{"guid": "55e0fcf3-690b-4ca4-876c-c3a78ece6580:c906b592-8e3e-4264-9436-10d6eccc2942", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1522207425.1", "spisova_znacka": "22CoR/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoR/1/2025 z 10. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. júna 2026, sp. zn. 22CoR/1/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1522207425.1", "identifikacne_cislo": "1522207425", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2026-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c906b592-8e3e-4264-9436-10d6eccc2942", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1522207425.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1522207425.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1522207425.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n22CoR/1/2025\n1522207425\n10. 06. 2026\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2026:1522207425.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Z. A., nar.\nXX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX G., zastúpeného: JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Nerudova 6, 040\n01 Košice, proti žalovanému: MPL TRADING s.r.o., Galvaniho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31 388 639,\nzastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04\nBratislava, IČO: 35960728, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti\nrozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Mestského súdu Bratislava III dňa 16.\nseptembra 2024, č.k. B5-23Cr/10/2022-67, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd Mestského súdu Bratislava III zo dňa 16. septembra 2024, č.k. B5-23Cr/10/2022-67, p\no t v r d z u j e.\nII. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 16. septembra 2024, č.k. B5-23Cr/10/2022-67, rozhodol\ntak, že žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku spolu s návrhom na\nodklad vykonateľnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal\nnárok na náhradu trov konania 100 %.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2022 domáhal zrušenia rozhodcovského\nrozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie so\nsídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, v konaní s ustanoveným rozhodcom O.. V. B. vo veci sp.\nzn. RK 4657/20 a odkladu jeho vykonateľnosti za nižšie uvedeného skutkového stavu. Dňa 05.09.2022\nvydal Rozhodcovský súd v Bratislave, zriadený pri Asociácii pre rozhodcovské konanie so sídlom Hlavné\nnámestie 3, 811 01 Bratislava (ďalej len ako „rozhodcovský súd“), vo veci vedenej pod sp.zn. RK\n4657/20 v konaní s ustanoveným rozhodcom O.. V. B., rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobcovi\n(v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného v 2. rade) - vo výroku I uložená povinnosť\ndo 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v\nprocesnom postavení žalobcu) sumu vo výške 12.001,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05%\ndenne zo sumy 2.561,16 Eur od 15.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 165,16 Eur odo dňa 30.08.2020 do\nzaplatenia, zo sumy 7512,11 Eur odo dňa 09.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.763,22 Eur odo dňa\n15.09.2020 do zaplatenia, vo výroku III uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského\nrozsudku zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) zmluvnú\npokutu vo výške 720,10 Eur, vo výroku V uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského\nrozsudku zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) náhradu\n\nnákladov konania vo výške 40 Eur a vo výroku VI uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti\nrozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení\nžalobcu) trovy konania vo výške 2.827,68 EUR (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský\nrozsudok bol žalobcovi doručený dňa 26.09.2022.\n3. Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod\n3 zákona o rozhodcovskom konaní, najmä preto, že rozhodcovská doložka v Rámcovej kúpnej zmluve\nnebola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom a rozhodcovským súdom sa rozhodol spor, pre ktorý\nnebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 26.11.2020\nsa žalovaný domáhal, aby bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 12.001 Eur\nspolu s príslušenstvom a trovami právneho zastúpenia. Žalovaný sa domáhal voči žalobcovi zaplatenia\nvyššie uvedenej čiastky na základe uzatvorenej Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2020. V čl. VII\nods.4 Rámcovej kúpnej zmluvy bolo uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto rámcovej kúpnej zmluvy\nsú VOP žalovaného, kde podľa názoru súdu bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Žalobca nebol\nzmluvnou stranou Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2020. V čl. I Rámcovej kúpnej zmluvy sú\nuvedené zmluvné strany, pričom sú nimi MPL Trading s.r.o. ako predávajúci (čl. I bod 1) a JUMEN PLUS\ns.r.o. ako kupujúci ( čl.I bod 2 ). Aj z čl. II vyplýva, že zmluvné strany na základe tejto Rámcovej kúpnej\nzmluvy a VOP upravujú VOP vo vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim pri realizácii dodávok tovaru a\nslužieb. V predloženej rámcovej zmluve ani nie je miesto na podpis, kde by žalobca ako fyzická osoba\nsvojim podpisom písomne potvrdil, že je stranou Rámcovej kúpnej zmluvy alebo by potvrdil ručiteľský\nzáväzok. Už vzhľadom na hore uvedené nemôže byť podľa názoru žalobcu daná právomoc rozhodcu vo\nvzťahu k žalobcovi (žalovanému v 2. rade v rozhodcovskom konaní). Žalobca má za to, že ani z priloženej\nrámcovej zmluvy, ani z VOP nevyplýva ručiteľský záväzok žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného\nv 2. rade). Žalobca svojim podpisom ani nevyjadril súhlas s rozhodcovskou doložkou v zmysle čl. 7 ods.\n4 VOP, preto aj namietal nedostatok právomoci rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Nakoľko žalobca je\nfyzická osoba - nepodnikateľ, žalobca má za to, že ako spotrebiteľ musel prejaviť svoj súhlas písomne.