{"guid": "b4645559-55c9-43cc-8145-d4ad4108a604:144cf424-7f35-48f1-8018-f03b0cb78126", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6117240328.2", "spisova_znacka": "3CoCsp/1/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoCsp/1/2026 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2026, sp. zn. 3CoCsp/1/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6117240328.2", "identifikacne_cislo": "6117240328", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Saxová", "sudca_id": 1236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-saxova-1236", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797", "nazov": "§ 797 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-797"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-797", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/144cf424-7f35-48f1-8018-f03b0cb78126", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6117240328.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6117240328.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6117240328.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoCsp/1/2026\n6117240328\n28. 05. 2026\nJUDr. Miroslava Saxová\nECLI:SK:KSBA:2026:6117240328.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: P.. Y. C., A.. XX.XX.XXXX, S. W.\nK. XX, O., zast. JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Floriánova 2, Prešov, proti žalovanej:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Mlynské nivy 16, Bratislava,\nzast. Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., IČO: 36 720 097, Alžbetínske námestie 328, Dunajská\nStreda, o zaplatenie 3.339,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 19.05.2025, č. k. B1-7Csp/14/2018-570, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách\nkonania p o t v r d z u j e.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť v lehote do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 3.245,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 3.245,41 eur od 09.03.2017 do zaplatenia a vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol.\nŽalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,3 %.\n2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 517, § 797 ods. 1, 2, 3, § 806 zák. č. 40/1964 Z. z. Občiansky\nzákonník v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OZ“) a vykonané dokazovanie odôvodnil čiastočnou\nopodstatnenosťou žalovaného nároku. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola ku dňu\n16.10.2015 vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla zn. M. I.-Q., čierna metalíza, rok\nvýroby: 2008, Q.: X., EČV: F., ktoré bolo v rozhodnom čase havarijne poistené u žalovanej, čo vyplynulo\naj z poistky\nč. XXXXXXXXXX zo dňa 16.02.2015, v zmysle ktorej dojednaná spoluúčasť\npredstavovala 5 %, minimálne 165,97 eur. Z predložených Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie\nEUROKASKO prvoinštančný súd zistil, že dojednané poistenie sa vzťahovalo na poškodenie alebo\nzničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou udalosťou s výnimkou výluk\nuvedených v príslušných VPP, OPP alebo v zmluvných dojednaniach. Za škodu vzniknutú poistnou\nudalosťou sa v zmysle čl. IX. ods. 1 zmluvných dojednaní poisťovňa zaviazala poskytnúť poistné\nplnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového\nvozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti,\nmaximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou\nudalosťou. Po vzniku poistnej udalosti bola poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu\nalebo znovuzriadenie motorového vozidla nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely\na materiál účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom\nnákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu\n\nudávaných výrobcom (súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie\nlisty), b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný\ntyp a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu\nceny náhradných dielov a časové normy stavené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV (čl. IX, ods.\n2). Za sporný medzi stranami označil priebeh poistnej udalosti. Vo výpovedi žalobkyňa uviedla, že dňa\n16.10.2015 išla označeným motorovým vozidlom ráno o siedmej hodine do práce spolu s kolegyňami\na na ceste medzi O. a H. dostala šmyk, snažila sa udržať auto na vozovke a jediné, čo jej napadlo\nbolo len to, aby nešli do protismeru, a aby nešlo nič oproti. Podarilo sa jej auto stiahnuť na pravú\nstranu, na ktorej sa však nachádzal betónový priepust, na ktorom auto zastavilo (neďaleko bol strom).\nPo zastavení všetky ostali v šoku, skontrolovala spolucestujúce a po vystúpení z auta toto vyzeralo,\nže mu na prvý pohľad nič nebolo, ani ŠPZ a plechy neboli pokrčené. Dve kolegyne zobrali do práce\nokoloidúce autá a ona ostala s\np. F. na mieste nehody. Zavolala známemu p. F.,\nktorý v tom čase pracoval ako policajt na obvodnom oddelení v O., ktorý po príchode odviezol p. F.\ndo práce a potom sa pokúsil s autom pomaly zísť z priepustu do poľa. Keď zišiel zistili, že na pravej\nprednej strane bol skrivený disk a bola poškodená pneumatika (defekt). Nakoľko sa s autom z poľa\nvyjsť nedalo, zašli na blízke družstvo, kde požiadali p. L., aby auto s traktorom vytiahol. Po vytiahnutí\nauta p. F. vymenil rezervu a odišli do autoservisu do M., kde sa na zdviháku zistilo poškodenie auta.\nZ výpovede svedkyne E. vyplynulo, že auto na ceste do práce šoférovala žalobkyňa, napadol prvý\nsneh, bolo to také kašovité, keď za O. ich vynieslo do „šancu“. Po nehode s kolegyňami odišla do\npráce, na mieste ostala zástupkyňa so žalobkyňou. Svedok L. vo výpovedi potvrdil, že na jeseň prišla\nza ním na družstvo žalobkyňa s nejakým pánom s tým, že majú problém, lebo auto je mimo cesty a\npotrebujú s ním vyjsť. Svedok potvrdil, že bol prvý sneh a po zídení z prístupovej cesty auto zadnou\nčasťou vytiahol traktorom na vozovku. Na pravom kolese bol podľa svedka defekt, takže oni by s ním\nnevyšli. Vo vzťahu k poškodeniu motorového vozidla uviedol, že na ňom nebolo nič vidieť, akurát tá\nspodná časť mohla byť poškodená a všimol si defekt na tom kolese. Svedkyňa F. vo výpovedi potvrdila,\nže šli spolu so žalobkyňou do práce, keď napadol prvý sneh a dostali šmyk, zastavil ich až betónový\npriepust. Kolegyne odišli s okoloidúcimi autami do práce ona ostala a žalobkyňa volala známemu- p.\nF. a následne p. L.. Svedkyňa uviedla, že keby ich ten betónový priepust nezastavil, mohli naraziť do\nstromu a bolo by horšie. Svedkyňa na otázky doplnila, že pravou časťou vozidla narazili do priepustu a\nbol na kolese aj defekt, bolo nejak pokrivené, no nevedela si spomenúť, či to bolo predné alebo zadné\nkoleso. Vykonané výsluchy žalobkyne a svedkov hodnotil prvoinštančný súd jednotlivo i vo vzájomnej\nsúvislosti. Z hľadiska toho, čo bolo vo výpovediach zhodné a rozdielne poukázal na to, že z výsluchu\nžalobkyne a svedkov E., F. a L. vyplynula zhoda v tom, že nehoda sa odohrala dňa 16.10.2015 ráno\nmedzi O. a H., keď vozidlo žalobkyne dostalo šmyk, tiež z hľadiska príčiny nehody zhodne uviedli, že\ntou bol čerstvo napadnutý sneh (kašovitý povrch), pričom vozidlo sa dostalo do smerovej nestability a\nzišlo mimo vozovky, tiež z hľadiska mechanizmu nárazu vozidlo narazilo do betónového priepustu, ktorý\nsa nachádzal vpravo od vozovky a tam auto zastavilo, pokiaľ sa týka poškodenia zhodli sa na zjavnom\npoškodení pravého kolesa- defekt, pokrivený disk a čo sa týka reakcií po nehode, dve spolujazdkyne\nopustili miesto nehody a zvyšní prítomní kontaktovali pána F., ktorý sa auto pokúsil vytiahnuť a vymenil\npoškodené