{"guid": "91c52f68-881c-4dda-925a-5fa9d1a454c4:e5c029b1-3cdf-4878-89ff-909a58c52000", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1", "spisova_znacka": "3Co/17/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/17/2026 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 3Co/17/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1", "identifikacne_cislo": "1522200364", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Saxová", "sudca_id": 1236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-saxova-1236", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov", "Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-710", "nazov": "§ 710 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-710", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-710"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-710"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5c029b1-3cdf-4878-89ff-909a58c52000", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/17/2026\n1522200364\n29. 04. 2026\nJUDr. Miroslava Saxová\nECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO:\n00 169 765, Budatínska 1, Bratislava, proti žalovanej: R.. Ž. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. U.. XX. F. XX,\nZ., o vypratanie družstevného bytu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIV zo dňa 08.10.2025, č. k. B5-39C/3/2022-119, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd odvolanie proti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.\nII. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.\nIII. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a súvisiacom výroku o trovách konania p\no t v r d z u j e.\nIV. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh žalovanej na prerušenie\nkonania a vo výroku II. žalovanej uložil povinnosť na vlastné náklady vypratať byt č. XX nachádzajúci sa\nna X. poschodí bytového domu na Q. U. O. Z., vchod Q. X, súpisné č. XXXX, postavený na pozemkoch\nparc. č. XXX, XXX, XXX (evidovaných na LV č. XXXX), byt zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným\núradom Bratislava, okres Bratislava V, obec Z.-B., katastrálne územie B., a to do 15 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku, bez nároku na bytovú náhradu. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).\n2. Rozhodnutie s odkazom na ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 126 ods. 1, § 663,\n§ 685,\n§ 686, § 710 v spojení s poznámkou 5a), § 711 ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 6, § 712,\n§\n712a ods. 3, 4, § 712c ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom\nčase (ďalej len „OZ“), § 106 ods. 1, § 111, § 112, § 162 ods. 1, § 164, § 193,\n§ 226, §\n228 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a vykonané\ndokazovanie odôvodnil opodstatnenosťou žalovaného nároku. V teoreticko- právnej rovine poukázal na\nzákonný obsah vlastníckeho práva a formu jeho súdnej ochrany prostredníctvom žaloby na vydanie\nveci (actio reivindicatio) a zapieracej žaloby (actio negatoria). Žaloba na vydanie veci predpokladá, že\niná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju\nodmieta vydať. Aktívne vecne legitimovaný na jej podanie je vlastník veci s tým, že nie je rozhodujúce,\nči ide o výlučného, bezpodielového alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať\nsúdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho spoluvlastníka. Pasívna vecná legitimácia\nprislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.\n\nNa to, aby bolo možné rozhodnutie súdu vykonať, žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie\nnehnuteľnosti. Pri reivindikačnej žalobe musí žalobca preukázať svoje vlastnícke právo a to, že mu\nvec žalovaný zadržiava neprávom. Výroky súdnych rozhodnutí v prípade, ak ide napríklad o vypratanie\ndomu, majú znieť správne na vypratanie, nie na vydanie nehnuteľnosti (R 53/1973, str. 186, ods. 5 a\n187 ods. 1). Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene\nzasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (uznesenie\nNS ČR sp. zn. 26Cdo/446/2001). Zohľadniac uvedené v prejednávanej veci na základe zisteného\nskutkového stavu súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\nKonštatoval, že žalobca ako vlastník bytu má aktívnu vecnú legitimáciu v spore proti žalovanej, ktorá\nužíva byt bez právneho dôvodu, resp. akéhokoľvek trvajúceho titulu, ktorý by ju k tomu oprávňoval.\nPokiaľ svoje právo žalovaná odvodzovala od nájomnej zmluvy, na základe ktorej jej bol byt žalobcom\nprenechaný do užívania od 02.01.2003 ako členke bytového družstva, uviedol, že tento nájom platne\nskončil. Nájom zanikol výpoveďou zo dňa 05.04.2018 danou žalobcom v zmysle § 711 ods. 1 písm.