{"guid": "d04fa21a-5af2-4e9d-a15a-9a7e5cf33419:9a9862d9-64c9-4b3f-94c5-800c5ba3a6be", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1726200702.1", "spisova_znacka": "16Co/92/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/92/2026 z 7. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. augusta 2026, sp. zn. 16Co/92/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1726200702.1", "identifikacne_cislo": "1726200702", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2026-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "§ 324 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326.odsek-1", "nazov": "§ 326 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-326"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "nazov": "§ 329 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-326", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-329"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a9862d9-64c9-4b3f-94c5-800c5ba3a6be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1726200702.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1726200702.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1726200702.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/92/2026\n1726200702\n07. 08. 2026\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2026:1726200702.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v právnej veci navrhovateľa: P.. E. X., Z.. XX.XX.XXXX,\nI. XX, Q., proti odporkyni F.. P. Č., Z.. XX.X.XXXX, K. X, Q., o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 36C/14/2026-124,\nzo dňa 2.4.2026, v spojení s opravným uznesením toho istého súdu č. k. 36C/14/2026-217, zo dňa\n21.5.2026, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í\nzamieta.\n\ntak, že návrh\n\nII. Odporkyni priznáva proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil odporkyni povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v okrese Q., obci Q., katastrálnom území Q., zapísaných na LV č. XXXX parcela\nregistra „. a to parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 426 m2, parcela registra\n„. parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 106 m2 a rodinný dom so súpisným\nčíslom XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX navrhovateľom a tiež zdržať sa všetkých krokov, ktoré\nby mu bránili v užívaní nehnuteľností a to do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde\nPezinok pod sp. zn. 9C/5/2026; navrhovateľovi priznal voči odporkyni nárok na náhradu trov súdneho\nkonania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu 24.2.2026 navrhovateľ\nžiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese\nQ., obci Q., katastrálnom území Q., zapísaných na LV č. XXXX parcela registra „., parcelné č. XXXX/\nXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 426 m2, parcela registra „., parcelné č. XXXX/XX, zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 106 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č.\nXXXX/XX navrhovateľom a tiež zdržať sa všetkých krokov, ktoré by mu bránili v užívaní nehnuteľností,\na to do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/5/2026.\nNávrh odôvodnil tým, že pod spisovou značkou 9C/5/2026 je na Okresnom súde Pezinok vedené\nkonanie o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, kde sa P.. I. X. domáha určenia,\nže nehnuteľnosti sú v jej vlastníctve, napriek zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech\nF.. P. Č. v katastri nehnuteľností. P.. I. X. previedla kúpnou zmluvou zo 6.6.2017 vlastnícke právo k\nnehnuteľnostiam na P.. F. A., E..F.. T. P.. B. A.. Následne manželia A. previedIi nehnuteľnosti kúpnou\nzmluvou z 8.12.2021 na odporkyňu. Navrhovateľ a P.. I. X. majú za to, že vlastníkom nehnuteľností\nje P.. I. X., pretože vyššie uvedené prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam boli vykonané na\nzáklade absolútne neplatných právnych úkonov. P.. I. X.H., ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, dala\nnavrhovateľovi nehnuteľnosti do bezplatného užívania. Odporkyňa nerešpektuje právo navrhovateľa\nužívať nehnuteľnosti a má v úmysle ho vylúčiť z užívania nehnuteľností. Kúpna zmluva predstavovala\nposkytnutie pôžičky P.. F. A. navrhovateľovi vo výške 260.000 eur (v kúpnej zmluve 1 táto pôžička\npredstavuje kúpnu cenu) a zabezpečenie záväzku (pôžičky) navrhovateľa voči P.. F. A. (zabezpečovací\n\nprevod práva k nehnuteľnostiam podľa § 553 OZ). De iure je kúpna zmluva simulovaným právnym\núkonom (fingovaným) a disimulovaným právnym úkonom je zabezpečovací prevod práva a poskytnutie\npôžičky (zastreté právne úkony). Uvedené vyplýva z bodu 4.1 kúpnej zmluvy 1, kde je výška kúpnej\nceny dohodnutá ako 260.000 eur (t. j. pôžička) a z bodu 4.2 kúpnej zmluvy 1, kde je dohodnuté, že\nkúpna cena bude uhradená na účet navrhovateľa. Dôkaz o poskytnutí pôžičky je aj e-mail od P.. F. A.,\nv ktorom zasiela navrhovateľovi vyúčtovanie jeho pôžičky k 31.7.2021. Súčasťou tohto e-mailu je aj\nexcelovská tabuľka s rozpisom platieb a výšky pôžičky, kde je expressis verbis uvedené, že kúpna cena\npodľa kúpnej zmluvy 1 predstavuje de iure pôžičku. Zabezpečovací prevod práva (disimulovaný právny\núkon) predstavuje formálny prevod práva na základe kúpnej zmluvy 1, ktorá je neplatná (simulovaný\nprávny úkon). Navrhovateľ, P.. I. X. T. P.. F. A. sa dohodli, že po splatení pôžičky, keď navrhovateľ bude\nmať dostatok finančných prostriedkov, bude vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevedené späť na\nnavrhovateľa alebo P.. I. X.. Kúpna zmluva 1 je neplatná z dôvodu, že P.. I. X. nemala vôľu trvalo previesť\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam na P.. F. A. a jeho manželku a P.. F. A. nemal vôľu a úmysel spolu\nso svojou manželkou trvalo nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Vôľa strán nesmerovala k\ntrvalému scudzeniu a nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čo predstavuje materiálnu\npodstatu a kauzu kúpnych zmlúv. Naopak, dočasný prevod je charakteristický pre dočasný prevod\npráva podľa § 553 OZ. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že po splatení pôžičky boli nehnuteľnosti\npredané ďalej. Vôľa strán naopak smerovala k poskytnutiu pôžičky pre navrhovateľa a zabezpečeniu\nzáväzku vrátiť pôžičku. Manželia A. nikdy v nehnuteľnostiach nežili ani ich neužívali, vždy nehnuteľnosti\nužíval len navrhovateľ, pričom predstavujú jeho obydlie počas doby, keď boli A. formálne evidovaní ako\nvlastníci nehnuteľností, náklady spojené s ich užívaním (elektrina, voda, plyn) znášal navrhovateľ. V\nroku 2021 navrhovateľ naakumuloval peňažné prostriedky na vrátenie časti pôžičky. V tom čase začal\ntvoriť pár s odporkyňou, ktorá sa nasťahovala do nehnuteľnosti, resp. rodinného domu. Odporkyňa mala\nvedomosť o tom, že sa má navrhovateľovi „vrátiť“ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, Navrhla mu, aby\njej dal časť naakumulovaných peňažných prostriedkov (72.200 eur) na vrátenie pôžičky, a že zvyšok\nzaplatí odporkyňa z úveru, ktorý si zoberie a zabezpečí nehnuteľnosťami - zriadením záložného práva.\nNavrhovateľ súhlasil, a preto odporkyňa nadobudla nehnuteľnosti od manželov A. (na základe kúpnej\nzmluvy 2), aby ich mohla založiť na zabezpečenie úveru. V zmysle dohody zaslal navrhovateľ odporkyni\nčasť naakumulovaných finančných prostriedkov vo výške 72.200 eur, ktorá mala slúžiť na splatenie\nčastí pôžičky navrhovateľa od P.. F. A.. Zvyšná časť pôžičky bola financovaná prostredníctvom úveru\nz banky, ktorým sa zaťažili nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva aj z kúpnej zmluvy 2, kde v čl. 3 ods. 2\npísm. c) je uvedené, že časť kúpnej sumy 72.200 eur bude zaplatená na účet manželov A., zvyšná časť\ndlhu bola financovaná z úveru. Kúpna zmluva 2 predstavuje de iure splatenie pôžičky pre P.. F. A.. Pre\nkontext poukázal na to, že kúpne ceny podľa kúpnej zmluvy 1 a 2 boli rovnaké, teda bezpochyby ide\nlen o poskytnutie a vrátenie pôžičky. Avšak kúpna zmluva 2 je absolútne neplatným právnym úkonom s\nohľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva 1 je absolútne neplatný právny úkon, keďže P.. F. A. so svojou\nmanželkou nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľností, a preto ich nemohli ani previesť (nemo plus iuris).\nVlastníkom nehnuteľností je P.. I. X.. Neobstojí ani obrana odporkyne o dobromyseľnosti, keď má právne\nvzdelanie a od počiatku mala vedomosť o všetkých vzťahoch týkajúcich sa pôžičky a jej zabezpečenia\nnehnuteľnosťou; preto je jasné, že mala vedomosť o neplatnosti kúpnej zmluvy 1. Sama navrhla, aby\nbola časť pôžičky vrátená cez úver, ktorý si zoberie. Žaloba P.. I. X. tak nie je zjavne bezúspešná, ale\njej vlastnícke právo je natoľko osvedčené, že súd by v zásade mohol o žalobe rozhodnúť ex cathedra.\nJe preukázaný opak pravosti zápisu v katastri nehnuteľností, minimálne je osvedčené, že odporkyňa\nnie je vlastníčkou nehnuteľností, ale je ňou P.. I. X.. Nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je (i)\nochrana obydlia žalobcu a (ii) ochrana najlepšieho záujmu spoločného 8-ročného syna navrhovateľa a\nodporkyne. P.. I. X., ako de iure vlastník, dala navrhovateľovi do bezplatného užívania nehnuteľnosti.