{"guid": "79ecf358-04e6-4659-9ae7-5b7bda05a99a:f9cfab72-8786-4554-bec1-38e13b1845d3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1626201112.1", "spisova_znacka": "14Co/100/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/100/2026 z 18. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. augusta 2026, sp. zn. 14Co/100/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1626201112.1", "identifikacne_cislo": "1626201112", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9cfab72-8786-4554-bec1-38e13b1845d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1626201112.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1626201112.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1626201112.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/100/2026\n1626201112\n18. 08. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:1626201112.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek\nsenátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v právnej veci navrhovateľa: L.. D. Q., D..\nQ., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. XXX/XX, XXX XX F. U. L., právne zastúpený: Jarabica, s.r.o. advokátska\nkancelária, IČO: 47 454 831, so sídlom Kutlíková 17, 851 02 Bratislava proti odporkyni: I. Y., D.. Y.,\nM.. XX.XX.XXXX, Q. M. J. B. XXX/X, XXX XX F. U. L., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 35C/68/2026-36 zo\ndňa 29.05.2026, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 35C/68/2026-36 zo dňa 29.05.2026,\np o t v r d z u j e.\nII. Odporkyni proti navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia a odporkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 06.05.2026,\nsa navrhovateľ domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné\nprávo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., F. G.K. F. U. L., F. B. Ú.Í. F. U. L., S. na C.\nČ.. XXX a to:\n- stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „. B. Č.. XXX/X,\n- stavba - hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „. B. Č.. XXX/X,\n- pozemok - parcela registra „. B. Č.. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera XXX\nL.,\n- pozemok - parcela registra „. B. Č.. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera XX L.,\n- pozemok - parcela registra „K. B. Č.. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera\nXX L.,\n- pozemok - parcela registra „. B. Č.. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, výmera XX L.,\nvo vlastníctve odporkyne vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X v prospech navrhovateľa za účelom\nzabezpečenia jeho pohľadávky voči odporkyni vo výške 15.000,- eur s príslušenstvom“.\n3. Navrhovateľ uviedol, že podal dňa 19.04.2026 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie\nplatobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým si voči odporkyni uplatňuje peňažnú pohľadávku vo\nvýške 15.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 15.000,- eur od 05.03.2026\ndo zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka,\nspolu s náhradou trov konania. Dňa 21.08.2024 uzavrel ako kupujúci s odporkyňou ako predávajúcou\n\nkúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva Č.. XXX, katastrálne územie F. U. L., obec F. U. L.,\nokres L., a to konkrétne k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX postavenej na parcele registra „.\nB. Č.. XXX/X, k stavbe hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavenej na parcele registra „K. B.\nČ.. XXX/X a k pozemkom parcely registra „K. B. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X J. XXX/X. Súčasťou zmluvy\nbolo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetných\nnehnuteľností v prospech odporkyne. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil a odporkyni riadne\nzaplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur, ktorú táto prevzala pri podpise zmluvy, pričom\nprevzatie kúpnej ceny v zmluve výslovne potvrdila svojím vlastnoručným úradne osvedčeným podpisom.\nNa základe uzavretej kúpnej zmluvy podali zmluvné strany spoločne návrh na vklad vlastníckeho práva\na práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, pričom katastrálne konanie\nbolo vedené Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pod sp. zn. F.-XXXX/XXXX. Odporkyňa\nnásledne jednostranne zobrala späť návrh na vklad a doručila katastrálnemu úradu odstúpenie od kúpnej\nzmluvy, v dôsledku čoho bolo vkladové konanie prerušené a nakoniec k prevodu vlastníckeho práva na\nnavrhovateľa nedošlo z dôvodu, že odporkyňa odstúpila od uzatvorenej kúpnej zmluvy. Za tohto stavu\nodpadol právny dôvod, na základe ktorého odporkyňa prijala a aj naďalej drží kúpnu cenu vo výške\n15.000,- eur, čím na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa, ktoré je povinná\nnavrhovateľovi vydať. Súčasne odporkyňa vo svojom odstúpení od zmluvy deklarovala, že je ochotná\nokamžite mu vrátiť kúpnu cenu, čím výslovne potvrdila, že túto prevzala. Doposiaľ však kúpnu cenu\nneobdržal.\nPredmetom tohto návrhu je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva\nna nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporkyne, zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXX, vedenom\nOkresným úradom Malacky, katastrálny odbor pre katastrálne územie F. U. L., ktoré sú zároveň tými\nistými nehnuteľnosťami, ktorých sa týkala kúpna zmluva a z titulu ktorej má navrhovateľ voči odporkyni\nuplatnený nárok. Predmetné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne v podiele X/X. a nie\nsú zaťažené žiadnym záložným právom ani vecným bremenom.\n4. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená, a to predovšetkým s ohľadom\nna doterajšie konfrontačné správanie odporkyne, jej opakovanú snahu zmariť účinky uzavretej kúpnej\nzmluvy, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú prakticky jediný\nhodnotnejší majetok odporkyne, z ktorého by bolo možné pohľadávku navrhovateľa v budúcom\nexekučnom konaní reálne uspokojiť. Nárok navrhovateľa je teda osvedčený samotnou kúpnou zmluvou\ns úradne osvedčenými podpismi, v ktorej odporkyňa potvrdila prevzatie kúpnej ceny (pričom prevzatie\nkúpnej ceny vyjadrila aj vo svojom odstúpení od zmluvy, v ktorom deklarovala ochotu navrhovateľovi\ntúto kúpnu cenu okamžite vrátiť), ďalej listinami z katastrálneho konania sp. zn. F.-XXXX/XXXX\npreukazujúcimi, že k vkladu vlastníckeho práva nedošlo.