{"guid": "4f62a7e2-3d4f-4314-a868-0edcfe123af5:801ce449-6666-4c6e-99f1-d3c3dee169a0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2", "spisova_znacka": "6Co/143/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/143/2025 z 31. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. augusta 2026, sp. zn. 6Co/143/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2", "identifikacne_cislo": "1713208502", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/801ce449-6666-4c6e-99f1-d3c3dee169a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/143/2025\n1713208502\n31. 08. 2026\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a\nčleniek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: Obec Častá, Hlavná\n168/65, Častá, IČO: 00 304 701, zastúpeného Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3,\nTrnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: N. X., B.. XX.XX.XXXX, T. X, Č., zastúpenému MICHALIČKA\nadvokáti s.r.o., Halenárska 18, Trnava, IČO: 53 309 936, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/162/2013-1359, zo dňa 15. mája\n2025, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na\nnáhradu trov konania z r u š u j e a vec sa mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom č. k. 4C/162/2013-1359, zo dňa 15. mája 2025, súd prvej inštancie uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.016,42 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od\n11.02.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobu vo zvyšku zamietol; a priznal\nžalovanému proti žalobcovi 93,22% nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého nároku rozhodne\nsúd samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 31.05.2013,\ndoručenou súdu dňa 01.06.2013 faxom a súčasne aj elektronicky so zaručeným elektronickým\npodpisom, v znení doplnenia žaloby zo dňa 26.03.2014 na výzvu súdu v zmysle § 43 ods. 1 v tom čase\núčinného Občianskeho súdneho poriadku, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 59.500 eur s 5,25%\núrokom z omeškania od 01.04.2014 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady\ntrov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je aktívne legitimovaný ako vlastník, zapísaný na LV č.\nXXXX pre katastrálne územie Č., obec Č., okres L., a to vo vzťahu k pozemkom - parcelám registra „C“:\nparcelné č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 9.698 m2, parcelné č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria\no výmere 22.997 m2, parcelné č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, parcelné\nč. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parcelné č. XXXX/X zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 32 m2, parcelné č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2 (ďalej\nspolu ako „Pozemky“), ako aj vo vzťahu k stavbám: súpisné č. XXX, postavená na pozemku s parcelným\nč. XXXX/X, súpisné č. X - val, postavená na pozemku s parcelným č. XXXX/X, súpisné č. X - val,\npostavená na pozemku s parcelným č. XXXX/X a súpisné č. X - betónová plocha, postavená na pozemku\ns parcelným č. XXXX/X (ďalej spolu ako „Stavby“) (Stavby a Pozemky ďalej spolu ako „Nehnuteľnosti“).\nŽalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný Nehnuteľnosti dlhodobo\nsústavne užíva bez právneho titulu a znemožňuje žalobcovi prístup k nim, pričom aj verejne prezentuje,\nže predmetné Nehnuteľnosti užíva, napriek viacerým výzvam na dobrovoľné vypratanie, a od 01.06.2011\nich opätovne užíva na prevádzkovanie strelnice, čím porušuje vykonateľné predbežné opatrenie, a\nzískava majetkový prospech.\n\n3. Súd prvej inštancie na úvod skonštatoval, že na základe procesného návrhu žalovaného na prerušenie\nkonania, rozhodol uznesením č. k.: 4C/162/2013-141, zo dňa 16.9.2015, právoplatným dňa 6.11.2015\ntak, že konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok\npod sp. zn. 36Cb/256/2013; a po právoplatnom skončení predmetného konania, uznesením č. k.:\n4C/162/2013-177, zo dňa 18.4.2019, zrušil uznesenie o prerušení konania.\n4. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany argumentoval najmä tým, že pozemky prevzal do užívania\npôvodne na základe nájomnej zmluvy, v stave nespôsobilom na daný účel (predstavovali ruinu pôvodnej\nstrelnice), v nasledujúcich rokoch vybavil všetky potrebné povolenia a zrealizoval všetky potrebné\nstavebné úpravy, výstavbu a následný zápis stavieb do katastra nehnuteľností, aby bolo možné predmet\nnájmu užívať ako strelnicu a aby na jej užívanie bolo vydané povolenie; povolenie Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v L. na prevádzkovanie strelnice bolo platné a záväzné od 22.05.2000 do 30.04.2015,\nžalovaný bol správcom strelnice a niesol za ňu zodpovednosť, vrátane zabezpečenia pred vstupom\nnepovolaným osobám. Tvrdil, že z uvedeného dôvodu nemohol nechať areál otvorený, pokiaľ nebolo\npovolenie zrušené, aby tam ktokoľvek vstupoval. Uznesením č.k. 5C/220/2010-330, zo dňa 23.04.2012,\nžalovanému Okresný súd Pezinok predbežným opatrením zakázal vstup na Nehnuteľnosti a uložil mu\npovinnosť umožniť žalobcovi vstup a užívanie; a preto nechal bránu do areálu uzamknutú, od toho času\ndo areálu nevstupoval a žiadnym spôsobom ho neužíval, žalobcovi nijak nebránil, aby sa ujal užívania,\nžalobca však nepodnikol žiadne kroky smerujúce k začatiu užívania Nehnuteľností, do dnešného dňa\nich neužíva a areál len chátra, napriek rozhodnutiu súdu o vyprataní, ako aj rozhodnutiu súdu o určení\nvlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný v konaní argumentoval, že nakoľko areál na základe predbežného\nopatrenia užívať nemohol a ani neužíval, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane.\nSúd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný z uvedených skutočností vyvodzoval, že keďže nemohol\ndo areálu vstupovať a nemohol ho ani užívať, nemohol sa reálne ani žiadnym spôsobom na úkor žalobcu\nobohacovať, nevznikli mu žiadne úžitky a už vôbec nie zisk. Súd prvej inštancie poznamenal, že pokiaľ\nžalobca tvrdil, že predmetné Nehnuteľnosti nemohol sám užívať, žalovaný namietal, že žalobca ich\nužívať mohol, pričom nepreukázal, že by disponoval oprávnením na prevádzkovanie strelnice; podľa\ntvrdenia žalovaného preto žalobca nemohol Nehnuteľnosti užívať, pretože by tým porušil povolenie na\nprevádzkovanie strelnice, z ktorého bol zrejmý účel využitia predmetného objektu; žalovaný zároveň\ntvrdil, že žalobca si bol vedomý, že do areálu strelnice je zakázaný prístup a povolenie na vstup má len\nsprávca strelnice, resp. osoba, v prospech ktorej bolo povolenie vydané.\n5. Žalobca v rámci svojho ďalšieho procesného útoku (vo vyjadrení zo dňa 16.12.2019) uviedol, že\nžalovaný mu do daného dňa (16.12.2019) Nehnuteľnosti protokolárne neodovzdal, nevypratal, čiže ich\nfakticky užíva; v uzamknutom areáli má žalovaný všetky svoje hnuteľné veci a tiež strážneho psa,\nvrátane unimobuniek, ako sám žalovaný uvádzal v znaleckom posudku Ing. Minárika č. XXX/XXXX\nvypracovanom k stavu v decembri 2012, pričom tento znalecký posudok predložil sám žalovaný v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 36Cb/256/2013. Žalobca tvrdil, že doposiaľ nemohol uzavrieť novú nájomnú\nzmluvu bez riadneho ukončenia hoc aj protiprávnych vzťahov k Nehnuteľnostiam, podliehajúc kontrole v\nzmysle zákona č. 357/2015 Z. z., aj vzhľadom na žalovaným iniciované súdne konania (v čase realizácie\nverejnej obchodnej súťaže v roku 2010, resp. 2011).\n6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že žalovaný po skončení dohodnutej doby nájmu proti žalobcovi\nneúspešne inicioval na Okresnom súde Pezinok súdne konanie o určenie existencie právneho vzťahu\nnájmu pod sp. zn. 36Cb 51/2011, a konanie o určenie platnosti zmluvy o prenájme zo dňa 01.07.1999\n(správne zo dňa 14.07.1999, kedy ju zmluvné strany reálne podpísali, pozn. súdu prvej inštancie)\npod sp. zn. 26Cb/2014/2010. Ďalej poznamenal, že žalobou, podanou žalobcom proti žalovanému na\nOkresný súd Pezinok dňa 26.7.2010, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať\nNehnuteľnosti, konanie bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/220/2010 a uznesením\nOkresného súdu Pezinok č. k.: 5C/220/2010-136, zo dňa 4.7.2011, v spojení s opravným uznesením\nč. k.: 5C/220/2010-406, zo dňa 18.7.2013, bola žalovanému predbežným opatrením súdu uložená\npovinnosť zdržať sa vstupu na Pozemky a Stavby, ako aj ich užívania a umožniť žalobcovi vstup\nna ne a ich užívanie; uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo žalovanému doručené dňa\n13.7.2011; na odvolanie žalovaného bolo nariadené predbežné opatrenie zrušené uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č. k.: 5Co/386/2011-224 zo dňa 30.9.2011 (z dôvodu existencie rozhodnutia súdu o\npredbežnom opatrení v inej veci). Konanie o vypratanie vo veci samej bolo právoplatne skončené dňa\n15.10.2018 v časti výroku I. uložením povinnosti žalovanému vypratať Pozemky a stavbu prístrešku\n\n- strelnica súpisné č. XXX, postavenú na pozemku parcelné č. XXXX/X; a dňa 20.6.2017 v časti\nvýroku II., ktorým bola zamietnutá časť žaloby, keď stavby so súpisným č. X (betónové plochy a valy)\nsúd posúdil iba ako terénne úpravy pozemkov parcelné č. XXXX/X, X, X, nie ako samostatné veci v\nprávnom slova zmysle (rozsudok Okresného súdu v Pezinku č. k.: 5C/220/2010-746, zo dňa 25.4.