{"guid": "e64b5f7b-900d-4a6a-a8b3-f9ff09b0304b:66cd086b-e417-45d9-af2a-769f8ebb3278", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4124203226.1", "spisova_znacka": "6Cob/234/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/234/2024 z 28. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2026, sp. zn. 6Cob/234/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:4124203226.1", "identifikacne_cislo": "4124203226", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66cd086b-e417-45d9-af2a-769f8ebb3278", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4124203226.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4124203226.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4124203226.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/234/2024\n4124203226\n28. 05. 2026\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2026:4124203226.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: M&S GLOBWASH, a.s., so\nsídlom Komenského 10D, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 505 621, právne zastúpený: Advokátska\nkancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou,\nIČO: 36 789 925 proti žalovanému v 1. rade: PIZZÉRIA FONTÁNA, s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 9, 934\n01 Levice, IČO: 43 875 971, žalovanému v 2. rade: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. XXX/X, XXX\nXX M. a žalovanému v 3. rade: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. XXX/X, XXX XX M., všetci právne\nzastúpení: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, o\nurčenie, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov a o nájme pozemkov zo\ndňa 06.12.2013 trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 56Cb/58/2024-134\nzo dňa 16.08.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 56Cb/58/2024-134 zo dňa 16.08.2024\nv napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému v 1. až 3. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.\n56Cb/58/2024-134 zo dňa 16.08.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté\nrozhodnutie“) rozhodol v právnej veci žalobcu: M&S GLOBWASH, a.s., so sídlom Komenského 10D, 974\n01 Banská Bystrica, IČO: 47 505 621 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,nájomca“) proti žalovanému\nv 1. rade: PIZZÉRIA FONTÁNA, s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 9, 934 01 Levice, IČO: 43 875 971 (ďalej\nlen ako ,,žalovaný v 1. rade“), žalovanému v 2. rade: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. XXX/X,\nXXX XX M. (ďalej len ako ,,žalovaný v 2. rade“) a žalovanému v 3. rade: K. U. XXX XX M. (ďalej len\nako ,,žalovaný v 3. rade“, všetci spolu aj ako ,,žalovaní v 1. až 3. rade“ alebo aj ako ,,žalovaní“ alebo aj\nako ,,prenajímatelia“), o určenie, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov a\no nájme pozemkov zo dňa 06.12.2013 trvá tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným v 1. až 3. rade\npriznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 3 ods. 1, ods. 3 veta prvá, ods. 4, § 5 ods. 1, ods. 2,\nods. 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len ako ,,zákon\nč. 116/1990 Zb.“), § 663, § 665 ods. 1, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len ako ,,OZ“), § 137 písm. c/, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).\n\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal\nurčenia, že nájomný vzťah medzi ním a žalovanými v 1. až 3. rade založený zmluvou o nájme\nnebytových priestorov a o nájme pozemkov zo dňa 06.12.2013 (ďalej aj ako ,,nájomná zmluva“ alebo\naj ako ,,zmluva“) trvá. Dôvodil, že v nájomnej zmluve sa strany dohodli, že zmluva je uzavretá na\ndobu určitú, a to od 10.12.2013 do 09.12.2023 s právom predĺžiť dobu nájmu na ďalších 5 rokov\nna základe písomnej žiadosti nájomcu adresovanej prenajímateľovi najneskôr v lehote 3 mesiacov\npred uplynutím doby nájmu. Žalobca tvrdil, že listom zo dňa 15.02.2023 si uplatnil u žalovaných\nprávo predĺženia doby nájmu o ďalších 5 rokov, pričom žalovaní reagovali listom zo dňa 21.02.2023\ntak, že rešpektujú uplatnené právo, avšak za podmienky zvýšenia nájomného za užívanie predmetu\nnájmu. V podaní zo dňa 28.08.2023 označeným ako ukončenie zmluvy o nájme nebytových priestorov\na o nájme pozemkov uzavretej dňa 06.12.2013 na dobu určitú do 09.12.2023 žalovaní uviedli, že\nnereagoval na výzvu ich právneho zástupcu a ani na ich oznámenie k uplatneniu práva na predĺženie\nzmluvy, tak sa ako prenajímatelia rozhodli zmluvu ukončiť. Medzi sporovými stranami prebiehala ďalšia\npísomná komunikácia, pričom žalovaným zaplatil nájomné vo výške 8 244 eur, ktoré mu však bolo\nbez právneho dôvodu zaslané späť. Žalovaná v 1. rade vystavila faktúru č. 2024007 za nájom za\nmesiac január 2024 v sume 6 120 eur, ktorá jej bola vrátená ako neopodstatnene vystavená. Následne\nmu boli zo strany žalovaných zasielané výzvy na úhradu predmetnej faktúry s tým, že v prípade jej\nnezaplatenia budú nútení prevádzku uzavrieť a požadovať od neho demontáž technológie a uvedenia\npredmetu nájmu do pôvodného stavu. Na základe tohto skutkového stavu podal návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, pričom Okresný súd Nitra uznesením č.k. 57Cb/24/2024-97 zo dňa 27.02.2024\nnariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia\nvýkonu jeho nájomných práv podľa nájomnej zmluvy. Zároveň mu súd uložil povinnosť podať v lehote\n30 dní od doručenia uznesenia žalobu o určenie, že nájomný vzťah medzi sporovými stranami na\nzáklade nájomnej zmluvy trvá. Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby zdôvodnil žalobca\nzabezpečením ochrany svojich majetkových práv ako aj dosiahnutím trvalej úpravy pomerov medzi\nstranami s tým, že nájomné práva mu patria len pokiaľ bude trvať nájomná zmluva.\nŽalovaní v 1. až 3. rade vo vyjadrení k žalobe namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení, ako aj vhodnosť zvoleného procesného nástroja ochrany práv žalobcu. Žalovaní\ntvrdili, že existenciu nájomného vzťahu medzi nimi a žalobcom na základe nájomnej zmluvy nikdy\nnenamietali a ani nespochybnili. Určovaciu žalobu preto považovali za nedôvodnú.\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 10.05.2024 zdôvodnil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení tým, že požiadavkou žalovaných na zaplatenie dvojnásobnej výšky nájomného ako bolo\ndojednané v nájomnej zmluve a avizovaným uzavretím prevádzky došlo k zneisteniu jeho právneho\npostavenia ako nájomcu. Dôvodil, že výkon práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy je u neho ohrozený a\nneistý, a preto je potrebné upraviť pomery strán tak, aby bola zabezpečená ochrana jeho majetkových\npráv. Zároveň žalobca navrhol, aby súd rozhodol podľa § 282 a nasl. CSP rozsudkom pre uznanie\nnároku, keďže žalovaní uznávajú jeho právo ako nájomcu tak, ako sa domáha v spore.\nNa vyjadrenie žalobcu reagovali žalovaní podaním zo dňa 06.06.2024 s tým, že nenamietajú skutočnosť\nohľadne trvania nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou, a že nikdy nenamietali, že\npredmetná zmluva by nebola platná, a preto považovali žalobu za neopodstatnenú. S predĺžením nájmu\npozemkov súhlasili za nezmenených podmienok až na výšku nájomného. Tvrdili, že voči žalobcovi nikdy\nnevyvinuli žiadny právny, resp. fyzický tlak k tomu, aby sa mohol cítiť ohrozený v nájomnom vzťahu. Na\nich písomnú výzvu, ktorou požadovali zvýšenie nájomného žalobca reagoval listom zo dňa 02.02.2024,\nže zvýšenie nájomného neuznáva a takúto dohodu neuzatvorí, a preto po tomto liste a odpovedi žalobcu\nnepokračovali vo výzvach na úhradu zvýšeného nájomného a rešpektovali nájomnú zmluvu. Tvrdili, že\nžalobca vo svojich vyjadreniach nebol jednoznačný ohľadom dohody o zvýšení nájomného, a preto mu v\njanuári 2024 vrátili sumu za pôvodné nájomné s tým, že požadovali zvýšené nájomné. Okrem písomných\nvýziev voči žalobcovi nevyvinuli žiadnu inú aktivitu, aby mu skomplikovali alebo zamedzili podnikanie\nv prenajatých priestoroch a nikdy to ani v úmysle nemali. Tvrdili, že v žalobe žalobca neuviedol také\nkonkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že je tu existencia reálnej hrozby z ich strany, že by mali\nvyvíjať nejaké konkrétne kroky smerujúce k obmedzeniu výkonu práva nájomcu k nehnuteľnostiam, ktoré\nnadobudol nájomnou zmluvou.\nNa pojednávaní konanom dňa 23.07.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že až po vydaní\nneodkladného opatrenia došlo k zdržaniu sa zásahov do práv žalobcu, ktorý investoval nemalé finančné\n\nprostriedky do autoumyvárne a aj do pozemkov, ktorá skutočnosť bola zohľadnená vo výške nájomného.\nŽalobca mal obavu, že v prípade zamietnutia žaloby alebo zrušenia neodkladného opatrenia by došlo\nzo strany žalovaných k pokračovaniu zásahov do jeho práv, ktoré by boli ohrozené. Uviedol, že v\nsúčasnej dobe nedochádza zo strany žalovaných k zásahu do práv žalobcu len z dôvodu, že bolo vydané\nneodkladné opatrenie. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože\nbez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté a existuje predpoklad, že žalovaní by sa domáhali\nnezákonného konania avizovaného v ich listoch. Mal za to, že určovacia žaloba utvorí pevný základ pre\nprávny vzťah medzi stranami sporu. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní namietal neexistenciu\nprávneho dôvodu na podanie určovacej žaloby, ak jej mohla predchádzať žaloba na plnenie. Potvrdil,\nže zo strany žalovaných nie je namietané trvanie nájomného vzťahu, avšak mali výhrady proti výške\nnájomného, pričom ide o občanov macedónskej národnosti a keď im tieto právne vzťahy boli vysvetlené,\ntak upustili od nátlaku voči žalobcovi, čo žalobca konštatoval aj vo svojom návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia. Z ich strany je v súčasnej dobe rešpektovaná existencia nájomného vzťahu\nako aj skutočnosť, že žalobca platí nájomné podľa pôvodne uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaní sa\nzmierili s tým, že pokiaľ nedôjde k dohode, nie je možné zmeniť výšku nájomného a keďže uznali trvanie\nnájomného vzťahu, tak sa žalobca nenachádza v stave právnej neistoty.\nSúd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaní v 2. a 3. rade sú bezpodielovými\nspoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie M. a okrem iného aj\npozemkov parcely registra C č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 657 m2 a č. XXXX/\nXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267 m2 (predtým mala parc. č. XXXX/XX výmeru 913 m2).\nDňa 06.12.2013 uzavreli sporové strany zmluvu o nájme nebytových priestorov a o nájme pozemkov,\npodľa ktorej žalovaní v 1. až 3. rade ako prenajímatelia dali do nájmu žalobcovi nehnuteľnosti, a to\nstavbu označenú ako „Novostavba autoumyvárne“ nezapísanú na liste vlastníctva, ktorá je vo výlučnom\nvlastníctve žalovaného v 1. rade a zároveň pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a parc.