\nd) OZ, ktorá bola žalovanej platne doručená dňom vrátenia nedoručenej zásielky (§ 11 ods. 3 a § 112\nCSP), a to dňa 18.05.2018. Výpoveď žalovanej bola doručovaná na príslušnú adresu jej trvalého pobytu\n(§ 106 ods. 1 písm. a) CSP), na ktorej sa zdržiavala a bývala. Následne začala plynúť výpovedná lehota\nod 01.06.2018 do 31.08.2018 a nájom bytu skončil jej uplynutím (§ 710 ods. 3 OZ). Uvedené priamo\nvyplýva z právoplatných rozhodnutí vo veci vedenej medzi rovnakými stranami sporu- konanie pred\nOkresným súdom Bratislava V sp. zn. 24C/20/2019 o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Medzi\nžalobcom (v konaní ako žalovaný) a žalovanou (v konaní ako žalobkyňa) bola záväzne vyriešená otázka\nplatnosti výpovede z nájmu predmetného bytu. Zdôraznil, že rozsudky v danej veci (prvoinštančného\naj odvolacieho súdu) záväzne medzi stranami tohto sporu stanovili, že výpoveď daná žalovanej bola\nplatná a nájom bytu skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.08.2018. Žalobu tak vyhodnotil ako\npodanú oneskorene (dňa 17.04.2019), po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty (§ 711 ods. 6 OZ).\nPokiaľ súd meritórne rozhodol vo veci platnosti výpovede, tento výrok je pre strany sporu záväzným.\nAk mal preto súd prvej inštancie v danej veci ako predbežnú otázku skúmať, či žalovanej svedčí titul\nužívania predmetnej nehnuteľnosti práve v podobe trvania nájomného vzťahu, táto otázka bola zhodne\nzáväzne vyriešená v rámci uvedeného konania o určenie neplatnosti výpovede na základe rozhodnutí\nprávoplatných dňa 24.06.2021. Žalovanou zmieňovaný nájom bytu, od ktorého odvodzovala svoje\nužívacie právo, tak považoval v dôsledku doručenej výpovede z nájmu bytu za zaniknutý, keď osobitná\nžaloba podaná v príslušných okolnostiach (doručovanej výpovede) bola právoplatne zamietnutá. Pokiaľ\nžalovaná v rámci obrany poukazovala na časť odôvodnenia právoplatného rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 4Co/748/2020- 112 z 31.03.2021 (ods. 23.), v ktorom odvolací súd poukázal na\nto, že v rozdielnom prípade, keď výpoveď z nájmu bytu nebola vôbec doručená, je účinným súdnym\nprostriedkom podanie žaloby o určenie trvania nájomného vzťahu, ak je na tom naliehavý právny záujem\n(s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/64/2012), prvoinštančný súd uviedol, že predtým\nodvolací súd záväzne ustálil a vyriešil spornú otázku týkajúcu sa riadneho doručenia výpovede a zhodne\nso súdom prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď bola doručená dňom neprevzatej zásielky. Pokiaľ\npreto mimochodom (obiter dictum) ešte poukázal na záver týkajúci sa príslušnej formulácie žaloby\nvšeobecne vo vzťahu k rozdielnemu skutkovému prípadu nedoručenia výpovede, ktorý tam bol tvrdený\navšak nepreukázaný, možno to podľa prvoinštančného súdu vnímať jedine doplňujúco alebo v zmysle\nďalšieho dôvodu nedôvodnosti žaloby, ktorej meritórne zamietnutie vo svojom výroku odvolací súd\npotvrdil. Odlišné výklady predkladané žalovanou považoval súd prvej inštancie za nezodpovedajúce,\nnedôvodné a účelové.\n3. Ako nedôvodný súd prvej inštancie vyhodnotil aj žalovanou podaný návrh na prerušenie konania\nvychádzajúci z nenáležitej a nesprávnej argumentácie o predčasnosti podanej žaloby a vedení iného\npríslušného konania o určení trvania nájomného vzťahu, ktorý súbežne žalovaná uplatňuje v zmysle\nuvedeného odkazu odvolacieho súdu. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná\nžalobu zo dňa 08.08.2022 vo veci o určenie trvania nájomného vzťahu podala až v priebehu tohto\nkonania, pričom konanie je vedené pod sp. zn.\nB5-42C/70/2022. Okrem už uvedených\nskutočností o záväznosti právoplatného rozsudku vo veci platnosti výpovede so záverom o jej riadnom\ndoručení, prvoinštančný súd poukázal aj na samotnú povahu prejednávanej veci. Predmetný spor o\nvypratanie bytu je totiž príslušným prostriedkom skôr podanej žaloby o plnenie (§ 137 písm. a) CSP),\nv rámci ktorého súd priamo rieši predbežnú otázku trvania nájomného vzťahu, čo aj učinil. Neskôr\npodaná žaloba a prebiehajúce konanie o predbežnej posúdenej (a vyriešenej) otázke nie je podľa neho\nrelevantným dôvodom na prerušenie tohto konania, a to pre nadbytočnosť a nehospodárnosť. Bol tak\ntoho názoru, že konanie vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. B5-42C/70/2022 nie je dôvodom na\n\nfakultatívne prerušenie konania. Nejedná sa totiž o žiaden z prípadov prerušenia konania uvedených\nv § 162 CSP, kedy by súd musel konanie prerušiť. Návrh žalovanej na prerušenie konania preto ako\nnedôvodný zamietol. Za bezvýznamné pre rozhodnutie označil aj žalovanou zmieňované konanie o\nurčenie neplatnosti vylúčenia z členstva v družstve a súvisiace tvrdenia o trvaní jej členstva v družstve\nči plnení si jej členských povinností.\n4. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná nemá užívacie právo k predmetnému\nbytu z titulu označeného nájomného vzťahu, ktorý skončil v minulosti platnou výpoveďou a ani na základe\niného užívacieho titulu, ktorý ani nebol tvrdený. Dlhodobo tak neoprávnene užíva danú nehnuteľnosť vo\nvlastníctve žalobcu, ktorú odmieta vypratať a odovzdať mu majetok napriek jeho opakovaným výzvam,\nktorých doručenie bolo preukázané aj nesporné, a to i v rámci tohto konania. Žalobe o vypratanie\nnehnuteľnosti preto ako dôvodnej vyhovel. Z nesporných skutočností pritom vyplynulo, že žalovaná v\nbyte nebýva, ale má tam svoje veci. Súd prvej inštancie preto primerane predĺžil lehotu na plnenie z\nnavrhovanej lehoty 3 dní na 15 dní, ktorú považoval v danom prípade za dostatočnú na vypratanie v\nbyte uložených vecí žalovanej. Záverom konštatoval, že žalovanej nevznikol nárok na bytovú náhradu\n(§ 712 ods. 1, § 712c ods. 1 OZ), keď neboli splnené podmienky v zmysle § 712a ods. 3 a 4 OZ a\nžalovaná má vlastné bydlisko. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v\nkonaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá z\nodvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 psím. b), d), f) a h) CSP žiadala napadnutý rozsudok v\ncelom rozsahu zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a súčasne mu uložiť\npovinnosť prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o určenie trvania nájomného vzťahu\na konania o neplatnosť vylúčenia z bytového družstva. Napadnutý rozsudok označila za nesprávny po\nstránke procesnej, skutkovej i právnej, vydaný predčasne a v rozpore s princípom právnej istoty, zásadou\nzákazu rozporných rozhodnutí, zásadou hospodárnosti konania, právom žalobkyne na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Prvoinštančnému súdu vytkla, že rozhodol o vyprataní bytu, hoci základné právne\notázky, na ktorých takýto zásah stojí, nie sú právoplatne vyriešené a sú predmetom iných prebiehajúcich\nsúdnych konaní. Za rozhodné prebiehajúce súdne konania označila konanie o určenie, že nájomný vzťah\nk predmetnému bytu trvá vedené pod sp. zn. 42C/70/2022 a konanie o neplatnosť vylúčenia odvolateľky\nz bytového družstva vedené pod sp. zn. 14C/1/2019. Uvedené konania majú podľa žalovanej priamy,\nbezprostredný a rozhodujúci vplyv na posúdenie otázky, či má žalovaná právny titul na užívanie bytu,\nako aj na jej majetkové právo vyplývajúce z členstva v bytovom družstve. Za zásadnú procesnú vadu\ntak označila neprerušenie konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, keď prvoinštančný\nsúd rozhodol vo veci bez prerušenia konania, hoci mu bolo známe, že prebiehajú iné súdne konania,\nktoré riešia základné právne otázky rozhodné pre vec samu. Súd podľa nej konanie mohol prerušiť,\nak je to účelné a hospodárne. Namiesto toho však neprípustne posúdil otázku trvania nájomného\nvzťahu a otázku platnosti vylúčenia odvolateľky z bytového družstva, hoci ide o samostatné predmety\niných konaní, ktoré neboli právoplatne skončené. Uvedeným postupom podľa nej prejudikoval výsledok\ntýchto konaní, čím porušil zásadu zákazu rozporných rozhodnutí a zásadu právnej istoty, ako aj právo\nžalovanej na spravodlivý súdny proces, keď žalovanej odňal reálnu možnosť domôcť sa ochrany jej\npráv v prebiehajúcich konaniach. Podporne v tejto súvislosti poukázal na judikovaný právny názor ÚS\nSR, podľa ktorého súčasťou práva na spravodlivý súdny proces je povinnosť všeobecného súdu zdržať\nsa takého rozhodnutia, ktoré by mohlo predčasne alebo nezvratne zasiahnuť do práv účastníka, pokiaľ\nprávne otázky rozhodné pre vec nie sú právoplatne vyriešené (napr. I. ÚS 193/2016, III. ÚS 492/2014).\nPoukázala pritom na to, že vypratanie bytu predstavuje kvalitatívne najintenzívnejší zásah do právnej\nsféry fyzickej osoby v civilnom konaní. Jedná sa o rozhodnutie, ktoré v prípade výkonu nie je možné\nfakticky napraviť ani v prípade, že by odvolateľka v iných konaniach uspela. Sám ÚS SR (napr. II.\nÚS 7/2018, IV. ÚS 55/2020) opakovane zdôrazňuje, že všeobecné súdy sú povinné postupovať tak,\naby sa vyhli rozhodnutiam, ktoré môžu viesť k nezvratným následkom, pokiaľ existuje právna neistota\nohľadom základných právnych vzťahov medzi účastníkmi. Prvoinštančný súd uvedené nerešpektoval,\nčím zaťažil napadnutý rozsudok závažnou procesnou vadou. Napadnutým rozhodnutím implicitne totiž\nrozhodol, že nájomný vzťah žalovanej zanikol, že vylúčenie žalobkyne z bytového družstva je platné, a že\nžalovaná nemá žiadne ďalšie majetkové práva k predmetnému bytu. Týmto postupom súd prvej inštancie\nporušil nielen CSP, ale aj zásadu materiálnej pravdy a ochrany slabšej strany, keďže rozhodoval v\nsituácii výraznej právnej a majetkovej nerovnováhy medzi účastníkmi. Napadnutý rozsudok súčasne\npredstavuje zásah do základného práva žalovanej vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako\n\naj do práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Žalovaná bola riadnou členkou bytového družstva, z čoho jej vyplývali konkrétne\nmajetkové práva a oprávnené očakávania, a to najmä právo užívať byt viazané na členstvo v družstve,\nlegitímne očakávanie nadobudnutia bytu do vlastníctva za podmienok stanovených právnymi predpismi\na stanovami družstva, právo na vyplatenie majetkového (členského) podielu v prípade zániku členstva.\nUvedené majetkové hodnoty sú chránené ústavou a dohovorom, aj keď nejde o vlastnícke právo v\núzkom slova zmysle. Výpoveď dostala pre chybu nastavenia internetbankingu a aj za celé tie roky\nriadne platí nájom, ale žalobca nevidí žiadny záujem o komunikáciu, chce ju len vypratať bez vyplatenia.