{"guid": "75d9347f-ac9c-43f4-84e6-e0207f14fbd2:55330bc7-64c4-443f-a777-ee67640caf63", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1426203558.1", "spisova_znacka": "7Co/98/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/98/2026 z 31. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2026, sp. zn. 7Co/98/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1426203558.1", "identifikacne_cislo": "1426203558", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2026-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55330bc7-64c4-443f-a777-ee67640caf63", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1426203558.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426203558.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426203558.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/98/2026\n1426203558\n31. 07. 2026\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1426203558.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. B. XXXX/X, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, D., obaja právne\nzast. Advokátska kancelária MANDUCH, s.r.o., so sídlom Štefánikova 18, Bratislava, IČO: 50 083 627,\nproti žalovanej: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, D., právne zast. advokátskou\nkanceláriou soukeník – štrpka s.r.o., so sídlom Strážnická 8141/5, Bratislava, IČO: 36 862 711, o\nvypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n26.03.2026, č.k. 38C/20/2026-71, takto\nrozhodol:\nI. Odvolanie žalovanej sa o d m i e t a.\nII. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a nepriznal žalovanej voči\nžalobcom nárok na náhradu trov konania (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobou doručenou\nsúdu prvej inštancie dňa 18.03.2026 sa žalobcovia domáhali voči žalovanej vypratania nehnuteľností\n- pozemkov parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 74 m2, druh pozemku záhrada a parc. č.\nXXXX/X o výmere 292 m2, druh pozemku záhrada, vedené na LV č. XXX pre k.ú. D. (ďalej aj len ako\n„nehnuteľnosti“). Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.03.2026 vzali žalobcovia žalobu v\ncelom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť z dôvodu, že žalobu podali na nepríslušný súd. Súd prvej\ninštancie skonštatoval, že žalobcovia zobrali žalobu späť ešte pred prvým pojednávaním, preto súhlas\nžalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný a konanie zastavil. O náhrade trov konania súd prvej\ninštancie rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP a nakoľko v tomto prípade procesne zavinili zastavenie\nkonania žalobcovia, ktorí zobrali žalobu späť z dôvodu, že žalobu podali na nepríslušný súd, súd prvej\ninštancie prihliadol na skutočnosť, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, preto žalovanej nárok\nna ich náhradu nepriznal.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1\npísm. b) a d) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná s napadnutým\nuznesením nesúhlasila a mala za to, že neboli splnené podmienky na zastavenie konania len z dôvodu\nspäťvzatia žaloby žalobcami, ktoré odôvodnili vlastným tvrdením o nepríslušnosti tam konajúceho súdu.\nUviedla, že predmetné konanie je bezprostredne a vecne previazané s konaním vedeným pred totožným\n\nsúdom pod sp. zn. B3-62C/60/2020 o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke\nE. B., J. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom F. XXX/XX, D., zomr. XX.XX.XXXX (ďalej\nlen „poručiteľka“), pričom žalobcami uplatnený nárok v tomto konaní má podľa ich tvrdení vyplývať z\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/30/2025-585 zo dňa 17.09.2025, ktorým Krajský súd\nv Bratislave zmenil rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-62C/60/2020-426 zo dňa 26.04.2024\nv časti výroku I., tak že určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke. Žalovaná poukázala na\nto, že proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala v zákonnej lehote dňa 08.12.2025\ndovolanie, v rámci ktorého požadovala aj odklad jeho vykonateľnosti. Žalovaná mala za to, súd prvej\ninštancie mal otázku príslušnosti posúdiť v kontexte úzkej spojitosti s pôvodným konaním a nie konanie\nbez ďalšieho zastaviť, pretože týmto postupom žalovanej odňal reálnu možnosť, aby sa k veci vyjadrila\na aby bola vec prejednaná na súde pôvodného konania, od ktorého sa nárok žalobcov odvíja, čím došlo\nk zásahu do jej práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ako aj k inej vade konania, ktorá má\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná bolo toho názoru, že prejednanie veci súdom\nprvej inštancie je nielen vecne opodstatnené vzhľadom na jej úzke prepojenie s pôvodným konaním,\nale aj v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania (čl. 8 CSP), keď konanie o vypratanie\nnehnuteľností netvorí od pôvodného sporu oddelenú a samostatnú vec, ale bezprostredne nadväzuje\nna konanie vedené pod sp. zn. B3-62C/60/2020, v ktorom boli prejednávané tie isté skutkové a právne\nokolnosti, pričom súd prvej inštancie má k dispozícii súvisiaci spisový materiál, je s predmetom sporu,\njeho doterajším priebehom aj procesným postavením strán už oboznámený, a preto je schopný vec\nposúdiť efektívnejšie než iný súd. Žalovaná mala vážny záujem na tom, aby vec bola prejednaná práve\nMestským súdom Bratislava IV pre zachovanie jednoty a konzistentnosti rozhodovania v súvisiacej veci\na aj s ohľadom na skutočnosť, bolo podané dovolanie vo veci hlavného sporu. Žalovaná prejavila právny\nzáujem na tom, aby sa spor neotváral opakovane pred rôznymi súdmi, keďže žaloba smeruje k zásahu\ndo jej užívacej sféry a právneho postavenia k nehnuteľnostiam. Zastavením konania a následným\npodaním žaloby na inom súde by podľa žalovanej došlo k oddeleniu skutkovo a právne súvisiacich\nkonaní medzi rôzne súdy, čím by mohlo dôjsť k vzniku vzájomne rozporných rozhodnutí vo veciach,\nktoré spolu bezprostredne súvisia. Súd prvej inštancie teda podľa žalovanej procesne pochybil tým, že\nsa uvedeným nezaoberal a neposúdil a nevyhodnotil tieto okolnosti, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou\na rozhodol predčasne, bez náležitého zistenia a posúdenia všetkých relevantných procesných súvislostí\nveci. Žalovaná namietala aj to, že súd prvej inštancie zastavil konanie skôr, než jej bola doručená žaloba\na než dostala možnosť oboznámiť sa s obsahom uplatneného nároku, vyjadriť sa k nemu a zaujať\nstanovisko k procesnému postupu žalobcov, ktorí žalobu vzali späť bezprostredne po jej podaní, čím\njej bol odňatý procesný priestor, ktorý jej garantuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„Ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).