{"guid": "e2ebe15e-5df5-4e1e-afd0-2a5781d67b1a:3722dacb-9005-4d2a-b052-b09f151efd8d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1724200874.2", "spisova_znacka": "16Co/81/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/81/2026 z 7. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. augusta 2026, sp. zn. 16Co/81/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1724200874.2", "identifikacne_cislo": "1724200874", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2026-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "§ 324 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-1", "nazov": "§ 329 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "nazov": "§ 329 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-329"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3722dacb-9005-4d2a-b052-b09f151efd8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1724200874.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1724200874.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1724200874.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/81/2026\n1724200874\n07. 08. 2026\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2026:1724200874.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobkyne: S. A., nar. X.X.XXXX, O. XX/XX, O.,\nproti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej\nAK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B Martin, IČO: 36 865 036, o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok\nč. k. 8C/17/2024-22, zo dňa 12.3.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia z a m i e t a.\nII. Žalovanej priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a\ndovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil\npovinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnosti zapísanej v katastri\nnehnuteľností Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne\núzemie O., obec O., okres Pezinok, a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela\nč. XXX/X o výmere 1166 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere\n147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XX, na pozemku parcelné\nčíslo XXX/X,\nstavby - dom; poučil žalovanú, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej\nžalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného\nopatrenia vznikla a rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia\ndoručeným súdu 7.3.2024 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi žalovanej\nzdržať sa výkonu záložného práva dražbou nehnuteľností, aby nedošlo k neodvrátiteľnému zásahu do\njej vlastníckeho práva, kde má ona a jej dve maloleté dcéry trvalý pobyt. Podaný návrh odôvodnila\ntým, že dňa 14.3.2024 o 10:00 hod. v O. H. V., G. má vykonať Dražobná spoločnosť HeyPay s.r.o.,\nMostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414 opakovanú dražbu, ktorej predmetom je jej rodinný\ndom. O uskutočnení dražby nedostala žiadne písomné oznámenie ale iba si našla na oplotení oznam\no termíne dražby, čo považovala za nesprávne. Žalovaná žiadala zaplatiť sumu vo výške 192.890,18\neura s príslušenstvom, kde za tento záväzok je zaviazaná spoločne a nerozdielne spolu s jej manželom\nZ. A., s ktorým má od roku 1998 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Postup žalovanej\npovažovala za nesprávny z dôvodu, že medzi ňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bol dňa 7.10.2022\nna Okresnom súde v Trnave uzatvorený súdny zmier č. k. 39Csp/1/2020-227, ktorým ju súd zaviazal\nk uhrádzaniu pravidelných splátok vo výške 1.200 eur mesačne. Žalovaná mala za to, že záväzok má\nhradiť aj jej manžel napriek tomu, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, kde ona riadne a včas plní\n\npodmienky súdneho zmieru a žalovaná si napriek uvedenému chce uplatniť výkon záložného práva na\njej nehnuteľnosť.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 CSP), súdu prvej inštancie z\npredloženého listu vlastníctva č. XXX okres K., obec O., katastrálne územie O. vyplynulo, že žalobkyňa\nje výlučnou vlastníčkou parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcela č. XXX/X o výmere\n1166 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 147 m2, druh\npozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XX, na pozemku parcelné číslo XXX/X\ndom. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/213/98 zo dňa 17.11.1998 vyplynulo, že dňom\nprávoplatnosti rozsudku 18.12.1998 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.\n3. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že medzi ňou a žalovanou ide o vzťah súkromnoprávneho\ncharakteru zo zmlúv o splátkovom úvere a záložného práva spadajúce pod úpravu v rámci Občianskeho\nzákonníka. Navrhované neodkladné opatrenie má podľa § 325 ods. 1 CSP slúžiť bezodkladnej potrebe\núpravy pomerov a v danej veci nie je daná obava z ohrozenia exekúcie. Podľa § 325 ods. 2 písm. d)\nCSP je možné od žalovanej požadovať, aby sa niečoho zdržala (výkonu záložného práva), pričom mal\nza to, že žalobkyňa osvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko v spore ide\no ochranu jej vlastníckeho práva garantovaného v čl. 20 Ústavy SR, ako aj ochrany jej obydlia podľa\nčl. 21 Ústavy SR. Žalobkyňa je zapísaná ako vlastník nehnuteľností a v nehnuteľnostiach má svoje\nobydlie spolu s rodinou (dve maloleté deti). Domáhať sa ochrany obydlia môže len osoba, ktorá má k\nobydliu vzťah užívateľa a pritom nie je rozhodujúce, na základe akého právneho titulu, resp. či vôbec\ntakýto titul existuje. Ochrana obydlia je poskytovaná vlastníkovi, nájomcovi, členovi ich domácnosti, ale\ntiež osobám majúcim vzťah k danému obydliu na inom právnom základe. Dohovor o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd dokonca chráni aj obydlie, ku ktorému jeho obyvateľ nemá platný právny titul\n(rozhodnutie Ústavného súdu ČR PL. ÚS 2/17, bod 27). Právo na obydlie garantuje Ústava SR v čl.\n21 ods. 1 a považuje ho za nedotknuteľné.\n4. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022 vyplynulo, že\nžalobkyňa uzavrela s odporcom zmier, ktorý súd prvej inštancie schválil, kde sa zaviazala zaplatiť istinu\n137.373,79 eura s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške\n1.200 eur. Zároveň predložila potvrdenia o vkladoch do pokladne Slovenskej sporiteľne, a.s. za obdobie\nod 23.12.2022 do 24.2.2024, z ktorých mal za preukázané (napokon aj za nesporné), že mesačné\nsplátky od schválenia zmieru vykonáva riadne a včas. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu\nTrnava č. k. 39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022 vyplynulo, že bol najskôr vydaný platobný rozkaz\nč. k. 39Csp/1/2022-164 zo dňa 28.7.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.9.2020, ale len\nvoči manželovi žalobkyne, ktorý nepodal odpor. Mal za preukázané, že na základe schváleného\nzmieru pohľadávku proti žalovanej riadne spláca v dohodnutej mesačnej výške. Žalovaná pristúpila\nk dobrovoľnej dražbe na základe právoplatného platobného rozkazu č. k. 39Csp/1/2020-164 zo dňa\n25.8.2020, kde z oznámenia o dobrovoľnej dražby vyplynulo, že konanie o dražbe sa malo konať\n29.4.2022 a 3.6.2022. V čase konania o dobrovoľnej dražbe ešte nebolo konanie proti žalobkyni\nprávoplatné skončené, kde až uznesením Okresný súd Trnava č. k.\n39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022, za prítomnosti žalovanej schválil zmier, v ktorom sa žalobkyňa\nzaviazala pohľadávku žalovanej spolu s príslušenstvom uhrádzať v mesačných splátkach, nakoľko\nžalovaná súhlasila so zmierom, súd prvej inštancie daný zmier schválil. Z oznámenia o opakovanej\ndobrovoľnej dražby vyplynulo, že 14.3.2024 sa bude konať tretie kolo opakovanej dražby. Na základe\nvyššie uvedeného poukázal na skutočnosť, že žalovaná má dva právoplatné exekučné tituly z jednej\nzmluvy, kde aj napriek tomu, že žalobkyňa pohľadávku splácala, žalovaná pristúpila k dobrovoľnej\ndražbe.\n5. Na základe skutočností tvrdených žalobkyňou súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu toho, v akom\nrozsahu došlo, resp. mohlo dôjsť k narušeniu práva tej - ktorej strany, pričom uviedol, že nariadenie\nneodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených\nzáujmov žalovanej, preto bol pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia\nnedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ\na účel. Jedným z nich je aj predchádzanie ďalším sporom. Bol názoru, že takýto účel neodkladného\nopatrenia v danej veci vyplýva aj z dôvodnej obavy, aby realizáciou výkonu záložného práva nedošlo k\nnezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeranými nákladmi, prípadne\nďalšími súdnymi konaniami. Žalovaná bude obmedzená iba dočasne a s ohľadom na jej postavenie\n\nspoločnosti poskytujúcej aj spotrebiteľské úvery, celkom zrejme bez likvidačných účinkov s možnosťou\npokračovať vo výkone svojich práv, ak by rozhodol v jej prospech. Na druhej strane môže žalobkyňa\nstratiť obydlie ako prostriedok uspokojenia základnej životnej potreby bývania, keď strata bývania je\njedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí,\nmusí mať možnosť predložiť posúdenie primeranosti takého opatrenia na súdne konanie.\n6. S poukazom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčeného skutkového\nstavu z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia proti žalovanej bol podaný dôvodne, nakoľko žalobkyňa dostatočne osvedčila danosť práva,\nspočívajúceho v ochrane vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR, spojenej s právom na obydlie podľa\nčl. 21 Ústavy SR k nehnuteľnostiam, pred výkonom záložného práva žalovanej dobrovoľnou dražbou.\nZ opisu rozhodujúcich skutočností a k tomu pripojených dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa dôvodne\nosvedčila existenciu pochybnosti o možnosti výkonu zákonného záložného práva k jej nehnuteľnostiam,\na preto za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1 prvá veta, § 334 a §\n336 ods. 1 CSP súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.\n7. Dodal, že žalovaná má v prípade zmeny okolností vždy možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného\nopatrenia, prípadne žiadať náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného\nopatrenia vznikla. Súd prvej inštancie žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení\nneodkladného opatrenia žalobu vo veci samej (keď mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia\nmožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami), ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a ods. 2\nCSP žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne\nvýkonom neodkladného opatrenia vznikla.\n8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, v spojení s § 255 ods.\n1 CSP s tým, že v danom prípade bol podaný len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nebola\npodaná žaloba vo veci samej, teda týmto rozhodnutím sa konanie skončilo a bolo potrebné rozhodnúť\naj o nároku na náhradu trov konania, preto rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov\nkonania proti žalovanej v rozsahu 100 %, lebo bola v konaní plne úspešná s tým, že o výške náhrady trov\nkonania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a\nktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 1 a ods. 2 CSP).\n9. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c),\npísm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie\nzmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť, prípadne zamietnuť, alternatívne\nsúdne konanie zastaviť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania\n(§ 393 ods. 2 CSP) bola námietka, že napadnuté uznesenie je v rozpore s princípom legality, princípom\nprávnej istoty a zásadami Civilného sporového poriadku, nakoľko napriek zákonnej lehote 30 dní sa\nvydalo za 5 dní, hoci nešlo o skutočnosti náhle, nepredvídateľné a neočakávateľné. Súd prvej inštancie\nvydal trvalé neodkladné opatrenie, trvalého zákazu výkonu záložného práva, hoci možnosť vykonať\nzáložné právo vyplýva z kogentných právnych noriem, ktorými je súd prvej inštancie viazaný. Poukázala\nna ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je vylúčené natrvalo rozhodnúť\no zákaze výkonu záložného práva (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.1.2019, sp. zn. 8\nCdo 147/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.4.2019, sp. zn. 5 Cdo 113/2017, rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR z 26.8.2019, sp. zn. 2 Cdo 36/2019). Brojila, že bola zbavená faktickej možnosti\nvýkonu riadneho záložného práva, nakoľko nevykonateľné záložné právo stráca uhradzovaciu funkciu\na navyše jej nebol s rozhodnutím a to ani do konca odvolacej lehoty doručený návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ani jeho prílohy a tak vôbec nie je zrejmé, či vôbec existuje a s akým\nobsahom. Súd prvej inštancie konal s odporcom a navrhovateľom, hoci od 1.7.2016 stranami sporového\nkonania takéto subjekty, odporca a navrhovateľ nie sú a byť nemôžu, preto je napadnuté rozhodnutie\nmateriálne nevykonateľné a arbitrárne; súd prvej inštancie ukladá povinnosť odporcovi, hoci žiadne\ntakéto procesné postavenie v sporovom konaní neexistuje. Arbitrárnosť je dovŕšená odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia v odseku 23, v ktorom súd prvej inštancie uviedol: „Odporca bude obmedzený\niba dočasne a s ohľadom na jeho postavenie spoločnosti poskytujúcej aj spotrebiteľské úvery celkom\nzrejme bez likvidačných účinkov s možnosťou pokračovať vo výkone svojich práv“, teda žalovanej\nnavždy zakázal výkon záložného práva, ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí presný opak\no tom, že žalovaná bude obmedzená iba dočasne; popri jednoznačnom právnom závere tak súd prvej\ninštancie dospel bez akéhokoľvek vysvetlenia k protichodnému právnemu záveru, čo považovala za\n\narbitrárne (nález Ústavného súdu SR z 28.2.2006, sp. zn. I. ÚS 154/05). Napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané v rozpore s existujúcou jednotnou ustálenou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít\nbez toho, aby odlišný právny názor bol podporený akoukoľvek reálnou racionálnou argumentáciou.\n10. Za zásadnú vadu zmätočnosti považovala tú skutočnosť, že stranami konania môžu byť výlučne\nžalobca a žalovaný a tieto subjekty takto musia byť v podaní i označené, pretože zákon nepozná\nmožnosť, aby účastníkom sporového konania bol odporca. Súd prvej inštancie nemal v civilnom\nsporovom konaní právomoc rozhodovať spor medzi navrhovateľom a odporcom, pretože niečo také\nje možné iba v nesporovom konaní. V prípade, ak súd prvej inštancie rozhodoval podľa Civilného\nsporového poriadku, súdne konanie je postihnuté zásadnou vadou zmätočnosti, pretože ide o konanie\nmimo rámca Civilného sporového poriadku a zároveň ani nemôže ísť o rozhodnutie podľa Civilného\nsporového poriadku. Ďalšou zásadnou vadou je vada petitu, jeho nevykonateľnosť a to z dôvodu\nneurčitosti a nemožnosti. Základnou skutočnosťou, ktorá má bez ohľadu na všetko ostatné za následok\nzaťaženie ako konania, tak aj rozhodnutia, tzv. vadou zmätočnosti, majúcou za následok nezákonnosť\nnapádaného rozhodnutia v meritórne podstatnej časti je skutočnosť, že rozhodnutie je materiálne\nnevykonateľné. Z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť\nformulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný. Ak má\nbyť výrok formulovaný určito, jasne, výstižne, zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný,\nznamená požiadavka určitosti i to, že obsah výroku musí byť dostatočne zrozumiteľný a určitý aj pre\nakúkoľvek tretiu osobu. Výrok napadnutého rozhodnutia je nevykonateľný a v rozpore so zákonom,\nnakoľko ukladá povinnosť zdržania sa výkonu záložného práva, avšak neuvádza ktorého záložného\npráva sa týka (vykonáva sa záložné právo, ktoré vzniklo zápisom po povolení vkladu záložného\npráva, pričom toto musí byť identifikované V - číslom (identifikátorom) a jeho predmetom), napadnuté\nrozhodnutie uvedené označenie záložného práva V - identifikátorom neobsahuje a preto je vylúčené,\naby išlo o zákonný, dostatočne určitý ako návrh, tak i obsah rozhodnutia; na nehnuteľnosti môže viaznuť\nväčšie množstvo záložných práv. Za situácie, kedy samotný návrh neobsahoval zákonom predpísané\nrelevantné náležitosti, neobsahoval zákonný a vykonateľný návrh rozhodnutia (žalobný petit), tak mal\nbyť odmietnutý; ak je rozhodované bez relevantných listín, vzhľadom na obsah § 327 a § 328 CSP je\ntakýto postup v rozpore so zákonom, zásadným spôsobom narušuje rovnosť strán, je nielen nezákonný,\nale i protiústavný (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05). Vo vzťahu ku kontradiktórnosti\nkonania a obsahu súdneho spisu poukázala na rozsiahlu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.\nBrojila, že jej nebolo umožnené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadriť, návrh jej\nnebol doručený a to ani pred vydaním rozhodnutia, ani po jeho vydaní, hoci uvedenému postupu za\nsituácie, keď majetkové poškodenie žalovanej dosahuje cca 200.000 eur a je tak v enormnej výške a do\nkonca lehoty na rozhodnutie o návrhu ostávalo 25 dní nielenže nič nebránilo, ale pri ústavnokonformnom\npostupe a pri rešpektovaní základných práv všetkých strán, bol súd prvej inštancie povinný takúto\nmožnosť vytvoriť už v čase pred vydaním rozhodnutia. Návrh a prílohy podania jej neboli doručené ani\nspolu s neodkladným rozhodnutím, čo predstavuje zásah do jej zaručených základných práv (čl. 46 ods.\n1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).\n11. Bola názoru, že pripustenie postupu (nariadenia neodkladného opatrenia bez prejednania veci\nsamej), ako postupu bežného, či pravidelného by znamenalo to, že šikanózne postupujúce subjekty by\nsa domohli súdnej ochrany a odstránenia právnej istoty v lehotách výrazne iných ako ostatní účastníci.\nPoukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.1.2019, sp. zn. 8 Cdo 147/2017, podľa ktorého:\n„Právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej 1/ ako\nzáložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného\npráva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom\nalebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny. Dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie teda spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci.“ Dôvodila, že súd prvej\ninštancie ignoroval ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority, rozhodoval presne opačne\na odklon nijako neodôvodnil. Rozhodnutie je tak nielen v rozpore so zákonom, ale i s požiadavkami\nvyplývajúcimi z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k\nriadnemu odôvodneniu; súd by mal dbať aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku.\n12. Namietala, že súd prvej inštancie uložil trvalý zákaz výkonu záložného práva, hoci vôbec nemal\npredloženú záložnú ani úverovú zmluvu a tak vôbec nemohol vedieť a mať osvedčené to, čo je\nzabezpečené záložným právom, aká pohľadávka a či sa uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.\n39C/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022, potvrdenia o vkladoch do pokladne Slovenskej sporiteľne, a.s., týkajú\n\nzabezpečeného dlhu. Pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 22 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „z\nodôvodnenia daného uznesenia č. k. 39Csp/1/2020-227 vyplýva, že bol najprv vydaný platobný rozkaz\nč. k. 39Csp/1/2022-164 zo dňa 28.7.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.9.2020, ale len voči\nmanželovi navrhovateľky, ktorý nepodal odpor, tak mal za preukázané, že sú dvaja dlžníci, ktorí majú\npostavenie solidárnych dlžníkov a neexistoval jediný doklad, ktorý by osvedčil plnenie dlhu dlžníka\nZ. A., ktorý je zabezpečený záložným právom. S poukazom na § 511 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho\nzákonníka uviedla, že v predmetnom ustanovení sa normuje pasívna záväzková solidarita, pri ktorej\nje každý z viacerých, mnohých, solidárnych dlžníkov zaviazaný poskytnúť veriteľovi rovnaké plnenie,\nkaždý je zaviazaný na celý dlh, dlh v úplnosti, pričom ak poskytne takéto celé plnenie veriteľovi jeden\nzo solidárnych dlžníkov, zanikne celý solidárny záväzok. Časti, ktorými sa solidárni dlžníci podieľajú na\ncelom dlhu, majú však význam výlučne vo vnútornom vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi, uvedené sa\nnijako netýka veriteľa. Veriteľ môže vyžadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov,\npretože každý je zaviazaný vo vzťahu k celku. Súdny zmier schválený Okresným súdom Trnava č. k.\n39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022, sa týka výlučne dlžníčky S. A. a jej záväzkovo-právneho vzťahu\ns veriteľom a vôbec sa netýka vzťahu medzi veriteľom a Z. A. a už vôbec sa netýka úpravy záložnoprávneho vzťahu a možného výkonu záložného práva. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by\nbol zabezpečený dlh Z. A. splnený. Súd prvej inštancie teda mal za preukázané, že tu je dlh Z. A. a\nneexistoval jediný doklad, ktorý by osvedčil plnenie dlhu dlžníka Z. A., ktorý je zabezpečený záložným\nprávom. Žalovaná výkonom záložného práva vymáha zabezpečenú pohľadávku (pohľadávky) v celkovej\nvýške 192.890,18 eura s príslušenstvom proti Z. A., nie pohľadávku žalobkyne. Za takéhoto stavu\nzakázať navždy výkon záložného práva (aj napr. pre pohľadávku Z. A.) je prejavom ľubovôle.\n13. Zdôraznila, že v prípade predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o\ntaké neodkladné opatrenie, ktoré má charakter neodkladného opatrenia meritórneho, nie charakter\nneodkladného opatrenia spojeného s konaním vo veci samej. Neodkladné opatrenie takéhoto typu\nnie je zabezpečovacím prostriedkom vo vzťahu k inému meritórnemu konaniu a tak má fakticky\ncharakter konania o žalobe. Vydanie neodkladného opatrenia takéhoto typu za cca 5 dní, bez akejkoľvek\ningerencie žalovanej, bez možnosti realizácie akýchkoľvek práv vyplývajúcich z práva na spravodlivý\nproces s dôsledkom v podobe faktického zbavenia záložného práva v hodnote cca 200.000 eur,\npovažovala za absurdné a postup súdu prvej inštancie za nezlučiteľný s existenciou materiálneho\nprávneho štátu. S poukazom na čl. 5 CSP považovala podanie žalobkyne za zjavné zneužitie práva,\nnakoľko výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenia\nžalobkyne ako subjektu povinnosti - záložného dlžníka. Podanie necieli k ochrane údajne ohrozených\npráv jeho pôvodcu, ale k znemožneniu realizácie nápravy iným dlžníkom vyvolaného protiprávneho\nstavu, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie\na poškodzovanie oprávnených práv a záujmov žalovanej. Mala za to, že súd prvej inštancie nemôže\nzákonne nariaďovať závažný trvalý zásah do právnych vzťahov, práv a do základných práv žalovanej len\nna základe tvrdení a dojmov žalobkyne. Podstatou inštitútu záložného práva je v prípade, ak pohľadávka\nnie je riadne a včas splnená, oprávnenie záložného veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia\npohľadávky z predmetu záložného práva. Z listu vlastníctva vyplynula existencia záložného práva,\ns čím sa podľa § 151a a § 151j Občianskeho zákonníka, ktoré sú kogentnými právnymi normami,\nspája záložnému veriteľovi právo toto záložné právo za účelom uspokojenia tejto pohľadávky vykonať.\nPostup súdu prvej inštancie považovala za protizákonný a nepochopiteľný, nakoľko namiesto ochrany\npráva chránil protiprávny stav a zakázal záložnému veriteľovi vykonať právo priznané mu kogentnými\nprávnymi normami. Poukázala pritom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR zo 16.4.2009, sp. zn. 5 Cdo 108/2008) a uviedla, že postup, ktorý spočíva v\nzakázaní konania, ktoré je výkonom zákonného oprávnenia záložného veriteľa vyplývajúceho z ius\ncogens je rozporný s ustanoveniami právneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne,\nnakoľko neprimeraným spôsobom zasiahlo do jej zákonom a Ústavou SR chránených základných práv; v\nnapadnutom rozhodnutí absentuje relevantné odôvodnenie založené na aplikácii relevantných právnych\nnoriem, pričom sa tak do úvahy neberie existencia všetkých relevantných právnych noriem, judikatúra\nÚstavného súdu SR, judikatúra Najvyššieho súdu SR a preto je takto koncipované rozhodnutie aj\narbitrárne (nález Ústavného súdu SR z 28.2.2006, sp. zn. I. ÚS 154/05, uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 26.4.2016, sp. zn. 4Cdo/337/2015).