{"guid": "2d830d38-fb41-4aa1-a955-0592e0f9fafc:9e9facf3-62bb-4091-8ef4-f23919ce8ad3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1426200260.1", "spisova_znacka": "4Co/34/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/34/2026 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 4Co/34/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1426200260.1", "identifikacne_cislo": "1426200260", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e9facf3-62bb-4091-8ef4-f23919ce8ad3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1426200260.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426200260.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426200260.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/34/2026\n1426200260\n31. 03. 2026\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2026:1426200260.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Miroslavy Saxovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.\nBurgerová, s.r.o., Vazovova 9A, 811 07 Bratislava, IČO: 57 188 505, proti odporkyniam: 1/ D. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXXX/XX, XXX XX C. a 2/ E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A.\nXXXX/XX, XXX XX C., zastúpené: AKMN legal s.r.o., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 864 463, o\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 06. februára 2026 č. k. 36C/3/2026-60 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nOdporkyniam 1/, 2/ p r i z n á v a proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\no návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa v spojení s\njeho následnými dvoma písomnými podaniami predstavujúcimi podľa ich obsahu doplnenie návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil\nžalovanej zákaz nakladať s nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným\núradom Bratislava, odbor katastrálny, pre katastrálne územie G. E., obec: C. - G. E., okres: Bratislava\nI, a to konkrétne:\n- stavbou - dom, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\n- stavbou - prístavba a nadstavba, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\n- stavbou - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2,\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 85 m2,\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 20 m2,\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 21 m2,\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 52 m2,\n(ďalej len „Nehnuteľnosti“), najmä ich scudziť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a\nto až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o ktorej prebieha\nkatastrálne konanie pod V-32725/2025. Ďalej ním žiadal Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu\nodboru, nariadiť zapísať toto neodkladné opatrenie do katastra nehnuteľností a prerušiť konanie\no povolení vkladu Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností pod V-32725/2025 a povinnosť\nbezodkladne predložiť súdu predmetnú darovaciu zmluvu do tohto konania. Žiadal tiež žalovanej\nprikázať zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zrušeniu trvalého pobytu Žalobcu na adrese A.\nXX, XXX XX C. a zrušeniu, obmedzeniu užívania Nehnuteľností Žalobcom alebo vysťahovania Žalobcu\nz Nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o\nktorej prebieha katastrálne konanie pod V-32725/2025 na Okresnom úrade Bratislava, odbor katastrálny,\n\nvšetko s tým, že súd prvej inštancie uloží Žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní\nod doručenia tohto uznesenia a prizná Žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči\nŽalovanej. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalovaným v 1/ a 2/ rade ako strane,\nproti ktorým návrh smeruje, nárok na náhradu trov konania.\n2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalovaná 1/ je výlučným\nvlastníkom relevantných nehnuteľností, ktoré nadobudla pred 30 rokmi po smrti jej manžela dňa\n29.12.1993 a otca navrhovateľa „... titulom dedenia č. k. D 9/94, Dnot 22/94 zo dňa 11.10.1995\na Rozsudkom č. k. 15C/134/94-60 zo dňa 18.12.1997, ktorým bola schválená dohoda dedičov po\nporučiteľovi, a to pozostalou manželkou a deťmi, t. j. dohoda Žalovanej, Žalobcu a p. E. G..“ Navrhovateľ\nuviedol, že je synom žalovanej1/ a rodinný dom (súp. č. XXXX) je jeho rodným domom od postavenia\ndomu v r. 1970, v ktorom žije nepretržite od svojho detstva až doposiaľ ako dospelý 62-ročný muž.\nŽalovaná 1/ je matkou navrhovateľa a E. F. G., A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX,\nXXX XX C. ((sestra navrhovateľa). Nehnuteľnosti užíva spoločne navrhovateľ, žalovaná 1/ (matka\nnavrhovateľa), sestra navrhovateľa E. F. G. a nachádzajú sa na adrese A. XX, XXX XX C., kde majú\nvšetky uvedené osoby vedený trvalý pobyt, nakoľko ide o viacgeneračný rodinný dom, stavebne riešený\nako 3 samostatné bytové jednotky so samostatnými vstupmi, pričom prízemie slúži ako pivnica, prvé\nposchodie užíva navrhovateľ, prístavbu žalovaná 1/ a druhé poschodie E. F. G.. Uviedol, že o tom, že\nnavrhovateľ dlhodobo užíva nehnuteľnosti a znáša náklady spojené s užívaním jeho bytovej jednotky\nsvedčí aj Zmluva o združenej dodávke plynu za regulovanú cenu pre odberateľa plynu v domácnosti\nod 01.10.2005 a faktúra za elektrickú energiu napr. za 06/2010. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa\njeho zistení je na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. E., na ktorom sú vedené Nehnuteľnosti, aktuálne\nzapísaná plomba pod č. H./XXXX (Darovacia zmluva), a to pravdepodobne v prospech jeho sestry E.\nG., príp. aj / alebo v prospech jej detí, a to: E. E. I., A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX\nXX J., a F. D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C.. Podľa navrhovateľa týmto úkonom\nžalovanej 1/ dochádza bez dohody a vedomia navrhovateľa k jeho „bezdôvodnému vyvlastneniu“ z\njeho dlhoročného domova a k porušeniu jeho očakávaných vlastníckych práv, pričom ide o opakovaný\nvzorec správania, kedy už v nedávnom čase žalovaná 1/ podobným spôsobom previedla darovacou\nzmluvou chatu na Devíne výlučne na jeho sestru E. G. a jej deti, pričom každý z nich nadobudol podiel\n1/3. Vklad predmetnej darovacej zmluvy k chate a pozemkom zapísaným na LV č. XXX, k.ú. B. K. H.\n(ďalej len „Chata“), bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod H./XXXX dňa\n07.08.2025. Navrhovateľ ďalej opísal, že žije v Rodinnom dome cca od r. 1970, spočiatku so svojimi\nrodičmi, sestrou a starými rodičmi a o pár rokov sa do domu nasťahoval aj otcov brat s rodinou. Po\nsmrti otca navrhovateľa dňa 29.12.1993 bol celý majetok (Rodinný dom a Chata) v rámci dedičského\nkonania na základe schválenej dohody dedičov „zdedený“ len žalovanou 1/ s tým, že po jej smrti celý\ntento majetok zdedí navrhovateľ so svojou sestrou rovnakým dielom, t. j. každý v podiele 1/2, pričom\nsa zároveň dohodli na spoločnom užívaní Rodinného domu. Poukázal na to, že každý z nich si vlastný\npriestor postupne zrekonštruoval, býval tam so svojou vlastnou rodinou, všetci sa spoločne starali o\núdržbu domu, záhrady a chatu, mužské práce okolo domu a chaty vykonával prevažne navrhovateľ,\nktorý sa spolu so svojou sestrou starali aj o matku - žalovanú 1/ (pomáhali jej s bežnými vecami,\nnákupmi, návštevou lekára a pod.), pričom tieto rodinné povinnosti vykonával najmä navrhovateľ, keďže\njeho sestra E. G. v rámci svojho zamestnania bola často a dlhodobo vycestovaná mimo Slovenskej\nrepubliky vrátanie obdobia COVID-u). Navrhovateľ ešte uviedol, že po rozvode manželstva je od roku\n2014 doposiaľ vo vzťahu s F. L., ktorá sa v roku 2016 nasťahovala do jeho bytu v Rodinnom dome,\npomáha navrhovateľovi v domácnosti, s prácami okolo domu, chaty a tiež aj v starostlivosti o žalovanú\n1/, ktorú mala v úcte a prejavovala jej po celý čas zdvorilé správanie. V lete 2021 (august/september)\nsa sestra navrhovateľa E. G. natrvalo vrátila domov a spolu s navrhovateľom a jeho partnerkou sa\nstarali o žalovanú 1/ a Nehnuteľnosti a navrhovateľ spolužitie všetkých v Rodinnom dome hodnotil ako\npokojné, bežné rodinné spolunažívanie. K narušeniu tohto pokojného spolunažívania a k postupnej\nzmene správania žalovanej 1/ (ku konkrétne špecifikovaným negatívnym prejavom), došlo od augusta\n2022, kedy sa so svojou partnerkou vrátili z dovolenky, avšak situácia sa následne po vzájomnej\nkomunikácii na istý čas ukľudnila a rok 2023 prebehol pokojne v bežnom spolunažívaní všetkých a\nvzájomnou pomocou o žalovanú 1/ a Nehnuteľnosti. Zlom nastal v lete 2024, pričom navrhovateľa\nviedli k tomuto presvedčeniu viaceré konkrétne situácie, v dôsledku ktorých sa ich vzťahy narušili\na komunikácia sa obmedzila len na všeobecné veci. Ku konfliktným situáciám dochádzalo podľa\nnavrhovateľa aj v roku 2025, čoho dôsledkom bolo okrem iného, že partnerka navrhovateľa sa z domu\nodsťahovala a stretávajú sa mimo Rodinného domu. Navrhovateľ následne v návrhu popísal vzájomné\nspolunažívanie v Nehnuteľnostiach v období po odsťahovaní jeho partnerky z Rodinného domu a v rámci\n\ntoho uviedol, že dňa 14.12.2025 zistil, že na LV je od 16.12.2025 vyznačená plomba na základe H./XXXX\n(Darovacia zmluva) a keď následne dňa 15.12.2025 volal žalovanej 1/ „... stále kričala, aby ju nechal na\npokoji ...“ Dňa 02.11.2026 (pozn. súdu prvej inštancie: vzhľadom na navrhovateľom opísané okolnosti\ndňa 02.01.2026) sa navrhovateľovi na vchodových dverách zlomil kľúč, na základe čoho zistil, že bola\nvymenená vložka zámku. Žalovaná 1/ na jeho na telefonáty nereagovala a preto sa navrhovateľ dostal\ndo domu cez pivničný vchod. Po odomknutí bytu zistil, že sa mu v byte svieti, pričom pred odchodom\nboli všetky svetlá zhasnuté. Medzi navrhovateľom a žalovanou 1/ následne prebehla komunikácia o\ndôvodoch „výmeny zámku od dverí jeho (navrhovateľovho) bytu a od jeho garáže“. Navrhovateľ ďalej\nkonštatoval, že po celý svoj život (1963 - 2024, t. j. celých 61 rokov) mal so svojou matkou (žalovaná\n1/) vynikajúci vzťah a zlom v správaní matky voči nemu ako synovi sleduje od cca od augusta 2022 po\ntom, ako sa natrvalo zo zahraničia vrátila domov žalovaná (jeho sestra E. G.), ktorou mal byť vylúčený\nzo zdravotnej starostlivosti o žalovanú 1/, ktorú dovtedy matke zabezpečoval. Uviedol, že pri jednej z\nposledných návštev v byte matky videl, že užíva omnoho viac liekov ako v čase, keď o jej zdravotnom\nstave mal vedomosť a chodil s ňou po lekároch. Ďalej navrhovateľ dal do pozornosti, že Rodinný dom\na Chata boli pred 30 rokmi predmetom dedičstva po nebohom otcovi, ktorého sa po dohode dedičov\nmedzi ním, matkou a sestrou (žalované 1/ a 2/) vzdal ako neopomenuteľný (plnoletý) dedič v prospech\nžalovanej 1/ s tým, že uvedený majetok po rodičoch bude v budúcnosti predmetom dedenia rovným\ndielom v prospech jeho sestry a neho, prípadne ich potomkov. Zároveň mal za zrejmé, že ide o majetok\nznačnej hodnoty, do ktorého za celý život investoval nemalé finančné prostriedky a životné úspory.\nÚkonom darovania zo strany matky je nemilo prekvapený, považuje to za nespravodlivé riešenie voči\nnemu a jeho deťom, a trvá na tom, že svojim správaním nikdy nedal zámienku na to, aby sa k nemu\nzačala jeho matka posledný rok správať tak, že ho vydedí, vysťahuje jeho stabilnú a dlhodobú partnerku\na dokonca sa mu začne vyhrážať aj zrušením trvalého pobytu v dome a z neho urobí bezdomovca.