\nVyhráža sa navrhovateľovi, aby vypratal nehnuteľnosti; inak si bude od neho žiadať bezdôvodné\nobohatenie. Odporkyňa vyzýva formou SMS navrhovateľa, aby odišiel z domu. Navrhovateľ sa tiež\nobáva, že zo strany odporkyne by mohlo dôjsť k výmene zámkov, keďže pravidelne konzumuje alkohol a\njej správanie je nevyspytateľné. Navrhovateľ žije v nehnuteľnostiach od ich kolaudácie. Sú jeho obydlím\na inú nehnuteľnosť určenú na bývanie nevlastní. Odporkyňa sa domnieva, že je vlastníčkou domu, a\npreto žiada od navrhovateľa odplatu za užívanie jeho obydlia v nezmyselnej výške 210 eur týždenne, čo\nnavrhovateľ odmieta. Vykázaním navrhovateľa z užívania nehnuteľností by navrhovateľ stratil obydlie\na možnosť stretávať sa so svojím synom, keďže nemá inú nehnuteľnosť určenú na bývanie, v ktorej\nby vedel tráviť čas so synom. Je nevyhnutné poskytnúť ochranu obydliu navrhovateľa, ktorý má platný\ntitul na užívanie nehnuteľností (obydlia). Vlastnícke právo odporkyne bolo preukázateľne spochybnené.\nPreto nemôže vylúčiť navrhovateľa z užívania nehnuteľností. Preto je v súlade so spravodlivým\nusporiadaním vzťahov potrebné do rozhodnutia vo veci samej (rozhodnutie o vlastníckom práve k\n\nnehnuteľnostiam), poskytnúť ochranu obydliu navrhovateľa tak, že odporkyňa je povinná strpieť užívanie\nnehnuteľností navrhovateľom. Takýto spôsob umožní užívať nehnuteľnosť odporkyni aj navrhovateľovi\ndo rozhodnutia vo veci samej. Ak sa preukáže, že jeden z účastníkov konania nemal pravdu, ostáva\nzachované právo druhého účastníka konania požadovať bezdôvodné obohatenie. Písomným podaním\nzo dňa 25.2.2026 navrhovateľ doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia keď uviedol, že\nodporkyňa prostredníctvom SMS vyzýva navrhovateľa, aby do 27.2.2026 vypratal nehnuteľnosti, resp.\nobydlie navrhovateľa. Zároveň navrhla alternatívu navrhovateľovi, aby jej platil úhradu 210 eur/týždeň\nza užívanie obydlia, s čím súhlasil v záujme zachovania bezpečnosti ich syna, čo odporkyni oznámil v\nSMS správe zo dňa 25.2.2026. Odporkyňa však pristúpenie úhrady za užívanie obydlia nerešpektovala\na trvá na vysťahovaní navrhovateľa k 27.2.2026, inak mu znemožní užívanie jeho jediného obydlia a to\nbez súdneho rozhodnutia. Je zrejmé, že odporkyňa k tomuto dátumu vymení zámky vchodových dverí,\nčím znemožní navrhovateľovi užívať jeho obydlie. Elektronickým podaním zo dňa 20.3.2026 navrhovateľ\nuviedol, že povinná mu 27.2.2026 znemožnila prístup k obydliu a to výmenou zámkou na nehnuteľnosti\nrodinného domu na ul. F.. R. X Q., ktorú nehnuteľnosť má aktuálne formálne zapísanú na LV na svoje\nmeno. Vlastnícke právo povinnej je žalobou o určenie vlastníckeho práva dôvodne spochybnené a toto\nprávo povinnej sa javí byť viac ako sporné. Všetci účastníci simulovaných právnych úkonov okrem\npovinnej naplnili (zmluvu o pôžičke -zabezpečenie pôžičky - vrátenie pôžičky - vrátenie zabezpečenia)\njedine povinná zneužila jej formálny zápis na LV a tento zápis sa snaží pre seba využívať spôsobom,\nktorý znamená výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ sa k 27.2.2026 stal bezdomovcom\nkonaním povinnej, ktorá v rozpore s dobrými mravmi zneužíva jej formálny zápis na LV a to tak, že\npovinná vymenila k 27.2.2026 zámky od nehnuteľnosti, vyhádzala navrhovateľovi na ulicu pred dom jeho\nosobné veci a oblečenie v plastových vreciach, bez predchádzajúceho upozornenia. Povinná zadržiava\na okupuje hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa v hodnote desiatok tisíc eur nachádzajúce sa v\nnehnuteľnosti, ktorá jej nepatrí, čím hrozí navrhovateľovi bezprostredne ďalšia nenahraditeľná škoda\na ujma. Povinná administratívne odhlásila navrhovateľa z trvalého pobytu a to napriek založenému\nužívaciemu titulu od reálnej vlastníčky nehnuteľností, čo je výkon práva povinnej v rozpore s dobrými\nmravmi. Dňa 27.2.2026 povinná F.. P. Č. vymenila na rodinnom dome na F.. R. X, V. Q. zámky na všetkých\ndverách, čím mu reálne znemožnila užívanie jeho jediného obydlia. Následne mu povinná 14.3.2026\nbez predchádzajúceho upozornenia vyložila na ulicu cca 12 veľkoobjemových plastových vriec s mojím\noblečením, o ktorej skutočnosti som sa dozvedel náhodou, keď autom spolu so synom išiel k domu na\nF.. R. X, aby si zobral jeho oblečenie na chystanú oslavu jeho matky, ktorá oslavovala v ten deň 90 rokov.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 CSP), súd prvej inštancie ozrejmil,\nže účel požadovaného neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,\nkeďže predmetom konania nie je pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni, ale strpenie užívania veci.\nZriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa nie je teda možné, keď nie je tvrdená pohľadávka,\nktorá by mala byť zabezpečená, je preto splnená aj podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo\nvzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu (§ 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku).\n3. Navrhovateľ sa domáha vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v znášaní navrhovateľom\njeho užívania nehnuteľnosti, ktorá je podľa evidencie nehnuteľností zapísaná ako vlastníctvo odporkyne.\nZ kúpnych zmlúv ako aj z emailu z 8.6.2021 je spochybnená vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy o\npredaji predmetnej nehnuteľnosti a teda vlastnícke právo odporkyne. Nárok navrhovateľa vyplýva zo\nZmluvy o výpožičke uzavretej navrhovateľom ako vypožičiavateľom a P.. I. X. ako požičiavateľkou z\n1.1.2026. Platnosť tejto zmluvy o výpožičke je závislá od výsledku konania vedeného na Okresnom súde\nPezinok pod sp. zn. 9C/5/2026 o určenie vlastníckeho práva P.. I. X. ako tvrdenej vlastníčky a súčasne aj\npožičiavateľky proti F.. P. Č. ako zapísanej vlastníčke. Navrhovateľ tak osvedčil svoj nárok daný zmluvou\no výpožičke od tvrdenej vlastníčky.\n4. Pokiaľ ide o ohrozenie tvrdeného nároku, tento mal súd prvej inštancie preukázaný z vytlačených\nspráv navrhovateľa s odporkyňou, podľa ktorých odporkyňa žiada jeho vysťahovanie z predmetnej\nnehnuteľnosti, ba dokonca mala pristúpiť k svojvoľnému vysťahovaniu navrhovateľa. V tejto súvislosti\nsúd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že je zákonom chránený existujúci stav, prípadné vypratanie\nnavrhovateľa z predmetnej nehnuteľnosti nemôže vykonať sama odporkyňa a to aj keby bol vyriešený\nspor o vlastnícke právo v jej prospech, keď výlučne štát má licenciu na násilie vrátane núteného\nvysťahovania fyzickej osoby z obydlia a to prostredníctvom súdneho exekútora.\n\n5. Pokiaľ ide o primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie mal za\nprimerané, keď neodkladným opatrením sa zachová len doterajší stav, teda postavenie odporkyne\nsa nezhorší. Pokiaľ ide o spôsob užívania predmetného domu navrhovateľom, tento bude zachovaný\npodľa doterajšieho stavu. Súčasne mal súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že týmto rozhodnutím\nnezískal navrhovateľ právny titul na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti, jeho právny titul na užívanie\npredmetnej nehnuteľnosti je zmluva o výpožičke. Súd len rozhodol o dočasnej povinnosti odporkyne,\nktorá skutočnosť má potom primerané následky v prípade neplatnosti zmluvy o výpožičke.\n6. Súčasne mal súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že argumentácia navrhovateľa ohľadne\nstarostlivosti o maloleté dieťa nemá vplyv na rozhodovanie o jeho nároku, keď maloletý nie je účastníkom\nkonania, spôsob a miesto výkonu o dieťa je vecou rodičov a v prípade sporu alebo pochybností o tomto\nmôže rodič t. j. tu navrhovateľ alebo odporkyňa podať príslušný návrh na súd. Tvrdenia navrhovateľa o\nabúzuse alkoholu odporkyňou nemal osvedčené, keď z fotografii fliaš vyplýva len že tieto boli vypité, nie\nje zrejmé kedy, kto pri akej príležitosti a akým spôsobom tieto vypil. Nie je tiež zrejmé v akom priestore\nsa tieto fotografie vyhotovili t.j. či je to v predmetnej nehnuteľnosti. Obdobne tvrdenie o pomočovaní sa\nodporkyňou, ktoré má byť osvedčené fotografiou postele s mokrým prádlom je neosvedčené, keď nie\nje zrejmé od akej tekutiny je posteľné prádlo mokré, kedy za akých okolností sa zamokrilo a navyše aj\nkeby to bolo od moču odporkyne, bolo by potrebné skúmať, či sa tak nestalo v dôsledku zdravotného\nstavu odporkyne.\n7. Súd prvej inštancie neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu, keďže ide o návrh na neodkladné\nopatrenie po začatí konania, na ktorom má navrhovateľ právny záujem a kde sa prejudiciálne vyrieši\notázka, od ktorej závisí jeho oprávnenie užívať predmetnú nehnuteľnosť. Je potom len vecou samotného\nnavrhovateľa či a aké postavenie v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/5/2026\nzíska. Vzhľadom na zistené skutočnosti a daný právny stav potom súd prvej inštancie rozhodol tak, ako\nje uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.\n8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že plne\núspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti odporkyni\nplne úspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP) určujúce výnimky zo\nzásady úspechu uvedenej v § 255 CSP.