\nNavyše v žalobe citovaný čl. 7 ods. 4 VOP rozhodcovskú doložku ani neobsahuje. Vzhľadom na to\nnemohla byť daná ani právomoc rozhodcu, pretože túto doložku žalobca nikdy písomne so žalobcom\nnedohodol. Žalobca má za to, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky sa vyžaduje, aby mal\nžalobca-spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia\nnesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť\nvšeobecný súd, k čomu v danom prípade nedošlo. V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka\nsa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré v rámci\ndojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne\nv rozhodcovskom konaní. S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy ide o spotrebiteľskú\nzmluvu a na vec je preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady\nč. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobcovi, ktorý\nje navyše v postavení spotrebiteľa, ani nebola udelená možnosť odmietnuť uvedenú rozhodcovskú\ndoložku. Žalobca ani nemal možnosť sa so všeobecnými zmluvnými podmienkami vopred oboznámiť.\nDojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory s dodávateľom\nvýlučne v rozhodcovskom konaní, považuje za neprijateľnú podmienku.\n4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 10.07.2023 v ktorom uviedol, že žalobca\nuž počas rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, namietal\nnedostatok právomoci rozhodcu konať voči nemu ako žalovanému v 2. rade v rámci rozhodcovského\nkonania, pričom túto námietku dôvodil práve tvrdeniami a argumentmi, ktoré uvádza v podanej žalobe.\nRozhodca O.. B., sa v rozhodcovskom rozsudku riadne a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými\nargumentmi žalobcu, ktoré uvádzal v ním zaslaných vyjadreniach, pričom súčasťou odôvodnenia\nvydaného rozhodcovského rozsudku bola okrem odkazov na príslušné ustanovenia zákonov (zákon\no rozhodcovskom konaní, Obchodný zákonník...) aj príslušná judikatúra. Z vydaného rozhodcovského\nrozsudku zároveň vyplýva, že predtým, než sa rozhodca začal zaoberať žalobou z pohľadu merita\nveci, najskôr sa vysporiadal s otázkou svojej právomoci k rozhodovaniu predmetného sporu vo vzťahu\nk žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného v 2. rade), a to práve vzhľadom na\nnámietku nedostatku právomoci vznesenú žalobcom v konaní. S uvedenou námietkou sa rozhodca\nvysporiadal tak vo vzťahu k argumentom žalobcu o jeho údajnom postavení spotrebiteľa, ako aj vo\nvzťahu k ním namietanej platnosti a určitosti ručiteľského vyhlásenia. Žalobca tvrdí, že z dokumentov\npriložených k návrhu na začatie rozhodcovského konania, t.j. z Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa\n05.06.2020 a zo Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 05.06.2020, ktoré tvoria neoddeliteľnú\n\nsúčasť Rámcovej kúpnej zmluvy, nevyplýva jeho ručiteľský záväzok za záväzky spoločnosti JUMEN\nPLUS s.r.o. (kupujúceho), ktorej bol v čase podpisovania týchto dokumentov jej konateľom. Žalobca\nnebol údajne zmluvnou stranou Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2020 a VOP. Na základe\ntýchto skutočností údajne nemala byť stanovená právomoc rozhodcu konať vo vzťahu k žalobcovi\nako žalovanému v 2. rade v rozhodcovskom konaní. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia zdôraznil, že\nžalobca ako štatutárny orgán spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o. podpísal Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa\n05.06.2020 a Všeobecné obchodné podmienky zo dňa 05.06.2020, ktoré, ako už bolo povedané, sú\nneoddeliteľnou súčasťou Rámcovej kúpnej zmluvy v zmysle čl. VII tejto zmluvy. Rozhodcovská doložka\nje súčasťou VOP, čo vyplýva z čl. 7 ods. 1 VOP. Žalobca, štatutár spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o.,\nvyjadril svoj súhlas s rozhodcovskou zmluvou (doložkou), v súlade s čl. 5 ods. 2 VOP podpisom VOP.\n5. V zmysle judikátu Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Obdo V 87/2007: „Skutočnosť, že zmluva, ktorej\nobsahom je aj ručiteľský záväzok obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej\nspoločnosti zabezpečuje jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez\nďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých\núčastníkov neznamená to, že musí byť na zmluve jej podpis osobitne za každého z nich“, je zrejmé,\nže sa nevyžadujú dva oddelené podpisy - t.j. podpis osoby konajúcej za spoločnosť a podpis osoby\nako ručiteľa. Žalovaný poukázal i na právoplatný rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa\n28.10.2015, sp. zn. 43Cob/147/2015, ktorým súd rozhodol v totožnej veci (o platnosti ručiteľského\nvyhlásenia obsiahnutom v Rámcovej kúpnej zmluve žalovaného): „Po zhodnotení VOP zo dňa\n07.11.2012, ktoré boli súčasťou RKZ uzavretej medzi účastníkmi konania, keď táto kúpna zmluva, ako\naj VOP boli podpísané štatutárnymi zástupcami účastníkov konania, teda za žalobcu 2/ žalobcom 1/,\nodvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že VOP v čl. 6, bode 2 obsahujú ručiteľské\nvyhlásenie žalobcu 1/ ako štatutárneho zástupcu kupujúceho. Ručiteľské vyhlásenie vo VOP zodpovedá\nzákonom v § 303 Obchodného zákonníka stanoveným podmienkam ručiteľského vyhlásenia tak, ako\nto podrobnejšie zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa. Z ručiteľského\nvyhlásenia je zrejmé, že ručiteľský záväzok na seba prevzal štatutár kupujúceho, teda žalobca 1/. Ako to\nuviedol aj súd prvého stupňa, nie je vylúčené, aby v jednej listine boli obsiahnuté rôzne práva a záväzky,\npokiaľ sú tieto jednoznačne identifikovateľné. Samozrejme, pokiaľ by za žalobcu 2/ ako zmluvnú stranu\nnebol VOP podpísal žalobca 1/, ale iná oprávnená osoba (napr. splnomocnený zástupca), nedošlo by k\nplatnému ručiteľskému vyhláseniu žalobcu 1/, o takýto prípad sa však nejedná. Žalobca 1/ ako konateľ\nžalobcu 2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok za splnenie záväzku žalobcu 2/ ako dlžníka, preto za\npodmienok § 306 a nasl. Obchodného zákonníka sa môže žalovaný ako veriteľ domáhať voči nemu\nsplnenia tohto záväzku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so súdom prvého stupňa, pokiaľ\nide o odôvodnenie vzniku ručiteľského záväzku žalobcu 1/, súhlasí s ním, že v tomto prípade vznikol\nplatne ručiteľský záväzok konateľa obchodnej spoločnosti a to bez ohľadu na to, že na listine, ktorá\nobsahuje tento ručiteľský záväzok, je uvedený len jeden podpis konateľa.“ „Ako už bolo uvedené, vo\nVOP zo dňa 07.11.2002, ktoré boli súčasťou vyššie uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom\n2/ a žalovaným je obsiahnuté aj ručiteľské vyhlásenie žalobcu 1/, ktoré je platné a na základe ktorej\nvznikli žalovanému ako veriteľovi práva voči žalobcovi 1/ ako ručiteľovi.