\nPrávo vyjadriť sa (§ 167 ods. 1 CSP) tvorí neoddeliteľnú súčasť spravodlivého procesu, zásady\nkontradiktórnosti konania a rovnosti strán (čl. 6 CSP). Hoci súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení\nkonania na podklade dispozičného úkonu žalobcov, išlo o rozhodnutie, ktoré sa bezprostredne dotklo\nprocesného postavenia žalovanej, a preto nemalo byť vydané bez toho, aby žalovanej bola poskytnutá\nmožnosť vyjadriť sa. Právo žalovanej vyjadriť sa k žalobe, ako súčasť práva na spravodlivý proces a\nzásady kontradiktórnosti konania, musí byť podľa žalovanej zabezpečené aj vo fáze pred rozhodnutím o\nzastavení konania, pokiaľ má rozhodnutie priamy dosah na procesné práva žalovanej. Žalovaná nebola\ninformovaná o späťvzatí žaloby, preto nemala príležitosť uplatniť vážne dôvody nesúhlasu v zmysle\nust. § 146 ods. 1 CSP tým, že súd prvej inštancie konanie zastavil bez akejkoľvek predchádzajúcej\nkomunikácie so žalovanou v rozpore so zásadou rovnosti strán (čl. 6 CSP) a zaťažil konanie vadou,\nktorá zasiahla do práva odvolateľky na spravodlivý proces. Napadnuté uznesenie o zastavení konania je\ntak podľa žalovanej predčasné, procesne nesprávne a vydané bez náležitého zohľadnenia skutkových a\nprávnych súvislostí veci vo vzťahu miestnej príslušnosti tunajšieho súdu. Žalovaná navrhla, aby odvolací\nsúd napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 18.06.2026, považovali ho za\nnedôvodné a navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať žalobcom proti žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania. Poukázali na to, že žalovaná nesprávne zamieňa otázku vecnej súvislosti s iným konaním,\notázku hospodárnosti konania a otázku miestnej príslušnosti s procesnými účinkami späťvzatia žaloby.\nPredmetom odvolacieho prieskumu nie je posúdenie, ktorý súd by bol podľa názoru žalovanej vhodnejší\nna meritórne prejednanie sporu (odlišného od miestne príslušného), ani posúdenie dôvodnosti pôvodne\nuplatneného nároku, ale výlučne otázka, či boli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania\npo tom, čo žalobcovia vzali žalobu späť v celom rozsahu. Úplné späťvzatie žaloby bolo žalobcami\nuskutočnené v počiatočnom štádiu konania (deň po podaní žaloby) pred doručením žaloby žalovanej\n\na pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, teda predtým ako by bol v konaní\nurobený akýkoľvek procesný úkon konajúceho súdu. V tomto procesnom štádiu CSP nepriznáva\nprípadnému nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby procesnú relevanciu (§ 146 ods. 1 druhá veta\nCSP). Súd prvej inštancie preto nebol povinný vyzývať žalovanú na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby\nani zisťovať jej procesné stanovisko, naopak, pri úplnom späťvzatí žaloby a pri neexistencii zákonnej\nprekážky podľa ust. § 146 CSP bol povinný postupovať podľa ust. § 145 ods. 1 CSP a konanie zastaviť,\npreto je napadnuté uznesenie zákonné, vecne správne a vydané v súlade s dispozičnou zásadou\ncivilného sporového konania. V konaní sa žalobcovia pôvodne domáhali vypratania nehnuteľností,\nktorú žalobu vzali späť v celom rozsahu deň po jej podaní, teda ako páni sporu vykonali dispozičný\nprocesný úkon späťvzatia. Žalovaná v odvolaní tvrdí najmä to, že vec súvisí s konaním vedeným pod\nsp. zn. B3-62C/60/2020, že proti rozhodnutiu Krajského súdu v uvedenej veci podala dovolanie, má\nzáujem na prejednaní veci Mestským súdom Bratislava IV a súd prvej inštancie jej mal pred zastavením\nkonania doručiť žalobu a umožniť jej vyjadriť sa. Tieto tvrdenia žalovanej nemajú vplyv na vecnú a\nprocesnú správnosť ani zákonnosť napadnutého uznesenia. Z ust. CSP (§ 144, § 145 ods. 1 a § 146\nods. 1) vyplýva, že žalobcovia boli bez obmedzenia oprávnení disponovať žalobou a vziať ju späť\nv celom rozsahu, relevantný nesúhlas žalovaného prichádza do úvahy iba za zákonom stanovených\npodmienok a v zákonom predpokladanom štádiu súdneho konania, čo v prejednávanej veci nebolo\nnaplnené. Späťvzatie žaloby ako jednostranný procesný úkon žalobcu je súd povinný rešpektovať\na po späťvzatí žaloby postupovať tak, aby bolo konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené,\nak tomu nebráni zákonná výnimka podľa ust. § 146 CSP. Pokiaľ žalovaná namietala, že jej nebola\ndoručená žaloba, že nebola informovaná o späťvzatí žaloby a nemala možnosť uplatniť vážne dôvody\nnesúhlasu podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, ide o nedôvodné námietky s poukazom na limitovanú relevanciu\nnesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, pritom v tomto štádiu konania zákon nespája s prípadným\nnesúhlasom žalovaného žiadne procesné účinky. Ak by aj žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila,\ntakýto nesúhlas by bol v prejednávanej veci procesne irelevantný a k zastaveniu konania by konajúci\nsúd musel ex lege pristúpiť. Procesné právo žalovanej na vyjadrenie sa k žalobe podľa ust. § 167\nods. 1 CSP sa viaže na situáciu, keď žaloba zostáva predmetom konania a súd má pokračovať v jej\nprejednaní, nie v prípade, ak žalobca vezme žalobu späť ešte pred jej doručením žalovanému, kedy\nžaloba prestáva byť predmetom ďalšieho procesného prejednávania a nie je dôvod na jej doručovanie\nžalovanému na vyjadrenie. Z ust. § 167 ods. 1 CSP nemožno vyvodzovať povinnosť súdu doručiť\nžalovanej žalobu, ktorá už bola v celom rozsahu vzatá späť, ani povinnosť vytvárať jej procesný priestor\nna vyjadrenie sa k nároku, o ktorom sa už vzhľadom na späťvzatie žaloby nemalo konať; uvedený postup\nby bol nehospodárny a nedôvodný. Žalovaná teda nesprávne predpokladá, že súd prvej inštancie bol\npovinný vytvoriť jej priestor na vyjadrenie k žalobe, ktorá už nebola predmetom konania. K porušeniu\npráva žalovanej na spravodlivý proces, kontradiktórnosti konania a rovnosti strán uviedli žalobcovia,\nže napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej, ale rozhodnutím procesnej povahy, ktorým\nsúd prvej inštancie vyvodil zákonom predpokladaný následok úplného späťvzatia žaloby, neposudzoval\ntak dôvodnosť žalobou uplatneného nároku ani nerozhodol o žiadnom hmotnoprávnom postavení\nžalobcov a ani žalovanej, nebolo rozhodnuté o jej hmotnoprávnych právach alebo povinnostiach,\npreto takéto rozhodnutie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Odvolacia argumentácia\nžalovanej vychádza z nesprávneho predpokladu, že napadnutým