{"guid": "bc93e259-28bc-4ed5-8e12-f2599033d961:1959ee57-e662-42ee-8c21-cec83bf4919c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1614209515.1", "spisova_znacka": "4Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/88/2023 z 14. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. januára 2026, sp. zn. 4Co/88/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1614209515.1", "identifikacne_cislo": "1614209515", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2026-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1959ee57-e662-42ee-8c21-cec83bf4919c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1614209515.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1614209515.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1614209515.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/88/2023\n1614209515\n14. 01. 2026\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2026:1614209515.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: W.. P. X., A.. XX.XX.XXXX,\nW. X. X/A, XXX XX W., zast. slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 16, Bratislava, IČO: 47\n246 634, proti žalovanému: G.. U. M., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXX, zast. JUDr. Ľuboslavom Linderom,\nadvokátom so sídlom Družstevná 706, 908 80 Sekule, o určenie vlastníckeho práva a o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nMalacky zo dňa 03. marca 2023 č. k. 4C/83/2014-626 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I o zamietnutí vzájomnej žaloby\nžalovaného o určenie vlastníckeho práva, vo výroku II o zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu\na jeho vyporiadaní, vo výroku III o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 204.500 eur a vo výrok V o\nnároku štátu na náhradu trov konania voči žalovanému p o t v r d z u j e .\nVo výroku IV o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .\nŽalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaného proti žalobcovi o\nurčenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese P., obec W., v k. ú. W.,\nevidovaným Okresným úradom Malacky, odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXX ako: stavba\n- rozostavaný rodinný dom, na pozemku registra „I.“, parc. č. XXX/X, bez súpisného čísla; pozemok\nparcela registra „I.“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2; parcela registra „I.“,\nparc. č. XXX/X, záhrada o výmere 657 m2; parcela registra „I.“, parc. č. XXX/X, záhrada o výmere\n730 m2; parcela registra „I.“ parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2 a parcela\nregistra „I.“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 159 m2, k týmto nehnuteľnostiam\nna základe žaloby žalobcu zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného a vyporiadal ho tak,\nže tieto nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalovanému\ntitulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam sumu 204.500 eur do troch dní odo\ndňa právoplatnosti napadnutého rozsudku, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % a štátu priznal voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Vychádzal zo žaloby žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k\nnehnuteľnostiam odôvodnenej tým, že pri výkone vlastníckeho práva dochádza medzi spoluvlastníkmi k\nneustálym konfliktom, ktoré sa prejavili tiež tak, že žalovaný žalobcovi zamedzil prístup do nehnuteľnosti.\n\nŽalobca sa pokúšal o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou so žalovaným,\navšak bezúspešne. Tvrdil, že žalovaný nemá finančné prostriedky, aby rozostavanú stavu dostaval, na\nstavbe sa už dlhé obdobie nevykonávajú žiadne stavebné práce a dochádza k jej znehodnocovaniu.\nŽalobca navrhol žalovanému vyporiadanie spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosti nadobudne do\nvlastníctva oproti výplate primeranej náhrady, predstavujúcej hodnotu spoluvlastníckeho podielu, vo\nvýške 100.000 eur. Podľa žalobcu nehnuteľnosti s ohľadom na ich charakter, výmeru a polohu\ntvoria jeden funkčný celok a ich reálne rozdelenie nie je dobre možné, prichádza teda do úvahy\nvyporiadanie prikázaním do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Nakoľko spoluvlastnícke podiely\noboch spoluvlastníkov sú rovnaké k celku, pre vyporiadanie spoluvlastníctva mal za rozhodujúce\nkritérium účelného využitia nehnuteľností. Podľa žalobcu u žalovaného nie je splnené kritérium\núčelného využitia veci, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na dokončenie stavby, ktorá\nje rozostavaná od r. 2010. Žalobca tvrdil, že má záujem stavbu dokončiť, skolaudovať a užívať ju a\nzveľaďovať ju a na uskutočnenie tohto zámeru má dostatok finančných prostriedkov. Trhová hodnota\nnehnuteľností podľa žalobcu predstavuje v čase žaloby 200.000 eur, preto primeraná náhrada pre\nžalovaného podľa neho predstavuje sumu 100.000 eur.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, navrhol\nvšak prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s tým, že žalobcovi bude vyplatená\nprimeraná protihodnota. Uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemá dostatok financií sa nezakladá\nna pravde. Stavba je pred dokončením, stavebné povolenie bolo predĺžené. Tvrdil, že žalobca odmieta\nna stavbe pracovať a trvá na ukončení stavebných prác. Tvrdenie, že stavba chátra a dlhšiu dobu sa\nnevykonávali žiadne stavebné práce, označil za nepravdivé. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že\nna stavbe dochádza ku konfliktom, nesúhlasil však, že mu zamedzil prístup do nehnuteľnosti, naopak\nopakovane vyzýval žalobcu, aby odpratal suť z búracích prác starého rodinného domu, ktorého zbúranie\nnariadil Obecný úrad W. v rozhodnutí zo dňa 06. decembra 2006, búracie povolenie bolo vydané\nžalovanému a U.. W. X.. Žalovaný stavbu zbúral a rozobral na svoje náklady a aj druhá strana by\nmala vykonať časť prác. Žalobca podľa žalovaného nemá záujem na stavbu vstupovať, aby na nej\npracoval, ale aby vykonával nátlak na zastavenie stavebných prác a odpredaj stavby. Žalobca používal\nv minulosti aj vyhrážky a odcudzil kľúče od vchodu a brány, čo bolo dňa 14. júna 2013 predmetom\noznámenia na OOPZ Stupava. Nesúhlasil, že by mu žalobca navrhoval konkrétne vyporiadanie, list\nod žalobcu s návrhom na vyporiadanie mu nebol doručený. Naopak žalovaný opakovane kontaktoval\npredchádzajúcu spoluvlastníčku U.. X., ktorá je stavebníčkou podľa stavebného povolenia, aby dali\nmajetkové veci do poriadku, táto však so žalovaným nechce komunikovať. Poukázal na to, že žalobca na\nstavbe nepracuje, stalo sa tak len raz v roku 2006, nepodieľa sa na stavbe finančne ani iným spôsobom,\nčo dokladá aj jeho list zo dňa 03. septembra 2012 s požiadavkou na ukončenie stavebných prác.\nŽalobca sa stal spoluvlastníkom na základe darovacej zmluvy zo dňa 23. decembra 2010 uzatvorenej\ns pôvodnou spoluvlastníčkou U.. W. X., teda jeho podiel sa rovná podielu stavebníčky U.. X.. Pôvodná\npodielová spoluvlastníčka previedla svoj podiel na svojich synov bez uvedenia zmysluplného dôvodu a\nbez vedomia žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že v znaleckom posudku G.. Y.. G. M. zo dňa 17.\ndecembra 2010 darkyňa uviedla ako svoj majetkový podiel aj také práce, ktoré boli vykonané v období\nod 15. júna 2009, čiže práce, na ktorých sa stavebníčka U.. X. nepodieľala. Žalovaný preto namietal, že\nžalobca nemôže mať podiel na stavebných prácach vykonaných v 2. etape od 15. júna 2009 a práce v 1.\netape navrhol oceniť znalcom. Podľa žalovaného sa U.. W. X. podieľala na stavebných prácach od 28.\napríla 2004 do 14. júna 2009, ktoré spĺňajú podmienku, že originálne vlastníctvo novovytvorenej stavby\nnadobúda ten, kto stavbu uskutočňuje s úmyslom mať ju pre seba. Žalovaný navrhol ocenenie všetkých\nstavebných prác od 28. júla 2004 (t. j. od vydania stavebného povolenia) do 14. júna 2009\n(t.\nj. do získania prostriedkov za odpredaj svojho bytu na F. XX), čo zahŕňa stavebné práce od zemných\nprác, budovanie základov, izolácií, armovacie a betónovacie práce, na vybudovanie dosiek jednotlivých\npodlaží - 1NP, 2NP a 3NP, dopravu materiálu, vymurovanie múrov prízemia a podkrovia, komína,\nchodníka v exteriéri, schodov v interiéri a exteriéri, zabezpečovacieho múru, sedlovej strechy, pokládku\nstrešnej krytiny a nákup a osadenie okien. Projekt domu, nákup materiálu a platby v tejto etape boli\nhradené zo spoločne zarobených peňazí stavebníkmi - žalovaným a U.. X., stavebné práce až na\nvýnimky vykonával žalovaný sám, s určitou pomocou rodinných príslušníkov, dvoch synov U.. W. X. a\nbrigádnikov. Ďalej navrhol oceniť stavebné práce od 15. júna 2009 po súčasnosť, kedy stavebné práce\nzabezpečoval vo svojej réžii, nakoľko odpredal byt vo svojom vlastníctve za kúpnu cenu 57.000 eur.\nPodľa odhadu žalovaného v tomto čase boli uskutočnené stavebné práce v objeme 120.000 eur.\n\n4. Žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, keďže po\nodpredaji svojho bytu, nemá kde bývať. Poukázal na to, že peniaze na dokončenie stavby má, stavba\nje dokončená na 95 %, stavbu postavil z veľkej časti na svoje náklady a s vynaložením vlastného\npracovného nasadenia.\n5. Podľa žalovaným zaslaného súpisu stavebných prác v rokoch 2004-2007, tieto boli hradené zo\nspoločných finančných prostriedkov žalovaného a p. X. a realizované priamou činnosťou žalovaného a\npo roku 2009 boli financované výlučne žalovaným a uskutočnené jeho činnosťou. Zároveň z uvedeného\nsúpisu prác vyvodil, že do roku 2007 bola vybudovaná tzv. hrubá stavba - nosné múry a vnútorné priečky,\nstropy, strecha s položenou strešnou krytinou, osadené okná a dvere v stavebných otvoroch, schodiská\nv interiéry a exteriéry.\n6. V priebehu konania sa žalovaný (v procesnom postavení žalobcu) voči žalobcovi\n(v\nprocesnom postavení žalovaného) vzájomnou žalobou, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa\n30. mája 2018, domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom rozostavaného rodinného domu\nna parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/X, evidovaného Okresným úradom Malacky, odborom katastrálnym pre\nkatastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXX. Konanie bolo vedené pod spis. zn. 4C/25/2018.\nŽalovaný žalobu o určenie vlastníckeho práva k rozostavanej stave odôvodnil tým, že predmetný\nrozostavaný rodinný dom umiestnený na pozemku registra „I.“ parc. č. XXX/X v k. ú. W. je zapísaný\nna liste vlastníctva č. XXX, kde je uvedené, že je v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, každého\nv 1/2 k celku. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel Darovacou zmluvou pod č. V-5167/2010 od\nsvojej matky U.. W. X. a Darovacou zmluvou pod č. V-159/2014 od svojho brata U.. Základný problém\nnadobúdacieho titulu žalobcu spočíva podľa žalovaného v tom, že bývalá spoluvlastníčka U.. W. X. dala\nzapísať rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností bez vedomia žalovaného ako spoluvlastníka, a\nto na základe sfalšovaného podpisu na listine - Žiadosť o zápis rozostavanej stavby rodinného domu a\nvýmaz asanovaného rodinného domu súp. č. XXX k. ú. W. a za pomoci účelového znaleckého posudku\nG.. M. č. 229/2010. Na rozpory medzi skutočným a právnym stavom žalovaný ihneď upozornil príslušný\nkatastrálny úrad listom zo dňa 01. decembra 2013, ktorý žiadosti nevyhovel, čo mu bolo oznámené listom\nzo dňa 04. januára 2014. Súhlas oboch stavebníkov so zápisom mal však za nevyhnutný, ako vyvodil aj z\nmailu vedúceho katastrálneho úradu v Malackách. Žalovaný uviedol, že ako jediný zhotoviteľ so zápisom\nrozostavanej stavby do katastra zásadne nesúhlasí, nakoľko sa nezakladá na reálnom stave. Tvrdil, že\npredchádzajúca spoluvlastníčka aj keď je uvedená v stavebnom povolení, sa na stavbe nezúčastňovala,\nžiadne doklady o svojej činnosti nepredložila. Zároveň pred začiatkom stavby podľa žalovaného nebola\nuzatvorená žiadna dohoda o spoluvlastníctve k rozostavanej stavbe, čiže p. X. nemohla nadobudnúť\nk stavbe žiadne originálne vlastnícke práva, teda ani ich previesť na inú osobu. Keďže katastrálny\núrad jeho námietkam nevyhovel, žalovaný podal podnet na Okresnú prokuratúru Malacky na podanie\nprotestu, ktorá podnet odložila ako premlčaný, avšak postúpila vec príslušnému Obvodnému odd. PZ\nv Malackách za účelom prešetrenia spáchania trestného činu podvodu, ktorý vec odložil, rovnako bola\nzamietnutá sťažnosť žalovaného voči tomuto rozhodnutiu. Žalovaný svoj nárok opiera o judikatúru vo\nveci nadobudnutia vlastníctva, podľa ktorej vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto ju\nuskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Komu bolo adresované stavebné povolenie, resp.\nči vôbec bolo vydané, nie je samo o sebe rozhodujúce (NS SR sp. zn. 2Cdo/247/2010 z 28.02.2011).\nĎalej nárok odôvodňoval právnym názorom vysloveným NS SR v rozsudku sp. zn. 3MCdo/4/2013.\nPodľa žalovaného po vydaní stavebného povolenia p. Slaninová už o stavbu nejavila záujem, odčerpala\nfinančné prostriedky žalovaného pre svoju stavbu na P.. Žalovaný svoje finančné prostriedky vyčerpal\nv r. 2007, čo oznámil spoluvlastníčke, ktorá bola ochotná žalovanému poskytnúť pôžičku, ktorá však\npodľa žalovaného nemá žiadny súvis so stavbou, ako to uviedla vo svojej výpovedi. Spoluvlastníčka na\nstavbu vodila záujemcov o kúpu, čo žalovaný odmietol. Pani X. stavbu domu v W. brala len ako spôsob\nna dosiahnutie zisku, nechcela tam bývať. Tvrdil, že pôvodná spoluvlastníčka kúpila pre svoju matku\nvedľajší pozemok so starším rodinným domom, ktorý neskôr jej matka previedla na synov p. X.. Spojením\núzkych pozemkov mal vzniknúť hodnotnejší pozemok. Žalovaný ďalej argumentoval rozhodnutiami\nNajvyššieho súdu SR vo vzťahu k okamihu vzniku stavby.\nK\nmomentu vzniku stavby v predmetnej veci uviedol, že podľa stavu vybudovania prvkov dlhodobej\nživotnosti treba za vznik stavby v právnom zmysle považovať 01. marec 2007, kedy bol dokončený\nkrov stavby ako posledný prvok dlhodobej životnosti, z hľadiska vytiahnutia múrov na úroveň 1. NP\ntreba považovať za moment vzniku stavby 04. októbra 2005 a z hľadiska stavu, kedy boli vybudované\nvšetky prvky dlhodobej konštrukcie po úroveň 1NP, je podľa neho rozhodujúcim momentom betonáž\n\nželezobetónového schodiska dňa\n30. júla 2006. Časové momenty sa síce rôzne, ale vo všetkých\ntroch prípadoch podľa neho platí, že je vlastníkom žalovaný ako stavebník, ktorý uskutočňoval práce s\númyslom mať ich pre seba. Žalovaný uviedol, že celú stavbu staval svojpomocou a zo svojich finančných\nprostriedkov. Jednotlivé práce žalovaný zapisoval do stavebného denníka. Z žalovaným predložených\ndokladov a bločkov je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný je faktickým stavebníkom. Na náročnejšie\npráce si žalovaný najímal brigádnikov. Všetko na stavbe je manuálna práca žalovaného, nákupy a jeho\norganizačná činnosť. Žalovaný odôvodnil naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom\nrozostavaného rodinného domu tým, že jestvuje nesúlad medzi skutočným stavom a stavom zapísaným\nna liste vlastníctva. Namietal, že v dôsledku prebiehajúceho súdneho konania nemôže stavbu dokončiť\na skolaudovať a zabezpečiť si vlastné bývanie. Je dôchodcom, do stavby investoval celoživotné úspory\na predal byt, aby mohol stavbu uskutočniť.\n7. Žalovaný navrhol podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. novembra 2018 prerušenie\nkonania sp. zn. 4C/83/2014 do právoplatného skončenia konania sp. zn. 4C/25/2018 o určenie\nvlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/83/2014-224 zo dňa 11. decembra 2018\nnávrh žalovaného (v procesnom postavení žalobcu v konaní sp. zn. 4C/25/2018) na prerušenie konania\nzamietol a spojil veci vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/83/2014 a pod sp. zn.\n4C/25/2018 na spoločné konanie vedené pod spis. zn. 4C/83/2014, a to s poukazom na požiadavku\nrýchlosti a hospodárnosti konania.\n8. Žalobca vo vyjadrení k vzájomnej žalobe uviedol, že pri nadobúdaní vlastníctva k novovytvorenej\nveci treba za vlastníka považovať toho, kto ju vytvoril, ak zo zmluvy nevyplýva, že bola vytvorená\npre iného. Pri postavení novej stavby sa predpokladá, že je vlastníkom stavebník, ktorý sa zapíše do\nkatastra nehnuteľností ako vlastník novej stavby.\nV zmysle stavebného povolenia boli\nstavebníkmi pôvodná spoluvlastníčka a žalovaný, súčasnými stavebníkmi sú strany sporu. Považoval\nza potrebné zohľadňovať, či stavba dosiahla stupeň rozostavanosti podľa § 46 ods. 3 Katastrálneho\nzákona, pri ktorom je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného\npodlažia. Stavba, ktorá je predmetom konania, tento stupeň dosiahla v čase, keď došlo k prevodu\nspoluvlastníckeho podielu na žalobcu, jednalo sa o vzniknutú a stavebníkovi patriacu vec. Pani X. ako\npôvodná stavebníčka a podielová spoluvlastníčka bola oprávnená nakladať so svojím spoluvlastníckym\npodielom k rozostavanej stavbe a tento previesť na žalobcu. Tvrdenie, že o stavbu nejavila záujem,\noznačil za nepravdivé, dokonca sám žalovaný v predchádzajúcich podaniach uvádzal, že na časti\nstavby uskutočňovanej v období od 28. apríla 2004 do 14. júna 2009, v rámci ktorej stavba dosiahla\nstupeň rozostavanosti podľa ust. § 46 ods. 3 Katastrálneho zákona, sa podieľali spoločne žalovaný a\npôvodná spoluvlastníčka p. X.. Je teda evidentný rozpor v tvrdeniach žalovaného. Tvrdenie žalovaného,\nže došlo k sfalšovaniu jeho podpisu na žiadosti o zápis rozostavanej stavby, mal za účelové, nakoľko\nprišlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov spoluvlastníkov, žalovaný namietal zápis rozostavanej stavby\naž 01. decembra 2013, teda 3 roky po tom, čo k zápisu došlo, čo korešponduje s obdobím, keď došlo\nk zhoršeniu vzťahov. Všetky podania žalovaného súvisiace s domnelým falšovaním boli príslušnými\norgánmi zamietnuté. Poukázal na to, že\np. X. previedla svoj podiel na blízku osobu a že\nnemala žiadnu povinnosť to žalovanému oznamovať. Zo žalovaným predloženého dôkazného materiálu\nnapriek jeho rozsiahlosti podľa neho žiadnym spôsobom nevyplýva, čo presne realizoval žalovaný\nosobne, či všetky doklady boli vystavené jemu a či financie, ktoré použil na úhradu boli jeho finančnými\nprostriedkami alebo mu boli poskytnuté zo strany pôvodnej spoluvlastníčky a nepreukazuje žiadne z\ntvrdení, že sa na stavbe podieľal sám, pričom takýto záver vyvracajú vyjadrenia samotného žalovaného.\n9. Žalovaný následne doplnil, že s pani X. nadobudli spoločne určité finančné prostriedky a pôvodne\nsa dohodli, že sa spoločne pustia do stavby domu, následne sa však pani X. rozhodla, že ona svoju\nčasť finančných prostriedkov investuje do stavby svojho rodinného domu na P., k čomu jej žalovaný\npožičal časť svojich prostriedkov, ktoré mu pripadli z predaja pozemku na Š.. Na stavbe domu sa už\nnepodieľala a keďže peňažné prostriedky žalovanému nevrátila, musel pôvodný úmysel stavať dom\ndodávateľsky zmeniť na stavbu svojpomocou, čo je zdokumentované v stavebnom denníku. Stavebný\ndenník obsahuje záznamy zo stavby v rokoch 2004-2007 a potom po prerušení prác pre nedostatok\nfinancií v rokoch 2009-2015. Súhlasil, že nie všetky bločky a doklady obsahujú údaj, na koho meno boli\nvydané, taká je však obvyklá prax. Žalovaný uviedol, že pôvodne sa domnieval, že rozostavaná stavba\naž do kolaudácie zdieľa vlastnícky režim s pozemkom a je do kolaudácie jeho súčasťou, jedná sa len o\njeho laický omyl, tiež si nesprávne myslel, že v konaní ide o určovanie vkladov do stavby a ich vyrovnanie\na nesprávne si myslel, že k tomu má smerovať aj znalecké dokazovanie, v tom čase nemal právneho\n\nzástupcu. Tiež nesprávne označoval svoje finančné prostriedky za prostriedky spoločné, po roku 2003\nvšak už neboli spoločné, keďže došlo k ich rozdeleniu.\nZ uvedeného dôvodu žiadal\nžalovaný o „späťvzatie návrhov na doplnenie dokazovania zo dňa 30. marca 2016“. Ďalej uviedol, že\ncelú jestvujúcu rozostavanú stavbu financoval výlučne z vlastných finančných prostriedkov. V prvej časti\nstavby finančné prostriedky do roku 2007 čerpal najmä z finančného výnosu z predaja pozemku parc. č.\nXXXX/XX vo výške 1.080.000 Sk, do nákupu ktorého v roku 1998 investoval cca 700.000 Sk z vlastných\núspor, keďže úspešne podnikal. Pani X. kúpila vedľajší pozemok parc. č. XXXX/X v tej istej výmere na\nmeno svojej sestry. Pani X. v tom čase zarábala menej ako žalovaný, živila veľkú domácnosť a vložila\ndo kúpy týchto dvoch pozemkov asi 200.000 Sk. Za rok 1997 mala daňový základ len 2.967 Sk. Zvyšok\nsi požičali, ťarchu pôžičky znášali spoločne. Žalovaný za tým účelom založil svoj byt. Oba pozemky stáli\ncca 1.800.000 Sk. Finančný výťažok z predaja pozemkov XXXX/XX a XXXX/XX teda dosiahli spoločným\núsilím a jednalo sa o spoločne zarobené peniaze s podielom asi 50 % na 50 %. Takto to vtedy žalovaný\nbral, že každému pripadli 2 milióny Sk. Peniaze v sume spolu 4 mil. Sk boli uschované u žalovaného v\nbyte na F. XX. Takže ich bral ako spoločné a neskôr ich takto zo zotrvačnosti aj ďalej nazýval, pričom\nrealita bola taká, že neskôr došlo k ich rozdeleniu a pani X. si svoju časť odobrala na stavbu domu na P. a\ntiež aj na nákup áut aj bytov pre svojich synov. Odčerpala tiež asi 500.000 Sk z časti peňazí žalovaného,\nktoré žalovanému nevrátila. Zo zvyšku žalovaný zaplatil polovicu ceny pozemku a na stavbu mu zostal\nasi milión Sk, v čom bolo aj 300.000 Sk, ktoré zarobil v roku 2000--2003 servisom elektroniky. Svoje\npredchádzajúce zárobky dával pani X. na splácanie úrokov pôžičky 900.000 Sk. Po roku 2003 sa teda\njednalo len o financie žalovaného. Uviedol, že pôžička poskytnutá pani X. nemôže byť jej finančným\nvstupom do stavby, keďže išlo o jej osobnú pôžičku, ktorú môže od žalovaného vymáhať. Od roku 2009\nčerpal finančné prostriedky z predaja bytu na F. XX. Poukázal na to, že jestvuje značný rozdiel medzi\nstavbou popísanou v znaleckom posudku G.. M. č. 229/2010 (v tých znakoch, ktoré nie sú sporné)\nso stavom v roku 2015, kedy žalovaný výkon stavebných prác zastavil, žalobca si preto chce prisvojiť\nvýsledky cudzej práce. Súhlasil, že s pani X. kúpili pozemok, spolupracovali pri projektovej dokumentácii,\navšak ešte pred začiatkom stavby došlo medzi nimi k rozporom týkajúcim sa najmä spoločne zarobených\npeňazí a v roku 2004 dávala jasne najavo, že nechce začínať so stavbou v W.. Teda ona si stavbu\nrozmyslela, ale žalovaný s ňou začal. Staval svojpomocne a s pomocnou brigádnikov, niekoľkokrát sa\nobrátil na p. X., aby jej synovia išli pomôcť, párkrát vypomohli, neskôr pomoc už nežiadal. Podielové\nspoluvlastníctvo podľa žalovaného nevzniklo, nikdy takúto dohodu neuzavreli, hoci pôvodné kroky k\ntomu smerovali. O stavbu sa p. X. začala zaujímať až v roku 2007, kedy boli dokončené prvky dlhodobej\nživotnosti. V roku 2007 odkúpila od susedov G. vedľajší pozemok a susedný starší rodinný dom, a to\nna svoju matku, neskôr sa prepísali na jej synov. Žalovaného potom oslovila s tým, že nehnuteľnosti\ntreba predať, čo žalovaný odmietol. Od roku 2005 nemali už žiaden partnerský ani priateľský vzťah.\nZápis rozostavanej stavby označil za neplatný právny úkon, keďže bol vykonaný bez jeho vedomia s\njeho sfalšovaným podpisom, a preto podľa neho stavbu nemožno zahrnúť do vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva. Ďalej uviedol, že zhodnotil pozemky oproti ich pôvodnému stavu, keďže ich vyklčoval,\nupravil, zatrávnil a vysadil dreviny.\n10. Žalobca následne namietal, že žalovaný účelovo upravuje skutkové tvrdenia, podľa žalobcu je\npreukázané, že k pozemkom aj k stavbe vzniklo podielové spoluvlastníctvo. Predložené bločky, faktúry\na fotodokumentácia nepreukazujú, z akých prostriedkov čo bolo hradené, ani či to bolo použité práve\nna stavbu. Žalovaný nemal prostriedky na financovanie stavby a tieto obstarala právna predchodkyňa\nžalobcu. Zápis rozostavanej stavy bol podľa neho vykonaný riadne, pričom tvrdenia žalovaného mal\nza nepreukázané. Navrhol, aby boli nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalobcu, ktorý je schopný\nvyplatiť žalovanému sumu - polovicu hodnoty nehnuteľností zistenej znaleckým posudkom. Poukázal na\nto, že brat žalobcu je vlastníkom susediaceho pozemku, žalobca má partnerku a dieťa a má záujem v\nnehnuteľnosti bývať. Žalovaný má podľa žalobcu minimálny príjem a nebol by schopný žalobcu vyplatiť.\n11. Žalovaný následne na pojednávaní navrhol, aby súd prvej inštancie návrh na vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva k stavbe zamietol a v prípade pozemkov toto zrušil a vyporiadal tak, že\nzaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi polovicu ceny pozemkov v lehote 60 dní. Uviedol, že má možnosť\nsi finančné prostriedky zabezpečiť a to aj v prípade, ak by sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho\nnázorom na režim stavby a uviedol, že je schopný vyplatiť ustupujúceho spoluvlastníka aj zo stavby.\nPoukázal na to, že žalobca nemá k nehnuteľnosti vzťah, pričom je súkromnou vecou žalovaného, ako\nzabezpečí finančné prostriedky na vyplatenie.\n\n12. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 27. marca 2019 č. k. 4C/83/2019-270 zrušil podielové\nspoluvlastníctvo žalobcu vo veľkosti 1/2 k celku a žalovaného vo veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam\nnachádzajúcim sa v okrese P., obec W., k. ú. W., evidovaným Okresným úradom Malacky, odborom\nkatastrálnym pre katastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXX, a to rozostavaný rodinný dom\numiestnený na pozemku registra \"I.\" parc. č. XXX/X a pozemky parcela registra \"I.\" č. XXX, zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 143 m2, parcela registra \"I.\" č. XXX/X, záhrady o výmere 657 m2, parcela\nregistra \"I.\" č. XXX/X, záhrady o výmere 730 m2, parcela registra \"I.\" č. XXX/X, zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 180 m2 a parcela registra \"I.\" č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 159\nm2 a vyporiadal ho tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému\nuložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam\nsumu 153.000 eur v lehote do troch dní odo dňa jeho právoplatnosti; žalobu žalovaného, že je výlučným\nvlastníkom nehnuteľnosti- rozostavaný rodinný dom umiestnený na pozemku registra \"I.\" parc. č. XXX/\nX v okrese P., obec W., k. ú. W., evidovaný Okresným úradom Malacky, odborom katastrálnym pre\nkatastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXX zamietol; žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % a priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 26.02.2021 sp. zn. 4Co/63/2020\n- 357 rozsudok súdu prvej inštancie na odvolanie žalovaného v celosti zrušil a vec vrátil súdu na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v danom prípade súd\nprvej inštancie zamietol žalobu žalovaného o určenie, že je výlučným vlastníkom časti nehnuteľností,\nktoré tvoria predmet sporu, dospejúc k záveru, že na požadovanom určení nemá naliehavý právny\nzáujem, dôvodiac, že skutočnosť, či nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva žalovaného alebo do\npodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného, sa rieši prejudiciálne v rámci konania o žalobe\nžalobcu o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva, a to bez jej meritórneho prejednania,\nkeď skutočnosti uvádzané žalobcom právne posudzoval v rámci konania o žalobe žalobcu hodnotením\nvykonaného dokazovania v tomto skôr začatom súdnom konaní.