti, a to\npre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie ako\nlex specialis vylučuje použitie ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje veriteľovi predčasne\nzosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s\nvrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. To znamená, že\naj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní\nzostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach.“ Zároveň poukázal aj na závery\nÚstavného súdu Českej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa 26.2.2019 sp. zn III. ÚS 4129/18, v ktorom\nsúd uviedol, že: „Oklikou se tak v rámci těchto úvah dostává znovu do popředí myšlenka formulovaná\nnálezem sp. zn. I. ÚS 199/11; totiž proč by měla státní moc poskytovat ochranu právům v podobě\nvykonávacího řízení subjektu, který nejenže neprověřil finanční možnosti toho, komu půjčil své peníze,\nale také toho, kdo úvěr neposkytl s odůvodněnou důvěrou v to, že bude řádně splacen, nýbrž spíše\ns cílem dosažení (většího) zisku realizací mnohdy násobného zajištění původního dluhu, k němuž\nžadatel úvěrů - dlužník, ať už z nevědomosti, z bezvýchodnosti aktuální životní situace nebo i z vlastní\nnezodpovědnosti a lhostejnosti přistoupil.“ Žalovaný konštatoval, že v čase uzatvorenia zmluvy právny\npredchodca žalobcu nemal k dispozícii údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného, právny predchodca\nžalobcu reálne neposúdil aká finančná čiastka ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov\n\nna živobytie spolu s mesačnou splátkou za úver k dispozícii. Právny predchodca neskúmal, aké má\nžalovaný náklady na živobytie, stravu, ubytovanie, celkovo na bežný chod domácnosti. Navyše údaje z\nvýpisu z registra klientskych informácií sú neúplné, nič nehovoriace, teda právny predchodca žalobcu\nani z týchto údajov nemohol mať vedomosť o príjmoch žalovaného. Poukazujúc na uvedené skutočnosti\nmožno podľa názoru žalovaného dospieť k záveru o nedostatočnom zisťovaní bonity žalovaného a o\nhrubom porušení povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný\npoukázal na to, že údaje o finančnej situácii a skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver uvedené\nv bode 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia preukazujú, že platobná disciplína žalovaného pri\npredošlých záväzkoch nebola dodržiavaná čo preukazuje údaj o exekúciách a zároveň odmietnuté\nžiadosti o poskytnutie úveru. Žalovaný poukázal na znenie\n§ 7 ods. 24 zákona o spotrebiteľských\núveroch s tým, že ustanovenia odsekov 19 až 23 upravujú limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa\nsplácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadĺženosti k príjmu. Teda ustanovenie § 7\nods. 24 výslovne neuvádza, že veriteľ nie je povinný postupovať podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a\npreto jednoznačne bol právny predchodca žalobcu povinný postupovať v zmysle § 7 ods. 1 citovaného\nzákona a skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. V tejto\nsúvislosti odkázal na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.3.2023 sp. zn.\n2CoCsp/42/2022. S poukazom na uvedené skutočnosti podľa názoru žalovaného právny predchodca\nžalobcu hrubo porušil povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia a preto je\npotrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.\n13. Podľa názoru žalovaného keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1\ncitovaného zákona, nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Sankcia uvedená v § 11\nods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere má za následok,\nže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné\npovažovať za neplatné, čo má za následok nepreukázanie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 299/2016 Z. z. účinnom od 1.1.2017, práva\nvyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu\nosobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými\na a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu [18b) Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov] na\nveriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a\nb) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru\nalebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.\nKeďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, predžalobnú upomienku\nako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony, a\npreto žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v\nčase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého\núveru čo je v rozpore s § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako zmluva o postúpení\npohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal\nsplnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a v\nkonečnom dôsledku žalobca nemá v danom konaní podľa názoru žalovaného aktívnu vecnú legitimáciu.\nŽalovaný poukázal na to, že žalobca preukazoval doručenie listu zo dňa 26.11.2018 označeného ako\n„Vec: Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ podacím hárkom a odkazom na jeden judikát\nNajvyššieho súdu, v zmysle ktorého samotný podací hárok preukazuje doručenie uvedeného listu zo dňa\n26.11.2018. Žalovaný zastával názor, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok pre\nplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže\nžalobca nepreukázal doručenie listu zo dňa zo dňa 26.11.2018 označeného ako „Vec: Upozornenie Výzva na splatenie dlžnej časti úveru.“ Súčasťou žalobného návrhu je síce podací lístok zo Slovenskej\npošty, ktorý však neobsahuje žiadnu pečiatku Slovenskej pošty a zároveň po zadaní podacieho čísla\nRE127217573SK na stránke https://tandt.posta.sk/ určenej na sledovanie zásielok sa zobrazí informácia\n„ Pre zásielku neevidujeme v informačnom systéme žiadne údaje. Skontrolujte si, prosím, podacie\nčíslo zásielky, prípadne kontaktujte Zákaznícky servis Slovenskej pošty.“ Žalovaný uviedol, že rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2023, sp. zn. 4Cdo/90/2023 nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít. Podstata doručovania hmotnoprávnych úkonov je uvedená v bode\n11.3 rozsudku Najvyššieho súdu R 4/2021, ktorý zatiaľ k dnešnému dňu možno označiť ako ustálenú\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keďže je zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR. Vzhľadom na to, že po zadaní podacieho čísla RE127217573SK na stránke\nhttps://tandt.posta.sk/ určenej na sledovanie zásielok nie je možné zistiť žiadnu informáciu, podací hárok\n\nEPH145277919 nepreukazuje ani odoslanie a ani doručenie listu zo dňa 26.11.2018 označeného ako\n„Vec: Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“. Žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd\nSR ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov už vo viacerých súdnych\nrozhodnutiach podal výklad doručovania hmotnoprávnych úkonov, žalovaný konkrétne odkázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený aj v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 označený ako R 4/2021,\nv ktorom Najvyšší súd SR jednoznačne uviedol, že k prvému spôsobu dojednania fikcie doručenia\n(zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania) zaujala\nsúdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať\nnevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú\nlen na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto názorového prúdu\nfikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nv spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Princíp doručovania právnych úkonov ako\npodmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad\nsúkromného práva. Žalovaný ďalej uviedol, že splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky\nv zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. splnenie podmienok postúpenia v zmysle § 17 ods. 1\nzákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré je závislé na splnení podmienok v zmysle § 53 ods. 9 a § 565\nObčianskeho zákonníka, je nutné skúmať ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 4.5.2022. Žalobca\nv danom konaní nepredložil napr. potvrdenie o sledovaní zásielok od Slovenskej pošty, a.s. alebo\npotvrdenie o vrátení nedoručenej zásielky, s poukazom na uvedené žalobca nepreukázal doručenie listu\nzo dňa 26.11.2018 a preto podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti, a došlo k postúpeniu tzv. živého úveru pred termínom konečnej splatnosti, čo je\nvšak v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto zmluva o postúpení\npohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a postúpenie odporuje\nzákonu v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z toho dôvodu žalobca nemá v danom konaní\naktívnu vecnú legitimáciu. Uvedené potvrdil vo svojom rozhodnutí Krajský súd Košice zo dňa 14.12.2023,\nsp. zn. 5CoCsp/102/2022. Ak teda žalobca nepreukázal doručenie listu zo dňa 26.11.2018, neboli podľa\nnázoru žalovaného splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle §\n53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto potom podľa názoru žalovaného je nutné tento list\nzo dňa 26.11.2018 ako aj Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom považovať s\npoukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony.\n14. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na právny názor uvedený v rozhodnutiach najvyššieho súdu, podľa\nktorého oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nemôže predstavovať výzvu v zmysle §\n92 ods. 8 zákona o bankách. V rozsudku zo dňa 31.3.2022,\nsp. zn. 2Cdo/266/2020 najvyšší\nsúd uviedol, že: „Z uvedeného je tak zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo\ndôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní\nso splnením č o len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti (č. l. 18 a 19 spisu) síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia\nv omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto\nvýzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá\nzákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní\nso splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere\nnemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods.\n8 zákona o bankách.“ Žalovaný zároveň uviedol, že pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti je potrebné\npostupovať v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a rešpektovať uvedené lehoty, preto\ndoručenie žalobného návrhu nemôže podľa jeho názoru predstavovať splnenie podmienok v zmysle §\n92 ods. 8 zákona o bankách a tiež v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu. Žalovaný\ntvrdil, že vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v\nzmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru pred termínom\nkonečnej splatnosti úveru, ktorý nastane dňa 25.12.2025, a preto takéto postúpenie pohľadávky je podľa\nnázoru žalovaného v rozpore s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a odporuje zákonu v\nzmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zároveň zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný\nprávny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú\nlegitimáciu, t. j. žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.\n15. V súvislosti s údajom o RPMN žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch, v ktorej je uvedené, že: „Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej\n\nmiery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť\nspotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery\nnákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej\nmiery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne\nprístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom\núvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy.\nSpotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak\nmôcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu\nponuku u iného veriteľa).“ Z dôvodovej správy vyplýva, že zákonodarca zdôrazňuje, že údaj o priemernej\nRPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch\nveriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch\nbankami a pobočkami zahraničných bánk.\nZo žiadnej novely zákona č. 129/2010 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch, dôvodovej správy k takejto novele ani všeobecného právneho predpisu\nvydaného Ministerstvom financií SR nevyplýva, že by sa údaj o priemernej RPMN mal posudzovať podľa\nsúhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami\nzahraničných bánk. Žalovaný tvrdil, že zmluva o úvere zároveň obsahuje aj nesprávny údaj o priemernej\nRPMN vo výške 8,75 %. p.a. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských\núveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2017 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od\n16.11.2017 do 15.2.2018 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov\no novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné\nspotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6 500 eur bola priemerná RPMN vo výške\n8,80 % p.a. Zmluva preto podľa názoru žalovaného obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo\nvýške 8,73 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. Zákon č.\n129/2010 Z. z. ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovuje v § 9 ods. 2 písm.\nk) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s uvedením všetkých\npredpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a v § 9 ods. 2 písm. z)\npriemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu\npodpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;\nplatnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri\nzmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15-ich kalendárnych dní po zverejnení priemernej\nhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota\nročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny\nštvrťrok. V zmysle § 21 ods. 2 cit. zák., na ktorý odkazuje § 9 ods. 2 písm. z), ministerstvo alebo\nním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1,\nv zmysle ktorého veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií SR a Národnej banke SR údaje\no novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ako vyplýva z ust. § 21 ods. 1, 2\ncit. zák., zákon používa pojem veriteľ, ktorým na účely tohto zákona sa v zmysle § 2 písm. b)\nrozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v\nrámci svojej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, údaj\no priemernej hodnote RPMN zohľadňuje úvery poskytované na finančnom trhu všetkými veriteľmi,\nvrátane nebankových subjektov. Údaj o priemernej hodnote RPMN v zmysle zákona zverejňuje sa na\nstránke Ministerstva financií SR a ide o skutočnosť všeobecne známu, preto sa v zmysle § 186 ods.\n1 C.s.p. nedokazuje. Ministerstvo financií zverejňuje na svojej webovej stránke tak Súhrnné informácie\no údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ktoré sú\nsmerodajné pre nebankové subjekty len ohľadom uvedenia údajov o priemernej RPMN do zmlúv o\nspotrebiteľskom úvere, ako aj Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských\núveroch za jednotlivé štvrťroky bankami a pobočkami zahraničných bánk, ktoré údaje sú ale smerodajné\nz hľadiska skúmania najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v\nnadväznosti na kritérium obsiahnuté vo vykonávacom predpise, t. j.\n§ 1a ods. 1 nariadenia\nvlády SR č. 87/1995 Z. z. Ak teda súd zisťuje náležitosť spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.\nz) zákona č. 129/2010 Z. z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch\no novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ako to vyplýva z § 21\nods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. Ak súd zase zisťuje primeranosť dojednanej odplaty podľa § 53\nods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995\nZ. z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých\nspotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky bánk a pobočiek zahraničných bánk pre novoposkytnuté\n\nspotrebiteľské úvery. V prejednávanej veci je teda podľa názoru žalovaného potrebné vychádzať pri\nskúmaní priemernej hodnoty RPMN ako povinnej náležitosti úverovej zmluvy zo súhrnných informácií\no údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 3. štvrťrok 2017 veriteľmi, kedy priemerná\nročná percentuálna miera nákladov predstavovala pri úveroch viac ako 6500 eur s dobou splatnosti od\n5 do 10 rokov hodnotu 8,80 %. Z vyššie uvedených dôvodov nie je podľa názoru žalovaného postup\nžalobcu pri určovaní priemernej RPMN správny, keďže pri určovaní priemernej RPMN vychádza z § 1\nods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a teda z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery\nnákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských\núverov. Údaj, ktorý žalobca uviedol ako priemernú hodnotu RPMN, t. j. 8,73 %, je rozhodujúci z hľadiska\nposudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok tejto hodnoty.\nŽalobcom uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je údajom, ktorý podľa\n§ 1 ods. 4 nariadenia vlády slúži na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a\nnariadenia vlády. Nesprávny údaj o priemernej RPMN má za následok absenciu údaja o priemernej\nRPMN, čo v konečnom dôsledku znamená, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo potvrdil vo\nsvojom rozhodnutí zo dňa 25.7.2018 sp. zn. 7Co/161/2018 Krajský súd v Žiline, kde uviedol nasledovný\nprávny názor: „Osobitná úprava spotrebiteľských úverov je vo svojich ustanoveniach striktná a prísna,\npokiaľ požaduje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie všetkých\nobligatórnych náležitostí vymienených expressis verbis ustanovením § 9 ods. 2 písm. a) - y) zákona\nč. 129/2010 Z. z., pričom neuvedenie, resp. aj nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné\nuvedenie niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci\nzo zákona, konkrétne z ustanovenia\n§ 11 ZoSÚ akoby v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý vôbec.“\nÚdaj o RPMN by mal byť v rovnakej výške ako odplata, čo podľa názoru žalovaného potvrdzuje rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 8.6.2021, sp. zn. 6CoCsp/59/2020: „Podľa názoru odvolacieho\nsúdu výšku odplaty najlepšie vyjadruje RPMN, zahrňujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so\nspotrebiteľským úverom, a teda nie ročná úroková sadzba, ako to prezentuje žalobca počas celého\nkonania, a to vzhľadom na to, že do odplaty nie sú zahrnuté len úroky, ale aj rôzne poplatky. Pre lepšiu\nzrozumiteľnosť odvolací súd konštatuje, že v prípade uvedených troch pojmov - RPMN, úrok, odplata,\nide o navzájom sa prelínajúce veličiny, z ktorých RPMN\n(v prejednávanej veci\n24,10 %) predstavuje odplatu (RPMN = odplata) a zároveň v sebe zahŕňa aj zmluvný úrok (ktorý v\nprejednávanej veci predstavuje 21,61 %).“ Zmluva podľa názoru žalovaného obsahuje nesprávny údaj o\nodplate, ktorý nie je totožný s RPMN. Žalovaný poukázal na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nUviedol že, v prípade, že Krajský súd vyhodnotí poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný\nbol povinný uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru a preto v čase vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti úveru žalovaný nebol v omeškaní, čo má za následok neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže splátka istiny bola vo výške\n278,13 eur (26 700/96 = 278,13 eur), teda aj z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky pre platné\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti a preto došlo k postúpeniu tzv. živého úveru pred termínom konečnej\nsplatnosti úveru. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.7.2024, v ktorom\nuviedol, že v súvislosti so skúmaním bonity má zato, že v uvedenom prípade nemožno konštatovať\nhrubé porušenie povinnosti pôvodného veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,\nnakoľko pôvodný veriteľ náležitým spôsobom skúmal príjem žalovaných (predložením dopytu zo\nsociálnej poisťovne), ich výdavky (zohľadnením paušálnych výdavkov vo výške životného minima)\na peňažných záväzkov (predloženým dopytom do spoločného registra bankových informácií) a po\npreverení uvedených skutočností disponoval pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými\ninformáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovaného a\no jeho schopnosti predmetný úver splácať, a preto je názoru, že pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu\nbonity klienta dostatočne. V tejto súvislosti poukázal na závery vyslovené v uznesení Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 25.10.2022, sp. zn. 15CoCsp/35/2022, podľa ktorých: „Z textu ZoSÚ vyplýva, že\ninformácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a\nto aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej\nschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním\npreukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Za dostatočné sa považujú\niba také informácie o príjmoch a výdavkoch a o rodinnom stave, z ktorých je veriteľ schopný získať\nobjektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu\n\ntakýmito vyššie uvedenými informáciami disponoval, tieto vyhodnotil a prihliadol najmä na okolnosť, že\nz jeho strany došlo k refinancovaniu úverov od predošlých veriteľov, ktoré mali žalovaní v Tatrabanke, a.\ns., a v Prima banke Slovensko, a. s. Refinancovaním došlo k zrušeniu splátok, ktoré vynakladali za už\npredtým poskytnuté úvery od iných subjektov. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si vyžiadal informácie\nz bankového registra žalovaného 1/, ktoré údaje vyhodnocoval a skúmal tak bonitu žalovaných s\nodbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 17 ZoSÚ. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že\nspotrebiteľský úver bol žalovaným poskytnutý za účelom splatenie úverov od predošlých veriteľov, t. j. na\nich refinancovanie. Nemožno sa preto stotožniť s právnym záverom okresného súdu, ktorý konštatoval,\nže žalobca konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď vyhodnotil žalovaných 1/ a 2/\nako spôsobilých na splácanie poskytnutého úveru. Odvolací súd preto zastáva názor, že na základe\ndostatočne zisteného skutkového stavu dospel okresný súd k nesprávnemu skutkovému a právnemu\nzáveru spočívajúcemu v tom, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou pri\nposkytnutí úveru žalovaným. Takéto skutočnosti z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového\nstavu nevyplývajú a následne preto okresný súd nesprávne právne aplikoval § 11 ods. 2 prvá veta\nZoSÚ. V tejto súvislosti je nutné poukázať i na to, že aj samotnému spotrebiteľovi vyplývajú z ust.\n§ 7 ods. 2 ZoSÚ povinnosti, a to poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na\nposúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn.\n1CoCsp/19/2021 z 25.11.2021: „Povinnosti spojené s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k schopnosti\nspotrebiteľa splácať úver súd uvedené v § 7 ods. 1 ZoSÚ (v znení platnom k 07.09.2015) a ukladajú\nveriteľovi (v danom prípade právnemu predchodcovi žalobcu) vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú\nsa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti od začiatku konania poukazoval žalovaný na to, že z listinného\ndôkazu označeného ako súhrnné informácie vyplýva, že v čase uzavretia predmetného úveru, teda\n7.9.2015 bola skúmaná tzv. bonita žalovaného, teda jeho schopnosť splácať predmetný úver na základe\nbankového systému a informácii v ňom obsiahnutých a v závislosti od toho bola vypočítaná aj schopnosť\nžalovaného splácať tento úver v rozsahu platobnej kapacity vo výške 224 eur. Samotné preverovanie\nbonity dlžníka - žalovaného je špecifikované na č. l. 85 v podaní žalobcu. Za týchto okolností možno mať\npodľa názoru žalobcu za preukázané splnenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu pri poskytnutí\npredmetného úveru v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 7.9.2015,\nnakoľko doklad na č. l. 91 a overenie primárnej návratnosti úveru (č. l. 85 spisu) preverovanie tejto bonity\npotvrdzujú. Pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o špecifikácii uvedenej na č. l. 85 a o príjme,\nktorý je v nej uvedený (408 eur), mohol na predloženie takéhoto dokladu žalobcu vyzvať a tieto údaje\nverifikovať, aj keď v zmysle vyššie uvedeného v kombinácii s dokladom na č. l. 91 nie sú v súčasnej\nsituácii závažné pochybnosti o tom, že by právny predchodca žalobcu nebol tieto relevantné okolnosti\nv zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch skúmal.“\n17. Pokiaľ žalovaný namietal nepreukázanie doručenia výzvy podľa ust. 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka a teda neplatné zosplatnenie úveru, nakoľko bol v konaní predložený podací hárok a\nodsledovať priebeh zásielky pod podacím číslom RE127217573SK nie je možné, žalobca uviedol, že\nzásielku podanú na poštovú prepravu cez slovenskú poštu je možné odsledovať na stránke slovenskej\npošty nie viac ako 3 roky spätne. Žalobca mal zato, že predložený podací hárok je dostatočným\ndôkazom na preukázanie, že sa zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovaného a teda žalovaný\nmal možnosť sa s danou zásielkou oboznámiť.\nS uvedeným sa podľa názoru žalobcu\nsúd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR ako aj\nna rozhodnutia krajských súdov. Žalobca podporne poukázal aj na novšiu judikatúru v tejto veci. V\nrozsudku zo dňa 22.5.2024, sp. zn. 25Co/29/2023 Krajský súd v Nitre vyslovil, že: „Odvolací súd\npovažuje za potrebné uviesť, že doručovanie hmotnoprávnych úkonov upravuje ustanovenie § 45 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Podľa neho prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď\njej dôjde. Ide o takzvanú teóriu dôjdenia, ktorá pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné\ndoručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon, ale predpokladá, že prejav vôle dôjde,\nresp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína\nprávny úkon pôsobiť voči adresátovi. Slovným spojením „dostane do jeho dispozičnej sféry“ je potrebné\nrozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa právnym úkonom. Právna teória i súdna\nprax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom,\nale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla\nadresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení\ntakej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom\nzásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho\n\núkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5Cdo/129/2010 a sp. zn. 5Cdo/36/2020). Pre čas dôjdenia prejavu vôle platí, že prejav\nvôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu\nvôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením\nprejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od\ntohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. V danej\nveci bol list označený ako Posledná výzva pred začatím vymáhania celého úveru zo dňa 06.10.2017\ndoručovaný žalovanému doporučenou zásielkou dňa 06.10.2017, teda v rovnaký deň, na adresu T. XXX,\nS. XXX XX R. (č. l. 237), na ktorej adrese je žalovaný prihlásený na trvalý pobyt. Žalovaný vo vzťahu\nk doručeniu tejto výzvy netvrdil ani nepreukazoval žiadne objektívne okolnosti, ako napríklad výkon\npráce v zahraniční, pre ktoré si predmetný list nemohol na uvedenej adrese trvalého pobytu prevziať. V\ntejto výzve bol žalovaný upozornený, že v prípade ďalšieho omeškania bude veriteľ nútený požadovať\nokamžité splatenie celého úveru. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, veriteľ ho vyzval k splateniu\ncelého úveru listom zo dňa 27.12.2017, ktorý bol žalovanému doručovaný dňa 29.12.2017 (podací hárok\nna č. 27). Hoci žalovaný tvrdil a preukázal, že od 27.12.2017 do 12.01.2018 bol pracovne v zahraničí,\nje zrejmé, že v čase jeho návratu úložná doba na pošte, ktorá je 18 dní, ešte neuplynula. Súd prvej\ninštancie správne vyhodnotil, že došlo k účinnému doručeniu tejto listiny, keďže tvrdenie žalovaného, že\nsa na adrese trvalého pobytu nezdržuje, lebo býva u priateľky, nebolo významné, vzhľadom na povinnosť\nžalovaného neodkladne oznámiť zmenu adresy trvalého bydliska či zmenu adresy pre doručovanie,\nktorú povinnosť žalovaný nesplnil. S tvrdením, že žalobca predložil výzvu zo dňa 06.10.2017 podacím\nhárkom bez razítka pošty a bez podpisu zamestnanca pošty zodpovedajúceho za to, čo bolo posielané,\nsa odvolací súd nestotožnil. V oboch prípadoch išlo o podacie hárky väčšieho rozsahu (list č. 65 zo\nsedemdesiatich a list č. 5 zo šiestich), pričom podpis zamestnanca pošty a pečiatka sa nachádzajú\nlen na poslednom liste.\nA tvrdenie, že žalobca nepredložil doručenky s jeho\npodpisom, považoval odvolací súd za účelové, keďže sám žalovaný tvrdil, že zásielky si na adrese\ntrvalého pobytu nepreberal, lebo býval u priateľky. K otázke doručovania odvolací súd tiež poukazuje\nna aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR rozsudok sp. zn. 4Cdo/90/2023, podľa ktorého\nprávny názor odvolacieho súdu, že žalobkyňa nepreukázala, že predmetné výzvy žalovanému ne/\ndoručila, keď neakceptoval podacie hárky o ich podaní na poštovú prepravu na adresu žalovaného,\nktorými žalobkyňa doručovanie výziev preukazovala, nie je správny. Pritom Najvyšší súd vychádzal so\nzáverov rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 a sp. zn. 5Cdo/129/2010, z ktorých\nvyplýva záver, že k účinnému doručeniu nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne\noboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah.“ V uznesení zo dňa 29.4.2024,\nsp. zn. 3CoCsp/16/2023 Krajský súd v Bratislave uviedol, že: „Pokiaľ ide o závery konajúceho súdu\ntýkajúce sa neunesenia dôkazného bremena žalobcu o odoslaní zásielky s výzvou zo dňa 28.02.2019\nvo väzbe na poštový podací hárok a nepreukázania, že sa táto dostala do dispozičnej sféry žalovaného,\nodvolací súd udáva, že obdobnú otázku skúmal Najvyšší súd SR v aktuálnom rozhodnutí,\nsp.\nzn. 4Cdo 90/2023. V ňom sa zaoberal správnosťou úvahy súdov nižších inštancií, podľa ktorej žalobca\npodacími hárkami vzťahujúcimi sa k výzvam podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nepreukázal\nich skutočné doručenie adresátovi, resp. že sa tieto dostali do jeho dispozičnej sféry; inak povedané\nskúmal, či doručenie do dispozičnej sféry adresáta preukázané podacím hárkom spôsobuje účinky\nriadneho doručenia, pokiaľ je adresátom spotrebiteľ. Najvyšší súd SR pritom zdôraznil, že danou otázkou\nsa zaoberal už v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu pod\nR 4/2021 a vyslovil, že ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania\nhmotnoprávnych úkonov. Podľa neho pôsobí prejav vôle voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej\ndôjde.\nV danom prípade sa jedná o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch\nsa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť\nadresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo\nv oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa\ndostane do sféry jeho dispozície, pričom už týmto okamihom začína pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.\nSlovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych\npredpisov, ale je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej\nadresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné\nprevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy nadobudol adresát\nhmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné,\naby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu\nmožnosť spoznať jeho obsah (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 129/2010).\nV ďalšom dovolací súd upriamil pozornosť i na iné jeho rozhodnutie, sp. zn. 2Sžf 8/2009, podľa\n\nktorého je na účastníkovi konania (podľa C.s.p. na strane sporu - pozn. odvolacieho súdu), aby\npreukázal odoslanie podania súdu, či už podacím lístkom, predložením druhopisu podania s potvrdením\npodateľne súdu o prevzatí zásielky doručenej osobne, predložením výpisu z elektronickej pošty o\nodoslaní zásielky alebo predložením telefaxového potvrdenia o bezchybnom odoslaní podania spolu s\npotvrdením, že podanie bolo odoslané príslušnému súdu s výsledkom doručenia, ako i na rozhodnutie,\nsp. zn. 5Obdo/2/2017, v otázke splnenia povinnosti doručiť pozvánku na zhromaždenie spoločnosti s\nručením obmedzeným druhej sporovej strane (žalobcovi) pomocou podacieho lístka, ustáliac, že táto\nsa dostala do sféry jej dispozície a strana mala tak vytvorenú možnosť sa valného zhromaždenia\nzúčastniť. Vzhľadom na závery vyplývajúce z označených rozhodnutí Najvyšší súd SR vyhodnotil právny\nnázor odvolacieho súdu, že žalobca nepreukázal doručenie výziev (podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka), keď neakceptoval podacie hárky o ich podaní na poštovú prepravu na adresu žalovaného,\nktorými preukazoval ich doručenie, za nesprávny.\nS poukazom na vyššie prijaté závery\nNajvyššieho súdu SR, ktoré možno plne aplikovať i na preskúmavanú vec, je odvolací súd toho názoru,\nže žalobca predložením podacieho hárka vo vzťahu k doručovaniu výzvy zo dňa 28.02.2019 v spojení\nso skutkovým tvrdením o jeho podaní na poštovú prepravu dňa 01.03.2019 (č. l. 133), ktoré žalovaný\nrelevantným a účinným spôsobom nesporoval, preukázal, že predmetná výzva sa dostala do sféry\ndispozície žalovaného a tento sa s ňou mohol oboznámiť; z poštového podacieho hárku pritom vyplýva,\nže právny predchodca žalobcu doručoval zásielku s predmetnou výzvou prostredníctvom pošty na meno\nžalovaného a na adresu jeho bydliska podľa úverovej zmluvy, ktoré okolnosti žalovaný v priebehu\nkonania nesporoval. Žalovaný pritom (a to treba zdôrazniť) relevantným spôsobom nespochybnil, že by\nsa predmetná zásielka z určitého dôvodu nedostala (nemohla dostať) do sféry jeho dispozície, resp. že\nby sa na doručovacej adrese nezdržiaval. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel v odôvodnení napadnutého\nrozsudku k odlišným právnym záverom a vyhodnotil poštový podací hárok predložený žalobcom za\nnepostačujúci na preukázanie doručovania zásielky s výzvou zo dňa 28.02.2019 žalovanému (do sféry\njeho dispozície), v dôsledku čoho nemal za preukázané splnenie podmienok pre platné predčasné\nzosplatnenie úveru ku dňu 09.04.2019 a následne ani pre platné postúpenie žalovanej pohľadávky\nna žalobcu (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.), treba tieto považovať za chybné a zamietnutie\nžaloby žalobcu z tohto dôvodu za nesprávne.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n29.04.2024, sp. zn. 3CoCsp/16/2023: „Pokiaľ ide o závery konajúceho súdu týkajúce sa neunesenia\ndôkazného bremena žalobcu o odoslaní zásielky s výzvou zo dňa 28.02.2019 vo väzbe na poštový\npodací hárok a nepreukázania, že sa táto dostala do dispozičnej sféry žalovaného, odvolací súd\nudáva, že obdobnú otázku skúmal Najvyšší súd SR v aktuálnom rozhodnutí, sp. zn. 4Cdo 90/2023. V\nňom sa zaoberal správnosťou úvahy súdov nižších inštancií, podľa ktorej žalobca podacími hárkami\nvzťahujúcimi sa k výzvam podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nepreukázal ich skutočné doručenie\nadresátovi, resp. že sa tieto dostali do jeho dispozičnej sféry; inak povedané skúmal, či doručenie\ndo dispozičnej sféry adresáta preukázané podacím hárkom spôsobuje účinky riadneho doručenia,\npokiaľ je adresátom spotrebiteľ. Najvyšší súd SR pritom zdôraznil, že danou otázkou sa zaoberal už v\nrozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu pod R 4/2021 a vyslovil, že\nustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov.\nPodľa neho pôsobí prejav vôle voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade\nsa jedná o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné\ndoručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných\nhmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva\npredpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho\ndispozície, pričom už týmto okamihom začína pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie\n„dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov, ale je\nním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym\núkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného\nhmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu\nobjektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát\nskutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať\njeho obsah (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 129/2010). V ďalšom dovolací\nsúd upriamil pozornosť i na iné jeho rozhodnutie, sp. zn. 2Sžf 8/2009, podľa ktorého je na účastníkovi\nkonania (podľa C.s.p. na strane sporu - pozn. odvolacieho súdu), aby preukázal odoslanie podania súdu,\nči už podacím lístkom, predložením druhopisu podania s potvrdením podateľne súdu o prevzatí zásielky\ndoručenej osobne, predložením výpisu z elektronickej pošty o odoslaní zásielky alebo predložením\ntelefaxového potvrdenia o bezchybnom odoslaní podania spolu s potvrdením, že podanie bolo odoslané\npríslušnému súdu s výsledkom doručenia, ako i na rozhodnutie, sp. zn. 5Obdo/2/2017, v otázke splnenia\n\npovinnosti doručiť pozvánku na zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným druhej sporovej\nstrane (žalobcovi) pomocou podacieho lístka, ustáliac, že táto sa dostala do sféry jej dispozície a strana\nmala tak vytvorenú možnosť sa valného zhromaždenia zúčastniť. Vzhľadom na závery vyplývajúce\nz označených rozhodnutí Najvyšší súd SR vyhodnotil právny názor odvolacieho súdu, že žalobca\nnepreukázal doručenie výziev (podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), keď neakceptoval podacie\nhárky o ich podaní na poštovú prepravu na adresu žalovaného, ktorými preukazoval ich doručenie, za\nnesprávny. S poukazom na vyššie prijaté závery Najvyššieho súdu SR, ktoré možno plne aplikovať i na\npreskúmavanú vec, je odvolací súd toho názoru, že žalobca predložením podacieho hárka vo vzťahu\nk doručovaniu výzvy zo dňa 28.02.2019 v spojení so skutkovým tvrdením o jeho podaní na poštovú\nprepravu dňa 01.03.2019 (č. l. 133), ktoré žalovaný relevantným a účinným spôsobom nesporoval,\npreukázal, že predmetná výzva sa dostala do sféry dispozície žalovaného a tento sa s ňou mohol\noboznámiť; z poštového podacieho hárku pritom vyplýva, že právny predchodca žalobcu doručoval\nzásielku s predmetnou výzvou prostredníctvom pošty na meno žalovaného a na adresu jeho bydliska\npodľa úverovej zmluvy, ktoré okolnosti žalovaný v priebehu konania nesporoval. Žalovaný pritom (a\nto treba zdôrazniť) relevantným spôsobom nespochybnil, že by sa predmetná zásielka z určitého\ndôvodu nedostala (nemohla dostať) do sféry jeho dispozície, resp. že by sa na doručovacej adrese\nnezdržiaval. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel v odôvodnení napadnutého rozsudku k odlišným právnym\nzáverom a vyhodnotil poštový podací hárok predložený žalobcom za nepostačujúci na preukázanie\ndoručovania zásielky s výzvou zo dňa 28.02.2019 žalovanému (do sféry jeho dispozície), v dôsledku\nčoho nemal za preukázané splnenie podmienok pre platné predčasné zosplatnenie úveru ku dňu\n09.04.2019 a následne ani pre platné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu (§ 17 ods. 1 zákona\nč. 129/2010 Z. z.), treba tieto považovať za chybné a zamietnutie žaloby žalobcu z tohto dôvodu za\nnesprávne.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.8.2023, sp. zn. 10CoCsp/17/2023:\n„Rozhodovacia prax súdov ani konštantná judikatúra nespochybňuje dôkaznú hodnotu podacieho\nhárku, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že podací hárok je spôsobilým dôkazným\nprostriedkom na preukázanie doručovania, t. j. podania obálky na poštovú prepravu od konkrétneho\nodosielateľa konkrétnemu adresátovi, ktorí sú na podacom hárku označení ich identifikačnými údajmi\nvrátane adresy ich sídla, resp. pobytu. Z podacieho hárku je zistiteľný dátum podania predmetnej\nzásielky na poštovú prepravu na konkrétnej pošte, ktorou bolo podanej zásielke pridelené konkrétne\npodacie číslo, na základe ktorého možno po istú dobu pohyb predmetnej zásielky sledovať, a to až\npo jej doručenie určenému adresátovi, resp. až po moment, kedy sa predmetná zásielka dostala do\njeho dispozičnej sféry, t. j. kedy bola uložená na jej prevzatie. Na základe podacieho čísla je možné\nna verejne dostupných webových stránkach poštového podniku (resp. i iného doručovateľa) zistiť, či\npredmetná zásielka bola prevzatá v odbernej lehote alebo bola z dôvodu jej neprevzatia odoslaná\nspäť jej odosielateľovi. Výpovedná hodnota podacieho hárku, ktorý je v podstate potvrdením o podaní\nzásielky na jej poštovú prepravu a o jej doručovaní, sa vzťahuje len na údaje na podacom hárku\nuvedené (najmä určenie osôb odosielateľa a adresáta, dátumu podania, miesta podania, hmotnosti\nzásielky, potvrdenie podania zásielky s označením pracovníka príslušnej pošty, ktorý zásielku prijal),\nnevzťahuje sa však na obsah samotnej zásielky. Hoci z podacieho hárku nie je zistiteľné, čo je obsahom\nzásielky danej na poštovú prepravu, ani to aký je obsah doručovanej písomnosti, niet žiadneho dôvodu\nspochybňovať tvrdenie odosielateľa o obsahu doručovanej zásielky, a to až do tej doby, kým sa toto\ntvrdenie v dôsledku jeho rozporovania (popretia) adresátom prevzatej zásielky stane tvrdením sporným a\nnepreukázaným. V posudzovanej veci sa tak nestalo. Naviac v dôsledku toho, že podľa tvrdenia žalobcu\nsi žalovaný predmetné zásielky reálne neprevzal, žalovaný ani nemá možnosť úspešne rozporovať\nich obsah... V danom spore žalobca podacími hárkami preukázal odoslanie predmetných notifikácii\nžalovanému, a preto v zmysle platnej judikatúry je potrebné takýto postup považovať za dostatočný v\nsúvislosti s preukázaním doručovania označených písomnosti... Podľa predložených podacích hárkov sa\npredmetné notifikácie dostali do dispozičnej sféry žalovaného, a teda uvedená podmienka bola splnená.\nOdvolací súd má za to, že v prípade preukazovania doručovania notifikácii nie je potrebné postupovať\nprísne formalisticky, preto postačuje predloženie podacieho hárku, z ktorého vyplýva, že notifikácia bola\nžalovanému zasielaná a doručovaná (bez ohľadu na jej faktické doručenie). V danej veci porovnávajúc\ndátum uvedený na samotných notifikáciách a dátum podania zásielok na poštovú prepravu je dôvodné sa\ndomnievať, že právny predchodca žalobcu podal na poštovú prepravu práve ním označené notifikácie.“\n18. V súvislosti so zosplatnením úveru žalovaný poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so\nsplnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych\ndní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na\núhradu omeškaných splátok, a to výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.12.2018. Podľa uznesenia\n\nNajvyššieho súdu SR z 27.9.2023, sp. zn. 9Cdo/165/2022: „Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve\nna úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať\nza výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno\npohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku.\nZ výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k\npostúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia\npohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku\nokrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred\npostúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej\nsplatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“\n19. K ďalším námietkam žalovaného (priemerná RPMN, RPMN) sa už žalobca vyjadril v priebehu\nkonania. Ide o opakované námietky zo strany žalovaného, s ktorými sa podľa názoru žalobcu\ndostatočne vysporiadal súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný navrhol, aby konajúci súd\npotvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.\n20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.9.2024 uviedol, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre\nplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka,\nnakoľko ani predžalobná upomienka a ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti neuvádzajú\npre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a preto sú\ntieto úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné právne úkony pre neurčitosť.\nUvedené potvrdil vo svojom aktuálnom rozhodnutí Krajský súd Bratislava zo dňa 21.8.2024, sp. zn.\n2CoCsp/16/2024 nasledovne: „Odvolací súd však dodáva aj, že v danej veci nie je ani riadne preukázané\nzosplatnenie úveru, pred postúpením pohľadávky. Pritom postúpiť možno v zmysle ust. § 17 z. č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského\núveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského\núveru. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej\npohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto\nprávo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa ust. § 53\nods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník\nuplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky\na keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z\npredložených výziev, ktoré boli vykonané zo strany pôvodného veriteľa nie je zrejmé, od omeškania\nktorej splátky započal proces vedúci k možnosti zosplatnenia celého úveru. Nie je potom možné zo strany\nsúdu posúdiť, či došlo k dodržaniu postupu podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. V spise na č.\nl. 80 sa síce nachádza akási tabuľka splátok, avšak ani z nej nie je zrejmé a nedá sa určiť, pre omeškanie\nktorej splátky bolo uplatnené právo na zosplatnenie úveru. Teda nedá sa posúdiť, či boli dodržané lehoty\nv ktorých je možné zosplatnenie uplatniť. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, v ktorom sa uvádza:\" pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je\ni ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej\nsplátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne\nupozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti\ns úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého\nvyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie\nniektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky\na že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto\npráva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená\ntým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo\nvyužije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho\nzákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť\nnajneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo\nstrany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a\n§ 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení\npresne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Žalovaný\nkonštatoval, že pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa vyžaduje, aby veriteľ v\nzákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie\ntohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým,\n\nže veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo\nvyužije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky,\nktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie\nuplatniť, inak jeho právo zaniká. Keďže výzva ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru\nneuvádzajú, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, súd ani z\ndostupných údajov nie je schopný overiť, či došlo k splneniu podmienok definovaných v § 53 ods. 9\na § 565 Občianskeho zákonníka, keď dlžník musí byť pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v\nomeškaní najmenej 3 mesiace, keď zároveň v tejto lehote musí byť dlžníkovi zo strany veriteľa doručená\nnotifikácia s lehotou 15 dní na zaplatenie tak, aby 15-dňová lehota na zaplatenie uplynula v rámci 3mesačnej lehoty. Pokiaľ nie je objektívne možné na základe žalobcom uskutočnených úkonov overiť,\nči žalobca bol v omeškaní 3 mesiacov, keď v tomto časovom úseku mala byť uskutočnená výzva v\nzmysle\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, o to viac nie je možné očakávať od žalovaného,\nspotrebiteľa bez právneho vzdelania, aby k takémuto overeniu dospel. Až po splnení týchto podmienok\nmôže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru. V žalobe absentujú skutkové tvrdenia, v zmysle ktorých by\nsúd mohol overiť splnenie podmienok pre okamžité zosplatnenie úveru, keď ani zo žaloby, ani z iných\nvyjadrení žalobcu uskutočnených v konaní nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej konkrétnej splátke žalobca po\nsplnení zákonných podmienok mal pristúpiť k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Cieľom povinnosti\ntvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno\nspočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti\nprináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov\nnavrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne\nsplnil svoju dôkaznú povinnosť. Žalovaný v konaní namietal platnosť okamžitého zosplatnenia žalobcu,\nnapriek tomu žalobca neprodukoval relevantné skutkové tvrdenia v zmysle vyššie uvedeného. Sporové\nkonanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom,\nže tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Povinnosť\nstrany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na\nprotistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s\nprincípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v\nsporovom konaní. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 11.6.2019,\nsp. zn. I. ÚS 246/2019,\nvšeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany\npoprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu\ntvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl.\n8 C.s.p. - procesné povinnosti a procesné bremená). Vyššie uvedené uviedol vo svojom rozhodnutí\nKrajský súd Žilina zo dňa 1.2.2024, sp. zn. 2Csp/13/2023.\n21. Pokiaľ žalobca uviedol, že v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy\no úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú, žalovaný bol toho názoru, že z dôvodu\nneurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba vysloviť neplatnosť výzvy\na okamžitého zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako\nho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako\ncelok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok\na to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 C.s.p., ktorou žalobou žalobca uplatnil\nsvoj nárok ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a\nnepremlčaných splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým\nporiadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu\n(§ 216 C.s.p.), keď aj zmena\nprípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu (ktorá zmena ani nenastala) by predstavovala zmenu\nžaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 C.s.p.).\nKeďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok\nnemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o\nodlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Uvedený potvrdil Krajský súd Žilina vo svojom\nrozsudku zo dňa 31.7.2023, sp. zn. 10CoCsp/14/2023: „K námietke sťažovateľa, že v žalobe výslovne\nneuviedol právny dôvod uplatneného nároku odvolací súd dodáva, že žalobca v piatom odseku bodu\nč. II odôvodnenia návrhu uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného\nžalobca vyhlásil dňa 18.06.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom\nrozsahu. Uvedené žalobca následne rozvádza tak, že podľa bodu 7.4 úverovej zmluvy ku dňu účinnosti\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej\nzmluvy je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného\nsplatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t. j. klient je povinný zaplatiť\n\núroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.\nZ\nuvedeného je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoj nárok z predčasne zosplatneného úveru. Žalobca\nzároveň v odvolaní nerozporoval skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že z jeho strany nedošlo viac\nnež 15 dní pred uplatnením predmetného práva k upozorneniu spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva,\nčo predstavuje jednu z dvoch kumulatívnych podmienok pre splatnosť celej pohľadávky podľa § 53\nods. 9 OZ. K argumentu žalobcu, že ak súd dospel k záveru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\núveru nebolo v súlade s § 53 ods. 9 OZ a bolo neúčinné, mal vychádzať z pôvodného dojednania\nobsiahnutého v úverovej zmluve o plnení dlhu v splátkach žalobcovi priznať plnenie z jednotlivých už\nsplatných a ešte nepremlčaných splátok odvolací súd dodáva, že jednou z podstatných náležitostí žaloby\npodľa § 132 ods. 1 CSP je povinnosť tvrdenia, z ktorého má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku\ntak, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Keďže žalobca svoj nárok vymedzil ako plnenie\nz predčasne zosplatného úveru, súd nemôže v takom prípade rozhodovať o nároku vyplývajúcom zo\nsplatnosti konkrétnych splátok v rozmedzí od 11.11.2019 do 10.10.2022 v celkovej výške 3 240,00,Eur. Návrh žalobcu, ktorým sa domáha zmeny/doplnenia/podstatnej zmeny uplatneného nároku treba\nposudzovať ako zmenu žaloby podľa § 140 a nasl. CSP kedy žalobca (i) návrhom rozširuje svoje\nuplatnené právo, (ii) návrhom uplatňuje iné právo alebo (iii) dôjde k podstatnej zmene alebo doplneniu\nrozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Ak by prvoinštančný súd rozhodol o nároku vymedzenom\nv odvolaní bez pripustenia zmeny žaloby, išlo by o prekročenie návrhu a porušenie dispozičného\nprincípu civilného sporového konania.“ Prekročenie návrhu a porušenie dispozičného princípu civilného\nsporového konania Krajský súd v Žiline v rozhodnutí zo dňa 30.4.2024, sp. zn. 11CoCsp/12/2024\npreukazuje právnym názorom Najvyššieho súdu SR nasledovne: „Z uvedených dôvodov pri viazanosti\nsúdu skutkovými tvrdeniami strán sporu (pri konštatovaní neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\núveru) nie je možné vysloviť záver o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Uvedený záver nachádza oporu aj\nv aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý v skutkovo obdobnom prípade vyslovil\nzáver, že „...Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že\nodvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec\nňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený\nv žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy,\naká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila,\nže došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj\ndôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací\nsúd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej\naktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal\nčasť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§\n216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“,\nčím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“ (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021\nzo dňa 12.02.2024).“\n22. Žalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval, že vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky\npre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predžalobnú upomienku ako aj oznámenie o vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony a preto keďže v čase postúpenia\npohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru čo je v rozpore\ns ustanovením § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky\nje neplatný právny úkon v zmysle\n§ 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda v konečnom\ndôsledku nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.\n23. Žalovaný tiež tvrdil, že zo strany žalobcu nebolo preukázané doručenie listu označeného ako „Vec:\nUpozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, keďže poštový podací hárok bez pečiatky a\npotvrdenia Slovenskej pošty nepreukazuje odoslanie ani doručenie tohto listu a zároveň keďže list\noznačený ako „Vec: Výzva na úhradu dlžnej sumy“ neobsahuje žiadnu zmienku o možnosti postúpiť\npohľadávku, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový\nsubjekt v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú\nlegitimáciu. Uvedené potvrdil vo svojom rozsudku Krajský súd v Bratislave zo dňa 21.8.2024, sp. zn.\n2CoCsp/16/2024 nasledovne: „Odvolací súd v intenciách danej veci poukazuje pri otázke posúdenia\nvýzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn.\n2Cdo/266/2020, v ktorom rozhodnutí sa riešila otázka, či výzvu, ktorou sa zároveň vyhlasuje okamžitá\nsplatnosť pohľadávky možno považovať za výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom\nnajvyšší súd dospel k záveru, že: „Z uvedeného je tak zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené,\n\naby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v\nomeškaní s o splnením č o len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o\nvyhlásení mimoriadnej splatnosti\n(č. l. 18 a 19 spisu) síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre\nprípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne\nje predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92\nods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej\nklient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej\nzmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v\nzmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ V danej veci je zrejmé, ako ustálil aj súd prvej inštancie, že bola\nvykonaná výzva zo dňa 10.01.2020 zo strany banky (pôvodného veriteľa), v ktorej oznamuje vyhlásenie\npredčasnej splatnosti úveru. V danej výzve nie je žiadna zmienka o možnosti postúpiť pohľadávku.\nOdvolací súd v intenciách vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR má za to, že danú\nvýzvu nemožno považovať za výzvu banky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď primárnym\na jediným predmetom danej výzvy je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko ide o zákonné\npodmienky postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou, pri ich porušení právny úkon\npostúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto v zmysle § 39 a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka\ntakýto úkon neplatný. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne\npovinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky\nplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným\nustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok. Keďže 6 2CoCsp/16/2024 žalobca v\nkonaní nepreukázal splnenie jednej zo zákonných podmienok na platné postúpenie pohľadávky, a to\nodoslanie a doručenie predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi - žalovanej a to výzvy v zmysle\nust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je potrebné vysloviť ten právny záver, že od predmetnej zmluvy\no postúpení pohľadávky nemôže žalobca v súdenej veci odvodzovať svoju aktívnu legitimáciu, čo je\ndôvodom na zamietnutie žaloby.