{"guid": "a3e5c7de-bbde-495a-ae54-f6eae1d3362b:4d7d956c-9a63-4d0c-80b5-ed9c20069c31", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1713207567.4", "spisova_znacka": "5Co/105/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/105/2023 z 26. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2026, sp. zn. 5Co/105/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1713207567.4", "identifikacne_cislo": "1713207567", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Janka Richterová", "sudca_id": 227, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-richterova-227", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d7d956c-9a63-4d0c-80b5-ed9c20069c31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1713207567.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1713207567.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1713207567.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/105/2023\n1713207567\n26. 05. 2026\nJUDr Janka Richterová\nECLI:SK:KSBA:2026:1713207567.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov\nJUDr. Juraja Považana a Mgr Jaroslava Šupu v spore žalobcov: 1/. I. R., K.. XX.XX.XXXX, O. G. V. XXX,\nX/ B. R., K.. XX.XX.XXXX, O. G. V. XXX, X/ W. S., K.. XX.XX.XXXX, O. I., T.. XX. R. XX, X/ Q. S., K..\nXX.XX.XXXX, O. I. I., T.. Š. XX, X/ X. U. S., K.. XX.XX.XXXX, O. I. I., T.. Š. XX, X/ W. S., K.. XX.XX.XXXX,\nO. I., T.. XX. R. XX, všetci zastúpení GRMAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova\n25, proti žalovaným: X/ U. S., K.. XX.XX.XXXX, O. B., R. XX, zastúpená JUDr. Branislavom Drgoňom,\nadvokátom so sídlom v Bratislave, Jesenského 2, X/ J. V., K.. XX.XX.XXXX, O. J., W. XX, X/ Q.. Q. S., K..\nXX.XX.XXXX, O. V., W. X, X/ G. S., K.. XX.XX.XXXX, O. W. X., K. V. XX, X/ Q.. J. E., K.. XX.XX.XXXX,\nO. V., Q.. Y.. Š. XX, žalovaní 4/ až 6/ zastúpení JUDr. Branislavom Drgoňom, advokátom so sídlom v\nBratislave, Jesenského 2, X/ H.. Y. I., K.. XX.XX.XXXX, O. J., V. XX, X/ U. I., K.. XX.XX.XXXX, O. J.,\nV. XX, žalovaní 7/ a 8/ zastúpení JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ul. 29.\naugusta 5, X/ F. I., K.. XX.XX.XXXX, O. B. J. XXX, G. X.. A. O., U. W. W. B. O., O. XX, XX/ H.. P. E., K..\nXX.XX.XXXX, O. O., S. XX, zastúpený CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., so\nsídlom v Piešťanoch, Royova 9, XX/ W. O., K.. XX.XX.XXXX, O. O., D. na S. XX U., G. X.. X. O., U. W. W.\nB. O., X. X, XX/ H.. Q. F., K.. XX.XX.XXXX, O. J., V. X, XX/ H.. W. F., K.. XX.XX.XXXX, O. J., V. X, žalovaní\n14/ a 15/ zastúpení Mgr. Andrejom Maarom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dunajská 8 a XX/ J. V.,\nK.. XX.XX.XXXX, O. J., V. X, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov 1/,\n3/-6/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. novembra 2022 č. k. 10C/141/13-1280, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e\nďalšie konanie.\n\na vec\n\nv r a c i a súdu prvej inštancie na\n\nodôvodnenie:\n1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia,\nže nehnuteľnosti, ktoré nadobudli ich právni predchodcovia X. R. U. U. R. do vlastníctva výmerom zo dňa\nXX. Q. XXXX V. Č. XXXX/.XX - X patria do dedičstva u každého z nich v jednej polovici. Pre čiastočné\nspäťvzatie žaloby zastavil konanie voči pôvodným žalovaným 11/ a 12/ (Q. U. J. D.). Žalovaným priznal\nplnú náhradu trov konania.\n2.Vecnú neopodstatnenosť žaloby vyvodil z viacerých skutočnosti: 1/ neexistencia naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení, 2/ jednoznačné nepreukázanie a nedostatočná identifikácia\nžalovaných nehnuteľností s predmetom prídelu, 3/ nadobudnutie vlastníctva predchodcami žalovaných\n(prídelca X. S. s manželkou) na základe vydržania.\n3. Ad 1/\n4. V otázke absencii naliehavého právneho záujmu dospel k záveru, že jeho existencia nemôže byť\nčasovo neurčitá. Žalobcovia a ich právni predchodcovia vedeli, že im bol odňatý prídel a vlastníctvo k\nnehnuteľnostiam je prinajmenšom sporné, preto sa mali vlastníckeho práva súdnou cestou domáhať\n\nbezodkladne po zmene režimu. Od r. 1989 do r. 2013 zostali pasívni, umelo udržiavali taký právny\nstav, ktorým došlo ku strate naliehavosti ich právneho záujmu na požadovanom určení. Žalovanú 2/\nnepovažoval za vecne aktívne legitimovanú, keďže nebola dedičkou po prídelcoch.\n5. Ad 2/\n6. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia nedokázali jednoznačne identifikovať\npredmet sporu, čím súd nemohol určiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Predložili tri rôzne grafické\nidentifikácie sporných nehnuteľností. Geodet H.. H. F. vychádzal z identifikácie, ktorá je nepoužiteľná,\npretože vychádzal z podkladov z roku 2018. Grafická identifikácia geodeta H.. Q. V. vykazovala\nvysokú mieru nezrovnalosti a rozporov s identifikáciou parciel katastrálneho úradu, ktoré žalobcovia\nnevysvetlili. Predmet sporu tak nebolo možné ustáliť. Rozpor sa dotýkal až 55 % rozlohy sporných\nnehnuteľností. Uvedený geodet vychádzal zo stavu v roku 1959, pretože nemal vedomosť o existencii\nzmien medzi rokom 1948 a 1959. Nevedomosť geodeta však nedokazuje, že k takýmto zmenám\nnedošlo. Žalobcovia nepredložili grafickú identifikáciu ani grafický prídelový plán pridelených pozemkov,\nktorá by jednoznačne preukázala, ktoré nehnuteľnosti majú byť predmetom sporu.\n7. Ad 3/\n8. Pri riešení otázky vlastníctva k prideleným nehnuteľnostiam súd posudzoval tituly, na základe ktorých\nboli nehnuteľnosti zapísané v prospech predchodcov žalobcov i v prospech predchodcov žalovaných.\nDospel k záveru, že rozhodnutie o zrušení prídelu predchodcov žalobcov v roku 1957, vydané okresným\nnárodným výborom, sa pre nedostatok právomoci javí ako nulitné. Ani prípadná nulita tohto rozhodnutia\npodľa súdu však nemá žiaden vplyv na platnosť ostatných (neskorších) rozhodnutí, z ktorých vyvodzovali\nvlastnícke právo žalovaní, resp. ich právni predchodcovia.\n9. Súd konštatoval, že okresný národný výbor v Pezinku bol v roku 1957 kompetentný prideliť\npredchodcom žalovaných nehnuteľnosti, odňaté predchodcom žalobcov. Súd je týmto rozhodnutím\no prídele viazaný, je povinný vychádzať z jeho účinkov, jeho vecnú správnosť nepreskúmava.\nPredchodcovia žalovaných si v r. 1996 dali notárskou zápisnicou osvedčiť vydržanie nehnuteľností,\npridelených ich predchodcom v r. 1957. Súd dospel k záveru, že notárska zápisnica je pre\nsúd právoplatným rozhodnutím vecne príslušného orgánu o tom, že predchodcovia žalovaných\nnehnuteľnosti vydržali. Žalobcovia nepreukázali tvrdenia o nezákonnosti uvedeného rozhodnutia.\n10. Predchodcovia žalovaných, prídelca X. S.T. a manželka Q., splnili všetky podmienky pre vydržanie.\nVlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvodzovali od prídelu z roku 1957, ktorý nebol napadnutý.\nNaopak je zjavné, že mali vedomosť o odňatí pôvodného prídelu predchodcom žalobcov, ktorý\nLimbach opustili. Predchodcovia žalovaných a následne žalovaní neboli rušení vo svojich vlastníckych\nprávach až do podania žaloby v roku 2013. Tvrdenia žalobcov o tom, že ich predchodcovia (prídelca\nX. R.) sa považovali za vlastníkov nehnuteľností, obdržali pozvánku na druhé valné zhromaždenie\npoľnohospodárskeho družstva Pezinok dňa 17.12.1992, a uzatvorili zmluvu so spoločnosťou Limba\nInvest súd nepovažoval za dostatočné. Tieto úkony podľa záveru súdu nemohli spochybniť vlastníctvo\nprávnych predchodcov žalovaných ani narušiť ich dobromyseľnosť. Predchodcovia žalovaných splnili\ntiež podmienku desaťročnej vydržacej doby, ktorá uplynula najneskôr 01.01.1992. Žalobcami namietané\nodovzdanie nehnuteľnosti do JRD podľa súdu nespôsobuje prerušenie plynutia vydržacej lehoty.\n11. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 3/ - 6/. Žiadali jeho zmenu a vyhovenie\nžalobe pre porušenie práva na spravodlivý proces, nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne\nskutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdili, že výmer o vlastníctve pôdy ich právnych\npredchodcov zo dňa 14. mája 1948 spĺňa po formálnej a obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a\nnáležitosti. Išlo o verejnú listinu, ktorá si nevyžadovala intabuláciu do pozemkovej knihy. Predchodcovia\nžalobcov sa prídelu nikdy nevzdali, a to ani ich odovzdaním do užívania JRD. V ďalšom období im\nzákonným spôsobom neboli odňaté, preto sa právni predchodcovia žalobcov považujú za vlastníkov\nvýmerom pridelených pozemkov.\n12. Za rozporuplný považovali postup súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane konštatoval nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo vylučuje, aby sa súd zaoberal vecou samou,\nna druhej strane sa vecou samou zaoberal. Žaloba bezpochyby smeruje k odstráneniu právnej neistoty\n\nmedzi stranami sporu. Domnievali sa, že prídelovou listinou žalovaných z roku 1957 sa súd nemal\nzaoberať, pretože nie je predmetom konania. Zrušenie prídelu právnych predchodcov žalobcov je\nnulitné, preto prídel žalovaných nemal byť vydaný. Nesúhlasili so závermi súdu o tom, že ochranu svojich\npráv mali uplatniť podľa reštitučných zákonov, pretože prídel im nebol platne odňatý. Vlastnícke právo\npredchodcom žalobcov bolo zachované, preto nebol dôvod, aby sa ochrany svojich práv domáhali v\nrámci reštitučného konania.