\nPodľa navrhovateľa, okrem významného manipulatívneho vplyvu jeho sestry na správanie matky, má\nna jej nepochopiteľné správanie nepochybne vplyv aj jej zdravotný stav, ktorý vzhľadom na jej úctivý\nvek, bol alebo je zneužitý/zneužívaný jej dcérou - E. G., na ktorú sa žalovaná 1/ cíti bezpodmienečne\nodkázaná a je o tom aj opakovane ubezpečovaná. Riešenie darovania, alternatívne riešenie, resp.\nvysporiadanie mu nikdy neboli ponúknuté, všetko sa dialo a deje poza jeho chrbát, bez jeho vedomia,\nčo však nezodpovedá povahe žalovanej 1/ ako ju doposiaľ poznal. Rovnako mal za nepochopiteľné, že\nžalovaná 1/ by ako stará matka uprednostnila pri svojom rozhodovaní o majetku výlučne len dcérine\ndeti a opomenula by ďalšie dve vnúčatá, deti navrhovateľa. Na základe takto opísaného skutkového\nstavu navrhovateľ dospel k záveru, že vôľa žalovanej 1/ ako jeho matky, ktorá celý majetok a dedičstvo\nnavrhovateľa prevádza darovaním na svoju dcéru a jej deti, nie je výsledkom a prejavom jej slobodnej\na vážnej vôle a navrhovateľ nevzhliadol ani žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť ako jej syn z aktu\ndarovania prípadne dedenia (podľa § 469a OZ), vylúčený. Podľa názoru navrhovateľa sú práva žalovanej\n1/ zneužité treťou osobou, ktorá má zištný zámer obohatiť sa na jeho úkor a sú tým ohrozené jeho\npráva. Preto sa obracia na súd, aby preveril úkon žalovanej 1/ a najmä aby posúdil, či takéto konanie\nnie je pod nátlakom, prípadne či vôľa žalovanej 1/ pri darovaní je vážna, slobodná a zrozumiteľná,\nprípadne či konala ako spôsobilá a duševne zdravá osoba, čo navrhovateľ týmto návrhom spochybňuje,\npričom až do času tohto preverenia žiada, aby sa navrhovateľovi poskytla ochrana. Podľa navrhovateľa\nnebol prejav vôle žalovanej 1/ (matky) smerujúci k darovaniu nehnuteľností slobodný, nakoľko sestra\nnavrhovateľa (žalovaná 2/) dlhodobým cieľavedomým nátlakom, izoláciou žalovanej 1/ od navrhovateľa\na zneužívaním jej aktuálneho nepriaznivého zdravotného stavu vyvolala stav psychickej závislosti.\nUviedol, že právny úkon urobený pod vplyvom takejto manipulácie a psychického nátlaku postráda\natribút slobody, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť od počiatku (§ 38 OZ). Takéto správanie\nžalovanej 1/ môže mať za následok neplatnosť darovacej zmluvy, účinkami ktorej je navrhovateľ priamo,\nvážne a negatívne dotknutý na svojich právach aj ako neopomenuteľný dedič. Skutočnosť, že žalovaná\n1/ náhle poprela svoje dlhoročné vyhlásenia o spravodlivom rozdelení majetku medzi obe deti a pristúpila\nk darovaniu celého svojho majetku pravdepodobne len jednému dieťaťu, podľa neho svedčí o tom, že\ntento úkon nebol urobený s racionálnym pochopením situácie, ale v stave neschopnosti samostatne\nrozhodovať. Ak na žalovanú 1/ mala vplyv manipulácia a nátlak zo strany sestry navrhovateľa, potom\ntakéto konanie podľa neho nemôže požívať právnu ochranu aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39\nOZ). V závere navrhovateľ konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia nie je definitívne rozhodnúť\nspor, ale len „zakonzervovať“ súčasný stav (zabrániť prevodu domu ďalej), kým súd v riadnom konaní\nna základe znaleckých posudkov zistí, či matka bola v čase podpisu schopná takýto úkon urobiť.\nNavrhovateľ ďalej samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že existuje\npodľa neho dôvodná obava, že ak dôjde k zápisu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech\ntretej osoby (nie Navrhovateľa), tieto Nehnuteľnosti budú obratom zaťažené alebo prevedené na tretie\n\nosoby, čím sa stane vrátenie daru alebo určenie neplatnosti právneho úkonu v budúcnosti fakticky\nnemožné. Vzhľadom na plombu pod H./XXXX na LV č. XXXX, k.ú. G. E., považuje Navrhovateľ za\nzrejmé, že prevod nehnuteľností práve prebieha, čo označil za najväčší dôkaz naliehavosti a nutnosti\nokamžitého zásahu zo strany súdu zastaviť tento proces zavkladovania darovacej zmluvy. Navrhovateľ\nuviedol, že plánuje v zákonnej lehote podať žalobu o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy z\ndôvodu nedostatku slobody vôle a vážnosti prejavu vôle žalovanej 1/ pod vplyvom nátlaku a manipulácie,\nčo vytvorilo informačnú bariéru medzi navrhovateľom a žalovanou1/, ktorej kognitívne schopnosti sú\nevidentne znížené. Do pozornosti dal ustálenú súdnu prax, podľa ktorej pre neplatnosť úkonu nie je\nnevyhnutné, aby bola osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony, ale postačuje, ak v konkrétnom čase\npodpisu nebola schopná posúdiť následky svojho konania, napríklad vplyvom liekov, demencie alebo\nsilného psychického nátlaku.\n3. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na osvedčenie jeho tvrdení pripojil ako\nlistinné dôkazy výpis z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností vedený Okresným úradom\nBratislava, odbor katastrálny pre okres Bratislava I, obec C. - G. E., kat. územie G. E. (ďalej aj ako „výpis\nz listu vlastníctva č. XXXX“), výpis z listu vlastníctva č. XXX z katastra nehnuteľností vedený Okresným\núradom Bratislava, odbor katastrálny pre okres Bratislava IV, obec C. - B. K. H., kat. územie B. K. H.\n(ďalej aj ako „výpis z listu vlastníctva č. XXX“), fotografie označené ako fotografie domu s garážami\na chaty, faktúru s prílohou č. XXXXXXXXXX, Výzvu na uvoľnenie a vysťahovanie sa z nehnuteľnosti\nzo dňa 15.05.2025 a Zmluvu o združenej dodávke plynu za regulovanú cenu pre odberateľa plynu v\ndomácnosti.\n4. Dňa 14.01.2026 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie navrhovateľa, ktorým rozšíril návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia postupom podľa § 140 CSP a doplnenie dokazovania, čo\nodôvodnil tým, že došlo k novej skutočnosti, za ktorú považuje doručenie listu - výzvy, podpísanej\nžalovanou 1/, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 12.01.2026, ktorou navrhovateľa upozornila\nna zastavenie konania (ohľadom rušenia denného a nočného kľudu štartovaním motora, odstránenie\nkamery, odpratanie jeho vecí z nebytových priestorov do konca januára 2026, a to pod vyhrážkou\nzrušenia jeho trvalého pobytu a vysťahovania jeho vecí a riešenia situácie prostredníctvom príslušných\norgánov a právnymi prostriedkami). Podľa navrhovateľa celú situáciu voči nemu negatívne riadi a\novplyvňuje žalovaná 2/, pričom samotnú výzvu k vyprataniu vecí a odhlásenie pobytu navrhovateľa\npovažuje za cielené konanie dostať ho preč z Rodičovského domu, na ktorý má ako neopomenuteľný\ndedič právo. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení doplnenom\npodaním zo dňa 13.01.2026.\n5. Dňa 20.01.2026 bolo súdu prvej inštancie doručené ďalšie, v poradí druhé doplňujúce podanie\nnavrhovateľa, ktorým svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil z dôvodu zistenia, že\nv pôvodnom návrhu popri špecifikovaných nehnuteľnostiach absentovala ešte jedna nehnuteľnosť,\nzapísaná rovnako ako ostatné nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX, ktorá sa týka Darovacej zmluvy\na preto doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o túto nehnuteľnosť (do výroku 1. a 3. ) a\nžiadal nariadiť neodkladné opatrenie v takto doplnenom znení, podaním zo dňa 16.01.2026.\n6. Dňa 29.01.2026 bolo súdu prvej inštancie doručené ďalšie, v poradí tretie doplňujúce podanie, ktorým\nrozšíril pôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o žalovanú 2/, čo odôvodnil tým, že dňa\n27.01.2026 Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva podľa Darovacej\nzmluvy pod H./XXXX (ďalej len „Darovacia zmluva“) a na jej základe zapísal E. F. G., A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. (sestru navrhovateľa) ako podielového spoluvlastníka s\nveľkosťou podielu k predmetným Nehnuteľnostiam, čo podľa neho znamená, že E. F. G. ako obdarovaná\nnadobudla prevodom od žalovanej 1/ spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam rozsahu 1/2. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom podaním zo\ndňa 29.01.2026 v nasledovnom znení:\nŽalovanej 1/ sa zakazuje nakladať so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnému\nmajetku zapísanému na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny, pre\nkatastrálne územie G. E., obec: C. - G. E., okres: C. F., a to konkrétne:\n- stavbou - dom, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\n- stavbou - prístavba a nadstavba, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\n- stavbou - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\n- stavba - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemkoch KN-C par.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX,\n\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2,\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2\n(ďalej len „Nehnuteľnosti“), najmä ho scudziť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až\ndo právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený\nOkresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod V-32725/2025 dňa 27.01.2026.\nŽalovanej 2/ sa zakazuje nakladať so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 k nehnuteľnému majetku\nzapísanému na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny, pre katastrálne\núzemie G. E., obec: C. - G. E., okres: Bratislava I, a to konkrétne:\n- stavbou - dom, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\n- stavbou - prístavba a nadstavba, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\n- stavbou - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\n- stavba - dvojgaráž, súp.č. XXXX, na pozemkoch KN-C par.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX,\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2,\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2\n- pozemkom - KN-C, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2\n(ďalej len „Nehnuteľnosti“), najmä ho scudziť, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až\ndo právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený\nOkresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pod H./XXXX dňa 27.01.2026.\nŽalovanej 1/ a Žalovanej 2/ sa zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľným majetkom vo\nvlastníctve žalobcu, ktorý sa nachádza v Nehnuteľnostiach, a to najmä, nie však výlučne, s týmto\nmajetkom disponovať, scudzovať ho, zaťažovať, premiestňovať mimo priestory Nehnuteľností alebo ho\nodovzdávať do dispozície tretím osobám.\nŽalovanej 1/ a Žalovanej 2/ sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom tretích osôb brániť Žalobcovi v\nnerušenom užívaní\n- bytovej jednotky (miestností) nachádzajúcej sa na 1. poschodí, ktorú žalobca obýva ako samostatnú\njednotku a spoločných priestorov v rodinnom dome súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX,\ngaráže súp.č. XXXX, na pozemku KN-C par.č. XXXX/XX, garáže súp.č. 5917, na pozemku KN-C par.č.\nXXXX/XX a parc.č. XXXX/XX zapísanými na LV č. XXXX, pre k.ú. G. E.,\n- pozemkov parcelné č. XXXX/XX, M. XXXX/XX, M. XXXX/XX, M. XXXX/XX N. M. XXXX/XX, zapísanými\nna LV č. XXXX, pre k.ú. G. E..