{"guid": "a4b5ef24-01cf-4cdb-8874-941d1e8e71a0:5e223d2b-6660-41a5-8800-72165a1f8341", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6119321766.2", "spisova_znacka": "1Cob/55/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/55/2024 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 1Cob/55/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6119321766.2", "identifikacne_cislo": "6119321766", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e223d2b-6660-41a5-8800-72165a1f8341", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6119321766.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6119321766.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6119321766.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/55/2024\n6119321766\n27. 05. 2026\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2026:6119321766.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu\nJUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalý\npobyt C. A. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., (pôvodne podnikajúci pod obchodným menom A. B., miesto\npodnikania C. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX), právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.\nJakub Mandelík, s. r. o., Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234\n318, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16,\n821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Baltazár\nMucska, advokát so sídlom Palárikova 15, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie\nistiny 25.000,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIII č. k. B1- 26Cb/118/2019-151 zo dňa 19.03.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-26Cb/118/2019-151 zo dňa\n19.03.2024 mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo\nsumy 25.000,- eur od 30.05.2019 do 11.05.2022 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej\nčasti príslušenstva sa žaloba z a m i e t a .\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania\nsúvisiaceho s istinou 25.000,-eur v rozsahu 100%.\nIII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania súvisiacich s nárokom na zaplatenie príslušenstva v rozsahu 76,72%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal\nžalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,-eur od 30. mája 2019 do 11. mája 2022 a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky\nvo výške 40,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca\nmá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodol tak s poukazom na\nustanovenia § 4 ods. 1, 2, 4, § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj „zákon o PZP“), § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 365 až § 369, § 369c ods. 1 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník alebo ObZ“), § 517 ods. 2 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník alebo OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia\nvlády SR č. 21/2013 Z.z. (ďalej len „nariadenie vlády“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 27.6.2019 sa\nžalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 25.000,- eur s príslušenstvom\na svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.7.2015 došlo v Martine na Jesenského ulici k dopravnej\nnehode, pri ktorej vodič nákladného motorového vozidla Tatra 815, EČV: F. G. G. spôsobil dopravnú\nnehodu, pri ktorej zomrel cyklista A. H.. Predmetné motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u\nžalovaného. V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou sa na Okresnom súde Martin viedlo pod sp.\nzn. 5C/43/2017 konanie o žalobe žalobcov C. H. H., A. H. a C. I. H. o náhradu nemajetkovej ujmy voči A.\nB. ako prevádzkovateľovi motorového vozidla a voči obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group ako poisťovateľovi, pričom rozsudkom Okresného súdu Martin č. k.\n5C/43/2017-258 zo dňa 2.7.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/246/2018-324\nzo dňa 31.1.2019 bola A. B. ako poistenému a obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.\nVienna Insurance Group ako poisťovateľovi uložená povinnosť nahradiť žalobcom ako pozostalým\npo A. H. nemajetkovú ujmu v celkovej výške 25.000,- eur. Na základe predmetných právoplatných\nrozhodnutí pozostalí vyzvali žalobcu na úhradu právoplatne priznanej nemajetkovej ujmy a preto žalobca\ndňa 18.4.2019 uhradil namiesto poisťovateľa jednotlivé priznané nároky v celkovej výške 25.000,eur. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom\nnamietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a spochybňoval aj žalobcom uplatnené príslušenstvo, keďže\nna poistné zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj na zmluvné vzťahy medzi\npodnikateľmi. Žalovaný tiež uviedol, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/246/2018-324\nzo dňa 31.1.2019 podal dovolanie a preto navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu o dovolaní.\n3. Rozsudkom z 10. mája 2022, č. k. 26Cb/118/2019-113 súd prvej inštancie (pôvodne ako Okresný\nsúd Bratislava I) vo výroku I. návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, výrokom II. uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9\n% ročne zo sumy 25.000,- eur od 30. mája 2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú\ns uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania vo výške 100 %. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave\nuznesením z 31. januára 2024 č. k. 1Cob/89/2022-137 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v\nčasti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,- eur od 30. mája 2019 do zaplatenia a\npaušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a vo výroku III. zrušil\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci a po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav\ntak, že žalobca ako podnikateľský subjekt (fyzická osoba živnostník) uzavrel so žalovaným poistnú\nzmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie motorového vozidla Tatra 815, EČV: F.\nXXXXX vo vlastníctve žalobcu. Dňa 22. júla 2015 došlo v Martine na Jesenského ulici k dopravnej\nnehode, pri ktorej vodič nákladného motorového vozidla Tatra 815, EČV: F. XXXXX G. G. spôsobil\ndopravnú nehodu, pri ktorej zomrel cyklista A. H.. Za predmetnú dopravnú nehodu bol vodič G. G.\nodsúdený (za spáchanie prečinu usmrtenia) trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 26. februára\n2016, č. k. 2T/2/2016-193. Rozsudkom Okresného súdu Martin z 2. júla 2018 č. k. 5C/43/2017-258 v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2019 č. k. 9Co/246/2018-324 bola žalobcovi\na žalovanému uložená povinnosť nahradiť pozostalým po A. H. nemajetkovú ujmu v celkovej výške\n25.000,- eur (C. H. H. v sume 11.000,- eur, A. H. v sume 7.000,- eur a C. I. H. v sume 7.000,- eur). Výzvou\nz 3. apríla 2019 vyzval žalobca žalovaného, aby si splnil voči pozostalým svoju povinnosť vyplývajúcu\nmu z vykonateľných rozhodnutí súdov. Keďže žalovaný si predmetnú povinnosť nesplnil, vyzvala právna\nzástupkyňa pozostalých žalobcu výzvou z 10. apríla 2019, aby pozostalým vyplatil náhradu nemajetkovej\nujmy. Žalobca dňa 18. apríla 2019 uhradil C. H. H. sumu 11.000,- eur, A. H. sumu 7.000,- eur a C. I.\nH. sumu 7.000,- eur. Žalovaný dňa 11. mája 2022 (po vyhlásení skoršieho rozsudku vo veci) uhradil\nžalobcovi žalovanú istinu 25.000,- eur.\n5. Vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania - nároku na príslušenstvo pohľadávky súd prvej\ninštancie poukázal na obranu žalovaného, ktorý namietal výlučne, že žalobca má mať nárok na\npríslušenstvo pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný\nnespochybnil samotný nárok žalobcu (ktorý počas konania v časti istiny uhradil) a nespochybnil ani to,\nže sa voči žalobcovi dostal do omeškania s plnením. V zostávajúcej časti preto vyhodnotil súd prvej\ninštancie nárok žalobcu ako nesporný s poukazom na znenie ustanovenia § 151 ods. 1 CSP a vo svojom\nrozhodnutí sa zaoberal výlučne dôvodnosťou žalovaným namietaného režimu príslušenstva pohľadávky.\n\nVzhľadom na obranu žalovaného súd prvej inštancie vychádzal z uznesenia najvyššieho súdu z 25.\nfebruára 2020, sp. zn. 3Obdo/103/2019, ktorý skonštatoval, že Obchodný zákonník obsahuje komplexnú\núpravu premlčania (vrátane začiatku plynutia premlčacej doby) v ustanoveniach § 387 až § 408\nObchodného zákonníka, ktorá sa aplikuje na obchodné záväzkové vzťahy vymenované v ustanovení\n§ 261 Obchodného zákonníka, vrátane záväzkových vzťahov uvedených v ustanovení § 261 ods. 9\nObchodného zákonníka (medzi ktoré patrí aj záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich\npodnikateľskej činnosti, založený poistnou zmluvou - pozn. dovolacieho súdu). Predostrel, že v danom\nrozhodnutí išlo o nárok poisteného (podnikateľa) voči poisťovateľovi z poistnej zmluvy, predmetom ktorej\nbolo povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, a išlo o poisteným uhradený nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy pozostalým príbuzným, ktorý žalovaný odmietol uhradiť z povinného zmluvného\npoistenia, a teda išlo o skutkovo a právne totožnú situáciu, o akú ide v predmetnom spore. Najvyšší\nsúd v danom rozhodnutí vyhodnotil poistnú zmluvu uzatvorenú podľa zákona č. 381/2001 Z. z. medzi\npodnikateľom ako poisteným a poisťovateľom, ako obchodný záväzkový vzťah podľa ustanovenia § 261\nods. 9 Obchodného zákonníka. Pre určenie právneho režimu (Občiansky zákonník alebo Obchodný\nzákonník) preto súd prvej inštancie zdôraznil, že poistná zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným ako\npodnikateľom a žalobcom ako podnikateľom (fyzickou osobou - živnostníkom), a teda ide o obchodný\nzáväzkový vzťah uzatvorený medzi dvomi podnikateľmi, predmetom ktorého bolo povinné zmluvné\npoistenie nákladného motorového vozidla značky TATRA, t. j. motorového vozidla slúžiaceho na výkon\npodnikateľskej činnosti. Považoval pritom za právne irelevantné, že ide o poistnú zmluvu uzatvorenú\nnie podľa Občianskeho zákonníka, ale podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a za podstatné považoval\nto, že žalobca a aj žalovaný vystupovali pri uzatváraní poistnej zmluvy v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyšší súd Českej republiky z 19. júla 2017, sp. zn.\n23Cdo/705/2017, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že ak podmieňovalo ustanovenie §\n261 ods. 1 Obchodného zákonníka podradenie záväzkového vzťahu režimu Obchodného zákonníka, že\nsa týka podnikateľskej činnosti jeho subjektov, neznamená to, že podstatou vzťahu musí byť výhradne\npodnikateľská činnosť vymedzená predmetom podnikania jeho subjektov podľa obchodného registra. Z\nformulácie „týkajúcej sa“ vyplýva, že nejde len o záväzky, ktorými sa bezprostredne realizuje zapísaný\npredmet podnikania podnikateľov, ktorú sú účastníkmi tohto vzťahu, ale i o záväzku, ktoré s ich\npodnikaním súvisia, teda ktoré sú uzatvárané vo väzbe na podnikanie tých podnikateľov, ktorí dané\nzmluvy uzatvárajú. Ďalej súd prvej inštancie osobitne poukázal i na stanovisko obchodnoprávneho\nkolégia Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2023, z ktorého je zjavné, že vzťah medzi žalobcom\na žalovaným je obchodným záväzkovým vzťahom.\n6. Súd prvej inštancie bol presvedčený, že ak je nárok obchodnoprávny (t. j. ak vyplýva z obchodného\nzáväzkového vzťahu), má veriteľ právo na úrok z omeškania vo výške podľa predpisov obchodného\npráva, ak je nárok občianskoprávny, použijú sa na úrok z omeškania ustanovenia Občianskeho\nzákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na znenie § 1 Obchodného zákonníka a doplnil, že\nustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len vtedy, ak určitá oblasť nie je upravená, alebo ak\nje obchodnoprávna úprava len doplnková k Občianskemu zákonníku (napr. ustanovenia o zmluvnej\npokute alebo započítaní), čo však nie je prípad úroku z omeškania, ktorého právna úprava sa nachádza\nv ustanovení § 369 Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť bráni tom, aby pre prípad omeškania\ndlžníka s plnením v rámci obchodného záväzkového vzťahu bolo na úrok z omeškania aplikované\nustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zvýraznil aj znenie § 261 ods. 1\nObchodného zákonníka, v zmysle ktorého táto časť zákona (t.j. tretia časť Obchodného zákonníka\nupravujúca obchodné záväzkové vzťahy obsiahnutá v ustanoveniach § 261 až § 755) upravuje\nzáväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,\nže sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Preto i z tohto dôvodu je potrebné aplikovať na obchodný\nzáväzkový vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka vrátane ustanovení o omeškaní § 365 - § 369,\nčo rovnako vylučuje aplikáciu ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd prvej\ninštancie odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu z 31.1.2024 sp.zn. 3Obdo/49/2023, hoci riešiace\nnárok na úrok z omeškania z obchodnoprávneho bezdôvodného obohatenia, ale plne aplikovateľné aj\nna poistné zmluvy, pre ich absenciu v Obchodnom zákonníku. Za plne irelevantné súd prvej inštancie\npovažoval, či ide o poistnú zmluvu uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka, alebo podľa zákona o PZP.