\nNavrhovateľ má dôvodnú obavu, že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávky navrhovateľa z\nbudúceho exekučného titulu bude ohrozená, a to na základe konkrétnych okolností, ktoré vyplývajú zo\nsamotného doterajšieho správania odporkyne, ako aj z jej majetkových pomerov. Správanie odporkyne\nvo vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve preukazuje jej konzistentnú snahu vyhnúť sa zmluvným dôsledkom\na zmariť jeho postavenie. Odporkyňa najprv slobodne a vážne, s úradne osvedčeným podpisom uzavrela\nkúpnu zmluvu a prevzala kúpnu cenu, následne však jednostranne vzala späť spoločný návrh na vklad\na odstúpila od kúpnej zmluvy.\nV odpore proti platobnému rozkazu vydanému v konaní sp. zn. 19Up/292/2026 odporkyňa spochybňuje\nsamotné prevzatie kúpnej ceny, popiera, že by bola s obsahom zmluvy oboznámená, a dokonca tvrdí,\nže suma 15.000,- eur bola do zmluvy účelovo doplnená navrhovateľom, pričom ho zo svojho zlého\npsychického stavu obviňuje z podvodného konania. Odporkyňa zároveň deklaruje, že na navrhovateľa\npodala trestné oznámenie. Toto správanie podľa navrhovateľa osvedčuje, že odporkyňa nie je ochotná\ndobrovoľne splniť svoj záväzok vydať bezdôvodné obohatenie, ani po prípadnom priznaní nároku\nodporcovi súdom.\n5. Predmetné nehnuteľnosti zapísané na C. Č.. XXX predstavujú jediný známy hodnotnejší majetok\nodporkyne. Odporkyňa je fyzickou osobou a navrhovateľ nedisponuje informáciami o tom, že by\nvlastnila iný majetok dostatočnej hodnoty spôsobilý pokryť uplatňovanú pohľadávku. Predmetné\nnehnuteľnosti pritom v zmysle samotných vyjadrení odporkyne uvedených v odpore majú reálnu hodnotu\nvýrazne prevyšujúcu uplatňovanú istinu (podľa odporkyne „násobne vyššiu“ než 25.000,- eur), čo\npotvrdzuje, že ich zaťaženie záložným právom v rozsahu zodpovedajúcom uplatňovanej pohľadávke\nje primerané a neohrozuje majetkovú podstatu odporkyne nad nevyhnutný rámec. Odporkyňa ako\n\nvýlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností (podiel X/X) má plnú dispozičnú právomoc nehnuteľnosti\nkedykoľvek previesť na tretiu osobu, darovať ich, alebo zaťažiť záložným právom v prospech iného\nveriteľa. Vzhľadom na doterajšie správanie odporkyne, ktorá preukázala ochotu podnikať jednostranné\nkroky na zmarenie účinkov uzavretej zmluvy (jednostranné späťvzatie návrhu na vklad, odstúpenie\nod zmluvy), nie je vylúčené, že po doručení platobného rozkazu a po oboznámení sa s výškou\nuplatňovaného nároku pristúpi k obdobnému účelovému prevodu alebo zaťaženiu nehnuteľností, čím\nby budúcu exekúciu navrhovateľa zmarila alebo podstatne sťažila. Odporkyňa nepreukázala žiadnu\nvôľu pohľadávku navrhovateľa dobrovoľne uhradiť, naopak, jej postoj vyjadrený v odpore a v podanom\ntrestnom oznámení jednoznačne osvedčuje, že v prípade vydania exekučného titulu bude navrhovateľ\nodkázaný výlučne na nútené vymoženie pohľadávky v exekučnom konaní. S ohľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti má navrhovateľ dôvodnú obavu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia\nbude budúca exekúcia vážne ohrozená, nakoľko odporkyňa má objektívnu možnosť aj prejavenú\nmotiváciu predmetné nehnuteľnosti previesť alebo zaťažiť v prospech tretích osôb, čím by sa pohľadávka\nnavrhovateľa stala fakticky nevymožiteľnou.\n6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 3, 326 ods. 1 a 2, § 343 ods. 1, 2 a 3, §\n344 CSP.\n7. V prvom rade súd prvej inštancie uviedol, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nrozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto\nprocesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a\nprocesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase\nvydania uznesenia súdu. Opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Táto právna úprava je v súlade s\nkoncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia. V\nzmysle ust. § 343 ods. 2 CSP sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení\na vzniká zápisom do katastra nehnuteľností.\n8. Zabezpečovacie opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv\nstrán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru\nzabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti,\nktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný\nformálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je\nvšak nutné, aby bol splnený základný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým\nje existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Pre úspešnosť návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť\nnepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému\nsa má poskytnúť právna ochrana zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením.\n9. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva\nna konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť\nalebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd\nnariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia\nmá voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť\na že obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná.\n10. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/\nnávrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/\nzriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú\npohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho ohrozenia exekúcie.\n11. K osvedčeniu skutočností spĺňajúcich predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by\nmal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy\nzvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv\na právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa\nmá vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov\ndo majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje\nzabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd\nby mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.