\n14. Namietala, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, konkrétne z ktorých právne\nrelevantných skutočností a listín označených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a\npriložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu dospel súd\n\nprvej inštancie k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu\nk osvedčeniu dôvodnosti nároku tak, ako to vyžaduje trvalé neodkladné opatrenie, na ich základe aký\nustálil skutkový stav, ako zistený skutkový stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia právnych noriem,\nako dospel k záveru o existencii ujmy a čím ju mal osvedčenú a ako odôvodnil osvedčenia existencie\nvšetkých nevyhnutných skutočností. V prípade, ak má súd prvej inštancie vyhovieť návrhu na vydanie\ntrvalého neodkladného opatrenia, tak musí jeho žalobca tvrdiť a preukázať skutočnosti umožňujúce\nprijať záver o trvalej existencii nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo\nbezprostredne hroziacej ujmy.\n15. K otázke osvedčenia dôvodnosti uplatňovaného nároku ako nevyhnutného predpokladu na\nnariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatou, nezistil,\naké všetky pohľadávky sú zabezpečené záložným právom, napriek tomu zakázal výkon kogentného\noprávnenia vyplývajúceho z ius cogens. Bola názoru, že nebola preukázaná potreba nariadenia\nneodkladného opatrenia, nakoľko z ustanovenia § 21 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zákona č. 527/2002\nZ. z., § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 228 ods. 2 CSP vyplýva, že existuje ucelený súbor\nprostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo\njeho právne postavenie v naznačenom smere dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť\nochrany svojho právneho postavenia, a preto uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak\nvylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. K bezprostredne hroziacej ujme uviedla,\nže návrh i napadnuté rozhodnutie je neúplné v časti, ktorou sa má odôvodniť vznik ujmy. Ujma ako\ntaká (či už materiálna/imateriálna) predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a je jedným z\npredpokladov občianskoprávnej zodpovednosti a teda je následkom protiprávneho úkonu. Výkon práva,\nkonkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa, vykonať záložné\nprávo speňažením na verejnej dražbe nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o dôsledok\nkonania v súlade so zákonom (§151a, §151j Občianskeho zákonníka), t. j. nie o konanie protiprávne.\nAni (prípadným) konaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádzalo. V\nprípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o\nneplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc, ale ak úspešný nebude a napriek tomu\nvydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne,\npo právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu (nie hypotetickému) vyprataniu nehnuteľnosti. Všetko\nuvedené vylučuje bezprostrednosť potreby úpravy v tomto čase; súd prvej inštancie mal skúmať aktuálnu\nbezprostrednosť potreby, nie možné, budúce a hypotetické stavy.\n16. Pokiaľ ide o výkon záložného práva poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.9.2014, sp.\nzn. PL. ÚS 23/2014 a zopakovala, že súd prvej inštancie nemôže trvalo zakázať žalovanej realizáciu\njej zákonných opatrení, ktoré má zaručené kogentnou právnou úpravou, nakoľko uvedený postup je\nv priamom rozpore s čl. 1, čl. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR z\n24.9.2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014 je zrejmé, že Ústavný súd SR zastáva názor, že úprava výkonu\nzáložného práva, tak ako je tvorená právnymi normami Občianskeho zákonníka (§ 151a a nasledujúce\nObčianskeho zákonníka) a právnymi normami obsiahnutými v ustanoveniach zákona č. 527/2002 Z. z.,\npodstatou ktorej je realizácia výkonu záložného práva záložným veriteľom a to na základe uzatvorenej\nzáložnej zmluvy, kedy záložný veriteľ dáva návrh na vykonanie dražby a prehlási pritom výšku, pravosť\na splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo a dražbu realizuje dražobník a to na\nzáklade zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ako osobou oprávnenou konať v mene záložcu\na dražobníkom, ako súkromnoprávnym subjektom oprávneným na základe osobitného živnostenského\noprávnenia dobrovoľnú dražbu zrealizovať (vykonať), je zlučiteľná s Ústavou Slovenskej republiky a\nDodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n17. S poukazom na čl. 21 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd ďalej dôvodila, že žiadne z uvedených ustanovení nezakotvuje\nnárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v priestorovej dimenzii),\nčo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). K obdobnému záveru dospel\npri interpretácii čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i ESĽP, keď dospel\nk záverom, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej\nrodine vlastný domov (Velosa Barreto proti Portugalsku, rozsudok z 21.11.1995, č. 18072/91), resp.\nzáveru vyslovenému Veľkým senátom vo veci Chapman proti Spojenému kráľovstvu, ktorý uviedol\nže „článok 8 neuznáva právo na poskytnutie bývania.“ (rozsudok veľkého senátu z 18.1.2001, č.\n27238/95). Vzhľadom na uvedené, právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené Ústavou\n\nSR ani Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto považovala tvrdenia súdu\nprvej inštancie vo vzťahu k právu na obydlie za rozporné s judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu\nSR (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2010), arbitrárne a nespĺňajúce požiadavku\nriadneho odôvodnenia, ktoré by naplnilo atribúty spravodlivého súdneho procesu. Požiadavka riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je pritom súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Pokiaľ Ústavný súd SR a ESĽP vymedzuje ako kritériá\npre riadne odôvodnenie logickú zrozumiteľnosť, presvedčivosť, tak rozhodnutie súdu prvej inštancie\nneobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie a ide len o súbor všeobecných konštatovaní.\n18. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neakcentoval podstatu konania o nariadenie neodkladného\nopatrenia, po ktorom nenasleduje konanie vo veci samej, a preto takéto konanie je konaním fakticky\nmeritórnym, čo do svojho obsahu a predovšetkým dôsledkov, je rovné rozhodnutiu, resp. konaniu o\nžalobe. V predmetnom prípade je rozdiel medzi neodkladným opatrením, ktoré má formu dočasného\nzabezpečovacieho opatrenia, t. j. len konzervuje dočasne nejakú situáciu, po ktorej nasleduje konanie\nvo veci samej, v ktorom bude daný nárok posúdený a rozdiel medzi týmto neodkladným opatrením, po\nktorom nie je nasledované konanie vo veci samej, a v ktorom má byť nárok postavený naisto. V takom\nprípade je však vylúčené, aby boli aplikované pravidlá, ktoré sa týkajú neodkladného opatrenia úplne\niného typu, ktorý je len zabezpečovacím opatrením, a ktorý má ako inštitút úplne iný zmysel a význam.\nPostup súdu prvej inštancie, ktorý nesprávnym spôsobom pristúpil k riešeniu situácie, kedy zároveň\nsi bez akéhokoľvek kritického zhodnotenia osvojil arbitrárne tvrdenia a závery žalobkyne v spojitosti\ns tým, že sa odvoláva na závery, ktoré sa týkajú úplne iného typu neodkladného opatrenia, predtým\npredbežného opatrenia, považovala za nesprávny. Z uvedeného dôvodu i konštatovanie, že z charakteru\nneodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd prvej inštancie zisťovať všetky\nskutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy\ndodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, považovala za nesprávne, nakoľko takýto záver\nsa vzťahuje iba na neodkladné opatrenie, ktoré je opatrením zabezpečovacím, po ktorom nasleduje\nkonanie vo veci samej. Bola názoru, že nedokazovanie v type konania, v prípade tzv. meritórneho\nneodkladného opatrenia, by znamenalo, že by sa obchádzali ustanovenia o žalobe a o povinnosti súdu\nvec riadnym spôsobom prejednať tak, ako je povinný v súlade s pravidlami spravodlivého súdneho\nkonania. Aplikácia právnych predpisov v celom rozsahu popiera ako obsah čl. 46 Ústavy SR, tak\npredovšetkým ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to\nnajmä vo vzťahu ku kontradiktórnosti konania, vo vzťahu k verejnosti konania, vo vzťahu k riadnemu\npreukázaniu skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie významné.\n19. Vyslovila názor, že poučovanie o možnosti podať žalobu, ktorá sa však má týkať iného vzťahu,\nzodpovednostného, nie záložného, ktorý natrvalo upravil, je protiprávne. Požiadavky, ktoré sa týkajú\nmeritórneho neodkladného opatrenia sú omnoho prísnejšie a ak nemožno vydať neodkladné opatrenia\nlen na základe tvrdení žalobkyne, v konaní o neodkladnom opatrení, po ktorom nasleduje konanie\nvo veci samej, o to viac ho nemožno vydať len na základe tvrdení žalobkyne v konaní, po ktorom\nnenasleduje konanie vo veci samej. Bola názoru, že postup súdu prvej inštancie a jeho vyhodnocovanie\nsa nejaví nestranne, ale práve naopak, ide o postup žalobkyni nadržujúci (III. ÚS 47/05) s cieľom\nmariť výkon záložného práva a povinnosti podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, rovnako ako\nrozhodovanie v lehote 5 dní bez akejkoľvek ochrany práv žalovanej. Zásah v podobe zákazu výkonu\nzáložného práva navždy, nie je súladný s princípom proporcionality a je v rozpore s oprávnením, ktoré\npriznáva záložnému veriteľovi právny poriadok a judikatúra Najvyššieho súdu SR. Ide o priamy zásah\ndo majetkových práv žalovanej, uvedeným konaním sa degraduje obsah záložného práva, pretože\nobsah záložného práva, ktoré nie je možné vykonať je v podstate vo forme úplne obsahovo zmenenej.\nŽalobkyňa uzatvorila záložnú zmluvu a má povinnosti zo vzniknutého záložného práva. Žalobkyňa\nsa môže domáhať prieskumu procesu predaja zálohu v konaní o určenie neplatnosti dražby a tak\ntu je osobitný prostriedok právnej ochrany, avšak tým, že súd prvej inštancie natrvalo zakázal výkon\nzáložného práva, tak žiadna dobrovoľná dražba nemôže prebehnúť a rovnako nemôže byť podaná\nžaloba a nemôže byť uvedené ani preskúmané, pričom takýto protiprávny postup je popretím obsahu\npráva na spravodlivý proces.\n20. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že po preskúmaní obsahu a osvedčeného\nskutkového stavu z predložených listinných dôkazov mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia voči žalovanej bol podaný dôvodne, žalobkyňa dostatočne osvedčila danosť práva\n\nspočívajúce v ochrane vlastníckeho práva spojené s právom na obydlie nehnuteľnostiam pred výkonom\nzáložného práva žalovanej dobrovoľnou dražbou, nakoľko z uvedeného nie je možné sa dozvedieť\nnič konkrétne, nie je zrejmé o akom obsahu návrhu sa hovorí, súd prvej inštancie neuviedol o akom\nskutkovom stave hovorí, o ktorých konkrétnych skutkových okolnostiach hovorí, čím boli osvedčené,\nktorými konkrétnymi predloženými listinnými dôkazmi boli konkrétne skutkové tvrdenia osvedčené a\nako uvedené súvisí s existenciou všetkých predpokladov, ktoré tu musia zákonne existovať preto, aby\nbolo neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Rovnako tvrdenia o tom, že z opisu rozhodujúcich\nskutočnosti a k tomu pripojených dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa dôvodne osvedčila existenciu\npochybnosti o možnosti výkonu zákonného záložného práva, z ktorej všeobecnej neurčitej vety sa\nnedokáže dozvedieť o aké rozhodujúce skutočnosti išlo, akým spôsobom boli konkrétne opísané,\no ktorých pripojených dôkazoch sa hovorí, z ktorého ich obsahu niečo vyplynulo a vo vzťahu ku\nktorým konkrétnym skutkovým tvrdeniam. Nie je zrejmé z čoho vyplynulo, že žalobkyňa niečo dôvodne\nosvedčila, z čo vyplýva dôvodnosť a predovšetkým osvedčenie, t. j. úsudok o tom, že pravdepodobnosť\nexistencie danej skutočnosti alebo javov je tu s vysokou mierou pravdepodobnosti a predovšetkým o\nakých pochybnostiach o možnosti výkonu zákonného záložného práva hovorí, keď predmetom nie je\nvýkon zákonného (ale zmluvného) záložného práva.