{"guid": "0d2844b8-d23c-4741-aa73-2d353f318d73:7c18942f-089b-43f6-9623-76770cfaac6b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1426201131.1", "spisova_znacka": "8Co/106/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/106/2026 z 4. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 4. augusta 2026, sp. zn. 8Co/106/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1426201131.1", "identifikacne_cislo": "1426201131", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2026-08-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324a", "nazov": "§ 324a CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c18942f-089b-43f6-9623-76770cfaac6b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1426201131.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426201131.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426201131.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/106/2026\n1426201131\n04. 08. 2026\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2026:1426201131.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova\n8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Mgr. Zuzana Hollá, advokátka, Kresánkova 3462/1,\n841 05 Bratislava, proti povinnému: Slovenská republika, zastúpená správcom Výskumný ústav vodného\nhospodárstva, Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850,\nprávne zastúpený: Advokátska kancelária AK | AK s.r.o., Suché mýto 6, 811 03 Bratislava, o nariadenie\nneodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n26. februára 2026, č.k. 55C/7/2026 - 137, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému\numožniť navrhovateľovi prístup k priestoru, v ktorom sa nachádza ističová rozvodná skriňa, ako aj\nk celej trase elektrickej prípojky napájajúcej verejnú sieť umiestnenú na nehnuteľnosti - stavbe so\nsúp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXXX/XX, evidovanej na liste vlastníctva\nč. XXXX, katastrálne územie: K. Z., obec: C. - K. Z., X.: C. P., a to za účelom zabezpečenia\nriadnej prevádzky, údržby, diagnostiky a odstránenia porúch elektrickej prípojky a základňovej stanice\n„Základňová stanica a RR bod C1 244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“, ako aj zdržať sa\nakéhokoľvek zásahu do elektrickej prípojky, ističovej rozvodnej skrine alebo iných technických zariadení\na prvkov zabezpečujúcich napájanie prevádzky základňovej stanice „Základňová stanica a RR bod\nC1 244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“, najmä zásahov, ktoré by mohli spôsobiť jej odpojenie,\nobmedzenie alebo narušenie jej funkčnosti. Navrhovateľovi priznal proti povinnému nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % a povinného poučil, že môže proti navrhovateľovi podať žalobu, ktorej\npredmetom bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.\n2. Prvoinštančný súd uviedol, že navrhovateľ v rámci opisu skutkového stavu poukázal na to, že\npodľa § 3 písm. a) zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZoEK“) je podnikom, ktorý poskytuje siete, služby a vykonáva činnosti vo verejnom\nzáujme. Podľa § 21 ods. 1 ZoEK je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a\numiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj pridružené prostriedky, na/v cudzej nehnuteľnosti\nalebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať. Povinný je správcom majetku štátu - nehnuteľnosti, na\nstreche ktorej je umiestnená Základňová stanica, prostredníctvom ktorej navrhovateľ zabezpečuje\nprevádzku elektronickej komunikačnej siete a poskytuje elektronické komunikačné služby v danej\nlokalite. Na zabezpečenie napájania Základňovej stanice elektrickou energiou navrhovateľ zrealizoval\nelektrickú prípojku, ktorá je z technického aj prevádzkového hľadiska nevyhnutnou podmienkou jej\nriadneho fungovania. Strany boli v zmluvnom vzťahu od roku 1998, najskôr na základe zmluvy o\n\nnájme č. C1-244-BR Nábrežie Svobodu zo dňa 12.01.1998 vrátane jej dodatkov, ktorej predmetom\nbol nájom strešnej plochy budovy, za účelom umiestenia technológie GSM. Následne uzavreli\nzmluvu o nájme nebytového priestoru č. C1-244 BR Nábrežie Svobodu zo dňa 28.04.2003 s dvoma\ndodatkami, platnú do 31.12.2017. Navrhovateľ zriadil Základňovú stanicu na nehnuteľnosti na základe\nstavebného povolenia Oblastného telekomunikačného úradu Bratislavský kraj, oddelenie výstavby\ntelekomunikačných stavieb č. 1191-2/98/VTS zo dňa 07.07.1998, právoplatného 07.08.1998, za účelom\nzabezpečenia pokrytia územia časti Bratislavy signálom GSM. Užívanie Základňovej stanice bolo\npovolené kolaudačným rozhodnutím Oblastného telekomunikačného úradu Bratislavský kraj, oddelenie\nvýstavby telekomunikačných stavieb č. 1191-4/98/VTS zo dňa 18.01.1999, právoplatným 11.02.1998.\nNavrhovateľ Základňovú stanicu od jej zriadenia nepretržite prevádzkuje ako súčasť svojej verejnej\nelektronickej komunikačnej siete, prostredníctvom ktorej poskytuje službu 2G, 5G a LTE. V roku 2001\nnavrhovateľ na vlastné náklady zriadil elektrickú prípojku, aby zabezpečil nepretržitý prívod elektrickej\nenergie pre Základňovú stanicu. Bez stabilného elektrického napájania nie je možné stanicu uviesť do\nprevádzky ani udržiavať jej prevádzkovú stabilitu. Elektrická prípojka bola realizovaná ako súčasť stavby\nP1-244 BR - 003 povolenej rozhodnutím okresného úradu Bratislava, odbor životného prostredia č.\nŽP-07328/2001-JA/84/G zo dňa 02.05.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2001. Užívanie\ntejto stavby, vrátane elektrickej prípojky, bolo povolené rozhodnutím okresného úradu Bratislava, odbor\nživotného prostredia č. ŽP - 12028/2001-Ja/186/H zo dňa 12.09.2001, právoplatným 01.10.2001. Po\nskončení nájmu sa strany nedohodli na novom zmluvnom vzťahu pre spor o existenciu právneho\ntitulu na užívanie nehnuteľnosti. Vybudovaním Základňovej stanice vzniklo Navrhovateľovi zákonné\nvecné bremeno a preto je oprávnený nehnuteľnosť užívať aj po skončení nájmu, čo povinný popiera.\nNavrhovateľ odmietol uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena a navrhol uzatvoriť dohodu o\nprimeranom znášaní nákladov na zachovanie a opravy nehnuteľnosti zaťaženej zákonným vecným\nbremenom a o podmienkach využívania práva k nehnuteľnosti zodpovedajúcich zákonnému vecnému\nbremenu, ktorú povinný odmietol. Keďže povinný zákonné vecné bremeno neuznáva, podal dňa\n11.04.2017 na Okresnom súde Bratislava II žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. V súčasnosti je\nkonanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/22/2017 a ku dňu podania\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ešte právoplatne skončené (na termín 26.03.2026\nvytýčil súd pojednávanie). Navrhovateľ podal dňa 19.11.2024 návrh na záznam vecného bremena do\nkatastra nehnuteľností, ktorý doložil listinami preukazujúcimi splnenie zákonných podmienok. Okresný\núrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „OÚ“) návrhu dňa 22.08.2025 vyhovel a záznamom č.\nZ-17095/2024 zapísal vecné bremeno k nehnuteľnosti. Navrhovateľ dňa 19.09.2025 podal návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že povinný mu bráni vo výkone oprávnení podľa § 21\nods. 1 ZoEK tým, že odmieta poskytnúť zákonom stanovenú súčinnosť pri odstraňovaní porúch na\nvedení siete. Súd uznesením zo dňa 13.10.2025 č.k. 37C/67/2025-82 návrhu vyhovel a povinnému uložil\npovinnosť a) strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na nehnuteľnosti, b) umožniť navrhovateľovi\nprístup k technologickým zariadeniam umiestneným na uvedenej stavbe za účelom odstránenia porúch\na zabezpečenia ich riadnej prevádzky. Dňa 17.09.2024 navrhovateľ zaevidoval poruchu technológie\nZákladňovej stanice, o čom bezodkladne informoval povinného a požiadal o prístup podľa § 21\nods. 6 ZoEK. Dňa 18.09.2024 sa uskutočnilo osobné rokovanie, na ktorom navrhovateľ poukázal\nna existenciu zákonného vecného bremena podľa § 21 ods. 2 písm. a) ZoEK. Dňa 25.09.2024\nnavrhovateľ oznámil povinnému ďalšiu poruchu a požiadal o vstup na termín 27.09.2024. Povinný\ne-mailom zo dňa 27.09.2024 odmietol vstup s odôvodnením údajného havarijného stavu schodišťa,\nhoci pri poslednej kontrole v roku 2022 bolo vyhodnotené ako prevádzkovo spôsobilé. Navrhovateľ\npokračoval v rokovaniach s povinným s cieľom nájsť obojstranne prijateľné riešenie. Na rokovaní dňa\n20.11.2024 bol sformulovaný návrh, na základe ktorého navrhovateľ vypracoval návrhy zmluvných\ndokumentov a zaslal ich povinnému na pripomienkovanie. Povinný e-mailom zo dňa 21.12.2024\nnamiesto pripomienok predložil nové požiadavky a vlastné návrhy zmlúv, ktoré nerešpektovali zákonné\nvecné bremeno. Dňa 27.11.2024 došlo u povinného k výpadku elektrickej energie, čo spôsobilo zlyhanie\ntechnológie Základňovej stanice. Povinný v ten istý deň umožnil navrhovateľovi vstup, no pretrvávajúci\nvýpadok elektrickej energie znemožnil identifikovať poruchu. Na ochranu prevádzky verejnej siete musel\nnavrhovateľ dočasne presmerovať prevádzku Základňovej stanice na iné zariadenia, o čom povinného\nopakovane informoval. Povinný bol opakovane upozorňovaný, že prijaté technické riešenie nie je z\ndlhodobého hľadiska udržateľné, znižuje kapacitu siete a môže viesť k preťaženiu siete, čím je vážne\nohrozené fungovanie elektronickej komunikačnej siete a aj poskytovanie elektronických komunikačných\nslužieb v danej lokalite. Dňa 02.04.2025 zaslal navrhovateľ povinnému výzvu na poskytnutie súčinnosti\na požiadal o vstup na termín 08.04.2025. Povinný poskytol navrhovateľovi iba čiastočnú súčinnosť, keď\nneumožnil vstup do priestorov s hlavnou ističovou rozvodnou skriňou, čo znemožnilo kontrolu funkčnosti\n\ncelej technológie. Povinný vstup podmienil podpísaním pripravenej zápisnice zo dňa 08.04.2025, v\nktorej povinný popieral existenciu zákonného vecného bremena. Zo správy technikov z kontroly zo dňa\n08.04.2025 vyplynulo rozsiahle poškodenie technológie, vyžadujúce výmenu komponentov. Navrhovateľ\nopätovne dňa 29.07.2025 vyzval povinného na umožnenie prístupu na termín 05.08.2025, pričom k\nlistu priložil aj správu z kontroly zo dňa 08.04.2025. Povinný opätovne odmietol poskytnúť súčinnosť\na navrhovateľovi neumožnil vstup do budovy. Navrhovateľ bezprostredne po doručení uznesenia\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2025 č.k. č. 37C/67/2025-82 listom zo dňa 17.10.2025\npožiadal povinného o vstup k Základňovej stanici za účelom odstránenia porúch. V liste poukázal na\nnariadené neodkladné opatrenie a na skutočnosť, že pri poslednom vstupe dňa 08.04.2025 povinný\nneumožnil vstup do priestorov s hlavnou ističovou rozvodnou skriňou elektrickej energie, čím znemožnil\noverenie funkčnosti celej technológie Základňovej stanice. Na základe tejto výzvy poskytol povinný\ndňa 20.10.2025 navrhovateľovi opäť iba čiastočnú súčinnosť, keď technikom navrhovateľa umožnil\nprístup výlučne k zariadeniam umiestneným na nehnuteľnosti, teda len v rozsahu formálne zapísaného\nvecného bremena. Odmietol však sprístupniť priestory, v ktorých sa nachádza hlavná ističová rozvodná\nskriňa vrátane elektrickej prípojky napájajúcej elektrickou energiou technológiu Základňovej stanice,\npričom svoje odmietnutie odôvodnil tvrdením, že tieto priestory sa nachádzajú v budove na inej\nparcele. Navrhovateľ ho upozornil, že prevádzka Základňovej stanice je objektívne podmienená\nnepretržitým prívodom elektrickej energie v režime 24 hodín denne. Bez elektrického napájania nie\nje možné Základňovú stanicu uviesť do prevádzky, vykonať jej diagnostiku, ani overiť jej technickú\nfunkčnosť. Z tohto dôvodu sa povinnosť poskytnúť súčinnosť neobmedzuje len na samotný fyzický\nprístup k technológiám, ale zahŕňa aj sprístupnenie elektrickej prípojky, ktorá je nevyhnutnou súčasťou\ninfraštruktúry verejnej siete a podmienkou poskytovania elektronických komunikačných služieb. Napriek\ntomu povinný zotrval na tvrdení, že jeho povinnosť je obmedzená výlučne rozsahom zapísaného\nvecného bremena. Zo zápisu o výsledku odstraňovania poruchy základňovej stanice zo dňa 20.10.2025\nvyplýva, že hoci navrhovateľ fyzicky vykonal výmenu poškodených technologických komponentov\n(najmä vytečené zdrojové batérie), nemohol overiť funkčnosť technológie ani uviesť Základňovú stanicu\ndo prevádzky. Dôvodom bolo to, že povinný odmietol umožniť navrhovateľovi pripojenie Základňovej\nstanice k elektrickej energii. Tým, že povinný úmyselne zamedzil prístupu k elektrickému napájaniu,\nznemožnil uvedenie Základňovej stanice do prevádzky a spôsobil, že zostáva nefunkčná. Ide o zásah\ns priamym a okamžitým dopadom na fungovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktorý\nzároveň bráni navrhovateľovi plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zákona v oblasti údržby a bezpečnej\nprevádzky siete. Navrhovateľ sa pokúsil obnoviť napojenie Základňovej siete aj prostredníctvom tretej\nosoby, a to Západoslovenskej distribučnej, a.s. (ďalej len „ZSD“). Technici spoločnosti museli zásah\nopakovať, keďže povinný pri prvom pokuse odmietol umožniť vstup do priestorov, v ktorých sa nachádza\nelektrické napájanie stanice. Krátko po tom, ako technici pripojili Základňovú stanicu k elektrickej energie\na opustili areál, došlo k jej odpojeniu od napájania. Keďže ističová rozvodná skriňa sa nachádza\nv uzatvorenom areáli povinného a prístup k nej má výlučne on, vzniklo navrhovateľovi dôvodné\npodozrenie, že k odpojeniu došlo úmyselným zásahom zo strany povinného alebo osoby konajúcej s\njeho vedomím. Takéto konanie napĺňa znaky trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky\nvšeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Navrhovateľ preto\nbezodkladne podal trestné oznámenie na Policajný zbor SR. Napriek