\n7. Vo vzťahu k namietanej dohode strán o výlučnej aplikácii Občianskeho zákonníka obsiahnutej v článku\nI ods. 1 všeobecných poistných podmienok žalovaného č. 707, súd prvej inštancie uviedol, že takúto\nargumentáciu nie je možné pripustiť. Odkázal na ustanovenie § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka,\nktoré upravuje, ktoré z ustanovení Obchodného zákonníka sú kogentné, od ktorých sa strany nemôžu\n\nodchýliť dohodou a ich aplikáciu na obchodný záväzkový vzťah nemožno vylúčiť. V poistnej zmluve\nsi tak strany nemohli dohodnúť voľbu Občianskeho zákonníka namiesto Obchodného zákonníka pre\nrozpor takejto dohody s kogentným ustanovením § 261 Obchodného zákonníka a rovnako tak nemohli\nstrany dohodnúť aplikáciu ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 369\nObchodného zákonníka. Súd prvej inštancie vyhodnotil znenie článku I. ods. 1 všeobecných poistných\npodmienok žalovaného č. 707 o údajnej voľbe Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatné pre\nrozpor s kogentnými ustanoveniami § 261, § 263 a § 369 Obchodného zákonníka a za určujúcu\nobchodnoprávnu úpravu obsiahnutú v tretej časti Obchodného zákonníka. K ustanoveniu § 15 ods. 2\nzákona o PZP súd prvej inštancie doplnil, že upravuje premlčanie nároku poškodeného na náhradu\nškody voči poisťovateľovi škodcu, ktoré je odzrkadlením toho, že určujúci je vzťah medzi škodcom\na poškodeným, ktorý je v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka vždy vzťahom občianskoprávnym.\nPredmetné ustanovenie však nemožno aplikovať na vzťah medzi poisteným a poisťovateľom.\n8. Súd prvej inštancie záverom uzavrel, že nakoľko žalovaný sadzbu uplatneného príslušenstva\nnerozporoval, pri ustálení rozhodnej úpravy má žalobca nárok na uplatnené príslušenstvo pohľadávky\nv žalovanej výške. Žalobca tak má voči žalovanému nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške\n9 % ročne, a to zo sumy 25.000,- eur od 30. mája 2019 do 11. mája 2022 podľa ustanovenia § 369 ods.\n2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č.\n21/2013 Z. z. vo výške o deväť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej\ncentrálnej banky (ktorá je vo výške 0 %). Žalobca má nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho\nod lehoty určenej žalobcom v predžalobnej výzve z 13. mája 2019 (v ktorej žalobca vyzval žalovaného\nna úhradu sumy 25.000,-- eur v lehote najneskôr do 29. mája 2019). Žalobcovi vzniklo v dôsledku\nomeškania žalovaného aj právo požadovať paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky podľa\nustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia Vlády\nSlovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. v celkovej výške 40,- eur.\n9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s §\n262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej\nlehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP. Žalovaný mal\nza to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so zásadnými skutočnosťami – určením či\nvzťah medzi stranami je občianskoprávny alebo obchodnoprávny. V konaní pritom nebolo sporné,\nže medzi stranami sporu bola v písomnej forme uzatvorená zmluvy o poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v prípade ktorej ide o osobitný typ poistnej zmluvy\nupravený v zákone o PZP, ktorý vo svojom § 1 ods. 2 priamo odkazuje na právnu úpravu obsiahnutú\nv Občianskom zákonníku, ak zákon o PZ neustanovuje inak. Zákon o PZP nerozlišuje medzi zmluvami\nuzatvorenými medzi poisťovňou a fyzickou osobou a zmluvami uzatvorenými medzi poisťovňou\na podnikateľským subjektom. Samotný obchodnoprávny charakter záväzkového vzťahu determinovaný\nvýlučne povahou zmluvných strán nevylučuje aplikáciu predpisov občianskeho práva jednak v prípade\notázok neupravených Obchodným zákonníkom, ako aj v prípade danosti subsidiarity vyplývajúcej z\npríslušnej právnej úpravy, ako je tomu v prípade právnej úpravy zmluvy o poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. S ohľadom na skutkové okolnosti kauzy sa podľa\nžalovaného nejedná o obchodnoprávny vzťah. Vyhodnotenie záväzkového vzťahu výlučne odkazom na\npovahu zmluvných strán považoval za predčasné a v konečnom dôsledku za v rozpore so samotným\nskutkovým stavom a právnou úpravou aplikovanou na daný spor. Súd nepodrobil žiadnemu hodnoteniu\ncharakter poistnej zmluvy, jej právnu úpravu a v nadväznosti na to príslušné ustanovenia zákona o PZP.