Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/36/2024 z 28. 5. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2026, sp. zn. 3CoKR/36/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:2117201031.4
Krajský súd Bratislava | 3CoKR/36/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:2117201031.4 | 2026-05-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory
Citované ustanovenia: ZKR, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8a4ea8a-f49c-49bb-8ad2-ce40a13349d6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:2117201031.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
3CoKR/36/2024
2117201031
28. 05. 2026
JUDr. Renáta Šišková
ECLI:SK:KSBA:2026:2117201031.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Šiškovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v spore žalobcu: JUDr. Stanislav Volár, so sídlom
Kukučínova 11, 921 01 Piešťany, zn. správcu: S16, správca úpadcu: CONEX tur, spol. s r.o., so sídlom T.
Vansovej 225/3, 924 01 Galanta, IČO: 34 107 916, právne zastúpeného: JUDr. Dušan Slanina, advokát
so sídlom Horné Bašty 8943/25, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. HUNDER s.r.o., so sídlom Drieňova
1, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 355 797, 2. MISTRAL ONE s.r.o., naposledy
so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 939 047
(vymazaný z Obchodného registra SR dňa 02.04.2025), 3. SATO 5 s.r.o., so sídlom Obchodná 39, 811
06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 994 878, 4. Wimer spol. s. r. o., so sídlom Račianska
155, 831 05 Bratislava, IČO: 36 858 412, 5. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B. O.,
právne zastúpenému: JUDr. Július Šefčík, advokát, so sídlom 9. mája 15, 917 02 Trnava, 6. Q. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. B. XXX, právne zastúpenému: Okenica & Co. s.r.o., so sídlom Pražská
11, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 866 512, 7. I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Y. XXX, právne zastúpenému: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, 8. I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX,
XXX XX P. J., právne zastúpenému: Advokátska kancelária LEGALION s.r.o., so sídlom Plynárenská 1,
821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 070 396, 9. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/
XX, XXX XX B. G., právne zastúpenému: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, so sídlom Farská 33, 949
01 Nitra, 10. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpenému: JUDr. Diana
Beresecká, advokátka, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, 11. CEMIS, s.r.o., so sídlom Pekárska 14/160,
917 01 Trnava, IČO: 44 605 170, právne zastúpenému: Advokátska kancelária SPÁL & Partners s.r.o.,
so sídlom Kapitulská 454/12, 917 01 Trnava, IČO: 54 252 601, 12. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX O. XXX, právne zastúpenému: JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka, so sídlom Štúrova 1409/17,
949 01 Nitra, 13. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. W. XXX, právne zastúpenému: JUDr.
Július Šefčík, advokát, so sídlom 9. mája 15, 917 02 Trnava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 28Cbi/2/2017 - 598 zo dňa 28.07.2022 v
spojení s opravným uznesením č. k. 28Cbi/2/2017 - 740 zo dňa 05.09.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 28Cbi/2/2017 - 598 zo dňa 28.07.2022
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28Cbi/2/2017 - 740 zo dňa 05.09.2023 v
napadnutom výroku I. až III. voči žalovaným 1., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 12. a 13. p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave konanie voči žalovanému 2. z a s t a v u j e .
III. Súd p r i z n á v a žalovaným 7., 9., 10. a 12. voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.
IV. Súd žalovaným 1., 3., 4., 5., 6., 8., 11. a 13. nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 4,
§ 58 ods. 2, ods. 3, § 59 ods. 1 - ods. 4, § 60 ods. 1 - ods. 3, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a § 9 ods. 1
a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu žalobcu, zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 28Cbi/2/2017 - 181 zo dňa 20.12.2019 a
žalovaným 1. - 13. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie následne
opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku v časti označenia žalovaných 1. - 3. postupom súladným
s § 224 CSP.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.01.2017
domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom v konkurze vedenom pod sp. zn.
36K/21/2015, a to Kúpnych zmlúv zo dňa 25.03.2015, 01.04.2015, 29.06.2015 a 29.06.2015, ako aj
vydania hnuteľných vecí správcovi, eventuálne vrátenie obvyklej kúpnej ceny do konkurznej podstaty.
Predmetnými zmluvami došlo k prevodom vlastníckeho práva k dopravným prostriedkom z úpadcu
na žalovaných 1. - 4. Úpadca prevádzkoval svoju činnosť až do konca mesiaca marec 2016, kedy
sa rozhodol previesť bezodplatne celý svoj obchodný majetok na občana Rumunska pred lehotou
podania daňového priznania. Do konkurzu si prihlásilo svoje pohľadávky celkovo desať veriteľov s
výškou pohľadávok 250.330,97 eur. Úpadca mal vo svojej evidencii 14 dopravných prostriedkov, ktoré
nasledujúci deň po prevode obchodného podielu v počte 13 ks boli prevedené na žalovaného 4. Podľa
ODI PZ SR nebola predložená písomná kúpna zmluva a podľa výpisov z účtu nedošlo ani k úhrade
kúpnej ceny. Posledný 14. kus úpadca opätovne bez písomnej kúpnej zmluvy a bez úhrady kúpnej ceny
previedol na žalovaného 1. Úpadca sa takto zbavil všetkého majetku, čím bol spôsobený úpadok úpadcu.
Žalovaný 4. následne 10 vozidiel previedol na žalovaného 2. a tieto sa do troch mesiacov dostali naspäť
k bývalému spoločníkovi úpadcu. Žalovaný 4. zvyšné 3 dopravné prostriedky previedol na žalovaného 3.
Ide pritom o právne úkony vykonané v prospech spriaznenej osoby (jednotlivé spoločnosti sú spriaznené
osoby cez osobu konateľa a spoločníka úpadcu - A. Z.). Jedná sa o ukracujúce práve úkony.
3. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že dňa 06.12.2019 bolo súdu doručené podanie
žalobcu - Zmena žaloby zo dňa 04.12.2019, v ktorom žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby v časti strán
sporu, v časti žalobného petitu a zároveň žiadal, aby súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby.
4. O návrhu na zmenu žaloby rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 28Cbi/2/2017 - 177 zo dňa
20.12.2019 a v časti zmeny strán sporu rozhodol tak, že pripustil, aby do konania na strane žalovaných
pristúpili ako nasledujúci žalovaní: žalovaný 5. X. B., žalovaný 6. Q. S., žalovaný 7. I. S., žalovaný 8. I.
