{"guid": "3ed5db10-3a52-41ef-8747-25802b672388:62b75ab2-a678-45e7-8d65-3b1195ec3e1f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:2520201724.2", "spisova_znacka": "4CoPr/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoPr/3/2025 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. augusta 2026, sp. zn. 4CoPr/3/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:2520201724.2", "identifikacne_cislo": "2520201724", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/400", "nazov": "zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/453", "nazov": "zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/453", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/62b75ab2-a678-45e7-8d65-3b1195ec3e1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:2520201724.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2520201724.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2520201724.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoPr/3/2025\n2520201724\n26. 08. 2026\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2026:2520201724.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Rastislava Žiga v právnej veci žalobcu: B.. L. N., narodený\nX.X.XXXX, bytom V. U. XXX/XX, O. X., zastúpený JUDr. Jurajom Czirfuszom, advokátom so sídlom\nHlavná 48, Dunajská Streda, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom\nŠpitálska 8, Bratislava, IČO: 30 794 536, o určenie, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru\nnedošlo, na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.\nnovembra 2022 č. k. 11Cpr/4/2021-192 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV\nzo dňa 24. septembra 2024 č. k. B3-11Cpr/4/2021-232 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej\ninštancie v celosti p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru,\nktorý vznikol dňa 01.08.2016, na základe zákona dňom 20.07.2020 nedošlo, žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 22.698 eur do troch dní od jeho\nprávoplatnosti, určil, že štátnozamestnanecký pomer skončil dňa 03.01.2022 a žalobcovi priznal nárok\nna náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.\n2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal určenia, že ku skončeniu\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nedošlo žiadal a žiadal zaplatenie náhrady mzdy od\n21.7.2020, pričom na výzvu súdu prvej inštancie upresnil, že požaduje zaplatenie náhrady funkčného\nplatu vo výške 1.891,50 eur mesačne od 21.7.2020 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby.\n3. V žalobe žalobca tvrdil, že je štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe vo funkcii hlavný radca\nod 1.8.2016. Jeho štátnozamestnanecký pomer bol založený služobnou zmluvou uzatvorenou podľa\nustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) a § 27 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v spojení s\nustanovením § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z. z.. Služobná zmluva obsahovala všetky obligatórne\nnáležitosti, aj druh štátnej služby, ktorý bol vymedzený ako „stála štátna služba“. Z obsahu služobnej\nzmluvy mal za zrejmé, že žalobca zároveň bol odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru\nvymenovaný za riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len „úrad“).\nZ funkcie riaditeľa úradu bol odvolaný dňom 20.7.2020, zároveň mu bolo doručené oznámenie č.\nU. o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Z obsahu oznámenia vyplýva,\nže žalovaný má za to, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu sa končí na základe zákona dňom\n20.07.2020 v dôsledku jeho odvolania z funkcie štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa\n\nosobitného zákona č. 453/2003 Z. z.. Žalovaný tento postup odôvodnil poukázaním na ustanovenie § 82\nods. 4 v spojení s ustanovením § 82 ods. 7 zákona o štátnej službe. Služobný úrad teda zastáva názor,\nže štátnozamestnanecký pomer žalobcu ako štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa\nosobitného predpisu je dočasného charakteru a skončí sa dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, s\nčím žalobca nesúhlasí, takáto interpretácia nie je v súlade s princípmi štátnej služby. Žalobca zákonnosť\npostupu generálneho riaditeľa a generálneho tajomníka služobného úradu pri odvolaní z funkcie riaditeľa\núradu považuje, s poukazom na nedodržanie ustanovenia § 61 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe\nza diskutabilné, odmieta a nesúhlasí s postupom služobného úradu ohľadne skončenia služobného\npomeru a je presvedčený, že jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá, je štátnym zamestnancom v\nstálej štátnej službe, ktorý bol prijatý na funkciu hlavného radcu, v jeho prípade, v deň vzniku služobného\npomeru došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. a) v spojení\ns ustanovením § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z.. O tom, že štátnozamestnanecký pomer\nvznikol a naďalej trvá svedčí samotná služobná zmluva, opis činností štátnozamestnaneckého miesta zo\ndňa 29.07.2016, opis štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.07.2017 a oznámenie o úprave obsahu\nslužobnej zmluvy zo dňa 01.06.2017. K zmene postavenia žalobcu nedošlo ani po nadobudnutí účinnosti\nnového zákona o štátnej službe. Služobný úrad síce doručil žalobcovi oznámenie o úprave obsahu\nslužobnej zmluvy zo dňa 1.6.2017, toto však zmenu respektíve úpravu druhu štátnej služby neobsahuje.\nObsahuje však oznámenie, že „ostatné náležitosti Vašej služobnej zmluvy zostávajú nezmenené“, teda\ndruh štátnej služby, po úprave obsahu služobnej zmluvy, ostal nedotknutý. Z povahy dokumentu ďalej\nvyplýva, že služobný úrad zmenu či úpravu druhu štátnej služby jednostranným právnym úkonom by ani\nnemohol vykonať. Pre žalobcu bolo preto prekvapením, keď spolu s oznámením o odvolaní z funkcie\nmu bolo doručené aj oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona a\ntaktiež dokument označený ako „Potvrdenie o štátnej službe č. U.“, v ktorom ako druh štátnej služby\nje označený „dočasná štátna služba“, keďže počas trvania služobného pomeru k zmene druhu štátnej\nslužby zo zákonných dôvodov alebo so zákonným spôsobom nedošlo. Žalobca sa domnieva, že pokiaľ\nslužobný úrad štátnozamestnanecký pomer vo vzťahu k žalobcu ukončil oznámením s poukazom na\nzákonné dôvody, postupoval v rozpore so zákonom a pri posúdení postavenia žalobcu porušil základné\nzásady zákona o štátnej službe, najmä princíp stability, ktorý bol zakomponovaný do nového zákona o\nštátnej službe za účelom eliminácie prepúšťania štátnych zamestnancov z osobných alebo z politických\ndôvodov. Ďalej uviedol, že ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti procesný nárok vyplýva z\nosobitného predpisu a to z ustanovenia § 95 ods. 2 zákona o štátnej službe.\n4. Ako dôkazy predložil služobnú zmluvu, opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta, potvrdenie o\nštátnej službe, oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 15.7.2020, oznámenie\no úprave obsahu služobnej zmluvy, odvolanie z funkcie zo dňa 15.7.2020, výstupný list, výplatné listy.\n5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Podľa neho je žaloba postavená na mylnej úvahe, že žalobca\nvykonával funkciu riaditeľa úradu v stálej štátnej službe a že počas trvania štátnozamestnaneckého\npomeru nedošlo k zmene jeho postavenia. Zákon o štátnej službe bol dňa 21.5.2020 novelizovaný a\npostavenie riaditeľov úradov sa zmenilo, zmenila sa stála štátna služba na dočasnú štátnu službu. Od\n31.12.2014 bol riaditeľ úradu menovaný v súlade s § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch\nštátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vládou. Štátnozamestnanecký pomer\nriaditeľov úradov vznikal vymenovaním do funkcie. V prípade menovania riaditeľov úradov išlo o tzv.\npolitické nominácie. Dňa 1.1.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 310/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon o orgánoch štátnej správy. V súlade s § 5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy v znení účinnom\nod 1.1.2015 riaditeľa úradu práce menuje a odvoláva generálny riaditeľ ústredia práce, sociálnych vecí\na rodiny. Týmto zákonom sa opätovne zmenilo postavenie riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a\nrodiny (strata právnej subjektivity a zadefinovanie úradu ako preddavkovej organizácie zapojenej na\nrozpočet ústredia, zmena postavenia riaditeľa úradu zo štatutára a vedúceho služobného úradu na\npostavenie riaditeľa úradu práce ako vedúceho štátneho zamestnanca menovaného a odvolávaného\ngenerálnym riaditeľom a podobne). V zmysle § 12 ods. 2 zákona o orgánoch štátnej správy v znení\núčinnom od 1.1.2015 riaditeľ úradu vymenovaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014,\nktorý spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby podľa osobitného predpisu okrem podmienky úspešne\nabsolvovaného výberového konania, sa považuje za riaditeľa úradu vymenovaného podľa predpisov\núčinných od 1. januára 2015. Riaditeľ úradu vymenovaný podľa predpisov účinných do 31. decembra\n2014, ktorý nespĺňa podmienky prijatia do štátnej služby podľa osobitného predpisu okrem podmienky\núspešne absolvovaného výberového konania, sa dňom 31. januára 2015 považuje za odvolaného z\n\nfunkcie riaditeľa úradu. Štátnozamestnanecký pomer riaditeľov úradov bol založený služobnou zmluvou\nv súlade s § 25 ods. 1 písm. a) a § 27 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a zároveň v súlade\ns § 5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy v znení účinnom od 1.1.2015 menovaním generálnym\nriaditeľom ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Išlo o zásadný rozpor medzi zákonom č. 400/2009 Z.\nz. o štátnej službe a zákonom o orgánoch štátnej správy. Tento rozpor nebol odstránený ani účinnosťou\nzákona o štátnej službe, nakoľko v súlade s § 180 ods. 2 zákona o štátnej službe štátny zamestnanec,\nktorý bol k 31. máju 2017 vymenovaný do funkcie vedúceho zamestnanca podľa predpisov účinných\ndo 31. mája 2017, sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona. Rozpor medzi zákonom\no štátnej službe a zákonom o orgánoch štátnej správy následne rieši až zákon č. 126/2020 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony. Týmto zákonom sa s účinnosťou od 21.5.2020 okrem iného mení a dopĺňa aj zákon o štátnej\nslužbe. Cieľom novely zákona bolo odstrániť existujúci rozpor medzi zákonom o orgánoch štátnej správy\na zákonom o štátnej službe; podľa § 5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy je v kompetencii\ngenerálneho riaditeľa ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny menovať a odvolávať riaditeľov úradov\npráce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí nie sú štatutárnym orgánom, pretože úrady práce, sociálnych\nvecí a rodiny nemajú od 1. januára 2015 právnu subjektivitu. Z uvedeného dôvodu bolo do zákona o\nštátnej službe doplnené ustanovenie, pod ktoré je možné štátnozamestnanecký pomer riaditeľa úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny subsumovať. V prípade štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu\nslužbu na základe zvolenia alebo vymenovania podľa osobitého predpisu, ide o tzv. politické nominácie,\nktoré sa vyznačujú svojou dočasnosťou ovplyvnenou spravidla výsledkom volieb a štátna služba sa\nvykonáva v režime dočasnej štátnej služby. V zmysle ustanovenia § 193da zákona o štátnej službe v\nznení účinnom od 21.5.2020 riaditeľ úradu vymenovaný podľa osobitného predpisu (zákona o orgánoch\nštátnej správy), pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za štatutárny orgán vymenovaný podľa\nosobitného predpisu podľa tohto zákona. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 7 zákona o štátnej službe\nsa za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu na účely tohto zákona\npovažuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu (§\n5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy). V zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o štátnej\nslužbe štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán,\nktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, justičný\nčakateľ a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe;\nto sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva\nna základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55. V zmysle ustanovenia § 37 písm. b)\nzákona o štátnej službe dočasná štátna služba štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu,\nktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie. S\nuvedenou novelou zákona boli oboznámení žalovaným všetci riaditelia úradov práce a zároveň písomne\nformou oznámenia o zmene zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov vo vzťahu k riaditeľom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Súčasťou\noznámenia bol aj nový opis štátnozamestnaneckého miesta, v ktorom bol zadefinovaný druh štátnej\nslužby, dočasná štátna služba. Osobného stretnutia za žalovaný nezúčastnil, neprevzal doporučenú\nzásielku s oznámením a novým opisom štátnozamestnaneckého miesta. Doporučená zásielka sa vrátila\nslužobnému úradu ako nedoručená; poukázal na ustanovenia § 32 ods. 6 zákona o štátnej službe,\nv zmysle ktorého je povinnosť služobného úradu, alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť\nsplnená v deň, keď si štátny zamestnanec, alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď\npísomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú,\nalebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca\nalebo služobného úradu. