{"guid": "9405237e-15e7-415d-9574-8ab1e2f9d450:e2a73623-5809-4e91-9765-e6b7552434ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1426205181.1", "spisova_znacka": "2Co/94/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/94/2026 z 9. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. septembra 2026, sp. zn. 2Co/94/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1426205181.1", "identifikacne_cislo": "1426205181", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2a73623-5809-4e91-9765-e6b7552434ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1426205181.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426205181.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426205181.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/94/2026\n1426205181\n09. 09. 2026\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1426205181.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a\nčlenov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci veci žalobkyne: O..\nV. V., D.. XX.XX.XXXX, H. N. R. XX, Bratislava, právne zastúpená: Mgr. Mária Čechová, advokátka,\nso sídlom: Slnečná 38/A, Slovenský Grob, proti žalovanému: L.. O. V., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č. X,\nN., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu\nMestského súdu Bratislava IV, č. k. 74C/32/2026-76, zo dňa 09.07.2026, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 74C/32/2026-76, zo dňa 09.07.2026, p\no t v r d z u j e.\nII. Žalovaný n e m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením zo dňa 09.07.2026, č. k. 74C/32/2026-76 súd prvej inštancie konanie zastavil.\nO trovách konania rozhodol tak, že žalovaný nemá voči žalobkyni nárok\nna ich náhradu.\nUznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu elektronickými prostriedkami\ndňa 02.05.2026, ktorá bola v zákonnej lehote doplnená listinným vyhotovením doručeným súdu dňa\n12.05.2026, domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM). Súd\nprvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že na súde sa pod sp. zn. 36C/31/2026 už vedie konanie o\ntotožnom nároku medzi tými istými stranami, ktoré v tomto konaní vystupujú v opačnom procesnom\npostavení. Žaloba v uvedenej veci bola súdu doručená dňa 29.04.2026. Uvedené konanie nebolo\ndoposiaľ právoplatne skončené.\n2. Súd prvej inštancie aplikoval na vec ust. § 159 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde\niné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo\nneskôr.\n3. Súd prvej inštancie vysvetlil, že o tú istú vec ide vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok alebo\nstav, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Prekážka litispendencie predstavuje\nneodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu, pričom vždy vedie k zastaveniu\nneskôr začatého konania.\n4. Vzhľadom na to, že žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2026 sa začalo konanie vedené pod sp.\nzn. 36C/31/2026, ktoré bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie a jedná sa o\nneodstrániteľnú procesnú vadu konania, súd prvej inštancie konanie vedené pod sp. zn. 74C/32/2026\nzastavil.\n\n5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Konanie\nbolo zastavené z dôvodu, že na súde už prebieha o tej istej veci iné konanie, ktoré\nsa začalo\nskôr. Súd má za to, že zastavanie konania procesne zavinila žalobkyňa, preto by mal priznať nárok na\nnáhradu trov konania žalovanému. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu\nich náhradu nepriznal a to s poukazom na článok 4 ods. 2 CSP, ako aj na zásadu hospodárnosti konania\nvyjadrenú v článku 17 CSP.\n6. Proti uvedenému uzneseniu podala žalovaná odvolanie. Uviedla, že žalobkyňa aj žalovaný spolu veľmi\nintenzívne napriamo aj cez právnych zástupcov komunikoval a viedli mimosúdne rokovania. Dokonca\nprávna zástupkyňa žalovaného informovala právnu zástupkyňu žalobkyne o tom, že podá žalobu, ale\nnikdy tento konkrétny návrh, ktorý predložila súdu nezaslala na vedomie, ani presné znenie žalobného\npetitu. Žalovaná sa až z elektronického súdneho spisu (ďalej aj ako „ESS“) pred prevzatím uznesenia\ndozvedela, že žalovaný o 3 dni skôr podal žalobu, ale nevedela, v akom znení, aké nároky a z čoho\nich odvodil. Preto žalobkyňa cez právneho zástupcu požiadala o zverejnenie spisu sp. zn. 36C/31/2026\nv ESS a zistila,\nže žalobný návrh žalovaného nie je ani zďaleka taký podrobný a neuvádza\nvšetky aktíva\na pasíva, ako je žalobný návrh žalobkyne. Žalovaný úplne opomenul uviesť\ndva spotrebné úvery. Žaloba žalobkyne a žalovaného neobsahuje jednu z dvoch základných podmienok\nuplatnenia litispendencie a to konkrétne totožnosť predmetu sporu, pod ktorým sa rozumie totožnosť\nnároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania\nje daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových\ntvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (Uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/280/2010). Žalovaný