\nS uvedeným\nprávnym záverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nestotožnil a za opodstatnenú vyhodnotil\nodvolaciu námietku žalovaného v tomto smere, že súd prvej inštancie porušil týmto nesprávnym právnym\nposúdením uvedenej právnej otázky jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď bez meritórneho\nprejednania jeho určovacej žaloby právne uzavrel, že na nej nemá naliehavý právny záujem. Bolo\npovinnosťou súdu prvej inštancie v spoločnom konaní o určovacej žalobe a o žalobe o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhodnotiť vykonané dokazovanie vo vzťahu k určovacej\nžalobe žalovaného, t. j. prejednať ju meritórne, a až prípadne dospejúc k záveru, že rozostavaný dom\nv jeho výlučnom vlastníctve nie je, túto prípadne zamietnuť, avšak na základe iných než súdom prvej\ninštancie vyslovených dôvodov, t. j. na základe prípadného neunesenia dôkazného bremena žalovaným.\nVo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu\na jeho povinnosti zaplatiť titulom úhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanému sumu 153.000\neur v lehote 3 dni od jeho právoplatnosti odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku viažuce sa k tejto časti rozhodnutia nenapĺňa zákonné predpoklady podľa ust. § 220 ods.\n2 CSP, podľa ktorého okrem iného má konajúci súd povinnosť jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil\npodstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a\nktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal\nďalšie navrhnuté dôkazy, keď je povinný dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Za\nnedostatočne preskúmateľný považoval záver súdu prvej inštancie, že žalovaný predal svoj byt na F.B. J.\nQ. W. špekulatívne, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, ktorej strane sporu prikáže nehnuteľnosti\ndo výlučného vlastníctva, je založené najmä na tomto základe, pretože z neho potom vychádzajú ďalšie.\nAk záver súdu prvej inštancie o špekulatívnom konaní žalovaného ohľadom predaja svojho bytu na F.\nJ. v W. nie je správny, nemajú potom žiadne opodstatnenie ďalšie právne úvahy súdu prvej inštancie o\ntom, že účelnejšie využitie veci sa mu javí v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva\nžalobcu z dôvodu jeho veku a z dôvodu, že nehnuteľnosť nebude obývať sám. Na základe vykonaného\ndokazovania v preskúmavanej veci totiž nemožno dospieť k záveru, že žalobca je odkázaný na bývanie\npráve len v tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd sa v tomto smere priklonil k odvolacej námietke žalovaného,\nže pre účely rozhodnutia vo veci v tejto časti je potrebné zohľadniť okrem uspokojenia bytovej potreby\nniektorého zo spoluvlastníkov aj iné skutočnosti, a to kto dom doposiaľ užíval a kto je na jeho užívanie\nodkázaný a kto dom doposiaľ udržiaval, vykonal doňho investície pre účely jeho dokončenia, resp.\nmá k nemu citový vzťah. Súd prvej inštancie taktiež vôbec nevysvetlil, na základe akých vykonaných\ndôkazov, na základe akého ich hodnotenia a s tým súvisiacich právnych úvah dospel k záveru o tom,\n\nže žalobca je schopný poskytnúť žalovanému reálnu a včasnú náhradu za spoluvlastnícky podiel podľa\nvýroku napadnutého rozhodnutia, keď iba vyhlásenie žalobcu o tejto pre rozhodnutie vo veci podstatnej\nskutočnosti je aj pre odvolací súd nepostačujúce. Za opodstatnenú vyhodnotil odvolací súd potom aj\nodvolaciu námietku žalovaného o tom, že súd prvej inštancie neakceptoval ním navrhnuté dôkazné\nprostriedky, avšak odmietnutie ich vykonania dostatočne neodôvodnil, keď len stroho a bez ďalšieho\nvysvetlenia uviedol, že ich vykonanie nepovažoval za potrebné a že nesúvisia s prejednávanou vecou.\nPodľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom\nodvolacieho súdu o existencii naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe žalovaného (§ 391\nods. 2 CSP). Súd prvej inštancie bude povinný prejednať túto meritórne, keď právne závery súdu prvej\ninštancie v konaní o nej budú prejudiciálnym podkladom pre rozhodnutie v konaní o žalobe žalobcu\no zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, vo veci opätovne rozhodnúť, s\ntým, že nové rozhodnutie vo veci musí byť pre účely prípadného odvolacieho konania (t. j. pre strany\nsporu a pre odvolací súd) preskúmateľné a spĺňať náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, t. j. musí\nobsahovať komplexné vyhodnotenie vykonaného dokazovania a vysvetlenie dôvodov, prečo niektoré z\nnavrhnutých dôkazov nevykonal, musí obsahovať právne úvahy, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal a\nna základe ktorých vykonaných dôkazov a z akých dôvodov k týmto právnym úvahám dospel, tak aby\nnové rozhodnutie vo veci nebolo nekonformne arbitrárne (§ 391 ods. 3 CSP).\n14. Argumentácia žalobcu po vrátení veci Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie zostala\nnezmenená. Žalovaný po vrátení veci Okresnému súdu Malacky zotrval na svojej argumentácii tak,\nako uviedol v podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva. Žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol\nnajskôr o žalobe o určenie vlastníckeho práva medzitýmnym rozsudkom a až následne, aby pristúpil k\nvyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.\n15. Súd prvej inštancie sa s návrhom žalovaného, aby vo veci určenia vlastníckeho práva rozhodol\nmedzitýmnym rozsudkom, nestotožnil. V prvom rade podľa neho platí, že vydanie medzitýmneho\nrozsudku či už podľa ust. § 214 ods. 1 CSP alebo podľa ust. § 214 ods. 2 CSP zákon formuluje\nvýlučne ako možnosť súdu na takýto postup. Vydanie medzitýmneho rozsudku v predmetnej veci však\nnebolo podľa názoru súdu prvej inštancie namieste, keďže na základe vykonaného dokazovania mal\ndostatočný podklad k tomu, aby mohol o celej prejednávanej veci rozhodnúť, preto nevidel dôvod na\ntakýto postup. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že uznesením č. k. 4C/83/2014-224 zo dňa 11.\ndecembra 2018 návrh žalovaného, ktorým sa domáhal prerušenia konania o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva, bol zamietnutý a\nsúd prvej inštancie rozhodol o spojení týchto vecí na spoločné konanie s poukazom na požiadavku\nhospodárnosti konania.\n16. Pripomenul, že žalovaný uviedol bilanciu príjmov a výdavkov v súvislosti so stavbou, kde uviedol\nsumu celkových výdavkov na stavbu v rokoch 2004 do 2015 spolu vo výške 3.090.395 Sk a celkových\npríjmov použitých na financovanie stavby v celkovej výške 3.994.915 Sk, pričom mal odpracovať na\nstavbe 1400 hodín, zároveň doložil ním vypracovaný súpis prác a výdavkov. Na pojednávaní doplnil,\nže podstata uvedenej bilancie spočíva v tom, že výdavky vynaložené na stavbu zodpovedajú príjmom\nžalovaného v predmetnom období. Žalobca namietal, že uvedený rozpis a bločky sú bezpredmetné,\nkeďže ide len o rozpis vypracovaný žalovaným, pričom samotné bločky nepreukazujú, z akých\nfinančných prostriedkov bola stavba financovaná, ani že ten materiál bol použitý na predmetnú stavbu.\n17. Následne žalovaný uviedol, že dochádza k atakom na jeho osobu, na obecnom úrade žalobca podal\npodnet, že žalovaný býva v neskolaudovanej stavbe, žalovaný nemôže stavbu kvôli súdnemu sporu\nskolaudovať, bývalý starý rodinný dom, kde má v súčasnosti trvalé bydlisko z veľkej časti zbúral, aby\npoužil stavebný materiál na stavbu nového domu, do ktorého investoval všetky úspory, predal svoj byt\na teraz je defacto bezdomovec, pretĺka sa po príbuzných, spáva občas aj v aute, má 68 rokov a nie\nnajlepší zdravotný stav.\n18. V záverečnom vyjadrení žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zhrnul, že sú splnené\npodmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keďže reálna\ndeľba nehnuteľností nie je možná, žalobca má záujem o nadobudnutie nehnuteľností a svedčí mu\naj možnosť efektívneho využívania nehnuteľností. Má dostatok zdrojov na vyplatenie ustupujúceho\npodielového spoluvlastníka. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že nehnuteľnosti sú od počiatku v\n\npodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania resp. právnej predchodkyne žalobcu a žalovaného.\nVyvodil to jednak z nadobúdacieho titulu k pozemkom, tak aj zo stavebného povolenia z roku 2004 ako aj\nzo znaleckého posudku znalkyne G.. M. o štádiu rozostavanosti stavby. Navrhol, aby súd prvej inštancie\npodielové spoluvlastníctvo zrušil, prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazal\nžalobcu na úhradu sumy 204.500 eur žalovanému v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\n19. V záverečnom vyjadrení žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zhrnul, že žalovaný a právna\npredchodkyňa žalobcu nadobudli spoločne len pozemok a v administratívnom konaní bolo vydané\nstavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, následne ich vzťahy ochladli a od počiatku od\nzákladov stavbu vykonával len žalovaný a tiež výstavbu financoval výlučne len žalovaný. Na základe\nznaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný bez súčinnosti žalovaného, o stave rozostavanosti G.. M. a\nna základe žiadosti o zápis rozstavanej stavby do katastra zo dňa 18. decembra 2010 nemohlo dôjsť k\nnadobudnutiu spoluvlastníctva, nakoľko tieto dve listiny nie sú právnym úkonom v zmysle Občianskeho\nzákonníka. Vlastníctvo stavby je podľa neho výlučne v prospech žalovaného.\nO žalobe na\nurčenie vlastníctva nebolo právoplatne rozhodnuté, preto nemožno podľa neho vyporiadavať podielové\nspoluvlastníctvo, keďže je stále sporné.\n20. Zo zápisu na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. súd prvej inštancie zistil, že strany\nsporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemku parcela registra „I.“, parc. č. XXX,\nzastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parcela registra „I.“, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere\n657 m2, parcela registra „I.“, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 730 m2, parcela registra „I.“ parc. č.\nXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, parcela registra „I.“, parc. č. XXX/X, zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 159 m2 a stavby bez súpisného čísla na parc. č. XXX/X, rozostavaný\nrodinný dom, s veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/2 k celku a žalovaného 1/2 k celku. Ako\ntitul nadobudnutia je pri podiele žalobcu uvedené: V-5167/10, Darovacia zmluva, právopl. 29.12.2010\na V159/14, Darovacia zmluva, právopl. 14. februára 2014 a pri podiele žalovaného V3644/02, Kúpna\nzmluva, právopl. 23. decembra 2002 a Z-4291/10, Zápis rozostavanej stavby rod. domu na parc. č. XXX/\nX. Zistil, že Stavebným povolením č. SU-674/116/03-04 zo dňa 28. apríla 2004 obec W. ako príslušný\nstavebný úrad povolila žalovanému a U.. W. X. ako stavebníkom stavbu rodinného domu na pozemku\nparc. č. XXX/X a XXX/X, k .ú. W.. Z Oznámenia obce W., č. j. SÚ-266/2014 zo dňa 13. októbra 2014\nzistil, že stavebný úrad určil novým stavebníkom (žalobcovi a žalovanému) novú lehotu na dokončenie\nstavby do 14. októbra 2015. Tiež zistil, že Rozhodnutím č. j. SÚ-301/2006-1 zo dňa 06. decembra 2006\n(č. l. 51) obec W. povolila odstránenie stavby rodinného domu na parc. č. XXX v k. ú. W. súp. č. XXX\nvlastníkom stavby U.. W. X. a G.. U. M. - žalovanému. Zo žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo dňa\n18.12.2010 zistil, že stavebníci U.. W. X. a žalovaný - G.. U. M.Š. požiadali o zápis rozostavanej stavby\nrodinného domu a výmaz asanovaného rodinného súp. č. XXX, pričom prílohami bol geometrický plán\nč. 114/2010, znalecký posudok č. 229/2010, stavebné povolenie č. SÚ-674/116/03-047 a rozhodnutie\no povolení odstránenia stavby. Mal za preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 23.12.2010, ktorej\nvklad bol povolený pod č. V-5167/10, U.. W. X. ako darca previedla svoj spoluvlastnícky podiel na\nnehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX, k. ú. W. na svojich synov W.. P. X. Y. W.. U. X., každému v 1\n% ine. Z odpovede katastrálneho odboru Okresného úradu Malacky zo dňa 14. januára 2014 vyvodil, že\nkatastrálny odbor na podanie žalovaného, ktorým žiadal zrušenie zápisu rozostavanej stavby reagoval\ntým, že poukázal na ust. § 46 ods. 4 Katastrálneho zákona, konštatoval, že žiadosť zaevidovaná pod č.\nZ-4291/10 dňa 28. októbra 2010 a jej prílohy mali zákonné náležitosti a nebol dôvod pochybovať o ich\nhodnovernosti, poukázal na doložený znalecký posudok a jeho fotodokumentáciu, z ktorého vyplynulo\nsplnenie podmienok na zápis rozostavanej stavby s poukazom na ust. § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona\n(pozn. účinného v tom čase).\n21. Zo znaleckého posudku č. 19/2018 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom G.. X. E. zistil, že\nvšeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 30. júla 2018 v podielovom spoluvlastníctve strán sporu zap.\nna liste vlastníctva č. XXX k. ú. W. predstavuje sumu vo výške 306.000 eur po zaokrúhlení (305.751,32\neur), z toho hodnota stavieb sumu 205.062,74 eur a hodnota pozemkov 100.688,58 eur. Z posudku\nvyvodil, že všetky prvky dlhodobej životnosti, a časť prvkov krátkodobej životnosti (strešná krytina, výplne\notvorov v obvodových stenách, okrem garážovej brány a vstupných dverí) boli na stavbe vybudované\nv r. 2004 až 2007 /strana 6 znaleckého posudku/.\n22. Zo znaleckého posudku č. 307/2022 vyhotoveného súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom\nG.. D. M. zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 22. decembra 2022 v podielovom\n\nspoluvlastníctve strán sporu zap. na liste vlastníctva č. XXX k. ú. W. predstavuje sumu vo výške 409.000\neur po zaokrúhlení (409.359,34 eur), z toho hodnota stavieb sumu 275.197,42 eur a hodnota pozemkov\n134.161,92 eur. Z posudku vyvodil, že v čase obhliadky nebola stavba dokončená, podľa predložených\ninformácií bola hlavná časť stavebných prác realizovaná od roku 2004 do roku 2007 (boli vyhotovené\nvšetky prvky dlhodobej životnosti - základy, zvislé nosné konštrukcie, vodorovné nosné konštrukcie,\nschodisko a krov) /strana 13 znaleckého posudku/. Tiež zistil, že stavebný denník (prílohová obálka\nč. l. 14 v pripojenom spise sp. zn. 4C/25/2018) obsahuje údaje - denné žalovaným ručne zapisované\nzáznamy o vykonávaných stavebných prácach od roku 2004 do\n15. novembra\n2007 s poznámkou koniec práce na stavbe, následne je k roku 2008 uvedená poznámka na stavbe sa\nnepracuje, nie sú financie a záznamy zo stavebných prác sú opätovne vedené od 23. októbra 2009 do\n20. novembra 2015, kedy je v denníku posledný záznam.\n23. Z potvrdenia o disponibilnom zostatku zo dňa 03. februára 2022 mal za preukázané, že žalobca\nmá na účte vedenom na jeho meno v Tatra banka a.s. disponibilný zostatok ku dňu 03. februára 2022\nvo výške 160.323,09 eur a z potvrdenia o disponibilnom zostatku zo dňa 02. marca 2023 mal za\npreukázané, že žalobca má na svojom účte ku dňu\n02. marca 2023 disponibilný zostatok vo\nvýške 212.233,16 eur.\n24. Vychádzal z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 02. decembra 2015, že nehnuteľnosti nadobudol\npo svojej matke, ktorá bola v partnerskom vzťahu so žalovaným. Po rozpade tohto vzťahu vznikali\nproblémy medzi nimi aj ohľadom spoluvlastníctva, matka nemala energiu riešiť nehnuteľnosti, preto\nnavrhla svojím synom, či nemajú o nehnuteľnosť záujem. Žalobca záujem mal, v tom čase mal kľúč\nod brány, prišiel na stavbu po tom, ako ju nadobudol. Odkedy tam bol naposledy v roku 2014 z\nvonku pozoroval, že stavba nepokračuje, pričom uplynulo 11 rokov od stavebného povolenia. Situácia v\nminulosti bola taká, že matka žalobcu stavbu financovala, ale žalovaný si staval po svojom, stavba mala\npodľa odsúhlaseného projektu vyzerať inak, preto žalovanému povedal, že kým nevyriešia vlastnícke\nvzťahy, nie je ochotný stavbu financovať, tak že bude platiť a stavba ani nebude podľa jeho predstáv.\nŽalovaný spočiatku súhlasil s predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku, avšak za nereálnu sumu\n20.000.000 Sk, preto sa žalobca rozhodol dať nehnuteľnosť oceniť znalcom, avšak žalovaný ich\nnevpustil, vymenil zámky na bráne, asi v r. 2009 predal svoj byt, osadil vstupné dvere na dome a\nnasťahoval sa do nehnuteľnosti napriek tomu, že nie je skolaudovaná, čo žalobca riešil podnetom\nstavebnému úradu na výkon dohľadu. Nehnuteľnosti nadobudla matka žalobcu a žalovaný kúpou, kúpu\npozemkov a pôvodných stavieb financovala právna predchodkyňa žalobcu - jeho matka, obstarávala\ntiež dokumentáciu k stavbe. Stavba sa realizovala svojpomocne, matka žalobcu chodila pomáhať po\npráci variť robotníkom a pod. Vedľajšie pozemky sú vo vlastníctve brata žalobcu. Zámer bol rozšíriť\npozemky pod stavbou, ktoré sú úzke. Na vedľajšom pozemku je stavba staršieho domu, v ktorom\nso súhlasom matky žalobcu býval pôvodne žalovaný a po dokončení dvoch miestností začal bývať v\nrozostavanom dome. Žalobca ďalej uviedol, že má dostatok finančných prostriedkov, býva v 2 izbovom\nbyte s partnerkou a maloletým dieťaťom, ktorý je v jeho vlastníctve. Uviedol, že on sám žiadne finančné\nprostriedky na nehnuteľnosť nevynaložil, na začiatku na stavbe pomáhal 2 krát, bratia pomáhali na hrubej\nstavbe, výkopových prácach.\n25. Podľa výpovede žalovaného na tomto pojednávaní súdu prvej inštancie stavbu domu financuje\na uskutočňuje od roku 2004 až po súčasnosť, pričom odhadol svoj podiel na financovaní na 75 %,\npri výkone stavebných prác až 95 %. Stavba sa realizuje na základe platného stavebného povolenia.\nNehnuteľnosti pôvodne žalovaný nadobudol s p. X. v rovnakých podieloch, išlo o záhradu, pozemok, na\nktorom sa nachádzal starý dom, ktorý sa zbúral. Dohodli sa, že stavbu domu budú realizovať spoločne,\nod začiatku však boli problémy, pretože nemala čas, len občas priniesla občerstvenie alebo obed, syn\nU. pomáhal cca 18x, takto to vyzeralo v roku 2004-2005, potom už prakticky na hrubej stavbe vykonával\npráce sám. Práce zrealizované zo spoločných finančných prostriedkov, t. j. 50 % prostriedky žalovaného,\nboli spoločne zarobené prostriedky, ktoré mal žalovaný v držbe a z ktorých po dohode stavbu financovali,\nišlo asi o 2.000.000 Sk. Takto to bolo do roku 2007, keď sa ukončila hrubá stavba a tieto prostriedky sa\nminuli, potom sa dva roky na stavbe nestavalo, v roku 2009 žalovaný predal byt na F. za 57.000 eur tieto\nfinančné prostriedky investoval do ďalšej stavebnej činnosti. V súčasnosti je stavba v predkolaudačnom\nstave, je potrebné investovať cca. 10.000 eur na materiál a 10.000 eur na stavebné práce, ktoré si\nžalovaný potrebuje požičať, a preto potrebuje vyporiadať spoluvlastníctvo a to tak, že nehnuteľnosti\nnadobudne on s povinnosťou výplaty žalobcu, ktorá bude vyplývať zo znaleckého posudku. Navrhol\nocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom znalcom ustanoveným súdom. Žalovaný uviedol, že\n\nnakoľko predal svoj byt na F. J., nemá kde inde bývať, všetky prostriedky investoval do spoločnej\nnehnuteľnosti. K majetkovým pomerom žalovaný uviedol, že zarábal servisom spotrebnej elektroniky,\ncca 7.000 Sk mesačne, bol živnostníkom. Kúpa pozemku bola financovaná zo spoločných prostriedkov\nzo spoločného obchodu, a to predaja nehnuteľností na Š. J., celková suma, ktorá bola do roku 2009\npoužitá na nákup a rekonštrukciu nehnuteľností bola 2.000.000 Sk, presné sumy si nepamätá, z výťažku\nz predaja bytu na F. bola použitá na stavbu suma cca 55.000 eur. Doklady sa nachádzajú v stavebnom\ndenníku.\n26. Svedkyňa U.. W. X. vypovedala, že žalobca je jej syn, žalovaný bývalý partner a spoluvlastník\nnehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Svedkyňa bola so žalovaným spoluvlastníčkou rodinného\ndomu a pozemku v W., nehnuteľnosti nadobudli v roku 2002 každý v jednej polovici, v tom čase s\nohľadom na vzťah mali záujem postaviť na pozemku nový dom a bývať. Svedkyňa v tom čase vykonávala\npodnikateľskú činnosť sprostredkovanie nákupu a predaja nehnuteľností, našla pozemok a dohodla\ns predávajúcim všetky podmienky predaja, a tak následne nehnuteľnosti so žalovaným nadobudli,\nďalej vybavila všetky listiny potrebné pre stavebné povolenie, dokumentáciu, projekt. Nehnuteľnosť\nspoluvlastníci nadobudli za finančné prostriedky svedkyne, v priebehu roku 2002-2008 podnikala a jej\npríjem bol cca 6.000.000 Sk za toto obdobie. So žalovaným mali v tom čase blízky vzťah, človek robí\nchyby, peniaze, ktoré zarobila a zmluvy boli napísané na žalovaného. Peniaze na nákup nehnuteľnosti\nmala reálne v držbe svedkyňa doma na W. J.., kde bývala sama s deťmi, predávajúcemu odovzdala v\nW. hotovosť, v tom čase to bolo možné, bol tam prítomný aj žalovaný. Svedkyňa uviedla, že peniaze,\nktoré zarobila, na účel realizácie stavby odovzdala žalovanému, bolo to asi 2.000.000 Sk, v tom\nčase obchodovala s nehnuteľnosťami, mala zodpovedajúci príjem. Žalovaný žiadny príjem nemal, na\nprelome storočí sa snažil podnikať, obdržal aj štátne príspevky, nakoľko neplnil povinnosti, boli na\nneho uvalené exekúcie. Žalovaný žil a staval z prostriedkov svedkyne, veľa vecí platila z ruky, napr.\nvýplatu plánov, profilov, išlo rádovo o 10-tisíce Sk. Denne chodila na stavbu variť, čo bolo náročné,\nkeďže podnikala a starala sa o svoje 4 deti. Vzťahy so žalovaným sa postupne zhoršovali, robil na\nstavbe kroky, s ktorými svedkyňa nesúhlasila, nechával tam prístup neprispôsobivým osobám, zmizol\nmateriál aj mechanizmy. Žalovaný si urobil zo stavby dlhodobého koníčka, napr. mu svedkyňa kúpila\nauto X., aby mohol komfortnejšie dochádzať na stavbu, toto auto však záhadne zmizlo. Ďalšie rozpory\nboli v tom, že žalovaný trval na tom, aby na stavbe robili deti svedkyne, tie však chodili do školy. V\nroku 2007 boli medzi spoluvlastníkmi silné rozpory, preto navrhla žalovanému s ohľadom na vtedajšie\nceny nehnuteľnosti predaj a rozdelenie výťažku, čo odmietol. Žalovanému v tom čase požičala ešte\n300.000 Sk, keď zastavila financovanie z jej strany, tieto prostriedky jej nevrátil ani po predaji bytu, aj keď\nstratila doklad, nepredpokladá, že by žalovaný pôžičku poprel. Keď svedkyňa tlačila do predaja domu,\nžalovaný ju vždy vysmial, nepustil ju tam s kupcami alebo vytváral nepríjemné situácie. V roku 2009\nsa jej vplyvom tohto stresu zhoršil zdravotný stav a deti navrhli, aby nehnuteľnosti previedla na nich,\naby sa so žalovaným vyporiadali. Svedkyňa nesúhlasila, aby žalovaný predal svoj 1 izbový byt, naopak\ntrvala na predaji domu a vysporiadaní, napriek tomu žalovaný svoj byt predal, čím nemal kde bývať.\nPreto mu svedkyňa umožnila, aby býval dočasne vo vedľajšom malom rodinnom dome, avšak následne\nbez súhlasu svedkyne začal bývať v spoločnom dome. Na kúpu nehnuteľností boli čiastočne použité\nprostriedky z predaja nehnuteľností na Š., čo bola jedna z transakcií, ktorú celú obstarala, žalovaný\no tomto pozemku nič nevie. Žalovaný mal v čase výstavby nehnuteľností príjem z podnikania, v akej\nvýške nevie, mal aj príjem zo štátnej podpory na rozvoj podnikania, avšak neplnil podmienky, mal aj\nexekúcie. K sume, ktorou sa podieľala na stavbe nehnuteľnosti uviedla, že išlo o tie 2.000.000 Sk. Potom\nbolo veľa výdavkov, ktoré platila tzv. z ruky a 300.000 Sk, čo mu požičala, odhadla, že išlo spolu o\nsumu asi 500.000 Sk. Na nákup nehnuteľnosti na Š. si svedkyňa zobrala pôžičku od súkromnej osoby,\npodnikateľa, nehnuteľnosť bola vedená na meno žalovaného, pôžičku splatila sama, žalovaný v tom\nčase mal problém vyžiť. K žiadosti o zápis rozostavanej stavby uviedla, že predpokladá, že ju podpísali\nvšetci spoluvlastníci. Čo sa týka pokusov žalovaného o zmier, obdržala jeden list, ktorý bol plný invektív.\nOd roku 2007 do 2010 bola svedkyňa prednostkou Katastrálneho úradu v Bratislave.\n27. V následnom podaní sa žalovaný vyjadril k výpovedi svedkyne U.. X.. Namietal skutočnosti uvádzané\nsvedkyňou ohľadom nadobudnutých finančných prostriedkov určených na stavbu domu. Uviedol, že\nsuma 1.080.000 Sk bola jeho približným vstupným podielom na spoločných finančných prostriedkoch\nurčených na stavbu a pani X. v roku 2000 prispela na stavbu zhruba takou istou čiastkou, po vzájomnej\ndohode bola celá táto suma u žalovaného v úschove v byte na F. XX a po vzájomnej dohode bola\nurčená na stavbu spoločného rodinného domu. Uviedol, že časť z peňazí použila svedkyňa na výstavbu\nrodinného domu na P. a takto postupne minula svoj vklad do spoločných financií. Stratila postupne\n\nzáujem o spoločnú stavbu. Poprel, že by chodila na stavbu variť, jedlo sa tam dalo len ohriať. Stavba\ndomu bola hlavnou pracovnou činnosťou žalovaného, keďže bolo treba stavať svojpomocne a nemohol\nsa venovať svojmu podnikaniu. Potvrdil, že pani X. mu poskytla ňou spomínanú pôžičku, túto však\nnežiadala vrátiť, z čoho žalovaný usúdil, že dáva prednosť vráteniu týchto peňažných prostriedkov\nformou spoluvlastníckeho podielu na stavbe, nakoľko za tieto peniaze zakúpený stavebný materiál bol\nzapracovaný do stavby. Uviedol, že k zápisu rozostavanej stavby do katastra došlo bez jeho súhlasu\na na žiadosti o zápis rozostavanej stavby do katastra zo dňa 18. decembra 2010 bol sfalšovaný jeho\npodpis. O zápise rozostavanej stavby sa dozvedel až v roku 2013. Spochybnil znalecký posudok G.. Y..