\n9. Proti uzneseniu podala odporkyňa odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP\na žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť. Zhrnutím skutkových\ntvrdení a právnych argumentov odvolania (§ 393 ods. 2 CSP), ktoré považovala za podstatné možno\nuviesť, že návrh, podľa ktorého súd v tejto veci koná nebol odporkyni doručený a preto sa k nemu\nnemôže vyjadriť. Môže vychádzať len z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Pokiaľ navrhovateľ návrh\nodôvodnil tým, že pod spisovou značkou 9C/5/2026 je na Okresnom súde Pezinok vedené konanie\no určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, kde sa P.. I. X. domáha určenia, že\nnehnuteľnosti sú v jej vlastníctve. Poukázala na skutočnosť, že nesedí okruh účastníkov konania,\nzatiaľ čo v konaní sp. zn. 9C/5/2026 je navrhovateľom P.. I. X. v konaní sp. zn. 36C/14/2026 je\nnavrhovateľom P.. X.. V konaní sp. zn. 9C/5/2026 sa P.. I. X. domáha určenia, že nehnuteľnosti sú v jej\nvlastníctve, napriek zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech F.. P. Č., pretože vyššie\nuvedené prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam boli údajne vykonané na základe absolútne\nneplatných právnych úkonov, pričom túto údajnú neplatnosť právnych úkonov navrhovateľ odvodzuje\nod dôvodu, že P.. I. X. nemala vôľu trvalo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na P.. F. A. a\njeho manželku a P.. F. A. údajne nemal vôľu a úmysel spolu so svojou manželkou trvalo nadobudnúť\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V nadväznosti na tieto tvrdenia poukázala na skutočnosť, že\nodporkyňa podala v konaní sp. zn. 9C/5/2026 odvolanie a vyjadrenie k žalobe vo veci samej, v ktorých\npodrobne uviedla, pre aké skutočnosti bránia úspechu žaloby v spore. V prvom rade poukázala na §\n40a Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že „Neplatnosti sa nemôže dovolávať\nten, kto ju sám spôsobil.“ Žalobkyňa P.. I. X. v konaní sp. zn. 9C/5/2026 sa nemôže domáhať určenia\nneplatnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi ňou a tretími osobami a od tohto odvodzovať neplatnosť\nnásledných zmlúv, pretože na základe tvrdení uvedených v žalobnom návrhu je to práve žalobkyňa,\nkto mal spôsobiť neplatnosť daných zmlúv z dôvodu, že P.. I. X. nemala vôľu trvalo previesť vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam na jej právnych nástupcov. Zmluva o výpožičke v prospech navrhovateľa je\ndatovaná k 1.1.2026, čo považuje za účelové. Ak by bola P.. I. X.H. presvedčená, že vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam nikdy nepreviedla, mala a mohla takýto dokument s pánom Pavlovičom spísať už\n\nv roku 2017, no ona tak neučinila, čo opäť potvrdzuje fakt, že všetky zmluvy boli riadnymi právnymi\núkonmi, ktoré obsahovali prejavy vôle ich účastníkov tak, ako boli realizované a až po rozchode pána\nPavloviča so odporkyňou pristúpili k ich spochybňovaniu.\n10. Nárok uplatnený v konaní sp. zn. 9C/5/2026 považuje za nedôvodný, nepreukázaný a hlavne taký,\nktorý je v rozpore so zákonom, keďže sa určenia neplatnosti zmluvy domáha osoba, ktorá mala sama\ntúto neplatnosť spôsobiť. Navrhovateľ P.. X. užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne z titulu ich\npartnerského spolužitia, z ktorého pochádza ich maloletý syn P. Č.M., Z.. X.XX.XXXX. Toto spolužitie\nvšak bolo neúnosné a neudržateľné a partneri sa rozišli. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,\nže žalobca sa opakovane odvoláva, že spoločné spolužitie účastníkov konania má zabezpečiť ochranu\nnajlepšieho záujmu spoločného 8-ročného syna navrhovateľa a odporkyne. Práve napätie a hádky\nrodičov, ktoré nevytvárajú vhodné prostredie pre výchovu maloletého dieťaťa sú dôvodom na rozluku\npartnerského spolužitia a na oddelené bývanie rodičov maloletého tak, aby boli ochránené práva a\noprávnené záujmy maloletého dieťaťa, ktoré nemá byť svedkom napätia a hádok rodičov. Takýto stav\nmožno dosiahnuť jedine oddeleným bývaním rodičov, aby odpadli hádky a nezhody rodičov vyplývajúce\nz krachu ich partnerského vzťahu a aby sa mohli obaja rodičia sústrediť výlučne na plnenie svojich\nrodičovských práv a povinností bez negatívneho vplyvu ich vzájomných nezhôd.\n11. Navrhovateľ opomína a neuvádza fakt, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému synovi P.\nČ., Z.. X.XX.XXXX boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 39P/35/2019 zo dňa\n23.7.2020, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý P. Č., Z.. X.XX.XXXX\nzverený do osobnej starostlivosti matky, bol upravený styk otca so synom a otec sa zaviazal prispievať\nna výživu maloletého syna sumou 350 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám\nmatky, počnúc dňom 1.8.2020. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa\n5.8.2020. Rodičovské práva a povinnosti sú teda už takmer 6 rokov upravené súdnym rozhodnutím.\nŽalobca do sporu rodičov neprimerane zaťahuje maloletého syna. Z uvedeného dôvodu súd prvej\ninštancie konštatoval, že argumentácia navrhovateľa ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa nemôže mať\nvplyv na rozhodovanie o jeho nároku v tomto konaní, keď maloletý nie je účastníkom konania, spôsob\na miesto výkonu rodičovských práv sú už súdom riadne upravené.\n12. Uviedla, že vyzvala navrhovateľa na opustenie nehnuteľností, pretože ich spolužitie sa stalo\nneúnosným a nevytváralo vhodné prostredie pre ich maloletého syna. Oddelený život rozídených rodičov\nje bežným javom a otcovstvo nezakladá právo otca žiť v spoločnej domácnosti so synom a jeho matkou.\nOdporkyňa preto navrhovateľa nevylúčila z užívania nehnuteľností, ale ho slušne a vecne vyzvala, aby\nsa vzhľadom na ukončenie ich partnerského vzťahu odsťahoval. Navrhovateľ sa odsťahoval 27.2.2026\na zabezpečil si iné „obydlie“ na adrese O. XX V. Q.. Navrhovateľ realizuje styk s maloletým synom v\nsúlade s rozhodnutím súdu a podľa dohody rodičov vo vlastnom obydlí. Navrhovateľ sám v komunikácii\npotvrdzuje, že má zabezpečené obydlie na inom mieste. Nebol teda vylúčený z užívania nehnuteľností,\núčastníci konania ukončili partnerské spolužitie a každý žije samostatne. Odporkyňa nehnuteľnosti\nzakúpila, zaplatila kúpnu cenu prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý dodnes spláca. Na to, aby\nnavrhovateľ mal zabezpečené obydlie nemusí ho vlastniť. Po odchode zo spoločnej domácnosti si\nzabezpečil iné bývanie, kde prirodzene musí i uhrádzať platby za jeho užívanie a jeho právo stretávať sa\nso synom je súdom upravené už takmer 6 rokov. Navrhovateľ má inú nehnuteľnosť určenú na bývanie, v\nktorej vie tráviť čas so synom a reálne ho tu aj trávi, čo preukazujú správy medzi účastníkmi. Navrhovateľ\nnemá žiaden titul na užívanie nehnuteľností (obydlia). Vlastnícke právo odporkyne bolo spochybnené,\navšak ona použila prostriedky procesnej obrany a proti žalobe sa účinne bráni. Spolužitie navrhovateľa\na odporkyne bolo dlhodobo neúnosné a v rozpore so záujmom maloletého syna zvereného do osobnej\nstarostlivosti matky. Spoločné užívanie teda považuje za absolútne nevhodné a neprimerané povahe\nvzájomných vzťahov strán sporu a hrubo porušujúce práva maloletého na nerušený vývoj a vývin v\npokojnom prostredí.\n13. Poprela tvrdenia navrhovateľa ohľadom údajného nadmerného požívania alkoholu zo strany\nodporkyne. Tieto tvrdenia sú účelové a nezakladajú sa na pravde. Odporkyňa je vlastníčkou\nnehnuteľností, odsťahovaním sa navrhovateľa z nehnuteľností sa zabezpečil nerušený výkon práv ich\nmaloletého dieťaťa na nerušený vývoj a vývin v pokojnom prostredí, ktoré nenarušujú hádky rodičov.\nOddelením žitím rodičov sa poskytuje ochrana a najlepší záujem ich maloletého syna. Schopnosť\nodporkyne starať sa o maloletého syna je jednoznačne preukázaná a potvrdená aj dohodou rodičov,\nktorú schválil Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. 39P/35/2019 zo dňa 23.7.2020. Nároky\n\nnavrhovateľa vznesené v tomto konaní považuje ta také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, keď sa\ndomáha spolužitia, o ktorom vie, že je disharmonické a toxické, také ktoré vyvoláva hádky a negatívne\nvplýva na maloletého syna. Navrhovateľ sa odsťahoval, veci si odniesol, tvrdenia o tom, že odporkyňa\nzadržiava a okupuje hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa v hodnote desiatok tisíc eur výslovne\npopiera. Navrhovateľ neuvádza, o aké veci sa jedná, nepreukázal, že takéto veci vôbec vlastní. Tieto\ntvrdenia spolu s tvrdeniami o údajnom požívaní alkoholu odporkyňou a s tým súvisiacimi excesmi\npovažuje za účelové s cieľom poškodiť obraz odporkyne pred súdom a sú hrubo v rozpore s morálnym\nsprávaním sa rodičov maloletého k sebe navzájom, prekračujú hranice slušného správania sa k sebe\nnavzájom a pri podrobnejšom skúmaní je možné, že sú i v rozpore s právnym poriadkom.\n14. Pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 8 uvádza, že pokiaľ ide o primeranosť navrhovaného\nneodkladného opatrenia, toto považuje za primerané, keď neodkladným opatrením sa zachová len\ndoterajší stav, teda postavenie odporkyne sa nezhorší, uvedené výslovne popiera. Aktuálny stav je taký,\nže odporkyňa žije sama so svojim maloletým synom a navrhovateľ žije sám na inej adrese. Nariadením\nneodkladného opatrenia sa naruší doterajší stav, teda postavenie odporkyne sa výrazne zhorší, keď\nje nútená prijať do svojho obydlia muža, s ktorým si nerozumie, ktorý ju osočuje a uráža tvrdeniami o\nalkoholizme, ktoré prezentuje dokonca aj pred súdom. Súdom prvej inštancie nariadené neodkladné\nopatrenie je hrubo v rozpore s právami vlastníka, ktoré garantuje zákon a aj Ústava Slovenskej republiky.\nNarušuje nedotknuteľnosť vlastníckeho práva a núti oprávneného vlastníka, aby vo svojom obydlí trpel\nnarušiteľa, ktorý ku nemu nemá úctu a rešpekt, vyvoláva hádky a nezhody, pričom svedkom takéhoto\nstavu je maloleté dieťa.