“\n6. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 4, § 40 ods. 1, § 41, zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní (ďalej aj len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo „zákon č. 244/2008 Z.z.“),\n§ 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), a dospel k záveru, že žalobe\nnie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie ustálil, že Rámcovú kúpnu zmluvu uzavreli za predávajúceho\n- MPL TRADING, spol. s r.o. a za kupujúceho - JUMEN PLUS, s.r.o. ako podnikatelia v súvislosti\nso svojim podnikaním. Ak súčasťou tejto zmluvy bolo ručiteľské vyhlásenie žalobcu (žalovaného v 2.\nrade), ako konateľa spoločnosti JUMEN PLUS, s.r.o. v súlade s citovaným zákonným ustanovením\nsa posudzuje podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže Obchodný zákonník má komplexnú\núpravu ručenia, a preto nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ani v prípade, ak\nručiteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ. Ručenie podľa citovaného zákonného ustanovenia vzniká\njednostranným písomným vyhlásením ručiteľa, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nručiteľský záväzok vzniká dohodou medzi ručiteľom a veriteľom. To znamená, že takéto jednostranné\nručiteľské vyhlásenie môže byť aj súčasťou inej zmluvy, ak je vyhotovená písomne, pričom podmienkou\nplatnosti takéhoto ručiteľského vyhlásenie nie je, aby ručiteľ bol uvedený ako zmluvná strana, keďže\nide o jeho jednostranné vyhlásenie. Z tohto ručiteľského vyhlásenia však musí nepochybne vyplývať,\nkto toto vyhlásenie robí - kto je ručiteľom, musí byť uvedený záväzok dlžníka, ktorý je ručením\nzabezpečený, vyhlásenie ručiteľa, že splní určitý záväzok uvedený v ručiteľskom vyhlásení, ak ho\n\nnesplní dlžník a musí byť konajúcou osobou, teda ručiteľom, podpísané. Pokiaľ žalobca (žalovaný\nv 2. rade v rámci rozhodcovského konania) namietal, že osoba ručiteľa nie je označená dostatočne\nurčito, lebo v bode 5.4. je len odkaz na štatutárneho zástupcu kupujúceho, ktorý písomným vyhlásením\nv tomto bode prevzal ručiteľský záväzok, s touto námietkou nemožno súhlasiť. V záhlaví zmluvy je\nkonateľ označený menom a priezviskom a rovnako je označený aj v závere zmluvy pri jeho podpise\na pečiatke spoločnosti. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť uvádzať žalobcom\n(žalovaným v 2. rade) označené údaje, ak iným spôsobom je splnená podmienka určitosti označenej\nosoby. Ani žalobca (žalovaný v 2. rade v rozhodcovskom konaní) nespochybnil, že Rámcovú kúpnu\nzmluvu podpísal, že v rozhodnom čase bol konateľom kupujúceho a ani netvrdil, že existuje iná\nosoba s rovnakým menom ako má on (napríklad otec, syn), ktorý bol v čase podpisu zmluvy tiež\nkonateľom kupujúceho a bez ďalších identifikačných údajov - dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko,\nnie je možné určiť, kto sa za dlh spoločnosti kupujúceho zaručil. Navyše, v čase podpisu zmluvy bol\nžalobca (žalovaný v 2. rade v rozhodcovskom konaní) jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti\nJUMEN PLUS, s.r.o., vedel, akú činnosť dlžník vykonáva, či bude schopný kúpnu cenu prevzatého\ntovaru uhradiť a ako konateľ dlžníka mohol priamo ovplyvniť jeho činnosť tak, aby dlh z kúpnych\nzmlúv uhrádzal podľa dohodnutých podmienok. Rovnako je zrejmá z ručiteľského prehlásenia aj určitosť\nzáväzku dlžníka, za ktorý prevzal ručenie. Požiadavka určitosti ručiteľského vyhlásenia je splnená,\nak je záväzok vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným záväzkom. Z ustanovenia §\n304 ods. 2 Obchodného zákonníka jednak vyplýva, že ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý\nvznikne v budúcnosti a podľa judikatúry súdov ide o určitý záväzok aj v prípade, ak sa ručiteľ zaviaže\nsplniť záväzky dlžníka z konkrétnej zmluvy. Je nesporné, že žalobca ( t.j. žalovaný v 2. rade v\nrozhodcovskom konaní) podpísal ako konateľ kupujúceho Rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej súčasťou je\naj ručiteľské vyhlásenie konateľa spoločnosti, teda fyzickej osoby Slavomíra Paľa, že uspokojí veriteľa\n(predávajúceho), ak tak neurobí dlžník - kupujúci. Osobitný podpis, keďže ide o tú istú osobu - konateľa\na ručiteľa, nie je potrebný. Žalobca ( t.j. žalovaný v 2. rade v rozhodcovskom konaní) prevzal na\nseba ručiteľský záväzok obsiahnutý v ručiteľskom vyhlásení ako súčasti Všeobecných obchodných\npodmienok. Ručiteľské vyhlásenie vyhotovené v písomnej forme (ako súčasť Všeobecných obchodných\npodmienok) má všetky zákonom stanovené náležitosti - je adresované veriteľovi, je v ňom uvedené, aký\nzáväzok zabezpečuje, obsahuje aj vyhlásenie ručiteľa, že sa zaväzuje splniť dlh, ak ho nesplní dlžník a\nje ručiteľom podpísané.“ Súčasťou Všeobecných obchodných podmienok podpísaných žalobcom bolo\nručiteľské vyhlásenie žalobcu ako štatutárneho zástupcu predmetnej spoločnosti, v zmysle ktorého\ntento v súlade s ustanovením § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení ako ručiteľ\nvyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok za úhradu kúpnej ceny vrátane príslušenstva a\nzmluvnej pokuty, ktorú spoločnosť bude povinná uhradiť na základe vystavených faktúr v zmysle\nRámcovej kúpnej zmluvy a uspokojí žalovaného v prípade, ak si spoločnosť nesplní svoje záväzky v\nlehote splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca súhlasil s rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v čl. 7\nods.1 týchto Všeobecných obchodných podmienok. Počas celej existencie obchodného vzťahu nikdy\nnenamietol ustanovenie obsahujúce predmetnú rozhodcovskú doložku, a ani nijakým iným spôsobom\nneprejavil nesúhlas s jej znením. Žalobca sa až po podaní žaloby žalovaného na rozhodcovské konanie,\nneúspešne pokúšal vo vyjadrení namietať neplatnosť ručiteľského záväzku. Súd prvej inštancie ustálil,\nže predmetná rozhodcovská doložka spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, t. j. je dojednaná\nriadne a platne v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky a žalobca s ňou vyslovil súhlas.