\nG. M., použitý na zápis stavby, keďže podľa žalovaného obsahuje vecné chyby a nedostatky. Uviedol,\nže p. X. mu znalkyňu pri obhliadke nehnuteľnosti predstavila ako záujemkyňu o kúpu. Žalovaný bol\npoškodený na svojich majetkových právach, keďže do predmetu darovania sa dostali aj také stavebné\nčasti, ktoré neboli vtedy vybudované alebo boli vybudované len jeho činnosťou a financovaním. Jedná\nsa o viac neoprávnených položiek týkajúcich sa hlavne rozvodov, ktoré v tom čase neboli realizované a\ntiež zateplenia podkrovia sklenenou vatou. Namietal, že v zmysle Občianskeho zákonníka nikto nemôže\ndarovať to, čo nevlastní. Odmietol tvrdenia svedkyne, že by mu dávala nejaké financie „z ruky“, v roku\n2007 po dlhšej prestávke prišla párkrát na stavbu a priniesla občerstvenie - párky a pivo. Peniaze na\nstavbu mal žalovaný vo svojom byte na F. XX, lebo on platil za nákupy materiálu a v banke ich nemohol\nmať, lebo voči nemu bolo vedené exekučné konanie. Príjmy žalovaného z podnikania sa pohybovali pred\nrokom 2000 okolo 50.000 Sk, neskôr svoje úspory vo výške 700.000 Sk vložil do nákupu pozemku na\nŠ.. Žalovaný sa tiež podieľal na vytváraní projektovej dokumentácie, sám vybavoval potrebné povolenia\na spolu s U.. X. získali stavebné povolenie a rokovali aj so susedmi ohľadne projektu. Projekt je dielom\nG.. Y.. U. P., s ktorým žalovaný spolupracoval pri jeho tvorbe, následne pani X. tento projekt dala\nprepracovať. K tvrdeniu žalobcu, že nemá prístup k stavbe uviedol, že žalobca nemá záujem na stavbe\npracovať. Žalobca podľa žalovaného nemá kľúče z dôvodu, že mu v roku 2013 odcudzil kľúče od\nvchodovej brány a žalovaný musel vymeniť zámkovú vložku. Žalovaný musí chrániť svoj majetok uložený\nna stavbe. Pokiaľ, by mal záujem stavať, nemá k tomu žalovaný žiadne výhrady, dokonca žalobcu\nviackrát vyzýval, aby nechal odviesť stavebnú suť. K zápisu stavby do katastra ďalej uviedol, že podal\nna kataster nesúhlas so zápisom rozostavanej stavby, pričom jeho podanie bolo zamietnuté. K trhovej\ncene nehnuteľností uviedol, že novostavba je pred kolaudáciou, objem prác plus materiál má podľa\nžalovaného hodnotu cca 250.000 eur. Po kolaudácii trhová cena nehnuteľností sa podľa vyjadrenia\nmiestnej maklérky pohybuje od 1.100 eur do 1.300 eur úžitkovej plochy, teda po kolaudácii sa cena\nstavby pohybuje od 385.000 eur do 425.000 eur, z tejto trhovej hodnoty realizoval vlastnou prácou a\nfinanciami 85 % hodnoty (75 % finančnej a 95 % realizačnej). Žalobcovi tak podľa neho prislúcha na\nfinančné vyrovnanie trhovej hodnoty samotnej stavby odhadom cca 15 %, teda medzi 54.000 eur a\n63.750 eur, k čomu treba prirátať hodnotu pozemku, ktorého hodnotu odhaduje žalobca na sumu 80.000\neur, po jeho zhodnotení rekultivačnými prácami odhaduje svoj podiel na pozemku na 50.000 eur a podiel\nžalobcu na 30.000 eur. Konkrétne upresnenie musí podľa žalovaného vykonať znalec. Uvedené je v\nnápadnom nepomere s odhadom žalobcu, ktorý cenu nehnuteľností odhadol v žalobe na 200.000 eur.\n28. Súd prvej inštancie uviedol, že po zrušení prvého vo veci vydaného rozsudku odvolacím súdom a\nvrátení veci na ďalšie konanie, svedkyňa U.. W. X. opätovne vypovedala, že v roku 1992 po rozvode\nnadviazala vzťah so žalovaným. Nežili v spoločnej domácnosti, ale mali spolu vzťah. Pracovala vtedy\nako vedúca majetkovo-právneho oddelenia v W.-X. P.. V roku 1995 z práce odišla a začala podnikať\nako živnostníčka v oblasti poradenskej činnosti, realitnej a inžinierskej činnosti. Postupne ako sa vzťah\nso žalovaným vyvíjal, žalovaný navrhol, že by si mali postaviť dom, keďže sa svedkyňa pohybovala v\noblasti realít, našla predmetné pozemky a starý dom v W.. V podnikaní sa jej darilo, mala dobrú klientelu,\ndosť finančných prostriedkov na bežný život, výživu detí a zvyšok začala odkladať na dom. Intenzívne\nzačali šetriť od roku 2000. V období 2000 - 2008 zarobila viac ako 6 miliónov korún. Uviedla, že si\npriniesla množstvo dokladov a bločkov, ktorými disponuje, je toho aj 10 kg (svedkyňa mala so sebou\ntašku s dokladmi). V roku 2002 kúpili predmetné pozemky a dom od rodiny W.. Začala vybavovať všetko\nohľadom stavebného povolenia a projektu. Peniaze na stavbu dávala žalovanému, ktorý ich mal u seba\nna F. XX. Boli to peniaze vyslovene na stavbu domu. V roku 2004 získali stavebné povolenie, začali sa\nstavebné práce a postupne aj nezhody. Žalovaný mal predstavu, že dom budú stavať ručne, tehlu po\ntehle. Chcel, aby chodili pomáhať synovia svedkyne a tí tam aj chodili, i keď nie každý deň, ale občas\ntam boli pomáhať, a to aj popri štúdiu a práci a to všetci štyria vrátane žalobcu. Svedkyňa tam každý\ndeň chodievala variť robotníkom. Žalovaný tam cez zimu dovolil ubytovať akéhosi bezdomovca, ktorý\ntam rozkradol menšiu ručnú techniku. Potom to museli znovu zakúpiť. Takéto veci zakupovala svedkyňa\nvýlučne zo svojich prostriedkov, teda nie z prostriedkov, čo boli určené na stavbu domu. Asi v roku\n\n2006 vybavila búracie povolenie na pôvodný starý dom s. č. XXX. Nevie prečo si žalovaný doposiaľ\nuvádza takúto adresu, keďže ten dom už nie je, bol oficiálne zbúraný. Aj búracie povolenie, tak ako\nvšetko, vybavovala svedkyňa. Žalovaný podnikal podľa živnostenského registra od roku 1998 do roku\n2000. Jeho podnikanie spočívalo v oprave telefónnych záznamníkov a videorekordérov. Vie, že z toho\nzarobil 100.000 Sk, ktoré však dal dcére W.. Žalovaný zarábal tak, aby prežil. Potom však žil z peňazí\nsvedkyne, ktoré zarobila, alebo nech preukáže, z čoho žil. V roku 2007 ukončila podnikanie a zamestnala\nsa ako prednostka katastrálneho úradu v Bratislave a asi od roku 2010 do 2011 bola riaditeľka na\nbratislavskej správe. Mala aj po ukončení podnikania nejaké peniaze bokom a keď ju žalovaný požiadal,\nže potrebuje peniaze, tak mu ich dala. V roku 2007 mu po šoférovi (p. F.) poslala 150.000 Sk. Toto\nbrala ako vklad do domu a neskôr mu dala ešte 300.000 Sk, čo považovala za pôžičku. Ich vzťahy však\nešte nepovažovala za úplne pokazené, o čom svedčí aj skutočnosť, že v roku 2008 jej matka kúpila\nvedľa pozemok s tým, že tam chcela pri svedkyni bývať. Svedkyňa mala peniaze z dedičstva, keďže jej\nmatka sa sťahovala zo X. X. na P. a predala rodinný dom a vyplatila ju. Žalovaný podnikal asi 2-krát.\nVie, že dostal aj príspevok od úradu práce. S podnikaním však skončil, nesplnil stanovené podmienky,\nktoré boli v súvislosti s peniazmi poskytnutými na rozvoj podnikania, boli na neho vedené exekúcie,\nnikdy však nič nebolo vymožené, žalovaný sa vedel zatajovať, nepreberal poštu a aj jeho telefón bol\nna meno žalobkyne až do roku 2010. Činnosťou svedkyne žalovaný nadobudol pozemok a boli to jej\nzarobené peniaze, čo sa investovali. V roku 2009 sa svedkyni výrazne zhoršil zdravotný stav, zistili jej\ndiabetes. Rozhodla sa, že musí prestať s prácou, chcela sa tiež dohodnúť so žalovaným, zapísať stavbu\ndo katastra. Žalovaný najprv súhlasil, potom nie. Stavba sa zapísala tak, že sú oni dvaja stavebníci,\nveď to tak bolo. Vzťahy však neboli ešte úplné narušené, keďže v roku 2009 svedkyňu oslovil, aby mu\npripomienkovala zmluvu predaju bytu na F.. Dom v W. chcela so žalovaným predať, aby bol pokoj a\nvyplatili sa. Byt na F. nechcela, aby žalovaný predával. Kľúč k pozemku poslal žalovaný až teraz na\nvýzvu v marci, pričom od domu doposiaľ nemajú kľúč. V roku 2009, keď predal žalovaný byt a nemal\nkde bývať, tak mu svedkyňa umožnila, aby býval vo vedľajšom dome, ktorý patril jej matke, kde býval\naj s partnerkou. Potom sa presťahoval do neskolaudovanej stavby, pričom svedkyňa nevie, či tam teraz\nbýva. Kúpa nehnuteľností bola financovaná z predaja pozemku za 690.000 Sk a na Š. za 750.000 Sk,\nišlo o dva pozemky a ten jeden pozemok bol písaný na svedkyňu a druhý pozemok bol na žalovaného,\nbol to však pozemok od svedkyne. Peniaze na ich kúpu jej požičal známy, papierovo to bolo tak, že p. U.,\nktorého žalovaný ani nepozná, požičal žalovanému, ale požičiaval to svedkyni. Svedkyňa mala požičané\naj od p. U.. Po kúpe domu a pozemkov v W. ešte svedkyni zostali nejaké peňažné prostriedky. Následne\npracovala na katastri s príjmom okolo 35.000 Sk, mala bežné náklady a jej deti už pracovali. Dom v Č.\nH. nekúpila ani nepostavila, zdedila ho po matke. Do rodinného domu v W. investovala 2.000.000 Sk,\nktoré mal žalovaný pod vaňou na F. XX, chodila tam variť, nakupovala. Platila napr. geometrický plán,\nsprávne poplatky a potom chodili rôzne požiadavky od žalovaného napr. zaplatiť okapy, zaplatila z ruky\n19.000 Sk, fólia strešná, tatranský profil 17.000 Sk, farby na drevo 6.000 Sk. Peniaze boli u žalovaného\na ak by bol čestný a férový, tak by to uviedol. Žalovaný nevedel zarobiť ani na slanú vodu. Potom mu\ndala spomínaných 150.000 Sk a 300.000 Sk mu požičala na strechu. Platila tiež za vodu a kanalizáciu.\nNa firmu sa kúpilo auto X. G., ktoré však zmizlo. Odmietla, že by jej žalovaný požičal akékoľvek peniaze\nna dom v Č. H., to bol dom jej prarodičov a mamy, ktorá si za svoje peniaze dom rekonštruovala, išlo\npôvodne o starú drevenicu, žalovaný s tým nič nemal a nemal ani z čoho požičať. K svojim príjmom, z\nčoho sa financovala stavba v W. uviedla viaceré ňou realizované obchody, a to byt na F. J.. Č.. X, ktorý sa\npredal za 500.000 Sk, v roku 2004 na F. X predané právo vstavby za 1.500.000 Sk, v roku 2005 sklad na\nN. XX v hodnote 60.000 Sk, byty F. 1.600.000 Sk a druhý byt 850.000 Sk. Tieto nehnuteľnosti kúpila ako\nholopriestor, následne zrekonštruovala a so ziskom predala. Ona teda mala stavbu z čoho financovať.\n29. Žalovaný sa k výpovedi svedkyne písomne vyjadril, že ju nevnímal ako partnerku, ich vzťah označil\nspočiatku za kamarátsky, pomáhal je s remeselnými prácami na bytoch, s ktorými obchodovala, neskôr\nsi zo žalovaného robila „bieleho koňa“ a písala ne neho rôzne nehnuteľnosti a podpisovala zmluvy.\nNásledne si začala prisvojovať výsledky práce žalovaného na rozostavanom dome v W., po krachu\nvzťahu s pani X. si žalovaný našiel v roku 2005 partnerku pani O., ktorá mu pomáhala aj na stavbe a\npožičala mu aj peniaze - 380.000 Sk, ktoré jej vrátil po predaji bytu na F. XX. Pani X. nemohla mať úmysel\nstavať rodinný dom v W. za účelom bývania, keďže odčerpala svoju polovicu peňazí a k tomu ešte sumu\n450.000 Sk z peňazí žalovaného. Žalovaný jej sám dával peniaze na výplatu robotníkov na dome v\nM.. Poprel, že by žalovaný žil z peňazí svedkyne, mal vtedy lukratívne podnikanie s videorekordérmi,\noficiálne síce svoje príjmy preukázať nemôže a do banky peniaze nemohol dávať, lebo ho prenasledoval\nexekútor. Išlo však o mesačné zárobky vyše 36.000 Sk, stíhal platiť aj úroky p. U.. K pomoci synov p.\nX. na stavbe uviedol, že v roku 2003 tam bol syn U. asi 18-20 krát, syn Y. tam bol raz v roku 2003,\n\nkeď pílili stromy a v roku 2005 asi 10 krát, kedy pomáhal pri zhotovení deky pre 1 NP, syn P. - žalobca\nlen raz. Na porovnanie synovec žalovaného bol pomáhať asi 50-60 krát. P. X. sa podieľala na stavbe\nlen cez občasnú brigádu svojich synov, ktorú žalovaný vníma ako vratku občianskej výpomoci, ktorú on\nposkytol p. X. pri prácach na jej bytoch. Poprel, že by na stavbu chodila variť, poukázal na úmysel p.\nX. o odpredaj nehnuteľností a dosiahnutie zisku, žalovaný chcel stavať, aby tam býval, p. X. na stavbe\nnepracovala, neobjednávala práce ani ich neplatila. Jediný prípad pomoci z jej strany bol dňa 09. augusta\n2005, kedy sa žalovaný nemohol dostaviť včas na stavbu, aby vyplatil tehly, volal vtedy p. X., ktorá prišla\na všetko vybavila. V roku 2007 žalovanému p. X. vrátila sumu 450.000 Sk, ktorú jej požičal na dom v M.,\ntieto peniaze vrátila, a to najprv cez svojho šoféra a potom formou osobnej pôžičky, na ktorú podpísal\nžalovaný dlžobný úpis. Skutočnosť, že by matka pani X. chcela bývať pri p. X. Q. W., a preto tam kúpila\nnehnuteľnosť, označil za klamstvo. Uviedol, že ako adresu si stále uvádza, adresu pôvodného domu,\nktorý síce už na LV nefiguruje, ale jeho obvodové múry ešte stoja, čiastočne tento dom rozobral, aby\nčasť muriva použil na stavbu priečok. Žalovaný všetky svoje prostriedky vynaložil na stavbu, nemá kde\nbývať a na neskolaudovanej stavbe nemôže ani podnikať.\n30. G.. T. O. v liste označenom ako „svedecká výpoveď“ doloženom žalovaným súdu prvej inštancie\nuviedla, že sa so žalovaným začali častejšie stretávať v jeho byte na F. v roku 2005, v tom čase chodil\nžalovaný pravidelne na stavbu, vie, že dom mal stavať spoločne so svojou bývalou spolužiačkou alebo\nkamarátkou p. X.. Vie, že medzi nimi vznikli spory a hádky a ona sa rozhodla ísť vlastnou cestou a\npostavila si dom na P.. So žalovaným mali spoločné peniaze, časť si z nich vzala, svoj podiel investovala\nzo stavby domu na P. a dal jej aj zo svojich úspor. Vie, že žalovanému chýbali peniaze na stavbu,\nviackrát žalovanému požičala väčší obnos, ktorý jej po predaji bytu na F. vrátil. Presnú sumu si nepamätá.\nSo žalovaným plánovali spoločnú budúcnosť, žalovaný jej hovoril, že s p. X. sa vyporiadajú ako dávni\npriatelia. Mali normálne vzťahy až do roku 2010, kedy bez vedomia žalovaného dala zapísať stavbu do\nkatastra, aj keď sa na nej nepodieľala. Žalovanému sa p. O. starala o domácnosť, žalovaný nemal čas\nna nič okrem stavby a cez víkendy sa venoval opravám rôznych prístrojov - videí, kamier. Asi v roku 2008\npredal byt a kúpil auto-dodávku a vie, že mu vtedy p. X. umožnila bývať v jej starom dome, na ktorom sa\np. O. pokúšala so žalovaným opraviť aspoň strechu. Uvádzala, že mu pri viacerých prácach na stavbe\npomáhala a nakupovali spolu aj materiál. Žalovaný väčšinou pracoval sám, mal aj brigádnikov. S pani\nX. sa stretla len raz, na stavbe ju nevidela a ani jej synov tam nevidela, len raz bola pri incidente, keď\ntam jeden z nich preliezal plot a potom sa so žalovaným dohadovali. Žalovaný písal p. X. listy, aby sa\nnejako dohodli, ona neodpovedala. Pani O. sa vrátila naspäť do A..\n31. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „OZ“), § 137 ods. 1, 2 OZ, § 142 ods. 1, 2 OZ, § 139 ods. 1 písm. c) Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 205 CSP, § 46 ods. 4 zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) účinného v\nčase zápisu rozostavanej stavby, ktorá je predmetom sporu, § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona, § 4 ods.\n1 Katastrálneho zákona, § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona a § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona.\n32. S poukazom na závery odvolacieho súdu o existencii naliehavého právneho záujmu na žalovaným\npožadovanom určení, sa súd prvej inštancie v prvom rade vysporiadal s otázkou, či stavba - rozostavaný\nrodinný dom, ktorá je spolu s ďalšími nehnuteľnosťami predmetom vyporiadania, je vo výlučnom\nvlastníctve žalovaného. Existenciu podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam,\nt. j. k pozemkom, nemal za spornú.\n33. Súd prvej inštancie teda žalobu o určenie vlastníckeho práva meritórne prejedal a na podklade\nvykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže nemal za\npreukázané, že je výlučným vlastníkom rozostavaného rodinného domu a naopak sa podľa súdu prvej\ninštancie potvrdila správnosť zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, teda, že nehnuteľnosť\n- rozostavaný rodinný dom je aj spolu s ďalšími nehnuteľnosťami - pozemkami, ktoré sú predmetom\nvyporiadania, v podielom spoluvlastníctve strán sporu. Opäť pripomenul, že údaje o nehnuteľnostiach\na ich vlastníkoch sú záväzné a hodnoverné, kým sa nepreukáže opak (§ 70 v spojitosti s § 7 písm. c/\nzákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností).\n34. Právne argumentoval, že podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť a) zmluvou,\nb)\ndedením, c) rozhodnutím štátneho orgánu, d) na základe iných skutočností stanovených zákonom alebo\nna základe zákona, e) nadobúdaním spoluvlastníckeho práva k novej veci, najmä k stavbe. Pokiaľ\n\nide o nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k novej veci, najmä k stavbe, vychádzal z R 16/1983, že\npre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou\nčinnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych\nvzťahov, ktorá nemusí byť písomná a nie je ani nevyhnutné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli na\nveľkosti spoluvlastníckych podielov. Dohoda musí byť uzavretá v dobe, ktorá časovo predchádza vzniku\nstavby ako veci, lebo vtedy už stavba musí mať vlastnícky alebo spoluvlastnícky režim. Uviedol, že\nčeská judikatúra pripustila, že podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť aj tam, kde stavbu prevádza\nviac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností nie je\nzrejmé, že malo ísť o stavbu len niektorej z týchto osôb; stavebníkmi sú potom všetky tieto osoby,\nktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi (NS ČR sp. zn.\n22 Cdo 1174/2001).\nKonštatoval, že vlastníctvo novovyhotovenej stavby nadobúda originálnym spôsobom ten, kto stavbu\nuskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v\nstavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe\npostavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení\nspoluvlastníckych vzťahov (R 16/1983). Táto dohoda musí byť uzavretá pred dokončením stavby;\nnemusí byť písomná a nie je potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych\npodielov. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2014, sp. zn.\n3\nMCdo 4/2013).\n35. Existenciu podielového spoluvlastníctva k rozostavanému rodinnému domu mal súd prvej inštancie\nza preukázanú predovšetkým zo samotného výsluchu žalovaného a jeho vyjadrení, produkovaných\nna začiatku sporu, keď existenciu podielového spoluvlastníctva nespochybňoval a z ním uvádzaných\nskutočností jednoznačne vyvodil, že k vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetnej stavbe\nnepochybne došlo. Rovnako z výpovede svedkyne U.. X. vyvodil skutočnosti, ktoré svedčia o\nexistencii podielového spoluvlastníctva. Za nedôveryhodné, účelové a nepreukázané súd prvej inštancie\npovažoval žalovaným neskôr uvádzané skutočnosti vo vzťahu k tomu, že celú stavbu financoval výlučne\nsám a k žiadnej dohode o podielovom spoluvlastníctve medzi ním a U.. X. nedošlo. Konštatoval,\nže žalovaný túto zásadnú zmenu v jeho skutkových tvrdeniach nijako rozumne nevysvetlil. Tento\nsvoj zásadný obrat v ním uvádzaných tvrdenia vo vzťahu k financovaniu stavby vysvetľoval tým,\nže išlo o omyl, nebol právne zastúpený a peňažné prostriedky označoval za spoločné údajne len z\nakejsi zotrvačnosti. Toto vysvetlenie však súd prvej inštancie nepovažoval za presvedčivé z viacerých\ndôvodov. Dal do pozornosti, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09. júna 2015 aj v žalovaným\nvypracovanom súpise stavebných prác zo dňa 22. marca 2016 výslovne uznával podiel p. X. - právnej\npredchodkyne žalobcu na stavebných prácach v období od 28. apríla 2004 do 14. júna 2009, a to,\nže boli financované zo spoločných prostriedkov, popieral len jej účasť na financovaní stavebných prác\npo 15. júna 2009. Žalovaný tieto dve etapy stavebných prác dôsledne rozlišoval, a preto aj pôvodne\nnavrhoval oceniť stavebné práce realizované v každej etape osobitne (neskôr na uvedenom dokazovaní\nnetrval). Aj pri výsluchu na pojednávaní dňa\n16. marca 2016 žalovaný ako strana\nsporu vypovedal, že po dohode s p. X. stavbu financovali zo spoločne zarobených prostriedkov a\nže išlo asi o 2.000.000 Sk, ktoré mal on v držbe a až od roku 2009, po prerušení stavebných prác\nfinancoval stavbu sám. Aj v podaní doručenom súdu dňa 01. apríla 2016 žalovaný nepopieral podiel\nžalobcu resp. jeho právnej predchodkyne na stavbe, nie len na pozemkoch, keď odhadoval, že žalobcovi\nprislúcha na finančné vyrovnanie trhovej hodnoty samotnej stavby cca 15 % teda medzi 54.000 eur\na 63.750 eur. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za dostatočne zrejmé, že žalovaný existenciu\npodielového spoluvlastníctva spočiatku nenamietal ani vo vzťahu k samotnej stavbe, pričom aj z obsahu\njeho vyjadrení mal za zrejmé, že striktne rozlišoval obdobia, kedy bola stavba stavaná zo spoločných\nprostriedkov a kedy už ju mal financovať sám. Následné tvrdenie žalovaného o tom, že celú stavbu\nod počiatku financoval výlučne sám, sa podľa súdu prvej inštancie dostalo do zjavného rozporu s jeho\nopakovanými predchádzajúcimi vyjadreniami, a preto ich mal súd prvej inštancie za nepresvedčivé,\nvyznievajúce nepravdivo a neakceptoval vysvetlenie, že o spoločných prostriedkoch hovoril žalovaný len\nomylom a zo zotrvačnosti. Žalovaný následne v zásade zmenil argumentáciu tak, že p. X. jej prináležiacu\nčasť zo spoločných finančných prostriedkov použila na dom na P., k čomu jej žalovaný požičal ešte\naj sumu 450.000 Sk. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že toto tvrdenie však nijako relevantne žalovaný\nnepreukázal. Žalovaný doložil do spisu ním vypracovanú bilanciu príjmov a výdavkov, túto mal súd\nprvej inštancie však vo viacerých položkách za nepreskúmateľnú, keď v nej žalovaný uvádza napr.\nzisk z podnikania 300.000 Sk, ktorý nijako nezdokladoval, pôžičku s uvedením „bez dokladu“ či ako\npríjem uvádza zámenu peňazí. Uvedená bilancia zostavená žalovaným je podľa súdu prvej inštancie bez\nväčšej výpovednej hodnoty, nič nepreukazujúca, pričom nie je spôsobilá preukázať skutočnosť tvrdenú\n\nžalovaným, že stavbu financoval výlučne sám a dostáva sa do zjavného rozporu s pôvodne opakovane\nuvádzanými tvrdeniami žalovaného o spoločnom financovaní stavby, a preto ju súd prvej inštancie\nvyhodnotil ako účelovo vykonštruovanú a prispôsobenú. Zo žalovaným doložených dokladov vyvodil,\nže si viedol presnú evidenciu priebehu stavby, viedol stavebný denník, doložil množstvo dokladov o\núhradách za stavebné práce. Z týchto listinných dôkazov - bločkov na nákup stavebného materiálu\na stavebných prác predložených žalovaným doložených spolu so žalobou v spojenej veci sp. zn.\n4C/25/2018, či predložených v podaní zo dňa 21. februára 2022 však nevyvodil, že boli uhradené práve\nžalovaným a/alebo len z finančných prostriedkov žalovaného. Na uvedom podľa súdu prvej inštancie\nnič nemení skutočnosť, že žalovaný preukázal príjem z predaja pozemku - Š., či z predaja svojho bytu\nna F. J. Q. W.. Vyhodnotil, že bločky a účtovné doklady predložené žalovaným nijako nepreukazujú\nvlastníctvo finančných prostriedkov, ktoré boli na úhradu tovarov a služieb súvisiacich so stavbou domu\npoužité. Mal za to, že tieto doklady spolu so stavebným denníkom nepreukazujú výlučné vlastníctvo\nžalovaného k stavbe, ale preukazujú výlučne skutočnosť, že stavba bola vyhotovovaná svojpomocne\na organizačne ju zastrešoval žalovaný, čo však nebolo zo strany žalobcu namietané a vyvodil to aj zo\nzáverov vykonaného dokazovania výsluchmi strán a svedkyne X.. Rovnako nemal v konaní za sporné, že\nžalovaný sám odpracoval na stavbe množstvo hodín, ako uvádzal. Tieto doklady a záznamy žalovaného\nvšak nemal za spôsobilé preukázať výlučné financovanie stavby žalovaným.\n36. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že medzi stavebníkmi neprišlo k\ndohode o spoluvlastníctve k stavbe (rozostavanému rodinnému domu), nakoľko toto tvrdenie je podľa\nneho v rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj predchádzajúcimi vyššie uvedenými vyjadreniami\nsamotného žalovaného. Z vyjadrenia oboch sporových strán a výpovede svedkyne X. vyvodil, že\nsa spoluvlastníci dohodli, že stavbu domu budú realizovať spoločne, rovnako vyvodil z výpovede\nsamotného žalovaného, že na obstaranie nehnuteľností, ako aj stavbu boli použité spoločné finančné\nprostriedky. Vychádzal z vyjadrenia samotného žalovaného, že kúpa nehnuteľností a stavba bola\nrealizovaná z finančných prostriedkov zo spoločného obchodu (predaj nehnuteľnosti na Š.), keď až\nv priebehu konania začal žalovaný svoje vyjadrenia podľa súdu prvej inštancie účelovo meniť a\ntvrdiť, že použité prostriedky boli v jeho výlučnom vlastníctve, keďže p. X. použila výťažok z predaja\nnehnuteľnosti na Š. na stavbu domu na P.. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané,\nže rozostavaná stavba rodinného domu bola financovaná zo spoločných prostriedkov a úmyslom\nspoluvlastníkov bolo od počiatku založenie podielového spoluvlastníctva aj k stavbe domu, o čom podľa\nsúdu prvej inštancie svedčí nepriamo aj fakt, že i ostatné nehnuteľnosti - pozemky, žalovaný a p. X.\nnadobúdali do podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný a\nprávna predchodkyňa žalobcu p. X. nadobudli nie len pozemky, ale aj stavbu - rozostavaný rodinný dom\ndo ich podielového spoluvlastníctva, hoci nešlo o dohodu uzavretú v písomnej forme. Záver o existencii\ntakejto dohody podporil viacerými skutočnosťami, ktoré potvrdil vo svojej výpovedi a vyjadreniach priamo\nžalovaný, a to že p. X. sa spolu s ním podieľala na projektovej dokumentácii k domu, synovia p. X.\nchodili na stavbu pomáhať (i keď ich pomoc bagatelizoval), potvrdil, že na stavbu pani X. priniesla\nniekoľkokrát občerstvenie (popieral len, že by priamo tam varila), uviedol situáciu, keď mu poskytla\npomoc v auguste 2005, keď nemohol ísť vyplatiť tehly na stavbu, čo po jeho telefonáte p. X. vybavila,\nsám uviedol, že materiál zo starého domu, ktorý kúpili spoločne do podielového spoluvlastníctva a ktorý\nrozobral, použil a zabudoval do stavby nového domu. Vyhodnotil, že všetky tieto skutočnosti svedčia\no založení podielového spoluvlastníctva, ktorého existenciu žalovaný teraz popiera. Prijatie záveru, že\nvýlučne žalovaný bol stavebníkom, ktorý uskutočňoval stavbu v úmysle mať ju pre seba, a preto sa stal\njej výlučným vlastníkom, ako tvrdí žalovaný, vzhľadom na uvedené, nemá podľa súdu prvej inštancie\nopodstatnenie. Za nerozhodnú v tomto smere mal i skutočnosť, ak aj p. X., prestala následne stavbu\nfinancovať a chcela stavbu predať kvôli pretrvávajúcim nezhodám so žalovaným. Pre posúdenie vzniku\npodielového spoluvlastníctva mal za nerozhodné, ak by úmysel bývať v stavbe mal po vzniknutých\nnezhodách už len žalovaný. Ak by sa aj p. X. podieľala na stavbe s úmyslom túto neskôr predať a\nspeňažiť ju, zaujal názor, že to nemá na vznik podielového spoluvlastníctva vplyv, keďže vznikom stavby\nako veci v právnom zmysle nadobúda k nej vlastnícke právo zásadne stavebník, t. j. ten, kto stavbu\nuskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil, že tak\nžalovaný ako aj p. X. boli stavebníkmi, a to nie len podľa stavebného povolenia, a obaja uskutočňovali\nstavbu s prejaveným úmyslom mať ju pre seba ako spoluvlastníci, čo zistil z výsluchu žalovaného a z\nvýsluchu svedkyne X..\n37. Z ustálenej judikatúry podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že pre posúdenie okamihu vzniku\nstavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od\n\nktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo a individuálne\nurčenej veci. K tomu pri nadzemných stavbách dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne\na nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od\ntohto okamihu, v ktorom už vzniklo aj vlastnícke právo k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť\nvlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady na ne mnohonásobne\nprevýšia už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby, inej stavebnej zmeny alebo\ndokončovacích prác tak prirastie ku stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila\nstavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Je pritom nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné\nrozhodnutie, lebo vznik stavby nie je totožný s jej stavebným dokončením (rozsudok NS ČR zo dňa 5.\nfebruára 2002, sp. zn. 22 Cdo 2534/2000 a rozsudok NS ČR zo dňa 20. júna 2005, sp. zn. 22 Cdo\n1135/2005). Stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, kedy je už jednoznačným a\nnezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Iba do\ndoby, časovo i kvalitatívne tomuto okamihu predchádzajúcej, možno hovoriť o originálnom spôsobe\nnadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo\na individuálne určená, potom dokončovacie práce sa na už vytvorených vlastníckych vzťahoch nijako\nnepremietnu. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, náleží vlastníkovi\npôvodnej, teda už vzniknutej veci. Opačný názor by opomínal zákonné ustanovenia o zmluvnom prevode\nnehnuteľností. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby jej dostavbou možno voči inému vlastníkovi\nobvykle uplatňovať nárok na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia. (PR 7/1995 - rozsudok\nVrchného súdu v Prahe z\n31. mája 1995, sp. zn. 3 Cz 57/1992/.\n38. Súd prvej inštancie uzavrel, že stavba - rozostavaný rodinný dom, ktorej vlastníctvo je predmetom\nsporu, ako vec v právnom zmysle vznikla už v období do roku 2007. Túto skutočnosť nemal v konaní\nza spornú a vyvodil mimo iné z vyjadrení samotného žalovaného, z ním vykonaného súpisu stavebných\nprác, doloženej fotodokumentácie stavby, žalovaným vedeného stavebného denníka, v zmysle ktorých\nuž v roku 2007 bola zhotovená tzv. hrubá stavba so strechou, vrátane výplní stavebných otvorov osadené okná a dvere, pričom aj zo znaleckých posudkov súdom prvej inštancie ustanovených znalcov\nvyvodil, že prvky dlhodobej životnosti boli vybudované v r. 2004 až 2007. Dospel k záveru, že v roku\n2007 stavba ako vec v právnom zmysle existovala, keď bola vyhotovená ešte v pokročilejšom štádiu\nnež je požiadavka, aby bolo zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.\n39. Vzhľadom na už uvedené závery mal súd prvej inštancie za preukázané a vychádzal z toho, že\nstavba minimálne do štádia, keď sa stala vecou v právnom zmysle, bola financovaná a podieľali sa na nej\nspoločne žalovaný a p. X.. V roku 2007 boli podľa tvrdení žalovaného stavebné práce pozastavené pre\nnedostatok finančných prostriedkov, pričom aj svedkyňa X. vo svoje výpovedi potvrdila, že v tom čase už\nďalej odmietla stavbu financovať. Následne po predaji bytu žalovaného, tento v stavebnej činnosti podľa\nsvojich vyjadrení a záznamov v stavebnom denníku od 23. októbra 2009 pokračoval, keďže nadobudol\nfinančné prostriedky z preukázaného predaja bytu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že v\nzmysle citovanej judikatúry tieto stavebné práce vykonávané žalovaným však nemali už žiadny vplyv na\nvlastnícky režim stavby. Rovnako uzavrel, že práce vykonané žalovaným na pozemku - jeho rekultivácia\na zhodnotenie, nijako neovplyvňujú výšku spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, ktoré sú predmetom\nsporu.\n40. Čo sa týka veľkosti spoluvlastníckych podielov súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zákon\nvychádza z predpokladu, že výška spoluvlastníckeho podielu je predovšetkým daná zákonom alebo\ndohodou. Ak nie je výška spoluvlastníckeho podielu stanovená dohodou ani právnym predpisom,\nnastupuje zákonná domnienka o rovnakej výške podielov všetkých spoluvlastníkov. Keďže v konaní\nnemal za preukázané, že by podiely spoluvlastníkov k stavbe boli dohodnuté inak, právne posúdil, že\nsú rovnaké (§137 ods. 2 OZ). Zároveň mal za to, že veľkosť podielov pri podielovom spoluvlastníctve sa\nmôže zmeniť len niektorým zo spôsobov, ktorým spoluvlastníctvo vzniká alebo zaniká. Takým spôsobom\nnie sú investície, ktoré nemôžu ovplyvniť výšku spoluvlastníckych podielov, pokiaľ sa nimi nemení\nspoločná vec natoľko, že by vznikla vec nová (menila by sa jej podstata alebo hospodárska funkcia).\n41. Vychádzal zo zistenia, že v roku 2010 boli na základe žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo\ndňa 18. decembra 2010 ako podieloví spoluvlastníci rozostavanej stavby zapísané osoby uvedené\nako stavebníci v právoplatnom stavebnom povolení, teda p. X. a žalovaný. Podľa vyjadrenia katastra\nuvedená žiadosť mala všetky zákonné náležitosti k zápisu rozostavanej stavby. Žalovaný spochybňoval\npravosť svojho podpisu na podanej žiadosti a uvádzal, že k zápisu do katastra došlo bez jeho vedomia.\n\nZa podstatnú v tejto súvislosti mal však súd prvej inštancie skutočnosť, že samotný zápis rozostavanej\nstavby do katastra nehnuteľnosti záznamom má len evidenčný charakter a nemá vplyv na vznik, zmenu\nani na zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 2 Katastrálneho zákona). Na základe vykonaného\ndokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že stavbu - rozostavaný rodinný dom nadobudol\nžalovaný a p. X. do podielového spoluvlastníctva, žalovaným tvrdené výlučné vlastníctvo k predmetnej\nstavbe nemal za preukázané. Uzavrel, že vykonaný záznam v katastri nehnuteľností odrážal stav\nvlastníctva tak, ako bol súdom prvej inštancie ustálený v tomto konaní. Preto argumentáciu žalovaného,\nže so záznamom nesúhlasil, nemal pre posúdenie veci za podstatnú.\n42. Keďže v konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že stavebníčka p. X. nadobudla rozostavaný\ndom do podielového spoluvlastníctva spolu so žalovaným, právne posúdil, že mohla so svojím\nspoluvlastníckym podielom ako spôsobilým predmetom právnych vzťahov nakladať, a teda ho aj\ndarovať. Vzhľadom na závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Cdo/3376/2008 zo dňa\n21. júla 2010 konštatoval, že by išlo o spôsobilý predmet právnych vzťahov, s ktorým by mohla nakladať,\ndokonca aj v prípade, ak by táto stavba evidovaná v katastri nebola.\n43. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že stavba - rozostavaný rodinný\ndom a aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, sú v podielovom spoluvlastníctve strán\nsporu, keďže hodnovernosť údajov o vlastníctve dotknutých nehnuteľností v katastri nehnuteľností\nnebola vyvrátená. Vzhľadom na konštatovaný záver súd prvej inštancie pristúpil k vyporiadaniu\npodielového spoluvlastníctva. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho spôsobom uvedeným\nvo výroku preskúmavaného rozsudku. Konštatoval, že žalobný návrh na zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva je žalobou podľa § 137 písm. b/ CSP, na základe ktorého je súd\npovinný právny vzťah medzi stranami sporu usporiadať. Uviedol, že dôvodom zrušenia a vyporiadania\nspoluvlastníctva rozhodnutím súdu sú obvykle dlhodobé alebo závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi,\nobjektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva, financovať údržbu alebo investície, ale aj\nnezáujem zotrvať v spoluvlastníctve. Každý spoluvlastník má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd\ns návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré vyplýva zo zásady, že\nnikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Len výnimočne (§ 142\nods. 2 OZ) súd právny vzťah nezmení, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ ide\no spôsob vyporiadania podielového vlastníctva súd nie je viazaný žalobným návrhom, pričom jeho\nzmena nepodlieha súhlasu súdu. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby pre vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým\nspôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich\nspoluvlastníckych podielov v prípade, ak je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhým zo\nspôsobov je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov\na posledným spôsobom je nariadenie predaja nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov\npodľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.\n44. Vychádzal z ustálenej súdnej praxe, že ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných\nstavebných úprav, jednalo by sa z tohto hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (R 61/1968, NS ČR sp.\nzn 22 Cdo 960/2006). Ak by žiaden zo spoluvlastníkov nebol ochotný vynaložiť nič na vykonanie\nnevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná z tohto hľadiska za nedeliteľnú (R\n45/1991). Podmienkou rozdelenia stavieb (budov) je, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých\nexistencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Súd prvej inštancie konštatoval, že\nreálne rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky aj funkčne deliteľný,\nčo je dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. Najmä pozemky priliehajúce k obytným domom\nvytvárajú spravidla s domom jeden funkčný celok a slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť\nobytného domu, v ktorom vlastník záhrady býva, zlepšuje využitie záhrady. Skutočnosť, že rozdelenie\nveci nebolo dobre možné a nebolo by v súlade s účelným využitím veci, nemal v konaní za spornú.\nSúd prvej inštancie preto pristúpil k spôsobu vyporiadania prikázaním nehnuteľností do výlučného\nvlastníctva jedného spoluvlastníkov, v tomto prípade žalobcu. Vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. 1 Cdo 33/2010: „V konaní o návrhu na zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za\nprimeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods.\n1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie\npodielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom), ani spoločne iba tieto zákonom výslovne\n\noznačené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba\nhľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona.“ (R 37/2012).\n45. Vyjadril názor, že hľadisko kredibility (solventnosti) sa stáva samostatnou podmienkou pre prikázanie\nveci niektorému zo spoluvlastníkov a okolnosťou, ku ktorej je nutné vždy prihliadať pri posúdení\ntoho, komu má byť vec prikázaná. Na druhej strane prvok solventnosti zdôrazňuje hľadisko, že u\nspoluvlastníka, ktorého podiel bol prikázaný, ide o nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať\ni ústavné podmienky čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a\nslobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť primeranú náhradu. (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 29. septembra 2021, sp. zn. 8Cdo/290/2019) Vo vzťahu k solventnosti spoluvlastníka ako\nk jednej z podmienok na prikázanie veci do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov súd prvej inštancie\npoukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku NS ČR zo dňa 15. júna 2026 sp. zn. 22 Cdo 1942/2016,\npodľa ktorého je potrebné solventnosť vždy skúmať, keď len takýto postup zabezpečí, že sa každému\nzo spoluvlastníkov dostane majetkovej hodnoty zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu a\nnaopak zamedzí sa tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by pri nesolventnosti\nspoluvlastníka, ktorý sa stal výlučným vlastníkom, musel náhradu vymáhať exekučne, a to ešte nie\nvždy úspešne. Uviedol, že solventnosť spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná do výlučného\nvlastníctva, má byť v zásade preukázaná už k okamžiku vydania súdneho rozhodnutia. Účastník teda\nmusí so zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami disponovať alebo musí relevantne preukázať, že je\nschopný si finančné prostriedky zaobstarať (napr. záväzným prísľubom pôžičky či poskytnutím úveru).\nVýnimočne je možné spoluvlastníkovi prikázať spoločnú vec, hoci finančnými prostriedkami v dobe\nrozhodnutia nedisponuje, za predpokladu, že z dokazovania vyplynie jednoznačný záver, že daný\nspoluvlastník potrebné finančné prostriedky v primeranej dobe získa.\n46. Súd prvej inštancie sa spravoval zásadou, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom\nspoluvlastníctve a po posúdení komplexne celého súboru relevantných okolností prejednávanej veci\ndospel k záveru, že je namieste prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu, ktorý má nielen\nzáujem nehnuteľnosti užívať, ale je aj dostatočne solventný a dokáže odstupujúceho spoluvlastníka\nbezodkladne vyplatiť. V prípade žalobcu mal súd prvej inštancie za preukázané doloženým potvrdením\nbanky, že je pripravený (na rozdiel od žalovaného) poskytnúť odstupujúcemu spoluvlastníkovi primeranú\na včasnú náhradu.\n47. Konštatoval, že žalovanému síce svedčili skutočnosti, že na predmetnej stavbe vykonal počas\nniekoľkých rokov množstvo fyzickej práce, keďže stavba bola realizovaná svojpomocne a vykonal do\nstavby investície a z tohto dôvodu mohol žalovaný nadobudnúť k miestu a predmetnej stavbe aj istý\nvzťah, pričom je dôchodca a predal svoj byt na F. J., čo nemal za sporné, a teda aktuálne nevlastní\ninú nehnuteľnosť, kde by mohol uspokojovať svoju potrebu bývania a v prípade, ak by žiadal prikázať\nnehnuteľnosti do jeho vlastníctva a zároveň by preukázal, že dokáže poskytnúť žalobcovi primeranú\nnáhradu za spoluvlastnícky podiel, súd prvej inštancie by sa priklonil k tomu, aby nehnuteľnosti\nboli prikázané žalovanému. Za rozhodujúce však mal, že žalovaný svoju solventnosť vo vzťahu k\npripravenosti vyplatiť žalobcu nijako nepreukázal, a to ani vo vzťahu k pozemkom, kde existenciu\npodielového spoluvlastníctva nenamietal, pričom o jeho nesolventnosti svedčí skutočnosť, že mu bol\npočas konania dňa 21. augusta 2018 priznaný Centrom právnej pomoci nárok na poskytnutie právnej\npomoci. Na pojednávaní dňa 21. januára 2022 žalovaný uviedol, že finančné prostriedky v súčasnosti\nna vyplatenie žalobcu nemá a vyplatenie by riešil tak, že bude čerpať úver alebo zoženie investora\nalebo si požičia od rodiny. Schopnosť zaobstarať finančné prostriedky však žalovaný nijako v konaní\nnepreukázal.\n48. Vychádzal z toho, že žalobca ako dôvod, pre ktorý má záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do\nvlastníctva uviedol, že má záujem nehnuteľnosti so svojou rodinou užívať a v dome bývať, nakoľko žije s\npartnerkou a maloletým dieťaťom v 2 izbovom byte. U žalobcu - muža v produktívnom veku, ekonomicky\naktívneho, videl predpoklad, že stavbu dokončí a bude nehnuteľnosť zveľaďovať. Bol toho názoru, že\núčelné využitie veci bude aj v prípade prikázania nehnuteľností žalobcovi riadne zachované, pričom na\nrozdiel od žalovaného je predpoklad, že žalobca tieto nebude užívať výlučne sám, ale spolu s rodinou.\nÚčelnému využitiu nehnuteľností svedčí navyše skutočnosť, že tieto sú susediace s nehnuteľnosťami\nvo vlastníctve rodinných príslušníkov žalobcu.\n\n49. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri ktorých\nexistencii by spoluvlastníctvo zrušiť nemohol. Uviedol, že obsah pojmu „dôvody hodné osobitného\nzreteľa“ vymedzuje súdna prax. Podľa judikatúry (R 100/1999) dôvodmi hodnými osobitného zreteľa,\npre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 OZ, sú okolnosti\nprevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna\nsituácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje\nbytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o\nvyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že\nvec má v úmysle predať).\n50. Po posúdení všetkých relevantných skutočností prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie\nk záveru, že existencia dôvodov hodných osobitného nie je daná. Súd prvej inštancie v tejto\nsúvislosti zvažoval vek, sociálnu situáciu ako aj citový vzťah žalovaného k stavbe. Uviedol, že žalovaný\nje síce osobou vo vyššom veku - dôchodca a nevlastní inú nehnuteľnosť, kde by mohol bývať,\nzohľadnil však, že mu bude vyplatená náhrada za spoluvlastnícky podiel v takej výške, že si bude\nmôcť zabezpečiť dôstojné a plne vyhovujúce bývanie. Nepovažoval za možné prihliadnuť ani ku\nskutočnosti, že žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti žije, keďže žalovaný podľa svojich vlastných\nvyjadrení rozostavený rodinný dom neobýva a ani nemôže, keďže stavba nie je skolaudovaná. Uviedol,\nže ak by aj toto tvrdenie žalovaného nebolo pravdivé a nehnuteľnosť by obýval, konal by tak nie\nlen napriek nesúhlasu spoluvlastníka, ale aj v rozpore s právnymi predpismi, keďže kolaudácia je\npodmienkou pre začatie užívania realizovanej stavby (§ 76 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb.).\nŽalovaný síce organizoval výstavbu stavby a sám vykonal mnoho fyzickej práce na nehnuteľnosti,\nteda mohol nadobudnúť k stavbe istý vzťah, to však podľa názoru súdu prvej inštancie samo o sebe\nnepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Zároveň\nje súd prvej inštancie toho názoru, že citový vzťah k stavbe, na ktorý by bolo dôvodné ako na dôvod\nhodný osobitného zreteľa prihliadať, je daný najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, kde osoba\nstrávila väčšinu svojho života, vyrastala v nej, a teda k danej lokalite sa viaže prevažná časť jej\nživota, rodinné zázemie. Neopomenul tiež skutočnosť, že žalovaný v prípade ponechania podielového\nspoluvlastníctva vzhľadom na nepreukázanú solventnosť resp. vzhľadom na jeho nemajetnosť, ktorú\nvyvodil mimo iné zo skutočnosti, že mu bol počas konania dňa 21. augusta 2018 priznaný Centrom\nprávnej pomoci nárok na poskytnutie právnej pomoci, by podľa všetkého nedokázal poskytovať žalobcovi\nnáhradu za to, že užíva aj jeho spoluvlastnícky podiel. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie\nspoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyvodil z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Jeho\nnevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi)\nnad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z\ndohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci\nalebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR, zo dňa 27. októbra 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).\n51. Poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v prípade ich vyporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva\njedného alebo viacerých spoluvlastníkov podľa § 142 ods.1 OZ je základom pre stanovenie primeranej\nnáhrady za podiel odstupujúceho spoluvlastníka všeobecná cena nehnuteľnosti obvyklá v danom mieste\nv dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, keďže\nlen podľa všeobecnej ceny veci možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu prípadného obstarania\nobdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka na spoločnej veci, ktorý bol prisúdený inému\nzo spoluvlastníkov, čo zodpovedá požiadavke spravodlivého vyporiadania medzi spoluvlastníkmi. V\npreskúmavanej veci nadobudne nehnuteľnosti do vlastníctva v celosti žalobca, preto mu súd prvej\ninštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Spoluvlastník,\nktorému bola vec prikázaná, s týmto postupom súhlasil a súd prvej inštancie dospel k záveru, že je\nochotný a objektívne schopný (solventný) vyplatiť náhradu (NS ČR 22Cdo1346/2002, ÚS ČR III. ÚS\n687/04) žalovanému obratom. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti mal za rozhodujúci stav v\nčase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (porovnaj rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo169/95, sp. zn. 2Cdo 18/2000, sp. zn. M Cdo\n6/2003). Základom pre stanovenie primeranej náhrady bola všeobecná cena nehnuteľnosti obvyklá v\ndanom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd prvej inštancie určil zodpovedajúcim\npodielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (NS ČR\nR15/99, stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Cpj. 30/97). Prihliadol k cenám, za ktoré\n\nby boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít\n(NS ČR sp. zn. 22 Cdo 885/2001). Pri určení primeranosti súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej\nhodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola zistená znaleckým dokazovaním ním ustanoveným znalcom. Uviedol,\nže všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým\nodhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v\npodmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou\ninformovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.\n52. Keďže pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva\nvylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, mal za to, že ak v čase\nrozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.\nKonštatoval, že v súlade s uvedeným bolo vykonané nové znalecké dokazovanie za účelom zistenia\nvšeobecnej ceny vyporiadavaných nehnuteľností, keďže cena zistená znaleckým posudkom č. 19/2018\n(č. l. 204) vyhotoveného súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom G.. X. E. bola už neaktuálna.\nŽalobca ani žalovaný nevzniesli k znaleckému posudku č 307/2022 vyhotoveného súdom ustanoveným\nznalcom G.. D. M. žiadne vecné výhrady, preto súd prvej inštancie z takto zistenej všeobecne\nhodnoty nehnuteľností vychádzal a uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému vzhľadom na veľkosť jeho\nspoluvlastníckeho podielu sumu 204.500 eur, čo predstavuje 1/2 všeobecnej ceny nehnuteľností v čase\nvyporiadania, tak ako bola zistená v konaní znalcom. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie\nje tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.\nŽalobca navrhol, aby bol zaviazaný na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanému v lehote\n30 dní od právoplatnosti rozsudku, avšak súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na určenie dlhšej lehoty\nna plnenie a uložil žalobcovi, aby sumu 204.500 eur vyplatil žalovanému do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\n53. Čo sa týka tzv. vyporiadania podielového spoluvlastníka v širšom zmysle, súd prvej inštancie\nkonštatoval, že tým by sa mohol zaoberať len v prípade, ak by bol takýto návrh v konaní riadne\nuplatnený so všetkými jeho náležitosťami. Uviedol, že žalovaný však takýto návrh počas konania\nnepodal, preto súd prvej inštancie nemohol vyporiadanie v širšom zmysle vykonať, ani ak žalovaný\nrealizoval investície do spoločných nehnuteľností a zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami. Súd\nprvej inštancie uviedol, že uvedené nijako nemohol zohľadniť v rámci náhrady, ktorú prikázal žalobcovi\nvyplatiť za spoluvlastnícky podiel.\n54. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo\nspoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na\nnáhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na\nspoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v\nkonaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom\nzmysle. Mal za to, že nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať, je jeho\nriadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je\npotrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania\no náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi\nprimeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka\nzapočítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s\npoukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na\nzaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto\nexistujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani\nporovnávať s kritériom dobrých mravov. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.novembra 2018, sp. zn.\n4Cdo/148/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012, sp. zn. 4MCdo 12/2011).\n55. Čo sa týka žalovaným navrhovaných a súdom prvej inštancie nevykonaných dôkazov vysvetlil,\nže tie neboli vykonané z dôvodu hospodárnosti konania. Dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie\nnevykonal, vyhodnotil ako neúčelné, keďže nemalo potenciál preukázať skutkové okolnosti významné\npre rozhodnutie vo veci a nebolo spôsobilé preukázať výlučné vlastnícke právo žalovaného k stavbe\nrozostavaného rodinného domu. Uviedol, že žalovaný navrhol počas konania výsluchy viacerých\nsvedkov, ktorí by podľa žalovaného spresnili skutočnosti týkajúce sa stavebných prác, a to pracovníkov/\n\nbrigádnikov na stavbe - Y. P., H. Y., P. X., (zabezpečoval dovoz štrku), p. P. (vozil tehly), p. L. N. W.\n(súkromný dopravca), F. C. (zemné práce), sestru T. C. (upratovanie na stavbe, strava pre robotníkov),\nsynovca P. C. (pomáhal na stavbe), Š. M. (pomáhal pri napojení na kanalizáciu), suseda F. W. (videl\npostup stavebných prác), pracovníka susednej strojárskej dielne X. C. (videl postup stavebných prác),\nF. O. (pomáhal pri betónovaní, poteroch, a. i.), suseda F. O. (videl postup stavebných prác), p. P. N.\nO. (doviezol rezivo), bližšie neoznačení pracovníci I. X. Y. X. X. (ktorí si žalovaného majú z dôvodu\nmnožstva nákupov pamätať). Vyhodnotil, že uvedené osoby by sa síce vedeli v istej miere vyjadriť k\ntomu, že žalovaný organizoval stavebné práce, zabezpečoval nákup materiálu a že išlo o svojpomocnú\nstavbu, ktoré skutočnosti však nemal v konaní za sporné. Nemožno však podľa súdu prvej inštancie\npredpokladať, že by sa vedeli relevantne vyjadriť k tomu, aká dohoda bola medzi žalovaným a p. X., či z\nakých finančných prostriedkov bola stavba financovaná. Súd prvej inštancie nevykonal ani výsluch G..\nY.. U. P., k vyhotovovaniu projektu k predmetnej stavbe k tvrdeniam svedkyne X., že projekt vybavovala\nona, keďže žalovaný sám potvrdil, že na príprave projektovej dokumentácie sa podieľali obaja. Ďalej\nnevykonal ani žalovaným navrhovaný výsluch E. G. vo veci predaja nehnuteľností na LV č. XXX v k. ú\nW. (susedné nehnuteľnosti, v súčasnosti vo vlastníctve p. Y. X.), keď skutočnosť, že došlo k ich prevodu,\na to najskôr na matku p. X. nebola v konaní nijako sporná a táto skutočnosť nemala žiaden vplyv\nna posúdenie toho, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného.\nSúd prvej inštancie nevykonal ani žalovaným navrhovanú obhliadku kúpeľne v byte F. XX, kde mali\nbyť uschované peniaze na stavbu, majúc za to, že takýmto dokazovaním by neboli zistené pre vec\nžiadne relevantné skutočnosti, keď samotné miesto uschovania peňažných prostriedkov nemal za pre\nvec významné. Žalovaný navrhoval aj výsluch pani O. (bývalej partnerky žalovaného), ktorým chcel\nžalovaný preukázať, že stavbu financoval ako aj práce na stavbe vykonával sám. Uvedený výsluch súd\nprvej inštancie nevykonal z dôvodu, že žalovaný do spisu doložil aj písomné vyjadrenie pani O.. Ak by aj\np. O. vypovedala zhodne so svojím písomným vyjadrením, ktoré žalovaný doložil ako listinný dôkaz, súd\nprvej inštancie by uvedenú výpoveď nepovažoval za dostatočne dôveryhodnú a za dostatočný dôkaz\no tom, že stavba je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Čo sa týka vykonávania stavby svojpomocou\nči iných nesporných alebo pre vec nevýznamných skutočností, vyhodnotil, že k tomu nebolo potrebné\nvýsluch vykonať. Čo sa týka financovania stavby, uvedeným výsluchom ako aj písomným vyjadrením\np. O. sa žalovaný v podstate snažil vyvrátiť svoje vlastné opakovane uvádzané pôvodné tvrdenia a\nsvoju vlastnú výpoveď. Vzal na zreteľ, že navrhovaná svedkyňa disponuje informáciami a tou verziou\nskutočností, ktorú jej odprezentoval sám žalovaný, teda disponuje len jednostrannými informáciami\npriamo od žalovaného, ktorý svoje vyjadrenia počas konania účelovo zásadným spôsobom menil, preto\nsúd prvej inštancie písomné vyjadrenie p. O. predložené až dňa\n12. augusta 2022 (čo samo\no sebe značne znižuje jeho dôveryhodnosť) nepovažoval za dostatočný dôkaz o výlučnom financovaní\nstavby žalovaným a vykonanie jej výsluchu považoval za nadbytočné. Vykonanie výsluchu nebolo podľa\nneho namieste aj s ohľadom na štádium konania, kedy bol tento výsluch žalovaným navrhnutý (až v\npodaní žalovaného zo dňa 13. apríla 2022), pričom na pojednávaní dňa 21. januára 2022 žalovaný\nuviedol, že okrem opätovného výsluchu p. X. návrh na výsluch ďalších svedkov nemá.