{"guid": "c6bcd96b-d7e7-4ff6-b185-a7b06600cf6d:31f38b17-9c8c-4d8b-9be3-ed344c75c2bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1426201957.1", "spisova_znacka": "15Co/65/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/65/2026 z 30. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2026, sp. zn. 15Co/65/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1426201957.1", "identifikacne_cislo": "1426201957", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31f38b17-9c8c-4d8b-9be3-ed344c75c2bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1426201957.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426201957.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426201957.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/65/2026\n1426201957\n30. 06. 2026\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2026:1426201957.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: B. P. T. J. M. Q. G.,\nG. V. X.XX.XXXX, E. K. K., P. Č.. X, právne zastúpený: Nechala and partners s. r. o., IČO: 54 749 565,\nBratislava, Einsteinova č. 21, za ktorú koná JUDr. Pavel Nechala, PhD., proti žalovanému: O.. Ľ. K. L. Q.\nI. Q. , O.., G. V. X.XX.XXXX, E. K. K., L. Č.. XXXX/X Q., zastúpený KALLAN Legal s.r.o., IČO: 53 304 604,\nBratislava, Súmračná č. 25, za ktorú konajú JUDr. Robert Kaliňák, JUDr. Mgr. Marcela Saloňová, JUDr.\nDavid Lindtner, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 4. marca 2026, č. k. 11 Cos 2/2026-67, takto\nrozhodol:\nI. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. marca 2026, č. k. 11 Cos 2/2026-67, p o t v r\ndzuje .\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\n100 %.\n\nodôvodnenie:\n1.1.1., Uznesením zo dňa 4.3.2026, č. k. 11 Cos 2/2026-67, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu\nna nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal\n(výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami Čl. 2 ods. 1, ods. 2, § 123, § 324 ods.\n1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 328 ods.\n1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, ods. 2,\n§ 354 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 11, § 13\nods. 1, ods. 2, ods. 3\nzákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), Čl. 8 ods. 1, ods. 2, Čl. 10\nods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), Čl. 19\nods. 1, ods. 2, ods. 3, Čl. 26 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava\nSlovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia\nneodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému „a) bezodkladne, najneskôr do 24 hodín\nod doručenia tohto uznesenia, odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený dňa XX.\njanuára XXXX na profile „E. K. B.“ na nižšie špecifikovanej url adrese: I., vrátane všetkých sprievodných\ntextov\na reakcií; b) zdržať sa ďalšieho šírenia predmetných tvrdení, ako aj akýchkoľvek iných\ntvrdení rovnakého alebo obdobného významu, ktoré by mohli neoprávnene zasiahnuť do osobnostných\npráv žalobcu. Žalovaný je povinný preukázať splnenie uložených povinností písomným oznámením\ndoručeným súdu do 48 hodín od doručenia tohto uznesenia,“ domáhal sa aj náhrady trov konania. Svoj\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný predniesol vo vzťahu k jeho\nosobe viaceré nepravdivé výroky, ktoré mali za následok neoprávnený zásah do chránených práv a\nzáujmov žalobcu. Žalobca sa domáha upustenia od ďalších neoprávnených zásahov (negatórna žaloba)\na súčasne poskytnutia primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) vo forme morálnej a peňažnej\nsatisfakcie. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je poskytnutie okamžitej, dočasnej a účinnej\nsúdnej ochrany osobnostným právam žalobcu v situácii, keď bez bezodkladného zásahu súdu hrozí\nďalšie prehlbovanie neoprávneného zásahu do jeho cti, dôstojnosti a dobrej povesti. Pokračujúce šírenie\n\nnepravdivých a difamačných výrokov zo strany žalovaného je objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi\nvážnu a len ťažko napraviteľnú ujmu, ktorú by samotné rozhodnutie vo veci samej, vydané až po\nuplynutí dlhšieho časového obdobia, nebolo schopné účinne eliminovať. Žalobca poukázal na svoje\nprofesné pôsobenie vo verejnom priestore, ako aj na to, že žalovaný E. K. je slovenský politik a verejný\nčiniteľ, dlhodobo pôsobiaci vo verejnom priestore. Dňa XX.X.XXXX zverejnil žalovaný prostredníctvom\nsociálnej siete Facebook na profile „E. K. B.“ tvrdenie, podľa ktorého mal žalobca „V.“. Súčasne žalovaný\nzverejnil aj video, v ktorom emocionálne opisuje nepravdivé skutkové tvrdenia, a tento obsah sprístupnil\nverejnosti. Uvedené tvrdenie aj audiovizuálny záznam boli publikované spôsobom umožňujúcim ich\nneobmedzené šírenie medzi používateľmi sociálnej siete. Predmetný príspevok zverejnený na Facebook\nprofile „E.“ dosiahol k dátumu 9.2.2026 viac ako 115 000 zobrazení a minimálne\n1\n500 zdieľaní. Informácie z uvedeného príspevku sa následne šírili aj prostredníctvom ďalších profilov\na na iných sociálnych sieťach, pričom ich dosah nie je možné presne identifikovať ani kvantifikovať.\nKeďže išlo o príspevok politika E. K., ktorý podľa žalobcu zavádzajúco spájal zistenia vládneho auditu\nv organizácii O. K. so žalobcom - a prostredníctvom žalobcu aj s jeho partnerkou, bývalou prezidentkou\nSlovenskej republiky J. Y. - predmetný obsah prevzali a reagovali naň viaceré slovenské médiá. Niektoré\nz týchto médií podľa žalobcu prebrali tvrdenia z uvedeného príspevku ako pravdivé fakty, bez vykonania\nzákladnej verifikácie alebo bez vyžiadania si stanoviska žalobcu. Nepravdivé a zavádzajúce informácie\ntýkajúce sa žalobcu sa tak šírili nielen na sociálnych sieťach, ale aj v médiách. Uvedený príspevok,\nako aj jeho ďalšie zdieľanie a medializácia, vyvolali rozsiahlu negatívnu odozvu, vrátane kritických,\nnenávistných a urážajúcich reakcií na adresu žalobcu. Vzhľadom na ich rozsah (posty, komentáre,\nčlánky, videá a pod.) a veľký objem hanlivých či vulgárnych prejavov podľa žalobcu nebolo možné\nbrániť svoje dobré meno bežnými prostriedkami, a to napriek jeho aktívnej snahe o reakciu. Žalobca\npovažuje opakované zverejňovanie tvrdení, podľa ktorých si mal podvodným spôsobom duplicitne\nvyplácať faktúry - tvrdení, ktoré videli tisíce osôb, a ktoré viedli k ďalším reakciám a medializácii - za\nverejné oznámenie nepravdivého údaja o jeho osobe. Takýto neoprávnený zásah je podľa žalobcu\nspôsobilý významným spôsobom ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ho v osobnom aj\npracovnom živote. Vládny audit realizovaný v roku 2025 v organizácii O. K. SK bol zameraný na kontrolu\ngrantov a dotácií za rok 2022. Táto informácia je verejne dostupná v Správe z vládneho auditu, ktorú\nžalobca priložil ako prílohu návrhu. Žalobca začal spolupracovať s organizáciou O. K. SK až od 1.1.2023,\nkeď nastúpil na pozíciu riaditeľa pre komunikáciu a koordinátora C. O. G. Nikdy sa nepodieľal na príprave\ngrantov, žiadostí o dotácie, ani na ekonomickej alebo účtovnej agende organizácie.\nZ\nuvedeného dôvodu považuje žalobca za zjavne nepravdivé a zavádzajúce akékoľvek spájanie jeho\nosoby s grantmi a dotáciami za rok 2022, vrátane vytvárania dojmu, že finančné prostriedky z verejných\nzdrojov boli v tomto období vo vzťahu k jeho osobe použité podvodným spôsobom prostredníctvom\nduplicitných faktúr. Rovnako je podľa žalobcu nepravdivé tvrdenie, že by predmetný audit odhalil\nakékoľvek duplicitné faktúry spojené s jeho osobou. Na tieto skutočnosti žalobca upozornil žalovaného\ndňa XX.X.XXXX písomne prostredníctvom e-mailu, v ktorom žiadal o opravu nepravdivých údajov. J. ani\nY. profil „E.“ na toto upozornenie nereagovali a nepravdivé informácie neodstránili, čím podľa žalobcu\npokračovali v ich šírení a v ohováraní jeho osoby. Osobnosť fyzickej osoby je základná hodnota, ktorá\npodstatným spôsobom ovplyvňuje postavenie a uplatnenie fyzickej osoby v určitej oblasti spoločenského\nživota. Každá fyzická osoba má právo na ochranu osobnosti, na disponovanie s ňou a v prípade\nneoprávneného zásahu do tohto práva iným subjektom, má právo na jej ochranu. Pôvodca výrokov (resp.\nšírenia informácií) nesúcich v sebe potenciál zásahu do osobnostných práv iného jednotlivca realizuje\nsvoje vlastné právo na slobodu prejavu, ktoré predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej\nspoločnosti; aj sloboda prejavu prirodzene naráža na iné práva a slobody zaručené ústavou, a preto\nju nemožno realizovať bezbreho, ale v istých situáciách musí sloboda prejavu ustúpiť; článok 26\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky obsahuje klauzuly, ktoré explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia\nslobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru\nspoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“); dôvodom takéhoto obmedzenia môže\nbyť aj „ochrana práv a slobôd iných“. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby\npodľa § 11 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka je\nzaložená na objektívnom princípe, t. j. bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho\númysel, či konanie v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či pôvodca zásahu konal úmyselne, či\nlen nedbanlivo určité tvrdenia preberal a ďalej rozširoval, pričom sa spoliehal na ich pravdivosť, ako aj\nbez ohľadu na to, či si bol vedomý neoprávnenosti zásahu. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaný\nna sociálnej sieti Facebook zverejnil výroky na adresu žalobcu. Informácie obsiahnuté vo výrokoch\nnie sú pravdivé a zároveň zasiahli do práva na ochranu osobnosti žalobcu do jeho cti, dôstojnosti a\njeho mena, keď majú difamačný charakter, nakoľko žalobcu vykresľuje ako osobu, ktorá sa podieľa\n\nna závažnej hospodárskej trestnej činnosti. Škodlivosť týchto informácií je potrebné posudzovať aj v\nkontexte\nk postaveniu a cti, ktoré si žalobca dlhodobo budoval, vážnosť a rešpekt,\nktoré sú mu odbornou verejnosťou prejavované. Žalobca nebol nikdy obvinený z trestného činu a taktiež\nsa nikdy nepodieľal na žiadnych obchodných transakciách, ktoré by boli prešetrované ako podozrivé\nz účtovného alebo daňového hľadiska. Poukázal na ustálenú judikatúru vnútroštátnych súdov, ako aj\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej verejné šírenie nepravdivých tvrdení\no\nspáchaní trestnej činnosti predstavuje mimoriadne intenzívny zásah do osobnostných práv, vyžadujúci\nrýchlu a účinnú súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 39/2024).\nV posudzovanom prípade ide podľa žalobcu o pokračujúci zásah do jeho osobnostných práv, pričom\nintenzita zásahu sa s každým ďalším sprístupnením sporného obsahu na sociálnej sieti zosilňuje.