{"guid": "b1ad48f5-b68a-48a6-aaf8-a2f950c588b3:253fe550-86e9-48d3-859d-b7a0dc383da1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1710200034.2", "spisova_znacka": "2Cob/57/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/57/2026 z 28. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. júla 2026, sp. zn. 2Cob/57/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1710200034.2", "identifikacne_cislo": "1710200034", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2026-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/253fe550-86e9-48d3-859d-b7a0dc383da1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1710200034.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1710200034.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1710200034.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/57/2026\n1710200034\n28. 07. 2026\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2026:1710200034.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek\nsenátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Svätý Jur,\nso sídlom Prostredná 29, 900 21 Svätý Jur, IČO: 00 304 832, zastúpeného: Advokátska kancelária\nMULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti\nžalovanému: P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. údolie XXXX/XX, XXX XX W. X., zastúpenému:\nLEX, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Májkova 3, 811 07 Bratislava, IČO: 51 940 922, v konaní\no vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17.938,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nuzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/148/2010 - 422 zo dňa 12.12.2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e výrok uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/148/2010\n- 422 zo dňa 12.12.2025 tak, že z výroku sa vypúšťa na konci vety slovo „odvolacieho“.\nII. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/148/2010 - 422 zo dňa\n12.12.2025 p o t v r d z u j e .\nIII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 26Cb/148/2010 - 422 zo\ndňa 12.12.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 40,72 %, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným\nuznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o\nurčení výšky náhrady trov odvolacieho konania.\n2. V odôvodnení napadnutého uznesenie súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou žalobca\nžiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške\n17.938,65 eur s príslušenstvom po rozšírení návrhu a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Súd\nprvej inštancie o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa 25.05.2022 tak,\nže žalobe v časti zaplatenia sumy 5.316,82 eur vyhovel a vo zvyšku vo výške 12.621,83 eur zamietol.\nNáhradu trov súdneho konania priznal žalobcovi z dôvodu, že rozhodnutie záviselo od znaleckého\nposudku, a preto s odkazom na § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) v spojení s § 470\nods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a čl. 20 ods. 1 veta prvá\nÚstavy Slovenskej republiky.\n3. Proti výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom\nč. k. 2Cob/7/2023 - 389 zo dňa 25.03.2025, pričom vyššie uvedený výrok trov konania bol zrušený s\ntým, že ak mala strana úspech v spore len čiastočný, náhrada trov sa pomerne rozdelí. Žalovaného\n\nodvolanie je v tejto časti dôvodné, keďže žalovaný mal vo veci čiastočný úspech, pretože súd prvej\ninštancie v druhom výroku žalobu vo zvyšku zamietol, pričom súd prvej inštancie rozhodol v rozpore\ns ustanoveniami § 255 a § 262 CSP, keď vyhlásil žalobcu za plne úspešného. Z potreby určitosti a\njednoznačnosti pomeru úspechu strany v konaní je nevyhnutné určiť pomer úspechu v konaní zlomkom,\npercentom alebo iným jednoznačným spôsobom.\n4. Súd prvej inštancie poukázal na § 255 ods. 2 CSP a uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný\nbol v spore skončenom rozsudkom č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa 25.05.2022 nadobudnuvším\nprávoplatnosť vo veci samej dňom 06.06.2025 úspešný čo do prevažujúcej časti, súd mu v súlade s §\n255 ods. 2 CSP vyjadrujúcej zásadu úspechu priznal náhradu trov konania v pomernej časti 40,72 %\nvoči v spore v menšej časti úspešnému žalobcovi. Súd prvej inštancie rozhodol podľa toho, že úspech\nžalovaného vo veci je vo výške 12.621,83 eur oproti úspechu žalobcu vo výške 5.316,82 eur. Teda\nžalovanému, úspešnému vo výške 12.621,83 eur zo sumy 17.938,65 eur t. j. 70,36 %, priznal tomu\nzodpovedajúcu náhradu trov súdneho konania, keď z podstaty pomernej náhrady trov súdneho konania\npodľa úspechu vyplýva, že jednému percentu úspechu účastníka nad 50 % zodpovedajú 2 % náhrady\ntrov súdneho konania. Pri úspechu žalovaného vo výške 70,36 % je potom prislúchajúca náhrada trov\nsúdneho konania vo výške 40,72 % [(70,36 - 50) × 2].