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 8Co/284/2017-806, zo dňa 21.8.2018 /ďalej\nako „Rozsudok“/).\n7. Z odôvodnenia vyššie uvedeného právoplatného Rozsudku súd prvej inštancie zistil, že dohodnutá\ndoba nájmu, ktorá žalovaného oprávňovala užívať Pozemky a zabezpečovať tým účel nájmu,\nžalovanému uplynula ku dňu 1.7.2009, pričom nebolo sporné, že žalovaný predmet nájmu užíval aj po\ntejto dobe, čomu svedčilo aj jeho oznámenie na internetovej stránke z reklamy, v ktorej oznamoval, že\nstrelnica W. - Č. je opätovne otvorená pre verejnosť od 01.06.2011, teda v čase, kedy doba nájmu zanikla.\nSúd prvej inštancie skonštatoval, že podľa odôvodnenia Rozsudku žalovaný v priebehu predmetného\nkonania nepopieral, že došlo k zániku nájomnej zmluvy a oprávnenie užívať Pozemky odvodzoval od\nskutočnosti, že na Pozemkoch vybudoval viacero stavebných konštrukcií s poukazom na to, že tieto\nstavby sú v jeho vlastníctve, od čoho odvíjal právo užívať Pozemky i naďalej, keďže v inom konaní\nsa domáhal určenia vlastníckeho práva k stavbám. Žalovaný v predmetnom konaní tiež uviedol, že na\nsporných Pozemkoch sa nachádza pes za účelom stráženia tohto majetku, že Pozemky sú oplotené\na uzamknuté, aby bol zamedzený vstup nepovolaným osobám, keďže ide o režimové pracovisko, za\nktoré v zmysle vydaného povolenia na prevádzkovanie strelnice zodpovedal. Súd prvej inštancie dal do\npozornosti, že žalovaný bol neúspešný v konaní o určenie vlastníckeho práva k stavbám a zariadeniam,\nvybudovaným počas trvania nájmu strelnice na Pozemkoch (jednalo sa o bufety - unimobunky, plechový\nsklad, sklady terčov, kovový prístrešok - strelisko, pletivové a drevené ploty areálu s bránami a bránkou,\nrozvody, prípojky, stožiare osvetlenia, spevnené betónové a štrkové plochy, vonkajšie záchody, záhradné\nstoly a stoličky a iné); toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33Cb/256/2013,\na bolo právoplatne skončené dňa 07.12.2018 zamietnutím žaloby v celom rozsahu.\n8. Súd prvej inštancie poznamenal, že na pojednávaní dňa 24.11.2020 žalovaný uviedol, že užíval\nstrelnicu aj po uplynutí doby nájmu a to do doručenia rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení, ktorým\nmu bol zakázaný vstup na Pozemky a Stavby žalobcu a bola mu uložená povinnosť umožniť žalobcovi\nvstup na predmetné Nehnuteľnosti a ich užívanie; žalovaný vo vzťahu k výmere/ploche užívaných\nPozemkov vypovedal, že podľa „mapky registra“ (predložil 2 snímky, v ktorých farebne odlíšil plochu\nmajúcu tvoriť areál strelnice; čl. 409, 410 spisu) areál strelnice tvorila približne jedna desatina plochy\noznačenej v žalobe. Žalovaný namietal plochu užívania parciel č. XXXX/X H. Č.. XXXX/X. Žalovaný vo\nvýpovedi tiež uviedol, že uhradil žalobcovi čiastkové úhrady titulom nájomného v rozhodnom období.\nSúd prvej inštancie ďalej podotkol, že v konaní ustanovený znalec pred podaním písomného znaleckého\nposudku, po vykonaní obhliadky na mieste samom v prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu,\npožiadal súd o zmenu zadanej úlohy s tým, že žiadal “vypustiť“ z odborného posúdenia pozemok\nparcelné č. XXXX/X o výmere 9.698 m2 s odôvodnením, že zástupca žalobcu mu na mieste samom\nuviedol, že tento pozemok bol v užívaní kynologického klubu (č.l. 436 spisu). Súd prvej inštancie ozrejmil,\nže v priebehu konania došlo zo strany žalovaného k spresňovaniu jeho procesnej obrany vo vzťahu\nk rozsahu užívania Pozemkov po skončení nájomného vzťahu; žalovaný tvrdil, že pozemok parcelné\nč. XXXX/X o výmere 9.698 m2 nevyužíval na prevádzkovanie strelnice, ale ako prístup k strelnici, na\npríjazd a parkovanie vozidiel. Za účelom odstránenia rozporu v tvrdeniach žalobcu a žalovaného o\nrozsahu užívania pozemku parcelné č. XXXX/X súd prvej inštancie vypočul žalobcu, a z výpovede zistil,\nže celý oplotený areál pozostával z dvoch úrovní, resp. terás, pričom dolná terasa bola popri strelnici\numiestnenej na hornej terase využívaná aj kynologickým klubom v Č.; všetky osoby a vozidlá smerujúce\ndo areálu strelnice podľa jeho výpovede prechádzali cez dolnú terasu, pričom na tejto ploche vozidlá\nnávštevníkov strelnice aj parkovali; uviedol tiež, že žalovaný túto parcelu využíval na prechod a prejazd,\nako parkovaciu plochu a na prístup k inžinierskym sieťam, konkrétne k elektrickej a vodovodnej prípojke\numiestnenej na tejto parcele. Na návrh žalobcu bol v konaní ustanovený znalec z odboru geodézia,\nkartografia a kataster nehnuteľností Ing. Radovan Kamenský, ktorý v znaleckom posudku č. X/XXXX zo\ndňa 21.08.2023 odborne vymedzil nevyhnutný rozsah plochy pozemku parcely č. XXXX/X potrebnej na\nprechod, prejazd, parkovanie a prístup k inžinierskym sieťam vo výmere 941 m2 v zmysle znaleckého\nnáčrtu. Súd prvej inštancie uviedol, že prílohou uvedeného znaleckého posudku bol geometrický plán\nč. XX/XXXX autorizovaného geodeta a kartografa Ing. Vladimíra Kováča, vyhotovený na požiadavku\nžalovaného na zameranie skutočného stavu strelnice na parcelách č. XXXX/X až č. XXXX/X a úradne\noverený Okresným úradom Pezinok dňa 20.03.2000. Z jeho obsahu vyplynulo, že za účelom zápisu\n\nžalovaným vybudovaných stavieb a zariadení strelnice do katastra nehnuteľností boli ako súčasti areálu\nsamotnej strelnice vymedzené pozemky parcelné č. XXXX/X o výmere 22.997 m2, parcelné č. XXXX/\nX - val o výmere 114 m2, parcelné č. XXXX/X - val o výmere 100 m2, parcelné č. XXXX/X - prístrešok\no výmere 32 m2 a parcelné č. XXXX/X - prístrešok o výmere 34 m2. Súd prvej inštancie poukázal aj\nna výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že pri zriadení strelnice bol podľa právnych predpisov povinný\ncelý areál oplotiť, a že do roku 2011 sa v areáli nachádzali dva psy. Ďalej uviedol, že po skončení\nnájomnej zmluvy ku dňu 30.06.2010 mu žalobca znemožnil prístup do celého areálu tým, že ho uzamkol,\npričom následne, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo opätovne povolené\nprevádzkovanie strelnice, žalovaný zverejnil na internete oznam o jej otvorení od 01.06.2011. K novej\nprocesnej obrane žalovaného týkajúcej sa rozsahu užívania pozemku parcelné č. XXXX/X sa žalobca\nvyjadril podaním zo dňa 22.04.2024; a poukázal na rozpornosť tejto obrany s tvrdeniami žalovaného\nv iných konaniach, v ktorých podľa obsahu predložených zápisníc žalovaný uvádzal, že celý areál\nmal ohradený ako režimové pracovisko, a že medzi zmluvnými stranami nikdy nebolo sporné, čo bolo\npredmetom nájmu podľa písomnej nájomnej zmluvy z roku 1999. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca\nv tejto súvislosti predložil aj zápisnice o pojednávaní z konaní vedených pod sp. zn. 36Cb/256/2013 a\nsp. zn. 26Cb/214/2010 a znalecké posudky Ing. Kresánka č. XX/XXXX a č. XX/XXXX.\n9. Súd prvej inštancie ďalej dal do pozornosti, že k otázke výšky obvyklého nájomného bola v konaní\nustanovená znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jarmila Lešová.\nV znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 29.02.2024, vychádzajúc okrem iného zo záverov znaleckého\nposudku Ing. Radovana Kamenského č. X/XXXX zo dňa 21.08.2023, stanovila metódou výpočtu na\nbáze všeobecnej hodnoty pozemkov obvyklé trhové nájomné za obdobné pozemky nachádzajúce sa\nna danom mieste a v danom čase, pri predpoklade ich nájmu na účel prevádzkovania komerčnej\nstrelnice, za obdobie od 01.06.2011 do 31.03.2014 v celkovej výške 56.700 eur. Jednotkovú cenu nájmu\nstanovila za rok 2011 vo výške 0,862 eur/m2/rok, za rok 2012 vo výške 0,820 eur/m2/rok, za rok 2013\nvo výške 0,820 eur/m2/rok a za rok 2014 vo výške 0,788 eur/m2/rok. Súd prvej inštancie ozrejmil,\nže žalobca k tomuto znaleckému posudku podľa písomného vyjadrenia zo dňa 20.03.2024 nemal\nzásadné výhrady; žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.04.2024 namietal správnosť znaleckého posudku,\nnajmä dvojnásobné zvýšenie jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku v dôsledku použitia koeficientu\npovyšujúcich faktorov, ako aj spôsob určenia všeobecnej hodnoty pozemku porovnávacou metódou;\nnamietal tiež vhodnosť a porovnateľnosť použitých porovnávacích zmlúv, keďže sa podľa jeho názoru\ntýkali najmä pozemkov v intraviláne obce, s inžinierskymi sieťami a napojením na komunikácie, prípadne\npozemkov pod stavbami alebo tvoriacimi súčasť stavebných pozemkov; súčasne sporoval nejasné a\npodľa jeho názoru nepreskúmateľné odôvodnenie použitia ekonomických, polohových a fyzikálnych\nfaktorov.