tomu, že ide o zásah do prevádzky\nverejnej elektronickej komunikačnej siete, ktorá má charakter všeobecne prospešného zariadenia,\npolícia doposiaľ neprijala žiadne účinné opatrenia ani nevykonala úkony smerujúce k objasneniu\nveci. Zo správania povinného je zrejmé, že odmieta poskytnúť súčinnosť potrebnú na zabezpečenie\nriadneho chodu Základňovej stanice. Tým, že odmietol sprístupniť priestory s ističovou rozvodnou\nskriňou a opakovane znemožnil obnovenie napájania Základňovej stanice jednoznačne preukázal,\nže nerešpektuje zákonné povinnosti ani existenciu zákonného vecného bremena. Nejde o dôsledok\nnedorozumenia, či technickú prekážku, ale o vedomé a úmyselné konanie smerujúce k blokovaniu\nprevádzky elektronickej komunikačnej siete a k znemožneniu výkonu práv navrhovateľa. Neodkladné\nopatrenie je v danom prípade nevyhnutné na zabezpečenie opätovného sfunkčnenia Základňovej\nstanice a na obnovenie riadnej prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete v dotknutom\núzemí. Formalistický a účelový výklad zákonného vecného bremena je v rozpore s technickou realitou\nfungovania elektronickej komunikačnej siete a zároveň odporuje zákonnej úprave, ktorá vyžaduje, aby\nbola infraštruktúra Základňovej stanice posudzovaná ako funkčný celok (§ 2 ods. 26 ZoEK). Tvrdenie\npovinného o umiestnení elektrickej prípojky na inej parcele nevyplýva zo žiadneho dokumentu, ktorý\nmá navrhovateľ k dispozícii. Keďže táto skutočnosť nie je z obsahu žiadnych relevantných dokumentov\nzistiteľná, navrhovateľ ju nemohol uvádzať vo svojich predchádzajúcich podaniach, či už pri zápise\nvecného bremena alebo pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Namiesto rešpektovania\n\nrozsahu a účelu zákonného vecného bremena povinný používa formálne a technicky neudržateľné\ntvrdenia, ktorými sa snaží vyhnúť svojej povinnosti umožniť navrhovateľovi výkon oprávnení. Jeho\npostup nesleduje žiadny legitímny cieľ, účelom je zabrániť prevádzke Základňovej stanice a mariť výkon\npráva, ktoré navrhovateľovi zo zákona prináleží a zároveň vytvoriť na neho tlak, aby bol v záujme\nobnovenia funkčnosti Základňovej stanice donútený akceptovať jednostranne diktované podmienky\nurovnania sporu. Takýto postup je neprípustný a odporuje samotnému účelu zákonného vecného\nbremena, ktorým je zabezpečiť riadnu prevádzku verejnej elektronickej komunikačnej siete bez závislosti\nod vôle vlastníka nehnuteľnosti. Konaním povinného dochádza k vážnemu a vedomému ohrozeniu\nriadnej prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete. Základňová stanica je kľúčovým prvkom\ninfraštruktúry zabezpečujúcim pokrytie signálom, kapacitu siete a stabilitu služieb v dotknutom území.\nJej nefunkčnosť spôsobuje a) zhoršenie kvality poskytovaných služieb vrátane výpadkov hovorov,\nprerušovania spojenia a spomalenia dátových prenosov, b) zvýšené riziko nedostupnosti tiesňových\nvolaní, čo predstavuje zásah do verejného záujmu a bezpečnosti, c) obmedzenie prístupu obyvateľov a\npodnikateľov k digitálnym službám, ako sú e-mail, cloudové služby či online bankovníctvo, d) preťaženie\nsusedných základňových staníc, ktoré musia suplovať výpadok, čo môže viesť k ďalším technickým\nporuchám, e) zníženie stability siete a zvýšená zraniteľnosť voči kybernetickým a prevádzkovým\nrizikám, keďže stabilita siete je narušená. V dôsledku postupu povinného je stanica nefunkčná, čo\npredstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku značnej škody a priamo ohrozuje poskytovanie elektronických\nkomunikačných služieb verejnosti. Požadované neodkladné opatrenie je nevyhnutné na zabránenie\nďalšiemu ohrozovaniu verejného záujmu a obnovene funkčnosti siete.\n3. Listinami predloženými navrhovateľom mal prvoinštančný súd osvedčené, že Zmluvou o nájme zo\ndňa 12.01.1998 sa sporové strany dohodli na nájme strešnej plochy budovy zapísanej na LV č. XXXX\npre katastrálne územie K. Z. (C. P.) za účelom umiestnenia zariadení, systémov, antén a káblových\ntrás pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov GSM. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú - 5\nrokov, t.j. do 2003 s tým, že začala plynúť dňom odovzdania predmetu nájmu. Stavebným povolením\nzo dňa 07.07.1998 bola navrhovateľovi povolená stavba „Základňová stanica a RR bod C1-244BR 998\nNábrežie Svobodu Bratislava“ umiestnená na streche budovy povinného parc. č. XXXXX/X, katastrálne\núzemie: K. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.1998. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa\n18.01.1999 bolo navrhovateľovi, ako stavebníkovi, povolené užívanie stavby „Základňová stanica a\nRR bod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“ umiestnenej na streche budovy povinného\nparc. č. XXXXX/X, katastrálne územie: K. Z.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.1999.\nV liste Západoslovenských energetických závodov, š.p. zo dňa 06.02.2001 bolo konštatované, že\nk predloženému projektu nn prípojky pre navrhovateľa GSM - P1-0244 BR - 003 nie sú námietky.\nOdber elektrickej energie je 36 kW inštalovaných a 28 kW súčasných. Meranie je umiestnené vonku\nna prístupnom mieste. Hlavný istič pred elektromerom je dimenzie 3 x 50 A. Rozhodnutím zo dňa\n02.05.2001 bolo navrhovateľovi povolené uskutočnenie zmeny dokončenej stavby - stanice mobilných\ntelefónov GSM - P1-244 BR - 003 na objekte s parc. č. XXXXX/X, katastrálne územie: K. Z.. Rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2001. Rozhodnutím zo dňa 12.09.2001 bolo navrhovateľovi\npovolené užívanie stavby - stanice mobilných telefónov GSM - P1-244 BR - 0333 na objekte s parc. č.\nXXXXX/X, katastrálne územie: K. Z.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2001. Zmluvou\no nájme zo dňa 28.04.2003 sa sporové strany dohodli na nájme časti plochy strechy na administratívnej\nbudove zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z. (C. P.) za účelom jej využívania na\ntechnické účely súvisiace s výstavbou a prevádzkovaním základňovej stanice verejnej telekomunikačnej\nsiete GSM. Podľa dodatku č. 2 bol nájom dohodnutý na dobu určitú - do 31.12.2016. Úrad pre reguláciu\nelektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „Úrad“) potvrdením zo dňa 10.06.2022 potvrdil\nna strane navrhovateľa skutočnosti podľa § 21 ods. 10 v spojení s § 21 ods. 9 ZoEK v znení účinnom v\nčase vydania potvrdenia. Na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 18.11.2024, podaného podľa § 21 ods.\n1 a 4 ZoEK v spojení so zákonom č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZoT“), bol k nehnuteľnosti vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu\nkatastra nehnuteľností (Z-17095/2024). Predchádzajúcemu návrhu na záznam vecného bremena zo\ndňa 25.04.2017 bolo vyhovené; opatrenie OÚ č. Z-27040-2016 však bolo rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 04.11.2021 č.k. 1S/160/2020-221 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho správneho\nsúdu SR zo dňa 30.01.2024 sp. zn. 3Svk/11/2022 zrušené a vrátene späť OÚ na nové konanie (ktorého\nvýsledkom je vyššie uvedený záznam Z-17095/2024). Úrad v potvrdení zo dňa 14.05.2025 potvrdil,\nže základňová stanica 0244BR a reléový spoj RR C1-244 BR 998, umiestnené a prevádzkované na\nnehnuteľnosti, sú súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete navrhovateľa, ktorá spĺňa kritéria\npodľa § 21 ods. 8 písm. a), b), c), d), e), f) ZoEK v znení účinnom v čase vydania potvrdenia. Uznesením\n\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2025 č.k. 37C/67/2025-82 bolo nariadené neodkladné\nopatrenie, ktorým súd uložil povinnému strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na nehnuteľnosti,\nvrátane odstránenia porúch technologických zariadení vo vlastníctve navrhovateľa tam umiestnených a\nza týmto účelom je povinný umožniť navrhovateľovi prístup k jeho technologickým zariadeniam. Výzvou\nzo dňa 17.10.2025 navrhovateľ požiadal povinného, aby mu v termínoch 20.10.2025 až 22.10.2025\nsprístupnil všetky miestnosti, v ktorých sú umiestnené zariadenia potrebné k prevádzke Základňovej\nstanice, umiestnenej na streche administratívnej budovy v jeho správe, keďže eviduje vo vzťahu k\nnej viaceré poruchy technologických zariadení (ktoré pre opakované odopieranie prístupu zo strany\npovinného nemohol doteraz odstrániť). V zmysle zápisu sa pracovníci navrhovateľa dňa 20.10.2025\ndostavili a bol im zo strany povinného v zmysle zapísaného vecného bremena umožnený prístup, vstup\na pohyb na parc. č. XXXXX/XX. Podľa zápisu o výsledku odstraňovania poruchy vedenia základňovej\nstanice SITE-u 0244BR zo dňa 20.10.2025 sa zamestnanec navrhovateľa a dodávatelia objednaní\nza účelom odstránenia poruchy (AIR TREND, s.r.o. a A2B, s.r.o.) dostavili k povinnému za účelom\nodstránenia poruchy nefunkčnej Základňovej stanice. V zmysle bodu 9 zápisu zástupcovia povinného\ninformovali navrhovateľa, že neumožnia jeho pracovníkom vstup a pohyb do technickej miestnosti, v\nktorej je umiestnená elektrická prípojka/istič, nakoľko sa má nachádzať na inej parcele ako č. XXXXX/\nXX. V zmysle bodu 11 zápisu odstránenie poruchy nemohlo byť vykonané vzhľadom na odmietnutie\nvstupu do technickej miestnosti s elektrickou prípojkou/ističom; porucha pretrváva. V zmysle zápisnice o\ntrestnom oznámení zo dňa 22.10.2025 nadobudol navrhovateľ (prostredníctvom splnomocnenej osoby\n- Z.. S. U.) podozrenie, že došlo k trestnému činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne\nprospešného zariadenia. Toto podozrenie odôvodnil tým, že dňa 22.10.2025 bola nahlásená porucha na\nZSD. V čase okolo 10,20 hod. povinný odmietol pracovníkov ZSD vpustiť dnu. Na opakované dostavenie\nsa, v čase okolo 14,00 hod., im bol prístup povolený a bola odstránená porucha navrhovateľa na\nzariadení - verejnej elektronickej komunikačnej sieti (vyhodený istič, ktorý stačilo nahodiť). Krátko na to,\nako ZSD opustilo priestory povinného, cca. do 1 hodiny, elektrika vo verejnej elektronickej komunikačnej\nsieti opäť nešla. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z. zo dňa 27.01.2026 je vlastníkom\nnehnuteľnosti Slovenská republika a správcom nehnuteľnosti Výskumný ústav vodného hospodárstva,\nNábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850. V časti „C: Ťarchy“\nje v prospech navrhovateľa, ako oprávneného, v zmysle § 21 ods. 1 ZoEK zapísané vecné bremeno\nk nehnuteľnosti v rozsahu podľa výkresov C.3 projektu stavby 0244BR z 02/2022, Z-17095/2024;\nrozhodnutie č. KO/2025/001994-3 zo dňa 18.07.2025.\n4. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325\nods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1,2 a § 329 ods. 1, 2 C.s.p., ako aj ust. § 21 ods. 1, 4\na 6 Zákona o elektronických komunikáciách (ZoEK), § 12 ods. 1 a 3 zákona o telekomunikáciách\n(ZoT), k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť. Poukázal\nna to, že navrhovateľ je v zmysle potvrdenia Úradu zo dňa 10.6.2022 (vydaného podľa § 21 ods.\n9 a 10 ZoEK v znení účinnom v čase vydania potvrdenia) inter alia podnikom poskytujúcim verejnú\nsieť na území SR. Navrhovateľovi bola v súvislosti s jeho činnosťou povolená stavba „Základňová\nstanica a RR bod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“, umiestnená na streche nehnuteľnosti\npovinného (resp. v správe povinného). Následným právoplatným kolaudačným rozhodnutím zo dňa\n18.01.1999 bolo navrhovateľovi, ako stavebníkovi, povolené užívanie stavby „Základňová stanica a RR\nbod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“. Rozhodnutím zo dňa 02.05.2001 bolo navrhovateľovi\npovolené aj uskutočnenie zmeny dokončenej stavby - stanice mobilných telefónov GSM - P1-244\nBR - 003. Rozhodnutím zo dňa 12.09.2001 bolo následne navrhovateľovi povolené užívanie stavby stanice mobilných telefónov GSM - P1-244 BR - 0333. Zároveň na základe návrhu navrhovateľa zo\ndňa 18.11.2024, podaného podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoEK v spojení so zákonom č. 110/1964 ZoT bol k\nnehnuteľnosti vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností\n(Z-17095/2024). Na základe tohto zápisu je na príslušnom LV vyznačená ťarcha v podobe vecného\nbremena v prospech navrhovateľa (v súlade s § 21 ods. 1 ZoEK). Úrad v potvrdení zo dňa 14.05.2025\npotvrdil, že Základňová stanica je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete navrhovateľa,\nktorá spĺňa kritéria podľa § 21 ods. 8 písm. a), b), c), d), e), f) ZoEK v znení účinnom v čase vydania\npotvrdenia. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že výstavba a umiestnenie Základňovej stanice na streche\nnehnuteľnosti povinného (resp. v správe povinného) a jej používanie navrhovateľom je oprávnené a\naprobované príslušnými orgánmi. Tomu zodpovedá aj zapísané vecné bremeno, na ktoré v čase vydania\ntohto rozhodnutia nemá vplyv ani prípadná absencia nájomnej zmluvy k nehnuteľnosti, či prebiehajúce\nkonanie o vypratanie nehnuteľnosti (sp. zn. B1-9C/22/2017). V danom smere prislúchajú navrhovateľovi\nzákonné oprávnenia v podobe vstupu na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti v súvislosti\n\nso zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení (§ 21 ods. 2 písm. a) ZoEK). Keďže\nzákonodarca obsiahol tieto oprávnenia priamo do zákona, možno z toho abstrahovať dôležitosť\npotreby zachovania funkčnosti elektronickej komunikačnej siete a riadneho plnenia ďalších povinností\nnavrhovateľa podľa ZoEK. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že Základňová stanica je vykazuje\nporuchy, ktoré nemohli byť zo strany navrhovateľa odstránené z dôvodu, že povinný neumožnil\npracovníkom vstup a pohyb do technickej miestnosti, v ktorej je umiestnená elektrická prípojka/istič.