\n21. Mala za to, že v predmetnom konaní bol porušený princíp legality a osobitne zaručené práva\nžalovanej založilo oprávnené pochybnosti o objektívnom zdaní sa nestrannosti konajúceho sudcu,\nktorý konal spôsobom odporujúcim ako konkrétnym ustanoveniam Ústavy SR, zákona, ale i v rozpore\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Súčasne vzniesla námietku miestnej\nnepríslušnosti, pretože výlučná miestna príslušnosť nie je vo vzťahu k akémukoľvek sporu týkajúceho sa\nnehnuteľnosti, ale výlučne v spore o existenciu vecného práva. Poukázala pritom na § 20 písm. a) CSP,\nkde výlučná miestna príslušnosť je podmienená existenciou dvoch právne významných skutočností,\nktorými sú, že sa spor týka nehnuteľnosti a spor sa týka aktuálnej existencie vecného práva k tejto\nnehnuteľnosti. Uvedená podmienka nie je splnená, ak sa spor netýka existencie vecného práva.\nSamotná skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde a krajskom súde boli ustálení ako zákonní\nsudcovia postupom podľa platného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali ako\nzákonní sudcovia. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž správne\nustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu a iba taký sudca určený podľa rozvrhu\npráce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom\nv zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvá\nveta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (II. ÚS 283/09). Poukázala na pôvodné\nustanovenie § 88 ods. 1 písm. h) OSP, ktoré je obsiahnuté v ustanovení § 20 písm. a)\nCSP, podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v\nktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej; uvedené normy sú čiastočne\nidentické, až na explicitné vyjadrenie, že musí ísť o vecné právo k nehnuteľnosti. Mala za to, že\npredmet konania je iný a nejde o určenie existencie vecného práva, ale o spor o výkon existujúceho\nvecného práva, čo je niečo iné ako spor o existenciu vecného práva. Okresný súd Pezinok nie je\nvšeobecným súdom subjektu, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V\nprípade, ak je neodkladné opatrenie nariadené nepríslušným súdom a sudcom, čo namieta námietkou\npri prvom úkone, odvolací súd by mal pristúpiť ku kasácii rozhodnutia, ak priamo, ako navrhuje návrh\nneodmietne, resp. nezamietne. S ohľadom na uvedené bola názoru, že miestne príslušným súdom na\nprejednanie a rozhodnutie veci je všeobecný súd žalovanej, ktorým je Mestský súd Bratislava IV. V tejto\nsúvislosti poukázala tiež na nález Ústavného súdu SR z 5.6.2013, č. k. II. ÚS 510/2012-48 a uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 22.8.2013, sp. zn. 4 MObdo 3/2013.\n22. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že neodkladné opatrenie jej nebolo riadne doručené,\ntak tvrdenie sa nezakladá na pravde z dôvodu, že Slovenská sporiteľňa, a. s. ako právnická osoba\nmá povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku a zaručený podpis na komunikáciu medzi verejnými\ninštitúciami a súdmi. Žalovaná musela byť oboznámená o vydaní neodkladného opatrenia skôr ako\nžalobkyňa, nakoľko uvedené potvrdzuje skutočnosť, že dražba bola žalovanou zrušená skôr, ako\nžalobkyni bolo doručené uznesenie o neodkladnom opatrení. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej, v\nktorých namietala lehotu 5 dní, kde tvrdila, že súdy rozhodujú o neodkladnom opatrení v lehote 30 dní.\nUpriamila pozornosť na to, že časové úseky na vydanie neodkladných opatrení sú rôzne, 24h, 7 dňové,\n30 dňové, čo vyplýva zo súdnej praxe s ohľadom na to, o aké neodkladné opatrenie ide a aký zásah\na škoda hrozí. Lehota na vydanie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu záložného práva je\n\n7 dní, čo vyplýva zo súdnej praxe. Z uvedeného dôvodu je lehota na vydanie neodkladného opatrenia\nprimeraná.\n23. K tvrdeniam žalovanej, že sa súd prvej inštancie dopustil procesných chýb a zmätočnosti, kde\npoukázala na zlé označenie strán uviedla, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom v\ncivilnom spore, ktoré má zabrániť neprimeraným následkom a preto sa v žiadnom prípade nedá hovoriť\no žalobe tak, ako to tvrdila žalovaná. Pokiaľ žalovaná poukazuje na šikanóznosť, neodkladné opatrenie\nnemôže mať šikanóznu povahu, nakoľko Okresný súd Trnava uznesením č. k. 39Csp/1/2022-227 zo\ndňa 7.11.2022 schválil súdny zmier, v ktorom bola zaviazaná zaplatiť 137.373,79 eura s príslušenstvom,\nv mesačných splátkach 1.200 eur. Vydaný platobný rozkaz č. k. 39Csp/1/2022-164 zo dňa 28.7.2020\nnadobudol právoplatnosť 15.9.2020, ale len voči Z. A., ktorý nepodal odpor.\n24. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovanej, že nebolo predmetom zmieru záložné právo, nakoľko\nnehnuteľnosť v obci O., O. XX/XX, Q. K. je výlučne v jej osobnom vlastníctve; s manželom Z. A. mali\nsúdom zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V súdnom zmieri sa uvádza, že v prípade\nneplnenia povinnosti hradiť mesačné splátky môže pristúpiť Slovenská sporiteľňa k výkonu záložného\npráva a v opačnom prípade sa zdrží tohto výkonu. Zaviazali sa voči Slovenskej sporiteľni ako dlžníci\nspoločne a nerozdielne a preto ide o solidárny záväzok, kde každý z nich je zaviazaný na celý dlh\nv úplnosti a ak jeden zo solidárnych dlžníkov poskytne celé plnenie, zanikne celý solidárny záväzok,\nv tomto prípade jeden za všetkých, všetci za jedného. Uvedené znamená, že si veriteľ môže vybrať\n(pasívna solidarita), čo mu zvýši právnu istotu plnenia pohľadávky. Mala za to, že nemá v žiadnom\nprípade postavenie ručiteľa, lebo existuje hlavný vzťah veriteľ dlžník, čo má akcesorickú povahu a ona\nje v postavení dlžníka, nie v postavení tretej osoby, ktorá má plniť, keď ho na to vyzve veriteľ v prípade,\nže dlžník neplní svoj záväzok a preto nemá povinnosť uspokojiť pohľadávku z exekučného titulu Z.\nA. voči Slovenskej sporiteľni. Slovenská sporiteľňa, a. s. je oprávnená vymáhať plnenie z exekučného\ntitulu Z. A., ale výlučne len z majetku v jeho výlučnom vlastníctve. Svoje povinnosti vyplývajúce z\nuzatvoreného súdneho zmieru si plní a ak by tieto povinnosti porušila, Slovenská sporiteľňa by pristúpila\nk výkonu záložného práva. Z tohto dôvodu veriteľovi nehrozí žiadna ujma. Výkonom záložného práva\nna nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve, kde má trvalý pobyt a žije tam s maloletými deťmi by došlo\nk neodvrátiteľnej škode a zásahu práva na obydlie. Považovala za nelogické plniť dohodu uzavretého\nsúdneho zmieru a súčasne nariadiť výkon záložného práva.\n25. Za nepravdivé považovala tvrdenie, že žalovanej je navždy odňaté právo výkonu záložného práva,\nnakoľko omeškanie jedinej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Hodnota nehnuteľnosti je\noveľa vyššia ako je pohľadávka veriteľa. Dodala, že viackrát písomne vyzývala žalovanú a dražobnú\nspoločnosť HeyPay, s.r.o. o vyňatie nehnuteľnosti z dražobnej vyhlášky, aby mohla pristúpiť k predaju\nnehnuteľnosti. Veriteľ odmietol vyňať nehnuteľnosť, čo jej zabraňovalo uskutočniť predaj nehnuteľnosti\na bola veriteľom šikanózne tlačená do dražby, preto požiadala súd o vydanie neodkladného opatrenia na\nzdržanie sa výkonu záložného práva. Oponovala, že nie sú porušené žiadne práva veriteľa, Ústava SR\na ani diskriminácia podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Neodkladné opatrenie obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti a osoba v tomto konaní nemusí byť zastúpená advokátom. Bola názoru, že žalovanej nebola\nspôsobená vydaním neodkladného opatrenia žiadna ujma a ani škoda a jedná sa o vykonštruované\nkonanie voči žalobkyni s cieľom dražby nehnuteľnosti a svojim spôsobom aj o finančné prostriedky, ktoré\nmusí vynakladať na súdne konania, ako aj strate času.\n26. Krajský súd v Bratislave (v poradí prvým) uznesením č. k. 16Co/86/2024-172, zo dňa 30.9.2024,\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenia neodkladného opatrenia\nzamietol; žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.\n27. Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 Cdo 119/2025, zo dňa 30.4.2026,\nzrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/86/2024, zo dňa 30.9.2024, dôvodiac tým,\nže neobvyklý postup žalovanej vo vzťahu k žalobe na plnenie (veriteľ nemusí disponovať vykonateľným\nrozhodnutím na plnenie, aby mohol pristúpiť k výkonu záložného práva), keď k výkonu záložného\npráva mohla pristúpiť na základe platnej záložnej zmluvy, má síce za následok, že výšku pohľadávky\nproti dlžníkom nemožno spochybniť (nakoľko vyplýva z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí\nsúdu), ale v dôsledku odporu podaného len jedným z dlžníkov je rozpor v obsahu ich záväzku; ak\nžalobkyni bolo povolené súdnym zmierom zaplatenie dlhu v splátkach a tieto splátky riadne a včas\nspláca (a k strate výhody splátok nedošlo), splatný dlh voči veriteľovi samostatne nemá. Odvolací súd\n\nv napadnutom uznesení argumentáciu žalobkyne špecifikoval v bode 24. svojho rozhodnutia; uviedol\nvšak len, aká bola argumentácia žalobkyne k odvolacím dôvodom žalovanej. Absentuje však relevantné\nvysporiadanie sa s argumentáciou žalobkyne; odvolací súd sa prevažne uspokojil s odpoveďami na\notázky nastolené odvolateľkou (žalovanou) voči uzneseniu okresného súdu (ktorý návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia vyhovel); žalobkyni, meniac rozhodnutie okresného súdu na ňou nastolenú\notázku (identifikovanú v bode 10.3. tohto uznesenia), nedal zodpovedajúcu odpoveď. Dovolací súd s\nprihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu nespĺňa kritériá pre\nodôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia\nmusí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa\ns nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie a musí sa v odôvodnení vysporiadať\naj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).\n28. Dovolací súd súčasne uviedol, že neušla jeho pozornosti ani argumentácia žalovanej (ktorá\ndovolanie nepodala), ktorá sa rovnako týka porušenia práva na spravodlivý proces. Žalovaná už v\npodanom odvolaní tvrdila, že jej nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ani jeho\nprílohy; uvedené tvrdenie zopakovala v podaní, v ktorom reagovala na doručené dovolanie žalobkyne.\nPodľa úpravy (č. l. 28 spisu) sudkyne súdu prvej inštancie k uzneseniu, ktorým návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia vyhovel, vyplýva, že žalovanej mal byť okrem rozhodnutia doručovaný aj návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia, čo vyplýva aj z obsahu sprievodného listu (č. l. 30, resp. č.\nl. 35 spisu) k doručovanému uzneseniu. Podľa elektronickej doručenky (č. l. 36) v zozname príloh je\nuvedené len uznesenie z 12. marca 2024, podpísané osobne; elektronická príloha - návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia a jeho prílohy v doručenke absentujú. Na uvedené okresný súd pri postupe\npodľa § 373 - § 375 CSP nereagoval a na vadu z konania pred súdom prvej inštancie nereagoval ani\nodvolací súd. Napriek tomu, že žalovaná nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nnamietala v podaní, ktorým reagovala na výzvu na vyjadrenie sa k dovolaniu žalobkyne (č. l. 213\nspisu), okresný súd relevantne nereagoval a iba predĺžil žalovanej lehotu na vyjadrenie sa k dovolaniu.\nZo súdneho spisu tak nevyplýva doručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami\nprotistrane, čo je v rozpore s kontradiktórnosťou konania, ako aj s výslovným znením § 331 ods.\n1 prvá veta CSP, podľa ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným\nstranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Reagujúc na uvedené\nbude povinnosťou odvolacieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie uvedenú procesnú vadu napraviť.