\nTáto skutočnosť podľa žalobcu odôvodňuje potrebu okamžitej súdnej intervencie formou neodkladného\nopatrenia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08). Ak sú tvrdenia spôsobilé\nverejne spájať osobu\ns trestnou činnosťou, predstavujú obzvlášť intenzívny zásah vyžadujúci\núčinnú právnu ochranu. V prejednávanej veci žalovaný šíri tvrdenie, že žalobca „duplicitne fakturoval a\npodvádzal,“ ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať dojem o jeho údajnej trestnej činnosti, čím dochádza\nk zásahu do jeho cti, dôstojnosti a dobrej povesti. Ústavný súd zároveň opakovane zdôrazňuje, že\nsloboda prejavu nie je absolútna a musí ustúpiť tam, kde by jej uplatňovanie neodôvodnene zasahovalo\ndo základných práv iných osôb, najmä pri šírení nepravdivých skutkových tvrdení bez dostatočného\nskutkového základu. V judikatúre všeobecných súdov, publikovanej\nv\nZbierke stanovísk a rozhodnutí je ustálené, že verejné spájanie konkrétnej osoby s trestnou činnosťou\npredstavuje mimoriadne intenzívny zásah do jej cti, dôstojnosti a vážnosti, najmä pokiaľ ide o skutkové\ntvrdenie bez preukázaného faktického základu. Pri posudzovaní takéhoto zásahu je rozhodujúci obsah\nvýroku, rozsah jeho adresátov (verejnosť) a jeho objektívna spôsobilosť vyvolať zníženie vážnosti\ndotknutej osoby v očiach spoločnosti (porovnaj rozhodnutie R 45/2000). V prostredí sociálnych sietí\nsa intenzita zásahu spravidla zvyšuje vzhľadom na jednoduché, rýchle a opakované šírenie obsahu,\nktorý môže byť dostupný neobmedzenému okruhu osôb. Tým sa zvyšuje riziko prehlbovania ujmy a\nposilňuje sa potreba rýchlej a efektívnej súdnej ochrany. Európsky súd pre ľudské práva opakovane\nkonštatuje, že ochrana dobrej povesti je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného života podľa\nčlánku 8 Dohovoru (porovnaj rozsudok Pfeifer proti Rakúsku, č. 12556/03, 15.11.2007). Štát je povinný\nzabezpečiť účinnú ochranu pred zásahmi aj zo strany súkromných osôb. Pri kolízii medzi slobodou\nprejavu podľa článku 10 Dohovoru a ochranou povesti podľa článku 8 Dohovoru ESĽP požaduje\nzachovanie spravodlivej rovnováhy (fair balance). Posudzuje najmä: povahu výroku (skutkové tvrdenie /\nhodnotiaci úsudok), existenciu dostatočného skutkového základu, kontext vyjadrenia, dosah a šíriteľnosť\nvýroku v spoločnosti. Aj hodnotiaci úsudok môže byť podľa ESĽP neprípustný, ak nemá primeraný\nskutkový základ. V posudzovanom prípade ide\no verejné šírenie konkrétneho skutkového\ntvrdenia, ktorým žalovaný spája žalobcu s trestnou činnosťou („duplicitne fakturoval a podvádzal“).\nŽalobca uvádza, že tvrdenie je nepravdivé\na jeho nepravdivosť osvedčil. Za týchto okolností podľa\nžalobcu nemožno považovať šírenie takéhoto tvrdenia za chránený prejav podľa článku 10 Dohovoru,\nnajmä ak je šírené prostredníctvom sociálnej siete s vysokým dosahom a potenciálom ďalšieho šírenia.\nŽalobca v návrhu presne a zrozumiteľne vymedzuje, akej dočasnej úpravy pomerov sa domáha a aké\npovinnosti majú byť žalovanému uložené. Zároveň osvedčuje, že mu podľa ním tvrdených\na\npredloženými listinami osvedčených skutočností patrí uplatňované právo, a že žalovaný má povinnosť\ntomuto právu zodpovedajúcu, ochrany ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha.\nZ\npredkladaných skutočností vyplýva dostatočná miera pravdepodobnosti existencie občianskoprávneho\nnároku žalobcu vo veci samej. Žalobca ďalej uvádza a osvedčuje, že ide\no stav,\nktorý neznesie odklad, keďže bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by jeho právo alebo\nprávom chránený záujem bol vážne alebo ťažko napraviteľne ohrozený, prípadne by hrozilo zhoršenie\njeho právnej pozície alebo vznik nenávratného stavu v pomeroch medzi stranami. Žalobca súčasne\npreukazuje, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ani inými právnymi\ninštitútmi. Z návrhu je zrejmé, čoho presne sa bude žalobou vo veci samej domáhať. Žalobca si je\nvedomý, že neodkladným opatrením možno upravovať pomery strán iba v nevyhnutnom rozsahu a len\nna čas potrebný na zabezpečenie dočasnej ochrany. Z tohto dôvodu navrhuje iba také obmedzenia, ktoré\nsú primerané povahe a rozsahu uplatňovaného nároku a nepresahujú nevyhnutnú mieru potrebnú na\nodvrátenie hroziacej ujmy. Petit návrhu je preto formulovaný určito, prehľadne a tak, aby bol materiálne\nvykonateľný\na uložil žalovanému iba tie povinnosti, ktoré majú priamu súvislosť s tvrdeným\nzásahom a jeho okamžitým ukončením. Zo skutočností uvedených v návrhu a z pripojených dôkazov\nmožno urobiť záver o dostatočnej pravdepodobnosti existencie práva žalobcu a o tom, že toto právo\nje konaním žalovaného reálne a bezprostredne ohrozené. Navrhované neodkladné opatrenie je preto\n\nv danom prípade primeraným a nevyhnutným nástrojom dočasnej právnej ochrany a jeho nariadenie\nje dôvodné.\n1.1.2. Žalobca k pripojil nasledovné listiny: screenshot príspevku na „ĽF., notársku zápisnicu N 69/2026,\nNz 7086/2026, NCRls 7194/2026, zo dňa 10.2.2026, návrh čiastkovej správy z vládneho auditu č.\nXXXXXXXX-N-XX v O. K. SK zo dňa XX.XX.XXXX, informáciu o výsledkoch vykonaného auditu a o\nstave plnenia prijatých opatrení za obdobie rokov 2020-2025 v zmysle uznesenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, e-mail zo dňa 28.1.2026 s predmetom správy: žiadosť o opravu\na ospravedlnenie.\n1.2.1. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,\nže predmetnému návrhu nie je možné vyhovieť, a to ani v časti. Súd v odôvodnení konštatoval,\nže účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť predbežnú procesnú ochranu určitému nároku z\ndôvodu potreby bezodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov strán sporu, ktorá musí vychádzať zo\nskutočností riadne osvedčených navrhovateľom neodkladného opatrenia.\nV prípade,\nak navrhovateľ neodkladného opatrenia neodsvedčí rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, súd nemôže nariadiť neodkladné\nopatrenie z dôvodu, že nie sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p. a taký návrh je súd\npovinný zamietnuť. Súd poukázal na to, že v danej právnej veci dospel k záveru, že žalobca neosvedčil\nviaceré skutočnosti ním tvrdené v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä\nvšak podstatnú zákonom predpokladanú podmienku, a to potrebu bezodkladne upraviť pomery strán.\nKonštatoval, že sa môže len domnievať, že žalobca tak neurobil vychádzajúc z domnienky, že by mali\nbyť súdu ním\nv podanom návrhu tvrdené skutočnosti známe. Súd poukázal na to, že ani\npri verejne známych osobách alebo otázkach verejného záujmu nemožno na osvedčenie či preukázanie\nv návrhu tvrdených skutočností rezignovať, o to skôr, ak ide o využitie výnimočného právneho inštitútu,\nakým celkom určite je aj neodkladné opatrenie. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. IV. ÚS 294/2023-28, zo dňa 8.6.2023 a uznesenie Krajského súdu\nv Bratislave\nsp. zn. 8 Co 266/2019, zo dňa 9.1.2020 súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca\nv obsahu\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce poukázal na to, že žalovaného „tvrdenia môžu\nvýrazne zasiahnuť do toho, ako je človek vnímaný okolím a môžu ovplyvniť jeho každodenné prežívanie,\nfungovanie i spoločenské vzťahy“, respektíve, že „takéto neoprávnené zásahy majú zvýšený negatívny\ndopad na spoločenskú reputáciu žalobcu...“, avšak pre účely nariadenia navrhovaného neodkladného\nopatrenia neosvedčil skutočnosti podstatné pre prijatie záveru o potrebe neodkladnej úpravy pomerov.\nŽalobca v zásade uviedol len všeobecné tvrdenia o možnom zásahu do jeho osobnostných práv.\nNeosvedčil však, že by dotknutý príspevok mal na neho akýkoľvek konkrétny a bezprostredný negatívny\ndopad, napríklad spočívajúci v zhoršenom postavení v zamestnaní, všeobecne v spoločnosti či v\nosobnom živote, keď napokon sám v návrhu naopak poukázal na to, že „si dlhodobo budoval vážnosť a\nrešpekt, ktoré sú mu odbornou verejnosťou prejavované.“ Žalobca síce v návrhu uviedol, že „uvedený\npríspevok ako aj jeho ďalšie zdieľanie a medializácia vyvolali rozsiahlu negatívnu odozvu,“ žiadne z\nuvedených skutkových tvrdení žalobca ale neosvedčil. K návrhu nepripojil žiadne konkrétne články\nz médií, ktoré mali podľa neho prevziať predmetný príspevok žalovaného, nepripojil ani len jediný\nnegatívny komentár, či reakciu kohokoľvek na predmetný príspevok\na dokonca v tomto ohľade ani\nlen neodkázal na žiadne dôkazy, pričom ani taký odkaz by bez ďalšieho nepostačoval. Žalobca v návrhu\npritom sám uviedol, že „uznáva, že ako verejné známa osoba musí preukázať vyššiu mieru tolerancie,\nteda strpieť vyššiu mieru záujmu o svoju osobu, pretože vďaka tomuto svojmu postaveniu má väčšie\nmožnosti prístupu do médií, teda väčšie možnosti oponovať možnej kritike, než je to u osôb súkromných.“\nSúd prvej inštancie dôvodil, že sa môže len domnievať, či uvedené možnosti verejnej obrany žalobca aj\nvyužil, pretože ani táto skutočnosť z obsahu podaného návrhu nevyplýva.\n1.2.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že skutočnosť, že žalobca, ale aj žalovaný sú verejne známe\na verejne činné osoby, je všeobecne známa. V podanom návrhu sú však obsiahnuté aj tvrdenia žalobcu,\nktoré, napriek tomu, že je verejne známou osobou, ako na to sám v návrhu poukázal, nemôžu byť\nsúdu známe bez toho, aby ich žalobca akýmkoľvek právne relevantným spôsobom osvedčil. Podávateľ\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aj keď ide o vo všeobecnosti známu osobu, sa nemôže\nbez ďalšieho domnievať, že súdu nemusí osvedčiť ním tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňuje podaný\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia.\n1.2.3. Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazoval na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 39/2024, zo dňa 7.2.2024, súd prvej inštancie\npoukázal na to, že z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva aj to, že pre nariadenie neodkladného\nopatrenia je nevyhnutné vychádzať nielen z tvrdení jeho navrhovateľa, ale z riadne osvedčených\nskutočností, pričom musí byť osvedčená predovšetkým naliehavosť potreby neodkladnej úpravy\n\npomerov strán, o to skôr, ak dochádza k stretu práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu, pri ktorom\nsúd na základe testu proporcionality určuje, či má byť uprednostnené právo na ochranu osobnosti alebo\nsloboda prejavu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/2008 zo dňa 15.12.2009).\n1.2.4. Vzhľadom na kolíziu práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu v prejednávanej veci súd\nprvej inštancie tiež poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva „vyslovil: „Článok 10 nezakazuje\nuloženie predbežných obmedzení... na druhej strane, nebezpečenstvá obsiahnuté v predbežných\nobmedzeniach sú také veľké, že si vyžadujú od súdu veľmi starostlivé preskúmanie.“ (Drgonec, J. Ústava\nSlovenskej republiky. Teória a prax.\n2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C. H.\nBeck, 2019, 614 s.), dodávajúc, že sloboda prejavu síce nemá absolútnu povahu, avšak Európsky súd\npre ľudské práva „k možnosti obmedzenia slobody prejavu podľa čl. 10 ods. 2 uviedol: „Sloboda prejavu,\nako ju ustanovuje čl. 10, je predmetom početných výnimiek, ktoré sa musia úzkostlivo interpretovať\na nevyhnutnosť každého obmedzenia sa musí presvedčivo zistiť“ (Case of The Observer and Guardian\nv. The United Kingdom. Séria A, 1991, č. 216, s. 29 - 30, § 59) v rozsahu „presvedčivého zistenia\nnevyhnutnosti každého obmedzenia.“ (Case of Sunday Times v. The United Kingdom. (no. 2). Séria A,\n1991, č. 217, s. 28 - 29, § 50).“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. prepracované\na doplnené vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, 611 s.). Súd prvej inštancie v uvedenom kontexte\nzdôraznil, že v prípade neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje\niba na základe osvedčených skutočností, o to skôr je zo strany podávateľa neodkladného opatrenia\nnevyhnutné riadne osvedčiť ním tvrdené skutočnosti.