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak štátny zamestnanec alebo služobný úrad\nprijatie písomnosti odmietne, a to dňom odmietnutia prijatia písomnosti. Dňom 20.7.2020 bol žalobca v\ntom čase už vykonávajúci funkciu riaditeľa úradu v dočasnej štátnej službe odvolaný z funkcie riaditeľa\núradu a dočasná štátna služba žalobcu vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie\npodľa osobitného predpisu trvala po dobu vykonávania tejto funkcie. Žalobcovi bolo toho istého dňa\ndoručené aj oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Na základe\ntýchto skutočností štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil dňom 20.7.2020, odvolaním z funkcie.\nŽalobcovi bolo priznané odstupné vo výške trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu. Ku\nzmene druhu štátnej služby došlo priamo zákonom č. 126/2020 Z. z. a to dňom nadobudnutia účinnosti\nzákona. Oznámenie o zmene zákona č. 55/2017 vo vzťahu k riaditeľom úradov práce, sociálnych vecí a\nrodiny č. 2020/87359 zo dňa 21.05.2020, ktorého prílohou bol aj opis štátnozamestnaneckého miesta zo\ndňa 21.05.2020, má iba deklaratórny charakter a nie je spôsobilé akýmkoľvek spôsobom meniť právne\n\npostavenie žalobcu. Žalovaný v súvislosti s názorom žalobcu, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého\npomeru na základe zákona nedošlo poukázal na judikatúru v oblasti retroaktivity a to rozsudok NS SR\nsp. zn. 10Sžso/63/2013 z 5. 11.2014, ktorý odkazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa\n29. septembra 2011.\n6. Ako dôkazy predložil oznámenie o vyhlásení vonkajšieho výberového konania, oznámenie výsledkov\nvýberového konania, služobnú zmluvu, opis štátnozamestnaneckého miesta, vymenovanie do funkcie\nzo dňa 29.7.2016, oznámenie o úprave obsahu služobnej zmluvy, oznámenie o zmene zákona zo\ndňa 21.5.2020, opis štátnozamestnaneckého miesta, oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého\npomeru na základe zákona zo dňa 20.7.2020, odvolanie z funkcie zo dňa 15.7.2020.\n7. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade ide o žalobu v zmysle ustanovenia § 137\npísm. d) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej\nskutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, keď v tomto prípade to vyvodil z ustanovenia § 95\nods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“). Vyjadril názor, že žalobca sa v danom\nprípade nemohol domáhať obrany svojich práv podaním správnej žaloby, nakoľko v tomto prípade\nabsentuje rozhodnutie žalovaného, ktoré by bolo možné preskúmať v správnom súdnictve. Žalovaný iba\ndeklaroval, nerozhodoval, že štátnozamestnanecký pomer skončil zo zákona. Žalobcovi nedoručoval\nrozhodnutie, iba oznámenie, preto námietky žalovaného v tomto smere súd vyhodnotil ako právne\nirelevantné.\n8. Mal za nesporné, že žalobca vyhovel požiadavkám výberovej komisie na obsadenie voľného miesta\nhlavného radcu v stálej štátnej službe. Dňa 29.7.2016 bola medzi stranami sporu uzatvorená služobná\nzmluva, pričom mal za zrejmé, že žalobca bol zaradený do funkcie hlavný radca - riaditeľ Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a ako druh štátnej služby bolo v služobnej zmluve uvedené:\nstála štátna služba. Dátum vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bol 1.8.2016. Dňa 29.7.2016 bol\nžalobca zároveň vymenovaný do funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda\na to dňom 1.8.2016.\n9. Tiež mal za nesporené, že dňa 20.7.2020 bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa a zároveň mu bo\ndoručované aj oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona.\n10. Za sporné mal právne posúdenie, či jeho štátnozamestnanecký pomer skončil na základe zákona,\nako tvrdil žalovaný.\n11. Konštatoval, že štátnozamestnanecký vzťah vznikol za účinnosti zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej\nslužbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca vykonával štátnu\nslužbu v odbore riadenie štátnej služby. Žalobca nebol odborníkom ústavného činiteľa, ani iným štátnym\nzamestnancom, ale bol mu riadne určený odbor štátnej služby a bol prijatý na základe výberového\nkonania. Súd prvej inštancie preto ustálil, že jebo štátnozamestnanecký pomer bol založený služobnou\nzmluvou, nie vymenovaním.\n12. Zistil, že žalobca bol následne vymenovaný do funkcie riaditeľa úradu, čo považoval za spôsob\nzmeny štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 písm. c) tohto zákona.\n13. Nesporný skutkový stav právne posúdil podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z., § 6\nuvedeného zákona, § 26 ods. 4 uvedeného zákona, § 52 tohto zákona, § 180 ods. 1 uvedeného zákona,\n§ 193da uvedeného zákona, § 82 ods. 4 tohto zákona, čl. 8 zákona o štátnej službe, § 96 ods. 1, 2 zákona\no štátnej službe, § 1 ods. 3 zákona o štátnej službe a § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce ( ďalej len „ZP“).\n14. Konštatoval, že Zákon č. 400/2009 Z. z. bol zrušený zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znená neskorších predpisov. Tiež konštatoval, že žalobca bol\nštátnym zamestnancom, ktorý na základe služobnej zmluvy vykonával štátnu službu, preto ho považoval\nza štátneho zamestnanca aj v zmysle zákona o štátnej službe a nič na tom podľa súdu prvej inštancie\nnemení ani znenie § 193 da zákona o štátnej službe, na ktoré poukazoval žalovaný.\n\n15. Žalovaný dôvodil aj znením ustanovenia § 82 ods. 4 zákona o štátnej službe, podľa\nktorého štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie\nbezpečnostnej rady alebo štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa osobitného predpisu,\nktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto\nfunkcie, vzdaním sa tejto funkcie podľa osobitného predpisu, alebo dňom uplynutia doby vykonávania\ntejto funkcie. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii vymenovaného\npodľa tohto zákona, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí aj vzdaním sa\nfunkcie.\n16. Súd prvej inštancie v súvislosti s obranou žalovaného, že podľa ustanovenia § 82 ods. 4 zákona\no štátnej službe štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa\nkancelárie bezpečnostnej rady alebo štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa osobitného\npredpisu, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní\nz tejto funkcie, vzdaním sa tejto funkcie podľa osobitného predpisu, alebo dňom uplynutia doby\nvykonávania tejto funkcie, a že štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii\nvymenovaného podľa tohto zákona, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí\naj vzdaním sa funkcie, dal do pozornosti, že ustanovenie § 82 ods. 4 zákona síce upravuje postavenie\nštátneho zamestnanca vymenovaného podľa osobitného predpisu, ale ide o štátneho zamestnanca,\nktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, čo nie je žalobcov prípad. Vyhodnotil, že žalobca\nje štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného\npredpisu. V spore nemal za preukázané, že by nastala taká zmena, s ktorou zákon o štátnej službe\nspája zmenu druhu štátnej služby a preto ani odvolanie z funkcie nemohlo spôsobiť zánik štátnej služby\nzo zákona.\n17. Vychádzal z oznámenia zo dňa 21.5.2020, ktoré žalovaný doručoval žalobcovi nie na pracovisku,\nale na adresu trvalého pobytu, kde žalovaný argumentuje, že dňa 21.5.2020 nadobudol účinnosť zákon\nč. 126/2020 Z. z., ktorým bol novelizovaný aj zákon o štátnej službe a v zmysle ustanovenia § 7\nods. 7 štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie\nvymenovaný podľa osobitného predpisu; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia §\n38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, §\n102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis\nneustanovuje inak. Uviedol, že za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu\nsa na účely tohto zákona považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa\nosobitného predpisu.\n18. Vyjadril názor, že dôvodom novelizácie zákona o štátnej službe bolo podľa dôvodovej správy\nodstrániť rozpor medzi zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych\nvecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisoch a zákonom o štátnej službe. V kompetencii generálneho riaditeľa ústredia práce, sociálnych\nvecí a rodiny bolo menovať a odvolávať riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí nie\nsú štatutárnym orgánom pretože úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nemajú od 1. januára 2015\nprávnu subjektivitu, preto sa navrhlo do zákona o štátnej službe doplniť ustanovenie, pod ktoré bude\nmožné štátnozamestnanecký pomer riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny subsumovať. Podľa\nsúdu prvej inštancie táto novela zákona o štátnej službe však nebola spôsobilá meniť už existujúce\nštátnozamestnanecké vzťahy, ale upravuje tie, ktoré vznikli po jej prijatí. Konštatoval, že v našom\nprávnom poriadku platí zákaz retroaktivity, aj Ústavný súd Slovenskej republiky počas svojej existencie\nvymedzil vo svojej judikatúre svoj postoj k zákazu retroaktivity, keď zdôraznil, že v ústavnom poriadku\nSlovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex retro non agit, čiže zákon nemá spätnú účinnosť (I.\nÚS 238/04). Podľa ústavného súdu zákaz retroaktivity spočíva najmä v tom, že podľa súčasnej\nplatnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne\nvzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy (PL. ÚS 1/04). Kto konal,\nrespektíve postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho normy), nemôže\nbyť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého\njeho ustanovenia (PL. ÚS 36/95). Ústavný súd aj právna teória rozlišuje medzi pravou retroaktivitou\n(zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych\nstavov, práv alebo povinností), táto retroaktivita je neprípustná a nepravou retroaktivitou. Ako nepravú\nretroaktivitu právneho predpisu ústavný súd hodnotí situáciu ak zákon uzná skutkové podstaty alebo\nprávne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny\n\nprávnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti\ntohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 25/05). Vychádzajúc z čl. 8 zákona o štátnej službe\nslužobný uviedol, že štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru\nz iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom\nstálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len z dôvodov ustanovených\nzákonom a prostredníctvom inštitútu nadbytočného štátneho zamestnanca. K jednostrannej zmene\nštátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n19. V tomto spore nemal za preukázané, že v prípade žalobcu nastala zmena druhu\nštátnozamestnaneckého pomeru. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca aj po odvolaní z funkcie\nzostal naďalej štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe a ani legislatívna zmena zákona o štátnej\nslužbe, na ktorú poukazuje žalovaný, nemohla spôsobiť prechod žalobcu zo stálej štátnej služby do\ndočasnej službu, ktorá by skončila odvolaním žalobcu z funkcie riaditeľa úradu. Právne posúdil, že\nžalobca dôvodne poukázal na jeho legitímne očakávania ako štátneho zamestnanca prijatého do stálej\nštátnej služby, nakoľko k zmene druhu štátnej služby zo zákona nedošlo. Súd sa nestotožnil s názorom\nžalovaného, že ku zmene postavenia žalobcu zo stálej štátnej služby na dočasnú prišlo zákonom č.\n126/2020 Z. z., ktorým bolo novelizované ustanovenie § 7 ods. 7 zákona o štátnej službe. Súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že po odvolaní z funkcie riaditeľa úradu zostal žalobca naďalej štátnym\nzamestnancom v stálej štátnej službe a preto je jeho žaloba dôvodná. Preto určil, že ku skončeniu\nštátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo.\n20. Žalovaný žiadal, aby súd prvej inštancie povinnosť nahradiť funkčný plat za čas presahujúci 12\nmesiacov žalobcovi nepriznal, rovnako žiadal, aby rozhodol o znížení povinnosti služobného úradu\nposkytnúť žalobcovi funkčný plat podľa § 96 ods. 2 zákona o štátnej službe.\n21. Súd prvej inštancie v spore nemal za preukázané, že žalobca od 20.7.2020 (deň, ktorý žalovaný\npovažoval za deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) vykonával štátnu službu, prácu vo\nverejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom. Od\n20.7.2020 až do rozhodovania súdu prvej inštancie, teda počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný\nposkytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru takúto\nprácu nevykonával, nakoľko z lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že do 4.1.2022 nebol zamestnaný a od\n4.1.2022 sa zamestnal v súkromnej obchodnej spoločnosti. Súd prvej inštancie preto návrhu žalovaného\nnevyhovel a o znížení výšky funkčného platu z tohto dôvodu nerozhodol.\n22. Žalovaný žiadal v prípade, ak súd rozhodne, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu trvá, aby súd\nprvej inštancie rozhodol, že od žalovaného ako zamestnávateľa nie je možné spravodlivo požadovať,\naby žalobcu naďalej zamestnával. Požiadavku zdôvodnil tým, že miesto riaditeľa úradu v Dunajskej\nStrede je len jedno, je obsadené a zákon túto situáciu nerieši. Súd prvej inštancie žalovanému\nvyhovel, nakoľko bol toho názoru, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu\nnaďalej zamestnával. Hoci ani ZP nedefinuje tieto skutočnosti, posudzuje ich súd. Aj s prihliadnutím na\nskutočnosť, že výkon práv a povinností musí byť v súlade s dobrými mravmi, súd prvej inštancie zvážil,\nže miesto riaditeľa je obsadené, pričom spôsob obsadzovania tejto pozície sa zmenil. Súd prvej inštancie\nzobral do úvahy aj skutočnosť, že žalobca v spore preukázal iba jeden list, doručovaný 13.9.2020, ktorý\nadresoval žalovanému a ktorým mu oznamuje, že k realizácii nevyhnutných úkonov mu bráni nepriaznivý\nzdravotný stav. Nemal za preukázané, že by sa o prácu viac zaujímal, alebo kontaktoval žalovaného\nza účelom výkonu štátnej služby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemožno od žalovaného\nspravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a preto rozhodol, že štátnozamestnanecký\npomer skončil 3.1.2022, nakoľko od 4.1.2022 je žalobca zamestnaný v spoločnosti Capital Invest s.r.o..