{"guid": "37028e43-6104-45fb-9ace-a13d1618736d:95c7c8ca-bdd6-4126-bdd8-1d7e276e52d3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1612210226.2", "spisova_znacka": "18CoEk/94/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoEk/94/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2026, sp. zn. 18CoEk/94/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1612210226.2", "identifikacne_cislo": "1612210226", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95c7c8ca-bdd6-4126-bdd8-1d7e276e52d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1612210226.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1612210226.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1612210226.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n18CoEk/94/2025\n1612210226\n28. 01. 2026\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2026:1612210226.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. B., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 926,87 Eur istiny s príslušenstvom\na trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so\nsídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu\nMalacky, č.k. 23Er/5894/2012-52 zo dňa 17.07.2025, pomerom hlasov 2 : 1, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu\n17.07.2025 p o t v r d z u j e .\n\nMalacky, č.k. 23Er/5894/2012-52 zo dňa\n\nII. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), s poukazom na ust. § 39 ods. 4,\n§ 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), § 52 a nasl. zákona\nč. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, A) rozhodol o zastavení exekúcie vedenej voči povinnému\na B) oprávnenému uložil povinnosť do 15 dní zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške\n39,83 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky,\nna ktorej je založený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 03717/11 zo dňa 26.05.2011,\nvydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., ako\ni k záveru, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa voči spotrebiteľovi uplatňoval nárok zo zmenky\nnebolo prihliadnuté na zákonné obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky.\n1.2 Poukázal na to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 15 Všeobecných obchodných podmienok\nposkytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ) nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovskú doložku si povinný\nosobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.\nMohol len úverovú zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam\nteda aj rozhodcovskému konaniu. Z vyššie citovaného čl. 15 VPPÚ ďalej vyplýva, že všetky spory\nmali byť riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom Slovenskej\nrepubliky v závislosti od toho, či žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom alebo\nvšeobecnom súde. Takýmto spôsobom sa povinná bez individuálneho prerokovania ešte pred vznikom\nakéhokoľvek sporu s oprávneným vopred vzdala reálne uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom.\nI keď sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že bude na žalobcovi (t.j. veriteľovi alebo dlžníkovi), aby zvolil\nprejednanie sporu buď pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, zo samej podstaty\nveci a povahy zmluvy o úvere vyplýva, že to bude práve veriteľ, ktorý bude túto voľbu uskutočňovať\na ktorý zvolí rozhodcovské konanie. Tým, že rozhodcovská doložka s takýmto obsahom a dôsledkami\nbola v okolnostiach uzatvárania zmluvy spotrebiteľovi nanútená, získal dodávateľ neprimeranú výhodu\n\nv tom, že sám bude určovať, kto rozhodne spor so spotrebiteľom. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 OZ spôsobuje jej\nabsolútnu neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu\nna konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na\nzáklade neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, lebo ide o nulitný\nprávny akt. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na\nzastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že oprávneného\nzaviazal povinnosťou náhrady trov exekúcie súdneho exekútora s poukazom na aplikáciu § 203 ods.\n1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\nv znení neskorších noviel (ďalej aj „EP“), nakoľko tento zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil\nexekučný titul, ktorý bol nespôsobilý a teda nevykonateľný.\n2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním oprávnený. Ako odvolacie\ndôvody uviedol nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové závery vyvodené súdom\nprvej inštancie. V odvolacej argumentácii poukázal na to, že úver bol povinnému poskytnutý na účel\nzamestnania. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia povinného,\nže ide o úver na tento účel. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj\nvyužitý, oprávnený neskúma, nakoľko to už pre neho už nie je podstatné. Taktiež Zákon o spotrebných\núveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo\npovolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého\núveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských\núveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný,\navšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, podnikania alebo povolania. Rovnaký právny\nnázor zaujal napr. Okresný súd v Trebišove v uznesení č.k. 6Er/699/2009-113 zo dňa 25.11.2010.\nV prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu\ns povinným vstupoval. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak\ndodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať\ntoho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG).\nOdvolateľ sa nestotožnil ani s právnym záverom exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky\nako neprimeranej zmluvnej podmienky. Zdôraznil, že povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere,\nktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VPPÚ a priamo na prednej strane zmluvy je uvedené, že dlžník\nvyhlasuje, že súhlasí so VPPÚ a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluva\no úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Preto je nepochybné, že\ndlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská\ndoložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej na prvý pohľad vyplýva\nalternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo\nsúdom všeobecným. Povinný mal teda kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne\nuplatní svoje právo. Odvolateľ na svoju obranu uviedol i to, že časová verzia Občianskeho zákonníka\núčinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Na podporu\nsvojho tvrdenia poukázal na rozhodnutia súdov Českej republiky citované v odvolaní. Oprávnený má\nz uvedeného preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade\ns právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno\nmať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie\nzrušil, vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.\n4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu sudcu vydanému\nv exekučnom konaní, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP, v znení účinnom do\n31.03.2017). Podaním odvolania boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať\na rozhodovať o veci v inštančnom postupe.\n5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 zákona NR SR č. 160/2015 Z.\nz., Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia\nv medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že\n\nodvolanie oprávneného nie je dôvodné a nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť právne záväzného\nI. výroku o zastavení exekúcie, ani podstatné úvahy súdu prvej inštancie, na ktorých je tento výrok\nzaložený.\n6. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že prvoinštančný súd v prebiehajúcom exekučnom\nkonaní, nachádzajúcom sa v štádiu po vydaní poverenia, posudzoval otázku prípustnosti exekúcie\ndvomi samostatnými a vzájomne nezávislými kritériami a to cez existenciu neprípustných podmienok\ndefinovaných § 57 ods. 1 písm. m) EP a cez kritérium platnosti rozhodcovskej doložky zakladajúcej\nprávomoc titulového súdu (materiálna vykonateľnosť exekučného titulu).\n7. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n8. Odvolateľ v podanom odvolaní označil naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov § 365 ods. 1\npísm. f), h) CSP v neexistencii spotrebiteľského vzťahu účastníkov z dôvodu poskytnutia úveru na účel\nzamestnania, čo vylučuje aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch a v nesprávnosti právneho záveru\nexekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Právne\na skutkové závery exekučného súdu vo vzťahu k aplikácii § 57 ods. 1 písm. m) EP odvolateľ nespochybnil\na neboli predmetom odvolania.\n9. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a ich vymedzením, tak ako boli uvedené v odvolaní,\npreto preskúmal správnosť napadnutého uznesenia len hľadiska odvolateľom spochybňovanej\nsprávnosti právneho záveru a podstatných úvah exekučného súdu o spotrebiteľskom vzťahu účastníkov,\nna ktorých rozhodnutie spočíva a dospel k záveru, že v ich posúdení sa s napadnutým rozhodnutím\nstotožňuje a považuje ho za vecne správne. Hoci posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je exekučný\nsúd povinný primárne riešiť už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia,\nustálená súdna prax je jednotná v právnom názore, že existenciu podmienok prípustnosti exekúcie,\nvrátane podmienky spôsobilosti a vykonateľnosti exekučného titulu, je exekučný súd oprávnený skúmať\npočas celého exekučného konania, v ktoromkoľvek jeho štádiu.\n10. K odvolacej argumentácii odvolateľa, že úverová zmluva pre účelovosť poskytnutého úveru\nnemá povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a medzi účastníkmi nejde ani o spotrebiteľský vzťah\n(nejde ani o spotrebiteľskú zmluvu), odvolací súd poukazuje na potrebu dôsledného rozlišovania\nmedzi spotrebiteľským vzťahom, ktorým sa rozumie zmluvný vzťah uzatváraný medzi dodávateľom\na fyzickou osobou nepodnikateľom a spotrebiteľským úverom (resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere),\nvymedzeným pôvodne v zákone č. 258/2001 Z.z., zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“)\na následne v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov (ďalej aj „následný ZoSÚ“), ktorý je len časťou z celkovej množiny spotrebiteľských\nvzťahov.\n11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom k 25.01.2010\n(ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský\núver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.\n12. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy ZoSÚ odvolací súd uvádza, že súd prvej\ninštancie zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 25.01.2010 správne vyhodnotil ako zmluvu\nspotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje ochrana spotrebiteľského práva ako aj všeobecné ustanovenia\n§ 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd dopĺňa, že pre účelovosť úveru (úver na\nzamestnanie) na jeho posúdenie nemožno aplikovať len ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch\nč. 258/2001 Z.z., ani následného zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva, ktorou bol založený právny vzťah\nmedzi oprávneným (dodávateľom) a povinným (spotrebiteľom) preto nemá povahu špecifickej zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a nevzťahuje sa na ňu len ochrana vyplývajúca z osobitnej úpravy zákona\no spotrebiteľských úveroch. Nesporne však je zmluvou spotrebiteľskou a požíva všeobecnú ochranu\npodľa spotrebiteľského práva, ako správne ustálil súd prvej inštancie.\n13. Pokiaľ je predmetom úverového vzťahu účelovo poskytnutý úver (v prejednávanej veci úver na\núčel zamestnania) a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na § 3\nods. 2 nejde len o spotrebiteľský úver, podľa zákona č. 258/2001 Z.z. (neskôr zák. č. 129/2010 Z.z.),\nktorý spotrebiteľovi poskytuje širšiu ochranu ustanoveniami o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení\n\nzabezpečenia úveru zmenkou. Na úvery, resp. zmluvy poskytnuté na účel zamestnania, podnikania,\npovolania sa ustanovenia ZoSÚ, ani následného ZoSÚ (obsahujúce práve obmedzenia použitia zmenky)\nnevzťahujú (obdobne NS SR 5Cdo 415/2012). Všeobecný charakter spotrebiteľského vzťahu a ochrana\nvyplývajúca z ustanovení spotrebiteľského práva však spotrebiteľovi zostáva zachovaná a nedotknutá.\n14. Odvolací súd konštatuje, že niet pochýb o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi\ndodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom (akou bol aj povinný) spĺňajú všeobecnú požiadavku\nspotrebiteľského vzťahu a uzavreté zmluvy majú povahu zmlúv spotrebiteľských. Rozdiel, ako uviedol\nvyššie, je len v úrovni zákonom poskytovanej ochrany spotrebiteľa.\n15. Skutkový a právny záver exekučného súdu, že záväzkový vzťah zmluvných strán (oprávneného\na povinného) je vzťahom spotrebiteľským, odvolací súd považuje za správny a stotožňuje sa s ním.\n16. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom exekučného súdu aj v otázke\nposúdenia rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka zapracovaná v bode 15. Všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru je koncipovaná v neprospech spotrebiteľa a nemá povahu individuálne\ndojednanej zmluvnej podmienky. Svojou povahou výrazne obmedzuje a v praxi reálne vylučuje právo\nspotrebiteľa domáhať v sporoch z úverovej zmluvy ochrany na všeobecnom súde.\n17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity\ntitulového súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt\nnulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak\nto má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M\nCdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011).\n19. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský\nrozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu/doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu.\nAk je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným\nexekučným titulom.\n20. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ\nC-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že „ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený\nvýkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj\nbez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného\nporiadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom\n6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami\npotrebnými na tento účel“.\n21. Pozornosť upriamuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom\nzaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského\nsúdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia\nZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov\nrozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta\nklasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sund“ (právo patrí bdelým). Tento princíp\nale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.\nTo znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť\nspochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom\nkonaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej\nzmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere je konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku\nso zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný\nsúd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (Obdobne aj uznesenie NS SR vo\n\nveci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo\ndňa 1.11.2011 a ďalšie).\n22. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 v znení k 25.01.2010 (ku dňu uzavretia\nzmluvy) ustanovil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len\n\"neprijateľná podmienka\").\n23. Podľa § 53 ods. 2 OZ v cit. znení, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú\ntaké, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich\nobsah. Príkladný výpočet neprijateľných podmienok obsahoval § 53 ods. 4 OZ v cit. znení. V zmysle ust.\n§ 53 ods. 5 OZ, je neprijateľná podmienka absolútne neplatná.\n24. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ\npodľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia\nrozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych\npredpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa\nv čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán.\n25. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby\nju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok\nSúdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom).\n26. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc\nrozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi\núčastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil\nprejednanie sporu so spotrebiteľom (povinným) v rozhodcovskom konaní.\n27. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve účastníkov, ako aj o nedostatku\njej individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na základe tejto zmluvy\nnesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami\na povinnosťami spotrebiteľa.\n28. Zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť\nspotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných\nprostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom\nslužby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie\na či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j., či\nrozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa,\nalebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia\ntejto skutočnosti spotrebiteľom.\n29. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní\nosobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy\ndôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovská zmluvy alebo doložky so\nzákonom, predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva\noprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody),\naby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva\nsilnejšieho.\n30. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu\nexistuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,\nkeď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v\nrozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16).\n\n31. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že\nzistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie vedúci k zastaveniu\nexekúcie pre neprijateľnú zmluvnú podmienku (neprijateľný zmluvný charakter) rozhodcovskej doložky\nje dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti\nI. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.\n32. Pokiaľ ide o odvolateľom citované rozhodnutia súdov Českej republiky, odvolací súd uvádza, že hoci\nprávne závery vyslovené súdmi ČR sú vzhľadom na príbuznosť a blízkosť právnej kultúry v mnohých\nprípadoch akceptovateľné i v podmienkach SR, netvoria prameň práva, ani súčasť judikatúry SR a nie\nvšetky je možné ich bez ďalšieho prevziať (resp. stotožniť sa s nimi) v rozhodovacej činnosti slovenských\nsúdov. Judikatúra vyšších súdov SR (prevažujúca časť rozhodnutí odvolacích súdov, Najvyššieho súdu\nSR a rozhodnutia Ústavného súdu SR), tak ako odvolací súd už uviedol vyššie, zaujala k danej právnej\notázke názor, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky/zmluvy je v neprospech spotrebiteľa, odvolací\nsúd nemá dôvod sa od tohto prevažujúceho názoru vyšších súdov SR odkloniť.\n33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255\nods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nnakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil a ich vznik nevyplýva ani z obsahu spisu. Odvolací súd\nzastáva právny názor, že ani úprava CSP, ktorá súdu ukladá rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu\nnezbavuje účastníka konania povinnosti si tento nárok voči súdu uplatniť. Z výkladu ust. § 262 CSP\nnevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku úspešného účastníka výlučne len pozitívne a tento nárok\nmu priznať aj v prípade, ak nebol účastníkom neuplatnený. Odvolací súd má za to, že je nutné rozlišovať\nmedzi povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu (t.j. medzi zákonnou povinnosťou,\nsmerujúcou výlučne voči súdu, ktorou zákon súdu ukladá povinnosť konkrétneho procesného postupu)\na povinnosťou účastníka uplatniť si nárok na trovy konania (t.j. „oznámiť“ súdu svoj záujem o trovy ako\nprocesný nárok spojený s konkrétnym súdnym konaním). Odvolací súd má za to, že ak si účastník svoj\nnárok na náhradu trov neuplatní, je síce povinnosťou súdu o tomto nároku aj bez návrhu rozhodnúť,\navšak už nie je povinnosťou súdu tento nárok (o ktorý účastník neprejavil záujem) priznať. O trovách\nodvolacieho konania odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku\ntohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Er/5894/2012", "guid": "ec893c27-79d0-44a3-a2c7-c751541e3958:db5b6d44-62ae-4aae-a35a-967db4e9a976", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638"}, {"guid": "ussr:01d93e06-c333-40b7-9531-08fee60f5a5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 413/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/2011 z 21. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-21", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d93e06-c333-40b7-9531-08fee60f5a5e"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "a7e4e106-e1d5-4192-8772-d7d3ef41e029:29b4d032-64a4-41c6-a2a9-f024a3ac9718", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/699/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 6Er/699/2009 z 5. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Čadca", "datum_vydania": "2015-05-05", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a7e4e106-e1d5-4192-8772-d7d3ef41e029:29b4d032-64a4-41c6-a2a9-f024a3ac9718"}], "citovane_v": []}