\nDôvodom odopretia vstupu bolo v zmysle zápisu o výsledku odstraňovania poruchy vedenia základňovej\nstanice SITE-u 0244BR zo dňa 20.10.2025 to, že sa nenachádza na parc. č. XXXXX/XX (inak povedané,\nže sa nachádza na parc., na ktorú sa nevzťahuje zapísané vecné bremeno Z-17095/2024). Z bodu\n11 identifikovaného zápisu ďalej vyplýva, že porucha pretrváva. Bránenie v prístupe k zariadeniam\nsúvisiacim s prevádzkou Základňovej stanice (napr. elektrickej prípojke, ističovej rozvodnej skrini a\npodobne, ktoré tvoria so Základňovou stanicou jeden funkčný celok) tak neumožňuje navrhovateľovi\nodstrániť existujúce (a prípadné budúce) vady, nedostatky, výpadky, či poruchy zariadení a je v rozpore\ns oprávneniami vyplývajúcimi z § 21 ods. 2 písm. a) ZoEK (v spojení s existujúcim vecným bremenom).\nVzhľadom na povahu činnosti navrhovateľa (poskytovanie verejnej siete na území SR) môže mať\npretrvanie poruchy akéhokoľvek jeho zariadenia, vrátane Základňovej stanice, závažné následky a\nnegatívny dopad nielen v jeho sfére, ale aj vo vzťahu k širokej verejnosti, využívajúcej služby a\nsiete prevádzkované navrhovateľom. Povinný svojim správaním preukázateľne zasahuje do zákonom\nstanovených povinností navrhovateľa riadne udržiavať a prevádzkovať verejné siete, pričom navrhovateľ\nvýkon svojich práv podľa ZoEK a vecného bremena vykonával v miere potrebnej na dosiahnutie cieľa.\nPožadoval iba sprístupnenie Základňovej stanice a súvisiacich zariadení, nevyhnutných na jej riadne\nfungovanie. Súčasne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia využil iné prostriedky\n(v podobe výziev, zabezpečenia odstránenia vady prostredníctvom svojich pracovníkov, či tretieho\nsubjektu - ZSD), ktoré boli zjavne bezúspešné pre správanie sa povinného. Na základe uvedeného\ndospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia,\nkeďže je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami - navrhovateľ je v súvislosti\nzo Základňovou stanicou oprávnený z vecného bremena Z-17095/2024, zapísaného na príslušnom LV\nvo vzťahu k nehnuteľnosti podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoEK a k existujúcej Základňovej stanici mu prináležia\noprávnenia podľa ZoEK. Základňová stanica pritom nebola na nehnuteľnosti vybudovaná svojvoľne,\nale predchádzali jej stavebné, kolaudačné, či iné rozhodnutia, navrhovateľom tvrdené a osvedčené\nskutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov - navrhovateľ je podnikom poskytujúcim\nverejnú sieť na území SR podľa ZoEK, pričom Základňová stanica, ako komponent siete, je nefunkčná\na bráni navrhovateľovi v riadnom zabezpečovaní služieb podľa ZoEK. Na jej opätovné uvedenie do\nprevádzky je nevyhnutný prístup k zariadeniam súvisiacim s prevádzkou Základňovej stanice (elektrickej\nprípojke, ističovej rozvodnej skrini a podobne), ktorý nebol navrhovateľovi zo strany povinného\numožnený, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,\nktorej sa navrhovateľ domáha - uložením povinnosti sprístupniť priestory s ističovou rozvodnou skriňou\na elektrickou prípojkou, ako aj zdržať sa akéhokoľvek zásahu do nich alebo ich technických zariadení\na prvkov zabezpečujúcich napájanie, možno bezprostredne zabezpečiť obnovenie a zachovanie\nprevádzky Základňovej stanice, potrebnej na plnenie povinností navrhovateľa, ako poskytovateľa\nelektronickej komunikačnej siete, navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný\nstav, ani sa nezasiahne do právneho postavenia povinného - účelom neodkladného opatrenia je\nzabezpečenie výkonu vecného bremena v spojení s oprávneniami vyplývajúcimi zo ZoEK, obnovenie a\nzachovanie prevádzky Základňovej stanice, pričom právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia\npovinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah - povinný je fakticky obmedzený\nuž samotným vecným bremenom Z-17095/2024 (riadne zapísaným na príslušnom LV) a neodkladné\nopatrenie smeruje k zabezpečeniu výkonu oprávnenia navrhovateľa podľa § 21 ods. 2 písm. a) ZoEK.\nNavrhovateľ nežiadal sprístupnenie všetkých, či nesúvisiacich priestorov povinného, ale jeho návrh je\nobmedzený iba na mieru nevyhnutnú za účelom prevádzky, opráv a údržby vedení, čo sa mu napriek\niným doposiaľ zvoleným a miernejším prostriedkom/postupom nepodarilo dosiahnuť pre správanie sa\npovinného. Návrhu preto vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v požadovanom znení. Navrhovateľovi\npritom neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 C.s.p.), ale poučil\npovinného v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p. o možnosti podať žalobu s tým, že ak povinný, t.j. strana,\nktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá\nvznikla neodkladným opatrením a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci\nsamej. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a\nnavrhovateľovi, ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n\n5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal\nnapadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.\nOdvolanie odôvodnil tým, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, súd prvej\ninštancie nariadením neodkladného opatrenia porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a právne závery súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej\núpravy pomerov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nariadené neodkladné\nopatrenie poskytuje ochranu dlhodobému nezákonnému stavu, ktorý bol vyvolaný a doposiaľ je\nudržiavaný žalobcom. Poukázal na to, že je správcom prevádzkovej budovy súp. č. XXXX, popis stavby:\nprevádzková budova, stojacej na parc. C -KN č. XXXXX/XX, o výmere 626 m2, druh pozemku: zastavaná\nplocha a nádvorie v k. ú.: K. Z. vedenej na LV č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Slovenskej\nrepubliky (ďalej ako „stavba“). Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu\nje správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti\nalebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať\nvšetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate,\nzneužitiu alebo zmenšeniu. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že správca má aktívnu povinnosť\nochrany majetku, nie len pasívnu starostlivosť, a to zahŕňa aj zabezpečenie fyzickej ochrany majetku,\nzabezpečenie právnej ochrany a zamedzenie neoprávneného užívania majetku. Nepopiera, že žalobca\nužíval stavbu oprávnene do 31.12.2016. Nájomný vzťah medzi žalobcom a navrhovateľom k spornej\nnehnuteľnosti bol založený zmluvou o nájme zo dňa 12.01.1998, ktorá bola neskôr nahradená zmluvou\no nájme nebytového priestoru zo dňa 28.04.2003, pričom nájom sa skončil uplynutím doby, na ktorú\nbol dohodnutý v zmysle zmien a dodatkov. Výlučne na základe zmluvy o nájme zo dňa 12.01.1998\na až po jej uzatvorení bol žalobca oprávnený umiestniť na stavbe vlastné zariadenia. Z obsahu\noboch nájomných zmlúv jednoznačne vyplýva, že žalobca bol povinný po skončení nájmu predmetné\nzariadenia zo stavby odstrániť a uviesť stavbu/predmet nájmu do pôvodného stavu. Nájomný vzťah\nje z jeho podstaty vždy dočasný. Tým, že nájomný vzťah skončil a strany sa nedohodli na uzavretí\nnovej zmluvy, zanikol aj právny titul žalobcu na užívanie dotknutej stavby. Po uplynutí doby nájmu\nje žalobca povinný predmet nájmu opustiť a zariadenia odstrániť a keďže tak doposiaľ neurobil, ide\no opakovaný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a v\nzmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nerešpektuje vlastnú zmluvnú povinnosť vypratať\nstavbu už 9 rokov, pričom od 31.12.2016 mu nevydal ani bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo\nužívaním stavby bez právneho titulu. Žalobca síce tvrdí, že právnym titulom (domnelým zákonným\nvecným bremenom) disponuje ale primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva údajným\nvecným bremenom neposkytol už 9 rokov. Žalobca dokonca v návrhu tvrdí, že nájomná zmluva\nzo dňa 28.04.2003 mala trvať až do 31.12.2017, avšak žalobca nezaplatil ani len nájomné za toto\nobdobie ak mala podľa jeho tvrdení nájomná zmluva ďalej trvať. Uvedené skutočnosti jednoznačne\npotvrdzujú špekulatívny charakter konania žalobcu, ktorý dlhodobo a vedome nerešpektuje vlastné\nzmluvné záväzky, no zároveň žiada o súdnu ochranu neodkladným opatrením. Nemožno prehliadať,\nže žalobca počas deviatich rokov od skončenia nájomného vzťahu nevypratal stavbu, neodstránil\nzariadenia a zároveň žalovanému neposkytol žiadnu náhradu za užívanie stavby. Tvrdenie žalobcu o\nexistencii údajného zákonného vecného bremena podľa zákona č. 110/1964 Zb. je zjavne účelové a\nmá slúžiť len na dodatočné legitimizovanie protiprávneho stavu, ktorý žalobca sám vyvolal. Pokiaľ by\nbolo možné akceptovať žalobcom tvrdený vznik a existenciu vecného bremena, znamenalo by to, že\nžalovaný by bol nútený trpieť prítomnosť zariadení žalobcu neobmedzene, proti jeho vôli, bez riadneho\nautoritatívneho rozhodnutia správneho orgánu a bez akejkoľvek náhrady. Žalobca sa v návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia stavia do pozície poškodeného, ktorému má škodiť nesprístupnením\nobjektov v jeho správe. Skutočnosť je ale taká, že ako správca len plní svoje zákonné povinnosti a chráni\nmajetok štátu pred nedobromyseľným a neoprávneným konaním žalobcu, ktorý sa snaží bezodplatne\nvyužívať majetok štátu po tom, ako účelovo nesplnil vlastnú zmluvnú povinnosť stavbu vypratať a\nbezdôvodne sa obohacuje už po dobu deviatich rokov. Opakovane pritom poskytol žalobcovi v rámci\nrokovaní súčinnosť, aby tvrdenú poruchu mohol odstrániť. Neodkladné opatrenie, ktorým mu súd uložil\numožniť navrhovateľovi vstup do bližšie nešpecifikovaných objektov v jeho správe de facto legitimizuje\nprotiprávny stav, popiera charakter nájomného vzťahu a extenzívne rozširuje oprávnenia z údajného\nvecného bremena. Dlhodobo sa pritom domáha svojich práv na vydanie bezdôvodného obohatenia na\nsúde v konaniach proti žalobcovi, a to v konaní o zaplatenie 28.481,43 - EUR vedenom na Mestskom\nsúde Bratislava III pod sp. zn.: B2 -51Cb/98/2017, v konaní o zaplatenie 22.869,3 - EUR vedenom na\nMestskom súde Bratislava III pod sp. zn.: 60Cb/28/2025, ktoré má byť podľa informácii z Mestského súdu\nBratislava III postúpené príslušnému Mestskému súdu Bratislava IV. Súdne spory medzi nimi vrátane\nkonania o vypratanie stavby vedeného pod sp. zn.: B1 -9C/22/2017 na Mestskom súde Bratislava\n\nIV trvajú už od roku 2017. Tieto sporové konania boli opakovane prerušené konaniami na správnych\nsúdoch (vrátane kasačných konaní), pretože sa žalobca už opakovane pokúša o nezákonný záznam\núdajného zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností, čím účelovo zneužíva nedostatky\nprávnej úpravy zákonných vecných bremien a odďaľuje tak konečné rozhodnutia súdov vo veci užívania\nstavby. Pred uplynutím doby nájmu (31.12.2016) rokovali o ďalšom zmluvnom užívaní stavby, avšak\ntieto rokovania skončili na tom, že žalobca vyhlásil, že disponuje zákonným vecným bremenom a z tohto\ndôvodu nepotrebuje odplatnú zmluvu. Žalobca sa už v čase prebiehajúcich rokovaní pokúsil zapísať\nnejestvujúce zákonné vecné bremeno k stavbe a počas rokovaní podal návrh na záznam zákonného\nvecného bremena, ktoré bolo dňa 25.04.2017 zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor\nna základe listiny č. Z -27040 -16. Žalobca v tom čase žiadal o záznam vecného bremena podľa § 66\nods. 1, písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Proti opatreniu Okresného\núradu Bratislava, katastrálny odbor (ďalej ako „OÚ BA“) č. Z - 27040-16 zo dňa 25.04.2017 (ďalej ako\n„opatrenie OÚ BA“) podal dňa 24.05.2017 správnu žalobu. Konanie o preskúmanie zákonnosti opatrenia\nOÚ BA bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 1S/160/2020 zo\ndňa 04.11.2021, ktorým súd opatrenie OÚ BA (o zázname vecného bremena v prospech žalobcu)\nzrušil. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č. k.: 1S/160/2020 zo dňa 04.11.2021 uviedol,\nže je povinnosťou správneho orgánu (OÚ BA) skúmať a posúdiť dôvodnosť návrhom požadovaného\nzáznamu v rozsahu predpísaných náležitostí, a teda okrem iného skúmať či vznik vecného bremena je\nvo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu. Ďalej Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobca\nnepredložil k návrhu žiadnu verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ktorou\nby bol osvedčený vznik vecného bremena zo zákona v nadväznosti na splnenie všetkých zákonných\npodmienok podľa § 66 ods. 1 písm. a) a § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Proti\ndanému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd SR (ďalej len ako „NSS\nSR“) rozsudkom zo dňa 30.01.2024, vydanom v konaní sp. zn. 3 Svk/11/2022 zamietol. Po vydaní\nrozsudku NSS SR pritom žalobca nedokázal preukázať splnenie zákonných a ústavných podmienok\nna vznik vecného bremena, a teda takými listinami nedisponoval ani nedisponuje. Navrhovateľ účelovo\ntvrdí, že vecné bremeno malo vzniknúť v roku 1998, pretože sa domnieva, že v tej dobe postačoval\nna vznik vecného bremena len verejný záujem, ktorý teraz o 27 rokov neskôr tvrdí prostredníctvom\npotvrdenia o aktuálnych technických vlastnostiach zariadení. OÚ BA vykonal záznam údajného vecného\nbremena opatrením č. Z-17095/2024 zo dňa 22.08.2025 a žalovaný sa správnou žalobou podanou\ndňa 22.10.2025 na Správny súd v Bratislave domáha preskúmania zákonnosti tohto opatrenia a tvrdí\nnezákonnosť opatrenia ako i rozhodnutia, na ktorom je opatrenie založené. Žalobca nepravdivo tvrdí,\nže návrh na záznam zo dňa 18.11.2024 doložil listinami preukazujúcimi splnenie podmienok na vznik\nzákonného vecného bremena. Vyjadril preto presvedčenie, že žalobca sa opakovanými pokusmi o\nzáznam neexistujúceho vecného bremena snaží zneužiť právnu úpravu a jej imperfektnosť, a tým získať\nčasovo neobmedzené právo užívať stavbu bez povinnosti zaplatenia akejkoľvek náhrady za obmedzenie\nvlastníckeho práva. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o poruchách a ich odstraňovaní poukázal žalovaný\nna to, že žalobca ho kontaktoval e-mailom dňa 17.09.2024 s tým, že údajne zaznamenal „neočakávaný\nvýpadok funkčnosti verejnej elektronickej telekomunikačnej siete“. OÚ BA v tom čase na liste vlastníctva\nneevidoval žiadne vecné bremeno v prospech žalobcu a teda nemal do 22.08.2025 žiadnu povinnosť\nsprístupňovať žalobcovi stavbu, práve naopak, má ako správca zákonnú povinnosť stavbu (majetok\nštátu) chrániť. Dňa 27.09.2024 informoval žalobcu o havarijnom stave schodišťa vedúceho na strechu\nstavby, kde sú zariadenia žalobcu umiestnené a zároveň pripomenul, že očakáva od žalobcu informáciu\no návrhu mesačného nájmu zo strany žalobcu, ktorú žalobca prisľúbil na spoločnom stretnutí dňa\n18.09.2024. V záujme urovnania sporov a uzatvorenia novej zmluvy (právneho titulu užívania) dňa\n27.11.2024 sprístupnil žalobcovi stavbu, ktorý prostredníctvom p. S. A. vstúpil do stavby. E-mailom zo\ndňa 28.11.2024 zdôraznil, že po násobných spoločných stretnutiach neustále čaká na návrh urovnania\nzo strany žalobcu, avšak žiaden návrh akejkoľvek zmluvy, príp. aspoň základné body urovnania doposiaľ\nzo strany žalobcu doručené neboli. Dňa 09.12.2024 v záujme urovnania sporov a uzatvorenia novej\nzmluvy (právneho titulu užívania) sprístupnil rozvodne el. energie servisnému technikovi (elektrikárovi)\nspolupracujúcemu s distribučnou spoločnosťou, a to za účelom diagnostiky a odstránenia žalobcom\ntvrdených porúch. Dňa 17.12.2024 mu žalobca zaslal návrhy zmlúv, prostredníctvom ktorých má\nzáujem riešiť budúce vzťahy, a to dohodu o primeranom znášaní nákladov na zachovanie a opravy\nnehnuteľnosti zaťaženej zákonným vecným bremenom a zmluvu o výkone správy. Prostredníctvom\nprávneho zástupcu zaslal dňa 21.12.2024 žalobcovi predbežné pripomienky k návrhom a oznámil\nžalobcovi, že ďalšia súčinnosť za účelom odstránenia tvrdených porúch bude môcť byť poskytnutá\naž v januári 2025 vzhľadom na neprítomnosť jeho zamestnancov počas sviatkov. Žalobca ho dňa\n09.01.2025 požiadal o súhlas so vstupom do stavby za účelom odstránenia tvrdených porúch. Po\n\npreštudovaní návrhov zmlúv žalobcu zaslal dňa 21.01.2025 žalobcovi pripomienky k zmluve o správe,\nnávrh zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena a návrh zmluvy o zriadení vecného\nbremena, pričom odmietol vznik údajného zákonného vecného bremena. Dňa 11.02.2025 umožnil\nžalobcovi prístup k elektromeru, pričom za žalobcu prišli do sídla žalovaného odstraňovať tvrdenú\nporuchu zamestnanci zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. Dňa 07.04.2025, o viac ako\n2 mesiace od zaslania jeho zmluvných návrhov, na ktoré žalobca nereagoval, mu bola doručená\nvýzva na poskytnutie súčinnosti pri odstraňovaní poruchy vedenia. Dňa 08.04.2025 sprístupnil stavbu\npracovníkom žalobcu (p. S. A. B. S.. S. V.). Nie je pravdou, že poskytol žalobcovi len čiastočnú súčinnosť\na že technikom žalobcu neumožnil vstup do priestorov, v ktorých je umiestnená hlavná ističová rozvodná\nskriňa elektrickej energie. Prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.04.2025 e-mailom kontaktoval\nžalobcu kde uviedol, že žalobca prisľúbil vypracovanie znaleckého posudku k primeranej náhrade za\nužívanie nehnuteľnosti v správe žalovaného, spory strán majú byť podľa dohody mimosúdne urovnané,\nna posledné návrhy žalovaného zo dňa 21.01.2025 žalobca neodpovedal, ani doposiaľ nedoručil\nsľúbený znalecký posudok, rokovania boli doposiaľ neúspešné vinou žalobcu, pričom od poslednej\nsprávy zo dňa 21.01.2025 žalobca reaguje len špekulatívne výzvou k súčinnosti zo dňa 02.04.2025.\nUž celkom 4 krát bola žalobcovi poskytnutá súčinnosť a to, že sa žalobca opakované špekulatívne\npokúša o záznam zákonného vecného bremena, pričom od roku 2016 žalobca neuhradil absolútne\nžiadnu náhradu/odplatu za užívanie štátneho majetku, a to ani žiadnu náhradu za zákonné vecné\nbremeno, ktorého sa žalobca neustále domáha, no napriek tomu sa domáha opakovaného užívania\ncudzieho - štátneho majetku. Od záznamu údajného zákonného vecného bremena (22.08.2025) ho\nžalobca nekontaktoval, nepožadoval vstup do stavby a dňa 19.09.2025 bez skutočnej potreby podal\nprvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj keď popiera existenciu zákonného vecného\nbremena a ďalej postupuje cestou súdneho prieskumu k nezákonnému stavu zákonného vecného\nbremena v katastri nehnuteľností, do rozhodnutia Správne súdu v Bratislave o správnej žalobe je\nnútený rešpektovať rozhodnutie správneho orgánu (OÚ BA) o zázname. Žalobca má vedomosť, že\nspornou otázkou je práve právny titul užívania nehnuteľností. Záznamom tohto údajného vecného\nbremena bola do rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave de iure uložená žalovanému povinnosť\nrešpektovať údajné vecné bremeno, avšak žalobca sa od 22.08.2025 do 17.10.2025 (po doručení\nuznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 13.10.2025 č. k. 37C/67/2025-82) vstupu\nnedožadoval, teda žiadne právo zo zákonného vecného bremena mu neodoprel. Dňa 13.10.2025 mu\nbolo doručené uznesenie (č. k. 37C/67/2025-82) a žalobca sa až dňa 17.10.2025 po prvý krát od\nposlednej výzvy zo dňa 30.07.2025 (po takmer troch mesiacoch) dožadoval vstupu do stavby, čo jeho\nzamestnancom/dodávateľom dňa 20.10.2025 opäť umožnil. Odo dňa 20.10.2025 žalobca žalovaného\nvo veci sprístupnenia zariadení nekontaktoval. Nie je pritom povinný znášať širšie zásahy do majetku\nštátu, ktorý spravuje a žalobca oprávnenosť takého zásahu nijako spoľahlivo nezdôvodnil a nepreukázal.\nAj keby nevpustil žalobcu do iných objektov než do stavby nemožno to interpretovať ako znemožňovanie\nvýkonu práv žalobcu, ale ako legitímne uplatnenie zákonnej povinnosti správcu, pričom zdôrazňujeme\nže ani zápis vecného bremeno v KN a ani predchádzajúce vykonateľné neodkladné opatrenie (č. k.\n37C/67/2025-82) žalobcu k tomu nijako neoprávňovalo. Vždy koná v súlade so zákonom, a zároveň\nposkytol žalobcovi súčinnosť v rozsahu, v akom mu to právny stav veci ukladá. Napadnuté uznesenie\nmu bolo doručené dňa 26.02.2026. Žalobca ho až dňa 09.03.2026 vyzval na umožnenie prístupu k\nzariadeniam, pričom podľa výzvy a uznesenia prístup žalobcovi umožnil dňa 10.03.2026. Poukázal\nna to, že nie je prevádzkovateľom elektronickej komunikačnej siete, nie je zodpovedný za technický\nstav zariadení žalobcu a nezodpovedá za ich funkčnosť ani prevádzkyschopnosť. Ak došlo k poruche\nalebo obmedzeniu prevádzky zariadení, ide výlučne o okolnosť na strane žalobcu, za ktorú nenesie\nžiadnu zodpovednosť. Rovnako je potrebné uviesť, že žalobca sa svojou argumentáciou účelovo\nsnaží preniesť zodpovednosť za vlastnú technickú a prevádzkovú situáciu na neho, hoci zariadenie\nžalobcu nikdy neovládal, neudržiaval ani ho nijako neobmedzoval a vždy konal v záujme legitímnej\nochrany majetku štátu. Neodmietol teda súčinnosť, ale legitímne trval na dodržaní hraníc presného\nrozsahu vecného bremena a povinnosti uloženej uznesením (č. k. 37C/67/2025-82), pričom ďalší\npostup žalobcu predstavuje neprípustnú snahu rozšíriť tvrdené zákonné vecné bremeno nedôvodne\nextenzívnym výkladom, nie rozhodnutím príslušného orgánu alebo súdu. Zásadne popiera, že by\nakýmkoľvek spôsobom zasahoval do technických zariadení žalobcu. Žalobca na podporu takéhoto\ntvrdenia nepredložil žiadny konkrétny dôkaz a ide len o účelové obvinenie, pričom samotná existencia\ntvrdenej opakovanej poruchy preto bez ďalšieho neosvedčuje žiadne protiprávne konanie žalovaného,\nani nepreukazuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ tvrdí, že sa pokúsil obnoviť\nnapojenie Základňovej siete aj prostredníctvom tretej osoby, a to Západoslovenskej distribučnej, a.s.\n(ďalej len „ZSD“). Technici spoločnosti museli zásah opakovať, keďže povinný pri prvom pokuse odmietol\n\numožniť vstup do priestorov, v ktorých sa nachádza elektrické napájanie stanice. Krátko po tom, ako\ntechnici pripojili Základňovú stanicu k elektrickej energie a opustili areál, došlo k jej odpojeniu od\nnapájania. Keďže ističová rozvodná skriňa sa nachádza v uzatvorenom areáli povinného a prístup\nk nej má výlučne on, vzniklo navrhovateľovi dôvodné podozrenie, že k odpojeniu došlo úmyselným\nzásahom zo strany povinného alebo osoby konajúcej s jeho vedomím.“ Žalovaný považuje uvedené\ntvrdenie žalobcu za nepravdivé, špekulatívne a nepodložené. Z citovanej časti návrhu žalobcu vyplýva,\nže pracovníci spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. mali údajne zariadenie k elektrickej energii\npripojiť, čo má potvrdzovať, že tvrdená porucha bola odstránená. Žalobca tak sám potvrdzuje, že\nžalovaný technikom vstup umožnil a že pripojenie malo byť realizované. Zároveň z toho nevyplýva, že\ntoto bola porucha zapríčiňujúca nefunkčnosť zariadenia žalobcu, pričom žalobca nijako nepreukázal ani\nlen to, že jeho zariadenie malo byť kedykoľvek čo i len na moment funkčné. Následné tvrdenie žalobcu\no tom, že po odchode technikov malo dôjsť k opätovnému odpojeniu zariadenia, je postavené výlučne\nna nedôvodných obvineniach, ktoré sú žalobcom produkované len na účely vydania neodkladného\nopatrenia, čomu nasvedčuje aj to, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\naž po 3 mesiacoch od údajného opätovného výpadku. Žalobca namiesto preukázania konkrétnych\nskutočností len konštruuje hypotézu o údajnom úmyselnom zásahu žalovaného, avšak i keď má ísť o\nnefunkčnosť jeho vlastného zariadenie, neoznačuje jeho príčinu, len špekulatívne napáda žalovaného.\nZároveň je potrebné zdôrazniť, že jedinou konkrétnou skutočnosťou, ktorou žalobca v konaní listinne\nosvedčoval údajné zásahy, bol stav zaznamenaný v zápise zo dňa 20.10.2025, ktorý bol podľa tvrdení\nžalobcu odstránený. Žalobca tak teda nepreukázal žiadny ďalší následný výpadok zariadení, ktorý\nsám tvrdí. Skutkové tvrdenia žalobcu sú mimoriadne zmätočné, kontradiktórne a nepreukázané. Z\npredložených listín nevyplýva, že by vykonal akýkoľvek zásah do technických zariadení žalobcu,\nresp. ak ho vykonal, ako to mal urobiť. Všetky tvrdenia žalobcu o jeho údajnom úmyselnom konaní\ntak zostávajú v rovine bezdôvodnej kriminalizácie a nepodložených domnienok, ktoré nemôžu byť\nzákladom pre záver o existencii potreby nariadenia neodkladného opatrenia. V tejto veci žalobca\nnepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, zaviedol súd o skutkových okolnostiach veci čo\ndo neposkytnutia súčinnosti a neosvedčil, že by mu akokoľvek bránil vykonávať jeho domnelé práva\nz tvrdeného vecného bremena, a teda nebola splnená požiadavka naliehavosti neodkladnej úpravy\npomerov strán konania. Žalobca od záznamu tvrdeného vecného do katastra nehnuteľností (22.08.2025)\nnežiadal o sprístupnenie stavby ani žiadneho iného objektu, namiesto toho dňa 19.09.2025 podal\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie č. k. 37C/67/2025-82). Žalobca v návrhu\nuvádza, že „tvrdenie žalovaného o umiestnení elektrickej prípojky na inej parcele nevyplýva zo žiadneho\ndokumentu, ktorý má žalobca k dispozícii. Keďže táto skutočnosť nie je z obsahu žiadnych relevantných\ndokumentov zistiteľná, žalobca ju nemohol uvádzať vo svojich predchádzajúcich podaniach, či už pri\nzápise vecného bremena alebo pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené tvrdenie\nžalobcu považuje za mimoriadne rozporné a zároveň za ďalší dôkaz nedôvodnosti návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a nesprávnosti napadnutého uznesenia. Žalobca totiž sám priznáva, že\nnedisponuje informáciami o umiestnení elektrickej prípojky ani o trase k zariadeniam, ku ktorým sa\ndomáha súdnej ochrany a za týchto okolností je dôvodné spochybniť, ako môže žalobca žiadať\nsúd, aby žalovanému uložil povinnosť umožniť prístup k „celej trase elektrickej prípojky“, keď sám\nnevie presne identifikovať jej umiestnenie, priebeh ani rozsah. Návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia a navrhovaný výrok musí byť pritom formulovaný určito, konkrétne a na základe osvedčených\nskutočností, aby bolo možné posúdiť jeho dôvodnosť, rozsah požadovaného zásahu a proporcionalitu\nvo vzťahu k právam žalovaného. Súd prvej inštancie mu napriek tejto zjavnej neurčitosti návrhu uložil\nv rozpore s princípom proporcionality veľmi široko a neurčito formulovanú povinnosť umožniť prístup „k\npriestoru, v ktorom sa nachádza ističová rozvodná skriňa a k celej trase elektrickej prípojky, čím vzniká\nsituácia, v ktorej nie je jednoznačne určené, k akým konkrétnym priestorom alebo zariadeniam sa má\npovinnosť žalovaného vzťahovať. Nariadením takto široko koncipovaného a časovo neobmedzeného\nneodkladného opatrenia došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv ako správcu štátneho majetku, čím\nsa fakticky popreli základné princípy proporcionality a právnej istoty a výrok I. napadnutého uznesenia\nje nevykonateľný. Namietol tiež, že súd prvej inštancie napriek vedomosti o vedených súdnych sporoch,\nnajmä o konaní o vypratanie nehnuteľnosti nariadil časovo neobmedzené neodkladné opatrenie, čím\nneprimerane zasahuje do jeho práv a ignoruje právnu úpravu zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách (ďalej ako „ZEK“), ktorý upravuje podmienky užívania nehnuteľností aj keby sa na\nich právny vzťah uplatňoval. ZEK totiž predpokladá, že k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva\nmôže