{"guid": "59bf46f8-d4a3-4a53-bce2-eeb66ee277f1:1ea68ff1-8bf0-4414-8c38-3a2cef6f5607", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1", "spisova_znacka": "8Cob/92/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/92/2025 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. marca 2026, sp. zn. 8Cob/92/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1", "identifikacne_cislo": "5121209697", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ea68ff1-8bf0-4414-8c38-3a2cef6f5607", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Cob/92/2025\n5121209697\n24. 03. 2026\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2026:5121209697.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu\nJUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná,\na.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: Bio CON 1 s.r.o.,\nso sídlom Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 710 172, právne zast.:\nMgr. Andrej Maar, advokát, Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie\n26.319,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III\nč.k. B2-22Cb/27/2022-243 zo dňa 23.04.2025, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského sudu Bratislava III č.k. B2-22Cb/27/2022-243 zo dňa\n23.04.2025 potvrdzuje.\nII. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zaviazal žalovaného na\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.319,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo\nsumy 1.738,49 eur od 23.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.738,49 eur od 23.12.2017 do zaplatenia, zo\nsumy 1.738,49 eur od 23.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.758,66 eur od 22.02.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 22.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.758,66 eur od 24.04.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 22.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.758,66 eur od 23.06.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 21.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.758,66 eur od 23.08.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 21.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.758,66 eur od 20.10.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 24.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.758,66 eur od 22.12.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 22.01.2019 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nDruhým výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude\nrozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne posúdil s\npoukazom na ust. § 2 písm. a) bod 11 a bod 12.2, § 2 písm. b) bod 4 a 15, § 15 ods. 15 zákona č.\n251/2012 Z.z. zákona o energetike (ďalej len „ZoE“), § 2 písm. a) bod 15 vyhlášky Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví Slovenskej republiky č. 24/2013 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), § 255 ods. 2, § 262 ods. 2\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník (ďalej aj „OBZ“).\n2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal\nžalovaného na zaplatenie sumy 26.319,39 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V žalobe\nuviedol, že žalovaný bol povinný uhrádzať žalobcovi mesačné platby za prístup do distribučnej sústavy.\nSpôsob a výška platby za prístup do distribučnej sústavy sa určuje pre výrobcov, ktorí majú s\n\nprevádzkovateľom distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení podľa § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu\npre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z.. Podľa jej znenia sa platba za prístup do distribučnej\nsústavy uhrádza prevádzkovateľovi distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojenej do regionálnej\ndistribučnej sústavy vo výške 30 % maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení\nzariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy (v prípade žalovaného je maximálna\nrezervovaná kapacita 0,999 MW), vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa\núčinného cenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok\npre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy (v tomto prípade 4.845,30 eur/MW pre kalendárny\nrok 2017 a 4.901,50 eur/MW pre rok 2018). Povinnosť žalovaného uhrádzať žalobcovi platby za prístup\ndo distribučnej sústavy je stanovená tiež v rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorými\nschválil cenníky pre distribúciu elektriny. Výška mesačnej platby žalovaného za prístup do distribučnej\nsústavy sa v zmysle cenových vyhlášok vypočíta ako súčin 30 % z hodnoty maximálnej rezervovanej\nkapacity a tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu. Žalobca počas celého fakturovaného\nobdobia poskytoval žalovanému pripojenie a prístup do distribučnej sústavy. Žalobca za prístup vystavil\nžalovanému 15 faktúr (za obdobie od 01.10.2017 do 31.12.2018). Žalovaný si však túto svoju povinnosť\nnesplnil.\n3. Žalovaný uviedol v odpore, že žalobca neuviedol právny dôvod vzniku nároku na žalovanú sumu.\nŽalobca si uplatňuje zaplatenie platby za „prístup“, avšak zo žaloby ani z pripojených listín nevyplýva,\nčo žalobca považuje za prístup, či prístup spočíva v poskytnutí služby pre žalovaného a v čom služba\nspočívala, alebo či má ísť o povinnú platbu na základe zákona, teda či má ísť o zákonný alebo zmluvný\nnárok. Za právny dôvod vzniku nároku nemožno považovať § 26 ods. 23 vyhlášky 221/2013 Z.z., na ktorú\nsa žalobca odvoláva, i keď explicitne ju za právny dôvod neoznačil. Právny poriadok Slovenskej republiky\nv článku 13 Ústavy Slovenskej republiky neuvádza vyhlášku medzi právnymi normami, ktorými možno\nukladať povinnosti. Nárok preto za žiadnych okolností nemôže vzniknúť na základe vyhlášky. Povinnosti\nje možné ukladať zákonom, na základe zákona a nariadením vlády. Ustanovenie § 26 ods. 23 vyhlášky\n221/2013 Z.z. nie je takou právnou normou, ktorá by bola zákonom alebo nariadením vlády a rovnako\npredmetné ustanovenie vyhlášky nebolo vydané na základe zákona, resp. žalobca žiadny zákonný\npredpis, ktorý by odôvodňoval uloženie povinnosti vyhláškou v návrhu neuvádza. Právnu skutočnosť, že\nzákon zaplatenie platby za prístup nedelegoval na vyhlášku, potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky\nNálezom sp. zn. PL. ÚS 17/2014 zo dňa 22.06.2016, kde rozhodol, že časť ustanovenia § 26 ods. 23\ncenovej vyhlášky nie je v súlade s Ústavou. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jeho nárok existuje na základe\nvyhlášky, musí zároveň preukázať, že vyhláška bola vydaná na základe zákona, osobitne v situácii,\nak Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že vyhláška nebola vydaná v časti, ktorá sa dotýka\npredmetného sporu na základe zákona. Žalovaný uviedol, že žiadnu zmluvu o prístupe so žalobcom\nnemal v žalovanom období uzatvorenú. Žalobca v návrhu neuviedol skutočnosť, či si nárok uplatňuje na\nzáklade zmluvného vzťahu, avšak účelovo pripojil k návrhu zmluvu o pripojení, ktorá sama o sebe jeho\nnárok neodôvodňuje. Žalobca nevysvetlil rozdiel medzi pripojením a prístupom, ani čo je predmetom\nslužby, ktorú za ktorú žiada zaplatiť. V žalovanom období nebola medzi stranami sporu uzatvorená\nžiadna zmluva o prístupe. Prístup, ktorý vo svojej žalobe uvádza žalobca, nie je prístupom, ktorý by spĺňal\nzákonnú definíciu prístupu ako právo na využívanie distribučnej sústavy. Okrem absencie zákonných\na podzákonných opôr účtovania poplatku za prístup, chýba aj materiálny základ pre jeho účtovanie,\nnakoľko žalovaný prístup do distribučnej sústavy žalobcu nevyužíval v žalovanom období, nakoľko v\nzariadení sa nevyrábala elektrina a táto sa nedodávala do distribučnej siete. Teda okrem toho, že\nmedzi stranami nebola uzatvorená zmluva o prístupe, zariadenie žalovaného nevyrábalo elektrinu a\nnedodávalo ju do distribučnej siete žalobcu. Medzi stranami bola uzatvorená jediná zmluva o prístupe\ndňa 12.02.2019, čomu predchádzala zásadná zmena právnych noriem. Ani z tejto zmluvy nevyplýva,\nže by strany nováciou nahrádzali existujúcu zmluvu.