\nŽalobca zároveň predložil žalovanému svoj občiansky preukaz, za účelom preukázania svojej totožnosti\na za účelom poskytnutia osobných údajov ako fyzickej osoby - ručiteľa. Žalobca si je v súlade s ustálenou\nsúdnou praxou vedomý skutočnosti, že na zmluve postačuje iba jeden podpis osoby, a to bez ohľadu\nna to, či osoba v procese vzniku zmluvy koná v mene viacerých jej účastníkov. Aj § 135a (1) zákona č.\n513/1991 Z. z. Obchodný zákonník znie: „Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou\nstarostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov“. Vložiť do obsahu zmluvy\naj zabezpečovací inštitút, akým je ručenie, aj samotnú rozhodcovskú doložku, je plne v súlade s platnými\nprávnymi predpismi. V zmluve môže byť dohodnuté a ustanovené čokoľvek, pokiaľ to neodporuje zákonu\nalebo zákon neobchádza. Žalobca tvrdí, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným má spotrebiteľský\ncharakter, v dôsledku čoho je na predmetný prípad nutné aplikovať zákonné ustanovenia týkajúce sa\nspotrebiteľských zmlúv a argumentuje neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetné ustanovenie sa\nvzťahuje na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t. j. na\nspotrebiteľské zmluvy medzi dodávateľom ako podnikateľom a fyzickou osobou ako spotrebiteľom. V\ntomto prípade však išlo o uzatvorenie Rámcovej kúpnej zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka medzi\nprávnickou osobou podnikateľom a právnickou osobou podnikateľom, t. j. medzi dvoma spoločnosťami\ns ručením obmedzeným, pričom žalobca má postavenie ručiteľa. Aj napriek skutočnosti, že žalobca\n\nje fyzickou osobou, uzavretá Rámcová kúpna zmluva nenadobúda charakter spotrebiteľskej zmluvy\na je aj naďalej obchodnou zmluvou, nakoľko žalobca ako fyzická osoba je iba ručiteľom právnickej\nosoby podnikateľa (spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o.), a to na základe ustanovenia článku 5, bodu 2\nVšeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého ručí za záväzky spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o.\njeho štatutár, a to v zmysle ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný odkázal na\nustálenú súdnu prax, ktorá rieši postavenie ručiteľa - konateľa spoločnosti, z hľadiska jeho ručiteľského\nzáväzku, a to napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Ndc 10/2016\nzo dňa 09.11.2016 uverejneného v Zbierke stanovísk NSSR a súdov Slovenskej republiky č. 3/2017,\nv zmysle ktorého: „Fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej\nspoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok\ntejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi“. Žalobca taktiež\nnamieta, že žalovaný nemá právo na zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov. Argumentoval tým,\nže zmluvná pokuta je nárok so samostatným skutkovým základom. Žalovaný nenamietal fakt, že zmluvná\npokuta vznikla ako sekundárny právny vzťah. Ide však o zabezpečovací inštitút, ktorý bol v zmysle čl. 5\nods. 5 VOP riadne dojednaný. V zmysle čl. 5 ods. 2 VOP za záväzky spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o.\n(kupujúceho) ručí jeho štatutár, a to v zmysle ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, teda\nžalobca na seba prebral ručiteľský záväzok za úhradu kúpnej ceny vrátane príslušenstva a zmluvnej\npokuty. Z doposiaľ uvedeného jasne vyplýva, že žalobca na seba platne prevzal ručiteľský záväzok a aj\nto, že v danom prípade nemohol a ani nemal postavenie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu argumenty žalobcu\nsúvisiace s tým, že žalobca nebol ručiteľom, a že išlo o spotrebiteľskú zmluvu a preto by nemal hradiť\nzmluvnú pokutu nemôžu obstáť.\n7. Súd prvej inštancie taktiež skúmal otázku, či fyzická osoba, ktorá sa zaviazala zabezpečiť splnenie\nzáväzkov, ktoré prevzala obchodná spoločnosť JUMEN PLUS s.r.o., voči spoločnosti MPL TRADING\nspol. s r.o. na základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2020 (č.l. 12 súdneho spisu), môže byť\npovažovaná za „spotrebiteľa“ v zmysle článku 2 písm. b) Smernice 93/13 Európskeho Súdneho dvora\nzo dňa 19.11.2015, v ktorej sa uvádza: „ ...Ak môže byť takáto zmluva o ručení alebo o zabezpečení\nzáväzku charakterizovaná, pokiaľ ide o predmet, ako akcesorická vo vzťahu k hlavnej zmluve, ktorou\nvznikol dlh, ktorého splnenie zaručuje (v súvislosti so Smernicou Rady 85/577/EHS z 20.decembra\n1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov), potom sa\nz hľadiska zmluvných strán javí ako odlišná zmluva, pretože je uzavretá medzi inými osobami, ako sú\nzmluvné strany hlavnej zmluvy. Sú to teda zmluvné strany zmluvy o ručení alebo o zabezpečení záväzku,\npodľa ktorých sa má posúdiť postavenie, v ktorom konali. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť,\nže pojem „ spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) Smernice 93/13 má objektívnu povahu (pozri\nrozsudok Costea, C-110/14, EU:C:2015:538, bod 21). Musí sa posudzovať z hľadiska funkčného kritéria\nspočívajúceho v posúdení, či zmluvný vzťah v prejednávanej veci súvisí s činnosťami, ktoré nie sú\nobchodom, podnikaním alebo povolaním. Vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy,\nktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je pri zohľadnení všetkých okolností prejednávanej\nveci a dôkazov povinný overiť, či môže byť dlžník označený ako „spotrebiteľ v zmysle uvedenej smernice\n(pozri v tomto zmysle rozsudok Costea, C-110/14, EU:C:2015:538, body 22) a 23).V prípade fyzickej\nosoby, ktorá sa zaručila za splnenie záväzkov obchodnej spoločnosti, je teda vnútroštátny súd povinný\npreukázať, či táto osoba konala v rámci obchodu, podnikania alebo povolania, alebo z dôvodu funkčného\nvzťahu tejto spoločnosti, ako je jej riadenie alebo nezanedbateľná účasť na jej základnom imaní, alebo\nči konala za súkromným účelom. Za týchto podmienok treba na položené otázky odpovedať, že článok\n1 ods. 1 a článok 2 písm. b) Smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa\nmôže použiť na zmluvu o zabezpečení záväzku nehnuteľnosťou alebo zmluvou o ručení uzavretú medzi\nfyzickou osobou a úverovou inštitúciou s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa zaviazala\nobchodná spoločnosť voči tejto inštitúcii v úverovej zmluve, ak táto fyzická osoba konala s cieľom, ktorý\nnesúvisí s jej obchodom, podnikaním alebo povolaním a k uvedenej spoločnosti nemá žiadny funkčný\nvzťah“.\n8. Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo.:\n35256/P zistil, že žalobca v obchodnej JUMEN PLUS s.r.o., Vyšný Kručov 57, 086 45 Vyšný Kručov,\nIČO: 50 821 318, má účasť na jej základnom imaní, (spoločník od 19.09.2017 s vkladom 6.000 Eur,\nsplatené 6.000 Eur) podieľa sa na jej riadení, a zastupuje spoločnosť ako štatutárny zástupca, preto\nvyhodnotil jeho konanie pri podpísaní Ručiteľského vyhlásenia ako konanie súvisiace s obchodom a\npodnikaním spoločnosti JUMEN PLUS s.r.o., v dôsledku čoho má k uvedenej spoločnosti funkčný vzťah\na jeho postavenie nie je postavením spotrebiteľa.\n\n9. Žalobca podpísal Rámcovú kúpnu zmluvu dňa 5.6.2020 (č.l. 12 súdneho spisu) ako konateľ\nspoločnosti JUMEN PLUS s.r.o., ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok vyplývajúci z článku 5.\nbodu 2 Všeobecných obchodných podmienok samostatne opatrený podpisom žalobcu. Súd prvej\ninštancie poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Obdo V87/2007,\ns konštatovaním, že na vyhlásení ručiteľa, ktoré je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok\ntvoriacich súčasť Rámcovej kúpnej zmluvy sa nevyžadujú dva oddelené podpisy žalobcu ako konateľa\nspoločnosti JUMEN PLUS s.r.o a fyzickej osoby ako ručiteľa. S uvedeným zároveň súd prvej inštancie\nuviedol, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky vyplýva z článku 7 bod 1 Všeobecných\nobchodných podmienok, ktorý znie: „ Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že všetky spory z tejto\nzmluvy, alebo s ňou súvisiace, vrátane sporov z dlhov vzniknutých už z realizovaných obchodov (kúpne\nzmluvy alebo nájomné zmluvy na základe predchádzajúcej Rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi\nzmluvnými stranami), rozhodne v rozhodcovskom konaní (ďalej len „ RK“) O., advokát č. 7042 vedený\nv Slovenskej advokátskej komore ...“\n10. Vzhľadom k podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd dňa 25.11.2022 súd\nprvej inštancie konštatoval, že bola podaná v zákonnej lehote. Dôvodmi na zrušenie rozhodcovského\nrozsudku boli podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK: - neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy, - odňatie\nmožnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania, - prekročenie právomoci, - procesné vady.\n11. Súd prvej inštancie však v rámci vyššie uvedeného ustálil existenciu platnej rozhodcovskej zmluvy\nvo forme rozhodcovskej doložky a existenciu právomoci rozhodcu O. vec v rozhodcovskom konaní\nprejednať a rozhodnúť, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. K ďalším námietkam žalobcu súd prvej\ninštancie uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované\nobdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho\nzrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu\nrozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov\nrozhodcovského súdu. Žalobca v konaní navrhol odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku s\npoukazom na všetky uvedené skutkové a právne tvrdenia uvedené v žalobe a prezentovaním názoru,\nže rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie\nna základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom. Zákon o rozhodcovskom\nkonaní upravuje v § 40 ods. 3 možnosť na základe súdneho rozhodnutia a návrhu strany odložiť\nvykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Odklad právoplatného rozhodnutia rozhodcovského rozsudku\nmá mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje\nprávne účinky právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu, a preto k vydaniu takéhoto rozhodnutia\nby malo dôjsť v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch. Jedná sa teda o zabezpečovací\nprostriedok, účelom ktorého je predchádzať porušeniu práv a oprávnených záujmov fyzických a\nprávnických osôb v dôsledku núteného výkonu už právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu,\nu ktorých je však pravdepodobné, že sú nezákonné. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku.\n12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 262 CSP s použitím § 255 CSP.\n13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nodvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. d, f, a h) CSP, pretože konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pretože rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie\nv bode 18 odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalobca ako fyzická osoba, ktorá\nsa zaviazala zabezpečiť splnenie záväzkov, ktoré prevzala obchodná spoločnosť JUMEN PLUS s.r.o.,\nvoči spoločnosti MPL TRADING spol. s r.o. na základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2020\n(č.l. 12 súdneho spisu), nemôže byť považovaný za „spotrebiteľa“ v zmysle článku 2 písm. b) Smernice\n93/13 Európskeho Súdneho dvora zo dňa 19.11.2015. V zmysle uvedeného súd v bode 22 odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia súd ustálil existenciu platnej rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej\ndoložky a existenciu právomoci rozhodcu Mgr. Andreja Gundela vec v rozhodcovskom konaní prejednať\na rozhodnúť, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa žalobca\nnestotožňuje a trvá na tom, že bol v postavení spotrebiteľa, pretože žalobca ako spotrebiteľ nemohol\nindividuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Žalovaný\n\nako dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu\nsvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v\nrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S odôvodnením sa absolútne\nnestotožňuje a považuje ho za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne a taktiež v ňom vidí nesprávne\nprávne posúdenie veci, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Súd prvej inštancie\nsa vôbec nevysporiadal ani s argumentáciou a poukazom žalobcu na rozhodnutie tej istej sudkyne v\nrozhodnutí sp. zn. 23Cr/32/2017 zo dňa 19.10.2021, kde súd v totožnej veci s totožným žalovaným\nžalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný tým istým rozhodcom. Práve v tomto rozhodnutí\nv bode 22 za totožných okolností súd ustálil, že zmluvu a VOP podpísal ako štatutárny zástupca\nobchodnej spoločnosti, čím nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie proti žalobcovi\na tým bol naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 3\nZoRK. Pre žalobcu je rozsudok, ktorý napáda týmto odvolaním, prekvapivý. Podľa rozhodovacej praxe\nsúdov, s prihliadnutým na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí platí, že na\nodlišné rozhodnutie v rovnakom konaní musí mať súd relevantný dôvod. V prípade, ak sa súd odklonil\nod svojho doterajšieho právneho názoru bez relevantných dôvodov, nevyhnutne platí, že rozhodnutie\nsúdu je pre strany nepredvídateľné, keďže v obdobnej veci súd vysloví dva rôzne právne názory a\nmeritórne rozhodne inak. Rozumným očakávaním žalobcu, ako sporovej strany teda bolo, že súd a\nvlastne aj ten istý sudca rozhodnej v rovnakej veci totožne. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu\ncelkom zrejme, v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom\nsa nevysporiadal s viacerými kľúčovými právnymi tvrdeniami žalobcu. Odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie pritom považuje za povrchné a nedostatočné, pričom v ňom absentujú vysvetlenia, ako\nposúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu. V dôsledku uvedených skutočností\nje podľa názoru žalobcu rozsudok nielen nepresvedčivý, ale aj nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd\nprvej inštancie sa v odôvodnení vôbec nezaoberal žalobcom namietanou skutočnosťou, že žalobca\nnemal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov. Zmluvná pokuta je nárok so\nsamostatným skutkovým základom. Zmluvná pokuta je sankcia majetkovej povahy, ktorú Občiansky\nzákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v\nomeškaní. Ide však o špeciálny zabezpečovací prostriedok, na uplatnenie ktorého na rozdiel od iných\nsankcií, je potrebný právny úkon a to dohodu účastníkov, ktorá musí mať obligatórne písomnú formu a to\nbez ohľadu na to akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná (Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 13Co/195/2014). Tiež žalobca s odkazom na § 369c ods.2 Obchodného zákonníka nemohol\nbyť povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov. Takisto nemohol mať žalobca povinnosť na náhradu\ntrov právneho zastúpenia za úkon, vyhotovenie predžalobnej výzvy, keďže takýto úkon vo vzťahu k\nžalobcovi (v rozhodcovskom konaní ako žalovanému v 2. rade nebol vykonaný ani preukázaný). V\nsúlade s judikatúrou Ústavného súdu SR všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený.\nPodľa Najvyššieho súdu SR právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany\nsporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý\nproces. Z práva na spravodlivý proces vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa\nmusí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Podľa názoru žalobcu\nide o prílišný formalizmus zo strany súdu pri posudzovaní postavenia žalobcu ako spotrebiteľa a pri\nposudzovaní platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky, a preto rozhodnutie o odmietnutí žaloby bolo\nv rozpore s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí\nsp. zn. I. ÚS 155/2017 uvádza: „Ústavný súd ďalej konštatuje, že orgánom verejnej moci a predovšetkým\nvšeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácií zákonných ustanovení prílišný formalistický\npostup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným\nznením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,\nsystematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách tohoktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ Ak všeobecný súd ponechá\nbez povšimnutia niektorú z kľúčových otázok prípadu, jeho postup vykazuje známky arbitrárnosti a\nsvojvôle (nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 191/2019 z 26. novembra 2019). Rozhodnutie súdu tak\ntrpí aj inou vadou z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a arbitrárnosti. Podľa § 220 ods. 2 CSP\n„V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy\n\noznačil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky\nprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé. Máme teda za to, že konajúci súd v rozsudku svoje skutkové a právne závery odôvodnil\nnedostatočne, absentuje tu právne korektná odpoveď, a preto je toto konanie pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\nsamej. Žalobca poukázal na ustanovenia § 191 CSP v spojení s § 220 ods.1 CSP a na to, že štruktúra\nodôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods.1 Ústavy. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220\nCSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ale aj k\ntomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so\nvšetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (I.ÚS 236/06). Ústavný súd SR už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivý proces (konanie) podľa č1. 46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v\nznení neskorších ústavných zákonov), č1. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č. 23/91\nZb.) a č1.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením\nč.209/92 Zb. a č.1 02/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Žalobca\nmá za to, napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu nemožno považovať za (ratione materiae) za\nsúčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd v korelácii s čl. 46 (1) a čl.48 ods.2 Ústavy SR. Nesprávny výklad ustanovení právnej\nnormy je v rozpore s čl. 52 ods.4 Ústavy SR a zároveň porušením čl. 1 ods.1 Ústavy SR-princíp\nprávneho štátu, ktorého imanentným znakom je princíp právnej istoty. Zákon by bol v rozpore s ideou\nprávneho štátu, ak by oprávnenie postupovať podľa voľnej úvahy, ktoré sa poskytuje súdnej moci nemalo\nsvoje medze. Súd sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii. Všeobecné súdy sú zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd. Vzhľadom na všetko hore uvedené má žalobca za\nto, že súd prvej inštancie predovšetkým nesprávne právne posúdil vec, pretože na zistený skutkový\nstav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah\ninterpretoval nesprávne. Zároveň súd prvej inštancie svoje skutkové a právne závery riadne neodôvodnil,\nabsentuje tu právne korektná odpoveď, toto konanie je pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov\npostihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. S poukazom na\nuvedené odvolacie dôvody navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava sp. zn.