{"guid": "0ba459a2-3ab0-4d9f-897d-a2819132d500:e05cf127-4805-4824-9054-08592196fb3f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1", "spisova_znacka": "3CoKR/56/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/56/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 3CoKR/56/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1", "identifikacne_cislo": "4123241522", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Oddĺženie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e05cf127-4805-4824-9054-08592196fb3f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/56/2024\n4123241522\n29. 04. 2026\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2026:4123241522.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s.,\nso sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr.\nVeronika Doláková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50\n361 368, proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. č. XXX, o zrušenie oddlženia pre\nnepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 31Odi/6/2023-81 zo dňa\n20.05.2024, pomerom hlasov 2 : 1, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Odi/6/2023-81 zo dňa 20.05.2024 potvrdzuje.\nII. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovanej.\nNestotožnil sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej, ktorý\nžalobca videl v naplnení zákonných dôvodov zrušenia oddlženia podľa § 166 ods. 1 a § 166g ods. 2\npísm. c), f), h) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „ZKR“).\n1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca pohľadávku voči žalovanej nadobudol postúpením\nod pôvodného veriteľa Poštovej banky a.s. (Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017).\nPrávnym dôvodom záväzkového vzťahu je zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom\nžalobcu a žalovanou. Podľa žalobcu žalovaná v čase podania návrhu nebola platobne neschopná.\nPred vyhlásením konkurzu pohľadávku žalobcu splácala prostredníctvom exekučných zrážok zo mzdy\nv pravidelných splátkach. Bola zamestnaná a zo svojho príjmu mohla uhrádzať pohľadávku žalobcu,\nako aj ďalších veriteľov. Žalovaná preto aj po oddlžení mala aspoň sčasti plniť svoje záväzky, prípadne\nsa oddlžiť vo forme splátkového kalendára, iba v tomto prípade by bolo možné konštatovať jej poctivý\nzámer. Podľa žalobcu u žalovanej, keďže dosahovala príjem, nevznikol stav platobnej neschopnosti z\ndôvodu objektívnej nemožnosti, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia, pričom v takomto prípade\nide o zneužitie inštitútu oddlženia. Žalovaná nereagovala na predžalobnú výzvu žalobcu na preukázanie\nsvojho poctivého zámeru, a teda neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy. Po vyhlásení konkurzu\nnevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady záväzku, hoci na jej strane nedošlo k žiadnej zmene\nokolností (je ďalej zamestnaná bez zmeny životných nákladov). Po podaní návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností.\n1.2. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru o\nnedôvodnosti žaloby. Uviedol, že žalobca vo vzťahu k uplatnenému dôvodu zrušenia oddlženia podľa\n\n§ 166g ods. 1 písm. c), h) ZKR neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývali tieto dôvody\nnepoctivého zámeru a neuniesol tak dôkazné bremeno tvrdenia, ktoré ho zaťažuje.\nPokiaľ ide o žalobcom tvrdené naplnenie dôvodu zrušenia oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. f)\nZKR, keďže žalovaná podľa žalobcu nebola v čase podania návrhu na oddlženie konkurzom platobne\nneschopná, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/18/2022\nz 31.01.2023, v ktorom pri riešení právnej otázky platobnej neschopnosti dlžníka, dospel k záveru, že\nnepoctivý zámer dlžníka nie je možné posudzovať len vzhľadom k tomu, či je schopný uhrádzať čo i len\nmalú časť zo svojho príjmu (v rámci exekúcie), aj keby takéto zrážky mali trvať niekoľko rokov a napriek\ntomu by nedávalo záruku toho, že celá pohľadávka veriteľa bude uspokojená. Dovolací súd poukázal\nna definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby zakotvenú v § 3 ods. 2 ZKR a konštatoval, že len\nsamotná možnosť čiastočnej úhrady pohľadávok formou exekučných zrážok nepreukazuje existenciu\nplatobnej schopnosti dlžníka v čase podania návrhu na oddlženie. Naopak, preukazuje len skutočnosť,\nže dlžník nedisponoval finančným majetkom spôsobilým na úhradu celej pohľadávky, a to ani napriek\nexistencii jeho pracovného pomeru.