Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/56/2024 z 29. 4. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 3CoKR/56/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1 Krajský súd Bratislava | 3CoKR/56/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1 | 2026-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Oddĺženie Citované ustanovenia: ZKR, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e05cf127-4805-4824-9054-08592196fb3f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3CoKR/56/2024 4123241522 29. 04. 2026 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. č. XXX, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 31Odi/6/2023-81 zo dňa 20.05.2024, pomerom hlasov 2 : 1, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Odi/6/2023-81 zo dňa 20.05.2024 potvrdzuje. II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovanej. Nestotožnil sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej, ktorý žalobca videl v naplnení zákonných dôvodov zrušenia oddlženia podľa § 166 ods. 1 a § 166g ods. 2 písm. c), f), h) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). 1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca pohľadávku voči žalovanej nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Poštovej banky a.s. (Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017). Právnym dôvodom záväzkového vzťahu je zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Podľa žalobcu žalovaná v čase podania návrhu nebola platobne neschopná. Pred vyhlásením konkurzu pohľadávku žalobcu splácala prostredníctvom exekučných zrážok zo mzdy v pravidelných splátkach. Bola zamestnaná a zo svojho príjmu mohla uhrádzať pohľadávku žalobcu, ako aj ďalších veriteľov. Žalovaná preto aj po oddlžení mala aspoň sčasti plniť svoje záväzky, prípadne sa oddlžiť vo forme splátkového kalendára, iba v tomto prípade by bolo možné konštatovať jej poctivý zámer. Podľa žalobcu u žalovanej, keďže dosahovala príjem, nevznikol stav platobnej neschopnosti z dôvodu objektívnej nemožnosti, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia, pričom v takomto prípade ide o zneužitie inštitútu oddlženia. Žalovaná nereagovala na predžalobnú výzvu žalobcu na preukázanie svojho poctivého zámeru, a teda neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy. Po vyhlásení konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady záväzku, hoci na jej strane nedošlo k žiadnej zmene okolností (je ďalej zamestnaná bez zmeny životných nákladov). Po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností. 1.2. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby. Uviedol, že žalobca vo vzťahu k uplatnenému dôvodu zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 1 písm. c), h) ZKR neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývali tieto dôvody nepoctivého zámeru a neuniesol tak dôkazné bremeno tvrdenia, ktoré ho zaťažuje. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené naplnenie dôvodu zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR, keďže žalovaná podľa žalobcu nebola v čase podania návrhu na oddlženie konkurzom platobne neschopná, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023, v ktorom pri riešení právnej otázky platobnej neschopnosti dlžníka, dospel k záveru, že nepoctivý zámer dlžníka nie je možné posudzovať len vzhľadom k tomu, či je schopný uhrádzať čo i len malú časť zo svojho príjmu (v rámci exekúcie), aj keby takéto zrážky mali trvať niekoľko rokov a napriek tomu by nedávalo záruku toho, že celá pohľadávka veriteľa bude uspokojená. Dovolací súd poukázal na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby zakotvenú v § 3 ods. 2 ZKR a konštatoval, že len samotná možnosť čiastočnej úhrady pohľadávok formou exekučných zrážok nepreukazuje existenciu platobnej schopnosti dlžníka v čase podania návrhu na oddlženie. Naopak, preukazuje len skutočnosť, že dlžník nedisponoval finančným majetkom spôsobilým na úhradu celej pohľadávky, a to ani napriek existencii jeho pracovného pomeru. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom uvedené skutkové tvrdenia, v ktorých videl nesplnenie podmienky platobnej neschopnosti žalovanej (a to, že žalovaná po oddlžení žalobcovi prestala uhrádzať aspoň časť jeho pohľadávky, nereagovala na jeho výzvu na preukázanie poctivého zámeru, na riešenie platobnej neschopnosti si zvolila formu oddlženia konkurzom a nie splátkami a splátkovým kalendárom), nie sú samy o sebe spôsobilé preukázať ním tvrdenú platobnú neschopnosť žalovanej. Prvoinštančný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že nevykonal žalobcom navrhované dôkazy dopytom na Sociálnu poisťovňu, bankové inštitúcie, Úrad geodézie, kartografie a katastra, dopravný inšpektorát, pripojením konkurzného spisu a výsluchom žalovanej, nakoľko žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré majú byť týmito dôkazmi preukázané (potvrdené). Súd konštatoval, že dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech. S poukazom na ust. § 166i ods. 2 ZKR a rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie (napr. Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 42CoKR/3/2023), uviedol, že zákonodarca v citovanom ustanovení umožnil veriteľovi domáhať sa šetrenia priamo v procese oddlženia prostredníctvom správcu a zabezpečiť si tak dostatočnú procesnú pozíciu, kedy by získaním dôkazov vedel v konaní o zrušenie oddlženia produkovať tvrdenia a predkladať dôkazy svojich tvrdení. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by túto zákonnú možnosť využil, a že by napriek tomuto postupu boli splnené podmienky na preklenutie informačného deficitu vykonaním predmetných dôkazov. Žalobca nepreukázal naplnenie dôvodov na zrušenie oddlženia, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanej, ktorej by titulom procesného úspechu patril nárok na náhradu trov, tento nárok nepriznal, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom predpokladanej lehote odvolanie žalobca („ďalej aj odvolateľ“), z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d/, f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Nestotožnil sa s právnym záverom prvoinštančného súdu o neexistencii dôvodov na zrušenie oddlženia žalovanej. Prvoinštančnému súdu vyčítal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, nakoľko v žalobe opísal správanie sa žalovanej pred a po podaním návrhu na vyhlásenie oddlženia konkurzom, z ktorého plynú skutkové tvrdenia spadajúce pod žalobcom uplatnené ustanovenie § 166g ods. 2 písm. c), h) ZKR. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom preskúmal a vyhodnotil ním tvrdený nedostatok platobnej neschopnosti žalovanej, a teda jej schopnosť uhrádzať záväzky a výšku týchto záväzkov. Rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/18/2022, podľa odvolateľa nedáva odpoveď na otázku, kedy možno dlžníka považovať za platobne neschopného. Žalobca práve na preukázanie svojich tvrdení o dostatočnom príjme žalovanej navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu, ktorý súd nevykonal. Odvolateľ zotrval na názore, že žalovaná bola v čase podania návrhu na konkurz platobne schopná a zneužila inštitút oddlženia. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo riadne doručené, nevyjadrila. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ods. 3 písm. b/ ZKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní právne významnou otázkou bolo, či žalovaná ako dlžníčka pri oddlžení mala/nemala poctivý zámer a či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v právnom závere o nedôvodnosti žaloby o zrušenie oddlženia je vecne správne. Na posúdenie tejto otázky, v rozsahu odvolateľom vymedzených dôvodov odvolania a odvolacej argumentácie, zameral odvolací súd preskúmanie rozhodnutia v odvolacom konaní. 6. Odvolací súd mal preukázané, že žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby (návrhu) ako veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Žaloba smerujúca voči dlžníkovi (žalovanej) bola podaná na súde, ktorý rozhodol o oddlžení v zákonnej lehote, do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. 7. Žalovaná je fyzická osoba, dlžníčka, ktorej bola priznaná ochrana oddlžením. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý zodpovedal na všetky podstatné skutkové tvrdenia strán uvedené v procesnom útoku a obrane. Dostatočne zistil skutkový stav veci a tento správne skutkovo a právne vyhodnotil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil a zrozumiteľne uviedol podstatné úvahy, na ktorých založil právne záväzný výrok rozhodnutia. 11. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom oddlženia a zákonodarcom sledovaným zámerom zavedenia tohto inštitútu do ustanovení ZKR, bolo poskytnúť dlžníkom v nepriaznivej ekonomickej a sociálnej situácii druhú šancu na slušný život zodpovedajúci štandardnej životnej úrovni, v ktorej je dlžník opätovne schopný zabezpečovať plnenie základných a iných bežných životných potrieb tak pre seba, ako aj pre členov svojej rodiny (najmä v prípadoch dlžníkov s maloletými deťmi). 12. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd pri ex post kontrole poctivého záujmu žalovanej dostatočne preukázané, že žalovaná sa v čase podania návrhu na konkurz nachádzala v nepriaznivej ekonomickej a životnej situácii. Napriek snahe hradiť svoje záväzky, ich výška a rozsah pre žalovanú predstavovali ekonomicky nezvládnuteľný stav. Za uvedených okolností preto podanie návrhu na konkurz nemožno považovať za zneužitie tohto inštitútu, konanie v nepoctivom zámere, ani za snahu zbaviť sa dlhov konkurzom bez existencie platobnej neschopnosti. 13. Z obsahu spisu, ako aj z nesporných tvrdení vyplývalo, že pohľadávka žalobcu (vzniknutá titulom úveru, dostupná pôžička poskytnutého právnym predchodcom žalobcu v roku 2013) bola voči žalovanej exekučne vymáhaná. Konkurz oddlžením bol na žalovanú vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31Odk/49/2023-17 zo dňa 29.03.2023. Z obsahu spisu (č. l. 48a) je zrejmé, že žalovaná je osobou s dosiahnutým stredným odborným vzdelaním (bez maturity) a na jej výživu sú odkázané dve maloleté deti. V čase podania návrhu na konkurz oddlžením bola zamestnaná ako ošetrovateľka zvierat (dojička) a pohľadávka žalobcu bola exekučne vymáhaná. Dosahovaný príjem z pracovného pomeru žalovanej, podľa údajov v čase podania návrh na oddlženie (č. l. 48a), bol 934,- Eur, z čoho exekučné zrážky tvorili sumu 200,- Eur, zvyšok príjmu (cca 700,- Eur) spotrebovala na náklady bývania a základné životné potreby. 