uznesením bolo zasiahnuté do jej\nhmotnoprávneho postavenia, hoci súd rozhodol výlučne o procesnom ukončení konania po späťvzatí\nžaloby. Kontradiktórnosť konania neznamená, že žalovaný musí mať možnosť vyjadriť sa ku každému\nprocesnému úkonu žalobcu, ak zákon explicitne s jeho stanoviskom v danom štádiu nespája žiadne\nprocesné účinky. V prejednávanej veci neprebehlo ani písomné štádium konania, nemožno preto dospieť\nk záveru, že žalovanej bolo odňaté právo na procesnú obranu proti uplatnenému nároku. Žalovaná\nsvoje procesné práva využila tým, že proti uzneseniu o zastavení konania podala odvolanie. Námietka\nžalovanej ohľadne vecnej previazanosti s konaním sp. zn. B3-62C/60/2020 vedeným pred Mestským\nsúdom Bratislava IV, v ktorom sa riešila otázka, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po\nporučiteľke, nemôže spochybniť účinnosť späťvzatia žaloby, pretože existencia súvisiaceho konania\nnie je podľa CSP zákonnou prekážkou späťvzatia žaloby a nezakladá ani oprávnenie súdu odmietnuť\nprocesné účinky takéhoto späťvzatia. Existencia súvisiaceho konania nezakladá ani vecnú ani miestnu\npríslušnosť súdu, pričom úvahy žalovanej sú v rozpore aj s právom na zákonného sudcu. V prípade\nspäťvzatia žaloby v štádiu, v ktorom sa podľa ust. § 146 ods. 1 CSP na nesúhlas žalovaného neprihliada,\nsúd nie je oprávnený skúmať, či by z hľadiska žalovanej bolo vhodnejšie, hospodárnejšie alebo procesne\nvýhodnejšie, aby konanie napriek späťvzatiu pokračovalo. Otázka vecnej previazanosti s iným konaním\nby mohla byť právne relevantná iba v prípade, ak by žaloba zostala predmetom konania a súd by mal\npristúpiť k jej vecnému prejednaniu (napr. v rámci prejudiciality), avšak po späťvzatí žaloby v celom\n\nrozsahu predmet konania odpadol a súd prvej inštancie už nemal procesný základ na ďalšie skúmanie\notázok, ktoré by prichádzali do úvahy len pri meritórnom prejednávaní veci. Aj argumentácia žalovanej\nprebiehajúcim dovolacím konaním v inej veci je z hľadiska preskúmania zákonnosti napadnutého\nuznesenia podľa žalovanej právne irelevantná a dovolacie konanie v súvisiacej veci nemohlo brániť\ntomu, aby súd prvej inštancie po účinnom späťvzatí žaloby vyvodil zákonný procesný následok a\nkonanie podľa ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil. Zásada hospodárnosti konania nemôže byť vykladaná\nspôsobom, ktorý by negoval výslovnú procesnú úpravu späťvzatia žaloby, naopak, za hospodárny a\nzákonu zodpovedajúci postup možno považovať práve zastavenie konania. Ani tvrdenie žalovanej,\nže Mestský súd Bratislava IV disponuje súvisiacim spisovým materiálom a pozná okolnosti iného\nkonania, nepredstavuje podľa žalovanej dôvod na nerešpektovanie účinného späťvzatia žaloby, keď\nprocesná hospodárnosť neslúži na zachovanie konania za každú cenu, ale na efektívne vedenie\nkonania v medziach zákona. K námietke miestnej príslušnosti uviedla žalovaná, že súd prvej inštancie\nnerozhodoval o postúpení veci, o miestnej príslušnosti ani o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, ale\nvýlučne o procesnom následku späťvzatia žaloby v celom rozsahu. Posudzovanie miestnej príslušnosti\nby prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by žaloba naďalej zostala predmetom konania a súd by mal\npristúpiť k jej ďalšiemu prejednávaniu, pričom v dôsledku späťvzatia žaloby predmet konania odpadol, a\npreto už neexistoval procesný dôvod na skúmanie, ktorý súd by mal vec meritórne prejednať. Žalovaná\nsa fakticky domáha pokračovania v konaní bez existencie vôle žalobcov na ďalšom uplatňovaní\nžalobného nároku, ktorý postup CSP nepripúšťa. Odvolacia argumentácia žalovanej založená na\nvážnom záujme na prejednaní veci Mestským súdom Bratislava IV nemôže obstáť a nepredstavuje\nzákonnú prekážku späťvzatia žaloby a zastavenia konania. Zároveň nebol preukázaný ani tvrdený, resp.\noznačený žiadny osobitný právny režim podľa ust. § 146 ods. 2 CSP, ktorý by vylučoval zastavenie\nkonania bez výslovného súhlasu žalovanej. Správnosť postupu súdu prvej inštancie potvrdzuje aj\njudikatúra vzťahujúca sa na späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“) v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/232/2004 uviedol, že uznesenie o zastavení\nkonania vydané v dôsledku späťvzatia žaloby pred začatím pojednávania nemožno považovať za\nprejednanie veci samej. Uvedené vyvracia odvolaciu námietku žalovanej, podľa ktorej mal súd prvej\ninštancie pred zastavením konania vytvoriť žalovanej priestor na oboznámenie sa so žalobou a na\nvyjadrenie sa k nej, keď z práva na spravodlivý proces ani zo zásady kontradiktórnosti nemožno\nvyvodzovať povinnosť súdu doručovať žalovanému žalobu, ktorá už bola účinne vzatá späť, alebo\nvyžadovať jeho stanovisko k späťvzatiu, na ktorý nesúhlas sa v danom procesnom štádiu podľa ust.\n§ 146 ods. 1 CSP neprihliada. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) v uznesení sp.\nzn. I. ÚS 30/1997 zdôraznil, že rozhodovanie všeobecného súdu o procesných úkonoch účastníkov\novplyvňujúcich ďalší priebeh konania nemožno považovať za prejednávanie veci samej, keďže súd\nv takýchto prípadoch nerozhoduje meritórne o uplatnenom nároku, ale iba o tom, či konanie bude\npokračovať alebo bude zastavené. Napadnuté uznesenie preto nemožno považovať za zásah do\nhmotnoprávneho postavenia žalovanej, keďže ním nebolo rozhodnuté o žiadnom hmotnoprávnom\nnároku, ale výlučne o procesnom následku späťvzatia žaloby. Záver o povinnosti súdu rešpektovať\nspäťvzatie žaloby pred pojednávaním podporuje aj rozhodnutie NS SR R 83/1995, podľa ktorého ak\nžalobca vezme žalobu späť skôr, než začalo pojednávanie, súd rozhodne o zastavení konania aj\nv prípade, že konanie bolo prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, čo\npotvrdzuje, že späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania má zásadný dispozičný účinok - ak je súd\npovinný rešpektovať späťvzatie žaloby aj v procesne komplikovanejšej situácii prerušeného konania,\ntým skôr bol povinný postupovať podľa ust. § 145 ods. 1 CSP v prejednávanej veci, v ktorej bola žaloba\nvzatá späť ešte pred jej doručením žalovanej. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, žalobcovia poukázali\nna to, že judikatúra vychádza z princípu procesného zavinenia zastavenia konania, čo však neznamená,\nže žalovanému má byť priznaná náhrada trov konania bez ohľadu na to, či mu v konaní skutočne\nvznikli účelne vynaložené trovy. V prejednávanej veci žalovanej pred vydaním uznesenia o zastavení\nkonania nemohli vzniknúť účelne vynaložené trovy procesnej obrany proti žalobe, keďže žaloba jej\npred späťvzatím nebola doručená, preto súd prvej inštancie postupoval správne aj vo výroku o trovách\nkonania. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že jej účelne vynaložené trovy konania vznikli, bolo jej povinnosťou\nkonkrétne tvrdiť a preukázať ich vznik, súvislosť s týmto konaním a ich účelnosť. Právne zastúpenie\nžalovanej v inom súvisiacom konaní samo o sebe nezakladá nárok na náhradu trov v predmetnom\nkonaní. Súd prvej inštancie nepostupoval svojvoľne ani spôsobom, ktorým by žalovanej odňal možnosť\nrealizovať jej procesné práva, ale aplikoval výslovnú právnu úpravu procesných následkov späťvzatia\nžaloby. Právo na spravodlivý proces nezahŕňa právo žalovaného na meritórne prejednanie žaloby, ktorú\nžalobca v súlade so zákonom vzal späť ešte pred jej doručením žalovanému a ani na pokračovanie v\nkonaní napriek účinnému späťvzatiu žaloby iba preto, že žalovaný má subjektívny záujem na meritórnom\n\nrozhodnutí. Námietky, že súd prvej inštancie sa nezaoberal okolnosťami, ktoré podľa jej názoru mali byť\nvýznamné pre ďalšie vedenie konania, nesmerujú k žiadnej procesnej vade rozhodovania o späťvzatí\nžaloby. Súd prvej inštancie nebol povinný posudzovať miestnu príslušnosť, účinky prebiehajúceho\ndovolacieho konania, prejudicialitu, hospodárnosť ďalšieho vedenia sporu ani subjektívny záujem\nžalovanej na meritórnom rozhodnutí. Žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie rozhodol vecne\nsprávne.\n5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov vyjadrila v podaní zo dňa 03.07.2026 a uviedla, že považuje\nargumentáciu žalobcov za formalistickú, účelovú a vecne nesprávnu. Žalobcovia podľa nej celú vec\nredukujú na mechanickú aplikáciu ust. § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP, bez akéhokoľvek prihliadnutia\nna ústavnoprávny rozmer veci, na princípy spravodlivého procesu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy a\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru a bez prihliadnutia na konkrétne okolnosti prípadu. Žalovaná vzniesla námietku\nzneužitia procesných práv žalobcami podľa čl. 5 CSP – celkový postup žalobcov (podanie žaloby\nna nepríslušný súd, jej okamžité späťvzatie a opätovné podanie na iný súd) napĺňa znaky zneužitia\nprocesných práv. Žalovaná vzniesla námietku porušenia princípu rovnosti zbraní, ktorá vyžaduje,\naby každá strana mala primeranú možnosť predniesť svoju vec za podmienok, ktoré ju nestavajú\ndo podstatne nevýhodnejšieho postavenia oproti protistrane. V danom prípade žalobcovia účelovou\nprocesnou stratégiou fakticky zbavili žalovanú akejkoľvek možnosti procesnej účasti a obhajoby,\nžalovaná bola z celého procesu vylúčená a nemala možnosť ovplyvniť jeho priebeh v rozpore s čl. 6 CSP\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaná predložila návrh na prerušenie konania – odvolacieho konania podľa\nust. § 164 CSP do rozhodnutia NS SR o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n2Co/30/2025, v konaní vedenom na NS SR pod sp. zn. 8Cdo/VP/24/2026, keďže v dovolacom konaní\nsa rieši prejudiciálna otázka, ktorá má zásadný význam pre celé konanie o vypratanie. Žalovaná žiadala,\naby súd vyzval žalobcov na predloženie dôkazov preukazujúcich dôvod podania žaloby na Mestský\nsúd Bratislava IV napriek vedomosti o miestnej nepríslušnosti, skutočný stav dedičského konania sp.\nzn. 21D/762/2025 a aktuálny procesný stav konania sp. zn. 36C/21/2026 vedeného na Okresnom\nsúde Pezinok. Žalovaná súhlasila s tým, že späťvzatie je jednostranným právnym úkonom žalobcu,\nktorý v konaní vystupuje ako dominus litis, avšak v intenciách tohto konkrétneho prejednávaného\nprípadu je nevyhnutné prihliadať na okolnosti, za ktorých bola žaloba o vypratanie podaná, na motív\nvedúci žalobcov k jej podaniu a k jej následnému späťvzatiu, ktoré konanie nie je nahodilé. Žalobcovia\npodali žalobu o vypratanie na súd prvej inštancie dňa 18.03.2026, hneď nasledujúci deň 19.03.2026\nvzali žalobu v celom rozsahu späť s odvolaním sa na to, že súd nie je miestne príslušný a takmer\nsimultánne podali totožnú žalobu na Okresný súd Pezinok (sp. zn. 36C/21/2026), ktorú doplnili o\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú, aby súd zakázal žalovanej vstúpiť\nna nehnuteľnosti, hoci žalovaná na nehnuteľnostiach vykonáva hospodársku činnosť a má na nich v\nsúlade s právom postavené drobné stavby. Uvedený sled úkonov predstavuje podľa názoru žalovanej\nkoordinovanú procesnú stratégiu, ktorej cieľom bolo obídenie zákonných pravidiel o miestnej príslušnosti\na zabránenie tomu, aby vec bola prejednaná pred Mestským súdom Bratislava IV, ktorý je oboznámený\ns celým predmetom sporu z predchádzajúceho konania sp. zn. B3-62C/60/2020. Späťvzatie žaloby\nnebolo vedené dobromyseľnými dôvodmi, ale išlo o prejav účelového procesného taktizovania s cieľom\nobísť zákonného sudcu, zneužiť procesné inštitúty a vytvoriť si nátlakovú pozíciu prostredníctvom\nneodkladného opatrenia na inom súde. Žalovaná poukázala na základné princípy CSP - princíp dobrej\nviery a zákaz zneužitia procesných práv (čl. 5 CSP). Konanie žalobcov podľa žalovanej vykazuje znaky\nzneužitia procesných práv, keď žalobcovia podaním žaloby vyvolali procesnoprávne účinky (vrátane\nprekážky litispendencie) na Mestskom súde Bratislava IV a tvrdenie žalobcov, že vec vzali späť iba\npre miestnu nepríslušnosť, je vyvrátené ich následným konaním a podaním žaloby na Okresný súd\nPezinok, čím priznávajú, že ich zámerom nebolo ukončenie sporu, ale presun konania na iný súd,\nčo indikuje zámer obídenia zákonných pravidiel o miestnej príslušnosti podľa ust. § 20 písm. a) CSP,\npretože ak by mali žalobcovia úprimný záujem na odstránení miestnej nepríslušnosti, nechali by súd\npostúpiť vec príslušnému súdu, čím by zostali zachované účinky pôvodného podania. Žalobcovia zvolili\npostup podľa žalovanej preto, aby v novom konaní mohli nanovo naformulovať petit a pripojiť návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná vyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby podaním\nodvolania a poukázala na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 157/2019 zo dňa 20.02.2020, v ktorom ÚS SR\nexplicitne zdôraznil, že všeobecné súdy nemôžu k procesným úkonom strán pristupovať formalisticky,\nale musia skúmať materiálne pozadie, motívy a dobromyseľnosť procesných úkonov, najmä ak ide o\ndispozičné úkony ako je späťvzatie žaloby, či k späťvzatiu žaloby došlo „z dobromyseľného dôvodu“. ÚS\nSR uviedol, že „napokon, pre posúdenie aplikácie § 256 ods. 1 CSP ústavný súd považuje za relevantnú\naj skutočnosť, že späťvzatie žaloby v posudzovanom prípade nebolo späťvzatím z dobromyseľného\n\ndôvodu, popísaného v predchádzajúcom bode, ale späťvzatím v situácii, keď zúčastnenej osobe\n(žalobcovi) „hrozilo“ zrušenie konštitutívneho rozhodnutia okresného súdu o priznaní relutárnej náhrady,\nv dôsledku ktorého by odpadol právny dôvod, na základe ktorého sťažovateľka (žalovaná) plnila.