\nč. XXXX/XX o výmere 267 m2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie M. v bezpodielovom\nspoluvlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade. Podľa zmluvy mal žalobca prenajaté nebytové priestory\nužívať na účely vykonávania podnikateľskej činnosti v rozsahu predmetu činnosti - údržba motorových\nvozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla a medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola dohodnutá\nvýška nájomného 2 290 eur mesačne bez DPH a medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade nájomné\nvo výške 10 eur mesačne. Nájomca sa zaviazal platiť nájomné žalovanému v 1. rade vždy vopred\nza 3 mesiace vo výške 6 870 eur na základe faktúry vystavenej žalovaným v 1. rade do 10. dňa\nposledného mesiaca príslušného štvrťroka s tým, že nájomné je splatné do 14 dní od vystavenia faktúry.\nŽalovaným v 2. a 3. rade sa nájomca zaviazal platiť nájomné raz ročne vo výške 120 eur vždy do konca\nkalendárneho mesiaca január príslušného kalendárneho roka. Podľa čl. III. bod 8. nájomnej zmluvy sa\nnájomca zaviazal v prípade omeškania s platením nájomného zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania\nvo výške 0,05 % denne z výšky dlžného nájomného. Podľa čl. IV. bod 1. nájomnej zmluvy sa zmluva\nuzatvorila na dobu určitú od 10.12.2013 do 09.12.2023 s právom predĺžiť dobu nájmu na ďalších 5 rokov\nna základe písomnej žiadosti nájomcu adresovanej prenajímateľovi najneskôr v lehote 3 mesiacov pred\nuplynutím doby nájmu.\nListom zo dňa 15.02.2023 adresovaným žalovaným v 1. až 3. rade si žalobca uplatnil právo na predĺženie\nnájomnej zmluvy podľa čl. IV. bod 1. nájomnej zmluvy o ďalších 5 rokov, t.j. do 09.12.2028. Na podanie\nžalobcu reagovali žalovaní v 1. až 3. rade odpoveďou zo dňa 21.02.2023 s tým, že po posúdení jeho\nžiadosti konštatujú, že rešpektujú ním uplatnené právo za podmienky zvýšenia nájomného za užívanie\npredmetu nájmu, a to pre žalovaného v 1. rade za nájom stavby autoumyvárne na sumu 5 100 eur bez\nDPH mesačne a pre žalovaných v 2. a 3. rade za nájom pozemkov na sumu 400 eur mesačne. Navrhli\nuzavretie dodatku k zmluve o nájme ohľadom predlženia doby nájmu a úpravy cien nájomného.\nĎalším listom zo dňa 28.08.2023 žalovaní v 2. a 3. rade oznámili žalobcovi ukončenie nájomnej\nzmluvy. Uviedli, že dňa 21.02.2023 zaslali žalobcovi písomné stanovisko s tým, že v zásade rešpektujú\npredĺženie nájmu, avšak po úprave zvýšeného nájomného vzhľadom na vývoj ceny nehnuteľností,\ninflácie ako i ďalších súvisiacich atribútov. Keďže sa žalobca nevyjadril k ich stanovisku, tak sa\nrozhodli ukončiť nájomnú zmluvu dňa 09.12.2023. Zároveň vyzvali žalobcu, aby do l5 dní od ukončenia\npredmetnej zmluvy odovzdal predmet nájmu a aby v tej istej lehote demontoval technológiu a uviedol\npredmet nájmu do pôvodného stavu. Na oznámenie žalovaných v 2. a 3. rade reagoval žalobca\nodpoveďou zo dňa 12.09.2023 a poukázal na skutočnosť, že z jeho strany došlo k splneniu zmluvne\ndojednaných podmienok potrebných k predĺženiu doby nájmu na základe zaslania podania zo dňa\n\n15.02.2023, čím využil garantované právo na predĺženie doby nájmu o ďalších 5 rokov. Vyzval\nžalovaných v 1. až 3. rade na rešpektovanie zmluvného dojednania premietnutého do čl. IV. bod 1.\nnájomnej zmluvy s tým, že k predĺženiu doby nájmu dôjde bez zásahov do jeho práv a oprávnených\nzáujmov.\nŽalobca podľa nájomnej zmluvy zaplatil dňa 21.12.2023 žalovanému v 1. rade nájomné vo výške 8 244\neur a zároveň dňa 12.01.2024 žalovaným v 2. a 3. rade nájomné vo výške 120 eur, avšak z ich strany bolo\nzaplatené nájomné žalobcovi vrátené. Dňa 02.01.2024 žalovaný v 1. rade vystavil žalobcovi faktúru č.\n2024007 v sume 6 120 eur z titulu nájomného nebytových priestorov za mesiac január 2024 s dátumom\nsplatnosti 16.01.2024. Žalobca vrátil faktúru žalovanému v 1. rade spolu s listom zo dňa 10.01.2024\na opätovne poukázal na predĺženie doby nájmu na základe jeho jednostranného právneho úkonu za\nnezmenených zmluvných podmienok s tým, že nepristúpil k navrhovanému zvýšeniu nájomného formou\nuzatvorenia dodatku k zmluve a teda cena nájmu je nezmenená a platí dojednanie výšky nájomného\npodľa čl. III. nájomnej zmluvy.\nŽalovaní v 2. a 3. rade listom zo dňa 16.01.2024 upozornili žalobcu, že neuhradil faktúru č. 2024007\nv sume 6 120 eur za nájom za mesiac január 2024 s tým, že ak nájomné neuhradí najneskôr do\n30.01.2024, budú nútení prevádzku, ktorá je predmetom nájmu uzavrieť a zároveň budú požadovať\ndemontáž technológie a uvedenie predmetu nájmu do pôvodného stavu. Rovnako tak žalovaný v 1. rade\nvýzvou zo dňa 30.01.2024 upozornil žalobcu na neuhradenie nájomného za mesiac január v sume 6\n120 eur a nájomného za nájom pozemkov v sume 400 eur a vyzval ho na uhradenie predmetnej sumy\nnajneskôr do 5 dní, v opačnom prípade bude nútený pristúpiť k avizovaným sankciám.\nNa výzvy žalovaných v 1. až 3. rade odpovedal žalobca listom zo dňa 02.02.2024 a poukázal na to, že s\nprenajímateľmi sa nedohodol na zvýšenej sume nájomného, pričom k predĺženiu doby nájmu došlo na\nzáklade jeho jednostranného právneho úkonu za nezmenených zmluvných podmienok.\nŽalovaní v 1. až 3. rade listom zo dňa 07.02.2024 opätovne upozornili žalobcu na neuhradenie faktúry\nč. 2024007 s tým, že ak táto nebude zaplatená najneskôr do 15.02.2024, tak budú nútení prevádzku,\nktorá je premetom nájmu uzavrieť a požadovať demontáž technológie a uvedenie predmetu nájmu do\npôvodného stavu. Ďalším listom zo dňa 15.02.2024 zaslaným žalovanými v 1. až 3. rade žalobcovi\nbola výzva na uhradenie faktúry za nájom č. 3 s tým, že ak faktúra nebude uhradená okamžite, budú\nto považovať za hrubé porušenie zmluvy o nájme a v konečnom dôsledku ich žalobca donúti zmluvu\nvypovedať a budú požadovať vypratanie priestorov.