\n1.2.5. Súd prvej inštancie mal na základe návrhu a pripojených listín za osvedčené najmä, že žalovaný\nna sociálnej sieti Facebook dňa XX.X.XXXX na adrese https:/.1.2.7. Vychádzajúc z pripojeného tzv.\nscreenshotu žalovaného príspevku a vychádzajúc z notárskej zápisnice N 69/2026, Nz 7086/2026,\nNCRls 7194/2026 zo dňa 10.2.2026, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca neosvedčil existenciu\ntvrdenia žalovaného o tom, že by žalobca „podvádzal“. V označení (názve/úvode) príspevku je uvedené\nslovné spojenie, že žalobca „V., pričom text pokračuje tým, že „J..“ Pojem „podvádzať“ sa v spojení\nso žalobcom ani v názve príspevku, ani v jeho texte nenachádza. Súd prvej inštancie dôvodil, že po\noboznámení sa nielen\ns úvodným titulkom, ale aj obsahom celého príspevku žalovaného\nje zrejmé, že z kontextu daného príspevku vyplýva kritika samotnej mimovládnej organizácie O. K. SK,\nv ktorej žalobca len pôsobí (čo sám v návrhu tvrdí a sám aj osvedčil). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti\npoukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 47/2023, zo dňa 8.11.2023, podľa\nktorého: „Za takéhoto stavu ani samotnú skresľujúcu informáciu v nadpise... nie je možné pre účely\nnariadenia neodkladného opatrenia bez ďalšieho vyhodnotiť ako jednoznačné porušenie osobnostných\npráv žalobcu.“ „Nariadenie neodkladného opatrenia, aj keď ide len o dočasnú úpravu, by v podmienkach\ntejto veci bolo spôsobilé neprimerane zasiahnuť do ústavou garantovaného práva slobody prejavu.\nNavyše návrh žalobcu je čo do rozsahu odstraňujúceho návrhu zjavne extenzívny, keď tento návrh\nformuluje tak, že žiada odstrániť celý článok, a nie len informáciu, o ktorej žalobca tvrdí, že je nepravdivá.“\nSúd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci navyše „absentuje bezprostredná hrozba vzniku\nujmy, ktorá je podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia.“. Súd poukázal na to, že návrh žalobcu\nnielenže neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia pre nepreukázanie potreby bezodkladne\nupraviť pomery strán, ale samotný obsah návrhu je koncipovaný značne široko,\na\nteda neprimeraným spôsobom, keďže navrhuje odstrániť nielen časť príspevku žalovaného týkajúcu\nsa osoby žalobcu (napríklad jeho meno a priezvisko), ale navrhuje odstrániť celý dotknutý príspevok\nzverejnený žalovaným dňa 27.1.2026 na jeho profile na sociálnej sieti Facebook, čo by podľa názoru\nsúdu bolo neprimeraným zásahom do slobody prejavu žalovaného, o to skôr, ak sa predmetný video\npríspevok netýka výlučne žalobcu, dokonca sa netýka výlučne témy, v ktorej bol žalobca spomenutý. V\nzmysle podaného návrhu žalobca žiadal odstrániť celý predmetný video príspevok, ktorý však obsahuje\ntri témy, ku ktorým sa žalovaný vyjadril. Súd z uvedeného dôvodu považoval návrh za neopodstatnený,\nrozporný\ns princípom proporcionality, keďže návrh neprimeraným spôsobom limituje slobodu\nprejavu žalovaného ako osoby, proti ktorej toto neodkladné opatrenie smeruje a napokon jeho nariadenie\nby bolo aj v rozpore s princípom efektívnosti, keďže sám žalobca v návrhu opísal skutočnosti (aj keď\nich neosvedčil), podľa ktorých sa príspevok mal ďalej šíriť do médií, preto v navrhovanom znení ani\nnemožno dosiahnuť potrebnú súdnu ochranu, ktorej sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného\nopatrenia zjavne domáha.\n1.2.8. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že samotný žalobca osvedčil, že v dotknutom\nobčianskom združení O. K. SK boli zistené viaceré nedostatky, a to tak finančného ako aj nefinančného\ncharakteru s vysokou závažnosťou a navrhované odporúčania, ako aj poučenie o možnosti podať\npísomné námietky. Osvedčením tejto skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný sa v\npríspevku vyjadroval k otázke týkajúcej sa verejného záujmu. Súd prvej inštancie mal za osvedčené to,\n\nže žalobca\nv rozhodnom období nebol štatutárnym orgánom kontrolovanej povinnej\nosoby. Súd mal tiež za osvedčené, že predmetom overenia a hodnotenia dodržiavania podmienok\npoužitia verejných financií a ich zúčtovanie v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi\npredpismi,\na to najmä s dôrazom na identifikáciu duplicitného alebo neoprávneného čerpania\nverejných financií (bod 2.1. v spojení s bodom 3.2. návrhu čiastkovej správy z vládneho auditu zo dňa\n19.12.2025) boli zmluvy z roku 2022. Žalobca tiež osvedčil, a to z e-mailovej správy zo dňa 28.01.2026,\nže pôsobí v O. K. SK. Podľa súdu prvej inštancie len v rovine neosvedčených skutočností zostali\ntvrdenia žalobcu o pozíciách, na ktorých pôsobil od roku 1993 doposiaľ, že príspevok žalovaného na\nfacebookovom profile k 9.2.2026 mal dosiahnuť viac ako 115 000 zobrazení a minimálne 1500 zdieľaní,\nže obsah dotknutého príspevku žalovaného prevzali a reagovali naň viaceré slovenské médiá, pričom\nuvedený príspevok ako aj jeho ďalšie zdieľanie a medializácia vyvolali rozsiahlu negatívnu odozvu.\n1.2.9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom prípade absentuje základný zákonný\npredpoklad na to, aby súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie\nv navrhovanom\nznení, keďže žalobca neosvedčil základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je\npotreba bezodkladne upraviť pomery strán, žalobca nešpecifikoval a neosvedčil bezprostredne hroziacu\nvážnu alebo nenapraviteľnú ujmu. Uviedol, že podaním neodkladného opatrenia nemožno nahrádzať iné\nprávne inštitúty poskytujúce právnu ochranu či už ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam a\nprávom chráneným záujmom, pokiaľ nie je daný jeden zo základných zákonných predpokladov podľa §\n325 ods. 2 C.s.p. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť predbežnú procesnú ochranu určitému\nnároku\nz dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, ktorá vychádza zo skutočností\nriadne osvedčených navrhovateľom, čo v danom prípade absentuje.\n1.2.10. Časť petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval súd prvej inštancie za\nnevykonateľnú. Dôvodil, že je nemožné preukázať splnenie uložených povinností v prípade, že sa\npovinná osoba má zdržať ďalšieho šírenia akýchkoľvek tvrdení. Nie je zrejmé, akým spôsobom by mala\nstrana preukázať splnenie povinnosti, ktorú má splniť v budúcnosti tak, ako to v časti návrhu požadoval\nžalobca. Rovnako za nevykonateľný považoval petit návrhu v časti uloženia povinnosti „odstrániť všetky\nreakcie“, keďže na všetky „reakcie“ na dotknutý príspevok žalovaný nemusí mať (a pravdepodobne ani\nnemá) reálny dosah, keď samotný žalobca v návrhu uviedol, že predmetný príspevok prevzali a šírili aj\ntretie osoby, či médiá.\n1.2.11. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262\nods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 354 C.s.p., s Čl. 4 a Čl. 17 C.s.p. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, dôvodil, že nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 % by mal žalovaný ako osoba, proti ktorej návrh smeroval. Žalovanému súd prvej inštancie žiadne\npísomnosti nedoručoval, o konaní nemá zo strany súdu vedomosť a žiadne trovy konania mu nevznikli.\nPreto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov a hospodárnosť konania rozhodol tak, že\nžalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, jeho výroku I., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca\ndôvodiac tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n2.2. K záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov odvolateľ\nuviedol, že naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov je daná s poukazom na pokračujúci,\ndynamický a kumulatívny charakter zásahu do osobnostných práv, ktorý sa nevyčerpával jednorazovým\nzverejnením sporného príspevku, ale naopak sa s každým ďalším sprístupnením, zdieľaním a\nmedializáciou prehlboval a znásoboval. Žalobca zdôraznil, že ide\no zásah realizovaný\nprostredníctvom sociálnych sietí, teda prostredia s vysokou mierou virality, nekontrolovateľného šírenia\na dlhodobej dostupnosti obsahu, v dôsledku čoho vzniká bezprostredné riziko ďalšieho rozširovania\nnepravdivých skutkových tvrdení aj mimo pôvodného zdroja, vrátane ich preberania médiami a tretími\nosobami. Naliehavosť je daná mimoriadnym dosahom a intenzitou zásahu, keďže žalobca v návrhu\nkonkretizoval počet zobrazení (115 000) a zdieľaní sporného príspevku (1 500) k 9.2.2026. K dátumu\n13.3.2026 mal predmetný príspevok na sociálnej sieti Facebook približne 130 000 pozretí a viac ako\n1 700 zdieľaní, čo potvrdzuje masový dosah, vysokú mieru virality a pokračujúci charakter zásahu do\njeho osobnostných práv, pričom s každým ďalším sprístupnením dochádza k ďalšiemu prehlbovaniu\nujmy na povesti žalobcu. Takto šírené nepravdivé informácie sú objektívne spôsobilé okamžite formovať\nverejnú mienku, vytvárať trvalo negatívny obraz o jeho osobe\na vyvolávať ďalšie\nsekundárne zásahy v podobe nenávistných, urážajúcich či dehonestujúcich reakcií, ktoré už nie je\nmožné efektívne korigovať dodatočnými prostriedkami. Naliehavosť je podľa žalobcu daná aj jeho\n\nosobným a profesijným postavením, keďže ide o verejne známu osobu pôsobiacu v prostredí, kde je\ndôveryhodnosť, bezúhonnosť a dobrá povesť základným predpokladom výkonu profesijných a verejných\naktivít. Verejné spájanie jeho osoby s údajným podvodným a trestným konaním je podľa žalobcu\nspôsobilé okamžite a zásadne ohroziť jeho odborné, pracovné a spoločenské postavenie, vrátane\nvzťahov s partnermi, zamestnávateľom\na verejnými inštitúciami, pričom takto vzniknutú\nreputačnú ujmu nemožno po uplynutí času plnohodnotne napraviť ani úspešným rozhodnutím vo veci\nsamej. Pokračujúca povaha zásahu podľa žalobcu zakladá potrebu okamžitej súdnej intervencie. V\nprejednávanom prípade nejde o abstraktný konflikt ani o potenciálny budúci spor, ale o prebiehajúci\nzásah do existujúceho subjektívneho práva žalobcu. Žalobca osvedčil, že ochrana poskytovaná v\nriadnom konaní vo veci samej by v danom prípade nebola včasná ani efektívna. Pokiaľ súd prvej\ninštancie vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 294/2023-28,\nzo dňa 8.6.2023, podľa žalobcu jeho závery na posudzovaný prípad aplikoval nesprávne a bez\nzohľadnenia odlišného skutkového a právneho rámca veci. Citované rozhodnutie ústavného súdu sa\ntýka situácií, v ktorých všeobecné súdy zvažujú preventívne obmedzenie slobody prejavu vo vzťahu k\nhodnotiacim, politickým alebo expresívnym prejavom, pričom v prejednávanom prípade ide o šírenie\nkonkrétnych skutkových tvrdení, ktoré sú objektívne overiteľné a ktorých pravdivosť alebo nepravdivosť\nje možné osvedčiť už v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení. Žalobca je spájaný s duplicitným\nfakturovaním\na systémovým podvádzaním štátu, teda s konaním, ktoré je\nobjektívne spôsobilé vyvolať dojem trestnej alebo závažnej hospodárskej delikvencie. Práve v takýchto\nprípadoch ustálená judikatúra rozlišuje medzi hodnotiacimi úsudkami a skutkovými tvrdeniami a priznáva\nochrane osobnosti silnejšiu váhu, keďže skutkové tvrdenia nepodliehajú hodnoteniu, ale dokazovaniu\npravdivosti. V prípade nepravdivých skutkových tvrdení, ktoré sú verejne šírené, je samotná existencia\nzásahu zároveň existenciou pokračujúcej ujmy, keďže každý ďalší deň ponechania takéhoto obsahu vo\nverejnom priestore prehlbuje zásah do cti, dôstojnosti a dobrej povesti dotknutej osoby. Vyžadovať v\ntakýchto prípadoch preukázanie ďalších konkrétnych následkov by viedlo k popretiu samotného zmyslu\nneodkladného opatrenia ako nástroja okamžitej\na efektívnej ochrany osobnostných práv.