“\nÚstavno-právna argumentácia citovaného uznesenia dopadá podľa žalovanej na všeobecnú povinnosť\nsúdov chrániť integritu konania pred nedobromyseľným správaním strán sporu, keď ÚS SR judikoval,\nže ak konanie strany odporuje pravidlám formálnej logiky a vykazuje znaky arbitrárnosti či účelovosti,\nsúd musí takýto úkon odmietnuť ako nekompatibilný s princípmi spravodlivého procesu. Podľa žalovanej\nnešlo teda o omyl v príslušnosti, ale o kalkulované späťvzatie s cieľom sanovať vlastné procesné\nopomenutie (nepodanie návrhu na neodkladné opatrenie hneď s prvou žalobou) a vybrať si iný súd,\nktorý postup popiera princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho konania, preto by mal súd o\nžalobe konať. Žalobcovia sa podľa žalovanej opierajú výlučne o gramatický výklad ust. § 146 ods.\n1 CSP a z neho vyvodzujú, že nesúhlas žalovaného je absolútne irelevantný, ak k späťvzatiu došlo\npred doručením žaloby, čo žalovaná považovala za redukcionistický a ústavne nekonformný výklad.\nS poukazom na čl. 3 ods. 1 CSP sa pri aplikácii procesnej normy vyžaduje, aby zohľadnili základné\nprincípy konania (právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý proces, zásada spravodlivej ochrany\nsúkromnoprávnych vzťahov, zásada zákazu zneužitia procesných práv, zásada rovnosti strán). Žalovaná\nnamietala, že mechanická aplikácia ust. § 146 ods. 1 CSP bez prihliadnutia na konkrétne okolnosti\nprípadu vedie k absurdnému výsledku. V rozpore s čl. 3 ods. 2 CSP, keď žalobcovia sa dovolávajú slov\nust. § 146 ods. 1 CSP proti účelu a zmyslu celej procesnej úpravy – vrátane princípov spravodlivého\nprocesu, rovnosti strán a zákazu zneužitia práva. Účelové procesné taktizovanie, ktorého cieľom je\nobísť zákonného sudcu a umelo si vytvoriť výhodnejšiu pozíciu na inom súde, je podľa žalovanej v\npriamom rozpore s princípom kontradiktórnosti a rovnosti zbraní (rozhodnutie ESĽP napr. Ruiz Torija\nc. Španielsko). Odvolací súd je oprávnený a povinný posúdiť, či v konkrétnom prípade nedochádza k\nzneužitiu späťvzatia, keď čl. 5 CSP je uplatniteľný aj na dispozičné úkony žalobcu, a to najmä za takých\nokolností, aké sú dané v prejednávanej veci. Žalovaná spochybnila záver žalobcov o irelevantnosti\npreviazania sporov, pretože konanie o vypratanie nehnuteľností je následkom konania o určenie, že\nnehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke E. B., J. K. a týkajú sa totožných nehnuteľností,\nžalobcovia sami v žalobe o vypratanie odvodzujú svoju aktívnu vecnú legitimáciu výlučne z rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/30/2025-585 zo dňa 17.09.2025, ktorý je napadnutý dovolaním\nžalovanou zo dňa 08.12.2025, vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti a oddelenie konaní medzi rôzne\nsúdy vytvára riziko vzájomne rozporných rozhodnutí v rozpore so zásadou právnej istoty a hospodárnosti\nkonania a má dopad na efektívnu ochranu práv žalovanej. Žalovaná žiadala odvolací súd, aby náležite\nzvážil prejudiciálny charakter konania sp. zn. B3-62C/60/2020 a dovolacieho konania pre posúdenie\nodvolania v predmetnej veci. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/30/2025-585 zo dňa\n17.09.2025 (právopl. 16.10.2025) je jedinou právnou oporou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v\nkonaní o vypratanie, v ktorom boli žalobcovia úspešní na základe právnej konštrukcie transformácie\noprávnenej držby práva osobného užívania na vlastnícke právo. Ak by NS SR dovolaniu žalovanej\nvyhovel a rozsudok zrušil, odpadol by právny základ konania o vypratanie. S odkazom na ust. § 162\nods. 1 písm. a) CSP (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť „§ 164 CSP“) namietala žalovaná, že\ndovolacie konanie má nepochybne charakter konania o prejudiciálnej otázke vo vzťahu ku konaniu\no vypratanie, preto navrhla, aby odvolací súd vzal do úvahy prejudiciálny charakter dovolacieho konania\na vyhodnotil, či zastavenie konania o vypratanie pred Mestským súdom Bratislava IV a jeho „presun“ na\nOkresný súd Pezinok nie je procesne predčasné a nehospodárne a aby si odvolací súd pred rozhodnutím\nvyžiadal informáciu o aktuálnom stave dovolacieho konania. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcov\no súlade vydaného uznesenia so zákonom a s rozporovaním argumentácie žalovanej o hospodárnosti\nkonania z dôvodu, že súd prvej inštancie mal z úradnej povinnosti posúdiť miestnu príslušnosť podľa\nust. § 40 ods. 1 CSP a ak by zistil, že nie je miestne príslušný, bol povinný vec postúpiť príslušnému\nsúdu a nie konanie zastaviť na základe späťvzatia žaloby, keď na konanie je príslušný výlučne\nsúd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej (§ 20 písm. a) CSP),\nteda Okresný súd Pezinok. Preto mal Mestský súd Bratislava IV, ktorý nebol miestne príslušný na\nprejednanie veci, posúdiť postup žalobcov ako procesným trik smerujúci k obídeniu povinnosti súdu\npostúpiť vec. Ak by súd prvej inštancie posúdil miestnu príslušnosť a vec postúpil na Okresný súd\nPezinok, žalovanej by bol zachovaný procesný priestor na vyjadrenie v miestne príslušnom konaní\nbez akéhokoľvek prerušenia. Žalobcovia priznali, že dôvodom späťvzatia bola miestna nepríslušnosť\na ak bol dôvod späťvzatia vecne procesnou chybou žalobcov, nemožno tvrdiť, že súd nemal procesné\nokolnosti skúmať. Žalovaná poukázala na vnútornú rozpornosť argumentácie žalobcov, keď tvrdia, že\nposudzovanie miestnej príslušnosti je irelevantné a súčasne uznávajú, že súd nie je miestne príslušný.\nÚvaha žalobcov potvrdila účelovosť ich postupu - vedomé podanie na nepríslušný súd s následným\n\n„nápravným“ späťvzatím. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd posúdil, či súd prvej inštancie nemal\nprednostne pred zastavením konania najskôr posúdiť svoju miestnu príslušnosť a prípadne vec postúpiť.