\n\n12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal\nz listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to z Kúpnej zmluvy so zriadením vecného\nbremena zo dňa 21.08.2024, z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 21.08.2024, zo\nspäťvzatia návrhu na vklad zo strany odporkyne, z odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany odporkyne,\nz rozhodnutia Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, o prerušení vkladového konania a odporu\nvoči platobnému rozkazu sp. zn. 19Up/292/2026 podaného odporkyňou. Ďalej súd z úradnej činnosti\nlustráciou v registri žalôb zistil, že na tunajšom súde prebiehalo súdne konanie pod sp. zn. 27C/150/2024,\nžalobcu L.. D. Q. a žalovanej I. Y., o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Z listinných\ndôkazov je nepochybné, že strany sporu uzavreli Kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena\ndňa 21.08.2024, predmetom ktorej bol predaj v nej uvedených nehnuteľností za dohodnutú kúpnu\ncenu 15.000,- eur, ktorá mala byť vyplatená podľa článku II ods. 2.1 Zmluvy predávajúcemu (v tomto\nkonaní odporkyni) v hotovosti k jeho rukám a zriadenie vecného bremena doživotného bývania a\nužívania nehnuteľnosti v prospech predávajúcej. Dňa 21.08.2024 bol zmluvnými stranami podaný\nnávrh na vklad doručený Okresnému úradu Malacky, katastrálnemu odboru. Následne dňa 28.08.2024\nodporkyňa podala na Okresný úrad Malacky späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva a vecného\nbremena a požiadala správny orgán o zastavenie konania. Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor\ndňa 08.10.2024 rozhodol o prerušení konania o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a určil\nlehotu na odstránenie nedostatkov do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Navrhovateľ podal dňa\n28.10.2024 na Okresný súd Malacky žalobu o neplatnosť odstúpenia od Kúpnej zmluvy. Okresný súd\nMalacky rozhodol rozsudkom č. k. 27C/150/2024-85 dňa 12.12.2025, tak že konanie v časti o uloženie\npovinnosti Okresnému úradu Malacky, katastrálny odbor, aby rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho\npráva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k Kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2024 zastavil. Žalobu\nzamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ voči uvedenému rozsudku\nnepodal opravný prostriedok.\n13. Dňa 19.04.2026 podal navrhovateľ na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného\nrozkazu v upomínacom konaní, v ktorom si uplatnil voči odporkyni peňažnú pohľadávku 15.000,- eur\ns príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.03.2026 pod sp. zn. 19Up/292/2026\nplatobný rozkaz, ktorým zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny vo výške 15.000,- eur spolu s úrokom\nz omeškania 7,15 % ročne zo sumy 15.000,- eur od 05.03.2026 do zaplatenia a zároveň zaviazal\nodporkyňu na náhradu trov konania vo výške 802,06 eur. Odporkyňa podala voči platobnému rozkazu\nodpor s odôvodnením, v ktorom dôrazne odmietla, že by prijala finančné prostriedky od navrhovateľa\nvo výške 15.000,- eur. Uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a s obsahom kúpnej zmluvy, na ktorú\nodkazuje navrhovateľ a s jej konkrétnymi ustanoveniami nebola oboznámená, bola v zlom psychickom\nstave a nebola schopná vnímať svoje okolie a uvedomiť si dôsledky svojho konania. Predmetnú zmluvu\npodpisovala pod nátlakom, ktorý na ňu vyvíjal navrhovateľ a po podpise jej nezaplatil žiadne finančné\nprostriedky. Zdôraznila, že kúpna cena 15.000,- eur nezodpovedá hodnote predmetného domu (len v\ndedičskom konaní bol odhad hodnoty domu 25.000,- eur), pričom jeho reálna hodnota je násobne vyššia.\nZ výpisu listu vlastníctva vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je odporkyňa.\n14. Navrhovateľ navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie pred konaním vo veci samej. Tou sa v\nprejednávanej veci rozumie konanie o žalobe o zaplatenie sumy 15.000,- eur ako vrátenie kúpnej ceny\nza kúpu nehnuteľností. Odporkyňa spochybnila peňažnú pohľadávku navrhovateľa v konaní o vydanie\nplatobného rozkazu tým, že podala odpor s odôvodnením, v ktorom uvádzala skutočnosti, ktoré budú\npredmetom konania vo veci samej. Nemožno teda potom ani uzavrieť, že by navrhovateľ osvedčil\ndôvodnosť svojho nároku.\n15. Podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľ taktiež neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie. Z\npredložených dôkazov nemal za osvedčené, že odporkyňa sa zbavuje svojho majetku jeho predajom,\ndarovaním, zámenou, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. Nebezpečenstvo ohrozenia\nexekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nestačí len domnienka navrhovateľa, bez reálne\npredložených dôkazov. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by\nprípadná exekúcia bola ohrozená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom\nje zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou\nnegatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony\nsmerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom\ntakým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť.\n\n16. Ak by súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe navrhovateľom tvrdených\nskutočností, potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo\nnavrhovať (a teda nariadiť) zabezpečovacie opatrenie a zjavne by bola takýmto spôsobom aj porušená\nzásada proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiaduci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho\nopatrenia. Pre jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že navrhovateľ má údajnú pohľadávku,\nodporca vlastní majetok určitej hodnoty a navrhovateľ sa domáha svojho práva.\n17. Samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým\nsa obmedzí vlastnícke právo odporcu. Takýmto dôvodom (popri splnení ostatných vyššie vymenovaných\npredpokladov) by bolo preukázanie takých skutočností, ktorými by navrhovateľ osvedčil, že odporca\nkoná na úkor svojho veriteľa tak, že znižuje hodnotu majetku alebo sa zbavuje majetku postihnuteľného\nexekúciou, čo však navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil (ani to v návrhu netvrdil).\n18. Ďalej súd prvej inštancie považoval za potrebné dodať, že vo vzťahu k výške pohľadávky\nnavrhovateľa je treba zohľadniť aj zásadu primeranosti, teda že nesmie vzniknúť celkom zjavný\nnepomer medzi výškou pohľadávky veriteľa a cenou majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie\nopatrenie.\n19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že navrhovateľ neosvedčil obavu, že exekúcia\nbude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP) a nesplnil tak ani podmienky podľa § 326 ods. 1 v spojení s §\n344 CSP. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.\n20. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa\nktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko odporkyňa\nmala v konaní plný úspech, ale žiadne trovy jej nevznikli, preto rozhodol tak, že jej nárok na náhradu\ntrov konania nepriznáva.\n21. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ v celom rozsahu výroku I., ktorým\nbol jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Výrok II. o trovách konania má\nakcesorickú povahu a jeho osud je závislý od osudu výroku I.; navrhovateľ preto navrhuje, aby bol\nzmenený spolu s výrokom I. Odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b),\nf) a h) CSP.\nNapadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh zamietol z dvoch dôvodov: že neosvedčil dôvodnosť\nsvojho nároku - pretože odporkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie v odpore proti platobnému rozkazu\nprevzatie kúpnej ceny spochybnila a uviedla skutočnosti, ktoré budú predmetom konania vo veci samej;\na že navrhovateľ neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie - pretože nebolo osvedčené, že sa odporkyňa\nzbavuje svojho majetku predajom, darovaním, zámenou či iným znehodnotením, pričom samotný dlh\nna nariadenie opatrenia nepostačuje.\nPrvý dôvod zamietnutia spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a súčasne na nesprávnych\nskutkových zisteniach. Súd prvej inštancie uzavrel, že „odporkyňa spochybnila peňažnú pohľadávku\nnavrhovateľa... tým, že podala odpor... Nemožno teda potom ani uzavrieť, že by navrhovateľ osvedčil\ndôvodnosť svojho nároku.“ Tento záver je vnútorne rozporný a logicky neudržateľný. Po prvé, konajúci\nsúd si sám správne stanovil kritérium, no následne ho neaplikoval. V bode 15 napadnutého uznesenia\ntotiž výslovne uvádza, že pre úspešnosť návrhu je nevyhnutné, aby boli skutočnosti potrebné pre\nzáver o pravdepodobnosti nároku „aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)“.\nNásledne však aplikoval pravý opak - že samotné spochybnenie nároku odporkyňou jeho osvedčenie\nvylučuje. Tým zamenil osvedčenie za preukázanie a od neho fakticky žiadal, aby v štádiu rozhodovania\no zabezpečovacom opatrení vyvrátil obranu odporkyne, t. j. aby svoj nárok preukázal s istotou. To je\nv priamom rozpore s § 326 ods. 1 v spojení s § 343 ods. 1 a § 344 CSP. Po druhé, prijatý výklad\nvedie k absurdným dôsledkom. Ak by samotná obrana navrhovateľa - teda popretie nároku v odpore vylučovala osvedčenie dôvodnosti nároku, potom by zabezpečovacie opatrenie nebolo možné nariadiť\nprakticky nikdy, lebo žalovaný nárok popiera v zásade vždy. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia by sa\ntým stal obsoletným. Takýto záver zjavne nezodpovedá zmyslu a účelu právnej úpravy. Zároveň konajúci\nsúd ani nezohľadnil obsah listinných dôkazov. Navrhovateľ osvedčil svoj nárok: a) kúpnou zmluvou so\nzriadením vecného bremena zo dňa 21.08.2024 s úradne osvedčenými podpismi, v ktorej odporkyňa\nvýslovne potvrdila prevzatie kúpnej ceny 15.000,- eur. Úradné osvedčenie pravosti podpisu predstavuje\n\ndôkaz vysokej dôkaznej sily; vyhlásenie o prevzatí ceny urobené nad rámec úradne osvedčeného\npodpisu je spôsobilé osvedčiť prevzatie plnenia bez akejkoľvek pochybnosti potrebnej pre toto štádium\nkonania; b) odstúpením odporkyne od kúpnej zmluvy, v ktorom sama deklarovala ochotu kúpnu cenu\nnavrhovateľovi „okamžite vrátiť“ - t. j. urobila vyhlásenie, ktoré pojmovo predpokladá, že cenu predtým\nprevzala (nemožno vrátiť to, čo nebolo prijaté); c) listinami z katastrálneho konania sp. zn. V-3573/2024\npreukazujúcimi, že k vkladu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa nedošlo, teda že odpadol\nprávny dôvod, pre ktorý si odporkyňa cenu ponechala a d) platobným rozkazom Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 19Up/292/2026, ktorý je sám osebe súdnym aktom predpokladajúcim prima\nfacie dôvodnosť uplatneného nároku - súd ho vydal práve preto, že nárok navrhovateľa vyhodnotil ako\ndôvodný na podklade predložených listín.\nZáver o neosvedčení nároku konajúci súd teda založil výlučne na popretí zo strany odporkyne bez\ntoho, aby toto popretie konfrontoval s úradne osvedčenými vyhláseniami. Takéto popretie obsiahnuté\nv odpore, ktoré navyše priamo odporuje úradne osvedčeným vyhláseniam tej istej strany, nemôže ako\notázka právna spôsobiť, že nárok podložený takýmito listinami nie je ani osvedčený.\nĎalej konajúci súd celkom opomenul rozhodujúce tvrdenie navrhovateľa o vnútornej rozpornosti a\núčelovosti obrany odporkyne, ktoré v návrhu výslovne uplatnil (časť III. návrhu). Odporkyňa v odstúpení\nod zmluvy uvádzala, že nehnuteľnosť má hodnotu približne 15 000,- eur a že za takúto cenu ju chcela\npredať, pričom prevzatie kúpnej ceny nespochybňovala. V odpore proti platobnému rozkazu naproti\ntomu úplne popiera, že by akúkoľvek kúpnu cenu prevzala, tvrdí, že suma 15.000,- eur bola do zmluvy\ndoplnená účelovo navrhovateľom, a hodnotu nehnuteľnosti znižuje na 25.000,- eur. Ide o tvrdenia,\nktoré si navzájom priamo odporujú a objektívne nemôžu obstáť vedľa seba. Súd prvej inštancie sa\ns touto okolnosťou nijako nevysporiadal, hoci je spôsobilá zásadne spochybniť vierohodnosť obrany\nodporkyne a podporiť záver o osvedčení nároku. Opomenutie podstatného tvrdenia strany zakladá\nnielen nesprávne skutkové zistenie, ale aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nSamostatnú pozornosť si zaslúži vzťah k právoplatnému rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.\n27C/150/2024-85 zo dňa 12.12.2025, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o určenie neplatnosti\nodstúpenia od kúpnej zmluvy a proti ktorému nepodal opravný prostriedok. Súd prvej inštancie túto\nskutočnosť zistil z úradnej činnosti, no nevyvodil z nej dôsledky v prospech osvedčenia nároku,\nhoci práve tento rozsudok podopiera právny dôvod bezdôvodného obohatenia. Keďže jeho žaloba o\nneplatnosť odstúpenia bola zamietnutá, odstúpenie odporkyne od kúpnej zmluvy obstojí ako účinné;\ntým definitívne odpadol právny dôvod, na základe ktorého odporkyňa kúpnu cenu prijala a drží (§ 451\nods. 2 OZ - majetkový prospech získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol). Právoplatné zamietnutie\nžaloby o neplatnosť odstúpenia teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nielenže nevylučuje,\nale ho práve preukazuje.