\n29. Odvolací súd v súlade s pokynom dovolacieho súdu doručil žalovanej návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, v ktorom žalovaná v podstate zopakovala dôvody uvedené v odvolaní. Nad\nrámec týchto dôvodov upriamila pozornosť odvolacieho súdu na to, že súd prvej inštancie nielenže\nvydal neodkladné opatrenie trvalého zákazu výkonu záložného práva, hoci možnosť vykonať záložné\nprávo vyplýva z kogentných právnych noriem, ktorými je súd viazaný a zároveň tu existuje ustálená\nrozhodovacia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá uvádza, že vzhľadom na uvedené je\nvylúčené natrvalo rozhodnúť o zákaze výkonu záložného práva (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 8 Cdo 147/2017, sp. zn. 5 Cdo 113/2017, sp. zn. 2 Cdo 36/2019 atď.) a tak absolútne zásadne\npoškodil viaceré (i majetkové) práva žalovanej (pričom majetkovej ochrane podlieha ako pohľadávka,\ntak osobitne i záložné právo), ktoré úplne ignoroval, ale vydal takéto (formálne podľa formulácie výroku)\ntrvalé neodkladné opatrenie, hoci žalobkyňa vôbec takéto trvalé neodkladné opatrenie nežiadala vydať,\npráve naopak, úplne jasne uviedla, že svojím návrhom sa domáha, aby súd dočasne upravil pomery\núčastníkov, nakoľko SLSP a.s. na jej nehnuteľnosť (príloha List vlastníctva) vyhlásila dražbu, ktorá sa má\nkonať dňa 14.3.2024 o 10:00, v Dome kultúry Ružinov, Bratislava a má ju vykonať Dražobná spoločnosť\nHey Pay s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414.\n30. Mala za to, že žalobkyňa neuviedla žiaden riadny návrh rozhodnutia (čo je sama osebe skutočnosť,\nktorá mala viesť k odmietnutiu podania), ale v texte úplne jasne uviedla, že sa domáha dočasnej úpravy\npomerov a to vo vzťahu ku konkrétnej dražbe, teda nie trvalého zákazu výkonu záložného práva,\npričom súd je zásadne viazaný návrhom a obsahom požadovaného rozhodnutia a nemôže ho, svojvoľne\nprekročiť, či meniť. Poukázala pritom napr. na R 14/2021, podľa ktorého obsah žaloby nie je tvorený\nvýlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového\ndeja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné\nvykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby,\nnielen samotný žalobný návrh (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2020,\nsp. zn. 7 Cdo 268/2019). Súd prvej inštancie tak rozhodoval nesprávne vecne, ale aj úplne zmätočne,\n\nkeď rozhodoval o nenavrhovanom petite a teda v zjavnom excese. Uvedené zavŕšil tým, že rozhodol o\ntom, že poučil odporcu, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovanej\nžalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného\nopatrenia vznikla,\nt. j. žalobu ohľadom právneho vzťahu, ktorá sa vôbec netýka upravovaného právneho vzťahu (záložno právneho), ale vzťahu iného (sankčného - o náhradu škody) a tak nielenže ani úspech v takomto spore\nby nemal akýkoľvek vplyv na trvalý zákaz výkonu záložného práva, ale ani vydanie takéhoto uznesenia\nnikto nenavrhoval.\n31. Ak žalobkyňa žiadala dočasnú úpravu pomerov, z uvedeného implicitne vyplýva, že takéto konanie\nmusí byť spojené s prebiehajúcom alebo budúcim konaním vo veci samej, neodkladné opatrenie (tzv.\nnemeritórne) je len zabezpečovacím prostriedkom vo vzťahu k takémuto konaniu a z uvedeného vyplýva,\nže v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak má byť riadny a úplný, musia byť uvedené všetky\nnáležitosti žaloby (vo veci samej), lebo len uvedené umožní o.i. skúmať predbežnú dôvodnosť nároku\ns vysokou mierou pravdepodobnosti, keďže len takéto zistenie, o dôvodnosti nároku vo veci samej s\nvysokou mierou pravdepodobnosti, umožní (za splnenia ostatných podmienok) neodkladné opatrenie\nnariadiť.\n32. Brojila, že postup sudcu (sudkyne) súdu prvej inštancie sa z hľadiska objektívneho nejaví ako\nnestranný. Žalovaná nemá k dispozícii žiadne verejnomocenské oprávnenia, aby vedela konkrétne\nzisťovať a zistiť a exaktne preukázať, aké je osobné presvedčenie alebo záujem dotyčného sudcu\nv danom prípade, či sudca je vnútorne zaujatý voči strane sporu (žalovanej), alebo práve naopak\nje pozitívne zaujatý vo vzťahu k žalobkyni alebo je jeho konanie motivované všeobecnejšie, napr.\nzaujatosťou voči istému typu subjektov, či snahou „obyčajnému\" človeku na úkor podnikateľa prilepšiť\na vytvárať mu priestor na neplnenie jeho povinností, v takomto prípade si možno o uvedenom vytvoriť\nzáver len z jeho prejavov, t. j. z jeho súdnej činnosti a jeho jednotlivých krokov a v takom prípade\núplne zjavne účelové konanie, objektívne išlo o konanie zaujaté, nie neutrálne, stranu „navrhovateľa\"\nprotiprávne a extrémne zvýhodňujúce, za ignorovania všetkých práv žalovaného a tak konanie\nžalovaného extrémne znevýhodňujúce. Celým, absolútne svojvoľným, konaním a rozhodovaním na\nsúde prvej inštancie, bolo porušené právo žalovanej na poskytnutie súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy, resp. bolo zásadným spôsobom porušené právo na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia čl.\n6 ods. 1 Dohovoru, a to ako jeho priebehom, tak i výsledkom, t. j. napádaným rozhodnutím, rovnako ako\nprávo na zákonného, t. j. i nestranného, sudcu. Miera svojvôle a protiprávnosti konania a rozhodovania\nsúdu prvej inštancie je úplné zjavná a prejavila sa fakticky v každom aspekte konania, takéto súvislé\na mnohopočetné konanie v rozpore s obsahom právnych noriem, v neprospech žalovaného, zakladá\no.i. nielen vadu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia, ale i vadu rozhodovania zaujatým, nie\nnestranným, t. j. nie zákonným sudcom. Zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne žalovaná odvodzovala\nod toho, že súd prvej inštancie rozhodol výrokom, ktorý nikto nenavrhoval a súd prvej inštancie si ho\nsformuloval sám a dokonca ho i zásadne vecne pozmenil (z požiadavky na dočasnú úpravu pomerov\nvytvoril petit trvalej úpravy). Uvedené platí vo vzťahu k petitu III., ktorý nikto nežiadal.\n33. Zdôraznila, že ďalším základným predpokladom pre konanie o nariadení neodkladného opatrenia\nje tvrdenie a preukázanie právneho vzťahu a jeho obsahu, ktorý má byť upravovaný, medzi\núčastníkmi konania. Žalobkyňa však v konaní nepredložila žiadnu zmluvu o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnostiam a tak ani netvrdila ani nepreukázala, aké konkrétne pohľadávky sú zabezpečované,\nčo vylučuje uvedené identifikovať. Považovala za absolútne vylúčené zakázať výkon záložného práva s\npoukazom na nejakú pohľadávku, pričom súd prvej inštancie vôbec nemal preukázané, ktoré pohľadávky\nsú záložným právom zabezpečené a vo vzťahu ku ktorým prebieha výkon, nemal tak preukázaný\nkonkrétny právny vzťah a obsah a tak nemohol vôbec posúdiť, či je takáto úprava dôvodná a potrebná.\nUvedené sa obdobne vzťahuje aj na zmluvu úverovú; ani jej obsah žalobkyňa netvrdila a nepreukázala\njej predložením, čo vylučuje rovnako prijatie záveru o preukázaní konkrétneho právneho vzťahu, vylučuje\njeho posudzovanie, čo vylučuje možnosť dočasnej úpravy niečoho, čo navrhovateľ konkrétne netvrdil a\nnepreukázal. Každá z týchto skutočností sama osebe vylučuje možnosť zákonného nariadenia čo i len\ndočasného neodkladného opatrenia.\n34. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, ďalej len „CSP“), viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v zrušujúcom\nuznesení (§ 455 CSP), opätovne preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovanej bez\n\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP a dospel k záveru, že\nodvolanie žalovanej je dôvodné; napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli\nsplnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP).\n35. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o námietku nedostatku\nprávomoci z dôvodu, že súd prvej inštancie nemohol v Civilnom sporovom konaní rozhodovať spor medzi\nnavrhovateľom a odporcom, pretože také niečo existuje iba v nesporovom konaní, odvolací súd uvádza,\nže právomoc na strane súdu predstavuje procesnú podmienku na strane súdu a v zásade určuje rozsah\nvecí, ktoré sú civilné súdy oprávnené prejednať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci nezakladá to, ako\nsúd označí strany sporu, ale to, či vec, o ktorej rozhodoval, bol/nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť.\nPodľa § 3\nCSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa\nzákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Predmetom navrhovaného neodkladného\nopatrenia je návrh žalobkyne na zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou; nepochybne\nteda ide o vec, ktorú je oprávnený prejednať a rozhodnúť civilný súd. Námietku žalovanej, ktorá sa týkala\nnedostatku právomoci Okresného súdu Pezinok, preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.\n36. Za nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku nedostatku miestnej príslušnosti vznesenej\nžalovanou v odvolaní. Žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom na to, že v\npredmetnej veci je daná miestna príslušnosť súdu podľa sídla žalovanej (§ 15 ods. 1 CSP), ktoré\nsa nachádza v obvode Mestského súdu Bratislava IV. A pretože v danom prípade nie je daná ani\nvýlučná príslušnosť Okresného súdu Pezinok podľa § 20 písm. a) CSP (spor sa netýka vecného práva\nk nehnuteľnosti), bolo porušené právo žalovanej na zákonného sudcu.\n37. Možno súhlasiť so žalovanou, že zo znenia § 20 písm. a) CSP vyplýva, že výlučná miestna\npríslušnosť súdu sa nevzťahuje na všetky spory týkajúce sa nehnuteľností ale je obmedzená výlučne na\nspory, ktoré sa týkajú vecných práv k týmto nehnuteľnostiam, t. j. práva vlastníckeho, spoluvlastníckeho,\npráva držby, práva vecného bremena, práva záložného a to len vtedy, ak v konaní ide o samotnú\nexistenciu takéhoto práva, jeho trvanie a zánik, a nie iba o práva a povinnosti z tohto plynúce (m. m.\nR 25/1979, R 24/1981). V prejednávanej veci je predmetom konania zdržanie sa výkonu záložného\npráva dobrovoľnou dražbou, teda spor, ktorý sa nijako nedotýka samotnej existencie (vzniku, zmeny,\nči zániku) záložného práva k nehnuteľnosti (porovnaj tiež závery vyjadrené v judikátoch R 13/1992\na R 100/1994), pričom žalobkyňa ani v podanom návrhu neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by\nspochybňovala existenciu či platnosť samotnej záložnej zmluvy. V danom prípade by teda námietka\nžalovanej bola dôvodná, avšak nemožno prehliadať, že v predmetnej veci ide o spor spotrebiteľský,\nteda o spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci\nso spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP), v ktorom žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaná ako\nobchodník (predtým dodávateľ; § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z obsahu podaného návrhu pritom\nvyplýva, že žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese O. XX, O.. V takom prípade je potom Okresný súd\nPezinok príslušný na konanie popri všeobecnom súde žalovanej a to podľa § 19 písm. d)\nCSP ako súd v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o\nspotrebiteľský spor. K uvedenému súčasne hodno dodať, že pokiaľ ide o príslušnosť na výber danú,\nvo všeobecnosti platí, že na úmysel navrhovateľa zvoliť si príslušný súd podľa § 19 CSP sa usudzuje\nzo skutočností rozhodných pre posúdenie príslušnosti určitého súdu, ktoré sú uvedené v návrhu na\nzačatie konania a z toho, že návrh bol podaný práve na tomto súde. Judikatúra pritom zotrváva na tom,\nže nie je potrebné, aby sa navrhovateľ výslovne dovolával príslušnosti na výber danej, ak sú splnené\npredpoklady, ktoré zakladajú príslušnosť súdu na výber danú (Zborník IV str. 708, R 29/76). Súčasne\nplatí, že k tomuto výkladovému pravidlu sa treba prikloniť najmä tam, kde nie je navrhovateľova voľba\njasne formulovaná, a preto je potrebné pristúpiť k posúdeniu návrhu podľa jeho obsahu. Z uvedeného\npotom vyplýva, že o nariadení neodkladného oparenia rozhodol súd miestne príslušný.\n38. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n39. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n\n40. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby\nnenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n41. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\n42. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n43. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že v prípade neodkladného opatrenia\nzákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu\nbezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie\npredstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup\nsúdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez\nvýsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\n44. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby\nbezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia\nbude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie\nneodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných\npre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie\nrozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi\nstranami alebo obava z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu\nneodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať\ndokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť\nlen zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň\ndo tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď\npri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou\núplnosti skutkových zistení.\n45. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj preukázanie\ndanosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv.\nosvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.\nOpísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí\nžalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje\nsvoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci\nsamej, a že z jeho strany nejde zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva, resp. musí tvrdiť a preukázať\nskutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o existencii nároku, ktorý nevykazuje charakter dočasnosti a\npredbežnosti (opodstatnenie neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov\nmedzi stranami) a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia\nmá dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie\nneodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich\nnavrhované neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí tiež zvážiť,\nči v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych\nvzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom\nosvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.\n46. Koncepcia Civilného sporového poriadku upustila od koncepcie predbežnosti neodkladných\nopatrení, z dôvodu ktorého nie je nevyhnutné, aby v predmetnej veci vždy nasledovalo aj konanie vo veci\nsamej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak sa konanie\nkončí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala\nžaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej\nochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši s\nkonečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou).\nTaká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po\nskončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1\nCSP) a v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a\nnemajú byť nasledované žalobou podľa § 336 ods. 1 CSP (t. j. pri tých, kde absentuje bezprostredná\n\nväzba na konanie o procesnom nároku uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným\nrozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Samotné neodkladné opatrenie potom\nposkytuje stranám trvalú úpravu ich pomerov rovnako, ako by mohla byť dosiahnutá v konaní vo veci\nsamej. Vzhľadom na skutočnosť, že neodkladné opatrenie predstavuje zrýchlené konanie, v ktorom\nsa nevykonáva riadne dokazovanie, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\nktoré konzumuje vec samu, je potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci\npripúšťa nariadenie takého neodkladného opatrenia; súd je totižto povinný poskytnúť ochranu nielen\ntomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale rešpektovať aj práva toho, proti komu takýto\nnávrh smeruje. Je preto vylúčené, aby sa neodkladným opatrením usporiadavali vzťahy medzi stranami\ntam, kde je potrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej; osvedčenie\nbezodkladnej potreby upraviť pomery strán nemožno zamieňať s riadnym dokazovaním, ku ktorému by\ndošlo vo veci samej. Neodkladné opatrenie tak ani po zmene koncepcie Civilného sporového poriadku\nnie je prostriedkom, ktorým si strany môžu a majú riešiť spornosť vzťahov v zrýchlenom konaní bez toho,\naby sa ochrany svojich práv domáhali aj v riadnom konaní. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré\nkonzumuje vec samu, preto neobstojí tam, kde z povahy veci vyplýva, že trvalá úprava pomerov medzi\nstranami môže byť dosiahnutá iba v konaní vo veci samej.\n47. V súvislosti s námietkou žalovanej, že žalobkyňa neuviedla žiaden riadny návrh rozhodnutia,\nodvolací súd uvádza, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa\npodala „návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu záložného práva“, nakoľko\nSLSP a.s. na jej nehnuteľnosť (príloha list vlastníctva) vyhlásila dražbu, ktorá sa má konať dňa\n14.3.2024, o 10:00 hod. v Dome kultúry Ružinov, Bratislava a má ju vykonať Dražobná spoločnosť Hey\nPay, s.r.o., Mostová 2, Bratislava. Súčasne uviedla, že sa domáha toho, aby súd vydal neodkladné\nopatrenie, aby sa SLSP, a.s. (žalovaná) zdržala „tohto“ konania. S ohľadom na skutočnosti opísané v\npodanom návrhu (R 14/2021), je teda zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha. Skutočnosť, že súdy\nrozhodovali na podklade neurčitého návrhu, či bez návrhu, napokon nebola predmetom výtky ani zo\nstrany dovolacieho súdu.\n48. Žalovaná však správne upozorňuje odvolací súd na to, že pokiaľ súd prvej inštancie nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou\ndražbou k spornej nehnuteľnosti, hoci žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zdržania výkonu\nzáložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá sa má konať dňa 14.3.2024, o 10:00 hod. v Dome kultúry\nRužinov, rozhodol o návrhu, o ktorý navrhovateľka nežiadala. A hoci táto skutočnosť zakladá dôvod na\nzrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd v tomto štádiu konania uvedený postup nepovažoval\nza hospodárny ani účelný, keďže uvedená skutočnosť (nevykonateľnosť takto formulovanej požiadavky\nna rozhodnutie súdu) sama-osebe zakladá dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia (ktorý by inak, v prípade zrušenia napadnutého uznesenia, musel byť už len z tohto dôvodu\nzamietnutý aj súdom prvej inštancie).\n49. Bez ohľadu na vyššie uvedené, odvolací súd opätovne pripomína, že záložné právo slúži na\nzabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo\ndomáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh\"), ak pohľadávka nie\nje riadne a včas splnená. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o\nvyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení\nzáložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o\nzriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak\nzmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Podľa § 151j ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,\nmôže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ\nmôže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného\nzákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom\nzálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti),\nak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záložca je povinný strpieť výkon záložného\npráva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.\n50. Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24.9.2014, pri posudzovaní súladu § 7 ods.\n2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou\n\ndobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka s dražobníkom o dražbe určitého\npredmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky\nzákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša\nmožnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje\nako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu\nvlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku spôsobom regulovaným\nprávom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným\nprávom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je teda\noprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného\ntitulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Obydlie občana spomedzi\nzálohov Občiansky zákonník nevylučuje. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo\nboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje\nv zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na\nurčenie neplatnosti dražby.\n51. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. (aj) možnosť vymáhania\nplnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva\nz práva Európskej únie, za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany\npráv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje (porov. sp. zn. 8\nCdo 147/2017, sp. zn. 5 Cdo 113/2017, sp. zn. 2 Cdo 36/2019). Strata obydlia výkonom dobrovoľnej\ndražby nepochybne predstavuje zásah do práv žalobcu a je spôsobilá privodiť mu nepriaznivú životnú\nsituáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Pri kolízii\nústavou garantovaných práv a to práva žalobcu na ochranu obydlia zaručeného čl. 21 Ústavy SR alebo\nčl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na druhej strane práva žalovaného\nna ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy, je potrebné vykonať test proporcionality ,,stricto\nsensu\" za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá\nlegitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (porov. rozhodnutia ústavného súdu napr.\nI. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03). Takýto prieskum však vybočuje z rámca prieskumu v konaní o\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a je možné vykonať ho len v konaní vo veci samej.\n52. Z vyššie uvedeného rezonuje, že pokiaľ sa žalobkyňa podaným návrhom domáhala zdržania výkonu\nzáložného práva dobrovoľnou dražbou, z povahy a charakteru navrhovaného neodkladného opatrenia\nvyplýva, že nemôže ísť o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý konzumuje vec samu,\npretože neodkladné opatrenie v danom prípade nemôže poskytnúť stranám trvalú úpravu ich pomerov;\ntáto môže byť dosiahnutá iba v konaní vo veci samej, v ktorom má byť preskúmaná spornosť existencie\nvykonávaného záložného práva. Žalobkyňa preto bola povinná už v podanom návrhu uviesť, čoho sa\nmieni domáhať žalobou vo veci samej, čo neurobila. Žalobkyňa v podanom návrhu (v skutku veľmi\nstručnom), ani neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvodné a závažné\npochybnosti o existencii záložného práva a ani neidentifikuje žiadnu otázku, ktorej spornosť by sa\nexistencie záložného práva týkala; nie je preto možné identifikovať spornosť, ktorá by mala byť vo vzťahu\nk nariadenému neodkladnému opatreniu riešená žalobou vo veci samej. Hodnoverné osvedčenie nároku\nvo veci samej pritom musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom\nkonaní o žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia, pretože zjavne nedôvodnému alebo\nneexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Iba\nvtedy, ak je pravdepodobnosť úspechu vo veci samej vyššia ako pravdepodobnosť jej neúspechu, je\nsplnená podmienka osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobcovia domáhajú\nnavrhovaným neodkladným opatrením (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5 Cdo 113/2017, z 25.4.2019 a sp. zn. 8 Cdo 147/2017, z 29.1.2019).\n53. Ak si teda žalobkyňa ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolila inštitút\nneodkladného opatrenia bez nadväznosti na žalobu vo veci samej, odvolací súd v súlade s odvolacou\nargumentáciou žalovanej konštatuje, že argumentácia žalobkyne v prospech vyhovenia navrhovaného\nneodkladného opatrenia postráda dôležitú skutočnosť a síce, že v celom rozsahu ignoruje povahu\na charakter neodkladného opatrenia, pretože nariadením neodkladného opatrenia bez riadneho\nprejednania veci, by žalobkyňa dosiahla trvalé znemožnenie výkonu záložného práva žalovanej\ndobrovoľnou dražbou, hoci sa nejedná o taký nárok, kde neodkladným opatrením možno dosiahnuť\ntrvalú úpravu pomerov. Len samotná skutočnosť, že žalovaná začala s výkonom záložného práva\ndobrovoľnou dražbou a žalobkyňa postup žalovanej pri výkone záložného práva nepovažuje za\n\nsprávny, neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovanej nemožno neodkladným\nopatrením zakázať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, ak je zriadené v súlade so zákonom.\nSkutočnosť, že záložné právo nebolo zriadené v súlade so zákonom, žalobkyňa v podanom návrhu\nnetvrdila ani neosvedčovala. Odvolací súd sa preto stotožňuje so žalovanou, že žalobkyňa návrhom\nna nariadenie neodkladného opatrenia dožadujúc sa ním trvalej úpravy vzťahov medzi stranami,\nneprípustne obchádza inštitút konečnej súdnej ochrany v podobe žaloby vo veci samej, čo rezultuje v\nzáver o neosvedčení potreby neodkladnej úpravy a potrebe zamietnutia návrhu už len z tohto dôvodu.