\n23. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj náhradu funkčného platu, ktorého výšku mal za preukázanú\npredloženými listinami (1.891,50 eur) za dobu 12 mesiacov a to v celkovej výške 22.698 eur a vo\nzvyšku žalobu zamietol. Vyhovel tak návrhu žalovaného, ktorý žiadal, aby žalobcovi funkčný plat za\nčas presahujúci 12 mesiacov nepriznal. Súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosť, že uvádzané\nzdravotné problémy žalobcu v spore neboli preukázané, nepreukázal ani iné prekážky, ktoré by mu\nbránili zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa a skutočnosť, že žalobca sa od 4.1.2022 opätovne\nzamestnal.\n\n24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval v zmysle zásady úspechu v konaní podľa\nustanovenia § 255 CSP. Vyhodnotil, že žalobca mal vo veci úspech, preto zaviazal žalovaného k náhrade\ntrov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n25. Proti tomuto rozsudku v celosti podal riadne a včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 CSP písm. d), t. j. že konanie má podľa neho inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (nesprávne rozhodnutie súdu o retroaktivite ust. § 7 ods. 7 a § 193da\nzákona č. 55/2017 Z. z. na základe novely zákonom č.126/2020 Z. z.), podľa písm. f), t. j. že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (že prišlo k zmene\nštátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu vymenovaním do funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny) a podľa písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (že neprišlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe\nzákona). Mal za to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo pri rozhodovaní k nesprávnemu posúdeniu\nzisteného skutkového stavu veci a nesprávnej aplikácii zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z.\nz.“), pri rozhodovaní o žalobe, čo môže zakladať inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol\ntoho názoru, že pri správnom posúdení veci by bol súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol a\nodvolateľ by nemusel napadnúť výroky I., II., III., a IV. rozsudku. Pri zamietnutí žaloby by výroky II., III. a\nIV. boli bezpredmetné, pretože sú odvodené od znenia výroku I., ktorým súd prvej inštancie určil, že ku\nskončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý vznikol dňa 01.08.2016, na základe zákona nedošlo.\nUviedol, že postavenie a pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je orgánom štátnej\nsprávy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, upravuje zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch\nštátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 1. 2. 2015) v § 4 nasledovne:\n„(1) Zriaďuje sa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) pre územné obvody\nvšetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.\n(2) Ústredie je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet\nministerstva.\n(3) Sídlom ústredia je Bratislava.\n(4) Ústredie je\na) služobný úrad štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu na ústredí alebo na úrade\npráce, sociálnych vecí a rodiny,\nb) zamestnávateľ zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na ústredí alebo na úrade práce, sociálnych\nvecí a rodiny.\n(5) Ústredie riadi generálny riaditeľ. Generálneho riaditeľa ústredia vymenúva a odvoláva vláda\nSlovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.“\nV § 5 zákon č. 453/2003 Z. z. upravuje postavenie a pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny:\n(1) Zriaďuje sa úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) s pôsobnosťou pre územný obvod\njedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja.\n(2) Úrad je preddavková organizácia zapojená na rozpočet ústredia.\n(3) Sídla úradov sú uvedené v prílohe č. 1. Územné obvody úradov sú uvedené v prílohe č. 2.\n(4) Úrad riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ ústredia.“\nUviedol, že štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi\nzamestnancami upravuje zákon o štátnej službe - aktuálne je to zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinný od 1. júna 2017, ktorý\nzrušovacím ustanovením v § 196 zrušil zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný od 1. novembra 2009 a ktorým bol\nzrušený zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný\nod 1. apríla 2002. Tiež uviedol, že zákon č. 453/2003 Z. z. je v gescii Ministerstva práce, sociálnych\nvecí a rodiny SR. Zákon o štátnej službe je v gescii Úradu vlády SR, ktorý je ústredným orgánom\nštátnej správy pre štátnozamestnanecké vzťahy. Do 31.12.2014 bol riaditeľ úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny menovaný v súlade s § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy\nv oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o orgánoch štátnej správy“) na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Vládou\nSlovenskej republiky. Štátnozamestnanecký pomer riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny tak\n\npodľa žalovaného vznikal vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie štátu v\nsúlade s § 17 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nV zmysle uvedeného ustanovenia štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán, ktorý je\nvymenovaný podľa osobitného predpisu, odborník ústavného činiteľa a štátny zamestnanec podľa § 6\nods. 7 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca\nv stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého\npomeru podľa § 32 ods. 1 písm. a), k) a l). V prípade menovania riaditeľov úradov práce, sociálnych\nvecí a rodiny Vládou Slovenskej republiky išlo o tzv. politické nominácie. Dňa 01.01.2015 nadobudol\núčinnosť zákon č. 310/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o orgánoch štátnej správy. V súlade\ns § 5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy znení účinnom od 01.01.2015 riaditeľa úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny menuje a odvoláva generálny riaditeľ ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.\nPodľa žalovaného týmto zákonom sa opätovne zmenilo postavenie riaditeľov úradov práce, sociálnych\nvecí a rodiny (strata právnej subjektivity a zadefinovanie úradu ako preddavkovej organizácie zapojenej\nna rozpočet ústredia, zmena kompetencií úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, zmena postavenia\nriaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo štatutára a vedúceho služobného úradu na postavenie\nriaditeľa úradu práce ako vedúceho štátneho zamestnanca menovaného a odvolávaného generálnym\nriaditeľom ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a pod). V zmysle § 12 ods. 2 zákona o orgánoch\nštátnej správy v znení účinnom od 01.01.2015 riaditeľ úradu vymenovaný podľa predpisov účinných do\n31. decembra 2014, ktorý spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby podľa osobitného predpisu 9) okrem\npodmienky úspešne absolvovaného výberového konania, sa považuje za riaditeľa úradu vymenovaného\npodľa predpisov účinných od 1. januára 2015. Riaditeľ úradu vymenovaný podľa predpisov účinných\ndo 31. decembra 2014, ktorý nespĺňa podmienky prijatia do štátnej služby podľa osobitného predpisu\nokrem podmienky úspešne absolvovaného výberového konania, sa dňom 31. januára 2015 považuje za\nodvolaného z funkcie riaditeľa úradu. Štátnozamestnanecký pomer riaditeľov úradov práce, sociálnych\nvecí a rodiny bol založený v súlade s § 5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy v znení účinnom\nod 01.01.2015 menovaním generálnym riaditeľom ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. a zároveň\nslužobnou zmluvou v súlade s § 25 ods. 1 písm. a) a § 27 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe“). Politická\nnominácia riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo zákonnej úpravy nebola vyňatá. Išlo o\nzásadný rozpor medzi zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a zákonom č. 453/2003 Z. z. o\norgánoch štátnej správy. Tento rozpor nebol odstránený ani účinnosťou zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej\nslužbe, nakoľko, v súlade s § 180 ods. 2 zákona o štátnej službe štátny zamestnanec, ktorý bol k\n31.máju 2017 vymenovaný do funkcie vedúceho zamestnanca podľa predpisov účinných do 31. mája\n2017, sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona. Rozpor medzi zákonom o štátnej\nslužbe a zákonom o orgánoch štátnej správy následne riešil až zákon č. 126/2020 Z. z. ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto\nzákonom sa s účinnosťou od 21.05.2020 okrem iného mení a dopĺňa aj zákon o štátnej službe. Cieľom\nnovely zákona bolo podľa žalovaného odstrániť existujúci rozpor medzi zákonom o orgánoch štátnej\nsprávy a zákonom o štátnej službe; podľa § 5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy je v kompetencii\ngenerálneho riaditeľa ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny menovať a odvolávať riaditeľov úradov\npráce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí nie sú štatutárnym orgánom, pretože úrady práce, sociálnych vecí\na rodiny nemajú od 1. januára 2015 právnu subjektivitu. Z uvedeného dôvodu bolo do zákona o štátnej\nslužbe doplnené ustanovenie, pod ktoré je možné štátnozamestnanecký pomer riaditeľa úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny subsumovať. V prípade štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu\nna základe zvolenia alebo vymenovania podľa osobitého predpisu, ide o tzv. politické nominácie, ktoré sa\nvyznačujú svojou dočasnosťou ovplyvnenou spravidla výsledkom volieb a štátna služba sa vykonáva v\nrežime dočasnej štátnej služby. V zmysle ustanovenia § 193da zákona o štátnej službe v znení účinnom\nod 21.05.2020 riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu\n(zákona o orgánoch štátnej správy), pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za štatutárny orgán\nvymenovaný podľa osobitného predpisu podľa tohto zákona. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 7 zákona\no štátnej službe sa za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu na účely\ntohto zákona považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného\npredpisu (§ 5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy). V zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o\nštátnej službe štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny\norgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa,\njustičný čakateľ a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe;\nto sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na\n\nzáklade zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55. V zmysle ustanovenia § 37 písm. b) zákona\no štátnej službe dočasná štátna služba štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol\nvymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie. S uvedenou\nnovelou zákona boli oboznámení žalovaným všetci riaditelia úradov práce sociálnych vecí a rodiny\nosobne a zároveň písomne formou „Oznámenia o zmene zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k riaditeľom úradov práce, sociálnych\nvecí a rodiny“ (ďalej len „oznámenie“). Súčasťou oznámenia bol aj nový opis štátnozamestnaneckého\nmiesta, v ktorom je aj jasne zadefinovaný druh štátnej služby: dočasná štátna služba. Osobného\nstretnutia za žalovaný nezúčastnil, rovnako neprevzal doporučenú zásielku s oznámením a novým\nopisom štátnozamestnaneckého miesta. Možno len dedukovať, že žalobca sa úmyselne neoboznámil s\nuvedenom novelou zákona o štátnej službe aby zabránil jej dôsledkom. Neznalosť zákonných predpisov\nvšak neospravedlňuje a nemá za následok neplatnosť právneho úkonu.\n26. Žalovaný v odvolaní zhrnul, že žalobca bol dňa 29.07.2016 menovaný od 01.08.2016 do funkcie\nriaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda generálnym riaditeľom Ústredia práce,\nsociálnych vecí a rodiny v súlade s § 5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy. Zároveň s vymenovaním\ndo funkcie riaditeľa úradu práce mu vznikol od 01.08.2016 štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol\nzaložený od 01.08.2016 (odo dňa menovania za riaditeľa úradu ) služobnou zmluvou zo dňa 29.07.2016.\nTvrdenie žalobcu, že v deň vzniku služobného pomeru došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru\npodľa ust. § 31 ods. 1 písm. a) (zmena funkcie) v spoj. s ust. § 32 ods. 1 písm. c) (vymenovaním\ndo funkcie vedúceho zamestnanca), mal za nedôvodné. Žalovaný mal za to, že žalobca bol prijatý na\nto štátnozamestnanecké miesto, ako bolo vyhlásené výberové konanie VK/2016/4/2. Naviac, k zmene\nštátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a) až h) môže dôjsť dohodou medzi štátnym\nzamestnancom a služobným úradom vo forme písomného dodatku k služobnej zmluve. Žalovaný v\nodvolaní pripomenul, že vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.01.2021 predložil k tomuto tvrdeniu dôkazy,\nktoré neboli žalobcom ani súdom spochybnené: Oznámenie o vyhlásení vonkajšieho výberového\nkonania na obsadenie voľného miesta vedúceho štátneho zamestnanca; Oznámenie výsledkov\nvýberového konania; Služobná zmluva zo dňa 29.07.2016; Opis činností štátnozamestnaneckého\nmiesta zo dňa 29.07.2020; Vymenovanie do funkcie zo dňa 29.07.2016. Dňa 01.06.2017 nadobudol\núčinnosť zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej. V súlade s § 180 ods. 1, ods. 2 zákona o štátnej službe\nštátny zamestnanec, ktorý na základe služobnej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov účinných do 31.