dôjsť len v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za obmedzenie vlastníckeho práva\npatrí vlastníkovi primeraná náhrada. Skutočnosť, že žalobca podal „nový“ návrh na nariadenie ďalšieho\nneodkladného opatrenia, nemožno vykladať ako dôsledok jeho správania, ale výlučne ako dôsledok\n\nprocesného postupu žalobcu. Ide o situáciu, ktorá vznikla v dôsledku absencie riadneho overenia\nskutkového stavu zo strany žalobcu. Žalobca totiž už pri podaní v poradí prvého návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia mal povinnosť riadne identifikovať rozsah zariadení, ktorých sa jeho návrh týka,\nako aj konkrétne priestory a prvky, ku ktorým požaduje prístup ak sa domnieval, že žalovaný zasahuje,\nresp. obmedzuje jeho práva. Táto povinnosť vyplýva zo samotnej povahy neodkladného opatrenia, ktoré\nmusí byť formulované dostatočne určito a musí vychádzať z osvedčených skutkových okolností. Napriek\ntomu žalobca podal návrh bez toho, aby mal elementárne informácie o umiestnení elektrickej prípojky,\ntrase vedení či o tom, kde sa nachádzajú technické zariadenia, ku ktorým sa domáha prístupu. Nemožno\npripustiť, aby žalobca následky vlastnej nedostatočnej prípravy návrhu prenášal na žalovaného a aby\nprostredníctvom ďalších návrhov na neodkladné opatrenia postupne rozširoval rozsah zásahov do\nmajetku štátu v správe žalovaného. Neodkladné opatrenie má slúžiť na rýchle a dočasné riešenie\nkonkrétnej naliehavej situácie, nie na postupné a etapovité vytváranie právneho režimu, ktorým sa\nfakticky legalizuje rozširujúce sa užívanie cudzej nehnuteľnosti bez riadneho právneho titulu. Za týchto\nokolností nemôže znášať ani trovy konania spojené s ďalším návrhom na nariadenie neodkladného\nopatrenia, pokiaľ potreba jeho podania vznikla výlučne v dôsledku procesnej nedbanlivosti žalobcu. Ak\nžalobca podal pôvodný návrh bez riadneho zistenia skutkového stavu, bez identifikácie technických\nzariadení a bez overenia ich presného umiestnenia, ide o pochybenie výlučne na jeho strane. Nie je\npreto spravodlivé ani odôvodniteľné, aby niesol následky takéhoto postupu vrátane nákladov spojených\ns ďalším súdnym konaním. Žalobca počas celého obdobia rokovaní od 17.09.2024 do 22.08.2025 konal\núčelovo, nepoctivo a špekulatívne, pričom jeho kroky nesmerovali k skutočnému riešeniu sporu, ale\nk udržiavaniu existujúceho stavu na zabezpečenie údajne potrebných opráv do rozhodnutia OÚ BA o\nnávrhu na záznam. Z komunikácie medzi stranami je zrejmé, že poskytoval žalobcovi súčinnosť, umožnil\nviacnásobné vstupy technikov, sprístupnil priestory stavby, rozvodne elektrickej energie aj samotný\nprístup k zariadeniam, a to bez akejkoľvek zákonnej alebo zmluvnej povinnosti výlučne za účelom\nmimosúdnej dohody a urovnania sporov. Nemožno akceptovať, aby inštitút neodkladného opatrenia,\nurčený na riešenie naliehavých situácií, bol zneužívaný ako nástroj na stabilizáciu protiprávneho stavu\nv prospech žalobcu, ktorý takýto stav vytvoril, najmä ak 22.08.2025 bol vykonaný záznam údajného\nvecného bremena do katastra nehnuteľností a žalobca sa na základe záznamu vstupu do stavby\nod 22.08.2025 do času po vydaní uznesenia (č. k.: 37C/67/2025 - 82) nedožadoval. Vzhľadom na\njestvujúci aj keď sporný záznam údajného vecného bremena v čase podania návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia neexistovala a ani neexistuje žiadna bezodkladná potreba úpravy pomerov\nmedzi stranami. Žalobca od augusta 2025 do októbra 2025 o vstup do stavby vôbec nežiadal, so\nžalovaným nekomunikoval a nevykazoval žiadnu aktivitu v tejto veci, pričom samotné časové hľadisko\npri postupe žalobcu jednoznačne vylučuje existenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov. Naviac, ak\nžalobca má iné základňové stanice v okolí, ktoré mu viac ako rok pokrývajú tvrdený výpadok na stanici\numiestnenej na streche stavby, je zrejmé, že nie sú splnené zákonné a ústavné podmienky na nútené\nobmedzenie vlastníckeho práva (neexistuje zákonné vecné bremeno), zároveň neexistuje ani potreba\nneodkladnej úpravy pomerov a už vôbec nemožno takúto domnelú potrebu žalobcu postaviť nad jeho\nústavné práva. Súd prvej inštancie pritom vôbec neskúmal potrebu neodkladnej úpravy pomerov v\nkontexte, či záznam údajného vecného bremena nie je dostatočný na ochranu domnelých práv žalobcu,\nkeď nevyhodnocoval vôbec časové súvislosti skutkového stavu a rozsah tvrdeného vecného bremena.\nSúd prvej inštancie neskúmal ani to, či sa žalobca po zápise zákonného vecného bremena domáhal\nvýkonu oprávnenia zo zákonného vecného bremena, čo žalobca neurobil, a preto aj skutkový záver súdu\no skorších výzvach je nesprávny. Ak sa po zázname údajného vecného bremena žalobca nedomáhal\nvstupu, a teda nekonal v čase kedy mu správny orgán (kataster nehnuteľností) priznal domnelé práva,\nnie je namieste a je predčasné priznávať žalobcovi súdnu ochranu neodkladným opatrením. Súd dospel\nk nesprávnym skutkovým záverom o tom, že znemožňuje žalobcovi plnenie povinnosti riadne udržiavať a\nprevádzkovať verejné siete. Žalobca do konania predložil len jednu výzvu, a to výzvu zo dňa 17.10.2025,\nna základe ktorej mu bol umožnený prístup k zariadeniam. Existencia akýchkoľvek ďalších výziev\nostala zo strany žalobcu neosvedčená. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že\nžalobca do konania predložil výzvu zo dňa 17.10.2025, ktorá priamo súvisela s prvým neodkladným\nopatrením (č. k. 37C/67/2025-82). Na základe tejto výzvy žalovaný podľa zápisu zo dňa 20.10.2025\nstavbu žalobcovi sprístupnil a postupoval v súlade so všetkými povinnosťami. Zo skutkových okolností\nvyplýva, že žalobcovi opakovane poskytol súčinnosť a umožnil vstup jeho pracovníkom alebo technikom\ntretích subjektov za účelom diagnostiky a odstránenia žalobcom tvrdených porúch. Nemožno preto\ndospieť k záveru, že by tieto pokusy žalobcu boli bezúspešné v dôsledku jeho správania. Žalobca\nsi počas uplynulých deväť rokov nebol schopný zabezpečiť žiadne trvalé a právne korektné riešenie\nsvojho postavenia, a napriek tomu sa teraz domáha súdnej ochrany nad rámec vecného bremena\n\npred čisto hypotetickými a neosvedčenými obavami zo zásahu žalovaného do jeho zariadení. Žalobca\ntak v skutočnosti zneužíva inštitút neodkladného opatrenia ako prostriedok na obchádzanie zákona a\nvytváranie trvalého právneho stavu v jeho prospech v situácii keď mu bola daná možnosť riešenia inými\nzmluvnými hmotnoprávnymi inštitútmi, čo v rámci zásady vigilantibus iura scripta sunt nijako nevyužil.\nŽalobca neosvedčil a neodôvodil žiadnu neodkladnú potrebu úpravy pomerov, pretože neosvedčil\nexistenciu hroziacej ujmy ani akúkoľvek prekážku, ktorá by mu bez nariadenia neodkladného opatrenia\nbránila vykonávať jeho činnosť. Naopak, jeho konanie vykazuje znaky účelovosti a špekulatívnosti, keď\npo rokoch nečinnosti, neuhrádzania náhrad/odplaty zneužíva súdnu ochranu na dosiahnutie trvalého\nužívania cudzej nehnuteľnosti nad rámec tvrdeného a zapísaného vecného bremena, ZEK a bez\nakejkoľvek náhrady, pričom žalobca sám tvrdí, že disponuje inými zariadeniami, ktorými doposiaľ\nsuploval zariadenie, ktorého ochrana má byť zabezpečená napádaným uznesením. Vo vzťahu k výroku\nII. napadnutého uznesenia uviedol, že v konaní nebolo nijakým spôsobom osvedčené, že by on alebo\nakákoľvek osoba konajúca v jeho mene zasahovala do elektrickej prípojky, ističovej rozvodnej skrine\nalebo do iných zariadení žalobcu. Tvrdenia žalobcu „podporené“ nedôvodným trestným oznámením o\núdajnom zasahovaní do zariadení z jeho strany zostali neosvedčené a výlučne v rovine tvrdení. Ide o\nnedôvodné a zavádzajúce obvinenia, ktoré neosvedčujú neodkladnú potrebu pomerov medzi stranami.\nZa tejto situácie nebol splnený ani základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže\nžalobca nepreukázal existenciu reálneho zásahu a ani len hrozbu zásahu do svojich zariadení. Súd prvej\ninštancie mu tak uložil povinnosť zdržať sa konania, keď nie je osvedčené, že by takéto jeho konanie\nvôbec hrozilo. Naopak, zo skutkového stavu vyplýva, že spor medzi stranami sa vedie predovšetkým o\nexistenciu a rozsah právneho titulu na užívanie nehnuteľnosti, pričom o tejto otázke prebiehajú viaceré\nsúdne a správne súdne konania, a teda žalovaný rieši spory výlučne zákonnými prostriedkami. Výrok II.\nuznesenia tak predstavuje preventívne uloženie povinnosti na základe čisto hypotetickej a nedôvodnej\nobavy žalobcu, ktorá nebola nijako osvedčená. Takýto postup je v rozpore s účelom neodkladného\nopatrenia, ktoré má slúžiť na riešenie skutočne naliehavých situácií, nie na preventívne regulovanie\nsprávania druhej strany v situácii, keď neexistuje reálna hrozba zásahu. Napokon poukázal n a to,\nže súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie, pretože absentuje riadne a\nkonkrétne odôvodnenie v súlade s jeho právom na spravodlivý proces. Súd sa prakticky plne stotožnil\ns neosvedčenými tvrdeniami žalobcu, pričom neanalyzoval skutkový stav z pohľadu žalovaného a\nneposúdil konkrétne, objektívne a aktuálne riziko, ktoré by odôvodňovalo naliehavosť a bezodkladnosť\nzásahu, a to najmä z časového hľadiska pri nečinnosti žalobcu. Rovnako súd prvej inštancie vôbec\nnevysvetlil ako má znemožňovať výkon domnelých práv žalobcu a ako dospel k nesprávnemu záveru o\nexistencii zákonného vecného bremena pred jeho záznamom do katastra nehnuteľností. V odôvodnení\nsúdu prvej inštancie absentuje akákoľvek konkrétna identifikácia skutočných havarijných okolností alebo\npoškodení zariadení, pričom všetky skutkové závery sú založené na predpokladoch a hypotetických\nscenároch vytvorených žalobcom, ktoré neboli doložené žiadnym dôkazom zo strany žalobcu. Takýto\npostup vytvára situáciu, v ktorej nemá možnosť prehľadne posúdiť, ktoré konkrétne skutočnosti alebo\nkonanie zakladajú vznik neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami. Súd prvej inštancie\nrovnako nezdôvodnil z akého dôvodu extenzívne zasahuje do jeho vlastníckeho práva v situácii, v ktorej\nžalobca sám deklaruje, že má a využíva iné obdobné technologické zariadenia, ktorými plne nahradil\ntechnologické zariadenie, ktorých ochrany užívania sa na úkor jeho práv neodkladným opatrením\ndomáha. Súd tiež neodôvodnil, prečo je nariadenie opatrenia časovo neobmedzené, resp. neposúdil\nvôbec dôsledky nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré má viesť k trvalej úprave pomerov. Súd\nnariadil neodkladné opatrenie bez riadneho zváženia a posúdenia všetkých relevantných okolností,\npričom odmietol a/alebo ignoroval skutkové a právne okolnosti svedčiace o nutnosti zamietnuť návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.\n6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.\nPoukázal na to, že všetky skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nsú pravdivé a osvedčené predloženými listinnými dôkazmi. Predložil dostatočný rozsah relevantných\ndôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú existenciu jeho práva, ako aj potrebu jeho bezodkladnej\nochrany. Dôrazne odmieta tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní, pretože sú neopodstatnené,\núčelovo konštruované a v priamom rozpore so skutočným stavom veci. Žalovaný v odvolaní prezentuje\nargumenty bez akéhokoľvek podkladu v predložených dôkazoch, ani obsahu súdneho spisu. Ich\nformulácia zjavne smeruje k tomu, aby vytvorila mylný obraz o priebehu udalostí a o správaní\nžalovaného, pričom ide o pokus odviesť pozornosť od jeho vlastného protiprávneho konania. Podľa\nžalobcu žalovaný v odvolaní založil svoju argumentáciu hlavne na spochybňovaní existencie zákonného\nvecného bremena, ktoré predstavuje právny titul oprávňujúci žalobcu užívať nehnuteľnosť v správe\n\nžalovaného spôsobom uvedeným v § 21 zák. č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej\nlen „ zák. č. 452/2021 Z.z.“). Žalobca je presvedčený, že táto snaha žalovaného spochybniť existenciu\nzákonného vecného bremena je v rámci tohto konania právne irelevantná a nemá žiadny vplyv\nna posúdenie dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že je\npodnikom podľa § 3 písm. a) zák. č. 452/2021 Z.z., ktorý v súlade s oprávneniami a povinnosťami\nvyplývajúcimi z citovaného zákona poskytuje verejné elektronické komunikačné siete a elektronické\nslužby. Preukázal, že na nehnuteľnosti v správe žalovaného má umiestnenú základňovú stanicu, ktorú na\nzáklade právoplatného kolaudačného rozhodnutia riadne prevádzkuje. Predmetná základňová stanica\nje súčasťou jeho verejnej elektronickej komunikačnej siete. Pri posudzovaní vzniku zákonného vecného\nbremena je potrebné vychádzať z právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. Keďže základňová\nstanica bola vybudovaná v roku 1998, právny režim vzniku oprávnení žalobcu a zodpovedajúce\nobmedzenie vlastníckeho práva žalovaného sa spravuje zákonom č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách\nv znení účinnom od 24.04.1992 do 30.06.2000 (ďalej len „zák. č. 110/1964 Zb.“). Podľa tejto právnej\núpravy vznikali oprávnenia prevádzkovateľovi telekomunikačnej siete priamo zo zákona, bez potreby\nuzatvárania akejkoľvek zmluvy. Obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti mali povahu\nzákonného vecného bremena, ktoré sa v tom čase nezapisovalo do katastra nehnuteľností. Zákonné\nvecné bremeno je verejnoprávny inštitút, ktorý vzniká okamihom naplnenie zákonom ustanovených\npodmienok a jeho účelom je umožniť výkon činnosti vo verejnom záujme. Jeho existencia nie je\npodmienená zápisom do katastra nehnuteľností, keďže zápis slúži len na evidenciu, nie na vznik\nsamotného práva. Rozsah oprávnení oprávneného subjektu je určený zákonom a môže byť vykonávaný\nlen v nevyhnutnom rozsahu. Podľa § 131 ods. 6 zák. č. 452/2021 Z.z. oprávnenia k cudzím\nnehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto\nzákona, zostávajú nedotknuté. V súčasnosti oprávneniam podľa § 12 ods. 1 zák. č. 110/1964 Zb.