\n13. Poukázali na prekvapivosť rozhodnutia súdu v časti nepreukázania predmetu sporu jednoznačnou\nidentifikáciou, keď až do pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, sa ku grafickej\nidentifikácii ani jeden zo žalovaných písomne nevyjadril. Namietali, že záverečné reči žalovaných\nobsahovali nové skutočnosti a argumenty, tieto neboli na pojednávaní prednesené, avšak súd ich\nprávnemu zástupcovi neumožnil na ne reagovať, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.\nTvrdili, že grafická identifikácia je regulárny a technicky spôsobilý podklad pre rozhodnutie súdu vo\nveci samej a preukázali ňou, že súčasný stav označených nehnuteľností je totožný s nehnuteľnosťami,\npridelenými ich predchodcom. Rozpor medzi identifikáciou katastrálneho úradu a grafickou identifikáciou\nH.. V. označili za dôkaz o nepoužiteľnosti a nekompetentnosti identifikácie katastrálneho úradu. Z\nnezhody identifikácii súd nesprávne vyvodil záver, že nesprávna je grafická identifikácia H.. V., hoci\njej závadnosť nebola v spore odborne vyargumentovaná. Tvrdili, že grafická príloha k prídelom v roku\n1948 nebola nutná, pretože sa prideľovali parcely v takom stave, ako boli vedené v pozemkovej knihe,\ns výnimkou prídelu z identifikácie č. 5.\n14. Namietali záver súdu, v zmysle ktorého notárska zápisnica je právoplatným rozhodnutím vecne\npríslušného orgánu, keďže nespadá medzi rozhodnutia podľa § 193 CSP. Poukázali na nález III. ÚS\n477/2015, v zmysle ktorého je potrebné a relevantné skúmať, či došlo k splneniu podmienok podľa\n§ 3 ods. 2 zákona číslo 293/1992 Zbierky zákonov (Notársky poriadok), podľa ktorého osvedčenie je\nmožné vydať len oprávnenému držiteľovi. Namietali práve neexistenciu oprávnenej držby u predchodcov\nžalovaných. Predchodcovia žalovaných nehnuteľnosť v držbe nemali, oprávnenosť držby možno skúmať\naj po uplynutí desaťročnej lehoty od zápisu (2 Cdo 191/2009 a 2 Cdo 159/209). Závery súdu ohľadom\nvydržania nehnuteľnosti žalovanými považovali za jednostranné. Predchodcovia žalobcov užívali\nnehnuteľnosti od roku 1945 a za ne zaplatili. Vniesli ich do vinohradníckeho družstva, ktoré ich užívalo.\nPredchodcovia žalovaných pôdu do družstva nevniesli, nikdy ju teda nedržali, preto ani nemohli splniť\npodmienku vydržania, spočívajúcu v držbe predmetu vydržania a v jej oprávnenosti. Predchodcovia\nžalovaných vedeli, že ide o nehnuteľnosti predchodcov žalobcov, preto nemohli byť ani dobromyseľní.\nSúd nesprávne nevykonal dôkaz o tom, dokedy boli sporné pozemky užívané družstvom. Napokon\nnamietli nedostatočnosť, nepresvedčivosť a rozpornosť odôvodnenia rozsudku.\n15. Žalovaní 1/, 4/-6/ považovali napadnutý rozsudok za zákonný, správny a spravodlivý. Z odvolania\nnevyplýva, aké dokazovanie nebolo súdom vykonané. Notárska listiny je verejnou listinou, ktorá\nv zmysle § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo osvedčuje. Tvrdili tiež, že nebolo porušené\nprávo žalobcov na spravodlivý proces, keď súd po prednese záverečných rečí správne vyhlásil\ndokazovanie za skončené; svoje závery v rozsudku tiež riadne odôvodnil. Nadobudnutie vlastníckeho\npráva predchodcami žalovaných prídelom z r. 1957 a vydržaním vylučuje vlastníctvo žalobcov.\n16. Žalovaní 7/ a 8/ navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že nenesú žiadnu zodpovednosť\nza to, akým spôsobom došlo v roku 1950 k odňatiu pozemkov predchodcom žalobcov. Oni nadobudli\nspoluvlastnícke podiely k pozemkom legálne, konali obozretne, uhradili kúpnu cenu predávajúcej, ktorá\nbola vedená ako výlučná vlastníčka pozemkov v katastri nehnuteľností. Na druhej strane pôvodní\nvlastníci boli dlhé desaťročia nečinní, svojho vlastníckeho práva sa nijako nedomáhali. Považovali\npreto za nespravodlivé, aby pri strete práv bola ochrana priznaná pôvodnému vlastníkovi, ktorý sa o\nsvoj majetok dlhodobo nezaujímal. Žalobcovia nepreukázali, že predchodcovia žalovaných nesplnili\nzákonné predpoklady vydržania. Prídelová listina z 20.02. 1957 je rozhodnutím o novom pridelení pôdy\npredchodcom žalovaných, išlo o konštitutívne nadobudnutie vlastníckeho práva. Tvrdenia žalobcov,\nže ich vlastnícke právo zostalo nedotknuté je preto nesprávne. Poukázali na reštitučné zákony, ktoré\nposkytovali predchodcom žalobcov možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, čo však neurobili.\nVyhovením žalobe by sa obchádzali reštitučné zákony.