\n2.3.1. K záveru súdu prvej inštancie o absencii osvedčenia reálnej a bezprostrednej ujmy odvolateľ\nnamietal, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčoval existenciu reálnej a\nbezprostrednej ujmy kombináciou skutkových tvrdení a listinných dôkazov, z ktorých vyplýva masový,\npokračujúci a nekontrolovateľný dosah sporného obsahu. Konkrétne poukázal na rozsah šírenia\npredmetného príspevku na sociálnej sieti Facebook, vrátane vysokého počtu pozretí a zdieľaní, ktoré\nobjektívne svedčia o jeho výraznej viralite a schopnosti formovať verejnú mienku v reálnom čase.\nZároveň osvedčil, že ide o vyjadrenia verejne činného politika s vysokým mediálnym dosahom, čo\nvýznamne zvyšuje spoločenskú rezonanciu\na dôveryhodnosť šírených\ntvrdení. Žalobca ďalej uviedol, že obsah príspevku bol prevzatý a ďalej šírený médiami a tretími osobami,\nčím sa zásah dostal mimo kontrolovateľného rámca pôvodného zverejnenia a nadobudol kumulatívny\ncharakter. V odvolaní uviedol ďalšie príklady medializácie (I.). Z uvedeného vyplýva pravdepodobný a\nreálne prebiehajúci proces prehlbovania ujmy, ktorá sa vzhľadom na povahu sociálnych sietí a reputačný\nrozmer zásahu javí ako len ťažko reparovateľná v rámci konania vo veci samej. Pokračujúci charakter\nzásahu predstavuje bezprostrednú hrozbu ťažko napraviteľnej ujmy, ktorú nemožno účinne odstrániť\ndodatočným rozhodnutím vo veci samej.\n2.3.2. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej premisy, že pre osvedčenie\npotreby bezodkladnej úpravy pomerov je nevyhnutné preukázanie konkrétnych, individualizovaných\nsekundárnych následkov zásahu, ako je zhoršenie pracovného postavenia, spoločenských vzťahov\nalebo osobného života žalobcu, a že všeobecné tvrdenia o negatívnom dopade na dobrú povesť a\nspoločenskú reputáciu nepostačujú. Takýto výklad je však v rozpore s povahou ochrany osobnostných\npráv, ako aj s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej pri nepravdivých skutkových tvrdeniach verejne\nšírených v masovom informačnom priestore nie je potrebné preukazovať konkrétne následky v podobe\nindividuálne identifikovateľnej škody, keďže samotná objektívna spôsobilosť takýchto tvrdení znížiť česť,\ndôstojnosť a vážnosť osoby v očiach verejnosti zakladá existenciu ujmy a jej pokračujúci charakter.\n2.3.3. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neprimerane formalisticky vyžadoval, aby k návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia pripojil konkrétne mediálne články, jednotlivé negatívne komentáre\nalebo reakcie tretích osôb. Takáto požiadavka prekračuje rámec osvedčovania v konaní o neodkladnom\nopatrení a fakticky smeruje k plnohodnotnému dokazovaniu, ktoré je vlastné až meritórnemu konaniu.\nV štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení postačuje osvedčenie pravdepodobnosti zásahu a jeho\npokračujúcej povahy.\n2.3.4. Odvolateľ namietal, že skutočnosť, že je verejne známou osobou, nezbavuje súd povinnosti\nposkytnúť mu účinnú ochranu pred nepravdivými skutkovými tvrdeniami, keďže ani verejne známe osoby\n\nnie sú povinné strpieť obvinenia z trestnej alebo hospodárskej činnosti, ak pre ne neexistuje pravdivý\nskutkový základ. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že uznanie vyššej miery tolerancie zo\nstrany žalobcu znamená, že musí strpieť aj nepravdivé skutkové tvrdenia. Vyššia miera tolerancie sa\npodľa judikatúry vzťahuje na hodnotiace úsudky, kritiku a verejnú diskusiu, nie na šírenie nepravdivých\nfaktických obvinení.\n2.3.5. Podľa odvolateľa závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS\n39/2024, na ktoré sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odvolal, vyložil neprimerane reštriktívne.\nZ uvedeného rozhodnutia nevyplýva povinnosť preukazovať konkrétne, už existujúce následky zásahu,\nale požiadavka, aby súd individuálne posúdil, či hrozí vznik alebo rozširovanie ujmy alebo zhoršenie\nprávnej pozície navrhovateľa do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo domáhať konečnej súdnej\nochrany. Práve takáto situácia je\nv posudzovanej veci daná, keď pokračujúce verejné\nšírenie nepravdivých skutkových tvrdení postupne znižuje význam prípadného budúceho rozhodnutia\nvo veci samej a oslabuje jeho praktickú účinnosť.\n2.3.6. Z uvedených dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy\npomerov založený na nesprávnom právnom posúdení veci, neprimerane formalistickom prístupe k\nosvedčovaniu ujmy a na zámene požiadaviek kladených na neodkladné opatrenie s požiadavkami na\nmeritórne dokazovanie. Takýto výklad vedie\nk popretiu preventívnej funkcie neodkladného\nopatrenia v sporoch o ochranu osobnostných práv a k oslabeniu účinnej súdnej ochrany.\n2.3.7. Podľa odvolateľa nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade nepredstavuje\nneprimeraný preventívny zásah do slobody prejavu, ale jediný prostriedok, ktorým možno zachovať\npraktický význam budúcej súdnej ochrany a zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi kolidujúcimi\nústavnými právami.\n2.3.8. Odvolateľ poukázal na to, že ústavný súd vo svojej judikatúre zdôraznil, že pri posudzovaní\nkolízie slobody prejavu a ochrany osobnosti je potrebné dôsledne rozlišovať medzi hodnotiacimi\núsudkami a skutkovými tvrdeniami. Kým hodnotiace úsudky požívajú širšiu ochranu slobody prejavu,\nskutkové tvrdenia podliehajú dokazovaniu pravdivosti a ich šírenie bez dostatočného skutkového\nzákladu nepožíva ústavnú ochranu. Ústavný súd zároveň konštatoval, že k zásahu do osobnostných\npráv dochádza už vtedy, ak je šírené nepravdivé skutkové tvrdenie objektívne spôsobilé znížiť česť,\ndôstojnosť alebo vážnosť osoby v očiach verejnosti, a to bez potreby preukazovania ďalších konkrétnych\nnásledkov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08).\n2.3.9. Odvolateľ ďalej dôvodil, že ústavný súd vo svojej judikatúre zdôraznil, že posúdenie potreby\nbezodkladnej úpravy pomerov je otázkou individuálneho hodnotenia konkrétnych okolností prípadu,\npričom rozhodujúcim kritériom je, či navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie ujmy, resp. zhoršenie\njeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu už nevyplatilo domáhať konečnej súdnej ochrany.\nÚstavný súd zároveň výslovne uviedol, že neodkladné opatrenie je opodstatnené najmä v situáciách, v\nktorých by bez okamžitého zásahu súdu došlo k takému prehĺbeniu zásahu do práv navrhovateľa, že\nneskoršie meritórne rozhodnutie by stratilo svoj praktický význam. Tieto závery sú plne použiteľné aj\nv prejednávanej veci, keďže pokračujúce verejné šírenie nepravdivých skutkových tvrdení o žalobcovi\nmá kumulatívny charakter a vedie k postupnému oslabovaniu účinnosti budúcej súdnej ochrany. Bez\ndočasnej stabilizácie pomerov by konečné rozhodnutie vo veci samej malo už len deklaratórny účinok, čo\nje presne situácia, pred ktorou má neodkladné opatrenie podľa ústavného súdu chrániť (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 39/2024).\n2.3.10. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne postupoval, keď svoju argumentáciu o\nnesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia oprel o judikatúru Krajského súdu v\nBratislave, najmä o uznesenia sp. zn. 10 Co 80/2024, zo dňa 20.12.2024\na sp. zn. 2 Co 47/2023,\nzo dňa 8.11.2023, keďže uvedené rozhodnutia vychádzajú z iných skutkových okolností a ich závery boli\nv tomto prípade vyložené neprimerane reštriktívne. Odvolateľ dôvodil, že v sporoch o ochranu osobnosti\nrealizovaných prostredníctvom sociálnych sietí je bezprostrednosť hrozby ujmy daná už samotným\npokračujúcim verejným šírením nepravdivých skutkových tvrdení s masovým dosahom, ktorých účinok\nsa kumulatívne prehlbuje každým ďalším sprístupnením obsahu. Súd prvej inštancie vyložil požiadavku\n„konkrétnej a bezprostrednej ujmy“ spôsobom, ktorý fakticky smeruje k preukazovaniu už realizovaných\nsekundárnych následkov zásahu, ako je zhoršenie pracovného postavenia, strata spoločenského kreditu\nalebo narušenie osobných vzťahov. Takýto prístup je však v rozpore\ns účelom\nneodkladného opatrenia, ktorým nie je sankcionovať už vzniknutý stav, ale zabrániť jeho ďalšiemu\nprehlbovaniu. Judikatúra, na ktorú sa súd odvoláva, nevyžaduje preukázanie plne materializovanej ujmy,\nale osvedčenie reálneho nebezpečenstva jej vzniku alebo rozširovania, čo bolo v danom prípade splnené\npovahou samotného zásahu.\n\n2.3.11. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie síce správne identifikoval kolíziu medzi právom na ochranu\nosobnosti a slobodou prejavu, avšak test proporcionality aplikoval jednostranne a bez dostatočného\nzohľadnenia povahy dotknutého prejavu. V posudzovanom prípade nejde o hodnotiaci úsudok, politickú\nkritiku ani názorový prejav, ale o verejné šírenie konkrétnych skutkových tvrdení, ktorými je žalobca\nspájaný s protiprávnym konaním. Pri takýchto tvrdeniach judikatúra dlhodobo priznáva ochrane\nosobnosti vyššiu váhu, keďže ide\no tvrdenia objektívne overiteľné, ktorých nepravdivosť možno\nosvedčiť už v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení, a ktoré nie sú chránené slobodou prejavu\nv rovnakom rozsahu ako hodnotiace úsudky.\n2.4. K otázke výnimočnosti neodkladného opatrenia a konfliktu so slobodou prejavu odvolateľ poukázal\nna to, že už v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne reflektoval výnimočnosť\ntohto procesného inštitútu, ako aj existenciu kolízie medzi právom na ochranu osobnosti a slobodou\nprejavu žalovaného. Dôvodil, že návrh bol reakciou na konkrétny, prebiehajúci a opakujúci sa zásah\ndo osobnostných práv žalobcu, spočívajúci vo verejnom šírení nepravdivých skutkových tvrdení, ktoré\nho spájajú s duplicitným fakturovaním a podvodným nakladaním s verejnými prostriedkami. V návrhu\nvýslovne rozlíšil medzi hodnotiacimi úsudkami, politickou kritikou a skutkovými tvrdeniami a opakovane\nzdôraznil, že predmetom ochrany nie je názor alebo hodnotenie žalovaného, ale konkrétne faktické\nobvinenia, ktoré sú objektívne overiteľné a ktorých nepravdivosť bola osvedčená listinnými dôkazmi,\nnajmä správou z vládneho auditu, notárskou zápisnicou a ďalšími priloženými listinami. Tým preukázal,\nže nejde o prejav chránený slobodou prejavu v plnom rozsahu, ale\no difamačné skutkové tvrdenia,\npri ktorých judikatúra dlhodobo priznáva ochrane osobnosti prednosť. V návrhu vysvetlil dôvodnosť\npoužitia neodkladného opatrenia ako výnimočného prostriedku ochrany, keď poukázal na masový dosah\nsporného príspevku na sociálnej sieti, jeho ďalšie šírenie a medializáciu, ako aj na kumulatívny charakter\nzásahu, pri ktorom sa ujma na dobrej povesti prehlbuje každým ďalším ponechaním obsahu vo verejnom\npriestore. Práve táto dynamika zásahu bola v návrhu identifikovaná ako okolnosť, ktorá spôsobuje, že\nneskoršie meritórne rozhodnutie by už nebolo schopné obnoviť pôvodný stav ani zabezpečiť účinnú\nochranu práv žalobcu, čím je naplnený základný predpoklad výnimočného použitia neodkladného\nopatrenia. K splneniu požiadavky proporcionality a minimalizácie zásahu do slobody prejavu odvolateľ\nuviedol, že navrhované neodkladné opatrenie bolo formulované úzko, cielene a v nevyhnutnom rozsahu,\nvýlučne vo vzťahu k nepravdivým skutkovým tvrdeniam o jeho osobe, bez snahy obmedziť žalovaného\nv jeho politickej činnosti, hodnotiacich úsudkoch alebo v účasti na verejnej diskusii ako takej. Návrh\nsledoval iba dočasné stabilizovanie pomerov do rozhodnutia vo veci samej, nie trvalú úpravu vzťahov\nmedzi stranami.