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že ako regulovaný subjekt pri účtovaní platby za prístup\ndo distribučnej sústavy výrobcovi bol povinný postupovať v súlade s cenníkmi pre distribúciu elektriny\n(na roky 2014 až 2018), ktoré boli schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca teda pri\núčtovaní platby za prístup do distribučnej sústavy výrobcovi postupuje plne v súlade a podľa platných\nrozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmet\npodnikania tvorí okrem iného aj výroba a dodávka elektriny. Je na vlastnom rozhodnutí žalovaného, kedy\na za akých podmienok bude prevádzkovať zdroj na výrobu elektriny. Žalovaný uzatvoril so žalobcom\nzmluvu o pripojení výrobcu do distribučnej sústavy, a to zvlášť pre každé zo svojich výrobných zariadení.\nZmluva o pripojení tvorí predpoklad úspešného fyzického pripojenia žiadateľa o pripojenie do distribučnej\n\nsústavy a faktického využívania pridelenej kapacity. Jedným zo základných údajov uvádzaných v Zmluve\no pripojení je aj výška maximálnej rezervovanej kapacity, ktorá predstavuje kapacitu, ktorú je možné zo\nstrany výrobcu dodať do sústavy. Podľa bodu 2.9.2. j) platného a účinného Prevádzkového poriadku\nžalobcu bol žalobca oprávnený vypovedať Zmluvu o pripojení, ak výrobca elektriny nezačal pridelenú\nkapacitu ani po uplynutí dvoch rokov od dohodnutého termínu využívať, čo viedlo k zníženiu kapacity zo\nstrany PDS a ani po jej znížení výrobca elektriny nezačal túto zníženú hodnotu maximálnej rezervovanej\nkapacity do dvoch rokov od jej zníženia využívať. Žalovanému bolo zo strany žalobcu na rozhraní\ndistribučnej sústavy a výrobného zariadenia inštalované meracie zaradenie. Po splnení povinností\nuložených právnymi predpismi, ako aj všetkých obchodných a technických podmienok, bolo výrobné\nzariadenie žalovaného uvedené do prevádzky a začalo dodávať elektrinu do distribučnej sústavy žalobcu\na zo strany žalovaného došlo k reálnemu využitiu poskytnutej kapacity. V žalovanom období bolo\nzariadenie na výrobu pripojené do distribučnej sústavy, pričom z jeho strany preukázateľne dochádzalo\nk dodávke elektriny do distribučnej sústavy a tým k využívaniu poskytnutej kapacity. Samotný žalovaný\ntúto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporuje, nakoľko medzi žalovaným a subjektom povereným\nžalobcom v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore bola uzatvorená zmluva o výkupe elektriny na\nkrytie strát. Na základe tejto zmluvy sa zaväzuje žalovaný dodávať elektrinu vyrobenú v jeho výrobnom\nzariadení subjektu poverenému žalobcom a tento subjekt sa zaväzuje žalovanému za takto dodanú\nelektrinu uhrádzať určené platby. Touto zmluvou žalovaný plní svoju podnikateľskú činnosť, pričom bez\nreálneho využitia kapacity distribučnej sústavy by k dodávke elektriny nemohlo dôjsť a žalovanému by\nzo strany povereného subjektu neboli hradené žiadne platby. Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike v § 26\nneuvádza medzi základnými zmluvnými vzťahmi na trhu s elektrinou zmluvu o prístupe, a teda nehovorí\no forme a obsahu takejto zmluvy. Explicitná úprava zmluvy o prístupe sa v zákone č. 251/2012 Z.z., ani\nv žiadnom inom právnom predpise, nenachádza. Zákon č. 251/2012 Z.z. pozná iba zmluvu o prístupe\ndo distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Takáto zákonom upravená zmluva sa netýka a ani nemôže\ntýkať výrobcov elektriny, ktorí elektrinu do sústavy dodávajú. Predmetom takejto zmluvy o prístupe do\ndistribučnej sústavy a distribúcii elektriny je okrem samotného zabezpečenia prístupu totiž aj distribúcia\n(preprava) množstva elektriny výkonovo obmedzeného výškou rezervovanej kapacity, za čo je účastník\ntrhu s elektrinou povinný uhradiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich platieb. Nakoľko\nvýrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu nedojednávajú a službu distribúcie elektriny nepotrebujú a\nnevyužívajú a elektrinu zo sústavy neodoberajú, nemôže sa takáto zmluva na nich vzťahovať. Odberateľ\npripojený do distribučnej sústavy na VN napäťovej hladine platí dvojzložkovú tarifu za prístup do\ndistribučnej sústavy a distribúciu elektriny, pričom táto tarifa sa skladá z mesačnej tarify za rezervovanú\nkapacitu v €/MW a z tarify za distribúciu elektriny v €/MWh. Prvá tarifa je fixnou zložkou platby, nakoľko sa\nodvíja od výšky dohodnutej rezervovanej kapacity a predstavuje platbu prevádzkovateľovi distribučnej\nsústavy za zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy v určenom rozsahu - odberateľ má právo\nodoberať elektrinu z distribučnej sústavy do výšky dojednanej rezervovanej kapacity. Rezervovanú\nkapacitu si môže odberateľ dojednať v rozmedzí 20 % - 100 % výšky maximálnej rezervovanej\nkapacity dohodnutej v zmluve o pripojení. Druhá tarifa je variabilnou zložkou platby, nakoľko sa\nodvíja od skutočného množstva elektriny, ktoré bolo v určenom období distribuované (prepravené)\ndo odberného miesta odberateľa. Výrobca pripojený do distribučnej sústavy na VN napäťovej hladine\nplatí prevádzkovateľovi distribučnej sústavy výlučne platbu za prístup do distribučnej sústavy, a to vo\nvýške 30 % maximálnej rezervovanej kapacity dohodnutej v zmluve o pripojení. Žalobca nesúhlasil\ns tvrdením žalovaného, že prístup do distribučnej sústavy nevyužíva a nepotrebuje. Žalovaný ako\nvýrobca nevyužíva len službu distribúcie elektriny. Je nesporné, že žalovaný ako výrobca odovzdá vo\nsvojom odovzdávacom mieste žalobcovi elektrinu vyrobenú v jeho výrobnom zariadení a nebolo by od\nneho spravodlivé požadovať aj úhradu distribúcie (prepravy) tejto elektriny konečnému spotrebiteľovi.\nTo je práve zložka platby, ktorú hradí výlučne odberateľ - teda subjekt, do ktorého odberného miesta\nje táto elektrina distribuovaná (prepravená). Neexistuje však žiadny zákonný ani iný dôvod, prečo by\nvýrobca, z ktorého výrobného zariadenia preukázateľne dochádza (resp. dochádzalo) k dodávke do\ndistribučnej sústavy a pre ktorého je žalobca povinný zabezpečiť kapacitu v sústave rovnakým spôsobom\nako pre odberateľa elektriny, mal byt' na rozdiel od odberateľov oslobodený od povinnosti hradiť\nplatbu za prístup do distribučnej sústavy. Podľa žalobcu skutočnosť, že zabezpečoval pre žalovaného\npožadovanú kapacitu v distribučnej sústave a zabezpečoval prístup do distribučnej sústavy a tento ho\naj reálne využíval je preukázaná tým, že mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o pripojení výrobcu\ndo distribučnej sústavy. Navyše aj v samotnej zmluve o výkupe elektriny na krytie strát sa v čl. IV\nbod 2. de facto konštatuje zo strany žalovaného existencia zmluvného vzťahu prístupu do distribučnej\nsústavy. Odpočítané hodnoty z určeného meradla jednoznačne preukazujú, že zo zariadenia žalovaného\ndochádza k dodávke elektriny do distribučnej sústavy. Fyzickým pripojením do distribučnej sústavy bola\n\npre žalovaného zo strany žalobcu zabezpečená možnosť využívať distribučnú sústavu - dodávať do\nnej elektrinu, žiadny právny predpis mu však neukladá aj povinnosť elektrinu do distribučnej sústavy\nskutočne dodávať. Nález Ústavného súdu publikovaný v zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č.