\nZákladom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je okolnosť, že poistený zodpovedá za škodu\npodľa príslušných predpisov. V tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter,\nnakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu škodcu a poškodeného. Nárok na\nplnenie žalobcu je svojou povahou založený výlučne osobitným právnym predpisom, preto, ak zmluvu\nuzatvorili dva podnikateľské subjekty, netýka sa ich podnikateľskej činnosti a preto nemožno dospieť\nk záveru, že v danej veci ide o obchodný záväzkový vzťah. K právnym záverom najvyššieho súdu\na stanovisku obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave žalovaný uviedol, že nepredstavujú\nustálenú judikatúru a ich názor považoval za ojedinelý. Predmetom sporu bol nárok na úhradu poistného\nplnenia titulom uzatvorenej poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia, preto povinnosť úhrady\npoistného plnenia z povinného zmluvného poistenia nemá pôvod v podnikateľskej činnosti strán, ale\n\nv povinnosti úhrady náhrady škody z poistenia uloženého žalovanému zákonom na základe zmluvy,\nktorú však žalobca ako poistený neuzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako podnikateľ\ns cieľom dosahovať zisk, preto ide o občianskoprávny vzťah. Nárok bol uplatnený v zmysle ustanovení\nzákona o PZP a Občianskeho zákonníka, nejde teda o vzťah, ktorý vznikol medzi podnikateľmi pri ich\npodnikateľskej činnosti, ale vyplýva priamo zo zákona. Preto nemožno dospieť k záveru, že ide o vzťah\nobchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa\n§ 365 ods. 1 písm. d) CSP žalovaný namietal nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia vo\nvzťahu k všetkým skutočnostiam podmieňujúcim obchodnoprávny charakter záväzku medzi stranami\nsporu, ako aj ku skutočnosti, že zákon o PZP, uzavretá zmluva a všeobecné poistné podmienky\npracujú jedine so subsidiárnym použitím Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie v rozpore so\nzákonom neuviedol aké skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Záverom žalovaný navrhoval, aby odvolací súd zmenil\nnapadnutý rozsudok tak, že žalobu voči žalovanému zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania a odvolacieho konania v celom rozsahu.\n11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 30.04.2024\na uviedol, že žalovaný opomína, že právna úprava, na ktorú sa odvoláva, sa použije len v rozsahu\nustanovení vymedzujúcich poistnú zmluvu ako zmluvný typ a na ostatné vzťahy (v tomto prípade\núroky z omeškania) sa bude aplikovať už obchodnoprávna úprava. Podporne poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2024 sp.zn. 7Ndc/7/024, ako i nález Ústavného súdu SR zo dňa\n20.06.2018 sp.zn. IV. ÚS 70/2018. Súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom vyjadril k skutkovému\na právnemu základu, jeho argumenty si vzájomne neodporujú, ale a contrario podporujú záver o výške\núrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka. Úlohou súdu nie je rozhodovať v súlade s právnym\nnázorom žalovaného. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.\n12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 v spojení s § 470 ods. 1 CSP, po preskúmaní\nobsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného\n(§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, nakoľko nie\nsú splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd\nnepovažoval za nevyhnutné nariaďovať pojednávanie, keďže išlo výlučne o posúdenie otázky právneho\ncharakteru.\n14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi\npodnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti.\n15. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a\n2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom\nzákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a\ntýmto zákonom.\n16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy – t.j. ku dňu 12.12.2012 (ďalej len „zákon o PZP“) tento\nzákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len\n„kancelária“).\n17. Zo znenia § 1 ods. 2 zákona o PZP vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na\npoistenie zodpovednosti osobitné predpisy – odkaz na zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov a Občiansky zákonník.\n18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.\nAk ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy\n\nodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len\njednotlivých plnení.