{"guid": "691f6150-88a6-4b18-b193-a469f9d51be1:470f56fb-5c22-45d2-aa28-d4e62cc8f741", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1425207611.1", "spisova_znacka": "10Co/69/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/69/2026 z 13. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. júla 2026, sp. zn. 10Co/69/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1425207611.1", "identifikacne_cislo": "1425207611", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2026-07-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "nazov": "§ 324 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/2/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 2/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/2/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/2-1991/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/1991/2#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/470f56fb-5c22-45d2-aa28-d4e62cc8f741", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425207611.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1425207611.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1425207611.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/69/2026\n1425207611\n13. 07. 2026\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1425207611.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Ágnes Nagyovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ ZO OZ KOVO\nOSK so sídlom Metodova č. 17764/8, Bratislava, IČO: 308040780455, 2/ Základná organizácia - OSK\nteam, občianske združenie, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov so sídlom Osuského\nč. 5, Bratislava, IČO: 55 848 630, proti povinnej: Y.. N.. H. B., L.., B.. XX.XX.XXXX, bytom ul. Y.. S..\nV. Č.. XXXX/X, X. B. X., sprostredkovateľka a rozhodkyňa kolektívnych pracovnoprávnych sporov, za\núčasti intervenienta na strane povinnej: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova č. 8, Bratislava,\nIČO: 35 697 270, zastúpený: LYNX legal s. r. o., Cintorínska 2333/7, Bratislava, IČO: 35 886 978,\no nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinnej a intervenienta na strane povinnej proti\nuzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 9C/58/2025 - 69 zo dňa 26. augusta 2025 a o návrhu\nnavrhovateľov na nepripustenie vstupu intervenienta na strane povinnej, takto\nrozhodol:\nI. Vstup intervenienta - spoločnosti Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova č. 8, Bratislava, IČO:\n35 697 270 do konania na strane povinnej je prípustný.\nII. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9C/58/2025 - 69 zo dňa 26. augusta 2025 mení\ntak, že sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.\nIII. Povinná a intervenient na strane povinnej majú voči navrhovateľom nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie tak, že povinnej (žalovanej)\nuložil povinnosť do 10 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne oznámiť navrhovateľom (žalobcom)\npísomné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 13 ods. 5 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní\n(I. výrok) a priznal navrhovateľom (žalobcom) nárok na náhradu trov konania od povinnej (žalovanej)\nv plnom rozsahu (II. výrok).\n2. Súd prvej inštancie zhrnul skutkové zdôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\npodľa ktorého navrhovatelia sú odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľa, ktorým je spoločnosť\nOrange Slovensko, a.s. s tým, že navrhovateľ 1/ dňa 01.08.2022 predložil návrh podnikovej kolektívnej\nzmluvy na obdobie do 31.03.2025 a k zamestnávateľom neprijatým častiam zmluvy sa stretli\nsociálni partneri na kolektívnom vyjednávaní prvýkrát dňa 27.10.2022, následne prebehlo jedenásť kôl\nkolektívneho vyjednávania, posledné bolo dňa 11.10.2023 a od decembra 2023 začal u zamestnávateľa\npôsobiť navrhovateľ 