koleso. Konštatoval, že rozdiely vo výpovediach boli v otázke rýchlosti, pretože žalobkyňa\nuviedla rýchlosť cca 50 km/hod. Svedkovia rýchlosť nekvantifikovali, žalobkyňa a svedkovia opisovali\nlen výsledok (kontakt s priepustom, defekt), no technické podrobnosti poškodenia (napr. náprava, výfuk,\nspodné časti) svedkovia neuvádzali, čo prvoinštančný súd dal do súvisu vzhľadom na ich profesie a\nuplynutý čas. Dodal, že žalobkyňa výslovne neuvádzala, že brzdila, no udávala, že sa snažila auto\n„udržať na vozovke“. Uviedol, že rozdiely medzi výpoveďami účastníkov a svedkov môžu spočívať\nv niekoľkých faktoroch, ktoré z hľadiska osobnej disponovanosti svedkov prvoinštančný súd hodnotil\nako objektívne a subjektívne faktory. Uviedol, že v danej veci sa výpovede všeobecne zhodujú v\nzákladnom skutkovom priebehu, hoci bolo možné identifikovať odchýlky. Z hľadiska časového odstupu\na selektívnej pamäte prvoinštančný súd poukázal na to, že nehoda sa stala v roku 2015 a výsluchy sa\nkonali v roku 2025, t. j. s odstupom desať rokov, čo prirodzene spôsobuje, že si svedkovia nepamätajú\nvšetky detaily s rovnakou presnosťou. Konkrétne svedkyňa F. si nevedela presne spomenúť, ktoré\nkoleso bolo poškodené, svedkyňa E. už presne nevedela, s ktorými kolegyňami pokračovala do práce.\nŽalobkyňa udávala rýchlosť 50 km/hod., ale neuvádzala, či brzdila, čo vyhodnotil ako možný následok\nstresu alebo nevedomosťou o technických aspektoch priebehu deja. Z hľadiska rozdielov v pozícií a\nvnímaní situácie prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobkyňa ako vodička si pamätá priebeh nehody\nz inej perspektívy ako spolujazdci. Vodič je v centre diania, ale zároveň je viac zaťažený stresom a\nadrenalínom. Spolujazdkyne v zadnej časti vozidla (E., O.) nemuseli vidieť, ako presne došlo ku kontaktu\ns priepustom- vystúpili z vozidla, pokračovali do práce a ďalej sa situácii nevenovali. Svedok L. sa vôbec\n\nnezúčastnil na nehode, bol prizvaný dodatočne a vnímal len situáciu na mieste nehody, teda stav vozidla\na okolie. Z hľadiska rozsahu vnímaných poškodení sa výpovede o viditeľných poškodeniach vozidla líšia\nv tom, že žalobkyňa uvádzala, že zvonku sa auto zdalo byť nepoškodené a až v servise zistili poškodenia\npodvozku. Svedok L. uvádzal, že „nebolo na ňom nič vidieť“, len defekt, svedkyňa F. spomínala pokrivené\nkoleso, ale nevedela určiť konkrétne umiestnenie. Prvoinštančný súd tieto rozdiely vyhodnotil tak, že sú\nprirodzené z hľadiska ľudskej skúsenosti, pretože ľudia bežne nie sú schopní okamžite posúdiť technický\nrozsah poškodení, najmä ak ide o podvozkové časti. Z hľadiska dôsledku stresu a krízovej situácie\nprvoinštančný súd označil nehodu pre účastníkov ako emotívne vypätú udalosť, čo znižuje schopnosť\npresne si zapamätať chronológiu či detaily. Za pravdepodobné preto uviedol, že žalobkyňa nevenovala\npozornosť presnej rýchlosti, či presnému momentu brzdenia, a že svedkovia si neuložili do pamäte\npresnú polohu priepustu, uhol nárazu a ani mieru brzdenia vozidla. Tento fenomén označil za všeobecne\nuznávaný aj v znaleckej praxi a uviedol ho aj znalec O. vo svojom vysvetlení. Z hľadiska hodnotenia\nrozdielov vo výpovediach tak zhrnul, že tieto rozdiely sú len zdanlivé a nie zásadné a vyplývajú z\ndlhého časového odstupu, z rozdielu vnímania situácie zo strany vodičky a spolujazdcov, z obmedzenej\nschopnosti laikov posúdiť technický rozsah poškodenia a z psychologických faktorov typických pre\nstresovú situáciu (nehoda, zodpovednosť za posádku, riziko následkov). Opísané odchýlky vyhodnotil v\nkontexte veci ako prirodzené a neznižujúce celkovú vierohodnosť výpovedí. Výpovede svedkov tak vo\nsvetle princípu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) vyhodnotil ako dôveryhodné v merite\nveci a v zhode so znaleckým posudkom znalca O.É..\n3. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal znaleckými úkonmi týkajúcimi sa žalovanou namietanej\nkompatibility a plauzibility nehodového deja, z ktorých vyplynuli zdanlivo protichodné závery. Rozpory\nzhliadol v použitej metodike, ktorú súd prvej inštancie hodnotil v rámci preskúmateľnosti predložených\nznaleckých posudkov. Zo znaleckého posudku G.. O. O.Š. č. 7/2017 z 20.01.2017 (č. l. 49-57) vyplynulo,\nže z technického hľadiska možno jednoznačne konštatovať, že nehodový dej popísaný žalobkyňou\nje z technického hľadiska neprijateľný. Pri hodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného deja\nsa preukázalo, že poškodenie vozidla nevzniklo tak, ako to popísala vodička. Jednoznačne vylúčil\nvznik zadokumentovaných poškodení vozidla v udanom mieste popísaným spôsobom. Znalec G.. O. v\nznaleckom posudku č. 10/2019 (č. l. 282-312, 322-351) na otázku, či mohlo dôjsť k poškodeniu vozidla\ntakým spôsobom, ako uviedla žalobkyňa a na mieste, kde to označila, uviedol, že vodička uviedla, že\nk nárazu došlo tak, že počas jazdy dostala s vozidlom šmyk a napriek snahe udržať ho na vozovke\ndošlo k nárazu do betónového priepustu ležiaceho vedľa cesty. Ak bola vozovka zasnežená a uvažuje\nkoeficient trenia na spodnej hranici 0,1 simuláciou prejazdu vozidla uvedeným úsekom rýchlosťou\npodľa udania vodičky 50 km/hod., tak vozidlo by s prejazdom úseku nemalo mať problém. Ak nastal\nneprimeraný zásah do riadenia, ktorého dôvod nepozná, mohlo sa vozidlo dostať mimo vozovky a\nnásledne naraziť do priepustu. Porovnaním poškodenia vozidla podľa fotografií nachádzajúcich sa v\nznaleckom posudku č. 7/2017 a fotografie č. 9 vie ustáliť, že v smere jazdy sa ľavý okraj ryhy na podvozku\nnachádza vo vzdialenosti cca 35 cm od vnútornej hrany kolesa. Označil tak za technicky prijateľné,\nže vrch priepustu široký 40 cm mohol pri náraze zasiahnuť koleso a súčasne poškodiť nápravnicu a\nplastové kryty na spodnej časti vozidla. Z fotografií poškodenia vozidla v posudku č. 7/2017 označil za\nzrejmé poškodenie výfuku, krytov v oblasti výfuku a ochranného krytu v zadnej často pod nárazníkom.\nKonštatoval, že vznik tohto poškodenia by zodpovedal takému priebehu deja, kde sa na vozidle po\nnáraze na prekážku a následnom posune o vrch vpustu poškodili plasty a ochranný kryt v zadnej časti\nvozidla. Tlak na spodnú časť zadného nárazníka mohol spôsobiť jeho nadvihnutie, pričom sa mohlo\noprieť o zadné svetlá a spôsobiť ich poškodenie. Za technicky prijateľné označil, že k poškodeniu\nvozidla mohlo dôjsť pri jeho náraze do betónového priepustu a jeho následnom kontakte s vrchnou\nčasťou ako udáva vodička. Zároveň však dodal, že nárazová rýchlosť nemohla byť 50 km/hod. ako\nudáva vodička, pretože vozidlo by pri náraze touto rýchlosťou prešlo cez priepust a následne by sa\nprevrátilo. Mohla sa však podľa znalca touto rýchlosťou pohybovať cca 20 a viac metrov pred miestom\nnárazu. Konečná poloha vozidla, ako ju zakreslila vodička pri nahlásení poistnej udalosti, je podľa znalca\nmožná, no v tom prípade by bola poškodená iba predná časť vozidla. Na to, aby došlo k poškodeniu\nako bolo zaznamenané pri obhliadke v servise, by musela byť v kontakte s priepustom aj zdaná časť\nvozidla, čiže jeho konečná poloha by zodpovedala polohe na obrázkoch č. 17 alebo č. 18. Náklady\nna opravu poškodenia určil podľa sumy uvedenej vo faktúre za opravu vo výške 3.505,71 eur, pretože\nzoznam dielov na nej zodpovedá poškodeniu zadokumentovanému pri obhliadke v servise. Cena za\nnormohodinu práce bola podľa účtu za opravu od firmy Camea Car, a to 24 eur bez DPH a cena\nnáhradných dielov bola tiež podľa cien servisu. Kontrolným výpočtom boli zistené rozdiely, a to v cene\nza spodný kryt, vo faktúre 114,50 eur a v cenníku 108,69 eur + DPH, a keďže vo faktúre nebol priložený\n\npodrobný rozpis prevedených prác určil rozdiel v účtovanej práci 8,4 Nh vs vypočítaných 6,2 Nh, čo\nje 28,80 eur + DPH. Skutočné náklady na opravu vozidla podľa cenníka Honda by tak podľa znalca\nmali predstavovať sumu 3.416,22 eur včítane DPH. Znalec G.. O. vo vysvetlení zo dňa 29.04.2022 (č. l.