\nŽalovaná poukázala na to, že samotná existencia konania o vypratanie nehnuteľností vo vlastníctve\nžalovanej vytvára právnu neistotu a potenciálne ohrozuje jej majetkové práva. Po doručení napadnutého\nuznesenia si musela žalovaná zabezpečiť kvalifikované právne zastúpenie a podať odvolanie, čím jej\nreálne vznikli trovy právneho zastúpenia výlučne v dôsledku procesného postupu žalobcov. Žalobcovia\nnesporne zavinili vznik konania (podaním žaloby) aj jeho zastavenie (späťvzatím), a preto majú niesť\ntrovy konania v plnom rozsahu. Za účelne vynaložené trovy konania sa považujú aj trovy vzniknuté v\nsúvislosti s podaním odvolania proti uzneseniu o zastavení konania, ak bolo toto uznesenie vydané v\ndôsledku procesného pochybenia žalobcov. Trovy, ktorých náhradu žalovaná požaduje, vznikli výlučne\nv tomto konaní. Žalobcovia odvodzujú oprávnenosť podania žaloby o vypratanie z rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 2Co/30/2025-585, k čomu žalovaná poukázala to, že rozsudok len deklaratórne\nurčil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke E. B. a nezakladá vlastnícke právo žalobcov k\ntýmto nehnuteľnostiam (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 187/2018 zo dňa 21.06.2018) a na to, že žalobcovia\nnie sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností (dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku\nsp. zn. 21D/762/2025 nebolo ukončené) a na to, že rozsudok, z ktorého žalobcovia odvodzujú svoju\nlegitimáciu, je napadnutý dovolaním. Vzniká tak podľa žalovanej otázka, či sú žalobcovia oprávnení\ndomáhať sa vypratania nehnuteľností. Žalovaná doplnila, že do nehnuteľností preukázateľne investovala\nviac ako 25.000 eur, preto podľa nej vzniká otázka proporcionality a primeranosti požadovaného zásahu.\nExistencia tohto protinároku (§ 451 Občianskeho zákonníka) je ďalším dôvodom pre prerušenie konania\ndo rozhodnutia dovolacieho súdu (§ 164 CSP, rozhodnutie ÚS SR zo dňa 07.02.2018 sp. zn. III. ÚS\n63/2018, sp. zn. II. ÚS 199/2019), preto žalovaná navrhla prerušenie konania do doby nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia NS SR o jej dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n2Co/30/2025 v konaní vedenom na NS SR pod sp. zn. 8Cdo/VP/24/2026.\n6. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrili podaním zo dňa 27.07.2026, zotrvali na svojom vyjadrení\na považovali podanie odvolania žalovanou za účelové v záujme vytvárať prekážky pre prejednanie sporu\npred príslušným súdom (Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 36C/21/2026), v ktorom\nsa pokúša argumentovať litispendenciou konania (pre existenciu tohto súdneho konania) a dosiahnuť\njeho zastavenie s cieľom čo najdlhšie udržiavať protiprávny stav držby nehnuteľností žalovanou\nnachádzajúcich sa vo vlastníctve žalobcov. Žalovaná poprela pozíciu žalobcov v postavení dominus\nlitis sporu, čo nemá oporu v procesnom práve. Námietku zneužitia procesných práv a poukazovanie na\nnález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 157/2019 považovali žalobcovia za vnútorne rozporné, keď o obchádzaní\nzákonného súdu možno uvažovať za situácie, kedy je totožná žaloba podaná na totožný súd. Zopakovali,\nže na konanie o vypratanie nehnuteľností je podľa ust. § 20 písm. a) CSP výlučne miestne príslušný\nsúd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, teda v prípade nehnuteľností (k.ú. D.) Okresný súd Pezinok.\nPostup, ktorým žalobcovia odstránia vadu vlastného podania a nárok uplatnia na výlučne miestne\npríslušnom súde, nemôže byť obídením zákonného sudcu ani zneužitím procesného práva; naopak\nžalovaná, ktorá sa domáha, aby vec prejednal súd, o ktorom sama tvrdí, že miestne príslušný nie je.\nSpäťvzatím žaloby pred jej doručením nevznikla žalovanej žiadna ujma, keďže žaloba jej doručená\nnebola, na žiadnu procesnú obranu nebola povinná a konanie sa skončilo bez akéhokoľvek rozhodnutia\nzasahujúceho do jej právnej sféry. Všetky prostriedky procesnej obrany, vrátane obrany proti návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, má žalovaná plne k dispozícii v konaní vedenom pred Okresným\nsúdom Pezinok pod sp. zn. 36C/21/2026. Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 157/2019 zo dňa 20.02.2020 je\nskutkovo aj právne nepriliehavý, keď ÚS SR v ňom posudzoval výlučne otázku náhrady trov konania\npri zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP), nemožno preto z neho vyvodiť oprávnenie súdu odoprieť\ndispozičnému úkonu žalobcu účinky, ktoré s ním výslovne spája najmä ust. § 145 ods. 1 CSP a nútiť\nžalobcu zotrvať v konaní, ako sa to snaží docieliť žalovaná v záujme toho, aby mohla v konaní pred\nOkresným súdom Pezinok pod sp. zn. 36C/21/2026 namietať prekážku litispendencie. Volanie žalovanej\npo „teleologickom“ a „ústavne konformnom“ výklade ust. § 146 ods. 1 CSP nemôže v konaní obstáť\ns poukazom na ust. čl. 3 ods. 2 prvej vety CSP a ust. § 146 ods. 1 CSP druhá veta, ktorá je jasná a\nnepochybná. Výklad žalovanej je negáciou výslovného znenia zákona (výklad contra legem). Zásada\nrovnosti zbraní (čl. 6 CSP, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) sa viaže na možnosť strán uplatňovať prostriedky\nprocesného útoku a obrany v konaní, v ktorom sa o uplatnenom nároku koná, pričom v konaní, ktoré\nsa skončilo zastavením bez toho, aby v ňom bol nárok proti žalovanej prejednávaný, nemohla byť\nžalovaná ukrátená na možnosti procesnej obrany. Rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku\nsa týka povinnosti súdu odôvodniť rozhodnutie - napadnuté uznesenie je však riadne odôvodnené\na vysporiadava sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli v čase jeho vydania procesne relevantné.\n\nNové tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie mal z úradnej povinnosti posúdiť miestnu príslušnosť\na vec postúpiť Okresnému súdu Pezinok namiesto zastavenia konania, je podľa žalobcov právne\nneudržateľné, pretože postúpenie veci podľa ust. § 43 ods. 1 CSP pojmovo predpokladá existenciu\nsporu, ktorý sa má prejednať. Ak žalobcovia vzali žalobu späť v celom rozsahu deň po jej podaní\nskôr, než súd prvej inštancie urobil akýkoľvek procesný úkon, účinným späťvzatím odpadol predmet\nkonania a súd prvej inštancie bol podľa ust. § 145 ods. 1 CSP povinný konanie zastaviť, nemohol\ninému súdu postúpiť „vec“, na ktorej prejednaní žalobca netrvá; taký postup by popieral dispozičnú\nzásadu civilného sporového konania. Tvrdenie, že zastavením konania namiesto postúpenia veci vznikla\nžalovanej ujma alebo procesná nerovnosť, je preto neopodstatnené. Návrh na prerušenie konania podľa\nust. § 164 CSP a návrhy na dokazovanie považovali žalobcovia za nedôvodné. Poukázali na to, že\npredmetom odvolacieho prieskumu je výlučne otázka, či boli splnené