2/, ktorý pri vyjednávaní postupoval spoločne s navrhovateľom 1/ podľa § 3a\nzákona č. 2/1991 Zb. Na riešenie tohto kolektívneho sporu určením Ministerstva práce, sociálnych\nvecí a rodiny SR zo dňa 08.02.2024 bol určený sprostredkovateľ J.. Y.. P. W., L.., ktorý predložil\nnávrh na riešenie kolektívneho sporu, pričom navrhovatelia tento návrh bez výhrad prijali, avšak\nzamestnávateľ ho odmietol. Následne navrhovatelia poskytli zamestnávateľovi možnosť riešiť spor\n\nprostredníctvom rozhodcu podľa § 13 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb., čo však zamestnávateľ tiež odmietol.\nNavrhovatelia uviedli, že nakoľko zamestnávateľ zabezpečuje telekomunikačnú prevádzku, tak riešenie\nsporu prostredníctvom štrajku bolo vylúčené, preto podali podľa § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb.\nžiadosť zo dňa 20.05.2024, ktorou požiadali ministerstvo o určenie rozhodcu na vyriešenie kolektívneho\nsporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy a ministerstvo rozhodnutím zo dňa 18.06.2024 určilo povinnú\nza rozhodkyňu kolektívneho sporu medzi navrhovateľmi a zamestnávateľom, preto poukázali na § 13\nods. 4 až 6 zákona č. 2/1991 Zb., podľa ktorých najneskôr do 08.07.2024 mala rozhodkyňa zákonnú\npovinnosť rozhodnúť, pričom v zákonom stanovenej lehote neuplatnila ani postup podľa § 10a ods. 13\nzákona č. 2/1991 Zb., keďže dňa 28.06.2024 požiadala navrhovateľov aj zamestnávateľa o súčinnosť.\nPovinná oznámila navrhovateľom ako aj zamestnávateľovi, že po 18.07.2024 vydá rozhodnutie podľa\n§ 13 ods. 5 zákona č. 2/1991 Zb., preto navrhovateľ 1/ emailom zo dňa 25.07.2024 povinnú dopytoval,\nkedy vo veci rozhodne, pričom tá navrhovateľovi 1/ oznámila, že vyhovela žiadosti zamestnávateľa o\npredĺženie lehoty na poskytnutie súčinnosti do 15.08.2024, no navrhovatelia nevzhliadli dôvod na takýto\npostup a mali za to, že konanie pred rozhodkyňou bolo a zjavne aj naďalej je marené, následkom\nčoho vznikla situácia, že nekonaním a nečinnosťou žalovanej kolektívne vyjednávanie nesmeruje k\nsvojmu cieľu, ktorým je uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Poukázali aj na chronológiu svojich procesných\núkonov, keď dňa 25.09.2024 podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení zhodnom s\nposudzovaným návrhom, keďže od 08.07.2024 nevydala rozhodnutie a súd prvej inštancie uznesením\nzo dňa 29.10.2024 (33C/77/2024) neodkladné opatrenie voči povinnej nariadil, avšak zároveň bolo\npovinnej doručené aj uznesenie Ústavného súdu SR, ktorým jej bola uložená povinnosť zdržať sa\nrozhodnutia v spore až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, o čom sa navrhovatelia\ndozvedeli až z odvolania povinnej proti nariadenému neodkladnému opatreniu, následkom čoho Krajský\nsúd v Bratislave uznesením sp. zn. 2Co/22/2025 zo dňa 19.03.2025 zmenil uznesenie o nariadení\nneodkladného opatrenia tak, že návrh zamietol z dôvodu dvoch protichodných rozhodnutí ako aj z\ndôvodu, že Ústavný súd SR svojím rozhodnutím odstránil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. S\npoukazom však na to, že Ústavný súd SR nakoniec uznesením zo dňa 13.05.2025 ústavnú sťažnosť\nzamestnávateľa odmietol, čím zaniklo aj ním nariadené dočasné opatrenie, navrhovatelia mali za to, že\npovinnej odpadli prekážky, ktoré jej bránili vo veci konať, preto výzvou zo dňa 20.06.2025 ju vyzvali na\nrozhodnutie predmetného sporu podľa § 13 ods. 5 zákona č. 2/1991 Zb., ale povinná dňa 26.06.2025\nvyhotovila rozhodnutie o zastavení konania podľa § 13 zákona č. 2/1991 Zb.. Podľa navrhovateľov však\nišlo o postup, ktorý nevyplýval z § 13 predmetného zákona lebo si zjavne svojvoľne vyhodnotila bez\noprávnenia daného zákonom, že kolektívny spor nevznikol u zamestnávateľa, u ktorého je zakázané\nštrajkovať. Ozrejmili, že dôsledkom uvedenej situácie je, že kolektívne vyjednávanie je paralyzované, na\nčo dopláca viac ako 1 100 zamestnancov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá by zlepšila\nich pracovné podmienky, zdôrazňujúc, že po začatí konania pred rozhodkyňou patrí navrhovateľom\nprávo na vydanie rozhodnutia, ktorým sa kolektívna zmluva uzavrie a kolektívny spor sa zákonom\npredpokladaným spôsobom vyrieši.