\nŽalovaná 1/ a Žalovaná 2/ sú povinné strpieť výkon práv žalobcu podľa výroku 4. a zdržať sa akéhokoľvek\nkonania, ktoré by viedlo k zamedzeniu prístupu žalobcu alebo jeho návštev do uvedených priestorov\n(napr. výmena zámkov, zatarasenie vchodu a pod.).\nŽalovanej 1/ a Žalovanej 2/ sa prikazuje zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zrušeniu trvalého\npobytu Žalobcu na adrese A. XX, XXX XX C. a zrušeniu, obmedzeniu užívania Nehnuteľností Žalobcom\nalebo vysťahovania Žalobcu z Nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie\nneplatnosti darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,\npod H./XXXX dňa 27.01.2026.\nSúd ukladá Žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto\nuznesenia.\nSúd priznáva Žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči Žalovanej.\n7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 324 ods. 1,\n3 CSP“) § 325 ods. 1, 2 písm. c), d) CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 327 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods.\n1 prvej vety a ods. 2 CSP, § 137 CSP, s prihliadnutím na § 185 ods. 2, 3 CSP a § 193 CSP, s poukazom\nna čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a so zreteľom na ust. § 123 Občianskeho zákonníka\n(ďalej len „OZ“), § 124 OZ, § 628 ods. 1, 2 OZ, § 630 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 7 písm. f) zákona č. 253/1998\nZb. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR a § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Zb.\n8. Z ustanovení CSP vyvodil, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia\nje existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie\nexekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Za ďalší predpoklad označil aspoň osvedčenú danosť\nsporného práva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne priznané. Z podstaty a účelu inštitútu neodkladného\n\nopatrenia vyvodil, že pre rozhodnutie o jeho nariadení nie je potrebné vykonávať dokazovanie,\navšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže byť založené len na tvrdeniach jeho\nnavrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne\nnadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú súdu prijať záver o odôvodnenosti\npráva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana a záver o neodkladnej potrebe úpravy pomerov\nalebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie. Neodkladné opatrenie mal spravidla za opodstatnené\ntam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,\ndochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho\nprávnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.\nKonštatoval, že súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani\nuložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a\nči je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov\nstrán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je podľa súdu\nprvej inštancie daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané\npo riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie\nspôsobené potrebou zachovania všetkých (okrem iného procesných) postupov v konaní o veci mohlo\nviesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko, ak vôbec, odvrátiť.\n9. Súd prvej inštancie preto posudzoval v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či\na) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,\nb) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov\nalebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),\nc) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa\nnavrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),\nd) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,\nnebude vytvorený nenávratný stav,\ne) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad\nnevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a\nf) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).\n10. Uviedol, že povinnosť súdu osvedčiť tvrdenia má navrhovateľ neodkladného opatrenia, čo znamená,\nže neodkladné opatrenie je podľa neho procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej\nochrany pri bezprostrednom ohrození práva. S ohľadom na krátku lehotu rozhodovania, bez nariadenia\npojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, mal za dôležitý obsah samotného návrhu.\nZo strany navrhovateľa označil za nevyhnutné, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka riadnej\nodôvodnenosti totiž podľa súdu prvej inštancie súvisí s tým, že v rámci rozhodovania o neodkladnom\nopatrení sa nevykonáva kvalifikované dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale navrhovateľ iba\nosvedčuje tvrdené skutočnosti. Súd pritom zvažuje, či nariadením neodkladného opatrenia nevznikne\ninému neprimeraná ujma a prihliada aj na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného\nobmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a v záujme ním sledovaného cieľa a\núčelu. Považoval za potrebné rešpektovať vymedzené zákonné a ústavné limity a prihliadať na to, aby\nopatrením novoupravené pomery nezakladali ďalšie právne spory. Súd prvej inštancie konštatoval, že\nje povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového\nstavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).\n11. Súd prvej inštancie z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane príloh k nemu\nvyvodil, že navrhovateľ je synom žalovanej 1/ a bratom žalovanej 2/, pričom vyhodnotil, že uvedený vzťah\nnavrhovateľ neosvedčil žiadnymi listinnými dôkazmi. Konštatoval, že podľa výpisu z listu vlastníctva\nč. XXXX, k.ú. G. E., obec: C. - G. E., okres: C. F., nadobudla Nehnuteľnosti na ňom zapísané na\nzáklade dvoch nadobúdacích titulov, a to rozhodnutia D 98/94 Dnot. 22/94 zo dňa 11.10.1995 - 1614/95\na rozsudku sp. zn. 15C/134/94-60 zo dňa 18.12.1997 žalovaná 1/. Podľa faktúry č. XXXXXXXXXX dňa\n12.08.2011 spoločnosť ZSE Energia, a.s. účtovala navrhovateľovi cenu za dodávku tovarov a služieb\nv zúčtovacom období 18.06.2010¬-13.07.2011 do odberného mieste Révová 48, 811 02 Bratislava.\nZ listu zo dňa 15.05.2025 vyvodil, že ním žalovaná 1/ vyzvala F. L. na uvoľnenie a vysťahovanie sa\nz Nehnuteľnosti do 30.05.2025. Konštatoval, že navrhovateľ mu ďalej predložil prvú stranu Zmluvy o\nzdruženej dodávke plynu za regulovanú cenu pre odberateľa plynu v domácnosti, na odbernom mieste A.\n\nXX, XXX XX C., s dňom prihlásenia od 01.10.2005. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. E., obec:\nC. - G. E., okres: Bratislava I zo dňa 29.01.2026 zistil, že žalovaná 1/ darovala žalovanej 2/ darovacou\nzmluvou zo dňa 27.01.2026 Nehnuteľností v rozsahu podielu 1/2 k celku, zapísané na uvedenom liste\nvlastníctva, pričom z časti „Ťarchy“ vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej 2/ je zapísané vecné bremeno\n„in personam“, spočívajúce v práve doživotného užívania Nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste\nvlastníctva v prospech žalovanej 1/.\n12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nmôže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Návrh na nariadenie\npožadovaného neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný, vyhodnotiac, že navrhovateľ\nneosvedčil existenciu práva vo veci samej, tzn. pravdepodobnosť a trvanie nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana navrhovaným opatrením.\n13. Zhrnul, že podľa opísaných rozhodujúcich skutkových okolností, navrhovateľ vidí zásadné ohrozenie\nsvojho práva v tom, že bude vylúčený z dedenia Nehnuteľností, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve\njeho rodičov a po smrti otca, vo výlučnom vlastníctve jeho matky (žalovanej 1), v prospech ktorej sa\naj so sestrou (žalovanou 2/) na základe dedičskej dohody „vzdali“ svojho dedičského podielu a to\nz dôvodu, že navrhovateľ z listu vlastníctva, na ktorom sú Nehnuteľnosti evidované zistil, že matka\nDarovacou zmluvou (H./XXXX) previedla vlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na Nehnuteľnostiach na jeho\nsestru (žalovanú 2/) a zároveň v tejto časti bolo v prospech žalovanej 1/ in personam zriadené právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania. Zároveň navrhovateľ uvádza, že sa bude\ndomáhať ochrany svojich práv žalobou vo veci samej (§ 137 CSP) - o určenie neplatnosti predmetnej\nDarovacej zmluvy (absolútnej), z dôvodu vád tohto právneho úkonu (§ 37 až § 39 OZ) a táto žaloba\nmá zabezpečiť nápravu v tom, aby navrhovateľ nebol ukrátený na svojom budúcom dedičskom práve\nneopomenuteľného plnoletého dediča nadobudnúť Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jeho matky\n(žalovanej 1/) a súčasnom práve užívať časť Rodinného domu ako doposiaľ, ktoré odôvodnil tým, že\ncelý svoj život obýva nerušene bytovú jednotku v tomto rodičovskom dome, uhrádza náklady spojené s\nbývaním, zabezpečuje údržbu Nehnuteľnosti a v rodinnom dome má evidovaný trvalý pobyt.\n14. Z právnej úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 OZ súd prvej inštancie vyvodil, že darovacia\nzmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na\nstrane druhej; obaja títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne\nlegitimovaní, ak predmet konania sa týka tohto pávneho úkonu - Darovacej zmluvy. Ak v konaní ide o\nurčenie neplatnosti darovacej zmluvy, predmet konania sa týka darcu a obdarovaného.\n15. Zaujal názor, že navrhovateľ nie je účastníkom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa mieni\ndomáhať v konaní podaním žaloby vo veci samej, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení či\npovinností vyplývajúcich z tejto zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/. Na tom nič nemení\nani dedičská dohoda strán v rámci dedičského konania po otcovi navrhovateľa a žalovanej 2/ a manželovi\nžalovanej 1/, podľa ktorej sa žalovaná 1/ stala výlučnou vlastníčkou predmetných Nehnuteľností.\nSamotné vyjadrenie navrhovateľa o tom, že bol týmto spôsobom vydedený, nemajú podľa súdu\nprvej inštancie oporu v žiadnych skutkových okolnostiach. Skutkové tvrdenia a okolnosti týkajúce\nsa ochrany obydlia navrhovateľa, vzhľadom na výzvu žalovanej 1/ na vysťahovanie navrhovateľa\nz Nehnuteľnosti, súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné a ani za osvedčené pre prijatie\nzáveru, že navrhovateľovi svedčí určitý hmotnoprávny nárok, ktorý je ohrozený a ktorého ochrany\nsa domáha nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie naviac nemal za\nosvedčené ani tvrdenia navrhovateľa a jeho obavy z prípadného „cieľavedomého nátlaku, izolácie\nžalovanej 1/ a zneužívania jej aktuálneho nepriaznivého zdravotného stavu žalovanou 2/“, vrátane\ntvrdení o zdravotnom stave žalovanej 1/. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezistil, kedy,\nakým spôsobom, ani akými úkonmi mala žalovaná 2/ ovplyvniť žalovanú 1/ v čase predchádzajúcemu\ndarovaniu podielu na Nehnuteľnostiach, vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/ a nemal za osvedčené ani\ntvrdenia ohľadom starostlivosti o Nehnuteľnosti, okolnosti ich užívania, úhrad poplatkov, daní, a ďalších\núhrad spojených s ich údržbou a prevádzkou, okrem úhrady plynu dodaného do odberného miesta v\ndomácnosti navrhovateľa. Dospel k záveru, že subjektívna nespokojnosť navrhovateľa so spôsobom\nnakladania žalovanej 1/ s Nehnuteľnosťami, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve, ktorého výsledkom bolo\nrozhodnutie darovacou zmluvou previesť podiel v rozsahu 1 na žalovanú 2/ a neskoršia výzva žalovanej\n1/, aby sa navrhovateľ z Rodinného domu vysťahoval (keď naviac z predložených listín vyvodil, že\ndôvodom tejto výzve malo byť rušenie pokojného užívania Nehnuteľnosti žalovanou 1/ práve zo strany\n\nnavrhovateľa) bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým\nby mal byť obmedzený výkon práv vlastníkov Nehnuteľnosti (žalovaných 1/ a 2/).