\nSúd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom uvedené skutkové tvrdenia, v ktorých videl nesplnenie\npodmienky platobnej neschopnosti žalovanej (a to, že žalovaná po oddlžení žalobcovi prestala uhrádzať\naspoň časť jeho pohľadávky, nereagovala na jeho výzvu na preukázanie poctivého zámeru, na riešenie\nplatobnej neschopnosti si zvolila formu oddlženia konkurzom a nie splátkami a splátkovým kalendárom),\nnie sú samy o sebe spôsobilé preukázať ním tvrdenú platobnú neschopnosť žalovanej.\nPrvoinštančný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že nevykonal žalobcom navrhované dôkazy\ndopytom na Sociálnu poisťovňu, bankové inštitúcie, Úrad geodézie, kartografie a katastra, dopravný\ninšpektorát, pripojením konkurzného spisu a výsluchom žalovanej, nakoľko žalobca neuviedol žiadne\nkonkrétne skutkové tvrdenia, ktoré majú byť týmito dôkazmi preukázané (potvrdené). Súd konštatoval,\nže dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou)\nexistujú skutočnosti v jej prospech. S poukazom na ust. § 166i ods. 2 ZKR a rozhodovaciu prax\nsúdov vyššej inštancie (napr. Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 42CoKR/3/2023), uviedol, že\nzákonodarca v citovanom ustanovení umožnil veriteľovi domáhať sa šetrenia priamo v procese oddlženia\nprostredníctvom správcu a zabezpečiť si tak dostatočnú procesnú pozíciu, kedy by získaním dôkazov\nvedel v konaní o zrušenie oddlženia produkovať tvrdenia a predkladať dôkazy svojich tvrdení. Žalobca\nnetvrdil, ani nepreukázal, že by túto zákonnú možnosť využil, a že by napriek tomuto postupu boli splnené\npodmienky na preklenutie informačného deficitu vykonaním predmetných dôkazov. Žalobca nepreukázal\nnaplnenie dôvodov na zrušenie oddlženia, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanej, ktorej by\ntitulom procesného úspechu patril nárok na náhradu trov, tento nárok nepriznal, keďže jej v konaní žiadne\ntrovy nevznikli.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom predpokladanej lehote odvolanie žalobca („ďalej aj odvolateľ“),\nz odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d/, f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“). Nestotožnil sa s právnym záverom prvoinštančného súdu o\nneexistencii dôvodov na zrušenie oddlženia žalovanej. Prvoinštančnému súdu vyčítal nevykonanie ním\nnavrhovaných dôkazov, nakoľko v žalobe opísal správanie sa žalovanej pred a po podaním návrhu na\nvyhlásenie oddlženia konkurzom, z ktorého plynú skutkové tvrdenia spadajúce pod žalobcom uplatnené\nustanovenie § 166g ods. 2 písm. c), h) ZKR. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nedostatočným\nspôsobom preskúmal a vyhodnotil ním tvrdený nedostatok platobnej neschopnosti žalovanej, a teda jej\nschopnosť uhrádzať záväzky a výšku týchto záväzkov. Rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Obdo/18/2022, podľa odvolateľa nedáva odpoveď na otázku, kedy možno dlžníka považovať za\nplatobne neschopného. Žalobca práve na preukázanie svojich tvrdení o dostatočnom príjme žalovanej\nnavrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu, ktorý súd nevykonal. Odvolateľ zotrval na názore, že\nžalovaná bola v čase podania návrhu na konkurz platobne schopná a zneužila inštitút oddlženia. V\nodvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a\nžalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo riadne doručené, nevyjadrila.\n4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ods. 3 písm. b/ ZKR), po preskúmaní obsahu\nspisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nCSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej\ninštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n\n5. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní právne významnou otázkou bolo, či žalovaná ako dlžníčka\npri oddlžení mala/nemala poctivý zámer a či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v právnom\nzávere o nedôvodnosti žaloby o zrušenie oddlženia je vecne správne. Na posúdenie tejto otázky, v\nrozsahu odvolateľom vymedzených dôvodov odvolania a odvolacej argumentácie, zameral odvolací súd\npreskúmanie rozhodnutia v odvolacom konaní.\n6. Odvolací súd mal preukázané, že žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby (návrhu)\nako veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Žaloba smerujúca voči dlžníkovi (žalovanej) bola podaná na\nsúde, ktorý rozhodol o oddlžení v zákonnej lehote, do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu.\n7. Žalovaná je fyzická osoba, dlžníčka, ktorej bola priznaná ochrana oddlžením.