\nŽalobca na výzvy žalovaných reagoval podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa\n09.02.2024, pričom súd prvej inštancie uznesením č.k. 57Cb/24/2024-97 zo dňa 27.02.2024 nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek\nobmedzenia výkonu nájomných práv žalobcu podľa nájomnej zmluvy, ktoré sa týkajú nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území M., a to novostavby autoumyvárne nezapísanej na liste\nvlastníctva nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX ako aj pozemkov v bezpodielovom\nvlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX\npre katastrálne územie M.. Zároveň súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia\nuznesenia podal na príslušný súd žalobu proti žalovaným vo veci samej, ktorou sa bude domáhať\nurčenia, že nájomný vzťah medzi ním a žalovanými založený nájomnou zmluvou trvá. Na základe\nodvolania žalovaných Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/98/2024-166 zo dňa 26.07.2024\nrozhodol tak, že napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\nNa základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná určovacia\nžaloba nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Dôvodil, že je nesporné, že medzi stranami\nbola uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú, pričom žalobca využil pred ukončením doby nájmu\nklauzulu dohodnutú v tejto zmluve, podľa ktorej mu vzniklo právo predĺžiť dobu nájmu na ďalších 5 rokov\nna základe písomnej žiadosti adresovanej žalovaným najneskôr v lehote 3 mesiacov pred uplynutím\ndoby nájmu. Predĺženie doby nájmu žalobca oznámil žalovaným písomne a žalovaní jeho oznámenie\nakceptovali, avšak požadovali platenie vyššieho nájomného, pričom sporové strany sa o zmene výšky\nnájomného nedohodli. Na základe vzájomnej písomnej komunikácie žalobca podal návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorému bolo vyhovené a podľa ktorého súd uložil žalovaným povinnosť zdržať\nsa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobcu podľa nájomnej zmluvy. Zároveň súd uložil\n\nžalobcovi povinnosť podať proti žalovaným žalobu o určenie trvania nájomného vzťahu, ktorú žalobca\nv súdom stanovenej lehote podal. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia však bolo odvolacím\nsúdom zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalobcu nebol preukázaný naliehavý právny záujem\nna určovacej žalobe ohľadne trvania nájomného vzťahu a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Podľa\nnázoru súdu trvanie nájomného vzťahu medzi sporovými stranami založeného nájomnou zmluvou je\nnesporné, čo vyplýva aj z písomnej reakcie žalovaných na oznámenie žalobcu o využití klauzuly o\npredĺžení nájomného vzťahu a teda neexistuje žiadne právne relevantný dôvod, aby súd požadovanej\nurčovacej žalobe vyhovel. Pri odôvodnení svojho rozhodnutia súd poukázal aj na odôvodnenie\nuznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/98/2024-166 zo dňa 26.07.2024, ktorým odvolací súd\nzmenil predchádzajúce uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietol.\nZ odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd mal za osvedčené, že v\nsúvislosti s predĺžením nájmu a výškou nájomného vznikol medzi stranami spor a zo strany žalovaných\nboli avizované hrozby spôsobilé obmedziť žalobcu v podnikaní, avšak k faktickému obmedzeniu\nžalobcu nedošlo, predmet nájmu naďalej nerušene užíval, pričom súdu neposkytol žiadne ďalšie\ntvrdenia, pre ktoré by bolo dôvodné dospieť k záveru, že je obmedzovaný vo svojich právach do\ntakej miery, že je dôvodná úprava pomerov medzi stranami sporu a teda neosvedčil takú intenzitu\nsprávania žalovaných, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej odvolací súd\nskonštatoval, že dôvodnosť návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia je vylúčená aj z toho dôvodu,\nže k žiadnemu faktickému obmedzeniu žalobcu pri výkone zmluvných práv nedošlo, nakoľko realizovaná\nkorešpondencia, podľa názoru odvolacieho súdu, nepredstavuje hrozbu, pre ktorú by bolo potrebné\ndočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, keďže z osvedčovaných skutočností a listín založených\nv súdnom spise vyplýva, že žalovaní súhlasili s predĺžením trvania zmluvy, trvali však na zvýšenom\nnájomnom, čiže predmetom sporu zostala najmä výška nájomného. Predmet sporu bolo teda potrebné\nvymedziť ako spor o výšku nájomného. Ďalej uviedol, že žalovaní v odvolacom konaní uznali trvanie\nnájomnej zmluvy za pôvodných podmienok a teda nie je dôvodné iniciovať konanie o určenie, že nájomný\nvzťah v zmysle pôvodnej zmluvy trvá. Obmedzujúci zásah do práv nájomcu by bol zo strany žalovaných\nporušením zmluvy, keďže z ich vyjadrení v odvolacom konaní je potrebné dospieť k záveru, že odpadol\npredmet sporu, nájomný vzťah trvá za pôvodných podmienok a nájomná zmluva bola predĺžená, čiže\nk platnému dojednaniu zvýšeného nájomného nedošlo. Trvanie neodkladného opatrenia s uloženou\npovinnosťou podať žalobu by bolo nadbytočné, keďže predmet sporu odpadol a žalovaní uznali trvanie\nnájomného vzťahu za pôvodných podmienok a teda právne postavenie žalobcu medzi stranami sporu\nnie je neisté, ale sa riadi pôvodným znením zmluvy s predĺžením zmluvy o 5 rokov. V opačnom prípade\nby došlo k nehospodárnemu nadbytočnému reťazeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené nie je\ndôvodné, aby trvalo neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia a aby súd naďalej zasahoval do\nzmluvného vzťahu, keď predmet sporu odpadol. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu\nv celom rozsahu zamietol, nakoľko nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na podaní\nurčovacej žaloby.