\nVo vzťahu k osvedčeniu nároku teda súd prvej inštancie aplikoval nesprávny štandard, prejudikoval\nspornú skutkovú otázku v jeho neprospech, nezohľadnil listinné dôkazy, ktoré sám vymenoval, a\nopomenul rozhodujúce tvrdenia navrhovateľa. Jeho nárok je pritom, vzhľadom na úradne osvedčenú\nkúpnu zmluvu, odstúpenie odporkyne s prísľubom vrátenia ceny, listiny z katastra, vydaný platobný\nrozkaz a právoplatný rozsudok 27C/150/2024 - osvedčený\ns vysokým stupňom\npravdepodobnosti, ktorý prah osvedčenia podľa § 326 ods. 1 CSP bezpečne presahuje.\nAj druhý dôvod zamietnutia návrhu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie\npodmienil osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie preukázaním, že sa odporkyňa aktuálne zbavuje\nsvojho majetku jeho predajom, darovaním, zámenou alebo iným znehodnotením. Tento výklad je príliš\nreštriktívny a popiera preventívnu povahu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Ustanovenie § 343\nods. 1 CSP spája nariadenie opatrenia s existenciou „obavy“, že exekúcia bude ohrozená. Pojem\n„obava“ predstavuje nižší prah než istota o budúcom zmarení exekúcie a tým menej než preukázanie\nuž uskutočneného zmenšovania majetku. Postačuje súhrn objektívnych okolností na strane povinného,\nktoré pri rozumnom posúdení vyvolávajú reálnu a bezprostrednú obavu, že budúci výkon rozhodnutia\nbude ohrozený. Nevyžaduje sa, aby šlo výlučne o účelové, na zmarenie exekúcie zamerané konanie\ndlžníka.\nV tejto veci sú totiž osvedčené nasledujúce okolnosti, ktoré vo svojom súhrne zakladajú reálnu obavu:\npreukázané jednostranné kroky odporkyne smerujúce k zmareniu samotnej transakcie, z ktorej jeho\nnárok vyplýva - odporkyňa jednostranne vzala späť spoločný návrh na vklad a jednostranne odstúpila\nod kúpnej zmluvy. Ide o preukázané minulé konanie odporkyne; predmetné nehnuteľnosti predstavujú\njediný známy hodnotnejší majetok odporkyne, ktorá je fyzickou osobou a navrhovateľ nedisponuje\ninformáciami o inom jej majetku spôsobilom pokryť uplatňovanú pohľadávku; prípadná dispozícia s\ntýmto majetkom by tak budúcu exekúciu nielen sťažila, ale fakticky zmarila; navyše ako výlučná\nvlastníčka (podiel X/X) má plnú a ničím neobmedzenú dispozičnú právomoc nehnuteľnosti kedykoľvek\n\npreviesť, darovať alebo zaťažiť v prospech tretej osoby, pričom nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnym\nzáložným právom ani ťarchou - sú teda voľne disponibilné. Otvorene konfrontačný a nekonzistentný\npostoj odporkyne - popretie prevzatia ceny napriek vlastným úradne osvedčeným vyhláseniam, podanie\ntrestného oznámenia na navrhovateľa, ako aj účelovo meniace sa tvrdenia o hodnote nehnuteľnosti\n(115.000,- eur / 25.000,- eur) - osvedčuje, že nie je ochotná dobrovoľne svoj záväzok splniť a že je\npripravená využiť všetky dostupné prostriedky na zmarenie uspokojenia jeho práv, vrátane prípadnej\ndispozície s jediným hodnotnejším majetkom.\nSúd prvej inštancie tak na jednej strane správne kritérium nepoužil dôsledne - keď preukázané\njednostranné dispozičné kroky odporkyne a jej osvedčený postoj zredukoval na „samotný dlh“ - a na\ndruhej strane od neho žiadal nesplniteľné: dôkaz o už uskutočnenom scudzení majetku. Práve takému\nscudzeniu má pritom zabezpečovacie opatrenie predísť; vyžadovať jeho preukázanie ako podmienku\nnariadenia opatrenia znamená poprieť funkciu inštitútu.\nNapadnuté uznesenie navyše trpí aj vadou nepreskúmateľnosti a vnútornej rozpornosti odôvodnenia,\nktorá zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.\nZáverom, hoci proporcionalita nebola samostatným dôvodom zamietnutia, navrhovateľ pre úplnosť\nzdôrazňuje, že navrhované opatrenie rešpektuje aj zásadu primeranosti. Hodnota predmetných\nnehnuteľností bola v dedičskom konaní ocenená na 25.000,- eur, avšak je samozrejmé, že trhová cena\nmôže byť aj vyššia alebo nižšia. V tomto prípade bola kúpna cena nižšia z dôvodu, že zmluvné strany\nsa v kúpnej zmluve dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania\npredmetných nehnuteľností práve odporkyňou. Zriadenie záložného práva pritom odporkyni nebráni\nnehnuteľnosti užívať a požívať z nich úžitky; len obmedzuje ich účelové scudzenie alebo zaťaženie na\njeho úkor. Navrhované opatrenie je teda primerané sledovanému účelu a nevytvára zjavný nepomer\nmedzi výškou pohľadávky a rozsahom zabezpečenia.\nNavrhovateľ má za to, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP\nsú v plnom rozsahu splnené. Nárok je osvedčený a taktiež obava z ohrozenia exekúcie je osvedčená\nsúhrnom objektívnych okolností - preukázanými jednostrannými krokmi odporkyne na zmarenie účinkov\nzmluvy, skutočnosťou, že ide o jediný hodnotnejší a voľne disponibilný majetok odporkyne, jej plnou\ndispozičnou voľnosťou a otvorene konfrontačným a nekonzistentným postojom. Napadnuté uznesenie\nje preto v rozsahu výroku I. založené na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. h)\nCSP], na nesprávnych skutkových zisteniach [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a je nepreskúmateľné v rozpore\ns právom na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP].\n22. Následne v priebehu odvolacieho konania, navrhovateľ doplnil svoje odvolanie proti uzneseniu\nOkresného súdu Malacky č. k. 35C/68/2026-36 zo dňa 29.05.2026 a oznámil odvolaciemu súdu novú\nskutočnosť, ktorá nastala po vydaní napadnutého uznesenia a ktorá má zásadný význam pre posúdenie\ndôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\nPo vydaní napadnutého uznesenia dňa 15.06.2026 zistil, že odporkyňa medzičasom pristúpila k\nprevodu nehnuteľností, ku ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva v rámci navrhovaného\nzabezpečovacieho opatrenia. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č.. pre katastrálne územie F.\nvyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach bola vyznačená plomba na základe konania V-XXXX/\nXXXX (Kúpna zmluva), čo jednoznačne svedčí o prebiehajúcom prevode vlastníckeho práva k\npredmetným nehnuteľnostiam.\nTáto skutočnosť mimoriadne významným spôsobom potvrdzuje dôvodnosť jeho argumentácie, uvedenej\nuž v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v podanom odvolaní. Od samého\nzačiatku poukazoval na existenciu reálnej a bezprostrednej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky\nbude ohrozená, pričom súd prvej inštancie túto obavu odmietol s odôvodnením, že nebolo osvedčené,\nže by sa odporkyňa zbavovala svojho majetku predajom, darovaním, zámenou alebo iným spôsobom.