\n16. V súvislosti s postupom navrhovateľa, ktorý sa ochrany svojich práv mieni domáhať žalobou vo\nveci samej, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 137 písm. d) CSP, ktoré upravuje možnosť podania\nžaloby o určenie právnej skutočnosti, pod ktoré spadá žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, tzn.\nžaloba, ktorou sa žalobca mieni domáhať vo veci samej určenia, že Darovacia zmluva medzi žalovanú 1/\na žalovanou 2/ je neplatná, kde právna úprava prípustnosť takejto žaloby podmieňuje tým, že možnosť\njej podania na súde vyplýva z osobitného predpisu; v takom prípade súd naliehavý právny záujem\nneskúma, keďže jeho existenciu zákon už predpokladá. Na to, aby súd mohol určiť neplatnosť Darovacej\nzmluvy na základe žaloby podľa § 137 písm. d) CSP mal za potrebné, aby táto možnosť vyplývala\nz osobitného predpisu. Konštatoval, že možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy,\nktorá predstavuje právnu skutočnosť, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností,\nnevyplýva tretím stranám zo žiadneho právneho predpisu. Zároveň na základe opísaných skutkových\nokolností a odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia nemal súd prvej inštancie za\nosvedčené, akého nároku sa navrhovateľ bude domáhať vo veci samej (napr. žalobou podľa § 137 písm.\nc) CSP) tak, aby súd prvej inštancie mohol dospieť k záveru o osvedčení tohto nároku a za účelom\njeho ochrany o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd\nprvej inštancie v tejto súvislosti odkázal aj na rozhodovaciu prax súdov v skutkovo a právne obdobných\nveciach (napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/21/2019 zo dňa 26.11.2019). Súd prvej\ninštancie tak nemal za osvedčenú možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku),\na to vo vzťahu k žiadnemu výroku navrhovaného opatrenia, ktorým by mali byť obmedzené žalované\n1/ a 2/ vo výkone vlastníckeho práva, resp. ukladaná povinnosť. Naviac posúdil, že navrhovateľ výroky\n(3), (4) a (5) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia formuloval bez časového obmedzenia.\nVyhodnotil, že nariadením neodkladné opatrenia by jeho právne účinky obmedzili výkon vlastníckeho\npráva žalovaných neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a to za\nstavu, že navrhovateľ neosvedčil ani základ nároku, keďže neosvedčil existenciu žiadneho konkrétneho\npráva (nároku), ochrany ktorého sa nariadením neodkladného opatrenia domáha. So zreteľom na\nskutočnosti vyplývajúce z opísaných skutkových okolností, predložených listín a aj verejne prístupných\ninformácií (katastrálny portál), nemal v danom prípade za osvedčené žiadne zákonné dôvody pre\nnariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a zistený skutkový stav veci v čase rozhodovania\nsúdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) podľa jeho záveru neodôvodňoval nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktorým by sa mala obmedziť dispozícia vlastníka zapísaného v katastri s predmetnými\nNehnuteľnosťami. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladné opatrenia vo výroku (6) zamietol\naj z dôvodu absencie existencie práva s odkazom na § 7 písm. f) zákona č. 253/1998 Zb. o hlásení\npobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.\n17. Za daného stavu, keď nemal za kumulatívne splnené vyššie uvedené zákonné predpoklady na\nnariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP (potrebnú úpravu vzťahov alebo\nohrozenie výkonu rozhodnutia) a ani nemal za osvedčený základ nároku a existenciu konkrétneho\npráva navrhovateľa, ktorého ochrana by mala byť neodkladne zabezpečená navrhovaným opatrením\n(konkrétne právo navrhovateľa k sporným Nehnuteľnostiam) dospel súd prvej inštancie k záveru, že\nneboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani sčasti, a preto návrh\nv zmysle § 328 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.\n18. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nnebráni navrhovateľovi (dominus litis) uplatneniu jeho zákonných práv a nárokov a ich súdnej ochrane\nvhodne zvoleným typom žaloby vo veci samej, formulovanou a prípustnou v zmysle ustanovenia § 137\nCSP.\n19. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní\npodľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešným\nžalovaným 1/ a 2/, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva žiadne trovy nevznikli, nepriznal im\nich náhradu a v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP)\na s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nV tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018\n(R 72/2018) zo dňa 28.2.2018, v zmysle ktorého „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy\nnevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú\n\nekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“ Pre úplnosť poukázal aj\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2007, sp. zn. II. ÚS 251/04, podľa ktorého\n„Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05).“\n20. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas v celosti odvolanie žalobca odôvodňujúc ho tým, že\nsúd prvej inštancie podľa neho nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. §\n365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie podľa neho nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP), a súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP). Súdu\nprvej inštancie vytkol, že v napadnutom rozhodnutí dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec\nnesprávne právne posúdil. Navrhovateľ nesúhlasil s odôvodnením a s názorom súdu prvej inštancie,\nprečo Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. Navrhovateľ mal za to,\nže svojím podaním (Návrhom) dostatočne, detailne opísal skutkový stav, ktorý ho donútil podať Návrh a\nchrániť nielen svoje práva spojené s pokojným užívaním Nehnuteľností, ale aj práva matky pred úkonmi,\nktorých dôsledky nevie posúdiť a môžu ju poškodiť a preukázal naliehavosť úpravy pomerov. Rovnako\ndetailne opísal stav, ktorý aktuálnemu stavu predchádzal ako aj skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru mali\nvýznamný negatívny vplyv na zmenu pokojného rodinného užívania Nehnuteľností a súkromného života\nNavrhovateľa s jeho partnerkou a poukázal na hroziace dopady nevydaním neodkladného opatrenia.\nNavrhovateľ (t. č. 62 ročný) podľa neho v konaní osvedčil, že v Nehnuteľnosti žije nepretržite od roku\n1970 a je tam prihlásený na trvalý pobyt. Navrhovateľ aj jeho sestra (Žalovaná 2/) žili v dome spoločne\nso svojimi rodičmi a starými rodičmi, neskôr ako dospelí žili každý vo vyčlenenej samostatnej časti\ndomu so svojimi rodinami a vychovali každý svoje dve deti a po ich odchode tam žijú doposiaľ. Po\notcovej smrti pred 30. rokmi sa ako dedičia rozhodli prenechať celý majetok vrátane chaty na Devíne\nmatke (Žalovanej 1/) s tým, že po jej smrti tento majetok zdedia rovnakým dielom, t. j. každý dostane\npolovicu majetku. Navrhovateľ v Návrhu uviedol, že za celý čas sa riadne staral o svoju matku, a počas\ndlhodobej neprítomnosti svojej sestry (Žalovanej 2/) v SR, chodil s matkou k lekárom (k všeobecnému\nlekárovi E. N., k chirurgovi E. L., a do nemocníc, robil jej nákupy, trávil s ňou voľný čas a bol jej vždy\nnápomocný, keď niečo potrebovala a zabezpečoval jej potreby aj spolu so svojou partnerkou p. L., ktorá\ns Navrhovateľom žila v dome posledných 9 rokov až do leta 2025, kedy sa musela z domu odsťahovať na\nnátlak matky a aj sestry, ktorá na matku v tomto smere vplývala. Navrhovateľ sa riadne po celý čas stará\naj o dom a záhradu, pričom každý si za svoju časť užívania domu hradil média sám, spoločné náklady\nuhrádzali spoločne. Navrhovateľ mal za osvedčené, že za užívanie svojej časti domu nepretržite platí\nplyn a elektrickú energiu (predložením Zmluvy o združenej dodávke plynu, kde na 1.strane je uvedené,\nže dátum prihlásenia Navrhovateľa je: 01.10.2005, predložením najstaršieho dokladu za úhradu ZSE,\naký Navrhovateľ má, je za obdobie od 06/2010 - 07/2011). Navrhovateľ túto starostlivosť vykonával\nako samozrejmosť, o majetok sa staral ako o vlastný a doklady k úhradám na opravách domu a chaty\nsi neodkladal, pretože nemal za potrebné a ani mu nenapadlo, že ich bude v budúcnosti potrebovať\na preukazovať svoj prínos a starostlivosť dobrého hospodára a túto činnosť vyčísliť a zdokladovať.\nPovažoval za zrejmé, že starostlivosť o údržbu tak veľkého domu a záhrady si vyžaduje neustále opravy\na pozornosť. Tieto skutočnosti vedia potvrdiť účastníci konania a ich rodinní príslušníci, J. L. a prípadne\naj susedia, ak súd bude považovať za potrebné ich vypočuť ako svedkov. Ako Navrhovateľ uviedol,\nspolužitie, komunikácia a vzťahy v rodine boli dlhodobo bezproblémové, rovnako starostlivosť o dom\na záhradu, s čím nevznikali žiadne rozpory a roztržky. Pokojné nažívanie, starostlivosť Navrhovateľa o\nmatku (Žalovanú 1/) narušil až definitívny návrat Žalovanej 2/ na Slovensko (v lete 2021), jej vplyv na\nmatku (85 r.), čo sa významne prejavilo na správaní matky voči Navrhovateľovi a jeho partnerke a v\npodstate aj na jeho deťoch, keď od leta 2022 začala matka prejavovať znaky nevraživého správania,\nposielanie stručných odkazov namiesto rozhovoru, obviňovanie z úkonov, ktoré Navrhovateľ ani jeho\npartnerka neurobili (obviňovanie z krádeží vecí ako listu vlastníctva, varešiek v kuchynskom šuflíku,\npúšťanie zvukov, vôní do časti domu, kde sa zdržiava matka), keď následné opakované vyhrážanie\nz vydedenia a zrušenia trvalého pobytu Navrhovateľovi vyústilo do nutnosti vysťahovať partnerku\nNavrhovateľa na písomnú žiadosť matky, zároveň zo strany matky došlo k zákazu vstupu partnerky\nNavrhovateľa do domu a podniknutiu krokov k obmedzeniu užívania domu Navrhovateľom (výmena\n\nzámkov, keď do časti domu, ktorú obýva Navrhovateľ, sa vie dostať cez pivničné dvere (dôkaz: foto\nvstupu - dvere vpravo sú z pivnice, dvere vľavo sú vchodové do bytu, schodište ide z verandy do\nbytu k sestre), tiež výzva na vypratanie vecí z garáže), a to neustále pri opakujúcich sa vyhrážkach o\nzrušení trvalého pobytu a tvrdení „robíš mi zle“. Tieto skutočnosti podľa neho predstavujú bezprostredné\nohrozenie základnej životnej potreby Navrhovateľa - bývania, čo napĺňa podmienku potreby neodkladnej\núpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Rovnako rozhodovanie o súkromnom živote Navrhovateľa\nvo veku 62 rokov, s kým má žiť a že sa nemá oženiť, lebo bude vydedený a vysťahovaný, mal za\nneadekvátne a úplne v rozpore so správaním matky voči Navrhovateľovi a jeho partnerke ako bolo\npredtým. Zmenu správania Navrhovateľ pripisuje aj zdravotným ťažkostiam matky, ktorá posledné roky\nvykazuje znaky duševnej poruchy, berie mnoho liekov, trasie sa pri chôdzi, niečo povie a následne si\nnepamätá, čo povedala, počuje zvuky, ktoré nie sú, a pod. Matku Navrhovateľ ani nevidí, pretože je stále\nzatvorená v dome, na zaklopanie už ani neotvára dvere. Rovnako s ním už nekomunikuje ani sestra.