\nmája 2017 vykonával štátnu službu k 31. máju 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto\nzákona. Štátny zamestnanec, ktorý bol k 31. máju 2017 vymenovaný do funkcie vedúceho zamestnanca\npodľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto\nzákona. Oznámenie o úprave o obsahu služobnej zmluvy bolo žalobcovi riadne oznámené v súlade\ns príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej službe. Dňa 21.05.2020 nadobudol účinnosť zákon č.\n126/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych\nvojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom sa s účinnosťou od 21.05.2020 okrem iného mení a\ndopĺňa aj zákon o štátnej službe. Služobný úrad informoval žalobcu o vyššie uvedených skutočnostiach\nžalobcu listom zo dňa 21.05.2020, č. spisu U., č. z. 2020/87359 „Oznámenie o zmene zákona o štátnej\nslužbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k riaditeľom\núradov práce, sociálnych vecí a rodiny“. Zároveň služobný úrad vypracoval žalobcovi nový Opis činností\nštátnozamestnaneckého miesta, ktorý je v súlade s planou právnou úpravou (vykonávanie funkcie\nriaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda v dočasnej štátnej službe). Žalobca\nuvedené oznámenie a nový opis štátnozamestnaneckého miesta neprevzala doporučená zásielka\nsa vrátila služobnému úradu ako nedoručená; v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 zákona o štátnej\nslužbe povinnosť služobného úradu, alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť je splnená v deň,\nkeď si štátny zamestnanec, alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď písomnosť poštový\npodnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie\npísomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca alebo služobného úradu.\nÚčinky doručenia nastanú aj vtedy, ak štátny zamestnanec alebo služobný úrad prijatie písomnosti\nodmietne, a to dňom odmietnutia prijatia písomnosti. Dňom 20.07.2020 bol žalobca (v tom čase\nuž vykonávajúci funkciu riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v dočasnej štátnej službe)\ngenerálnym riaditeľom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona\nč. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nDunajská Streda a dočasná štátna služba žalobcu vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný\n\ndo funkcie podľa osobitného predpisu, trvala po dobu vykonávania tejto funkcie. Žalobcovi bolo toho\nistého dňa doručené aj Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona.\nNa základe vyššie uvedených skutočností bol žalovaný toho názoru, že štátnozamestnanecký pomer\nžalobcu skončil dňom 20.07.2020, odvolaním z funkcie. Žalobcovi bolo priznané odstupné vo výške\ntrojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu (§ 83 ods. 7 v spojení s odsekom 6 zákona o\nštátnej službe).\n27. Žalovaný v odvolaní vyjadril názor, že k zmene právneho postavenia žalobcu (zmena stálej štátnej\nslužby na dočasnú štátnu službu, odvolateľnosť generálnym riaditeľom ústredia práce, sociálnych vecí\na rodiny atď.) došlo priamo zákonom č. 126/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z.\no štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to dňom nadobudnutia účinnosti uvedeného\nzákona. Oznámenie o zmene zákona č. 55/2017 vo vzťahu k riaditeľom úradov práce, sociálnych vecí\na rodiny č. 2020/87359 zo dňa 21.05.2020, ktorého prílohou bol aj opis štátnozamestnaneckého miesta\nzo dňa 21.05.2020, má podľa žalovaného iba deklaratórny charakter a nie je spôsobilé akýmkoľvek\nspôsobom meniť právne postavenie žalobcu.\n28. Za nespochybniteľné fakty a skutočnosti žalovaný označil to, že žalobca bol dňa 29.07.2016 R..\nW. O., generálnym riaditeľom a vedúcim služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,\nŠpitálska č. 8, 812 67 Bratislava (ďalej len „Ústredie“) vymenovaný v zmysle ust. § 5 ods. 4 zákona\nč. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 453/2003\nZ. z.“) dňom 01.08.2016. do funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda,\nÁdorská č. 41, 929 01 Dunajská Streda (ďalej len „riaditeľ úradu“). V nadväznosti na § 5 ods. 4 zákona\nč. 453/2003 Z. z. uzatvoril dňa 29.07.2016 služobný úrad Ústredia so žalobcom služobnú zmluvu\npodľa § 25 ods. 1 písm. a) a § 27 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.) s dátumom\nvzniku štátnozamestnaneckého pomeru, v súlade s vymenovaním, dňom 01.08.2016 na funkciu riaditeľ\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda. Dňom 20.07.2020 bol žalobca, R.. W. O.,\ngenerálnym riaditeľom a generálnym tajomníkom služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a\nrodiny, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z. z.\nodvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, č. spisu: U. záznam\nč.: 2020/119317 zo dňa 15.07.2020 doručený dňa 20.07.2020. Žalobcovi bolo toho istého dňa doručené\naj Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. spisu: U. záznam\nč.: 2020/119321 zo dňa 15. 07. 2020, podľa § 82 ods. 4 v spojení s § 82 ods. 7 zákona č. 55/2017\nZ. z. Žalobcovi bolo priznané odstupné vo výške trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného\nplatu (§ 83 ods. 7 v spojení s ods. 6 zák. č. 55/2017 Z. z.) Dal do pozornosti, že so skutočnosťou, že\nžalobca bol zákonne odvolaný z funkcie riaditeľa úradu práce, sa stotožnil sa aj súd prvej inštancie.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie „sporné bolo právne posúdenie, či jeho štátnozamestnanecký pomer\nskončil na základe zákona ako tvrdil žalovaný.“ Štátnozamestnanecký vzťah vznikol za účinnosti zákona\nč. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nSúd prvej inštancie ustálil, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu bol založený služobnou zmluvou,\nnie vymenovaním, a že žalobca bol následne vymenovaný do funkcie riaditeľa úradu, čo je spôsob\nzmeny štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 písm. c) tohto zákona.\nŽalovaný ako odvolateľ s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil a považuje ho za\nnesprávny z dôvodu, že dôkazy, ktoré boli zaslané súdu (pôvodne Okresnému súdu Piešťany k sp. zn.:\n20Cpr/41/2020, na ktorý bola podaná žaloba a na ktorom sa začalo súdne konanie o predmetnej žalobe),\nv prílohe vyjadrenia k žalobe č. U. zo dňa 07. 01.2021 ako súčasť prílohy „č. 1. Stanovisko s prílohami z\nOsobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava č. U.; XXXX/XXXXXX\nz 10.12.2020,“ konkrétne príloha č. 1a): Oznámenie o vyhlásení vonkajšieho výberového konania na\nobsadenie voľného miesta vedúceho štát neho zamestnanca, z ktorého preukazujú, že bolo vyhlásené\nvonkajšie výberové konanie č. VK 2016/4/2 na obsadzovanú funkciu: hlavný radca - vedúci štátny\nzamestnanec, riaditeľ/ka úradu práce sociálnych vecí a rodiny s miestom výkonu štátnej služby na Úrade\npráce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda. Neakceptoval\nnázor súdu prvej inštancie, že u žalobcu nastala zmena štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 32\nods. 1 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca s poukazom\nna § 31 ods. 2 a 3 zák. č. 400/2009 Z. z. V predmetnej veci bol podľa neho štátnozamestnanecký pomer\nzaložený vymenovaním do funkcie riaditeľa úradu a súčasne služobnou zmluvou, na základe výsledku\n\nvýberového konania č. VK 2016/4/2, teda mal za zrejmé, že neprišlo k zmene štátnozamestnaneckého\npomeru na základe dohody a nemohol byť vyhotovený písomný dodatok k služobnej zmluve, pretože\nso žalovaným žiadna predtým uzatvorená nebola.\n29. Žalovaný poukázal na to, že podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. plnenie úloh, ktoré\nvyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov zabezpečuje osobný úrad, ktorý má\npostavenie organizačného útvaru v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka služobného\núradu. Z uvedeného dôvodu odvolateľ prikladá v prílohe aj odborné stanovisko osobného úradu\nodvolateľa zo dňa 22. 11. 2022 č.: U.-X č.z.: 2022/208073 k rozsudku Okresného súdu III sp. zn.:\n11Cpr/4/2021-192 zo dňa 10. novembra 2022, v ktorom okrem iného uvádza (dôkaz - príloha č. 2),\nže nesúhlasí s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 11Cpr/4/2021-192 zo dňa 10. novembra\n2022 a má za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci týkajúcej sa postavenia\nriaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v priebehu legislatívnych zmien a nezohľadnil právnu\nargumentáciu a dôkazy žalovaného. Osobný úrad v stanovisku poukazuje na to, že podľa nesprávneho\nnázoru súdu má zostať síce žalobca naďalej štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, ale súd sa\nuž ďalej nezaoberal otázkou, je nie právne možné požadovať od žalovaného, aby sa legálne vysporiadal\nso vzniknutou situáciou a to konkrétne, že ak by súd rozhodol, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého\npomeru na základe zákona nedošlo a miesto riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská\nStreda je obsadené, nie je možné žalovaného zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto. V prípade,\nak by žalobca neprijal služobným úradom ponúknuté iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, služobný\núrad nedisponuje zákonným výpovedným dôvodom pretože výpovedné dôvody služobného úradu sú\ntaxatívne uvedené v § 75 zákona č. 55/2017 Z. z. Podľa názoru osobného úradu je potrebné, aby\nsúd zaujal aj stanovisko k tejto teoretickej otázke, ako by mal služobný úrad postupovať vo vyššie\npopísanej situácii. Ďalej v stanovisku uvádza, že Osobný úrad sa nemôže stotožniť s hodnotením\nsúdu a to, že v spore nebolo preukázané, že by nastala taká zmena, s ktorou zákon č. 55/2017 Z.\nz. spája zmenu druhu štátnej služby a preto ani odvolanie z funkcie nemohlo spôsobiť zánik štátnej\nslužby zo zákona. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo zo zákonných dôvodov a preto\nnemôže byť neplatné ako tvrdí súd. A to z toho dôvodu, že k zmene právneho postavenia žalobcu\n(zmena stálej štátnej služby na dočasnú štátnu službu, odvolateľnosť generálnym riaditeľom ústredia\npráce, sociálnych vecí a rodiny atď.) došlo priamo zákonom č. 126/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to dňom\nnadobudnutia účinnosti uvedeného zákona. Oznámenie o zmene zákona č. 55/2017 Z. z. vo vzťahu k\nriaditeľom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2020/87359 zo dňa 21.05.2020, ktorého prílohou\nbol aj opis štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 21.05.2020, má iba deklaratórny charakter a nie je\nspôsobilé akýmkoľvek spôsobom meniť právne postavenie žalobcu. Služobný úrad len zabezpečoval\nzmenu zákona vo vzťahu k riaditeľom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, postupoval v súlade s\nplatnou legislatívou. Osobný úrad uviedol, že trvá na tom, že štátnozamestnanecký pomer žalovaného\nbol skončený v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. a preto žalovanému neprináleží náhrada funkčného\nplatu a ani náhrady trov, tak ako je to uvedené v rozsudku. Podľa žalovaného z listinných dôkazov\nje zrejmá nesporná skutočnosť, ktorú žalobca nepoprel a stotožnil sa s ňou i súd prvej inštancie, že\nžalobca bol odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda dňom\n20.07.2020 a zároveň mu bolo doručené aj oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nna základe zákona. Podľa žalovaného sporné bolo právne posúdenie, či štátnozamestnanecký pomer\nžalobcu skončil na základe zákona ako tvrdil žalovaný. Súdu prvej inštancie vytkol, že síce poukazuje na\npravú retroaktivitu, ktorá je neprípustná a nepravú retroaktivitu, ale v rozsudku jasne nevysvetlil, prečo\nposúdil novelu zákona o štátnej službe zákon. č. 126/2020 Z. z. ako neprípustnú pravú retroaktivitu. Dal\ndo pozornosti, že podľa čl.2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky: “Štátne orgány\nmôžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\nŽalovaný ako orgán štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny (§ 2 písm. b) zákona č. 453/2003\nZ. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) konal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil\nzákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ktorý upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby\nštátnymi zamestnancami a v súlade s ust. § 193da, jeho prechodným ustanovením k úprave účinnej\ndňom vyhlásenia. Ustanovenie § 193da je podľa žalovaného procesné ustanovenie intertemporálnej\npovahy, ktorého účelom je za účinnosti neskorších predpisov (lex posterior) upraviť právne vzťahy,\nktoré vznikli počas pôsobenia skoršej právnej úpravy (lex prior). Interetemporálnymi ustanoveniami\n\nsa vo všeobecnosti určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia dvoch\nprávnych úprav - skoršej a neskoršej. Intertemporálne ustanovenia určujú vzájomný vzťah medzi týchto\núprav. Za platnosti a účinnosti nového právneho predpisu môžu prechodné ustanovenia určiť a) buď\nto, že na riešenie (doriešenie) konkrétnych právnych situácií sa v stanovenom rozsahu použijú skoršie\nprávne normy (t. j. že sa dočasne nepoužijú nové, už platné a účinné právne normy) b) alebo to, že\nvzťahy, ktoré vznikli za pôsobnosti skoršieho právneho predpisu, sa spravujú ustanoveniami nového,\nneskoršieho právneho predpisu. Zmena právneho postavenia žalobcu (zmena stálej štátnej služby na\ndočasnú štátnu službu) nastala priamo zo zákona č. 123/2020 Z. z. a to dňom nadobudnutia účinnosti\nuvedeného zákona. Podľa ust. § 15 zák. č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov: „O všetkom, čo\nbolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho\nsa to týka.“ Platí nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všetkého, čo bolo vyhlásené v zbierke zákonov.\nPodľa názoru žalovaného, prijatá novela zákona č. 126/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.\n281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 21.05.2020 (dňom\nvyhlásenia), konkrétne znenie prechodného ustanovenia § 193d a k úprave účinnej dňom vyhlásenia,\nktoré znie: „Riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu pred\núčinnosťou tohto zákona sa považuje za štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu podľa\ntohto zákona.“, nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná.\nŽalovaný uviedol, že nie je tvorcom legislatívy. Základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych\npredpisov upravuje zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov o Zbierke zákonov SR a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov a Legislatívnych pravidlách SR, pričom spôsob tvorby zákonov,\npodrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby\nzákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z. V zmysle čl. 87 Ústavy SR návrh zákona\nmôžu podať výbory NR SR, poslanci a vláda SR. Jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR\nje Národná rada Slovenskej republiky. Z dôvodovej správy k zákonu č. 126/2020 Z. z. žalovaný vyvodil,\nže „cieľom návrhu zákona bolo odstrániť rozpor medzi zákonom č. 453/2003 Z. z. a zákonom č. 55/2017\nZ. z. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z. z. je v kompetencii generálneho riaditeľa ústredia práce,\nsociálnych vecí a rodiny menovať a odvolávať riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí\nnie sú štatutárnym orgánom, pretože úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nemajú od 1.1. 2015 právnu\nsubjektivitu, preto sa navrhuje do zákona č. 55/2017 Z. z. doplniť ustanovenie, pod ktoré bude možné\nštátnozamestnanecký pomer riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny subsumovať.“ Žalovaný ako\nodvolateľ poukázal v súvislosti s ustanovením § 193da na judikatúru v oblasti retroaktivity a to napr. na\nRozsudok NS SR sp. zn.: 10Sžso/63/2013 z 5. 11.2014 (str. 8), ktorý odkazuje na rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra 2011, z ktorého cituje nasledovné :\n„K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou\ndemokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však\nnezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a\nnepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na\nskutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu\nštátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne\nvýznamných cieľov verejnej moci.\nPri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti\nzaložené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho\n(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny\npredpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V\ndôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako\njeho platnosť (skôr, než začal existovať).\nPri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa\npredchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu\nmôže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do\nbudúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.\nNepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych\nvzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,\npokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho\npredpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo\npokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej\núpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,\n\nktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej\núpravy“.\n30. Okrem toho vyslovil názor, že v právnom štáte platí princíp prezumpcie ústavnosti - len Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky prislúcha vysloviť, či určitá norma alebo jej časť, či ustanovenie, je ale nie\nje v dôsledku obsiahnutej pravej - neprípustnej - retroaktivity - protiústavná a teda v právnom štáte\nneprípustná.“\n31. Poukázal na dôvodovú správu, k novele t. j. zákonu č. 126/2020 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal\nzákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorá uvádza k čl.\nII. novely, že cieľom návrhu zákona bolo odstrániť rozpor medzi zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch\nštátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tiež na to, že podľa § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z.\nz. je v kompetencii generálneho riaditeľa ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny menovať a odvolávať\nriaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí nie sú štatutárnym orgánom, pretože úrady práce,\nsociálnych vecí a rodiny nemajú od 01.01.2015 právnu subjektivitu (zák. č. 310/2014 Z. z. ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. účinný od 1.1.2015) preto sa navrhlo do zákona č. 55/2017\nZ. z. doplniť ustanovenie, pod ktoré bude možné štátnozamestnanecký pomer riaditeľa úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny subsumovať. Podľa č. II. zákona č. 126/2020 Z. z., ktorý novelizoval zákon č.\n55/2017 Z. z. sa v § 7 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie\npodľa osobitného predpisu sa na účely tohto zákona považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu.\n32. Mal za to, že na základe tejto právnej úpravy sa riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s\núčinnosťou od 21.05.2020 považuje za štátneho zamestnanca v zmysle § 7 ods. 7 zákona č. 55/2017\nZ. z t. j. považuje sa za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu (zákon\nč. 453/2003 Z. z.), a nevzťahujú sa naňho ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods.\n1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164\nods. 3 až 9 a § 165 zákona o štátnej službe, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nŠtátnu službu vykonáva podľa § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe v dočasnej štátnej službe. Žalobca si\npodľa žalovaného nesprávne vykladá ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe, pretože funkciu\nriaditeľa úradu práce nevykonával na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko by v\ntomto prípade muselo dôjsť pri jeho menovaní do funkcie k zmene štátnozamestnaneckého pomeru\npodľa § 55 ods. 1 písm. r) zákona o štátnej službe. V prechodnom ustanovení k úprave účinnej dňom\nvyhlásenia § 193da je uvedené: „Riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa\nosobitného predpisu pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za štatutárny orgán vymenovaný podľa\nosobitného predpisu podľa tohto zákona.“ Zákon jednoznačne vymedzil, že právna fikcia postavenia\nštatutárneho orgánu na účely zákona o štátnej službe sa bude vzťahovať výlučne na riaditeľa úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny. Žalovaný ako odvolateľ uviedol, že ustanovenie § 193da zák. č.\n55/2017 Z. z. je procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorého účelom je za účinnosti\nneskorších predpisov (lex posterior) upraviť právne vzťahy, ktoré vznikli počas pôsobenia skoršej právnej\núpravy (lex prior). Podľa právnej teórie intertemporálnymi ustanoveniami sa vo všeobecnosti určuje\nrežim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia dvoch právnych úprav - skoršej\na neskoršej. Intertemporálne ustanovenia určujú vzájomný vzťah medzi týchto úprav. Za platnosti a\núčinnosti nového právneho predpisu môžu prechodné ustanovenia určiť a) buď to, že na riešenie\n(doriešenie) konkrétnych právnych situácií sa v stanovenom rozsahu použijú skoršie právne normy (t.\nj. že sa dočasne nepoužijú nové, už platné a účinné právne normy) b) alebo to, že vzťahy, ktoré vznikli\nza pôsobnosti skoršieho právneho predpisu, sa spravujú ustanoveniami nového, neskoršieho právneho\npredpisu. Zmena právneho postavenia každého riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (zmena\nstálej štátnej služby na dočasnú štátnu službu) nastala priamo zo zákona č. 126/2020 Z. z. a to dňom\nnadobudnutia účinnosti uvedeného zákona.\n33. Odvolateľ na základe podaného odvolania z uvedených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.\n1 CSP, t. j. že\n\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (rozhodnutie o\npravej retroaktivite ust. § 7 ods. 7 a § 193da zákona č. 55/2017 Z. z. na základe novely zákonom č.\n126/2020 Z. z.)\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (že\nprišlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu vymenovaním do funkcie riaditeľa Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny)\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (že neprišlo\nk skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe zákona) žiada, aby odvolací súd\nzmenil (§ 388 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn.:\n11Cpr/4/2021-192 zo dňa 10. novembra 2022 výroky č. I., II. , III. a IV. tak, že súd žalobu zamieta v celom\nrozsahu ako nedôvodnú a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva alebo vrátil vec\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n34. Žalobca vo svojej odvolacej replike prostredníctvom svojho právneho zástupcu k napadnutému\nrozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že s jeho obsahom sa v celom rozsahu stotožňuje a považuje ho,\nvzhľadom na charakter sporu - individuálny pracovnoprávny spor - ktorý predstavuje osobitný procesný\npostup s dôrazom na ochranu slabšej strany, za vecne správny. Žalobca zároveň argumenty žalovaného\nuvedené v odvolaní a subsumované pod odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)\nCSP považuje vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci súdom\nprvej inštancie za irelevantné. Vychádzajúc z obsahu a rozsahu odvolania považuje ho za zmätočný\nelaborát tzv. subjektívny výklad právnych predpisov, bez zohľadnenia zmyslu a účelu právnych predpisov\nupravujúcich postavenie štátnych zamestnancov. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR z\n23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36, podľa ktorého „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov\nnemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako\njednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona\nč. 400/2009 Z. z., o štátnej službe, štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípe a)\nprofesionality, b) politickej neutrality, c) nestrannosti, d) efektivity, e) stability štátnozamestnaneckého\npomeru, f) etiky. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 400/2009 Z. z., o štátnej službe, „V tomto\nustanovení v odseku 2 sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Tieto právne\nmyšlienky (idey) sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Sú bázou nielen\npre jeho výklad, umožňujú aj zdokonaľovanie právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov. Princíp\nprofesionality je premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého\npomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych\nzamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov). Tento princíp je však zohľadnený\naj v ustanoveniach o vzdelávaní štátnych zamestnancov zameraného na permanentný profesionálny\nrast štátneho zamestnanca. Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru spočíva v ponuke práce v\nprípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobným\núradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vládny návrh\nzákona upravuje aj ďalšiu stabilizujúcu skutočnosť, a to zastavenie (skončenie) plynutia výpovednej\ndoby zo zákona vtedy, ak pred jej uplynutím dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca.“.\nŽalobca, ako vyvodil zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania, bol prijatý do stálej štátnej\nslužby na základe služobnej zmluvy zo dňa 29.07.2016, na funkciu hlavný radca, počas účinnosti zákona\nč. 400/2009 Z. z., o štátnej službe, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalovaným\ncitovaný zákon č. 126/2020 Z. z., ktorý mal odstrániť „údajné“ rozpory medzi zákonom č. 400/2009 Z.\nz., o štátnej službe a zákonom č. 453/2003 Z. z., nadobudol účinnosť až dňom 21.05.2020, ktorý však\nna postavení žalobcu, ako štátneho zamestnanca prijatého do stálej štátnej služby na základe riadneho\nvýberového konania, nič nemení. V tomto smere žalobca zdôraznil, že podanou žalobou nenapadol\nnezákonnosť postupu služobného úradu pri odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny, ale predmetom tejto žaloby je spor vyplývajúci zo štátnozamestnaneckého vzťahu medzi\nžalobcom a žalovaným, ktorý bol založený služobnou zmluvou podľa podmienok ust. § 16 zákona č.\n400/2009 Z. z., o štátnej službe a nie podľa podmienok ust. § 17, § 18 zákona č. 400/2009 Z. z., o štátnej\nslužbe. Žalobca totiž, podľa listinných dôkazov, bol úspešným uchádzačom vonkajšieho výberového\nkonania na štátnozamestnanecké miesto, ergo tvrdenie žalovaného, že by žalobca vykonával „štátnu\nslužbu na základe zvolenia alebo vymenovania podľa osobitného predpisu“ t. j. „tzv. politické nominácie,\nktoré sa vyznačujú svojou dočasnosťou ovplyvnenou spravidla výsledkom volieb a štátna služba sa\nvykonáva v režime dočasnej štátnej služby.