\nAktuálny stav evidovaný v katastri nehnuteľností však preukazuje presný opak. Potvrdzuje sa, že jeho\nobavy neboli hypotetické ani špekulatívne, ale boli založené na reálnych skutkových okolnostiach.\nOdporkyňa medzičasom vykonala práve tie dispozičné úkony s nehnuteľnosťami, pred ktorými sa\ndomáhal preventívnej ochrany prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.\nPovažuje za potrebné zdôrazniť, že ak by bola ochrana požadovaná návrhom na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia poskytnutá včas, odporkyňa by nemohla s predmetnými nehnuteľnosťami\nvoľne disponovať spôsobom, ktorý môže podstatne sťažiť alebo úplne zmariť budúce uspokojenie jeho\npohľadávky. Práve takýmto situáciám má inštitút zabezpečovacieho opatrenia predchádzať. Navrhovateľ\nzároveň uvádza, že v prípade, ak v dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia dôjde k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky, vyhradzuje si právo domáhať sa náhrady\nvzniknutej škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\n\nverejnej moci. Navrhovateľ totiž nemôže niesť následky situácie, keď napriek tomu, že existovala\nreálna a následne aj preukázaná hrozba prevodu jediného známeho hodnotnejšieho majetku odporkyne,\nnebola poskytnutá súdna ochrana, o ktorú riadne a včas požiadal.\n23. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu, ktoré jej bolo riadne doručené, spolu s výzvou a poučením,\nv stanovenej lehote nevyjadrila.\n24. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach dôvodov\npodaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §\n385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi\nodvolania navrhovateľa, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n25. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n26. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n27. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n28. Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na\nveciach, právach alebo na iným majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky\nveriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o\nzabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.\n29. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými\nodvolateľom v podanom odvolaní, s poukazom na jeho uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť\nvecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na požadované\nzabezpečovacie opatrenie. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,\nso zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín tvoriacich obsah spisu, sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho\ndôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).\n31. V prvom rade odvolací súd dáva do pozornosti, že pri preskúmavaní odvolaním napadnutého\nuznesenia je vždy pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§\n329 ods. 2 CSP),. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní mohol\nvziať do úvahy len skutočnosti, ktoré v danej veci existovali v čase vydania rozhodnutia prvoinštančného\nsúdu a nie tie, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia a navrhovateľ ich oznámil súdu v\npriebehu odvolacieho konania, až po podanom odvolaní.\n32. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nspĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ust. § 343 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ\njednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť\nobavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods.1 CSP navrhovateľ\nmusí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní\nposkytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu\nprostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,\nhoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne\nosvedčený.\n33. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže\nvzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nby mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento\n\npeňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému\nsa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené\npodmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n34. Pokiaľ ide o požiadavku spôsobilého predmetu záložného práva, táto je splnená len v prípade\nnehnuteľností špecifikovaných v podanom návrhu, ktoré vzhľadom na ich presné a jednoznačné\nvymedzenie, nepochybne predstavujú spôsobilý predmet záložného práva.\n35. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nepochybne posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením\nzáložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla\nbyť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, a to za účelom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo\nmožné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.\n36. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel aj odvolací súd k záveru, že je daný základný predpoklad\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má\nbyť poskytnutá ochrana nariadeným zabezpečovacím opatrením.\n37. Z obsahu spisu a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že navrhovateľ sa\ndomáha nariadenia tohto opatrenia dôvodiac, že má voči odporkyni splatnú pohľadávku vo výške 15.000\neur, pričom podal dňa 19.04.2026 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného\nrozkazu v upomínacom konaní, v ktorom si uplatnil voči odporkyni peňažnú pohľadávku 15.000,- eur\ns príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.03.2026 pod sp. zn. 19Up/292/2026\nplatobný rozkaz, ktorým zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny vo výške 15.000,- eur spolu s úrokom\nz omeškania 7,15% ročne zo sumy 15.000,- eur od 05.03.2026 do zaplatenia a zároveň zaviazal\nodporkyňu na náhradu trov konania vo výške 802,06 eur. Odporkyňa podala voči platobnému rozkazu\nodpor s odôvodnením, v ktorom dôrazne odmietla, že by prijala finančné prostriedky od navrhovateľa\nvo výške 15.000,- eur. Uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a s obsahom kúpnej zmluvy, na ktorú\nodkazuje navrhovateľ a s jej konkrétnymi ustanoveniami nebola oboznámená, bola v zlom psychickom\nstave a nebola schopná vnímať svoje okolie a uvedomiť si dôsledky svojho konania. Predmetnú zmluvu\npodpisovala pod nátlakom, ktorý na ňu vyvíjal navrhovateľ a po podpise jej nezaplatil žiadne finančné\nprostriedky.