\nZáverom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaných zo dňa 17.04.2024\nnavrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 a nasl. CSP, avšak podľa názoru súdu neboli\nsplnené základné podmienky pre vydanie tohto rozsudku. Rozsudok pre uznanie nároku prichádza do\núvahy iba v prípade, ak kedykoľvek počas konania žalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou\nprípadne jeho základ. Uznanie nároku je tak procesným úkonom žalovaného, čo v praxi znamená, že\ntoto uznanie je účinné jedine vtedy, keď sa urobí vo vzťahu k súdu. Uznanie nároku voči súdu je možné\nuskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom pre podania strán, pričom podstatný\nbude obsah tohto úkonu. Môže byť nazvaný aj inak, prípadne môže byť v konkrétnom podaní obsiahnutý\nbez výslovného označenia, že ide o uznanie nároku. Podľa názoru súdu však zo strany žalovaných\nžiaden takýto procesný úkon vo vzťahu k súdu urobený nebol a preto ani neboli splnené podmienky pre\nvydanie rozsudku pre uznanie nároku. Z obsahu podania žalovaných zo dňa 17.04.2024 vyplýva iba\nto, že existenciu nájomného vzťahu medzi nimi a žalobcom založeného na základe nájomnej zmluvy\nnikdy nenamietali, avšak nejedná sa o uznanie nároku uplatneného žalobcom v konaní, pretože podanie\nžaloby o určenie trvania nájomného vzťahu namietali a považovali ju za nedôvodnú aj s poukazom na §\n137 písm. c/ CSP. Z uvedených dôvodov súd nepristúpil k vydaniu rozsudku pre uznanie nároku podľa\n§ 282 CSP.\nO náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na §\n\n255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov\nkonania proti žalobcovi v plnej výške s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania\nrozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.\n4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca dňa 09.09.2024 v zákonom stanovenej lehote v časti\nvýroku II. odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí súd\nprvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaným, ktorí mali mať vo veci plný úspech\npriznal náhradu trov konania v plnej výške, a to napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku konštatoval,\nže odpadol predmet sporu, teda súd potvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne. Namietal, že pokiaľ by\nnepodal žalobu dodnes by bol v právnej neistote a žalovaní by sa dopúšťali nezákonného konania, ktoré\nzastavilo až súdom nariadené neodkladné opatrenie. Späťvzatie žaloby nepodal z dôvodu pretrvávajúcej\nprávnej neistoty a obavy o ochranu svojich nájomných práv, keď žalovaní neuzavreli zmier a ani neuznali\njeho nárok. Dôvodil, že ak by žalobu nepodal, do jeho nájomných práv by bolo naďalej zasahované. V\nsúčasnosti žalovaní od zásadu do jeho nájomných práv upustili, avšak iba z dôvodu, že bolo vydané\nneodkladné opatrenie. Žalobca mal za to, že konanie žalovaných, ktorí upustili od neoprávneného\nkonania do nájomných práv zavinilo vznik trov na strane žalobcu s tým, že poukázal na § 256 ods.\n2 CSP. Žalobca mal za to, že aj keď v konečnom dôsledku bol neúspešnou stranou v konaní, žaloba\nbola dôvodná, nakoľko dosiahla úspech, a to upustenie od zásahu do jeho nájomných práv, keď po\nnariadení neodkladného opatrenia sa správanie žalovaných zmenilo natoľko, že dôvodnosť podania\nžaloby sa postupne oslabila. Mal za to, že len zavinením žalovaných vznikli trovy konania. Zároveň\npoukázal na § 257 CSP, pričom argumentoval, že aplikácia tejto výnimky vyžaduje od všeobecných\nsúdov zohľadnenie primeranosti dvoch zásahov do práv sporových strán. Na strane jednej ide o právo\nprocesne úspešnej strany na náhradu trov konania spôsobených nedôvodným vedením sporu procesne\nneúspešnou stranou a na strane druhej ide o právo procesne neúspešnej strany konania na to, aby\nrozhodnutím o náhrade trov konania nebolo neprimerane zasiahnuté do jej práv. Žalobca mal za to, že v\nspore sú dané aj okolnosti hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd mohol nepriznať nárok\nna náhradu trov konania žalovaným. Dôvodil, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj dôvodnosť\npodanej žaloby. Namietal, že hoci bol v spore neúspešný z dôvodu, že súd žalobu zamietol, v končenom\ndôsledku mal čiastočný úspech vo veci, keď žalovaní upustili od svojho protiprávneho konania, avšak až\npo podaní žaloby, resp. nariadení neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že mu prizná voči žalovaným náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % alebo alternatívne tak, že stranám neprizná nárok na náhradu trov konania. Zároveň\nnavrhol, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.\n5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili podaním zo dňa 15.10.2024 tak, že žaloba je\nneopodstatnená, nakoľko nikdy nenamietali platnosť nájomnej zmluvy. Súhlasili s predĺžením nájmu\nza nezmenených podmienok až na výšku nájomného. Tvrdili, že nikdy nevyvinuli smerom k žalobcovi\nžiadny právny, resp. fyzický tlak k tomu, aby sa mohol cítiť ohrozený v nájomnom vzťahu. Okrem\npísomných výziev voči žalobcovi nevyvinuli žiadnu inú aktivitu, aby mu skomplikovali alebo zamedzili\npodnikanie v prenajatých priestoroch. Dôvodili, že v žalobe žalobca neuviedol také konkrétne\nskutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že je tu existencia skutočnej hrozby zo strany prenajímateľov, že\nby mali vyvíjať nejaké konkrétne kroky smerujúce k obmedzeniu výkonu práva nájomcu, pričom o\ntakýchto krokoch ani nepredložil žiadne dôkazy nasvedčujúce reálnosť takejto hrozby. Zdôraznili, že pri\nskúmaní naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je účinný a správne zvolený\nprocesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či\nsnáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie iné súdne\nkonanie alebo konania. Vzhľadom na fakt, že súhlasili s predĺžením trvania nájomnej zmluvy s tým, že\ntrvali na zvýšenom nájme z dôvodu nárastu inflácie, predmet sporu bolo potrebné vymedziť ako spor\no výšku nájomného a nie o určenie, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou trvá. Vznik sporu\ninicioval žalobca napriek tomu, že nebolo potrebné, aby súd zasahoval do zmluvného vzťahu strán, keď\nnebol daný žiaden naliehavý právny záujem žalobcu na podaní určovacej žaloby. Vzhľadom na uvedené\nnavrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.