\n220/2016 nehovorí nič o potrebe vyhotovenia zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy v písomnej\nforme. Zákon č. 251/2012 Z.z. nikde neupravuje formu a obsah zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy\npre výrobcov elektriny. Je nepochybné, že prístupom sa rozumie využitie kapacity distribučnej sústavy\na rovnako je nepochybné, že dohoda o poskytnutí kapacity a možnosti jej využitia je upravená v Zmluve\no pripojení a ostatných dokumentoch. Podľa žalobcu nie je možné stotožniť sa s názorom, že žalovaný\nje oprávnený dodávať elektrinu do distribučnej sústavy len z titulu pripojenia do distribučnej sústavy. V\nzmysle zákonnej definície sa pod pripojením do sústavy rozumie zabezpečenie potrebnej kapacity na\npripojenie v sústave a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického\nzariadenia do sústavy. Toto bolo medzi stranami uskutočnené, nakoľko žalobca po posúdení žiadosti\nžalovaného o pripojenie do distribučnej sústavy zabezpečil pre jeho výrobné zariadenie požadovanú\nkapacitu v distribučnej sústave a po splnení obchodných a technických podmienok vykonal fyzické\npripojenie jeho výrobného zariadenia do distribučnej sústavy.\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2023 uviedol, že sporové strany medzi sebou uzatvorili\nzmluvu o pripojení dňa 12.07.2013. Dodatkom k nej zo dňa 14.05.2014 sa žalobca zaviazal pripojiť\nelektráreň žalovaného do distribučnej sústavy najneskôr do 12.01.2015. Až dňa 15.12.2014 došlo k\nsplneniu podmienok podľa § 31 ods. 2 písm. o) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a až následne\nmohla byť elektráreň pripojená do distribučnej sústavy. Zmluva o pripojení uzatvorená medzi stranami\ndňa 12.07.2013 je jednoducho zmluvou podľa § 26 ods. 3 zákona o energetike a má obsah, ktorý\nje zákonom taxatívne vymedzený. Zmluva o prístupe medzi stranami uzatvorená nie je; neexistuje\nmedzi nimi žiadna zmluva podľa § 26 ods. 5 zákona o energetike, ani iné dojednanie s obsahom,\nktorý by bol týmto ustanovením predpokladaný, či vymedzený. Pokiaľ teda medzi stranami neexistuje\nzmluvné dojednanie, ktorým by sa žalovaný zaviazal platiť za prístup (G-komponent), tak neexistuje\nprávny základ pre takúto platbu. Medzi stranami je nesporné, že časť elektriny, ktorú žalobca prepravuje\npre iných účastníkov, sa z fyzikálnych dôvodov stráca (odpor, únik tepla pri prehrievaní vedení a\npod. viď. napr. § 17 ods. 14 písm. e) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike). Je tiež nesporné, že\nžalobca na vykrytie týchto strát nakupuje elektrinu, ktorou dorovnáva napätie v sústave. Elektrinu, ktorú\nvyrobil žalovaný, žalobca neprepravoval (nedistribuoval) odberateľom, ale ju sám využíval vo svojej\nsústave, aby dorovnal straty, ku ktorým dochádza pri preprave elektriny pre iných účastníkov trhu s\nelektrinou. Táto skutočnosť je kľúčová, nakoľko z nej vyplýva, že žalovaný nevyužíval a ani nemal\nzazmluvnený prístup do distribučnej sústavy, a teda nemal a ani nemohol mať povinnosť, platiť za prístup\ndo distribučnej sústavy poplatok. Zákonná úprava zmluvy o prístupe ako aj Nález ÚS jednoznačne\npreukazujú, že medzi žalobcom a žalovaným nebola a nemohla byť uzatvorená zmluva o prístupe, keďže\nžalovaný dodával elektrinu priamo žalobcovi (resp. osobe, ktorú žalobca poveril). Dodávka elektriny je\nsplnená prechodom elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste žalovaného. To znamená, že\nnedochádza k žiadnej preprave elektriny pre žalovaného. Momentom vstupu elektriny do distribučnej\nsústavy žalobcu sa táto elektrina stáva majetkom žalobcu, príp. ním poverenej osoby a slúži na doplnenie\nelektriny, ktorá sa stráca pri preprave elektriny, ktorú žalobca prepravuje pre iných účastníkov trhu.\nZmluva o pripojení neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o prístupe dané ust. § 26 ods. 5). Tieto\nchýbajúce náležitosti nemožno vysvetliť odlišnou právnou úpravou v čase jej uzatvorenia, nakoľko na\nrozdiel od iných elektrární, táto bola pripojená už za aktuálne účinného zákona o energetike.\n6. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 12.07.2013\nzmluvu o pripojení, v ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému ako výrobcovi elektriny poskytnúť pripojenie\njeho elektroenergetického zariadenia do distribučnej sústavy, ktorej prevádzkovateľom je práve žalobca.\nMedzi stranami nebolo ďalej podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalobca vystavil žalovanému 15\nfaktúr, ktorými mu účtoval poplatok za prístup do distribučnej sústavy. Žalovaný platby za prístup do\ndistribučnej siete žalobcu za obdobie od 01.10.2017 do 31.12.2018 neuhradil. Spornou nebola ani\nskutočnosť, že žalovaný bol prevádzkovateľom elektroenergetického zariadenia - bioplynovej stanice\nv Hnúšti.\n7. Spornou bola podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, či bol žalovaný povinný poskytovať žalobcovi\nmesačnú platbu za prístup do distribučnej sústavy podľa § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví č. 18/2017. Pri posúdení otázky oprávnenosti nárokov žalobcu sa súd, akceptujúc\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/2014, zaoberal existenciou právneho titulu, ktorý\n\noprávňoval žalobcu na účtovanie poplatku za prístup do distribučnej sústavy, teda poplatku za tzv. Gkomponent, v rozhodnom období. Pri výklade ustanovení Zmluvy o pripojení zariadenia výrobcu do VN\ndistribučnej sústavy súd vychádzal aj zo zákonných definícií jednotlivých pojmov tak, ako boli vymedzené\nv zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení platnom a účinnom v čase vyberania poplatku Gkomponent. Súd sa preto pri rozhodovaní vo veci zaoberal právnou otázkou, či zmluva uzatvorená medzi\nstranami sporu môže byť považovaná za zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy podľa ustanovenia\n§ 26 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. v spojení s ustanovením §27 ods.1 písm. b) tohto zákona.\n8. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie v rámci svojej obrany tvrdil, že zmluva o prístupe musí obsahovať\naj záväzok distribúcie. Túto službu však výrobcovia elektriny nevyužívajú, ani využívať nemôžu. Zákon\nč. 251/2012 Z.z. v ustanovení § 26 ods. 5 vymedzil náležitosti zmluvy potrebné na existenciu zmluvy\no prístupe do distribučnej sústavy a náležitosti zmluvy potrebné na existenciu zmluvy o distribúcii.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v súvislosti so zmluvou o prístupe použil iba slovné spojenie zmluva\no prístupe do distribučnej sústavy, nehovorí o distribúcii a odkázal aj na ustanovenie § 27 ods. 1 písm.