\n21. Súdu prvej inštancie vytkol, že tieto okolnosti vôbec nezobral do úvahy, bagatelizoval problém\nNavrhovateľa, ktorý nevidel inú možnosť ako sa obrátiť na súd, keďže matka vykonala aj kroky vo vzťahu\nk majetku, keď chatu na Devíne v hodnote min. 200 000 EUR bez všetkého v lete 2025 prepísala na\nsestru (Žalovanú 2/) a jej dve dospelé deti, Navrhovateľ a jeho deti boli bezdôvodne a bez vysvetlenia\nopomenutí. Namietal, že od tejto skutočnosti súd prvej inštancie úplne abstrahoval a nezobral do úvahy\nako skutočnosť, skutkový stav, ktorý má významný vplyv na toto konanie matky a sestry, nevidel v\ntom cielené zbavenie majetku matky a Navrhovateľa ako oprávneného dediča. Navrhovateľ celý život\npočítal s tým, ako to bolo aj dohodnuté, že v prípade dedenia mu bude patriť polovica majetku po matke.\nAktuálne matke ostala len polovica domu. Navrhovateľ má za to, že svojím správaním ani voči matke ani\nvoči sestre nijako nedal dôvod, aby bol takto obídený. Rovnako súdu prvej inštancie vytkol, že nezobral\ndo úvahy ani zásadnú skutočnosť, ktorú Navrhovateľ uviedol v Návrhu, a to, že matka nielen vzhľadom\nna svoj vek (85 rokov), ale aj návštevy lekárov vrátane neurológa, vykazuje znaky duševnej poruchy a\nparanoidných stavov (počuje zvuky, ktoré pri kontrole jej bytu neboli zistené ani počuteľné) a tento stav\nje využívaný (zneužívaný) sestrou. Už v lete 2022, po 8 rokoch spolužitia jeho partnerky v dome, matka\nzačala bezdôvodne vidieť v partnerke Navrhovateľa nepriateľa, pritom krátko predtým s ňou partnerka\nNavrhovateľa bola hospitalizovaná v nemocnici, pomáhala jej s obliekaním, kúpaním. Následne matka\nzačala byť voči Navrhovateľovi a jeho partnerke bezdôvodne nepríjemná, ostražitá, videla v nich nejaké\nnevysvetliteľné hrozby, neutrálne udalosti interpretovala ako krádež (už spomenutého LV) s poznámkou,\nže bol to Navrhovateľ, lebo tam zanechal svoje DNA, alebo nájdenie starých varešiek v kuchyni, ktoré jej\ntam mala nechať partnerka Navrhovateľa, v podstate stále len tieto malichernosti nezakladajúce sa na\npravde s dovetkom, že ťa vydedím, dám ťa vysťahovať, zruším trvalý pobyt... Súdu prvej inštancie vytkol,\nže nezobral do úvahy, že správanie matky, opísaný zdravotný stav a jej sociálna izolácia do súkromia a\nvplyv sestry na matku, mohli, resp. mali za následok poškodenie v majetkovej sfére matky a aj ohrozenie\nsúčasných aj budúcich práv Navrhovateľa pokojne bývať a v budúcnosti dediť majetok, príp. ide aj o\nohrozenie práv deti Navrhovateľa dediť, ak budú splnené zákonné podmienky. Navrhovateľ má za to,\nže bolo osvedčené manipulatívne správanie sestry, a to samotnými úkonmi matky darovaním, ktoré boli\nrealizované výlučne v prospech sestry a jej detí. Ako inak sa vie a dá takéto správanie preukázať, ak nie\nzmenou správania a odpoveďou na otázku „cui bono“?! Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadňoval\nokolností, ku ktorým došlo v relatívne krátkom čase (cca 5-tich mesiacov), a to od leta do decembra\n2025. Keď Navrhovateľ uviedol, že matka sa pred ním skrýva, súdu prvej inštancie vytkol tvrdenie,\nže to nebolo preukázané. Navrhovateľ pripomenul, že predložil listy - výzvy, určené pre neho a jeho\npartnerku, aj keď je zrejmé, že ich matka nemohla ani písať. Navrhovateľ by to nespochybňoval, ak\nby mal za to, že vôľa matky bola a je slobodná a vážna a rešpektoval by jej rozhodnutia, ak by na to\nexistoval racionálny dôvod. Práve preto, že Navrhovateľ v správaní a právnych úkonoch matky má vážne\npodozrenie, že nešlo z jej strany ani o racionálne ani slobodné rozhodnutie uvedomujúc si dôsledky\ntohto konania, ale o rozhodnutie v duševnej poruche, považuje za nevyhnutné, aby zasiahol súd a na\nnávrh zhodnotil dušený stav matky a preskúmal platnosť úkonov matky, ktoré vykonala (najmä darovacej\nzmluvy k domu). Navrhovateľ len videl, ako prišiel syn jeho sestry, nasadili matku do auta a odišli. Zrejme\nvtedy došlo k úkonom darovania. Súdu prvej inštancie vytkol záver, že neodkladné opatrenie nemôže\nbyť založené len na tvrdeniach Navrhovateľa. Ako inak má Navrhovateľ uplatniť svoje práva, ak nie\ntvrdením o skutočnostiach, ktoré existenciu potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením vyžadujú.\nNavrhovateľ nerozumie, v čom sa jeho tvrdenia môžu súdu prvej inštancie javiť ako nepravdivé, ak\nopísanými úkonmi zjavne dochádza k ohrozeniu a zásahu do práv Navrhovateľa a aj jeho matky, ktorá sa\nnevie brániť a nepozná dopady svojho konania. Navrhovateľ mal za to, že osvedčil svoju obavu, že matka\nmôže vykonať aj iné právne úkony, ktoré môžu mať aj na ňu negatívny vplyv. Nejde o bežnú rodinnú\n\nroztržku ani o výsledok dlhodobých nezhôd, ale o plánované a načasované a cielené úkony, ak by súd\nprvej inštancie vzal do úvahy časovú súslednosť opísaných skutočností, ktoré sa uskutočnili v relatívne\nkrátkom čase a prevod majetku ako výsledok úkonov matky, musel by dospieť k záveru, že vzniknutá\nsituácia nie je bežná a je potrebné ju riadne preskúmať v konaní vo veci samej po vydaní neodkladného\nopatrenia. Ak sa bezdôvodne správanie matky zmenilo voči synovi (Navrhovateľovi) takým spôsobom,\nže s ním matka nekomunikuje, skrýva sa pred ním, vyhráža sa a obviňuje, musí byť toto správanie buď\nvýsledkom psychického nátlaku, ktorý na ňu niekto robí a/alebo ide o konanie v duševnej poruche, ktoré\nniekto zneužíva, a teda ani jeden z úkonov za takýchto podmienok nemôže byť platný. Nejde len o\nochranu práv navrhovateľa, ale aj matky ako staršej a majetnej osoby, ktorej zdravotný stav a psychická\nlabilnosť mohli byť zneužité. Takto to vidí Navrhovateľ, inak by sa svojím Návrhom neobrátil na súd. Má\nza to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo rýchle, nesprávne vyhodnotené a posúdené. Namietal,\nže súd prvej inštancie nezobral do úvahy ani hodnotu majetku, ktorá je predmetom úkonov matky,\nnezaoberal sa argumentom darovania chaty v hodnote min. 200 000 EUR a hodnoty viacgeneračného\ndomu v Starom Meste, ktorá sa pohybuje na úrovni minimálne 800 000 EUR. Rovnako namietal, že sa\nsúd prvej inštancie nezaoberal právami Navrhovateľa, ktorému je bránené pokojne užívať časť domu,\nobmedzil sa len na to, že k domu nemá žiadne užívacie právo a trvalý pobyt má len evidenčný charakter.\nSúd prvej inštancie podľa neho síce správne uviedol, že Navrhovateľ nemá k Nehnuteľnosti žiadne\nprávo podľa legislatívy, avšak nezobral do úvahy okolnosť, že Navrhovateľ žije v rodičovskom dome viac\nako 55 rokov, platí úhrady spojené s užívaním Nehnuteľnosti bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, avšak\ntak je to v rodinách bežné. Súdu prvej inštancie vytkol, že nezobral do úvahy, že ide o tzv. generačné\nžitie, tu sa bavíme o „nehmotnom“ práve k domu a atmosfére, v ktorom Navrhovateľ prežil celý svoj\nživot, a ktorý má pre neho morálnu a rodovú hodnotu. Navrhovateľ má legitímne očakávanie nielen ako\nlegitímny dedič, ale aj ako osoba, ktorá sa o majetok riadne starala a stará. V úkonoch darovania, pri\nktorých je Navrhovateľ opomenutý, vidí simulovaný úkon jeho „vydedenia“, keďže zákonný dôvod na\njeho vydedenie neexistuje a ani nebol založený. Prevodom chaty Navrhovateľ stratil akékoľvek právo\nchatu užívať, jeho veci boli z chaty bez jeho vedomia vypratané, príp. niektoré ponechané bez náhrady.\nDarovaním polovice domu vzniklo medzi matkou a sestrou (Žalovanými) podielové spoluvlastníctvo, čím\nsa zaktivizovali práva sestry ako vlastníka domu a zdvojnásobil tlak na Navrhovateľa. Práva, ktoré voči\nnemu mohla uplatniť matka, získala aj sestra. Všetko sa dialo bez vedomia a poza chrbát Navrhovateľa,\non bol úmyselne vynechaný a ani následne sa s ním o prevodoch nikto nebavil. Dovtedy žiaden problém\nneexistoval, preto Navrhovateľ nič neriešil, hoci nehnuteľnosť domu je stavebne rozdeliteľná, a tiež aj\nto, že väčšinu času bol to práve on, kto trávil s matkou viac času a za celý čas by mu nenapadlo,\nsituáciu využiť vo svoj prospech ako to urobila sestra. Mal za zrejmé, že darovaciu zmluvu nepripravila\nmatka a podľa toho, ako s ňou Navrhovateľ dlhodobo nažíval, takýto podnet nemohol ani od nej vyjsť.\nZároveň súdu prvej inštancie vytkol, že nezobal do úvahy ani vek Navrhovateľa a vznik traumy zrelej\ndospelosti, keďže Navrhovateľ je pred dôchodkom a v tomto veku je vystavený hrozbe vysťahovania.\nAk by v darovaní nebol nekalý zámer sestry, nakoľko jedine ona z týchto úkonov matky profituje, nebol\ndôvod ani samotného úkonu/úkonov darovania. Navrhovateľ tu vidí zjavnú pohnútku zbaviť ho toho,\nčo by mu zo zákona patrilo, čo súd prvej inštancie nevyhodnotil ako naliehavú potrebu Navrhovateľa.\nAk by sa Navrhovateľ nemal čoho obávať, prečo nebolo darovanie vykonané pre oboch súrodencov\nnaraz s právom zriadeného vecného bremena doživotného bývania pre matku. Ide najmä o právo\npokojného bývania Navrhovateľa v dome, nezasahovania do jeho majetku, ktorý sa v dome nachádza,\npráva na súkromný život, čo v sebe zahŕňa právo žiť s kým chce a nie zákazy a vyhrážky. Navrhovateľ\nžije pod neustálym tlakom vysťahovania a straty strechy nad hlavou. Súdu prvej inštancie vytkol, že\nani v úkonoch darovania podstatnej časti majetku nevidel konanie, ktoré je spôsobilé viesť k ujme,\nktorú by neskôr šlo len ťažko odvrátiť (súdne konania o neplatnosť úkonov darovania a iné). Namietal,\nže súd prvej inštancie nevidel v úkone darovania polovice domu založenie takej skutočnosti, ktorá\nNavrhovateľa má cielene nielen pozbaviť majetku, a zároveň ho vyprovokovať k úkonom obrany voči\nvlastnej rodine a založenia dôvodu vydedenia. Ak súd prvej inštancie uviedol, že je povinný brať do\núvahy, či nariadením neodkladného opatrenia nevzniknú iným obmedzenia vo výkone ich práv nad\nnevyhnutný rozsah, vytkol mu, že ani túto skutočnosť neposúdil a nevyhodnotil správne, pretože mal za\nzrejmé, že Navrhovateľ nechce nič viac ako dosiahnuť pokojný nerušený stav užívania domu, tak ako to\nbolo doposiaľ, resp. aspoň do leta 2025, kedy sa musela vysťahovať jeho partnerka a chce mať záruku,\nže dohoda o rozdelení majetku, ktorá bola urobená medzi účastníkmi, bude platiť a Navrhovateľ nebude\nz budúcich majetkových očakávaných práv vylúčený bezdôvodne a rovnako nebude jeho matka zbavená\nmajetku alebo zaťažená inými záväzkami podpisom listín, ktorých obsah a dopad nevie posúdiť. Dal\ndo pozornosti, že žalované nebudú nijako obmedzené na svojich právach nariadením neodkladného\nopatrenia v rozsahu ako to navrhol Navrhovateľ v Návrhu, keďže tieto len odzrkadľujú stav, v akom\n\nbol majetok užívaný Navrhovateľom, nechce nič naviac a neodkladným opatrením chce tento stav len\nzachovať. Z obsahu podania mal za zrejmé, že trvanie neodkladného opatrenia Navrhovateľ žiada na\ndobu až do nadobudnutia vlastníckeho práva k podielu k Nehnuteľnostiam, keďže neexistujú dôvody\njeho vydedenia. Ide o jeho ľudské práva, kedy je jeho dôstojnosť vyhrážaním a urážaním znevažovaná,\nkedy mu ako dospelému človeku je prikazované, s kým má žiť alebo je zakázané bývať so svojou\ndlhoročnou partnerkou v časti domu, ktorú užíva len Navrhovateľ a za ktorú platí. Rovnako Navrhovateľ\npoukázal na to, že do svojej časti domu musí chodiť cez pivnicu, pretože bol vymenený zámok na\nverande, z ktorej je vstup do domu do ostatných „bytových jednotiek“ užívaných Žalovanými. Navrhovateľ\ntiež poukázal, že počas jeho neprítomnosti v dome sa niekto snažil nasilu dostať do jeho bytu (dôkaz:\nfoto znaky poškodenia zámku a zárubne). Po vydaní neodkladného opatrenia bol zámok na garáži\nužívanej Navrhovateľom upchatý a Navrhovateľ sa nevedel dostať k svojim veciam. Mal za zrejmé, že\nsprávanie voči Navrhovateľovi sa stupňuje, sestra Navrhovateľa (Žalovaná 2/) sa od celého dištancuje,\no ničom nevie, pritom je účastníčkou oboch zmlúv a autorom výziev písaných akože matkou na PC.