\n2.5. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie svoju argumentáciu o absencii potreby\nbezodkladnej úpravy pomerov oprel aj o závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co\n266/2019, zo dňa 9.1.2020, pričom ale závery krajského súdu v rozhodnutí sp. zn. 8 Co 266/2019\nvýslovne pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia aj v prípadoch ochrany osobnostných práv, ak\nje potrebné zamedziť pokračovaniu v konaní, ktoré by vzhľadom na svoju závažnosť mohlo viesť k\nnenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujme. Práve takáto situácia je daná v posudzovanej veci.\nOdvolateľ ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil požiadavku, aby bolo porušenie\npráv žalobcu osvedčené\n„s pravdepodobnosťou veľmi blízkou\nistote“. Táto požiadavka sa v judikatúre viaže na prípady, v ktorých má neodkladné opatrenie fakticky\nnahradiť konečné rozhodnutie vo veci samej.\nV danom prípade však žalobca osvedčoval\nnepravdivosť konkrétnych skutkových tvrdení listinnými dôkazmi už v štádiu návrhu na neodkladné\nopatrenie, ktoré osvedčenie zodpovedá povahe neodkladného opatrenia a nevyžaduje úplnú istotu, ktorá\nje vlastná až meritórnemu rozhodovaniu po vykonaní úplného dokazovania. Záver súdu prvej inštancie,\nopretý\no rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 266/2019, tak vychádza\nz neprimerane reštriktívneho výkladu podmienok nariadenia neodkladného opatrenia a z opomenutia\nšpecifík ochrany osobnostných práv v prostredí sociálnych sietí.\n2.6. K záveru súdu prvej inštancie o neprimeranosti a extenzívnosti petitu návrhu odvolateľ namietal, že\nnapadnutý príspevok žalovaného obsahoval viacero tematických okruhov, sporné skutkové tvrdenia o\nžalobcovi neboli od ostatného obsahu oddeliteľné takým spôsobom, aby ich odstránenie bez zásahu do\ncelku príspevku bolo technicky, významovo\na komunikačne možné. Sporné tvrdenia o\n„V. nepredstavovali izolovanú vetu alebo okrajovú poznámku, ale tvorili integrálnu súčasť predmetného\nvideo-príspevku, v rámci ktorého boli zasadené do širšieho naratívu\na hodnotového\nrámca, a práve v tomto kontexte nadobúdali svoj difamačný význam. Navrhované neodkladné opatrenie\nnepredstavovalo absolútny ani plošný zásah do slobody prejavu žalovaného. Žalovaný nebol nijakým\nspôsobom obmedzený vo vyjadrovaní sa\nk verejným otázkam, politickým témam ani\nk iným osobám; obmedzenie sa týkalo výlučne nepravdivých skutkových tvrdení o žalobcovi.\n\n2.7. Odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie o nevykonateľnosti neodkladného opatrenia, keďže\nvychádza z neprimerane formalistického výkladu požiadavky vykonateľnosti a z nesprávneho posúdenia\npovahy ukladanej povinnosti. Povinnosť „zdržať sa ďalšieho šírenia určitých tvrdení“ je typickým a\njudikatúrou dlhodobo akceptovaným negatórnym záväzkom, ktorého podstata spočíva práve v zdržaní\nsa určitého konania do budúcnosti. Skutočnosť, že ide o povinnosť s účinkami pro futuro, sama\nosebe nemôže viesť k záveru o jej nevykonateľnosti. Argumentácia súdu, podľa ktorej splnenie takejto\npovinnosti nemožno „preukázať“ v lehote\n48 hodín, zamieňa otázku materiálnej vykonateľnosti\nuloženej povinnosti s otázkou spôsobu jej kontroly. Povinnosť preukázať splnenie uloženej povinnosti\nsa totiž môže vzťahovať iba na tie povinnosti, ktorých splnenie je objektívne preukázateľné, nie na\npovinnosti spočívajúce\nv zdržaní sa konania do budúcnosti. V prejednávanej veci sa\ntáto požiadavka logicky\na legitímne týka výlučne povinnosti odstrániť konkrétny\nsporný príspevok, teda jednorazového a technicky overiteľného úkonu, ktorého splnenie je možné\nbezprostredne kontrolovať prostredníctvom verejne dostupného obsahu na sociálnej sieti. Naopak, pri\nnegatórnej povinnosti zdržať sa ďalšieho šírenia tvrdení je postačujúce, že je objektívne kontrolovateľné,\nči k jej porušeniu došlo alebo nedošlo, a to prostredníctvom prípadného nového zverejnenia zakázaného\nobsahu. Rovnako neobstojí záver súdu o nevykonateľnosti povinnosti „odstrániť reakcie“, pokiaľ bol\nnávrh vykladaný v extrémne širokom význame zahŕňajúcom aj reakcie tretích osôb mimo dispozičnej\nsféry žalovaného. Z celkového kontextu návrhu je zrejmé, že žalobca smeroval k odstráneniu tých\nreakcií a sprievodného obsahu, ktoré sú technicky ovládateľné žalovaným ako prevádzkovateľom a\nautorom predmetného príspevku na jeho vlastnom profile na sociálnej sieti. Ak súd považoval rozsah\ntejto povinnosti za nejasný, išlo\no otázku spresnenia petitu, nie o dôvod na záver o jeho\nabsolútnej nevykonateľnosti a už vôbec nie o dôvod na zamietnutie návrhu ako celku.\n2.8. Odvolaciemu súdu odvolateľ navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n3. Odvolací súd, v súlade s § 329 ods. 1 C.s.p., doručil žalovanému uznesenie súdu prvej inštancie,\nnávrh na vydanie neodkladného opatrenia s prílohami, odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie.\n4.1. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. S poukazom na prepis videa namietal, že tvrdenia žalobcu\nnemajú oporu v skutočnom znení ani význame predmetného videa, ale vychádzajú zo subjektívnej\ninterpretácie žalobcu a jeho pokusu o extenzívny výklad jednotlivých vyjadrení žalovaného, vytrhnutých\nz kontextu. Podľa žalovaného návrh žalobcu vykazuje výraznú mieru subjektívneho precitlivnenia a\ndezinterpretácie obsahu predmetného prejavu, pričom jednotlivým výrokom pripisuje významy, ktoré\nz nich objektívne nevyplývajú, a ktoré následne premieta do návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia. Podľa žalovaného žalobca k dôkazu (prepisu videa, poznám. odv. súdu) pristupuje výlučne\nselektívne a účelovo, keď z jeho obsahu vyberá iba izolované časti viet, ktoré následne vytrháva z\nkontextu\na prisudzuje im význam, ktorý z celkového obsahu prejavu objektívne nevyplýva.\n4.2. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný o ňom uviedol, že „M., podľa žalovaného takýto obsah z\npredmetného videa nevyplýva. Žalovaný nikde vo videu netvrdil, že žalobca osobne vystavoval\nduplicitné faktúry, osobne realizoval fakturáciu alebo sa osobne dopustil podvodného konania. Žalovaný\npoukazoval na zistenia týkajúce sa organizácie, v ktorej žalobca nesporne pôsobí, pričom predmetom\nkomentára žalovaného boli informácie vzťahujúce sa k činnosti tejto organizácie, teda O. K., nie\nindividuálne konanie žalobcu. Žalobca vo svojom návrhu stotožňuje kritiku organizácie\ns\ntvrdením o jeho osobnom protiprávnom konaní, hoci takéto tvrdenie žalovaný nevyslovil. Samotná\nskutočnosť, že žalobca v predmetnej organizácii pôsobí, ešte neznamená, že každé kritické vyjadrenie\nsmerujúce voči organizácii predstavuje zároveň skutkové tvrdenie o jeho osobe. Rovnako nemožno\nsúhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný o ňom uviedol, že „podvádza“. Takýto výrok sa v predmetnom\nprejave nenachádza. Žalobca preto žalovanému pripisuje slová a významy, ktoré neboli vyslovené.\nŽalovaný dôvodil, že pri posudzovaní obsahu prejavu je potrebné vychádzať z jeho objektívneho\nvýznamu, nie zo subjektívneho pocitu žalobcu alebo z interpretácie, ktorú sa snaží predmetným výrokom\ndodatočne prisúdiť. Poukázal na to, že žalobca je dlhodobo verejne činnou osobou, ktorá sama aktívne\nvstupuje do verejného priestoru, verejne komentuje spoločenské a politické otázky a opakovane sa\nverejne vyjadruje aj k osobe žalovaného. Z tohto dôvodu musí znášať vyššiu mieru verejnej kritiky,\npolemiky a expresívnych hodnotiacich úsudkov, než osoba nevystupujúca vo verejnom priestore.\nŽalovaný poukázal na vybrané verejné príspevky (statusy) žalobcu, ktoré boli zverejnené na jeho\nverejne dostupnom Facebookovom profile s označením „B. P.“ dostupnom na webovej adrese: https://\nwww.facebook.com/rizman a ktoré sa týkajú osoby žalovaného v časovom období pred zverejnením\n\nžalobou napadnutého videa. Bližšie poukázal na verejný príspevok žalobcu, v ktorom žalobca uvádza\nformuláciu „problém nie sú návštevy a aktivity spojencov - problém je kolaborácia s nepriateľom“, text\nje doplnený o ilustračné zobrazenie žalovaného v symbolickej situácii podávania ruky s ďalšou osobou,\nmá ísť ruského veľvyslanca T. K.. V ďalšom svojom príspevku zo XX.XX.XXXX uvádza: „A. O. pod\nktorým umiestnil štyri fotografie z verejného zhromaždenia, pričom dve z nich zaznamenávajú svietiaci\nnápis na verejných budovách „V. K. Y.“. Žalobca teda nepochybne ako mafiu označuje osobu P. Y.,\nteda súčasného predsedu vlády a predsedu politickej strany A. A. demokracia, ktorej členom je aj sám\nžalovaný. Žalobca vo svojich verejných príspevkoch používa vo vzťahu k politickým subjektom a verejne\nčinným osobám expresívne a hodnotiace označenia s výrazne negatívnym konotačným obsahom,\nvrátane označenia „mafia“, a to bez toho, aby tieto tvrdenia boli v predmetných príspevkoch opreté o\nkonkrétne skutkové podklady.\n4.3. Žalobca bol a je v organizácii O. K. dlhodobo činný, pričom jeho pôsobenie v nej spadá aj do\nobdobia, ktorého sa týkajú verejne prezentované zistenia auditu. Uvedené vyplýva z verejne dostupných\ninformácií, ako aj z Facebooku samotného žalobcu. Podľa návrhu žalobcu niektoré (žalobcom bližšie\nnešpecifikované) médiá mali prevziať údajné tvrdenia žalovaného, teda nepravdivé fakty, tieto si údajne\nneverifikovali a šírili ich ďalej nielen na sociálnych sieťach, ale aj v médiách. Podľa žalobcu to vyvolalo\nrozsiahlu negatívnu odozvu, vrátane kritických, nenávistných a urážajúcich reakcií na adresu žalobcu. ,\nAko mala vyzerať žalobcom tvrdená rozsiahla negatívna odozva, žalobca v návrhu nielenže nespresnil,\nale ani nijako nepreukázal.\n4.4. Podľa žalovaného žalobca v celom svojom návrhu vytvára dojem, akoby predmetné video\nžalovaného smerovalo výlučne voči jeho osobe. Takéto tvrdenie však nezodpovedá skutočnému obsahu\nani rozsahu predmetného prejavu. Predmetné video sa venovalo viacerým samostatným spoločenským\na politickým témam, viacerým subjektom a viacerým verejne známym osobám. Žalobca teda nebol jeho\nústrednou postavou, nakoľko sa jednalo o komentár k širším otázkam verejného záujmu, pričom zmienka\no žalobcovi predstavovala iba čiastkovú časť rozsiahlejšieho hodnotiaceho prejavu.\n4.5. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v predmetnej veci ide o pokračujúci zásah do jeho\nosobnostných práv. Zo skutkových tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že údajný zásah mal spočívať\nv jedinom konkrétnom prejave žalovaného, a to v zverejnení jedného videopríspevku. Žalobca netvrdí,\nže by žalovaný následne opakovane zverejňoval rovnaké výroky, vytváral ďalší obsah rovnakého\ncharakteru alebo iným spôsobom pokračoval v údajne protiprávnom konaní voči jeho osobe. Samotná\nskutočnosť, že predmetný príspevok zostal po svojom zverejnení dostupný na sociálnej sieti alebo inej\ninternetovej platforme, bez ďalšieho neznamená, že dochádza k novému alebo opakovanému zásahu\nzo strany žalovaného. Ide\no dôsledok jednorazového zverejnenia obsahu, nie o sériu\nnových zásahov alebo o pokračujúce aktívne konanie žalovaného. Žalobca sa preto snaží vytvoriť dojem\ndlhodobého\na pokračujúceho zásahu, hoci z jeho vlastných tvrdení\nvyplýva existencia jediného prejavu žalovaného, v rámci ktorého bol žalobca navyše spomenutý len\nokrajovo popri viacerých ďalších osobách, organizáciách a spoločenských témach. Podľa žalovaného\npreto tvrdenie\no pokračujúcom zásahu nemá oporu v skutkovom stave veci a\npredstavuje iba konštatovanie žalobcu, ktoré nezodpovedá reálnym okolnostiam predmetného prípadu.\nSamotná skutočnosť, že tretie osoby môžu obsah ďalej zdieľať alebo naň odkazovať, nemôže byť právne\npripočítaná žalovanému ako ďalšie zásahy do osobnostných práv žalobcu. Takýto výklad by znamenal\nneprimerané rozšírenie zodpovednosti autora za autonómne konanie tretích osôb\na\ntechnologické fungovanie platforiem, ktoré nemá pod kontrolou. Žalovaný poukázal na to, že inštitút\nneodkladného opatrenia predpokladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov\na osvedčenie\nnaliehavosti zásahu, pričom samotná dlhodobá dostupnosť už zverejneného obsahu bez ďalšej aktivity\nžalovaného takúto naliehavosť sama osebe nezakladá. Preto považuje návrh žalobcu na nariadenie\nneodkladného opatrenia za nedôvodný, keďže absentuje preukázanie aktuálneho, bezprostredného a\naktívne trvajúceho zásahu zo strany žalovaného.\n4.6. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ho mal v predmetnom videopríspevku „obviniť z trestných\nčinov“. Ide o interpretáciu, ktorá nemá oporu v objektívnom obsahu predmetného prejavu. Poukázal\nna to, že práve žalobca vo svojich verejných vyjadreniach priamo spája žalovaného s „kolaboráciou s\nnepriateľom“, čím ho prakticky obviňuje z trestných činov proti obrane vlasti, resp. trestných činov proti\nzákladom republiky. Podľa žalovaného by v tomto smere bolo možné hovoriť aj o uplatnení odvetnej\nfunkcie slobody prejavu zo strany žalovaného, ktorý podobnou formou ako žalobca reagoval na jeho\naktivity. Žalovaný dôvodil, že z obsahu predmetného videa nevyplýva, že by žalobcu označil za osobu,\nktorá spáchala konkrétny trestný čin, ani že by mu pripísal trestnoprávnu zodpovednosť v akomkoľvek\nkonkrétnom rozsahu. V predmetnom prejave sa nenachádza výrok, ktorý by konštatoval, že žalobca\nbol trestne stíhaný, obvinený alebo právoplatne odsúdený. Rovnako sa v ňom nenachádza explicitné\n\ntvrdenie, že by žalobca ako fyzická osoba spáchal konkrétne skutky napĺňajúce znaky trestného\nčinu. Žalobca neprípustne stotožňuje kritické a expresívne vyjadrenia žalovaného, ktoré sa týkali\nverejne diskutovaných informácií o fungovaní organizácií pôsobiacich vo verejnom priestore, s tvrdením\no existencii trestnoprávnej zodpovednosti žalobcu. Takýto výklad však nevyplýva ani z doslovného\nznenia predmetného prejavu, ani z jeho objektívneho kontextu. Predmetom vyjadrení žalovaného bola\npredovšetkým verejná diskusia o nakladaní s verejnými prostriedkami, o transparentnosti fungovania\nurčitých subjektov a o informáciách, ktoré boli v tejto súvislosti verejne prezentované. Bolo poukázané na\nzistenia týkajúce sa hospodárenia konkrétnych organizácií, pričom žalobca bol v rámci širšieho kontextu\nspomenutý ako osoba pôsobiaca v jednej z týchto štruktúr. Z toho však nemožno bez ďalšieho vyvodiť,\nže by žalovaný pripisoval žalobcovi osobné spáchanie trestnej činnosti. Rozhodujúce je, či priemerný\nadresát mohol z objektívneho obsahu prejavu nadobudnúť dojem, že žalobcovi je pripisované konkrétne\nprotiprávne konanie trestnoprávnej povahy. Takýto záver však z predmetného videa nevyplýva.\n4.7. Žalovaný namietol tvrdenie žalobcu, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, konkrétne že ide o stav, ktorý „neznesie odklad“, a že bez okamžitej, hoci len\ndočasnej úpravy pomerov by malo byť právo žalobcu vážne alebo ťažko napraviteľne ohrozené. Žalobca\nv tejto súvislosti predkladá len všeobecné\na deklaratórne tvrdenia o existencii údajne závažnej\nujmy, avšak neosvedčuje konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť reálnu,\nbezprostrednú a aktuálnu hrozbu vzniku takej ujmy, ktorá by odôvodňovala mimoriadny zásah súdu pred\nrozhodnutím vo veci samej. Samotná formulácia o „vážnom alebo ťažko napraviteľnom ohrození práva“\npredstavuje iba právny záver žalobcu, nie osvedčený skutkový stav. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne\nnásledky, ktoré by mali v dôsledku predmetného videa bezprostredne nastať, ani neosvedčuje, že by\ndochádzalo k novému alebo prebiehajúcemu zásahu zo strany žalovaného. Žalobca z predložených\ndôkazných prostriedkov (screenshot žalobou napadnutého príspevku, notárska zápisnica obsahujúca\nprepis predmetného videa, žiadosť o opravu a ospravedlnenie a čiastková správu z vládneho auditu)\ndospieva k skutkovým a právnym záverom, ktoré ich obsah významne presahujú a teda nie sú nimi\ndostatočne osvedčené. Žalobca neosvedčil existenciu takej intenzity, bezprostrednosti a aktuálnosti\nzásahu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia, jeho tvrdenia zostávajú v rovine\nvšeobecných a hypotetických úvah bez dostatočného skutkového základu.\n4.8. Žalovaný poukázal na to, že v kontexte ochrany osobnostných práv môže byť neodkladné opatrenie\nodôvodnené len v prípadoch, keď ide o prejavy zjavne intenzívneho zásahu (napr. nenávistné prejavy,\nvýzvy k násiliu alebo iné formy „hate speech“), pri ktorých je bez okamžitého zásahu reálne riziko\nnenapraviteľnej ujmy. Ak sa neodkladné opatrenie svojím obsahom prakticky prekrýva s tým, čo sa\nmá riešiť vo veci samej, súd musí klásť na jeho nariadenie prísnejšie požiadavky a vyžaduje sa\nosvedčenie zásahu s vysokou mierou pravdepodobnosti a zároveň existencia bezprostrednej a závažnej\nujmy, ktorej nemožno zabrániť iným spôsobom. Podľa žalovaného v prejednávanej veci konajúci súd\nsprávne uzavrel, že tieto podmienky splnené neboli, keďže žalobca neosvedčil takú intenzitu zásahu ani\nnaliehavosť situácie, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah formou neodkladného opatrenia. Žalovaný\nvo vyjadrení poukázal na jednotlivé závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.\n4.9.1. K samotnému odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že ho považuje za postavené na účelovej\ninterpretácii skutkového stavu a selektívnom výbere argumentov bez reálneho osvedčenia zákonných\npodmienok neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu o „okamžitom formovaní\nverejnej mienky“ a „nenapraviteľnej reputačnej ujme“ zostávajú\nv rovine hypotetických\nkonštrukcií, ktoré žalobca nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi o reálnom dopade na jeho právne\nalebo faktické postavenie. Samotné domnienky o možných reakciách verejnosti nemôžu nahrádzať\nzákonom vyžadované osvedčenie bezprostrednej\na konkrétnej hrozby ujmy. Odvolacia\nargumentácia žalobcu založená na počte zobrazení\na zdieľaní predstavuje len opis šírenia\nobsahu, nie však dôkaz o existencii takej intenzity zásahu, ktorá by odôvodňovala mimoriadny zásah\nsúdu ešte pred meritórnym konaním. Viralita obsahu sama osebe nie je právnym kritériom naliehavosti\nv zmysle § 325 C.s.p. Zotrvanie obsahu na sociálnej sieti nemožno automaticky stotožňovať s aktívnym\nkonaním žalovaného ani\ns kontinuálnym protiprávnym zásahom. Ide o\nstatický stav zverejnenia, ktorý bez ďalšieho nepreukazuje splnenie podmienky bezprostrednosti ujmy.\nŽalovaný poukázal na to, že žalobca fakticky stotožňuje neodkladné opatrenie s preventívnym zákazom\nakéhokoľvek potenciálneho reputačného rizika. Takýto výklad by popieral výnimočný charakter inštitútu\nneodkladného opatrenia a viedol by k jeho zneužitiu ako náhrady riadneho konania vo veci samej.\nRovnako záver žalobcu, že samotné šírenie skutkových tvrdení automaticky zakladá naliehavosť, je\nprávne neudržateľný a vedie k popretiu rovnováhy medzi ochranou osobnosti a slobodou prejavu. Práve\ntáto rovnováha je pritom jadrom rozhodovania o neodkladných opatreniach\nv obdobných\nveciach. Žalovaný považuje odvolaciu argumentáciu žalobcu ako celok za založenú na nesprávnom\n\nprávnom chápaní inštitútu neodkladného opatrenia a na účelovej reinterpretácii skutkových aj právnych\nzáverov súdu prvej inštancie. Žalobca sa snaží konštruovať naliehavosť najmä cez tvrdenia o „viralite“,\nmediálnom presahu a reputačných dôsledkoch, tieto však ostávajú na úrovni všeobecných úvah bez\nriadneho osvedčenia konkrétnej bezprostrednej a kvalifikovanej ujmy. Samotný rozsah zdieľania či počet\nzhliadnutí ale nepredstavuje právne relevantný dôkaz naliehavosti v zmysle § 325 C.s.p., ale iba opis\nšírenia obsahu. Samotná existencia príspevku na sociálnej sieti neznamená kontinuálne protiprávne\nkonanie, ani automaticky nezakladá bezprostrednú hrozbu ťažko napraviteľnej ujmy. Žalobca ďalej\nnesprávne tvrdí, že súd vyžadoval preukázanie individuálnych sekundárnych následkov zásahu. Zo\nzáverov súdu však vyplýva len požiadavka osvedčenia konkrétnej a bezprostrednej hrozby ujmy,\nnie ex post dokazovanie všetkých jej spoločenských dôsledkov. Naopak, žalobca v odvolaní fakticky\npresadzuje absolútnu domnienku ujmy pri akomkoľvek verejnom zverejnení, čo je v rozpore s § 325\nC.s.p.\n4.9.2. Pokiaľ žalobca namieta nesprávnu aplikáciu judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\nstrany konajúceho súdu, žalovaný uvádza, že žalobca selektívne vytrháva jednotlivé právne vety z\nkontextu a ignoruje ich základný ratio decidendi, ktorým je zdôraznenie výnimočnosti neodkladných\nopatrení a požiadavka prísneho posúdenia naliehavosti pri zásahoch do slobody prejavu.\n4.9.3. K argumentu o „nepravdivých skutkových tvrdeniach“ žalovaný uviedol, že ani táto okolnosť sama\nosebe nezbavuje žalobcu povinnosti osvedčiť bezprostrednú ujmu, ktorá\nv danom prípade\npreukázaná nebola. Rozlíšenie medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami má význam pre\nposúdenie prípustnosti zásahu, nie však pre automatické nahradenie testu naliehavosti. Nesúhlasil\ns tvrdením žalobcu, že samotná existencia zásahu zakladá potrebu neodkladného opatrenia. Takýto\nvýklad by viedol k bezprecedentnému „preklopeniu“ každého sporu o ochranu osobnosti do režimu\npredbežného zákazu prejavu, čím by došlo k absolútnemu popretiu výnimočného charakteru tohto\ninštitútu. Závery súdu prvej inštancie sú v súlade\ns judikatúrou, ktorá vyžaduje individuálne\na prísne posúdenie naliehavosti, pričom\nv prejednávanej veci nebola preukázaná taká\nintenzita ani bezprostrednosť ujmy, ktorá by odôvodňovala zásah formou neodkladného opatrenia. Súd\nprvej inštancie správne vychádzal\nz ustálenej judikatúry, ktorá zdôrazňuje výnimočný charakter\nneodkladného opatrenia a potrebu osvedčenia bezprostrednej a reálnej hrozby ťažko napraviteľnej ujmy.\nAplikácia tejto judikatúry nebola formalistická, ale primeraná skutkovým zisteniam v danej veci.\n4.9.4. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že neodkladné opatrenie má byť považované za reakciu na\n„už prebiehajúci zásah“. Naopak, jeho účelom je dočasná a výnimočná úprava pomerov pri splnení\nzákonných podmienok, nie automatická reakcia na každé tvrdené pokračovanie publikovaného obsahu.