\nb) zákona č. 251/2012 Z.z., podľa ktorého: „výrobca elektriny má právo uzatvoriť zmluvu o prístupe\ndo sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy“. Z uvedeného\nvyplýva, že aj ustanovenie § 27 oprávňuje žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a\nzabezpečenie dohodnutej kapacity vo výške podľa zmluvy, pričom žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za\npripojenie. K dodávke elektriny dochádza na odovzdávacom mieste výrobcu elektriny (t.j. na prahu). Z\nustanovenia § 2 ods. 12.2. č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie\nprávo využívať distribučnú sústavu. Ak teda je zariadenie žalovaného fyzicky pripojené do distribučnej\nsústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy,\ndochádza z jeho strany k využívaniu sústavy. Žalovaný je ako výrobca elektriny v zariadení na výrobu\nelektriny a ako dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy užívateľom distribučnej\nsústavy. K obdobným záverom dospel aj Krajský súd v Bratislave v uznesení vydanom pod sp. zn.\n4Cob/181/2017 dňa 26.10.2017. Žalovaný sa v konaní bránil aj tvrdením, že distribučnú sieť nevyužíval,\nnakoľko jeho zariadenie v danom období elektrinu nevyrábalo a ani ju nedodávalo do siete. Toto tvrdenie\nvšak jednoznačne podľa súdu prvej inštancie vyvracia žalobcom predložený listinný dôkaz - zmluvy o\nvýkupe elektriny na krytie strát zo dňa 20.04.2016 a zo dňa 09.03.2017, ako aj faktúry, ktoré žalovaný\nza dodávky elektriny svojmu odberateľovi vystavoval. Obrana žalovanej strany, podľa ktorej distribučnú\nsústavu nevyužíval, nakoľko ním dodaná elektrina bola využívaná na krytie strát a nedochádzalo k jej\nďalšej distribúcii, je nelogická. Na to, aby i žalovaný mohol splniť svoju povinnosť, ktorá mu z týchto zmlúv\nvyplývala, bolo potrebné, aby žalovaný vyrobil elektrickú energiu a túto dodal do distribučnej sústavy.\nAk by elektrinu do distribučnej sústavy nedodal, logicky by nemohli byť touto elektrinou vyrovnávané\nstraty vznikajúce v distribučnej sústave. Samozrejme je možné, že výrobca elektriny elektrinu skutočne\nvyrába a napriek tomu distribučnú sústavu nevyužíva, keďže vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej\nsústavy. K takejto situácii môže dôjsť vtedy, ak sám výrobca vyrobenú elektrinu aj spotrebuje, alebo túto\ndodá priamym vedením iným odberateľom elektriny.\n9. Súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup\ndo distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona č.\n251/2012 Z.z. na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom\ndistribučnej sústavy. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky rozumie pod pojmom prístup do regionálnej\ndistribučnej sústavy právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej\nprenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je\nprevádzkovateľ distribučnej sústavy a žalovaný je (resp. minimálne v rozhodnom období bol) výrobca\nelektriny, ktorú dodával do distribučnej sústavy žalobcu. Zariadenie žalovaného na výrobu elektriny bolo\nk tejto sústave pripojené na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň je\nzrejmé, že došlo k fyzickému pripojeniu, spojeniu s rezervovanou kapacitou s povinnosťou žalovaného\nna zaplatenie jednorazového poplatku za pripojenie. Zo Zmluvy o pripojení vyplýva dojednanie pripojenia\ndo distribučnej sústavy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný pripojenie do distribučnej\nsústavy aj skutočne využíval. Zo zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy\nsa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Ak teda je zariadenie žalovaného fyzicky pripojené do\ndistribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej\nsústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu sústavy.\n10. Súd prvej inštancie považuje za potrebné poukázať aj na argumentáciu najvyššieho súdu, že v\nzmysle zákona č. 656/2004 Z.z. nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom\n\nregionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne\nneuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez\nuzatvorenia zmluvy o prístupe - ktorú zákon č. 656/2004 Z.z. priamo vyžadoval, by nemohol výrobca\nelektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu\nz ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. Ak bola medzi výrobcom elektriny a\nprevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluva o prístupe a o pripojení k sústave podľa\nzákona č. 656/2004 Z.z., táto zmluva neodporuje novej právnej úprave, a preto nie je potrebné, aby medzi\nzmluvnými stranami bola uzatvorená nová zmluva podľa zákona č. 251/2012 Z.z. (k tomu viď uznesenie\nnajvyššieho súdu z 20.11.2019, sp. zn. 3Obdo/18/2019, na ktoré obsahovo nadviazali uznesenia\nnajvyššieho súdu z 19.02.2020, sp. zn. 1Obdo/18/2019 a sp. zn. 1Obdo/25/2019; z 05.03.2020, sp.\nzn. 1Obdo/13/2019; z 31.03.2020, sp. zn. 2Obdo/9/2019; z 29.04.2020, sp. zn. 4Obdo/95/2018 a\nz 30.04.2020, sp. zn. 2Obdo/15/2019). Súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu zo\n14.12.2021, sp. zn. III. ÚS 257/2020 ktorý sa k týmto právnym záverom najvyššieho súdu prihlásil,\nkeď zvýraznil, že zákon č. 656/2004 Z.z. (účinný v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení) podmieňoval\npôsobenie výrobcu elektriny na trhu okrem iného uzatvorením zmluvy o prístupe do sústavy. Išlo o\nzákonnú podmienku, pričom zmluva o prístupe a o pripojení k sústave uzatvorená podľa zákona č.\n656/2004 Z.z. neodporuje neskoršej právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 251/2012 Z.z. Následne v\nuznesení z 24.03.2022, sp. zn. III. ÚS 167/2022, ústavný súd doplnil, že medzi stranami bola uzavretá\nzmluva o prístupe do distribučnej sústavy, sa právne závery nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS\n17/2014 na právny vzťah medzi sťažovateľmi a žalovanou nevzťahujú. Nález ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 17/2014 totiž dopadá len na právnu úpravu, no nie na vzťah strán založený zmluvou. To\nvylučuje rozpor namietaných uznesení s nálezom ústavného súdu o nesúlade časti vyhlášky. Rovnako\nnie je v rozpore s týmto nálezom ústavného súdu ani nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 257/2020\nzo 14.12.2021, ktorého podstatou bolo konštatovanie podstatného skutkového omylu o čase vzniku\nzmluvného vzťahu, keď v dôsledku omylu krajský súd posúdil právny vzťah medzi stranami sporu\npodľa zákona č. 251/2012 Z.z., a nie zákona č. 656/2004 Z.z., čo malo vplyv na určenie právneho\nzákladu pre účtovanie platby za prístup. Následne v ďalších rozhodnutiach najvyšší súd uviedol,\nže pokiaľ výrobca elektriny a prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy za účinnosti zákona o\nenergetike (zákon č. 251/2012 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018) uzatvorili zmluvu o prístupe do\ndistribučnej sústavy, ktorej obsahom nebola zároveň aj dohoda o distribúcii elektriny, takáto zmluva\nnie je neplatná pre obchádzanie zákona o energetike a výrobcovi elektriny, na jej základe vznikla\npovinnosť uhrádzať platby za prístup do distribučnej sústavy prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej\nsústavy. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu z 19.08.2022, sp. zn.\n4Obdo/20/2021. Z vysloveného právneho záveru (a aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu\na Ústavného súdu) rovnako tak vyplýva, že právnym základom pre platby G-komponentu výrobcom\nelektriny prevádzkovateľovi distribučnej sústavy (podľa § 26 ods. 23 vyhlášky, resp. podľa § 26 ods. 23\nvyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z.) je akákoľvek zmluva, predmetom ktorej\nje zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy výrobcovi elektriny prevádzkovateľom distribučnej\nsústavy, t.j. zmluva o prístupe a o pripojení k sústave podľa zákona č. 656/2004 Z.z., zmluva o\nprístupe a distribúcii elektriny podľa ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o energetike, prípadne inominátna\nzmluva uzatvorená podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je\nprístup výrobcu elektriny do distribučnej sústavy. Na žiadny z týchto zmluvných typov (pre existenciu\nzmluvného vzťahu) nedopadajú závery derogačného nálezu ústavného súdu z 22.06.2016, sp. zn. PL.