\n15. Považovala za potrebné uviesť, že týmto rozhodnutím získal navrhovateľ právny titul na bezodplatné\nužívanie nehnuteľnosti, čím sa neprimerane zmenil pomer práv odporkyne ako vlastníka a navrhovateľa,\nktorý svoje práva nepreukázal. Vo veci teda neexistuje naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa,\nneexistuje ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov ani obava ohrozenia exekúcie. Samotný návrh v\nkonaní sp. zn. 9C/5/2026, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje nároky prišiel po dlhých 9 rokoch,\nv tomto prípade nemožno hovoriť o žiadnej naliehavosti, či potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.\nSamotný navrhovateľ si zabezpečil zmluvu o výpožičke nehnuteľnosti až v roku 2026, t. j. čakal takmer\ndekádu, kým sa začne domáhať ním tvrdených práv. Nie je pritom zrejmé, prečo navrhovateľka v\nkonaní sp. zn. 9C/5/2026 čakala tak dlho, keď tvrdí, že od uzatvorenia zmluvy 6.6.2017 vedela, že jej\nprejav vôle nesledoval jej skutočnú vôľu. Trvala na tom, že v danom prípade nie sú splnené zákonné\npodmienky kumulatívne a súd prvej inštancie pri zachovaní povinnosti dôsledne skúmať ich splnenie,\nkaždú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď\nnakoniec i napriek ich nesplneniu návrhu vyhovel.\n16. Návrh navrhovateľa považuje za účelovú reakciu na ukončenie partnerského vzťahu s ňou a vníma\nho ako prezentáciu sily a moci muža, ktorému sa odporkyňa vzoprela a povedala mu, že s ním už\nnechce žiť v partnerstve. Navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal svoje\ntvrdenia. Navrhovateľ v tejto veci neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti\nmala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď\nsúd mal za to, že existuje naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia v prospech\nnavrhovateľa. Takýto naliehavý právny záujem tu nie je. Partnerstvo účastníkov konania bolo ukončené\na prirodzeným následkom tohto konca je aj oddelené bývanie. Súd nemôže jednostranne zvýhodňovať\nnavrhovateľa, otca, ktorý si neplní ani len vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a prikázať\nodporkyni, matke samoživiteľke, aby prijala vo svojom domove bezodplatne muža, ktorý sa k nej správa\ns dešpektom a uráža ju, ako ženu a matku. Tieto urážky neváhal prezentovať ani v tomto súdnom konaní.\n17. Vo vzťahu k návrhu v konaní sp. zn. 9C/5/2026 uviedla, že žalobkyňa sa v konaní sp. zn. 9C/5/2026\nnemôže domáhať určenia neplatnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi ňou a tretími osobami a od\ntohto odvodzovať neplatnosť následných zmlúv, pretože na základe tvrdení uvedených v žalobnom\nnávrhu je to práve žalobkyňa, kto mal spôsobiť neplatnosť daných zmlúv. Vzhľadom na uvedené\nmala za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov, k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo veci nie sú splnené základné zákonné\npredpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, pretože tu neexistuje potreba bezodkladnej úpravy\npomerov a vydaním neodkladného opatrenia došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv\nodporkyne, keď jej súd určil strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľnosti mužom, ktorý neprispieva ani\nlen na výživu ich maloletého dieťaťa, ktoré bolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti\n\nmatky, čím bola narušená rovnosť práv strán sporu a navrhovateľ je neprimerane zvýhodňovaný na úkor\nodporkyne.\n18. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne mal za to, že napadnuté uznesenie plne zodpovedá\ndikcii zákona a súd nemal inú možnosť, ako neodkladné opatrenie vydať. Žiadny argument odporkyne\nnespochybňuje právny názor navrhovateľa alebo súdu, ktorý by predstavoval relevantný dôvod na\nzrušenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie z dôvodu, že žalobca\ndostatočne osvedčil predpoklad danosti svojho práva; in concreto osvedčil, že (i) možno dôvodne\npredpokladať, že I. X. je vlastníčkou nehnuteľností, (ii) navrhovateľ má na základe zmluvy o výpožičke\nplatný užívací titul na užívanie nehnuteľností od skutočnej vlastníčky, t. j. I. X.. Predpoklad danosti\npráva postačuje na vydanie neodkladného opatrenia podľa CSP a potvrdzuje ho aj ustálená judikatúra\nÚstavného súdu SR (III. ÚS 458/2022).\n19. Skutočnosť, že odporkyňa je aktuálne evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti, nepredstavuje\nprekážku, aby súd posúdil vlastnícke právo inak, ako je deklarované v katastri nehnuteľností, nakoľko\nod údajov v tomto registri sa možno vždy odchýliť (R 86/2001). Pokiaľ odporkyňa poukazuje na § 40a\nObčianskeho zákonníka, ktorý má podľa jej názoru negovať skutočnosť, že I. X. je výlučnou vlastníčkou\nnehnuteľnosti, toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na relatívnu neplatnosť právneho úkonu. I. X. ale\nodôvodňuje neplatnosť kúpnych zmlúv ich absolútnou neplatnosťou pre absenciu vôle trvalo previesť\nvlastnícke právo (§ 39 Občianskeho zákonníka) (R 10/2023). Predmetné kúpne zmluvy sú absolútne\nneplatné, a preto sa § 40a Občianskeho zákonníka neaplikuje (ten je relevantný len v prípade relatívnej\nneplatnosti). Kúpna zmluva 1 je neplatná z dôvodu absencie vôle trvalo previesť vlastnícke právo v skutočnosti išlo o zastretú zmluvu o pôžičke (ktorú predstavovala „kúpna cena“) a samotný prevod\nvlastníctva slúžil len ako zabezpečenie tejto pôžičky. Kúpna zmluva 2 je neplatná z dôvodu uplatnenia\nzásady nemo plus iuris - nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má. Keďže manželia A. nikdy neboli\nplatnými vlastníkmi nehnuteľností, nemohli ich právne účinne previesť na odporkyňu. (R 56/2021).\n20. Odporkyňa nepredniesla žiadny argument, ktorý by spochybnil rozhodovaciu prax najvyšších\nsúdnych autorít a na základe ktorého by bolo možné vysloviť, že je skutočnou vlastníčkou nehnuteľností.\nV ostatnej argumentácii týkajúcej sa vlastníctva I. X.H. navrhovateľ v plnom rozsahu odkazuje na podaný\nnávrh na vydanie neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že I. X. je výlučnou vlastníčkou\nnehnuteľností. Ako legitímny vlastník uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o výpožičke, ktorá predstavuje\nnespochybniteľný právny titul (nárok) žalobcu na užívanie nehnuteľností. Je pravdou, že odporkyňa\nvyzvala navrhovateľa na opustenie nehnuteľností, avšak zamlčala skutočnosť, že bezprostredne po tejto\nvýzve svojvoľne vymenila zámky na vchodových dverách, na bráne pre autá a na vstupnej bránke z\nulice. Zo strany odporkyne ide o prejav ofenzívnej svojpomoci, ktorá je nezákonná. Svojpomoc je v\nzmysle zákona prípustná výlučne v rovine defenzívy. S uvedeným záverom sa plne stotožnil aj súd prvej\ninštancie (odsek 7 napadnutého uznesenia).\n21. V nadväznosti na uvedené skutočnosti mal za nepochybné, že konanie odporkyne je v príkrom\nrozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa sa vo svojom odvolaní absolútne neurčitým spôsobom snaží\npoukázať na to, že zmluva o výpožičke je datovaná k 1.1.2026. Dátum jej formálneho vyhotovenia je\nvšak právne irelevantný. Podstatná je skutočnosť, že táto zmluva je platná a účinná, pričom žalobcu\noprávňuje na zákonné užívanie nehnuteľností. K skutočnosti, prečo nebola zmluva podpísaná už v roku\n2017, uviedol, že zmluva o výpožičke je konsenzuálnou a neformálnou zmluvou. Na základe ústnej\ndohody mohol žalobca užívať nehnuteľnosti aj od roku 2017. Dom užíval od jeho kolaudácie až do času,\nkým ho odporkyňa nevykázala z užívania, t. j. 24 rokov. De facto táto ústna dohoda oprávňovala užívať\nnehnuteľnosti aj odporkyňu. Zachytenie obsahu tejto dohody v zmluve o výpožičke bolo potrebné pre\núčely tohto konania, aby navrhovateľ disponoval dôkazom pre súd, keďže výsluch I. X. pri nariadení\nneodkladného opatrenia neprichádzal do úvahy. Potreba uzatvoriť túto zmluvu bola daná aj tým, že\nodporkyňa objektívne zabránila navrhovateľovi užívať nehnuteľnosti.\n22. Bol názoru, že má naliehavý právny záujem, aby mu bolo umožnené žiť v nehnuteľnosti, ktorú obýva\n24 rokov. Za celé obdobie užívania nehnuteľnosti uhrádzal všetky náklady spojené s jej užívaním a\nsprával sa k nej ako k vlastnej. Odporkyňa bez akéhokoľvek titulu vymenila zámky od nehnuteľností a\nznemožnila navrhovateľovi prístup do nich. Práve odporkyňa stojí za narušením pokojného stavu. Od\nroku 2021 nehnuteľnosti užívali spoločne, a to až do výmeny zámkov. Týmto konaním odporkyňa fakticky\nnarušila pokojný stav. S ohľadom na uvedené je daná aj proporcionalita. Neodkladným opatrením\n\nsa obnoví faktický pokojný stav, keď budú nehnuteľnosť užívať obaja účastníci konania, a to až\ndo skončenia konania vedeného pod spis. zn. 9C/5/2026, kde sa rozhodne, či je vlastníčkou I. X.\nalebo odporkyňa. Úprava pomerov do tohto momentu je proporcionálna a primeraná. Každému z\núčastníkov konania ostane zachované právo, ktoré tvrdia (žalobca ho aj osvedčuje) s tým, že budú\nrešpektovať právo druhého účastníka konania. Nejde o neprimerané obmedzenie práv odporkyne, ktorá\nstav vytvorený neodkladným opatrením rešpektovala minimálne od roku 2021. Navyše navrhovateľ\ndostatočným spôsobom osvedčil, že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, a preto de facto\nnedochádza k zásahu do jej práv. Následne bude existovať právny titul na vylúčenie jedného z\núčastníkov z užívania domu. Skutočnosť, že navrhovateľ je povinný hradiť náklady na dočasné bývanie,\nktoré by mu inak nevznikli, preukazuje bezodkladnú potrebu úpravy pomerov.