“, nie je podľa žalobcu, s poukazom na vyššie citované\nskutočnosti, pravdivé a také tvrdenie považoval za účelové. Žalobca zároveň zastal názor, že akékoľvek\nargumenty žalovaného vo vzťahu k údajnému rozporu vyššie citovaných zákonov alebo iná neodborná\n\na nezrozumiteľná aplikácia žalovaným „vybratých“ zákonných ustanovení sú podľa neho nadbytočné,\npretože nadobudnutím účinnosti zákona č. 55/2017 Z. z., o štátnej službe, konkrétne ustanovením § 180\nboli odstránené akékoľvek rozpory vo vzťahu k rôznorodosti v postavení štátnych zamestnancov: Podľa\nust. § 180 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z., o štátnej službe, štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017\nna základe zvolenia alebo vymenovania štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii podľa predpisov\núčinných do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto\nzákona, ak odsek 6 neustanovuje inak. Štátny zamestnanec, ktorý v čase zvolenia, vymenovania alebo\npoverenia podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho\nzamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny\nzamestnanec podľa druhej vety zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával\nštátnu službu pred zvolením, vymenovaním alebo poverením; ak bolo toto štátnozamestnanecké miesto\nzrušené, štátny zamestnanec sa s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto,\nak sa nedohodne so služobným úradom inak. Podľa ust. § 180 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z. z., o štátnej\nslužbe, štátny zamestnanec, ktorý k 31. máju 2017 vykonáva štátnu službu vo funkcii štatutárneho\norgánu, okrem štátneho zamestnanca podľa odseku 5, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa\n§ 7 ods. 7. Štátny zamestnanec, ktorý v čase vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu podľa\nprvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca\nv stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec\npodľa druhej vety zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu\npred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu; ak bolo toto štátnozamestnanecké miesto zrušené,\nštátny zamestnanec sa s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa\nnedohodne so služobným úradom inak. Podľa ust. § 180 ods. 8 zákona č. 55/2017 Z. z., o štátnej službe,\nslužobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 5 tretej vety a\nodseku 7 tretej vety výpoveďou, ak tento štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné\nštátnozamestnanecké miesto alebo služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto pre neho nemá\na nedohodne sa s týmto štátnym zamestnancom inak. Štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím\nvýpovednej doby. Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou\npodľa prvej vety alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí\nodstupné v sume podľa § 83 ods. 6. Okrem vyššie citovaných zákonných ustanovení, v novom zákone\no štátnej službe, je zakotvený aj princíp stability, podľa ktorého „Služobný úrad vytvára pre štátnych\nzamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený\npred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp\nstability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho\nzamestnanca len spôsobom ustanoveným zákonom a prostredníctvom inštitútu nadbytočného štátneho\nzamestnanca. K jednostrannej zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť len v prípadoch\nustanovených zákonom.“, pričom podľa dôvodovej správy k zákonu č. 55/2017 Z. z., o štátnej službe\n„Princíp stability zaručuje ochranu štátneho zamestnanca pred prepustením z iných ako zákonom\nustanovených dôvodov. Zámerom tohto princípu je eliminovať prepúšťanie štátnych zamestnancov z\nosobných, či politických dôvodov, na ktoré je prostredie štátnej správy náchylné vzhľadom na politické\ncykly. Tie taktiež prispievajú k vysokej fluktuácii štátnych zamestnancov v Slovenskej republike, ktorú\nkonštatuje EÚ. Návrh zákona o štátnej službe podporuje princíp stability inštitútom stálej štátnej služby,\nvzhľadom k tomu, že je na dobu neurčitú...Princíp stability podporuje aj skutočnosť, že zákon umožňuje\nskončiť štátnozamestnanecký pomer len zo zákonom ustanovených dôvodov, pričom sa oproti doterajšej\nprávnej úprave už neustanovuje možnosť odvolania určitej kategórie vedúcich zamestnancov bez udania\ndôvodu.“ Žalovaný pravdepodobne podstatu princípu stability, ktorý však v štátnozamestnaneckých\nvzťahoch, práve pre v dôvodovej správe uvedené špecifické dôvody, nepredstavuje žiadne nóvum,\nnepochopil. Žalobca sa touto žalobou domáhal predovšetkým ochrany tohto princípu vo vzťahu k svojmu\nštátnozamestnaneckému miestu, ktoré v čase jeho vzniku, bolo vymedzené ako stála štátna služba,\npričom zákonodarca, vzhľadom na zakotvenie ust. § 180 zákona č. 55/2017 Z. z., o štátnej službe,\ntiež zohľadnil špecifiká tohto pojmu resp. podstatu základných princípov štátnej služby. Žalobca sa teda\nnedomáha ochrany konkrétnej funkcie, do ktorej po riadnom výberovom konaní bol vymenovaný, hoci\nspôsob jeho odvolania, vzhľadom na účel a zmysel zákona č. 55/2017 Z. z., aj vo vzťahu k vedúcim\nzamestnancom, je tiež spochybniteľný. Žalobca so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje,\naby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania priznal žalobcovi v rozsahu 100 %.\n35. Žalovaný vo svojej následnej odvolacej replike uviedol, že sa s právnym názorom žalobcu\nobsiahnutým vo vyjadrení k odvolaniu nestotožňuje. Mal za to, že v danom prípade nejde o „údajný\n\nrozpor“ zákona o štátnej službe so zákonom o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,\nrodiny a služieb zamestnanosti ani o inú neodbornú a nezrozumiteľnú aplikáciu žalovaným „vybratých“\nzákonných ustanovení ako uvádza žalobca vo svojom vyjadrení. Dal do pozornosti, že skutočnosť, že\ncieľom návrhu zákona č. 126/2020 Z. z., bolo odstrániť rozpor medzi zákonom č. 453/2003 Z. z. a\nzákonom č. 55/2017 Z. z., je uvedená priamo v dôvodovej správe k zákonu č. 126/2020 Z. z. t. j. nejde\no údajné tvrdenie žalovaného resp. inú neodbornú a nezrozumiteľnú aplikáciu žalovaným „vybratých“\nzákonných ustanovení. K uvedenej skutočnosti sa žalovaný vo svojich podaniach opakovane vyjadril.\nŽalovaný tiež uviedol, že obsah dôvodovej správy je dôležitý pri poznaní úmyslu zákonodarcu pri\nprijímaní právnej úpravy ako aj pri jej výklade. Tiež uviedol, že v odvolaní obsiahlo vymedzil, z akých\ndôvodov považuje rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 11Cpr/4/2021-192 zo dňa 10. novembra\n2022 za nesprávny a predmetného odvolania sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiava. Žiada, aby\nodvolací súd zmenil (§ 388 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Bratislava\nIII č. k.: 11Cpr/4/2021-192 zo dňa 10. novembra 2022 výroky č. I., II., III. a I. tak, že súd žalobu zamieta\nv celom rozsahu ako nedôvodnú a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva, alebo\nvrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n36. V ďalších odvolacích vyjadreniach žalovaný doplnil, že zastáva právny názor, že\nštátnozamestnanecký pomer so žalobcom bol skončený v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej\nslužbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n55/2017 Z. z.“) a preto žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Mal za to, že aj vzhľadom\nna Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 6/2022 -63 zo dňa 24. mája 2023 vyhlásený v\nZbierke zákonov SR pod č. 269/2023 dňa 08.07.2023 , aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn.: 11Cpr/4/2021-192 zo dňa 10. novembra 2022\nvýroky č. I., II., III. a IV. tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu ako nedôvodnú a žalobcovi náhradu\ntrov konania voči žalovanému nepriznáva a nepriznáva ani náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný\nv súvislosti, so žalobcom v žalobe namietaným porušením princípu stability, ktorý bol podľa žalobcu\nzakomponovaný do nového zákona o štátnej službe č. 55/2017 Z. z. za účelom eliminácie prepúšťania\nštátnych zamestnancov, poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 6/2022-63\nzo dňa 24. mája 2023 (ďalej len „Nález“) a právne názory, s ktorými sa Ústavný súd SR stotožnil a\npodľa názoru žalovaného sa vzťahujú aj na právnu úpravu zákona č. 55/2017 Z. z. - novela zákonom\nč. 126/2020 Z. z., ktorá sa aplikovala v predmetnom spore. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb.\nÚstava Slovenskej republiky: “Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Žalovaný ako orgán štátnej správy v oblasti sociálnych vecí\na rodiny (§ 2 písm. b) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,\nrodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)\nkonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje štátnozamestnanecké vzťahy\nv súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Dal do pozornosti, že v predmetnej\nveci prvoinštančný súd neprerušil konanie a nepodal návrh na konanie o súlade právnych predpisov\n( návrh žalovaného), i keď v otázke súladu právnych predpisov súd nie je viazaný názorom strán\nsporu, teda mal za to, že zákon č. 126/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o\nštátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 21.05.2020 je v súlade s Ústavou\nSR. V Náleze v bodoch č. 16. až 19 uviedol Ústavný súd SR stanovisko Národnej rady SR k princípu\nstability, s ktorým sa v ďalšom v podstate stotožnil: „Národná rada argumentuje, že má právo nielen\nprijať koncepciu štátnej služby, ale ju aj zákonom meniť. K namietanému narušeniu princípu stability\nv súvislosti so zmenami v odvolávaní vedúcich zamestnancov uviedol, že princíp stability spočíva\naj v iných aspektoch, nesúvisiacich so spôsobom odvolávania vedúcich zamestnancov. V zmysle\nčl. 8 zákona o štátnej službe ide predovšetkým o inštitút stálej štátnej služby, inštitút nadbytočného\nštátneho zamestnanca a o možnosť jednostrannej zmeny štátnozamestnaneckého pomeru len v\nprípadoch ustanovených zákonom. Obdobne ako v napadnutej právnej úprave je odvolávanie vedúcich\nzamestnancov upravené vo viacerých platných zákonoch (napr. v § 105 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z.\no finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 50 ods.\n2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov). Osobitnú\nochranu vedúcim zamestnancom vo forme možnosti odvolania z ich vedúcej funkcie iba z vymedzených\ndôvodov nepriznáva ani Zákonník práce. Národná rada zdôraznila, rovnako ako to zdôraznil ústavný\nsúd v uznesení o prijatí veci, že napadnutá úprava sa netýka samotného štátnozamestnaneckého\npomeru, resp. jeho skončenia a zániku, ale výlučne skončenia funkcie vedúceho zamestnanca. K\n\nžalobcom uvádzanému údajnému porušeniu zákazu retroaktivity v dôsledku personálnej pôsobnosti\nnapadnutej zákonnej úpravy aj na vedúcich štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali túto funkciu aj\npred nadobudnutím účinnosti napadnutej právnej úpravy, uviedol, že ak by sa napadnutý nový spôsob\nodvolávania z funkcie mal vzťahovať iba na vedúcich zamestnancov, ktorí boli do tejto funkcie ustanovení\naž po nadobudnutí účinnosti napádanej právnej úpravy, boli by tým vytvorené dve skupiny vedúcich\nštátnych zamestnancov, voči ktorým by sa postupovalo diametrálne odlišne vo vzťahu k odvolávaniu\nz ich funkcie vedúceho zamestnanca. Práve taká zákonná úprava by podľa žalovaného mohla viesť\nk diskriminácii „nových“ vedúcich zamestnancov, a preto by mohla byť v rozpore okrem iných práve\naj s rozporovanými čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 ústavy. “V bode III. nálezu Ústavný súd SR posúdil\ndôvodnosť návrhu aj vzhľadom na tvrdenie navrhovateľov (bod 41. nálezu): „Navrhovatelia tvrdia, že\nčl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy bráni zákonnej úprave, ktorá umožňuje odvolanie\nvedúcich zamestnancov v štátnej službe bez uvedenia dôvodov, pretože je v rozpore s právnou istotou\nvedúcich zamestnancov vo všeobecnosti a zvlášť vedúcich zamestnancov, na ktorých sa môže nová\núprava okamžite uplatniť, a taktiež je v rozpore s princípom stability štátnej správy.“ Podľa bodu 67.\nnálezu navrhovatelia najväčšmi zdôrazňovali vo svojej argumentácii skutočnosť, že napadnutá norma je\nv rozpore s princípom stability štátnej služby, ktorý je previazaný s princípom neutrality a profesionality.\nÚstavný súd uviedol, že princíp stability má právnu silu zákona, nie ústavného zákona, a je koordinačnou\nnormou rovnakej právnej sily so zákonom o štátnej službe ako celkom vrátane napadnutých ustanovení\na princíp stability má skôr mimo-ústavnoprávny význam, možno uznať argumenty národnej rady (bod\n17), že aj iné ustanovenia zákona o štátnej službe garantujú daný princíp. V bode 71. a 72. nálezu\nÚstavný súd uviedol: „71. Výkon štátnej správy (§ 6 ods. 1 zákona o štátnej službe), jej hierarchickosť,\nsa môže realizovať podľa konkrétnej zákonnej koncepcie štátnej služby buď pokynmi podriadeným\n(§ 20 zákona o štátnej službe), alebo priamo ich menovaním a odvolávaním [porov. čl. 119 písm.\nm) ústavy - Vláda rozhoduje v zbore o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v\nprípadoch ustanovených zákonom.]. Je vecou koncepcie štátnej správy určovanou zákonodarcom, a nie\nústavnosti, či zákon stanoví odvolanie vedúcich zamestnancov na základe konkrétnych dôvodov alebo\nbez nich, ak nejde o kritérium diskriminačné. Z hľadiska demokratickej zodpovednosti za výkon štátnej\nsprávy možno uviesť, že s odvolaním vedúceho zamestnanca musí súhlasiť štatutár daného štátneho\norgánu alebo iný vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii podľa zákona o štátnej službe, čo vyplýva\npriamo z napadnutých ustanovení. 72. Doterajší prieskum ústavnosti napadnutých ustanovení (body 52\n- 61) možno vyjadriť aj jazykom testu proporcionality, ktorý bol v danom prieskume implicitne vykonaný.\nZákladné právo na rovný prístup k verejnej funkcii je obmedziteľné právo testovateľné prostredníctvom\nprincípu proporcionality (čl. 13 ods. 4 ústavy). Vzhľadom na skutočnosť, že právo na prístup k verejnej\nfunkcii zamedzuje len diskriminačnému odvolaniu, tak k zásahu vôbec nedošlo, pričom zákonodarca\nmá priestor pre tvorbu koncepcie štátnej služby. Z testu proporcionality teda vyplýva ústavná súladnosť\nnapadnutých noriem (na základe odlišného pohľadu možno s rovnakým výsledkom konštatovať, že k\nzásahu došlo, pretože čl. 30 ods. 4 ústavy chráni pokojný výkon funkcie, ale vzhľadom na skutočnosť,\nže zásah nebol diskriminačný, a vzhľadom na legitímny cieľ zákonodarcu určovať hierarchické vzťahy\nv štátnej službe je tento zásah zjavne proporciálny).“ Vzhľadom na uvedené, podľa právneho názoru\nžalovaného, žalobca nesprávne pristupuje k pozícii riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v\nkontexte zmien legislatívneho rámca a jeho žaloba je nedôvodná.