\nEurópsky súd pre ľudské práva pritom opakovane judikuje, že ochrana podľa čl. 1 Protokolu č. 1 sa\nvzťahuje aj na legitímne očakávania, pokiaľ majú dostatočný právny základ (viď rozsudok Kopecký c/\na Slovenská republika, v ktorom uviedol, že legitímne očakávanie môže vzniknúť vtedy, ak existuje\ndostatočný právny základ v národnom práve, ktorý dáva jedincovi opodstatnenú nádej, že nadobudne\nmajetkovú hodnotu). Žalovaná mala takéto legitímne očakávanie založené na svojom členstve v bytovom\ndružstve, na dlhodobom užívaní bytu a na právnej praxi prevodov družstevných bytov do osobného\nvlastníctva. Žalovaný jej však nevyplatil žiaden majetkový podiel, nezúčtoval členský vklad, neposkytol\nžiadnu náhradu za stratu užívacieho a majetkového postavenia žalovanej, no napriek tomu získava plnú\ndispozičnú moc nad bytom, vrátane možnosti jeho ďalšieho prevodu, prenájmu či iného majetkového\nzhodnotenia. Podľa žalovanej ide o extrémny nepomer medzi zásahom do práv žalovanej a výhodou,\nktorú získava žalobca, čo je v rozpore s princípom proporcionality. Zásah do vlastníckeho práva, ktorý\nvedie k neodôvodnenej majetkovej strate jednej strany a k bezodplatnému obohateniu druhej strany je v\nrozpore s čl. 20 Ústavy SR (PL. ÚS 3/2000, III. ÚS 162/2009). Rozhodnutím o vyprataní bytu v situácii,\nkeď nie je právoplatne rozhodnuté o zániku členstva, nie je vysporiadaný majetkový podiel, nebolo\nrozhodnuté o trvaní nájomného vzťahu, dochádza k vytvoreniu protiústavnej majetkovej výhody na\nstrane žalovaného, čo je nezlučiteľné s princípmi právneho štátu (I. ÚS 5/2014, IV. ÚS 302/2018). Okrem\nuvedeného žalovaná v odvolaní prvoinštančnému súdu vytkla nesprávne skutkové závery nemajúce\noporu vo vykonanom dokazovaní, konkrétne, že nemá žiaden právny titul na užívanie bytu, a že nemá\nžiadne majetkové práva vyplývajúce z členstva v bytovom družstve. Uvedené závery sú predčasné\na nesprávne, keďže otázka trvania nájomného vzťahu je predmetom samostatného prebiehajúceho\nkonania, otázka platnosti vylúčenia žalovanej z bytového družstva nie je právoplatne vyriešená a súd\nod roku 2019 vo veci vôbec nekoná, čo nemôže byť na jej ťarchu a majetkové vysporiadanie medzi\núčastníkmi nebolo vôbec vykonané. Napadnutý rozsudok je podľa nej založený aj na nesprávnom\nprávnom posúdení, keď súd vychádzal z predpokladu, že právne postavenie žalovanej je definitívne\nvyriešené, hoci opak je pravdou. Rozhodnutím o vyprataní bytu prvoinštančný súd de facto rozhodol o\nbytovej strate žalovanej bez toho, aby existovala právoplatná istota o zániku nájomného vzťahu, o zániku\nčlenstva v bytovom družstve a spravodlivé majetkové vysporiadanie, čo je rovnako v rozpore s princípmi\nprávneho štátu a Ústavy SR. Záverom žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozsudku pre neprimerane tvrdé a nezvratné následky, znemožnenie účinnej ochrany práv\nžalovanej v prebiehajúcich súdnych konaniach a vytvorenie protiústavného stavu, ktorý by už nebolo\nmožné dodatočne napraviť, ani ho zvrátiť.\n6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v predmetnom konaní jednoznačne preukázal\nzánik nájmu bytu, a to výpoveďou z nájmu bytu doručenou obom spoločným nájomcom. Otázka\ndoručenia výpovede bola posúdená Okresným súdom Bratislava V v rozsudku zo dňa 20.01.2020,\nč. k. 24C/20/2019-84 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2021, č. k.\n4Co/78/2020-112. Naopak žalovaná v konaní nepreukázala, že existujú také skutočnosti, v dôsledku\nktorých by nájom bytu nezanikol, ďalej trval alebo opäť vznikol. Žalovaná od zániku nájmu užíva byt bez\nprávneho dôvodu a je ho povinná vypratať. Otázku trvania nájomného vzťahu je pritom oprávnený riešiť\ntunajší súd v tomto konaní, ktoré začalo skôr, ako žalovaná podala nadbytočnú určovaciu žalobu pre\nriešenie tej istej otázky. Dodal, že členstvo v družstve nesúvisí s povinnosťou vypratať byt. Žalovaná\nnie je členkou družstva a ani tvrdené podanie žaloby o neplatnosť vylúčenia nemá suspenzívny účinok.\nMajetkové vyporiadanie medzi družstvom a jeho členom nie je predmetom konania o vypratanie bytu.\n7. Žalovaná v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku nedoručila.\n8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej vo vzťahu k\n\nzamietnutiu návrhu na prerušenie konania je neprípustné a čo do veci samej nedôvodné. Po oboznámení\nsa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie z vykonaného\ndokazovania vyvodil správne skutkové a právne závery, predmetné konanie nezaťažil inou vadou\nkonania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a jeho procesným postupom nedošlo ani\nk porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná v odvolaní neprezentovala žiadne\nrelevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.\n9. Podľa § 164 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CSP“) ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne\nkonanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak dal na také\nkonanie podnet.\n10. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.\n11. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n12. Podľa § 357 písm. n) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení\nkonania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.\n13. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n14. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je odvolanie prípustné.\n15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n16. Odvolací súd je pred posúdením dôvodnosti podaného odvolania oprávnený a zároveň povinný\npreskúmať, či podané odvolanie spĺňa všetky procesné podmienky prípustnosti, splnenie ktorých\nnásledne umožňuje vecný prieskum napadnutého rozhodnutia. Následkom nesplnenia niektorej z\nprocesných podmienok prípustnosti odvolania je jeho odmietnutie (§ 386 CSP). Jednou z objektívnych\npodmienok prípustnosti odvolania je, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie\npripúšťa. V prípade uznesení je prípustnosť využitia riadneho opravného prostriedku zákonodarcom\nupravená v § 357 CSP taxatívnym spôsobom.\n17. V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu odvolacej argumentácie žalovaná odvolaním napadla aj\nvýrok I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie podľa § 164 CSP zamietol jej návrh na prerušenie konania,\na ktorý má podľa § 234 ods. 1 CSP povahu uznesenia. V prípade, ak súd v priebehu konania podaný\nnávrh na prerušenie konania nevyhodnotí ako dôvodný, podľa\n§ 162 ods. 3 CSP nerozhoduje\no ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania pojme do\nmeritórneho (konečného) rozhodnutia vo veci. Nakoľko však zákonodarca v zmysle ust. § 357 písm. n)\nCSP a contrario odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na prerušenie\nkonania podľa § 164 CSP nepripúšťa, odvolací súd odvolanie v tejto časti ako neprípustné postupom\npodľa § 386 písm. c) CSP musel odmietnuť (výrok I. rozsudku).\n18. Pokiaľ sa týka odvolacieho prieskumu meritórneho rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalovanej\nuložil povinnosť vypratať špecifikovaný byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaná\nexistenciu odvolacích dôvodov spočívajúcich v porušení práva na spravodlivý súdny proces, existencii\ninej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnosti skutkových a\nprávnych záverov naviazala na nesprávnosť rozhodnutia a postupu prvoinštančného súdu, ktorým\nkonanie neprerušil. Bola totiž toho názoru, že konania vedené na býv. Okresnom súde Bratislava V pod\nsp. zn. 42C/70/2022 (o určenie, že nájomný pomer k predmetnému bytu trvá) a sp. zn. 14C/1/2019 (o\nneplatnosť vylúčenia odvolateľky z bytového družstva), majú rozhodujúci vplyv na posúdenie právneho\ntitulu na užívanie bytu, ktorý má vypratať. Vecne nesprávne neprerušenie konania malo podľa žalovanej\nza následok naplnenie všetkých ňou označených odvolacích dôvodov. Touto argumentáciou sa odvolací\n\nsúd aj napriek neprípustnosti odvolania voči uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie\nkonania (§ 357 písm. n) CSP a contrario) zaoberal, a to v intenciách ust. § 365 ods. 2 CSP, t. j. skúmal či\nuznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania netrpí niektorou zo žalovanou\noznačených odvolacích vád, ktorá by mohla mať vplyv na meritórne rozhodnutie (viď napr. uznesenia NS\nSR zo dňa 27.03.2025, sp. zn. 4Cdo/140/2024 a zo dňa 24.01.2024, sp. zn. 7Cdo/180/2023 publikované\nv Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 33/2025 a R 66/2025). S odvolacou argumentáciou\no nesprávnosti úvahy o neprerušení konania sa však odvolací súd nemôže stotožniť, a to z nasledovných\ndôvodov:\n19. V konaní o vypratanie nehnuteľnosti súd prejudiciálne s prihliadnutím na obranu žalovaného skúma\nexistenciu právneho titulu pre užívanie nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom vypratania. Žalovaná\nako titul pre užívanie predmetnej nehnuteľnosti označila nájomný vzťah trvajúci medzi sporovými\nstranami od 02.01.2003 tvrdiac, že výpoveď z nájmu bytu, platnosť ktorej bola posudzovaná v konaní\nvedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/20/2019, nebola žalovanej účinnej doručená.\nSprávne v tejto súvislosti súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 193 CSP vyvodil, že otázka trvania\nnájomného vzťahu k bytu, ktorý má byť predmetom vypratania, nepredstavuje otázku, ktorú by nebol\noprávnený posudzovať civilný súd, a to ani prejudiciálne. Nedôvodne preto žalovaná v odvolaní namieta\nneprípustnosť prejudiciálneho posúdenia trvania nájomného vzťahu prvoinštančným súdom v konaní o\nvypratanie bytu. Rovnako správne reflektujúc na materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia\n(§ 228 ods. 1 CSP), z ktorej vyplýva záväznosť právoplatného výroku súdneho rozhodnutia pre sporové\nstrany a ich právnych nástupcov, vychádzal súd prvej inštancie zo záveru o platnosti výpovede z\nnájmu danej žalovanej žalobcom ako vlastníkom označeného bytu, vysloveného právoplatnými a pre\nsporové strany záväznými súdnymi rozhodnutiami, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa\n20.01.2020, č. k. 24C/20/2019-84 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 