“\n24. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že\nžalobu v celom rozsahu zamietne.\n25. Žalobca regaoval podaním doručeným súdu dňa 7.10.2024, v ktorom v súvislosti s náležitosťami\nzosplatnenia a výzvy poukázal na znenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Uviedol,\nže podľa čl. 4 ods. 4.6 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.12.2017: „V prípade riadneho\nnesplácania úveru je banka oprávnená: (i) vyhlásiť úver za predčasne splatný.“ Zároveň žalobca\npoukázal na vyššie citované ustanovenia, z ktorých vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\nje potrebné, aby 1. bola táto možnosť dohodnutá, 2. aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné\nsplátky, 3. musí byť na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upozornený v lehote nie kratšej\nako 15 dní pred uplatnením tohto práva. Namietal, že vyššie citované zákonné ust. nehovoria o\ntom, že by bolo potrebné dohodu o možnosti zosplatnenia výzvy koncipovať tak, že by kopírovala\nzákonné ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Tento názor nevyplýva zo žiadneho zákonného ust.\nZákon hovorí výlučne o povinnosti dodržať postup podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\nŽalobca ďalej uviedol, že výzva pred zosplatnením úveru a samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\nnemusia obligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti. Takáto obsahová náležitosť týchto listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.\nExistenciu takejto povinnosti žalobca odmieta. Povinnosť informovať dlžníka o splátke, pre ktorú došlo\nk vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nemožno nájsť v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré\nhovorí o povinnosti upozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom od tohto\nupozornenia do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí uplynúť minimálne 15 dní a zároveň o\ntom, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí byť dlžník v omeškaní minimálne tri mesiace,\nv ust. § 565, ktoré hovorí výlučne o povinnosti predčasnú splatnosť dohodnúť a ani v ust. 103\nObčianskeho zákonníka, ktoré hovorí výlučne o osobitnom okamihu, od ktorého začne plynúť premlčacia\ndoba. Na tomto mieste dal do pozornosti skutočnosť, že okamih začiatku plynutia premlčacej doby\nv prípade sporu určuje vecne a miestne príslušný súd a nie veriteľ (napríklad označením splátky v\nlistine, ktorú zasiela dlžníkovi). Pri bližšom pohľade na sporné zákonné ust. je nepochybne zrejmé,\nže ich účelom je snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu.\nTú realizuje cez zákaz žiadať zaplatenie celého zostatku dlhu pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa,\nzakotvením povinného omeškania trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy veriteľ žiada zaplatenie\ncelého zostatku úveru a tiež cez povinnosť veriteľa o úmysle žiadať zaplatenie celého zostatku úveru\nspotrebiteľa informovať, a tým spotrebiteľovi umožniť mu v lehote nie kratšej ako 15 dní vzniknutý\n\ndlh uhradiť a vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru. Účelom uvedených zákonných ustanovení\nje snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu a možnosť\nvyhnúť sa vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uhradením omeškaných splátok. Uvádzaním splátky, pre\nktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nedôjde k naplneniu účelu zákona. Ide výlučne o\nsnahu žalovaného navodiť dojem, že postupca nekonal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade so\nzákonom, hoci tak nepochybne konal. Žalobca tiež pripomenul, že Občiansky zákonník vo všeobecnosti\nvychádza zo zásady bezformálnosti právnych úkonov. Výnimku zo zásady bezformálnosti predstavujú\nosobitné zákonné ustanovenia, ktoré pre niektoré právne úkony prikazujú dodržanie určitej formy a\nobsahových náležitostí. Citované ustanovenia neukladajú veriteľovi v prípade vyhlásenia úveru za\npredčasne splatný uviesť pre neuhradenie, ktorej splátky tak učinil. Preto je potrebné uzavrieť, že\ntakáto náležitosť neexistuje. Žalobca v tejto súvislosti poukázal tiež na aktuálnu rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu SR (napr. uznesenie zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesenie zo dňa\n15.12.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesenie zo dňa 29.11.2023, sp. zn. 7Cdo/26/2023, uznesenie\nzo dňa 31.5.2023, sp. zn. 6Cdo/87/2023, uznesenie zo dňa 12.7.2023, sp. zn. 1Cdo/148/2022), ktorá\njednoznačne určila, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť možno pre neuhradenie splátky, ktorá vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako\njedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca ďalej uviedol, že špecifikácia splátky, pre ktorú\ndošlo k zosplatneniu, by bola, prihliadnuc na vyššie citované rozhodnutia najvyššieho súdu navyše\nnadbytočná - keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu jasne vyplýva, že vždy môže ísť\nlen o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky - a teda veriteľ si nemôže „vybrať“ pre nesplnenie\nktorej splátky toto právo uplatňuje. Uvedené sa už napokon pretavilo aj do judikatúry Najvyššieho\nsúdu SR, keď podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.1.2024, sp. zn. 1Cdo/123/2022 vyplýva,\nže: „Veriteľ má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane\ndo omeškania aspoň tri mesiace. Premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nemôže závisieť od\nvôle veriteľa (teda od toho, či právo vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu využije už v prvý deň\nalebo až v 30. deň po naplnení zákonných predpokladov). Podstata ustanovenia $ 103 druhej vety\nObčianskeho zákonníka (dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby\nodlišne od všeobecného pravidla actio nata, ustanoveného v $ 101) je v tom, že plynutie premlčacej doby\nby nemalo byť výlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať\nmožnosť uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to,\nkedy toto právo využije. Napokon, toto právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej\nsplátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch\nmesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený\ndlh... Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,\npre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.\nŽiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací\nsúd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá\nvyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie\ntakejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie\nrelevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym\nkonštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak,\ntreba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade\nso zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 drubej vety Občianskeho zákonníka je potrebné\npredpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace\npo splatnosti.“\n26. V súvislosti s tvrdeniami ohľadom podacieho hárku žalobca zastával názor, že predložené poštové\npodacie hárky sú dostatočným dôkazom o riadnom odoslaní zásielky. Podľa rozhodnutia Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 14.12.2023, sp. zn. 2CoCsp/21/2023: „Pokiaľ ide o námietku žalovanej vo vzťahu\nk splneniu podmienok pre zosplatnenie úveru, určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ a jej doručeniu do\ndispozičnej sféry žalovanej, odvolací sa stotožňuje so záverom prijatým súdom prvej inštancie. Aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu boli podmienky pre zosplatnenie úveru splnené, preto vyhlásenie predčasnej\nsplatnosti úveru považuje za platné. V konaní bolo preukázané, že v dôsledku neplnenia splátok riadne a\nvčas pôvodný veriteľ upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru výzvou označenou ako ,,Tretia\nupomienka - pokus o zmier“ zo dňa 30.5.2019, ku ktorej žalobca predložil poštový podací hárok ako aj\nvýstup z internetovej stránky Slovenskej pošty na sledovanie zásielky, podľa ktorého bola táto upomienka\nžalovanej preukázateľne doručená dňa 4.6.2019.\nO skutočnosti, že ide o tretiu upomienku\nsvedčí kód v ľavom dolnom rohu upomienky, ktorý je zhodný s kódom vytlačeným v pravom dolnom rohu\n\nna poštovom podacom hárku.\nZ uvedeného reťazca daného kódu je možné stotožniť\ntúto upomienku na základe označenia UPOMIE3. Pokiaľ žalovaná namietala, že na podacom hárku nie\nje pečiatka pošty ani podpis zamestnanca odvolací súd konštatuje, že z vyhotovenia podacieho hárku je\nzrejmé, že tento bol zadávaný elektronicky na webovej stránke pošty, preto nie je možné, aby obsahoval\npečiatku pošty, či podpis zamestnanca pošty. Vo vzťahu k námietke neurčitosti výzvy podľa\n§ 53\nods. 9 OZ odvolací súd zdôrazňuje, že z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ nevyplýva obsahová požiadavka\npre daný právny úkon (výzvu) spočívajúca v povinnosti veriteľa uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou\nsa spotrebiteľ dostal do omeškania, resp. pre ktorú splátku veriteľ zamýšľa právo podľa § 565 OZ\nuplatniť. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým\n(účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva\nlen jedna obsahová požiadavka pre daný právny úkon, a to upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie\npráva podľa\n§ 565 OZ. Ďalšími požiadavkami, avšak nie obsahovými, ale čo\ndo naplnenia zákonných lehôt, je oprávnenie uplatniť právo až po uplynutí troch mesiacov odo dňa\nomeškania s úhradou tej ktorej splátky a realizácia spomenutého upozornenia najmenej 15 dní pred\nvyužitím práva podľa § 565 OZ (zosplatnením úveru). Výslovnou zákonnou obsahovou požiadavkou nie\nje ani výzva na zaplatenie omeškaných splátok, avšak v praxi je bežné, že veriteľ týmto právnym úkonom\nupozorní spotrebiteľa na omeškanie, vyzve na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho upozorní,\nže v prípade, ak omeškané splátky neuhradí, bude oprávnený úver zosplatniť. Jedinou zákonnou\nobsahovou požiadavkou je však len upozornenie spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru. Pôvodný\nveriteľ úver zosplatnil a žalovanú vyzval na zaplatenie zostatku dlžnej sumy v celku listom označeným\nako ,,Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 9.7.2019, ktorá bola\nžalovanej preukázateľne doručená do jej dispozičnej sféry dňa 15.7.2019 a žalovaná túto prevzala dňa\n22.7.2019. Za účinné doručenie, teda dôjdenie do dispozičnej sféry žalovanej odvolací súd považuje\ndeň uloženia zásielky na pošte (nie deň kedy si zásielku reálne žalovaná prevzala), nakoľko v tento deň\nbolo žalovanej vhodené oznámenie o uložení zásielky na pošte do schránky, čím nadobudla vedomosť\na mala objektívnu možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu sp.\nzn. 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020).“\n27. K ďalším namietaným skutočnostiam sa už žalobca vyjadril v predchádzajúcich konaniach a naďalej\nna nich zotrval. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\n28. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379,\n§\n380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom\nby bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani\ndôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.\n29. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\núveru (27.12.2018) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže\ndodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením\nsplátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\n30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\núveru (27.12.2018) ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre\nnesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže\nveriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n31. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu postúpenia pohľadávky\n(20.4.2022) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže\npreviesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami\ns ňou spojenými a\na) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku\nalebo pobočku zahraničnej banky, a\nb) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru\nalebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.\n\n32. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru\n(27.12.2018) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite\ndlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku\nvoči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju\npohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to\naj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len \"postupník\"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté\npravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu\n87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného\npredpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred\npostúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v\ncelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením\nčo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol\njeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať\npostupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných\nzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok\na v rozsahu ustanovených týmto zákonom.\n33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n34. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že právny predchodca\nžalobcu (Poštová banka, a.s., teraz 365.bank a.s.) a žalovaný\n(so spoludlžníkmi)\nuzavreli dňa 20.12.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pri posúdení ktorej je potrebné aplikovať zákon\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy. Rovnako nebolo sporné,\nže na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky\nvo výške 26 700 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že Poštová banka, a.s. listom zo dňa\n26.11.2018 oznámila žalovanému, že ku dňu 26.11.2018 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy\no úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške vo výške 1 739,38 eur a vyzvala ho na\nzaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní s upozornením, že v opačnom prípade je banka\noprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať od žalovaného úhradu celej úverovej pohľadávky\na listom zo dňa 27.12.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27.12.2018. Následne zmluvou\no postúpení pohľadávky zo dňa 20.4.2022 postúpila pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy na žalobcu\n(o návrhu na zmenu žalobcu v konaní rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.6.2022, č. k.\n6Csp/40/2020-171).\n35. Prvoinštančný súd správne postupoval, ak posudzoval zmluvný vzťah vzniknutý medzi právnym\npredchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý bolo potrebné aplikovať príslušné\nustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia\nzmluvy (predovšetkým § 53 ods. 9 a § 565). Zároveň správne aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a ust. § 92 ods. 8 zákona\nč. 483/2001 Z. z. o bankách. Prvoinštančný súd zároveň skúmal existenciu aktívnej vecnej legitimácie\nv spore so záverom, že žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore.\n36. K skúmaniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore odvolací súd uvádza, že vo\nvšeobecnosti je treba vecnou legitimáciou rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého\nfyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ\nide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi návrhmi proti sebe, jedná sa buď o\nvecnú legitimáciu aktívnu\n(na strane žalobcu) alebo o vecnú legitimáciu pasívnu (na strane\nžalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie,\nalebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá\nalebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie\nnie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že strany sú účastníkmi určitého\nhmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú, alebo nie sú.\n37. Bez vyriešenia otázky vecnej legitimácie strán sporu nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože\nskúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu.\nPreskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma\n\nvždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, a zistenie nedostatku\nvecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie\nvyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je\nkonajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne\nkonanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37).\n38. Odvolací súd v rámci ex offo skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu však aplikujúc závery\naktuálnej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.\n39. Odvolací súd v prvom rade upriamuje pozornosť na právnu úpravu týkajúcu sa splnenia podmienok\nzo strany banky pred postúpením pohľadávky úveru na tretiu (nebankovú) osobu obsiahnutú v § 92\nods. 8 zákona o bankách. Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach dospel k záveru, že obsah\nustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky,\nže je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Podmienky podľa § 92 ods.\n8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému\nsubjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).\nNerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky\npre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s otázkou platnosti postúpenia\npohľadávky v zmysle zákona o bankách bolo judikované, že prvá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona\no bankách definuje dve podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti\nsúhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých\nprvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplnenej úverovej pohľadávky klientovi,\naby pohľadávku splnil a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením\nčo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Uvedené právne závery\nvyplývajú napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017, z rozsudku\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2022, sp. zn. 2Cdo/266/2020, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 27.10.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020.\n40. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na nebankový subjekt je dovolený iba v prípade,\nak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti úveru alebo zosplatnená pohľadávka\n(pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru). Všeobecná úprava\nrežimu straty výhody splátok je pritom upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej\nmá veriteľ právo, pokiaľ ide o plnenie v splátkach, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie\nniektorej splátky; toto právo môže použiť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n41. Pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, spôsob uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka\nje upravený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže požadovať splnenie\ncelého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so\nzaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto\npráva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená\ntým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo\nvyužije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá\nObčianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej\ndlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po\nuplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky\n(§ 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v\nsúlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný\núkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v\nlehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre\nktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu\nidentifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením\nakej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým\ndošlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli\nnaplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s\nupozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku\ninformačnej asymetrie môže byť poškodený. Uvedené právne závery vyplývajú napr. z uznesenia\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo\n\ndňa 31.7.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.9.2023, sp. zn.\n2Cdo/149/2021, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023, z uznesenia\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, z uznesenia Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 25.9.2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023. Uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu predstavujú v otázke\nzosplatnenia spotrebiteľského úveru ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.\n42. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (banka)\nvýzvou zo dňa 26.11.2018 oznámil žalovanému, že ku dňu 26.11.2018 je pohľadávka banky vyplývajúca\nzo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške vo výške 1 739,38 eur a vyzvala ho\nna zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní s upozornením, že v opačnom prípade je banka\noprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať od žalovaného úhradu celej úverovej pohľadávky\na listom zo dňa 27.12.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27.12.2018. Následne zmluvou\no postúpení pohľadávky zo dňa 20.4.2022 postúpila pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy na žalobcu\nZ uvedeného je zrejmé, že banka síce vyzvala dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie\npráva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a dlžníka aj upozornila na možnosť zosplatnenia celého\núveru, vo výzve však presne nešpecifikovala konkrétnu splátku, pre ktorú by mohla jednorazovo a\npredčasne zosplatniť celý dlh. Podľa názoru odvolacieho súdu opierajúc sa o judikatúru najvyššieho\nsúdu tak nemohlo následne dôjsť k platnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa a následne aj k\nplatnému postúpeniu pohľadávky. So zreteľom na uvedený záver je možné vyvodiť, že žalobca nemá v\nspore aktívnu vecnú legitimáciu, keďže v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z\nbanky na žalobcu, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Odvolací súd nevzhliadol žiadne\ndôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od uvedenej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom\nna uvedený záver odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami\nžalovaného.\n43. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval na prejednávanú vec všetky\nustanovenia právnych predpisov vyššie citovaných v rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom strany sporu\nsa k výkladu uvedených predpisov (najmä § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka) kvalifikovane vyjadrovali v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd analogicky vychádzal\nzo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo 1/2019, uverejneného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020, pod č. 48. Podľa neho nejde o\npostup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 382 C.s.p., ak bez výzvy stranám sporu použije vo\nsvojom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak už bolo predmetné\nustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná\nv predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že pri svojom\nrozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd\nprvej inštancie, pričom sa jeho aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a zároveň\ndruhá strana mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť. V danej veci sa aplikácie, resp. výkladu\nust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dovolával priamo odvolateľ vo\nsvojom vyjadrení zo dňa 17.9.2024 a žalobca sa mal možnosť k nemu vyjadriť v rámci svojho vyjadrenia\nzo dňa 7.10.2024, čo aj urobil.