\nÚS 17/2014 a platby G-komponentu realizované výrobcom elektriny, ktorý mal uzatvorenú akúkoľvek zo\nzmlúv zabezpečujúcu výrobcovi elektriny prístup do distribučnej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej\nsústavy boli uskutočnené na zmluvnom základe (t.j. nejedná sa o bezdôvodné obohatenie na strane\nprevádzkovateľa distribučnej sústavy). Súd prvej inštancie ďalej poukázal na znenie dôvodovej správy\nk zákonu o energetike, podľa ktorej zákonodarca nemal záujem v § 26 ZoE upraviť taxatívne všetky\ntypy zmlúv.\n11. Prístupom do distribučnej sústavy sa v zmysle ustanovenia § 26 ods. 5 ZoE rozumie rezervovanie\ndohodnutej distribučnej kapacity prevádzkovateľom distribučnej sústavy pre výrobcu elektriny a\numožnenie prístupu do sústavy na prepravenie pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny\nvýkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity. Ústavný súd v náleze z 22.06.2016, sp. zn. PL.\nÚS 17/2014 uviedol, že prístupom výrobcu elektriny do distribučnej sústavy sa rozumie jeho právo\n„vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným\núčastníkom trhu. Vychádzajúc z uvedeného, prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo výrobcu\nelektriny vyrobenú elektrinu prepraviť prostredníctvom distribučnej sústavy v rozsahu rezervovanej\n\nkapacity k odberateľovi elektriny, resp. k inému účastníkovi trhu (t.j. „vpustiť“ vyrobenú elektrinu do\ndistribučnej sústavy s cieľom, aby sa táto elektrina dostala k jej adresátovi). Uvedené znamená, že ak\nvýrobca elektriny nedisponuje vlastnou autonómnou distribučnou sústavou, resp. ak všetku vyrobenú\nelektrinu nespotrebuje pre vlastnú potrebu, musí využívať prístup do distribučnej sústavy za účelom\nprepravenia vyrobenej elektriny k inému účastníkovi trhu s elektrinou (k zmluvnému partnerovi výrobcu\nelektriny). Súd prvej inštancie poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/155/2022 z\n27.02.2025).\n12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, pretože mal žalobca\nv konaní plný úspech, súd mu priznal nárok náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.\n13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že\nodvolanie podáva v celom rozsahu z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\n(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo j porušeniu\npráva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).\n14. Uviedol, že medzi stranami bola sporná existencia povinnosti žalovaného platiť za prístup do\ndistribučnej sústavy, ako aj výška prípadnej takejto povinnosti. Žalobca si žalobou uplatnil nárok za\nplatby za prístup do distribučnej sústavy za obdobie 01.10.2017 do 31.12.2018. Medzi stranami bola\nnesporná existencia a obsah zmluvy o pripojení zo dňa 12.07.2013 (ďalej len “Zmluva o pripojení”).\nZmluva o pripojení však nezakladá povinnosť platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy, čo tiež nie\nje medzi stranami sporné. Žalobca v žalobe neuviedol právny základ uplatňovaného nároku. Žalovaný\nuž v odpore zo dňa 17.01.2021 uviedol, že s uplatneným nárokom nesúhlasí, nárok popiera v celom\nrozsahu ako neoprávnený, že žalobca v návrhu porušil povinnosť podľa § 150 ods. 1 CSP, keď neopísal\npravdivo a úplne rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu, keď neuviedol právny dôvod vzniku nároku\nna žalovanú sumu, či prístup spočíva v poskytnutí služby pre žalovaného a v čom služba spočívala,\nalebo či má ísť o povinnú platbu na základe zákona, teda či má ísť o zákonný alebo zmluvný nárok. Za\nprávny dôvod vzniku nároku nemožno považovať § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových\nodvetví č. 18/2017 Z.z. (ďalej len “Cenová vyhláška”). Odkaz na Cenovú vyhlášku nemôže byť opísaním\nprávneho dôvodu, keďže v zmysle článku 13 Ústavy Slovenskej republiky Cenová vyhláška nie je medzi\nprávnymi normami, ktorými možno ukladať povinnosti; povinnosti je možné ukladať zákonom, na základe\nzákona a nariadením vlády. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že už Ústavný súd Slovenskej republiky\nNálezom sp. zn. PL. ÚS 17/2014 zo dňa 22.06.2016 potvrdil, že vznik nároku na zaplatenie platby za\nprístup zákon nedelegoval na vyhlášku ÚRSO, keď rozhodol, že časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky\nÚRSO nie je v súlade s Ústavou (pozn. ÚS tak rozhodol o vyhláške č. 221/2013 Z.z., ktorá bola aj z tohto\ndôvodu nahradená vyhláškou č. 18/2017 Z.z. Cenovou vyhláškou, ktorá bola účinná v rozhodujúcom\nobdobí pre tento spor). Predmetná časť ustanovenia stanovovala povinnosť výrobcov elektriny platiť\nplatbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípadoch, keď im takáto služba nebola dodávaná, a ani\nsa zmluvne nezaviazali za takýto prístup platiť. Následne žalobca zmenil argumentáciu čo do dôvodu,\nkeď ako právny základ uplatňovaného nároku už neuviedol cenovú vyhlášku, ale: zákon č. 251/2012\nZ.z. v znení zákona č. 309/2018 Z.z., in concreto § 26 ods. 5; Rozhodnutie ÚRSO č. 0194/2017/E\n(ďalej len „Cenník 2017”) Rozhodnutie ÚRSO č. 0009/2018/E (ďalej len „Cenník 2018”). Cenník 2017 a\nCenník 2018 však žalobca nikdy do konania nedoložil. Súd priznal žalobcovi nárok na plnenie, pričom\nzo žiadneho dôkazu nevyplýva spôsob stanovenia výšky odplaty. Zároveň súd neuviedol, aký konkrétny\nprávny základ na plnenie žalobcovi vlastne uznal.\n15. Žalovaný namietal, že medzi sporovými stranami žiadna zmluva o prístupe uzavretá nebola, a práve\npreto neexistuje právny základ na také plnenie, práve pre citovaný derogačný nález ústavného súdu z\n22.06.2016, sp. zn. PL. US 17/2014, ktorým sa odstránila ex tunc z právneho poriadku povinnosť platiť v\nprípadoch, keď nie je medzi stranami uzatvorená zmluva. V rozhodujúcom období bola medzi zmluvnými\nstranami uzatvorená výlučne zmluva o pripojení cit. vyššie, ktorá jednoznačne neobsahuje žiadnu\núpravu prístupu, a teda ani záväzok. Samotný súd v odôvodnení uvádza, že za právny základ považuje\nakúkoľvek zmluvu, v ktorej je dojednaný prístup do siete (aj keď popri ňom nie je dojednaná distribúcia);\navšak rozsudok nereflektuje skutočnosť, že žiadna takáto zmluva medzi stranami uzatvorená nebola,\ntzn. zmluvný právny základ nie je daný. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, nakoľko z rozsudku vyplýva, že nárok má vyplývať zo zmluvného vzťahu. V rozsudku však\n\nnie je identifikovaný zmluvný vzťah. Vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období bol medzi stranami\nrelevantným len vzťah založený zmluvou o pripojení, dá sa predpokladať, že súd prvej inštancie našiel\nprávny základ práve v tejto zmluve. Avšak z rozsudku nie je zrejmé, z akého ustanovenia zmluvy o\npripojení je možné vyvodzovať, že by ňou bol dohodnutý prístup do siete žalobcu. Žalovaný namieta, že\nje tomu tak preto, pretože žiadne také ustanovenie v zmluve o pripojení nie je. Nad rámec uvedeného\nje potom už len dodatočnou vadou skutočnosť, že samotná výška nároku nie je v rozsudku odôvodnená\nvykonaným dokazovaním, keďže žalobca do konania žiadne dôkazy nedoložil a žalovaný popieral\npovinnosť platiť čo do dôvodu aj výšky.