ako\nvyplýva z vyššie uvedeného popisu vôbec neviedol zostatok hypotekárneho úveru, ani informáciu,\nže ho od mája 2024 nespláca v 1/2 ako spoludlžník. Pri dome, ktorý je v BSM, neuviedol ani jeho\ncelkovú hodnotu, nie je jasné, z čoho vychádzal, pri určení ceny vyrovnacieho podielu. To isté platí, že\nneuviedol ani aktuálny zostatok hypotéky ku dňu rozvodu a ako dospel k tomu, že ho má prebrať na seba\nžalobkyňa. Je otázne, či žalovaný pri tak neurčitom žalobnom návrhu uniesol dôkazné bremeno tvrdenia\na jeho žaloba spĺňa zákonné náležitosti. Nakoľko žalovaného žalobný návrh je neúplný, neobsahuje\ntotožnosť nároku s uplatneným nárokom žalobkyne, ani nevychádza z rovnakého skutkového základu,\nmá žalobkyňa za to, že súd po vyhodnotení všetkých dôkazov vec nesprávne právne posúdil a naplnil\ntak odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. písm. h). Taktiež súd na základe predložených dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust.\n§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď mal zato, že žalobné\nnávrhy žalobkyne aj žalobcu sú totožné, majú totožný predmet a sú postavené na rovnakom nároku a\nskutkovom deji. Ďalej žalobkyňa v odvolaní poukázala na porušenie práva na zákonného sudcu, nakoľko\nkonanie 74C/32/2026 a konanie 36C/31/2026 majú dvoch rozdielnych sudcov a teda ide o naplnenie\nodvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a to práva na spravodlivý proces, kde ešte súd tým,\nže zastavil konanie žalobkyne, ktorá si uplatnila a podrobne odôvodnila a doložila dôkazmi svoje oveľa\nširšie žalobné nároky, by nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení\nv dôsledku možného\npremlčania stratila len nesprávnym postupom súdu, aj keď ich uplatnila riadne a včas. Postupom súdu,\nktorý zastavil konanie žalobkyne, by nesprávne bolo zavinenie za konanie dávané za vinu žalobkyni a\nžalovanému by tak na základe jeho neúplnej a nesprávnej žaloby nespravodlivo a v rozpore so zákonom\nvznikol v rámci rozhodovania vo veci samej nárok na náhradu trov, čo je tiež jeden zo znakov naplnenia\nodvolacieho dôvodu na porušenie práva na spravodlivý proces.\n7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie\npojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné\npodmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem,) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho\nodvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\n8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie je správne. Je zrejmé že dňa 29.04.2026 bol podaný návrh\nna vysporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov bývalým manželom L. O. V.. Konanie sa vedie na Mestskom\nsúde BA IV pod sp. zn. 36C/31/2026. Dňa 02.05.2026 bol podaný elektronicky návrh bývalej manželky\nO.. V. V. (žalobkyne) na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol v zákonnej\nlehote doplnený listinným vyhotovením doručeným súdu dňa 12.05.2026. Odvolací súd potvrdzuje\nzáver súdu prvej inštancie, že sa v danom prípade jedná o prekážku litispedencie. Obe žaloby sa\ntýkajú tých istých účastníkov a ide aj o ten istý predmet konania a tým je vyporiadanie bezpodielového\n\nspoluvlastníctva manželov. To, že bývalý manžel v návrhu podľa bývalej manželky neuviedol všetok\nmajetok patriaci do BSM, nerobí iný predmet konania. Konanie o vyporiadanie BSM je špecifickým\nkonaním, kde predmetom vyporiadania je majetok, ktorý označia účastníci, a to nie len ten kto podal\nžalobu o vyporiadanie BSM, ale aj tá strana, voči ktorej bola žaloba podaná. Teda bývalá manželka\nnepríde o žiadne svoje práva označiť a zahrnúť do vyporiadania aj iný majetok, ktorý bývalý manžel v\nnávrhu neuviedol. Dané bude mať možnosť učiniť vo vyjadrení k žalobe a rovnako tak v rámci vyjadrenia\nmá možnosť navrhnúť spôsob vyporiadania, započítanie vnosov, ocenenie majetku a podobne. Taktiež\nje chránená voči prípadnému späťvzatiu návrhu zo strany bývalého manžela, nakoľko ku zastaveniu\nkonania sa vyžaduje jej súhlas. Rovnako tak nemožno hovoriť o premlčaní nároku, nakoľko BSM\nsúd vyporiada na návrh niektorého z manželov podaný do troch rokov od právoplatnosti rozvodu\nmanželstva a to je v danom prípade splnené návrhom podaným bývalým manželom, s tým že predmetom\nvyporiadania nebude len to, čo je uvedené v žalobe podanej manželom, ale aj majetok, ktorý označí v\nrámci vyjadrenia žalovaná (manželka), ako je už uvedené vyššie. Argument o odňatí zákonného sudcu je\nabsolútne nedôvodný. V prípade litispedencie sa zastavuje to konanie, ktoré začalo neskôr. Zastavením\ntakéhoto konania, nedochádza k odňatiu zákonného sudcu. Predmet konania a to vyporiadanie BSM\nvykoná sudca, ktorý je zákonne pridelený k prv podanému návrhu. V odvolaní uvádzaný argument k\nnespravodlivosti ohľadom rozhodnutia o trovách konania vo veci samej je taktiež nedôvodný. Ak dôjde\nk vyporiadaniu BSM a to na návrh manžela, neznamená to, že druhá strana - manželka, je v konaní\nautomaticky neúspešná. Ide o špecifické konanie aj pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania, kde\nväčšinou dochádza k rozhodnutiam, že žiadna zo strán nemá nárok na trovy, keď sa nedá určiť úspech,\nneúspech. Nie je vylúčené ani to, že ako úspešná bude hodnotená strana žalovaná.