zákonné podmienky zastavenia\nkonania podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, meritum veci sa teda v odvolacom konaní vôbec neposudzuje a\nje zrejmé, že otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam riešená v dovolacom konaní nemá pre toto\nposúdenie žiadny význam. Judikatúra citovaná samotnou žalovanou (III. ÚS 63/2018, II. ÚS 199/2019)\nnaviac zdôrazňuje, že fakultatívne prerušenie konania je výnimkou, podmienenou práve významom\nprejudiciálnej otázky pre rozhodnutie súdu, ktorý v prejednávanej veci absentuje. Žiadosť, aby súd\nvyzval žalobcov na predloženie dôkazov o „motíve“ podania žaloby a o stave iných konaní, sa podľa\nžalobcov míňa predmetu odvolacieho prieskumu a skutočnosti, ktoré nimi majú byť preukázané, nie sú\nspôsobilé ovplyvniť posúdenie zákonnosti uznesenia. Na mieste nie sú ani úvahy žalovanej o procesných\nstratégiách žalobcov, tie sú naviac vnútorne v rozpore, keď na jednej strane tvrdí, že malo dôjsť zo strany\nsúdu k postúpeniu veci na Okresný súd Pezinok ako na miestne príslušný súd a na druhej strane tvrdí, že\ncieľom späťvzatia žaloby bolo obídenie zákonných pravidiel o miestnej príslušnosti a zabránenie tomu,\naby vec bola prejednaná pred Mestským súdom Bratislava IV. Žalobcovia vykonali späťvzatie z dôvodu,\nže žaloba bola podaná na miestne nepríslušnom súde a nemôžu niesť zodpovednosť za skutočnosť, že\nv čase podania žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, bol vo vzťahu k\nnehnuteľnostiam miestne príslušným súdom Okresný súd Bratislava III (civilnú agendu prevzal Mestský\nsúd Bratislava IV) a v čase podania žaloby o ich vypratanie bol už miestne príslušným súdom Okresný\nsúd Pezinok. Rozsiahla argumentácia žalovanej o údajnom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcov, o investíciách do nehnuteľností, o proporcionalite a o avizovanom protinároku z bezdôvodného\nobohatenia je argumentáciou k veci samej (v konaní pred Okresným súdom Pezinok). Ich uplatnenie v\ntomto konaní potvrdzuje, že žalovaná sa v skutočnosti domáha meritórneho prejednania žaloby, ktorú\nžalobcovia vzali v celom rozsahu späť. Rozporný je aj odvolací návrh žalovanej na zamietnutie žaloby,\npričom jej musí byť zrejmé, že v konaní zastavenom v dôsledku späťvzatia žaloby niet žaloby, o ktorej\nby bolo možné meritórne rozhodnúť. Aj navrhovaná autoremedúra prichádza podľa ust. § 376 CSP do\núvahy len vtedy, ak súd prvej inštancie mieni odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť, pričom vzhľadom na\nnedôvodnosť odvolania na takýto postup nie je daný absolútne žiadny dôvod. K trovám konania uviedli\nžalobcovia, že pred zastavením konania žalovanej žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli, keďže\nžaloba jej nebola doručená a žiadnu procesnú obranu nevykonávala a ani vykonať nemusela. Trovy,\nktoré žalovanej vznikajú v odvolacom konaní, sú výlučne dôsledkom jej vlastného rozhodnutia podať\nod počiatku zjavne nedôvodné odvolanie a o ich náhrade rozhodne odvolací súd podľa úspechu strán\nv odvolacom konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). Žalobcovia zopakovali svoj odvolací\nnávrh.\n7. Žalovaná sa viac do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrila.\n8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím ust. § 378 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovanej je potrebné odmietnuť.\n9. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.\n10. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.\n11. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych\ndôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu\nžaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.\n\n12. Podľa ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n13. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak (b) bolo podané neoprávnenou\nosobou.\n14. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky pre konanie o podanom odvolaní.\nV danom prípade dospel k záveru, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou.\n15. Odvolací súd poznamenáva, že jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je,\naby rozhodnutie vydané v civilnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zaisťovalo spravodlivú\nochranu práv a oprávnených záujmov strán v konaní. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem\niného opravné prostriedky, ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých\nrozhodnutí súdov vydaných v nižšej inštancii. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré\ndoposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, je odvolanie. Podmienkou využitia tohto opravného prostriedku je\nsplnenie všetkých zákonom požadovaných náležitostí.\n16. Nadväzne jednou z takýchto podmienok je aj subjektívna prípustnosť odvolania (§ 359 CSP). Z tohto\ndefiničného znaku sa vyvodzuje záver, že legitimácia k odvolaniu nepatrí strane sporu bez ďalšieho.\nZ povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku totiž vyplýva, že odvolanie nemôže podať tá\nstrana sporu, ktorej výrokom súdu prvej inštancie nebola spôsobená určitá, hoci aj nepatrná ujma na jej\nprávach. Ujma sa pritom posudzuje z procesného hľadiska a zároveň z hľadiska objektívnej skutočnosti,\nnie subjektívneho presvedčenia strany sporu. Takéto vnímanie oprávnenia podať opravný prostriedok\nzodpovedá ustálenej súdnej praxi (napr. R 50/1999, R 42/2009).\n17. Z uvedeného hľadiska je, vychádzajúc z okolností v súdenej veci, nepochybné, že odvolateľke\n- žalovanej žiadna procesná ujma spôsobená byť nemohla, keďže žalobcovia vzali žalobu v celom\nrozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie, kedy sa súhlas\nžalovanej so späťvzatím nevyžaduje (§ 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP), a preto zo strany\nsúdu prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by žalovanej znemožnil, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).