\n37. Žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojich dovtedajších podaniach, na obsah ktorých týmto\nodkazuje. Konštatoval, že novela [zákon č. 126/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z.\nz. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len\n“novela“)] zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom v rozhodnom čase (ďalej len “zákon o štátnej službe“) okrem iného ustanovila nasledovné:\nV § 7 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného\npredpisu sa na účely tohto zákona považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný\npodľa osobitného predpisu.7a)“.\nPoznámka pod čiarou k odkazu 7a) znie:\n„7a) § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a\nslužieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.\nZa § 193d sa vkladajú § 193da až 193dc, ktoré vrátane nadpisu nad § 193da znejú:\n„Prechodné ustanovenia k úprave účinnej dňom vyhlásenia § 193da\n\nRiaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu 7a) pred\núčinnosťou tohto zákona sa považuje za štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu podľa\ntohto zákona.“\nMal za to, že novela teda postavila riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na roveň\nštatutárneho orgánu, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu. Novelou prišlo\nk uvedenej zmene postavenia riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Inými slovami, novela\nzadefinovala riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pre účely zákona o štátnej službe ako\nštatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu. Novela tak robí\nnielen v § 7 ods. 7 druhá veta zákona o štátnej službe, ale i v § 193da zákona o štátnej službe. Ak\nžalobca argumentuje, že novelou sa jeho stála štátna služba nezmenila na dočasnú a jeho štátna služba\nje stála, takáto argumentácia žalobcu podľa názoru žalovaného vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Mal za to, že druh štátnej služby žalobcu sa po novele zmenil zo stálej štátnej služby\nna dočasnú štátnu službu. Súhlasil, že novela vyslovene (priamo) žiadnym spôsobom nezasahuje do\nuž existujúcich ustanovení zákona o štátnej službe upravujúcich druh štátnej služby [okrem pre tunajší\nspor nepodstatných ustanovení § 36 odsek 3 písm. e) a § 37 písm. i) a j)], avšak mal za potrebné vziať\ndo úvahy nasledovné:\n§ 36 ods. 2 zákona o štátnej službe v znení účinnom (bezprostredne) pred aj po novele totožne\nustanovuje, že štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny\norgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu (= riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\n= žalobca), veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, justičný čakateľ a štátny zamestnanec podľa § 7\nods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca\nv stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého\npomeru podľa § 55.\nŽalovaný mal za to, že na žalobcu sa vzťahuje výlučne citovaná veta pred bodkočiarkou a nevzťahuje\nsa naňho veta za bodkočiarkou, nakoľko veta za bodkočiarkou sa vzťahuje len na tých\n- štátnych zamestnancov,\n- ktorí v čase „nadobudnutia“ funkcie boli štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe a\n- ktorí vykonávajú uvedenú funkciu na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55\nzákona o štátnej služby.\nA teda tí štátni zamestnanci vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe, ktorí uvedenú funkciu\n„nenadobudli“ počas trvania ich stálej štátnej služby a na základe zmeny štátnozamestnaneckého\npomeru podľa § 55 zákona o štátnej službe. Pôjde napr. o osoby, ktoré v čase „nadobudnutia“\nuvedenej funkcie boli v dočasnej štátnej službe alebo neboli v štátnej službe (tzv. osoby „zvonka“),\nalebo sa jedná o zmenu, ktorú neupravuje (neobsahuje) ustanovenie § 55 zákona o štátnej službe.\nPripomenul, že žalobca bol (dňa 29.07.2016) do funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny Dunajská Streda vymenovaný s účinnosťou od 01.08.2016 a v čase vymenovania nebol v\nštátnej službe = nebol štátnym zamestnancom. Žalobca funkciu riaditeľa úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny (po účinnosti novely v postavení štatutárneho orgánu, ktorý je vymenovaný podľa\nosobitného predpisu) nevykonával na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko ju\nvykonával na základe vzniku nového (originárneho - ktorý je prvotný, nie odvodený z pôvodného)\nštátnozamestnaneckého pomeru, ktorý predtým neexistoval. Uviedol, že zmeniť možno len existujúci\nštátnozamestnanecký pomer, no ten žalobcovi vznikol až samotným vymenovaním do funkcie (dňom\n01.08.2016). Služobná zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dňa 29.07.2016 s dátumom\nvzniku štátnozamestnaneckého pomeru rovnako dňa 01.08.2016, kedy vymenovanie žalobcu do funkcie\nriaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nadobudlo účinky. Žalobca podľa názoru žalovaného\nnespĺňa ani jednu z troch podmienok vety za bodkočiarkou § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe,\npretože v čase „nadobudnutia“ funkcie riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nebol štátnym\nzamestnancom, nebol v stálej štátnej službe a uvedenú funkciu riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny nevykonával na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, a preto sa (po účinnosti\nnovely) veta za bodkočiarkou § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe podľa názoru žalovaného na žalobcu\nv každom prípade nevzťahuje a uvedenú funkciu riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (po\núčinnosti novely v postavení štatutárneho orgánu, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu)\nžalobca vykonával v dočasnej štátnej službe.\nAj podľa\n- § 48 ods. 2 zákona o štátnej službe, ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený alebo\nvymenovaný podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm. r) =\nzmena štátnozamestnaneckého pomeru [zmena štátnozamestnaneckého pomeru je zmena na základe\n\nzvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) - § 55 ods. 1 písm.\nr) zákona o štátnej službe],\n- § 25 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom v čase uzavretia služobnej zmluvy, ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený,\nvymenovaný alebo poverený podľa odseku 1 písm. b) až d), postupuje sa u neho podľa § 32 ods. 1 písm.\nk) a l) = zmena štátnozamestnaneckého pomeru [k zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť\nna základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 25 ods. 1 písm. b) a c) alebo na základe\nodvolania z tejto funkcie, vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutím doby vykonávania tejto funkcie; na\nzáklade poverenia podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo odvolania z tejto funkcie - § 32 ods. 1 písm. k) a l)\nzákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nv čase uzavretia služobnej zmluvy].\nŽalovaný zopakoval, že žalobca v čase vymenovania nebol štátnym zamestnancom, nebol v stálej\nštátnej službe, a teda jeho (neexistujúci) štátnozamestnanecký pomer nemohol byť zmenený.\n38. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je podľa žalovaného tá, že okamihom účinnosti novely prišlo k\nzmene postavenia žalobcu, avšak neprišlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu podľa §\n55 zákona o štátnej službe. Ide o dva rozdielne inštitúty, o dve rozdielne právne konštrukcie. Zmena\npostavenia žalobcu (riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného\npredpisu pred účinnosťou novely sa okamihom účinnosti novely považoval za štatutárny orgán\nvymenovaný podľa osobitného predpisu) nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55\nzákona o štátnej službe, nakoľko takáto zmena postavenia nie je pod zmenu štátnozamestnaneckého\npomeru podľa § 55 zákona o štátnej službe subsumovaná. Uvedená zmena postavenia žalobcu nastala\npriamo zo zákona (ex lege) pôsobením novely celkom mimo pôsobenia § 55 zákona o štátnej službe.\nNavyše, odhliadnuc od vyššie uvedeného, postavenie štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa\nosobitného predpisu podľa § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe, v danom prípade predstavujúce\n(dosiahnuté) cez funkciu riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, sa podľa názoru žalovaného\nna žalobcu vzťahovalo až okamihom účinnosti novely, preto tri podmienky ustanovené vo vete\nza bodkočiarkou § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe vrátane podmienky nadobudnutia funkcie\n(prostredníctvom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru), museli všetky kumulatívne nastať až po\nsamotnom okamihu účinnosti novely, aby mohli byť na žalobcu aplikované. Uviedol, že žalobca\nnenadobudol funkciu riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (odhliadnuc od toho, že ju\nnenadobudol ani prostredníctvom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru) po účinnosti novely, ale\npred ňou. Rovnako postavenie štatutárneho orgánu, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu\n[síce predstavujúce (dosiahnuté) cez funkciu riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny okamihom\núčinnosti novely], žalobca nenadobudol prostredníctvom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, ale\nprostredníctvom zmeny postavenia ex lege (novelou). Preto sa podľa žalovaného na žalobcu po\núčinnosti novely jednoznačne vzťahuje výlučne (len) veta pred bodkočiarkou § 36 ods. 2 zákona o štátnej\nslužbe a nie aj jej pokračovanie za bodkočiarkou. Vyjadril názor, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu\nskončil podľa § 82 ods. 4 prvá veta zákona o štátnej službe: Štátnozamestnanecký pomer štátneho\nzamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štatutárneho orgánu\nvymenovaného do funkcie podľa osobitného predpisu, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej\nslužbe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, vzdaním sa tejto funkcie podľa osobitného\npredpisu,36a) alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Do pozornosti dal rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu zo dňa 28.09.2023, sp. zn. 9CoPr/1/2023-233:\nNovelizáciou zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe uskutočnenej zákonom č. 126/2020 Z. z. účinného\nod 21. 05. 2020, došlo k odstráneniu rozporu medzi zákonom č. 453/2003 Z. z. a zákonom o štátnej\nslužbe. Ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z. z. ustanovuje kompetenciu generálneho riaditeľa\nústredia práce, sociálnych vecí a rodiny menovať a odvolávať riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí\na rodiny, ktorí nie sú štatutárnym orgánom pretože úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nemajú od 1.\njanuára 2015 právnu subjektivitu. Do zákona o štátnej službe sa tak doplnilo ustanovenie, pod ktoré bude\nmožné štátnozamestnanecký pomer riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny subsumovať( pozri\nZákon o štátnej službe, Komentár Juraj Fíba, Zuzana Galisová; Wolters Kluwer, 2023, str. 824). Na\nzáklade tejto skutočnosti možno vyvodiť záver, že riaditeľ úradu je štatutárny orgán na účely zákona o\nštátnej službe za rovnakých podmienok ako štatutárny orgán uvedený v § 7 ods. 7 prvej vety zákona o\nštátnej službe. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené má zato, že zákonodarca riaditeľov úradov\nšpecifikoval v § 7 ods. 7 v druhej vete z toho dôvodu, že nemajú rovnaké postavenie „pravého“\nštatutárneho orgánu subjektu, ktorý má právnu subjektivitu, avšak na účely zákona o štátnej službe sa\npovažujú za štatutárny orgán a majú rovnaké postavenie ako štatutárny orgán uvedený v § 7 ods. 7 prvej\n\nvety. Toto tvrdenie zároveň priamo vychádza z ustanovenie § 193da zákona o štátnej službe (odsek\n12.2. rozsudku).\nOdvolací súd v súvislosti zo závermi súdu prvej inštancie v predchádzajúcom odseku poukazuje nato,\nže účinnosťou zákona č. 126/2020 Z. z. ktorým sa novelizoval zákon č. 55/2017 Z. z. sa dňa 21.05.2020\nzmenilo právne postavenie žalobkyne a zmenou legislatívy došlo k zmene jej štátnozamestnaneckého\npomeru a jej štátna služba sa zmenila na dočasnú štátnu službu a to z dôvodu, že žalobkyňa sa stala\nštatutárnym orgánom v zmysle § 7 ods. 7 zákona o štátnej službe a podľa § 36 ods. 2 štatutárny\norgán ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej\nslužbe. Účinnosťou novely zákona o štátnej službe t. j. dňa 21.5.2020 sa zmenilo právne postavenie\nvšetkých riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a teda aj žalobkyne ako riaditeľky Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch (v tom čase zaradenej s účinnosťou od 10.7.2019 mimo\nčinnej štátnej služby z dôvodu obvinenia zo spáchania úmyselného trestného činu), jej štátna služba\nsa zmenila na dočasnú štátnu službu a to z dôvodu, že žalobkyňa sa stala štatutárnym zástupcom v\nzmysle § 7 ods. 7 zákona o štátnej službe a podľa § 36 ods. 2 tohto zákona štatutárny orgán, ktorý\nje vymenovaný podľa osobitného predpisu čo je aj daný prípad vykonáva štátnu službu v dočasnej\nštátnej službe. Veta ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe za bodkočiarkou sa na žalobkyňu\nnemôže vzťahovať z dôvodu, že zmenou jej postavenia nedošlo k zmene jej štátnozamestnaneckého\npomeru podľa § 55 zákona o štátnej službe. Túto vetu je možné aplikovať na riaditeľov úradov práce,\nsociálnych vecí a rodiny, ktorí boli vymenovaní do funkcie po účinnosti novely zákona o štátnej službe,\nt. j. po 21.05.2020 a sú v stálej štátnej službe a vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu - riaditeľa\núradu práce, sociálnych vecí a rodiny dôjde k zmene ich štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55\nods. 1 písm. r) zákona o štátnej službe a následne pri odvolaní z tejto funkcie dôjde opätovne k zmene\nich štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. s) zákona o štátnej službe (odsek 13.1.