\n6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných zo dňa 15.10.2024 podaním zo dňa 09.11.2024 s tým, že\nsa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Dodal, že žalovaní vo svojom vyjadrení potvrdili,\nže súhlasili s predĺžením nájmu až na výšku nájomného, teda nesúhlasili s predĺžením nájomnej zmluvy\ntak ako bolo dohodnuté. Vykonávali úkony smerujúce k tomu, aby prenajaté priestory vypratal a zastavilo\nich až nariadené neodkladné opatrenie. Následne opísal zoznam súdu prvej inštancie predložených\n\nlistinných dôkazov. Uviedol, že súd konštatoval v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že na\nzáklade vyjadrenia žalovaných v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, ktorí mali uznať trvanie\nnájomného vzťahu, odpadol predmet sporu, teda mal za to, že súd potvrdil, že žaloba bola podaná\ndôvodne.\n7. Žalovaní sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu zo dňa 09.11.2024 podaním zo dňa 15.11.2024 a podaním zo\ndňa 17.11.2025 s tým, že sa pridržiavali doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Dodali, že neexistuje\nprávny dôvod na podanie takejto žaloby, najmä ak jej mohla predchádzať žaloba na plnenie. Tvrdili, že\nsa domáhali zvýšenia nájomného voči žalobcovi vzhľadom na infláciu a ďalšie náklady, ktoré sa zvýšili.\nZa týmto účelom prebiehala medzi stranami korešpondencia, pričom sa snažili o zvýšenie nájomného.\nAkonáhle ale zistili, že žalobca je nekompromisný ohľadom zvýšenia nájomného, upustili od tejto aktivity.\nTvrdili, že nájomná zmluva medzi sporovými stranami naďalej trvá, a že žalobca sa nenachádza v stave\nprávnej neistoty, pričom určovacia žaloba je prostriedkom na odstránenie právnej neistoty v právnych\nvzťahoch a inštitút naliehavého právneho záujmu má slúžiť tomu, aby sporové strany neboli vystavované\nzbytočným súdnym sporom.\n8. Vyjadrenie žalovaných zo dňa 15.11.2024 bolo žalobcovi doručené dňa 05.12.2024 a vyjadrenie\nžalovaných zo dňa 17.11.2025 bolo žalobcovi doručené dňa 04.04.2026. Ďalšie vyjadrenia strán k\npredmetnej veci súdu doručené neboli.\n9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej len ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po\noboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadreniami strán v\nodvolacom konaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n10. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu\nprávo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné\npreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n12. Podľa § 257 ods. 1CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n15. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo\nveci.\n18. Predmetom sporu bola žaloba o určenie, že nájomný vzťah medzi žalobcom ako nájomcom a\nžalovanými v 1. až 3. rade ako prenajímateľmi založený zmluvou o nájme nebytových priestorov a o\nnájme pozemkov zo dňa 06.12.2013 trvá. Žalovaní v konaní namietali nedostatok naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení s tým, že existenciu nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy\nuzatvorenej medzi stranami nikdy nenamietali ani nespochybnili, z ktorého dôvodu považovali žalobu\nza nedôvodnú. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným v 1. až 3. rade priznal\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n19. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.\n20. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie priznal žalovaným náhradu trov konania v\nplnej výške, a to napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku konštatoval, že odpadol predmet sporu,\nčím potvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne, a že pokiaľ by nepodal žalobu, dodnes by bol v právnej\nneistote a žalovaní by sa dopúšťali nezákonného konania, ktoré zastavilo až nariadené neodkladné\nopatrenie, a že konanie žalovaných zavinilo vznik trov na jeho strane, že aj keď v konečnom dôsledku bol\nneúspešnou stranou v konaní, žaloba bola dôvodná, nakoľko dosiahla úspech, a to upustenie od zásahu\ndo jeho nájomných práv, keď po nariadení neodkladného opatrenia sa správanie žalovaných zmenilo\nnatoľko, že dôvodnosť podania žaloby sa postupne oslabila odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie\nv napadnutom rozhodnutí rozhodol o trovách konania podľa zásady úspechu vo veci v zmysle § 255\nCSP, a to v prospech žalovaných, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého\nprávneho záujmu na určení, že nájomný vzťah medzi sporovými stranami trvá, pričom žalovaní uznali\ntrvanie nájomného vzťahu za podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve a teda nájomný vzťah trvá\nv zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy. Uvedené bolo v konaní preukázané. Odvolací súd konštatuje,\nže po vydaní neodkladného opatrenia dňa 27.02.2024, t.j. pred podaním žaloby (18.03.2024) došlo zo\nstrany žalovaných k zdržaniu sa zásahov do práv žalobcu a k upusteniu od zásahu do jeho nájomných\npráv, vzhľadom k čomu v čase jej podania už neexistoval naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení, teda zásadná podmienka dôvodnosti tejto žaloby. Odvolací súd uvádza, že napriek uvedeným\nskutkovým tvrdeniam strán, žalobca naďalej v konaní zotrval na podanej žalobe, ktoré bolo rozhodujúcou\nskutočnosťou v prejednávanej veci, na základe ktorej došlo k skončeniu konania v podobe zamietnutia\nžaloby, a to z dôvodu, že na strane žalobcu nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určovacej\nžalobe ohľadne trvania nájomného vzťahu medzi sporovým stranami.