\n16. Žalobca uvádzal, že výpočty vychádzajú z označených dôkazov - Cenníkov 2017 a 2018, ktoré\nvšak do konania nikdy nepredložil. Žalovaný sa nemal ako vyjadriť k výpočtom, pokiaľ dôkazy neboli do\nkonania nikdy doložené a žalovanému bolo preto upreté právo vyjadriť sa k dôkazom. Ak súd vychádzal\nz výpočtov, ktoré mali základ v dôkazoch, potom porušenie práva žalovaného na oboznámenie sa s\ndôkazmi je nesprávnym procesným postupom, ktorý žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval' svoje\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím je daný odvolací\ndôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd nevykonal rozhodujúce dôkazy, preto dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam.\n17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalovaného sa\nnestotožňuje. Poukázal, že súd prvej inštancie jasne a zreteľne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k\nrozhodnutiu. Konštatovanie žalovaného, že žalobca odvodzuje svoj nárok od ustanovení cenovej\nvyhlášky (vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z.) a Cenníkov (rozhodnutia\nÚradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0194/2017/E a č. 0009/2018/E) nie je pravdivé. Žalobca\nuž priamo v žalobe poukázal na existenciu Zmluvy o pripojení, v ktorej sa okrem iného uvádza aj\nzásadný údaj, maximálna rezervovaná kapacita (ďalej len „MRK“) zariadenia na výrobu elektriny. Práve\nhodnota MRK je smerodajná pre určenie výšky platby za prístup do distribučnej sústavy. Cenníky,\nktoré sú administratívnym aktom (rozhodnutím vydaným v správnom konaní Úradom pre reguláciu\nsieťových odvetví), ako aj cenová vyhláška (v rozhodnom čase pre predmet tohto sporu sa jednalo o\nvyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z.), na ktoré poukazuje žalobca už priamo\nv podanej žalobe, určujú len spôsob výpočtu mesačnej platby za prístup do distribučnej sústavy. Žalobca\nv podanej žalobe následne podrobne popisuje mechanizmus výpočtu platby za prístup v konkrétnom\nprípade žalovaného, avšak zo žaloby, ako aj z Cenníka či cenovej vyhlášky jednoznačne vyplýva,\nže nevyhnutným predpokladom pre fakturáciu platby za prístup do distribučnej sústavy je zmluvne\ndohodnutá hodnota MRK, ktorá bola počas celého fakturovaného obdobia žalovanému zo strany žalobcu\nzabezpečovaná, pričom žalovaný mal povinnosť za túto službu zo strany žalovaného uhrádzať platby za\nprístup do distribučnej sústavy. Zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy malo teda jednoznačne\nzmluvný základ. Skutočnosť, že zmluvne dohodnutá hodnota MRK v rámci zmluvy o pripojení je\ndostatočným právnym dôvodom na oprávnenosť fakturácie platieb za prístup do distribučnej sústavy\npreukazujú aj rozhodnutia súdov, na ktoré žalobca poukázal v rámci svojich podaní (rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava II sp. zn. 58Cb/54/2021, rozhodnutie Ústavného súdu - napr. sp. zn. III. ÚS/257/2020,\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - napr. sp. zn.: 3Obdo18/2019). Žalobca poukázal\nna to, že v skutkovo a právne totožnej veci medzi žalobcom a žalovaným rozhodol aj Krajský súd\nv Bratislave, a to rozsudkom zo dňa 27.02.2025, sp. zn. 4Cob/155/2022. Argumentácia žalovaného\npreto v žiadnom prípade neobstojí, nakoľko poskytovanie služby prístupu do distribučnej sústavy medzi\nžalobcom a žalovaným malo zmluvný základ.\n18. Nad rámec vyššie uvedeného žalobca dodal, že zákonom č. 309/2018 Z.z. došlo k zásadným\nzmenám. Za podstatné považujú predovšetkým ustanovenie § 96f ods. 2 Zákona o energetike, v zmysle\nktorého: „Pre výrobcov elektriny, ktorí využívajú prístup do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy\na k 1. januáru 2019 nemajú uzatvorenú zmluvu v písomnej forme, ktorej predmetom je prístup výrobcu\nelektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, platí, že majú prístup do prenosovej sústavy\nna základe zmluvy o prístupe do prenosovej sústavy a o prenose elektriny podľa § 26 ods. 4 alebo prístup\ndo distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa\n§ 26 ods. 5 a vzťahujú sa na nich primerane práva a povinnosti vyplývajúce z týchto zmlúv. Na účely\nurčenia rozsahu rezervovanej kapacity výrobcov elektriny v takomto prípade platí, že využívajú prístup\ndo prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy vo výške maximálnej rezervovanej kapacity zariadenia\nna výrobu elektriny. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že s účinnosťou od 01.01.2019 došlo k\nzmene legislatívy, pričom bolo okrem dovtedy postačujúcej dokumentácie pre zabezpečenie prístupu do\n\ndistribučnej sústavy (uzatvorenie zmluvy o pripojení) potrebné uzatvoriť v písomnej forme aj inú zmluvu a to zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ďalej len „Zmluva o prístupe). Je teda\nzrejmé, že samotný zákonodarca pripúšťa, že v období pred 01.01.2019 mohol byť prístup do distribučnej\nsústavy poskytovaný aj bez písomne uzatvorenej zmluvy o prístupe (čo je aj prípad žalovaného), pričom\nsúčasne zákonodarca skonštatoval, že takíto výrobcovia využívajú prístup do distribučnej sústavy vo\nvýške MRK, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným nesporne dohodnutá v zmluve o pripojení. Žalobca\nv konaní riadne preukázal výpočet platby za prístup do distribučnej sústavy, čo potvrdil svojím rozsudkom\naj samotný súd. Argumentácia žalovaného o jeho neznalosti, resp. nepreukázaní výšky platby za prístup\nneobstojí. Žalovaný je účastníkom trhu s elektrinou, pre ktorého sú záväzné právne predpisy vydané\nÚradom pre reguláciu sieťových odvetví (teda aj cenová vyhláška, ktorá stanovovala výpočet platby za\nprístup v žalovanom období). Prípadná neznalosť spôsobu výpočtu platby za prístup do distribučnej\nsústavy v zmysle cenovej vyhlášky či cenníka teda nezbavuje žalovaného povinnosti takúto platbu\nuhrádzať, nakoľko jej právny dôvod považujeme za preukázaný. Záverom navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 CSP.\n19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné, nakoľko odvolacie námietky nenaplnili odvolacie dôvody. Odvolací súd zverejnil na úradnej\ntabuli a webovej stránke súdu dňa 17.03.2026 termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 24.03.2026.\nSúd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, úplne zistil skutkový stav, ktorý správne\nprávne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, na\nodôvodnenie odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam\nuvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:\n20. Podľa § 2 písm. a) bod 11 ZoE, sa pod pripojením do sústavy alebo do siete zabezpečenie potrebnej\nkapacity na pripojenie v sústave alebo v sieti a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo\nodberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo\nodberného plynového zariadenia do siete.\n21. Podľa § 2 písm. b) bod 12.2. ZoE, sa pod prístupom do sústavy rozumie právo využívať distribučnú\nsústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity.\n22. Podľa § 15 ods. 15 ZoE, sú účastníci trhu s elektrinou povinní dodržiavať pravidlá trhu.