\n8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n10. Odvolací súd sa, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,\nstotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý zodpovedal na všetky podstatné skutkové\ntvrdenia strán uvedené v procesnom útoku a obrane. Dostatočne zistil skutkový stav veci a tento správne\nskutkovo a právne vyhodnotil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil a\nzrozumiteľne uviedol podstatné úvahy, na ktorých založil právne záväzný výrok rozhodnutia.\n11. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom oddlženia a zákonodarcom sledovaným zámerom\nzavedenia tohto inštitútu do ustanovení ZKR, bolo poskytnúť dlžníkom v nepriaznivej ekonomickej a\nsociálnej situácii druhú šancu na slušný život zodpovedajúci štandardnej životnej úrovni, v ktorej je dlžník\nopätovne schopný zabezpečovať plnenie základných a iných bežných životných potrieb tak pre seba,\nako aj pre členov svojej rodiny (najmä v prípadoch dlžníkov s maloletými deťmi).\n12. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd pri ex post kontrole poctivého záujmu žalovanej\ndostatočne preukázané, že žalovaná sa v čase podania návrhu na konkurz nachádzala v nepriaznivej\nekonomickej a životnej situácii. Napriek snahe hradiť svoje záväzky, ich výška a rozsah pre žalovanú\npredstavovali ekonomicky nezvládnuteľný stav. Za uvedených okolností preto podanie návrhu na\nkonkurz nemožno považovať za zneužitie tohto inštitútu, konanie v nepoctivom zámere, ani za snahu\nzbaviť sa dlhov konkurzom bez existencie platobnej neschopnosti.\n13. Z obsahu spisu, ako aj z nesporných tvrdení vyplývalo, že pohľadávka žalobcu (vzniknutá titulom\núveru, dostupná pôžička poskytnutého právnym predchodcom žalobcu v roku 2013) bola voči žalovanej\nexekučne vymáhaná. Konkurz oddlžením bol na žalovanú vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra\nč. k. 31Odk/49/2023-17 zo dňa 29.03.2023. Z obsahu spisu (č. l. 48a) je zrejmé, že žalovaná je osobou\ns dosiahnutým stredným odborným vzdelaním (bez maturity) a na jej výživu sú odkázané dve maloleté\ndeti. V čase podania návrhu na konkurz oddlžením bola zamestnaná ako ošetrovateľka zvierat (dojička)\na pohľadávka žalobcu bola exekučne vymáhaná. Dosahovaný príjem z pracovného pomeru žalovanej,\npodľa údajov v čase podania návrh na oddlženie (č. l. 48a), bol 934,- Eur, z čoho exekučné zrážky tvorili\nsumu 200,- Eur, zvyšok príjmu (cca 700,- Eur) spotrebovala na náklady bývania a základné životné\npotreby.\n14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca\nneprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali dôveryhodnosť informácií o\nnepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácii žalovanej v čase podania návrhu na oddlženie konkurzom.\nSkutkové tvrdenia a argumentácia žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie bola prezentovaná vo\nvšeobecnej rovine, keď žalobca za okolnosti spochybňujúce poctivý zámer žalovanej považoval samotnú\nskutočnosť, že žalovaná bola zamestnaná, že jeho pohľadávku bolo možné v exekúcii čiastočne vymôcť,\nako aj skutočnosť, že žalovaná si pre oddlženie nezvolila formu splátkového kalendára, ale konkurzu.\n\n15. Pokiaľ ide o námietky žalobcu k nevykonaniu ním navrhnutých dôkazov, tieto odvolací súd vyhodnotil\nako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že účelom dokazovania je\npotvrdenie konkrétnych tvrdení strany sporu a nie vyhľadávanie prípadných ďalších skutočností, ktoré by\nmohli vyplynúť z vykonania stranou navrhovaných dôkazov, a ktoré by mohli byť v prospech tejto strany.\nDôkazné bremeno tvrdenia, že dlžník pri oddlžení nemal poctivý záujem, zaťažuje veriteľa. V rámci\ndôkazného bremena je preto nutné, aby veriteľ uviedol, prečo má dôvodné a opodstatnené pochybnosti\no poctivom zámere dlžníka a o jeho nespôsobilosti uhrádzať pohľadávky žalobcu a ostatných veriteľov\n(platobnej neschopnosti dlžníka). Takéto tvrdenia žalobcu, ani podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní\npred súdom prvej inštancie prezentované neboli, pričom žalobca, ako uviedol súd prvej inštancie, zrejme\nnevyužil ani zákonom danú možnosť zisťovania pomerov dlžníka v súčinnosti so správcom v procese\noddlženia konkurzom. Nedostatok skutkových tvrdení, ktoré má preukazovať navrhnutý dôkaz, nemôže\nbyť nahradené vykonaním navrhnutého dôkazu, z ktorého by potencionálne mohli vyplynúť tvrdenia\nprospešné pre žalobcu. Dokazovaním sa má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany\nnetvrdili. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom pre riadne zistenie\nskutkového stavu podstatného pre rozhodnutie vo veci.\n16. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie aj v súvislosti s hodnotením\nžalobcom spornej otázky nedostatku platobnej neschopnosti žalovanej (§166g ods. 1 písm. f/ ZKR),\nktorú žalobca videl v tom, že žalovaná bola v čase návrhu na oddlženie zamestnaná a podľa žalobcu\nbolo jeho pohľadávku možné vymôcť zrážkami v prebiehajúcej exekúcii.\n17. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/37/2022 zo 14.06.2023,\npublikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov (pod č. R 13/2024), v ktorom dospel k právnemu\nzáveru, že „len samotná skutočnosť, že jeden zo záväzkov žalovaného bolo možné postupne vymôcť\nv exekúcii, neznamená, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne\nneschopný“.\n18. Obdobne v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023 Najvyšší súd SR konštatoval, že\n„vzhľadom na účel, povahu a systematické zaradenie tejto zákonnej domnienky (§ 3 ods. 2 ZKR)\nnezodpovedá tvrdeniu žalobcu taký právny záver, aby výkladom a contrario tejto domnienky, t. j. ak\nje čiastočne pohľadávka uspokojovaná v rámci exekúcie, bol automaticky vyvrátený záver o platobnej\nneschopnosti dlžníka - fyzickej osoby. Takýto záver zo zákonného znenia § 3 ods. 2 ZKR nevyplýva\na výkladom a contrario vytvoril žalobca stav, za splnenia ktorého sa má fyzická osoba považovať\nza platobne schopnú v podstate kedykoľvek, keď je voči nej vedená exekúcia, ktorá bola čo aj len\nminimálne uspokojená, čo je v príkrom rozpore so zámerom zákonodarcu a s účelom zákona. Rovnako\ntiež samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa\npodmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie\nfinančného majetku žalovaného. Ide o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen\njednotlivej pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať, použitím len matematického\nvýpočtu, bez zohľadnenia ostatných sociálnych a ekonomických súvislostí tak, ako to zo zákona\njednoznačne vyplýva“.\n19. Finančná a majetková situácia žalovanej z pohľadu odvolacieho súdu zakladá dôvodnosť a\nsprávnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o platobnej neschopnosti žalovanej pre objektívnu\nnemožnosť uhrádzať svoje záväzky po splatnosti 180 dní.\n20. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu rozhodnutím Okresného súdu Trnava č. k. 36Odi/4/2022 zo dňa\n23.11.2022, odvolací súd uvádza, že poukaz odvolateľa na časť súdneho rozhodnutia (výňatok z právnej\nargumentácie súdu), z ktorého nemožno vyvodiť komplexný a ucelený záver o zistenom skutkovom\nstave, okolnostiach a osobitostiach kauzy, ani o celom právnom závere konajúceho súdu, nemožno\npovažovať za relevantnú a podstatnú právnu argumentáciu, ani judikačnú prax, na ktorú by mal odvolací\nsúd prihliadnuť. Navyše, ako odvolací súd zistil zo svojej rozhodovacej činnosti, konanie, v ktorom bolo\nvydané predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je právoplatne skončené a žalobcom označené\nrozhodnutie je predmetom odvolania.\n21. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je súladné a neodporuje ani záverom vysloveným v\nrozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 570/2016, na ktoré odvolateľ poukázal. Záujmy dlžníka\n\n(žalovanej) a veriteľa (žalobcu) z hľadiska dôvodnosti oddlženia súd prvej inštancie posúdil dôsledne,\ndostatočne a vecne správne.\n22. Odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd preto s poukazom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v\nzmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP\ntak, že úspešnej žalovanej ich náhradu voči žalobcovi nepriznal, nakoľko si tieto trovy neuplatnila a v\nodvolacom konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Odi/6/2023", "guid": "34424365-c469-4ab4-8ab1-dbc7c7636f14:a8480151-ec8a-4ddc-9479-41f93e68cb31", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c7b4b4fc-bda2-41f8-822e-a70774a1e37a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1"}, {"guid": "85884ab6-d139-4d9a-9e4e-d2b38449f3fa:badbf590-a2ac-45fc-b97c-0f078ae9cfd9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8120207297.1", "spisova_znacka": "4Obdo/37/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/37/2022 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8120207297.1"}, {"guid": "3ce2abfb-e4a2-4e27-8ecb-b324f0979d6d:30854ea6-1b6f-4820-840d-1db5ef10cf23", "ecli": null, "spisova_znacka": "42CoKR/3/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoKR/3/2023 z 26. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3ce2abfb-e4a2-4e27-8ecb-b324f0979d6d:30854ea6-1b6f-4820-840d-1db5ef10cf23"}], "citovane_v": []}