\nV kontexte vyššie uvedeného, odvolací súd uvádza, že naliehavý právny záujem na určení je daný\nvtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením\nžalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Odvolací\nsúd zdôrazňuje v súvislosti s uvedeným, že existencia/neexistencia práva sa určuje vždy vo vzťahu\nk prítomnosti, t.j. deklaruje sa právny stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. Všeobecným predpokladom,\naby súd určovacej žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci\nrozsudok pre neho po právnej stránke významný.\nPokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie konštatoval, že odpadol predmet sporu, čím potvrdil, že\nžaloba bola podaná dôvodne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie len poukázal v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/98/2024-166 zo dňa\n26.07.2024, a v ktorom odvolací súd konštatoval, že žalovaní v konaní o nariadenie neodkladného\nopatrenia uznali trvanie nájomnej zmluvy za pôvodných podmienok, a preto nie je dôvodné iniciovať\nkonanie o určenie, že nájomný vzťah v zmysle pôvodnej nájomnej zmluvy trvá, teda v priebehu konania\no nariadenie neodkladného opatrenia došlo k odpadnutiu predmetu konania, a preto rozhodnutie o\nnariadení neodkladného opatrenia zmenil tak, že návrh na jeho nariadenie zamietol.\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n21. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom priznaných trov konania žalovaným, že dôvodom hodným\nosobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP je aj dôvodnosť podanej žaloby odvolací súd uvádza, že v\nsporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou zodpovednosti\nstrany za výsledok konania v zmysle § 255 CSP a zásadou zodpovednosti za zavinenie v zmysle §\n256 ods. 1 CSP, avšak výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania podľa §\n257 CSP, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o ustanovenie, ktoré predstavuje výnimku\nzo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Znamená to, že súd\nnemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá\nspôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia\npreto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto\ndôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a\nmusí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa\n§ 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a\nvýnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje,\n\nčo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa, súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých\nstrán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde, a ich postoj v\nkonaní, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá\njej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu\nzodpovednosti za výsledok sporového konania. Aplikácia § 257 CSP je možná výlučne v tom prípade,\nak všeobecný súd dospeje k záveru, že v okolnostiach danej veci dôvody osobitného zreteľa skutočne\na bezvýhradne existujú. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými\nslovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (k\ntomu viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 440/2018 zo dňa 19.12.2018,\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017 a sp. zn.\n8Cdo/35/2024 zo dňa 04.12.2024).\nOdvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci o trovách konania podľa zásady úspechu\nžalovaných v zmysle § 255 CSP, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nepreukázania\nnaliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Vymedzenie obsahu právneho\npojmu ,,dôvody hodné osobitného zreteľa“, kedy súd neprizná úspešnej strane náhradu trov konania (§\n257 CSP), je úlohou všeobecných súdov, a to vždy so zreteľom na kontext v konkrétne posudzovanej\nveci. Zákonom vyžadovaná existencia výnimočných okolností môže spočívať v okolnostiach danej veci\nalebo v okolnostiach na strane sporových strán. V predmetnom prípade žalobca relevantne netvrdil, ani\nnepreukázal jeho majetkové alebo iné pomery, ktoré by odôvodňovali v danej veci aplikáciu § 257 CSP.\nSkutočnosť, že žaloba bola podaná v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, možno zohľadniť v\nrámci posúdenia okolností prípadu a procesného postoja strán, ale len ako jednu z viacerých okolností a\nnie ako samostatný a dostačujúci dôvod v zmysle § 257 CSP. Zo strany žalovaných došlo k upusteniu od\nhrozieb zásahu do nájomných práv žalobcu po nariadení neodkladného opatrenia s tým, že správanie\nžalovaných sa zmenilo natoľko, že dôvodnosť podania určovacej žaloby sa postupne oslabila, avšak\nnapriek tomu ju žalobca podal a počas celého konania na nej zotrval. Odvolací súd nezistil v danej\nveci dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady\ntrov konania úspešným žalovaným. Aplikácia tohto moderačného práva súdu vyžaduje komplexné\nposúdenie všetkých okolností prípadu. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia byť výnimočné a nesmú\nviesť k popretiu základných princípov civilného procesu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie\nsprávne rozhodol, keď priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným ako úspešnej strane v zmysle\n§ 255 ods. 1 CSP, keďže na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku konania nebol naplnený\ndôvod hodný osobitného zreteľa.\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n22. K poukazu žalobcu v konaní na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n263/2016 zo dňa 17.08.2016 odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na\npredmetný spor, nakoľko v danej veci sa jednalo o odlišnú skutkovú a právnu situáciu. Nález ústavného\nsúdu sa vzťahuje k aplikácii a výkladu § 146 ods. 2 druhej vety OSP, teda procesnému zavineniu pri\nzastavení konania s tým, že v danom prípade došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu dôvodne podanej\nžaloby, pričom ústavný súd skonštatoval, že: ,,Ak sťažovateľ zobral sčasti svoj dôvodne podaný žalobný\nnávrh späť v dôsledku správania žalovaných - v priebehu súdneho konania uhrádzali jeho jednotlivé\npohľadávky - žalovaní boli povinní uhradiť náklady trov konania sťažovateľovi v zmysle § 146 ods. 2\ndruhej vety OSP.“ ... ,,Účastník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana\nmusí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť\ntrovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Bolo by v rozpore s ochrannou funkciou\ncivilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry\núčastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva.“. Jednalo sa teda o situáciu,\nkeď procesné zavinenie za zastavenie konania bolo možné pričítať žalovanému, keďže žaloba bola\nvzatá späť z dôvodu, že žalovaný plnil v intenciách žaloby až po jej podaní. Z obdobného dôvodu nie\nje aplikovateľné na predmetný spor ani rozhodnutie sp. zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa 29.05.2014, v ktorom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že ,,ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia,\nmusí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že\nkonanie muselo byť zastavené.“\n\n23. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/34/2013 zo dňa 30.07.2013\na Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/413/2012 zo dňa 10.03.2014 odvolací súd uvádza, že súd\nnie je viazaný všeobecne rozhodovacou činnosťou iných súdov, ale ustálenou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít. Rozhodnutia krajských, okresných, resp. mestských súdov nepatria medzi\nrozhodnutia s precedenčnou záväznosťou, ako to má na mysli Čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP\n(viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 535/2022 zo dňa 27.10.2022).\n24. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil\nani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do napadnutého výroku II. rozsudku\nsúdu prvej inštancie, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie je v tejto časti vecne správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu\nprvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania,\nv zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcovi priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "56Cb/58/2024", "guid": "56a03482-97d0-46f3-9261-56adecaf3986:ecd5520f-2d7d-4152-8cf5-789e111d1a11", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b816be27-54ff-43c5-adfd-90266457d839", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.535.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 535/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 535/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.535.2022.1"}, {"guid": "ussr:fbbb6790-adfc-43dd-bc25-eca076143cd3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.440.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 440/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 440/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.440.2018.1"}, {"guid": "ussr:d48739c0-2bac-4246-bb8e-4db4d905ac27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.263.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 263/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.263.2016.2"}, {"guid": "a7ab8f21-a006-484e-8dc7-29d5bb89ee11:55d1eb61-af81-4b37-8e21-f0d3fe3ce648", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8119211413.1", "spisova_znacka": "8Cdo/35/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/35/2024 z 4. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8119211413.1"}, {"guid": "3364ba9d-46ba-44b5-8c6d-1703975c163f:ba5957f6-506d-4182-822f-e6e268e1b90e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1"}, {"guid": "287a2b93-6781-43e0-b442-e7cf757af0d6:7fb1deb9-7bd2-4eba-a3c7-c84e82ffddf2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:4324200570.1", "spisova_znacka": "3Cob/98/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/98/2024 z 26. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4324200570.1"}, {"guid": "c5540094-1ce5-4715-a586-01f9dada5b1b:ab8027f2-9b8f-4ecf-8894-2ae9a5f1b6de", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2210213198.1", "spisova_znacka": "23Co/413/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/413/2012 z 9. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-03-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2210213198.1"}, {"guid": "239c099a-6c32-428d-a462-b771fe0c8134:ff7b8486-bce2-4464-84d7-6ed114642685", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7712209694.1", "spisova_znacka": "7Co/34/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/34/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7712209694.1"}], "citovane_v": []}