S., žalovaný 9. X. O., žalovaný 10. V. J., žalovaný 11. CEMIS, s.r.o., žalovaný 12. a žalovaný 13.
5. Predmetným uznesením vo vzťahu k návrhu na zmenu žalobného petitu pripustil jej zmenu tak, že
ďalej bude rozhodovať o žalobnom petite nasledovného znenia:
„Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 25.03.2015 medzi predávajúcim CONEX
tur, s.r.o. a kupujúcim Wimer, s.r.o. (predtým STROJE TRADE, s.r.o.) na hmotný majetok: 1. EČ: Z. AE
traktor STEYER 8100, 2. EČ: HC XXX BR TATRA 815, 3. EČ: HC XXX BT KIA Sportage nákladné,
4. EČ: HC XXX BT PEUGEOT Partner, 5. EČ: HC XXX BT FORD Transit, 6. EČ: HC XXX YD príves
WIOLA, 7. EČ: HC XXX YD príves BAGELA, 8. EČ: HC XXX YD príves AGADOS, 9. EČ: HC XXX BT
Tatra 815, 10. EČ: HC XXX BT HYUNDAI osobné, 11. EČ: HCZ XXX rýpadlo NEW HOLLAND, 12. EČ:
HC XXX BL žeriav TATRA 148, 13. EČ: HCZ XXX rýpadlo NEW HOLLAND.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 01.04.2015 medzi predávajúcim CONEX tur,
s.r.o. a kupujúcim HUNDER, s.r.o. na hmotný majetok: 14. EČ: BL XXX JJ MAZDA CX-5 osobné.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 29.06.2015 medzi predávajúcim Wimer, s.r.o.
(predtým STROJE TRADE, s.r.o.) a kupujúcim MISTRAL ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) na hmotný
majetok: 1. EČ: HC XXX AE traktor STEYER 8100, 2. EČ: HC XXX BR TATRA 815, 3. EČ: HC XXX BT
KIA Sportage nákladné, 4. EČ: HC XXX BT PEUGEOT Partner, 5. EČ: HC XXX BT FORD Transit, 6. EČ:
HC XXX YD príves WIOLA, 7. EČ: HC XXX YD príves BAGELA, 8. EČ: HC XXX YD príves AGADOS,
9. EČ: HC XXX BT Tatra 815, 10. EČ: HC XXX BT HYUNDAI osobné.

Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 29.06.2015 medzi predávajúcim Wimer, s.r.o.
(predtým STROJE TRADE, s.r.o.) a kupujúcim SATO 5, s.r.o. (predtým Smart project, s.r.o.) na hmotný
majetok: 11. EČ: HCZ XXX rýpadlo NEW HOLLAND, 12. EČ: HC XXX BL žeriav TATRA 148, 13. EČ:
HCZ XXX rýpadlo NEW HOLLAND.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 17.10.2017 medzi predávajúcim MISTRAL
ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) a kupujúcim X. na hmotný majetok: 1. EČ: HC XXX AE traktor
STEYER 8100.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 17.09.2019 medzi predávajúcim X. B. a
kupujúcim Q. S. na hmotný majetok: 1. EČ: HC XXX AE traktor STEYER 8100.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 06.12.2016 medzi predávajúcim MISTRAL
ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) a kupujúcim I. S. na hmotný majetok: 2. EČ: HC XXX BR TATRA 815.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 28.08.2018 medzi predávajúcim MISTRAL
ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) a kupujúcim I. S. na hmotný majetok: 3. EČ: HC XXX BT KIA
Sportage nákladné.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 18.03.2016 medzi predávajúcim MISTRAL
ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) a kupujúcim X. O. na hmotný majetok: 4. EČ: HC XXX BT PEUGEOT
Partner, 5. EČ: HC XXX BT FORD Transit.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 08.02.2016 medzi predávajúcim MISTRAL
ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) a kupujúcim X. S. na hmotný majetok: 10. EČ: HC XXX BT HYUNDAI
osobné.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 09.03.2016 medzi predávajúcim SATO 5,
s.r.o. (predtým Smart project, s.r.o.) a kupujúcim X. O. na hmotný majetok: 11. EČ: HCZ XXX rýpadlo
NEW HOLLAND, 12. EČ: HC XXX BL žeriav TATRA 148, 13. EČ: HCZ XXX rýpadlo NEW HOLLAND.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 30.03.2016 medzi predávajúcim MISTRAL
ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) a kupujúcim V. J. na hmotný majetok: 6. EČ: HC XXX YD príves
WIOLA.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 30.11.2018 medzi predávajúcim MISTRAL
ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) a kupujúcim CEMIS, s.r.o. na hmotný majetok: 7. EČ: HC XXX YD
príves BAGELA.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 13.07.2016 medzi predávajúcim MISTRAL
ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) a kupujúcim A. Z. na hmotný majetok: 8. EČ: HC XXX YD príves
AGADOS.
Kúpna zmluva na prevod dopravných prostriedkov zo dňa 01.08.2016 medzi predávajúcim MISTRAL
ONE, s.r.o. (predtým MARVA, s.r.o.) a kupujúcim A. Z. na hmotný majetok: 14. EČ: BL XXX JJ MAZDA
CX-5 osobné.
Kúpne zmluvy sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné a kupujúci sú povinní alternatívne:
- vydať veci správcovi a v prípade nemožnosti ich vydania a vrátenia do konkurznej podstaty
- vrátiť do konkurznej podstaty kúpnu cenu ako cenu obvyklú, ktorú žalobca uplatňuje v takejto výške:
1. EČ: HC XXX AE traktor STEYER 8100 - 3.000,- eur, 2. EČ: HC XXX BR TATRA 815 - 2.500,- eur,
3. EČ: HC XXX BT KIA Sportage náklad. - 6.500,- eur, 4. EČ: HC XXX BT PEUGEOT Partn. - 5.500,eur, 5. EČ: HC XXX BT FORD Transit - 4.500,- eur, 6. EČ: HC XXX YD príves WIOLA - 2.700,- eur,
7. EČ: HC XXX YD príves BAGELA - 2.500,- eur, 8. EČ: HC XXX YD príves AGADOS - 950,- eur, 9.
EČ: HC XXX BT Tatra 815 - 2.500,- eur, 10. EČ: HC XXX BT HYUNDAI - 9.000,- eur, 11. EČ: HCZ XXX
rýpadlo NEW HOLLAND - 75.000,- eur, 12. EČ: HC XXX BL žeriav TATRA 148 - 2.500,- eur, 13. EČ:
HCZ XXX rýpadlo NEW HOLLAND - 75.000,- eur, 14. EČ: BL XXX JJ MAZDA CX-5 - 18.000,- eur, spolu
v sume 210.150,- eur.
6. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 36K/21/2015 zo dňa 13.01.2016 rozhodol o vyhlásení
konkurzu na majetok dlžníka CONEX tur, spol. s r.o. (predtým HUTERA, spol. s r.o.) a ustanovil do
funkcie správcu JUDr. Stanislava Volára. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 11/2016
dňa 19.01.2016.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že nakoľko žalobca právo odporovať neuplatnil vo
vzťahu k žalovaným 7., 9., 10., 12. a 13. na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, toto právo
mu zaniklo, a preto súd prvej inštancie žalobu voči žalovaným 7., 9., 10., 12. a 13. zamietol (uplynutie
prekluzívnej lehoty).

8. Podľa súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu ukrátenia
veriteľov danými právnymi úkonmi. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 07.03.2016 uzatvoril
prihlášky veriteľov úpadcu, pričom pohľadávky do konkurzu prihlásilo celkom 10 veriteľov s prihlásenou
sumou pohľadávok 250.330,97 eur, pričom nedošlo k ich popretiu, a teda predstavujú záväzky
úpadcu. Žalobca však neoznačil konkrétnych veriteľov s konkrétnymi pohľadávkami v deň uskutočnenia
odporovateľných právnych úkonov, ktoré mali byť ukrátené, neuviedol stav majetku k momentu účinnosti
odporovateľných právnych úkonov a jeho vyjadrenie o ukrátení veriteľov bez akýchkoľvek dôkazov v
tomto smere je neurčité, nedostatočné a nepreukázané.
9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie
neúčinnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZoKR a zvýhodňujúceho právneho
úkonu podľa § 59 ZoKR, je okrem iného aj to, že právny úkon spôsobil úpadok úpadcu alebo bol urobený
počas úpadku úpadcu, pričom právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku úpadku úpadcu v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu.
Keďže motorové vozidlá STEYER 8100, TATRA 815, KIA Sportage, Peugeot Partner, Ford Transit,
WIOLA BB2, Bagela, AGADOS Handy, Hunday Matrix, NEW HOLLAND, Tatra 148, boli prevedené na
spoločnosť STROJE TRADE s.r.o. (teraz Wimer s.r.o.), ktorá nebola osobou spriaznenou s dlžníkom, a
teda uvedené právne úkony neboli urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, dôkazné bremeno
o tom, že napádané právne úkony, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k uvedeným motorovým
vozidlám, spôsobili úpadok dlžníka alebo boli urobené počas úpadku dlžníka, bolo na žalobcovi. Žalobca
v žalobe iba konštatoval, že tieto právne úkony spôsobili úpadok dlžníka, pričom uvedené vyjadrenie je
všeobecné a neopiera sa o žiadne fakty a dôkazy. Súd preto nemohol uvedené právne úkony považovať
za právne úkony, ktoré spôsobili úpadok dlžníka bez toho, aby bol stav úpadku spoľahlivo zistený a
najmä preukázaný.
10. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 62 ods. 4 ZoKR, v zmysle ktorého, ak sa
odporovacie právo uplatňuje voči niekoľkým subjektom v rade (právnym predchodcom), vyžaduje sa,
aby sa uplatnilo proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo
od dlžníka, pričom všetky tieto osoby v prípadnom súdnom konaní tvoria nútené procesné spoločenstvo,
čo znamená, že správca musí uplatniť odporovateľnosť proti všetkým subjektom, ktoré majú pasívnu
vecnú legitimáciu. Z vyjadrení žalovaných 5., 8., 9. a 10. mal súd prvej inštancie preukázané, že ani
táto podmienka nebola splnená. Žalovaný 5. motorové vozidlo - traktor STEYER 8100 nenadobudol od
spoločnosti MARVA s.r.o., ale od V. J. za kúpnu cenu 7.000,- eur a následne ho predal žalovanému
6. za 3.000,- eur, pričom na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení predložil osvedčenie o evidencii
predmetného motorového vozidla, z ktorého vyplýva, že ku dňu 04.07.2017 bol ako vlastník vozidla
evidovaný V. J., a teda žalobca mal uplatniť odporovacie právo aj vo vzťahu k uvedenej osobe. Rovnako
žalovaný 5. motorové vozidlo KIA SPORTAGE nenadobudol od spoločnosti MISTRAL ONE, s.r.o.
(predtým MARVA, s.r.o.), ale od predchádzajúceho vlastníka motorového vozidla X. Y. za kúpnu cenu
3.500,- eur a ako dôkaz predložil čestné vyhlásenie X. Y. zo dňa 09.01.2020, z ktorého vyplýva, že
predmetné motorové vozidlo nadobudol na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy od Y. Y.. Žalobca
mal preto uplatniť odporovacie právo aj vo vzťahu k X. Y. a Y. Y.. Z listinných dôkazov predložených
žalovaným 9. (faktúry č. 160101009 a č. 150112025 - č. l. 411-412 spisu) súd zistil, že žalovaný
9. nenadobudol pracovné stroje zn. NEW HOLLAND od spoločnosti SATO 5, s.r.o. (predtým Smart
project, s.r.o.), ale od spoločnosti Energetické systémy s.r.o., pričom za pracovný stroj NEW HOLLAND,
VIN: FNHB100BNBHH03367, zaplatil kúpnu cenu 45.600,- eur a za pracovný stroj NEW HOLLAND,
VIN: NAHH00421, kúpnu cenu 50.400,- eur. Zároveň z vyjadrenia žalovaného 9. ohľadom vozidiel
značky PEUGEOT PARTNER a FORD TRANZIT vyplýva, že tieto nadobudol od pôvodného vlastníka
V. Z., ktorý mu motorové vozidlo zn. PEUGEOT PARTNER predal za sumu 1.000,- eur a FORD
TRANZIT za sumu 1.500,- eur. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca účinne nepoprel, a preto ich súd
považoval za nesporné. V tomto prípade tak žalobca mal uplatniť odporovateľnosť aj vo vzťahu k
právnym predchodcom žalovaného 9., t. j. voči spoločnosti Energetické systémy s.r.o. a osobe V. Z..