31.03.2021, č. k. 4Co/78/2020-112, ktorými bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti výpovede\nz nájmu bytu zo dňa 17.04.2019. Vychádzajúc z predmetných rozhodnutí správne konštatoval, že\nžalovanou tvrdený nájom bytu v dôsledku platnej výpovede skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa\n31.08.2018. Pokiaľ žalovaná trvanie nájmu odvodzovala od skutočnosti, na ktorú vo všeobecnosti\npoukazoval Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 31.03.2021, č. k. 4Co/78/2020-112, a to,\nže výpoveď nebola riadne doručená, s týmto tvrdením sa správne nestotožnil, nakoľko v konaní o\nvyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu konajúce súdy prejudiciálne riešili aj otázku doručovania\nvýpovede a dospeli k zhodnému názoru, že výpoveď z nájmu bytu bola žalovanej riadne doručená.\nOdvolací súd po oboznámení sa s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2021, č. k.\n4Co/78/2020-112 má zhodne s prvoinštančným súdom za to, že v predmetnom konaní nevyvstali žiadne\npochybnosti o riadnom doručení výpovede z nájmu bytu žalovanej, táto bola doručená riadne a dôvodom\nzamietajúceho rozhodnutia bolo podanie žaloby po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty,\nt. j. záver o tom, že v prípade, ak nebola výpoveď riadne doručená, má žaloba znieť o určenie, že\nnájomný pomer trvá, bol odvolacím súdom vyslovený mimochodom (obiter dictum) a bez vzťahu na\nskutkové okolnosti prejednávanej veci ako reakcia na nevhodne zvolený procesný nástroj v prípade,\nak by mala byť žalobná argumentácia o riadnom nedoručení výpovede pravdivá. Nakoniec z odsekov\n20. a\n22. odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 4Co/78/2020 priamo vyplýva,\nže odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou o nedoručení výpovede z nájmu bytu. Opierajúc sa o\nzjavne izolovaný výklad ods. 23. odôvodnenia uvedeného rozhodnutia žalovaná prvoinštančnému súdu\nv odvolaní vytýka neprípustné posúdenie trvania nájomného vzťahu v rozpore so zásadou právnej istoty,\nzákazu rozporných rozhodnutí a hospodárnosti konania. Odvolací súd však má za to, že prvoinštančný\nsúd bol otázku trvania nájomného vzťahu, namietanú žalovanou výlučne v súvislosti s doručovaním\nvýpovede z nájmu bytu, oprávnený v predmetnom konaní prejudiciálne posudzovať, jeho rozhodnutie sa\nv posúdení tejto otázky nedostalo do rozporu s iným súdnym rozhodnutím, naopak súd prvej inštancie\nzhodne so súdmi prejednávajúcimi neplatnosť výpovede z nájmu bytu dospel k záveru, že výpoveď bola\nriadne doručená a vzhľadom na zamietnutie žalovanou podanej žaloby o určenie neplatnosti výpovede\nz nájmu bytu pre márne uplynutie zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty (pozn. odvolacieho súdu t.\nj. nie z dôvodu, že platnosť výpovede nebolo možné posudzovať pre absenciu riadneho doručenia), je\ntúto výpoveď potrebné považovať za platnú a nájomný vzťah na jej základe za zaniknutý. Takýto postup\nplne korešpondoval aj s požiadavkou hospodárnosti konania, ktorú správne súd prvej inštancie vnímal\naj cez vzájomný vzťah skôr podanej žaloby na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP a v priebehu súdneho\nkonania žalovanou iniciovanej žaloby o určenie, že nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá. Postup\nprvoinštančného súdu sa nedostal ani do kolízie so zásadou právnej istoty a legitímnych očakávaní,\nkeď naopak jeho záver o tom, že nájomný vzťah riadnym doručením výpovede z nájmu bytu skončil,\n\nplne korešpondoval právnemu záveru záväzne medzi stranami vyslovenému súdmi prejednávajúcimi\nžalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Naopak žalovaná nerešpektujúc závery právoplatne\nvyslovené v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania\niniciovala nadbytočné konanie, v ktorom žiada posúdiť otázku, ktorou sa už zaoberali konajúce súdy v\nňou iniciovanom konaní o vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu, a ktorú je oprávnený prejudiciálne\na bez vyčkania na výsledok konania vedeného pod sp. zn. B5-42C/70/2022 oprávnený posúdiť konajúci\nsúd. Pripustenie opačného záveru nemá oporu v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku či\nrozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít a mohlo by viesť k cielenému a účelovému oddiaľovaniu\nposkytnutia právnej ochrany vlastníckemu právu žalobcu, do ktorého žalovaná neoprávnene zasahuje\ndlhoročným užívaním bytu bez právneho titulu. S prihliadnutím na uvedené napadnutým postupom\n(neprerušením konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. B5-42C/70/2022)\nnemohlo dôjsť ani k znemožneniu uskutočňovania práv patriacich žalovanej v intenzite dosahujúcej\nporušenie práva na spravodlivý súdny proces a majúcej vplyv na meritórne rozhodnutie (§ 365 ods. 2\nCSP). V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na konštantné závery súdnej praxe, v zmysle ktorých\nzamietnutím návrhu na prerušenie konania súd neodníma sporovej strane možnosť konať pred súdom\n(viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/8/2012, sp. zn. 3Cdo/108/2012, sp. zn. 5Cdo/294/2008,\nR 53/1999). V danom prípade žalovaná nedôvodne argumentuje nezvratnosťou zásahu do jej práv, a\nto aj s prihliadnutím na skutkové a právne závery vyslovené právoplatným rozhodnutiami, ktorými bola\njej žaloba o vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zamietnutá a tiež porušením zásady ochrany\nslabšej strany vyplývajúcej podľa nej z právnej a majetkovej nerovnováhy medzi sporovými stranami, keď\npredmetné konanie nepatrí pod žiaden zo zákonom vymedzenej množiny súdnych sporov vyžadujúcich\nsi v zmysle CSP (nie subjektívneho presvedčenia žalovanej) ochranu slabšej strany (druhá hlava tretej\nčasti CSP).