\n19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n20. Podľa § 10c Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania\nsa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.\n21. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania\nje o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k\nprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n22. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n23. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak\na) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie a\nb) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n24. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade bolo odvolanie podané zo strany žalovaného\nproti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodoval už len o príslušenstve\npohľadávky žalobcu a to o úrokoch z omeškania z priznanej istiny 25.000,- eur a o paušálnej náhrade\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal\nžalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,- eur od 30.5.2019\ndo zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur\nv zmysle ustanovení § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia\nVlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný s právnym\nposúdením príslušenstva súdom prvej inštancie nesúhlasil, nakoľko zmluvu o poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla považoval za osobitný typ poistnej zmluvy upravený\nv zákone o PZP, ktorý vo svojom § 1 ods. 2 priamo odkazuje na právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom\nzákonníku, ak zákon o PZ neustanovuje inak. Mal za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil záväzkový\nvzťah strán sporu výlučne odkazom na povahu zmluvných strán, pričom nepodrobil hodnoteniu charakter\npoistnej zmluvy, jej právnu úpravu a v nadväznosti na to príslušné ustanovenia zákona o PZP. Poistný\nvzťah strán sporu vnímal ako výlučne občianskoprávny a akcesorický, ktorý závisí od existencie\nprimárneho zodpovednostného vzťahu škodcu a poškodeného.\n25. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd poukazuje na svoj právny názor\nvyslovený už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 31.01.2024 č.k. 1Cob/89/2022-137\nohľadom nesprávnosti aplikácie ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie\na na potrebu aplikácie ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o PZP. Súd prvej inštancie sa však právnym\nnázorom odvolacieho súdu neriadil a žiadnym spôsobom nereflektoval na pokyny odvolacieho súdu,\nkeď sa s právnou úpravou majúcou pre vec podstatný význam nezaoberal a nevyhodnotil jednotlivé\nustanovenia zákonov komplexne, najmä v spojitosti s § 1 ods. 2 zákona o PZP.\n26. V danom prípade pritom nie je sporné, že medzi stranami sporu bola v písomnej forme uzavretá\nzmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v prípade ktorej\nide o osobitný typ poistnej zmluvy upravený zákonom o PZP, ktorý vo svojom § 1 ods. 2 priamo\nodkazuje na právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ak zákon o PZP neustanovuje\ninak. Niet pritom pochýb o tom, že zákon o PZP nerozlišuje medzi zmluvami uzavretými medzi\npoisťovňou a fyzickou osobou – občanom a zmluvami uzavretými medzi poisťovňou a podnikateľským\nsubjektom. Je tak z dôvodu komplexnej osobitnej (zákonnej) úpravy povinného zmluvného poistenia\nso zakotvením povinnosti „každého“ držiteľa motorového vozidla uzatvoriť poistnú zmluvu (§ 3 zákona\no PZP) v nadväznosti na subsidiárnu aplikáciu Občianskeho zákonníka. To znamená, že akýkoľvek\n\nzmluvný vzťah uzatvorený v zmysle zákona o PZP, je založený primárne v dôsledku osobitnej právnej\núpravy obsiahnutej v danom zákone, t.j. zákon priamo určuje povinnosť ktorejkoľvek osobe (či už\nfyzickej alebo právnickej) uzatvoriť povinné zmluvné poistenie, ak chce prevádzkovať motorové vozidlo.\nNejde teda o typický dobrovoľný zmluvný vzťah, ale o vzťah vzniknutý na základe zákona o PZP,\nktorý v otázkach ním neupravených odkazuje priamo a výlučne na úpravu zakotvenú v Občianskom\nzákonníku (resp. v zákone o poisťovníctve). Táto úprava (v spojení so zákonom o PZP) je celistvá,\npokrývajúca všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi žalobcom\nako poisteným a žalovaným ako poisťovateľom. Zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa teda ako celok spravuje zákonom o PZP, ktorý\nv § 2 ods. 1 vo vzťahu k otázkam neupraveným týmto zákonom odkazuje na osobitné predpisy, ktoré\nsú v poznámke označené priamo ako Občiansky zákonník a zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve.\nNeodkazuje tak len všeobecne na osobitné predpisy (bez priameho odkazu na konkrétne predpisy),\nmedzi ktoré by bolo možné zaradiť všeobecné predpisy upravujúce záväzkové vzťahy medzi fyzickými\nči právnickým osobami, t.j. nielen Občiansky zákonník, ale i Obchodný zákonník.\n27. Osobitná právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola\nprijatá pre účely uspokojenia škody spôsobenej práve poškodenému, nejde primárne o poskytnutie\npoistného plnenia priamo poistenému ako zmluvnej strane (napr. ako je to v prípade havarijnej\npoistnej zmluvy). Žalobcom uplatňovaný nárok na poskytnutie priameho plnenia k jeho rukám tak\nnevyplýva ani z právnej úpravy a ani z poistných podmienok, a teda ide o nárok vychádzajúci z nároku\npoškodeného, preto by bolo prinajmenšom nespravodlivé, ak by bolo rozlišované medzi plnením priamo\npoškodenému, kde zákon o PZP jasne vo viacerých ustanoveniach odkazuje subsidiárne na právnu\núpravu Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2, § 11 ods. 8, § 15 ods. 2), t.j pri úrokoch z omeškania\nsa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a plnením poistenému, ktorý plnil namiesto\npoisťovateľa a ktorý sa dostal s plnením do omeškania. Stále totiž ide primárne o plnenie poškodenému\nza poisteného, ktorý záväzok pre poisťovateľa vznikol na základe ustanovení zákona o PZP a jeho\npodrobnosti sú subsidiárne jasne upravené Občianskym zákonníkom.\n28. Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu, na ktoré v tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje. Ide o nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2020 sp.zn. III.ÚS 214/2020,\nzo dňa 28.10.2021 sp.zn. III. ÚS 215/2020, zo dňa 14.10.2021 sp.z. III. ÚS 309/2020: „Vo vzťahu\nsťažovateľa (ide o poškodeného – pozn. odvolacieho súdu) a škodcu ústavný súd v prvom rade uvádza,\nže poistné plnenie pokrýva nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla. Poistným plnením sa teda odškodňujú nároky poškodeného, ktoré má voči poistenému. Rozsah\npoistenia zodpovednosti pritom upravuje § 4 ZoPZP, ktorý jednotlivé nároky, ktoré sa z PZP hradia,\nsú stanovené druhovo (škoda na zdraví, náklady pri usmrtení, škoda vzniknutá poškodením, zničením,\nodcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením, ušlý\nzisk). Samotná zodpovednosť za škodu je upravená ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom\nprevádzkovateľ motorového vozidla (škodca) je pri poskytovaní náhrady škody v rámci jednotlivých\ndruhovo stanovených nárokoch povinný v prípade omeškania sa poskytnúť aj úroky z omeškania, t. j.\npokiaľ bol vyzvaný poškodeným na plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka). Do omeškania sa potom\nškodca dostáva bez ohľadu na to, či na výzvu reagoval alebo nie, resp. či argumentoval aj oprávnene (do\nomeškania sa dostane v časti, v ktorej je nárok poškodeného opodstatnený). Inak by nedošlo k plnému\nodškodneniu poškodeného, čo pochopiteľne nie je prípustné. Úroky z omeškania kompenzujú neskoršie\nposkytnutie plnenia a zníženú časovú hodnotu peňazí. Tvoria preto prirodzenú súčasť pohľadávky na\nnáhradu škody ako jej príslušenstvo.\nAk si poškodený uplatní svoj nárok len voči poistenému prevádzateľovi, má takýto úkon za následok\nomeškanie len prevádzateľa s tým, že poškodenému proti prevádzateľovi vzniká nárok na zaplatenie\núroku z omeškania. Podľa § 10 ods. 3 ZoPZP je poistený prevádzateľ povinný poisťovni oznámiť to,\nže sa voči nemu uplatňuje nárok na náhradu škody. Ani toto oznámenie poisteného poisťovni nemá za\nnásledok to, že sa poisťovňa voči poškodenému dostáva do omeškania a poškodenému vzniká voči\npoisťovni nárok na úrok z omeškania. Ak však poistený oznámil poisťovni to, že si poškodený voči nemu\nuplatnil nárok na náhradu škody a ďalej postupoval podľa pokynov poisťovne, má nárok na to, aby\npoisťovňa za neho poškodenému zaplatila úrok z omeškania, ktorý vznikol v dôsledku toho, že konal\npodľa pokynov poisťovne. Teda ak poisťovňa po oznámení poisteného neplní poškodenému, musí za\npoisteného zaplatiť úrok z omeškania..“\n\nÚstavný súd (dokonca i Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 23.02.2022 sp.zn. 3Obdo/27/2021)\nv každom jednom prípade vo vzťahu k úrokom z omeškania pri PZP poukázal výlučne na potrebu\naplikácie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bez akéhokoľvek náznaku potreby prihliadania na právny\nstatus poisteného.