\n17. Žalovaná 13/ navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdila, že žalobcovia sa\nnesprávne domnievali, že ich predchodcovia nikdy nestratili vlastnícke právo, a teda nemali ani dôvod\n\nvyužiť reštitučné predpisy. Predchodcovia žalobcov opustili pozemky, tieto boli pridelené v roku 1957\npredchodcom žalovaných, ktorí ich dlhodobo obhospodarovali a užívali v dobrej viere až do roku\n2013. Prídel je verejná listina, ktorej vecnú správnosť nie je kompetentný preskúmavať všeobecný súd.\nPrídel nemožno ignorovať len preto, že prídel predchodcom žalobcov bol odňatý prípadným nulitným\nrozhodnutím o jeho zrušení. Intenzita naliehavosti na požadovanom určení zanikla vzhľadom na podanie\nžaloby až v roku 2013, teda 24 rokov trvajúcu pasivitu žalobcov.\n18. Žalovaní 14/ a 15/ rovnako navrhli rozsudok potvrdiť. Tvrdili, že žalobcovia nepreukázali totožnosť\npozemkov, pridelených ich predchodcom v roku 1948 so spornými pozemkami. Viac ako sedemdesiat\nrokov neboli dostatočne bdelí pri starostlivosti o svoje práva. Žalovaní majú prinajmenšom rovnaký\nvlastnícky titul ako žalobcovia, ktorí neuniesli bremeno tvrdenia ani dôkazné, prečo by mali byť žalovaní\nzbavený vlastníctva. Ich pozemky vznikli rozdelením parc. č. XXXX/.X, ktorá bola predmetom notárskej\nzápisnice o vydržaní v prospech detí prídelcov V. U. X.na S. U. A. V., Y. S.. Poukázali na to, že žalobcovia\nsa údajnej nezákonnosti zápisnice o vydržaní začali domáhať až v priebehu tohto sporu. Nemožno\nočakávať od žalovaných, aby dokazovali dobromyseľnosť ich právnych predchodcov po dvadsiatich\nrokoch; svoje nároky mali uplatniť v reštitučnom konaní. Tvrdili tiež, že bez grafickej časti prídelového\nplánu nie je preukázané, čo bolo predmetom prídelu žalobcu označeného ako b.3, b.5 a b.7. Poukázali na\nprincíp ochrany osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý prezentovaný skutkový stav, potvrdený\núdajmi v štátom vedenej evidencii. Preskúmavanie platnosti správneho aktu z roku 1957 by znamenalo\nprekročenie právomoci súdu v civilnom sporovom konaní.\n19. Žalobcovia v replike uviedli, že prípadná pasivita vlastníka nemá žiadne zákonné následky v podobe\nstraty vlastníctva. Nie je však pravdou, že boli pasívni. Vlastníctvo žalobcom nebolo žiadnym spôsobom\nodňaté, preto žalobcom z reštitučných zákonov nevyplýva žiadna povinnosť. Katastrálna mapa, z ktorej\nidentifikácia vychádzala, preukazuje, že v danej lokalite sa žiaden pozemok nezmenil a všetky parcely\nsú totožné s parcelami, ktoré boli predmetom prídelu. Grafická príloha prídelu nebola potrebná, táto by\nbola potrebná len ak by prídel by nebol zhodný s aktuálnymi parcelami, ale boli len ich časťou.\n20. Žalovaní 1/, 4/ - 6/ v duplike uviedli, že odvolanie je nedôvodné, rozsudok je spravodlivý. Poukázali na\nto, že predchodcovia žalobcov sporné nehnuteľnosti opustili, aktivitu začali vyvíjať až v deväťdesiatych\nrokoch, avšak korešpondencia s poľnohospodárskym družstvom ani uzavretie zmluvy o budúcej zmluve\nnepreukazujú, že si právne relevantným spôsobom uplatňovať nároky k sporným pozemkom. Po zmene\nrežimu až do podania žaloby voči žalovaným ani ich právnym predchodcom tvrdené nároky neuplatnili\ndostupnými právnymi prostriedkami. Zo skutočnosti, že žalovaná 1/ potvrdila, že žalobcovia v roku 1993\nuzatvorili zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou Limba Invest nevyplýva, že žalovaní museli vedieť\no nárokoch žalobcov, a preto nemohli byť dobromyseľní v ďalšej držbe. Žalovaná 1/ netvrdila, že pred\nzačatím konania mala vedomosť o tejto zmluve. Vydržanie bolo zo strany predchodcov žalovaných\nsplnené už pred rokom 1993. Žalobcami k vyjadreniu predloženú listinu z 25.04. 1994 považovali za\nneprípustnú novotu v odvolacom konaní.\n21. Žalovaní 7/ a 8/ v duplike uviedli, že žalobcovia sa na súde domáhali ochrany až po päťdesiatich\nšiestich rokoch od odňatia prídelu. Oni nadobudli vlastnícke právo legálne a dobromyseľne od\noprávneného dediča, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.04.2004, uzavretej s A. V., Y.. S..\n22. Žalovaná 13/ v duplike uviedla, že pasivita žalobcov je právne relevantná, pretože pozemky boli\nužívané osobami, ktorým svedčí perfektný titul nadobudnutia - výmer z roku 1957, dobromyseľné ujatia\nsa držby a ničím nerušené užívanie po dobu päťdesiatich šiestich rokov. Zákon nepozná dôvody, ktoré\npasivitu ospravedlňujú.\n23. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 479 a §\n480 ods. 1 CSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že je opodstatnené.