\n5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 07.01.2026 odvolanie, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil\ntoto napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP, a to tak, že súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov\nkonania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením. Žalobca vo svojom odvolaní namietal,\nže nie je možné zaťažiť žalobcu, aby v prípade pomerného úspechu znášal trovy konania. Poukázal na\nzásadu úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá sa uplatní tak, že neúspešná\nstrana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.\nDodal, že Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť a vôbec neupravuje povinnosť súdu rozhodnúť\no náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom), ak je strana sporu plne úspešná v konaní,\nkeď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku\nna náhradu trov súdneho konania v percentách. Žalobca ďalej namietal, že uvedenú zásadu úspechu vo\nveci je potrebné uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého\nposudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň\nčasť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou\nza predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že\ndo žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná\notázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“\nodhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci\npreto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného\nnároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od\núvahy súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť\nvo výroku rozsudku.\n6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 05.05.2026 uviedol,\nže sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že súd nemôže o trovách konania rozhodnúť tak, že\nuvedie percento výšky, v akej bude priznaná náhrada. Žalovaný poukázal na § 255 ods. 1 CSP, ktorý\nexplicitne uvádza, že súd môže rozhodnúť pomerne, pričom matematika pomerný úspech umožňuje\nvyjadriť napr. vo forme percenta alebo zlomku. Žalobca v odvolaní taktiež cituje rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave z 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017, pričom k tomuto žalovaný uviedol, že tento judikát\nnie je v danej veci aplikovateľný. V predmetnej veci pod sp. zn. 26Cb/148/2010 bol neúspech žalobcu\nspôsobený objektívnou a vopred predvídateľnou okolnosťou, a to plynutím času. Z dôvodu plynutia času\nbol nárok žalobcu z väčšej časti premlčaný. Neúspech žalobcu teda nebol spôsobený úvahou súdu\nalebo znaleckou činnosťou, ale výlučne nesprávnou aplikáciou zákonných ustanovení o premlčaní zo\nstrany žalobcu. Na základe uvedeného preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie\npotvrdil.\n7. Žalobca reagoval na toto vyjadrenie žalovaného svojim podaním zo dňa 01.06.2026, v ktorom uviedol,\nže nesúhlasí s názorom žalovaného a nestotožňuje sa s ním. Žalobca je názoru, že dostatočne uviedol\nsvoju argumentáciu a kde vidí pochybenie zo strany súdu a uviedol aj, o ktoré rozhodnutia argumentáciu\nopiera. Žalobca následne poukázal na komentár k ustanoveniu § 255 CSP, ktorým demonštroval svoje\n\núvahy o tom, prečo súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o nároku na trovy konania. Žalobca dodal,\nže v prípade námietky premlčania je táto právny inštitút a procesný úkon, ktorým dlžník na súde\nodmieta splniť premlčaný dlh. Uplatňuje sa priamo v súdnom konaní. Z toho vyplýva, že plynutie času\nje objektívnou veličinou, ale námietka premlčania je subjektívna a prihliada sa na ňu v prípade, že ju\nžalovaný vznesie. Žalobca preto nesúhlasí s názorom žalovaného a naďalej trvá na ním predloženom\nodvolaní.\n8. Podaním zo dňa 25.06.2026 reagoval žalovaný, ktorý stručne dodal, že sa nemôže stotožniť s\nprávnymi závermi, ktoré žalobca prezentoval vo svojom vyjadrení. Žalobca si musel byť vopred vedomý\nmožnosti neúspechu v konaní z dôvodu premlčania, a teda aj prípadného následku vo forme priznania\nnáhrady trov konania žalovanému. Žalovaný nepochybne úspešne namietal premlčanie, a preto bol z\nväčšej časti v konaní úspešný, pričom z úspechu vo veci je odvodený aj výpočet trov konania.\n9. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.\n10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu\ndospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vecne správne.\n11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n13. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj\niné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.\n14. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n17. Odvolací súd v prvom rade opravil výrok napadnutého uznesenia postupom podľa § 224 CSP tak,\nako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie uviedol nesprávnu\ninformáciu o tom, od právoplatnosti ktorého uznesenia a ktorých trov konania má žalobca povinnosť\nplniť. Táto povinnosť zaplatiť trovy konania priznané napadnutým uznesením bude žalobcovi plynúť\nod právoplatnosti napadnutého uznesenia a nie od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu.\nOdvolací súd preto túto zrejmú nesprávnosť v písaní opravil.\n18. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium\npriznania náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)\ncharakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v\nspore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Pomer úspechu (miera úspechu)\nje základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej\ncelá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech\nčiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak\nmala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Pomer rozdelenia\nnáhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť\njej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k\ncelému predmetu konania. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd\nnáhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku\nsporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí.\nNakoľko niet žiadny rozumný dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania\n\nnavzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu\na neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy,\na to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Napríklad, ak žaloba znie na\nsumu 10-tisíc eur a žalobcom vysúdená suma je 7-tisíc eur, potom mal žalobca úspech 70 % a v 30 %\nbol neúspešný (bol teda úspešný žalovaný). Potom matematicky 70 % trov nahradí žalovaný žalobcovi\na 30 % žalobca žalovanému s tým, že oboje sa navzájom odpočíta (70 % - 30 % = 40 %). Žalovaný\ntak nahradí čiastočne úspešnému žalobcovi 40 % trov. Žalovaný už nebude mať voči žalobcovi žiaden\nnárok na náhradu trov konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1024 - 1035: J.\nBaricová).\n19. V prípade, že súd priznáva náhradu trov konania podľa pomeru úspechu, je potrebné tento pomer aj\nvyjadriť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax, že rozhodovanie\no trovách konania v civilných sporoch má dve roviny, a to (i) rovinu rozhodovania o „nároku“ na\nnáhradu trov konania vo veci úspešného alebo pomerne úspešného účastníka konania a (ii) rovinu\nrozhodovania o konkrétnej „výške“ priznaného nároku na náhradu účelne vynaložených trov konania pre\núčely uplatnenia alebo bránenia svojho práva. Pokiaľ ide o prvú rovinu, a to o rozhodovanie o „nároku“\nna náhradu trov konania, tak v tomto prípade všeobecný súd v súlade s § 255 CSP musí u jednotlivých\núčastníkov konania zohľadňovať pomer ich úspechu na prejednávanej veci, t. j. na predmete konania,\nktorý pomer úspechu vyjadruje všeobecný súd percentuálne (Nález Ústavného súdu SR z 08.11.2017,\nsp. zn. I. ÚS 457/2017), ako i na Dôvodovú správu k Civilnému sporovému poriadku, podľa ktorej súd\nprvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad\ndospeje k pomeru, ktorý môže vyjadriť tiež percentom alebo zlomkom. V tejto súvislosti tiež odvolací\nsúd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011.\n20. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v zásade odvolaciu námietku uplatnil z dôvodu, že súd prvej\ninštancie nesprávne vyhodnotil pomer úspechu účastníkov konania, keďže zaťažil žalobcu povinnosťou\nuhradiť žalovanému trovy súdneho konania vo výške 40,72 % a tiež namietal, že rozhodnutie záviselo\nod znaleckého posudku. Žalobca je názoru, že bol v konaní úspešný vzhľadom na to, že mu bol priznaný\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným. Tiež je názoru, že je to práve neúspešná strana\nsporu, ktorá má hradiť vzniknuté trovy konania úspešnej strane sporu.