\nrozsudku).\nUstanovenie § 36 zákona o štátnej službe však upravuje dočasnú štátnu službu a § 36 ods. 2 zákona o\nštátnej službe upravuje výnimku kedy štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu\nnevykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, naviac na základe zmeny zákona o štátnej službe\nvo vzťahu k riaditeľom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, nedošlo k zmene funkcie podľa § 55\nods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, ale k zmene druhu štátnej služby zo zákona, a preto v tomto\nprípade nebola splnená podmienka ustanovenia § 36 ods. 2 veta za bodkočiarkou zákona o štátnej\nslužbe (odsek 13.2. rozsudku).\n39. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\n40. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385\nods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie\nsprávnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného\ndokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a\ndostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti žalobou\nuplatneného nároku žalobcu proti žalovanému o určenie, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého\npomeru, ktorý vznikol dňa 01.08.2016, na základe zákona dňom 20.07.2020 nedošlo, o uloženie\npovinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 22.698 eur do troch dní\nod jeho právoplatnosti, a určenie, že štátnozamestnanecký pomer skončil dňa 03.01.2022 stotožňuje\na konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú\nspôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti tejto ním\nzvolenej žaloby, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej\ninštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú\npozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné\nani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve\nz titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu\nboli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.\nJe postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím\ndôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho\nsúdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle\nktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok\n\n( II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho\nkonania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní\ndôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal\nzrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo\nna spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej\ninštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán\nsporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n41. Žalovaný napadol preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov podľa ust. §\n365 ods. 1 písm. d) CSP, majúc za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, pričom touto inou vadou mal na mysli rozhodnutie o pravej retroaktivite ust. §\n7 ods. 7 a § 193da zákona č. 55/2017 Z. z. na základe novely zákonom č. 126/2020 Z. z., písm. f)\nmajúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, konkrétne že prišlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu vymenovaním do\nfunkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a písm. h), majúc za to, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v tom, že neprišlo k skončeniu\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe zákona. Vzhľadom na takto konkrétne vymedzené\nodvolacie dôvody potom odvolací súd konštatuje, že pre prípad správnosti výroku súdu prvej inštancie\no určení, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru dňom 20.07.2020 zo zákona nedošlo,\nžalovaný odvolaním nenapáda osobitne výroky o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného\nplatu vo výške 22.698 eur a že ku skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru došlo dňom\n03.01.2022, keď k týmto výrokom v celosti napadnutého súdneho rozhodnutia nevyjadril žiadne\nodvolacie dôvody a tým ani odvolacie námietky, preto sú premetom odvolacieho konania ako výroky s\nprvým napadnutým výrokom súvisiace bez vecného preskúmania ich vecnej správnosti vzhľadom na\nabsenciu odvolacích dôvodov vo vzťahu nim, na doplnenie ktorých sa v zmysle ust. § 373 ods. 1 veta\ndruhá CSP nevyzýva.\n42. Odvolací dôvod podľa písm. d) ust. § 365 ods. 1 CSP dopadá na akékoľvek pochybenie v\nprocesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za\npredpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne poskytnutie\nmanudukčnej povinnosti, nezákonne získaný dôkaz, vypočutie svedka bez poučenia, porušenie\nviazanosti súdu iným rozhodnutím príslušného orgánu). Žalovaný pod tento odvolací dôvod žiadal\nzahrnúť podľa neho nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o pravej retroaktivite ust. § 7 ods. 7 a\n§ 193da zákona č. 55/2017 Z. z. na základe novely zákonom č.126/2020 Z. z., pričom odvolací súd má\nza to, že ide o právne posúdenie právnej otázky, resp. jedného z právnych aspektov veci potrebné k\ncelkovému právnemu posúdeniu veci a komplexnému rozhodnutiu o nej. Odvolací dôvod žalovaného\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP teda nie je dôvodný.\n43. Odvolací dôvod podľa písm. e) ust. § 365 ods. 1 CSP predpokladá existenciu vád v skutkových\nzisteniach súdu prvej inštancie. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený\njeho skutkový základ. Príčinou tohto stavu môže byť chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie\ndôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nesprávnosť postupu alebo záverov pri\nostatných spôsoboch vytvárania dôkazového základu a predpoklad dotvorenia skutkového stavu\nďalšími prostriedkami procesného útoku alebo procesnej obrany. Žalovaný žiadal pod tento odvolací\ndôvod poňať podľa neho nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že prišlo k zmene\nštátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu vymenovaním do funkcie riaditeľa úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny. Odvolací súd má však za to, že skutkový stav medzi stranami bol nesporný, nemožno teda\nsúdu prvej inštancie vytknúť vadu pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania v súvislosti s nespornými\nskutkovými okolnosťami a záver súdu prvej inštancie o charaktere štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobcu v dôsledku jeho vymenovania do funkcie riaditeľa úradu práce , sociálnych vecí a rodiny je opäť\nprávnym posúdením jedného aspektu v rámci komplexného právneho posúdenia veci. Neobstojí preto\nani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.\n\n44. Všetky vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného možno subsumovať pod odvolací dôvod\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP spolu s výslovne žalovaným formulovaným odvolacím dôvodom\npodľa tohto ustanovenia, že podľa neho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v tom, že neprišlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na\nzáklade zákona.\n45. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové\npodstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru,\nči právo prizná alebo neprizná, resp. v danom prípade aj v akom rozsahu. Právne posúdenie veci je\nnesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu\nnormu nesprávne interpretuje. Nesprávnym právnym posúdením sa teda rozumie omyl pri aplikácii\npráva.\n46. Skutkovo bolo v preskúmavanej veci nesporné, že žalobca sa ako úspešný výberca výberovou\nkomisiou na základe výberového konania stal dňa 01.08.2016 štátnym zamestnancom v stálej štátnej\nslužbe, keď na základe uzatvorenej služobnej zmluvy dňa 29.07.2016 ako štátny zamestnanec v\nstálej službe (počnúc dňom 01.08.2016) bol zaradený do funkcie hlavný radca - riaditeľ Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda. V uzatvorenej služobnej zmluve bola ako druh štátnej služby\ndohodnutá stála štátna služba. Dňa 20.07.2020 bol žalobca z tejto funkcie odvolaný.\n47. Úlohou súdu prvej inštancie a aj súdu odvolacieho bolo právne posúdiť, či týmto odvolaním žalobcu\nz jeho funkcie hlavného radcu - riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajský Streda\nskončil na základe č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ktorým bol pôvodný zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. zrušený, aj jeho\nštátnozamestnanecký pomer, vzniknutý na základe zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov služobnou zmluvou, keď s týmto právnym\nposúdením predbežne súvisí aj právne posúdenie skutočností, či bola v danom prípade prípustná\nretroaktivita spôsobená prípadnou aplikáciou nového zákona o štátnej službe, a či sa charakter štátnej\nslužby žalobcu prijatím nového zákona o štátnej službe zmenil zo stálej štátnej služby na dočasnú.\n48. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie vychádzajúcim zo skutkových\nzistení, že žalobca ako fyzická osoba, ktorý dovtedy nebol v štátnozamestnaneckom pomere), vybratá\nvýberovou komisiou na výberovom konaní bol prijatý do stálej štátnej služby služobnou zmluvou\nako dvojstranným právnym úkonom, keď službu vykonával v odbore štátnej služby riadenie štátnej\nslužby. Jeho štátnozamestnanecký pomer nebol založený vymenovaním, keď vymenovaný bol len do\nfunkcie riaditeľa úradu. Súd prvej inštancie túto skutkovú okolnosť správne právne posúdil ako zmenu\nštátnozamestnaneckého pomeru v zmysle ust. § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. Súd prvej\ninštancie vychádzal tiež z dôležitého nesporného skutkového zistenia, že žalovaný po nadobudnutí\núčinnosti nového zákona o štátnej službe listom zo dňa 06.01.2017 oznámil žalobcovi úpravu medzi nimi\nuzavretej služobnej zmluvy (v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. dodatkom k služobnej zmluve), keď mu\ntýmto oznámením zároveň deklaroval, že ostatné náležitosti služobnej zmluvy zostávajú nezmenené.\nNie je teda opodstatnená právna argumentácia žalovaného, že žalobca sa účinnosťou zákona č.\n55/2017 Z. z. v zmysle jeho ust. § 193da stal štatutárnym orgánom, nakoľko jeho štátnozamestnanecký\npomer nebol založený vymenovaním , ale uzavretím služobnej zmluvy, ktorá bola dodatkom upravená\nsamotným žalovaným v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z., avšak uvedeným dodatkom nebol zmenený\ncharakter štátnej služby žalobcu zo stálej na dočasnú, preto aplikácia ust. § 82 ods. 4 zákona č. 55/2017\nZ. z. nie je možná. Ak aj bola prijatá novela zákona o štátnej službe vzhľadom na jeho rozpor so zákonom\nč. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru,\nže táto nebola spôsobilá na vznik, zmenu a zánik štátnozamestnaneckých vzťahov vzniknutých pred\njej prijatím vzhľadom na zákaz retroaktivity v právnom poriadku SR. Ak žalovaný dôvodil v odvolaní\nrozdielom medzi neprípustnou pravou retroaktivitou a prípustnou retroaktivitou nepravou, odvolací súd\nmá za to, že ak žalobca bol v legitímnom očakávaní o svojom právnom postavení štátneho zamestnanca\nv stálej štátnej službe v zmysle dodatku žalovaného k služobnej zmluve uzavretej so žalovaným pred\núčinnosťou zákona č. 55/2017 Z. z., nemôže byť jeho právne postavenie dokonca slabšej strany tohto\nštátnozamestnaneckého vzťahu zhoršené, resp. až zrušené zánikom zo zákona, prijatím novej právnej\núpravy a takáto retroaktivita je vo vzťahu k nemu neprípustná, keď nemožno retroaktívne pripustiť, aby\nprijatie novej právnej úpravy spôsobilo zánik jeho právneho stavu a štátnozamestnaneckého pomeru\n\nvzniknutého zmluvou pred prijatím novej právnej úpravy v čase vzniku štátnozamestnaneckého pomeru\nneúčinnej (neprípustná pravá retroaktivita), ale môže v dôsledku novej právnej úpravy dôjsť len k zmene\nurčitých právnych následkov v rámci existujúceho, pôvodne založeného právneho stavu (viac k tomu\nNálezy ÚS SR aplikované súdom prvej inštancie I.ÚS 238/04, PL.ÚS 1/04, PL.ÚS 36/95, PL.ÚS 25/05),\nčo sa aj stalo oznámením dodatku k služobnej zmluve žalovaným žalobcovi dňa 06.01.2017.\n49. Ďalšie výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vzhľadom na absenciu odvolacích\ndôvodov vo vzťahu k nim neboli predmetom vecného odvolacieho prieskumu.\n50. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v spojení s opravným uznesením súdu\nprvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celosti potvrdil.\n51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v\nkonaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu\nv odvolacom konaní.\n52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/4/2021", "guid": "3cbd206b-a2be-4551-898b-9d303b29c6b1:f653bc18-758a-4307-915e-df7342e3b5f2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:532355a5-1e76-47db-b853-9ccb07e6c7af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2022 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2022.1"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:ee62843c-bd12-4fca-bd04-62e43f4aae0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/05 z 7. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-07", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee62843c-bd12-4fca-bd04-62e43f4aae0f"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "4621c0ad-9192-4eab-99f4-7290f5c2765f:4e14a2aa-58cc-4392-a103-a8dee789f89e", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoPr/1/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoPr/1/2023 z 20. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-09-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4621c0ad-9192-4eab-99f4-7290f5c2765f:4e14a2aa-58cc-4392-a103-a8dee789f89e"}, {"guid": "3cbd206b-a2be-4551-898b-9d303b29c6b1:f653bc18-758a-4307-915e-df7342e3b5f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cpr/4/2021", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Cpr/4/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3cbd206b-a2be-4551-898b-9d303b29c6b1:f653bc18-758a-4307-915e-df7342e3b5f2"}], "citovane_v": []}