\nB5-13Cr/10/2022 zo dňa 16.9.2024 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\na priznal žalobcovi trovy konania alebo eventuálne, aby zmenil rozsudok tak, že rozhodne nasledovne:\nRozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské\nkonanie so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, v konaní s ustanoveným rozhodcom O., vo veci\nspisovej značky RK 4657/20 sa zrušuje. 2.Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského\nsúdu v Bratislave, zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie so sídlom Hlavné námestie 3, 811\n01 Bratislava, v konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom, vo veci spisovej značky\nRK 4657/20 sa odkladá. 3.Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n15. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov,\nktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. §\n385 ods. 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu\nprvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť ( § 387 ods. 1, 2 CSP).\n16. Rozhodujúcou námietkou vznesenou tak v rámci prvoinštančného konania ako aj odvolacieho\nkonania bola námietka žalobcu, že rozhodcovský súd nemal dostatok právomoci na konanie vo veci,\n\nnakoľko neexistuje rozhodcovská zmluva, alebo rozhodcovská doložka, ktorá by túto právomoc založila,\na to aj s ohľadom na jeho postavenie spotrebiteľa v danom prípade.\n17. Zákon v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní\njasne určuje, že rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený, ak sa takýmto rozsudkom rozhodol spor, pre\nktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky (t.j.\nak tu bol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodovať vo veci).\n18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, rozsudok náležite\nodôvodnil, v rámci svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu vznesenými\nv rámci konania, a vo veci správne rozhodol. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na\nodôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré spĺňa všetky náležitosti. Odvolací súd iba dopĺňa, že\nsúd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov s odôvodnením, že ustálil existenciu platnej rozhodcovskej\nzmluvy vo forme rozhodcovskej doložky a existenciu právomoci rozhodcu vec v rozhodcovskom konaní\nprejednať a rozhodnúť. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto prípade ručiteľ/žalobca\nSlavomír Paľa nemal v danom prípade postavenie spotrebiteľa s ohľadom na väzbu a prepojenie\nso spoločnosťou kupujúceho JEMEN PLUS s.r.o. Žalobca v rámci podaného odvolania prioritne\nnamietal, že bol v postavení spotrebiteľa, pretože ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah\ndodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Na vyššie uvedenú argumentáciu\nžalobcu odvolací súd uvádza, že v tomto prípade súd prvej inštancie jasne v rámci odôvodnenia\nsvojho rozhodnutia ozrejmil, prečo žalobca postavenie spotrebiteľa v tomto prípade nemá. Tak, ako\nto už uviedol súd prvej inštancie zo znenia Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou\nrámcovej kúpnej zmluvy vyplýva, že ručiteľské vyhlásenie podpisoval žalobca ako štatutár kupujúceho\nuvedený v rámcovej kúpnej zmluve v zmysle ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka a ako\nručiteľ vyhlásil, že preberá na seba ručiteľský záväzok za úhradu kúpnej ceny vrátane príslušenstva a\nzmluvnej pokuty, ktorú kupujúci bude povinný uhradiť na základe vystavených faktúr, v zmysle rámcovej\nkúpnej zmluvy a uspokojí predávajúceho ako veriteľa v prípade, ak si kupujúci ako dlžník nesplní svoje\nzáväzky z tejto rámcovej kúpnej zmluvy v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Ručiteľ súčasne súhlasil\ns rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 7 ods. 1 týchto Všeobecných obchodných podmienok\npre vzťahy vyplývajúce z toho ručenia. Na podporu správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací\nsúd dopĺňa, že ak konateľ spoločnosti ako fyzická osoba preberá ručenie podľa § 303 Obchodného\nzákonníka za záväzok svojej obchodnej spoločnosti (napríklad podpisom Všeobecných obchodných\npodmienok obsahujúcich ručiteľské vyhlásenie) a má „úzke väzby k obchodnej spoločnosti“ spravidla\nnie je spotrebiteľom v takomto ručiteľskom vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndc/10/2016\nzo dňa 09.11.2016). Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-419/11 zo 14. marca 2013 fyzickú osobu,\nktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú\nkonateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa\nv zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie\nzáväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. Odvolací súd teda v zhode s názorom súdu\nprvej inštancie dospel k záveru, že žalobcu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu\nk obchodnej spoločnosti ako jej konateľ a spoločník, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko\nv danom prípade žalobca ako konateľ prevzal ručenie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu\ncenu z rámcovej kúpnej zmluvy (t.j. z obchodnoprávneho vzťahu), teda neuspokojoval svoje osobné\npotreby ako fyzická osoba. Tento záver je podporený aj úvahami o analogických situáciách, v ktorých\nfyzická osoba (konateľ alebo spoločník) zabezpečuje záväzky svojej spoločnosti (napríklad zmenkovým\navalom) a v takom prípade ju súdy tiež nepovažujú za spotrebiteľa (viď rozsudok Krajského súdu\nsp.zn.16 CoZM/9/2019 zo dňa 23.02.2021). Zároveň platí všeobecné pravidlo o spotrebiteľovi, ktoré je\nviazané na charakter konania fyzickej osoby a rozhodujúce je to, či jeho konanie súvisí s podnikaním\nfyzickej osoby, alebo naopak s uspokojovaním jeho osobných potrieb. Preto, ak by fyzická osoba\nnekonala v súvislosti s podnikaním ani v úzkom prepojení na spoločnosť bolo by potrebné tento aspekt\nosobitne posudzovať podľa týchto kritérií. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie však\njasne vyplynulo, že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú ručiteľské vyhlásenie žalobcu\nsú súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy a tieto žalobca podpísal ako štatutár kupujúceho v zmysle\nObchodného zákonníka a zároveň ako ručiteľ za riadne splnenie tohto obchodného záväzku touto\nspoločnosťou. Je teda zrejmé, že ručiteľský záväzok jednoznačne zabezpečoval obchodnoprávny vzťah\nv zmysle § 261 ods.1 Obchodného zákonníka. Potom aj ručenie ako zabezpečovací inštitút v zmysle\nustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka má obchodnoprávny charakter a má nespotrebiteľský\n\ncharakter. Preto ani námietky žalobcu v danej veci ohľadom jeho postavenia spotrebiteľa sú v tomto\nprípade irelevantné.