\n23. Poprel, že v predchádzajúcom období došlo ku konsenzuálnemu ukončeniu partnerského vzťahu\na že by každý z účastníkov konania začal žiť oddelene. Skutočným dôvodom vzniknutej situácie je\nto, že si odporkyňa našla nového partnera a následne hrubou silou znemožnila navrhovateľovi užívať\nnehnuteľnosť tým, že svojvoľne vymenila zámky na vstupe do rodinného domu a na pozemok, pričom\nmu odmietla odovzdať nové kľúče. Skutočnosť, že v súčasnosti prechodne žije na inej adrese, je síce\npravdivá, avšak ide len o vynútenú reakciu na faktický stav, ktorý protiprávne navodila odporkyňa tým,\nže ho z nehnuteľnosti vylúčila. K tomuto kroku nepristúpil dobrovoľne z vlastnej vôle. Ide výlučne o\npriamy následok protiprávneho konania odporkyne, ktorá mu týmto spôsobila aj škodu spočívajúcu\nvo zvýšených nákladoch na zabezpečenie náhradného dočasného bývania (čo však bude predmetom\nsamostatného súdneho konania).\n24. Odporkyňa v odvolacej replike zotrvala na tom, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených\nna LV č. XXXX, k. ú. Q., ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy V-12657/2021 zo dňa 14.1.2022,\npričom kúpu financovala prostredníctvom hypotekárneho úveru a na nehnuteľnostiach preto viazne\nzáložné právo v prospech Tatra banky, a.s. (IČO 00686930) podľa V-1964/2021 zo dňa 31.12.2021.\nPredávajúcimi v tom čase boli manželia A. tak, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy z 8.12.2021. ktorú\npredložil žalobca v prílohe svojho žalobného návrhu. Navrhovateľ do dnešného dňa nepreukázal svoje\ntvrdenia o existencii akejsi pôžičky. Z navrhovateľom predložených kúpnych zmlúv jednoznačne vyplýva,\nže žalobkyňa, ako predávajúca bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a mala splatný záväzok voči\núčastníkovi E. X. titulom vysporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva\na sama žalobkyňa označila, že jej záväzok vznikol titulom Dohody o vysporiadaní bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov zo dňa 15.3.2013 a spočíval v povinnosti žalobkyne zaplatiť bývalému\nmanželovi E. X. sumu vo výške 260.000 eur. Toto zmluvné dojednanie obsiahnuté v bode 2.2. Kúpnej\nzmluvy zo dňa 6.6.2017 uzatvorenej medzi žalobkyňou, manželmi A.Á. a pánom X. jednoznačne\na nesporne potvrdzuje fakt, že dlžníkom bola žalobkyňa a pán X. mal voči nej pohľadávku, ktorú\nmu ona predajom nehnuteľností a priamym poukázaním kúpnej ceny priamo na jeho účet splatila.\nZ celého obsahu podaní žalobkyňa „vypadáva“ a v popredí je osoba pána X., ktorý ale nebol\nvlastníkom nehnuteľností, pretože tieto vlastnila jeho bývala manželka podľa Dohody o vysporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.3.2013, a ktorému žalobkyňa vyplatila čiastku\n260.000 eur. Toto sa uvádza v bode 2.2 Kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.2017. Reálny stav vecí je jednoznačne\nzaznamenaný v Kúpnej zmluve zo dňa 6.6.2017 a tento nebol až do podania návrhu v tomto konaní\nspochybňovaný a namietaný.\n25. Vzhľadom na uplynutie zákonných premlčacích lehôt vníma na strane žalobkyne v konaní vedenom\nna Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/5/2026 účelovosť jej konania a snahu navodiť a naformulovať\ntvrdenia tak, aby bolo možné aplikovať na ne ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, pretože\nvšetky ostatné možnosti sa plynutím času premlčali. Zo žalobkyňou predložených dôkazov, a to Kúpnej\nzmluvy zo dňa 6.6.2017 jednoznačne vyplýva, že touto zmluvou odplatne previedla vlastnícke právo\nna kupujúcich manželov A. a získanú kúpnu cenu použila na splatenie svojho záväzku voči bývalému\nmanželovi X.. Manželia A. pristúpili až po uplynutí dlhej doby v trvaní 4 a pol roka k predaju nehnuteľností\nv prospech odporkyne, ktorá kúpnu cenu uhradila aj z úveru, ktorý je zabezpečený záložným právom\nv prospech Tatra banky, a.s. (IČO 00686930) na rodinný dom so súpisným číslom XXXX na pozemku\nparc. č. XXXX/XX a pozemky parc. č. XXXX/XX T. XXXX/XX, podľa V. zo dňa 31.12.2021 a záložným\nprávom v prospech: Tatra banka a.s. (IČO: 00686930) na pozemky parcela číslo XXXX/XX, XXXX/XX a\nrodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/XX, podľa V.-XXXX/XXXX zo dňa 24.10.2022.\n\n26. Ako už uviedla v prechádzajúcich písomných podaniach v tejto veci, obaja manželia A. majú\nprávnické vzdelanie a preto, ak by pristúpili k podpisu záložných zmlúv, ktorými je úver zabezpečený\ns vedomím, že nehnuteľnosti im nepatria vedome a plnohodnotne si museli uvedomiť, že sa vystavujú\nnebezpečenstvu trestného stíhania pre tento úkon. V súvislosti s týmto faktom jednoznačne vyslovila\npresvedčenie, že žiadna osoba sa dobrovoľne a vedome nevystavuje nebezpečenstvu trestného\nstíhania, keď mohli právne úkony urobiť v podobe takej, ako mali podľa tvrdení navrhovateľa znieť.\nÚčastníkom kúpnej zmluvy zo 6.6.2017 nič nebránilo v uzatvorení zmluvy o pôžičke a zmluvy o\nzabezpečovacom prevode práva a práve fakt, že takéto zmluvy nikdy neuzatvorili, preukazuje jej\ntvrdenie, že tieto právne úkony medzi nimi neboli nikdy dojednané. Opätovne poukázala na absenciu\nnaliehavého právneho záujmu na strane žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod\nsp. zn. 9C/5/2026, ktorý musí vo veci preukázať. K podaniu žaloby v tejto veci došlo až po takmer 9\nrokoch od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo 6.6.2017. Tvrdená obava z údajného plánovaného prevodu na\nstrane odporkyne je rovnako absurdná, pretože tieto úkony mala žalobkyňa iniciovať už v roku 2021, keď\nnehnuteľnosti predávali manželia A.. V tom čase bola žalobkyňa pasívna, čím dokazuje fakt, že riadne a\nodplatne previedla vlastnícke právo na manželov A. a preto ničím neobmedzovala ich vlastnícke právo\na voľné nakladanie s ich majetkom.\n27. Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C(5/2026 sa snaží spochybniť\nexistujúci vlastnícky stav evidovaný v katastri nehnuteľností, avšak neuniesol dôkazné bremeno\npreukazujúce tvrdenú neplatnosť právneho úkonu. Samotné tvrdenia žalobcu bez jednoznačných,\npresvedčivých a objektívnych dôkazov nemôžu viesť k prelomeniu právnej istoty spojenej s evidovaným\nvlastníckym právom odporkyne. Aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 86/2001) pripúšťa odklon od\nevidovaného stavu iba v prípade riadne preukázaného nesúladu medzi evidovaným a skutočným\nprávnym stavom. V predmetnej veci však navrhovateľ takéto skutočnosti nepreukázal. Poukázala na\nnález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, ktoré je kľúčovým rozhodnutím v oblasti ochrany\nvlastníckeho práva. Ustanovuje, že dobromyseľný nadobúdateľ, ktorý nadobudne nehnuteľnosť na\nzáklade zapísaného právneho úkonu a v súlade s katastrom, požíva právnu ochranu, a to aj v prípade,\nak bol prevodca v minulosti neoprávneným vlastníkom.\n28. Vlastnícke právo nadobudla v dobrej viere, pričom dôvodne vychádzala zo stavu evidovaného\nv katastri nehnuteľností. Poskytnutie ochrany právnej istote a dobromyseľne nadobudnutým právam\nzodpovedá aj judikatúre Ústavného súdu SR (I. ÚS 549/2015), na ktorý poukázala. Ďalej poukázala\nna § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon, ktorý pojednáva o hodnovernosti údajov katastra\na z jeho ustanovení vyplýva, že ten, kto vychádza zo zápisu v katastri, koná v dobrej viere, pokiaľ\nnevedel o nesúlade so skutočným stavom. Tieto skutočnosti potvrdzuje i rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6Cdo/236/2017, ktoré hovorí o tom, že osoba môže dôvodne dôverovať údajom katastra,\npretože kataster je založený na hodnoverných listinách a nemožno spätne automaticky negovať právny\nstav. Odporkyňa pri nadobudnutí vlastníckeho práva oprávnene vychádzala z hodnovernosti údajov\nevidovaných v katastri nehnuteľností a nemala vedomosť o žiadnych okolnostiach spochybňujúcich\nprávny stav. Štát reprezentovaný súdmi Slovenskej republiky musí chrániť princíp dôvery v právo, právnu\nistotu a stabilitu právnych vzťahov. Odporkyňa vlastní nehnuteľnosti po dlhý čas 4 roky, po celú dobu\ntrvania jej vlastnícke právo nebolo nikým spochybňované. K spochybneniu práva dochádza v priamej\nsúvislosti so zmenami v osobnom živote, a to po ukončení partnerského vzťahu so žalobcom.\n29. Mala za to, že súd musí na jednoznačné právne kroky manželov A., ktorí jednali suverénne,\nako vlastníci jednoznačne prihliadať, a to v záujme stability právnych vzťahov a zachovania právnej\nistoty nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, ktorého nedotknuteľnosť je garantovaná samotnou Ústavou\nSlovenskej republiky, ako najvyššieho a základného zákona našej republiky (Článok 20 ods. 1,\nods. 3). Navrhovateľ po dlhé obdobie existujúci právny stav nijakým spôsobom nespochybňoval,\ntoleroval výkon vlastníckych oprávnení odporkyne a svoj nárok začal uplatňovať až po značnom\nčasovom odstupe. Takéto konanie je v rozpore s princípom právnej istoty a stability vlastníckych\nvzťahov. Už vyššie uvádzaný nález Ústavného súdu SR v sp. zn. I. ÚS 549/2015 zdôraznil potrebu\nochrany dobromyseľného nadobúdateľa a požiadavku zachovania dôvery v právny poriadok a stabilitu\nvlastníckych práv. Nemožno preto po dlhom čase bez jednoznačných a presvedčivých dôkazov prelomiť\nexistujúci evidovaný vlastnícky stav. Hoci judikatúra pripúšťa možnosť skúmania skutočného právneho\nstavu aj mimo evidencie katastra (R 86/2001), novšia judikatúra Ústavného súdu SR a Najvyššieho\nsúdu SR zároveň zdôrazňuje potrebu ochrany právnej istoty, dobrej viery nadobúdateľa a stability\nvlastníckych vzťahov (I. ÚS 549/2015, 6Cdo/236/2017). Žalobca preto nemôže uspieť len na základe\n\ndodatočného spochybňovania právneho úkonu po dlhom čase bez jednoznačných a presvedčivých\ndôkazov o neplatnosti prevodu.