\n10. Súd prvej inštancie z obsahu znaleckých posudkov Ing. Kresánka z odboru strelné zbrane\na výbušniny, odvetvie posudzovanie strelníc č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktorých zadávateľom\nbol žalovaný; zistil, že ich účelom bolo posúdenie spôsobilosti strelnice a základných balistických\nochranných prvkov, pričom v oboch znaleckých posudkoch bol posudzovaný aj prírodný terénny svah\ns výškou približne 25 až 30 metrov a husté stromové porasty v smere streľby; v znaleckom posudku\nč. XX/XXXX znalec výslovne uviedol, že vysoké prírodné terénne svahy zo severu a západu tvoria\nzákladné ochranné a záchytné valy. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 07.06.2024\nžalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. Miroslava Ilavského, PhD., z\nodboru stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého predmetom bolo\nstanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov parcelné č. XXXX/X - časť, parcelné č. XXXX/X, parcelné\nč. XXXX/X, parcelné č. XXXX/X a parcelné č. XXXX/X a všeobecnej hodnoty nájmu za obdobie od\n01.06.2011 do 23.04.2012. Poznamenal, že osobitnou požiadavkou zadávateľa bola otázka posúdenia a\nohodnotenia len parciel alebo ich častí, ktoré boli alebo sú užívané na účely strelnice. Súd prvej inštancie\nzistil, že podľa nálezovej časti tohto znaleckého posudku znalec vychádzal z toho, že predmetom\nposúdenia boli len pozemky alebo ich časti užívané na účely strelnice; pričom pozemky parcelné č.\nXXXX/X až XXXX/X mali byť podľa posudku užívané v celej výmere, zatiaľ čo pri pozemku parcelné č.\nXXXX/X evidovanom vo výmere 22.997 m2, znalec uviedol, že ide o pozemok bývalého kameňolomu s\nvýraznými výškovými prevýšeniami, a že predmetom užívania bola len jeho časť, vymedzená čiastočne\nexistujúcim oplotením a strmými svahmi. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že zástupca zadávateľa pri\nobhliadke podľa posudku upresnil znalcovi rozsah užívania tejto parcely na účely strelnice, pričom znalec\nho grafickým meraním orientačne stanovil vo výmere 3.613 m2; spolu s výmerami parciel č. XXXX/X až č.\nXXXX/X stanovil plochu 3.333 m2, za ktorú následne vypočítal hodnotu nájmu za obdobie od 01.06.2011\n\ndo 23.04.2012 vo výške 2.440 eur. Z výsluchu znalca Ing. Miroslava Ilavského súd prvej inštancie\nzistil, že parcela č. XXXX/X je rozlohou veľmi veľká a v mieste začiatku veľmi strmého svahu podľa\njeho názoru ťažko využiteľná na bežnú ľudskú činnosť; rozsah užívanej plochy preto podľa vlastného\nvyjadrenia pri obhliadke odmeral s využitím katastrálnej mapy a do posúdenia zahrnul pruh o šírke troch\nmetrov za hranicou parciel smerom ku skalnej stene. Zároveň znalec uviedol, že nikdy neprevádzkoval\nstrelnicu a nemá skúsenosť s tým, aká plocha je na prevádzku strelnice potrebná, pričom pri určení\nposudzovaného obdobia a rozsahu pozemkov vychádzal z objednávky zadávateľa. Súd prvej inštancie\npodotkol, že vypočul aj znalkyňu Ing. Jarmilu Lešovú, ktorá podala vysvetlenie k svojmu znaleckému\nposudku, najmä k dôvodom nepoužitia porovnávacej metódy z dôvodu nepoužiteľnosti porovnávacích\npodkladov a k námietkam žalovaného. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný na podporu svojej\nprocesnej obrany o užívaní iba časti parcely č. XXXX/X predložil aj znalecký posudok Ing. Pavla Minárika\nč. XXX/XXXX zo dňa 25.11. 2013, vypracovaný na jeho objednávku; z obsahu posudku však vyplynulo,\nže znalec odborne posudzoval najmä stavby a zariadenia strelnice, drobné stavby, ploty, studne a\nvonkajšie úpravy; v časti týkajúcej sa analýzy využitia znalec uviedol, že dolná terasa bola využívaná\nako parkovisko pre strelnicu a súčasne miestnym kynologickým klubom, pričom v čase obhliadky dňa\n29.10.2013 bol priestor hornej terasy strážený strážnym psom.\n11. K právnej stránke bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie objasnil, že bezdôvodné obohatenie\nje konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor\nkoho došlo k bezdôvodnému obohateniu; bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný\nplnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného\nbezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal. Akcentoval, že v prípade\nvydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného\ntitulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie\nbez toho, aby za to platil úhradu, a teda bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky\nvynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať; pričom takýto užívateľ\nprirodzene nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť a\nje preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Poznamenal, že výška peňažnej\nnáhrady musí vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol; a\nmajetkovým vyjadrením tohoto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam, vynakladaným\nobvykle v danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla práve formou nájmu, ktorú by nájomca\nbol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy; odôvodnene sa teda táto náhrada porovnáva s\nobvyklou hladinou nájomného. Podporne odkázal napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9 Cdo 8/2009, zo dňa 13.11.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.\nzn. 25 Cdo 2578/98 zo dňa 15.06.1999, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo\n668/2002, zo dňa 15.04.2004. Dodal, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia\nje vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného\nobohatenia znáša postihnutý. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obdo 16/2008\nzo dňa 16.12.2008).\n12. Súd prvej inštancie ďalej pripomenul, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia žalovaným za obdobie od 01.06.2011 do 31.03.2014 (ďalej len „rozhodné\nobdobie“) vo výške 59.500 eur s príslušenstvom od 01.04.2014 do zaplatenia; ktorý si uplatňoval na\ntom skutkovom základe, že žalovaný mal neoprávnene, bez platnej nájomnej zmluvy, užívať Pozemky\nvo vlastníctve žalobcu, spolu o výmere 32.975m2, na prevádzkovanie strelnice. Podotkol, že žalovaný\npoprel tvrdenia žalobcu čo do doby a rozsahu neoprávneného užívania, výšky požadovaného plnenia\na bránil sa tiež námietkou premlčania časti uplatneného nároku. Súd prvej inštancie mal za nesporné\nvlastnícke právo žalobcu k Nehnuteľnostiam; mal za preukázanú existenciu nájomnej zmluvy zo dňa\n14.7.1999 o nájme časti pozemku, označeného v tom čase parcelným č. XXXX/X a o užívaní „prístupovej\ncesty k strelnici“, uplynutie doby nájmu ku dňu 1.7.2009, existenciu oprávnenia žalovaného na výkon\npodnikateľskej činnosti, o. i. aj prevádzkovanie strelnice od 31.5.2000 a prejav vôle žalovaného strelnicu\nopäť prevádzkovať od 1.6.2011.\n13. Pokiaľ išlo o posúdenie žalobcom označeného rozhodného obdobia, súd prvej inštancie vychádzal z\nprejavu vôle žalovaného opätovne prevádzkovať strelnicu, teda užívať vlastníctvo žalobcu bez právneho\ntitulu aj po skončení dohodnutej doby nájmu od 1.6.2011 (čo korešpondovalo so žalobcom označeným\nzačiatkom rozhodného obdobia). Pokiaľ išlo o ďalšie obdobie, súd prvej inštancie konštatoval dôkaznú\n\nnúdzu žalobcu, ktorý v tomto konaní neprodukoval žiaden jednoznačný dôkaz o ním tvrdenej skutočnosti\no bezdôvodnom obohatení sa žalovaného v rozhodnom období reálnym užívaním Nehnuteľností na\nprevádzkovanie strelnice /napr. výpoveďou svedkov, ktorí by sa prevádzky strelnice žalovaným v\nrozhodnom období priamo zúčastnili/. Poznamenal, že vychádzal z obsahu procesnej obrany samotného\nžalovaného, resp. vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.11.2020 o prevádzkovaní\nstrelnice do rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení (zákaze vstupu a užívania), vydanom v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5C 220/2010, ktoré bolo podľa obsahu pripojeného spisu doručené žalovanému,\nresp. jeho právnemu zástupcovi v tamojšom konaní dňa 13.7.2011. Súd prvej inštancie zastával názor,\nže žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o nerešpektovaní tohto predbežného opatrenia žalovaným,\nteda o reálnom prevádzkovaní strelnice na Pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, v dôsledku čoho sa\nmal žalovaný na úkor žalobcu ďalej bezdôvodne obohacovať vo forme nezmenšenia jeho majetku o\nhodnotu „obvyklého nájomného“; a na tomto základe súd prvej inštancie preto pre ďalší postup ustálil\nrozhodné obdobie od 01.06.2011 do 13.07.2011. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca odvodzoval tvrdenie\no užívaní Nehnuteľností žalovaným v ním označenom rozhodnom období (teda aj po 13.7.2011 do\n31.3.2014) od skutočnosti, že areál strelnice (horná terasa) bol žalovaným oplotený, uzamknutý a\nbol tam umiestnený pes žalovaného a teda žalobca tam nemal prístup a nemohol Nehnuteľnosti\nužívať, resp. prenajať; tak súd prvej inštancie mal za to, že iba samotná existencia hnuteľných vecí\na zariadení potrebných na prevádzkovanie strelnice a ochranné zariadenia na zamedzenie vstupu\nnepovolaným osobám na strelnicu, žalovaným vybudované na pozemkoch žalobcu v dobe trvania\nnájmu a v súlade s čl. IV. nájomnej zmluvy zo dňa 14.7.1999; samo osebe nie je dôkazom o reálnom\nužívaní Nehnuteľností žalovaným, t.j. prevádzkovaním strelnice, alebo iným užívaním, ktorým by sa\nna úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval. Dodal, že uvedené hmotnoprávne správne žalobca riešil\nžalobou na vypratanie v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 220/2010. Súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žalovaným v čase po uplynutí dohodnutej doby nájmu iniciované a vedené súdne spory,\nako sú uvedené vyššie (bod 6 odôvodnenia tohto rozsudku), nezakladajú nárok žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, keď nimi žalovaný, i keď neúspešne, len uplatňoval ústavou garantované\nprávo na súdnu ochranu. Podporne súd prvej inštancie pri určení rozhodného obdobia vychádzal aj\nz toho, že z listinného dôkazu žalovaného - znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Minárika č. XXX/\nXXXX, vyplynulo, že ku dňu 29.10.2013 (teda v čase plynutia „rozhodného obdobia“), bol areál hornej\nterasy podľa zistenia znalca opustený, zanedbaný a bez zjavnej údržby. Ďalej dôvodil, že rovnako\ntak jednorazový vstup žalovaného na Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu umožnením znalcovi dňa\n29.10.2013 vykonať pre účely podania znaleckého posudku obhliadku, nie je samo osebe dôkazom o\nreálnom využívaní Nehnuteľností žalovaným - prevádzkovaním strelnice, alebo iným užívaním, ktorým\nby sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval v rozhodnom období. Pokiaľ sa žalobca odvolával na\nrozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Od 1583/2006 zo dňa 31.10.2008, súd prvej\ninštancie ozrejmil, že nešlo skutkovo o obdobný prípad, keďže v tamojšom konaní súd posudzoval\nprávo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu, zodpovedajúcom jeho\nspoluvlastníckemu podielu, teda nárok spoluvlastníka na náhradu za nadužívanie spoluvlastníckeho\npodielu pozemkov a rodinného domu druhým spoluvlastníkom bez dohody o užívaní spoločnej veci.\n14. Pokiaľ išlo o sporný rozsah užívania Nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu, súd prvej\ninštancie uviedol, že vo vzťahu k parcele č. XXXX/X mal za preukázané (aj z výpovede samotného\nžalobcu), že táto parcela bola v užívaní kynologického klubu, teda logicky na nej nemohla byť už\nlen z bezpečnostných dôvodov prevádzkovaná strelnica, preto bol areál samotnej strelnice na „hornej\nterase“ samostatne oddelený a zabezpečený oplotením; žalovaným bola táto parcela užívaná len v\nrozsahu prechodu peši, prejazdu, parkovania a prístupu k inžinierskym sieťam, t.j. v rozsahu, ako bol\nv konaní zameraný ustanoveným geodetom spolu o výmere 941 m2. Pokiaľ išlo o rozsah užívania\nparcely č. XXXX/X, sám žalovaný uvádzal, že rozsah užívania tohto pozemku v čase trvania nájmu\npre účely prevádzkovania strelnice nebol medzi stranami sporný, rozsah tohto užívania pre účely\nprevádzkovania strelnice nenamietal, resp. nemenil ani pri objednávaní znaleckých posudkov pre účely\nposúdenia spôsobilosti premetu nájmu na účely prevádzkovania strelnice, pričom k využitiu “strmého\nsvahu“ kameňolomu a lesného porastu sa odborne vyjadroval znalec Ing. Kresánek tak, že spĺňa\nzákladné balistické ochranné prvky strelnice, že vysoké prírodné terénne svahy zo severu a západu\ntvoria základné ochranné a záchytné valy; žalovaný uvedené nenamietal ani pri objednávaní zamerania\nvybudovaných zariadení strelnice pre účely ich zápisu do katastra nehnuteľností, preto súd prvej\ninštancie jeho obranu v tomto smere vyhodnotil ako účelovú a na ňu neprihliadol.\n\n15. Pokiaľ išlo o posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie objasnil, že vychádzal\nz odborného stanovenia hodnoty nájmu v písomnom znaleckom posudku v konaní ustanovenej\nznalkyne Ing. Lešovej č. XX/XXXX, s ktorým sa stotožnil. Po námietkach žalovaného podala znalkyňa\nvysvetlenie pri výsluchu na pojednávaní, kde objasnila postup pri odbornom posúdení hodnoty nájmu,\nposudzujúc pozemok parcelné č. XXXX/X spolu s ostatnými ako celok (areál strelnice), použijúc\nkoeficient povyšujúcich faktorov (dostatočná výmera, tvar, možnosti zástavby, možnosti využitia na rôzne\nšportové účely), ako aj redukujúcich faktorov (nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, chránené\nvtáčie územie, obmedzené zastavovacie podmienky z dôvodu ohraničenosti strmým svahom s porastom\ndrevín). Dal do pozornosti, že znalkyňa sa neobmedzila len na podanie odborného záveru, práve naopak,\nz jej posudku bolo možné zistiť, z ktorých zistení v posudku vychádzala, akou cestou k tomuto zisteniu\ndospela a na základe akých úvah došla k svojmu záveru. Skonštatoval, že ustáliac rozhodné obdobie od\n01.06.2011 do 13.7.2011, a žalovaným neoprávnene užívanú výmeru Pozemkov vo vlastníctve žalobcu\n(pozn. v prípade parcely č. XXXX/X sa jednalo len o časť o výmere 941 m2, vzhľadom na vyššie uvedené\ndôvody), t.j. výmeru spolu 24.218 m2; pri odborne stanovenej hodnote „obvyklého nájomného“ znalkyňou\nIng. Lešovou pre rok 2011 vo výške 0,862 eur/m2/rok, hodnota bezdôvodného obohatenia žalovaným\nna úkor žalobcu za ustálené rozhodné obdobie teda predstavovala sumu 2.459,17 eur (0,862 eur x\n24.218 m2 : 365 dní v roku x 43 dní súdom ustáleného rozhodného obdobia), od ktorej sumy, vzhľadom\nna dôvodnú obranu žalovaného o čiastočnom plnení, súd prvej inštancie odpočítal uhradené sumy\n„nájomného“ spolu vo výške 442,75 eur (331,95 eur + 100,80 eur). Súd prvej inštancie dodal, že nemohol\nprihliadať na žalovaným predložený súkromno-znalecký posudok znalca Ing. Ilavského, keď tento nebol\npresvedčivý, náležite odôvodnený a bol v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, keď vychádzal iba\nzo zadania zadávateľa (žalovaného) a ním jednostranne „približne“ označenej časti parcely č. XXXX/\nX užívanej pre účely strelnice a výpočtu znalca, ktorý nebol oprávnený na takýto podklad pre odborné\nstanovenie hodnoty nájmu aj za tento pozemok (bez zápisu v odbore geodézia, kartografia a kataster\nnehnuteľností). Dôvodil, že sám znalec na pojednávaní uviedol, že vychádzal iba zo zadania zadávateľa\na nepozná bezpečnostné zariadenia a opatrenia stanovené osobitnými predpismi pre prevádzkovanie\nstrelnice.\n16. Na uvedenom základe súd prvej inštancie právne odkazujúc na § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá,\n§ 671 ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 101, § 107 ods. 1, ods. 2, § 112 veta prvá, § 517 ods. 1, ods.\n2, § 563 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), §\n3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., čl. 2 ods. 1, ods. 2 ods. 3, § 154, § 185, § 191 ods. 1 a ods.\n2, § 470 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „C.s.p.“); žalobe žalobcu vyhovel sčasti tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať\nbezdôvodné obohatenie - zaplatiť sumu 2.016,42 eur (2.459,17 eur - 442,75 eur) a žalobu vo zvyšku\nzamietol ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Pokiaľ išlo o príslušenstvo\nžalovanej sumy, súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovenia § 563 OZ, nemajúc žalobcom za\npreukázanú výzvu veriteľa na plnenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanú, resp.\ndoručenú žalovanému; žalovaného zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške\n5,25% ročne z priznanej sumy 2.016,42 eur, súc viazaný žalobným petitom čo do výšky požadovaného\núroku z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému 10.2.2015, t.j. od\n11.2.2015, do splnenia dlhu (obdobne R 27/1977) a vo zvyšku o zaplatenie príslušenstva žalobu zamietol\npre neunesenie dôkazného bremena žalobcom o omeškaní žalovaného.\n17. Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a to z dôvodov,\nže rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na\nnáhradu trov konania. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci odôvodňoval citujúc z rozsudku\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2739/2012, zo dňa 08.01.2013: „Podľa ustálenej\njudikatúry Najvyššieho súdu „bezdôvodné obohatenie […] vzniká i tomu, kto bez platného právneho titulu\nna úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora veci napríklad tým, že nehnuteľnosť mal uzamknutú a\nmal ju prístupnú len pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju skutočne\nvyužíval (v akom rozsahu, časovom období a pod.).“ Ďalej uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 291/2002, zo dňa 19.05.2004: „Ani majetkový prospech nájomcu\nnemožno viazať výhradne na skutočnosť, či predmet nájmu fakticky užíval. Faktické užívanie veci\npredstavuje realizáciu užívacieho práva, avšak majetkovú hodnotu má už samo užívacie právo.