V neposlednom rade žalovaný 10. poukázal na skutočnosť, že prívesný vozík WIOLA kúpil za riadnu
trhovú cenu vo výške 2.500,- eur od pôvodného vlastníka, ktorým nebol úpadca a keďže žalobca ani v
tomto prípade nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného 10., je potrebné ich považovať za nesporné, a teda
žalobca mal uplatniť odporovacie právo aj voči právnemu predchodcovi žalovaného 10. ako vlastníkovi
predmetného motorového vozidla.

11. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou HUNDER s.r.o. (žalovaným 1.)
ako kupujúcim dňa 01.04.2015, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu zn. MAZDA CX-5. Z predložených listinných dôkazov, a to najmä z evidenčnej karty vozidla
(č. l. 225), Zmluvy o prevode Leasingovej zmluvy č. LZC/13/81006 (č. l. 229-230) a Kúpnej zmluvy
o predčasnom odkúpení predmetu leasingu, mal súd preukázané, že úpadca nebol vlastníkom
predmetného vozidla, ale iba nájomcom na základe leasingovej zmluvy, pričom vlastníkom vozidla
bola spoločnosť Creditum Slovakia, a.s., ktorá následne Zmluvou o prevode Leasingovej zmluvy č.
LZC/13/81006 zo dňa 24.03.2015 odsúhlasila zmenu nájomcu a novým nájomcom sa stal žalovaný
1., ktorý predmetné vozidlo odkúpil. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že zmluva medzi úpadcom ako
predávajúcim a žalovaným 1. ako kupujúcim zo dňa 01.04.2015 nikdy nebola uzavretá a ani nemohla byť,
keďže úpadca nikdy nebol vlastníkom predmetného vozidla a žaloba je teda aj v tejto časti nedôvodná.
12. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k žalovaným 5.,
6., 7., 8., 9., 10. a 13. (ako ďalším subjektom v rade nadobúdateľov predmetných motorových vozidiel)
nepreukázal splnenie aspoň jednej z podmienok podľa ustanovenia § 62 ods. 2 ZoKR, a teda, že
by im v čase nadobudnutia predmetných motorových vozidiel boli alebo museli byť známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva alebo, že by vlastnícke
právo k predmetným motorovým vozidlám nadobudli bezodplatne alebo, že by sa v ich prípade jednalo
o osoby spriaznené s dlžníkom.
13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
naplnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov, ktorými malo dôjsť k prevodom
predmetných motorových vozidiel na žalovaných 1. - 13., a preto žalobu žalobcu aj vo vzťahu k
žalovaným 1., 2., 3., 4., 5., 6., 8. a 11. zamietol (vo vzťahu k žalovaným 7., 9., 10., 12. a 13. bola
zamietnutá z dôvodu jej oneskoreného podania).
14. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Podľa žalobcu je bez pochybností, že celý majetok úpadcu bol dňa
24.03.2015 prevedený na prvého bieleho koňa (rumunský občan D. D.), následne opäť bezodplatne na
druhého bieleho koňa - spoločnosť STROJE TRADE s.r.o.. Výnimku tvoril len jeden dopravný prostriedok
z leasingu. Druhý biely kôň nehnuteľnosti previedol na právnické osoby spriaznené s manželmi Z.
(MARVA, s.r.o., resp. Smart project, s.r.o.). Oba prevody boli realizované za jediným účelom - spätné
vrátenie majetku manželom Z.. Simulácia pri právnom úkone predstavuje rozpor medzi vôľou a prejavom
a takýto úkon sa považuje za absolútne neplatný. Z oboch prevodov na biele kone tak nemohli nastať
právne následky, a teda ako keby neexistovali.
15. Odvolateľ ďalej uviedol, že až následnými kúpnymi zmluvami nastali podmienky odporovateľnosti
právnych úkonov. Následne sa manželia Z. zbavili majetku prevodmi zo spoločnosti MARVA, s.r.o.
a zo spoločnosti Smart project, s.r.o., na ostatných žalovaných v tomto spore. Žalobca opakovane
požadoval od ODI PZ SR Galanta údaje o majetku. Iný spôsob zistenia majetku neexistuje. Žalobca
tiež žiadal konkurzný súd o predvedenie štatutárnych zástupcov na podanie vysvetlení a objasnení
ich protiprávneho konania, avšak bez odozvy. Aj konajúci súd to ignoroval a výsluchy štatutárov
neuskutočnil, resp. konal v ich neprítomnosti. Ku dňu podania žaloby mal informácie o štyroch
žalovaných, založil tiež zoznam spriaznených osôb úpadcu, účtovnú závierku ku dňu prevodu majetku,
zmluvu o prevode majetku, zoznam majetku pri prevode majetku, zoznam uznaných veriteľov a zoznam
pohľadávok, obe rovnako pri prevode majetku.
16. V podanom odvolaní odvolateľ tiež poukazuje na skutočnosť, že návrh na zmenu žaloby podal
z dôvodu, že od podania žaloby uplynuli tri roky bez vytýčenia pojednávania a došlo k podstatným
zmenám, keďže bol odkázaný iba na údaje poskytované PZ SR. Pokiaľ ide o oneskorenosť podanej
žaloby vo vzťahu k žalovaným 7., 9., 10. a 13., žalobca nemohol vedieť, že Z. medzitým uzatvorili ďalšie
kúpne zmluvy s uvedenými žalovanými, avšak podmienka odporovateľnosti nastala už 31.03.2015.
Vzhľadom na informácie poskytnuté PZ SR nemohol v čase podania žaloby vedieť o následných kúpnych
zmluvách. Odvolateľ nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní podmienok ZoKR v
prípade žalovaných 5., 6., 7., 8., 9., 10. a 13., nakoľko bolo verejne známe, že úpadca je insolventný a že
voči nemu začalo konanie. Celý majetok úpadcu bol na neznámeho Rumuna prevedený dňa 24.03.2015

a uvedená skutočnosť bola založená do Zbierky listín Okresného súdu Trnava, teda každý žalovaný si
mohol tieto skutočnosti overiť a neoperovať dobromyseľnosťou.