\nK námietke žalobcu o nedostatočnej ochrane prostredníctvom žaloby vo veci samej žalovaný uviedol, že\nexistencia iných právnych prostriedkov ochrany je relevantná pri posudzovaní proporcionality zásahu.\nNeodkladné opatrenie však nemôže nahrádzať meritórne konanie, ani slúžiť ako prostriedok okamžitej\nsatisfakcie bez splnenia zákonných podmienok.\n4.9.5. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k proporcionalite a kolízii základných práv, žalovaný\nuviedol, že súd prvej inštancie sa touto kolíziou riadne zaoberal a správne zdôraznil potrebu\nrešpektovania slobody prejavu, najmä v situácii, keď neboli osvedčené podmienky pre jej preventívne\nobmedzenie. Žalobcom namietaný výklad pojmu „osvedčenie“ nebol súdom prvej inštancie sprísnený\nnad rámec zákona, ale zodpovedá ustálenej judikatúre, podľa ktorej musí byť nárok a potreba\nneodkladnej úpravy pomerov aspoň pravdepodobne preukázaná, nie iba tvrdená. Žalovaný sa\nnestotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu\na považuje napadnuté uznesenie súdu\nprvej inštancie za vecne správne a zákonné.\n4.9.6. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca v odvolaní v zásade opakuje svoju\npôvodnú argumentáciu, podľa ktorej má už samotné pokračujúce šírenie (údajne) nepravdivých\nskutkových tvrdení automaticky zakladať bezprostrednú a reálnu hrozbu ujmy odôvodňujúcu nariadenie\nneodkladného opatrenia. S týmto právnym názorom žalovaný nesúhlasí. Súd prvej inštancie správne\nvychádzal z toho, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok, ktorého\nnariadenie je podmienené osvedčením konkrétnej, bezprostrednej a reálne hroziacej ujmy, a nie iba\nvšeobecnou úvahou o možných reputačných dôsledkoch zásahu. Prijatie výkladu žalobcu by viedlo\nk záveru, že každý zásah do osobnostných práv na internete by automaticky zakladal podmienky\npre neodkladné opatrenie, čo je v rozpore s účelom § 325 C.s.p. aj ustálenou rozhodovacou\npraxou. Konajúci súd správne rozlíšil medzi situáciami, ktoré je potrebné riešiť v konaní vo veci\nsamej, a situáciami, ktoré odôvodňujú okamžitý zásah formou neodkladného opatrenia. Žalobca\nneosvedčil existenciu takých okolností, z ktorých by vyplývalo, že bez okamžitej súdnej intervencie\ndôjde\nk nenahraditeľnej alebo ťažko napraviteľnej ujme. Opakované tvrdenia o viralite\n\nobsahu či jeho potenciálnom spoločenskom dopade nepredstavujú ani z časti dostatočné osvedčenie\nnaliehavosti v zmysle zákona.\n4.9.7. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa povahy sporných tvrdení, žalovaný poukazuje na\nto, že právne posúdenie, či ide o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky, ako aj ich pravdivosť,\nje predmetom meritórneho dokazovania a nemôže byť v plnom rozsahu prejudikované v konaní o\nneodkladnom opatrení. Súd prvej inštancie správne zohľadnil aj kolíziu so slobodou prejavu, pričom\nžalobcom prezentovaný výklad by viedol k neprimeranému oslabeniu ústavne chránenej slobody prejavu\nv prípadoch verejnej komunikácie, najmä v online priestore. K námietke žalobcu, že neodkladné\nopatrenie nepredstavuje predbehnutie veci samej, žalovaný uviedol, že navrhovaný zásah smeruje\nk odstráneniu celého príspevku, teda k zásahu s fakticky definitívnym účinkom, ktorý sa obsahovo\nblíži výsledku meritórneho rozhodnutia. Konajúci súd preto správne vyhodnotil, že takýto zásah\nnemožno nariadiť bez splnenia prísnejších podmienok, ktoré v danom prípade osvedčené neboli.\nRovnako správne bola vyhodnotená aj požiadavka proporcionality, keďže žalobcom navrhované riešenie\nnepreukázalo nevyhnutnosť odstránenia celého obsahu ako jediného možného prostriedku ochrany.\n4.9.8. Pokiaľ ide o námietku nevykonateľnosti, žalovaný považuje závery súdu prvej inštancie za\nsprávne. Povinnosť zdržať sa konania do budúcnosti síce ako taká môže byť obsahom neodkladného\nopatrenia, avšak jej formulácia musí byť určitá a jej kontrola musí byť objektívne možná. V prejednávanej\nveci však žalobca spojil túto povinnosť s požiadavkou preukazovania jej splnenia v lehote 48 hodín, čo\nje v prípade negatórnej povinnosti logicky\na prakticky nevykonateľné. Rovnako požiadavka\nna odstránenie „reakcií“ bez jasného vymedzenia ich rozsahu presahuje možnosti žalovaného a\nneumožňuje jednoznačne určiť obsah povinnosti ani jej splnenie. Konajúci súd preto nepostupoval\nformalisticky, ale naopak dôsledne aplikoval požiadavku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.\n4.10. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.\n5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto bolo potrebné\nuznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť (§ 387 C.s.p.).\n6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,\nniečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n9. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri\nnáležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností\nhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z\nneho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť\nlistiny, na ktoré sa odvoláva.\n10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n12. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho\nvzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením\npožadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca\ndomáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností\nprípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia\n\nneobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),\nči sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).\n13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o\npotrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút\ncharakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie\n(na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje\nnajvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať\nna všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na\nvšetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.\n14. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá\nvšak musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie\nbude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,\ndochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv\na oprávnených záujmov, prípadne\nhrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej\nmiery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré\nmajú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému\nsa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov\nnavrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané\na\nnesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu\nvýhodu.\n15. V danej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia (bez podania žaloby vo\nveci samej) spočívajúceho v dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinnosti\nžalovanému odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený dňa XX.X.XXXX na profile „E. K.\nB.“ v celom rozsahu. Žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval tým, že ním označené\nvýroky vo zverejnenom príspevku žalovaného predstavujú neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu\nosobnosti podľa § 11\na nasl. Občianskeho zákonníka. Intenzita zásahu je podľa žalobcu\nznásobená šírením na sociálnej sieti a ďalej inými médiami a tretími osobami. Verejné spájanie jeho\nosoby s údajným podvodným a trestným konaním je podľa žalobcu spôsobilé okamžite a zásadne ohroziť\njeho odborné, pracovné a spoločenské postavenie, vrátane vzťahov s partnermi, zamestnávateľom a\nverejnými inštitúciami, pričom takto vzniknutú reputačnú ujmu nemožno po uplynutí času plnohodnotne\nnapraviť ani úspešným rozhodnutím vo veci samej.\n16. Predmetom sporu o nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je teda ochrana\nosobnostných práv žalobcu, chránených Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym zákonníkom\n(§ 11 a nasl.), ktorý sa návrhom na naradenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti\nžalovanému v súvislosti s realizáciou jeho práva na slobodu prejavu. Správne preto postupoval súd\nprvej inštancie, keď sa vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou konfliktu práva na ochranu osobnosti a\npráva na slobodu prejavu. Zároveň správne akcentoval výnimočnosť neodkladného opatrenia v prípade\nobmedzenia práva na slobodu prejavu, keďže preventívny zásah do slobody prejavu neodkladným\nopatrením, spočívajúci v zákaze určitým spôsobom sa vyjadrovať, šíriť určité výroky, je krajným\nprostriedkom ochrany osobnostných práv. Odvolací súd poukazuje na to, že ak má byť neodkladným\nopatrením protistrane uložená povinnosť na neurčitú dobu, ktorej uloženia by sa navrhovateľ domáhal\nvo veci samej, je pre nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné, aby bolo osvedčené, že konaním\nžalovaného dochádza k zjavnému porušovaniu práv navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktoré má za\nnásledok závažnú nereparovateľnú ujmu, a preto je na mieste súdna ochrana nariadením neodkladného\nopatrenia.\n17. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď mal za to, že\nžalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, neosvedčil reálne a bezprostredne hroziacu\nujmu, neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ako výnimočného prostriedku\nochrany práv, navrhovaný petit považoval za neprimeraný a nevykonateľný.\n18.1. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci, vo vzťahu\nk príspevku žalovaného na sociálnej sieti, absentuje bezprostredná hrozba vzniku ujmy na strane\nžalobcu, ktorá je podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia. Zákonné predpoklady nariadenia\n\nneodkladného opatrenia nie sú naplnené tvrdením žalobcu, že príspevok obsahuje tvrdenia, podľa\nktorých mal žalobca „duplicitne fakturovať“ a „podvádzať.“ Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca\nvýrok o duplicitnej fakturácii vytrháva z kontextu príspevku žalovaného. Uvedený príspevok je treba\nposudzovať ako celok, pričom je potrebné prihliadať na jeho objektívny význam, na to, ako ho vníma\nposlucháč. Z obsahu príspevku je zrejmé, že žalovaný sa v ňom venuje trom témam, pričom v jednej\nz nich sa venuje otázke verejných prostriedkov, ich čerpania mimovládnymi organizáciami, a to aj\norganizáciou O. K., v ktorej pôsobí aj žalobca, a to od roku 2023, ako sám uvádza v návrhu. Z úvodnej\nvety časti príspevku („Q.), v kontexte ďalšieho obsahu videa, nemožno dospieť k záveru o tom, že\nosobne žalobca vystavoval duplicitné faktúry a tým sa dopúšťal protiprávneho konania. Rovnako z\nobsahu videa nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobca podvádzal, nevyplýva z neho, že by žalovaný\npráve osobu žalobcu spájal s trestným konaním. Žalovaný v obsahu tejto časti príspevku kritizuje\nčinnosť mimovládnych organizácií v súvislosti s čerpaním verejných, resp. štátnych prostriedkov, ktorá\nkritika nesmeruje k osobe žalobcu. Z uvedených dôvodov obsah príspevku nie je možné pre účely\nnariadenia neodkladného opatrenia bez ďalšieho vyhodnotiť ako jednoznačné porušenie osobnostných\npráv žalobcu. Preto súd prvej inštancie správne uprednostnil výkon slobody prejavu žalovaného pred\nochranou osobnostných práv žalobcu. Nariadenie neodkladného opatrenia by v podmienkach tejto veci\nbolo spôsobilé neprimerane zasiahnuť do ústavou garantovaného práva slobody prejavu.