\n379-384, 395-397. 412- 414) uviedol, že z technického hľadiska je vylúčené, aby nehodový dej prebehol\ntak, ako ho opísala žalobkyňa. Poškodenie vozidla podľa neho nevzniklo spôsobom, ktorý uvádzala\nani z hľadiska plauzibility (pravdepodobnosti priebehu udalosti), ani kompatibility (zhody poškodení\ns opísaným dejom). Znalec zásadne spochybnil výpočty znalca G.. F. O. zo znaleckého posudku č.\n10/2019, konkrétne nepovažoval za technicky možné spomalenie 7,85 m/s2 na zasneženej vozovke s\nletnými pneumatikami, ako bolo použité v simulácii a reálny súčiniteľ adhézie podľa neho mohol byť\nlen 0,1- 0,3, nie 0,5 ako uvádzal G.. O.. Ďalej podmienky simulácie, ktoré by umožnili vznik škodového\ndeja, označil za v rozpore s výpoveďou žalobkyne, pretože tá uviedla rýchlosť cca 50 km/h a neuvádzala\nžiadne brzdenie pred nárazom. Znalec G.. O. zotrval na svojich znaleckých záveroch. Rovnako znalec\nG.. O. vo vysvetlení zo dňa 09.03.2024 (č. l. 461- 467) zotrval na svojom závere, že poškodenie\nvozidla je technicky zlučiteľné s nárazom do betónového priepustu po predchádzajúcom šmyku. Hoci\nvodička udávala rýchlosť 50 km/h, výpočty ukázali, že k samotnému nárazu došlo pravdepodobne pri\nvýrazne nižšej rýchlosti, medzi 6 a. 15 km/h. Znalec zohľadnil rôzne povrchy s koeficientom trenia\nv rozsahu od 0,1 do 0,5 a vypočítal, že spomalenie vozidla mohlo dosiahnuť maximálne 4,9 m/s2,\nčo zodpovedá brzdnej dráhe 20 až 100 metrov v závislosti od podmienok. Znalec O. upozornil, že v\nstresových situáciách vodiči často nedokážu presne popísať priebeh udalosti, preto považuje rozdiel\nmedzi udávanou a vypočítanou rýchlosťou za prirodzený. Konštatoval, že simulácia priebehu nehody\na výsledné poškodenia vozidla sú technicky akceptovateľné a nevylučujú žalobkyňou udávanú verziu\nudalosti. V ďalšom vysvetlení zo dňa 19.09.2024 G.. O. (č. l. 489-490) poukázal na to, že z fotografie\npoškodeného disku vozidla M. I. je zrejmé označenie M+S, čo znamená, že pneumatiky mohli byť vhodné\nna jazdu na snehu a dosiahnuť súčiniteľ adhézie 0,5. Uviedol tiež, že presný stav povrchu vozovky v čase\nnehody nie je známy, preto nie je možné jednoznačne stanoviť koeficient priľnavosti. Výpočty vo svojom\nposudku preto vykonal v rozpätí koeficientov od 0,1 do 0,5. G.. O. v doplňujúcom vysvetlení zo dňa\n14.05.2024 (č. l. 480-481) uviedol, že vozovka bola zasnežená, vozidlo malo letné pneumatiky a vodička\nneuviedla, že by po šmyku brzdila. Kritizoval výpočty znalca O., najmä použitie súčiniteľa adhézie 0,5,\nktorý je podľa neho na danom povrchu nereálny. Zdôraznil, že spomalenie potrebné na zníženie rýchlosti\nz 50 km/h na 6.15 km/h nie je za daných podmienok technicky dosiahnuteľné, a preto považuje popísaný\npriebeh nehody za nepravdepodobný a závery posudku G.. O. za technicky nezdôvodniteľné.\n4. K vyhodnoteniu protichodných znaleckých posudkov súd prvej inštancie uviedol, že G.. O. O. záver\no technickej neprijateľnosti priebehu škodového deja opísaného žalobkyňou podporil argumentmi, že\nvozidlo údajne išlo rýchlosťou cca 50 km/hod. a pri tejto rýchlosti by podľa znalca vozidlo nemohlo\nzastaviť na priepuste- muselo by prejsť a pravdepodobne sa prevrátiť a zaznamenané poškodenia by\nboli masívnejšie. Znalec tiež predpokladal absenciu brzdenia. V simuláciách nepovažoval za možné\ndosiahnuť spomalenie na zasneženej vozovke s letnými pneumatikami. Prvoinštančný súd jeho znalecký\nposudok hodnotil kriticky, pretože neuvažuje viacero variantov reálneho priebehu nehody (pracuje len\ns jednou rýchlosťou a fixným súčiniteľom trenia), nepripustil možnosť nepresnosti v popise rýchlosti\nzo strany vodičky a hodnotil výpoveď vodičky ako rigidne nevierohodnú bez toho, aby zohľadnil\npsychologické faktory pri dopravnej nehode. Na druhej strane znalecký posudok G.. O. záver o tom, že k\npoškodeniu vozidla mohlo dôjsť žalobkyňou popísaným spôsobom, podporil tým, že pracoval s viacerými\nscenármi a rozmedziami adhézie (0,1 až 0,5), ktoré sú realistické pre kašovitý alebo snehový povrch,\nsimuloval pohyb vozidla s rôznymi rýchlosťami (6- 17 km/ hod. pri náraze) a ukázal, že pri takýchto\npodmienkach je možné, aby vozidlo zostalo stáť na priepuste a došlo k zaznamenaným poškodeniam\n(disk, nápravnica, plastové časti), pripustil, že vodička nemusí presne identifikovať rýchlosť a stav\nvozovky z dôvodu stresu, čo je podporené literatúrou a skúsenosťami z iných prípadov a upozornil, že\njeho úlohou nebolo hodnotiť vierohodnosť výpovede, ale overiť technicky možný scenár, čo posudok\nsplnil. Celkovo z hľadiska posúdenia rozporov znalcov prvoinštančný súd konštatoval, že zásadným\nbodom „sporu znalcov“ je rýchlosť vozidla pred nárazom a otázka, či došlo k brzdeniu. Znalec G.. O.\nvychádzal striktne z výpovede vodičky, podľa ktorej vozidlo šlo rýchlosťou cca 50 km/hod. a nebrzdilo,\nna tom základe vykonal simuláciu, v ktorej dochádza technickému vylúčeniu možnosti, že by vozidlo\nzastalo na priepuste- vozidlo by podľa neho túto prekážku prekročilo a pravdepodobne by sa prevrátilo.\nNaopak znalec G.. O. pracoval so širším spektrom variantov, predpokladal, že vodička mohla brzdiť\npodvedome a rýchlosť nárazu bola medzi 6 až 15 km/hod. Uvádzal, že vodička v dôsledku stresu si\nnemusela zapamätať svoje úkony, čo je podľa neho bežné aj v iných prípadoch dopravných nehôd.\nZ hľadiska koeficientu adhézie označil za relevantné, že znalec O. spochybnil výpočty O., najmä jeho\n\npoužitie súčiniteľa adhézie 0,5, ktorý by zodpovedal suchej vozovke. Zdôraznil, že pri zasneženej\nceste a letných pneumatikách je takýto koeficient nereálny a tvrdil, že reálny rozsah adhézie bol medzi\n0,1- 0,3. Znalec G.. O. však vo svojom posudku aj vysvetleniach uviedol, že pracoval s rozpätím\n0,1- 0,5 a nepostavil svoje výpočty na jedinej hodnote. Pokiaľ sa týka metodiky výpočtov a prístupu\nk hodnoteniu, znalec G.. O. pristúpil k posudku ako k overeniu jedinej verzie udalosti presne podľa\nvýpovede žalobkyne, ktorá ak sa fyzikálne nezlučuje s udávaným priebehom, považoval ju za vylúčenú.\nZnalec G.. O. sa však snažil zhodnotiť, či pri určitých parametroch mohol vzniknúť technicky prijateľný\nscenár, ktorý by korešpondoval s výsledkom (poškodením) a približne by zodpovedal popisu. Pracoval\ns pravdepodobným rozpätím a simuláciami rôznych vstupných podmienok. S ohľadom na uvedené sa\nprvoinštančný súd priklonil k záverom znalca G.. O., pretože na rozdiel od znalca G.. O., ktorý vychádzal\nz jedného fixného predpokladu, znalec G.. O. zohľadnil rôzne kombinácie vstupných hodnôt (rýchlosť,\nadhézia, smer pohybu, brzdenie) a priznal neistotu v parametroch, čo zodpovedá reálnym podmienkam\ndopravných nehôd, pričom znalec G.. O. pracoval s ideálnymi podmienkami (súčiniteľ 0,8), ktoré v danom\nprípade neboli preukázané, znalec G.. O. korektne poukázal na to, že vodiči v strese nevedia exaktne\npopísať udalosti (čas, rýchlosť, vzdialenosť), čo je konzistentné aj so všeobecnou ľudskou skúsenosťou\nz oblasti psychiky, znalec G.. O. vykonal porovnanie poškodení s priepustom a vozidlom rovnakého typu,\npričom poškodenia zodpovedajú bežnému kontaktu s vrchnou časťou priepustu, znalec G.. O. vykonal\ndetailné 3D modelovanie, fotodokumentáciu a použil profesionálny softvér (PC CRASH, Agisoft), kým\nznalec G.. O. pracoval s analýzou, ale bez takého rozsahu modelovania a overenia. Pri hodnotení dvoch\nodlišných prístupov znalcov súd prvej inštancie zohľadnil jednak metodickú konzistentnosť a súlad s\nďalšími dôkazmi. Z výpovedí svedkov a dokumentácie pritom vyplynulo, že k šmyku a následnému\nkontaktu vozidla s betónovým priepustom skutočne došlo a poškodenia na vozidle (disk, podvozkové\nčasti, plasty) boli zdokumentované aj v servise. Znalec G.. O. nevylúčil, že vodička neodhadla presnú\nrýchlosť ani nevnímala svoje úkony s plnou presnosťou, čo je v súlade s psychologickými aspektmi\nnehody. Jeho výpočty pripúšťajú technickú možnosť takého priebehu, ak sa zohľadní spomalenie vozidla\npred nárazom, jeho model je pružnejší, lepšie reaguje na neúplnosť a variabilitu reálnych podmienok.