\n38. Odvolací súd uvádza, že pre potreby konania o neodkladnom (aj zabezpečovacom) opatrení\nnavrhovateľ podľa odvolacieho súdu teda osvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o\npravdepodobnosti nároku, ktorému žiadal poskytnúť predbežnú ochranu. Z opisu skutkových tvrdení,\nako aj z listinných dôkazov, ktoré na ich podporu navrhovateľ založil do súdneho spisu, je nateraz zrejmé,\nže jeho nárok vyplýva z kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporkyňou ako predávajúcou, od ktorej táto platne\nodstúpila, pričom navrhovateľ si podanou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.\n39. Súd prvej inštancie však návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na\nnehnuteľnosti špecifikované v návrhu zamietol aj z dôvodu, že navrhovateľ ani v minimálnom rozsahu\nneosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia v návrhu špecifikovanej pohľadávky bude\nohrozená (zmarená). Tento záver súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu správny.\n40. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej\npovinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej\nexekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Ohrozenie exekúcie\nmôže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný\nmajetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na\ntakýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno v štádiu\nkonania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať\nbezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale musí byť\nzrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce úkony\nosvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom\nzávisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.\n41. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol len toľko, že vymoženie\njeho pohľadávky je ohrozené z dôvodu zjavnej neochoty splniť jeho záväzok zo strany odporkyne\n\n(tento nárok je však predmetom sporu medzi stranami), ako aj z preukázaných jednostranných krokov\nodporkyne - späťvzatie návrhu na vklad a odstúpenie od kúpnej zmluvy (žaloba o určenie neplatnosti\nodstúpenie od kúpnej zmluvy bola na základe právoplatného rozhodnutia súdu zamietnutá; teda\nodstúpenie odporkyne od kúpnej zmluvy je platné); ďalej z toho, že ako výlučná vlastníčka (podiel X/\nX.) má plnú a ničím neobmedzenú dispozičnú právomoc nehnuteľnosti kedykoľvek previesť, darovať\nalebo zaťažiť v prospech tretej osoby, pričom nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnym záložným právom\nani ťarchou - sú teda voľne disponibilné (uvedená skutočnosť existenciu obavy o výkon exekúcie\nnavrhovateľa nijako neosvedčuje) a z konfrontačného a nekonzistentného postoja odporkyne - popretie\nprevzatia ceny, napriek vlastným úradne osvedčeným vyhláseniam (úradne osvedčená je len pravosť\npodpisu odporkyne na kúpnej zmluve a nie obsah kúpnej zmluvy, podanie trestného oznámenia na\nnavrhovateľa (čo predstavuje zákonné právo každého občana, resp. povinnosť v prípade podozrenia zo\nspáchania trestného činu), ako aj účelovo meniace sa tvrdenia o hodnote nehnuteľnosti (115.000,- eur /\n25.000,- eur), čo všetko podľa navrhovateľa osvedčuje, že nie je ochotná dobrovoľne svoj záväzok splniť.\n42. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že navrhovateľ, napriek\njeho rozsiahlej argumentácii, však neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho\npohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená. Navrhovateľ ani netvrdil a ani neosvedčil, že odporkyňa\nv čase podania návrhu a rozhodovania súdu prvej inštancie, realizuje alebo zamýšľa realizovať také\nfaktické alebo právne úkony, ktoré by smerovali k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie\njeho pohľadávky. Rovnako navrhovateľ ani neosvedčil, že by odporkyňa v danom čase robila alebo\nzamýšľala urobiť akékoľvek úkony, ktorými by so svojimi nehnuteľnosťami disponovala alebo ktorými\nby tieto nehnuteľnosti zaťažila v prospech tretích osôb. Takisto neosvedčil, že by súčasné, či minulé\nsprávanie sa odporkyne alebo celkové okolnosti prípadu odôvodňovali obavu, že odporkyňa sa bude\nsnažiť vyhnúť splneniu svojej povinnosti a teda bude robiť úkony (zbavovať sa majetku, či svojich\npríjmov), ktoré by neskôr viedli k zmareniu exekúcie. Len zo skutočnosti, že odporkyňa nesplnila svoj\nzáväzok a že v konaní o zaplatenie v rámci procesnej obrany tvrdí, že kúpna cena jej pri podpise\nzmluvy nebola vyplatená, nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru (a to ani v rovine osvedčenia),\nže budúca exekúcia splatnej pohľadávky navrhovateľa bude ohrozená, resp. zmarená. Navrhovateľom\nuvádzaná obava z ohrozenia exekúcie nemôže byť len všeobecná, či hypotetická, nemajúca oporu v\npredchádzajúcom či súčasnom správaní sa odporkyne .\n43. Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť dopĺňa, v nadväznosti na argumentáciu oboch\nsporových strán v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 35C/76/2026 týkajúcu\nsa priebehu skutkových okolností týkajúcich sa uzavretia kúpnej zmluvy a (ne)zaplatenie kúpnej\nceny, že preukazovanie týchto skutkových tvrdení a ich dokazovanie prekračuje rámec a účel\nkonania o zabezpečovacom opatrení, v ktorom súd nemusí zistiť všetky skutočnosti potrebné\npre vydanie konečného rozhodnutia o veci, ale postačuje, aby mal osvedčené aspoň základné\nskutočnosti. Osvedčenie pritom znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje\nnajvýznamnejšie skutočnosti a v tomto smere postačí, keď sa mu osvedčená skutočnosť javí, vzhľadom\nna všetky okolnosti, ako nanajvýš pravdepodobná. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného ako\naj zabezpečovacieho opatrenia teda postačuje, že navrhovateľ svoj nárok v potrebnej miere osvedčil a to\nbez toho, aby akokoľvek prezumoval vyriešenie sporných otázok týkajúcich sa zaplatenia kúpnej ceny.\nOdvolací súd dopĺňa, že z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nv danej veci je meritórne posúdenie týchto otázok bez významu a bude relevantné až v konaní vo veci\nsamej.