{"guid": "b3e0894d-2e81-42c9-a3bc-75158b49383e:87fc1e9a-1280-4ee5-a764-e0604a4f26aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1516209371.2", "spisova_znacka": "2Co/133/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/133/2024 z 18. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2026, sp. zn. 2Co/133/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1516209371.2", "identifikacne_cislo": "1516209371", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2026-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87fc1e9a-1280-4ee5-a764-e0604a4f26aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1516209371.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1516209371.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1516209371.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/133/2024\n1516209371\n18. 03. 2026\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2026:1516209371.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v spore žalobkyne: K.. I. A. (predtým S.), nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXB, G., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., IČO: 36\n757 276, so sídlom Lehotského 4, Bratislava proti žalovanému: Dental Centrum Dobeš, s.r.o., IČO: 36\n768 626, so sídlom Svébska 20, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária ELBA, s.r.o., IČO: 35 969 458,\nso sídlom Čachtická 13, Bratislava, , za účasti intervenientov strane žalovaného: 1/ Allianz - Slovenská\npoisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom, Bratislava, 2/ UNIQA pojišťovna, a.s., IČO: 49 240 480,\nso sídlom Evropská 810/136, Praha, Česká republika, zapísaný v obchodnom registri Mestského súdu\nv Prahe, odd.: B, vložka č. 2012, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky v Slovenskej\nrepublike: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 53 812 948, so\nsídlom Krasovského 3986/15, Bratislava, o zaplatenie náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského\nuplatnenia, škodu a nemajetkovú ujmu, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 11. januára 2024 č. k. B5-50C/193/2016-1091, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. januára 2024, č. k.\nB5-50C/193/2016-1091, v napadnutých výrokoch II., IV., V. p o t v r d z u j e.\nII. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. januára 2024, č. k.\nB5-50C/193/2016-1091, v napadnutom výroku III. o trovách konania m e n í tak, že žalobkyňa m á nárok\nna náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 12,6 %.\nIII. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 11. januára 2024, č. k. B5-50C/193/2016-1091 v\nprvom výroku žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za bolesť sumu vo\nvýške 13.908,30 eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9.921,60 eur, náhradu\nmajetkovej škody vo výške 1.763,28 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.\nDruhým výrokom v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Tretím výrokom žiadnej zo strán nepriznal\nnárok na náhradu trov konania. Štvrtým výrokom žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu\nv rozsahu 50 % štátom vynaložených trov konania. A piatym výrokom žalovanému uložil povinnosť\nnahradiť trovy konania štátu v rozsahu 50 % štátom vynaložených trov konania.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.06.2016, po\nzmene žaloby zo dňa 10.04.2017 a dňa 07.01.2019 domáhala, aby súd žalovaného zaviazal povinnosťou\nzaplatiť jej náhradu za bolesť vo výške 15.381,60 eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\nvo výške stanovenej znaleckým posudkom na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania,\n\nnáhradu majetkovej škody vo výške\n6.550,53 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n170.000,00 eur a zároveň priznal žalobkyni voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. Žalobkyňa\nv žalobe uviedla, že dňa 03.11.2014 o 09:00 hod. sa zúčastnila na\npreventívnej prehliadke\nu žalovaného Dental Centrum Dobeš, s.r.o., so sídlom Svébska 20,\n851 10 Bratislava, IČO: 37 768 626, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti u svojho stomatológa\nS.. O. E. na ulici J. č. X v G.. V predmetnej stomatologickej ambulancii žalovaného bolo zo strany S..\nO. E. podané žalobkyni lokálne anestetikum vo forme želé s názvom ,,NUPERCAINOVÉ ŽELÉ“, ktoré\nbolo žalobkyni podané perorálne\na muselo sa vycmúľať a následne malo dôjsť k umŕtveniu\nústnej dutiny u žalobkyne. Žalobkyňa približne po 3-5 minútach po podaní želé zo strany žalovaného,\nresp. S.. O. E., začala pociťovať tŕpnutie ústnej dutiny a začala kašlať. Žalobkynin kašeľ sa natoľko\nvystupňoval, že k žiadnemu zákroku zo strany žalovaného, resp. S.. O. E. nedošlo. Žalobkyňa bola po\nďalších 5 minútach vyprevadená zo strany S.. O. E. do čakárne žalovaného a po ďalších 5 minútach bola\nposlaná zo strany žalovaného mimo čakárne žalovaného von zo zdravotníckeho zariadenia žalovaného.\nManžel viezol žalobkyňu domov od žalovaného, pričom počas cesty domov mala žalobkyňa problém s\nartikuláciou a pôsobila akoby opito. Po 10 minútach a po príchode domov, manžel žalobkyne opätovne\nniekoľkokrát telefonoval S.. O. E. s tým, že správanie žalobkyne je po požití želé výrazne zvláštne\na či je takéto správanie prirodzené. S.. O. E. uviedol, že by nemalo ísť o nič mimoriadne v prípade\naktuálneho stavu žalobkyne s tým, že predmetné stavy by mali odznieť prirodzenou cestou po spánku.\nNapriek tvrdeniam žalovaného, manžel žalobkyne zatelefonoval na tiesňovú linku č. 112 a žiadal pre\nžalobkyňu rýchlu zdravotnú pomoc prostredníctvom záchrannej zdravotnej služby SR. Zdravotný stav\nžalobkyne bol poskytovateľom rýchlej zdravotnej pomoci (zdravotný personál) vyhodnotený ako kritický\na žiadali okamžitý príchod poskytovateľa rýchlej lekárskej pomoci (lekára), ktorá prišla domov k žalobkyni\npribližne po 20 minútach. Poskytovateľ rýchlej lekárskej pomoci nariadil urgentný prevoz na I. Kliniku\nanestéziológie a intenzívnej medicíny X. a W. v G. - V.. Počas prevozu žalobkyne u nej nastala zástava\ndýchania a následne zástava srdca. Nasledovala kardiopulmonálna resuscitácia žalobkyne, ktorá trvala\ncelkovo 41 minút - 2 minúty v rámci rýchlej lekárskej pomoci a 39 minút v rámci I. Kliniky anestéziológie\na intenzívnej medicíny X. a W. v G. - V.. Následne bola v bezvedomí hospitalizovaná na I. Klinike\nanestéziológie\na intenzívnej medicíny X. a W. v G. - V., kde bola v kritickom stave uvedená\ndo umelého spánku. Dňa 10.11.2014 bola žalobkyňa prevezená na jednotku intenzívnej starostlivosti V.\ninternej kliniky W. V.. V prepúšťacej správe W. V. zo dňa 14.11.2014 kardiológ W. V. v diagnostickom\nzávere z neznámych dôvodov uvádza Brugadov syndróm u žalobkyne. Dňa 14.11.2014 bola žalobkyňa\nprevezená do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. v G. - H., kde dňa 18.11.2014 musela\npodstúpiť operáciu - implantáciu kardiodefibrilátora, nakoľko u nej po podaní želé došlo k zástave srdca\nna 41 minút a mal u nej údajne byť zistený Brugadov syndróm. Celková hospitalizácia žalobkyne v\nJ. trvala do 19.11.2014. V J. bolo žalobkyni oznámené, že je nepravdepodobné, že by už niekedy v\nbudúcnosti nemusela používať implantovaný kardiodefibrilátor, a že by jej bol v budúcnosti vyoperovaný.\nCelková dĺžka práceneschopnosti žalobkyne bola niekoľko mesiacov, a to od dňa 03.11.2014 do\n23.04.2015 (172 dní). Na základe podnetu žalovaného zo dňa 07.11.2014 Štátny ústav pre kontrolu liečiv,\nH. XX, XXX XX G. (ďalej len „ŠÚKL“), preveril hromadne pripravený liek ,,NUPERCAINOVÉ ŽELÉ“ z\ndôvodu podozrenia na nežiadúci účinok. Vo svojej odpovedi zo dňa 03.12.2014 ŠÚKL uviedol, že: ,,Liek\nNUPERCAINOVÉ ŽELÉ\ns obsahom liečiva cinchocaini hydrochloridum pripravila X.\nI., L. XX, XXX XX G.. Liek bol pripravený dňa 03.09.2014 na základe objednávky stomatologického\nzariadenia Dental Centrum Dobeš, s.r.o., Svébska 20, 851 10 Bratislava (žalovaný). Na základe analýzy\nobsahu liečiva metódou HPLC aj metódou potenciometrickej tirácie v laboratóriách ŠÚKL bolo zistené,\nže odobratý liek NUPERCAINOVÉ ŽELÉ zo zdravotníckeho zariadenia Dental Centrum Dobeš, s.r.o.\n(žalovaný) mal obsahovať 10 mg liečiva cinchocaini hydrochlodridum na 1 ks želé, avšak v skutočnosti\nobsahoval významné prekročenie tohto obsahu liečiva.“\n3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.08.2016 uviedol,\nže po vykonaní preventívnej prehliadky boli u žalobkyne zistené dve kariézne lézie, ktoré si vyžadovali\nošetrenie. Žalobkyňa bola pacientom so silným dávivým reflexom a značným odporom k ošetrovaniu\nzubov, ktorý sa prejavoval stresovými prejavmi a nervozitou pacienta. Žalobkyňa oslovila S.. O.\nE., či neexistuje medikament, ktorý by mu pomohol lepšie zvládnuť ošetrenie. S.. O. E. žalobkyni\nponúkol možnosť užiť liek - lokálne anestetikum - s názvom ,,Nupercaínové želé“. Pred podaním\nlieku žalobkyni vysvetlil akým spôsobom liek účinkuje a poučil ju aj o vedľajších účinkoch užitia lieku.\nPoučenie prebehlo ústne. Lokálne anestetikum ,,Nupercaínové želé“ bolo aplikované so súhlasom\nžalobkyne a po rozpustení v ústnej dutine žalobcu liek začal účinkovať. Prejavil sa sprievodný jav\nktorým bolo dráždenie na kašeľ. Tento sprievodný jav je pri aplikácii ,,Nupercaínového želé“ normálny\n\na štandardne odznie po uplynutí niekoľkých minút. Následné pokašliavanie pacienta, ktorého ústna\ndutina je stŕpnutá je normálnym prejavom, nakoľko pacient má znecitlivenú celú ústnu dutinu a necíti\nmnožstvo slín v ústach. Z tohto dôvodu pacientom často nekontrolovane zatekajú sliny a reflexívne\npokašliavajú. Poukázal na to, že liek ,,Nupercaínové želé“ je štandardným liekom so širokým využitím\nv stomatológii\na na otorhino-laryngologických klinikách. V prípade žalobkyne však\nsprievodné javy neodznievali a po uplynutí primeraného času, asi piatich minút, S.. O. E. rozhodol,\nže ošetrenie odloží pre lepší komfort pacienta a navrhol žalobkyni presunutie ošetrenia na iný termín\na nasmeroval ju do čakárne, aby sa ukľudnila a sprievodné účinky odzneli. Počas pobytu žalobkyne\nv čakárni jej manžel niekoľkokrát dotazoval S.. O. E. či sú príznaky žalobkyne normálne. S.. E.\nopakovane konfrontoval stav žalobkyne a pri vedomostiach, ktoré v danom čase mal, jej stav vyhodnotil\nako uspokojivý. Pri odchode z čakárne žalobkyňa pokašliavala a prejavovali sa príznaky pôsobenia\nlokálneho anestetika, ale nebola v stave, ktorý by vyžadoval lekársky zákrok. Stav v akom sa nachádzala\nzodpovedal stavu po podaní ,,Nupercaínového želé“ s tým, že nebol žiadny dôvod domnievať sa, že tieto\npríznaky po čase pôsobenia anestetika nevymiznú. Žalobkyňa nebola dezorientovaná, komunikovala\ns personálom a manželom, a odišla sama, po vlastných nohách a z vlastnej vôle. Následne bol S..\nE. kontaktovaný s otázkou aký liek bol podaný. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o liek pripravený na\nobjednávku bez uvedenia účinnej látky, ktorá na balení mala byť vyznačená avšak nebola. S.. E. teda\nz balenia nebol schopný zistiť o akú konkrétnu účinnú látku išlo. Konkrétna informácia, že išlo o účinnú\nlátku ,,cinchocaini hydrochlorici“ nemohla mať žiaden vplyv na úkony pri záchrane života žalobkyne. Až\nv poslednej fáze procesu lekári aplikovali postup ako pri toxickej reakcii, čím zachránili žalobkyni život. Z\nuvedeného vyplýva, že toxická reakcia organizmu žalobkyne bola natoľko nepravdepodobná, vzhľadom\nna informácie, ktoré lekári v danom čase mali\n(a bohužiaľ im chýbala informácia o toxickej\ndávke anestetika), že ani lekári odborníci na záchranu života nepredvídali, že by mohlo ísť o otravu\nanestetikom. Z tohto pohľadu je nemožné, aby S.. E. rozpoznal z počiatočných príznakov otravy, ktoré\nboli identické so sprievodnými javmi podania anestetika, že išlo o toxickú reakciu pacienta. Následne sa\nžalovaný vo svojom podaní vyjadril k tvrdeniam žalobcu, ktoré považoval v jeho žalobe za nesprávne. K\nbodu 2.1 žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie žalobcu je nesprávne, nakoľko jedinou osobou, s ktorou\nmanžel žalobcu komunikoval, bol S.. O. E.. Po telefonickom kontaktovaní manželom žalobcu S.. O. E.\nuviedol, že stav žalobkyne nie je v poriadku a vyjadril súhlas so zámerom manžela žalobkyne zavolať\nrýchlu zdravotnícku pomoc. K bodu 2.2 žalovaný uviedol, že je pravdou, že S.. O. E. nebol schopný podať\ninformáciu o presnom názve účinnej látky, ktorý mala lekáreň uviesť na obale prípravku, no neurobila\ntak, čím porušila svoju povinnosť. S.. O. E. nebol schopný zistiť z obalu lieku podrobné informácie\no účinnej látke. K bodu 2.3 žalovaný uviedol, že Brugadov syndróm je vrodené genetické ochorenie\nelektrického systému srdca, ktorého prejavom je porucha v elektrickom prenose signálu na stiahnutie\nsrdcového svalu. Uvedené ochorenie je možné diagnostikovať len veľmi náročne a toto ochorenie sa\nveľmi často zistí až po úmrtí pacienta, nakoľko bez akéhokoľvek varovania prestane fungovať srdce.\nBrugadov syndróm je vrodené genetické ochorenie, ktoré nie je možné vyvolať, ani sa nemôže vyskytnúť\nako následok požitia hoci aj toxickej dávky anestetika. K bodu 2.4 žalovaný uviedol, že je pravdou, že\nk mimosúdnemu urovnaniu sporu nedošlo, avšak z dôvodu nárokov žalobkyne, ktoré sú podľa jeho\nnázoru neodôvodnene vysoké a v súvislosti s nárokmi voči žalovanému aj právne nedôvodné. K bodu\n2.5 žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade nešlo o očividnú intoxikáciu žalobkyne, čo potvrdzuje aj\nkonanie lekárov rýchlej lekárskej pomoci a následne pri resuscitácii kedy postupovali podľa protokolu\npre alergickú reakciu. Uvedené podľa žalovaného potvrdzuje aj zdravotný záznam z resuscitácie RZP.\nK bodu 2.6 žalovaný opätovne uviedol, že S.. O. E. žalobkyni pred podaním lieku poskytol informácie\no podávanom lieku a poučil ju aj o vedľajších účinkoch lieku. Poučenie prebehlo ústnou formou, čo je\nštandardný postup. Zákon vyžaduje písomné informovanie pacienta s podpisom pacienta len v prípade\ninvazívneho zákroku, čo nie je podanie slizničného anestetika. Žalovaný ďalej k tvrdeniu žalobkyne,\npodľa ktorého smrteľnou dávkou účinnej látky bola intoxikovaná okrem žalobkyne aj iná osoba uviedol,\nže vzhľadom na skutočnosť, že váha prvého pacienta sa zásadne nelíši od váhy žalobkyne, má za to,\nže je prakticky nemožné aby prvá tobolka ,,Nupercaínové želé“ obsahovala účinnú látku v 30-násobnom\nmnožstve. Toto množstvo účinnej látky bolo totiž u prvého pacienta doplnené ďalšími 80 mg injekčného\nanestetika. Žalovaný uviedol, že nepozná žiaden dôvod prečo následky intoxikácie nastali u žalobkyne,\nale nenastali u prvého pacienta. Jediným logickým dôvodom sa javí, že bola tolerancia prvého pacienta\npodstatne vyššia, alebo treba zvážiť Brugadov syndróm u žalobkyne, ktorý by toleranciu na lokálne\nanestetikum výrazne znížil. Po následkoch spôsobených žalobkyni spätne dali do súvisu vyjadrenie\nprvého pacienta\na cítili povinnosť oznámiť ŠUKL aj túto udalosť hoci vôbec nevedeli, či sa v jeho\nprípade jednalo o následky podania ,,Nupercaínového želé“ alebo reakciu jeho organizmu na celkové\nmnožstvo podaných anestetík, prehltnuté chemické roztoky použité pri ošetrení, či normálnu reakciu jeho\n\norganizmu na náročný lekársky zákrok. Žalovaný sa napokon vyjadril aj\nk tvrdeniam žalobkyne\ntýkajúcich sa preukázania splnenia podmienok zodpovednosti za škodu. Podľa žalovaného nedošlo z\njeho strany k porušeniu žiadnej právnej povinnosti. Žalovaný zdravotnú starostlivosť poskytol v súlade s\nust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov. Indikovaná a poskytnutá\nliečba bola plne v súlade s aktuálnymi poznatkami lekárskej vedy a ošetrujúci lekár neporušil žiadne\nzaužívané liečebné postupy. K výške nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nžalovaný uviedol, že podľa jeho názoru ide o sumu nezodpovedajúcu spôsobenému následku. Príčinnú\nsúvislosť je potrebné skúmať v prípade, ak došlo k porušeniu povinnosti. Podľa názoru žalovaného však\nv predmetnom prípade nebola žalovaným porušená žiadna právna povinnosť, ak by však súd predsa len\ndospel k názoru, že porušená bola, uviedol, že nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti. Žalovaný\nnapokon nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého v prípade žalovaného ako zamestnávateľa\nlekára (stomatológa) poskytujúceho zdravotnú starostlivosť žalobkyni, ide o objektívnu zodpovednosť,\nna ktorú sa zavinenie nevyžaduje v zmysle platných právnych predpisov, nakoľko ide o právnickú osobu.