“,\ntzn. už to, že žalovaný bol neoprávneným detentorom areálu strelnice zakladá jeho zodpovednosť\n\nza bezdôvodné obohatenie, resp. ako je uvedené nižšie aj za škodu. Súdu prvej inštancie vyčítal\nnesprávne určenie, že žalovaný neoprávnene užíval Pozemky len počas určitej časti rozhodného\nobdobia, na základe čoho iba čiastočne vyhovel žalobe. Žalobca mal za to, že v konaní vyšlo nepochybne\nnajavo, že žalovaný zadržiaval počas celého rozhodného obdobia ako neoprávnený držiteľ celý areál\nstrelnice (pozemky s parcelnými č. XXXX/X-X), pretože ho mal oplotený a uzamknutý ako tzv. „režimové\npracovisko“, mal tam umiestneného psa a on (žalobca) tam vôbec nemal prístup; a to bez ohľadu\nna predbežné opatrenie z konania č. 5C/220/2010 zo dňa 23.04.2012. Argumentoval, že žalovaný\npredbežné opatrenie nedodržal, pretože mu neumožnil vstup a užívanie Pozemkov. Dodal, že samotné\npredbežné opatrenie bolo nakoniec dňa 23.04.2012 vydané práve na základe osvedčenia skutočnosti,\nže užívanie Pozemkov žalovaným v čase jeho nariadenia trvá, preto nemôže ten istý súd (hoci iný\nsenát) v inom konaní nemať túto skutočnosť za preukázanú - ako to skonštatoval súd prvej inštancie\nv bode 47 napadnutého rozsudku, hoci mal pripojený celý spis predmetného konania. Podotkol, že\npredbežné opatrenie, na ktoré prihliadal súd prvej inštancie v bode 47 napadnutého rozsudku, a ktoré\nžalovaný nedodržiaval rovnako, ako to neskoršie, bolo v konaní č. 5Co/386/2011-224 pred Krajským\nsúdom Bratislava dňa 30.09.2011 zrušené.\n18. Na vyššie uvedenom základe žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne interpretoval\nustanovenie § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ, keďže žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil tým, že bol\nneoprávneným detentorom celého žalovaným oploteného a uzamknutého areálu strelnice (pozemkov\ns parcelným č. XXXX/X-X), pričom tam mal umiestnené svoje hnuteľné veci tvoriace funkčný celok s\nareálom strelnice, a to aj na pozemku s parcelným č. XXXX/X. Bol názoru, že neoprávnené užívanie\n(detencia) cudzej nehnuteľnosti je plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ); a je právne\nbezvýznamné, či predmetné Pozemky Žalovaný skutočne využíval (tzn. či prevádzkoval strelnicu podľa\nbodu 47 napadnutého rozsudku), alebo či objekty strelnice na nich umiestnené chátrali, či mu areál\nstrelnice prinášal zisk alebo či prinášal zisk vlastníkovi. Mal za to, že právne významné je len to, že\npredmetné Pozemky mu žalovaný bránil užívať, a svojou detenciou mu odčerpal a prisvojil si majetkový\nprospech (obohatenie), za ktoré by inak musel zaplatiť minimálne trhovú cenu. Dodal, že je úplne právne\nirelevantné, či areál strelnice počas rozhodného obdobia schátral, čím argumentuje podporne súd prvej\ninštancie, pretože k začiatku rozhodného obdobia bol areál strelnice plnohodnotnou strelnicou, keďže\nsa ním žalovaný práve vtedy propagoval na internete (reklama k 01.06.2011), a keďže počas celého\nrozhodného obdobia bol výlučne v dispozícii žalovaného. Dodal, že neudržiavanie areálu žalovaným\nnemožno pripísať na jeho ťarchu, a vzhľadom na uvedené žalovaný musí vydať bezdôvodné obohatenie\nvo výške, ktorá zodpovedá očakávanému nájmu komerčnej strelnice, nie schátraného pozemku.\n19. Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal aj to, že sa riadne nevysporiadal so zásadou „iura novit\ncuria“ (čl. 16 ods. 1 C.s.p.); pričom zdôraznil, že strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok a ani\nobranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu; strany musia však\nuviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu\nprávne kvalifikoval. Argumentoval, že on si žalobou v znení jej doplnenia uplatnil nárok na zaplatenie\nsumy 59.500 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný je neoprávnený detentor\njeho Nehnuteľností, a okrem toho, že ich sústavne užíva, tak mu aj sústavne bráni v prístupe k nim;\npričom už v žalobe uviedol, že žalovaný predmetné Pozemky užíva v rozpore s predbežným opatrením.\nArgumentoval, že v konaní vyšlo najavo, že sám žalovaný ponúkol v reálnej elektronickej aukcii v rámci\nskutočnej verejnej obchodnej súťaže ním (žalobcom) organizovanej záväznú (ex lege) ponuku na cenu\nnájmu Pozemkov vo výške, ktorá je vzhľadom na uplatňované obdobie predmetom žalobného petitu; a\ntáto cena preto mohla byť očakávanou trhovou cenou, pretože on (žalobca) mohol reálne očakávať, že\nby takýto výnos skutočne dosiahol, ak by záväznú ponuku žalovaného prijal. Domnieval sa, že vzhľadom\nna takýto skutkový stav bol súd prvej inštancie vzhľadom na zásadu iura novit curia povinný vyhodnotiť\nškodový aspekt sporu, t.j. či žalovaný naplnil všetky 4 predpoklady zodpovednosti za škodu. Dal do\npozornosti, že žalovaný mu spôsoboval kontinuálnu škodu tým, že (1) porušoval povinnosť nerušiť ho vo\nvýkone jeho vlastníckeho práva k Pozemkom; (2) zavinenie žalovaného je zrejmé zo žalobnej odpovede\n- s. 3 a 4, kde žalovaný tvrdí, že smie užívať Pozemky napriek absentujúcemu právnemu titulu, keďže\nsa odvolával na reálne právny omyl (vyvrátený výsledkom konania č. 36Cb/256/2013), ktorý ho však\nneospravedlňuje; (3) výška škody je preukázaná tým, že on (žalobca) mal reálnu možnosť celý areál\nprenajať za sumu, ktorú v žalobe uplatnil (ušlý zisk), ba dokonca priamo prenajatím žalovanému, ak\nby jeho záväznú ponuku vo verejnej obchodnej súťaži prijal; a (4) kauzálny nexus je daný tým, že\nnebyť detencie žalovaného, mal by možnosť dať areál strelnice do užívania akémukoľvek záujemcovi za\ntrhovú cenu, ktorá bola vzhľadom na priebeh reálnej elektronickej aukcie minimálne vo výške ponúknutej\n\nsamotným žalovaným. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2MCdo 13/2013, zo dňa 16.12.2014, podľa ktorého: „Pri riešení tzv. súbehu nárokov\nna vydanie bezdôvodného obohatenia a na náhradu škody treba vychádzať zo zásady, ktorú akceptuje\nsúdna prax i právna teória, a to že vzhľadom na subsidiárnu povahu nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, má prednosť uspokojenie nároku z titulu náhrady škody, a len v prípade, ak nie sú splnené\npodmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu náhrady škody, možno uplatniť nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia.“. Bol názoru, že napadnutý rozsudok svojím výrokom zakladá\nzjavne nespravodlivý stav aj z hľadiska vyhodnotenia predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia,\npretože žalovaný sa bezdôvodne obohacoval podstatne dlhšiu aj neskoršiu dobu, než je uplatňované\nrozhodné obdobie 34 mesiacov (jún 2011 až marec 2014), čo je zrejmé už zo žalobnej odpovede\ndatovanej v roku 2015.\n20. Žalobca dal do pozornosti, že vo vybranej časti znaleckého posudku od Ing. Minárika, ktoré žalobca\npredložil do konania ako dôkaz, je na strane 39 časť b) uvedené že: „Nehnuteľnosť bola pred dátumom\nohodnotenia 01.11.2012 podľa vyjadrenia zadávateľa [pozn. žalovaného] využívaná prenajímateľom s\ncelotýždennou, dennou i nočnou prevádzkou najmä na účely strelnice, na klubovú činnosť miestneho\nstreleckého klubu ...“, takže práve preto bola ohodnocovaná ku dňu 01.11.2012, kedy bola strelnica ešte\npodľa vlastných vyjadrení žalovaného riadne prevádzkovaná.\n21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti\npotvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súhlasí s napadnutým\nrozsudkom čo do petitu rozsudku, ale nestotožnil sa so značnou časťou jeho odôvodnenia. Pokiaľ\nžalobca v odvolaní poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo\n2739/2012, zo dňa 08.01.2013, s tým, že „bezdôvodné obohatenie […] vzniká i tomu, kto bez platného\nprávneho titulu na úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora veci napríklad tým, že nehnuteľnosť mal\nuzamknutú a mal ju prístupnú len pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne\nju skutočne využíval“; tak žalovaný namietal, že z vykonaného dokazovania bolo predsa zistené,\nže on do areálu strelnice odo dňa 13.07.2011 nikdy nevstúpil a areál viac neužíval; areál ponechal\nuzamknutý z dôvodu, že šlo o strelnicu ako režimové pracovisko s vydaným vtedy platným povolením\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Pezinok na jej prevádzkovanie, a najmä zodpovednou osobou\nza prevádzku strelnice bol on; z čoho vyplýva, že aj v prípade neoprávneného užívania strelnice tretími\nosobami zodpovednosť za prevádzku niesol on a to bez ohľadu na súdom vydaný zákaz vstupu na toto\nrežimové pracovisko. Žalobcovi vyčítal, že v odvolaní opomenul skutočnosť, že jeho (žalovaného) právo\nna vstup do uzamknutého areálu už bolo v inom súdnom konaní riešené a aj vyriešené; uznesením\nOkresného súdu Pezinok č. k.: 5C/220/2010-136, zo dňa 4.7.2011, v spojení s opravným uznesením č.