\n23. Podľa § 26 ods. 5 ZoE, Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje\nprevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do\nsústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou\nrezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s\nelektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb.\n24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n26. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku dospel po vykonanom dokazovaní k záveru,\nže žalobou uplatnený nárok je plne dôvodný. Žalovaný v odvolaní namietal, že medzi stranami síce nie\nje sporná existencia zmluvy o pripojení z 12.07.2013, avšak táto nezakladá povinnosť platiť poplatok\nza prístup do distribučnej sústavy. Uviedol, že v rozhodujúcom období bola medzi stranami uzatvorená\nvýlučne zmluva o pripojení zo dňa 12.07.2013, ktorá jednoznačne neobsahuje žiadnu úpravu prístupu,\na teda ani záväzok. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že za právny\nzáklad považuje akúkoľvek zmluvu, v ktorej je dojednaný prístup do siete (aj keď popri ňom nie\nje dojednaná distribúcia); avšak rozsudok nereflektuje skutočnosť, že žiadna takáto zmluva medzi\nstranami uzatvorená nebola, tzn. zmluvný právny základ nie je daný. Uvedená odvolacia námietka nie\nje podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Súd prvej inštancie správne ako právny dôvod uplatneného\n\nnároku označil práve zmluvu o pripojení, ktorú, ako uviedol, podrobil výkladu jej ustanovení. Súd prvej\ninštancie správne konštatoval, že spornou bola skutočnosť, či bol žalovaný povinný poskytovať žalobcovi\nmesačnú platbu za prístup do distribučnej sústavy podľa § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví č. 18/2017. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal právnou otázkou, či zmluva\nuzatvorená medzi stranami sporu (zmluva o pripojení) môže byť považovaná za zmluvu o prístupe do\ndistribučnej sústavy podľa ustanovenia § 26 ods. 5 č. 251/2012 Z.z. v spojení s ustanovením § 27 ods.\n1 písm. b) tohto zákona. Pri výklade ustanovení zmluvy o pripojení zariadenia výrobcu elektriny do\ndistribučnej sústavy súd prvej inštancie vychádzal aj zo zákonných definícií jednotlivých pojmov tak, ako\nboli vymedzené v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení platnom a účinnom v čase vyberania\npoplatku G-komponent.\n27. Sporové strany uzatvorili dňa 12.07.2013 zmluvu o pripojení. Z ust. § 2 bod 12.2 ZoE vyplýva, že\nprístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Odvolací súd v zhode\ns názorom súdu prvej inštancie uvádza, že nakoľko je žalovaný výrobca elektriny v zariadení na výrobu\nelektriny a dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy, dochádza preto z jeho strany k\nvyužívaniu sústavy. Ak je teda zariadenie žalovaného fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým\nspôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho\nstrany k využívaniu sústavy, má vytvorený prístup, a teda právo/možnosť vpúšťať vyrobenú energiu do\ndistribučnej sústavy, napr. ak ju nespotreboval sám. Uvedené je súlade s vyššie uvedeným ods. 11 tohto\nrozsudku.\n28. Právnym základom pre platby G-komponentu výrobcom elektriny prevádzkovateľovi distribučnej\nsústavy (podľa § 26 ods. 23 vyhlášky, resp. podľa § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových\nodvetví č. 18/2017 Z.z.) je akákoľvek zmluva, predmetom ktorej je zabezpečenie prístupu do distribučnej\nsústavy výrobcovi elektriny prevádzkovateľom distribučnej sústavy, t.j. zmluva o prístupe a o pripojení\nk sústave podľa zákona č. 656/2004 Z.z., zmluva o prístupe a distribúcii elektriny podľa ustanovenia\n§ 26 ods. 5 zákona o energetike, prípadne inominátna zmluva uzatvorená podľa ustanovenia § 269\nods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je prístup výrobcu elektriny do distribučnej sústavy.\nOdvolací súd zároveň uvádza, že zákon o energetike nedefinuje výlučne ako zmluvný typ len zmluvu\no prístupe, ale zmluvu o prístupe a distribúcií. Na žiadny z týchto zmluvných typov (pre existenciu\nzmluvného vzťahu) nedopadajú závery derogačného nálezu ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL.\nÚS 17/2014, a platby G-komponentu realizované výrobcom elektriny, ktorý mal uzatvorenú akúkoľvek zo\nzmlúv zabezpečujúcu výrobcovi elektriny prístup do distribučnej sústavy prevádzkovateľovi distribučnej\nsústavy, boli uskutočnené na zmluvnom základe (t.j. nejedná sa o bezdôvodné obohatenie na strane\nprevádzkovateľa distribučnej sústavy). Odvolací súd poukazuje na to, že zo znenia dôvodovej správy k\nzákonu o energetike, ako aj zo samotného systematického označenia § 26 ZoE, ako „Základné zmluvné\nvzťahy na trhu s elektrinou“ vyplýva, že zákonodarca nemal záujem v § 26 ZoE taxatívne upraviť všetky\nzmluvné typy, ktoré sú účastníci trhu v energetike oprávnení uzatvárať. Rovnako z dôvodovej správy\nani nevyplýva nevyhnutnosť alebo úmysel vždy spojiť v jednej zmluve prístup do distribučnej sústavy s\ndistribúciou elektriny. Definícia prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutá v § 2 písm. a) bod 12.2 ZoE i\nprostredníctvom odkazu na zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ako jedného\nzo základných zmluvných typov definovaných zákonom o energetike), preto podľa vyššie citovaných\nrozhodnutí Najvyššieho súdu neznamená, že by si prístup do distribučnej sústavy nemohol výrobca s\nprevádzkovateľom distribučnej sústavy dohodnúť aj zmluvou, ktorá nebude obsahovať všetky obsahové\nnáležitosti zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny vymedzené v § 26 ods. 5\nzákona o energetike.\n29. Prístupom do distribučnej sústavy a distribúciou sa v zmysle ustanovenia § 26 ods. 5 ZoE rozumie\nrezervovanie dohodnutej distribučnej kapacity prevádzkovateľom distribučnej sústavy pre výrobcu\nelektriny a umožnenie prístupu do sústavy s možnosťou prenosu pre účastníka trhu s elektrinou\nmnožstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity. Ústavný súd v náleze z\n22.06.2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 uviedol, že prístupom výrobcu elektriny do distribučnej sústavy\nsa rozumie jeho právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k\nodberateľom, resp. iným účastníkom trhu. Zo zmluvy o pripojení teda aj podľa odvolacieho súdu vyplýva\naj dojednanie prístupu do distribučnej siete. Podstatné je, že mal reálny prístup do distribučnej siete. V\npredmetnej zmluve o pripojení si totiž zmluvné strany rezervovanie kapacity dohodli (príloha č.1. 9), a\nteda súčasťou zmluvy o pripojení sú aj dojednania o prístupe, preto podľa názoru odvolacieho súdu bol\nžalovanému zmluvne oprávnený vpúšťať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy.\n\n30. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zariadenie žalovaného bolo do sústavy pripojené na\nzáklade zmluvy o pripojení. Zároveň správne súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k vytvoreniu\nprístupu s rezervovanou kapacitou. Zo zmluvy o pripojení teda vyplýva dojednanie prístupu do sústavy.\nSúd prvej inštancie správne konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný prístup\ndo distribučnej sústavy aj využíval.\n31. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“), vo výroku nálezu z 22. júna 2016, sp.