\n19. Z uvedeného potom vyplýva, že v danom prípade rámcová zmluva a VOP obsahujúce ručiteľský\nzáväzok tvorili jeden dokument a nebolo potrebné aby žalobca tento dokument podpisoval dva krát teda\nsamostatne ako konateľ a samostatne ako ručiteľ. Týmto jedným podpisom totiž žalobca prejavil súhlas\ns celým obsahom práv a povinností vyplývajúcich z uvedeného dokumentu. Ak by tomu tak nebolo, tak\nby žalobca jednoznačne pri podpise uviedol, že uvedené nepodpisuje ako ručiteľ a toto mohol dať jasne\nnajavo napríklad vpísaním nejakej poznámky do daného dokumentu (v podobe pripomienky, poznámky,\nalebo nesúhlasu). Ak takto nepostupoval, je zrejmé, že súhlasil s celým obsahom textu vyznačeným\nnad podpisom práve svojím podpisom. Odvolací sú na margo uvedeného poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci vedenej pod sp. zn. 4Obdo/29/2022 <https://\nwww.judikaty.info/document/nssr/157099>, zo dňa 08.11.2023 ktorého právna veta znie: „Ak je obsahom\npísomného právneho úkonu právnickej osoby aj ručiteľský záväzok fyzickej osoby, ktorá koná v mene\ntejto právnickej osoby ako štatutárny orgán, nevyžaduje sa pre platnosť tohto ručiteľského záväzku\nďalší podpis tejto fyzickej osoby, za predpokladu, že je v samotnom texte právneho úkonu jednoznačne\nvymedzená ako osoba preberajúca ručiteľský záväzok.“\n20. Keďže v danom prípade odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považoval\nrozhodcovskú doložku za platnú, zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a\nrozhodnúť nebol v ďalšom oprávnený prehodnocovať právne závery rozhodcovského súdu, ktoré sa\nstali právoplatnými. Okrajovo odvolací súd dodáva, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu\nnevyplýva, že ručením nemožno zabezpečiť aj takú peňažnú povinnosť, ktorá hlavnému dlžníkovi z\nhlavného záväzkového vzťahu vyplynula zo zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti.\nUvedené treba rovnako aplikovať aj na príslušenstvo ku kúpnej cene.\n21. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tá istá zákonná sudkyňa v obdobnej veci vedenej pod sp.zn.\n23Cr/32/2017, s totožným žalovaným takejto žalobe vyhovela a zrušila rozhodcovský rozsudok vydaný\ntým istým rozhodcom, za totožných okolností, odvolací súd uvádza, že na podporu tohto tvrdenia\nžalobca nepredložil žiadne súdne rozhodnutie a odvolaciemu súdu obsah tohto rozhodnutia ani jeho\nprípadný prieskum v rámci odvolacieho konania nie sú známe. Naviac princíp právnej istoty zakladá\niba právoplatné rozhodnutie a nie rozsudok súdu prvej inštancie. Rovnako za nedostatočne relevantnú\npovažuje odvolací súd námietku žalobcu týkajúcu sa prekvapivosti súdneho rozhodnutia, nakoľko takúto\nnámietku možno spravidla vzniesť až v dovolacom konaní a to iba za situácie, že odvolací súd pri svojom\nrozhodovaní použije iný právny predpis ako použil súd prvej inštancie. Inak povedané, prekvapivosť\nsúdneho rozhodnutia sa vo všeobecnosti teda netýka rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale výlučne iba\nrozhodnutia odvolacieho súdu.\n22. Na základe uvedeného má odvolací súd zato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno\npovažovať za arbitrárne, je zrozumiteľné, sú v ňom zodpovedané všetky otázky, ktoré sú pre danú\nvec rozhodujúce a nemožno ho považovať za nepreskúmateľné, tak ako to tvrdí žalobca v rámci\npodaného odvolania. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku\nžalobca síce voči tomuto výroku podal odvolanie, avšak v tejto časti odvolanie bližšie nekonkretizoval\nani nešpecifikoval, a preto odvolací súd tento výrok bez ďalšieho vzhľadom na okolnosti veci samej\nako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Žalobca podaným odvolaním a jeho\nargumentáciou nebol schopný zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie a preto odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods.\n1, 2 CSP).\n23. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez\nakejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí\nani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\n\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997),\nresp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n24. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný\ndať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne\nv prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).\n25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.\n1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol mu nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania.\n26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\n\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cr/10/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6238903-4d86-4168-86cb-9dd993f72a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 191/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 191/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.191.2019.2"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "748db114-0ee0-4c08-8110-642b5f043986:2a94da8a-8af9-4bc2-a9e4-ece23faad615", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1216200728.1", "spisova_znacka": "4Obdo/29/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/29/2022 z 8. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1216200728.1"}, {"guid": "4e933b0a-3b05-446f-981c-7b82dd86982a:64581131-ecc5-4cdc-97e9-09758dc07920", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cr/32/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/32/2017 z 19. 10. 2021", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2021-10-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4e933b0a-3b05-446f-981c-7b82dd86982a:64581131-ecc5-4cdc-97e9-09758dc07920"}], "citovane_v": [{"guid": "2d31e220-df82-47c4-81c6-fa39fcb415f4:03d3458a-4ae5-46a3-b061-e5f25adf090e", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2026:1425205893.1", "spisova_znacka": "3Csp/48/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/48/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2026:1425205893.1"}]}