\nNaopak záver G.. O. je metodicky prísny a formálne korektný, ale nezohľadňuje, že samotná výpoveď\nnemusí byť exaktne presná, pretože treba podľa súdu zohľadniť, že ide o laický popis udalosti pod\nvplyvom stresu. Znalec G.. O. vychádzal výlučne z údajov poskytnutých žalobkyňou ako vodičky a\nnevykonal alternatívne simulácie, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť iné možné priebehy.\n5. Súhrnne súd prvej inštancie uviedol, že znalec G.. O. poskytol komplexnejšie hodnotenie\nškodovej udalosti, ktoré zohľadňuje nielen technické parametre, ale aj reálne variácie správania\nvozidla a ľudského faktora počas nehody. Hoci výpoveď žalobkyne ako vodičky nemožno podľa\nprvoinštančného súdu považovať za presnú, nepovažoval to za dôvod na automatické vylúčenie celej\nverzie udalosti. Jeho znalecké závery označil za konzistentné, pracujúce s viacerými výstupmi a\npodložené výpočtami. Naopak závery znalca G.. O.Ő. vyhodnotil ako technicky dôsledné, ale metodicky\nrigidné a nezohľadňujúce reálnu neurčitosť výpovedí účastníkov. Za vierohodnejšie, presvedčivejšie\na na daný skutkový dej aplikovateľné preto vzal znalecké závery G.. O.. Po vykonanom dokazovaní\ntak prvoinštančný súd dospel k záveru, že dňa 16.10.2015 v ranných hodinách žalobkyňa viedla svoje\nmotorové vozidlo značky M. I.-Q., v ktorom viezla tri kolegyne do práce z O. do obce H.. Počas jazdy\nna zasneženej vozovke došlo k šmyku, v dôsledku čoho vozidlo zišlo mimo cestu a pravou stranou\nnarazilo do betónového priepustu, na ktorom sa zastavilo. Po náraze všetky štyri ženy vystúpili z vozidla,\npritom dve z kolegýň, konkrétne pani E. a pani O.Á., odišli s okoloidúcimi do práce. Na mieste zostala\nso žalobkyňou U. F.X., ktorá potvrdila, že sedela na prednom sedadle spolujazdca, a že k šmyku a\nnárazu došlo na pravej strane cesty. Spomína si aj na defekt na pravom kolese, avšak nevie presne\nurčiť, či to bolo predné alebo zadné koleso. Žalobkyňa následne kontaktovala svojho známeho X. F.,\nktorý sa dostavil na miesto a zabezpečil prevoz pani F. do práce. Svedok F. privolal traktoristu U. L.\nz neďalekého družstva, ktorý potvrdil, že prišiel na miesto udalosti a traktorom vytiahol vozidlo späť\nna cestu. Podľa jeho výpovede bolo na pravom kolese zjavné poškodenie v podobe defektu, ale iné\npoškodenia si nevšimol, s výnimkou možného poškodenia spodnej časti vozidla. Po výmene kolesa za\nrezervné vozidlo žalobkyne ostalo pojazdné a neskôr bolo prevezené do pneuservisu a následne do\nservisu CAMEA Car v Prešove na opravu.\nZ výpovedí je teda preukázané, že k\npoistnej udalosti v daný deň došlo, a že vozidlo žalobkyne bolo poškodené. Z výsluchov jednotlivých\nosôb a znaleckých posudkov vyplýva súlad v popise okolnosti udalosti, konkrétne pokiaľ ide o miesto,\nčas, počasie, priebeh poistnej udalosti a bezprostredné úkony po nej. Výpovede zároveň potvrdzujú,\nže došlo k poškodeniu vozidla a udalosť nebola vymyslená, ale skutočne nastala, pričom rozsah škôd\nna vozidle je preukázaný z fotografií (čl. 206-261), nebolo preukázané, že by tieto poškodenia vznikli v\n\ndôsledku inej poistnej udalosti. Žalobkyňa dňa 19.10.2015 nahlásila žalovanej poistnú udalosť, ktorú v\nten deň žalovaná zaregistrovala, čo je preukázané z listu žalovanej (bez datovania). Poškodené vozidlo\nbolo obhliadnuté dňa 20.10.2015, čo je preukázané zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového\nvozidla (č. l. 170, 263). Z kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX z 20.10.2015 a 03.11.2015 (čl. 202, 264)\nje preukázané, že náklady na opravu boli odhadnuté najprv na 3.714,17 eur s DPH, resp. v prípade\ndruhej uvedenej kalkulácie na 3.914,28 eur s DPH. Ďalej bolo dokazovaním preukázané, že vozidlo\nžalobkyne bolo na opravu odovzdané v spoločnosti CAMEA car s. r. o. dňa 06.11.2015, čo je preukázané\nz potvrdenia spoločnosti CAMEA car\ns. r. o. zo dňa 09.10.2017 (č. l. 12) a zo zákazkového listu tejto\nspoločnosti z 06.11.2015 č. 110063 (č. l. 190-191). Z vyjadrenia opravcu, ktorý realizoval opravu vozidla,\nje preukázané, že vykonali opravu a výmenu poškodených dielov. Podľa ich názoru sa udalosť stala tak,\nako ju popisuje žalobkyňa. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového\nvozidla zo dňa 11.11.2016 mal za preukázané, že žalobkyňa uplatnila u žalovaného nároky z poistenej\nudalosti a zmluvy č. XXXXXXXXXX. Uviedla, že dňa 16.10.2015 o 7:00 h počas jazdy dostala šmyk a\nnásledne s vozidlom vyšla mimo vozovku. Poistné plnenie žiadala plniť na účet, ktorého majiteľom je\nCAMEA CAR a. s. Z faktúry spoločnosti CAMEA car s. r. o. č. 449130 z 18.11.2016 (čl. 15-16, 165,\n188-189, 199) je preukázané, že táto spoločnosť účtovala žalobkyni opravu jej vozidla v sume 3.515,71\neur. Žalobkyňa uhradila faktúru spoločnosti CAMEA car\ns. r. o. dňa 26.09.2017, čo je\npreukázané z platobného príkazu na úhradu zo Slovenskej sporiteľne, a. s.. Zo znaleckého posudku\nznalca G.. F. O. č. 10/2019 mal za preukázané, že skutočné náklady na opravu vozidla žalobkyne\npodľa cenníka M. sú 3.416,22 eur včítane DPH. Z listu žalovaného z 09.02.2017 mal za preukázané,\nže žalovaný odmietol poskytnúť žalobkyni poistné plnenie z dôvodu, že odborné vyjadrenie znalca\nvylúčilo technickú neprijateľnosť vzniku dopravnej nehody tak, ako to uviedla žalobkyňa v písomnom\nuplatnení škody. S výsledkom skončenia likvidácie nebola žalobkyňa spokojná a závery likvidácie žiadala\nprehodnotiť, čo je preukázané z listu žalobkyne z 21.02.2017. Žalovaná na stanovisku zotrvala, čo je\npreukázané z listu žalovanej z 31.03.2017, ako aj z následného vyjadrenia z 25.08.2017. Aplikujúc\noznačené citované ustanovenia Občianskeho zákonníka na vykonaným dokazovaním zistený skutkový\nstav veci konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že nastala poistná udalosť, pretože motorové\nvozidlo bolo poškodené pri náhodnej dopravnej nehode dňa 16.10.2015, kedy žalobkyňa dostala šmyk a\npoškodila si vozidlo. Z poistky mal za preukázané, že dojednané poistenie sa vzťahovalo na predmetné\npoškodenie motorového vozidla žalobkyne. Preukázaný mal aj vznik škody, ktorá bola opravená, čo ani\nnebolo sporné, a ktorá bola vo výške 3.416,22 eur s DPH, pretože táto suma bola v zmysle čl. IX. ods. 1\nVPP potrebná na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred udalosťou.\nŽalovanej v zmysle čl. IX. ods. 2 písm. a) VPP v spojení s § 797 ods. 2 CSP tak uložil povinnosť\nna zaplatenie sumy 3.245,41 eur, ako vykonaným dokazovaním zistenej hodnoty opravy zníženej o\ndojednanú spoluúčasť. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná oznámila závery likvidácie listom zo\ndňa 09.02.2017. Hoci neskončila šetrenie potrebné na zistenie rozsahu plniť správne, bola povinná do\n15 dní od tohto skončenia (do 24.02.2017) v zmysle § 797 ods. 3 OZ poskytnúť žalobkyni plnenie, čo\nnesplnila. Preto podľa § 517 OZ v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. žalobkyni priznal aj úrok z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo súdom priznanej sumy od 09.03.2017, čo je neskôr ako žiadať mohla,\ndo zaplatenia. V prevyšujúcom zvyšku, t. j. v rozsahu sumy 94,51 eur s úrokom z omeškania vo výške\n5 % ročne zo sumy 94,51 eur od 09.03.2022 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku\nna náhradu trov konania rozhodol podľa zásady pomeru úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP\na v konaní úspešnejšej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,3 % (úspech\nžalobkyne 97,2 % - úspech žalovanej 2,8 %).\n6. Proti výroku I. a súvisiacemu výroku III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá z\nodvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), g) a h) CSP navrhla rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Prvoinštančný rozsudok v\nnapadnutej časti označila za nepreskúmateľný, vecne nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu. Prvoinštančnému súdu vytkla, že\nnapriek nezmenenému skutkovému stavu, a to ani po vyjadrení znalca G.. O. k vysvetleniu G.. O., ktorý aj\nnaďalej zotrval na svojich stanoviskách o modelovaní situácie, za akej sa určitý dej teoreticky mohol stať,\na ktoré vyjadrenia v týchto intenciách už predkladal k znaleckému posudku G.. O. v pôvodnom konaní,\navšak ktoré bolo v rozpore s priebehom deja opisovaným žalobkyňou, rozhodol odlišne od svojho prvého\nrozhodnutia a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni žalovaný nárok. Žalovaná vyslovila presvedčenie,\nže predchádzajúci rozsudok vychádzal z náležitého zistenia skutkového stavu veci, prihliadol na oba\nznalecké posudky predložené v konaní, riadne sa s nimi vysporiadal a vychádzal zo záverov G.. O.,\nktorý sa podrobným, logickým a presvedčivým spôsobom vyrovnal s nesprávnymi údajmi uvedenými v\n\nznaleckom posudku G.. O..\nG.. O. neprispôsoboval nehodový dej tak, ako by sa teoreticky\nmohol stať. Poukázala tiež na to, že odvolací súd nezhliadol nesprávnosť záverov prvoinštančným\nsúdom prijatých z vykonaných dôkazov a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Ani po zrušujúcom rozsudku súdu prvej inštancie z procesných dôvodov nedošlo zo\nstrany znalca G.. O. k predloženiu nových skutočností, ktoré by mohli zmeniť náhľad na prejednávanú\nvec. G.. O. zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich podaniach k znaleckému posudku G.. O., s\nktorými sa už súd prvej inštancie náležite vysporiadal a odvolací súd tento záver nijakým spôsobom\nnespochybnil. Pokiaľ sa týka rozsahu poškodení, svedkovia v čestných vyhláseniach predložených do\nkonania neskúmali poškodenia, za ktoré si žalobkyňa uplatnila nárok na poistné plnenie. Ak sa po 10\nrokoch od škodovej udalosti vyjadrili po zrušujúcom rozsudku ku konkrétnym poškodeniam vozidla, ku\nktorým sa nevedeli vyjadriť bezprostredne po škodovej udalosti, takéto svedecké výpovede nemožno\npodľa žalovanej považovať za presvedčivé a vierohodné. Vzbudzujú oprávnený dojem účelovosti a\nnemožno im prikladať relevanciu pre posúdenie poškodení vozidla, ako to nesprávne v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku vyhodnotil prvoinštančný súd. Na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia a\nnapriek nezmeneným skutkovým zisteniam dospel prvoinštančný súd k nesprávnym skutkovým záverom\na následne k nesprávnemu rozhodnutiu, ak tvrdil, že priebeh udalosti bol dôveryhodne preukázaný\nvýsluchom žalobkyne a svedkov, pričom v konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že priebeh\nudalosti udávanej žalobkyňou nemohol mať za následok škodu uplatnenú v tomto konaní a v tomto\nsmere túto skutočnosť potvrdili oba znalecké posudky. Posudok G.. O. v rozpore s vyjadreniami\nžalobkyne modeloval následne situácie, ako by ku škodovému deju mohlo dôjsť. Nič to nemení na tom,\nže tieto závery nevychádzali z vyjadrenia žalobkyne o priebehu škodového deja, ktoré vylúčili, aby k\npoškodeniu mohlo dôjsť pri tejto škodovej udalosti. Svedkovia bezprostredne po škodovej udalosti sa\nk rozsahu poškodení nevedeli vyjadriť, a ak súd považoval ich výpovede po 10 rokoch od škodovej\nudalosti k rozsahu škody za vierohodné, tak jeho záver je nesprávny a tiež arbitrárny, z ktorého\npresvedčivo nevyplýva na základe akých skutočností dospel k záveru, že výpovede svedkov a samotnej\nžalobkyne považoval za dôveryhodné a preukazujúce žalovaný nárok. Ak sa prvoinštančný súd stotožnil\nso závermi G.. O., podľa ktorých dej mohol technicky prebehnúť spôsobom popísaným žalobkyňou, tak\ntento záver považuje žalovaná za nesprávny, v rozpore so zisteným skutkovým stavom a arbitrárny,\nnakoľko tieto závery znalca nevychádzali z nehodového deja popísaného žalobkyňou, ale modelovania\nrôznych situácií, za akých by sa určitý dej mohol teoreticky stať. V ďalšom žalovaná poukázala na\nto, že vysvetlenie znalca\nG.. O. po zrušujúcom rozsudku neprinieslo žiadne nové\nskutočnosti do priebehu dokazovania, G.. O. naďalej zotrval na svojich teoretických modelovaniach\ndeja. Jeho vysvetlenie potvrdilo nad všetky pochybnosti, že priebeh nehodového deja udávaný vodičkou\nje nereálny. Znalec G.. O. uviedol, že úvahy znalca G.. O. sú široké a prakticky nereálne, keď tento\nnašiel parametre pohybu vozidla, ktoré sa veľmi priblížili popisovanému priebehu, použil však vstupné\núdaje, ktoré sú technicky nezdôvodniteľné (súčiniteľ adhézie 0,5). Uviedol, že s týmito závermi sa\nuž súd prvej inštancie v predchádzajúcom rozsudku vysporiadal a dospel k záveru, že nie je možné\nbrať do úvahy závery G.. O., pretože úlohou znalca nie je modelovať situácie, za akých sa určitý dej\nteoreticky mohol stať, ale overiť (potvrdiť alebo vyvrátiť) možnosť priebehu deja tak, ako to popisuje\nžalobkyňa, a to sa preukázať nepodarilo. Naviac závery G.. O. vôbec podľa žalovanej nevylučujú\nzávery\nG.. O., že poškodenia na vozidle, najmä na jeho podvozku, nemohli vzniknúť pri\nškodovej udalosti nabehnutím na betónový priepust. Opakovane zdôraznila, že odvolací súd považoval\nnapadnutý rozsudok za riadne odôvodnený a nevytkol mu nesprávne závery a po zrušení nedošlo\nk novým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zásadný odklon súdu prvej inštancie od svojho\npredchádzajúceho rozhodnutia, v dôsledku čoho označila napadnuté rozhodnutie aj za prekvapivé\na pre nedostatočné odôvodnenie arbitrárne. Vypočutie svedkov, ktoré v predchádzajúcom konaní\nnepovažoval prvoinštančný súd vzhľadom na písomné vyjadrenia a skutočnosť, že títo nepotvrdili, či\npredmetné poškodenia vznikli v tomto rozsahu pri danej udalosti, za potrebné, postrádalo aj racionálny\nzáklad, keď po 10 rokoch nemôžu ich vyjadrenia vniesť také skutočnosti, o ktorých pôvodne nevedeli,\nale skôr tieto skresliť alebo účelovo zmeniť, k čomu v danom prípade aj došlo. Náhle po 10 rokoch\nsa svedkovia rozpamätali na konkrétne poškodenia vozidla, ktoré v predchádzajúcich vyjadreniach\nneuviedli, resp. nevedeli uviesť, čo vzbudzuje oprávnené pochybnosti o vierohodnosti ich výpovedí, na\nktorých nie je možné založiť relevantne zistený skutkový stav veci.