\n30. Poukázala na jej dobromyseľnosť, ktorú preukazuje aj jej reálnym výkonom vlastníckych práva\na správaním sa vlastníka, keď v 2022 vymenila pôvodnú kuchyňu, ktorá nevyhovovala potrebám jej\nrodiny a spravila novú kuchyňu. Do tejto úpravy investovala 20.000 eur, v roku 2026 zrekonštruovala\nzáhradu za 7.000 eur, pričom práce dojednala dávno pred tým, než žalobkyňa podala žalobu v tejto\nveci. Tvrdenia navrhovateľa zostávajú v rovine účelových domnienok bez priamej dôkaznej opory,\nnavrhovateľ nepredložil žiadny objektívny dôkaz preukazujúci, že osoba konajúca pri podpise zmluvy\nnebola schopná rozpoznať následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Vlastnícke právo patrí\nmedzi ústavou chránené práva a jeho spochybnenie po uplynutí dlhého času musí podliehať mimoriadne\nprísnemu dokazovaniu. Iný výklad by znamenal neprimeraný zásah do princípu právnej istoty a stability\nvlastníckych vzťahov.\n31. V konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/5/2026 namieta procesnú\nneprípustnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva, keďže táto nestojí na správne zvolenom právnom\nzáklade a nespĺňa podmienku naliehavého právneho záujmu. Žalobca nenapáda platnosť kúpnej zmluvy,\nktorá mala byť základom prevodu vlastníckeho práva, ale z jej údajnej neplatnosti vyvodzujú ďalšie\nprávne následky. Takýto postup je v rozpore so zásadami sporového konania podľa Civilného sporového\nporiadku, keďže žaloba nesmeruje proti právnemu dôvodu vzniku sporného stavu, ale iba proti jeho\nnásledku. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/5/2026 domáha\nurčenia vlastníckeho práva bez toho, aby najskôr napadol právny titul, z ktorého vyplýva súčasný\nstav evidovaný v katastri nehnuteľností. Takýto postup predstavuje neprípustné obchádzanie základnej\nprávnej otázky, ktorou je platnosť právneho úkonu, a je preto procesne nesprávny.\n32. Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/5/2026 vychádza z\nnesprávneho predpokladu, že prípadná neplatnosť prvej kúpnej zmluvy, uzatvorenej s manželmi A.,\nautomaticky spôsobuje neplatnosť všetkých následných prevodov daných nehnuteľností. Takýto záver\nnemá oporu v slovenskom právnom poriadku. Aj v prípade možného preukázania neplatnosti prvotného\nprávneho úkonu je potrebné samostatne posudzovať právne postavenie ďalších nadobúdateľov, ich\ndobrú vieru a ochranu právnej istoty, vyplývajúcu zo zápisu v katastri. Podľa Občianskeho zákonníka\na zásad vecného práva platí, že vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,\nkataster má verejnú vierohodnosť a právne vzťahy majú byť stabilné. V slovenskom práve existuje veľmi\nsilná ochrana vlastníckych práv zapísaných v katastri nehnuteľností a tiež ochrana dobromyseľného\nnadobúdateľa. Predmetná žaloba je smerovaná proti odporkyni, ktorá je až ďalším nadobúdateľom\nsporných nehnuteľností. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že odporkyňa odkúpila nehnuteľnosť,\nktorá je predmetom sporu, od inej fyzickej osoby, nie od navrhovateľa. Z existujúceho právneho stavu\njednoznačne vyplýva, že ak odporkyňa kúpila nehnuteľnosti od osôb zapísaných v katastri nehnuteľností,\nako od právoplatných a ničím nespochybniteľných vlastníkov, konala v dobrej viere, preverila si existujúci\nprávny stav (kataster, zmluva), právo ju jednoznačne chráni ako dobromyseľného nadobúdateľa. O čom\nvyššie uviedla judikatúru, ktorá toto preukazuje. V tomto spore nie je daný naliehavý právny záujem\nna určení vlastníckeho práva, ak sa žalobca môže domáhať ochrany svojho práva iným vhodnejším\nprávnym prostriedkom. najmä žalobou na určenie neplatnosti právneho úkonu (R 17/1972, 3 Cdo\n96/2010, 22 Cdo 1659/2003, 5 Cdo 31/2011, I. Ú S 549/2015). Mala za to, že žaloba o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je procesné neprípustná, keďže nesmeruje proti právnemu titulu\nsporného stavu, obchádza základnú právnu otázku platnosti právneho úkonu, nepreukazuje naliehavý\nprávny záujem, je vnútorne rozporná.\n33. Ak by existoval naliehavý záujem na strane žalobkyne, mala ho namietať už 8.12.2021, keď\nmanželia A.Á. prevádzali vlastnícke právo na odporkyňu. Načasovanie žaloby je spojené s krachom\npartnerského vzťahu odporkyne a navrhovateľa. Časová a ani príčinná súvislosť s inými udalosťami vo\nveci neexistuje. Navrhovateľ vo veci absolútne obchádza fakt, že odporkyňa dojednanú kúpnu cenu v\nplnej výške uhradila. Učinila tak aj prostredníctvom hypotekárneho úveru. Táto skutočnosť nemôže vo\nveci „sublimovať“. Kam sa podeli financie a kto ich má odporkyni vrátiť. Navrhovateľ sa vôbec nezaoberá\nexistenciou záväzku voči Tatra banka, a.s. (IČO 00686930) a existujúcim záložným právom. Odporkyňa\nnadobudla nehnuteľnosti za účelom vytvorenia domova svojmu maloletému synovi, o nehnuteľnosti sa\npo celý čas riadne starala a stará. Zabezpečila úpravu záhrady, výmenu kuchyne, nábytku v dome.\n\n34. Poukázanie kúpnej ceny na účet tretej osoby titulom vvsporiadania zaniknutého bezpodielového\nspoluvlastníctva rozvedených manželov nemôže zakladať právne nároky titulom pôžičky pána X. voči\nmanželom A.. Žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/5/2026 bola s\npánom X.H. skutočne rozvedená a skutočne existoval jej záväzok na vyplatenie nárokov zo zaniknutého\nbezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov. Výslovne popiera tvrdenie navrhovateľa vo\nvšetkých jeho bodoch a teda aj tvrdenia o tom. že by v kúpnej zmluve zo dňa 6.6.2017 boli de jure\nobsiahnuté dva zastreté právne úkony, a to zmluva o pôžičke a zabezpečenie pôžičky. Jedná sa o\ntvrdenie, ku ktorému sa navrhovateľ priklonil až v roku 2026 (po 9 rokoch), keď s ním odporkyňa ukončila\npartnerský vzťah a požiadala ho o vysťahovanie sa z jej nehnuteľností, ktoré riadne kúpila a do dnešného\ndňa spláca úver, z ktorého hradila riadne zaplatenú kúpnu cenu.\n35. Trvala na tom, že pani X. nemohla 1.1.2026, t. j. takmer po 10 rokoch po tom, čo riadne a\nprávoplatne previedla svoje vlastnícke právo na tretie osoby uzatvoriť so žalobcom zmluvu o výpožičke,\npretože toto právo patrí výlučne vlastníkovi, ktorým je odporkyňa. Súd nemôže na túto listinu prihliadať,\nako na platnú a účinnú. Je to účelové konanie s cieľom navodiť dojem, že tvrdenia navrhovateľa\nsú pravdivé, avšak doposiaľ ich pravdivosť nebola podporená žiadnym dôkazom. Všetko je v rovine\njeho tvrdení, ktoré sú opakovane prezentované. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení poukazuje na § 70\nzákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon, ktorý pojednáva o hodnovernosti údajov katastra a z jeho\nustanovení vyplýva, že ten, kto vychádza zo zápisu v katastri, koná v dobrej viere, pokiaľ nevedel o\nnesúlade so skutočným stavom. Tieto skutočnosti potvrdzuje i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6Cdo/236/2017. Navrhovateľom prezentovaná údajná absolútna neplatnosť právneho úkonu je len\nním tvrdená a doposiaľ nebola riadne preukázané žiadnym dôkazom. Mala za to, že má a mala plné\nprávo po odchode svojho bývalého partnera, s ktorým jej vzťah skrachoval a spolužitie bolo toxické a\nnevytváralo ani vhodné podmienky pre výchovu ich maloletého syna, ktorého navrhovateľ neustále vo\nsvojich podaniach spomína. Práve napätie a hádky v domácnosti rodičov sú základným dôvodom, pre\nktorý súd pristupuje aj k rozvodu manželstiev, aby chránil maloleté deti. Aj v tomto prípade je oddelené\nbývanie rodičov vítanou zmenou pre maloletého, pretože tak nie je vystavovaný pnutiu medzi rodičmi.\nNavrhovateľ sa dobrovoľne odsťahoval a až následne začal v podaniach pred súdom tvrdiť, že sa malo\njednať o nútené vysťahovanie, čo opäť nepreukázal žiadnym dôkazom. Odporkyňa predložila dôkazy o\ntom. že otec sa so synom stýka a bráva si ho k sebe.\n36. Mala za to, že nútené spolužitie muža a ženy bez súhlasu je nezákonné a v závislosti od okolností\npredstavuje vážny trestný čin. Slovenský právny poriadok chráni osobnú slobodu, ľudskú dôstojnosť a\nnedotknuteľnosť obydlia. Takéto konanie spravidla napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov:\ntrestný čin obmedzovania osobnej slobody (§ 198 Trestného zákona), trestný čin vydierania (§ 189\nTrestného zákona), trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208 Trestného zákona), trestný\nčin porušovania domovej slobody (§ 194 Trestného zákona). Protiprávnosť konania spočíva v tom, že\nnútenie narúša základné ľudské práva zaručené Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv.\n37. Navrhovateľ v odvolacej duplike uviedol, že odporkyňa sa vyjadruje k otázke vlastníctva rodinného\ndomu. Predmetom tohto konania je však nariadenie neodkladného opatrenia. Všetky podmienky na\nvydanie neodkladného opatrenia sú splnené, a preto je potrebné uznesenie o neodkladnom opatrení\npotvrdiť. Mal za to, že dostatočným spôsobom spochybnil vlastnícke právo odporkyne k rodinnému domu\na zároveň osvedčil svoj užívací titul k rodinnému domu. V zmysle rozhodovacej praxe je postačujúce,\nak navrhovateľ osvedčí svoj nárok, teda možno predpokladať danosť jeho práva. Z kvalitatívnej stránky\nsa v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nekladú na preukázanie nároku také požiadavky,\nako pri rozhodovaní vo veci samej (III. ÚS 458/2022). S ohľadom na uvedené mal za to, že uznesenie\no nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané dôvodne.