\n20. Vychádzajúc z argumentácie o neprípustnom prejudiciálnom posúdení trvania nájomného vzťahu,\nktorú odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, žalovaná namietala aj nesprávnosť a predčasnosť\nskutkových záverov o neexistencii žiadneho právneho titulu na užívanie nehnuteľnosti. Odvolací súd\nvšak z dôvodov uvedených v ods. 19. má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že vykonaným\ndokazovaním bolo zistené, že nájomným vzťah, na ktorý odkazovala žalovaná, zanikol riadnym\ndoručením výpovede z nájmu bytu danej podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ a uplynutím výpovednej lehoty\ndňa 31.08.2018, záver ktorý bol právoplatne vyslovený aj v konaní o vyslovenie neplatnosti výpovede z\nnájmu bytu v konaní vedenom na býv. Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/20/2019, a ktorý bol\nv rámci prejudiciálneho posúdenia vykonaného súdom prvej inštancie rešpektovaný, čím nedošlo ani k\nnarušeniu princípu právnej istoty. V konaní vykonaným dokazovaním nevyšla najavo existencia žiadneho\niného užívacieho titulu a žalovaná iný titul na užívanie bytu, ktorý má byť predmetom vypratania, ani\nnetvrdila. Skutkový záver prvoinštančného súdu o absencii relevantného titulu pre užívanie označeného\nbytu má plnú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza zo správneho hodnotenia dôkazov. Správne\nzistený skutkový stav následne súd prvej inštancie substancoval pod na vec dopadajúcu právnu úpravu,\nktorú správne interpretoval, a to aj v otázke prípustnosti prejudiciálneho posúdenia trvania nájomného\nvzťahu. Nedošlo preto ani k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.\n21. Pokiaľ žalovaná v odvolaní prvoinštančnému súdu vytkla neprípustné prejudiciálne posúdenie aj\notázky platnosti jej vylúčenia z bytového družstva a nesprávne skutkové závery s tým spojené, odvolací\nsúd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie prejudiciálne\nposudzoval uvedenú otázku, naopak v poslednej vete ods.\n16. odôvodnenia uviedol, že\nvýznam pre rozhodnutie v danej veci nemá ani konanie o určenie neplatnosti vylúčenia z členstva v\ndružstve a súvisiace tvrdenia o trvaní jej členstva či plnení si členských povinností a ani správnosti tohto\nprávneho záveru nemožno nič vytknúť. Skutočnosť, či žalovaná bola alebo nebola členkou bytového\ndružstva v rozhodnom čase a na to nadväzujúce majetkové práva spojené s členstvom, resp. zánikom\nčlenstva v družstve, sú právne irelevantné pre posúdenie povinnosti žalovanej vypratať predmetný\nbyt, k užívaniu ktorého žalovanou nebol v predmetnom konaní preukázaný žiadny platný právny titul.\nNakoľko vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaná navrhovala predmetné konanie prerušiť nielen do\nprávoplatného skončenia konania o určenie trvania nájomného vzťahu (o ktorom rozhodoval súd prvej\ninštancie), ale aj do právoplatného skončenia konania o neplatnosť vylúčenia z bytového družstva, o\ntomto novom procesnom návrhu rozhodol odvolací súd podľa § 164 CSP tak, že z už uvedených dôvodov\ntento procesný návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko ako už uviedol výsledok uvedeného konania je\npre posúdenie dôvodnosti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti bezpredmetný. Naviac z úradnej činnosti\nodvolacieho súdu je známe, že predmetné konanie vedené pôvodne na Okresnom súde Bratislava V pod\n\nsp. zn. 15C/50/2019 (nie sp. zn. 14C/1/2019 ako nesprávne uvádza žalovaná) a následne (po prevode\ndo obchodného registra) pod sp. zn. 23Cb/128/2019 bolo právoplatne zastavené uznesením býv.\nOkresného súdu Bratislava V zo dňa 02.03.2020, sp. zn. 23Cb/128/2019, právoplatným dňa 16.05.2020,\na to pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Argumentácia žalovanej o prebiehajúcom súdnom\nkonaní o určenie neplatnosti vylúčenia žalovanej z bytového družstva a dlhoročnej nečinnosti súdu v\ndanom konaní je v nadväznosti na uvedené zistenie nepravdivá a zavádzajúca.\n22. Nakoniec odvolací súd neprisvedčil ani odvolacej argumentácii žalovanej, v ktorej namietala\nporušenie ústavného práva žalobkyne vlastniť majetok a tento pokojne užívať v nadväznosti na práva\nvyplývajúce z jej členstva v bytovom družstve. Aj v tejto súvislosti možno interpretáciu žalovanej hodnotiť\nako účelovú, bez zreteľa na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Žalovaná totiž celkom ignoruje,\nže cieľom podanej žaloby bolo práve poskytnutie súdnej ochrany vlastníckemu právu žalobcu, do\nnerušeného užívania ktorého\n(ako sa v konaní preukázalo) žalovaná neoprávnene zasahuje.