\n7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala odvolanie ako nedôvodné odmietnuť a priznať jej\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasila s argumentáciou žalovanej, že sa nezmenili\nokolnosti, za ktorých súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť jej náhradu z poistnej\nudalosti. Predovšetkým výsluchom svedkov bol ustálený priebeh nehody, odpadli pochybnosti o tom,\n\nči s vozidlom zišla z cesty a narazila do betónového priepustu, a to aj napriek pochybnostiam znalca\nG.. O., ktorý nebol na mieste, nevykonal žiadne merania, ba od stola stanovil záver. Poukázala tiež\nna to, že v konaní namietala nepreskúmateľnosť tohto znaleckého posudku, ktorý ani nemá povinné\nprílohy a tiež na možnosť žalovanej požiadať znalca v priebehu konania o odstránenie zrejmých vád\nposudku. K spochybňovaniu znaleckého posudku G.. O. uviedla, že obsahom jeho znaleckého odvetvia\nje vykonávanie technickej analýzy nehodového deja, určenie príčin nehody z technického hľadiska,\nmožností odvrátenia nehody, a to za využitia poznatkov vedy a techniky vrátane využitia elektronických\ndát cestných vozidiel. Pod obsahové vymedzenie tohto odvetvia spadá aj posudzovanie vzniku a príčin\nnehôd cestných vozidiel mimo cestných komunikácií. Úlohou znalca pri skúmaní dopravnej nehody\nje preštudovanie a analýza všetkých dostupných materiálov. Znalec skúma technický stav vozidla, v\nkonkrétnom prípade preskúmaním fotodokumentácie ako aj záznamov z obhliadky v servise. Ďalším\npodkladom pre posudok znalca je skúmanie stavu vozovky (mokrá, zľadovatená), poveternostných\npodmienok (dážď, hmla, sneh), pričom tento stav svedkovia popísali zhodne. Na základe zistených\núdajov znalec rekonštruuje priebeh nehody, určuje dráhy vozidiel, rýchlosti, časy reakcií a snaží\nsa presne stanoviť, čo sa stalo pred, počas a po zrážke. Vzhľadom na uvedené zo strany znalca\nnejde o žiadne teoretické prispôsobenie deja, ale o stanovenie, či z technického hľadiska mohol\nnehodový dej nastať tak, ako to tvrdí účastník nehody. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že všetky\npísomné podania G.. O. vychádzajú z nesprávnych údajov, tieto žalovaná nešpecifikovala. K namietanej\nhodnovernosti svedkov poukázala na to, že žalovanej nič nebránilo sa ich výsluchu zúčastniť, klásť\nsvedkom otázky tak, aby na mieste zistila, či ich výpovede sú hodnoverné alebo popis nehodového\ndeja má tak vážne nedostatky zo strany svedkov, že ich svedectvá sú nepoužiteľné. Do pozornosti\ndala aj list žalovanej z 09.02.2017, ktorým žalobkyni oznámila, že ukončila šetrenie a odmieta plnenie,\nlebo podľa odborného vyjadrenia znalca je z technického hľadiska neprijateľný vznik dopravnej nehody\ntak, ako uviedla v uplatnení škody. So závermi odborného vyjadrenia, na ktoré v tomto liste poukázala,\nsa žalobkyňa pritom nikdy nemohla oboznámiť a toto tvrdenie ani nevysvetlila, a preto už samotné\nodmietnutie plnenia listom z 09.02.2017 žalobkyňa označila za porušenie jej práva, lebo v ňom udáva\nlen všeobecný a nepreskúmateľný záver znalca bez toho, aby uviedla dôvod neplnenia, ktorý bude\njasný a určitý, a ktorý už dodatočne nebude môcť meniť. Zhrnula, že súd prvej inštancie správne\nzaviazal žalovanú na poistné plnenie, nakoľko boli splnené všetky podmienky. K námietke nemožnosti\nzmeny pôvodného rozhodnutia poukázala na to, že prvý rozsudok bol odvolacím súdom zrušený\na prvoinštančnému súdu bolo uložené doručiť žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi vysvetlenie\nG.. O. č. 22/2022 s možnosťou sa k nemu vyjadriť a následne v závislosti od procesnej reakcie\nžalobkyne vyhodnotiť aj prípadné ďalšie procesné návrhy a vec prejednať za dodržania procesných\npostupov garantujúcich stranám právo na spravodlivé súdne konanie. Uviedla, že aj s ohľadom na\nspotrebiteľský charakter sporu a vyhodnotenie záverov znalcov a výsluchov svedkov je napadnuté\nrozhodnutie správne.\n8. Žalovaná v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku nedoručila.\n9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok\nsúdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nsúd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Žalovaná v\nodvolaní neprezentovala žiadne relevantné a presvedčivé argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku a jej subjektívna nespokojnosť s novým rozhodnutím súdu a\nhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania nemôže byť sama o sebe dôvodom pre spochybnenie\njeho vecnej správnosti. Uvedené platí o to viac, že súd prvej inštancie sa jasným, právne korektným\na zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú\npre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je\nzrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a\nprávnymi závermi na strane druhej a nevyplýva z neho jednostrannosť a taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, zmyslu a\npodstaty.\nVo svojej argumentácii bol prvoinštančný súd koherentný a ním logicky\nprezentované argumenty podporujú záver vyjadrený vo výroku súdneho rozhodnutia. Nakoľko odvolací\nsúd nezhliadol existenciu žiadneho zo žalovanou uvádzaných odvolacích dôvodov a s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku sa v celkom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods.\n2 CSP). Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu\nargumentáciu žalovanej odvolací súd dopĺňa nasledovné.\n\n10. Žalovaná vo svojej podstate v odvolaní namieta vecnú nesprávnosť v poradí druhého meritórneho\nrozhodnutia, ktorú odôvodňuje tým, že aj napriek nezmenenému skutkovému stavu, zo strany\nodvolacieho súdu nespochybneným záverom prvoinštančného súdu o nedôvodnosti žaloby prijatých\nv prvom rozhodnutí a bez náležitého odôvodnenia odklonu, dospel prvoinštančný súd v novom\nrozhodnutí k prekvapivému záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Za nesprávne považuje zohľadnenie\nnedôveryhodných a účelových výpovedí v konaní po 10- tich rokoch vypočutých svedkov a tiež\nznaleckých záverov G.. O., ktorý na rozdiel od znalca G.. O. nevychádzal z údajov o priebehu dopravnej\nnehody poskytnutých žalobkyňou a prispôsoboval nehodový dej tak, ako by sa teoreticky mohol stať.\n11. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 385/2000 Z. z.“) sudca je pri výkone svojej\nfunkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho\nvedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe\nskutočností zistených v súlade so zákonom.\n12. Podľa § 2 ods. 3, 4 zák. č. 385/2000 Z. z. sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri\nrozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou\npodľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.\nZa podmienok ustanovených osobitnými\npredpismi je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho\nstupňa.\n13. Podľa čl. 15 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na\nktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.\n14. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n15. Podľa § 193 ods. 1 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis\nnie je v súlade s Ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská\nrepublika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je viazaný rozhodnutím príslušných\norgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa\nosobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku\nspoločnosti.\n16. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n17. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný\ntak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po\nprávnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia\nnezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191\nCSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z\nprednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne\nsú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo\nide o situáciu, kedy je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z\nprednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,\npravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo\nmalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Pravidlá\nhodnotenia dôkazov sú vo všeobecnosti upravené v čl. 