\n38. Pokiaľ ide o nároky vyplývajúce z vyporiadania BSM navrhovateľa, od počiatku konzistentne\ntvrdí, že celá kúpna zmluva je zastretý právny úkon; de iure ide primárne o pôžičku a zabezpečenie\nformou dočasného prevodu vlastníckeho práva. Keďže pôžička sa poskytovala navrhovateľovi, v kúpnej\nzmluve musela byť uvedená kauza, prečo je kúpna cena, t. j. pôžička, uhradená na účet navrhovateľa.\nTáto skutočnosť len dotvára celkovú simuláciu právneho úkonu, aby „na oko“ vyzeral bezchybne\n(koherentne). Dohoda o vyporiadaní BSM neexistuje. Ide o fiktívny konštrukt na účely zastretia právneho\núkonu, ktorý bol účastníkom kúpnej zmluvy známy. Potrebovali vytvoriť fiktívny právny dôvod, prečo\nbola kúpna cena poukázaná na účet žalobcu. Táto kúpna zmluva predstavovala pôžičku. Popiera, že\nby mal pohľadávku voči predávajúcej - P.. I. X.. V kúpnej zmluve je uvedené, že dohoda o vyporiadaní\n\nBSM je zo dňa 15.3.2013. Kúpna zmluva je zo dňa 6.6.2017. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek\nzáväzok predávajúcej voči žalobcovi by bol premlčaný. Pravosť a pravdivosť súkromnej listiny je\npotrebné preukázať. Žalobca popiera existenciu takejto listiny a záväzku predávajúcej voči nemu z\ntitulu vyporiadania BSM (R 16/2024), z čoho vyplýva, že nie je preukázané, že by existoval záväzok\npredávajúcej voči žalobcovi z titulu vyporiadania BSM. Navyše k vyporiadaniu BSM ani nemohlo dôjsť,\nkeďže rodinný dom, ktorý tvoril predmet kúpnej zmluvy, nepatril už od roku 2012 do BSM žalobcu a\npredávajúcej - P.. I. X.. Tí ho 13.4.2012 spoločne previedli na syna žalobcu - L. X., z ktorého bolo\nvlastníctvo následne prevedené späť na I. X., a to darovacou zmluvou zo dňa 31.5.2012.\n39. Navrhovateľ si požičal od F. A., resp. od manželov A., sumu vo výške 260.000 eur. Na\nzabezpečenie svojho dlhu, poskytol prostredníctvom predávajúcej rodinný dom, ktorý je predmetom\nkonania 9C/5/2026. Vôľa manželov A. ani predávajúcej - P.. I. X., nesmerovala k trvalému prevodu\na nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Uvedené vyplýva najmä z nasledujúcich\nskutočností: (i) totožná výška kúpnej ceny. Kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo 6.6.2017 (prevod I.\nX. na manželov A.Ý.) je totožná s kúpnou cenou podľa kúpnej zmluvy z 8.12.2021 (prevod manželia\nA. na odporkyňu) a to za 260.000 eur. Považoval za neekonomické, aby manželia A. kúpili a predali\nnehnuteľnosť za rovnakú cenu. Absentuje ekonomický dôvod takéhoto postupu, pretože dom mohli kúpiť\nlen ako investičné aktívum, keďže v ňom od jeho kolaudácie žil výlučne navrhovateľ a to bez platenia\nnájmu manželom A.Ý.. Druhou kúpnou zmluvou bola vrátená pôžička manželom A.. Žalobca uhradil časť\npôžičky vo výške 72.200 eur z vlastných zdrojov. Túto sumu zaslal odporkyni, ktorá ju poskytla manželom\nA.. Uvedené vyplýva z kúpnej zmluvy z 8.12.2021, kde je v čl. 3 ods. 2 písm. c) uvedené, že časť kúpnej\nceny vo výške 72.200 eur bude uhradená prevodom na účet. Nie je tam zmienka o financovaní tejto časti\nz úveru, ako pri ostatných častiach kúpnej ceny (ii) vyúčtovanie dlhu z pôžičky. Navrhovateľ už doručil\nsúdu e-mail z 8.6.2021, v ktorom mu p. A. zaslal vyúčtovanie pôžičky. V e-maile je explicitne uvedené\n„Dlh LP voči F. z RD Senec“. V rozpise platieb, ktorý je prílohou e-mailu, je explicitne uvedené „KC\nDom Senec“. Odporkyňa zámerne ignoruje tieto fakty a nijakým spôsobom na ne nereaguje. Uvedené\ndôkazy vytvárajú konzistentnú dôkaznú reťaz, z ktorej vyplýva, že prvá kúpna zmluva v skutočnosti\npredstavovala poskytnutie pôžičky so zabezpečením a druhá kúpna zmluva jej splatenie. Z uvedeného\nvyplýva, že kúpna zmluva zo 6.6.2017 predstavovala simulovaný právny úkon, ktorým sa zastieralo\nposkytnutie pôžičky a jej zabezpečenie. Súdna prax považuje takéto úkony za absolútne neplatné\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.3.2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010). K totožnému právnemu\nzáveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 25.6.2020, sp. zn. 7 Cdo 278/2018. Ako vyplýva\nz príkladmo uvedených rozhodnutí, ide o ustálenú rozhodovaciu prax. Ak absentuje vôľa, čo v tomto\nprípade preukázateľne absentuje, je kúpna zmluva neplatná.\n40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva, na základe ktorej manželia A. nadobudli rodinný\ndom, je neplatná. V zmysle zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má, nemohli platne\npreviesť vlastnícke právo na odporkyňu. Vyššie uvedené rozhodnutia potvrdzujú aj neplatnosť kúpnej\nzmluvy z 8.12.2021, pričom ide o ustálenú rozhodovaciu prax (R 56/2021, rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Cdo/144/2010, sp. zn. 7Cdo/278/2018). Pokiaľ odporkyňa vo svojom vyjadrení argumentuje\nrozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, toto hovorí o ochrane dobromyseľného\nnadobúdateľa. Odporkyňa však dobromyseľná nebola, od počiatku vedela o pôžičke od F. A. pre žalobcu,\ns ktorým žila v rodinnom dome, pričom uvedené rozhodnutie ústavného súdu je zo 16.3.2016. Dňa\n27.4.2021 vydal Najvyšší súd SR rozhodnutie sp. zn. 1VObdo/2/2020, ktoré je zverejnené v Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí NS SR ako judikát č. R 56/2021. Uvedený judikát je neskoršieho dátumu a má\nzjednocujúci charakter, teda má prednosť pred rozhodnutím Ústavného súdu SR. Navyše sa v rámci\nodôvodnenia vysporiadal aj s rozhodnutím I. ÚS 549/2015. Ústavný súd SR tento judikát R 56/2021, resp.\nrozhodnutie sp. zn. 1VObdo/2/2020, rešpektuje aj vo svojej rozhodovacej praxi, napr. v rozhodnutí sp.\nzn. IV. ÚS 431/2023. S ohľadom na vyššie uvedené je akákoľvek dobromyseľnosť odporkyne irelevantná\na rozhodnutie ústavného súdu je prekonané. Dobromyseľnosť nepredstavuje všeobecne platný právny\ntitul k nadobudnutiu vlastníctva. Výnimku predstavuje len inštitút vydržania, ako to uviedol judikát R\n56/2021. Na vydržanie však nie sú v danej veci splnené podmienky. Navrhovateľ však popiera aj samotnú\ndobromyseľnosť. Odporkyňa sa prisťahovala do domu k navrhovateľovi, nie naopak. Žila v ňom aj v\nčase, keď boli ako vlastníci evidovaní manželia A.. Nijako sa nevysporiadala so skutočnosťou, že v\nrodinnom dome bývali bezodplatne, bez úhrady nájomného. Je to z dôvodu, že vedela o pôžičke a\ns navrhovateľom bola dohodnutá na jej splatení prostredníctvom úveru, pričom navrhovateľ poskytol\n72.200 eur na splatenie pôžičky.\n\n41. Pokiaľ ide o neochotu odporkyne žiť v rodinnom dome s navrhovateľom uviedol, že účastníci konania\nspolu žili viac ako 10 rokov a odporkyňa vykázala navrhovateľa z užívania rodinného domu bez právneho\ntitulu. Navrhovateľ disponuje platným užívacím titulom od skutočného vlastníka rodinného domu. Práve\nodporkyňa sa v rodinnom dome zdržuje neoprávnene a bezdôvodne sa obohacuje. Ak jej prekáža, že\nsa v rodinnom dome bude nachádzať oprávnený disponent, môže z domu odísť. Je vlastníčkou bytu\nna K. X, V. Q.. Aj s ohľadom na uvedené považoval neodkladné opatrenie za proporcionálne, pretože\nneprikazuje odporkyni, aby sa vysťahovala. Neodkladné opatrenie obnovuje status quo do vyriešenia\notázky ohľadom vlastníctva, pričom je na prvý pohľad zrejmé, že odporkyňa vlastníčkou nie je. Obom\núčastníkom konania ostávajú zachované rovnaké práva, ako mali predtým, než odporkyňa nezákonne\nvykázala navrhovateľa z rodinného domu. Odporkyňa užíva nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho\ntitulu, zatiaľ čo právo navrhovateľa je riadne odvodené zo zmluvy o výpožičke uzatvorenej so skutočným\nvlastníkom. Akceptovanie argumentácie odporkyne by znamenalo neprijateľnú aprobáciu jej vlastného\nprotiprávneho konania, čo je v príkrom rozpore so základnou zásadou, že z nepráva nemôže vzniknúť\nprávo (ex iniuria ius non oritur).\n42. S ohľadom na vyššie uvedené argumenty mal za to, že splnil všetky podmienky na vydanie\nneodkladného opatrenia, uznesenie je riadne odôvodnené a vychádza z toho, že osvedčil svoj právny\nnárok na užívanie nehnuteľnosti. Zároveň dostatočným spôsobom osvedčil, že práve odporkyňa užíva\nnehnuteľnosti bez právneho titulu, keďže nie je vlastníčkou rodinného domu pre absenciu platného\nnadobúdacieho titulu.\n43. V ďalších vyjadreniach navrhovateľ a odporkyňa neuviedli žiadne nové rozhodujúce skutočnosti.\n44. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal\nnapadnuté uznesenie, prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §\n385 ods. 1 a contrario CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP).\n45. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n46. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n47. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n48. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n49. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n50. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení CSP je možné, ak je potrebné\nbezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných\nopatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,\nže bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je\npotrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,\nak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné\nopatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.\nSplnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no\nje potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť\n\npresvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na\nrýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.\n51. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného\nopatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť\nupravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe\nbezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie\nneodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať z čoho, t. j. z akých\nokolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie\nnároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov\nmedzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,\nktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme\nbezúspešné uplatňovanie práva.\n52. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má teda povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností\nodôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie a zároveň má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o\nskutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.\n53. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ako už názov\ntohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný\nokamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej\nbezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo\nmožné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným\nspôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že\njeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol\nvykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav.\n54. Odvolací súd ďalej pripomína, že pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“\nje potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná\nalebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu\noprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený\nskutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie\nneodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu\nmá navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu,\naby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.\n55. Je treba vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,\nak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné\nopatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane,\nprípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o\nkonečnú súdnu ochranu. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných\ntvrdení navrhovateľa; tieto tvrdenia sa musia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne\nnadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda\nzáujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Tento ústupok z procesnej\nkontradiktórnosti voči povinnému je podmienený naliehavosťou potreby úpravy pomerov medzi stranami,\nktorá je primárnym zákonným predpokladom na jeho nariadenie (rovnako to platí aj o obave z ohrozenia\nexekúcie). Tomu zodpovedá povinnosť navrhovateľa osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej\nujmy, ktorá mu hrozí.\n56. Odvolací súd tiež pripomína, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav\nv čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má\nrozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje\npodľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného\nopatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného\npráva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné\ndokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase\nvydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa\n\nrozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia\nvezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie;\nna neskoršie zmeny prihliadnuť nemôže.\n57. V nadväznosti na vyššie uvedené teoreticko-právne východiská, odvolací súd v súlade s odvolacou\nargumentáciou odporkyne, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že navrhovateľ\nneosvedčil potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami; navrhovateľ totižto netvrdil ani\nneosvedčil žiadnu takú ujmu, resp. stav, v dôsledku ktorého sa možno dôvodne obávať nenapraviteľnej\nalebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov\n(najskôr) odôvodňoval tým, že odporkyňa sa mu vyhráža vysťahovaním, v neskoršom podaní uviedol,\nže odporkyňa mu 27.2.2026 znemožnila prístup k jeho jedinému obydliu a to výmenou zámkov na\nnehnuteľnosti rodinného domu na ul. F.. R. Q.; stal sa bezdomovcom; inú nehnuteľnosť určenú na\nbývanie nevlastní; odporkyňa zadržiava a okupuje hnuteľné veci v jeho vlastníctve v hodnote desiatok\ntisíc eur nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, ktorá jej nepatrí, čím mu hrozí bezprostredne ďalšia\nnenahraditeľná škoda a ujma.\n58. K uvedeným tvrdeniam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že púha skutočnosť, že navrhovateľ nemá\nprístup k nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporkyne, a ktorá (doteraz) zabezpečovala\npotrebu jeho bývania, pričom svoje užívacie právo odvodzuje od domnelej vlastníčky, ktorá vedie spor\ns odporkyňou o určenie vlastníckeho práva; rovnako ani skutočnosť, že navrhovateľ nevlastní inú\nnehnuteľnosť určenú na bývanie; a tiež, že zo strany odporkyne malo dôjsť k svojvoľnému vysťahovaniu\nnavrhovateľa (ods. 7 napadnutého uznesenia), sama-osebe neodôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy\npomerov navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu neuvádza\nžiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by viedli ku vzniku nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy\nna jeho strane, a keď odporkyňa súčasne v podanom odvolaní poukázala na to, že navrhovateľ má\nzabezpečené bývanie, čo sám ani nepopiera. Navrhovateľ iba všeobecne uvádza, že v súvislosti\nso zabezpečením nového bývania mu vzniká ujma a škoda, ktorú bude požadovať od odporkyne\nsamostatnou žalobou, avšak túto bližšie nešpecifikuje, ani nekvantifikuje.\n59. Pokiaľ navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ďalej odôvodňoval tým,\nže odporkyňa zadržiava a okupuje hnuteľné veci v jeho vlastníctve v hodnote desiatok tisíc eur\nnachádzajúce sa v nehnuteľnosti, ktorá jej nepatrí, čím mu hrozí bezprostredne ďalšia nenahraditeľná\nškoda a ujma, odvolací súd sa stotožňuje s námietkou odporkyne, že navrhovateľ v podanom návrhu\nneuvádza, o aké konkrétne veci sa jedná, nepreukázal, že takéto veci vôbec vlastní; navrhovateľ (ani\nv tomto prípade) neidentifikuje, v čom konkrétne má táto ďalšia nenahraditeľná škoda spočívať. Naviac\nv tomto prípade absentuje aj vecná súvislosť (vzťah) medzi navrhovaným neodkladným opatrením\n(uložením odporkyni povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne a zdržať sa\nvšetkých krokov, ktoré by bránili navrhovateľovi v ich užívaní) a navrhovateľom tvrdenou hrozbou\nnenahraditeľnej škody na hnuteľných veciach.\n60. Ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, na ktoré poukazoval navrhovateľ ako aj\nodporkyňa, odvolací súd uvádza, že tieto sú bez právnej relevancie a v tejto súvislosti poukazuje na\nzávery súdu prvej inštancie (odsek 9 napadnutého uznesenia), s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.\n61. Sumarizujúc uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ zo strany navrhovateľa nebola\nrelevantne tvrdená ani osvedčená naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami, je úplne\nbezpredmetné uvažovať nad procesnou prípustnosťou nariadenia navrhovaného neodkladného\nopatrenia, resp. skúmať ďalšie podmienky na jeho nariadenie.\n62. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej\ninštancie, v súlade s odvolacou argumentáciou odporkyne, dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil\nsplnenie základných zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1\nCSP, čo vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného\nneodkladného opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388\nCSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\n\n63. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že odporkyni priznal proti navrhovateľovi plný nárok na\nnáhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.\n64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nCSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36C/14/2026", "guid": "821610d6-7eb3-4cf6-84de-b3cceab0615a:92cc4d0d-55f4-4609-9bcf-aa3f037b8235", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4de95a58-0313-4e3c-885d-a222d53229fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.431.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.431.2023.1"}, {"guid": "ussr:aea3ea51-1b64-419b-bb71-ea34187c3cc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.458.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 458/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.458.2022.2"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "b4107bb9-820a-435d-91d9-9aeeee944fbd:c6584982-333a-484a-b90f-f69a2d3d3894", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5814207848.1", "spisova_znacka": "7Cdo/278/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/278/2018 z 24. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5814207848.1"}], "citovane_v": []}