17. V neposlednom rade žalobca vidí nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie v otázke preukázania
ukrátenia veriteľov. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že dôkazné bremeno v tomto
prípade nesie správca. Súdna prax uvádza, že dôkazné bremeno v prípade, ak sa jedná o osobu
spriaznenú, dôkazné bremeno nesie táto osoba a nie správca. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že
neoznačil konkrétnych veriteľov a neuviedol stav majetku úpadcu k momentu účinnosti odporovateľnosti.
Uvedenému tvrdeniu súdu odporujú listinné dôkazy predložené žalobcom, a to prílohy žaloby č. 10 a
č. 11. Ak mal súd pochybnosti, mal vyzvať žalobcu na doplnenie podania. Záverom navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1., 3., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 12., 13.
19. Žalovaný 1. a žalovaný 3. sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili a uviedli, že v podanom odvolaní
absentuje konkretizácia dôvodov, nevykonaných dôkazov, najmä, ak žalovaní 1. a 3. žiadne zo strany
žalobcu neevidovali. Pridržiavajú sa svojich vyjadrení a napadnutý rozsudok navrhujú potvrdiť.
20. Žalovaný 6. sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že sa ho týka iba časť prevodu vozidla
traktor Steyer 8100. Žalovaný 6. sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením. Žalobca
nepreukázal, že právne úkony, ktorými došlo k prevodu traktora, spôsobili úpadok úpadcu a ani, že by
došlo k ukráteniu niektorého z veriteľov. Žalobca neuplatnil odporovacie právo v súlade s § 62 ods. 4
ZoKR. Žalovaný 6. nadobudol traktor od žalovaného 5., ten ho však nadobudol od V. J., ktorý však ako
žalovaný označený nebol, nakoľko sa jedná o nútené procesné spoločenstvo. Žalovaný 6. bol v danom
prípade dobromyseľný. Napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť.
21. Žalovaný 7. sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že rozsudok považuje za vecne
správny a zákonný. Súd správne uviedol, že v čase podania žaloby bol žalovaný 7. zapísaný ako vlastník
motorového vozidla, a preto mal byť uvedený už v podanej žalobe. Žalovaný 7. sa so závermi súdu
stotožňuje, pričom poukazuje na skutočnosť, že bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľný, čo
dokazovalo aj osvedčenie v evidencii a technický preukaz vozidla. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému 7. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. Žalovaný 8. sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za
nezrozumiteľné. Nie je možné úplne zistiť, čím vlastne odvolanie odôvodňuje. Javí sa, že ponechal
na odvolací súd, aby si z neho vyabstrahoval. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením odvolateľa, že
nemá dôkazné bremeno na preukázanie ukrátenia veriteľov. Nie je možné, aby len podal žalobu a aby
žalovaní dokazovali majetkové pomery úpadcu, či zmluvné vzťahy. Ide o absolútny a arbitrárny výklad.
Žalobca si zrejme pomýlil dôkazné bremeno ohľadne preukazovania úmyslu veriteľa ukrátiť. Žalobca
zároveň neuviedol také tvrdenia a ani neuniesol dôkazné bremeno, aby bolo možné určiť, o akú skutkovú
podstatu odporovateľných právnych úkonov ide, a ktorá skutková podstata mala byť naplnená. Žalobu
nepodal vo vzťahu k všetkým právnym predchodcom žalovaného 2., ktorý vozidlo nadobudol od X. Y.,
ktorý nie je účastníkom konania. Žalovaný 8. navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
23. Žalovaný 9. a žalovaný 10. sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili a uviedli, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané oneskorené podanie žaloby vo vzťahu k žalovaným 9. a 10. Žalovaní
boli v čase podania žaloby vlastníkmi hmotného majetku, napriek tomu správca žalobu voči ním rozšíril
až 06.12.2019. Lehota na podanie odporovacej žaloby voči žalovaným 9. a 10. uplynula 20.01.2017.
Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že mu boli podklady z ODI OR PZ Galanta zasielané len priebežne.
Zároveň žalovaný 9. nadobudol rýpadlo od vlastníka Energetické systémy, s.r.o. a žeriav od obchodnej
spoločnosti MARVA SK, s.r.o.. Vozidlá Peugeot a Ford tranzit nadobudol od V. Z.. Rovnako žalovaný
10. vozík nekúpil od úpadcu. Teda žalobca nepreukázal, že úpadca bol vlastníkom týchto vozidiel,
nepreukázal ani nástupníctvo vlastníkov a porušil ustanovenie § 57 ods. 4 ZoKR. Žalovaní 9. a 10. nie
sú ani spriaznenými osobami s úpadcom. Navrhujú preto, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne
správny a žalovanému 9. a žalovanému 10. priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
24. Žalovaný 12. sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že úpadca nikdy nebol vlastníkom
vozidla Mazda CX 5, zmluvou zo dňa 24.03.2015 došlo iba k prevodu záväzkov z leasingovej

zmluvy, vlastníkom bola spoločnosť Creditum Slovakia, a.s.. Úpadca nikdy nebol vlastníkom tohto
vozidla. Podanou žalobou si žalobca uplatňoval neúčinnosť voči osobe, ktorá nebola vlastníkom a voči
žalovanému 12. ako vlastníkovi vozidla v čase podania žaloby, bola žaloba podaná až v roku 2019, hoci
právo odporovať právnemu úkonu voči žalovanému 12. zaniklo už 20.01.2017. Rovnako aj v prípade
prívesu AGADOS bol žalovaný 12. jeho vlastníkom už v čase podania žaloby, hoci žaloba bola podaná
voči nemu až 06.12.2019. Žalovaný 12. sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a
navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
25. Žalovaný 5. a žalovaný 13. sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili a uviedli, že súd vec správne
posúdil, poučil žalobcu a každý zo žalovaných sa vyjadril jasne a právne. Súd tak vyriekol logický a
právne podložený rozsudok, ktorým zamietol žalobu žalobcu. Odvolaciemu súdu navrhujú, aby rozsudok
potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
26. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniam žalovaných 1., 3., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 12. a 13. a uviedol,
že ich považuje za účelové a iba ako uplatnenia si právneho úkonu advokáta. Žalovaní sa mýlia,
že lehota na podanie žaloby uplynula 20.01.2017, nakoľko uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v
Obchodnom vestníku zverejnené dňa 19.01.2016, t. j. lehota na podanie žaloby začína plynúť až