\n56. Súd nevykonal ani žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom G.. Y.. G. M. k nezrovnalostiam\nznaleckého posudku na rozostavanú stavbu, ktorý bol predložený katastru spolu so žiadosťou o zápis\nrozostavanej stavby. V podaní zo dňa 03. júna 2016 označenom ako námietky k znaleckému posudku\n229/2010, žalovaný uviedol, že uvedený znalecký posudok bol vyhotovený za účelom stanovenia\nrozostavanosti stavby na pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. W. a na základe neho došlo k záznamu\nrozostavenej stavby do katastra nehnuteľností; nehnuteľnosť sa v čase vypracovania znaleckého\nposudku nachádzala v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a pani X.; o znaleckom posudku sa\nžalovaný dozvedel až dňa 19. júna 2013, podal námietky na katastrálny úrad, ktorý sa nimi nezaoberal z\ndôvodu, že za významné považoval iba zistenie znalkyne, že na stavbe boli realizované prvky dlhodobej\nživotnosti a je zrejmý tvar prvého nadzemného podlažia. Podľa žalovaného je tento posudok v rozpore\nso skutkovým stavom najmä vo svojom tvrdení, že stavba bola v roku 2010 pripojená na inžinierske siete\na boli realizované ležaté rozvody vody a kanalizácie. Ďalej uviedol, že geometrický plán novoodčlenenej\nparcely bol vyhotovený bez jeho vedomia ako spoluvlastníka; v znaleckom posudku je uvedené, že\nje stavba murovaná z tehál Protherm hrúbky 380 mm, pričom v skutočnosti ide o Termobrik hrúbky\n440 mm. Inžinierke siete boli dokončené až v priebehu rokov 2011-2014. Znalkyňa podľa žalovaného\nnešpecifikuje, na aký objekt sa vzťahuje 70 % vykonaných prác, čo by mala na pojednávaní podľa\nžalovaného vysvetliť. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na vypočutie G.. Y.. G. M., keďže aj zo\nžalovaným uvedených výhrad voči predmetnému znaleckému posudku vyvodil, že nemohli mať tieto\nvplyv na skutočnosť, že stavba v čase vykonania jej zápisu do katastra nehnuteľností bola v takom štádiu\n\nrozostavanosti, že ako vec v právnom zmysle existovala (toto žalovaný nenamietal) a bola spôsobilá\nna zápis do katastra nehnuteľností. Námietky žalovaného voči predmetnému znaleckému posudku\n(napojenie na siete či druh tehál) vo vzťahu k prejedávanej veci nepovažoval súd prvej inštancie za\nrelevantné, a preto navrhovaný výsluch nevykonal. Súd prvej inštancie ďalej nevykonal žalovaným\nnavrhované dokazovanie, a to výsluch svedka G.. X. - vedúceho katastrálneho odboru OÚ Malacky,\nvyžiadaním administratívneho spisu z katastrálneho úradu Malacky Z-4291/10 a nariadením znaleckého\ndokazovania znalcom z odboru písmoznalectva vo veci pravosti jeho podpisu na žiadosti o zápis\nrozostavanej stavby zo dňa 18. decembra 2010, a to s ohľadom na charakter zápisu rozostavanej stavby\nv katastri nehnuteľností záznamom, ktorý má len evidenčnú funkciu a nemal vplyv na vznik podielového\nspoluvlastníctva k predmetnej stavbe. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.02.2023 uviedol, že chce doložiť\nsúkromný znalecký posudok znalcom z oblasti písmoznalectva, pričom podaním zo dňa 23. februára\n2023 žalovaným oslovený znalec U.. O. požiadal súd prvej inštancie o súčinnosť, a to zapožičaním\nsúdneho spisu a vyžiadaním originálu spornej písomnosti - žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo dňa\n18. decembra 2010 z Okresného úradu Malacky. S poukazom na ust. § 185 CSP, podľa ktorého len\nsúd rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná a zásadu hospodárnosti konania, súd prvej\ninštancie žiadosti znalca nevyhovel, keď toto dokazovanie vyhodnotil ako nadbytočné z rovnakých\ndôvodov, prečo súd prvej inštancie sám neustanovil znalca a nevykonal žalovaným navrhované znalecké\ndokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného na predmetnej listine. Nie je povinnosťou\nsúdu postupovať podľa § 209 CSP, ak súd rozhodne, že navrhovaný dôkaz nevykoná (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5Cdo/138/2018 zo dňa 13. augusta 2019).\n57. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalobca nepreukázal výlučné vlastnícke právo k\npredmetnej stavbe - rozostavanému rodinného domu, a preto žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal\nurčenia, že je výlučným vlastníkom predmetnej stavby ako nedôvodnú zamietol a po zistení, že\nvšetky nehnuteľnosti (pozemky aj stavba) sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu vykonal ich\nvyporiadanie, ako je uvedené a odôvodnené vyššie.\n58. O nároku na náhradu rov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní\npodľa § 255 CSP. Vo vzťahu žalobca - žalovaný súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný\nbol v spore neúspešný, a to tak v konaní o žalobe o určenie vlastníckeho práva ako aj v konaní o\nzrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto s poukazom na § 255 ods. 1 CSP žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\nSkutočnosť, že v žalobe žalobca navrhoval vyplatiť žalovanému 100.000 eur a bolo mu uložené vyplatiť\nsumu 204.500 eur, nemala podľa názoru súdu prvej inštancie vplyv na úspech žalobcu v konaní, keď\nzohľadnil, že žaloba bola podaná dňa 21. augusta 2014, odkedy ceny nehnuteľností výrazne vzrástli,\npričom žalobca sám navrhoval nehnuteľnosti oceniť znalcom s tým, že bol pripravený takto zistenú\nsumu žalovanému vyplatiť, čo aj dostatočne preukázal. Preto nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie\nnamieste vyhodnotiť tento rozdiel v ohodnotení nehnuteľností najmä s ohľadom na značný časový\nodstup od podania žaloby ako dôvod na nepriznanie trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %.\n59. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 4C/83/2014-159 zo dňa 30. júna 2016 v spojení s Uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/97/2017-182 zo dňa 30. júna 2017 bolo nariadené znalecké\ndokazovanie a ustanovený znalec z odboru Stavebníctvo a odhad nehnuteľností G.. X. E., za účelom\nurčenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania. Obom stranám bola\nsúdom uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy tohto dôkazu v sume 300 eur. Žalovaný preddavok\nna trovy dôkazu neuhradil a suma 228,11 eur bola na základe uznesenia súdu prvej inštancie sp.\nzn. 4C/83/2014-210 zo dňa 17. októbra 2018 uhradená z prostriedkov štátu. Hoci CSP neobsahuje\nustanovenie obdobné § 141 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého platilo, že trovy dôkazu, ktoré neboli kryté\npreddavkom, hradil štát, súd prvej inštancie vychádzal z existujúceho stavu, keď už boli tieto prostriedky\nz rozpočtových prostriedkov štátu uhradené, preto štátu priznal ich náhradu voči plne neúspešnému\nžalovanému (§ 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na závery konštatované\nv rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/56/2020 zo dňa 21. októbra 2020, podľa\nktorého „za stavu keď okresný súd v priebehu konania z rozpočtových prostriedkov uhradil znalečné,\npostupoval odvolací súd podľa čl. 4 ods. 1 CSP analogicky s použitím § 255 ods. 1 CSP pri rozhodovaní\no povinnosti žalobcu ako neúspešnej strany znášať trovy znaleckého dokazovania uhradených z\nrozpočtových prostriedkov s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti (neúspech žalobcu\nv konaní) a princípy, na ktorých spočíva tento zákon (neúspešná strana sporu znáša trovy konania\na naopak vo všeobecnosti štát ich neznáša), preto podľa § 387 CSP potvrdil aj tretiu výrokovú vetu\n\nnapadnutého rozhodnutia, ktorou bol Slovenskej republike priznaný nárok na náhradu trov konania v\nsúvislosti so znaleckým dokazovaním voči žalobcovi ako neúspešnej strane v spore“.\n60. Proti tomuto rozsudku v jeho celosti podal prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas\nodvolanie žalovaný. Odôvodnil ho tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie niektorých rozhodujúcich skutočností a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, čím podľa neho\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa neho je dôvodné odvolanie v zmysle § 365 ods. 1\npísm. e), f) a h)CSP. Zároveň namietal odvolací dôvod podľa písmena d), že \"konanie má inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\" Súdu prvej inštancie vytkol, že obišiel otázku\nurčenia vlastníckeho práva žalovaného k stavbe, ktoré získal originárnym spôsobom svojpomocnou\nvýstavbou a finančnými investíciami výlučne odvolateľa, čo vyvodil z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej\n\"vlastníctvo k novo zhotovenej stavby nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať\nju pre seba\". Podľa neho komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení, príp. či ide o legálnu\nalebo čiernu stavbu, nie je samo o sebe vo vzťahu vlastníctva k novo zhotovenej stavbe rozhodujúce.\nRovnako je podľa neho bez právneho významu (v otázke vlastníctva k novo zhotovenej stavbe), či\nstavba bola zhotovená z vlastných finančných prostriedkov, príp. vlastného alebo cudzieho materiálu. Pri\nzhotovení stavby na zákazku je jej vlastníkom objednávateľ, a to od počiatku jej výstavby... Súdu prvej\ninštancie vytkol, že opakovane nevytvoril potrebný priestor na zodpovedanie tzv. predbežnej otázky,\nči nevzniklo výlučné vlastnícke právo žalovaného resp., súd prvej inštancie podľa neho nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.\nb CSP). Žalovaný mal za to, že po spravodlivom vyriešení predbežnej otázky, súd prvej inštancie\nby nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, ako je uvedené vo výrokoch napadnutého\nrozsudku. Pripomenul, že sa žalobou na Okresnom sude Malacky v konaní na základe určovacej\nžaloby vedenej pôvodne pod sp. zn. 4C/25/2018 zo dňa 22. októbra 2018 domáhal určenia, že je\nvýlučným vlastníkom rozostavanej stavby rodinného domu, ktorá bola podľa žalovaného dôvodná,\nresp. na základe všetkých okolnosti predpokladal úspech vo veci. Súdu prvej inštancie vytkol, že ani v\ntomto konaní nevidel naliehavý právny záujem na požadovanom určení výlučného vlastníckeho práva\nžalovaného k rozostavanej stavbe a to aj v rozpore s názorom KS Bratislava v uznesení 4Co/63/2020, zo\ndňa 26. februára 2021, ktorý ho k tomu zaviazal. Namietal, že súd prvej inštancie nijako neriešil pravosť\npodpisu žalovaného na úradnej listine \"Žiadosť o zápis rozostavenej stavby...\" zo dňa 18. decembra\n2010, hoci tento podpis bol právnym podkladom na zápis rozostavanej stavby na list vlastníctva č. XXX a\nnásledného darovania nehnuteľností synovi pani X. \"Darovacou zmluvou...\" zo dňa 23. decembra 2010.\nŽalovaný opakovane dával návrhy na to, aby pravosť jeho údajného podpisu na tejto úradnej listine\nbola posúdená nezávislým znalcom v oblasti písmoznalectva, ktorého by menoval súd prvej inštancie,\npričom súdu prvej inštancie vytkol, že žiadosti žalovaného opakovane nevyhovel. Navrhol preto vykonať\nsúkromný písmoznalecký posudok renomovaným písmoznalcom U.. O., pričom súd prvej inštancie\nzamietol aj návrh na súkromný písmoznalecký posudok, odmietol poskytnúť znalcovi súčinnosť, bez\nktorej sa znalec nemohol dostať k spornej listine na Katastrálnom úrade v Malackách, čím takisto\npodľa neho došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie\nnapriek tomu, že na prvom pojednávaní sľúbil dať medzitýmny rozsudok vo veci výlučného vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti - Rozostaveného rodinného domu na parc. reg \"I.\" parc. č. XXX/X - medzitýmny\nrozsudok nedal a určovaciu žalobu zamietol v ten istý moment, ako dal rozsudok k Vysporiadaniu a\nzrušeniu podielového spoluvlastníctva, čím znemožnil žalovanému, ktorý celý čas čakal na vyhlásenie\nmedzitýmneho rozsudku, včas reagovať a dávať prípadné návrhy vo veci rozdelenia nehnuteľnosti, ktorá\nsa skladá z dvoch častí a z pozemkov, ktorých vlastníctvo nie je sporné a z rozostavanej stavby, ktorej\nvlastníctvo sporné je. Z uvedeného zároveň vyvodil, že súd prvej inštancie svojvoľne obišiel záväzný\nprávny názor odvolacieho súdu KS Bratislava, ktorý súd prvej inštancie vo svojom uznesení 4Co/63/2020\nzo dňa 26. februára 2021 zaviazal, aby rešpektoval naliehavý právny záujem vyplývajúci z určovacej\nžaloby. Čo sa týka realizácie stavby v súčasnosti rozostavaného rodinného domu na parc. reg. \"I.\"\nparc. č. XXX/X a teda vzniku vlastníckeho práva k novovytvorenej veci, v súdnom konaní bolo písomne\ndoložené\n(v podaní zo dňa 21. februára 2022), že žalovaný nepochybne stavbu financoval\nlen so svojich vlastných finančných prostriedkov:\na/ sumy 1.080.000 Sk, za predaj pozemku Š. XXXX/XX,\nb/ sumy 57.000 eur, za predaj bytu F. XX v roku 2009 (z ktorej splatil dlžobu\nG..\nO., ktorá mu predtým finačne pomáhala v rokoch 2005-2007),\n\nc/ sumy 25.053 eur, doklad o zámene DM za eurá v D. F. (kasse 2,\nNr.\n7402002022700003), na ktorom sa zúčastnila aj JUDr. Blanka Slaninová, ktorá tiež zamieňala svoje\nDM vo výške cca 50.000 eur, čo nepriamo potvrdila vo svojej výpovedi dňa 31. marca 2022 slovami\nvo význame \"v roku 2002 sme boli niekde v A. spolu meniť marky za eurá\"... Uviedol, že spolu s\npríjmom z podnikateľskej činnosti za roky 2000-2003 cca 300.000 Sk to predstavovalo konečnú sumu\n3.994.915 Sk, pričom zdokladované finančné výdavky na stavbu celkovo od 2003 do 2015 vrátane\npolovičného podielu na kúpe pozemku W. XXX predstavovali 3.090.395 Sk. Mal za to, že preukázal\nvlastníctvo finančných prostriedkov vynaložených na stavbu domu aj ich použitie na zhotovenie stavby.\nUviedol, že pôvodne (2002-2003) bola k tejto sume pripojená aj suma, ktorú na stavbu domu poskytla\npani X. a to vo výške cca 2.000.000 Sk, avšak tieto peniaze si neskôr (2003) odobrala a použila ich\nna stavbu svojho domu v obci M. na P., Č.. Zároveň si zobrala aj cca 450.000 Sk ako pôžičku od\nžalovaného, ktorú sľúbila neskôr vrátiť, vrátila ju však až v roku 2007, pričom na časť týchto financií\n(300.000 Sk) jej musel žalovaný podpísať dlžobný úpis, akoby mu ich požičiavala, hoci ich v skutočnosti\nvracala. Nakoľko v tom čase hrozilo poškodenie nezakrytého krovu od účinkov počasia, žalovaný jej\ndoklad o pôžičke musel podpísať, aby nevznikli na stavbe škody. Nemal za sporné a v súdnom konaní\nmal za písomne a fotokópiami dokladov preukazné (v podaní zo dňa 21. februára 2022 doručené do\npodateľne OS Malacky), že v období od 16. mája 2004 do 19. júla 2005 žalovaný postupne svojpomocne\nvykonal úpravu terénu pre stavbu na ploche cca 500m2, ďalej, že dňa 28. júna 2004 kúpil miešačku\nna stavbu za 15.000 Sk, že od 22. júla 2004 do 24. júla 2004 zabezpečil cez stavebné mechanizmy\nzemné úpravy, nakládku a odvoz cca 25 nákladných aut LIAZ, za čo zaplatil 95.000 Sk pánom W. a\nX., v čase od 26. júla 2004 do 2. septembra 2004 vykopal základy ručne a za pomoci UNC60 pána F.\nC., za čo mu zaplatil 3.800 Sk, v čase od 2. septembra 2004 do 17. septembra 2004 žalovaný nakúpil\ncement, štrk, stavebné železo na vybetónovanie základov pod suterén v objeme 28m3 betónu a tieto\nzáklady svojpomocne aj vybudoval za pomoci brigádnikov, v čase od 2. októbra 2004 do 8. októbra\n2004 vybudoval žalovaný svojpomocne oporné tehlové múry zo strany susedného pozemku, v čase\nod 12. októbra 2004 do 3. novembra 2004 vybudoval žalovaný svojpomocne ŽB podkladnú dosku v\nsuteréne a položil potrebné rozvody (voda, kanalizácia), v čase od 9. novembra 2004 do 15. decembra\n2004 žalovaný svojpomocne vykonal zazimovanie stavby, v čase od 15. marca 2005 do 24. marca\n2005 žalovaný odkopal zosunutý svah a zabezpečil údržbu miešačky, v čase od 29. marca 2005 do\n14. apríla 2005 žalovaný svojpomocne urobil prímurovku na V strane domu z tvárnic DT, v mesiacoch\napríl máj 2005 žalovaný spravil väčšie nákupy stavebných materiálov - stavebné železo, cement, štrk,\nšalovacie tvárnice, asfaltovú lepenku PONTI, od 13. mája 2005 do 15. mája 2005 žalovaný so svojimi\nbrigádnikmi realizoval zvislé izolácie na prímurovku, od 16. mája 2005 do 30. mája 2005 žalovaný so\nsvojimi brigádnikmi realizoval vymurovanie stien suterénu, pokládku vodorovnej izolácie PONTI, od 31.\nmája 2005 do 16. júna 2005 žalovaný vykopal základy pre prízemie, doviezol a osadil podporné stlpy\nHAMBURGER, zašaloval a vybetónoval preklady, urobil šalungy nad suterénom, vybetónoval základy\nprízemie, osadil ležaté rozvody vody a kanalizácie, od 19. júna 2005 do 23. júna 2005 žalovaný realizoval\nšalungy, armovanie, vybetónovanie podkladovej ŽB dosky prízemie, 52m2 plochy, 46miešačiek, od 27.\njúna 2005 do 29. júna 2005 žalovaný realizoval izoláciu a penetráciu podkladovej dosky prízemie 74m2,\nod 27. júna do 29. júna 2005 žalovaný realizoval šalungy a armovacie práce schody prízemie - suterén,\nod 30. júna 2005 do 3. augusta 2005 žalovaný realizoval šalungy, armovanie ŽB dosky, cca 4000m\nroxorov, betónovanie ŽB dosky prízemia vrátane terasy 190m2, dňa\n6. augusta 2005 žalovaný\nrealizoval betónovanie schodov suterén prízemie, dňa 9. augusta 2005 žalovaný nechal doviezť a vyplatil\nzo svojich peňazí 40paliet objednaných tehál TERMOBRIK TD440, TD290 - Platba za tehly podľa faktúr\nvrátane vykládky a zálohy na palety 140.217 Sk od 10. augusta 2005 do 6. septembra 2005 žalovaný\nsvojpomocou za pomoci brigádnikov ktorých vyplácal realizoval vymurovanie obvodových a vnútorných\nnosných múrov prízemie, penetráciu a izoláciu lepenkou PONTI pod múrmi (ostalo domurovať 48ks\nTD440 z dôvodu rozbitých tehloblokov), od 9. septembra 2005 do 4. októbra 2005 žalovaný svojpomocne\nrealizoval šalovanie stropu 1. NP, stojkovanie, armovanie, ŽB preklady strop prízemia (1.NP) z J prednej\naj S zadnej strany, domurovanie obvodového plášťa, chránička CYKY, od 5. októbra do 9. októbra 2005\nžalovaný svojpomocne realizoval za pomoci brigádnikov vybetónovanie ŽB stropu 1.NP, 165m2, 15cm\nhrúbka, 160miešačiek + ošetrovanie betónu, dňa 18. októbra 2005 žalovaný objednal a vyplatil nákup,\nvykládka, vozenie tehál Termobrik, 20 paliet, 17 paliet TD440PD po 54ks ... 52.150 Sk výplatal žalovaný\n3 palety TD130PD po 90ks ... 26.028 Sk, úhrada žalovaný, od 19. októbra 2005 do 26. októbra 2005\nžalovaný za pomoci brigádnikov vozil tehly na stavbu, tiež príprava stavby na prezimovanie, od 1. mája\n2006 do 16. mája 2006 žalovaný realizoval šalungy a armovanie schodov prízemie - podkrovie, dňa\n30. júla 2006 žalovaný svojpomocne zabetónoval schody prízemie - podkrovie, od 11. júna 2006 do\n21. júla 2006 žalovaný za pomoci brigádnikov a dopravcu vykonal rozsiahle zemné práce okolo domu,\n\nvrátane odvozu vykopanej hliny dolu na dvor v objeme cca 15 nákladných áut, t. j. 105ton, od 25. júla\n2006 do 4. augusta 2006 žalovaný za pomoci brigádnikov vybudoval oporný múr 3,5m výška x 7m\nšírka x 1m hrúbka pri päte, od 8. augusta 2006 do 4. septembra 2006 žalovaný za pomoci brigádnikov\nvybudoval záhradné schody spodné a vrchné, záhradný múrik, základy a betónovanie, od 5. septembra\n2006 do 20. septembra 2006 žalovaný doviezol a vymuroval 3-komín, výška cca 12m (výpočtom 11,4m)\n- boli použité tvarovky Keramika Letovice, dopravca pán Kajling, od\n21. septembra 2006 do\n3. októbra 2006 žalovaný svojpomocne vymuroval 3radovú nadmurovku, vrátane nákupu tehloblokov,\nv čase od 4. októbra 2006 do 22. októbra 2006 žalovaný svojpomocou vybudoval betónový veniec\npo obvode nadmurovky, 35x25cmx48m, 12 ks oporných stĺpikov 75cmx35cmx30cm, 32 miešačiek,\nuchytenie 29ks závitových tyčí, od 23. októbra 2006 do 8. novembra 2006 žalovaný svojpomocne s\nbrigádnikom vymuroval 4 štíty pod krokvy (fakticky dve nezávislé strechy), nákup dreva na krov podľa\nobjedávky a jeho dovoz bol dňa 6. novembra 2006, v hotovosti žalovaný vyplatil 82.500 Sk, v čase\nod\n9. novembra 2006 do 27. februára 2007 žalovaný s brigádnikom Y. P. svojpomocne zhotovili\nkrov, osadili pomúrnice, krokvy, väznice, zhotovili vikier, bola vykonaná impregnácia dreva Bochemitom,\ntiež nátery podhľadov Pam Lazexom, tiež vyhotovili a osadili krakorcovú dosku na komín, v čase od\nod 1. marca 2007 do 7. marca 2007 žalovaný svojpomocne realizoval drenáže okolo domu z južnej a\nsevernej strany na odvedenie dažďovej vody, v čase od 8. marca 2007 do 16. marca 2007 žalovaný\ns brigádnikom P. vymurovali stredové múry podkrovia v izbách izby 3/4 a 5/6, vybetónovali vence pod\nklieštiny, omietli komín v exteriérovej časti, tiež vyrobili preklady pre nadpražie, osadili okapnice KJG po\nobvode strechy, od 23. marca 2007 do 9. apríla 2007 žalovaný s brigádnikom P. svojpomocne vymurovali\nvnútorné priečky, v čase od 10. apríla 2007 do 21. apríla 2007 žalovaný svojpomocne s brigádnikom\nrealizovali pokládku strešnej fólie Tyvek Solid, laty a kontralaty, impregnáciu Bochemitom, v čase od\n7. mája 2007 do 18. máj 2007 žalovaný s brigádnikom zhotovili bočné schody vedľa domu z južnej\nstrany - čo zahŕňalo výkopy, šalungy, armovanie, betónovanie - od 21. mája 2007 do 20. júna 2007 vola\nobjednávka na nákup strešnej krytiny za 75.294 Sk, nasledoval dovoz strešnej krytiny, pokládka škridlí\nsvojpomocne, ako aj nákup a dovoz potrebných strešných komponentov, v čase od od 23. júna 2007\ndo 28. júna 2007 žalovaný spolu s brigádnikom svojpomocne riešili dovoz a vyhotovenie bleskozvodu,\nuzemnenie, meranie prechodového odporu uzemnenia... Dôvodil, že stavba ako samostatný predmet\nprávnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne\ndo takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo\na individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je už\njednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného\npodlažia. Je podľa neho nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik\nstavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle\nnadobúda k nej zásadne vlastnícke právo stavebník, t. j. ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným\númyslom mať ju pre seba. Z uvedeného výpočtu jednotlivých stavebných prác po moment \"vzniku\nstavby ako právnej veci\" vyvodil, že všetky tieto práce svojpomocne vykonal žalovaný G.. M. U. so\nsvojimi brigádnikmi a to výlučne na svoje vlastné náklady, vrátane výplaty pre brigádnikov. Návrhy\nna vypočutie týchto brigádnikov však súd prvej inštancie zamietol a uvedený súpis, ktorý bol osobne\ndoručený do podateľne OS Malacky dňa 21. februára 2022, súd prvej inštancie nebral do úvahy s\npoznámkou, že to si \"žalovaný napísal sám\". Vzniká podľa neho podotázka, kto mal potom podľa OS\nMalacky tieto práce a výdavky evidovať, zapisovať, ak nie stavebník a zhotoviteľ stavby? Ak stavbu\nnepostavil žalovaný, kto potom stavbu postavil a z akého materiálu, keďže zo znaleckých posudkov\nG.. E. Y. G.. M.Á. jednoznačne vyvodil, že stavba existuje. Pokiaľ sa na stavbe podieľala aj pani\nX., ktorá je uvedená v stavebnom povolení, tak ako, kedy a čím? Neuviedla nič konkrétne v dvoch\nsvojich výpovediach a nepredložila žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach a finančnej investícii. Súdu prvej\ninštancie vytkol, že nevypočul ani pána P. P., ktorý na stavbe vykonával stavebný dozor, nakoľko tento\npán v roku 2020 zomrel. Konštatoval, že ak by OS Malacky riadne konal vo veci určovacej žaloby\n4C/25/2018 zo dňa 22. októbra 2018, ktorá vyplývala z naliehavého právneho záujmu, mohol vypočuť\npána P. P.. Dal do pozornosti, že pani X. vypovedala dvakrát, pričom druhá jej výpoveď trvala hodinu\n17minút. Tvrdenia o svojom podiele na realizácii stavby podľa neho nepredložila, žiadnym dôkazom\nnepreukázala. Priniesla si so sebou len veľkú modrú plastikovú trhovnícku tašku, v ktorej podľa jej\ntvrdenia mali byť nejaké dokumenty. Týmto spôsobom vytvorila na OS Malacky dojem, že disponuje\nmnožstvom dokladov z realizácie stavebných činností, čo však nie je podľa neho pravdou. Doplnil, že\npani X. má veľmi vierohodný prejav, viackrát kandidovala v komunálnych voľbách, naposledy v roku\n2021 do mestského zastupiteľstva za stranu ĽSNS, a to aj napriek svojej údajnej cukrovke, ktorú uviedla\nako dôvod, že nehnuteľnosti v roku 2010 previedla na svojich synov. Zdôraznil, že pani X. sa na vzniku\nstavby nepodieľala, žiadne práce neobjednávala ani nerealizovala a ani neinvestovala do samotnej\n\nstavby, z toho dôvodu nemohla mať žiadne doklady o svojom podiele na realizácii stavby a plastikovú\nmodrú trhovnícku tašku úspešne použila na zavádzanie súdu prvej inštancie. Uviedol, že na stavbu\nbolo vydané Stavebné povolenie právoplatné dňom 28. apríla 2004 a to dodávateľským spôsobom, na\nktorý mali obaja stavebníci pôvodne dosť peňazí, cca 4.000.000 Sk, teda\n2.000.000\npán U.. M. a 2.000.000 pani X.. Nemal za sporné ani to, že medzi nimi došlo k nezhodám, následkom\nktorých si pani X. svoju časť peňazí zobrala a realizovala za ne svoju stavbu na P. v obci M. na pozemku\nsvojej matky, na ktorom v tom čase stála stará storočná drevenica (jej matka, pani W. U. (1934-2010)\nbola v tom čase už odkázaná na cudziu pomoc a zdravotnú starostlivosť, bývala v penzióne v obci\nM.). Žalovanému ostalo tak na realizáciu stavby po zaplatení kúpnej ceny za pozemok nedostatočné\nmnožstvo peňazí a tak musel stavať svojpomocou, čo je asi tak o polovicu lacnejšie. Uvedené oznámil\nstavebnému úradu W., v mene ktorého vtedy konal poverený pracovník G.. U. O. a vznikla dohoda, že\nStavebný úrad W. nebude robiť problém so stavbou domu svojpomocou, pokiaľ bude stavebný dozor,\nako ktorý bol nahlásený pán P. P., X. XX, W.. Nebol to problém, nakoľko stavba domov svojpomocou bola\ndonedávna na dedinách a v obciach tradičným spôsobom výstavby. Okrem toho v stavebnom povolení\nna strane 3 Stavebný úrad obce W. definoval požiadavku, cit.: \"Stavebník je povinný viesť stavebný\ndenník, ktorý bude predkladať na obecný úrad každé dva týždne...\", čo žalovaný ako stavebník aj\ndodržiaval, pričom stavebný dozor oficiálne vykonával pán P. P.Š., X. XX, W.. Z toho vyvodil, že Stavebný\ndenník žalovaný neviedol žalovaný \"len tak\" bez právneho dôvodu. Napriek tomu OS Malacky otázku\nzáznamov v Stavebnom denníku v úplnosti obišiel, podobne ako aj vyčerpávajúci Súpis stavebných\nprác a obsiahlu sadu dokladov o zakúpení stavebného materiálu, ktoré tvoria obsah spisu. Súhlasil,\nže nie na každom doklade je meno kupujúceho, ale taká je bežná prax v stavebninách pri menších\nnákupoch, pokiaľ niekto niečo neobjednáva za kamión. Tiež bolo bežnou praxou, že v prípade ak\nkupujúci nepýta bloček, dostane tovar o 10 až 15 percent lacnejšie. Je podľa neho bežnou súdnou\npraxou, že v konaní o určenie vlastníctva k novovytvorenej veci súdy prvej inštancie najprv riešia\notázku, kto stavbu realizoval (vytvorenie novej veci), kto všetko sa na realizácii stavby podieľal a s\nakým úmyslom, až potom, ak by bolo do výstavby zapojených viac účastníkov s úmyslom na stavbe\nbývať, je obvyklou súdnu praxou riešiť (spolu)vlastníctvo tých účastníkov, ktorí sa na stavbe podieľali.\nNamietal, že OS Malacky uznesením č. k. 4C/83/2014-224 z 11. decembra 2018 návrh žalovaného\nv procesnom postavení žalobcu v konaní sp. zn. 4C/25/2018 na prerušenie konania pod spis. zn.\n4C/83/2014 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod spis. zn.