14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali dôveryhodnosť informácií o nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácii žalovanej v čase podania návrhu na oddlženie konkurzom. Skutkové tvrdenia a argumentácia žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie bola prezentovaná vo všeobecnej rovine, keď žalobca za okolnosti spochybňujúce poctivý zámer žalovanej považoval samotnú skutočnosť, že žalovaná bola zamestnaná, že jeho pohľadávku bolo možné v exekúcii čiastočne vymôcť, ako aj skutočnosť, že žalovaná si pre oddlženie nezvolila formu splátkového kalendára, ale konkurzu. 15. Pokiaľ ide o námietky žalobcu k nevykonaniu ním navrhnutých dôkazov, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že účelom dokazovania je potvrdenie konkrétnych tvrdení strany sporu a nie vyhľadávanie prípadných ďalších skutočností, ktoré by mohli vyplynúť z vykonania stranou navrhovaných dôkazov, a ktoré by mohli byť v prospech tejto strany. Dôkazné bremeno tvrdenia, že dlžník pri oddlžení nemal poctivý záujem, zaťažuje veriteľa. V rámci dôkazného bremena je preto nutné, aby veriteľ uviedol, prečo má dôvodné a opodstatnené pochybnosti o poctivom zámere dlžníka a o jeho nespôsobilosti uhrádzať pohľadávky žalobcu a ostatných veriteľov (platobnej neschopnosti dlžníka). Takéto tvrdenia žalobcu, ani podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní pred súdom prvej inštancie prezentované neboli, pričom žalobca, ako uviedol súd prvej inštancie, zrejme nevyužil ani zákonom danú možnosť zisťovania pomerov dlžníka v súčinnosti so správcom v procese oddlženia konkurzom. Nedostatok skutkových tvrdení, ktoré má preukazovať navrhnutý dôkaz, nemôže byť nahradené vykonaním navrhnutého dôkazu, z ktorého by potencionálne mohli vyplynúť tvrdenia prospešné pre žalobcu. Dokazovaním sa má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom pre riadne zistenie skutkového stavu podstatného pre rozhodnutie vo veci. 16. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie aj v súvislosti s hodnotením žalobcom spornej otázky nedostatku platobnej neschopnosti žalovanej (§166g ods. 1 písm. f/ ZKR), ktorú žalobca videl v tom, že žalovaná bola v čase návrhu na oddlženie zamestnaná a podľa žalobcu bolo jeho pohľadávku možné vymôcť zrážkami v prebiehajúcej exekúcii. 17. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/37/2022 zo 14.06.2023, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov (pod č. R 13/2024), v ktorom dospel k právnemu záveru, že „len samotná skutočnosť, že jeden zo záväzkov žalovaného bolo možné postupne vymôcť v exekúcii, neznamená, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne neschopný“. 18. Obdobne v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023 Najvyšší súd SR konštatoval, že „vzhľadom na účel, povahu a systematické zaradenie tejto zákonnej domnienky (§ 3 ods. 2 ZKR) nezodpovedá tvrdeniu žalobcu taký právny záver, aby výkladom a contrario tejto domnienky, t. j. ak je čiastočne pohľadávka uspokojovaná v rámci exekúcie, bol automaticky vyvrátený záver o platobnej neschopnosti dlžníka - fyzickej osoby. Takýto záver zo zákonného znenia § 3 ods. 2 ZKR nevyplýva a výkladom a contrario vytvoril žalobca stav, za splnenia ktorého sa má fyzická osoba považovať za platobne schopnú v podstate kedykoľvek, keď je voči nej vedená exekúcia, ktorá bola čo aj len minimálne uspokojená, čo je v príkrom rozpore so zámerom zákonodarcu a s účelom zákona. Rovnako tiež samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie finančného majetku žalovaného. Ide o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať, použitím len matematického výpočtu, bez zohľadnenia ostatných sociálnych a ekonomických súvislostí tak, ako to zo zákona jednoznačne vyplýva“. 19. Finančná a majetková situácia žalovanej z pohľadu odvolacieho súdu zakladá dôvodnosť a správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o platobnej neschopnosti žalovanej pre objektívnu nemožnosť uhrádzať svoje záväzky po splatnosti 180 dní. 20. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu rozhodnutím Okresného súdu Trnava č. k. 36Odi/4/2022 zo dňa 23.11.2022, odvolací súd uvádza, že poukaz odvolateľa na časť súdneho rozhodnutia (výňatok z právnej argumentácie súdu), z ktorého nemožno vyvodiť komplexný a ucelený záver o zistenom skutkovom stave, okolnostiach a osobitostiach kauzy, ani o celom právnom závere konajúceho súdu, nemožno považovať za relevantnú a podstatnú právnu argumentáciu, ani judikačnú prax, na ktorú by mal odvolací súd prihliadnuť. Navyše, ako odvolací súd zistil zo svojej rozhodovacej činnosti, konanie, v ktorom bolo vydané predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je právoplatne skončené a žalobcom označené rozhodnutie je predmetom odvolania. 21. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je súladné a neodporuje ani záverom vysloveným v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 570/2016, na ktoré odvolateľ poukázal. Záujmy dlžníka (žalovanej) a veriteľa (žalobcu) z hľadiska dôvodnosti oddlženia súd prvej inštancie posúdil dôsledne, dostatočne a vecne správne. 22. Odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto s poukazom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu voči žalobcovi nepriznal, nakoľko si tieto trovy neuplatnila a v odvolacom konaní jej ani žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).