\nPokiaľ súd prvej inštancie napriek tomu uzavrel, že ide o neodkladné opatrenie, ktorým možno dosiahnuť\ntrvalú úpravu pomerov medzi stranami (odsek 25), je jeho právne posúdenie nesprávne.\n54. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že obdobne bola právna otázka nemožnosti uloženia\npovinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na neobmedzený, vopred neurčený čas,\nopakovane riešená Najvyšším súdu SR v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo 147/20147, sp. zn. 5 Cdo\n113/2017, sp. zn. 2 Cdo 36/2019, sp. zn. 3 Cdo 94/2019, sp. zn. 6 Cdo 51/2020 a iné; závery z nich\nvyplývajúce možno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej odvolací nemá\ndôvod sa v prejednávanej veci odchýliť.\n55. Ak teda povaha veci v danom prípade vylučuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré\nkonzumuje vec samu a z obsahu podaného návrhu nevyplýva, čoho sa navrhovateľka neodkladného\nopatrenia mieni domáhať žalobou vo veci samej, resp. túto otázku z obsahu podaného návrhu nie je\nmožné ani identifikovať, nie je splnený jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného\nopatrenia; skúmanie ďalších podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia už len z toho dôvodu\nnie je pre rozhodnutie súdu relevantné ani potrebné.\n56. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom uznesení tiež uviedol, že ďalšou podmienkou\nnariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorý má byť neodkladným\nopatrením chránený; pre tento je rozhodujúca existencia hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami.\nV prípade, ak sa sporná otázka týka výkonu záložného práva, relevantnými dôkazmi osvedčujúcimi\nexistenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sú záložná zmluva a zmluva, z ktorej vznikla\npohľadávka zabezpečená záložným právom; v prípade výkonu záložného práva tiež dôkazy\nosvedčujúce túto skutočnosť. Žalobkyňa takéto listiny ani dôkazy nepredložila, čo nevyhnutne vedie k\nzáveru, že žalobkyňa neosvedčila hmotnoprávny nárok, ktorý má byť neodkladným opatrením chránený.\nOpačný záver súdu prvej inštancie, založený na tom, že žalobkyňa osvedčila, že medzi ňou a žalovanou\n„ide o vzťah súkromnoprávneho vzťahu charakteru zo zmlúv o splátkovom úvere a záložného práva“,\nkedy však zápis záložného práva v katastri nehnuteľnosti, ani uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.\n39Csp/1/2020-227, zo dňa 7.11.2022, existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a\nani medzi veriteľom a záložcom neosvedčujú, nemá oporu v obsahu súdneho spisu a je preto nesprávny.\n57. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je aj princíp subsidiarity neodkladného opatrenia,\nktorý sa aplikuje nielen vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, ale aj vo vzťahu k iným inštitútom,\nprostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana (uznesenie Ústavného súdu\nSR z 22.1.2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020). To znamená, že ak sledovaným neodkladným opatrením\nmá byť zabránenie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou potom zákon č. 527/2002 Z. z.\no dobrovoľných dražbách, v § 21 ods. 2, dáva možnosť osobe, ktorá bola dražbou dotknutá na\nsvojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Takýmto postupom je zaručená ingerencia\nsúdnej moci do inštitútu dobrovoľnej dražby. Naviac, ak by záložný veriteľ svojim zavineným postupom\nporušil právnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo zo zmluvy a spôsobí ujmu na majetku alebo\nprávach záložcu alebo záložného dlžníka, zodpovedá za takto vniknutú škodu nielen podľa všeobecných\nustanovení Občianskeho zákonníka ale aj podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V\ndanom prípade nie je splnená ani táto podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia.\n58. Podmienkou nariadenia neodkladnej úpravy pomerov je napokon osvedčenie nebezpečenstva\nbezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.\nNeodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie\nškody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,\nprípadne, ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa neoplatí uchádzať o konečnú\nsúdnu ochranu. Pri posúdení otázky nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je potrebné vziať\nzreteľ aj na samotný inštitút dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov\n\nodôvodňovala tým, že nariadením neodkladného opatrenia má dôjsť k zamedzeniu neodvrátiteľného\nzásahu do jej vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, kde má ona aj jej dve maloleté dcéry trvalý\npobyt. Odvolací súd nespochybňuje, že dražba nehnuteľností môže vážnym spôsobom zasiahnuť\ndo práv žalobkyne, to však neznamená, že dražba nehnuteľností je neprípustná. Ako však už bolo\nuvedené vyššie, súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb,\nresp. možnosť vymoženia plnení zo zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Dobrovoľná dražba bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva\nzabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom\ndražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným\nzákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a výkon záložného práva týmto spôsobom\nObčiansky zákonník explicitne pripúšťa (§ 151j Občianskeho zákonníka). Táto zákonná úprava, pri ktorej\nje potrebné vychádzať z prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv (vlastniť majetok\na na rešpektovanie obydlia) predpokladané čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky, v intenciách ktorých\nzásah do práv a oprávnených záujmov napriek tomu, že sa subjektívne môže javiť ako rozporný s\nústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je. Žalobkyni ani jej rodinným príslušníkom\nvýkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou nehrozí strata obydlia, pretože výsledkom dražby nie\nje exekučný titul ukladajúci žalobkyni povinnosť nehnuteľnosti vypratať. Ak je žalobkyňa presvedčená,\nže na uskutočnenie dobrovoľnej dražby neboli splnené predpoklady podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o\ndobrovoľných dražbách, potom práve tento zákon jej ponúka možnosť napadnúť platnosť dražby na\nsúde žalobou a v prípade, ak bude v konaní úspešná, dôjde k zániku účinkov príklepu spätne k okamihu\njeho vzniku (§ 21 ods. 5 cit. zákona).\n59. Na rovnakých záveroch, ako sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto uznesenia (49 až\n58), založil odvolací súd aj svoje skoršie zmeňujúce rozhodnutie, pričom je zrejmé, že ide o viacero\ndôvodov, kde každý z nich predstavuje samostatný dôvod pre zamietnutie navrhovaného neodkladného\nopatrenia, pre nesplnenie základných zákonných predpokladov na jeho nariadenie. Žiaden z týchto\ndôvody nebol spochybnený dovolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení. Dovolací súd vo svojom\nzrušujúcom uznesení vytkol odvolaciemu súdu (iba) nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, keď\nuviedol, že odvolací súd v dovolaním napadnutom uznesení žalobkyni, meniac rozhodnutie okresného\nsúdu na žalobkyňou nastolenú otázku (identifikovanú v bode 10.3. uznesenia dovolacieho súdu), nedal\nzodpovedajúcu odpoveď, teda neodpovedal na otázku, či je možné pristúpiť k výkonu záložného práva\ndobrovoľnou dražbou v prípade, ak napriek neplneniu pôvodného záväzku (vyplývajúceho celkom\nzrejme z úverovej zmluvy) riadne a včas, žalobkyňa ako spoludlžník so žalovanou ako veriteľom uzavrela\nsúdny zmier, ktorým jej bolo povolené zaplatiť dlh v splátkach a tieto splátky (podľa súdneho zmieru)\nriadne plní. Podstatným bolo tvrdenie, že žalobkyňa nemá v zmysle súdneho zmieru splatný záväzok\nvoči žalovanej.\n60. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že za stavu, kedy nie sú splnené\nzákladné zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a tieto neboli dovolacím súdom\nv zrušujúcom uznesení ani spochybnené, žalobkyňou nastolená otázka, s ktorou sa odvolací súd vo\nsvojom skoršom rozhodnutí nevyporiadal, má povahu čisto akademickú a jej zodpovedanie nijako\nnemohlo ani nemôže ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu v prospech žalobkyne. Súčasne odvolací\nsúd dodáva, že cieľom civilného sporového konania je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť\nteoretické otázky, ktorých zodpovedanie sa nijako nemôže premietnuť do právnej sféry procesných\nstrán. Takéto otázky preto nemožno považovať ani za podstatné, a teda také, s ktorými sa súd musí\nv dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadať, o to viac, ak žalobkyňa v podanom návrhu netvrdí žiadne\nskutočnosti relevantné z hľadiska posúdenia hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami a nepredkladá\nžiadne dôkazy ani listiny, na základe ktorých súd tento právny vzťah môže posúdiť. To napokon vyplýva\naj zo zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, kde sa dovolací súd stotožnil s výčitkou odvolacieho\nsúdu adresovanou žalobkyni, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila zmluvu\no splátkovom úvere a ani záložnú zmluvu.\n61. Napriek tomu odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu uvádza, že ak medzi\nveriteľom (žalovanou) a dlžníkmi (žalobkyňou a jej manželom) existuje záväzok zaplatiť jeden a ten\nistý dlh spoločne a nerozdielne, potom sa jedná o tzv. pasívnu solidarita (solidárny záväzok). V zmysle\n§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené\nalebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému\nveriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek\n\nz nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Pri solidárnych záväzkoch má teda\nveriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom\nrozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne\nalebo postupne. Splnenie záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných\nspoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý\nsplnenie nahradzuje, t. j. započítanie a uloženie do úradnej úschovy (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nz 20.7.2010, sp. zn. 3 Obo 63/2009). Pasívna solidarita teda znamená, že viacerí dlžníci sú zaviazaní\nsplniť jeden dlh spoločne a nerozdielne, pričom veriteľ môže požadovať celé plnenie (alebo jeho časť)\nod ktoréhokoľvek z nich. Solidarita dlžníkov zakladá medzi veriteľom a každým z dlžníkov samostatné\nzáväzkové vzťahy, ktoré sú spojené prostredníctvom totožného predmetu plnenia. Pasívna solidarita\nvychádza zo zásady, že každý zo spoločných dlžníkov je povinný platiť celý dlh a všetci dlhujú iba\nraz (singuli solidum debent, unum debent omnes). Pri solidárnom záväzku je teda viac záväzkových\nvzťahov, avšak predmet a obsah všetkých je ten istý. Ak vo vzťahu k jednému z účastníkov celý\nzáväzok zanikne splnením, zanikne celý záväzok. Záväzok solidárnych dlžníkov však nemusí byť\npre všetkých spoludlžníkov vo všetkých detailoch identický, pričom nie je vylúčené, že záväzok bude\npre dlžníkov rozdielne splatný. A pretože pri pasívnej solidarite (spoločnom a nerozdielnom záväzku)\nplatí, že veriteľ má voči každému zo spoludlžníkov samostatnú pohľadávku, úkony ktoré veriteľ urobí\nvoči jednému z dlžníkov, nemajú automaticky vplyv na právne postavenie ostatných dlžníkov, pokiaľ\nnedôjde k faktickému zániku dlhu (napr. zaplatením), pričom dohoda o splátkach (vrátane prípadného\nodkladu splatnosti) uzavretá medzi veriteľom a jedným zo solidárnych dlžníkov má účinky iba medzi\ntýmito dvoma stranami. Voči druhému dlžníkovi je táto dohoda právne irelevantná. Splatnosť záväzkov\njednotlivých solidárnych dlžníkov teda nemusí byť totožná. Ak je dlh pre jedného dlžníka už splatný,\nzostáva splatný v celom rozsahu. Tento dlžník nemôže voči veriteľovi namietať, že druhý dlžník má\nprebiehajúci splátkový kalendár. Limitácia plnenia, ktorého sa veriteľ môže domáhať od dlžníka, ktorého\ndlh je už splatný spočíva iba v tom, že môže síce vymáhať celú splatnú sumu, avšak ak už dlžník, s\nktorým má veriteľ uzavretú dohodu o plnení dlhu v splátkach, nejaké splátky reálne uhradil, celkový\ndlh sa o tieto sumy zníži a veriteľ môže od dlžníka žiadať iba zvyšnú, doposiaľ nevyplatenú časť dlhu.