\n44. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak,\nže žalobu zamietol.\n45. O trovách (celého) konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p., a nárok na ich náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému\nžalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktorý vydá súdny úradník.\n46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Csp/40/2020", "guid": "be16730d-5800-4896-a04f-6dbd4c69fde5:6ce0829c-a8c8-4b66-8dc6-15aeec0307f3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "ussr:97166575-3feb-482d-9cfd-ffa68e6b9a22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2016 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1"}, {"guid": "76ede869-1a83-4145-9c54-6253734a1e5f:e1bf08a3-5a12-477c-a9b4-0e568de0cf2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1", "spisova_znacka": "5Cdo/188/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1"}, {"guid": "89d073d0-dffa-4399-aeea-da24bafcb4a2:cd935476-215b-4496-8fee-1ac8fca4ccb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1", "spisova_znacka": "4Cdo/85/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-12", "citacie_n": 546, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "ef7e858b-89ec-42a5-aa3f-18fb848b7d14:95761cd0-9aef-4217-a827-41d4675fa8ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6120271231.1", "spisova_znacka": "7Cdo/26/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6120271231.1"}, {"guid": "b5918b37-216a-40d4-9bf6-b21cab5aa29f:29f2782a-8466-4a28-bc3c-45d5c35d0f89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6120429462.1", "spisova_znacka": "4Cdo/90/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/90/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6120429462.1"}, {"guid": "0513cabc-c12d-49fb-9616-bb5576672519:f2ad908d-084c-43fc-aac7-84dea0ca9394", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1", "spisova_znacka": "2Cdo/149/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021 z 6. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-06", "citacie_n": 530, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1"}, {"guid": "e84ae84a-b7ce-44c4-ae10-fa9a386ebc38:9e7ef8b3-3da3-452d-b0d9-1b2f22cafa68", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6121223691.1", "spisova_znacka": "4Cdo/201/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/201/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6121223691.1"}, {"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "124848ec-f044-4d75-bce3-c3cdda95d120:31accaa1-d77c-4b3b-92e5-fe44e25b7159", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1", "spisova_znacka": "3Obdo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2019 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1"}, {"guid": "dc22e84d-84c8-4364-aadf-22efd437ea87:feb55e52-311d-48d9-8ec3-4db953fe488b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8614204501.1", "spisova_znacka": "5Obdo/2/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/2/2017 z 29. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-29", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8614204501.1"}, {"guid": "f95ce02b-e40c-4f48-b4f2-c8e89fa97c1e:a3199e2c-27df-473d-ae47-96df6ac2f15e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123268579.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/12/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/12/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123268579.1"}, {"guid": "e484c01e-2530-41ad-bc7e-c959a9fc51ff:873d16dc-d306-4e8f-a423-2279ce96d91c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123293102.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoCsp/16/2024 z 16. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123293102.1"}, {"guid": "dcda2505-b77c-4323-94d2-e585165b6fa4:66b0eed5-bab4-4522-8091-9a49ce741da2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1421201046.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/35/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/35/2022 z 22. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1421201046.1"}, {"guid": "b991a76e-9fe2-4b63-a14f-e5db85af402e:1895ac78-cd5c-4de8-b4bd-73ddc071d92c", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/21/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/21/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b991a76e-9fe2-4b63-a14f-e5db85af402e:1895ac78-cd5c-4de8-b4bd-73ddc071d92c"}, {"guid": "ed53fc84-c95d-4d23-adc3-e9d37fd1d1b4:055cde1a-ed00-4eb2-9d7f-20845ad24bd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/102/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/102/2022 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed53fc84-c95d-4d23-adc3-e9d37fd1d1b4:055cde1a-ed00-4eb2-9d7f-20845ad24bd7"}, {"guid": "60cff25d-7b76-4532-9d8f-5c90db05372b:f0239a05-cc2b-41c8-b8ca-40c54fedc739", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/29/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/29/2023 z 25. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/60cff25d-7b76-4532-9d8f-5c90db05372b:f0239a05-cc2b-41c8-b8ca-40c54fedc739"}, {"guid": "08d51443-989c-4209-977e-0eeae8a0e9ff:13b52ed6-8051-47e0-bd8f-8a4189d5d51a", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/16/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/16/2023 z 3. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-10-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/08d51443-989c-4209-977e-0eeae8a0e9ff:13b52ed6-8051-47e0-bd8f-8a4189d5d51a"}, {"guid": "5e2097d8-ad98-4489-885b-fab55b398d8c:86c6b209-fab7-4b8e-9404-97059c22409f", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/17/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/17/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5e2097d8-ad98-4489-885b-fab55b398d8c:86c6b209-fab7-4b8e-9404-97059c22409f"}, {"guid": "dd95ab70-0acf-44ef-8472-cea0d1f2bd48:cf87bf63-c156-4d20-9ca0-4b4fcbd9e3a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/14/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/14/2023 z 31. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-07-31", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dd95ab70-0acf-44ef-8472-cea0d1f2bd48:cf87bf63-c156-4d20-9ca0-4b4fcbd9e3a4"}, {"guid": "eb92af0f-d5c0-47e9-af5e-1412d6906a04:465d98ce-ce4e-4a91-8f8b-ca7c8da9ff8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/42/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoCsp/42/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eb92af0f-d5c0-47e9-af5e-1412d6906a04:465d98ce-ce4e-4a91-8f8b-ca7c8da9ff8a"}, {"guid": "aacd09d5-6802-4c5c-a288-600700049dc4:08f01a88-d7cf-49f5-bbd3-d4f53fef3a81", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoCsp/19/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/19/2021 z 25. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aacd09d5-6802-4c5c-a288-600700049dc4:08f01a88-d7cf-49f5-bbd3-d4f53fef3a81"}, {"guid": "4df77bf5-93f0-45ef-ae02-b3adc7034c29:e46f1c96-55dd-4178-b5b4-eb2e801da9e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/59/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/59/2020 z 8. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4df77bf5-93f0-45ef-ae02-b3adc7034c29:e46f1c96-55dd-4178-b5b4-eb2e801da9e2"}, {"guid": "fdd9b88f-b728-430f-814d-f8e22fff25ee:b1c7d6a9-0c01-45a0-a5cd-b1a59e40009b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:6120263074.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/3/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/3/2021 z 24. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-01-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:6120263074.1"}, {"guid": "eae042ea-e242-4d2e-bda5-7c0179b42e8f:9dea0490-2692-4c5e-9f50-8fa75d4dde64", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1", "spisova_znacka": "11Co/117/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/117/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1"}, {"guid": "48556551-66f5-4dc2-a110-fcfbe6132fd5:7a632bf5-3650-4efe-a2fb-af14248a366d", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Csp/40/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6Csp/40/2020 z 14. 1. 2021", "sud": "Okresný súd Dolný Kubín", "datum_vydania": "2021-01-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48556551-66f5-4dc2-a110-fcfbe6132fd5:7a632bf5-3650-4efe-a2fb-af14248a366d"}], "citovane_v": [{"guid": "4e0f6eb2-72e8-4299-9843-e5450d23ef09:5cf71b3c-cc82-481e-8371-d0e8ad63544f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/17/2025 z 9. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1"}, {"guid": "bb8243a6-981b-43a9-9651-e133ea58815d:0df77b1e-277d-409c-abcb-7b751000c6fa", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4125211708.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/10/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoCsp/10/2026 z 2. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4125211708.1"}, {"guid": "a41a93e2-6f72-40c7-a6eb-bea215a893f9:6f9abe16-ea28-42b3-9345-4e515a821e77", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6123373253.1", "spisova_znacka": "26CoCsp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoCsp/5/2025 z 19. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6123373253.1"}, {"guid": "935db700-23d2-4cdc-9f6e-8ae1356c2822:67da88e7-5c19-4aba-8748-788cc49ad1c8", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125393017.3", "spisova_znacka": "58Ek/2359/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/2359/2025 z 30. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125393017.3"}, {"guid": "ee15b626-83e7-4a38-a817-6a67b03860d7:297982a9-3cd0-438b-8728-df5f4d46fadc", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2026:4125211708.1", "spisova_znacka": "14Csp/153/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Csp/153/2025 z 19. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2026-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2026:4125211708.1"}, {"guid": "84730633-8f53-4023-acde-8e16be00a9ba:12510f4f-06e0-4241-8df6-bf7bb251d48e", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8125204365.1", "spisova_znacka": "10Csp/108/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/108/2025 z 15. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8125204365.1"}, {"guid": "fa02e3e1-893d-4f0f-997f-4917a6d8e143:e8d315f8-a25b-402e-bf99-1a0ec63c9790", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125309167.1", "spisova_znacka": "4C/15/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4C/15/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125309167.1"}, {"guid": "024935a9-1dcd-4a00-ab0b-7f9f4b08f728:d5bb3a90-f5dd-45a3-ba45-a80b89c2e744", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:6125216558.2", "spisova_znacka": "3Csp/27/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/27/2025 z 15. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:6125216558.2"}, {"guid": "975bc912-7e18-47b6-bf46-9d0d195da890:8c303f47-2fb4-4859-9f5d-cf8fa83cc33b", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:6125224020.3", "spisova_znacka": "3Csp/15/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/15/2025 z 30. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:6125224020.3"}]}