\nk.: 5C/220/2010-406, zo dňa 18.7.2013, mu bola predbežným opatrením súdu uložená povinnosť zdržať\nsa vstupu na Pozemky a Stavby ako aj ich užívania, bola mu uložená povinnosť umožniť žalobcovi\nvstup na ne a ich užívanie. Zdôraznil, že žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie\npredbežného opatrenia. Akcentoval aj to, že žalobca len jednoducho argumentuje, že keďže bol areál\nuzamknutý, nemal právo na vstup do neho a jeho užívanie. Z vyššie spomenutého judikátu však mal\nžalovaný za zrejmé, že predpoklad pre vznik nároku na bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že niekto\nuzamkne nehnuteľnosť preto, aby mal do nej prístup len on pre svoju potrebu. Domnieval sa, že táto\nskutočnosť však v súdnom konaní preukázaná nikdy nebola; on totiž uzamkol areál z bezpečnostných a\nprevádzkových dôvodov, keďže šlo o funkčnú strelnicu s vydaným povolením na jej prevádzku. Dodal, že\nžalobca svoje právo priznané predbežným opatrením navyše nevykonal, nedomáhal sa vydania kľúčov,\nnežiadal o odomknutie areálu, nerealizoval vstup do areálu svojpomocne alebo nepodal návrh na výkon\nrozhodnutia súdnym exekútorom; dokonca ani ho len nevyzval na odovzdanie kľúčov od strelnice. Dodal,\nže žalobca si od počiatku žalobou uplatňuje náhradu za užívanie Pozemkov o celkovej výmere 33.007\nm2, z čoho však 29.362 m2 (takmer 89 % plochy) oplotených ani uzamknutých vôbec nebolo, pretože\nsa na nich žiaden plot nikdy nenachádzal. Ďalej poznamenal, že Okresný súd Pezinok síce rozsudkom\nvydaným pod č. k. 5C/2020/2010-746, zo dňa 25.04.2027, rozhodol tak, že on (žalovaný) bol povinný\nvypratať pozemky vo vlastníctve žalobcu, pretože sa na nich v tej dobe nachádzali hnuteľné veci a stavba\n(unimobunka), žalobca však v tejto prejednávanej veci vôbec neidentifikoval výmeru plochy, na ktorej\nsa mali hnuteľné veci a stavba (unimobunka) nachádzať, teda nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by\nbolo možné spravodlivo posúdiť plochu pozemkov skutočne zabratú žalovaným jeho vecami, a posúdiť\nvznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s určením plochy Pozemkov, ktorú\nmal žalovaný užívať, dal ďalej do pozornosti, že znalecký posudok č. XXX/XXXX Ing. Pavla Minárika\nidentifikoval strelnicu ako súbor spevnených plôch o celkovej výmere 3.968,72 m2 (zistené spočítaným\n\nvýmery všetkých spevnených plôch v zmysle údajov uvedených v znaleckom posudku, pretože znalecký\nposudok súčet všetkých plôch neobsahoval). Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal to,\nže by on užíval pozemok parcelné č. XXXX/X v jeho plnom rozsahu 22.997 m2.\n22. Žalovaný nesúhlasil s odvolacou námietkou žalobcu, že žalobou uplatnený nárok mal súd prvej\ninštancie posudzovať ako nárok na náhradu škody; a uviedol, že navyše v takomto prípade by ani\nneexistoval kauzálny nexus ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, pretože žalobca areál\nstrelnice do užívania akémukoľvek záujemcovi za trhovú cenu nedal. Dodal, že kauzálny nexus\nnepredstavuje potencionálnu príčinnú súvislosť, ale príčinnú súvislosť skutočnú a navyše preukázanú.\nŽalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie porušil koncentračnú zásadu, keď opakovane vyzýval\nžalobcu na predloženie dôkazov. Podotkol, že žalobca predložil návrh na vykonanie znaleckého\ndokazovania určením všeobecnej hodnoty náhrady za užívanie strelnice napokon až dňa 03.03.2020,\npričom však žalobca neurčil čo má byť obsahom znaleckého dokazovania, resp. čo má byť úlohou\nznalca; rozsah znaleckého dokazovania určila samotná sudkyňa bez návrhu žalobcu, šlo teda o\nsvojvoľne vyhotovený znalecký posudok podľa požiadaviek súdu; pričom uvedené konštatuje vo svojom\nvyjadrení zo dňa 01.04.2025 aj samotný žalobca. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie tak\nsvojvoľne zaviazal znalkyňu na určenie výšku „obvyklého“ (trhového) nájomného za obdobné pozemky,\nnachádzajúce sa na danom mieste a v danom čase za rozhodné obdobie od 01.06.2011 do 31.03.2014\na to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný nikdy neužíval pozemok parcelné č. XXXX/X v jeho\ncelkovej výmere 22 997 m2. Dodal, že znalkyňa vo výsluchu osobne potvrdila, že mimo plochy hornej\nterasy strelnice (na parcele č. XXXX/X o výmere cca 4.000 m2) na ostatnej zvyšnej ploche parcely č.\nXXXX/X vo výmere cca 18.000 m2 obhliadku nevykonala, čiže účel jeho využitia jej nebol známy. Na\nuvedenom základe mal žalovaný za to, že znalecký posudok č. X/XXXX Ing. Jarmily Leškovej bol získaný\nnezákonne a preto naň nemožno prihliadať.\n23. Žalobca v odvolacej replike zdôraznil, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opakovane potvrdil, že\nbol neoprávneným detentorom areálu strelnice, že uzamkol areál z bezpečnostných a prevádzkových\ndôvodov, keďže šlo o funkčnú strelnicu s vydaným povolením na jej prevádzku, a teda v spore nebolo\npotrebné preukazovať tvrdenia rozhodné pre právny základ bezdôvodného obohatenia; nakoľko na vznik\nzodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postačujú žalovaného skutkové tvrdenia o tom, že mal bez\nprávneho titulu uzamknutý a prístupný areál strelnice len pre seba a svoju potrebu, bez ohľadu na to, ako\nreálne tento areál užíval. Dodal, že žalovaný však v rozhodnom období tento areál určitým spôsobom\nurčite aj reálne užíval - minimálne umiestnením určitých hnuteľných vecí a strážneho psa, ktorého kŕmil\nprostredníctvom tretích osôb. Žalobca sa domnieval, že žalovaný nemal žiadne zákonné „bezpečnostné“\nani „prevádzkové“ dôvody k neoprávnenej detencii, skôr naopak, pretože podľa § 51 ods. 1 písm. c) a\nd) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov je\nprevádzkovateľ strelnice povinný oznámiť policajnému útvaru, ktorý vydal povolenie na prevádzkovanie\nstrelnice zmeny, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť prevádzkovania strelnice overené znalcom,\nukončenie prevádzkovania alebo zrušenie strelnice. Žalobca dodal, že takouto zmenou je samozrejme\naj ukončenie jej prevádzkovania kvôli nedostatku oprávnenia ju užívať, resp. aj nariadenie predbežného\nopatrenia zakazujúceho vstup na ňu; žalovaný však nič také policajnému útvaru neoznámil, čím porušil\nzákon, a ešte sa vo svojej argumentácii snaží z tohto porušenia profitovať.\n24. Žalobca ďalej považoval za potrebné uviesť, že si vymáhal svoje práva dané predbežným opatrením\nv konaní pod sp. zn. 12Er/453/2013 pred Okresným súdom Pezinok, a nemožno mu pripísať na\nťarchu, že exekučný súd od jesene 2013 do januára 2018 nekonal. Pokiaľ ide o obranu žalovaného\nvo vyjadrení k odvolaniu, že uzamknutá a oplotená bola len časť Pozemkov, žalobca akcentoval, že\nžalovaný mu bránil užívať Pozemky v celej ich výmere tým, že blokoval uzamknutý priestor strelnice,\nktorá bola ochranným pásmom strelnice, a on logicky ostatnú časť pozemku tvoriacu ochranné pásmo\nnemohol nijako samostatne využiť, len spolu s uzamknutou časťou. K tvrdeniu žalovaného, že znalec\nidentifikoval strelnicu ako súbor spevnených plôch o celkovej výmere 3.968,72 m2 žalobca uviedol, že\ntoto tvrdenie je zavádzajúce. Podotkol, že predmetný znalec takto areál strelnice nikde v znaleckom\nposudku nedefinoval, to je len želaním žalovaného; žalovaný si objednal a znalec realizoval len ocenenie\nsúboru konkrétnych vecí z areálu strelnice, nie ohodnotenie areálu strelnice ako celku. Žalobca v\nodvolacej replike vo zvyšku zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu a zotrval na nej.\n25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal\nrozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho\n\npojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v\nnapadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušiť a vrátiť\nvec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n26. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od\n01.06.2011 do 31.03.2014 vo výške 59.500 eur s príslušenstvom, ktorého sa žalobca domáhal na\ntom skutkovom základe, že žalovaný mal neoprávnene, bez platnej nájomnej zmluvy, užívať Pozemky\nvo vlastníctve žalobcu spolu o výmere 32.975 m2 na prevádzkovanie strelnice. Súd prvej inštancie\nžalobe vyhovel iba v časti nároku za obdobie od 01.06.2011 do 13.07.2011, a vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku\nza obdobie po 13.07.2011 vychádzal predovšetkým z toho, že žalobca nepreukázal reálne užívanie\nNehnuteľností žalovaným, najmä nepreukázal aktívnu prevádzku strelnice v tomto období; pričom\nvychádzal aj z obsahu procesnej obrany samotného žalovaného, resp. vyjadrenia jeho právneho\nzástupcu na pojednávaní dňa 24.11.2020 o prevádzkovaní strelnice do rozhodnutia súdu o predbežnom\nopatrení (zákaze vstupu a užívania) vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/220/2010, ktoré bolo\ndoručené žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi v tamojšom konaní dňa 13.7.2011. Súd prvej\ninštancie zastával názor, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o nerešpektovaní tohto predbežného\nopatrenia žalovaným. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery súdu prvej inštancie považuje za\nnedostatočné, a to z hľadiska právneho posúdenia veci, ako aj z hľadiska úplnosti a preskúmateľnosti\nskutkových zistení, na ktorých sú závery založené.\n27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či žalovaný získal na úkor\nžalobcu majetkový prospech bez právneho dôvodu. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v\nprípade, ak nemožno neoprávnene získaný prospech naturálne vydať, poskytuje peňažná náhrada. Pri\nneoprávnenom užívaní cudzej nehnuteľnosti vzniká majetkový prospech spočívajúci v tom, že užívateľ\nnemusí vynaložiť prostriedky, ktoré by inak musel vynaložiť na získanie zodpovedajúceho užívacieho\noprávnenia. Pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom neoprávneným užívaním cudzej nehnuteľnosti\nnemožno preto bez ďalšieho vyžadovať dôkaz o tom, že žalovaný v každom okamihu rozhodného\nobdobia predmetnú nehnuteľnosť aktívne využíval na podnikateľskú činnosť, resp. v prejednávanej veci\n- že v nej fakticky vykonával streľbu, či prevádzkoval strelnicu. Odvolací súd sa v tomto smere preto\nstotožnil s odvolacími námietkami žalobcu a nepovažuje za správne právne východisko súdu prvej\ninštancie, podľa ktorého by vznik bezdôvodného obohatenia bol nevyhnutne podmienený preukázaním\naktívnej prevádzky strelnice žalovaným. Pri posudzovaní nároku bolo potrebné zaoberať sa aj otázkou,\nči mal žalovaný v rozhodnom období uplatnenom žalobou predmetné Nehnuteľnosti bez právneho titulu\nvo svojej faktickej dispozícii a či v dôsledku toho realizoval užívacie oprávnenia patriace vlastníkovi,\nprípadne či vlastníka z možnosti výkonu týchto oprávnení vylučoval. Faktická dispozícia môže za\nurčitých okolností spočívať aj v uzamknutí areálu, kontrole vstupu do neho, jeho zabezpečovaní alebo\nv inom faktickom výkone oprávnení, ktoré vlastníkovi znemožňujú alebo podstatne sťažujú užívanie\nnehnuteľnosti. Význam týchto okolností preto nemožno posudzovať izolovane. Podporne možno v tejto\nsúvislosti poukázať aj na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.\nzn. 28 Cdo 2739/2012 zo dňa 08.01.2013, podľa ktorého môže bezdôvodné obohatenie vzniknúť aj v\nprípade, ak osoba bez právneho titulu dosiahla postavenie detentora veci tým, že ju mala uzamknutú\na prístupnú len pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na intenzitu jej faktického využívania. Ide\npritom iba o podporné interpretačné východisko, z ktorého nemožno bez ďalšieho vyvodiť skutkový\nzáver o existencii faktickej dispozície žalovaného v prejednávanej veci; ten môže vyplynúť až z riadne\nvykonaného a vo vzájomnej súvislosti vyhodnoteného dokazovania. V tejto súvislosti nebolo možné\nizolovane posudzovať ani skutočnosť, že areál bol oplotený, vybavený bránou a bránkou, uzamknutý\na strážený psom, ako ani skutočnosť, že sa v ňom nachádzali hnuteľné veci a zariadenia súvisiace s\nprevádzkou strelnice. Samotné tieto okolnosti síce nemusia preukazovať aktívnu prevádzku strelnice\nžalovaným, mohli však mať dôkazný význam pri posudzovaní otázky, či žalovaný napriek absencii\naktívnej prevádzky naďalej vykonával určitú formu faktickej dispozície s Nehnuteľnosťami. Ich význam\npreto bolo potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a procesnými\ntvrdeniami strán. Práve v tomto smere považuje odvolací súd odôvodnenie rozsudku v napadnutej\nčasti za nedostatočné. Súd prvej inštancie totiž uvedené okolnosti posudzoval predovšetkým z hľadiska\notázky, či samy osebe preukazujú aktívnu prevádzku strelnice, avšak už dostatočne nevysvetlil, aký\nvýznam im prisúdil pri posudzovaní širšej otázky faktickej dispozície žalovaného s Nehnuteľnosťami.\n\n28. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil aj znalecký posudok\nznalca Ing. Pavla Minárika č. XXX/XXXX. Z jeho obsahu síce vyplýva, že ku dňu obhliadky dňa\n29.10.2013 bol areál hornej terasy opustený, zanedbaný a bez zjavnej údržby, samotné konštatovanie\nznalca o zanedbanosti a opustenosti areálu však ešte bez ďalšieho neumožňuje uzavrieť, že žalovaný\nfaktickú dispozíciu s Nehnuteľnosťami nemal. Súd prvej inštancie sa navyše opomenul vyjadriť k\ntej zásadnej skutočnosti, že zo znaleckého posudku vyplýva, že podľa vyjadrenia zadávateľa bola\nnehnuteľnosť pred dátumom ohodnotenia 01.11.2012 (t.j. v čase plynutia rozhodného obdobia, za\nktoré však súd prvej inštancie vznik bezdôvodného obohatenia nepriznal) využívaná prenajímateľom\ns celotýždňovou dennou i nočnou prevádzkou okrem iného na účely strelnice (č. l. 82). Hoci je v tejto\nčasti posudku použitý pojem „prenajímateľ“, z ostatného obsahu spisu vyplýva, že v danom relevantnom\nobdobí bol držiteľom povolenia na prevádzkovanie strelnice žalovaný.\n29. Význam vyššie uvedených okolností bolo potrebné posudzovať aj vo svetle vlastnej procesnej obrany\nžalovaného. Ten opakovane uvádzal, že povolenie na prevádzkovanie strelnice zostalo platné až do roku\n2015, pričom žalovaný bol jej správcom a bol zodpovedný za zabezpečenie areálu a za zamedzenie\nvstupu nepovolaným osobám. Z tohto dôvodu podľa svojho tvrdenia nemohol areál ponechať voľne\nprístupný (č.l. 243-246). Žalovaný dokonca v spore tvrdil, že žalobca predmetné Nehnuteľnosti nemohol\nsám užívať, keďže podľa jeho tvrdenia nedisponoval oprávnením na prevádzkovanie strelnice a ich\nužívaním by porušil podmienky povolenia na prevádzkovanie strelnice. Žalovaný tiež uvádzal, že žalobca\nsi bol vedomý režimu vstupu do areálu, podľa ktorého bol vstup povolený len správcovi strelnice,\nresp. osobe, v prospech ktorej bolo povolenie vydané. Uvedené bolo potrebné vyhodnotiť v súvislosti\ns otázkou, či a v akom rozsahu bolo žalobcovi po 13.07.2011 fakticky umožnené na Nehnuteľnosti\nvstupovať a užívať ich, ako aj v súvislosti s tvrdením žalovaného, že v dôsledku existencie platného\npovolenia na prevádzkovanie strelnice bol povinný areál zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb.\n30. Súd prvej inštancie sa zároveň v potrebnom rozsahu nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný\npodal žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - rozhodnutia Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-OPP-238-006/2015, ktorým správny orgán zamietol\nodvolanie žalovaného a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v L. o zrušení\npovolenia žalovaného na prevádzkovanie strelnice. V uvedenej žalobe zo dňa 06.07.2015 (č. l. 126 137) žalovaný (v predmetnom spore podával žalovaný žalobu v pozícii žalobcu, pozn. odvolacieho súdu)\nuviedol, že má vlastnícke právo k Stavbám, momentálne ho však ešte nevie preukázať vzhľadom na\nneukončené konanie o určenie vlastníckeho práva (ako vyplynulo zo spisu v tomto konaní, žalovaný bol\nnapokon neúspešný, pozn. odvolacieho súdu), a preto ako listinu preukazujúcu užívacie právo k stavbám\nstrelnice predložil čestné vyhlásenie. Uvedené skutočnosti bolo potrebné zohľadniť pri hodnotení\ncelkového skutkového stavu, najmä pri posudzovaní významu právneho a faktického postavenia\nžalovaného vo vzťahu k areálu. Na jednej strane mohli oplotenie, uzamknutie, stráženie areálu,\nzamedzenie vstupu nepovolaným osobám, postavenie žalovaného ako správcu strelnice a jeho tvrdenia\ntýkajúce sa užívacieho práva k Stavbám predstavovať okolnosti relevantné pre posúdenie otázky, či si\nžalovaný po 13.07.2011 zachoval určitú formu faktickej dispozície s Nehnuteľnosťami; na druhej strane\nbolo potrebné zohľadniť aj jeho tvrdenie, že tieto skutočnosti boli dôsledkom povinností súvisiacich so\nsprávou a zabezpečením strelnice, a že po nariadení predbežného opatrenia do areálu nevstupoval,\nNehnuteľnosti neužíval a žalobca ich mal k dispozícii. Bolo preto potrebné ustáliť, aký bol po 13.07.2011\nskutočný rozsah oprávnení a povinností žalovaného vo vzťahu k areálu a aký skutkový význam mali\njednotlivé okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. Zároveň bolo potrebné posúdiť, a to odvolací\nsúd osobitne zdôrazňuje, či a do akej miery mohli podmienky platného povolenia na prevádzkovanie\nstrelnice (ktoré bolo platné až do roku 2015) ovplyvňovať možnosť žalobcu Nehnuteľnosti fakticky užívať\na či táto okolnosť mala v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi význam pre posúdenie existencie a\nrozsahu prípadnej faktickej dispozície žalovaného s Nehnuteľnosťami. Samotný význam týchto okolností\nvšak nemožno určiť bez ich vyhodnotenia vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi\na procesnými tvrdeniami strán. Odvolací súd preto v tomto štádiu konania nevyslovuje záver o tom,\nči žalovaný po 13.07.2011 Nehnuteľnosti fakticky ovládal alebo užíval, ani o tom, či si zachoval takú\nmieru faktickej dispozície s nimi, ktorá by zakladala vznik bezdôvodného obohatenia; tieto otázky bude\npotrebné ustáliť až na základe výsledkov riadne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie.\n31. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je tiež vo svojej podstate porušením\nzákladného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré zaručuje okrem Civilného sporového\nporiadku aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I ÚS\n17/01, I ÚS 226/03, II ÚS 261/06, III ÚS 74/08, I ÚS 181/08) treba za porušenie práva na spravodlivé\nsúdne konanie považovať nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nJudikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).