\n21. Je potrebné uviesť, že nárok žalobcu bol v časti 12.621,83 eur s príslušenstvom premlčaný v zmysle §\n107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v konaní účinne uplatnil námietku premlčania. Na\njednej strane je preto možné súhlasiť s tým, že výška nároku bola síce ustálená znaleckým dokazovaním,\nale znalecké dokazovanie neviedlo k zamietnutiu časti nároku, pretože tento bol, ako už bolo raz\nuvedené, zamietnutý z dôvodu premlčania. Súd prvej inštancie sa s tým podrobne vysporiadal vo svojom\nrozsudku č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa 25.05.2022. Odvolací súd tiež dopĺňa, že priznaná istina\nvo výške 5.316,82 eur s príslušenstvom nebola priznaná v len v závislosti od znaleckého posudku,\npretože výšku bezdôvodného obohatenia v prípade sporu ustáli až súd prvej inštancie a nie znalec svojím\nposudkom. Súd prvej inštancie už vo vyššie uvedenom rozsudku podrobne rozpísal, akým spôsobom sa\nk uvedenej priznanej sume dopracoval a ako ju vypočítal a tiež ako skúmal plynutie objektívnej lehoty odo\ndňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nie je preto pravdou, ako to tvrdí žalobca, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie záviselo od znaleckého posudku. Znalecký posudok v danom prípade slúžil ako\ndôkaz, nie ako základ rozhodnutia.\n22. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu\n40,72 %. Odvolací súd nezistil, posudzujúc pomer úspechu strán sporu v konaní, dôvody nesprávnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu nezohľadnenia úspechu žalobcu, ktorý sa nestotožnil s\nvyhodnotením výsledku tohto konania. K tvrdeniu žalobcu, že bol v konaní plne úspešný a nemá\nznášať povinnosť platiť žalovanému trovy konania, nakoľko sa v tejto sporovej veci jednalo o konkrétne\nvyčíslenie nároku, ktorú sumu žalobca žiadal a v ktorom nebol priestor na moderáciu zo strany súdu\nprípadne, že by výška plnenia závisela od znalca, odvolací súd uvádza, že sa nejednalo o prípad, ktorý v\nodvolacom konaní prezentoval žalobca (žaloba o ochranu osobnosti ), kde žalobca je vždy plne úspešný\nbez ohľadu na to, akú konkrétnu výšku mu súd prisúdi. V tomto posudzovanom prípade sa jednalo o\nzamietnutie konkrétneho vyčísleného nároku žalobcu v rozsahu cca viac než dvoch tretín z celkovej\nsumy v dôsledku uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Nie je preto možné konštatovať,\nže by uvedenú sumu znížil súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy prípadne, že by výška škody závisela\n\nod odhadu znalca. Na základe toho sa preto nedá dospieť k záveru, že by mal byť žalobca v konaní plne\núspešný a tento jeho úspech by mal odôvodniť iné rozhodnutie o trovách konania, než k akému dospel\nsúd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Odvolací súd je názoru, že pre súdne spory všeobecne\nplatí, že žalobca musí znášať riziko, že žalobe nebude vyhovené podľa jeho vlastných predstáv a spor\nnemusí dopadnúť tak, ako žalobca očakáva, s čím je tiež spojené riziko, že súd prizná náhradu trov\nkonania druhej sporovej strane. V posudzovanom prípade nebolo žalobcovej žalobe vyhovené v celom\nrozsahu, a preto súd prvej inštancie správne náhradu trov konania pomerne rozdelil.\n23. V súvislosti s vyššie uvedeným, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyvodil správny\nzáver, keď žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 40,72 %. Odvolací\nsúd z vyššie vysvetlených dôvodov, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, dospel k záveru,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, a preto ho v zmysle § 387\nods. 1 CSP potvrdil.\n24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho\nkonania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/148/2010", "guid": "023b5650-5471-4134-99fe-50e1a7111014:e15e6987-be94-4c1a-8f1a-d18716f956bf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:12cffc39-4449-4f34-a11e-f034dd615bf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.1"}, {"guid": "476fb175-8502-4890-8093-6cc36ef2e7f6:4fdf98af-8b38-48a7-8c83-e05e7adcfe25", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5", "spisova_znacka": "10Co/191/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/191/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5"}, {"guid": "c0a4becf-9be7-45e0-9ce6-57f05c8ee9b5:557bc9f6-0c13-4f47-ac3b-453560de5d00", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/148/2010", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/148/2010 z 5. 3. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2012-03-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c0a4becf-9be7-45e0-9ce6-57f05c8ee9b5:557bc9f6-0c13-4f47-ac3b-453560de5d00"}], "citovane_v": []}