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou\nvoľného hodnotenia dôkazov predložených v civilnom sporovom konaní, ktorá je vyjadrením ústavného\nprincípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Sudca vykonané dôkazy vyhodnotí z ich zákonnosti,\npravdivosti a dôležitosti pre meritórne rozhodnutie na základe vlastného vnútorného presvedčenia a\n\nlogického myšlienkového postupu, a to individuálne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Tieto svoje úvahy,\nktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil, však musí náležite odôvodniť. Voľné hodnotenie dôkazov v\nžiadnom prípade neznamená ľubovôľu sudcu, keď hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám\nformálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, nemôže byť v rozpore s prírodnými\nzákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe atď. V nadväznosti na uvedené požiadavky\nkonečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom\nkonania (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a\nkol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). Určitú modifikáciu\npredstavuje hodnotenie odborných záverov znalcov, keď súdu vzhľadom na absenciu odborných znalostí\nneprislúcha posudzovanie ich vecnej správnosti, čo však neznamená, že súd bez ďalšieho nekriticky\nprevezme znalecké závery (obdobne viď stanovisko NS SR sp. zn. Pls 3/80 z\n23.12.1980,\nnález ÚS ČR z 30.04.2007, sp. zn. III. ÚS 299/06, rozsudok NS ČR z 26.11.1998,\nsp. zn.\n3Cdo/385/1996, uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/41/2010). Závery znalcov podliehajú komplexnému\nhodnoteniu súdom z hľadiska formálnych náležitostí, dostatku vstupných podkladov, vierohodnosti\nteoretických východísk, presvedčivosti a logickosti odôvodnenia znaleckých záverov a ich súladu s\nvykonanými dôkazmi. Rovnako ak má súd k dispozícii dva, príp. viaceré znalecké posudky s rozdielnymi\nprotichodnými závermi o tej istej otázke, musí ich hodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov\nvezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza z druhého znaleckého posudku\n(viď R 45/1984). Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku platia rovnaké kritériá ako pri hodnotení\nsúdom ustanoveného znalca.\n18. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti\nodvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy\nalebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím\nsprávnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav\nveci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).\n19. Z tzv. kasačnej (inštančnej) záväznosti súdna prax vyvodila, že pre konanie po zrušení rozhodnutia\nodvolacím/dovolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti nižšieho súdu\nprávnym názorom vysloveným v prejednávanej veci súdom vyššej inštancie. Viazanosť súdu nižšej\ninštancie právnym názorom súdu vyššej inštancie je zároveň vykonaním princípu práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou a tiež legislatívnym premietnutím\nprincípu právnej istoty a zákazu svojvôle súdneho rozhodovania. V uznesení sp. zn. 3Cdo/12/2016 zo\ndňa 31.03.2016 (R 76/2016) však NS SR konštatoval, že ani viazanosť odvolacieho súdu právnym\nnázorom vysloveným v jeho kasačnom rozhodnutí nie je absolútna a v určitých prípadoch sa neuplatní.\nK vymedzeniu týchto výnimočných prípadov, explicitne v zákone neuvedených, dospela postupným\ndlhoročným vývojom aplikačná prax a právna teória. Najčastejšie ide o prípad zmeny právnej úpravy,\nku ktorej došlo po zrušovacom rozhodnutí, ale pred opätovným rozhodnutím odvolacieho súdu. Za\nmožný samotný NS SR označil odklon od kasačného rozhodnutia aj z dôvodu zásadného judikatórneho\nposunu\n(napr. reflektujúc niektoré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora alebo Európskeho súdu\npre ľudské práva, ÚS SR alebo NS SR) v otázke, ktorá v čase rozhodovania dovolacieho súdu nebola\ncelkom uspokojivo vyriešená. Možnosť odklonu od kasačnej záväznosti rozhodnutia nadriadeného súdu\npripustil vo svojej rozhodovacej činnosti aj ÚS SR v uznesení z 9.12.2020,\nsp. zn. PL. ÚS\n29/2020 (publikovaný v Zbierke ÚS SR pod č. 47/2020). Rozhodovacia činnosťou súdov vyšších inštancií\ndokonca pripúšťa aj možnosť zmeny pôvodného právneho názoru nadriadeným súdom pri opätovnom\nposúdení tej istej veci týkajúcej sa tých istých sporových strán (napr. uznesenie ÚS SR zo dňa 3.3.2022,\nsp. zn. I. ÚS 122/2022, nález ÚS SR III. ÚS 46/2013 z 3.9.2013, rozsudok NS ČR z 24. októbra 2007,\nsp. zn. 28Cdo/3342/2007).\n20. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala nezdôvodnený a prekvapivý odklon od prvého meritórneho\nzáveru, ktorého nesprávnosť nebola konštatovaná ani odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení zo\ndňa 27.10.2023, č. k. 3CoCsp/45/2022-449, odvolací súd uvádza, že k zrušeniu prvého meritórneho\nrozhodnutia došlo výlučne pre pochybenie v procesnom postupe súdu zakladajúce porušenie práva\nna spravodlivé súdne konanie (nedoručenie doplňujúceho vysvetlenia znalca G.. O.?, z ktorého súd\npri rozhodovaní vychádzal, žalobkyni), pre ktoré odvolací súd nepristúpil k meritórnemu odvolaciemu\nprieskumu. Pre účely ďalšieho postupu v konaní odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu doručiť\nprávnemu zástupcovi žalobkyne vysvetlenie G.. O.?č. 22/2022 s možnosťou sa k nemu vyjadriť a\n\nnásledne v závislosti od jej procesnej reakcie vyhodnotiť aj prípadné ďalšie návrhy na doplnenie\ndokazovania a vec meritórne prejednať za dodržania procesných postupov garantujúcich právo na\nspravodlivé súdne konanie. V označenom uznesení odvolací súd naviac reagoval len na odvolaciu\nnámietku arbitrárnosti rozhodnutia, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú, a bez toho, aby sa vyjadroval k\nvecnej správnosti napadnutého rozsudku. Doručením predmetného dôkazu žalobkyni v ďalšom štádiu\nkonania bol plne rešpektovaný pokyn odvolacieho súdu smerujúci len čo do procesného postupu a\nprijatím iného meritórneho záveru po doplnení dokazovania sa tak v poradí druhý napadnutý rozsudok\nnemohol dostať do kolízie s právnym názorom odvolacieho súdu. Nedôvodne žalovaná v odvolaní\nprvoinštančnému súdu vyčíta aj zmenu pôvodne prijatého záveru o nedôvodnosti žaloby, ktorým súd\nprvej inštancie nebol v ďalšom konaní viazaný. Súd prvej inštancie nebol v zmysle citovaných ust. § 2\nzák. č. 385/2000 Z. z., § 193 a § 391 CSP viazaný svojim predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré naviac\nbolo odvolacím súdom bez prieskumu jeho vecnej správnosti zrušené. Žalovaná nemôže legitímne od\ntakéhoto rozhodnutia odvodzovať nárok na opätovné zamietnutie žaloby a prijatie iného meritórneho\nzáveru prvoinštančným súdom preto nepredstavuje ani prekvapivé rozhodnutie či odklon v procesnom\nslova zmysle, vo vzťahu ku ktorému zákonodarca kladie zvýšené nároky na dôkladnosť a presvedčivosť\nodôvodnenia\n(čl. 2 ods. 3 CSP). Okrajovo odvolací súd tiež poukazuje na to, že tak, ako uviedol\nv ods.