\n18. Oprávnenie žalobcu vziať žalobu späť a jeho vôľa dosiahnuť späťvzatím zastavenie konania sú\nvo všeobecnosti limitované vážnymi dôvodmi odôvodňujúcimi nesúhlas žalovaného so zastavením\nkonania. Bez ohľadu na vážnosť dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím súd na nesúhlas\nžalovaného neprihliada pri doručení späťvzatia súdu pred začatím predbežného prejednanie sporu\n(§ 168 CSP) alebo pojednávania (§ 177 CSP). Nesúhlas žalovaného tak má relevanciu iba za\nzákonom stanovených podmienok (§ 146 ods. 2 CSP) a v zákonom predpokladanom štádiu súdneho\nkonania (§ 146 ods. 1 CSP), čo v prejednávanej veci nebolo naplnené. Uvedené vyvracia gro\nodvolacej argumentácie žalovanej o tom, že nebola informovaná o späťvzatí žaloby, preto nemala\npríležitosť uplatniť vážne dôvody nesúhlasu v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP a že súd prvej inštancie\nkonanie zastavil bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie so žalovanou a bez umožnenia sa k nej\nvyjadriť postupom podľa ust. § 167 CSP. Postup súdu prvej inštancie súladný s CSP nepredstavuje\nzásah do práv žalovanej, nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania ani porušením\nprincípov spravodlivého súdneho procesu a nepredstavuje zneužitie procesných práv žalobcami. Výklad\nžalovanej, prezentovaný v odvolaní, je negáciou výslovného znenia zákona (výklad contra legem).\n19. Nedôvodná je aj námietka žalovanej, že keďže žaloba bola podaná na miestne nepríslušný súd,\no zastavení konania rozhodol miestne nepríslušný súd, ktorý mal vec postúpiť Okresnému súdu Pezinok,\nnakoľko uvedené nemá vplyv na závery o správnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý konanie\nv dôsledku späťvzatia žaloby žalobcovi pred jej doručením žalovanej zastavil. S poukazom na uznesenie\nNS SR sp. zn. 1Cdo/232/2004 zo dňa 01.03.2005, podľa ktorého: „...uznesenie súdu prvého stupňa\no zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby ešte pred začatím pojednávania a rozhodnutie o\ntrovách konania nemožno považovať za prejednanie veci samej v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1\nOSP.“, uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 30/97 zo dňa 22.05.1997, podľa ktorého: „Konanie všeobecného\nsúdu o tých procesných úkonoch účastníkov súdneho konania, ktoré majú vplyv na jeho ďalší priebeh,\nnemožno považovať za „prejednávanie veci“ v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže\n\nvšeobecné súdy v takýchto prípadoch meritórne nerozhodujú o veci samej, ale len o pokračovaní alebo\nzastavení súdneho konania.“, v spojení s ust. § 36 ods. 1 CSP, podľa ktorého: „Konanie sa uskutočňuje\nna súde, ktorý je na prejednanie príslušný.“ je skúmanie príslušnosti súdu (vrátane výlučnej miestnej\npríslušnosti súdu) viazané na prejednanie veci, preto ak rozhodovanie o zastavení konania v dôsledku\nspäťvzatia nie je prejednaním veci, sú nedôvodné námietky žalovanej o tom, že súd prvej inštancie mal\nskúmať svoju miestnu príslušnosť (§ 41 CSP) a vec postúpiť príslušnému súdu (§ 20 písm. a) CSP).\nPosudzovanie miestnej príslušnosti by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by sa o žalobe naďalej\nkonalo a súd by vykonával vo veci ďalšie procesné úkony, pričom v dôsledku späťvzatia žaloby predmet\nkonania odpadol, súd prvej inštancie nerozhodoval meritórne o uplatnenom nároku, ale iba procesne\no tom, či konanie bude pokračovať alebo bude zastavené. Skutočnosť, že rozhodovanie o zastavení\nkonania nemožno považovať za prejednanie veci súčasne dopĺňa záver o nedôvodnosti argumentácii\nžalovanej o povinnosti súdu prvej inštancie ju vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe (§ 167 ods. 1 CSP), ktoré\npredpokladá konanie vo veci a prejednávanie veci samej.\n20. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania podľa ust. § 256 ods. 1\nCSP so zohľadnením procesného zavinenia zastavenia konania žalobcami so zohľadnením, že do jeho\nrozhodnutia žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej nepriznal nárok na ich náhradu.\n21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nuznesenia bez vecného prejednania odvolania žalovanej, preto sú ostatné námietky žalovanej (týkajúce\nsa previazanosti s konaním vedeným pred Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn. B3-62C/60/2020\na záujmu, aby bola vec prejednaná na súde pôvodného konania, hospodárnosti konania, podaného\ndovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti) a ostatné jej námietky uvedené až v neskoršom\nvyjadrení, nie v podanom odvolaní (najmä ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie na podanie žaloby, o\ninvestíciách do nehnuteľností a nároku z bezdôvodného obohatenia, o proporcionalite atď.) nespôsobilé\novplyvniť záver odvolacieho súdu o tom, že odvolanie žalovanej bolo podané neoprávnenou osobou.\nZ rovnakého dôvodu (odmietnutie odvolania žalovanej bez vecného prejednania) sa odvolací súd\nnezaoberal ani návrhmi žalovanej na prerušenie konania, vykonanie dokazovania a ostatnými jej\nprocesnými návrhmi.\n22. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval\nna podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04,\nIII. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľky už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s použitím analógie podľa ust. § 256 ods.\n1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP a žalobcom priznal voči žalovanej, ktorá zavinila odmietnutie\nodvolania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\n\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38C/20/2026", "guid": "c80cf801-82c4-4c77-86ac-b96c3dc001ec:420c8390-e027-42f9-b6e4-8b64026b44b7", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4002ca62-7019-4a9a-844b-10529781046b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 157/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 157/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1"}, {"guid": "ussr:4f0825bc-d357-4350-8499-487ec2eda4a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 199/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 199/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1"}, {"guid": "ussr:e3e7fcaa-cde3-4078-891f-f4ba0f009ca4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/2018 z 21. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2"}, {"guid": "ussr:8108c2da-d113-4c60-9051-134e8315d206", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.63.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 63/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.63.2018.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d314bdaa-6f95-4fdb-bbe4-88d6b3939559", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/97 z 22. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-22", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1997.1"}, {"guid": "e7ed7b99-cbcf-4516-a1d1-0f240e37222a:2d598d7c-f7ea-4df8-8bf9-718e570e7957", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6124200036.1", "spisova_znacka": "2Co/30/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/30/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6124200036.1"}], "citovane_v": []}