\n4C/25/2018 zamietol a spojil veci vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/83/2014 a pod\nsp. zn. 4C/25/2018 na spoločné konanie vedené pod spis. zn. 4C/83/2014 a základnou otázkou, kto\nstavbu uskutočnil, sa nezaoberal. Zápis osôb uvedených v stavebnom povolení na LV XXX je podľa\nneho len formálnym administratívnym úkonom, vyvratiteľnou domnienkou, neurčuje teda vlastníctvo\nrozostavanej stavby o to viac, že jeden z podpisov na úradnej listine - žiadosti - bol sfalšovaný.\nV dôsledku chybného postupu OS Malacky naďalej existuje naliehavý právny záujem na určení, kto\nje vlastníkom nateraz rozostavanej stavby rodinného domu. OS Malacky ani za 5 rokov od podania\nurčovacej žaloby z roku 2018 nevykonal požiadavku zosúladenia stavu faktického so stavom právnym,\nako to vyvodil z určovacej žaloby podanej dňa 22. októbra 2018, ktorá dostala spis. zn. 4C/25/2018.\nŽalovaný považuje tento postup súdu prvej inštancie za porušenie jeho práva na súdnu ochranu.\nZároveň súdu prvej inštancie vytkol, že znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho procesné práva,\nkeď nevykonal navrhovaný dôkaz - písmoznalecké skúmanie podpisu žalovaného na listine \"Zápis\nrozostavenej stavby do KN...\" zo dňa 18. októbra 2010, a teda vyriešenie otázky, či vôbec má pán\nX. P. v prípade vysporiadávania podielového spoluvlastníctva právnu legitimitu vystupovať ako strana\nsporu. Dal tiež do pozornosti, že v mailovom vyjadrení G.. X., riaditeľa Katastrálneho odboru Malacky\nzo dňa 26. mája 2016 je doslova uvedené: ...\"Na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností\nje potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov\"... Nakoľko podpis žalovaného na úradnej \"Žiadosti...\" nie\nje pravý, existuje predpoklad, že Darovacia listina zo dňa 23. októbra 2010 je absolútne neplatná,\nprípadne je neplatná len v tej časti, ktorá sa týka rozostavaného rodinného domu a teda pán X. nemôže\nv tejto veci vystupovať ako strana sporu. Žalovaný má za to, že dôvody nim prezentované, pre ktoré\nby rozostavaný rodinný dom mal byť v jeho výlučnom vlastníctve, sú spôsobilé vyvrátiť hodnovernosť\nformálne zaznamenaných údajov o spoluvlastníctve dotknutej nehnuteľnosti v katastri (záznam údajov\no nehnuteľnosti v katastri treba odlišovať od vkladu nehnuteľnosti, čo však OS Malacky nerozlišuje).\nJaví sa mu od začiatku nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie vo veci sporného podpisu, ktoré\nmôže ozrejmiť pochybnosti, čo však OS Malacky opakovane odmietol vykonať vo vlastnej dikcii a\ndokonca odmietol aj navrhovaný znalecký posudok na vlastné náklady žalovaného. Žalovaným bol\nnavrhovaný znalec U.. O., ktorý však k predmetnej listine na Katastri v Malackách bez súhlasu súdu\nnemá prístup a OS Malacky mu súhlas na jeho písomnú žiadosť odmietol poskytnúť. Na základe záverov\n\nznaleckého posudku a zistených skutočnosti by bolo podľa neho preukázané, že žalovaný súhlas na\nzápis stavby do katastra nehnuteľností nedal, zápis sa nemohol uskutočniť a preto darovacia listina v\nčasti rozostavaného rodinného domu na\nparc. č. XXX/X je neplatná, nakoľko absolútne neplatné\nsú všetky právne úkony, ktoré nasledujú po porušení práva. Mal za nesporné, že súdne rozhodnutie o\nurčení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je podkladom aj na vykonanie zmien v zápisoch v katastri\nnehnuteľností. Vyslovil, že vlastnícke právo k novovytvorenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil\ns právne relevantným úmyslom mať ju pre seba a to bez ohľadu na to, či staval z vlastného alebo\ncudzieho materiálu a nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení\n(NJ ČR zo dňa 5. novembra 2002, sp. zn. 22CDo 761/2001). Bez dohody účastníkov stavby o tom, že\nzaložia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím stavby, nemôže vzniknúť podielové\nspoluvlastníctvo k stavbe (rozsudok NS SR, sp. zn. 4CDo 93/99, zo súdnej praxe 14/2000). Žalovaný\nuviedol, že ako jediný zhotoviteľ so zápisom rozostavanej stavby do katastra zásadne nesúhlasí, o tomto\nzápise ani nevedel, nakoľko pani X. na katastri P. má konexie a vybavila, aby mu nikto nič neoznámil.\nPodľa neho uvedený zápis vlastníctva nehnuteľnosti sa nezakladá na reálnom stave. Zároveň pred\nzačiatkom stavby podľa žalovaného nebola uzatvorená žiadna dohoda o spoluvlastníctve k rozostavanej\nstavbe, či výške spoluvlastníckeho podielu, nakoľko domnelá spoluvlastníčka rozostavanej stavby U..\nW. X. mala celkom iné úmysly ako žalovaný, ktorý v stavbe chcel bývať (preto aj predal svoj byt na F.)\nako pani U.. W. X., ktorá bola realitnou maklérkou (firma Y. na N. J.. Č.. X), ktorá na kúpe a predaji\nrealít zarábala, nakoľko to bola jej živnosť. Podielové spoluvlastníctvo je nesporné vo veci pozemkov so\nstavbou súvisiacich, avšak nie vo veci stavby samotnej. Dve rozsiahle svedecké výpovede pani W. X. zo\ndňa 16. marca 2015 a 31. marca 2022 (ku ktorému dal žalovaný svoje vyjadrenie v osobitnom písomnom\npodaní dňa 13. apríla 2022 doručenom na podateľňu OS Malacky, nakoľko na pojednávaní mu súd prvej\ninštancie neposkytol priestor) ukázali, že nevedela vydokladovať ani jednu stavebnú činnosť, ktorú by\nzabezpečovala, alebo aspoň financovala, pričom jej druhá výpoveď trvala viac ako hodinu, čiže mala\nna to dostatok času a ako dôchodkyňa mala čas aj na prípravu. Zmienila len nejaké farby a nákup rín a\nodkvapov, avšak tieto nakúpil žalovaný na svoje vlastné náklady a odviezol vo svojom vlastnom aute v\nroku 2013, pričom mu pomáhala aj jeho priateľka G.. O. T., čo však pred súdom prvej inštancie nebolo\npreukázané, nakoľko súd prvej inštancie nepripustil širšiu výpoveď G.. O.. Nákup rín a okapov realizoval\nžalovaný za sumu 822,20 eur z firmy KJG spolu s ich osadením podľa Stavebného denníka v dňoch 25.\noktóbra 2013 až 16. decembra 2013. Z dvoch výpovedí pani U.. X. vyvodil, že nevedela uviesť ani jednu\nstavebnú činnosť, ktorou by k stavbe prispela a to z toho dôvodu, že žiadnu činnosť nezabezpečovala,\nvenovala sa výlučne svojmu podnikaniu a svojej domácnosti. Čo sa týka financií, súhlasil, že pôvodne\nv rokoch 2002-2003 to vyzeralo tak, že obaja zamýšľali spoločnú výstavbu, avšak po nezhodách v roku\n2003 si pani X. svoju časť finančných prostriedkov vybrala (cca 2.000.000 Sk) a stavala vlastnú stavbu\nna pozemku svojej matky v obci M. na P.. Vybrala si nielen svoju časť, ktorá mala byť jej vkladom do\nstavby, ale odčerpala aj časť finančných prostriedkov žalovaného, ktorých výšku odhadol na 450.000\nSk, pričom žalovaný sa presne pamätá, že tieto financie na jej stavbu na P. jej zamieňal na české\nkoruny v zmenárni N. na E. J., ktorými potom na P. vyplácala tamojšiu stavebnú partiu. Následkom\ntoho žalovanému neostala iná možnosť ako realizovať stavbu SVOJPOMOCNE, z tých finančných\nprostriedkov, ktoré boli jeho vlastníctvom, ktoré však na stavbu domu dodávateľským spôsobom, ako to\nje uvedené v stavebnom povolení, nestačili. U.. X. deklarovala len to, že na stavbu chodievala variť, čo\nmal však za ľahko vyvrátiteľný fakt, nakoľko v tom čase, keď ona ešte úradovala v kancelárii na N. J.\ndo cca 14:00, vtedy už brigádnici a žalovaný na stavbe neboli, odchádzali cca o 14:00-14:30 hod. podľa\npočasia a obedná prestávka bola pevná, 11:30-12:00. Naproti tomu žalovaný investoval do predmetnej\nnehnuteľnosti všetky svoje finančné prostriedky v predstave, že sa jedná o jeho budúce bývanie, ďalej\nv priestoroch suterénu vytvoril vedľa garáže svoju dielňu, aby mohol v nej po dohotovení a kolaudácii\nstavby vykonávať svoju pôvodnú podnikateľskú činnosť ako živnostník opravami, nákupom a predajom\nrôznej elektroniky, čím sa živil predtým, ako sa pustil do stavby. Z postoja U.. X. v rokoch 2003 a 2004\nžalovaný mal za to, že k pani X. nemá žiadnu väzbu, čo sa týka stavby, nakoľko pani X. neparticipovala\nna stavebných prácach, vybrala si svoj finančný podiel, aby si postavila svoj dom na P., ako aj dávala\nvyjadrenia v tom zmysle, že si pre nezhody neželá bývať v spoločnom dome so žalovaným, dokonca\nnechce bývať ani v obci W., nakoľko tam nie je evanjelický kostol a tiež, že jej mladší synovia by nikdy z\nmesta na dedinu bývať nešli, nakoľko sú na mesto zvyknutí. Na základe uvedeného mal aj z druhej strany\nza naplnenú hypotézu, že žiadne podielové spoluvlastníctvo k stavbe medzi nimi nevzniklo, nakoľko\nžalovaný staval sám, resp. so svojou partnerkou G.. O. T. v presvedčení, že pani X. stratila o stavbu\nzáujem a dom stavajú pre seba a spoločný pozemok si vysporiadajú alebo jeho rozdelením alebo jeho\nvyplatením. V tomto zmysle sa vyjadrila aj G.. O. vo svojom rukopisnom vyjadrení, ktoré bolo doručené\ndo podateľne OS Malacky, ktorého pravosť overil notár podpisom. Z toho žalovaný vyvodil, že nie sú\n\npochybnosti o tom, že by mala U.. X. záujem nadobudnúť nehnuteľnosť so žalovaným do podielového\nspoluvlastníctva a preto do stavby investoval nielen celoživotné úspory, ale i financie nadobudnuté\npredajom vlastného bytu, ako aj požičané financie, aby mohol stavbu uskutočniť. Toto konanie sa mu\nnezdalo ľahkovážne či nezodpovedné, pretože celkovo absentovala medzi nimi dohoda, že s pani X.\nzaložia podielové spoluvlastníctvo k stavbe. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že samotné vydanie\nstavebného povolenia viacerým stavebníkom nemá za následok vznik podielového spoluvlastníctva.\nV stavebnom povolení totiž stavebný úrad administratívne určuje záväzné podmienky uskutočnenia a\nužívania stavby, ktorými zabezpečuje predovšetkým ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a užívaní\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na stavbu, prípadne\niných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej\nsprávy, nedotýka sa však vlastníckych vzťahov k stavbe. Preto súdna prax odlišuje stavebníkov v\nobčianskoprávnom zmysle, ktorí sa podieľajú na vzniku novej veci, teda stavby, a stavebníkov v\nzmysle administratívneho stavebného konania, ktorí zodpovedajú za dodržania podmienok stavebného\nkonania, resp. vydaného stavebného povolenia, čo znamená, že len stavebníci, ktorí sa reálne podieľajú\nna vzniku novej veci, získavajú vlastnícke práva a teda môžu založiť podielové spoluvlastníctvo k\nnovovytvorenej veci. Len stavebníci v občianskoprávnom zmysle, pokiaľ by deklarovali spoločnú vôľu\nzaložiť podielové spoluvlastníctvo v dohode, či už ústne alebo písomne, tak by založili podielové\nspoluvlastníctvo, aj keď sa vopred nedohodli na veľkosti podielov. Táto vôľa však nebola U.. X. ani\nlen deklarovaná, aj keď bola stavebníčkou v zmysle vydaného stavebného povolenia, nakoľko ešte\npred začiatkom stavby došlo medzi žalovaným a U.. W. X. k osobným rozporom. Túto skutočnosť\ndokumentuje aj podanie žalovaného vo veci F. XX, kedy pani X. žalovaného bez jeho súhlasu zapísala\nho ako vlastníka časti nehnuteľnosti z právom stavať, ale v roku 2003 jeho vlastníctvo náhle zrušila,\nresp. previedla na niekoho iného. Ďalší dôkaz je z roku 2007, keď pani X. poskytla peniaze žalovanému\nna nákup strešnej krytiny ako \"osobnú pôžičku\", z čoho jasne vyvodil, že nepovažovala stavbu ako\nsvoju investíciu (výpoveď pani X. dňa 16. marca 2016). V roku 2010 žalovaný logicky odmietol stavbu\npredať spolu s pani X., nakoľko táto sa nestala stavebníčkou v občianskoprávnom zmysle, nenadobudla\nk stavbe spoluvlastnícke práva, nakoľko sa na zhotovení stavby nepodieľala. Preto keď žalovaný so\nzápisom rozostavanej stavby do KN nevyjadril súhlas, tak bol jeho podpis neznámou osobou na žiadosti\nsfalšovaný, čo žalovaný opakovane namietal počas celého konania ako aj v konaní pred Katastrálnym\núradom od roku 2013. Na tomto sfalšovanom podpise je možné si povšimnúť, že začína v ľavom hornom\nrohu slučkou, ako pri \"písmene S\", pričom presne tak začína svoj podpis pani X.. Aby sa U.. X. vyhla\nnáslednému konaniu, svoj domnelý spoluvlastnícky podiel previedla na žalobcu darom, aby tak celý\nproces zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prenechala na realizáciu niekomu inému.\nPani X. od roku 2010 odmietala komunikáciu so žalovaným, či už písomnú, alebo telefonickú. Tento\nnegatívny prejav vôle však ostal v predmetnej veci bez toho, aby mu bola venovaná náležitá pozornosť,\nresp. celkom bol opomenutý napriek žalobnému návrhu z roku 2018, v ktorom žalovaný\n(v\npostavení žalobcu) písmoznalecký posudok dôvodne navrhoval.\n61. V prípade, že sa odvolací súd po zohľadnení uvedených skutkových tvrdení a uvedenej judikatúry\nnestotožní so stanoviskom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí určovacej\nžaloby nie je v súlade so zákonom, žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie\npri zrušení podielového spoluvlastníctva nevykonal vyporiadanie v tzv. širšom zmysle. Sám žalobca\nvo svojej výpovedi zo dňa\n2. decembra 2015 tvrdil, že od roku 2010 neinvestoval do\nstavby žiadne finančné prostriedky a na prácach sa zúčastnil dvakrát. Súdu prvej inštancie vytkol, že\nnevyhodnotil, aké práce boli vykonané a v akom rozsahu, v akej výške a kým a kto ich financoval. Súd\nby podľa neho pri zrušení predmetného podielového spoluvlastníctva mal vykonať aj vyporiadanie v\ntzv. širšom zmysle. OS Malacky však nijako nevyhodnotil, aké práce boli vykonané a v akom rozsahu,\nv akej výške a kým. Vyporiadanie v širšom zmysle predstavuje vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré\nsa medzi podielovými spoluvlastníkmi vytvorili v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva,\nprípadne, ktoré sa vytvorili medzi predchádzajúcimi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti so zrušením\npodielového spoluvlastníctva. So zreteľom na vyporiadanie v širšom slova zmysle sa prihliada napr. aj na\nto, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich spoluvlastníkov investoval do spoločnej nehnuteľnej\nveci a podobne. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej\nspoločnou činnosťou viacerých osôb mal za rozhodujúcu dohodu o založení spoluvlastníckych vzťahov\nuzavretú medzi stavebníkmi, ktorí sa na stavebných činnostiach podieľali. Nie je potrebná písomná\nforma, nie je ani potrebné, aby bolo dohodnuté vopred veľkosť spoluvlastníckych podielov pred\ndokončením stavby. Z obsahu dohody musí byť však zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové\nspoluvlastníctvo k stavbe, napríklad s tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia\n\nsa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Takáto dohoda aj keby bola len ústna musí\nspĺňať všetky náležitosti právneho úkonu, ktorými sú okrem iného zrozumiteľnosť, vážnosť a určitosť.\nPri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu, konajúci súd\nustálil ako dôvod zrušenia spoluvlastníctva závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, v dôsledku ktorých\nžalobca a žalovaný nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve, tento dôvod s ohľadom na zásadu, že\nnikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, posúdil súd prvej inštancie ako plne\nlegitímny. Z ustálenej judikatúry však žalovaný vyvodil, že ak ide predovšetkým o vyriešenie sporných\nužívacích vzťahov, otázka zániku spoluvlastníctva nemá prioritu, rovnako ako aj skutočnosť, že vec bola\nprikázaná do vlastníctva žalobcu, ktorý má v úmysle vec predať, čo deklaroval PZ žalobcu vo svojom\núvodnom žalobnom návrhu. Žalovaný pripomenul, že už na začiatku konania uviedol, že nehnuteľnosť\npotrebuje na zabezpečenie vlastného bývania, nakoľko je dôchodca a predal svoj byt v W.. Prvostupňový\nsúd dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ale ako účelnejšie s\nohľadom na ich využitie prikázal nehnuteľností do vlastníctva žalobcovi. Žalobca má vyriešenú otázku\nbývania, na predmetnej nehnuteľnosti nie je závislý on, ani jeho rodina, dokonca v Obchodnom registri\nSR má ma seba písaných alebo je účastný v\n27 firmách, kde má vo viacerých svojich s.r.o.\nako činnosť uvedenú realitnú činnosť, preto je podľa neho málo pravdepodobné, žeby jeho existencia a\nkonkrétne bývanie záviselo od vlastníctva spornej nehnuteľnosti. Naopak žalovaný nedisponuje žiadnym\nmajetkom, predmetnú nehnuteľnosť staval svojpomocne takmer 12 rokov, vyklčoval záhradu, stará sa\no ovocné stromy, do stavby domu investoval všetky svoje financie s vidinou žiť v nej natrvalo. Tu je\npodľa neho namieste zvážiť aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože žalovaný má za to, že sú\nnaplnené. Z účelu ustanovenia § 142 ods. 2 OZ slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva\nmajú vyporiadaním zaniknúť, vyvodil, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej\nsubjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému\nalebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov.\nVo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav\njeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby\ninde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky\nčasu, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo\nmateriálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených\nna jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech strán sporu môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu\n(napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v\nprípade vyhovenia ich žalobe alebo návrhov, alebo, že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných\nužívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že\nvec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle nehnuteľnosť predať (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR z\n30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009). Dal do pozornosti, že žalobca sa vo svojom\nžalobnom podaní z roku 2014 pokúsil navodiť klamlivý dojem, že nehnuteľnosť chátra a dlhšiu dobu\nsa nevykonávali žiadne stavebné práce. Toto tvrdenie žalovaný označil za účelové a zavádzajúce, ako\nto vyplýva s fotodokumentácie priloženej k znaleckému posudku G.. E. č. 19/2018 a tiež zo záznamov\nzo Stavebného denníka, ktorý dokladá, že žalovaný ešte v roku 2015 vykonal na stavbe zateplenie\nsuterénnej časti a tiež zateplenie zadného balkóna a prepojovacieho mostíka a potom s prácami skončil\na to z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania a právnej neistoty. Je však pravdou, že stavba trvala\noproti pôvodným predpokladom oveľa dlhšie a to z toho dôvodu, že bola realizovaná SVOJPOMOCNE,\nnakoľko DODÁVATEĽSKY realizovaná byť nemohla, keďže pani Slaninová si odobrala svoju časť\nfinančných prostriedkov cca 2.000.000 Sk a následne aj sumu 450.000 z prostriedkov žalovaného ako\npôžičku, ktorú vrátila až v priebehu roka 2007. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že medzi účastníkmi\ndochádza ku konfliktom, čo však nie je podľa neho dôvod na to, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo.\nObjektívnym dôvodom nemôže byť podľa neho ani skutočnosť, že vedľajšie pozemky sú vo vlastníctve\nbrata žalobcu. Súdu prvej inštancie vytkol, že nevzal do úvahy ani agresívne správanie žalobcu, ktorý\nv roku 2013 zobral žalovanému kľúče od brány a zalomil v zámke vchodových dverí od domu kľúč\nna poistnej vložke. Žalobca mal posmešné poznámky na adresu žalovaného aj v priebehu obhliadky k\nvypracovaniu znaleckého posudku na odhad ceny nehnuteľností súdom ustanoveným znalcom, G..\nM.. V ten deň, kedy OS Malacky vyniesol rozsudok vo veci v neprospech žalovaného, sa žalobca na\nchodníku pred OS Malacky vyhrážal žalovanému fyzickým násilím, ak podá proti rozsudku odvolanie\na tiež tým, že všetky jeho veci vyhádže z domu na ulicu, čo viedlo žalovaného k tomu, aby podal na\nžalobcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania,\nktoré je momentálne v štádiu riešenia. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil\núčelné využitie veci. Okrem účelného využitia veci môže prihliadať aj na iné skutočnosti, napríklad na to,\nkto sa akou mierou pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju budoval, kto do nej investoval. Mal za\n\nnesporné, že žalovaný vynaložil najväčšie úsilie, použil všetky svoje úspory, čiže maximálnou možnou\nmierou sa pričinil o nadobudnutie nehnuteľnosti. V zmysle sumáru stavebných prác spracovaných podľa\nStavebného denníka žalovaný odpracoval na zveľadení záhrady cca 1 400 hodín (odhad) a na samotnej\nstavbe 13 403 hodín (zdokumentované v Stavebnom denníku) a žalobca len nejakých 4 alebo 5 hodín,\nčo je významný nepomer, ktorý OS Malacky nevzal pri rozhodovaní do úvahy. Otázka, komu bude vec\nprikázaná, záleží vždy od úvahy súdu, čiže k záveru sa nemusí dopracovať len prostredníctvom výšky\npodielu a účelnosti. Rozhodnutie súdu má vychádzať aj z iných skutočností, ktoré je potrebné komplexne\nzvážiť. Pre rozhodnutie súdu, komu bude nehnuteľnosť prikázaná, nie je teda absolútne rozhodujúca\nani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.\nSúd však musí riadne odôvodniť, prečo kritérium výšky podielov a účelného využitia veci nie sú v\nkonkrétnom prípade rozhodujúce (rozsudok NS ČR, sp. zn. 22Cdo 1644/2005). Ak § 142 OZ ustanovuje,\nže súd prihliadne na účelné využitie veci, ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. ktorej\nhypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho\nuváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy, zo širokého vopred\nneobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne, nemôže byť\nrozhodnutie vo veci v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie okolnosti, resp. že\nnebolo prihliadnuté na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či\nvýznamné, pretože takéto okolnosti nie sú súčasťou hypotézy právnej normy t. j. PN, vymedzené súdom\nv súlade so zákonom, z ktorých súd pri právnom posúdení vychádza (uznesenie NS ČR z 22.07.2004\nsp. zn. 22Cdo 946/2004). Pod účelným využitím veci má zákon v prvom rade na mysli využitie pre\npotreby jedného zo spoluvlastníkov, aby vec mohla slúžiť na svoj účel (uznesenie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo\n1283/2001, rozbor NS SR, sp. zn. Cpj 8/72, R 54/1973). Z tohto hľadiska sa za takéto využitie považuje:\na) uspokojenie bytovej potreby niektorého zo spoluvlastníkov a členov jeho rodiny,\nb) kto ho doposiaľ užíval, kto je na užívanie domu z hľadiska naliehavosti bytovej potreby najviac na\ndom odkázaný,\nc) dom udržiaval, vykonal investície na zveľadenie domu a dokončenie,\nd) je schopný a ochotný sa o dom naďalej postarať,\ne) je schopný poskytnúť reálnu a včasnú náhradu za spoluvlastnícky podiel a nesprával sa násilne\nvoči druhému spoluvlastníkovi. Podľa žalobcu, žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na\ndokončenie stavby, ktorá je rozostavaná. Žalovaný však uviedol, že má záujem stavbu dokončiť,\nskolaudovať a užívať ju a na uskutočnenie tohto zámeru si vie požičať peniaze od rodiny a známych,\nnakoľko sa jedná o neveľkú čiastku, ktorú odhadoval v roku 2015 na 10.000 eur na materiáloch. Pokiaľ\nide o majetkové vysporiadanie, žalobca preukázal iba toľko, že v deň pojednávania 17. februára 2023\nmal na účte finančné prostriedky na vykonanie rozsudku v lehote 3 dní, ale tieto finančné prostriedky\nboli takzvane \"voľné\", na druhý deň ich už na účte mať nemusel. Súdu prvej inštancie vytkol, že\nteda nedostatočne vyhodnotil dôkaz o tom, či má žalobca dostatok financií na výplatu náhrady za\nspoluvlastnícky podiel v inkriminovaný moment, teda do troch dní po právoplatnosti rozsudku a ak\nnie, odkázal v takom prípade žalovaného na zložité a časovo finančne náročné exekučné konanie,\nkonca ktorého by sa žalovaný ani nemusel dožiť. K tomu treba ešte uviesť, že na Obchodnom registri\nSR žalobca má 27 spoločností ktoré vlastní, alebo v ktorých je účastný, avšak podľa FinStat, s.r.o\nmnohé z nich sú dlhodobo v strate, nemajú žiadnych zamestnancov alebo len jedného, a podobne,\nčo vážne spochybňuje jeho solventnosť a tiež serióznosť jeho konania. Žalobca mal podľa neho súdu\nprvej inštancie preukázať viazané finančné prostriedky, a to buď výpisom z osobitného viazaného účtu\na nie odkazovať žalovaného na exekučné konanie. Finančné prostriedky musia byť v takomto prípade\ndostatočne zabezpečené o to viac, že sa nejedná o malú finančnú čiastku.\n62. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie,\nneuznal skutočnosť, že bločky a účtovné doklady predložené žalovaným preukazujú ním vynaložené\nfinančné prostriedky, ktoré boli použité na úhradu tovarov a služieb súvisiacich so stavbou domu.\nŽalovaný navyše predložil aj Stavebný denník, faktúry, doklady, fotografie z postupu stavebných prác,\nzmluvu o odpredaji bytu, podrobný popis prác, ktoré vykonal, ktoré jednotlivo aj v súvislostiach, aj v\nčasovej následnosti poskytujú ucelený obraz o tom, ako žalovaný svojpomocne postupne v priebehu\nrokov zrealizoval stavbu. Taktiež namietal, že keď žalovaný navrhol podporiť svoje tvrdenia o realizácii\nstavby výsluchom svedkov, to znamená brigádnikov, susedov, svoju sestru a priateľku, súd prvej\ninštancie jeho návrhy korporatívne odmietol s tým, že už má jasno vo veci. Pritom na pojednávaní\ndňa 17. februára 2023 bola vonku na chodbe prítomná sestra žalovaného, T. C., H. M., ktorá si na\nten deň vzala v práci dovolenku a tiež bol v ten deň čas na to, aby ju súd prvej inštancie vypočul.\nNamietal, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie vôbec alebo nedostatočne odôvodnil, prečo\n\nuvedené dôkazy odmietol vykonať. Žalovaný vyjadril presvedčenie o tom, že ním predložené dôkazy\nnevyhodnotil konajúci súd nestranne, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ale zavážili len tie\nvyjadrenia, v ktorých žalovaný ako právny laik pochybil v hodnotení niektorých právnych skutočností.\nPripomenul, že podľa súdu prvej inštancie je preukázané, že rozostavaná stavba rodinného domu bola\nfinancovaná zo spoločných finančných prostriedkov, pričom žalobca ani svedkyňa nijako nepreukázali\ntoto tvrdenie, na rozdiel od žalovaného, ktorý zdokladoval svoju finančnú čiastku 3.694.915 Sk plus\nnezdokladovanú čiastku 300.000 Sk ako zisk z podnikania za roky 2000-2003. Rozsudok OS Malacky\npreto považuje za arbitrárny. Rozsudok musí byť skutkovo odôvodnený, dôkazy súd musí hodnotiť\njednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14. septembra\n2006,\nsp. zn. I.ÚS 265/05). Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom\nrozhodnutí vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, treba\nrozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda v rozpore s čl. 46 ods.1 Ústavy s čl.6\nods.1 Dohovoru o základných ľudských právach. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkonkrétnym a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (rozhodnutie Ústavného súdu z. d.\n17. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý súdny proces\nje právo účastníka konania na také zdôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nK základným právam\núčastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných\ndôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú\nnámietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok\npovažovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie,\nktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon\nspravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).