\n24. Z obsahu spisu vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov X. R. s manželkou U. i predchodcovia\nžalovaných X. S. W. Q. Q., sa presťahovali do Limbachu v roku 1945 a začali užívať majetok po\nvysídlených obyvateľoch nemeckej národnosti. Majetok im bol formálne pridelený výmermi z mája 1948,\npo tom, ako predchodcovia oboch strán pridelené nehnuteľnosti (zrejme len ich časť, v rodinných\ndomoch bývali a zrejme si ponechali záhradu pre vlastnú potrebu) vložili už v roku 1946 do\nnovozaloženého vinohradníckeho družstva (č. l. 110-126). Podľa lekárskeho potvrdenia z roku 1950\n\npredchodca žalobcov X. R. bol zdravotne nespôsobilý pracovať na pôde, preto sa z obce Limbach s\nrodinou odsťahoval (č. l. 63). Prídelovú cenu pridelených nehnuteľností čiastočne uhradil z úrody z r.\n1949 a čiastočne zaplatil v r. 1949 a v r. 1950 (č. l. 128-131). Po zmene spoločenských pomerov sa X.\nR. (zomrelý v r. 1998) považoval za člena vinohradníckeho družstva, a teda za vlastníka pridelených a\ndo družstva vložených nehnuteľností (č. l. 101-103).\n25. Predchodca žalovaných X. S. (údajne člen poľnohospodárskej komisie) v roku 1951 inicioval\npridelenie do vlastníctva rodinných domov, už skôr pridelených X.B. R.B. (č. l. 78-82) a v tom čase v\nužívaní družstva. V druhej polovici päťdesiatych rokov prejavil záujem tiež o pôdu, pridelenú X. R.B..\nNásledne bol nekompetentným okresným národným výborom X. R. prídel v r. 1957 zrušený, obdobne i X.\nS. (č. l. 66 a 86) a sporné nehnuteľnosti boli pridelené X. S. s manželkou prídelovou listinou z 20.2.1957.\n26. Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pre ktoré vyhodnotil žalobu za vecne\nneopodstatnenú, tieto považuje za predčasné, bez náležitého zistenia skutkového stavu a následne i\nnesprávne právne posúdené z nasledujúcich dôvodov.\n27. V prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo žaloby nie je zrejmý predmet konania\n(bod 67), nesprávne z tohto dôvodu žalobu zamietol. Ak má žaloba vady (napr. jej nezrozumiteľnosť\npre nejednoznačné identifikovanie predmetu sporu), nasleduje sporovým poriadkom určený postup,\nvýsledkom ktorého môže byť odmietnutie podania vo veci samej, nie zamietnutie žaloby (§ 129 CSP).\n28. Odvolací súd sa však nestotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie.\n29. Ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, pričom vlastníctvo odvodzuje od zápisu v\npozemkovej knihe v prospech jeho právnych predchodcov, je nevyhnutné identifikovať pozemky podľa\naktuálneho stavu v katastri nehnuteľností. Takáto povinnosť musí byť splnená už pri podaní žaloby v\nrámci k nej pripojených príloh.\n30. V danom prípade však ide o špecifickú situáciu, keď zo správy katastrálneho úradu vyplýva, že hoci\nžalobcovia požadovali predloženie identifikácie k pozemnoknižným prideleným pozemkom, katastrálny\núrad im identifikáciu odmietol vydať (vlastníctvo k pozemkov patrí osobám od žalobcov rozdielnych).\nKonanie začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd túto skutočnosť akceptoval a sám\npožiadal katastrálny úrad o identifikáciu pridelených pozemkov. Žalobcovia sa s uvedenou identifikáciou\nnestotožnili, preto predložili vlastné identifikácie a geometrické plány. Týmto postupom splnili svoju\npovinnosť identifikovať pridelené pozemky podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností. Ak súd\nmal za tohto stavu pochybnosti o tom, čo je predmetom konania, bolo potrebné žalobcov vyzvať na\nodstránenie vád žaloby.\n31. V tejto otázke súd vychádzal z námietok žalovaných, dostatočne si však neozrejmil, že strana, ktorá\ntvrdí skutočnosti, ktoré sú v jej prospech, je povinná tieto skutočnosti i preukázať. Preto ak niektorí\nzo žalovaných namietali, že predmetom sporu sú i pozemky, zapísané v katastri nehnuteľností v ich\nprospech, účinné popretie tvrdení žalobcov (podložené grafickými identifikáciami parciel a katastrálnym\núradom overenými geometrickými plánmi MPGeo s.r.o., H.. V., ako odborným vyjadrením podľa §\n206 CSP ) vyžadovalo okrem samotného popretia i predloženie vlastnej identifikácie ako odborného\nvyjadrenia alebo znaleckého posudku, resp. navrhnutie vykonania takéhoto dôkazu súdom. Žalovaní\ntakto nepostupovali. Ani súd, ak nemienil akceptovať geometrické plány a grafické identifikácie MPGeo,\ns.r.o. pre ich rozpor s identifikáciou katastrálneho úradu, tento rozpor nesprávne neodstraňoval. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že časť sporných nehnuteľností je pritom i v súčasnosti v katastri nehnuteľností vedená\nrovnakým parcelným číslom a dokonca i s rovnakou výmerou, ako v prídele predchodcov žalobcov, kde\nteda niet akýchkoľvek pochybností o tom, ktoré pozemky sú predmetom sporu.\n32. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia nepreukázali\ndanosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení pre nepodanie žaloby od zmeny\nrežimu do začatia tohto sporu. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že\nnehnuteľnosti patria do dedičstva po prídelcoch X. R. U. U. R., nie je limitovaná časovým hľadiskom.\nProcesná prípustnosť určovacej žaloby je celkom jednoznačne daná vtedy, ak žalobca o sebe tvrdí, že je\nvlastníkom (jeho predchodca ku ňu smrti, resp. patria do dedičstva po predchodcovi) nehnuteľností, ktoré\nsú v katastri nehnuteľností zapísané na osoby od neho (jeho predchodcov) rozdielne. Súd zmätočne\n\npoukázal na rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/56/2023, na ktoré napokon neprihliadol a favorizoval časové\nhľadisko.\n33. Súd citoval právne vety z rozhodnutí ústavného súdu I.ÚS 460/17 a III.ÚS 177/2013, v zmysle\nktorých ak včasnému uplatneniu reštitučného nároku nebránila objektívna skutočnosť, neboli splnené\npodmienky na použitie určovacej žaloby v konkurencii s reštitučnými predpismi; existencia špeciálnej\núpravy v reštitučných predpisoch umožňujúca vrátenie veci vylučuje naliehavý právny záujem na určení\nvlastníctva .\n34. Uvedená judikatúra na daný spor nedopadá. Ako bolo uvedené už vyššie, predchodcovia žalobcov\nako prídelcovia už od r. 1945 vstúpili do držby nehnuteľností, pridelených v prídele z 14.5.1948.\nNehnuteľnosti (časť z nich) odovzdali v r. 1946 do novovzniknutého Vinohradníckeho družstva Hliník/\nLimbach, ktoré ich obhospodarovalo minimálne do konca roku 1992 (zoznam zakladajúcich členov,\nkorešpondencia medzi družstvom a prídelcom X. R.). Užívaním pridelených nehnuteľností družstvom\nnedošlo k zániku vlastníctva tých prídelcov, ktorí nehnuteľnosti do družstva reálne vložili. Argumentácia\nžalovaných o nedostatku naliehavého právneho záujmu z dôvodu neuplatnenia reštitučného nároku\nje nedôvodná. Zrušenie prídelu X. R. nič nemení na skutočnosti, že už pred týmto nulitným aktom\nnehnuteľnosti boli X. R. odovzdané do užívania družstvu, ktoré trvalo počas celého rozhodného obdobia\n(februára 1948- január 1990). Pôdu, vloženú vlastníkom do (vinohradníckeho) družstva a družstvom\nužívanú, nemožno považovať za pôdu, ktorá by prešla na štát bez právneho dôvodu.\n35. Za predčasný, a teda nesprávny, považuje odvolací súd tiež záver súdu prvej inštancie o tom,\nže sporné pozemky vydržali právni predchodcovia žalovaných, prídelcovia X. S. s manželkou Q..\nArgumentácia súdu v otázke vlastníctva je vnútorne rozporná. Súd na jednej strane poukazuje na\nplatnosť prídelovej listiny z r. 1957 a nadobudnutie vlastníctva k sporným pozemkom z tohto titulu, na\nzáväznosť a nepreskúmateľnosť notárskej zápisnice z r. 1996, ktorou sa deťom X. S. osvedčilo vydržanie\nvlastníctva k parc. č. XXXX/X, vinica o výmere 3376m2 (pkn. parc. č. XXXX/X), na druhej strane sám\nposudzuje naplnenie predpokladov vydržania prídelcom X. S. s manželkou.\n36. Z ustálenej judikatúry o tom, že všeobecný súd je rozhodnutím o prídele viazaný, je povinný\nvychádzať z jeho účinkov a jeho vecnú správnosť nepreskúmava (R 44/2005), nemožno vyvodiť záver\no tom, že platne a účinne bolo možné prídelovou listinou z r. 1957 originárne nadobudnúť predchodcami\nžalovaných vlastníctvo k tým pozemkom, ktoré už skôr boli, v r. 1948, prídelom riadne pridelené inej\nosobe, predchodcom žalobcov. Z účinkov výmeru predchodcov žalobcov je súd povinný súd vychádzať.\nSúd správne konštatoval, že odňatie prídelu predchodcovi žalobcov (zjavne z iniciatívy X. S.) bolo nulitné\npre nedostatok kompetencie ONV( vl. nar. 122/1951 Sb., § 1 ods. 2, príloha D).\n37. Ako bolo uvedené vyššie, X. R. s manželkou na pridelených pozemkoch pracovali od r. 1945, ako\nzakladajúci členovia ich vložili do družstva v r. 1946 a zaplatili za ne prídelovú cenu. K odchodu z\nLimbachu došlo pre zdravotnú nespôsobilosť prídelcu pracovať na pôde. Po zmene spoločenských\npomerov X. R. vystupoval ako člen družstva. Nemožno preto hovoriť ani o zániku vlastníctva\npredchodcov žalobcov pre opustenie veci.\n38. X. S. s manželkou z uvedených dôvodov pozemky X. R. s manželkou nenadobudli do vlastníctva\nna základe prídelovej listiny z r. 1957.\n39. Súd predčasne, a teda nesprávne, tiež uzavrel, že vlastníctvo X. S. s manželkou nadobudli\nvydržaním.\n40. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo\npredstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou\nosobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca\npo zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že\ndržiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým\nokolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne.\n41. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva,\nktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného\npráva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna\n\ndobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie,\nči je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne\na nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka, a je treba vždy brať\ndo úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe\ndaného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné\npochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Relevantné je preto skúmať, či držiteľ mohol byť\nobjektívne presvedčený o tom, že držanú vec nadobudol poctivým spôsobom (zaplatil dohodnutú sumu,\nposkytol iné dohodnuté plnenie, preukázateľne išlo o bezplatné plnenie). Právny titul je len jedným z\ndôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa, jeho nedostatok sám osebe preto nemôže zapríčiniť\nneoprávnenosť držby (porovnaj napr. II. ÚS 484/15, R 15/2024).\n42. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej\npriebehu. Ak sa držiteľ veci v priebehu rozhodného obdobia oboznámil so skutočnosťami, ktoré\nobjektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, zanikne jeho dobrá viera. Ak je\npreukázané, že držiteľ od určitého okamihu vedel alebo musel vedieť, že nie je oprávneným držiteľom,\nnemôže sa dovolávať dobrej viery. Dôležitý nie je ani vzťah tejto osoby k predmetu držby; určujúce je\nvyvolanie pochybností objektívne spôsobilých zneistiť vlastníctvo.\n43. Hoci z vykonaného dokazovania nevyplýva, že X. S. (údajne zomrelý pred novembrom 1989),\nnehnuteľnosti vložené do družstva X. R. v r. 1946, kedykoľvek sám držal, resp. niektoré z nich, a reálne\nužíval ako svoje vlastné, súd nesprávne vychádzal z existencie držby sporných nehnuteľností X. S.,\nktorú považoval i za dobromyseľnú. Zodpovedanie otázky držby sporných nehnuteľností ako základného\npredpokladu pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním vyžaduje žalobcami navrhnuté a súdom nesprávne\nnevykonané dokazovanie podľa § 190 CSP dopytom voči družstvu, ktoré pozemky, vložené X. R. podľa\nprídelu z r. 1948 a dokedy boli v užívaní družstva, resp. či a kedy boli vydané (iným) členom družstva,\nresp. ich nástupcom. Ani právny a užívací režim nehnuteľností, vložených do družstva v r. 1946 X. S.\n(podľa jeho prvého prídelu z r. 1948), z obsahu spisu vôbec nevyplýva.\n44. Žalobcovia spochybňovali dobromyseľnosť prídelcov X. S. a jeho nástupcov, podľa súdu ich tvrdenia\nzostali len v rovine teórie a špekulácií z dôvodu ich dôkaznej núdze. Za nedostatočné pre narušenie\ndobromyseľnosti právnych nástupcov po X. S.H. považoval konanie prídelcu R. po r. 1992, ktorý uzatvoril\nzmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou Limba Invest, s.r.o. o predaji pridelených pozemkov a sám sa\nuchádzal o postavenie člena družstva. Dobromyseľnosť predchodcu žalovaných vyvodil zo skutočnosti,\nže mali vedomosť o odňatí pôvodného prídelu X. R., toto rozhodnutie nemali dôvod spochybňovať a\nnásledne im boli tieto nehnuteľnosti pridelené vecne príslušným správnym orgánom.\n45. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciu nestotožňuje.\n46. Podľa názoru odvolacieho súdu ak X.Á. S. vôbec niekedy za svojho života držal nehnuteľnosti,\npridelené X. R. (čo doposiaľ nebolo preukázané), nemohol byť v ich držbe dobromyseľný. Začiatkom\npäťdesiatych rokov totiž sám inicioval nulitné odňatie pozemkov X.U. R.K., po tom, čo boli\ntýmto prídelcom už skôr vložené do družstva, a za ktoré bola zaplatená prídelová cena. O týchto\nskutočnostiach X. S. vedel, lebo postupoval rovnako, vložil pozemky do družstva a rovnako splatil časť\nprídelovej ceny za prídel z r. 1948 z úrody v r. 1949 (bod 24). Za týchto okolností správanie sa X. S. pri\nsnahe o nadobudnutie sporných pozemkov možno označiť za nepoctivé, v rozpore s dobrými mravmi.\nNepoctivému konaniu X. S., ktoré nerešpektovalo nedotknuteľnosť vlastníctva X. R., nemožno priznať\nsúdnu ochranu (§ 1, § 3, § 131 OZ).\n47. Notárska zápisnica podľa § 63 Notárskeho poriadku (v znení do 30.11.2000) z r. 1996 o osvedčení\nvydržania vlastníctva k pozemku parc. č. XXXX/X, vinica o výmere 3376 m2 (pkn. parc. č. XXXX/X) v\nprospech detí prídelcu S. nie je pre súd záväzným rozhodnutím iného orgánu, ako nesprávne konštatoval\nsúd (pozri § 193 CSP). Osoba, zapísaná v katastri nehnuteľností ako oprávnený držiteľ na základe\nosvedčenia vydaného notárom sa v zmysle § 2 ods. 2, 4 zák. č. 293/1992 Zb. sa stane vlastníkom\nnehnuteľností na základe vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. To samozrejme platí v prípade,\nak predchodcovia žalovaných (deti prídelcu S.) mali nehnuteľnosť v držbe v čase vydania osvedčenia i v\nčase plynutia desaťročnej lehoty podľa zákona 293/1992 Zb. Zodpovedanie tejto otázky opätovne závisí\nod doplnenia dokazovania podľa bodu 43. Súd v ďalšom konaní bude vychádzať zo záverov dovolacieho\nsúdu v spore sp. zn. 2 Cdo 191/2009 a 2 Cdo 159/2010, na ktoré poukázal i ústavný súd v náleze III.