\nSúdu prvej inštancie vytkol, že sám neposudzoval v celom kontexte celú situáciu, ktorú sa mu snažil\nNavrhovateľ vysvetliť. Veď práve preto, že ak sú problémom len malichernosti (varešky, zvuk, voňavky a\npartnerka), ktoré sú neustále opakované, a vedú k zásadným negatívnym úkonom proti Navrhovateľovi,\nje podľa neho na uváženie takéto konanie preskúmať. Navrhovateľ predložil výzvy, jednu voči partnerke\nNavrhovateľa, ktorá sa pre kľud v rodine Navrhovateľa radšej odsťahovala a druhú voči Navrhovateľovi,\naby vypratal garáž inak budú mu veci deložované, bude mu zrušený trvalý pobyt a bude vysťahovaný.\nAko inak má Navrhovateľ vzniknutú situáciu riešiť, keď súd nevidí túto hrozbu a radšej krátkou cestou\nNávrh zamietne?! Ak by Navrhovateľ predložil video alebo zvukovú nahrávku, potom by boli tieto dôkazy\nspochybnené, že nebol daný súhlas tretích osôb. Navrhovateľ nevie predložiť ani zdravotné záznamy\nmatky, pretože za posledné obdobie bol vylúčený z jej starostlivosti, rovnako ako už uviedol, neodkladal\nsi žiadne bločky z opráv a nákladov, ktoré vynaložil do domu a chaty, pretože sa k majetku správal ako\nvlastnému. Uviedol, že zdravotný stav matky a jeho vplyv na platnosť darovacích zmlúv môže posúdiť\nlen znalec. Navrhovateľ takýmto posudkom nedisponuje. Súdu prvej inštancie vytkol, že spomínané\nznaky duševnej poruchy tiež nemal záujem nijako preskúmať, aj keď je zrejmé, že v tomto štádiu konania\nto nie je ani možné, ale mal to podľa názoru Navrhovateľa ponechať na dokazovanie a verifikáciu\ntvrdení Navrhovateľa a vydať neodkladné opatrenie, ktorým by sa nič nezmenilo. Namietal, že tu nejde\no subjektívnu nespokojnosť, resp. len o ňu, tu ide aj o obavu aj o matku, o ochranu práv samotnej\nmatky, pretože jej konanie nezodpovedá tomu, ako ju Navrhovateľ poznal. Samotný súd by mal na\nzáklade uvedených skutočností zbystriť podľa neho pozornosť, či nie je potrebné poskytnúť ochranu aj\nsamotnej matke, pretože tu nejde o riešenie nejakého konfliktu v rodine a Navrhovateľ by ani nechcel,\naby súd za neho riešil osobné a rodinné problémy. Práve preto, že sa v rodine nič nestalo, dôsledky\nkonaní sú alarmujúce a tomu nezodpovedajú. Pripomenul, že opakovane uviedol, že či už z dôvodu\nnevážnosti vôle Žalovanej 1/ alebo duševnej poruchy Žalovanej 1/ vidí neplatnosť darovacej zmluvy\nk domu, ktorej neplatnosti sa chce domáhať v konaní vo veci samej. Nárok, ktorého sa Navrhovateľ\ndomáha, jednoznačne vyplýva z obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia, a to spočíva v jeho\npráve pokojne užívať nehnuteľnosť, v ktorej býva, právo nedotknuteľnosti vlastníctva jeho osobných\n(hnuteľných) vecí, ktoré sa v dome nachádzajú, právo na majetok, ktorý by bol ďalšími úkonmi Žalovanej\n1/ ohrozený a právo domáhať sa absolútnej neplatnosti úkonov, pri ktorých má za to, že boli vykonané\nv rozpore so zákonom. V konaní vo veci samej, a to určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu\ndarovania majetku Žalovanou 1/ ako darkyňou a Žalovanou 2/ ako obdarovanou, Navrhovateľ má zámer,\naby súd preskúmal platnosť darovacej zmluvy, ktorú Navrhovateľ považuje za absolútne neplatnú podľa\nust. § 38 OZ. Odôvodnenosť nároku Navrhovateľa je aj z obavy ďalšieho prevodu majetku na tretie\nosoby, čím sa sťaží domáhanie sa práv Navrhovateľa ako neopomenuteľného dediča. Ak sa neplatnosť\núkonov darovania matkou preukáže, nemohlo dôjsť ani k platnému prevodu podielu na Žalovanú 2/ na\ndome. Upozornil, že ak nie je zrejmé, ochrany akých práv sa Navrhovateľ domáha, s čím Navrhovateľ\nnesúhlasí, mal súd prvej inštancie postupom podľa § 129 a/alebo § 130 CSP vyzvať Navrhovateľa,\naby svoje podanie doplnil, upresnil. Podľa § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude\ntrvať len po určený čas. Dal do pozornosti, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému\nreálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo\nfyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so\nvšetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (porovnaj\nnapr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra\n2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). Mal za to, že súd prvej inštancie sa riadne\nnevysporiadal s tvrdeniami Navrhovateľa, podľa ktorého sú vážne dôvody na vydanie neodkladného\nopatrenia ako navrhoval Navrhovateľ a na posúdenie úkonov darovania medzi Žalovanými s významne\n\nnegatívnymi dopadmi aj na súčasný život Navrhovateľa v dome a rovnako aj dopadmi do budúcna, ktoré\nsa prejavia u Navrhovateľa vo sfére majetkovej, keď uvedené tvrdené skutočnosti síce podľa názoru\nsúdu prvej inštancie neobstáli ako dôkaz samé osebe, avšak súd ich musí hodnotiť aj v komplexe ďalších\ntvrdení a iných skutkových zistení, teda nie len jednotlivo, ale tiež vo vzájomných logických súvislostiach.\nNavrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.\n36C/3/2026-60 zo dňa 06.02.2026 zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom\nrozsahu vyhovuje a určil, že vo vzťahu k navrhovaným výrokom uznesenia pod por. č. 1 až 6. neodkladné\nopatrenie trvá až do nadobudnutia vlastníckeho práva Navrhovateľa k Nehnuteľnostiam vo veľkosti\npodielu 1/2 alebo aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n22. Odporkyne v rámci svojho vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu\nnavrhovateľa označili návrh za v celom rozsahu nedôvodný, podaný účelovo, vykonštruovaný resp.\nzaložený na účelových klamstvách navrhovateľa a neboli podľa nich v žiadnom ohľade osvedčené\npodmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ich vyžadujú ustanovenia § 325 a nasl. CSP.\n23. Rozhodnutie súdu prvej inštancie - uznesenie Mestského súdu Bratislava IV vydané dňa\n06.02.2026 pod číslom konania 36C/3/2026-60 (ďalej len ako „Napadnuté uznesenie“) považovali\nza správne, vydané plne v súlade s platným právom a spravodlivé. Odvolanie navrhovateľa proti\nNapadnutému uzneseniu považovali za nedôvodné, tvrdenia navrhovateľa, ktorými odôvodňuje vydanie\nneodkladného opatrenia, za nepravdivé, žiadajú, aby Krajský súd Napadnuté uznesenie v celom\nrozsahu potvrdil a priznal im náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mali za nesporné, že základným\npredpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladnej úpravy\npomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené.\nĎalším predpokladom je podľa nich aspoň osvedčená danosť sporného práva, ktoré nebolo doposiaľ\nprávoplatne priznané. Uviedli, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce v zmysle\nCSP nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže\nbyť založené len na tvrdeniach jeho navrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené\naspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú\nsúdu prijať záver o odôvodnenosti práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana a záver\no neodkladnej potrebe úpravy pomerov alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie. Ďalej podľa\nnich platí, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného\nopatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho\npráv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude\nnaďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu, s tým, že povinnosť osvedčiť súdu tvrdenia má\nnavrhovateľ neodkladného opatrenia, čo znamená, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom\nposkytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Vyjadrili názor,\nže navrhovateľ v tejto veci neosvedčil existenciu práva vo veci samej, tzn. pravdepodobnosť a trvanie\nnároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným opatrením, čo osvedčiť nemohol, pretože\nžiadne vecné ani iné právo, z ktorého by mohla byť odvodzovaná pravdepodobnosť a trvanie nároku,\nktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným opatrením, podľa nich neexistujú. Navrhovateľ podľa\nnich žiadne také právo nemá. Jeho vnútorné očakávania o tom, čo sa stane v budúcnosti alebo\nočakávania založené na čisto len skutkovom stave užívania dotknutých nehnuteľností bez právneho\nzákladu nie sú podľa nich relevantné. Vnútorné presvedčenie navrhovateľa o tom, že tretia osoba (bez\nohľadu na to, že ide o žalobcovu matku) bude resp. nebude so svojim majetkom nejako nakladať,\noznačili za úplne nepodstatné a irelevantné. Uviedli, že navrhovateľ vidí zásadné ohrozenie svojho\npráva v tom, že bude vylúčený z dedenia dotknutých nehnuteľností, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve\njeho rodičov a po smrti otca, vo výlučnom vlastníctve odporkyne 1/, v prospech ktorej sa aj so sestrou\nodporkyňou 2/ na základe dedičskej dohody „vzdali“ svojho dedičského podielu a to z dôvodu, že\nnavrhovateľ z listu vlastníctva, na ktorom sú dotknuté nehnuteľnosti evidované zistil, že odporkyňa\n1/ Darovacou zmluvou (katastrálne konanie pod číslom V-32725/2025 ) previedla vlastnícky podiel v\nrozsahu 1/2 na dotknutých nehnuteľnostiach na odporkyňu 2/ a zároveň v tejto časti bolo v prospech\nodporkyne 1/ in personam zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania.\nSamotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že bol v dôsledku darovania vydedený, podľa nich nemajú\noporu v žiadnych skutkových okolnostiach ani v platnej právnej úprave. Tvrdenie navrhovateľa, že „Po\notcovej smrti pred 30. rokmi sa ako dedičia rozhodli prenechať celý majetok vrátane chaty na Devíne\nmatke (odporkyni 1/) s tým, že po jej smrti tento majetok zdedia rovnakým dielom, t. j. každý dostane\npolovicu majetku“, označili za účelové tvrdenie navrhovateľa, ku ktorému nedoložil a ani len nenavrhol\nžiadny dôkaz, nakoľko dohoda dedičov podľa uznesenia o prejednaní dedičstva číslo D 98/94 zo dňa\n\n08.09.1995 neobsahuje nič, čo by čo i len naznačovalo citované tvrdenie navrhovateľa. Jeho vnútorné\npohnútky a uvažovania nemajú žiadny formalizovaný prejav navonok. Označili ich za irelevantné.\nUviedli, že odporkyňa 1/ nadobudla dedičstvo po svojom zomrelom manželovi v zmysle dohody dedičov\nbez akejkoľvek povinnosti výplaty voči navrhovateľovi, ale aj voči odporkyni 2/, ktorá tiež patrila do okruhu\ndedičov. Odporkyňa 1/ v súvislosti s dedičstvom po zomrelom manželovi nemá voči svojim deťom\nžiadne relevantné záväzky. Ako dôkaz doložili uznesenie o prejednaní dedičstva číslo D 98/94 zo dňa\n08.09.1995. Pre úplnosť a na zdôraznenie účelovosti a vypočítavosti tvrdení navrhovateľa poukázali na\nustanovenie § 484 OZ, podľa ktorého súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.