\n63. V závere odvolania žalovaný namietal, že OS Malacky zaviazal žalovaného k náhrade 100 %\ntrov konania. Dal do pozornosti, že žalobca v pôvodnom návrhu uvádzal, že uhradí žalovanému\nna vyrovnanie podielov sumu 100.000 eur, pričom neobstojí jeho tvrdenie, že jeho znalec nebol na\nstavbu pustený, nakoľko pán žalobca je realitný maklér a vie lepšie ako prípadný znalec, aká je\ntrhová cena nehnuteľnosti, nakoľko predtým v nehnuteľnosti bol a videl všetky priestory. V prvom\nrozsudku súdu prvej inštancie bol žalobca zaviazaný uhradiť žalovanému 153.000 eur, neskôr po zvýšení\ncien pozemkov a nehnuteľností v roku 2022 sumu 204.500, čo však objektívne nastalo z dôvodu\nzmien cien nehnuteľností na trhu a nemožno mať k tomu námietky. Navyše bol pôvodný rozsudok\nOS Malacky vrátený krajským súdom na doplnenie a prerokovanie, teda nemôže sa jednať o 100 %\núspešnosť. Z uvedeného jednoznačne vyvodil, že žalobca nemal 100 % úspech vo veci a navyše\nžalovaný ani nedal žalobcovi dôvod na podanie žaloby, snažil sa o dohodu s pani Slaninovou, ktorej\npísal listy, na ktoré ona neodpovedala a v tomto zmysle a preto je podľa neho aj výrok súdu vo veci\nnáhrady trov konania v rozpore s ustanovením § 255 CSP. Poukázal tiež na zdravotný stav a sociálne\nproblémy žalovaného, ktorý v dôsledku konania protistrany nemá kde bývať, nakoľko stavba, ktorú\npostavil, nemohla byť dokončená a skolaudovaná predtým, ako sa vyriešia vlastnícke vzťahy. Naviac\nmá pohybové problémy, ktoré vyplývajú z ťažkej manuálnej práce na stavbe (poškodený pravý bedrový\nkĺb), musí používať barly a mal by ísť na operáciu, ale kým nemá vyriešenú bytovú otázku, tak nemôže,\nnakoľko rekonvalescencia v prípade operácie bedrového kĺbu trvá viac mesiacov. Z vyššie uvedených\ndôvodov s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil. S prihliadnutím na uvedené dôvody navrhol,\naby po zvážení a zhodnotení všetkých skutočností a predložených listinných dôkazov v konaní pred\nsúdom prvej inštancie a odvolacím súdom, taktiež s prihliadnutím na ustálenú judikatúru súdov a z\ndôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym a svojvoľným procesným postupom opakovane znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces [§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.], súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností[§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.], súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.] a napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.], rozhodol\ntak, že napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP zruší a vec prejedná a rozhodne\ntak, že žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietne, určí, že výlučným\n\nvlastníkom stavby rodinného domu je žalovaný, respektíve opätovne vec vráti súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a rozhodnutie a prizná žalovanému náhradu trov konania.\n64. Žalobca v rámci odvolacej repliky prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil s odvolaním\nžalobcu, majúc za to, že súd prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva meritórne prejednal,\npričom na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné\nbremeno a nepreukázal, že je výlučným vlastníkom rozostavaného domu. Svoje úvahy, právne\npredpisy podľa ktorých postupoval ako aj právne odôvodnenie existencie podielového spoluvlastníctva\nk rozostavanej stavbe súd prvej inštancie podľa neho komplexne a rozsiahlo uviedol v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku a žalobca sa s týmito závermi v celom rozsahu stotožnil. Mal za nepodstatné\npre rozhodnutie vo veci, aby sa súd prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie v otázke pravosti\npodpisu žalovaného na žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo dňa 18. decembra 2010, nakoľko\nsamotný zápis rozostavanej stavby v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter a z hľadiska\nvzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nemá vplyv. Žalovaný v rámci konania adresoval\nv tejto veci podania aj príslušnému Katastrálnemu úradu a Okresnej prokuratúre Malacky, a rovnako\npoukazoval aj na podnet, ktorý podala Okresná prokuratúra Malacky na OO PZ Malacky, pričom všetky\npodania žalovaného týkajúce sa domnelého falšovania podpisu boli príslušnými správnymi orgánmi a\norgánmi činnými v trestnom konaní zamietnuté, resp. im nebolo vyhovené. Keďže sa viacero príslušných\núradov, respektíve orgánov už vyjadrilo k domnelému falšovaniu podpisu žalovaného, ako aj vzhľadom\nna skutočnosť, že samotný zápis v katastri nehnuteľností na základe tejto listiny nie je podstatný z\nhľadisku vzniku podielového spoluvlastníctva, označil opakujúcu sa argumentáciu žalovaného o potrebe\nvykonania znaleckého dokazovania za bezpredmetnú. Rovnako tak potom nesúhlasil, že súd prvej\ninštancie pochybil, keď neumožnil žalovanému vyhotoviť súkromný znalecký posudok. Poukázal na ust.\n§ 153 ods. 1 zákona CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie\nsú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na\nrýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP Na prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä\nak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca\nnamietal, že napriek tomu, že žalovaný mal možnosť zabezpečiť si vyhotovenie znaleckého posudku\nvo viac ako dlhom časovom období, tak oznámenie o prijatí objednávky znalcom predložil súdu prvej\ninštancie až na poslednom pojednávaní dňa 17. februára 2023, pričom súd prvej inštancie na jednej\nstrane podľa neho správne posúdil, že takéto dokazovanie jednak nie je potrebné vykonať a zároveň\nuviedol dôvody, pre ktoré tak neurobí a na strane druhej by aj podľa žalobcu to bolo v rozpore so zásadou\nhospodárnosti. Okrem iného zápis rozostavanej stavby namietal prvýkrát až dňa 01. decembra 2013,\nteda 3 roky potom čo k zápisu došlo, čo zároveň korešponduje s obdobím, kedy nastalo zhoršenie\nvzťahov medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobcu. Žalobca ustálil, že žalovaný v tejto\nnadväznosti nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o sfalšovaní jeho podpisu, a preto neuniesol dôkazné\nbremeno. Na tejto skutočnosti podľa neho nemenia nič ani opakované tvrdenia žalovaného, ktoré\nnemal za postačujúce na prijatie záveru o pravdivosti jeho tvrdenia a ktoré sú naviac vyvrátené práve\nvyššie uvedenými vyjadreniami správnych orgánov, orgánov činných v trestnom konaní, samotného\nsúdu a v neposlednom rade je to bez relevancie k predmetu konania. Mal za to, že súd prvej inštancie\ntak postupoval v intenciách pokynov Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 4Co/25/2018. Tvrdenia\nžalovaného v súvislosti s tým, že žalovaný mal nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k rozostavenej\nstavbe, žalobca odmietol, pričom podľa neho nevyplývajú z vykonaného dokazovania a dokonca sú\nv rozpore aj s tvrdeniami samotného žalovaného, ktorý v predchádzajúcich vyjadreniach uviedol, že\nna časti stavby uskutočňovanej v období od 28. apríla 2004 do 14. júna 2009, v rámci ktorej dosiahla\nstavba stupeň rozostavanosti podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Katastrálneho zákona, sa podieľali rovnako\ntak žalovaný, ako aj pôvodná podielová spoluvlastnícka G.. W. X.. Táto jednak financovala realizáciu a\ntiež vypomáhala pri stavebných prácach (osobitne poukazujeme na podanie žalovaného doručené súdu\nprvej inštancie dňa 09. júna 2015). Poukázal na podľa neho evidentný rozpor v tvrdeniach žalovaného,\nktorý na jednej strane tvrdí, že od okamihu vydania stavebného povolenia, teda od 28. apríla 2004,\npôvodná podielová spoluvlastnícka už o stavbu nejavila záujem, a na strane druhej sa podľa jeho\nvlastných slov do obdobia 14. júna 2009, teda viac ako 5 rokov po vydaní stavebného povolenia, sa\nna jej realizácii podieľala. Z vyjadrení samotného žalovaného v rámci tohto konania tak vyvodil, že na\nrealizácii stavby sa podieľala aj pôvodná spoluvlastnícka, pričom z predložených dôkazov, napriek ich\nrozsiahlosti, žiadnym spôsobom nevyvodil, čo presne realizoval žalovaný osobne, či všetky pokladničné\ndoklady boli vystavené jemu, a či financie, ktoré použil na úhradu daňových dokladov pri realizácii\n\nstavby, boli jeho finančnými prostriedkami alebo mu boli poskytnuté zo strany pôvodnej spoluvlastnícky\nnehnuteľnosti. Skutkové tvrdenie strany sporu nie je podľa neho dôkaz, aj keď v oboch prípadoch\nje možné hovoriť o prostriedkoch procesného útoku, respektíve obrany. To, že žalovaný tvrdí, že\nvykonal práce, za ktoré vraj zaplatil zo svojich finančných prostriedkov, nemal za preukázané tým, že\npredloží napríklad pokladničný blok alebo iné ním vytvorené bilancie. Zastal názor zhodný so záverom\nsúdu prvej inštancie, že z pokladničných blokov alebo stavebného denníku nevyplýva, že materiál bol\npoužitý na stavbe alebo, že finančné prostriedky použité na jeho nákup boli finančnými prostriedkami\nžalovaného. Žalovaný podľa žalobcu zjavne nerozumie postupu dokazovania a preto len opakuje\nsvoje vyjadrenia, ktoré pokladá za dôkaz, hoci tieto vyjadrenia sú v rozpore s jeho predchádzajúcimi\nvyjadreniami, kde jednoznačne a v zhode správnou predchodkyňou žalobcu uviedol, že mali záujem\nnadobudnúť nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Pripomenul, že na začiatku sporu žalovaný\nexistenciu podielového spoluvlastníctva nielen, že nespochybňoval, ale naopak aj potvrdil, výslovne\nuznal, že stavba bola financovaná do 14. júna 2009 zo spoločných finančných zdrojov, rovnako tak\nboli do podielového spoluvlastníctva nadobúdané aj pozemky, čo žalovaný nikdy ani nerozporoval a\nzároveň uviedol, že na stavbe sa podieľali aj synovia p. X. a aj pani X. samotná, keď niekoľkokrát\npriniesla občerstvenie. Podľa neho v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR stavba ako samostatný\npredmet právnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná\nminimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto\ndruhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je\nuž jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného\npodlažia. Uviedol, že stavba - rozostavaný dom, ktorej vlastníctvo je predmetom sporu, ako vec vznikla\nv právnom zmysle v období do roku 2007, čo nemal za sporné a vyvodil to jednak z dôkazov, ako aj\nz vyjadrenia žalovaného, a teda v tomto období bola stavba financovaná zo spoločných prostriedkov,\nčo žalovaný potvrdil. V tomto období mali\np. X. aj žalovaný úmysel zhotoviť stavbu pre seba, čo\npodľa neho logicky podporuje nielen spoločné financovanie stavby, ale aj nadobudnutie pozemkov do ich\npodielového spoluvlastníctva, ako aj výpomoc synov p. X. na stavbe. Tieto skutočnosti potom podľa neho\nďalej vylučujú argumentáciu žalovaného ohľadne originámeho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho\npráva k stavbe. Mal za to, že predložený dôkazný materiál nepreukazuje žiadne z tvrdení žalovaného a\nnie je možné na jeho podklade dospieť k záveru, že sa na stavbe nehnuteľnosti podieľal len žalovaný\na financoval ju len zo svojich zdrojov. Takýto záver podľa neho vyvracajú ďalšie dôkazy predložené v\ntomto konaní, ako aj vyjadrenia strán sporu, vrátane vyjadrení žalovaného. Žalobca má naviac za to, že\npodanie návrhu na určenie vlastníctva rozostavaného rodinného domu zo dňa 30. mája 2018 je zo strany\nžalovaného len účelové, pričom k tomu žalovaný pristúpil až potom, čo súd prvej inštancie nevyhovel\nvšetkým jeho návrhom a rovnako rozhodli aj ďalšie orgány. Naviac aj jeho predchádzajúce vyjadrenia boli\nv rozpore s jeho návrhom. V tomto smere mal práve argumentáciu žalovaného za zavádzajúcu. Súd prvej\ninštancie sa podľa neho vysporiadal so všetkými návrhmi a námietkami žalovaného, pričom poukázal\nna skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania podával podnety a odvolania voči všetkým\nprocesným uzneseniam Okresného súdu Malacky, a už tento postup žalovaného naznačuje obštrukčné\nkonanie. Pokiaľ žalovaný v ďalšej časti odvolania namieta, že súd prvej inštancie nevykonal vyporiadanie\nv tzv. širšom zmysle, žalobca dôvodil, že žalovaný počas konania neuplatnil návrh na vyporiadanie v\nširšom zmysle, pričom samotný návrh, okrem toho, že vôbec nebol zo strany žalovaného nikdy podaný,\nčo je prvým a základným predpokladom toho, aby súd mohol o takomto návrhu rozhodovať, musí\nobsahovať aj náležitosti, z ktorých bude zrejmé, akým spôsobom sa podielový spoluvlastník podieľal na\nzhodnotení nehnuteľnosti. Aj tu je však potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu\nveci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti\na v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci\nvyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Predmetná\nnehnuteľnosť doposiaľ nebola dokončená a skolaudovaná, žalovaný nemá finančné prostriedky na\njej dokončenie, počas konania nevedel deklarovať žiadny finančný príjem, ako sám žalovaný uvádza\nvo svojom odvolaní, do stavby od roku 2015 neinvestuje, aj keď sa snaží vytvoriť dojem, že je to\nlen z dôvodu prebiehajúce súdneho konania a nehnuteľnosť v súčasnosti len degraduje a chátra. Ak\nžalovaný v odvolaní uvádza, že má zhoršený zdravotný stav, sociálnu situáciu a vyšší vek, čím sa\nsnaží ilustrovať, že prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcovi vzniká u žalovaného\nnepriaznivá životná situácia, s týmto tvrdením sa nestotožnil, nakoľko aj týmto vyjadrením žalovaný len\nopätovne podľa žalobcu potvrdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov na dokončenie a udržiavanie\nnehnuteľnosti, ani na poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcovi. Na druhú\nstranu žalobca disponuje dostatkom finančných prostriedkov jednak na dokončenie nehnuteľnosti ako\naj na to, aby poskytol žalovanému primeranú náhradu. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že predmetnú\n\nnehnuteľnosť potrebuje na zabezpečenie vlastného bývania, nakoľko ako dôchodca predal svoj byt v W.\na súd teda nevyhodnotil dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prvej inštancie sa podľa žalobcu zaoberal\naj týmto argumentom žalovaného a dospel podľa neho k správnemu záveru, že nie sú dané dôvody\nhodné osobitné zreteľa, keď žalovanému bude na základe vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nprikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu vyplatená náhrada za jeho spoluvlastnícky\npodiel vo výške 204.500 eur, ktorá je podľa neho dostatočná na zabezpečenie dôstojného bývania\npre žalovaného a jeho osobných potrieb. Nemenej významné je podľa neho kritérium solventnosti, na\nktoré je nutné pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadať, pričom žalovaný žiadne finančné\nprostriedky nemá, čo mnohokrát deklaroval v rámci súdneho konania a tejto skutočnosti svedčí aj\nfakt, že žalovanému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný síce tvrdí, že tieto\nfinančné prostriedky si zaobstará prostredníctvom úveru, cez investora alebo si požičia od rodiny,\navšak toto je len v rovine tvrdenia žalovaného a schopnosť zaobstarať si potrebné finančné prostriedky\nžalovaný nijako nepreukázal. Žalobca poukázal aj na vek žalovaného, na základe ktorého mal za\nzrejmé, že zodpovedajúce finančné prostriedky si žalovaný ním tvrdenými spôsobmi ani reálne schopný\nzabezpečiť nebude, nakoľko existuje podľa žalobcu dôvodný predpoklad, že by tieto nebol schopný nikdy\nprípadnému veriteľovi vrátiť. Toto vyvodil aj z ďalšieho tvrdenia žalovaného v odvolaní, kde uvádza, že:\n„má záujem stavbu dokončiť, skolaudovať a užívať ju a na uskutočnenie tohto zámeru si vie požičať\npeniaze od rodiny a známych, nakoľko sa jedná o neveľkú čiastku, ktorú odhadoval v roku 2015 na\n10.000 eur na materiáloch. “Žalobca teda mal za zrejmé, že žalovaný nedisponuje ani čiastkou 10.000\neur, ktorú by si musel požičať, pričom sa jedná len o odhad žalovaného, a aj to neaktuálny z roku\n2015. Za tejto situácie žalovaný preukazuje, že mu nesvedčí ani hľadisko účelného využitia veci, kedy\nsi uspokojenie svojej bytovej potreby môže zabezpečiť z náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel, preto\nani nemôže byť odkázaný na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú naviac užíva napriek tomu,\nže je neskolaudovaná, nemá prostriedky na dokončenie nehnuteľnosti, ktoré by si musel požičať a od\nroku 2015 do nej nijako neinvestuje (investície v predchádzajúcom období sú tiež len v rovine tvrdení\nžalovaného), nie je teda schopný sa o dom ďalej starať a najmä nie je schopný poskytnúť reálnu a\nvčasnú náhradu za spoluvlastnícky podiel. V jednoduchosti, keď žalovaný uvádza, že nemá k dispozícií\nani 10.000 eur, mal za jednoznačné, že nikdy nebude schopný poskytnúť náhradu vo výške 204.500\neur. Naopak žalobca má k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky\npodiel žalovaného a tieto súdu prvej inštancie aj preukázal doloženým potvrdením z banky. Paradoxne\nžalovaný, ktorý je odkázaný na poskytovanie právnej pomoci priznanej Centrom právnej pomoci a\nžiadne finančné prostriedky nemá, považuje potvrdenie banky o finančných prostriedkov žalobcu za\nnedostatočné zabezpečenie solventnosti žalobcu. Mal za evidentné, že žalovaný má veľmi subjektívny\npohľad na solventnosť, ktorého kritéria sa odlišujú podľa toho či sa jedná o jeho osobu alebo o osobu\nžalobcu.\n65. Žalobca k opakovaným námietkam žalovaného ohľadne nevykonania dôkazov zo strany súdu\nprvej inštancie dal do pozornosti, že podľa ustanovenia § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z\nnavrhnutých dôkazov vykoná. Z citovaného ustanovenia vyvodil, že súd určí rozsah a mieru, v ktorej\nsa dokazovanie vykoná, nakoľko jedine súd má právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov\nvykoná. Súd nemusí vykonať tie dôkazy, ktoré by potvrdzovali zhodné tvrdenia strán sporu, ani tie\ndôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti, pre posúdenie uplatňovaného nároku nerozhodné\nalebo právne bezvýznamné, čo znamená, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré strany\nsporu v priebehu konania navrhli, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou\nspravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k\ntakémuto rozhodnutiu vedú. Nie je teda podľa neho pochybením súdu prvej inštancie, ak nevykonal\nvšetky dôkazy, ktoré žalovaný navrhoval, keď v odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie podľa neho\npodrobne, logicky a v súlade s právnymi predpismi uviedol, prečo nevykonal niektoré z dôkazov\nnavrhovaných žalovaným. Žalobca považuje tento postup súdu prvej inštancie za správny, nakoľko\nvýsluchy množstva brigádnikov, mnohokrát ani bližšie neurčených, nepovažoval za relevantné pre\npredmet tohto konania, pretože tieto osoby objektívne nie sú podľa neho schopné sa vyjadriť k vzniku\npodielového spoluvlastníctva, ani k financovaniu spoločnej nehnuteľnosti, rovnako tak nemá súvislosť\nani obhliadka bytu na F., kde mali byť uschované peniaze, prípadne výsluch pani O., ktorá bola\npartnerkou žalovaného a všetky informácie mala práve od žalovaného a teda pozná len jeho verziu, a\nto naviac za situácie, kedy svoje tvrdenia počas konania žalovaný účelovo menil. Tieto a ďalšie dôkazy,\nktoré žalovaný navrhoval, nemajú podľa žalobcu vplyv na predmet konania a ich vykonanie mal za\nnehospodárne, neúčelné a v mnohých prípadoch až absurdné, čím by len došlo k navyšovaniu už tak\nvysokých nákladov súdneho konania a ďalšiemu odďaľovaniu konečného rozhodnutia v súdnom konaní,\n\nktoré trvá už takmer 10 rokov. Uviedol, že napriek rozsiahlosti odvolania žalovaného, ide podľa neho opäť\nlen o jeho opakujúce sa tvrdenia, ktoré buď boli v rámci dlhotrvajúceho sporu už vyvrátené, s predmetom\nkonania nesúvisia alebo žalovaný nie je schopný ich žiadnym spôsobom preukázať, prípadne si vo\nviacerých svojich vyjadreniach žalovaný dokonca navzájom odporuje. Zopakoval tvrdenie, že žalovaný a\nprávna predchodkyňa žalobcu mali záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva,\nčo podľa žalobcu potvrdzujú aj dôkazy vykonané v tomto konaní. Ak žalovaný namieta, že nehnuteľnosť\nmá byť údajne v jeho výlučnom vlastníctve, jedná sa podľa žalobcu len o jeho špekulatívny postup,\npričom tento argument nevyplýva zo žiadnych skutočností a naviac je v rozpore aj s predchádzajúcimi\nvyjadreniami samotného žalovaného, ktorý ich počas konania účelovo menil. V nadväznosti na vyššie\nuvedený skutkový a právny stav žalobca žiadal Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, aby rozsudok\nOkresného súdu Malacky, sp. zn. 4C 83/2014 - 626 zo dňa 03. marca 2023, ako vecne správny potvrdil\na priznal žalobcovi náhradu trovy konania v rozsahu 100 %.\n66. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\n67. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust.\n§ 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k\nzáveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,\nkeď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti\nžaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v\nnapadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s\njeho právnym záverom o nedôvodnosti vzájomnou žalobou uplatneného nároku žalovaného proti\nžalobcovi o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a o dôvodnosti žaloby žalobcu o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva k nej spôsobom v zmysle výroku napadnutého rozsudku stotožňuje a\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú\nspôsobilé privodiť iné než napadnutým rozsudkom vyslovené právne závery, keď v odvolaní uvádzané\nargumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého\nrozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku\nje dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len\no opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2\nCSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery\na zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ\nsa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia\nprávne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v\nsúlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08. októbra 2009, v zmysle\nktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok\n( II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho\nkonania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní\ndôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal\nzrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo\nna spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej\ninštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán\nsporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd vyjadruje stručne k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n68. Najskôr odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho zrušujúceho uznesenia zo dňa 26. februára\n2021 č. k. 4Co/63/2020 - 357, ktorým zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný vo veci\ndňa 27. marca 2019 č. k. 4C 83/2014-270 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\na zároveň mu zadal pokyny na ďalší postup v konaní, ktorými intenciami bol súd prvej inštancie v\nzmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný. V tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd súdu prvej inštancie\nvytkol, že meritórne prejednal žalobu žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k\nnehnuteľnostiam, kde len prejudiciálne riešil, či nehnuteľnosť - rozostavaná stavba rodinného domu, patrí\ndo výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý túto skutočnosť v tomto konaní tvrdil, alebo je nevyvrátený\n\nzápis v katastri nehnuteľností, podľa ktorého je stavba v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Vytkol\nmu, že žalobu žalovaného zamietol bez jej meritórneho prejednania majúc za to, že na určení, že\nžalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, o ktorej sa koná aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie\nspoluvlastníctva k nej, nie je naliehavý právny záujem, keď dospel k právnemu záveru, že jeho tvrdenia\nsú prejudiciálne riešené i v tomto konaní, ktoré bolo začaté skôr a aj vzhľadom na zásadu hospodárnosti\nkonania sa žalovaný odstránenia stavu jeho právnej neistoty domôže aj v rámci skôr začatého konania\no zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd poukázal na\nust. § 137 písm. c) CSP platného a účinného v čase vydania vtedy (aj aktuálne) preskúmavaného\nrozsudku, ako aj v čase podania určovacej žaloby žalovaným, t. j. v čase začatia konania o nej, podľa\nktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom\nnaliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.\nUviedol, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi\nžalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným\nprávnym prostriedkom odstrániť., nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (NS SR, sp. zn.\n4Cdo49/2003, Zo súdnej praxe č. 75/2003). Právny záujem musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie\nnaliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, t. j. účinne a správne zvolený\nprocesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či\nsnáď len zbytočne nevyvoláva ďalšie konanie (NS SR 5Cdo31/2011). Pokiaľ súd dospeje k záveru,\nže ten - ktorý určovací návrh (dnes žaloba) nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh\n( žalobu) bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (napr. Krajský súd Trenčín, sp. zn. 17Co 161/2007).\nPripomenul, že v danom prípade súd prvej inštancie vtedy zamietol žalobu žalovaného o určenie, že je\nvýlučným vlastníkom časti nehnuteľností, ktoré tvoria predmet sporu žalobcu o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva, práve dospejúc k záveru, že na požadovanom určení nemá naliehavý\nprávny záujem, dôvodiac, že skutočnosť, či nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva žalovaného\nalebo do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného, sa rieši prejudiciálne v rámci konania o\nžalobe žalobcu o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva, a to bez jej meritórneho\nprejednania, keď skutočnosti uvádzané žalobcom právne posudzoval v rámci konania o žalobe žalobcu\nhodnotením vykonaného dokazovania v tomto skôr začatom súdnom konaní. S uvedeným právnym\nzáverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd vtedy nestotožnil a za opodstatnenú vyhodnotil vtedy\nodvolaciu námietku žalovaného v tomto smere, že súd prvej inštancie porušil týmto nesprávnym právnym\nposúdením uvedenej právnej otázky jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď bez meritórneho\nprejednania jeho určovacej žaloby právne uzavrel, že na nej nemá naliehavý právny záujem, keďže\nvšetky ním tvrdené skutočnosti sú riešené v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva. Odvolací súd vyjadril k tomuto porozumenie, avšak na rozdiel od súdu prvej inštancie\nnemal za to, že z uvedeného dôvodu sa žalovaný odstránenia svojej právnej neistoty domôže v\nkonaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o ktorej tvrdí, že je\nv jeho výlučnom vlastníctve. Ak by totiž na základe vykonaného dokazovania v konaní o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva dospel súd prvej inštancie k záveru, že nehnuteľnosti, resp.