\nzodpovedajú oprávnenia podľa § 21 ods. 2 písm. a) zák. č. 452/2021 Z.z., teda právo vstupovať na cudziu\nnehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a\núdržbou vedení siete. Žalobca je preto presvedčený, že v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 110/1964 Zb.\nvzniklo v jeho prospech zákonné vecné bremeno najneskôr vybudovaním základňovej stanice. Žalovaný\nje povinný rešpektovať oprávnenia žalobcu vyplývajúce mu z § 21 zák. č. 452/2021 Z.z.. Podľa žalobcu\nje žalovaný až do právoplatného skončenia konania o vypratanie nehnuteľnosti (č.k. B1-9C/22/2017\nvedené na Mestskom súde Bratislava IV) povinný rešpektovať zákonné oprávnenia žalobcu bez ohľadu\nna to, či je zákonné vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností alebo nie. Pokiaľ žalovaný\nv odvolaní tvrdí, že pred doručením Uznesenia č. 55C/7/2026 nemal žiadnu povinnosť poskytovať\nsúčinnosť nad rámec ním tvrdeného vecného bremena a jeho nevpustenie do iných priestorov ako\ndo stavby (budovy) nemožno považovať za znemožnenie výkonu práv žalobcu, ale za legitímne\nuplatnenie jeho povinností ako správcu, pričom ani zápis vecného bremena v katastri nehnuteľnosti, ani\npredchádzajúce vykonateľné neodkladné opatrenie (č.k. 37C/67/2025) ho neoprávňovali umožniť vstup\ndo ďalších priestorov, teda nešlo o odmietnutie súčinnosti, ale o trvanie na dodržaní „presného rozsahu“\nvecného bremena, pričom ďalší postup žalobcu označuje za neprípustnú snahu o jeho extenzívny\nvýklad, tieto tvrdenia odmieta ako nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Takéto tvrdenie sú v priamom\nrozpore s účelom zák. č. 452/2021 Z. z., ktorý kladie dôraz na bezpečnú, spoľahlivú a nepretržitú\nprevádzku verejnej elektronickej komunikačnej siete a ktorý priznáva telekomunikačným podnikom\noprávnenia nevyhnutné na zabezpečenie tejto prevádzky. Argumentácia žalovaného ignoruje samotnú\npodstatu zákonného vecného bremena, ktorého účelom je umožniť vykonávať činnosti potrebné na\nprevádzku, údržbu a opravy verejnej elektronickej komunikačnej siete. Oprávnenia podľa § 21 ods. 2\npísm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. sa preto nevzťahujú len na vstup do jedného priestoru či časti stavby,\nale na všetky priestory, do ktorých je potrebné vstúpiť na účely výkonu zákonom zverenej činnosti.\nV rámci stavby P1-244BR - 003 vybudoval aj elektrickú prípojku, ktorá slúži výlučne na napájanie\nzákladňovej stanice 0244BR elektrickou energiou. Elektrická prípojka a základňová stanica tvoria jeden\nfunkčný a technologicky previazaný celok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou verejnej siete. Elektronická\nkomunikačná sieť je komplexná infraštruktúra pozostávajúca z viacerých technických prvkov, pričom\nporucha alebo zásah do ktoréhokoľvek z nich narúša jej stabilitu, môže viesť k preťaženiu siete,\nzníženiu kvality služieb a zvyšuje riziko bezpečnostných incidentov. Elektrická prípojka je nevyhnutným\ntechnickým prostriedkom na zabezpečenie prevádzky základňovej stanice. Bez prístupu k nej nie\nje možné zabezpečiť funkčnosť základňovej stanice ani plnenie zákonných povinností žalobcu ako\ntelekomunikačného podniku. Z toho vyplýva, že prístup k elektrickej prípojke je neoddeliteľnou súčasťou\nvýkonu oprávnení podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. Ak mu žalovaný bráni vstúpiť\ndo priestorov, ktoré sú nevyhnutné na odstránenie poruchy alebo na zabezpečenie riadnej prevádzky\nzákladňovej stanice (technická miestnosť s trafostanicou), ide o priame znemožnenie výkonu zákonných\n\noprávnení, nie o legitímne správcovské konanie. Rovnako je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že\npredchádzajúce vykonateľné neodkladné opatrenie (č.k. 37C/37/2025) či zápis vecného bremena v\nkatastri nehnuteľností ho neoprávňovali umožniť vstup do ďalších priestorov. Zákonné vecné bremeno\nvzniká priamo zo zákona, jeho existencia ani rozsah nie sú podmienené zápisom v katastri. Uznesením\nč. 37C/67/2025 bola žalovanému uložená povinnosť strpieť prevádzku verejnej siete, vrátane výkonu\noprávnení podľa zák. č. 452/2021 Z.z., čo zahŕňa aj prístup do všetkých priestorov, v ktorých sa\nnachádzajú časti základňovej stanice. Žalovaný túto povinnosť nesplnil. Žalovaný si je pritom dobre\nvedomý skutočného rozsahu jeho oprávnení, čo potvrdzuje jeho vlastné správanie v minulosti. Až\ndo nahlásenia poruchy základňovej stanice (17.09.2024) mu bez problémov poskytoval súčinnosť\npri prevádzke, údržbe, modernizácií a opravách verejnej siete a umožňoval mu prístup ku všetkým\nzariadeniam základňovej stanice, vrátane technickej miestnosti s trafostanicou, kde je umiestnený\nelektromerový rozvádzač elektrickej prípojky. Túto skutočnosť preukazuje Správa o periodickej odbornej\nprehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 29.11.2021 a Správa z kontroly zo dňa\n08.04.2025, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že žalovaný v minulosti umožňoval prístup aj do priestorov,\nktoré teraz účelovo označuje za „mimo rozsahu vecného bremena“. Žalovaný mu tak v minulosti\nposkytoval súčinnosť aj napriek tomu, že pri pôvodnom zápise zákonného vecného bremena v katastri\nnehnuteľnosti (Z-27040/2016) nebolo zákonné vecné bremeno vôbec bližšie špecifikované. S tvrdením\nžalovaného, že nie je prevádzkovateľom elektronickej komunikačnej siete, a preto nezodpovedá za\ntechnický stav zariadení žalobcu a nenesie zodpovednosť za ich funkčnosť či prevádzkyschopnosť nie je\nmožné súhlasiť. Žalobca toto tvrdenie dôrazne odmieta. Je pravdou, že prevádzkovateľom verejnej siete\na vlastníkom všetkej súvisiacej infraštruktúry je on a nie žalovaný. Táto skutočnosť však nijako nezbavuje\nžalovaného povinnosti, ktoré mu ako správcovi nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú zariadenie verejnej\nsiete, vyplývajú zo zákona č. 452/2021 Z.z.. Žalovaný je povinný umožniť výkon zákonných oprávnení a\nposkytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť, bez ktorej nie je možné zabezpečiť riadnu prevádzku verejnej siete.\nOn je zo zákona povinný zabezpečiť riadne fungovanie svojej verejnej elektronickej komunikačnej siete,\nudržiavať jej integritu a bezpečnosť a prostredníctvom nej poskytovať verejné elektronické komunikačné\nslužby. Na výkon týchto povinností je nevyhnutný prístup k zariadeniam a infraštruktúre umiestnené v\nnehnuteľnosti v správe žalovaného. Žalovaný mu však svojím vedomým a účelovým konaním bránil\nvo výkone jeho oprávnení podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z., keď mu odmietal\numožniť vstup do priestorov potrebných na odstránenie poruchy. Vzhľadom na umiestnenie základňovej\nstanice na streche budovy a hlavného ističa prívodu elektrickej energie v interiéri budovy je zrejmé,\nže nemôže vstúpiť do nehnuteľnosti bez súčinnosti žalovaného. Prístup k zariadeniam je možný\nvýlučne cez vnútorné priestory budovy, ktoré sú pod kontrolou žalovaného. Vždy postupoval striktne v\nsúlade s ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách. Po zaznamenaní poruchy základňovej\nstanice bezodkladne informoval žalovaného podľa § 21 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z. z. a riadne\nho požiadal o umožnenie vstupu za účelom odstránenia poruchy. Z predložených listinných dôkazov\njednoznačne vyplýva, že žalovaný mu vstup odmietol prípadne mu umožnil vstup len do časti priestorov,\nčím mu znemožnil prístup k zariadeniam nevyhnutným na odstránenie poruchy. Takýmto konaním mu\nžalovaný priamo bránil vo výkone jeho zákonných povinností zabezpečiť riadnu prevádzku, údržbu\na funkčnosť verejnej elektronickej komunikačnej siete. Nefunkčnosť verejnej siete je preto výlučným\ndôsledkom neposkytovania súčinnosti zo strany žalovaného, ktorý svojím konaním bráni vykonať\nzákonom predpokladané úkony na odstránenie poruchy. Za týchto okolností sa žalovaný nemôže\ndovolávať toho, že nezodpovedá za technický stav či funkčnosť jeho zariadení, keď práve jeho konanie\nje preukázateľnou a priamou prekážkou riadnej prevádzky siete. Konanie žalovaného tak nielenže\npredstavuje porušenie jeho zákonných povinností, ale zároveň zasahuje do jeho povinností udržiavať\na prevádzkovať verejnú sieť v riadnom technickom stave. Takto vytvorený stav, spôsobený výlučne\nkonaním žalovaného, odôvodňuje potrebu súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia, keďže bez\nsúčinnosti žalovaného nie je objektívne schopný odstrániť poruchu ani zabezpečiť riadne poskytovanie\nverejných elektronických komunikačných služieb. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že skutočnosť,\nže technikom Západoslovenskej distribučnej, a.s. (ďalej len „technikom distribútora“) sa na základe\noznámenia poruchy zo strany žalobcu podarilo nahodiť hlavný istič, má byť dôkazom toho, že žalovaný\numožnil technikom vstup a opätovné odpojenie základňovej stanice od elektrickej energie je založené na\núdajne neodôvodnených obvineniach, pričom poukazuje na to, že žalobca neoznačuje príčinu poruchy, s\ntýmito tvrdeniami zásadne nesúhlasí, uvedené tvrdenie len preukazujú neznalosť žalovaného o postupe\npri odstraňovaní porúch elektrických zariadení a nijako nevyvracajú jeho povinnosť poskytnúť súčinnosť.\nVlastníkom elektrickej prípojky je podľa § 39 ods. 7 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je\npovinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie\n\na majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave.\nVlastníctvo žalobcu k vybudovanej elektrickej prípojke začína v zmysle § 39 ods. 2 cit. zákona odbočením\nelektrického vedenia od distribučnej sústavy smerom k odberateľovi. Z toho teda vyplýva, že distribútor\nzodpovedá len za svoju časť vedenia, zatiaľ čo on zodpovedá za svoju elektrickú prípojku a jej vnútorné\nzariadenia. Technici distribútora nie sú jeho technikmi a ani neplnia úlohy vlastníka elektrickej prípojky. V\npraxi sa porucha nahlasuje distribútorovi až po tom, čo si vlastník elektrickej prípojky preverí funkčnosť\nsvojej časti elektroinštalácie. Vzhľadom na to, že žalovaný mu odmietol umožniť vstup do priestorov,\nv ktorých sa nachádza hlavný istič a elektromerový rozvádzač, nemal možnosť preveriť funkčnosť\nsvojej časti elektroinštalácie. Preto sa obrátil na distribútora len s cieľom zistiť, či je problém spôsobený\nvypadnutým hlavným ističom. V prípade nahlásenia poruchy je distribútor povinný preveriť stav svojej\nčasti vedenia a žalovaný ako správca budovy je povinný umožniť mu vstup. Skutočnosť, že distribútor\nnahodil istič, nijako nepreukazuje, že žalovaný umožnil vstup technikom žalobcu, ani to, že porucha bola\nodstránená. Distribútor totiž neposudzuje technický stav jeho zariadení, ani neodstraňuje poruchy na\njeho infraštruktúre. V tejto súvislosti zdôraznil, že miestnosť s trafostanicou je uzamknutá a nachádza sa\nv interiéri budovy žalovaného. Prístup k nej je možný výlučne za súčinnosti žalovaného. Preto oprávnene\npoukazuje na podozrenie z opakovaného odpojenia základňovej stanice od elektrickej energie, keďže\nžalovaný je jediný subjekt, ktorý má fyzický prístup k hlavnému ističu. Nejde teda o nepodložené\ntvrdenia, ale o závery vyplývajúce zo skutočného stavu veci. K tvrdeniu žalovaného, že neoznačuje\npríčinu poruchy, žalobca uviedol, že zákon mu ukladá povinnosť oznamovať poruchu, nie povinnosť\nuvádzať jej technickú špecifikáciu. Požiadavka žalovaného je preto absurdná a v praxi nesplniteľná,\nkeďže presná príčina poruchy sa dá zistiť až po fyzickom prístupe k zariadeniam a po vykonaní\nodbornej diagnostiky. Túto diagnostiku však nemohol vykonať práve preto, že žalovaný mu odmietol\numožniť vstup do priestorov, kde sa nachádzajú zariadenia elektrickej prípojky. Z uvedeného je zrejmé,\nže tvrdenia žalovaného sú účelové a nezodpovedajú technickej realite ani zákonným povinnostiam\njednotlivých subjektov. Žalovaný sa nimi snaží odviesť pozornosť od skutočnosti, že práve jeho\nkonanie je priamou a jedinou prekážkou odstránenia poruchy a obnovenia riadnej prevádzky verejnej\nelektronickej komunikačnej siete. Zásadne tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie\nmu priznal právo trvalo a opakovane vstupovať do „neurčitých objektov“ žalovaného, ani s tvrdením,\nže nariadil časovo neobmedzené neodkladné opatrenie, ktoré neprimerane zasahuje do výkonu jeho\npráv. Ide o tvrdenia nepravdivé, účelové a v priamom rozpore s obsahom uznesenia o nariadení\nneodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré osvedčujú presný a jednoznačný skutkový\nstav. Vo svojom návrhu presne, určito a nezameniteľne označil priestor, do ktorého žiadal umožniť\nvstup (technickú miestnosť, v ktorej sa nachádza hlavná ističová rozvodná skriňa elektrickej energie),\nako aj trasu elektrickej prípojky, ktorá výlučne napája verejnú elektronickú komunikačnú sieť žalobcu\n(základňovú stanicu). Základňová stanica je presne identifikovaná svojím umiestnením, parcelným\nčíslom, listom vlastníctva aj katastrálnym územím, čo vylučuje pochybnosť o tom, ktoré zariadenia a\npriestory sú predmetom návrhu. K návrhu predložil Správu z prvej odbornej prehliadky z roku 2001 a\nSprávu z odbornej prehliadky z roku 2021, ktoré detailným, popisným a nezameniteľným spôsobom\nidentifikujú predmetnú technickú miestnosť, ako aj presné trasovanie elektrickej prípojky od hlavného\nističa až po základňovú stanicu. Z týchto dokladov jednoznačne vyplýva, že presne vie, kde sa nachádza\ntrafostanica, hlavný istič, elektromerový rozvádzač aj jednotlivé úseky elektroinštalácie. Neexistuje\npreto žiadna pochybnosť o tom, ktoré priestory sú predmetom neodkladného opatrenia. Povinnosť\nžalovaného je v nariadenom neodkladnom opatrení vymedzená spôsobom, ktorý vylučuje pochybnosti\no tom, kam má byť vstup umožnený a za akým účelom. Účel vstupu je rovnako jasne definovaný,\ns to zabezpečením riadnej prevádzky, údržby, diagnostiky a odstránenia porúch elektrickej prípojky a\nzákladňovej stanice, teda činnosťami, ktoré žalobca vykonáva na základe zákonných oprávnení podľa\n§ 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. Tvrdenie žalovaného o údajnej „neurčitosti“ priestorov\nje preto účelové a predstavuje len ďalší pokus zakryť jeho opakované odmietanie poskytnúť žalobcovi\nsúčinnosť. Práve toto odmietanie súčinnosti mu znemožňuje vykonávať zákonom stanovené povinnosti\npri prevádzke verejnej elektronickej komunikačnej siete a je priamou príčinou nefunkčnosti základňovej\nstanice. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalovaného o „časovo neobmedzenom“ neodkladnom opatrení.\nPrávna úprava neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov\nnavrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia.\nV danom prípade bolo neodkladné opatrenie nariadené preto, že pomery strán sú dlhodobo ustálené,\nzákladňová stanica je na nehnuteľnosti umiestnená od roku 1998, a domáha sa iba zabezpečenia výkonu\nsvojich zákonom priznaných oprávnení podľa § 21 ods. 2 písm. a) zák. č. 452/2021 Z.z., ktoré žalovaný\nsvojim konaním znemožňuje. Domáhal sa pritom sprístupnenia len tých priestorov, ktoré bezprostredne\nsúvisia s prevádzkou základňovej stanice a elektrickej prípojky, nie akýchkoľvek iných priestorov. Pokiaľ\n\nžalovaný tvrdí, že nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do jeho práv a predstavuje\nextenzívny výklad domnelých práv žalobcu podľa zákona č. 452/2021 Z. z., považuje tieto tvrdenia\nza neopodstatnené a právne neudržateľné. Nedomáha sa žiadneho rozšírenia svojich práv, žiada len\numožnenie výkonu tých oprávnení, ktoré mu zákon výslovne priznáva a ktoré žalovaný svojím konaním\ndlhodobo a bez právneho dôvodu blokuje. Oprávnenia podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021\nZ. z. zahŕňajú najmä právo vstupu na cudziu nehnuteľnosť za účelom údržby, opráv, odstraňovania\nporúch a prevádzkovania verejnej elektronickej komunikačnej siete. Ustanovenie § 21 ods. 6 cit. zákona\nzároveň ukladá vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ide o jasne\ndefinovaný zákonný rámec, ktorý nie je možné svojvoľne zužovať ani rozširovať výkladom, a ktorý\nje záväzný pre obe strany. Preto sa domáha len toho, aby žalovaný rešpektoval zákonom uloženú\npovinnosť poskytnúť súčinnosť pri výkone týchto oprávnení. Nejde o žiadny zásah nad rámec zákona,\nale o zabezpečenie riadneho výkonu činnosti vo verejnom záujmu, ktorú zákonodarca výslovne chráni\na uprednostňuje pred individuálnym záujmom vlastníka nehnuteľnosti. Tvrdenia žalovaného o údajnom\nneprimeranom zásahu do jeho práv či o extenzívnom výklade zákona preto nemajú oporu v právnej\núprave ani v skutkovom stave veci. Ide o účelové tvrdenia, ktorých cieľom je zakryť skutočnosť, že\nžalovaný dlhodobo porušuje svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri výkone jeho zákonných\noprávnení. V konaní jednoznačne osvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a to na\nzáklade konkrétnych okolností tvrdených v návrhu a podložených listinnými dôkazmi. Žalovaný vo\nsvojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani dôvody, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť\nopodstatnenosť nariadeného opatrenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne,\nvecne a presvedčivo vysvetlil, prečo boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného\nopatrenia. Súd sa zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, vyhodnotil predložené dôkazy,\nposúdil naliehavosť potreby ochrany a jasne formuloval, v čom spočíva hrozba ujmy, ak by ochrana\nnebola poskytnutá.\n7. Povinný v replike na vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu zotrval na podanom odvolaní, ktorému\nžiadal vyhovieť. Opakovane poprel, že niekto za neho mal akokoľvek poškodzovať alebo zasahovať do\nzariadení žalobcu. Vždy poskytol žalobcovi súčinnosť, a to aj napriek tomu, že zákonné vecné bremeno\npovažuje za sporné. Je presvedčený, že neodkladné opatrenie je v celom rozsahu nedôvodné a na\njeho nariadenie neboli splnené zákonné podmienky. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie\nzákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, opomenul rozhodné skutkové okolnosti\na svoje právne a skutkové závery nedostatočne odôvodnil. Zdôraznil, že existencia zákonného vecného\nbremena nemôže byť automaticky prezumovaná len na základe tvrdení žalobcu alebo samotného zápisu\nv katastri nehnuteľností bez toho, aby boli vôbec skúmané a osvedčené zákonné podmienky jeho\nvzniku a rozsahu. Žalobca svojimi opakovanými pokusmi o zápis údajného zákonného vecného bremena\nfakticky odďaľuje právoplatné skončenie konania o vypratanie nehnuteľnosti (sp. zn.: B1-9C/22/2017),\nkeďže je nútený opakovane domáhať sa ochrany svojich práv v správnom súdnictve a žiadať o\npreskúmanie zákonnosti záznamov správnymi žalobami až na úrovni správnych súdov vrátane konania\npred Najvyšším správnym súdom SR. Za tejto situácie nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu,\npodľa ktorej má „rešpektovať“ údajné zákonné oprávnenia žalobcu bez ohľadu na zápis v katastri\nnehnuteľností, keď práve existencia, rozsah a zákonnosť tvrdeného vecného bremena sú dlhodobo\nmedzi stranami sporné a podliehajú súdnemu prieskumu. Opätovne tiež aj v nadväznosti na vyjadrenie\nžalobcu zdôraznil všetku svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní, pokiaľ ide o existenciu vecného\nbremena a zákonné limity jeho výkonu, no tiež pokiaľ ide o žalobcom tvrdené bránenie vo vstupe\ndo priestorov, ktoré sú nevyhnutné na odstránenie poruchy alebo na zabezpečenie riadnej prevádzky\nzákladňovej stanice (technická miestnosť s trafostanicou), súčinnosť pri odstraňovaní poruchy a\nvymedzenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že nežiada nič iné, než aby žalobca disponoval riadnym\na zákonným právnym titulom na užívanie priestorov a vstup do nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,\npričom spor medzi stranami preto nikdy nespočíval v svojvoľnom bránení výkonu práv žalobcu, ale v\nabsencii jednoznačne preukázaného právneho titulu a rozsahu tvrdených oprávnení v situácii, kedy je\nako správca predmetných nehnuteľností vždy povinný postupovať obozretne a chrániť majetok štátu,\nnajmä v situácii, keď existencia a rozsah tvrdeného zákonného vecného bremena sú dlhodobo sporné.\nKonštatoval, že neodkladné opatrenie v tomto prípade nevychádza z existujúceho právneho stavu,\nale z domnelých, retrospektívne konštruovaných práv žalobcu, ktoré v rozhodnom období neboli ani\nzapísané, ani riadne priznané orgánom verejnej správy a takýto postup je v priamom rozpore so zásadou\nprávnej istoty a predstavuje neprípustné spätné deklarovanie povinností žalovaného nad rámec zákona.\nZa týchto okolností je zrejmé, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného\n\nopatrenia, keďže absentuje nielen neodkladná potreba úpravy pomerov, ale aj samotný právny základ\njeho tvrdených povinností.\n8. Navrhovateľ v duplike uviedol, že nepovažuje za účelné opätovne reagovať na tvrdenia žalovaného,\nku ktorým sa už podrobne vyjadril. V plnom rozsahu preto odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu a vzhľadom na\nvšetky relevantné skutočnosti, vykonané dôkazy, právne argumenty a preukázané konanie žalovaného,\nktorým mu dlhodobo a vedome bráni vo výkone zákonom priznaných oprávnení podľa § 21 zákona č.\n452/2021 Z. z., žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.\n9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §\n378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie\nje vecne správne.\n10. Z ustanovení § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., ktoré v danej veci aplikoval aj súd prvej inštancie, vyplýva, že\nzákladným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby úpravy pomerov\nmedzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ\nnemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa\ntak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti\na trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností\nodôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z\nohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie\nje pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, hoci splnenie\npredpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení\nnavrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno\ndôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného\nopatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pred\nnariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. postačuje, ak je okrem právneho\nvzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčená naliehavá potreba úpravy vzťahu medzi stranami.\n11. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú\nobsahom spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ osvedčil\ntaké skutočnosti, ktoré v danej veci nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňujú.\nSúd prvej inštancie správne pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nsprávne považoval za riadne osvedčené, že povinný je správcom nehnuteľností vo vlastníctve štátu,\nzapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z., ktorých sa týka nariadené neodkladné\nopatrenie, pričom na streche stavby je v súlade so stavebným povolením zo dňa 07.07.1998 a\nkolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.01.1999, ako aj zo dňa 12.09.2001 umiestnená „Základňová\nstanica a RR bod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“ navrhovateľa, ktorá je podľa potvrdenia\nÚradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 14.5.2025 súčasťou verejnej\nelektronickej komunikačnej siete navrhovateľa, ktorá spĺňa kritéria podľa § 21 ods. 8 písm. a), b), c),\nd), e), f) Zákona o elektronických komunikáciách, pričom navrhovateľovi bolo povolené aj užívanie\nstavby - stanice mobilných telefónov GSM - P1-244 BR - 0333. Relevantnou je v tomto konaní taktiež\nskutočnosť, že podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z. zo dňa 27.01.2026 je vlastníkom\nnehnuteľnosti Slovenská republika a správcom nehnuteľnosti Výskumný ústav vodného hospodárstva,\nNábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850. V časti „C: Ťarchy“\nje v prospech navrhovateľa, ako oprávneného, v zmysle § 21 ods. 1 ZoEK zapísané vecné bremeno\nk nehnuteľnosti v rozsahu podľa výkresov C.3 projektu stavby 0244BR z 02/2022, Z-17095/2024;\nrozhodnutie č. KO/2025/001994-3 zo dňa 18.07.2025. Taktiež správne prvoinštančný súd zohľadnil,\nže pre správne fungovanie vyššie uvedených zariadení prostredníctvom ktorých je zabezpečená\nelektronickej komunikácie je nevyhnutné, aby bola zachovaná aj funkčnosť elektrickej prípojky a správne\nfungovanie ističovej rozvodnej skrine, nachádzajúcej sa vo vnútri stavby spravovanej povinným. Súd\nprvej inštancie správne považoval z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie navrhovaného\nneodkladného opatrenia za významné aj to, že právoplatným uznesením Mestského súdu Bratislava\nIV zo dňa 13.10.2025, č.k. 37C/67/2025-82, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil\npovinnému strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na nehnuteľnosti, vrátane odstránenia porúch\ntechnologických zariadení vo vlastníctve navrhovateľa tam umiestnených a za týmto účelom je povinný\n\numožniť navrhovateľovi prístup k jeho technologickým zariadeniam, pričom však toto neodkladné\nopatrenie sa netýka elektrickej prípojky ani ističovej rozvodnej skrine. Z hľadiska potreby nariadenia\nnavrhovaného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie správne poukázal na to, že z navrhovateľom\npredložených listín vyplýva, že výzvou zo dňa 17.10.2025 navrhovateľ požiadal povinného, aby\nmu v termínoch 20.10.2025 až 22.10.2025 sprístupnil všetky miestnosti, v ktorých sú umiestnené\nzariadenia potrebné k prevádzke Základňovej stanice, umiestnenej na streche administratívnej budovy\nv jeho správe, keďže eviduje vo vzťahu k nej viaceré poruchy technologických zariadení (ktoré pre\nopakované odopieranie prístupu zo strany povinného nemohol doteraz odstrániť). V zmysle zápisu sa\npracovníci navrhovateľa dňa 20.10.2025 dostavili a bol im zo strany povinného v zmysle zapísaného\nvecného bremena umožnený prístup, vstup a pohyb na parc. č. XXXXX/XX. Podľa zápisu o výsledku\nodstraňovania poruchy vedenia základňovej stanice SITE-u 0244BR zo dňa 20.10.2025 sa zamestnanec\nnavrhovateľa a dodávatelia objednaní za účelom odstránenia poruchy (AIR TREND, s.r.o. a A2B, s.r.o.)\ndostavili k povinnému za účelom odstránenia poruchy nefunkčnej Základňovej stanice. V zmysle bodu 9\nzápisu zástupcovia povinného informovali navrhovateľa, že neumožnia jeho pracovníkom vstup a pohyb\ndo technickej miestnosti, v ktorej je umiestnená elektrická prípojka/istič, nakoľko sa má nachádzať na\ninej parcele ako č. XXXXX/XX. V zmysle zápisu odstránenie poruchy nemohlo byť vykonané vzhľadom\nna odmietnutie vstupu do technickej miestnosti s elektrickou prípojkou/ističom. V zmysle zápisnice o\ntrestnom oznámení zo dňa 22.10.2025 nadobudol navrhovateľ (prostredníctvom splnomocnenej osoby\n- Z.. S. U.) podozrenie, že došlo k trestnému činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne\nprospešného zariadenia. Toto podozrenie odôvodnil tým, že dňa 22.10.2025 bola nahlásená porucha na\nZSD. V čase okolo 10,20 hod. povinný odmietol pracovníkov ZSD vpustiť dnu. Na opakované dostavenie\nsa, v čase okolo 14,00 hod., im bol prístup povolený a bola odstránená porucha navrhovateľa na\nzariadení - verejnej elektronickej komunikačnej sieti (vyhodený istič, ktorý stačilo nahodiť). Krátko na to,\nako ZSD opustilo priestory povinného, cca. do 1 hodiny, elektrika vo verejnej elektronickej komunikačnej\nsieti opäť nešla. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie K. zo dňa 27.01.2026 je vlastníkom\nnehnuteľnosti Slovenská republika a správcom nehnuteľnosti Výskumný ústav vodného hospodárstva,\nNábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850. V časti „C: Ťarchy“\nje v prospech navrhovateľa, ako oprávneného, v zmysle § 21 ods. 1 ZoEK zapísané vecné bremeno\nk nehnuteľnosti v rozsahu podľa výkresov C.3 projektu stavby 0244BR z 02/2022, Z-17095/2024;\nrozhodnutie č. KO/2025/001994-3 zo dňa 18.07.2025. Na základe uvedených skutočností súd prvej\ninštancie dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ v danej veci osvedčil nárok, ktorému žiada priznať\nochranu neodkladným opatrením, nakoľko výstavba a umiestnenie základňovej stanice na streche\nnehnuteľnosti povinného (resp. v správe povinného) a jej používanie navrhovateľom je oprávnené a\naprobované príslušnými orgánmi, čomu zodpovedá aj zápis vecného bremena, na ktoré v čase vydania\ntohto rozhodnutia nemá vplyv ani prípadná absencia nájomnej zmluvy k nehnuteľnosti, či prebiehajúce\nkonanie o vypratanie nehnuteľnosti (sp. zn. B1-9C/22/2017), pretože pre účely nariadenia neodkladného\nopatrenia treba vychádzať z toho, že navrhovateľovi prislúchajú zákonné oprávnenia v podobe vstupu\nna cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním,\nopravami a údržbou vedení (§ 21 ods. 2 písm. a) ZoEK), ktorých účelom je nevyhnutnosť zachovania\nfunkčnosti elektronickej komunikačnej siete a riadneho plnenia ďalších povinností navrhovateľa podľa\nZákona o elektronických komunikáciách. Rovnako však odvolací súd považuje za správny záver\nprvoinštančného súdu, že tu existuje aj naliehavá potreba úpravy pomerov medzi stranami, keď hrozba\nznemožnenia prístupu navrhovateľa k priestoru, v ktorom sa nachádza ističová rozvodná skriňa, ako aj\nk celej trase elektrickej prípojky napájajúcej jeho technické zariadenia prvky zabezpečujúcich napájanie\nprevádzky jeho základňovej stanice, ktorá vyplýva z udalostí, ku ktorým došlo v súvislosti s jej poruchou,\nresp. nefunkčnosťou v októbri 2025. Povinný totiž síce dňa 20.10.2025 technikom navrhovateľa umožnil\nprístup, vstup a pohyb na parc. č. XXXXX/XX, avšak im už neumožnil vstup a pohyb do technickej\nmiestnosti, v ktorej je umiestnená elektrická prípojka/istič, len s odôvodnením, že sa má nachádzať\nna inej parcele ako č. XXXXX/XX, pričom dňa 22.10.2025 bola nahlásená porucha na ZSD, v čase\nokolo 10,20 hod. povinný odmietol pracovníkov ZSD vpustiť dnu, na opakované dostavenie sa, v čase\nokolo 14,00 hod., im bol prístup povolený a bola odstránená porucha navrhovateľa na zariadení verejnej elektronickej komunikačnej sieti, spočívajúca len v tom, že bol vyhodený istič, ktorý stačilo\nnahodiť a krátko na to, ako ZSD opustilo priestory povinného, cca. do 1 hodiny, elektrika vo verejnej\nelektronickej komunikačnej sieti opäť nešla. Takéto správanie povinného treba považovať pre účely\nnariadenia neodkladného opatrenia za dostatočné osvedčené listinami predloženými navrhovateľom,\npričom práve toto správanie zakladá oprávnenú hrozbu, že povinný svoje konanie zopakuje. Vo vzťahu k\nrozsahu obmedzení (povinností) uložených povinnému súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že\nnavrhovateľ sa domáhal nariadenie neodkladného opatrenia iba v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie\n\nlegitímneho účelu, teda uskutočňovania opráv a údržby jeho zariadení a ich opätovného uvedenia\ndo prevádzky pri ich poruche, vrátane povinnosti zdržať sa akéhokoľvek zásahu do nich alebo ich\ntechnických zariadení a prvkov zabezpečujúcich napájanie, čo na jednej strane navrhovateľovi zo strany\npovinného nebolo riadne umožnené a na strane druhej navrhovateľovi zabezpečí možnosť plniť riadne\njeho zákonnú povinnosť udržiavať jeho technické zariadenia v prevádzke. Odvolací súd za správny v\ntejto súvislosti považuje aj jeho záver, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinného\nneprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom iným doposiaľ zvoleným a miernejším\nprostriedkom/postupom nebolo možné účel neodkladného opatrenia zabezpečiť. Na základe uvedeného\npotom možno zhrnúť, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že navrhovateľ v danej\nveci neodkladného opatrenia osvedčil existenciu nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu, osvedčil\naj existenciu reálneho nebezpečenstva vzniku ujmy v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a správne vychádzal aj z toho, že navrhované neodkladné opatrenie obmedzuje\npovinného iba v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie jeho legitímneho cieľa, ktorým je zachovanie\nfunkčnosti základňovej stanice navrhovateľa (ktorá je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej\nsiete) umiestnenej na nehnuteľnosti v správe povinného; teda dospel k správnemu záveru, že podanému\nnávrhu je potrebné v celom rozsahu vyhovieť.\n12. Neopodstatnene povinný v odvolaní namieta, že navrhovateľovi nesvedčí žiadny titul na užívanie\nním spravovaných nehnuteľností, keď nájomný vzťah už zanikol a navrhovateľovi nesvedčí ani ním\ntvrdené vecné bremeno predmetným nehnuteľnostiam, ktorého zriadenie bolo predmetnom správnych\nkonaní, v ktorých bol navrhovateľ neúspešný, pričom nerešpektuje vlastnú zmluvnú povinnosť vypratať\nstavbu už 9 rokov a od 31.12.2016 mu nevydal ani bezdôvodné obohatenie. Táto jeho námietka je totiž\npre účely nariadenia neodkladného opatrenia za stavu, keď nie je sporné, že základňová stanica je\numiestnená na streche danej stavby, že je napájaná elektrinou z elektrického vedenia umiestneného\nv nehnuteľnosti v správe povinného ani to, že prepojenie dodávky elektriny do základňovej stanice\nsa nachádza z rozvodnej skrini v budove v správe povinného, pričom v katastri nehnuteľností je\nstále evidované v prospech zariadení navrhovateľa vecné bremeno, bez právneho významu. Uvedené\nskutočnosti totiž pre nariadenie neodkladného opatrenia postačujú a záväzné a definitívne posúdenie\notázky existencie vecného bremena či iného titulu na umiestnenie základňovej stanice na nehnuteľnosti\nv správe povinného presahuje rámec tohto konania. V tejto súvislosti tiež povinný neopodstatnene\nnamieta, že navrhovateľ mu od skončenia nájomného vzťahu neuhradil žiadnu odplatu za umiestnenie\nzákladňovej stanice na jeho nehnuteľnostiach a svojim účelovým správaním iba odďaľuje doriešenie\nvzniknutého sporu. Uvedené totiž nemá s predmetom tohto konania žiadny vecný súvis.\n13. Nedôvodne povinný vo vzťahu k existencii reálnej a bezprostrednej hrozby vzniku ujmy na\nstrane navrhovateľa argumentuje tým, že takáto hrozba tu neexistuje, nakoľko opakovane poskytol\nžalobcovi v rámci rokovaní súčinnosť, aby tvrdené poruchy mohol odstrániť, konkrétne sa tak stalo\naj dňa 27.11.2024, 09.12.2024, 11.02.2025 a tiež dňa 08.04.2025. Pre účely splnenia predpokladov\npre nariadenie neodkladné opatrenia je totiž rozhodujúce správanie povinného od ktorého odvodzuje\nnavrhovateľ dôvodnosť podaného návrhu, teda udalosti súvisiace s nefunkčnosťou základňovej stanice\nv októbri 2025 (20.10.2025), kedy povinný potrebnú súčinnosť nepochybne neposkytol, pričom nemožno\nvychádzať z toho, že išlo iba o ojedinelý incident, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by sa po\nuvedenom dátume vyskytli technické problémy s funkčnosťou základňovej stanice a takáto súčinnosť by\nbola potrebná. To však nič nemení na tom, že reálna hrozba správania (či nekonania) povinného, ktorého\nnásledkom by bola nemožnosť zachovania funkčnosti základňovej stanice navrhovateľa, pretrvávala aj\nv čase vydania napadnutého uznesenia.\n14. Pokiaľ povinný opakovane zdôrazňuje, že ako správca majetku štátu má aktívnu povinnosť\nochrany majetku, nie len pasívnu starostlivosť, a to zahŕňa aj zabezpečenie fyzickej ochrany majetku,\nzabezpečenie právnej ochrany a zamedzenie neoprávneného užívania majetku, síce proti tomu\nnemožno nič namietať, avšak nie je zrejmé, v akom smere by ho mohlo nariadené neodkladné\nopatrenie v plnení týchto jeho povinností obmedzovať. Nariadené neodkladné opatrenie totiž smeruje\niba k zamedzeniu správaniu povinného, ktoré znemožňuje navrhovateľovi vykonať zásah v prípade\nzistenia poruchy na jeho základňovej stanici a súvisiacich zariadeniach dodávky elektriny do nej, pričom\nvykonanie takéhoto zásahu nie je možné bez prítomnosti zamestnancov povinného. Táto argumentácia\npovinného preto tiež nie je opodstatnená.\n\n15. Neopodstatnene tiež povinný v odvolaní namieta, že z predložených listín nevyplýva, že by\nvykonal akýkoľvek zásah do technických zariadení žalobcu, resp. ak ho vykonal, ako to mal urobiť\na všetky tvrdenia navrhovateľa o jeho údajnom úmyselnom konaní zostávajú v rovine bezdôvodnej\nkriminalizácie a nepodložených domnienok, ktoré nemôžu byť základom pre záver o existencii potreby\nnariadenia neodkladného opatrenia. Správne totiž v tomto smere navrhovateľ poukázal na skutočnosť,\nže (ako bolo osvedčené predloženými listinami, najmä správou o riešení poruchy z 20.10.2025 a\ntrestným oznámením zamestnanca navrhovateľa Z.. S. U. z 22.10.2025) pokiaľ krátko na to, ako\ndňa 20.10.2025 zamestnanci ZSD opustili priestory povinného, cca. do 1 hodiny, elektrina vo verejnej\nelektronickej komunikačnej sieti opäť nešla, neprichádza do úvahy iné rozumné a logické vysvetlenie\nnež to, že neznáma osoba zo strany povinného prepnutím ističa v rozvodnej skrini nachádzajúcej sa v\nnehnuteľnosti, ku ktorej mal prístup výlučne povinný, zamedzila dodávke elektriny do základňovej stanice\nnavrhovateľa, čo nepochybne zakladá hrozbu opakovania takejto situácie a tak aj potrebu nariadenia\nneodkladného opatrenia, ktorým sa povinného ukladá povinnosť zdržať sa podobných zásahov.\n16. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka povinného, podľa ktorej je vymedzenie neodkladného\nopatrenia tak, že má umožniť prístup „k priestoru, v ktorom sa nachádza ističová rozvodná skriňa a k\ncelej trase elektrickej prípojky neurčité a tak nie je možné posúdiť dôvodnosť a rozsah požadovaného\nzásahu z hľadiska proporcionality vo vzťahu k jeho právam. Ako totiž už na to správne poukázal aj\nnavrhovateľ, technická miestnosť, v ktorej sa nachádza hlavná ističová rozvodná skriňa elektrickej\nenergie, ako aj trasa elektrickej prípojky, ktorá napája verejnú elektronickú komunikačnú sieť žalobcu\n(základňovú stanicu), sú identifikované svojím umiestnením, parcelným číslom, listom vlastníctva aj\nkatastrálnym územím, čo vylučuje pochybnosť o tom, ktoré zariadenia a priestory sú predmetom návrhu\na okrem toho, že aj povinný má presnú informáciu o tom, ako súd vedené, resp. kde sú umiestnené,\nvyplývajú aj predloženej Správy z prvej odbornej prehliadky z roku 2001 a Správy z odbornej prehliadky\nz roku 2021, ktoré detailným, popisným a nezameniteľným spôsobom identifikujú predmetnú technickú\nmiestnosť, ako aj presné trasovanie elektrickej prípojky od hlavného ističa až po základňovú stanicu.\nNeexistuje preto žiadna pochybnosť o tom, ktoré priestory sú predmetom neodkladného opatrenia,\npričom zároveň je nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie sa vzťahuje na nehnuteľnosti\npovinného iba v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie jeho účelu, teda zachovanie funkčnosti základňovej\nstanice navrhovateľa, ktorá nemôže fungovať bez dodávky elektriny.\n17. Napokon, odvolací súd považuje za nedôvodnú aj námietku povinného v odvolaní, že napadnuté\nuznesenie je nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie totiž podrobne zhrnul navrhovateľom\ntvrdené skutočnosti a dôkazy predložené na osvedčenie splnenia predpokladov pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktoré aj náležite vyhodnotil z hľadiska splnenia jednotlivých predpokladov pre\nvyhovenie návrhu (nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nebezpečenstvo hroziacej ujmy, súlad\nnavrhovaného neodkladného opatrenia so zásadou proporcionality) pričom svoje úvahy vedúce k záveru\no splnení všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia aj zrozumiteľne a logicky\nvysvetlil.\n18. Odvolací súd preto, keď zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že všetky zákonom\nstanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia boli v danom prípade naplnené a\nodvolacie námietky povinného nie sú opodstatnené, podľa § 387 ods, 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie\nako vecne správne potvrdil.\n19 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania\nv celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\n\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "55C/7/2026", "guid": "63303d86-17a7-4c85-9d1c-b9180fd39d44:7b342d33-cc79-4282-ac91-7258386ae2d0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ad0ef2d0-d7bf-405d-9dad-972e2b4144f2:f403157f-c067-41da-a437-100980a7624b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200943.1", "spisova_znacka": "3Svk/11/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/11/2022 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200943.1"}], "citovane_v": []}