\nTak, ako už odvolací súd uviedol v ods. 21. odôvodnenia, majetkové otázky spojené so zánikom\nčlenstva žalovanej v družstve či prípadná neplatnosť rozhodnutia o vylúčení žalovanej z družstva,\nktorými žalovaná odôvodňovala porušenie jej vlastníckeho práva a legitímne očakávania vo vzťahu k\nodkúpeniu bytu, sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti celkom irelevantné a\nnemôžu založiť ani žalovanou tvrdený nepomer medzi zásahom do práv žalovanej a výhodou získanou\nžalovaným. V tomto smere žalovaná opomína, že samotné členstvo v bytovom družstve, či nevyplatenie\nvyrovnacieho podielu v súvislosti s jeho zánikom, nezakladá právny titul na užívanie predmetného bytu\nči prekážku pre vyhovenie žalobe o vypratanie nehnuteľnosti. Rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti\npodanej žaloby bola existencia/ neexistencia titulu na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu\nžalovanou, ktorá v konaní nebola preukázaná.\n23. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že žiadne zo žalovanou označených rozhodnutí ÚS SR v\ncitovaných všeobecných záveroch nesvedčilo v prospech jej odvolacej argumentácie a nedopadalo na\nskutkové okolnosti prejednávanej veci.\n24. Pokiaľ žalovaná v odvolaní navrhovala, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku, touto\npožiadavkou sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko v zmysle § 367 ods. 1 CSP včasné podanie odvolania\noprávnenou osobou má za následok suspenzívny účinok, t. j. napadnuté rozhodnutie nenadobudne\nprávoplatnosť, ktorá je pri rozsudku predpokladom pre jeho vykonateľnosť (viď § 232 ods. 3 CSP).\nNapadnuté rozhodnutie tak nie je v dôsledku podaného odvolania vykonateľné.\n25. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie na vykonaným dokazovaním správne zistené\nskutkové závery aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, tieto správne interpretoval a vec správne\nprávne posúdil, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP\nako vecne správny potvrdil. Nedôvodný návrh na prerušenie konania do skončenia konania o vyslovenie\nneplatnosti vylúčenia žalovanej z družstva vedeného na býv. Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.\n23Cb/128/2019 (pôvodne sp. zn. 15C/50/2019) zamietol (výrok II.).\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešnému žalobcovi však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní\nžiadne trovy nevznikli.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/3/2022", "guid": "1a1bba66-688e-4f45-9cda-74730570baed:a3a152ea-34a6-4af2-a186-3d2bed0393e3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cbad0cef-5c69-4351-926a-325e8526978b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1"}, {"guid": "ussr:d3a46ba7-db21-4dde-9815-1fe95f1666ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.302.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2018 z 3. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.302.2018.1"}, {"guid": "ussr:6cd7b453-d8d1-4ce8-b68a-bfb21f972b12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.7.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.7.2018.1"}, {"guid": "ussr:6cf70b5a-4bb4-4601-9c48-5bf72860be07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.193.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 193/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/2016 z 6. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.193.2016.1"}, {"guid": "ussr:889b9be7-c86b-49fa-a731-94c3dab4b325", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 492/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 492/2014 z 6. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:889b9be7-c86b-49fa-a731-94c3dab4b325"}, {"guid": "ussr:4731043f-ec01-4764-9408-bb49ad338522", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4731043f-ec01-4764-9408-bb49ad338522"}, {"guid": "1906f307-a39a-4a7e-b9f2-36f87aa3dae4:4e71b885-99e6-481f-a724-967a92bd7a3d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123250324.1", "spisova_znacka": "4Cdo/140/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/140/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123250324.1"}, {"guid": "a5f9fbd6-2b93-4aac-a239-faf00244fa9f:16a35532-8457-475e-ada0-cacf693887e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7514216639.2", "spisova_znacka": "7Cdo/180/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/180/2023 z 24. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7514216639.2"}, {"guid": "c502c5a7-13dd-45ad-abc9-e75055fdebf8:9a110dbd-9ba2-4f65-b2dc-26639d28c904", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/128/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/128/2019 z 7. 6. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2019-06-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c502c5a7-13dd-45ad-abc9-e75055fdebf8:9a110dbd-9ba2-4f65-b2dc-26639d28c904"}], "citovane_v": []}