\n18.2.1. Odvolateľ naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval pokračujúcim,\ndynamickým a kumulatívnym charakterom zásahu do osobnostných práv, ktorý sa nevyčerpával\njednorazovým zverejnením sporného príspevku, ale naopak sa s každým ďalším sprístupnením,\nzdieľaním a medializáciou prehlboval a znásoboval, podľa žalobcu ide o pokračujúci zásah do\njeho osobnostných práv. Podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy\npomerov medzi stranami nemôže byť automaticky daná len samotným ponechaním napádaného\npríspevku (videa) žalovaného na verejne prístupnom webovom sídle, či profile na sociálnej sieti\nFacebook. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca v návrhu neuviedol, aká\nurčitá a konkrétna ujma mu bezprostredne hrozí. Len všeobecné konštatovania, že dotknuté tvrdenia\nžalovaného sú spôsobilé významným spôsobom ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ho v\nosobnom aj pracovnom živote, nie sú podľa odvolacieho súdu v tomto smere postačujúce. Preukázanie\nexistencie zásahu spôsobilého ohroziť osobnostné právo je podmienkou úspešnosti žaloby na ochranu\nosobnosti, teda žaloby vo veci samej. V prejednávanom prípade je však predmetom návrhu nariadenie\nneodkladného opatrenia, podmienkou ktorého je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov z\ndôvodu, že hrozí konkrétna, bezprostredná ujma, ktorej zabránenie si vyžaduje zásah súdu nariadením\nneodkladného opatrenia. Že nastala v prejednávanom prípade takáto situácia, žalobca neosvedčil.\nNeosvedčil, že by dotknutý príspevok mal na neho akýkoľvek konkrétny\na\nbezprostredný negatívny dopad. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, podľa ktorého\nsamotná skutočnosť, že predmetný príspevok zostal po svojom zverejnení dostupný na sociálnej sieti\nalebo inej internetovej platforme, bez ďalšieho neznamená, že dochádza\nk novému alebo\nopakovanému zásahu zo strany žalovaného, alebo že ide o pokračujúce aktívne konanie žalovaného.\nAj z tvrdení žalobcu vyplýva existencia jediného prejavu žalovaného,\nv ktorom bol žalobca\nspomenutý popri ďalších osobách, organizáciách a spoločenských témach. Tvrdenie o pokračujúcom\nzásahu tak nemá oporu v skutkovom stave veci. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že obsah príspevku\nžalovaného prevzali aj iné médiá, rovnako tak existenciu, resp. obsah komentárov príspevku žalovaného\nna sociálnej sieti, toto zostalo len v rovine tvrdení žalobcu.\n18.2.2. S poukazom na dôvody uvedené v bode 18.2.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia rovnako\nsprávne súd prvej inštancie rozhodol aj o návrhu žalobcu, ktorým žiadal neodkladným opatrením\nuložiť žalovanému povinnosť zdržať sa šírenia predmetných tvrdení, ako aj akýchkoľvek iných tvrdení\nrovnakého alebo obdobného významu, ktoré by mohli neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv\nžalobcu. Pre účely neodkladného opatrenia vyhovením požadovanému zdržiavaciemu nároku žalobca\nosvedčil iba to, že žalovaný dňa XX.X.XXXX uverejnil na sociálnej sieti Facebook informácie, ktoré\nsú predmetom prejednávanej veci. Skutočnosť, že by zo strany žalovaného ďalej dochádzalo k\nzverejňovaniu údajov o žalobcovi, spojených s predmetom konania, respektíve že by bola daná reálna\nhrozba zverejňovania nepravdivých informácií zo strany žalovaného žalobca nijako neosvedčil.\n18.3. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa judikatúry ESĽP, sloboda prejavu predstavuje jeden\nzo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a\nsebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám„ a „myšlienkam,“ ktoré\nsa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú,\nšokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť\na veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti„ (Handyside v. Spojené\n\nkráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo dňa 7.12.1976, § 49). Aj sloboda prejavu má svoje\nmantinely vyjadrené\nv čl. 26 <https://app.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwgaxgg3dbnzxwwljsgy&refSource=text> ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky, obsahujúceho dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o\nobmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v\ndemokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a\nslobôd iných,“ teda, okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v\nrozsahu garantovanom v čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky <https://app.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwgaxgg3dbnzxwwljrhe&refSource=text> a konkretizovanom\nnajmä v § 11 Občianskeho zákonníka <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngeyq&refSource=text>, ktoré chránia súkromné osoby\npred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Sloboda prejavu ako jedno\nzo základných a najdôležitejších práv demokratického štátu má tak aj svoje medze, to isté ale platí aj na\ndruhej strane o ochrane osobnostných práv, ktoré tiež nie sú neobmedzené, pokiaľ poškodený žiadnym\nspôsobom nepreukáže\n(v prípade neodkladného opatrenia neosvedčí) zásah\ndo svojich osobnostných práv, nemôže byť v konaní úspešný.\n18.4. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie o výnimočnosti inštitútu\nneodkladného opatrenia, ktoré je na mieste predovšetkým v prípadoch, kedy je nevyhnutné zabrániť\nnaplneniu hrozby takej zmeny, ktorá by mala za následok zásadné sťaženie, či dokonca znemožnenie\nposkytnutia súdnej ochrany subjektívnemu hmotnému právu navrhovateľa neodkladného opatrenia.\nRozhodovacia prax sa v záujme potreby zabezpečenia efektívnej právnej (súdnej) ochrany ustálila na\ntom, že nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia vtedy, keď nariadenie iného neodkladného\nopatrenia nie je možné, efektívne ani potrebné, no je potrebné zamedziť pokračovaniu v konaní, ktoré\nby vzhľadom na svoju závažnosť mohlo viesť k nenapraviteľnej, prípadne ťažko napraviteľnej ujme.\nTakéto neodkladné opatrenie prichádza do úvahy aj vtedy, keď sú predmetom ochrany osobnostné\npráva navrhovateľa. Pri neodkladných opatreniach, ktorými sa ukladá povinnosť niečo vykonať a táto\npovinnosť sa prakticky zhoduje s tým, čoho sa navrhovateľ domáha, alebo mieni domáhať vo veci samej,\nje však nevyhnutné klásť na splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia prísnejšie\npožiadavky. Takýmto rozhodnutím sa totiž predbieha rozhodnutie vo veci samej, ktoré možno na rozdiel\nod neodkladného opatrenia vydať až po riadne vykonanom dokazovaní, jeho vyhodnotení, dôslednom\nustálení skutkového stavu veci a jeho právnom posúdení zo všetkých sporných hľadísk, pri rešpektovaní\nvšetkých procesných záruk naplnenia obsahu pojmu spravodlivý proces (v materiálnom zmysle) vo\nvzťahu k obom stranám sporu, čo pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je dosť dobre možné.\nPožiadavka prísnejšieho posudzovania splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia\nnaviac naberá na význame, ak by malo nariadené neodkladné opatrenie predstavovať trvalú úpravu\nvzťahov medzi stranami. Ak má byť prostredníctvom neodkladného opatrenia protistrane na neurčitú\ndobu uložená povinnosť, ktorej uloženia by sa navrhovateľ domáhal vo veci samej, je pre nariadenie\nneodkladného opatrenia nevyhnutné, aby bolo osvedčené s pravdepodobnosťou veľmi blízkou istote\nalebo celkom nepochybné, že konaním odporcu dochádza k zjavnému porušovaniu práv navrhovateľa,\nktoré má za následok závažnú nereparovateľnú ujmu na strane navrhovateľa, preto je na mieste\nuložením určitej povinnosti narastaniu takejto ujmy zabrániť (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 9.1.2020, sp. zn. 8 Co 266/2019).\n18.5 Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nevykonateľnosti petitu návrhu,\nktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť všetky reakcie na príspevok\nžalovaného. Takáto neurčitá formulácia neumožňuje jednoznačne určiť obsah povinnosti žalovaného.\n18.6. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nemožnosti preukázania\nsplnenia uložených povinnosti v lehote 48 hodín s tým, že táto požiadavka sa logicky a legitímne\ntýka výlučne povinnosti odstrániť konkrétny sporný príspevok, odvolací súd poukazuje na to, že\ntakáto interpretácia z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne nevyplýva.\nZároveň odvolací súd poukazuje na to, že v kontexte dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol\nnávrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pre nesplnenie zákonných podmienok pre jeho\nnariadenie, sa uvedená odvolacia námietka odvolateľa javí bez právneho významu.\n19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe osvedčených dôkazov k správnym\nskutkovým zisteniam a vec posúdil správne po právnej stránke, keď príslušné zákonné ustanovenia\nsprávne vyložil aj aplikoval. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, v napadnutej časti je zrejmé,\nže súd prvej inštancie dôsledne skúmal splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi\n\nskutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a\nsvoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď\ns poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné,\nči zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také\nodôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán.\n20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387\n1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nods.\n\n21. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne procesne úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1, § 255\nods. 1, § 262\nods. 1 C.s.p.).\n22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b0047853-4f34-47b6-9e62-4025389e2dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.39.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 39/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 39/2024 z 7. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.39.2024.1"}, {"guid": "ussr:0ebfd6a6-3161-430d-a5f0-aefa180fe28d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.294.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.294.2023.1"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "89192ead-ebdb-4e48-bc37-f02e5cecf35d:eca8e08d-b3af-4468-bfea-07b3ccb91741", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1724202939.1", "spisova_znacka": "10Co/80/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/80/2024 z 20. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1724202939.1"}, {"guid": "298180fa-eb0d-47cf-ad71-93811aa77113:593bec9a-006a-4525-a94e-e6c5406908d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/47/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/47/2023 z 8. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/298180fa-eb0d-47cf-ad71-93811aa77113:593bec9a-006a-4525-a94e-e6c5406908d5"}, {"guid": "b4d71bfa-da65-48a8-b6f7-6d67f370c34d:00e9365f-41ed-43b7-b1b3-f9a4c5441bbd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1219204934.1", "spisova_znacka": "8Co/266/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/266/2019 z 8. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1219204934.1"}], "citovane_v": []}