\nPodľa žalovaného nie je jasné z ktorého ustanovenia právneho predpisu vyvodila žalobkyňa tento záver.\nŽalovaný sa však domnieva, že právnická osoba má rovnako ako fyzická osoba možnosť vyvinenia a\nak preukáže, že škodu nezavinila ona alebo osoba, ktorú pri svojej činnosti použila. Intervenient v 1.\nrade na strane žalovaného k uplatneným nárokom uviedol, že v súvislosti s postupom žalovaného v\nslede udalostí po podaní predmetného prípravku (Nupercaínového želé), sa plne stotožňuje s názorom\nžalovaného a má za to, že zdravotná starostlivosť bola zo strany žalovaného poskytnutá lege artis,\npreto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a intervenientovi v 1. rade priznať nárok na náhradu trov\nkonania. Podľa jeho názoru žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že jej následky, za ktoré si v\ntomto konaní uplatňuje náhradu, by nenastali, resp. by boli miernejšie, ak by žalovaný konal tak, ako mu\nvytýka, že nekonal. Samotné vnútorné presvedčenie žalobkyne o pochybení žalovaného a jeho súvislosti\ns následkami žalobkyne, nie je možné považovať za unesenie dôkazného bremena žalobkyne.\n4. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 23.09.2016, v rámci ktorého\nžalobkyňa poukázala na to, že žalovaný pri poskytovaní lieku neuviedol, že sa jedná o anestetikum,\nale doslovne uviedol, že začali používať látku, ktorá je novinkou, ktorej účinok spočíva v umŕtvení dutiny\nústnej. Teda žalovaný vôbec neuviedol, že ide žalobkyni podať anestetikum, ale slovne to zaobalil a\noznačil to ako látku (liek) vo forme želé, ktorá má vyššie zmieňovaný účinok. V súvislosti s tým sa vôbec\nnezmienil o možných vedľajších účinkoch, ako napr. o následnom zatekaní slín a pod. Ďalej vôbec\nneuviedol, že následne po podaní uvádzaného želé by mal následne aplikovať aj ďalší liek (injekčné\nanestetikum). Doslovne uviedol, že dané želé nahrádza doteraz používané injekcie. Dosvedčuje to aj\nto, že k samotnému úkonu (ošetreniu zubov) sa chystal po cca 3-5 minútach po podaní želé, bez toho,\naby sa vôbec chystal podať žalobcovi injekčné anestetikum. Spochybnila tvrdenia žalovaného o tom,\nže komunikoval so žalobkyňou, ktorú mal pod dozorom v čakárni, počas cca 10-15 minútach. Žalobkyni\nbolo už po cca 5-10 minútach uvedené, že môže odísť mimo zdravotnícke zariadenie, pretože prípadné\nzávažné nežiaduce účinky by sa už medzičasom prejavili. Žalobkyňa ako laik nemôže mať vedomosť o\ntom, že okrem anafylaktického šoku existuje aj šok toxický, ktorého nástup závažných účinkov sa začína\nprejavovať po cca 30 minútach od podania lieku. S.. E. ako lekár, však takouto informáciou disponuje,\nno takúto možnosť nezobral do úvahy. S.. E. neuviedol jednak pri podávaní lieku (Nupercaínové želé)\na ani následne, na telefonické informovanie zo strany manžela žalobkyne na názov podaného lieku, že\nišlo o anestetikum. Zakaždým bol uvádzaný iba názov lieku resp. jeho forma, tzn. počas samotného\npodania lieku bolo žalobkyni uvedené, že v ich zdravotníckom zariadení majú novinku, látku vo forme\nželé, ktorá má mať vyššie v texte uvádzaný účinok. S. zakaždým uvádzal, že išlo o ,,Nupercaín“ a\nnie že bolo podané anestetikum s takýmto ,,zľudovelým“ názvom. Sám žalovaný uvádza, že S.. E.\npraktizoval lekársky výkon s tým, že mal vedomosť o tom, že na podávanom lieku sa nenachádzajú\nvšetky potrebné informácie (napr. názov účinnej látky). Ďalej žalovaný uvádza, že žalobkyňa nemala\ndostatočne zjavné nežiaduce príznaky, na základe ktorých mal S.. E. možnosť vyhodnotiť vzniknutý\nstav ako život ohrozujúci. V tomto prípade je jasné, že S.. E. ako lekár mal predpokladať, že okrem\nanafylaktického šoku, môže po podaní lieku nastať aj toxický šok, ktorého nástup je pomalší a začína sa\nplne prejavovať po cca 30 minútach. Žalovaný uvádza, že žalobkyni poskytol informácie o podávanom\nlieku. Žalobkyňa má za to, že predmetná informácia sa nezakladá na pravde a to už len z dôvodu toho, že\nS.. E. ani nedisponoval informáciou o účinnej látke, ktorú ,,Nupercaínové želé“ obsahovalo. S.. E. teda\npodal pacientovi liek, o ktorom nevedel nič bližšie ako jeho ,,zľudovelý“ názov. S.. E. ďalej s určitosťou\nneuvádzal žalobkyni prípadné nežiaduce účinky ako napr. to, že mu môžu nekontrolovateľne zatekať\nsliny a bude mať pocit, že sa dusí vlastnými slinami. Podobný názor má podľa žalobkyne aj Úrad pre\n\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vo svojom vyjadrení skonštatoval, že žalovaný pochybil\na žalobkyňa nebola v dostatočnom časovom rozsahu odsledovaná po aplikácii lieku, ktorý spôsobil u\nžalobkyne nežiaduce prejavy.\n5. Žalovaný podaním zo dňa 31.10.2018 vzniesol námietku premlčania voči žalobkyňou uplatnenému\nnároku na náhradu za bolesť v rozsahu prevyšujúcom sumu 2.472,- eur a žiadal, aby súd konanie\nv tejto časti zastavil. Mal za to, že podmienky uplatnenia náhrady škody boli splnené najneskôr v\nprvých mesiacoch roku 2015. V tomto čase bol už zdravotný stav žalobkyne ustálený a bolo možné\nvypracovať lekárske posudky ohodnocujúce náhradu za bolesť. Subjektívna vedomosť o tom, kto\nškodu spôsobil u žalobkyne existuje od počiatku, kedy jej manžel obvinil žalovaného, že je za jej stav\nzodpovedný. Dohľad na základe podnetu žalobkyne na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,\nna základe ktorého bol tento incident prešetrovaný a v ktorom bol žalovaný zo strany žalobkyne\noznačený za vinníka bol vykonaný a ukončený v mesiaci február roku 2015. Uvedené časové obdobie\npovažoval za najneskorší dátum, kedy nastala subjektívna vedomosť žalobkyne o tom, kto jej škodu\nspôsobil. Poukázal na skutočnosť, že čas, kedy si pacient nechá vypracovať lekárske posudky, nie je s\nohľadom na plynutie premlčacej doby relevantný. Taktiež poukázal na zásadný nesúlad medzi bodovým\nohodnotením bolestného v predložených lekárskych posudkoch\na bodovým ohodnotením\nbolestného uvedeným v znaleckom posudku č. 89/2017.\n6. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil podľa ustanovení § 100 ods. 1,\n§\n106 ods. 1, 2, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 441, § 444, § 445, § 446, § 447, § 449 ods. 1, § 517 ods. 1,\n2, Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 4 ods.1, 2, 3,\n§ 24\nods. 2 písm. b), ods. 3, 5, zák. č. 381/2001 Z.z., § 2 ods. 1,2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2,\n§\n5 ods. 1, 2, 4, 5, § 8 ods. 4, § 10 ods. 1, 4, 5, zák. č. 437/2004 Z.z. a skutkový stav ustálil tak,\nže dňa 03.11.2014 sa žalobkyňa dostavila k žalovanému na preventívne stomatologické vyšetrenie.\nZdravotnú starostlivosť žalobkyni poskytol zamestnanec žalovaného S. Za účelom znecitlivenia ústnej\ndutiny bolo žalobkyni podané anestetikum „NUPERCAINOVÉ ŽELÉ“ obsahujúce liečivo cinchocaini\nhydrochloridum. Z dôvodu vystupňovaného kašľa žalobkyne k stomatologickému zákroku nedošlo. Po\nopustení stomatologickej ambulancie sa u žalobkyne rozvinul toxický šok, došlo k otrave cinchokaínom\ns následnou zástavou dýchania a srdca a klinickou smrťou. Kardiopulminálna resuscitácia žalobkyne\ntrvala 42 minút, pričom následne bola uvedená do umelého spánku trvajúceho 3,5 dňa. Vzhľadom\nna prvotné určenie diagnózy Brugadov syndróm podstúpila žalobkyňa dňa 18.11.2014 preventívnu\nimplantáciu kardiodefibrilátora. Následne, po vylúčení podozrenia na Brugadov syndróm a potvrdenie, že\nk zlyhaniu srdca došlo v dôsledku otravy cinchokaínom, došlo k explantácií kardiodefibrilátora. Celková\ndĺžka práceneschopnosti žalobkyne trvala od 03.11.2014 do 23.04.2015. V konaní bolo sporným, či\nbolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobkyni zo strany žalovaného lege artis alebo non lege\nartis a či žalovaný vôbec zodpovedá za škodu žalobkyne na zdraví. Zodpovednosť za škodu podľa\n§ 421a OZ vznikne, ak sú dané tieto zákonné predpoklady: a) ku škode došlo v rámci záväzkového\nvzťahu, na základe ktorého došlo k plneniu, pri ktorom bol použitý určitý prístroj alebo vec b) škodová\nudalosť, ktorá má svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité na plnenie záväzku\nc) vznik škody a d) príčinná súvislosť medzi b) a c). Z hľadiska posúdenia právnej zodpovednosti podľa\n§ 421a OZ je právne významné či medzi použitím prístroja a vzniknutou ujmou je príčinná súvislosť. K\njednotlivým predpokladom vzniku škody súd prvej inštancie uviedol, že: a) ku škode na zdraví žalobkyne\ndošlo v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobkyni zo strany žalovaného. Pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti bolo uskutočnené podaním podané anestetikum „NUPERCAINOVÉ ŽELÉ“\nobsahujúce liečivo cinchocaini hydrochloridum, b) škodová udalosť, ktorá má svoj pôvod v povahe\nprístroja alebo inej veci, ktoré boli použité na plnenie záväzku. Škodovou udalosťou sa v danom\nprípade rozumie podanie predmetného želé s prekročenou dávkou c) vznik škody, ktorým sa rozumie\npoškodenie zdravia žalobkyne - toxický šok s kardiopulminálnou resuscitáciou žalobkyne, ktorá trvala\n42 minút, pričom následne bola uvedená do umelého spánku trvajúceho 3,5 dňa. Vzhľadom na prvotné\nurčenie diagnózy Brugadov syndróm podstúpila žalobkyňa dňa 18.11.2014 preventívnu implantáciu\nkardiodefibrilátora. Následne, po vylúčení podozrenia na Brugadov syndróm a potvrdenie, že k zlyhaniu\nsrdca došlo v dôsledku otravy cinchokaínom, došlo k explantácii kardiodefibrilátora, ktoré vzniklo v\nsúvislosti s vykonaním stomatologického úkonu, d) príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a\nvznikom škody. Pokiaľ žalovaný a intervenient namietali, že musí byť bezpečne preukázaná príčinná\nsúvislosť, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/168/2010 zo\ndňa 09.11.2011, rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/255/2013 zo dňa 12.12.2014, rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/197/2015 zo dňa 21.06.2016 a rozsudku Krajského súdu v\n\nPrešove sp. zn. 10Co/95/2016 zo dňa 30.11. 2016 (týkajúcich sa obdobných prípadov, kde súdy upustili\nod 100 %- nej príčinnej súvislosti) a dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS\n1919/08 zo dňa 12.08.2008, kde sa Ústavný súd ČR vyjadril aj k meritu veci a uviedol, že „závery\nsúdu ohľadom „stopercentného“ preukázania objektívnej príčinnej súvislosti sa javí Ústavnému súdu\nako nereálne, pretože je nedosiahnuteľné a neudržateľné. Určovať v lekárskych postupoch jednoduchý\nvzťah príčiny a následku je samo o sebe veľmi obtiažne. Podstatou lekárstva je vlastne vstupovať do\ncelého reťazca príčin a následkov, do procesov, ktoré prebiehajú v ľudskom tele, a vonkajším zásahom\ntieto procesy ovplyvňovať, meniť ich smer, pôsobenie atď. Zásah lekára tak vlastne sám o sebe mení\n„prirodzený beh vecí“ v ľudskom tele, zasahuje do komplexných vzťahov príčin a následkov. Aj v\nprípade aktívneho konania lekára, ktorý zvolí určitý liečebný postup, je veľmi obtiažne, ba vylúčené\nstanoviť, či tento postup bol nad všetku rozumnú pochybnosť jedinou možnou príčinou škodlivého\nstavu, ktorý nastal. O to obtiažnejšie je to v prípade opomenutia, kedy lekár nezvolí postup, ktorý na\nzáklade súčasných a dostupných znalostí lekárstva zvoliť mohol a mal. Preukázať, že práve a iba\ntoto opomenutie tvorí so škodlivým dôsledkom ničím nenarušený vzťah, je v podstate nemožné. V\ndôsledku toho je výrazne oslabené postavenie poškodeného. Naostatok z toho dôvodu právne poriadky\ncommon law opustili v týchto prípadoch požiadavku (pravdepodobného) preukázania kauzálneho nexu\na vytvorili doktrínu tzv. „straty šance“ či „straty očakávania“ (loss of chance, loss of expectation), podľa\nktorej súd meria či odhaduje (estimate) pravdepodobnosť dosiahnutia určitých šancí, pokiaľ by bol\nzvolený určitý postup, a reflektuje tieto šance, či sú vyššie alebo nižšie než tie, ktoré by bolo možno\nočakávať pri nenarušenom či riadnom chode vecí. Vzhľadom k tomu, že pojem príčinná súvislosť\nnie je právnymi predpismi v Českej republike nijako definovaná, čo napokon zdôraznil vo svojom\nrozsudku i súd, nič nebráni judikatúre českých súdov, aby požiadavku „stopercentnej“ preukazovanej\npríčinnej súvislosti prehodnotila a prijala adekvátnejší a realistickejší výklad „spôsobenia škody“, ktorý\nby vyrovnával slabšie postavenie poškodených. Naznačené riešenie užívané v krajinách common law\nsa podľa presvedčenia Ústavného súdu viac približuje idey spravodlivého riešenia následkov majúcich\npôvod vo vzťahu lekár - pacient, ktorý je treba vidieť ako vzťah panstva, v ktorom má z mnoho dôvodov,\navšak predovšetkým z dôvodov znalostných, prevahu moci práve lekár.“ Súd prvej inštancie poukázal\nna to, že v súdnej praxi sa pri zodpovednostných právnych vzťahoch vyvolaných lekárskymi postupmi\nupúšťa od preukázania 100%-nej príčinnej súvislosti, pričom takýto postup myslenia je vyvolaný snahou\nvyrovnať slabšie postavenie poškodeného pacienta (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n10Co/95/2016 zo dňa 30.11.2016). Niekedy je preukázanie existencie príčinnej súvislosti obtiažne resp.\nnemožné. Nemožnosť preukázania príčinnej súvislosti vzniká najmä v prípade zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Uvedené je dané najmä\npovahou ľudského tela ako živého organizmu. Uvedená povaha sa prejavuje najmä v tom, že i pri\nposkytnutí účinnej liečby nie vždy nevyhnutne sa musí dostaviť želaný následok spočívajúci v odstránení\nporuchy zdravia. Inak povedané, nie vždy bude možné konštatovať, že práve zanedbanie zdravotnej\nstarostlivosti spôsobilo následok spočívajúci v nevyliečení pacienta. Preto sa objavujú prístupy, ktoré\nsa snažia modifikovať existujúci systém zodpovednosti v tom, že operujú s pravdepodobnosťou. V\nrámci týchto systémov sa vyvinuli základné dva modely a to model náhrady za stratu nádeje a systém\nprohabilistickej proporcionálnej zodpovednosti. Koncept prohabilistickej proporcionálnej zodpovednosti\nje založený na pravdepodobnosti v akej bolo určité konanie príčinnou konkrétneho následku, pričom\ntáto pravdepodobnosť sa následne premieta do stanovenia rozsahu (výšky) náhrady škody. Teória straty\nšancí je tiež modelom zodpovednosti založenej na pravdepodobnosti. K vzniku ujmy dochádza znížením\nnádeje na dosiahnutie lepšieho výsledku a požiadavka na preukázanie kauzálneho nexusu je výrazne\noslabená a je potrebné vylúčiť, kedy samotná strata nádeje nie je hypotetická (mizivá), ale šanca na\nlepší výsledok bola reálna. V medicíne na súčasnej úrovni poznania v prevažnej väčšine prípadov nie\nje možné vyjadriť sa s úplnou istotou k príčinnej súvislosti, ale len s určitou pravdepodobnosťou, pričom\nabsolútne preukázanie tzv. kauzálneho nexusu je v medicíne nereálne, nedosažiteľné a neudržateľné.