\n44. Za daného stavu, keď navrhovateľ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ničím neosvedčil\nexistenciu hrozby takého správania odporkyne, ktoré by mohlo mať za následok zhoršenie jeho\npostavenia, či iný neprípustný nepriaznivý následok na predmet konania vo veci samej, prípadne takého\njej správania, ktoré by mohlo mať za následok ohrozenie vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej, je\ncelkom nepochybné, že v danom prípade neboli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie naplnené\nzákladné predpoklady pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúce\nz ust. § 325 ods. 1 CSP. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený,\npatrí predovšetkým také konanie strany sporu (odporkyne), dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jej\nmajetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo\novplyvňujúce jej majetkové pomery a takéto konanie na strane odporkyne v čase rozhodovania súdom\nprvej inštancie nebolo v konaní osvedčené (por.: uznesenie ÚS SR, č. k. II ÚS 741/2017-20 zo dňa\n20.12.2017). Iba samotné tvrdenia navrhovateľa o nepriaznivej finančnej situácii odporkyne a údajnej\n\nneexistencii iného majetku, samé o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia v tejto veci.\n45. Povinnosťou navrhovateľa, ak chcel uniesť dôkazné bremeno v tomto konaní, bolo navrhnúť dôkazy\nzákladného významu nielen pre osvedčenie nároku, ktorý žiadal chrániť požadovaným opatrením, ale\ni dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia, keďže súd\nnemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje,\nbez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver nielen o pravdepodobnosti\nnároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale súčasne aj osvedčenia existencie dôvodnej\nobavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená.\n46. Po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností teda odvolací súd dospel k\nzáveru, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho\nopatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie splnené neboli, preto napadnuté uznesenie\nsúdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.\n47. K navrhovateľom v odvolacom konaní predloženému podaniu, v ktorom predložil súdu list vlastníctva\ns vyznačením plomby z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy, čím sa snaží osvedčiť skutočnosť, že sa\nodporkyňa zbavuje svojho nehnuteľného majetku predajom tretej osobe, odvolací súd uvádza, že sa s\nuvedeným tvrdením navrhovateľa nemožno úplne stotožniť. Uvedená skutočnosť nie je sama o sebe\nspôsobilá osvedčiť zbavovanie sa majetku vo vlastníctve odporkyne a tým vyvolať obavu ohrozenia\nbudúcej exekúcie. Zbavovanie sa majetku dlžníka pre posúdenie takéhoto konania ako spôsobu\nohrozenia exekúcie by mohlo byť osvedčené v prípade, ak by nehnuteľný majetok bol predávaný výrazne\npod trhovú cenu alebo za iných nevýhodných podmienok vzbudzujúcich pochybnosť o dobrom úmysle.\nTakýto prevod je totiž možné posúdiť vo vzťahu k ohrozeniu prípadnej exekúcie za prípustný, pretože\nprevodom nehnuteľnosti dochádza k len transformácii majetku z nehnuteľného na peňažný, čo samo o\nsebe ešte neosvedčuje ukracujúci zámer (por. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.:\n3 Cob/174/2016, sp. zn.: 3 Cob/20/2019), čo však neznamená, že by ním muselo dôjsť automaticky\naj k zmenšeniu majetku dlžníka. Navrhovateľ navyše ani nepreukázal, že by odporkyňa predávala\nnehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu. Ani zo samotnej skutočnosti, že odporkyňa predáva\npredmetný majetok, teda ešte nie je jednoznačne možné vyvodiť ukracujúci charakter jej konania vo\nvzťahu k navrhovateľovi, nakoľko nie je vylúčené, že predajom získané peňažné prostriedky môže použiť\naj na zaplatenie pohľadávky navrhovateľa.\n48. V tejto súvislosti je navyše potrebné doplniť, že na základe týchto navrhovateľom (v tomto konaní\ndodatočne) uvádzaných skutočností, podal dňa 15.6.2026 v konaní vedenom na Okresnom súde\nMalacky pod sp. zn.: 35C/68/2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom konajúcim\nsúd uznesením č.k. 35C/76/2026-99 zo dňa 22.06.2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil\nodporkyni povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku (totožnými\ns tými, ku ktorým navrhovateľ v tomto konaní požadoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia).\nUvedené je zapísané aj na C. k.ú. F., okres Malacky, pod P-232/2026. Z uvedeného dôvodu je potom\nnesporne už dispozícia odporkyne s týmito nehnuteľnosťami obmedzená.\n49. Napokon, nedôvodná je i námietka navrhovateľa ktorý v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie\nnedostatočné a zmätočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Odvolací súd totiž, vychádzajúc z\nobsahu odôvodnenia uznesenie súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že toto spĺňa všetky zákonom\npožadované náležitosti, keď z neho nepochybne vyplýva, ktoré skutočnosti tvrdené navrhovateľom a na\nzáklade akých dôkazov považoval za osvedčené, aký mali jednotlivé tvrdenia a osvedčené skutočnosti\npodľa jeho názoru vplyv na rozhodnutie o podanom návrhu a odôvodnenie obsahuje aj dostatočne\nvysvetlené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebolo osvedčené\nohrozenie prípadného výkonu exekúcie a neboli preto splnené zákonom stanovené predpoklady pre\nnariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.\n50. Na základe vyššie uvedeného, po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností,\nodvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP\npotvrdil.\n\n51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že odporkyni priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko odporkyňa mala vo veci plný úspech.\n52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35C/68/2026", "guid": "75c0832c-9d5f-4e08-86e1-8a4afbe9074c:3e034a92-fde4-4d2d-819a-fac1873835bb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "540e82f2-fdb6-481b-a643-f03a35c767ae:fdaf0efc-1b4c-4a6d-a391-9c507d67389f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1218206560.1", "spisova_znacka": "3Cob/20/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/20/2019 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1218206560.1"}, {"guid": "643d27ee-147d-471e-b266-33f0a24e992e:1b8f07eb-e9fa-4ea9-9e13-0bf2c07a2821", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1", "spisova_znacka": "3Cob/174/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/174/2016 z 22. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-01-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1"}], "citovane_v": []}