\nzn. PL. ÚS 17/2014 rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca\nelektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do\ndistribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ Vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová\nregulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a)\nv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy a v spojení s čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predmetný záver ústavného súdu\nvšak nemožno vykladať tak, že povinnosť platiť platby G-komponentu prevádzkovateľom regionálnej\ndistribučnej sústavy je daná len tým výrobcom elektriny, ktorí majú s prevádzkovateľom regionálnej\ndistribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny podľa ustanovenia § 26 ods.\n5 zákona o energetike. Nesprávnosť interpretácie nálezu Ústavného súdu z 22.06.2016, sp. zn. PL.\nÚS 17/2014 zo strany žalovaného o nutnosti existencie zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny podľa\nustanovenia § 26 ods. 5 zákona o energetike ako jediného právneho základu pre platby G-komponentu\nvyvrátili v rámci svojej rozhodovacej praxe Najvyšší súd Slovenskej republiky a aj Ústavný súd.\n32. Rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospela k záveru, že v zmysle zákona č.\n656/2004 Z.z. nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej\nsústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o\nprístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzavretia takej zmluvy\nby nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku\npriamo vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. Ak taká zmluva\nnebola priamo v rozpore so zákonom č. 251/2012 Z.z., nebolo povinnosťou zmluvných strán uzatvoriť\nnovú zmluvu. V uznesení z 19.08.2022, sp. zn. 4Obdo/20/2021 následne najvyšší súd skonštatoval,\nže súdy nižšej inštancie sa dopustili nesprávnej interpretácie a aplikácie ustanovenia § 26 ods. 5,\n§ 27 ods. 1 písm. b), § 96 ods. 7 až ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z., keď konštatovali, že zmluva\no prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy nemohla byť platne uzatvorená, ak\nneobsahovala zároveň aj dojednanie ,,distribúcie elektriny“ ako jej podstatnej náležitosti, v dôsledku\nčoho vyslovili záver o jej neplatnosti pre obchádzanie zákona o energetike a výrobcovi elektriny,\nako aj z dôvodu nezrozumiteľného a neurčitého spôsobu určenia ceny v danej zmluve. Z citovaných\nrozhodnutí najvyšších súdnych autorít je zjavné, že zmluva, predmetom ktorej je prístup výrobcu\nelektriny do distribučnej sústavy, avšak nezahŕňa samotnú distribúciu elektriny, t.j. zmluva, ktorá nie je\nuzatvorená podľa § 26 ods. 5 ZoE, nie je neplatným právnym úkonom, keďže neodporuje zákonu o\nenergetike. Zákon o energetike totiž nezakazuje zmluvným stranám uzatvorenie zmluvy, predmetom\nktorej je len samotný prístup výrobcu elektriny do distribučnej sústavy (bez záväzku týkajúceho sa\ndistribúcie elektriny) ani uzatvorenie takejto zmluvy nevylučuje, naopak, jej uzatvorenie medzi výrobcom\nelektriny a prevádzkovateľom distribučnej sústavy je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti a v súlade\ns ustanovením § 269 ods. 2 OBZ.\n33. Ak by žalovaný zmluvu o prístupe neuzavrel, užíval by distribučnú sústavu bez právneho dôvodu, v\ndôsledku čoho by vznikalo na jeho strane bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka distribučnej sústavy.\nOdvolací súd odkazuje na závery Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/155/2022 z 27.02.2025 z\nktorými sa stotožňuje.\n34. Žalovaný ďalej namietal, že súd nevykonal rozhodujúce dôkazy, preto dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Žalobca uvádzal, že výpočty vychádzajú z označených dôkazov - Cenníkov 2017\na 2018, ktoré však do konania nikdy nepredložil. Žalovaný sa nemal ako vyjadriť k výpočtom, pokiaľ\ndôkazy neboli do konania nikdy doložené a žalovanému bolo preto upreté právo vyjadriť sa k dôkazom.\nAk súd vychádzal z výpočtov, ktoré mali základ v dôkazoch, potom porušenie práva žalovaného na\noboznámenie sa s dôkazmi je nesprávnym procesným postupom. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací\nsúd považoval za neprípustnú novotu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie absenciu cenníkov\nani výpočet nesporoval. Ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný v konaní pred súdom prvej\n\ninštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide o tzv. neprípustnú\nnovotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktorú nie je možné použiť, keďže nebola naplnená ani\njedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa.\n35. Žalovaný namietal v odvolaní, že žalobca neuviedol v žalobe právny dôvod vzniku nároku. Uvedená\nodvolacia námietka nie je dôvodná, nakoľko z obsahu podanej žaloby dostatočne vyplýva, čoho sa\nžalobca domáha aj na akom skutkovom základe. Samotné právne posúdenie je vždy povinnosťou\nkonajúceho súdu.\n36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380\nCSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne\nsprávny potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, nakoľko súd správne\nrozhodol podľa zásady úspechu v konaní.\n37. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej\nstrany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dôvody pre aplikáciu § 257 neboli zistené.\n39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených\n§ 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).\nExekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného\ntitulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu\nmôže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/27/2022", "guid": "2a9df2a4-6ca5-4931-a634-03bc32bb9441:9be21975-db50-49f6-9afe-947f80bf88b0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:020e94e9-0d5a-4db3-9a5f-b1815d226649", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.167.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.167.2022.1"}, {"guid": "ussr:6a37acc8-3684-4381-af9d-25e79f3df7cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 257/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 257/2020 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "9446404d-d8e0-44e0-be43-ecc35092d4a5:10faf7d1-1aef-4033-b68a-f9d82283971b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2", "spisova_znacka": "4Obdo/95/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/95/2018 z 29. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2"}, {"guid": "4c51c96e-03d2-479b-9dfa-5ea1cb5f60fd:4a239b22-9449-4adf-8e9d-b9ac42b74bf7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2", "spisova_znacka": "3Obdo/18/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/18/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2"}, {"guid": "d9221552-89c3-4e94-8342-d70fa6ed4e91:3e669837-c6a1-4077-9cbd-de667adafb3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1", "spisova_znacka": "4Cob/155/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/155/2022 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1"}, {"guid": "539e2faf-7d8a-4d82-86b4-a27766eb3ae4:24080456-326a-421d-a626-bbcb7d94aa19", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1116222221.1", "spisova_znacka": "4Cob/181/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/181/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1116222221.1"}, {"guid": "2a9df2a4-6ca5-4931-a634-03bc32bb9441:9be21975-db50-49f6-9afe-947f80bf88b0", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3122202641.12", "spisova_znacka": "22Cb/27/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/27/2022 z 30. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3122202641.12"}], "citovane_v": []}