\n32. Požiadavku na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého\nv odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy\noznačil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky\nprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a\nprávne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,\nz ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako\nvec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia C.s.p. pritom treba dospieť k záveru,\nže s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)\ndôvodov rozhodnutia, ale aj napr. púhe všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých\ndôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Porušením práva strany sporu na dostatočné\na presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorému zodpovedá povinnosť súdu riadne\nodôvodniť rozhodnutie, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve\nzvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu\nv rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.\n33. V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozsudok v napadnutej zamietajúcej\nčasti neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.,\na jeho skutkové a právne závery v rozsahu rozhodujúcom pre posúdenie základu uplatneného nároku nie\nsú v potrebnej miere preskúmateľné. Sumarizujúc vyššie uvedené spočívajú nedostatky odôvodnenia\nnajmä v tom, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku za obdobie po 13.07.2011 vychádzal\npredovšetkým z otázky, či žalobca preukázal aktívnu prevádzku strelnice žalovaným, resp. konkrétne\nprejavy jeho aktívneho užívania Nehnuteľností, bez toho, aby v potrebnom rozsahu samostatne posúdil\naj širšiu otázku, či žalovaný mal Nehnuteľnosti bez právneho titulu vo svojej faktickej dispozícii a\nči zistené okolnosti umožňovali záver o tom, že vykonával oprávnenia, ktoré prináležia vlastníkovi,\nresp. či žalobcovi fakticky znemožňoval alebo podstatne sťažoval výkon jeho užívacích oprávnení.\nSúd prvej inštancie v potrebnom rozsahu nevyhodnotil význam oplotenia, uzamknutia a zabezpečenia\nareálu, existencie zariadení a hnuteľných vecí súvisiacich s prevádzkou strelnice, ako ani zistení\nvyplývajúcich zo znaleckého posudku Ing. Pavla Minárika č. XXX/XXXX, a tieto okolnosti neposúdil vo\nvzájomnej súvislosti s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa jeho postavenia správcu strelnice, povinnosti\nzabezpečovať areál, podmienok platného povolenia na prevádzkovanie strelnice, režimu vstupu do\nareálu, ako ani s tvrdeniami žalovaného uvedenými v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu týkajúceho sa povolenia na prevádzkovanie strelnice, ktoré sú súčasťou spisu v prejednávanej\nveci, a s tvrdeniami žalovaného, že po nariadení predbežného opatrenia do areálu nevstupoval a\nNehnuteľnosti neužíval, ani s významom týchto tvrdení pre posúdenie faktickej dispozície žalovaného\na možnosti žalobcu Nehnuteľnosti fakticky užívať. Nedostatkom odôvodnenia je napokon aj to, že\nzáver o nedôvodnosti nároku za obdobie po 13.07.2011 založil súd prvej inštancie predovšetkým na\nnepreukázaní porušenia predbežného opatrenia, hoci pre posúdenie uplatneného nároku bolo potrebné\nsamostatne ustáliť existenciu a rozsah prípadnej faktickej dispozície žalovaného s Nehnuteľnosťami a\nnásledne posúdiť jej právny význam z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd pritom\nuvedenými závermi neprejudikuje výsledok ďalšieho konania ani nehodnotí jednotlivé dôkazy v tom\nsmere, že by z nich už teraz vyvodzoval existenciu faktickej dispozície žalovaného; jeho záver smeruje\nvýlučne k tomu, že uvedené skutkové okolnosti bolo potrebné v odôvodnení napadnutého rozsudku\nriadne vyhodnotiť a právne posúdiť v ich vzájomnej súvislosti. Pri absencii takéhoto vyhodnotenia nie je\nmožné spoľahlivo preskúmať správnosť záveru o nedôvodnosti nároku za uvedené obdobie. Ak totiž súd\npri hodnotení dôkazov nevyloží ich význam v ich vzájomnej súvislosti a z jednotlivých dôkazov vyvodzuje\nzávery izolovane, bez vysvetlenia, ako tieto dôkazy zapadajú do celkového skutkového obrazu veci, nie\nje možné dostatočne preskúmať správnosť jeho skutkových záverov.\n\n34. Na uvedenom základe tak odvolací súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu odvolacích dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) C.s.p. Nesprávne právne východisko súdu prvej inštancie, ktoré sa\nv jeho rozhodnutí prejavilo tým, že pri posudzovaní nároku za obdobie po 13.07.2011 pripísal rozhodujúci\nvýznam preukázaniu aktívnej prevádzky strelnice sa premietlo aj do spôsobu, akým súd vyhodnotil\nvykonané dôkazy a ustálil skutkový stav. V dôsledku toho neboli v potrebnom rozsahu ustálené skutkové\nokolnosti rozhodujúce pre posúdenie základu nároku po 13.07.2011 a rozsudok v tejto časti zároveň\nnebol odôvodnený spôsobom umožňujúcim jeho riadne preskúmanie. Nakoľko uvedené nedostatky\nnemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods.\n1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie.\n35. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom\nodvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný; opätovne posúdi dôvodnosť nároku\nžalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia po 13.07.2011, spor opätovne prejedná na pojednávaní,\nriadne vykoná dokazovanie a opätovne vyhodnotí všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a\nosobitne sa zaoberajúc skutkovou otázkou, či a v akom rozsahu žalovaný po 13.07.2011 Nehnuteľnosti\nfakticky ovládal alebo užíval, resp. či a v akom rozsahu si zachoval ich faktickú dispozíciu; na základe\nvykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, a zo zisteného skutkového\nstavu vyvodí záver, ktorý riadne a presvedčivo odôvodní, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z\nustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p.\n36. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).\n37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\nnapadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na\npríslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\n\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa § 429 ods. 1 C.s.p. neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/162/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39c53762-d979-403f-85bb-b84cdde4b303", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 181/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39c53762-d979-403f-85bb-b84cdde4b303"}, {"guid": "ussr:1081a6a5-d190-42db-989f-05a677c30800", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 74/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1081a6a5-d190-42db-989f-05a677c30800"}, {"guid": "ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/06 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "95fb3948-6d2e-47af-b36d-61336bea329a:6e37d782-324b-4081-b1f4-85638b15e57f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1", "spisova_znacka": "2MCdo/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/13/2013 z 15. 12. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-12-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1"}, {"guid": "0f2da2e3-1d04-424d-ae81-90dbf5e14973:b61718ac-5980-4f00-8e32-713b81b347d1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4312217021.4", "spisova_znacka": "8Co/284/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/284/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4312217021.4"}, {"guid": "2d9d0fe2-7453-46a1-9bab-36133c9a9c39:e7a5596a-707d-41d7-8c8d-13548c8818b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cb/256/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 36Cb/256/2013 z 19. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2d9d0fe2-7453-46a1-9bab-36133c9a9c39:e7a5596a-707d-41d7-8c8d-13548c8818b0"}, {"guid": "edd622e7-b834-4598-a7d2-8ec7299108a7:94332de3-9c49-4db0-a219-043740cd18eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/256/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 33Cb/256/2013 z 4. 11. 2014", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2014-11-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edd622e7-b834-4598-a7d2-8ec7299108a7:94332de3-9c49-4db0-a219-043740cd18eb"}, {"guid": "70e0249d-9a12-4d7d-888c-1c8387391bce:ecce2288-bb76-42a0-b15b-c6b77c73be1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/214/2010", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 26Cb/214/2010 z 11. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2012-04-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/70e0249d-9a12-4d7d-888c-1c8387391bce:ecce2288-bb76-42a0-b15b-c6b77c73be1a"}, {"guid": "5abd1feb-5de5-4699-bb67-063b4e825141:a8bbd066-d3dd-4207-bd37-b529470b4e7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cb/51/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Cb/51/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5abd1feb-5de5-4699-bb67-063b4e825141:a8bbd066-d3dd-4207-bd37-b529470b4e7f"}], "citovane_v": []}