\n29. Odvolací súd je tak právneho názoru, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku\nz omeškania vo výške určenej podľa občianskoprávnych predpisov a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, ktorý pri určení výšky samotného úroku z omeškania odkazuje na vykonávací predpis. Týmto\npredpisom je Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý v § 10c stanovil, že ak záväzkový vzťah vznikol\npred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013\naj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Nakoľko v danom prípade záväzkový vzťah medzi stranami\nsporu vznikol na základe poistnej zmluvy uzavretej dňa 12.12.2012, výška úrokov z omeškania má byť\no 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k\nprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania, t.j. ku dňu 30.05.2019 (dátum\nvzniku omeškania nebol v konaní sporný a ani žalovaným v odvolaní namietaný) bola základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky 0%, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo\nvýške 8% ročne z istiny 25.000,- eur od 30.05.20199 do 11.05.2022, kedy bola istina uplatneného nároku\nzaplatená.\n30. V dôsledku vysloveného právneho názoru je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil\ni nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nárok ktorý\nvyplýva výlučne z obchodnoprávnej úpravy omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. V nadväznosti\nna uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil nielen v časti priznaného\núroku z omeškania, ale i v časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov tak, že namiesto 9% priznal\nžalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 8% a vo zvyšnej časti príslušenstva, t.j. v časti zaplatenia\n1% úroku z omeškania a v časti zaplatenia paušálnej náhrady nákladov, žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n31. Záverom odvolací súd pripomína súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie nie je nadriadeným\nsúdom odvolaciemu súdu, preto je povinný dodržiavať pokyny odvolacieho súdu, keďže je viazaný jeho\nprávnym názorom v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Aj v prípade, keď s právnym názorom odvolacieho súdu\nnesúhlasí, je povinný náležitým a najmä vecným spôsobom sa vysporiadať s argumentáciou odvolacieho\nsúdu bez akýchkoľvek osobných invektív či už voči nadriadenému súdu alebo voči stranám sporu.\n32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n33. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie.\n34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n36. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 262 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nprvoinštančného konania súvisiaceho s istinou v rozsahu 100%, keďže žalobca bol voči žalovanému\núspešný v celom rozsahu istiny vo výške 25.000,- eur.\n37. O náhrade trov prvoinštnačného a odvolacieho konania súvisiacich s nárokom na zaplatenie\npríslušenstva (9% úrok z omeškania a 40,- eur paušálna náhrada) rozhodol odvolací súd podľa §\n396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu týchto trov v rozsahu 76,72%. Žalobca bol voči žalovanému úspešný\ntak v prvoinštančnom konaní, ako i odvolacom konaní v rozsahu zaplatenia 8% úroku z omeškania, t.j.\nvo výške 5.906,84 eur (88,36%) a žalovaný bol voči žalobcovi úspešný v rozsahu úroku z omeškania\nvo výške 1%, t.j. vo výške 738,35 eur a v rozsahu paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- eur\n(spolu 11,64%). Žalobca tak má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\n\nkonania, súvisiacich s nárokom na zaplatenie príslušenstva, v rozsahu 76,72% (prevažný úspech\nžalobcu 88,36% mínus úspech žalovaného 11,64%).\n38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/118/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f752b2ce-7dc2-4738-85bc-4e85b6fa3432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:8ec95d10-f827-4fa1-95e6-b5bc3225007d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.70.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.70.2018.2"}, {"guid": "fb5112d2-c95e-4d5e-a262-3c5d5898b133:f40db4fb-d740-47a0-8c74-28e67bcd8b5b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2217211009.1", "spisova_znacka": "9Co/246/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/246/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2217211009.1"}], "citovane_v": []}