\nPri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne\ndostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta\nsa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto\nzapočítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi\nuvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený. Ak teda má navrhovateľ nejakú obavu\nz vydedenia ako tvrdí, tak je v kontexte platného práva podľa nich irelevantná. Pokiaľ ide o rodinný\ndom, tak odporkyňa 1/ previedla na odporkyňu 2/ polovicu, čo znamená, že polovica, ktorá jej ostala,\nbude v budúcnosti predmetom dedičstva a už len z tohto dôvodu nemôže obstáť tvrdenie či úvaha\nnavrhovateľa o nejakom vydedení. Doplnili, že odporkyni 1/ nebráni v slobodnom nakladaní s majetkom\nžiadna povinnosť, či už formálna (písaná) alebo neformálna. K tvrdeniam navrhovateľa ohľadom zlých\nvzťahov v rodine odporkyne uviedli, že vzťahy sú skutočne narušené. Avšak správania hraničiaceho s\nporušovaním dobrých mravov až prekračujúceho dobré mravy sa dopúšťal podľa nich práve navrhovateľ,\nktorý po nadviazaní vzťahu s jeho novou partnerkou sa začal postupne k odporkyni 1/, hoci je to jeho\nmatka, správať neúctivo a grobiansky, pričom takého správania sa dopúšťala aj jeho partnerka, čo\nvyústilo do požiadavky odporkyne 1/, aby vypratala nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne 1/, inak\nbudú podniknuté právne kroky. Navrhovateľ sa s týmto stavom nezmieril, hoci priateľka navrhovateľa\nnemala absolútne žiadne, ba dokonca ani len odvodené právo na užívanie nehnuteľností vo vlastníctve\nodporkyne1/. Toto právo nemá podľa nich ani navrhovateľ a na tejto skutočnosti nič nemení ani jeho\npríbuzenský vzťah k odporkyni 1/ a ani skutočnosť, že z dobrej vôle odporkyne 1/ bezodplatne užíva\nnehnuteľnosti v jej vlastníctve, a to bez riadneho právneho titulu. Považovali za absurdné, že sa dospelý\nmuž narodený v roku 1963 nedokáže postarať o vlastné legitímne bývanie a dovoláva sa v tomto smere\nrodičovskej starostlivosti.\n24. Pokiaľ ide o uhrádzanie niektorých nákladov spojených s užívaním daných nehnuteľností, odporkyne\nvo vyjadrení uviedli, že nielenže ich uhrádzanie v žiadnom ohľade nepreukazuje hmotnoprávny vzťah,\nna ktorého základe by bolo legitímne užívanie daných nehnuteľností navrhovateľom, ale je to naopak\n- absolútne základnou a legitímnou otázkou resp. požiadavkou podľa nich je, že keď už nehnuteľnosti\nbezodplatne užíva, hoci k nim nemá žiadne právo, tak je na mieste, aby sa aspoň podieľal na\nprevádzkových nákladoch užívania daných nehnuteľností a na úhrade spotreby energií. Odvodzovať\nz týchto skutočnosti právo na užívanie a domáhať sa jeho ochrany neodkladným opatrením označili\nza absurdné. Odporkyňa 1/ podotkla, že pokiaľ ide o uhrádzanie nákladov, tak navrhovateľ uhrádza\ndaň za garáž, v ktorej opravuje autá. Odporkyni 1/ nie je zrejmé, na akom základe opravy vykonáva,\npretože žiadna podobná činnosť na meno žalovaného nie je v živnostenskom registri zapísaná. Po\nzadaní vyhľadávania podľa mena a priezviska „A. B.“ na portáli O. je nájdený iba jeden záznam viď:\nhttps://www.zrsr.sk/Detail/njI2qTd7ysFWgVxxKyIHBjK2WOpAxm4NdDvRVZHDFw, ktorý sa ale tejto veci netýka, pretože má ísť o\npožičiavanie vodných bicyklov s miestom podnikania 82101 Bratislava-Ružinov, Senecká cesta 2.\nZároveň pri vyhľadávaní na portáli O. podľa mena a priezviska „A. B.“ nie je žiadny nález ani pokiaľ\nide o fyzickú osobu, ani pokiaľ ide o fyzickú osobu spoločníka, ani pokiaľ ide o fyzickú osobu štatutára.\nOdporkyňa 1/ tak trpí aj obavou o legálnosť činností vykonávaných navrhovateľom v garáži, ktorá je\nsúčasťou rodinného domu na adrese A. XXXX/XX, XXX XX C. - G. E., keďže navrhovateľ tvrdí, že\ntam vykonáva servis ako automechanik. Všetky tvrdenia navrhovateľa o údajnom zlom psychickom\nstave odporkyne 1/ a spochybňovanie slobody jej vôle pri realizácii úkonov, s ktorými navrhovateľ\nnie je spokojný, či stotožnený odporkyne spoločne odmietli ako absolútne nepodložené, účelové\na vykonštruované. Uviedli, že navrhovateľ jednoducho buď klame alebo svoje vlastné predstavy\n(hraničiace až s bludmi) predostiera resp. sa snaží predostrieť súdu ako reálny skutkový stav. Ide podľa\nnich o tvrdenia nepravdivé a namietali, že navrhovateľ tvrdený stav nijakým spôsobom neosvedčil. Dali\ndo pozornosti, že odporkyňa 1/ realizovala navrhovateľom napádané úkony u notára, za prítomnosti\nsvedkov, pričom sama notársky úrad navštívila a úkony vykonala pri plnom vedomí, slobodne,\nbez akéhokoľvek nátlaku a po vlastnom rozhodnutí, ktorého motiváciu nemá povinnosť komukoľvek\n\nvysvetľovať. Poznamenáva však, že z vulgárneho a útočného správania navrhovateľa (svojho syna) má\nreálnu obavu, nakoľko sama je vysokého veku a nielenže by sa nevedela brániť fyzickému útoku, ak by\nprišiel, ale veľmi zle znáša navrhovateľove ataky po psychickej stránke. Ako dôkaz doložili notársku\nzápisnicu o darovaní chaty – číslo N 356/2025, Nz 32332/2025, NCRls 32954/2025 a notársku\nzápisnicu o darovaní chaty – číslo K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, NCRls 76445/2025. Formálna\nreakcia na navrhovateľove „naschvály“ v podobe listu, v ktorom ho vyzvala na upustenie od rušivých\nkonaní, ktoré jasne pomenovala, je podľa nej normálnou vecnou a racionálnou reakciou, dokonca s\ntým najmenším „útočným“ potenciálom, nakoľko odporkyňa 1/ nevolala políciu, neurobila podanie na\nsúd, ale iba formálne vyzvala navrhovateľa, aby upustil od konania, ktoré v rámci svojho vlastníctva\nnebola ochotná bez ďalšieho tolerovať. Mali za to, že neodkladné opatrenie nie je možné vydať len\nna základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o\npravdepodobnosti nároku alebo, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody. Za podmienku\npre nariadenie takéhoto opatrenia mali existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, existenciu\nnároku, ako aj ich osvedčenie a osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo strán\nohrozené, respektíve preukázanie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, keď nebezpečenstvo\nhroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne. Okrem toho nariadené neodkladné opatrenie musí\nbyť primerané právu, ktorého budúci súdny výkon môže byť ohrozený. Podľa nich žiadna z uvedených\npodmienok v danom prípade nebola naplnená. Vzhľadom na vyššie popísaný skutkový a právny stav\nodporkyne mali za to, že pre vydanie neodkladného opatrenia v prospech navrhovateľa nie je splnená\nžiadna z predpísaných podmienok a nebola splnená ani ku dňu vydania Napadnutého uznesenia, ktoré\nje podľa ich názoru správne, je vydané plne v súlade s platným právom a spravodlivé, odvolanie žalobcu\nproti Napadnutému uzneseniu je podľa ich názoru nedôvodné, a preto odporkyne navrhli, aby odvolací\nsúd Napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov voči\nodporkyniam.\n25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods.\n1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\n26. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú\nnarušené resp. riešenie obavy, že exekúcia budúceho rozhodnutia súdu alebo iného štátneho\norgánu bude ohrozená. Za podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať\nosvedčenie zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia, že bez bezodkladnej úpravy právnych\npomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nohrozené, resp. by mu vznikla ujma, prípadne už vzniknutá ujma sa zväčšovala, a to nenapraviteľne,\na že navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým riešením na úpravu týchto ohrozených\npomerov subjektov konania o tomto návrhu, prípadne osvedčenie, že by bola ohrozená exekúcia. Pri\nnariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy\npomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany\nsporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,\nktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo\nlen ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane za osvedčenia existencie jeho nároku, ktorému sa má takáto\nneodkladná súdna ochrana poskytnúť. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť buď ochranu\noprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to postavenia právneho nestačí\nlen faktického) napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, keď splnenie predpokladov\npre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa,\nale je potrebné ich aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné\npresvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na\nrýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením poskytuje\nsúd právnu ochranu buď dočasne, alebo môže aj trvalo, nahrádzajúc konanie vo veci samej, vždy však\nbez potreby vykonania dokazovania požadovaného v riadnom meritórnom konaní, čo je dôvodné len za\nosvedčenia naliehavosti situácie a vysokej intenzity osvedčenia potreby okamžitého zásahu súdu. Súd\no návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a\nbez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so\nzjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nv zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva a\nsúd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa\nust. § 325 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je viazaný návrhom strany,\npričom je nutné starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení, prihliadať nielen na ochranu\n\noprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež\nprihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je\nneodkladné opatrenie spojené so zásahom do základných ľudských práv a slobôd garantovaných\nÚstavou SR, je možné tieto práva obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Uvedené sa potom týka aj\nprípadného obmedzenia výkonu vlastníckeho práva, ktoré je možné neodkladným opatrením obmedziť\niba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas v záujme nutnej okamžitej ochrany iného, rovnako\nvýznamného a právne relevantného práva (nároku) navrhovateľa neodkladného opatrenia.\n27. Právnym úvahám súdu prvej inštancie, na základe ktorých vzhliadol nedôvodnosť nariadenia\nnavrhovaného neodkladného opatrenia, nemožno vytknúť nelogickosť, nepreskúmateľnosť a\nneudržateľnosť a odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na ne (§ 387\nods. 2 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné a dostatočné opísanie\nrozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi\nstranami. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie\no návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie\nneodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa. Je potrebné tieto\ntvrdenia spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o\nich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na\nrýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného\nopatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Výnimočnosť\ntohto procesného inštitútu spočíva v tom, že dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nje daná vtedy, keď sa niečo deje, t. j. za osvedčenia konkrétneho správania sa odporcu navrhovateľom\nnesúcim dôkazné bremeno v rozsahu osvedčenia, že odporca realizuje také konkrétne správanie/\nkonanie, ktorým dochádza k ujme na právach navrhovateľa. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu\na preventívnu funkciu. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý\nzásah súdu v jej priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou okamžitej úpravy pomerov\nstrán sporu hoci bez dokazovania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nsúd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie, keď\núspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si okrem toho vyžaduje osvedčenie takých skutočností,\naby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a\nvecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať,\nči v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích\nosôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Ide o\ntzv. zásadu proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O potrebe\nneodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok\nkonania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia\nvšetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa riadi naliehavosťou\nsituácie, teda konkrétnou situáciou, naliehavosťou tej - ktorej veci, ktorá je daná vtedy, ak aj pri\nprípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi\nstranami sporu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak,\nže bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma na jej právnom\npostavení a na jej uplatniteľných právnych nárokoch. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť\ndočasnú, alebo trvalú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to\npostavenia právneho, prípadne faktického, avšak za osvedčenia existencie právneho nároku vo vzťahu k\nodporcovi, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu\noprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež\nmusí prihliadnuť na toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana\nnemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.\n28. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany\nsmerujúcim k úprave pomerov, k ovplyvneniu správania strán a k ochrane subjektu pred takým konaním,\nktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej alebo\nnemateriálnej) u navrhovateľa neodkladného opatrenia. Ide o výnimočný prostriedok, keďže sa zásadne\nnevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté\na uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť.\nV konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť\na dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje, s tým, že smeruje len k\nosvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do\n\nzáveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia. Súd však\nnemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení jeho navrhovateľa bez osvedčenia aspoň\nzákladných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti existencie nároku vo veci samej,\nktorá má za neodkladným opatrením\n(ako je tomu v danom prípade) nasledovať a osvedčenia\nnebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď neodkladné opatrenie musí byť proporcionálne\nprípustné. Úlohou konajúceho súdu je vyhodnotiť, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil existenciu\nnároku, ktoré následným meritórnym konaním (prípadne už konaním prebiehajúcim) mieni uplatňovať\na či osvedčil alebo neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a existenciu\nnebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. či osvedčil naliehavosť situácie alebo obavu z\nohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia, keď nie je postačujúca iba jeho subjektívna obava zo\nzhoršenia jeho právneho alebo faktického postavenia, ale pre účely úspechu v konaní o nariadenie\nneodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie, že táto obava reálne hrozí v čase podania návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia. Hrozba ujmy na právach navrhovateľa nemôže byť len hypotetická\na práve navrhované neodkladné opatrenie musí byť logickým právnym prostriedkom slúžiacim na jej\nzabránenie, ktorú osvedčenosť musí uniesť navrhovateľ neodkladného opatria.\n29. V danom prípade odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie má za to, že\nnavrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu jeho nariadenia. Odvolací súd rovnako ako\nsúd prvej inštancie nevzhliadol osvedčenie reálnej hrozby ujmy na právnom postavení navrhovateľa vo\nvzťahu k relevantným nehnuteľnostiam v dôsledku aktuálneho správania sa odporkýň, keď navrhované\nneodkladné opatrenie odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj so zreteľom na vyššie spomínanú zásadu\nproporcionality úpravy právnych a faktických pomerov účastníkov konania o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil existenciu žiadneho vecného práva k nehnuteľnosti a\nani iného, napr. zmluvného oprávnenia nehnuteľnosť užívať. Odvolací súd má síce v zhode so súdom\nprvej inštancie za osvedčené, že nehnuteľnosti predstavujú jeho domov, avšak len na základe ústneho\nsúhlasu výlučnej vlastníčky pôvodne celej nehnuteľnosti, ktorá je oprávnená na slobodný výkon svojho\nvlastníckeho práva, ku ktorému patrí aj jej oprávnenie s nehnuteľnosťou nakladať. Navrhovateľ teda\nneosvedčil existenciu svojho vecného, prípadne zmluvného nároku, vo vzťahu ku ktorému navrhuje\nokamžitú súdnu ochranu vo forme neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k obmedzeniu vlastníckeho\npráva odporkýň, t. j. navrhované neodkladné opatrenie je vo vzťahu k častiam jeho petitu ohľadom\nzákazu nakladania s nehnuteľnosťami v ich vlastníctve neproporcionálne a teda neopodstatnené. Názor\nodvolacieho súdu nekorešponduje síce úplne s odvolacím názorom odporkýň uvedeným v ich vyjadrení\nk návrhu a k odvolaniu navrhovateľa, keď odvolací súd zohľadňuje, že ide o rodný a rodičovský dom\nnavrhovateľa, ktorý má vyše 60 rokov, má k nemu celoživotný rodinný vzťah nemajetkovej hodnoty, že\nide o jeho domov ako súčasť jeho osobnej integrity a celoživotné bydlisko, avšak uvedené skutočnosti\nnepredstavujú osvedčenie skutočností o reálnej hrozbe vzniku nenapraviteľnej ujmy navrhovateľovi na\njeho právnom postavení, keď jeho situácia je po právnej stránke riešiteľná v rámci budúceho dedičského\nkonania formou započítania neobvyklého darovania nehnuteľnosti odporkyňou 1/ v prospech odporkyne\n2/, prípadne inými právnymi inštitútmi o jeho ochrane pred zásahmi do jeho osobnej integrity. Vyhovením\njeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani prípadným úspechom v spore o neplatnosť\ndarovacej zmluve (ktorá je navyše procesne neprípustná) by však k zmene jeho právneho postavenia\nvo vzťahu k relevantnej nehnuteľnosti nedošlo. V preskúmavanom konaní o návrhu navrhovateľa na\nnariadenie neodkladného opatrenia teda absentuje naliehavosť potreby úpravy právnych pomerov\núčastníkov tohto konania. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že\nzamýšľaná žaloba navrhovateľa neodkladného oparenia o určenie neplatnosti darovacej zmluvy\nuzatvorenej medzi odporkyňami je procesne neprípustná vzhľadom na dikciu ust. § 137 CSP, k čomu sa\nvšak v záujme neprejudikovania prípadného súdneho sporu bližšie nevyjadruje, avšak uvedené právne\nposúdenie navrhovateľom navrhovanej žaloby vyúsťuje do právneho záveru o neosvedčení nároku\nvo veci samej. Pokiaľ ide o ďalšie navrhovateľom požadované výroky navrhovaného neodkladného\nopatrenia odvolací súd uvádza, že zákaz nakladať, najmä scudzovať hnuteľný majetok vo vlastníctve\nnavrhovateľa nie je potrebné odporkyniam uložiť neodkladným opatrením, nakoľko vyplýva zo zákona.\nZákaz premiestňovať hnuteľný majetok navrhovateľa uložený neodkladným opatrením by bol materiálne\nnevykonateľný pre absolútnu nešpecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré má navrhovateľ na mysli, nakoľko\nby z takéhoto výroku súdneho rozhodnutia nebolo pre účely výkonu súdneho rozhodnutia zrejmé, o\naké hnuteľné veci sa jedná a ktoré by teda výkonu navrhovaného súdneho rozhodnutia podliehali, keď\nnavyše navrhovateľ zároveň ani neodsvedčil existenciu takého konkrétneho správania sa odporkýň,\nobsahom ktorého by bolo odovzdávanie vecí v jeho vlastníctve tretím osobám alebo premiestňovanie\nalebo iný pohyb s vecami v jeho vlastníctve spôsobom, ktorým by mu reálne a bezprostredne hrozila\n\nujma, nenapraviteľná napríklad iniciovaním sporu o náhradu prípadnej materiálnej škody. Vo vzťahu\nk časti petitu o zákaze zrušiť trvalé bydlisko navrhovateľa v dome odvolací súd uvádza, že sa plne\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie týkajúcim sa tohto návrhu\na odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP), keďže trvalé bydlisko fyzickej osoby nepredstavuje vecné\nalebo zmluvné právo k nehnuteľnosti, má len evidenčný charakter a podlieha slobodnej vôli vlastníka\nnehnuteľnosti. V neposlednom rade potom návrh navrhovateľa týkajúci sa povinnosti odporkýň strpieť\nužívanie nehnuteľnosti navrhovateľom nie je opodstatnený pre už vyššie uvádzané neosvedčenie\nvecného alebo iného zmluvného práva navrhovateľa k nim, keď možno hovoriť len o prípadných\ndobrých mravoch v rámci rodinných vzťahov, ktoré však vznik vecných alebo obdobných práv k\nnehnuteľnostiam nie sú spôsobilé založiť. Pokiaľ ide o povinnosť strpieť návštevy navrhovateľa v\nnehnuteľnosti odporkyňami, v tejto časti je navrhované neodkladné opatrenie neprípustné vzhľadom\nna už vyššie uvádzanú zásadu proporcionality, keď za stavu neosvedčenia vecného alebo iného\nzmluvného práva navrhovateľa k nehnuteľnosti je možnosť navštevovania nešpecifikovaného množstva\nnešpecifikovaných osôb bez časového obmedzenia neproporcionálnym zásahom do vlastníckeho práva\nodporkýň.\n30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celosti potvrdil.\n31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady\núspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešným odporkyniam 1/, 2/ nárok na ich náhradu v zmysle tejto zásady priznal, keďže prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu podali vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k\nodvolaniu navrhovateľa proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie v zmysle výzvy odvolacieho\nsúdu podľa § 329 ods. 1 druhá veta CSP.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36C/3/2026", "guid": "e808ed2f-2680-41cc-b351-84439bbea23e:aec512a9-da96-4b35-bcf5-df9269a90b8d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 132/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "c10c86b8-15e2-43e8-83d2-836afed3e3e1:c16f6ed0-6fb7-46f3-aa1b-94f10e809a73", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118215358.1", "spisova_znacka": "6Co/21/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/21/2019 z 18. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118215358.1"}], "citovane_v": [{"guid": "49a0e41f-a16b-4733-9569-eb55c64bb361:74189e05-30f2-4226-a412-934fb2b876f9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:1226200794.1", "spisova_znacka": "11CoPs/7/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoPs/7/2026 z 12. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:1226200794.1"}]}