\nich časť, nie sú v podielovom spoluvlastníctve, ale vo vlastníctve výlučnom žalovaného, žalobu žalobcu\nby zamietol (resp. v danom prípade by ju zamietol čiastočne) a uvedené právne závery by konštatoval\nv odôvodnení súdneho rozhodnutia. Takýto výrok súdneho rozhodnutia, ktorým by zamietol žalobu o\nzrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu, v ktorého odôvodnení by konštatoval\nexistenciu výlučného vlastníctva žalovaného k nehnuteľnosti, by však nebol vkladuschopnou listinou\nspôsobilou zápis výlučného vlastníctva žalovaného k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, keďže\nvychádzajúc z ust. § 228 CSP je právne záväzný len výrok právoplatného súdneho rozhodnutia a nie\njeho odôvodnenie. Procesný postup súdu prvej inštancie preto vykazoval vady, na ktoré musel odvolací\nsúd vtedy prihliadnuť a uzavrieť, že tento procesný postup nebol konzistentný a došlo k porušeniu práva\nžalovaného na spravodlivý súdny proces, keďže ním iniciované súdne konanie nebolo pre nesprávne\nprávne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na ňom meritórne prejednané. Bolo vtedy\npodľa odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvej inštancie v spoločnom konaní o určovacej žalobe a\no žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhodnotiť vykonané dokazovanie\nvo vzťahu k určovacej žalobe žalovaného, t. j. prejednať ju meritórne, a až prípadne dospejúc k\nzáveru, že rozostavaný dom v jeho výlučnom vlastníctve nie je, túto prípadne zamietnuť, avšak na\nzáklade iných než súdom prvej inštancie vyslovených dôvodov, t. j. na základe prípadného neunesenia\ndôkazného bremena žalovaným. Súdu prvej inštancie vtedy vytkol nesprávny právny záver, že účinným\nprostriedkom na odstránenie právnej neistoty žalovaného je konanie o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva strán sporu k rozostavanej stavbe, keď takýmto vhodne a správne\n\nzvoleným prostriedkom za účelom dosiahnutia zmeny stavu v katastri nehnuteľností môže byť len\nurčovacia žaloba na určenie, že je jej výlučným vlastníkom, pretože zamietnutie žaloby o zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by na zmenu v katastri nehnuteľností nebolo spôsobilé.\nVykonané dokazovanie v rámci konania o žalobe žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva týkajúce sa toho, či rozostavaný rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve strán\nsporu a jeho hodnotenie súdom prvej inštancie odvolací súd neposudzoval vzhľadom na nutnosť\nzachovania dvojinštančnosti súdneho konania i vo vzťahu k určovacej žalobe žalovaného, ktorá bola\nsúdom prvej inštancie zamietnutá len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez jej meritórneho\nprejednania.\n69. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva\nžalobcu a jeho povinnosti zaplatiť titulom úhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovanému\nvtedy sumu 153.000 eur v lehote 3 dni od jeho právoplatnosti odvolací súd vtedy dospel k záveru, že\nodôvodnenie napadnutého rozsudku viažuce sa k tejto časti rozhodnutia nenapĺňa zákonné predpoklady\npodľa ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže ich prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu vzhľadom na\nnereálnosť deľby podľa zhodného vyjadrenia strán sporu, zohľadniac najmä napäté vzťahy medzi\nžalobcom a žalovaným a vzhľadom na skutočnosť, že susediace pozemky sú vo vlastníctve žalobcu a\njeho brata. Dospel tak k záveru, že reálna deľba nehnuteľností by nebola v súlade s účelným využitím\nveci. Zohľadnil dôvod žalobcu, pre ktorý mal záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného\nvlastníctva, ktorým má byť jeho záujem nehnuteľnosti sám so svojou rodinou užívať a v dome bývať,\nnakoľko žije s partnerkou a s maloletým dieťaťom v 2ojizbovom byte. Pokiaľ ide o žalovaného, ktorý\nsíce tiež uviedol, že nehnuteľnosť (dom) potrebuje na zabezpečenie vlastného bývania, nakoľko je\ndôchodca a predal svoj byt na F. J. Q. W., súd prvej inštancie vtedy s ohľadom na vek žalovaného a\nskutočnosť, že by užíval nehnuteľnosť sám, posúdil ako účelnejšie s ohľadom na ich využitie prikázanie\nnehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcovi. Argument žalovaného vtedy súd prvej inštancie\nnepovažoval za dôvodný, zohľadniac, že k predaju svojho bytu pristúpil až v čase, keď vzťahy medzi ním\na jeho partnerkou boli narušené a napriek výslovnému nesúhlasu spoluvlastníčky, keď sa na ďalšom\nnakladaní s nehnuteľnosťou nevedeli spoluvlastníci v tom čase dohodnúť. Za danej situácie vtedy súd\nprvej inštancie posúdil konanie žalovaného ako špekulatívne s úmyslom bývať v rozostavanom dome\nnapriek nesúhlasu spoluvlastníka, ktorému prístup do nehnuteľnosti zamedzil aj fakticky výmenou zámky\nna bráne. Právne závery súdu prvej inštancie o účelnom využití nehnuteľností mal vtedy odvolací súd\nza nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe akých dôkazných prostriedkov\nk nim dospel a ako tieto dôkazné prostriedky hodnotil. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil\nobsah výpovedí strán sporu a svedkyne X.. Nemal vtedy za dostatočne preskúmateľný záver súdu prvej\ninštancie, že žalovaný predal svoj byt na F. J. Q. W. špekulatívne, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie\no tom, ktorej strane sporu prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, je založené najmä na tomto\nzáklade, pretože z neho potom vychádzajú ďalšie. Odvolací súd konštatoval, že ak záver súdu prvej\ninštancie o špekulatívnom konaní žalovaného ohľadom predaja svojho bytu na F. J. Q. W. nie je správny,\nnemajú potom žiadne opodstatnenie ďalšie právne úvahy súdu prvej inštancie o tom, že účelnejšie\nvyužitie veci sa mu javí v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu z dôvodu\njeho veku a z dôvodu, že nehnuteľnosť nebude obývať sám, keď nedospel k záveru, že žalobca je\nodkázaný na bývanie práve len v tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd sa vtedy v tomto smere priklonil\nk odvolacej námietke žalovaného, že pre účely rozhodnutia vo veci v tejto časti je potrebné zohľadniť\nokrem uspokojenia bytovej potreby niektorého zo spoluvlastníkov aj iné skutočnosti, a to kto dom\ndoposiaľ užíval a kto je na jeho užívanie odkázaný a kto dom doposiaľ udržiaval, vykonal doňho investície\npre účely jeho dokončenia, resp. má k nemu citový vzťah. Súdu prvej inštancie vtedy odvolací súd\nvytkol, že vôbec nevysvetlil, na základe akých vykonaných dôkazov, na základe akého ich hodnotenia a\ns tým súvisiacich právnych úvah dospel k záveru o tom, že žalobca je schopný poskytnúť žalovanému\nreálnu a včasnú náhradu za spoluvlastnícky podiel podľa výroku vtedajšieho napadnutého rozhodnutia,\nkeď iba vyhlásenie žalobcu o tejto pre rozhodnutie vo veci podstatnej skutočnosti bolo pre odvolací\nsúd vtedy nepostačujúce. Za opodstatnenú vyhodnotil vtedy odvolací súd potom aj odvolaciu námietku\nžalovaného o tom, že súd prvej inštancie neakceptoval ním navrhnuté dôkazné prostriedky, avšak\nodmietnutie ich vykonania dostatočne neodôvodnil. V tomto zrušujúcom uznesení, ktorého pokynmi\nbol súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť\nprejednať určovaciu žalobu žalovaného meritórne, keď právne závery súdu prvej inštancie v konaní o nej\nbudú prejudiciálnym podkladom pre rozhodnutie v konaní o žalobe žalobcu o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva strán sporu, vo veci opätovne rozhodnúť, s tým, že nové rozhodnutie\nvo veci musí byť pre účely prípadného odvolacieho konania (t. j. pre strany sporu a pre odvolací\n\nsúd) preskúmateľné a spĺňať náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, t. j. musí obsahovať komplexné\nvyhodnotenie vykonaného dokazovania a vysvetlenie dôvodov, prečo niektoré z navrhnutých dôkazov\nnevykonal, musí obsahovať právne úvahy, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal a na základe ktorých\nvykonaných dôkazov a z akých dôvodov k týmto právnym úvahám dospel, tak aby nové rozhodnutie vo\nveci nebolo nekonformne arbitrárne\n(§ 391 ods. 3 CSP).\n70. Odvolací súd má za to, že po vydaní zrušujúceho uznesenia odvolacím súdom sa súd prvej inštancie\nv ďalšom konaní pred vydaním nového rozhodnutia vo veci, t. j. rozhodnutia preskúmavaného, riadil\njeho právne záväznými pokynmi dôsledne, keď žalobu žalobcu o určenie jeho výlučného vlastníctva\nk rozostavanej stavbe prejednal meritórne, t. j. vo vzťahu k nej vykonal potrebné dokazovanie, toto\nvyhodnotil, v odôvodnení preskúmavaného rozsudku dostatočne vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie\nžalovaným navrhnuté dôkazy, výsledky vykonaného dokazovania správne právne posúdil a svoje\nprávne úvahy a závery aj dostatočne presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil.\nPokiaľ ide o žalobu žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu\nsprávne vychádzal z dokazovaním nevyvráteného zápisu podielového spoluvlastníctva strán sporu\nk relevantným nehnuteľnostiam, keď správne toto podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil aj\nvyporiadal, pričom vyčerpávajúco v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil dôvody prikázania\nnehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu s ohľadom na viaceré skutkové okolnosti preukázané\nvykonaným dokazovaním a na dokazovaním zistenú kredibilitu strán sporu a absolútnu neschopnosť\nžalovaného uspokojiť žalobcu pre prípad jeho ustúpenia z právneho postavenia spoluvlastníka. Zároveň\nvyčerpávajúco vysvetlil, na základe akých skutkových zistení a ich právneho posúdenia dospel k záveru\no nemožnosti aplikácie ust. § 142 ods. 2 OZ, umožňujúceho podielové spoluvlastníctvo v prípadoch\nhodných osobitného zreteľa nezrušiť a nevyporiadať finančne, keďže jeho reálna nedeliteľnosť sporná\nnebola, s ktorým právnym záverom sa aj odvolací súd stotožňuje a doplní ho o svoj názor nižšie.\nRovnako súd prvej inštancie vysvetlil, že spravodlivosť rozhodnutia vidí v tom, že za finančnú náhradu\nza ustupujúci spoluvlastnícky podiel si žalovaný bude spôsobilý zabezpečiť primeranú bytovú náhradu a\nmal za dôkazne preukázanú pripravenosť žalobcu plniť preskúmavaným rozsudkom uloženú povinnosť\nukladajúcu mu zaplatiť žalovanému adekvátnu finančnú náhradu za jeho ustupujúci podiel.\n71. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti., pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť\nspochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\n72. Podľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy\nv súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú\nsilu.\n73. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich\nvykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či\nnepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou\nvnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli\ntvrdené a boli predmetom ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú\npre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých\ndôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,\nktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.\n74. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá\nlogického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť\nurčitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu\npravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s\npoznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s\npoznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či\nprotichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov\nje záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery\núčastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v\n\nzáver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie\nsúdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.\n75. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,\nlen ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani\npolemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal\nza pre skutkový stav dôležitý alebo naopak\n(6MCdo 1/2010).\n76. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod\nskutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva\nk záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav\nsubsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.\n77. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie hodnotil absolútne\nlogicky a teda zákonu zodpovedajúcim spôsobom a ani v právnom posúdení zisteného skutkového stavu\nsa nedopustil žiadneho omylu, keď ako už uviedol odvolací súd vyššie, s vyhodnotením vykonaného\ndokazovania súdom prvej inštancie a s jeho právnym posúdením veci sa stotožňuje.\n78. Pokiaľ ide o určovaciu žalobu žalovaného o určenie jeho výlučného vlastníctva k relevantnému\nrozostavanému domu, súdu prvej inštancie niet čo pokiaľ ide o jeho hodnotenie vykonaného\ndokazovania vytknúť, preto možno len súhlasiť s tým, že vykonaným dokazovaním došlo k preukázaniu\ntoho, že stavba - rozostavaný rodinný dom, ktorej vlastníctvo je predmetom sporu, ako vec v právnom\nzmysle vznikla už v období do roku 2007, ktorá skutočnosť vyplynula z vyjadrení samotného žalovaného,\nz ním vykonaného súpisu stavebných prác, doloženej fotodokumentácie stavby, žalovaným vedeného\nstavebného denníka, v zmysle ktorých už v roku 2007 bola zhotovená tzv. hrubá stavba so strechou,\nvrátane výplní stavebných otvorov - osadené okná a dvere, pričom aj zo znaleckých posudkov súdom\nprvej inštancie ustanovených znalcov došlo k preukázaniu toho, že prvky dlhodobej životnosti boli\nvybudované v r. 2004 až 2007. V roku 2007 stavba ako vec v právnom zmysle teda existovala, keď\nbolo vtedy zjavné viac ako dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Súd prvej inštancie z\nvykonaného dokazovania správne ustálil, že stavba minimálne do tohto štádia, keď sa stala vecou v\nprávnom zmysle, bola financovaná a podieľali sa na nej spoločne žalovaný a p. X.. V roku 2007 boli\npodľa tvrdení žalovaného stavebné práce pozastavené pre nedostatok finančných prostriedkov, pričom\naj svedkyňa X. vo svoje výpovedi potvrdila, že v tom čase už ďalej odmietla stavbu financovať. Následne\npo predaji bytu žalovaného, tento v stavebnej činnosti podľa svojich vyjadrení a záznamov v stavebnom\ndenníku od 23. októbra 2009 pokračoval, keďže nadobudol finančné prostriedky z preukázaného\npredaja bytu, keď však v zmysle súdom prvej inštancie citovanej judikatúry tieto stavebné práce a\nani rekultivácia a zhodnotenie pozemku žalovaným nemali už žiadny vplyv na vlastnícky režim stavby\na nijako neovplyvnili ani výšku spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu.\nOdvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za irelevantnú mieru odvedenia fyzickej práce\npani X. a jej synov na stavbe a aj mieru jej spolufinancovania, keď iný dôvod venovania sa stavbe\npodľa jej fyzických schopností a časových možností a iný dôvod pomoci jej synov na stavbe než vôľa\nzaložiť podielové spoluvlastníctvo nebol žalovaným ani tvrdený a už vôbec nebol ním preukázaný. Súd\nprvej inštancie vychádzal správne zo zákonnej domnienky o rovnakej výške podielov spoluvlastníkov,\nkeďže v konaní nemal za preukázané, že by podiely spoluvlastníkov k stavbe boli dohodnuté inak, keď\nopäť je irelevantná miera faktickej osobnej práce a finančných prostriedkov podielových spoluvlastníkov\nvynaložených na stavbu, nakoľko investície nemôžu ovplyvniť výšku spoluvlastníckych podielov, pokiaľ\nsa nimi nemení spoločná vec natoľko, že by vznikla vec nová (menila by sa jej podstata alebo\nhospodárska funkcia). Súd prvej inštancie správne vychádzal z preukázaného zistenia, že v roku\n2010 boli na základe žiadosti o zápis rozostavanej stavby zo dňa 18. decembra 2010 ako podieloví\nspoluvlastníci rozostavanej stavby zapísané osoby uvedené ako stavebníci v právoplatnom stavebnom\npovolení, teda p. Slaninová a žalovaný. Ak žalovaný spochybňoval pravosť svojho podpisu na podanej\nžiadosti a uvádzal, že k zápisu do katastra došlo bez jeho vedomia, súd prvej inštancie toto tvrdenie\n(navyše nepreukázané) posúdil správne ako irelevantné, nakoľko samotný zápis rozostavanej stavby\ndo katastra nehnuteľnosti záznamom má len evidenčný charakter a nemá vplyv na vznik, zmenu ani na\nzánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 2 Katastrálneho zákona). Na základe vykonaného dokazovania\ndospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že vykonaný záznam v katastri nehnuteľností\nodráža aj faktický stav vlastníctva. Podielová spoluvlastníčka p. X. mohla so svojím spoluvlastníckym\npodielom ako spôsobilým predmetom právnych vzťahov nakladať, a teda ho aj darovať, a to podľa\n\nrozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Cdo/3376/2008 zo dňa 21. júla 2010 aj v prípade, ak by táto stavba\nevidovaná v katastri nebola.\n79. Vzhľadom na správne konštatovaný záver súd prvej inštancie o podielovom spoluvlastníctve strán\nsporu k stavbe a pozemkom vzájomnú žalobu žalovaného o určenie jeho vlastníckeho práva k stavbe\nzamietol a pristúpil súd prvej inštancie v zmysle zásady, že nikoho nemožno pri absencii dôvodov\nhodných osobitného zreteľa nútiť v ňom zotrvať, ak nie sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom\nreálna deľba nehnuteľnosti nie je možná, a to ani stavby ani pozemkov slúžiacich výlučne na užívanie\nspolu so stavbou, správne k zrušeniu a vyporiadaniu tohto podielového spoluvlastníctva. Odvolací\nsúd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dôvody pre nezrušenie podielového\nspoluvlastníctva absentujú, nakoľko dokazovaním ustálené skutkové zistenia vo vzťahu k tomuto o\ndlhoročnej svojpomocnej realizácii stavby zo strany žalovaného, ktorý i pre tieto účely predal svoj byt v\nW., nie sú takej intenzity, ktorá by nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva spravodlivo\nopodstatňovala. Súd prvej inštancie totiž správne zohľadnil, že do vzniku stavby ako samostatnej veci\nsa pôvodná spoluvlastníčka p. X. spolupodieľala viac rokov svojho života na jej vzniku finančne a aj\nosobne primerane jej schopnostiam a možnostiam svojou prácou (fyzickou a vybavovaním úradných\nzáležitostí), záujmom, vkladala do realizácie stavby energiu a rovnako primerane veku a vzťahu k\ntejto stavbe a k žalovanému aj jej synovia. Uvedené zistené skutkové okolnosti nemôžu ostať bez\npovšimnutia, ktoré by nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálne znamenalo.\nDlhoročná fyzická svojpomoc žalovaného vo vzťahu k stavbe mohla byť dôvodom pre vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, keď však odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom\nsúdu prvej inštancie, že takýto právne perfektný návrh zo strany žalovaného realizovaný v priebehu\nsporu nebol. Pokiaľ ide o pozemky, dokazovaním došlo k zisteniu, že tieto slúžia výlučne k užívaniu\nspolu so stavbou, ktorá nie je reálne deliteľná, preto neprichádza do úvahy vyporiadanie nehnuteľností\ntvoriacich predmet sporu ich reálnym rozdelením.\n80. Dôvodom prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu bola jeho preukázaná\nsolventnosť a teda pripravenosť okamžite plniť žalovanému súdom prvej inštancie uloženú povinnosť\nvyplatiť žalovanému finančnú náhradu za jeho ustupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 1\nvšeobecnej , t. j. trhovej ceny relevantných nehnuteľností určenej vtedy aktuálnym znaleckým posudkom\nvypracovaným súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom. Súd prvej inštancie spravodlivosť tohto\nriešenia videl v tom, že vykonaným dokazovaním došlo k jednoznačnému zisteniu, že u žalovaného nie je\nžiadna reálna možnosť ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ani v budúcnosti žalobcovi finančnú\nnáhradu zaplatiť, a zároveň, že výška poskytnutého plnenia žalobcom žalovanému zabezpečí možnosť\nzaobstarania si adekvátnej bytovej náhrady za jeho ustupujúci spoluvlastnícky podiel, keď navyše ďalší\ndôvod správnosti takéhoto rozhodnutia vzhliadol aj v tom, že vlastníkom susediaceho pozemku je brat\nžalobcu a dôjde tak k možnosti rozvoju rodinných vzťahov. S uvedenými skutkovými zisteniami a aj s\nprávnym posúdením súdu prvej inštancie pokiaľ ide o dôvody prikázania nehnuteľností do výlučného\nvlastníctva žalobcu a aj pokiaľ ide o spravodlivosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k zabezpečeniu bytovej\nnáhrady žalovaným sa odvolací súd stotožňuje, keď nesolventnosť žalovaného vo výške jednej polovice\nvšeobecnej ceny nehnuteľností bola v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne preukázaná,\nresp. nebola ani sporná, reálnosť možnosti finančného uspokojenia žalobcu žalovaný nepreukázal, a to\nani do budúcnosti, pričom vlastníctvo susediaceho pozemku bratom žalobcu podčiarkuje a umocňuje\nzáver súdu prvej inštancie, že jeho odvolacím súdom preskúmavané rozhodnutie nie je neprijateľné ani\npo stránke rodinno-spoločenskej. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za ustupujúci podiel žalovaného\nodvolací súd si je vedomý vzrastu cien nehnuteľností od rozhodnutia súdu prvej inštancie do aktuálneho\nrozhodovania odvolacieho súdu ako notoricky známej skutočnosti, avšak s poukazom na ust. § 383 CSP,\npodľa ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, nebol\noprávnený sumu finančnej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel preskúmavať a prípadne meniť.\nSkutkový stav o trhovej cene nehnuteľností bol zistený súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním\nspočívajúcim v znaleckom dokazovaní, keď následne v štádiu odvolacieho konania žiadna strana ako\nsubjekt s možnosťou dôkaznej iniciatívy doplnenie dokazovania ohľadom tohto skutkového zistenia\nnenavrhla.\n81. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými zamietol vzájomnú žalobu žalobcu proti\nžalovanému o určenie vlastníckeho práva, zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho\nprikázaním vecí do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému za\n\njeho ustupujúci podiel sumu 204.500 eur, ako aj vo výroku o náhrade trov štátu ako vecne správny podľa\nust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n82. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného a\nodvolacieho konania žalobcu voči žalovanému v rozsahu 100 % odvolací súd napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil , keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie\nani zrušenie v tejto časti. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené zákonné\npodmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP o nepriznaní náhrady trov konania pre existenciu dôvodov\nhodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol na strane žalovaného a pre existenciu ktorých by\npriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi znamenalo pre žalovaného neprimeranú tvrdosť\na nespravodlivosť, znamenalo by zároveň aj odklon od zámeru vecne správneho rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, aby žalovaný za svoj ustupujúci podiel dostal primeranú náhradu na zabezpečenie si\nadekvátnej bytovej náhrady. Už vyššie odvolací súd uviedol, že je notoricky známou skutočnosťou,\nže ceny nehnuteľností od rozhodnutia súdu prvej inštancie vzrástli. Súd prvej inštancie rozhodol vo\nveci s tým, že za žalobcom poskytnuté plnenie žalovaný bude mať možnosť získať primeranú bytovú\nnáhradu, ktorý aspekt vzhľadom na vzrast cien nehnuteľností už nie je úplne jednoznačný a jednoduchý,\npreto by nebolo spravodlivé vo vzťahu k žalovanému uberať mu z tejto možnosti povinnosťou hradenia\ntrov konania vzniknutých žalobcovi, ktorý sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zhodnotenej\nosobnou dlhoročnou prácou žalovaného a tiež aj vzrastom trhových cien nehnuteľností oproti stavu ku\ndňu vydania preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, pričom preukázaný finančný potenciál\nžalobcu v prvoinštančnom konaní priviedol odvolací súd k záveru, že nepriznanie náhrady trov konania\nnebude pre neho likvidačné, keď naopak, na strane žalovaného sú dôvodmi osobitného zreteľa aj jeho\nvek, sociálne pomery, absencia úspor pre dlhoročné investovanie do stavby domu, ktorej je ustupujúcim\nspoluvlastníkom, dlhoročná osobná fyzická práca na nehnuteľnosti a pod. Výkon súdneho rozhodnutia\nmusí byť schopný zabezpečiť ustupujúcemu žalovanému primeranú bytovú náhradu, čo je podmienkou\npre vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil, preto táto vecná správnosť nemôže byť znegovaná rozhodnutím o náhrade trov konania. V\nneposlednom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne vo svojom výroku rozhodol\nokrem prvoinštančných trov konania aj o odvolacích trovách pôvodného odvolacieho konania, keď jeho\núlohou je len jednotne rozhodnúť o trovách celého konania podľa konečného pomeru úspechu vo veci.\n83. Rovnako odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania, ktoré hoci v odvolacom\nkonaní úspešnému žalobcovi nepriznal, a to pre existenciu dôvodov osobitného zreteľa vo veci podľa §\n257 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, ktoré sú uvedené vyššie.\n84. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/83/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "b6610ca8-78f7-4c2c-8469-f65845db0918:df9548c0-65dd-4f19-9f79-e7b215d45cde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8709212992.1", "spisova_znacka": "3MCdo/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2013 z 30. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8709212992.1"}, {"guid": "f91b95c9-bcbd-4583-be73-8428d41e5485:82b9be15-fb32-4297-a41f-ad380c7bdc21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1", "spisova_znacka": "4MCdo/12/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2011 z 26. 2. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-02-26", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1"}, {"guid": "5678854f-4678-4b89-968d-37d4c6c0eff5:9dfd3f34-2aaf-4d18-853d-ad2780b3c6d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "43CoCsp/56/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/56/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5678854f-4678-4b89-968d-37d4c6c0eff5:9dfd3f34-2aaf-4d18-853d-ad2780b3c6d6"}, {"guid": "da1fa41a-6302-41ca-8a38-7cb373c30e06:54a095c0-b9bd-4e32-8258-6eec42157bb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Co/25/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/25/2018 z 19. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/da1fa41a-6302-41ca-8a38-7cb373c30e06:54a095c0-b9bd-4e32-8258-6eec42157bb4"}], "citovane_v": []}