\nTeória straty šance je alternatívou klasického konceptu zodpovednosti za škodu v prípadoch, keď\nžalobca (poškodený) nie je bez ďalšieho schopný s istotou preukázať príčinnú súvislosť medzi\nporušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Najcharakteristickejším znakom je to, že\nžalobca nemusí preukázať stopercentnú príčinnú súvislosť medzi správaním žalovaného a vznikom\nškody; musí ale preukázať, že nebyť takéhoto správania žalovaného, mal by väčšiu šancu na priaznivejší\nvýsledok. Inými slovami žalobca musí preukázať existenciu možnosti lepšieho výsledku a zároveň to, že\ntáto možnosť bola negatívnym spôsobom ovplyvnená (prípadne úplne zmarená) nezákonným konaním\n(škodnou udalosťou) odporcu. Najmä v oblasti medicínskeho práva je preukázanie príčinnej súvislosti\nmimoriadne zložité a práve preto je v tejto oblasti teória straty šance najviac využívaná a jej platnosť\nuznávaná. Dôvodom je to, že základné ciele a princípy deliktného práva musia byť plne aplikovateľné\n\naj na moderný svet sofistikovaných lekárskych diagnóz a liečebných postupov. Preukazovanie 100 %\npríčinnej súvislosti v tejto oblasti je však neprimerane náročné, zložité a často dokonca aj objektívne\nnemožné. To je spôsobené nielen prísnymi dôkaznými štandardmi, ale aj sebe vlastnou zložitosťou\na nepredvídateľnosťou fungovania ľudského organizmu. Zdá sa byť teda nespravodlivé, aby túto\nneistotu niesol vždy pacient, keď nemožno s istotou (či s viac ako 50 % pravdepodobnosťou, ak ide o\nsystém common law) preukázať, že práve jeho konanie viedlo či v určitom pomere prispelo k vzniku\npacientovej ujmy. Teóriu straty šance rozvíja aj právna doktrína, napr. profesor Joseph H. King Jr.: Strata\nšance na dosiahnutie priaznivého výsledku alebo vyhýbanie sa nepriaznivému výsledku by mala byť\nžalovateľná\na poškodenému by za ňu malo patriť odškodnenie. Otázka odškodnenia\nby sa nemala niesť\nv duchu „všetko alebo nič“. Východiskový stav a predchádzajúce podmienky\nmusia byť samozrejme zohľadnené pri oceňovaní poškodeného záujmu. Ak nebol nepriaznivý výsledok\núplne a bez ďalšieho zapríčinený predchádzajúcimi podmienkami, šanca vyhnúť sa onomu neblahému\nvýsledku by mala byť odškodnená, a to aj v prípade, ak nebola vyššia ako 50 %. Tento nielenže\nneuznáva prístup, akého sa dožadujú žalovaný a intervenient, že žaloba má byť zamietnutá, ak nejde\no bezpečné preukázanie príčiny následku, ale sú možné aj ďalšie príčiny alebo ich spolupôsobenie.\nRozdiel medzi stopercentnou absolútnou pravdou načrtáva profesor V. A., ktorá v podstate neexistuje,\npretože spoznať ju je schopná iba nadpozemská vševediaca inštancia, a subjektívnou pravdou, ktorá je\niba akýmsi presvedčením o pravde, teda vnútorným stavom človeka. Zaoberá sa aj otázkou rozdelenia\ndôkazného bremena, respektíve tvrdosťou spojenou s požiadavkou úplne presvedčiť o svojej pravde.\n„Pre procesné stranu, ktorá má povinnosť predložiť dôkazy, teda spravidla pre žalobcu, predstavuje\nvysoká miera dôkazov za určitých okolností nespravodlivú tvrdosť; zatiaľ čo žalobca plne nesie bremeno\nza zistenie skutkového stavu, druhá strana sa môže obmedziť na to, aby sudcovi zabránila v tvorbe\npresvedčenia. To sa môže rovnať deľbe dôkazného bremena\nv pomere 100: 1. (Greger\nR. Hodnotenie dôkazov a miera dôkazov (Tichý, L. Preukazovanie príčinnej súvislosti multikauzálních\nškôd, s. 69 a nasl.). V lekárskej vede je ešte veľa neznámych, a ani ten najlepší lekár nedokáže vždy\nidentifikovať jedinú príčinu zdravotného stavu pacienta, alebo dané príčiny od seba jednoznačne oddeliť\na špecifikovať ich podiel či vzájomný vzťah. Ustanovenie § 420 ods. 1 OZ sa netýka zodpovednosti\nzdravotníckeho zariadenia (lekára) za škodu v prípade, keď bol liek technicky správne aplikovaný a\nškodu spôsobili okolnosti, ktoré majú pôvod v povahe samotného lieku; v takom prípade nastupuje\nobjektívna zodpovednosť podľa § 421a OZ. Všeobecná zodpovednosť za škodu na zdraví podľa § 420\nOZ by bola daná iba v prípade nesprávne vykonaného lekárskeho zákroku (Ro NS ČR z 26.05.2011,\nsp. zn. 25Cdo/1240/2009). Špecifickou situáciou upravenou\nv ustanovení\n§ 421 a Občianskeho zákonníka je zodpovednosť za škodu spôsobenú povahou prístroja, nástroja,\nlieku alebo inej veci použitej pri plnení povinnosti. Ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, pri\nktorej sa škodca nemôže zbaviť svojej zodpovednosti. Za okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v povahe\nprístroja alebo veci možno považovať nielen okolnosti vyplývajúce z nevhodnej, príp. nedostatočnej\nobsluhy alebo z nedostatočných znalostí o vlastnostiach použitej veci, ale aj okolnosti, ktoré vyplynú\nz chyby daného prístroja, pričom nie je rozhodujúce, či ide o chybu, ktorá sa vyskytuje iba ojedinele,\nopakovane alebo pravidelne. Zo skutkových podstát objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti treba\nspomenúť predovšetkým absolútnu objektívnu občianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú\npacientovi okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitého prístroja, inštrumentu, medikamentu,\nprípadnej inej veci, ktoré sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti použili, taktiež objektívnu\nobčianskoprávnu zodpovednosť za nemajetkovú ujmu spôsobenú pacientovi neoprávneným zásahom\ndo jeho osobnostných práv, ako aj objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo\nodložených veciach. V prípade objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky\npreukázania zavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v tých prípadoch, keď svojím\nprotiprávnym konaním, resp. opomenutím konania samotnú škodu, resp. nemajetkovú, imateriálnu ujmu\nnezavinil. Dôležité je, že škodlivý následok v podobe ujmy na strane pacienta je prítomný, a to bez\nohľadu na absenciu zavinenia ako subjektívneho predpokladu vzniku právnej zodpovednosti. Medzi\nskutkové podstaty objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, resp. nemajetkovú ujmu v\nzdravotníctve zaraďujeme objektívnu občianskoprávnu zodpovednosť za imateriálnu, nemajetkovú ujmu\nspôsobenú neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti pacienta, absolútnu objektívnu\nobčianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe\npoužitého prístroja alebo inej veci použitej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a samozrejme,\ntiež objektívnu občianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených\nveciach, pričom posledne zmienená skutková podstata súvisí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\nlen okrajovo. Ide o „škodnú udalosť“ podľa § 421a 2 OZ, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu\nspôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku\n\npoužili. Zdravotnícka organizácia zodpovedá v zmysle ustanovenia § 238 OZ (teraz § 421a OZ) za\nškodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitého prístroja, nástroja, lieku alebo\ninej veci použitej pri poskytnutí zdravotníckych služieb, a to aj keď ide o vedľajšie účinky, ktoré mali\nza následok vznik škody, o ktorých zdravotnícka organizácia nemala vedomosť, že k nim dochádza\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 1974, sp. zn. 1 Cz 110/74, R 9/1977). Prístrojom\nalebo inou vecou je akýkoľvek hmotný predmet, ktorý bol použitý pri plnení záväzku. Pre záver, či\nmá škoda pôvod v povahe použitého prístroja alebo veci, nie je relevantné, či ide o dôsledky rizika,\nktoré sú s použitím takéhoto prístroja alebo veci všeobecne alebo zvyčajne spojené (vedľajšie účinky).\nNie je rozhodujúce ani to, či škodlivé účinky jeho použitia sú známe alebo či ku škode dochádza\ncelkom ojedinele. Okolnosťou, ktorá má pôvod v jeho povahe, je však nielen jeho vada alebo chýbajúca\nvlastnosť, ktorú by inak prístroj mal mať, ale predovšetkým jeho typické alebo charakteristické vlastnosti,\nteda samotná povaha prístroja. V danom prípade bolo známe, že komplikácie pri tomto zákroku sú\nveľmi zriedkavé, ale popisované. Ako pri každom invazívnom zákroku môže dôjsť k nečakanej udalosti\nvrátane ohrozenia života a zdravia. Komplikácie sú popisované v literatúre preto, lebo sa vo svete\nstávajú a nie vždy je to chyba indikácie alebo technického prevedenia. Tieto komplikácie majú pôvod v\npovahe vykonávaného vyšetrenia. Ak mechanizmom vyvolávajúcim poškodenie zdravia (príčinou vzniku\nškody) je vpich injekčnou ihlou pri odbere krvi, ide o zodpovednosť podľa § 421a OZ, pretože príčina\nspočíva v povahe prístroja (B 4/1992). Inou vecou v zmysle ustanovenia\n§ 421a OZ sa\nv oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti rozumie aj látka aplikovaná pacientovi, teda liek alebo\nliečebný prípravok, ktorý sa podáva pri plnení záväzku zdravotníckym zariadením, ako tomu bolo aj v\nposudzovanej veci. Okolnosťou, ktorá má pôvod v povahe liečiva, je nielen jeho vada alebo chýbajúca\nvlastnosť (napr. je infikovaný), ktorú by mal liek mať, ale aj jeho vlastnosti, ktorými sa prejavuje pri\nsvojom použití, či už typické alebo charakteristické alebo naopak neobvyklé či nepredpokladané (Ro\nNS ČR z 26.05.2011, sp. zn. 25Cdo/1240/2009). Okolnosti, které mají původ v povaze přístroje nebo\njiné věci, jsou např. okolnosti, které vyplynou z vadnosti přístroje (např. rentgenového přístroje, injekční\nstříkačky, léku apod.), přičemž není rozhodné, zda jde o vadnost vyskytujíci se ojediněle, opakovaně\nnebo pravidelně. Jde o odpovědnost za bezvadnost látky v době poskytnutí činnosti ke splnění závazku\na za selhání použitého přístroje. Odpovědnost je dána tehdy, jestliže látka nebo přístroj vyvolaly účinky,\nke kterým obecně nedochází, ale kde byly dány k vyvolání účinků jiné konkrétní podmínky (např, alergie\nnebo idiosynkrazie osoby, u které byly přístroj nebo látky použity). Jestliže např. k onemocnění pacienta\ndošlo v důsledku použití nesterilní injekční jehly při léčebném zákroku, jde o objektivní odpovědnost\nzdravotnického zařízení za škodu tím způsobenou pacientovi na zdraví (srov např. rozsudek NS ČR ze\ndne 29.05.1997, sp. zn. 2Cdon/961/96). Toto ustanovení však nedopadá na odpovědnost za vadnost\nchybného zákroku lékaře, v takovém případě je dána obecná odpovědnost podle § 420 Obč. zák.\n(srov, např. Krajského soudu v Hradci Králové ze dne 17.09.1997, sp. zn. 25Co/167/97, publikovaný\nv časopisem Právní rozhledy č. 2/1998). Keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že zodpovednosť\nžalovaného je daná podľa § 421a OZ (ktorá má prednosť pred zodpovednosťou podľa § 420 OZ),\npristúpil k posúdeniu jednotlivých nárokov žalobkyne z titulu náhrady škody. Pri škode na zdraví sa\npoškodenému uhrádzajú: a) bolesti (§ 444 OZ), b) sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ), c)\nstrata na zárobku (§ 445 až § 447 OZ), d) strata na dôchodku (§ 447a OZ), e) účelne vynaložené náklady\nspojené s liečením (§ 449 OZ) a f) jednorazové vyrovnanie (§ 447b OZ). Keďže žalovaný vzniesol k\nuplatnenému nároku bolestného námietku premlčania, súd prvej inštancie pred posúdením tohto nároku\nsa zaoberal prednostne touto námietkou premlčania. Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú\nsamostatnými nárokmi, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Začiatok ich plynutia je stanovený\nokamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu\nlehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví\nneuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ in fine). Pokiaľ ide o nárok na bolestné, v prípade nároku na odškodnenie\nbolesti (a za sťaženie spoločenského uplatnenia) sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno\nobjektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto\nokamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku. Nárok na náhradu bolestného a nárok na\nnáhradu sťaženia spoločenského uplatnenia sú samostatné dielčie nároky v rámci celkového nároku na\nnáhradu škody na zdraví, ktoré ako také samostatne vznikajú a samostatne sa premlčujú (R 28/1970). Za\ndeň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného,\nani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2001, sp. zn. M Cdo 37/2000, R 68/2003). Súd prvej inštancie\nvyhodnotil námietku premlčania zo strany žalovaného týkajúcu sa bolestného ako nedôvodnú a dospel\nk záveru, že tento nárok žalobkyne nie je premlčaný a teda je dôvodný. Lekársky posudok možno\n\nvyhotoviť po ustálení zdravotného stavu poškodeného. Možno konštatovať, že k ustáleniu zdravotného\nstavu dochádza v okamihu, v ktorom má posudzujúci lekár k dispozícií objektívne skutkové okolnosti,\nna základe ktorých možno prvýkrát posúdiť rozsah škody a vyčísliť výšku škody. Ustálenie zdravotného\nstavu predstavuje: a) okamih, odkedy možno po prvýkrát stanoviť a bodovo ohodnotiť rozsah vzniknutej\nškody, b) okamih, odkedy začína poškodenému plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku voči\nškodcovi. Teda k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v momente, keď možno posúdiť, či a aké\nnepriaznivé dôsledky zanechal na zdraví poškodeného úraz alebo iné poškodenie. V tomto momente\nošetrujúci lekár môže prvýkrát objektívne posúdiť a bodovo ohodnotiť rozsah vzniknutej škody, t.j. od\ntohto momentu (a nie skôr) možno vyhotoviť lekársky posudok. Treba však upozorniť na to, že poškodený\nsi môže lekársky posudok nechať vyhotoviť aj neskôr, ako sa jeho zdravotný stav ustálil (posudok\nmôže byť vyhotovený aj niekoľko rokov po škodovej udalosti, resp. protiprávnom úkone a následnej\nstabilizácii zdravotného stavu). Preto treba lekársky posudok vnímať len ako doklad potvrdzujúci rozsah\na výšku bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z tohto dôvodu nie v každom prípade možno\ndátum vyhotovenia lekárskeho posudku stotožniť s dátumom ustálenia zdravotného stavu poškodeného.\nV niektorých prípadoch môže dôjsť k situácii, keď sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s\npoškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal alebo sa poškodenému\nuž poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodený získava vedomosť o škode\nspravidla z lekárskeho posudku, prípadne zo znaleckého posudku, ktorým bolo bolestné alebo sťaženie\nspoločenského uplatnenia ohodnotené. Podstatné však je, že pre začiatok plynutia premlčacej doby\nje určujúci moment - ustálenia zdravotného stavu - keď možno prvýkrát vyhotoviť lekársky posudok\no bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Dátum vyhotovenia lekárskeho posudku alebo\nznaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený s časovým odstupom od ustálenia zdravotného stavu preto\nnie je z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby podstatný. Preto treba lekársky posudok vnímať\nlen ako doklad (dôkazný prostriedok) potvrdzujúci výšku nároku na náhradu za bolestné a náhradu\nza sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z\nktorého vyplýva, že: „Začiatok premlčacej doby nezávisí od toho, kedy si poškodený zabezpečí dôkazy\nna to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť mohol aj preukázať, t.j. od toho, kedy si dá\nvypracovať lekársky posudok na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Poškodený\nsa o škode dozvie v čase, kedy sa po skončení jeho liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že\nbolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia u neho došlo, a kedy je\nmožné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie.\"\nVedomosť o škode vyjadruje nielen vedomosť o škodovej udalosti alebo protiprávnom úkone, ktorým\nbola škoda spôsobená, ale aj vedomosť o tom, že vznikla škoda určitého rozsahu, ktorú možno\nobjektívne vyčísliť v peniazoch, aby mohol byť uplatnený nárok na súde. Pri bolestnom za moment\nustálenia zdravotného stavu možno v zásade považovať ukončenie liečebného procesu poškodeného\na pri sťažení spoločenského uplatnenia deň, kedy možno určiť preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre\nživotné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a možno ich\nbodovo ohodnotiť. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že:\n„Poškodený sa o škode dozvie v čase, kedy sa po skončení jeho liečby jeho zdravotný stav natoľko\nustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia u neho došlo, a kedy\nje možné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie.\"\nK ustáleniu zdravotného stavu dochádza v momente, keď možno posúdiť, či a aké nepriaznivé dôsledky\nzanechal na zdraví poškodeného úraz alebo iné poškodenie. V tomto momente ošetrujúci lekár môže\nprvýkrát objektívne posúdiť a bodovo ohodnotiť rozsah vzniknutej škody, t.j. od tohto momentu možno\nvyhotoviť lekársky posudok. Z uvedeného vyplýva, že momentom - ustálením zdravotného stavu - a\nnie skôr, začína plynúť premlčacia doba pri nároku na bolestné a nároku na sťaženie spoločenského\nuplatnenia. Na začiatok plynutia premlčacej doby nemá vplyv, kedy si poškodený zabezpečí dôkazy na\nto, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol aj preukázať - teda kedy si dá vypracovať\nlekársky posudok na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti poukázal\nsúd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého implicitne vyplýva právny záver, že len čo možno\npodľa ustanovení zákona o BSSU považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t.j. len čo možno\nbolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotiť, týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie\nnárokov dvojročná premlčacia lehota podľa § 106 OZ, a to bez ohľadu na to, kedy skutočne ošetrujúci\nlekár, prípadne znalec vyhotoví posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Nie je\npotrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku),\nale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu\numožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej\nujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia\n\n(Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. 25 Cdo 721/2005). Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie\nuviedol, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo dňa 03.11.2014, žaloba bola podaná dňa 30.06.2016.\nAj bez momentu ustálenia zdravotného stavu, tak ako bolo uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto\nodôvodnenia, bola žaloba podaná v dvojročnej premlčacej dobe. Žalobkyňa ako poškodená v zmysle\nlekárskych posudkov bola v procese liečenia (zákroky, úkony a diagnostické postupy) od 03.11.2014 do\n19.11.2014, kedy bol žalobkyni implantovaný ICD a s následnou explantáciou ICD (kardiostimulátora)\nv dňoch od 20.03.2017 do 24.03.2017, do 23.04.2015 bola žalobkyňa práceneschopná. V priebehu\nmesiaca február 2015 žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, kto jej škodu spôsobil, v nasledujúcich\nmesiacoch koncom apríla bola ukončená jej práceneschopnosť. Z výpovedí znalcov P. vyplynulo, že\npri poškodení zdravia aké mala žalobkyňa po resuscitácii teda zlomenina hrudnej kosti bez posunutia\núlomkov je doba rekonvalescencie a ustálenia zdravotného stavu cca niekoľko týždňov až mesiac. V\ntejto súvislosti je možné hovoriť o ustálení bolestného dňa 19.12.2014, vtedy začala plynúť subjektívna\npremlčacia doba, ktorá uplynula dňa 19.12.2016. Následne lekárskymi posudkami doloženými v roku\n2018 žalobkyňa len spresnila bodové hodnotenie bolestného. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 zákona\no BSSU ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý\nsa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie\nna zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. V danom\nprípade možno operačný výkon považovať za ďalšie poškodenie zdravia poškodeného. Zákon o G. ako\npodmienky ďalšieho priznania náhrady za bolesť, v prípade vykonania operačného zákroku po skončení\nliečenia, ustanovuje: a) vykonanie operačného zákroku, b) operačný výkon sa pred skončením liečenia\npôvodne nepredpokladal, c) medzi samotným poškodením zdravia a neskorším (nepredpokladaným)\noperačným zákrokom musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Žalobkyni bol v dňoch od\n20.03.2017 do 24.03.2017 explantovaný ICD, keďže v dôsledku zhodnotenia jej zdravotného stavu v\nČR a následného vyšetrenia, ako aj ajmalínového testu ako následok sa preukázalo, že žalobkyňa\nnetrpí Brugadovým syndrómom, keďže toto ochorenie je podmienené geneticky, a preto jej bol ICD\nexplantovaný. Výšku náhrady bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vyjadruje lekársky posudok\nvyhotovený posudzujúcim lekárom, ktorý je posledným ošetrujúcim lekárom, naposledy liečiacim\npoškodeného v súvislosti s poškodením zdravia. Kto bol posledným ošetrujúcim lekárom resp. lekármi\n(keďže žalobkyňa bola premiesťovaná medzi klinikami v závislosti od jej zdravotného stavu) mal súd\npreukázané z predložených prepúšťacích správ. Zákon o BSSU nevymedzuje ďalšie podmienky na\nosobu posudzujúceho lekára, ako napr. odbornosť alebo špecializačný odbor. Súd prvej inštancie pri\nposudzovaní výšky náhrady škody bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zákona o\nBSSU zobral do úvahy predložené lekárske posudky o bolestnom a nie znalecké posudky, nakoľko tieto\nneboli vyhotovené posledným ošetrujúcim lekárom a nevyplývalo z nich, kedy znalci ustálil zdravotný\nstav žalobkyne. Pri posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie vychádzal z\nkonfrontácie znalcov a obsahu odborného stanoviska č. 37/2023, keďže znalecký posudok Forensicu\nč. 90/2022 S.. H. nielen opätovne stanovil výšku bolestného pod položkou 302a a 432, ktoré už bolo\nohodnotené v roku 2018 lekárskymi posudkami, ale aj ustálil počet bodov so 100% zvýšením pod\npoložkou 255 (vážne duševné poruchy atď.), ktoré v samotnom posudku a ani pri jeho vysvetlení znalec\nnáležite neobjasnil, preto súd nariadil konfrontáciu znalcov, keďže bodové hodnotenie za sťaženie\nspoločenského uplatnenia bolo v rozsahu 260 (odborné stanovisko) a 1300 bodov (znalecký posudok),\nobidve hranice zvýšené 100%. Z konfrontácie vyplynulo (vid bod 30. tohto odôvodenia), že predmetný\nznalecký posudok je v hrubom nepomere so zdravotným stavom žalobkyne, opäť aktívnej policajtky,\nktorej bola vrátená klasifikácia A t.j. povolenie mať zbraň. V odbornom stanovisku súd prvej inštancie\nvidel logické vysvetlenie diagnózy PTSP (posttraumatická stresová porucha) priznanej žalobkyni pod\npoložkou 255, kde nato, aby bol žalobkyni udelený maximálny počet bodov so 100% zvýšením si\nvyžaduje, aby táto diagnóza mala najvyššiu závažnosť s naozaj negatívnym vplyvom na funkčnosť\npoškodenej v základných oblastiach života, čo sa však vylučuje s už uvedenou vrátenou klasifikáciou,\nnarodením dieťaťa, o ktoré sa stará, nadväzovaním partnerských vzťahov a podobne. Navyše v\nznaleckom posudku absentujú pri takto stanovenej diagnóze s najvyšším stupňom základné črty K. tzv.\nflashbacky, nočné mory, anxiózna depresívna symptomatika atď., a preto je otázne či došlo k trvalej\nzmene osobnosti pri katastrofickom zážitku. Súd prevej inštancie akceptoval aj 100% zvýšenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia, a to vzhľadom na vek žalobkyne. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol,\nže koncepcia dokazovania, ktorá počíta s obidvoma dôkaznými prostriedkami sleduje hospodárnosť\nkonania, a to ako z časového hľadiska, tak aj z hľadiska nákladov konania. Z tohto dôvodu zákonodarca\npriorizuje odborné vyjadrenie, ak nie sú splnené predpoklady. Odborné vyjadrenie nemá nižšiu dôkaznú\nsilu. Vypracovanie odborného vyjadrenia je síce procesne jednoduchšie a menej formálne, avšak len z\ntoho dôvodu, že sleduje hospodárnosť konania. To, že odborné vyjadrenie je procesne jednoduchšie,\n\nako aj to, že sa zaoberá posudzovaním jednoduchších odborných otázok, v žiadnom prípade nemôže\nznižovať jeho dôkaznú silu. Žiaden dôkaz totiž nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2) a súd ich\nhodnotí podľa svojej úvahy.\n7. Čo sa týka bolestného, súd prvej inštancie vo svojom výroku zaviazal žalovaného zaplatiť sumu\nvo výške 13.908,30 eur titulom bolestného (11/2014 - 710 bodov x hodnota bodu 16,48 za rok 2011\n= 11.700,80 eur a 3/2017 - 125 bodov x hodnota bodu 17,66 za rok 2016, keďže bodované marec\n2017 = 2.207,50 eur), keď mal z 3 predložených lekárskych posudkov o bolestnom preukázané, že\nhodnotenie v bodoch za bolestné je 835 bodov a nie 920 bodov ako si uplatňovala žalobkyňa. Lekársky\nposudok z 18.05.2018 a 05.06.2018 sú duplicitnými posudkami v časti zlomenina hrudnej kosti bez\nposunutia úlomkov a poúrazový pneumothorax, keďže na obidvoch klinikách bolo liečené to isté. Súd\nprvej inštancie v zmysle ust. § 3 ods. 4 zákona o BSSU priznal žalobkyni aj body rozsahu 250, a to\nza implantáciu a explantáciu ICD v zmysle tretieho lekárskeho posudku v spojení nielen s prepúšťacou\nsprávou NÚSCH, a.s., ale aj prepúšťacou správou III. Kardiologickej kliniky - Katetr a arytm. Odd. „H.\nDS“ Fakultní nemocnice H. I. zo dňa 16.09.2015.\n8. S ohľadom na sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie vo svojom výroku zaviazal\nžalovaného zaplatiť sumu vo výške 9 921,60 eur (3/2019 - 520 bodov x hodnota bodu 19,08 za rok 2018,\nkeďže bodované marec 2019 = 9 921,60 eur) titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, keď mal z\nkonfrontácie znalcov preukázané, že hodnotenie v bodoch za sťaženie spoločenského uplatnenia je 520\nbodov a nie 2760 bodov, ako si uplatňovala žalobkyňa. Z obsahu nielen lekárskeho posudku Forensicu\nč. 90/2022 S.. H., ale aj odborného stanoviska č. 37/2023 vyplynulo, že zdravotný stav poškodenej\nohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia bol ustálený v marci 2019, takže ak žalovaný v záverečnom\nprednese poukázal na jeho premlčanie už po skončení dokazovania, súd dovodil, že v tomto prípade,\nuž vzhľadom na vyššie uvedené tento nárok nie je premlčaný. Takto by sa dalo konštatovať, že žaloba\nbola podaná včas dňa 30.06.2016, keďže až od marca 2019 začína plynúť dvojročná subjektívna lehota,\nktorá by skončila v marci 2021. Zároveň z obsahu znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že znalec S..\nH. opätovne stanovil výšku bolestného pod položkou 302a a 432, ktoré už bolo ohodnotené v roku 2018\nlekárskymi posudkami. V zmysle vyššie uvedeného preto súd tento listinný dôkaz (znalecký posudok)\nnepovažoval za relevantný dôkaz preukazujúci výšku sťaženia spoločenského uplatnenia.\n9. Ohľadom majetkovej ujmy súd priznal žalobkyni sumu vo výške 1 763,28 eur v nasledovnom rozsahu\n(Praha ajmalínový test 98,76 eur plus cestovné 76 eur, kópie zdravotnej dokumentácie 15,30 eur, 9,10\neur a 6,10 eur - na základe ktorého jej bol explantovaný ICD ako nie potrebný vzhľadom na jej zdravotný\nstav, poštovné Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 2 x 1,35 eur - žalobkyňa podávala podnet,\n1,10 eur, rehabilitácia po implantácii ICD 54 eur, neuskutočnená dovolenka v dôsledku škodovej udalosti\nvo výške 1 500,72 eur). Zvyšné položky ako súkromné znalecké posudky S.. P., S.. N. a s tým súvisiace\npoplatky poštovného, notárske, kopírovanie súd prvej inštancie nebral do úvahy, nakoľko sú to listinné\ndôkazy, z ktorých súd nevychádzal pri výpočte výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.\nTieto listinné dôkazy neboli vyhotovené poslednými ošetrujúcimi lekármi, ktorí žalobkyňu ošetrovali. To\nisté platí aj pre to spojené administratívne poplatky. Zrážky zo mzdy v sume 1 941,75 eur súd prvej\ninštancie neuznal nakoľko žalobkyňa nepreložila v tomto ohľade žiadne relevantné listinné podklady,\ntaktiež neuznal ošatenie z dôvodu absencie dokladov a faktúry vystavené advokátom vo výške 1 650,eur. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o náhradu trov konania, pod ktoré subsumuje súd aj trovy\nprávneho zastúpenia.\n10. V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou vo výške 170 000 eur súd prvej inštancie túto zamietol.\nV rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe síce existuje tzv.\ndvojkoľajnosť v rozhodovacej praxi NS SR a ÚS SR, a to či priznané sťaženie spoločenského uplatnenia\nnebolo uplatňované na základe rovnakých skutkových tvrdení s odkazom na ochranu osobnosti tzv.\nprevis. Avšak súd v zmysle ustálenej judikatúry je povinný dôsledne oddeliť jednotlivé skutkové tvrdenia,\nktorými žalobkyňa odvodzovala zásah do svojich osobnostných práv. Podľa právnej teórie ako i súdnej\npraxe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť odvodzovaný od totožných skutkových tvrdení,\nod ktorých sa odvodzuje nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Inými\nslovami, v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musí existovať tzv. \"previs\" nad náhradou za\nbolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V žalobe na náhradu nemajetkovej ujmy tak musia byt'\ntvrdené a následne v rámci súdneho konania aj preukázane také skutočnosti alebo také následky v\n\nživote žalobcu, ktoré neboli (nebudú na základe podanej žaloby) odškodnené už v rámci nároku na\nnáhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.\n11. Súd prvej inštancie uviedol, že všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany je, že ide o závažnejší\nzásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť\nujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje\npriznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to,\nže zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu, pričom podmienkou priznania\nmateriálnej satisfakcie je nemajetková ujma. Primeranosť zadosťučinenia závisí od okolností, za ktorých\ndošlo k neoprávnenému zásahu a bude spočívať v morálnom plnení; pokiaľ morálne zadosťučinenie nie\nje postačujúce, je právo na peňažnú satisfakciu. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe\nvoľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou - zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na\ndve hľadiská, a to tak na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva\ndošlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade\ns požiadavkami spravodlivosti. V prípade uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 170 000,- eur mal súd\nprvej inštancie zato, v prípade že by izolovane nahliadal na uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu (bez\nspojenia na sťaženie spoločenského uplatnenia), že žalobkyňa nepreukázala také skutočnosti alebo\ntaké následky v jej živote, ktoré by neboli už odškodnené v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia.\nZ výpovedí svedkov vyplynulo, že žalobkyňa sa zmenila, musela prehodnotiť svoj aktívny život, hanbila\nsa za jazvu, stala sa prchkou, negatívne znášala obmedzenia vychádzok počas PN, v malom meste na\nžalobkyňu každý pozeral. Uvedení svedkovia však pochádzali z mesta Brezno, kde žalobkyňa chodila\nviac menej sporadicky. Ich výpovede sa skoncentrovali na konštatáciu, že žalobkyňa sa zmenila. Ďalej\nvšak ani samotná žalobkyňa a ňou navrhnutí svedkovia neuviedli ako sa zmenila, aký konkrétny dopad\nresp. ujmu uvedené malo na jej súkromný alebo pracovný život, v čom ju obmedzoval jej zdravotný\nstav dlhodobo. Žalobkyňa nenavrhla vypočuť žiadneho svedka z okruhu jej známych v G. z pracovného\nprostredia z G., nakoľko pracovala a pracuje v utajenom režime, ktorý by konkretizoval ujmu tak, ako by\nbola protrahovaná v okolí žalobkyne. Z výpovede, teraz už bývalého, manžela taktiež nevyplynulo aká\nkonkrétna ujma bola žalobkyni spôsobená. Zmena organizácie rodinného života žalobkyne, obmedzenie\njej pohybu v dôsledku PN, prípadne obmedzenie kariérneho rastu nemožno považovať za zásah do\nosobnostnej sféry žalobkyne v zmysle ust. § 11 OZ. Súd prvej inštancie v tomto ďalej poukázal, že\nžalobkyni po ustálení zdravotného stavu, vyliečení a explantácii ICD bola vrátená klasifikácia A, t.j.\nmôže nosiť zbraň, nadviazala nové kontakty aj s mužmi, porodila dieťa, je schopná sa o maloleté\ndieťa postarať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že tieto informácie mal z obsahu výpovede\nžalobkyne v rámci prípravy znaleckého posudku vyhotoveného S.. H., keďže z jediného prednesu\nžalobkyne počas konania súd prvej inštancie nezistil aká konkrétna ujma jej bola spôsobená, ďalej sa\nžalobkyňa konania nezúčastňovala. S poukazom na kolíziu nároku náhrady škody na zdraví a nároku\nnáhrady nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobkyňa oba uvedené nároky\nuplatňovala na základe totožných skutkových tvrdení a v tomto prípade sa ani nejednalo o tzv. previs.\nSúd nielen z vypočutia žalobkyne na pojednávaní, ale aj z jej výpovede pred znalcom v procese prípravy\nznaleckého posudku forensic žalobkyňa síce exaktnejšie a obšírnejšie formulovala svoju pociťovanú\nujmu (čo súd očakával, že tak urobí na pojednávaní), avšak jej popis a vysvetlenie skutkových okolností\nzostalo v rovnakej rovine ako odôvodnenie nároku nemajetkovej ujmy, ktorej nárok bol konzumovaný\nuž uplatnením sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol\ntak, ako uviedol v rámci výrokovej časti svojho rozsudku.\n12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilné sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Súd nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na\nnáhradu trov konania, keď mal za to, že pomer úspechu je rovnaký a uplatňoval zásadu úspechu ak\nvýška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V tomto konaní zo štyroch uplatnených\nnárokov, žalobkyňa bola úspešná v troch, bolestné, SSU, majetková ujma, nárok na nemajetkovú ujmu\nbol žalobkyni zamietnutý, čiže „škoda bola spôsobená, jej výška nasleduje“ (100% : 4 nároky = 25%\nkaždý a teda 75 -25 = 50%, každá zo strán sporu, preto súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu\ntrov konania. CSP neupravuje trovy štátu, preto použil čl. 4 ods. 1 CSP (analogia legis) v spojení s ust. §\n262 ods. 1 a 255 ods. 1 a 2 CSP, keď priznal trovy štátu v zmysle vyššie uvedeného aj voči žalovanému\naj voči žalobcovi v rozsahu 50%, ktorá bude určená súdom prvej inštancie samostatným uznesením\nvydaným po právoplatnosti rozsudku.\n\n13. Proti výrokom II., III., IV. V., podala žalobkyňa odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.\n1 písm. a), b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP), pretože\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie\nkonal a rozhodol nesprávne, svojvoľne a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi SR, najmä v\nrozpore s Civilným sporovým poriadkom a v rozpore s Ústavou SR. Žalobkyňa je toho názoru, že\nnapadnutý rozsudok je arbitrárny, resp. jeho odôvodnenie je nepreskúmateľné, pretože je v rozpore\ns vykonaným dokazovaním, ako aj v rozpore s platnými právnymi predpismi SR vzťahujúcimi sa na\npredmet sporu, pričom konajúci súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na odôvodnenie napadnutého\nrozsudku princípy anglo-amerického právneho systému, bod 66. a 67. rozsudku, a nie princípy\nkontinentálneho právneho systému, ktorým právny systém v Slovenskej republike je. Konajúci súd prvej\ninštancie svoje rozhodnutie vo veci samej nesprávne odôvodnil len (v našom slovenskom právnom\nsystéme neaplikovateľnými) teóriami anglo-amerického právneho systému, čím došlo k porušeniu\nviacerých procesných a ústavných práv žalobcu. Za absolútnu neznalosť práva a procesných postupov\nsúdu, žalobkyňa považuje odvolávanie sa súdu na tzv. previs v bode 98. a 99. rozsudku, pričom\nsúd nebral do úvahy subjektívne pocity žalobkyne a hlavne súkromný znalecký posudok č. 4/2019\nvypracovaný K.. O. N., U.., znalcom v odbore psychológia. Zamietnuť nárok žalobkyne na náhradu\nnemajetkovej ujmy na základe tzv. previsu je absolútnym porušením Ústavy SR, Občianskeho zákonníka\na CSP, ktorými sa má súd pri svojom rozhodovaní riadiť a nie odvolávať sa na rôzne právne teórie. Je\nneschopnosťou súdu pochopiť, že je to zníženie dôstojnosti dotknutej a poškodenej osoby, ktoré nemusí\nbyť známe a poznateľné tretími osobami navonok. Preto tvrdenie súdu v bode 110. rozsudku považuje\nžalobkyňa za neznalosť o čo ide pri náhrade nemajetkovej ujmy, keď tvrdí, že odôvodnenie nároku\nnemajetkovej ujmy bol konzumovaný už uplatnením sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa je\ntoho názoru, že konajúci súd prvej inštancie rozhodol svojvoľne, bez jediného hodnoverného dôkazu a/\nalebo argumentu v odôvodnení napadnutého rozsudku, v prospech žalovaného, čím došlo k porušeniu\nžalobcovho ústavného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 48 ods. 2 zákona č.\n460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Článok 48 ods. 2 zákona\nč. 460/1992 Ústava SR ustanovuje, že: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Žalobkyňa tiež poukázala\nna porušenie jej ústavného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 zákona . 460/1992 Zb. Ústava\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov, keďže z okolností súdneho konania a rozhodnutia\nvo veci samej zo strany súdu prvej inštancie je zrejmé, že konajúci súd prvej inštancie nekonal nezávisle\na nestranne, čím bola porušená rovnosť sporových strán pred konajúcim súdom prvej inštancie (v\nrozpore s článkom 47 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov), nakoľko konajúci súd nerozhodol na základe zisteného skutkového stavu a v zmysle platných\nprávnych predpisov Slovenskej republiky (ktorými je súd prvej inštancie pri svojom konaní a rozhodnutí\nviazaný), ale len na základe svojvoľných pocitov a svojvoľne aplikovaných anglo-amerických právnych\nteórií konajúceho súdu prvej inštancie, čo nemá oporu v právnom štáte, za ktorý sa Slovenská republika\npovažuje. Vyššie uvedeným konaním bola aj porušená právna istota žalobkyne, ktorá by mala byť\ngarantovaná zo strany právneho štátu - Slovenskej republiky. Žalobkyňa v rámci podaného odvolania\ntiež poukázala na skutočnosť, že všeobecné súdy Slovenskej republiky, vrátane súdu prvej inštancie,\nmajú svoju nezávislosť vo svojvoľnom konaní a rozhodovaní ústavne obmedzenú článkom 144 ods.\n1 a článkom 145 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že považuje za v značnej miere zníženie jej dôstojnosti neoprávnený\nzásah žalovaného do života žalobkyne s následkom ohrozenia života, pričom nikto dnes nevie exaktne\npovedať, aké následky aj na dôstojnosť žalobkyne v budúcnosti bude mať neoprávnený zásah, pretože\nstav aký vznikol žalobkyni s ohrozením života je v lekárskych kruhoch ojedinelý a neznámy. S poukazom\nna § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný je za poskytnutie zdravotníckych služieb a použitie\nlieku (NUPERCAINOVÉ ŽELÉ) absolútne objektívne zodpovedný a tejto zodpovednosti sa nemôže\nzbaviť. Aké následky zanechalo protiprávne konanie žalovaného na žalobkyni, na zníženie dôstojnosti\nžalobkyne, uviedla žalobkyňa v žalobe, vo svojich písomných podaniach a osobne podrobne na\npojednávaní konanom dňa 17.04.2018. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby ide vtedy, pokiaľ ujmu\nvzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a okruh pôsobenia\nnepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Poškodenie životných funkcií s ohrozením\nživota a klinickou smrťou žalobkyne, ktoré objektívne spôsobil žalovaný, považuje žalobkyňa za zásah do\nsvojich osobnostných práv s následkom znaného zníženia dôstojnosti žalobkyne. Zníženie dôstojnosti\nje hlavne subjektívny pocit dotknutej osoby vo svojom vedomí, ktorej bol neoprávnene vykonaný zásah\n\ndo osobnostných práv a bola narušená osobná integrita tejto osoby. Zníženie dôstojnosti dotknutej a\npoškodenej osoby nemusí byť známe a poznateľné tretími osobami navonok. Súd síce hodnotil ako\ndôkaz súkromný znalecký posudok č. 4/2019 vypracovaný K.. O. N., U.., znalcom v odbore Psychológia,\navšak podľa právneho názoru žalobkyne, súd prvej inštancie nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy\nzistenia a závery znalca, ktoré uvádza vo svojom bode 25. rozsudku. V odpovedi na otázku č. 4 K..\nN., U.. uvádza: „Udalosti, ktorých sa stala nie vlastným pričinením aktívnou účastníčkou, mali a majú\nzávažný dopad na zníženie jej dôstojnosti a vážnosti, čo v konečnom dôsledku vplýva nielen na jej\nspoločenský status, pracovný aj osobný život. V odpovedi na otázku č. 5 K.. N., U.. okrem iného\nuvádza: „Napriek znanému časovému úseku, ktorý uplynul od posudzovaných udalostí, u O. pretrváva\nveľmi výrazný pocit krivdy, neoprávneného zásahu do jej života, do jej osobnostných práv, narušenia\nosobnej integrity, v dôsledku prežitej klinickej smrti ňou nezavineným spôsobom. Situácia, do ktorej sa\ndostala nie vlastným zavinením, reakcia okolia vyvoláva veľký stres z vnútorného nesúladu, prehlbuje\nfrustráciu a znižuje mieru životnej spokojnosti. Situácia, v ktorej sa nachádza, jej vnútorné prežívanie\nje vystavené dlhodobému tlaku a pocitom nespravodlivosti, krivdy, a má vplyv na všetky jej aktivity a\nčinnosti, ktoré vykonáva. Tiež uvedený stav v tomto štádiu predstavuje chronický stres, ktorý negatívne\nvplýva na všetky aktivity, vrátane zhoršenej kvality života. V odpovedi na otázku č. 5 K.. N., U.. okrem\niného uvádza: „Napriek úspešnému zvládnutiu zdravotných problémov a komplikácií, ktoré si nezavinila\nsama, posudzované zážitky zanechali trvalé stopy aj v oblasti jej osobnosti a prežívania. Podrobne\nsme sa venovali tejto téme v nálezovej časti - vyšetrenie, v posudku a predchádzajúcich bodoch 1.-5.\ntohto záveru ďalšia prognóza je neistá. Jej reakcie v budúcnosti nemožno jednoznačne spoľahlivo\npredvídať. Prekonáva posttraumatický vývoj. Je to dlhodobý proces, napriek pomerne dlhej dobe od\nuplynutia posudzovanej udalosti, nie je možné jednoznačne konštatovať, že je v štádiu úplnej reštitúcie.\nŽalobkyňa si v dôsledku vyššie uvedeného neoprávneného zásahu žalovaného do jej osobnostných\npráv, trvalého poškodenia zdravia a psychiky zo strany žalovaného, uplatňuje v zmysle § 13 ods.\n2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške\n170.000,-eur. Žalobkyňa pociťuje a vníma zásah do jej osobnostných práv a zníženie dôstojnosti v\nznačnej miere v takej intenzite, že považuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 170.000,eur za primeranú. Dôvodom na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch je skutočnosť, že nesprávne\nmedicínske postupy žalovaného spôsobili žalobkyni stav, ktorý nemožno odčiniť obnovením pôvodného\nstavu, ktorý bol u nej pred zdravotníckym ošetrením poskytnutým zo strany žalovaného. Žalovaný svojím\nkonaním zasiahol do práva žalobkyne na ochranu jej osobnosti s poukazom na jej zdravie, rodičovstvo,\nkomplikácie spôsobené implantáciou kardiodefibrilátora a následné psychické ťažkosti spôsobené\nuvedenými skutočnosťami u žalobkyne, ktorým sa za predpokladu správnej a odbornej zdravotníckej\nčinnosti žalovaného mohlo predísť. Žalobkyňa má za to, že nesprávnym konaním žalovaného a\nnásledkom podania 30-násobne väčšieho množstva liečiva cinchokaínu, navyše po jeho expirácii, došlo\nu nej k zástave srdca, následkom čoho bola žalobkyni implantovaná ICD od dňa 18.11.2014 do dňa\n21.03.2017, čím došlo k podstatnému obmedzeniu jej súkromného ako aj pracovného života po dobu\nviac ako 2,5 roka a tento stav vníma ako v značnej miere zníženú dôstojnosť, ktorú nemusí síce\nvnímať a chápať žiadna tretia osoba, pričom podstatné je ako pociťuje subjektívne tento stav žalobkyňa.\nŽalobkyňa osobne na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 vyjadrila svoje názory, ako jej bolo zo\nstrany žalovaného poškodené a ako vníma čo všetko je následkom lekárskeho zákroku žalovaného\nzo dňa 03.11.2014. Ako zníženie svojej dôstojnosti v značnej miere vníma aj skutočnosť, že musela\nnavštevovať psychoterapeuta a psychológa. Za zníženie svojej dôstojnosti v značnej miere považuje\nžalobkyňa aj svoje súčasné pracovné preradenie čo má vplyv na jej kariérny rast a negatívny vplyv\nna osobné vzťahy na pracovisku. Svedok F.. S. S. na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 potvrdil\nzmeny v správaní žalobkyne, jej neprimerané správanie, čo vyplýva z narušenia správania po zákroku\ndňa 03.11.2014. Narušené manželské vzťahy a intimita žalobkyne a svedka F. S. S. sú jednoznačne\nnásledkom po nevydarenom lekárskom zákroku žalovaného a dokazujú v značnej miere jej zníženú\ndôstojnosť. Žalobkyňa v rámci podaného odvolania uviedla, že žalovaný sám priznal, že žalobkyňa má\nnárok aj na nemajetkovú ujmu. Žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom právnemu zástupcovi\nžalobkyne dňa 18.01.2018, potvrdil, že je ochotný vo veci nároku na nemajetkovú ujmu vyplatiť žalobkyni\nsumu 20.000,-eur. Túto skutočnosť konajúci súd absolútne nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy.\nZdôraznila, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal jej písomným podaním zo dňa 24.10.2023,\nkde uviedla odkaz na rozhodnutie NS SR z 28. mája 2014 sp. zn. 7 Cdo 65/2013, publikované v\nZbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015, v ktorom sa vo veci nárokov náhrady za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na\njej osobnostných právach uvádza: Ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak\nnárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej\n\nujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a\npri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej\núpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Žalobkyňa má za to, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004\nZ.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní\nzdravotného poistenia, o zriadení I. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych\nzdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania\nbolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo\nrodinného života poškodeného. Podľa Čl. 2 ods. (1) CSP: „Ochrana ohrozených alebo porušených\npráv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty.\" V rámci podaného odvolania žalobkyňa poukázala na platnú právnu úpravu, podľa ktorej:\n„Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne\nnepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských\npotrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby ide vtedy,\npokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a\nokruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Poškodenie životných funkcií\ns ohrozením života a klinickou smrťou žalobkyne, ktoré objektívne spôsobil žalovaný, považuje za\nzásah do svojich osobnostných práv s následkom znaného zníženia dôstojnosti žalobkyne. Zníženie\ndôstojnosti je hlavne subjektívny pocit dotknutej osoby vo svojom vedomí, ktorej bol neoprávnene\nvykonaný zásah do osobnostných práv a bola narušená osobná integrita tejto osoby. Zníženie dôstojnosti\ndotknutej a poškodenej osoby nemusí byť známe a poznateľné tretími osobami navonok. Žalobkyňa\nje toho názoru, že v prípade rozhodnutí konajúceho súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo\nveci o nároku na náhradu trov konania v neprospech žalobkyne, ako aj v prípade nárokov na náhradu\ntrov štátu zo strany žalobkyne, došlo pravdepodobne k protiprávnemu konaniu konajúceho súdu prvej\ninštancie, pričom konanie súdu prvej inštancie je priamo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko daným\nkonaním súd prvej inštancie pravdepodobne poskytuje ochranu protiprávnemu konaniu, ktorého sa\ndopustil žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni, ktoré malo za následok takmer\nsmrť žalobkyne, ako aj mali a majú za následok dlhodobé zdravotné problémy, najmä psychické, na\njej strane, ktoré pretrvávajú do dnešného dňa. Žalobkyňa je tak toho názoru, aj s poukazom na to, že\nžalovaný odmietol samostatne primerane odškodniť žalobkyňu pred podaním žaloby vo veci samej, ako\naj v priebehu trvania predmetného súdneho konania pred súdom prevej inštancie, bez podania žaloby\nvo veci samej na všeobecnom súde SR, by žalobkyňa nemala inú možnosť ako chrániť svoje oprávnené\npráva a záujmy vyplývajúce z protiprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného. S\npoukazom na všetky skutočnosti uvedené žalobkyňou možno považovať všetky napadnuté rozhodnutia\no náhrade trov konania uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie ako rozhodnutia\nprotiprávne a v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nŽalobkyňa je toho názoru, že v predmetnom súdnom konaní neboli naplnené žiadne zákonné náležitosti\npre akúkoľvek možnú aplikáciu ust. § 257 CSP zo strany súdu prvej inštancie. Ustanovenie § 257 CSP\nustanovuje, že: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa. Z vyššie uvedených dôvodov je žalobkyňa toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia predmetnej\nsporovej veci, nesprávneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré je nepreskúmateľné, nesprávnej\naplikácie anglo-amerického právneho systému v kontinentálnom právnom systéme Slovenskej republiky,\nporušenia ustanovení Civilného sporového poriadku a v neposlednom rade porušenia ustanovení Ústavy\nSlovenskej republiky; a preto sa domáha, aby odvolací súd napadnutý a nepreskúmateľný rozsudok\nMestského súdu Bratislava IV č.k. B5-50C/193/2016 - 1091 zo dňa 11.01.2024 v súlade s ust. § 388\nCSP zmenil tak, že rozhodne v zmysle žaloby alebo aby v súlade s ust.\n§ 389 ods. 1\npísm. a), b), c) CSP napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. B5-50C/193/2016 - 1091\nzo dňa 11.01.2024 v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalobkyňa si uplatňuje\nod žalovaného nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj nárok na náhradu trov\nkonania pred odvolacím súdom vo výške 100 %.\n14. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne a uviedol, že žalobkyňa sa odvolala voči výrokom II. až\nIV. rozhodnutia avšak podstatou je nepriznanie požadovanej nemajetkovej ujmy vo výške 170.000,- eur.\nZdôraznil, že súd prvej inštancie judikoval, a jeho rozhodnutie je právoplatné, že žalovaný je zodpovedný\nza škodu na zdraví žalobkyne v zmysle § 421a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom\nznení. Uvedené znamená, že je právoplatne rozhodnuté o skutočnosti, že žalovaný zodpovedá za\n\nškodu „bez zavinenia“ v zmysle, že neporušil žiadnu povinnosť a zdravotná starostlivosť bola poskytnutá\nlege artis. V opačnom prípade by nemohol za škodu zodpovedať podľa uvedeného ustanovenia.\nŽalobkyňa vo svojom odvolaní neustále hovorí o protiprávnom konaní žalovaného. Na strane 5 dokonca\nhovorí o „nesprávnych medicínskych postupoch žalovaného“. Právoplatné rozhodnutie súdu v tejto veci\njasne deklaruje, že žalovaný nekonal protiprávne, zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis\na tieto invektívy žalobkyne nemajú žiadnu oporu v realite. Žalovaný zdôraznil, že nebol zodpovedný\nza porušenie práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Konaním žalovaného nebolo porušené právo\nžalobkyne. Právo žalobkyne bolo spôsobené konaním zamestnankyne X. ktorá namiešala liek s\nobsahom 32 násobne prekračujúcim množstvom účinnej látky. X. dodala liek, ktorého podanie spôsobilo\nporušenie osobnostných práv žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa bola informovaná o\ntom, kto skutočne zodpovedá za jej nároky, a to z titulu jej postavenia poškodenej v trestnom konaní.\nPočas celého konania žalovaný zdôrazňoval, že jeho rola v tomto spore je „podružná“, že v prípade, ak\nprehrajú súdny spor, budú si určenú čiastku vymáhať od „skutočného“ škodcu, ktorý je ako dodávateľ\npodaného lieku zodpovedný za všetky spôsobené škody. Ich argumenty však zostali nevypočuté a\nžalobkyňa tvrdohlavo uplatňovala všetky svoje nároky len voči žalovanému. Ide o šikanózny výkon\npráva, kedy bez vážneho dôvodu odmietajú právnymi nárokmi zaťažovať „správny“ subjekt a zaťažujete\nlen „sprostredkovaného“ škodcu. Tento postup bol zo strany žalobkyne uplatnený v častiach nároku na\nškodu na zdraví a majetkovej ujmy aj v časti nároku na nemajetkovú ujmu. Žalovaný síce v predžalobnom\nštádiu sporu ponúkol možnosť úhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur, táto ponuka však bola\nza podmienky, že sa žiadny súdny spor neuskutoční. Použiť časť návrhu na mimosúdne urovnanie\nsporu ako argument proti rozhodnutiu súdu je rozhodne inovatívna myšlienka ale rácio opäť chýba.\nŽalovaný v rámci svojho vyjadrenia zdôraznil, že žalobkyňa odmietla použitie „teórie prevysu“ s odkazom\nna rozhodnutie NS SR z 28.05.2014 sp. zn. 7Cdo/65/2013, ktoré hovorí, že“ „Ten istý skutkový dej\nmôže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných\nprávach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní treba mať na zreteli nielen\nodlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje.“ Nikto\npredsa nepopiera, že nároky treba dôsledne rozlišovať. Určite áno. Pravdou však je, že uvedené\nrozhodnutie NS SR nestanovuje pravidlá odškodňovania. Len hovorí, že nároky treba rozlišovať. V\nprejednávanom prípade súd jasne ustálil výšku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a jasne\nustálil, že žalobkyňa nepreukázala taký zásah do osobnostných práv, ktorý by si vyžadoval priznanie\nnemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení možno trošku\nmenej zrozumiteľne hovorí o konzumácii nároku na nemajetkovú ujmu priznaným nárokom na sťaženie\nspoločenského uplatnenia avšak výsledok je jasný: a) preukázané následky boli len následky, ktoré\nboli odškodnené v rámci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnia, b) zásah do osobnostných\npráv žalobkyne v miere vyžadujúcej priznanie nemajetkovej ujmy\nv peniazoch nebol\npreukázaný. Vo svetle uvedených skutočností sa žalovaný domnieva, že súd prvej inštancie správne\nposúdil celú situáciu, prihliadol na skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 5. tohto vyjadrenia a v súlade s\nustálenou judikatúrou prihliadol na okolnosti na strane žalovaného: a) žalovaný neporušil žiadnu právnu\npovinnosť, b) zavinenie porušenia osobnostných práv treťou osobou, ako aj na strane žalovanej, a)\nodmietnutie spolupráce na vymáhaní nároku od skutočného škodcu, b) šikanózne vymáhanie nároku\nod „sprostredkovateľa“, c) nepreukázanie zásahu do práva na ochranu osobnosti a vydal správne\nrozhodnutie, ktoré primerane a správne odôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovaný\ndomnieva, že odvolací súd by mal napadnutý rozsudok potvrdiť v časti výroku II.\nav\nostatných výrokoch rozhodnúť v zmysle odvolania podaného stranou žalovaného.\n15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že je ťažké\nreagovať na invektívy a neprofesionálnosť žalovaného, ktorý znevažuje jej právne argumenty uvedené\nv odvolaní proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B5-50C/193/2016-1091 zo dňa 11.01.2024,\npretože zrejme žalovaný nemá žiadne právne argumenty, ktoré by mohol uviesť vo svojom vyjadrení.\nJe právnym nezmyslom a nepravdivým tvrdením žalovaného, že žalovaný zodpovedá za škodu „bez\nzavinenia“ v zmysle, že neporušil žiadnu povinnosť a zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege\nartis, pričom toto svoje klamlivé tvrdenie odôvodňuje tým, že súd rozhodol podľa § 421a Občianskeho\nzákonníka (OZ). Žalobkyňa má za to, že žalovaný zrejme stratil pamäť, keď dokáže niečo takéto\ntvrdiť a neakceptuje znalecké posudky predložené v súdnom konaní. Ani jeden znalecký posudok\nnekonštatuje, že žalovaný konal lege artis a konal bez akéhokoľvek zavinenia. Zavinením žalovaného\nje aj to, že konal tak ako to predpokladá zákon a je zodpovedný ako zdravotnícke zariadenie aj za\nto, aké lieky a medicínske postupy vo svojej praxi používa. Nie je etické zo strany žalovaného, keď\n\nžalovaný opakovane označuje tvrdenia žalobkyne o konaní žalovaného s následkom poškodenia zdravia\nza invektívy žalobkyne. Je objektívnym a dokázaným zistením, k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo\nkonaním žalovaného preto zo strany žalobkyne nedošlo ku žiadnym invektívam a žalovaný miesto\nprávnej argumentácie prechádza do osobnej konfrontácie. Žalobkyňa má za to, že žalovaný by si\nmal uvedomiť svoje právne postavenie a právnu zodpovednosť a neodvolávať sa na tretí subjekt, s\nktorým žalobkyňa nemala žiadny právny vzťah, to je snáď pochopiteľné a právne zrozumiteľné. Právnu\nzodpovednosť za poškodenie zdravia žalobkyne má výlučne žalovaný, žiadna X. I.. Žalovaný by nemal\nsplietať trestné konanie s týmto súdnym konaním, a by mal vedieť, pretože jeden a ten istý skutok\nje inak hmotnoprávne kvalifikovaný v trestnom konaní a inak v civilnom konaní. Je nepochybné, že\nžalovaný uvedomujúc si svoju vinu navrhol žalobkyni zaplatenie nemajetkovej ujmy. Spájať odškodnenie\nžalobkyne titulom nemajetkovej ujmy s nejakými podmienkami považuje žalobkyňa za neľudské konanie.\nV súčasnosti spochybňovať toto konanie zo strany žalovaného je motivované len peniazmi, ktoré vo\nsvojom rebríku hodnôt stavia žalovaný nad zdravie a život človeka. To dokazuje, kto je vlastne žalovaný.\nK teórii previsu sa žalobkyňa jasne vyjadrila vo svojom písomnom odvolaní proti rozsudku a považuje\nodôvodnenie rozsudku nejakou právnou teóriou za nezákonné, v rozpore s Ústavou SR a CSP. Je to\npodľa právneho názoru žalobkyne dôvod na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie,\nkeď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne\nzdôraznila, že za absolútnu neznalosť práva a procesných postupov súdu, považuje odvolávanie sa\nsúdu na tzv. previs v bode 98. a 99. rozsudku, pričom súd prvej inštancie nebral do úvahy subjektívne\npocity žalobkyne a hlavne súkromný znalecký posudok č. 4/2019 vypracovaný K.. O. N., U.., znalcom v\nodbore psychológia. Zamietnuť nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy na základe tzv. previsu\nje absolútnym porušením Ústavy SR, Občianskeho zákonníka a CSP, ktorými sa má súd pri svojom\nrozhodovaní riadiť a nie odvolávať sa na rôzne právne teórie. Je neschopnosťou súdu pochopiť, čo\nje to zníženie dôstojnosti dotknutej a poškodenej osoby, ktoré nemusí byť známe a poznateľné tretími\nosobami navonok. Preto tvrdenie súdu v bode 110. rozsudku považuje žalobkyňa za neznalosť o čo ide\npri náhrade nemajetkovej ujmy, keď súd prvej inštancie tvrdí, že odôvodnenie nároku nemajetkovej ujmy\nbol konzumovaný už uplatnením sťaženia spoločenského uplatnenia. Je zrejmé, že žalovaný uvádza vo\nsvojom vyjadrení právny nezmysel, keď tvrdí, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť a stavia\nsa do pozície „sprostredkovateľa“, čo Občiansky zákonník ani žiadny iný právny predpis v súvislosti s\npoškodením zdravia nepozná, čo považuje žalobkyňa za právnu nevedomosť. Keď niekto prežije to, čo\nprežila žalobkyňa ako následok konania žalovaného, určite to nechá na jeho duševnom stave nejaký\nnásledok, ktorý nemusí byť známy a poznateľný tretími osobami navonok, čo potvrdil aj K.. O. N. U..,\nznalec v odbore Psychológia. Záverom poukázala na ustanovenie § 11 OZ, § 13 ods. 1, 2 OZ, pričom\nmá za to, že podľa Charty základných práv európskej únie, Hlava I, článok 1: „Ľudská dôstojnosť je\nnedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať.“ O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby ide vtedy,\npokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a okruh\npôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Poškodenie životných funkcií s\nohrozením života a klinickou smrťou žalobkyne, ktoré objektívne spôsobil žalovaný, považuje žalobkyňa\nza zásah do svojich osobnostných práv s následkom značného zníženia jej dôstojnosti.V odpovedi\nna otázku č. 5 K.. N., U.. okrem iného uvádza: „Napriek značnému časovému úseku, ktorý uplynul\nod posudzovaných udalostí, u Dr. S. pretrváva veľmi výrazný pocit krivdy, neoprávneného zásahu\ndo jej života, do jej osobnostných práv, narušenia osobnej integrity v dôsledku prežitej klinickej smrti\nňou nezavineným spôsobom. Situácia, do ktorej sa dostala nie vlastným zavinením, reakcia okolia\nvyvoláva veľký stres z vnútorného nesúladu, prehlbuje frustráciu a znižuje mieru životnej spokojnosti.\nSituácia, v ktorej sa nachádza, jej vnútorné prežívanie je vystavené dlhodobému tlaku a pocitom\nnespravodlivosti, krivdy, čo má vplyv na všetky jej aktivity a činnosti, ktoré vykonáva. Tiež uvedený stav\nv tomto štádiu predstavuje chronický stres, ktorý negatívne vplýva na všetky aktivity, vrátane zhoršenej\nkvality života.“ Dôvodom na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch je skutočnosť, že nesprávne\nmedicínske postupy žalovaného spôsobili žalobkyni stav, ktorý nemožno odčiniť obnovením pôvodného\nstavu, ktorý bol u nej pred zdravotníckym ošetrením poskytnutým zo strany žalovaného. Žalovaný\nsvojím konaním zasiahol do práva žalobkyne na ochranu jeho osobnosti s poukazom na jej zdravie,\nrodičovstvo, komplikácie spôsobené implantáciou kardiodefibrilátora a následné psychické ťažkosti\nspôsobené uvedenými skutočnosťami u nej, ktorým sa za predpokladu správnej a odbornej zdravotníckej\nčinnosti žalovaného mohlo predísť. Zníženie dôstojnosti je hlavne subjektívny pocit dotknutej osoby vo\nsvojom vedomí, ktorej bol neoprávnene vykonaný zásah do osobnostných práv a bola narušená osobná\nintegrita tejto osoby. Zníženie dôstojnosti dotknutej a poškodenej osoby nemusí byť známe a poznateľné\n\ntretími osobami navonok. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu aby rozhodol tak, ako je uvedené v jej\nodvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.\n16. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný avšak iba do výroku, ktorým súd\nprvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu podľa § 365\nods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, nakoľko rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné\npri čiastočnom úspechu vo veci priznať trovy konania pomerne. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu\nSR, III. ÚS 475/2021 (ZNau 13/2021) je potrebné pri určovaní úspechu prihliadať na skutočnosť, či bol\nprisúdený právny základ.V prejednávanej veci boli žalobkyňou uplatnené celkovo 4 nároky a to: Náhrada\nza bolesť vo výške 15.381,60 - eur, náhrada za SSU vo výške 16.480,- eur, náhrada majetkovej škody\nvo výške 7.000,- eur, nemajetková ujma podľa § 13 a nasl. OZ vo výške 170.000,-eur. Rozsudkom\nMestského súdu Bratislava IV boli žalobkyni priznané nasledovné sumy, náhrada za bolesť vo výške:\n13.908,30 - eur, náhrada za SSU vo výške 9.921,60 - eur, náhrada majetkovej škody vo výške 1.763,28\n- eur a nemajetková ujma podľa § 13 a nasl. OZ vo výške 0,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že pri\njednotlivých nárokoch je potrebné použiť rôzne metódy pri určovaní, ktorá strana mala úspech vo veci\na následné určovanie pomeru úspechu a priznávania trov konania jednotlivým stranám, sa žalovaný\ndomnieva, že pri určovaní nárokov strán na trovy konania je v tomto prípade potrebné rozhodnúť\nsamostatne o trovách konania súvisiacich s každým nárokom. 1. Náhrada za bolesť, t.j. pri tomto nároku\nbola uplatnená suma vo výške 15.381,60 eur, ktorá však nebola prisúdená v plnej výške a to z dôvodov\nna strane žalobkyne, ktorá si viacnásobne uplatňovala body za rovnaké poškodenie zdravia. Žalovaný\nna túto skutočnosť niekoľkokrát poukazoval a je čisto vinou žalobkyne, že v tejto veci nemala plný úspech\nvo veci. Prisúdená bola správna suma vo výške 13.908,30 eur určená na základe bodového hodnotenia\nlekárskych posudkov. Pri tomto nároku nezávisela prisúdená výška od úvahy súdu alebo znaleckého\nposudku. Išlo o zákonom stanovenú výšku nároku. Nepriznaná čiastka je vo výške 1.473,30 eur, čo\npredstavuje 9,6 % zo žalovanej sumy. V súvislosti s týmto nárokom žalobkyňa mala úspech v časti 90,4\n% a žalovaný v časti 9,6 % zo žalovanej sumy. Po odpočítaní má mať žalobkyňa nárok za zaplatenie trov\nkonania vo výške 80,8 % ohľadom sumy 15.381,60 eur. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nPri tomto nároku bola uplatnená suma vo výške 16.480,-eur, pričom prisúdená bola suma vo výške\n9.921,60 eur. Pri uvedenom nároku je potrebné objektívne zhodnotiť, že aj keď by výška náhrady mala\nbyť určená bodmi v zmysle zákona, žalobkyňa sa nevedela dopracovať k výške bodového ohodnotenia\na bolo potrebné aby súd nariadil vyhotovenie znaleckého posudku. Pri tomto nároku závisela prisúdená\nvýška od znaleckého posudku. Nepriznaná čiastka vo výške 6.558,40 eur by nemala byť posudzovaná\nako neúspech žalobkyne. V tomto prípade je potrebné posúdiť výsledok ako 100% úspech nakoľko bol\nprisúdený právny základ a výška nasleduje. Výška trov konania sa má však odvodzovať len od prisúdenej\nsumy. Žalobkyňa má mať nárok na zaplatenie trov konania vo výške 100% ohľadom sumy 9.921,60\neur. III. Majetková ujma. Pri tomto nároku bola uplatnená suma 7.000,- eur. Prisúdená bola suma vo\nvýške 1.763,28 eur. Nižšia suma bola prisúdená z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno\na nepreukázala vznik škody v plnej žalovanej výške. Pri tomto nároku nezávisela prisúdená výška od\nznaleckého posudku alebo úvahy súdu a bolo potrebné postupovať prísne podľa zásady úspechu vo\nveci. Nepriznaná čiastka vo výške 5.236,72 eur predstavuje 74,8 % žalovanej sumy. V súvislosti s\ntýmto nárokom žalobkyňa mala úspech v časti 25,2 % a žalovaný v časti 74,8 % zo žalovanej sumy. Po\nodpočítaní má mať žalovaný nárok za zaplatenie trov konania vo výške 49,6 % ohľadom sumy 7.000\neur. IV. Nárok na nemajetkovú ujmu. Pri tomto nároku bola uplatnená suma 170.000,- eur. Prisúdená\nsuma bola 0,- eur. Pri tomto nároku závisela prisúdená čiastka od úvahy súdu. Pri posudzovanom nároku\nje dôležitou skutočnosťou, že žalobkyni nebol priznaný ani právny základ. Vymáhaný nárok teda súd\nneuznal ani čo do dôvodu ani čo do výšky. V takomto prípade je potrebné rozhodnutie súdu interpretovať\ntak, že 100% úspech vo veci mal žalovaný. Žalovaný má mať nárok na zaplatenie trov konania vo výške\n100% ohľadom sumy 170.000, - eur. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že Mestský súd Bratislava\nIV mal ohľadom trov konania rozhodnúť nasledovne: Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania\nvo výške 80,8 % ohľadom sumy 15.381,60 eur titulom náhrady za bolesť. Žalobkyňa má mať nárok\nna zaplatenie trov konania vo výške 100% ohľadom sumy 9.921,60 eur titulom náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia. Žalovaný má nárok za zaplatenie trov konania vo výške 49,6 % ohľadom\nsumy 7.000 eur titulom náhrady majetkovej škody. Žalovaný má mať nárok na zaplatenie trov konania vo\nvýške 100% ohľadom sumy 170.000, - eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené\nžalovaný navrhol aby odvolací súd zrušil výrok okresného súdu napadnutý týmto odvolaním a vec mu\nvrátil na nové rozhodnutie.\n\n17. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.\n18. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi oboch odvolaní (§ 379\na § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre\nnariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené\nzákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý\nverejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne\nsprávny čiastočne t.j. vo výroku II, IV, a V potvrdiť ( § 387 ods, 1, 2 CSP) a vo výroku III o trovách konania\nzmeniť ( § 388 CSP).\n19. Žalobkyňa v rámci svojho podaného odvolania napadla výrok II, výrok III, výrok IV, výrok V. V rámci\nodôvodenia svojho odvolania sa však žalobkyňa venovala výlučne dôvodom nepriznania nemajetkovej\nujmy vo výške 170.000,- eur. Súd prvej inštancie tento nárok žalobkyne zamietol s odôvodnením, že\nv súčasnej dobe existuje tzv. dvojkoľajnosť v rozhodovacej praxi NS SR a ÚS SR, a to či priznané\nsťaženie spoločenského uplatnenia nebolo uplatňované na základe rovnakých skutkových tvrdení s\nodkazom na ochranu osobnosti tzv. previs. Zdôraznil, že podľa právnej teórie ako i súdnej praxe\nnárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť odvodzovaný od totožných následkov, respektíve\ndopadov, ktoré boli odškodnené v rámci SSU. Inými slovami, v prípade nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy musí existovať tzv. \"previs\" nad náhradou za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V\nžalobe na náhradu nemajetkovej ujmy tak musia byť tvrdené a následne v rámci súdneho konania aj\npreukázané také skutočnosti alebo také následky v živote žalobcu, ktoré neboli (nebudú na základe\npodanej žaloby) odškodnené už v rámci nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia. V prípade uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 170.000 eur mal súd prvej inštancie zato,\nže ak by izolovane nahliadal na uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu (bez spojenia na sťaženie\nspoločenského uplatnenia), že žalobkyňa nepreukázala také skutočnosti alebo také následky v jej\nživote, ktoré by neboli už odškodnené v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Z výpovedí svedkov\nvyplynulo, že žalobkyňa sa zmenila, musela prehodnotiť svoj aktívny život, hanbila sa za jazvu, stala\nsa prchkou, negatívne znášala obmedzenia vychádzok počas PN, v malom meste na žalobkyňu každý\npozeral. Uvedení svedkovia však pochádzali z mesta G. kde žalobkyňa chodila viac menej sporadicky.\nIch výpovede sa skoncentrovali na konštatáciu, že žalobkyňa sa zmenila. Ďalej však ani samotná\nžalobkyňa a ňou navrhnutí svedkovia neuviedli ako sa zmenila, aký konkrétny dopad resp. ujmu uvedené\nmalo na jej súkromný alebo pracovný život, v čom ju obmedzoval jej zdravotný stav dlhodobo. Súd\nprvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa nenavrhla vypočuť žiadneho svedka\nz okruhu jej známych v G., z pracovného prostredia z G., nakoľko pracovala a pracuje v utajenom\nrežime, ktorý by konkretizoval ujmu tak, ako by bola protrahovaná v okolí žalobkyne. Z výpovede,\nteraz už bývalého, manžela taktiež nevyplynulo aká konkrétna ujma bola žalobkyni spôsobená. Zmena\norganizácie rodinného života žalobkyne, obmedzenie jej pohybu v dôsledku PN, prípadne obmedzenie\nkariérneho rastu nemožno považovať za zásah do osobnostnej sféry žalobkyne v zmysle ust. § 11 OZ.\nSúd prvej inštancie taktiež uviedol, že žalobkyni po ustálení zdravotného stavu, vyliečení a explantácii\nICD bola vrátená klasifikácia A, môže nosiť zbraň, nadviazala nové kontakty aj mužmi, porodila dieťa,\nje schopná sa o maloleté dieťa postarať. Tieto informácie mal súd prvej inštancie z obsahu výpovede\nžalobkyne v rámci prípravy znaleckého posudku vyhotoveného S.. H., keďže z jediného prednesu\nžalobkyne počas konania súd prvej inštancie nezistil, aká konkrétna ujma jej bola spôsobená, ďalej\nsa žalobkyňa konania nezúčastňovala. S poukazom na kolíziu nároku náhrady škody na zdraví a\nnároku náhrady nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa oba uvedené nároky\nuplatňovala na základe totožných skutkových tvrdení a v tomto prípade sa ani nejednalo o tzv. previs.\nSúd prvej inštancie nielen z vypočutia žalobkyne na pojednávaní, ale aj z jej výpovede pred znalcom\nv procese prípravy znaleckého posudku forensic zistil, že žalobkyňa síce exaktnejšie a obšírnejšie\nformulovala svoju pociťovanú ujmu (čo súd očakával, že tak urobí na pojednávaní), avšak jej popis\na vysvetlenie skutkových okolností zostalo v rovnakej rovine ako odôvodnenie nároku nemajetkovej\nujmy, ktorej nárok bol konzumovaný už uplatnením sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa\nv rámci svojho podaného odvolania argumentovala neschopnosťou súdu pochopiť, čo je zníženie\ndôstojnosti dotknutej a poškodenej osoby, ktoré nemusí byť známe a poznateľné tretími osobami\nnavonok. Z uvedeného žalobkyňa považuje za neznalosť súdu prvej inštancie tvrdenie, že nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy bol konzumovaný už uplatnením sťaženia spoločenského uplatnenia. Aké\nnásledky zanechalo protiprávne konanie žalovaného na žalobkyni, na znížení dôstojnosti žalobkyne,\nuviedla v žalobe, vo svojich písomných podaniach a osobne podrobne na pojednávaní konanom dňa\n17.04.2018. Namietala, že súd prvej inštancie síce hodnotil ako dôkaz súkromný znalecký posudok č.\n\n4/2019 vypracovaný K.. O. N., U.., znalcom v odbore Psychológia, avšak nebral pri svojom rozhodovaní\ndo úvahy zistenia a závery znalca. Rovnako namietala, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s rozhodnutím NS SR z 28. mája 2014 sp. zn. 7Cdo 65/2013, publikovanom v Zbierke\nstanovísk NS a súdov SR 1/2015, ktorého právna veta znie: „Ten istý skutkový dej môže v niektorom\nprípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako\naj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto\nnároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z\nktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia\nzákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o\nzmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,\nfinancovaní zdravotného poistenia, o zriadení I. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových\na občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci\nodškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti,\nsúkromia alebo rodinného života poškodeného....“\n20. V danom prípade odvolací súd sa zaoberal námietkami žalobkyne vznesenými v rámci podaného\nodvolania a zároveň odvolací súd preskúmal aj pasívnu vecnú legitimáciu vznesenú žalovaným v rámci\nvyjadrenia k odvolaniu, nakoľko vecnú legitimáciu musí súd skúmať ex offo t.j. aj bez námietky.\n21. Pri riešení otázky, kto je pasívne vecne legitimovaný v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom je\nza zásah do osobnostných práv označené konanie určitého subjektu, treba mať na zreteli to, že režim\nochrany osobnosti je postavený na princípe zodpovednosti pôvodcu zásahu za ujmu spôsobenú na\nchránených osobnostných právach, ako aj to, že nároky vyplývajúce z neoprávnených zásahov do\npráva na ochranu osobnosti sú podľa platnej právnej úpravy pojmovo odlišné od nárokov na náhradu\nškody na zdraví. V danom prípade je však treba zohľadniť skutočnosť, že ide o nároky, ktoré majú\nskutkový základ v rovnakom konaní a tým je podanie lieku, NUPERCAINOVÉ ŽELÉ, ktoré zakladá\npri vyvolaní takejto reakcie, ktorá nastala u žalobkyne objektívnu zodpovednosť za vzniknú ujmu bez\nmožnosti liberácie (§ 427 OZ). Keďže aj zásah do osobnostnej sféry žalobkyne pramení v rovnakom\nkonaní žalovaného nie je možné túto sféru nároku oddeliť od iných nárokov spojených s týmto konaním.\nA teda aj v tomto prípade neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv žalobkyne bola daná podaním\nlieku s nastalým následkom a tým malo dôjsť k zásahu do telesnej integrity menovanej, ktorá je objektom\nochrany podľa ust. § 11 a nasl. OZ. Naviac skutočnosť zodpovednosti žalovaného za vzniknutú ujmu\nbola judikovaná aj právoplatnosťou tohto rozsudku vo výroku I. Z tohto dôvodu odvolaciemu súdu\nnezostalo iné, než v tomto odvolacom konaní preskúmať iba správnosť záveru súdu prvej inštancie,\nt.j. či žalobkyňa v konaní dostatočne preukázala dôvodnosť priznania nemajetkovej ujmy v žalovanej\nvýške, týmto neoprávneným zásahom do iných sfér jej osobnostných práv, než za ktorý zásah bola\nodškodnená za zásah do SSU. Odvolací súd v tomto smere vychádza z názoru, že nie je vylúčené\nodškodniť poškodenú za neoprávnený zásah do jej telesnej integrity popri sebe tak v rámci SSU, ako\naj v rámci Občianskeho zákonníka upravujúceho ochranu osobnosti, avšak tieto zásahy resp. následky\nnemôžu byť odškodnené duplicitne (teda aj v rámci SSU aj v rámci OZ), a to v zmysle zásady, že škodu\nnemožno postihnúť dva krát za to isté. Odvolací súd bol potom zhodne s názorom súdu prvej inštancie\nza to, že žalobkyňa iné negatívne dopady do jej osobnostných práv, než tie ktoré už boli odškodnené\nv rámci SSU nepreukázala. Žalobkyňa v rámci svojich podaní, v rámci konania, ako aj znaleckého\ndokazovania tvrdila, že prežitý negatívny zážitok u nej vyvolal obrovský stres, podráždenosť, negatívne\nprežívanie vo vzťahu k okoliu, stal sa z nej introvert, prestala sa tešiť zo života, má problém s užívaním\nliekov, vrátila sa síce do zamestnania ale nedokáže vykonávať rovnakú činnosť ako predtým, zostala\nnespoločenská, neprispôsobivá, nepriateľsky nastavená, konfliktná, rozviedla sa aj v dôsledku svojho\nnegatívneho nastavenia, nedokáže nadviazať ani partnerský vzťah. Svedkovia navrhnutí žalobkyňou\npred súdom prvej inštancie tvrdili, že sa osobnostne zmenila, je výbušná, nemá chuť chodiť nikam do\nspoločnosti, ľudia na ňu pozerajú, nemôže nosiť šaty s výstrihom, ľudia v G. ju považujú za čudnú,\nlebo prežila to, čo prežila. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že znalecká organizácia forensic.sk,\nktorá vypracovala na žalobkyňu znalecký posudok na základe uznesenia súdu prvej inštancie, pri\nvyhotovovaní bodového hodnotenia SSU zobrala do úvahy všetky písomné, ako aj ústne tvrdenia\nobsiahnuté v spise, a rovnako aj všetky výpovede predvolaných svedkov, ako aj osobné negatívne\nprežívanie žalobkyne a zo všetkých týchto údajov následne vyhotovila znalecký posudok č. 90/2022, za\núčelom zistenia počtu bodov a ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Inak povedané, všetky\nskutkové okolnosti danej veci, ako aj všetky pocity, vnímania, zmena osobnosti, prípadne negatívne\nprežívanie tvrdené žalobkyňou, boli ohodnotené ustanovenou znaleckou organizáciou v rámci sťaženia\n\nspoločenského uplatnenia a boli zohľadnené vo vypracovanom znaleckom posudku. Z týchto dôvodov\nsúd prvej inštancie správne konštatoval, že je vecou žalobkyne riadne v konaní preukázať, že existuje\ntzv. previs, t.j., že existujú okolnosti, ktoré neboli zohľadnené v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia\nprostredníctvom odškodnenia. Ak žalobkyňa tvrdí, že prekonaním „tzv. klinickej smrti“, ktorá v jej prípade\nnastala v dôsledku predávkovania liekmi a trvala cca 41 minút, došlo k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti\nv spoločnosti, tak odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie musí uviesť, že žalobkyňa takéto\nzníženie cti a dôstojnosti v spoločnosti a v značnej miere v konaní nepreukázala. Odvolací súd napriek\nuvedenému dodáva, že nepochybuje o tom, že tento negatívny zážitok, ktorý si žalobkyňa musela\nodžiť zanechal na jej duši doživotnú jazvu, ktorá sa nikdy nezahojí, na druhej strane však každý kto si\ntakýto náročný a ťažký príbeh vypočuje alebo prečíta, nazerá na žalobkyňu s obdivom a s rešpektom,\na to z dôvodu, že toto všetko sama dokázala prekonať. Inak povedané, v tomto prípade t.j. za týchto\nskutkových okolností ani nemôže ísť o zníženie cti a dôstojnosti žalobkyne v spoločnosti v pravom slova\nzmysle, nakoľko k zníženiu cti a dôstojnosti môže dôjsť iba pokiaľ by bola žalobkyňa v očiach iných\nposudzovaná negatívne. Takéto vnímanie je možné napríklad iba pri trestnom stíhaní, pri nepravdivých\nobvineniach a iných negatívnych okolnostiach neprávom svedčiacich proti žalobkyni. Uvedené však\nnie je tento prípad, a žalobkyňa by mohla navrhnúť takpovediac akékoľvek svedka, žiaden z nich by\nnemohol (resp. nemal) tvrdiť, že žalobkyňa si nezaslúži obdiv a rešpekt okolia. Odvolaciemu súdu nie je\nteda zrejmé, vzhľadom na špecifiká danej veci, akým spôsobom mohlo u žalobkyne nastať zníženie jej\ndôstojnosti a vážnosti v spoločnosti (práve naopak), naviac ak zákon pre priznanie nemajetkovej ujmy\nvyžaduje pre jej priznanie aj jej zníženie v značnej (nie bežnej) miere. Z týchto všetkých dôvodov možno\nkonštatovať, že ak uvedeným prežitím zo strany žalobkyne došlo k zásahu do jej zdravia, do jej života,\ndo jej súkromia, všetky tieto nároky už boli posudzované, zhodnotené a odškodnené v rámci sťaženia\nspoločenského uplatnenia, a preto v tejto časti sféru jej dopadu nebolo možné odškodniť aj v rámci\nosobnostných práv t.j. titulom priznania nemajetkovej ujmy.\n22. Odvolací súd súhlasí s právnymi závermi rozhodnutia NS SR pod sp.zn. 7Cdo/65/2013, avšak\nna rozdiel od tam posudzovaného prípadu v danej veci žalobkyni bolo priznané v rámci odškodnenia\nza SSU aj odškodnenie psychických útrap, respektíve jej negatívne dopady v psychickej sfére\ntotožné s tými, ktoré si uplatňuje titulom ochrany osobnostných práv. Odvolací súd si však dovoľuje\ndať do pozornosti, že zo zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994\nZ.z. <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/58441/1/ASPI%253A/273/1994%20Z.z.> o zdravotnom\npoistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení I. zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,\nodvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov konkrétne\nz jeho prílohy vyplýva, že sa odškodňujú v rámci SSU aj psychické útrapy ( tieto možno subsumovať\npod položku č. 255 t.j. vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo\niných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým\npracoviskom) naviac, keď takéto bodové ohodnotenie s odkazom na túto prílohu citovaného zákona č.\n437/2004 Z.z. vykonali všetci znalci ustanovení v tomto konaní. Ak by takéto odškodnenie nebolo možné,\nnebolo by ho možné ani obodovať. Preto je potrebné skôr prijať záver, že v rámci ochrany osobnosti\nmožno odškodniť len také psychické následky dotknutej osoby, ktoré nie je možné odškodniť v rámci\ncitovaného zákona. Žalobkyňa však takéto iné dopady v konaní pred súdom nielenže nepreukázala, ale\nich ani netvrdila, respektíve ich neoznačila.\n23. Pokiaľ ide znalecký posudok K.. O. N., U., klinického psychológa ohliadnuc od toho, že jeho závery\nboli spochybnené odborným stanoviskom č. 37/2023 (č.l. 1023 súdneho spisu) a výsluchom jednotlivých\nznalcov na pojednávaní konanom dňa 21.11.2023, (čo už konštatoval aj súd prvej inštancie) odvolací\nsúd dodáva, že bez potreby zopakovania tohto dôkazu už z formulácie zadaných otázok je zrejmé,\nže s výnimkou prvých troch posudzovanie zvyšných nepatrilo do pôsobnosti znalca, (nešlo o otázky\nznalecké, prípadne medicínske), ale o otázky odpoveď na ktoré bol oprávnený zisťovať len súd, v\nrámci dokazovania a naviac tieto otázky neboli naformulované adekvátne (logicky). Otázky č. 4 a č.\n5 sú naformulované účelovo, t.j. tak, že na ne by nebolo možné odpovedať negatívne pre zadávateľa.\nOtázka zníženia dôstojnosti nie je otázkou subjektívneho vnímania poškodenej, ktorá by akýkoľvek\nzásah vnímala negatívne, ale takéto dopady môžu byť výsledkom dokazovania, najmä preukazovania\nsvedeckými výpoveďami. Znalec nemá reprodukovať názory poškodeného ale nezávisle najmä z\npohľadu medicínského tieto následky sám ohliadkou poškodenej a oboznámením sa jej zdravotnej\ndokumentácie konštatovať, priradiť príslušnú diagnózu a túto následne obodovať. Prvé tri otázky sú\npodľa názoru odvolacieho súdu zas nelogicky formulované už aj preto, lebo samotné podanie anestetika\n\nnemôže vyvolať psychické následky, ale tieto môžu byť až následkom stavu, vyvolaného predávkovaním\nNUPERCAINOVÉ ŽELÉ, čiže otázky mali smerovať k tomu, aké následky na psychike poškodenej\n(z hľadiska psychologického) zanechalo prežitie klinickej smrti. Iba takto formulovaná otázka môže\nobjektívne ozrejmiť zásah do psychiky poškodenej. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie\nsprávne uprednostnil znalecké závery vypočutých znalcov a neprihliadal na závery uvedené v znaleckom\nposudku K. klinického psychológa.\n24. Odvolaciemu súdu vo vzťahu k výrokom napadnutých žalobkyňou v odvolaní t.j. voči výroku II (v\nrozsahu zamietnutia bolestného a SSU), výroku III, IV a V bránila vykonať odvolací prieskum skutočnosť,\nže žalobkyňa ohľadom týchto výrokov svoje odvolanie riadne nešpecifikovala a neodôvodnila (§ 380\nods. 1 CSP). Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozsudok súdu prvej\ninštancie s ohľadom na vyššie uvedené vo výrokoch II, IV, V (výrok III bol zmenený na základe odvolania\nžalovaného) ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n25. Žalovaný sa odvolal voči výroku o trovách konania, a to konkrétne voči výroku III, ktorým súd\nprvej inštancie uviedol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V rámci podaného\nodvolania zdôraznil, že v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné pri čiastočnom úspechu vo veci priznať\ntrovy konania pomerne. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR, III. ÚS 475/2021 (ZNau 13/2021)\nje potrebné pri určovaní úspechu prihliadať na skutočnosť, či bol prisúdený právny základ. Tak, ako\nuviedol žalovaný v prejednávanej veci boli žalobkyňou uplatnené celkovo 4 nároky a to náhrada za\nbolesť vo výške 15.381,60 - eur, náhrada za SSU vo výške 16.480,- eur, náhrada majetkovej škody vo\nvýške 7.000,- eur a nemajetková ujma podľa § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 170.000,eur. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV boli žalobkyni priznané nasledovné sumy, náhrada za\nbolesť vo výške 13.908,30 eur, náhrada za SSU vo výške 9.921,60 eur, náhrada majetkovej škody\nvo výške 1.763,28 eur a nemajetková ujma podľa § 13 a nasl. OZ vo výške 0,- eur. Nemožno však\ndať za pravdu odvolateľovi v tom zmysle, že pri určovaní nárokov strán na trovy konania je v tomto\nprípade potrebné rozhodnúť o trovách konania súvisiacich s každým nárokom samostatne a to z dôvodov\nuvedených nižšie. Náhrada za bolesť, t.j. pri tomto nároku bola uplatnená suma vo výške 15.381,60\neur a priznaná bola suma vo výške 13.908,30 eur, ktorá zodpovedala skutočnému počtu bodov a bola\nurčená na základe bodového hodnotenia lekárskych posudkov. Odvolací súd má za to, že pri tomto\nnároku podľa názoru súdu závisela prisúdená výška od úvahy súdu, respektíve od znaleckého posudku.\nNebolo podstatné, že žalobkyňa nesprávne spočítala počet bodov, dôležité bolo, že predložila všetky\nznalecké posudky, z ktorých súd prvej inštancie mohol overiť správnosť výpočtu žalobkyne, respektíve\ntento výpočet realizovať sám, preto sa odvolací súd stotožňuje s tým, že za tento nárok patrí žalobkyni\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ ide o druhý nárok t.j. nárok na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia, pri tomto nároku bola uplatnená suma vo výške 16.480,-eur, pričom\npriznaná bola suma vo výške 9.921,60 eur. Pri uvedenom nároku je potrebné uviesť, žalobkyňa sa\nnevedela dopracovať k výške bodového ohodnotenia a bolo potrebné aby súd nariadil vyhotovenie\nznaleckého posudku. Pri tomto nároku rovnako ako pri prvom nároku závisela prisúdená výška od\nznaleckého posudku, a preto aj v tomto prípade je potrebné posúdiť výsledok ako 100% úspech, nakoľko\nbol prisúdený právny základ a výška závisela od počtu bodov a od rozsahu, ktorý súd pri tomto nároku\nrozhľadní. Pokiaľ ide o tretí nárok a to nárok na skutočnú škodu, respektíve majetkovú ujmu. Pri tomto\nnároku bola uplatnená suma 7.000,- eur, a priznaná bola suma vo výške 1.763,28 eur. Nižšia suma\nbola prisúdená z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala vznik škody v plnej\nžalovanej výške. Pri tomto nároku mal podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupovať\npodľa zásady úspechu vo veci, a vypočítať pomer úspechu a neúspechu. Nepriznaná čiastka vo výške\n5.236,72 eur predstavuje teda 74,8 % žalovanej sumy t.j. úspech žalovaného. Žalobkyňa mala úspech\nv rozsahu 25,2 % a žalovaný v časti 74,8 % zo žalovanej sumy. Posledný žalovaný nárok je nárok na\nnemajetkovú ujmu. Pri tomto nároku bola uplatnená suma 170.000,- eur. Prisúdená suma bola 0,- eur.\nŽalovaný tak mal úspech v rozsahu 100%. Odvolací súd aj s ohľadom na právny názor najvyššieho\nsúdu už prezentovaný v uznesení sp. zn. 7Cdo/339/2021 v obdobnej veci, rozhodol v zmysle § 255\nods. 1 a 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP o náhrade trov prvoinštančného, odvolacieho konania\na to tak, že zohľadnil úspešnosť sporových strán vo vzťahu k žalovaným nárokom (ako celku) a jej\npomerným rozdelením dospel k záveru, ktorý premietol do znenia napadnutého výroku o náhradovej\npovinnosti. Inak povedané výrok o trovách konania zmenil tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu\ntrov predmetných konaní v rozsahu 12,6% ( 100% + 100% + 25,2% + 0% = 225,2% úspech žalobkyne) a\n( 0% + 0% + 74,8% + 100% = 174,8% úspech žalovaného) t.j. 225,2% : 400% t.j. celkový možný úspech\n= 0,563 * 100 = 56,3 % uvedené prestavuje úspech žalobkyne, a 43,7% predstavuje úspech žalovaného.\n\nPo zistení rozdielu t.j. 56,3% - 43,7 % = 12,6 % predstavuje čistý úspech žalobkyne, pričom základ\npre výpočet bude ustanovenie § 13 ods. 3 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. podľa ktorého pri spojení\npri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty\nveci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi\npatrila v každej ďalšej spojenej veci, bez ohľadu na počet spojených vecí. V tejto súvislosti dovolací\nsúd pripomína, že pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP je potrebné určiť pomer\núspechu a neúspechu sporových strán vo veci, v rámci ktorého sa však zohľadňuje celkový úspech\nstrany sporu v rozsahu vymedzenom podanou žalobou bez ohľadu na pluralitu uplatnených nárokov,\nrovnako ako bolo naznačené vo vyššie uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý poukázal na\npotrebu rozhodnúť v danom prípade o nároku na náhradu trov konania jedným výrokom, a to pomerom\ns náležitým zdôvodnením jeho postupu (pozri napr. III. ÚS 115/2023). Na základe uvedeného potom\nodvolací súd zmenil napadnutý výrok o trovách konania tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 12,6%. Iba týmto spôsobom výpočtu bolo možné rozhodnúť jedným výrokom, a preto\nodvolací súd napriek tomu, že vyhovel odvolaniu žalovaného zmenil výrok III o trovách konania ( §\n388 CSP), avšak vo veci rozhodol jedným výrokom t.j. tak, ako sa toho času vyvíja judikatúra ohľadom\npriznávania trov konania.\n26. O trovách tohto odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení\ns § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.\nOdvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania\nvyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých\nfázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku\nna náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie\npotom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. V\ndanej veci mal v tomto odvolacom konaní úspech len žalovaný, nakoľko odvolanie žalobkyne odvolací\nsúd vyhodnotil ako nedôvodné, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n27. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez\nakejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí\nani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997),\nresp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n28. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd\npovinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo\nsa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok európskeho súdu pre ľudské\npráva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5MCdo/8/2008).\n29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nMáte právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/193/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4781a439-7d0b-447b-9d44-a50f6dd396c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.115.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.115.2023.2"}, {"guid": "ussr:5cf0aee2-06cf-420f-aac8-6fab6cff70a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2021.2"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "e4b7bd12-0e16-4959-b60f-1f29c0b9aafa:35efbaf5-50a0-4f0f-8bb2-942fe42c3777", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8111215772.2", "spisova_znacka": "10Co/95/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/95/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8111215772.2"}, {"guid": "0527c886-e95c-466f-bc75-64d59ea81de2:b1b9dab4-b923-4c76-9386-0f7db2545072", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1013895602.1", "spisova_znacka": "5Co/255/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/255/2013 z 15. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-02-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1013895602.1"}, {"guid": "b3598b9f-082e-4368-999e-0751833249ad:4d9f1e87-e678-4244-b3b1-ca6990310c41", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1512223908.3", "spisova_znacka": "6Co/197/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/197/2015 z 18. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1512223908.3"}], "citovane_v": []}