21.01.2016. Predloženie podkladov od OR PZ je verejnou listinou a jej dôkazná sila je vyššia, t. j.
žalovaní mylne uvádzajú, že je to vec neadekvátna a nedôvodná. Žalobca nikdy netvrdil, že veci
nadobudli bezodplatne. Bezodplatný bol len prvý prevod. Správca preukazuje ukrátenie veriteľov
zoznamom uznaných pohľadávok. Uvádzanie dobromyseľnosti žalovanými považuje žalobca iba za
ospravedlňovanie nedôslednosti pri uzatváraní zmlúv.
27. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli predložené.
28. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
29. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že z výpisu z Obchodného registra SR zistil, že obchodná
spoločnosť MISTRAL ONE, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava - mestská
časť Rača, IČO: 45 939 047, bola dňom 02.04.2025 vymazaná z obchodného registra z dôvodu podľa
§ 61n ods. 6 Exekučného poriadku.
30. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
31. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
32. Jednou z podmienok konania je i spôsobilosť byť stranou sporu (procesná spôsobilosť), ktorú podľa
§ 61 CSP má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
33. Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom
výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
34. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
35. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
36. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Odvolací súd mal za preukázané, že žalovaný 2. bol v priebehu konania vymazaný z obchodného
registra, teda zanikol (§ 20a Občianskeho zákonníka), čím stratil nielen právnu subjektivitu, ale i
procesnú spôsobilosť byť stranou v konaní v zmysle § 61 CSP. Pretože ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nie je možné odstrániť, odvolací súd v zmysle § 161 ods. 2 a § 64 CSP a s poukazom na
znenie vyššie citovaných zákonných ustanovení konanie voči žalovanému 2. zastavil tak, ako je uvedené
vo výroku II. rozhodnutia odvolacieho súdu.
38. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
39. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
40. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k
právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.
Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza
nasledovné.
41. Na presadzovanie práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov je v právnom poriadku
zakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa
majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie
pohľadávky. Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného
konania, zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne
rozdelia medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post, t. j. možnosť odporovania
právnemu úkonu, je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky
odporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa
(odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky
veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka).
42. Odvolací súd uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie
majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z
majetku dlžníka, pričom, ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka
uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
jeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv.
ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.
43. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS a
súdov SR 3/2016, z ktorého o. i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať,
že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka,
ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom
každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také
zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním
odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po
účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej
strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak
zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v
čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých
týchto skutočnostiach je na správcovi.
44. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo
dňa 27.03.2024, z ktorého o. i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný
v § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného

právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z
pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase,
kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie
niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej
z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.
45. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020 zo dňa 29.10.2020 vyplýva, že:
K naplneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZoKR nestačí len poukazovanie
na účtovnú evidenciu - závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť
preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred vykonaním napadaného právneho úkonu a porovnaním
stavu majetku po účinnosti odporovateľného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky
veriteľov.
46. Krajský súd v Bratislave vo svojom inom rozhodnutí sp. zn. 3CoKR/70/2022 zo dňa 28.02.2024 prijal
nasledujúce závery: Ustálená rozhodovacia prax odvolacích súdov, ako aj dovolacieho súdu, už dala
odpoveď, že dôkazné bremeno preukázania naplnenia podmienky odporovaného úkonu podľa § 57 ods.
4 ZoKR zaťažuje žalobcu. Nie každý odplatný právny úkon, ktorým dôjde k prevodu majetku, má povahu
ukracujúceho úkonu. Samotný prevod majetku znamená len zmenu jeho formy (z vlastníctva veci na
spravidla peňažné plnenie). I v prípade, ak by konkrétnym právnym úkonom došlo k zmenšeniu hodnoty
majetku dlžníka (napr. z dôvodu prevodu za nižšiu cenu), táto skutočnosť sama o sebe nevyvoláva
následok ukracujúceho úkonu, pokiaľ dlžník disponuje dostatkom iného majetku, z ktorého by bol
spôsobilý uspokojiť pohľadávky svojich konkurzných veriteľov, existujúce a splatné v čase vykonania
účinkov napádaného právneho úkonu. Podstatné je posúdenie, či majetok, ktorý úpadcovi po vykonaní
odporovaného úkonu zostal, by vzhľadom na jeho reálnu (trhovú, realizovateľnú) hodnotu v danom
čase postačoval na úhradu v tom čase existujúcich splatných pohľadávok tých veriteľov, ktorí ich
neskôr prihlásili v konkurze vedenom voči úpadcovi alebo, či došlo k jeho zmenšeniu v takej miere,
že by takého uspokojenie možné nebolo. V prípade nepreukázania naplnenia podmienky ukracujúceho
právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR nie je daný dôvod skúmať a viesť ďalšie dokazovanie
ohľadne naplnenia žalobcom vymedzeného právneho dôvodu odporovania právnemu úkonu dlžníka.
Nenaplnenie podmienky § 57 ods. 4 ZoKR je dôvodom na zamietnutie žaloby, ako správne konštatoval
súd prvej inštancie. V postupnosti zákonom vymedzených všeobecných podmienok (§ 57 ods. 2, 4
ZoKR) a osobitných podmienok odporovateľnosti (definovaných jednotlivými odporovacími dôvodmi),
je opodstatnené prijať záver, že pokiaľ žalobca nepreukáže naplnenie základných všeobecných
podmienok, niet dôvodu zisťovať a dokazovať splnenie osobitných podmienok, ktorými v žalobe vymedzil
právny dôvod odporovateľnosti. Pri absencii (nenaplnení) zákonnej podmienky vyžadovanej § 57 ods.
4 ZoKR, skúmanie ďalších hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti, ani vykonávanie ďalšieho
dokazovania dôvodnosti podanej žaloby, nie je potrebné.
47. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/4/2023 zo dňa 20.08.2024 tiež vyplýva, že:
Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút slúžiaci na ochranu veriteľov a jeho základným
predpokladom je ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov. Podľa § 57 ods. 4 veta
prvá ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Povinnosťou strany odporujúcej
právnemu úkonu je preukázať v konaní, že došlo k ukráteniu pohľadávky čo i len jedného veriteľa, a
teda preukázanie toho, že sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký
majetok ostane na uspokojenie pohľadávky. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp.
veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde
len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak
majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa. Pokiaľ
nebolo v konaní preukázané (dôkazným bremenom na strane žalujúceho správcu unesené), že právnymi
úkonmi, ktorým žalobca odporuje, došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, nie je potrebné
skúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, keďže nebol splnený
jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti, pričom všeobecné, ako aj osobitné
podmienky odporovateľnosti musia byť naplnené kumulatívne. Takúto argumentáciu možno považovať
za dostatočnú a preskúmateľnú, ktorá nejaví známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti.
48. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025, z ktorého je zrejmé, že: Záver odvolacieho súdu, podľa ktorého

žalobca v sporovom konaní nepreukázal, že by odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu
veriteľov dlžníka, je pre rozhodnutia súdov nižších inštancií vo veci samej kľúčový. Všetky ďalšie
úvahy súdov nižších inštancií, v ktorých sa zaoberali naplnením osobitných podmienok odporovateľnosti
ukracujúcich právnych úkonov podľa § 60 ZoKR alebo vzájomnými vzťahmi žalovaných s poukazom
na § 62 ods. 2 písm. c) ZoKR, je potrebné považovať za nadbytočné, keďže prieskum týchto ďalších
podmienok mohol logicky prichádzať do úvahy až vtedy, ak by bolo v konaní skutkovo ustálené, že
odporovanými právnymi úkonmi skutočne k ukráteniu veriteľov úpadcu v čase prevodu majetku došlo.
Súd v konaní o žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu podanej s poukazom na § 57 a § 60
ZoKR nemôže rozhodnúť o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu v súlade s § 57 ods. 4 ZoKR
bez toho, aby mal preukázané, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky niektorého z
veriteľov dlžníka. Úspešnosť odporovacej žaloby vždy závisí od toho, či sa majetok dlžníka zmenšil, v
akom rozsahu a aký majetok ostane dlžníkovi na uspokojenie pohľadávky (porovnaj ĎURICA, M. § 57
[Právo odporovať právnemu úkonu]. In: ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2021, s. 501-526).
49. Ďalej z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025 vyplýva, že:
Samotné uvedenie dôvodov, pre ktoré žalobca nebol spôsobilý uniesť dôkazné bremeno, ho nemôže
zbaviť procesnej zodpovednosti za splnenie dôkaznej povinnosti, resp. preniesť dôkazné bremeno
ohľadne dokazovanej skutočnosti na protistranu. CSP je ovládané prejednacou zásadou, v súlade
s ktorou je úspech procesnej strany definovaný povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (k tomu porovnaj I.
ÚS 24/2019). V súlade s prejednacou zásadou, zásadou kontradiktórnosti konania a koncentračnou
zásadou, je preukazovanie skutkových tvrdení v sporovom konaní prostredníctvom návrhov na
vykonanie dokazovania predovšetkým zodpovednosťou strán sporu (pozri § 185 a nasl. CSP).
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z tvrdení alebo dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) v opačnom procesnom
postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť
(pozri III. ÚS 415/2022). V prejednávanej veci na nesplnenie dôkaznej povinnosti doplatil žalobca, keď
tvrdenia smerujúce k ospravedlneniu tejto procesnej situácie nie sú spôsobilé tento skutkový záver
zmeniť.
50. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2024 zo dňa 25.11.2025 je
tiež zrejmé, že: Úlohou súdov nižších inštancií v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je
poskytovať žalobcovi odporúčania ohľadne toho, akým spôsobom mal správca získať údaje potrebné
pre úspech podanej žaloby a preukázať tak ukrátenie pohľadávok veriteľov. Správca je podľa zákona
č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych
predpisov odborne spôsobilou osobou, ktorá má ovládať ZoKR a z neho plynúce oprávnenia voči
úpadcovi a iným subjektom slúžiace na zabezpečenie zistenia majetku dlžníka. Pripísanie faktickej
zodpovednosti za dôkaznú núdzu konkrétnemu subjektu odlišnému od žalobcu nie je v tomto prípade
dôvodom na určenie neúčinnosti odporovaných právnych úkonov, nakoľko bez ohľadu na to, kto nesie
faktickú zodpovednosť za dôkaznú núdzu v prejednávanej veci, pre toto konanie je rozhodujúce, že
ukrátenie veriteľa nebolo v prejednávanej veci preukázané, čo predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby
o určenie neúčinnosti právneho úkonu.
51. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bola otázka ukrátenia uspokojenia veriteľov úpadcu.
Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho právnym
záverom, keď žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR a nepreukázal
existenciu právnych úkonov bez primeraného protiplnenia. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať,
že označené právne úkony úpadcu (kúpne zmluvy) ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z v tom čase existujúcich splatných pohľadávok tých veriteľov, ktorí ich neskôr prihlásili
v konkurze vedenom voči úpadcovi a že nebolo možné v dôsledku daného právneho úkonu úpadcu
uspokojiť ich vôbec, resp. nebude možné uspokojiť takúto pohľadávku v prihlásenom rozsahu.
52. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca k ukráteniu v podanej žalobe uviedol, že podľa účtovnej závierky
zostavenej k 31.12.2014 bol úpadca vlastníkom majetku vo výške 1.546.564,- eur, z toho hnuteľné
veci v hodnote 498.519,- eur. Podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 24.03.2016 mali
byť prevedené pohľadávky v hodnote 704.948,42 eur, pričom správcom bolo zistené, že pohľadávky v
skutočnosti neexistujú. Ako ďalej správca uviedol, do konkurzu si prihlásilo pohľadávky celkovo desať

veriteľov s pohľadávkami v hodnote 250.330,97 eur. Iné tvrdenia k otázke ukrátenia správca ako žalobca
neuviedol.