\n9. Odvolací súd poukazuje i na to, že danou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd SR a to v\nrozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 479/2018. Sťažovateľ pred ústavným súdom namietal, že krajský súd nedal\nv napadnutom uznesení odpoveď na jeho podstatnú námietku týkajúcu\nsa nesplnenia\nzákonných podmienok na zastavenie konania, keďže „rozsah a teda predmet konania vedeného\npod sp. zn. 4C/461/2013 (rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov podanom druhým manželom) a konania sp. zn. 8C/467/2013 (rozhodovanie o návrhu na\nvyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podanom sťažovateľom) nie je úplne totožný“.\nÚstavný súd vyjadril záver,\nže ide o totožnosť veci, keď v rozhodnutí uviedol:\n„Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti správne argumentuje, že v prípade\nnávrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o tzv. iudicium duplex, teda\nkonanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu. Podaním návrhu na\nvyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov druhým manželom sa teda uplatnilo aj právo\nsťažovateľa na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom.\nZ\npostavenia účastníkov, ktorí sú jeden aj druhý zároveň navrhovateľom a odporcom, zároveň vyplýva\naj to, že jeden bez druhého nemôže sám disponovať návrhom (k tomuto bližšie I. ÚS 59/00, porovnaj\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo/52/2008 z 29.04.2009). Podaním\nnávrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká druhému účastníkovi v\nprípade podania (ďalšieho) návrhu na vyporiadananie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nprekážka litispendencie (tamtiež). Na tomto mieste je ďalej vhodné doplniť, že zastavením konania\no návrhu sťažovateľa na vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov sa jeho postavenie v\nskôr začatom konaní o vyporiadanie toho istého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemení\n(nezhoršuje). Sťažovateľ má možnosť robiť návrhy týkajúce sa rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/461/2013 (rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov podanom druhým manželom). Ústavný súd na základe\nuvedeného dospel k záveru, že námietka sťažovateľa spočívajúca\nv tom, že v jeho právnej veci\nneboli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania, pretože návrhy na vyporiadanie toho istého\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov sa „neprekrývali“, nemôže mať na právny záver okresného\nsúdu a krajského súdu o nevyhnutnosti zastaviť sťažovateľom iniciované konanie žiadny vplyv, a preto\nju nemožno považovať za výhradu, ktorá by mala význam pre rozhodnutie (I. ÚS 254/07, II. ÚS 410/06,\nIII. ÚS 572/2017).“\n10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396\nods. 1\nCSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vo veci odvolania má v podstate úspech žalovaný. Nakoľko je zo\nspisu zrejmé, že mu v odvolacom konaní trovy nevznikli, keď sa žalovanému z dôvodu hospodárnosti a\nnespôsobovania zbytočných trov konania nedoručovalo uznesenie o zastavení konania a ani odvolanie\nvoči danému uzneseniu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018, sp. zn.\n\n7Cdo/14/2018, ak podľa obsahu spisu strane\nv konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s\nčl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť\npriamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené\nrozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovaný nemá nárok na ich náhradu.\n11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\n\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "74C/32/2026", "guid": "ba102599-db12-4465-ba32-dd59a14b6814:75152eeb-0a99-429d-94f5-fb4f59929284", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:610cef54-83b1-4074-a11c-b05e7b07bde9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.479.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.479.2018.1"}, {"guid": "ussr:2e1962e6-f1ca-479c-a619-7b5a50db4d8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 254/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 254/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e1962e6-f1ca-479c-a619-7b5a50db4d8f"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:011160be-4178-47c5-bed7-144d4d2e0c71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 59/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/00 z 20. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-20", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:011160be-4178-47c5-bed7-144d4d2e0c71"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}