\n19. tohto odôvodnenia, súdna prax akceptuje výnimky aj z prísnej kasačnej (inštančnej)\nzáväznosti rozhodnutí a pripúšťa aj zmenu pôvodného právneho názoru vysloveného nadriadeným\nsúdom pri opätovnom posúdení tej istej veci týkajúcej sa tých istých sporových strán. Naviac vo svojej\nargumentácii o nezmenenom skutkovom stave žalovaná vôbec nereflektuje na to, že po zrušení prvého\nmeritórneho rozhodnutia došlo k doplneniu dokazovania, a to doplňujúcimi vyjadreniami znalcov a\nvýsluchom svedkov, vyhodnotením ktorého mohlo a v danom prípade aj došlo zo strany prvoinštančného\nsúdu k prehodnoteniu meritórneho záveru. Nakoľko odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie novo\nprijatý záver o dôvodnosti žaloby na výplatu poistného plnenia aj riadne, zrozumiteľne a presvedčivo\nodôvodnil a založil na logických úvahách, v ktorých sa riadne a so zreteľom na okolnosti prejednávanej\nveci vysporiadal aj so zistenými nezrovnalosťami vo výpovediach a protichodnými znaleckými závermi,\nneobstojí ani námietka arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n21. K vecnej správnosti namietaných skutkových záverov prvoinštančného súdu vyvodených z\nvykonaného dokazovania odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie plne\nrešpektuje procesné pravidlá uvedené v ods. 17. odôvodnenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnemožno mať žiadnych pochýb o tom, že súd prvej inštancie hodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo\nvzájomnej súvislosti, žiaden v konaní vykonaný dôkaz rešpektujúc teóriu voľného hodnotenia dôkazov\nnenadhodnotil, neobmedzil sa na nekritické prijatie záverov len jedného zo znalcov, ale dôsledne\nvysvetlil, že odborné znalecké závery hodnotil so zreteľom na ich komplexnosť, presvedčivosť a súlad s\nostatnými v konaní vykonanými dôkazmi a prihliadol aj na subjektívne faktory majúce vplyv na svedecké\nvýpovede uskutočnené v konaní so značným časovým odstupom od spornej dopravnej nehody. Odvolací\nsúd sa plne stotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu, že rozdiely vo svedeckých výpovediach\nsú len zdanlivé a nie zásadné, čo je odôvodniteľné dlhším časovým odstupom od dopravnej nehody,\nrozdielnym vnímaním dopravnej nehody vodičkou a spolujazdcami, obmedzenou schopnosťou laikov\nposúdiť rozsah vzniknutého poškodenia motorového vozidla a v neposlednom rade aj psychologickými\nfaktormi. Pokiaľ sa týka predložených súkromných znaleckých posudkov nebolo podľa odvolacieho\nsúdu aj s prihliadnutím na ostatné v konaní vykonané dôkazy (predovšetkým výpovede svedkov) a\nsituáciu, v ktorej sa žalobkyňa ako vodička ocitla, možné neprihliadnuť na to, že znalec G.. O.?sa\nvo svojom znaleckom posudku a v doplňujúcich vyjadreniach obmedzil len na posúdenie technickej\nprijateľnosti žalobkyňou udávaného priebehu dopravnej nehody, ktorá uviedla, že motorové vozidlo\nsa bezprostredne pred vybočením z vozovky pohybovalo rýchlosťou cca 50 km/ hod. a výslovne\nneuviedla, že po tom, ako sa vozidlo dostalo do smerovej nestability, brzdila. Na druhej strane znalec\nG.. O. sa v znaleckom posudku zaoberal komplexným skúmaním toho, či a za akých podmienok\nmohlo dôjsť k spornému poškodeniu motorového vozidla. Vo svojich záveroch za použitia rôznych\nvstupných parametrov, komparácie poškodenia vozidla rovnakého typu s vrchnou časťou betónového\npriepustu, vykonania 3D modelácie a výpočtov za použitia označených profesionálnych softvérov\n(PC CRASH, Aisoft) vyslovil, že k zdokumentovanému poškodeniu vozidla mohlo dôjsť pri rýchlosti\nv intervale medzi 6-17 km/ hod., t. j. po prechádzajúcom spomalení vozidla a zastavení vozidla na\nbetónovom priepuste. Prvoinštančný súd pri hodnotení znaleckých posudkov veľmi správne zohľadnil\nich súlad s ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, predovšetkým so svedeckými výpoveďami, ktorými\nbolo v konaní preukázané, že dňa 16.10.2015 po ceste do práce dostala žalobkyňa na motorovom\nvozidle šmyk, v dôsledku ktorého sa dostala do smerovej nestability, zišla mimo vozovky a narazila\n\ndo betónového priepustu nachádzajúceho sa vpravo od vozovky (viď ods. 21. a 42. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku), v intenciách ktorých sa celkom logicky priklonil k záverom znalca G.. O.. Riadne\na presvedčivo pritom vysvetlil, že nezrovnalosti v popise priebehu nehody žalobkyňou čo do rýchlosti\na brzdenia mohli byť spôsobené práve spolupôsobením psychologických aspektov vnímania nehody\na vystavenia stresu, ako všeobecne známou skutočnosťou ponúkajúcou racionálne a presvedčivé\nvysvetlenie. Veľmi správne súd prvej inštancie konštatoval, že nepresnosť výpovede žalobkyne ako\nvodičky, ktorá okolnosti dopravnej nehody, o ktorých vypovedala, vnímala pod vplyvom stresu, sama o\nsebe automaticky nevylučuje skutočnosť, že k škode na havarijne poistenom motorovom vozidle došlo\npráve v dôsledku tejto dopravnej nehody a uvedené je nevyhnutné hodnotiť práve vo vzájomnej súvislosti\naj s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktoré podporujú záver o tom, že k zadokumentovanému poškodeniu\nvozidla, náklady na odstránenie ktorého si žalobkyňa podanou žalobou uplatňuje titulom havarijného\npoistenia u žalovanej, došlo pri kolízii motorového vozidla žalobkyne s betónovým priepustom dňa\n16.10.2015. Uvedený skutkový záver a vierohodnosť svedeckých výpovedí neznižuje ani skutočnosť, že\nv konaní vypočutí svedkovia sa ako laické osoby nevedeli celkom presne vyjadriť k rozsahu poškodení,\nktoré sa naviac z väčšej časti týkali podvozkovej časti vozidla. Naviac na tom, že k nehode nemohlo\ndôjsť pri žalobkyňou popisovanej rýchlosti 50 km/ hod., sa zhodli obaja znalci a ako uvádza žalovaná\nv odvolaní, ich závery sa zhodujú v tom, že škodový dej neprebehol tak, ako to uvádza žalobkyňa, t.\nj. pri rýchlosti 50 km/ hod., pri ktorej by vozidlo nemohlo zastaviť na betónovom priepuste, muselo by\nním prejsť a pravdepodobne by sa prevrátilo. Skutočnosť, že vozidlo sa po vybočení z vozovky zastavilo\npráve na betónovom priepuste pritom bola potvrdená žalobkyňou predloženými čestnými prehláseniami\na výpoveďami svedkov. Nedôvodne žalovaná obranu v spore ako aj odvolaciu argumentáciu stavia na\nkritike znaleckého posudku G.. O. spočívajúcej v tom, že znalec modeloval rôzne situácie priebehu\ndopravnej nehody, nakoľko ako správne poukazuje žalobkyňa, úlohou znalca bola technická analýza\nnehodového deja a posúdenie, či k nemu mohlo dôjsť žalobkyňou opisovaným spôsobom. Pracovanie\ns viacerými možnými vstupnými údajmi pre účely tejto analýzy nie je na ťarchu znaleckého posudku a\nje potom na úvahe a vyhodnotení súdu, či znalecké závery obstoja v korelácii s ostatnými vykonanými\ndôkazmi a nimi zistenými skutočnosťami. Správne zistený skutkový stav potom súd prvej inštancie\nnásledne správne substancoval pod ust. § 797 OZ konštatujúc dôvodnosť nároku žalobkyne na\nposkytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia vozidla poškodeného pri poistnej udalosti dňa\n16.10.2015.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, tento\nsubstancoval pod príslušnú právnu normu, ktorú správne interpretoval a svoje závery aj náležite a\npreskúmateľne odôvodnil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preskúmavaný v\nmedziach žalovanou podaného odvolania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešnej žalobkyni tak priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Csp/14/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6defdea9-5b37-4465-84db-0f34fe5d359e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.122.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.122.2022.1"}, {"guid": "ussr:0b70fcf2-2bd7-4d8e-a503-92aba71d9209", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.29.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/2020 z 9. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-09", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.29.2020.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:ce9ac50f-2d44-499b-aff2-6c00cf651d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 299/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 299/06 z 21. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-21", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce9ac50f-2d44-499b-aff2-6c00cf651d49"}], "citovane_v": []}