\nÚS 477/2015. Ak sa preukáže, že podmienku držby detí prídelcov X. S. splnili (vinica nebola vložená do\n\ndružstva, resp. bola a v čase vydania osvedčenia a po celú desaťročnú dobu bola v ich držbe), vo vzťahu\nk tomuto pozemku súd bude skúmať dobromyseľnosť týchto držiteľov. Odvolací súd v tejto súvislosti\npoukazuje na skutočnosť, že najstarší syn X. S. V. (nar. 1928) bol takmer rovesníkom prídelcu X. R.\n(nar. v r. 1918). V päťdesiatych rokoch bol preto nepochybne informovaný o postupoch otca v snahe\nzískať majetok X. R..\n48. Časť žalovaných sa bránila poukazom na princíp legitímnych očakávaní dobromyseľného\nnadobúdateľa. Existovala totiž judikatúra, v zmysle ktorej pri kolízii práv pôvodného vlastníka a\ndobromyseľného nadobúdateľa má niesť vyššie riziko nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere.\nTento totiž nie je schopný sa dozvedieť, ako vec opustila vlastníkovu sféru (porovnaj napr. I. ÚS\n549/2015, I.ÚS 460/2017). V zmysle judikatórneho vývoja (napr. I.ÚS 510/2016, IV. ÚS 468/2023, I. ÚS\n454/2024, R 56/2021, 2 Cdo 77/24) je potrebné uprednostniť ochranu pôvodného vlastníka (v zmysle\nzásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet) s výnimkou tých prípadov, kde zákon\nvýslovne vytvára právny rámec pre možnosť nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka (napr. 486 OZ,\n§ 446 ObZ, 150 ods. 2 EP), v iných prípadoch má dobrá viera nadobúdateľa význam len pri nárokoch\npodľa ustanovenia § 126 ods. 2 v spojení s § 129 ods. 1 OZ.\n49. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou\nsúdu bude podľa vyššie uvedených úvah odvolacieho súdu vyzvať strany na doplnenie skutkových\ntvrdení a na označenie dôkazov (nepostačuje púhe popretie) a vykonať už navrhnuté alebo ďalšie\ndokazovanie v otázkach: 1/ predmetu sporu a s tým súvisiacu otázku vecnej pasívnej legitimácie strán,\nak táto otázka zostane i naďalej sporná, resp. podľa súdu v žalobe dostatočne neuvedená, 2/ v otázke\ndržby nehnuteľností, vložených v r. 1946 oboma právnymi predchodcami strán, vrátane pozemku, ktorý\nbol predmetom osvedčenia o vydržaní notárom, 3/ v otázke oprávneného držiteľa na strane žalovaných a\nich predchodcov (§ 134, § 130-131 OZ), v ktorom prípade bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno zaťažuje\nžalovaných, a nie žalobcov .\n50. Súd v novom rozhodnutí svoje skutkové i právne závery odôvodní v zmysle § 220 CSP tak, aby bolo\nzjavné, ktorých konkrétnych pozemkov a ktorých subjektov na žalovanej strane sa jeho dielčie závery aj\ndotýkajú. Nemožno opomenúť, že na časť pozemkov sa nevzťahujú argumenty o rôznych identifikáciách\nani o osvedčení vydržania notárom. Pre dispozície so spornými pozemkami i po začatí konania, súd\numožní žalobcom reagovať na okruh aktuálne zapísaných vlastníkov v katastri nehnuteľností.\n51. V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách tohto odvolacieho konania.\n52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e77d648-625d-4eba-a063-0a74fa969010", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.454.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 454/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 454/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.454.2024.1"}, {"guid": "ussr:78025386-db5b-471e-a5c9-f01a3fcda3f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.468.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.468.2023.1"}, {"guid": "ussr:758bbe32-6474-4a2e-b030-47f550ecbcbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1"}, {"guid": "ussr:08c59646-b541-4a7c-a472-b02e4228e96b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.477.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 477/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 477/2015 z 7. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.477.2015.1"}, {"guid": "ussr:8c64a5e0-d31e-4d13-b6ef-4a4378e68a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 177/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 177/2013 z 24. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c64a5e0-d31e-4d13-b6ef-4a4378e68a26"}], "citovane_v": []}