\nAk má teda dlh solidárnych dlžníkov rozdielnu splatnosť, znamená to iba toľko, že veriteľ nemôže\nvymáhať celý dlh od dlžníka, ktorého záväzok ešte nie je splatný. Môže však vymáhať celý dlh od\ntoho dlžníka, u ktorého už lehota splatnosti uplynula. Ak potom navrhovateľka a jej manžel majú voči\nžalovanej postavenie solidárnych dlžníkov, potom skutočnosť, že navrhovateľka v priebehu súdneho\nkonania uzavrela so žalovanou dohodu (zmier), na základe ktorej sa zaviazala dlžnú sumu splácať\nv pravidelných mesačných splátkach, nebráni tomu, aby sa žalovaná domáhala plnenia od dlžníka,\nktorého dlh je splatný v celosti a v prípade, ak je takáto pohľadávka zabezpečená záložným právom,\naby sa uspokojenia svojej pohľadávky domáhala výkonom záložného práva. Pokiaľ dovolací súd v tejto\nsúvislosti uviedol, že pokiaľ žalobkyni bolo povolené súdnym zmierom zaplatenie dlhu v splátkach a tieto\nsplátky riadne a včas spláca (a k strate výhody splátok nedošlo), splatný dlh voči veriteľovi samostatne\nnemá, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v podanom návrhu ani netvrdí, že žalovaná vykonáva záložné\nprávo pre pohľadávku žalobkyne, ktorá nie je splatná. Naopak z vyjadrení žalobkyne a žalovanej vyplýva,\nže žalovaná vykonáva záložné právo pre splatný dlh manžela žalobkyne ako druhého zo solidárnych\ndlžníkov. Veď predsa aj samotná žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že solidarita znamená, že\nsi veriteľ môže vybrať, od ktorého zo solidárnych dlžníkov bude požadovať plnenie. V tomto prípade si\nžalovaná vybrala Z. A.. Z toho však nevyplýva, ako sa nesprávne domnieva žalobkyňa, že žalovaná je\noprávnená vymáhať pohľadávku z exekučného titulu Z. A. výlučne z majetku v jeho výlučnom vlastníctve.\nŽalovaná totižto nevymáha svoju pohľadávku v exekučnom konaní (kde by táto okolnosť mohla mať\nvýznam), ale uspokojuje svoje právo na plnenie výkonom záložného práva, ktorým je pohľadávka\nzabezpečená. Skutočnosť, že pohľadávka žalovanej je zabezpečená záložným právom zriadeným na\nnehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, resp. že žalobkyňa má s manželom zrušené\nbezpodielové spoluvlastníctvo manželov, neoslabuje postavenie žalovanej ako záložného veriteľa vo\nvzťahu k úkonom smerujúcim k uspokojeniu svojej splatnej pohľadávky, ktorú má voči Z. A. ako druhému\nzo solidárnych dlžníkov. Z obsahu súdneho zmieru, ktorý je súčasťou súdneho spisu súčasne nevyplýva,\nako to tvrdí žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že v súdnom zmieri sa žalovaná zaviazala, že\nsa zdrží výkonu záložného práva v prípade, ak žalobkyňa nebude hradiť dohodnuté mesačné splátky.\n62. Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia (teda až po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom) namietala, že postup sudcu (sudkyne) súdu\nprvej inštancie sa z hľadiska objektívneho nejaví ako nestranný, ide samostatný odvolací dôvod, podľa\n§ 365 ods. 1 písm. c) CSP, ktorý však žalovaná neuplatnila v podanom odvolaní, pričom skutočnosť,\n\nže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jej bol doručený až po rozhodnutí dovolacieho súdu,\nneskoré uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu neopodstatňuje. A pretože odvolacie dôvody a dôkazy\nna ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3\nCSP), odvolací súd na túto námietku žalovanej neprihliadol.\n63. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej\ninštancie, v súlade s odvolacou argumentáciou žalovanej, dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila\nsplnenie základných zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1\nCSP, čo vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného\nneodkladného opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388\nCSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\n64. Pokiaľ ide o trovy konania, o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného, odvolacieho aj\ndovolacieho), rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP, § 453 ods. 3 v spojení s § 255\nods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že „pri zrušení rozhodnutia odvolacieho\nsúdu dovolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie, rozhodne odvolací súd v\nnovom rozhodnutí, ktorým sa konania končí, opäť o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, a\nto vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konania. Tento nárok bude tvoriť jeden celok, a preto\nv takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom („žalobca má nárok na náhradu\ntrov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu“). Z uvedeného je zrejmé, že dovolací\nsúd vo výroku svojho zrušujúceho uznesenia nerozhoduje o nároku na náhradu trov dovolacieho\nkonania, uvedie iba v odôvodnení svojho rozhodnutia odkaz na § 453 ods. 3 CSP. Toto platí tiež\nv prípade, ak súčasne dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie. V takom prípade\nrozhodne o nároku na náhradu trov celého doterajšieho konania (prvej inštancie, odvolacieho konania,\nako aj dovolacieho konania) opätovne súd prvej inštancie v jednom výroku („žalobca má nárok na\nnáhradu trov prvoištančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania v plnom rozsahu“)\n(Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1639 - 1642: S. Mesiarkinová). V tejto názorovej línii\nbola otázka trov dovolacieho konania posúdená aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Obdo/3/2024, 2Obdo/35/2024, 4Obdo/18/2022, 9CdoPr/6/2025, 9CdoPr/14/2024. A hoci odvolaciemu\nsúdu je známe aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019, zo dňa 19.11.2019, z\nktorého vyplýva, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255\nCSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov\njednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi a podľa ústavného súdu dovolacie\nkonanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo\nzakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho\nkonania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny\nvýsledok sporu (tiež uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 17.6.2020, sp. zn. I. ÚS 296/2020) a v tejto\nnázorovej línii bola Najvyšším súdom SR posúdená otázka trov dovolacieho konania v rozhodnutiach\nsp. zn. 1Cdo/101/2024, 9Cdo/53/2024, 3Cdo/42/2023, 8Cdo/78/2024, odvolací súd zastáva názor, že z\nCivilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť súdov postupovať spôsobom vyjadreným v uznesení\nsp. zn. I. ÚS 453/2019, zo dňa 19.11.2019; podľa tohto rozhodnutia ide len o (skôr výnimočnú) možnosť\n(„nevylučuje“), vždy ale so zreteľom na základnú zásadu úspechu v spore, vyjadrenú v ustanovení § 255\nods. l CSP, keď procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. A nakoľko v\notázke samostatného rozhodovania o trovách dovolacieho konania (na konečnom rozhodnutí o žalobou\nuplatnenom nároku nezávislom) niet ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, odvolací\nsúd, prikloniac sa k prvej názorovej línii, žalovanej, ktorá mala v konaní celkový úspech, priznal proti\nžalobkyni plný nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho) majúc\ntiež na zreteli, že ak by zákonodarca mal v úmysle upraviť rozhodovanie o trovách konania po zrušení\ndovolaním napadnutého rozhodnutia inak ako jedným výrokom v závislosti od konečného rozhodnutia o\nžalobou uplatnenom nároku, niet logického zdôvodnenia, prečo by už dovolaciemu súdu (aj) v prípade\nzrušenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, neumožnil samostatne rozhodnúť o trovách dovolacieho\nkonania, ale túto povinnosť (v tomto prípade) vyčlenil na rozhodnutie súdom nižšej inštancie.\n65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/17/2024", "guid": "58d5429b-ecfb-4026-b26f-2c8c0b8cebca:59f17e10-05f4-4ed3-831d-07a5827ae150", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:11e117e8-0c1a-4a37-ac9f-5acaf383902f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.296.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.296.2020.1"}, {"guid": "ussr:ebaa7574-df06-4d42-91cf-7cdca30c4185", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2020 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1"}, {"guid": "ussr:c4d5f9ce-ab9e-45ad-80fc-2111a331a7bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 510/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2012 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763"}, {"guid": "ussr:0d6af1f2-4407-4062-bb69-b1bf39eaabcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 253/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2010 z 30. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d6af1f2-4407-4062-bb69-b1bf39eaabcc"}, {"guid": "ussr:b2b6550e-ae54-4a74-b031-b1d21e337449", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 283/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b6550e-ae54-4a74-b031-b1d21e337449"}, {"guid": "ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454"}, {"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}, {"guid": "ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 193/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/03 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b"}, {"guid": "ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/02 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "09a09cc0-d3b5-4d26-ab6b-0c2b7ba609ae:15d09ccf-64db-4525-a1e6-6c20b93d2822", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1316220415.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/6/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/6/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1316220415.1"}, {"guid": "96470dfb-efa2-47e6-9eaa-f59f1011a3a1:10795b2d-e273-428a-ac1b-42091cdf2006", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1416204756.1", "spisova_znacka": "1Cdo/101/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/101/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1416204756.1"}, {"guid": "a464f304-3fcd-469b-a612-5f8574e62c0d:b4186505-8270-4ebc-8c99-7dd6a95d3106", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1219207036.7"}, {"guid": "475a7606-c534-4490-be58-7ab5fced1f8c:881622a4-52f4-4355-961a-6f5329c6fbe6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5920200873.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/14/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/14/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5920200873.1"}, {"guid": "b3d21edd-b140-4cd5-a88e-312c24d19fd5:2684b1de-159e-4fa5-8d88-7a4acc93befb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8115219396.1", "spisova_znacka": "6Cdo/51/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/51/2020 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8115219396.1"}, {"guid": "93fb3c0d-ebef-4f86-bff2-cd66d4bd73c9:9df450f4-899c-4662-9100-8327a154e963", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5712200361.1", "spisova_znacka": "4Cdo/337/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/337/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5712200361.1"}, {"guid": "f3137274-b967-4bff-900c-eea2f71562f4:00d4df35-6777-428b-ab06-994a18d1b197", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6124228915.1", "spisova_znacka": "16Co/86/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/86/2024 z 13. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6124228915.1"}, {"guid": "bc3d5058-4faa-423b-ad48-0c14b7be32cd:a3e45a0e-bd28-4754-9501-742d053d2a6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Csp/1/2020", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 39Csp/1/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc3d5058-4faa-423b-ad48-0c14b7be32cd:a3e45a0e-bd28-4754-9501-742d053d2a6d"}, {"guid": "870bdac0-1128-494e-81b5-e7d458490fd2:4231be62-fbe1-464d-adfa-335fdb220ecf", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Csp/1/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 39Csp/1/2022 z 13. 11. 2023", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2023-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/870bdac0-1128-494e-81b5-e7d458490fd2:4231be62-fbe1-464d-adfa-335fdb220ecf"}], "citovane_v": []}