53. V podanom odvolaní správca v súvislosti s ukrátením vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny
záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Názor o dôkaznej povinnosti správcu považuje
za nesprávny, a to aj s poukazom na súdnu prax, podľa ktorej dôkazné bremeno v prípade, že sa
jedná o osobu spriaznenú, nesie táto osoba a nie správca, príp. veriteľ. Pokiaľ súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku tvrdil, že žalobca neoznačil konkrétnych veriteľov a neuviedol stav majetku k
momentu účinnosti odporovateľnosti, tomu podľa odvolateľa odporujú prílohy žaloby č. 10 a č. 11.
54. Odvolací súd aj s poukazom na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uvádza, že žalobca
ako iniciátor sporu bol povinný preukázať splnenie podmienky podľa § 57 ods. 4 ZoKR a túto povinnosť
nie je možné preniesť na žalovaného. V konaní neboli žalobcom preukázané základné podmienky
odporovateľnosti právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR a súd za takýchto okolností nemal inú
možnosť ako zamietnuť žalobu.
55. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca na preukázanie ukrátenia predložil listinu označenú ako
„Zoznam pohľadávok ku dňu vyhlásenia konkurzu na dlžníka CONEX tur, s.r.o.“ (príloha č. 10 - č. l.
23 spisu). Z prílohy č. 10 vyplýva, že do konkurzu sa prihlásilo desať veriteľov, uvedený je tiež dátum
prihlášky, výška prihlásenej pohľadávky, údaj o zabezpečovacom práve a uznaná suma. Celkovo ide
o pohľadávky v sume 250.330,97 eur. Odvolací súd uvádza, že z uvedenej listiny nie je zrejmé, ktorý
z tam uvedených veriteľov bol veriteľom splatnej pohľadávky aj v čase právneho úkonu napadnutého
odporovateľnosťou. Takýto údaj zoznam neposkytuje. Uvedené vytýkal žalobcovi aj súd prvej inštancie,
ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal práve na skutočnosť, že správca ako žalobca
neuviedol konkrétnych veriteľov s konkrétnymi pohľadávkami v deň uskutočnenia odporovateľných
právnych úkonov. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie.
56. Ďalšia listina, ktorá podľa žalobcu preukazuje ukrátenie veriteľov, je „Kniha pohľadávok po partneroch
celkom“ (príloha č. 11 - č. l. 24 spisu). Z jej obsahu vyplýva zoznam pohľadávok spoločnosti HUTERA,
spol. s r.o. (t. j. úpadcu) k dátumu 17.03.2015, spolu v hodnote 704.948,42 eur. Ide o pohľadávky, o
ktorých žalobca v žalobe tvrdí, že nezistil ich existenciu.
57. Odvolací súd dopĺňa, že procesná zodpovednosť za nesplnenie všeobecnej podmienky pre
uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR je bez ohľadu na vzťah medzi
správcom a úpadcom vždy na strane žalobcu ako iniciátora konania o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, ktorý splnenie podmienok na podanie odporovacej žaloby tvrdí. V danom prípade ide o dôkazné
bremeno, ktoré zaťažuje žalobcu a toto nie je možné preniesť na stranu žalovaného. Podmienka
ukrátenia nie je preukázaná ani tvrdením správcu, že sa úpadca zbavil všetkého majetku, resp. že
existencia pohľadávok nebola správcom zistená, nakoľko podmienka ukrátenia sa vyhodnocuje vo
vzťahu k aktívam a pasívam úpadcu v čase účinnosti právneho úkonu. Údaje na takéto posúdenie v
konaní správca neposkytol, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Pre posudzovanie ukrátenia
zároveň nie je podstatná ani tá skutočnosť, či sa jednalo o pohľadávky uznané/zistené správcom, keď
zákon vyžaduje iba to, aby sa jednalo o pohľadávky existujúce v čase právneho úkonu a následne
prihlásené v konkurze.
58. Odvolací súd ďalej uvádza, že vzhľadom na absenciu preukázania, že by odporovanými právnymi
úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka, boli aj všetky ďalšie úvahy súdu prvej inštancie, v ktorých
sa zaoberal naplnením osobitných podmienok odporovateľnosti právnych úkonov bez primeraného
protiplnenia podľa § 58 ZoKR a vzájomnými vzťahmi žalovaných s poukazom na § 62 ZoKR, nadbytočné,
keďže prieskum týchto ďalších podmienok mohol logicky prichádzať do úvahy až vtedy, ak by bolo v
konaní skutkovo ustálené, že odporovanými právnymi úkonmi skutočne k ukráteniu veriteľov úpadcu
v čase prevodu majetku došlo, t. j. ak by bol splnený jeden zo základných zákonných predpokladov
odporovateľnosti. Iba v prípade, ak je splnená podmienka § 57 ods. 4 ZoKR, t. j. iba v prípade ukrátenia
veriteľov, je možné pristúpiť k skúmaniu jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti právnych
úkonov podľa § 58 - § 61 ZoKR. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že sa súd
prvej inštancie zaoberal aj uvedenými skutočnosťami, nespôsobuje to vecnú nesprávnosť napadnutého
rozsudku, keďže súd prvej inštancie správne konštatoval nesplnenie podmienky odporovateľnosti ukrátenia veriteľov. Závery súdu prvej inštancie však boli aj v tomto prípade správne, ako aj v otázke

preklúzie podanej žaloby vo vzťahu k žalovaným 7., 9., 10., 12. a 13. a žalobcom uvádzané odvolacie
námietky k týmto skutočnostiam nie sú dôvodné.
59. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil,
ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku I. napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. až III. v spojení s opravným
uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, a to vo vzťahu k žalovaným
1., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 12. a 13.
60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že titulom úspechu ich náhradu priznal žalovaným 7.,
9., 10. a 12. voči žalobcovi, a to v rozsahu 100 %. Nakoľko sa jedná o žalovaných, ktorí boli v odvolacom
konaní úspešní, trovy im vznikli a tieto si riadne uplatnili. V prípade žalovaných 1., 3., 4., 5., 6., 8., 11. a
13. týmto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli (žalovaní 1., 3., 4.), resp. tieto si v konaní neuplatnili (žalovaní 6., 8., 11.
a 13.). Záverom odvolací súd v krátkosti uvádza, že o trovách odvolacieho konania žalovaného 2. s
ohľadom na jeho zánik bez právneho nástupcu už nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).