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 a nasl. CSP, § 13 zákona č.\n2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a vecne tým, že v danom prípade bolo osvedčené, že medzi\nstranami sporu existoval právny vzťah upravený zákonom č. 2/1991 Zb., ktorý pramenil z kolektívneho\nsporu navrhovateľov a zamestnávateľa o uzatvorenie kolektívnej zmluvy, pričom povinnej v rámci\ntohto právneho vzťahu patrila povinnosť podľa § 13 ods. 5 zákona č. 2/1991 Zb. písomne oznámiť\nnavrhovateľom a zamestnávateľovi rozhodnutie v predmetnom kolektívnom spore a to do 15 dní od\nzačatia konania pred ňou ako rozhodcom s tým, že splnením predmetnej povinnosti zo strany rozhodcu\nnásledne nastáva podľa § 13 ods. 6 zákona č. 2/1991 Zb. právna fikcia uzatvorenia kolektívnej zmluvy\nmedzi navrhovateľmi a zamestnávateľom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že rozhodcovi\nneprináleží posudzovať, či boli alebo neboli splnené podmienky na jeho určenie zo strany ministerstva\na zároveň uviedol, že zákon č. 2/1991 Zb. neumožňuje určenému rozhodcovi vyriešiť kolektívny spor\ninak, než spôsobom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 2/1991 Zb., keďže len takýmto postupom môže\nnastať zákonom predpokladaná fikcia uzatvorenia kolektívnej zmluvy. Súd prvej inštancie však mal\nza osvedčené, že povinná ako určená rozhodkyňa v kolektívnom spore zvolila taký postup, ktorého\nvýsledkom nebola fikcia uzatvorenia kolektívnej zmluvy, ale rozhodnutie, ktorým konanie pred ňou\nako rozhodcom bolo zastavené, čo znamenalo, že zvolila zákonom nepoznaný a nepredpokladaný\npostup, ktorým nebol dosiahnutý účel konania pred rozhodcom, t. j. uzatvorenie kolektívnej zmluvy.\nVzhľadom na uvedené súd prvej inštancie mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nje dôvodný, keďže jedine zákonom predpokladaným postupom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 2/1991 Zb.\nzo strany povinnej ako rozhodkyne možno v kolektívnom spore dospieť k naplneniu účelu zákona, t. j. k\n\ndosiahnutiu sociálneho zmieru fikciou uzatvorenia kolektívnej zmluvy, a preto nariadenie navrhovaného\nneodkladného opatrenia sa javilo súdu prvej inštancie ako vhodné na dosiahnutie účelu navrhovateľmi\npožadovanej ochrany, teda dospel k záveru, že je potrebné rozhodkyni uložiť navrhovanú povinnosť,\nkeďže jej nesplnením spôsobila, že zamestnanci sa ocitli v stave právnej neistoty, kedy prichádzajú\no možnosť priaznivejšej úpravy ich práv v pracovnoprávnych vzťahoch a to v priamom rozpore s §\n13 zákona č. 2/1991 Zb.. Súd prvej inštancie bol zároveň toho názoru, že nariadeným neodkladným\nopatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto navrhovateľom neuložil\npovinnosť podať žalobu vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1\nCivilného sporového poriadku v súlade s princípom úspechu v konaní a tak navrhovateľom ako úspešnej\nstrane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od povinnej.\n4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala povinná v zákonnej lehote\nodvolanie. Navrhla odvolaciemu súdu, aby nariadené neodkladné opatrenie zrušil a vydal rozhodnutie,\nktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie\nprimárne namietala, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia,\nkeďže konanie pred rozhodcom už bolo ukončené. V tomto kontexte ozrejmila, že listom č. XXXXX/\nXXXX-T.-C. XXXXX/XXXX bola MPSVaR SR určená v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o\nkolektívnom vyjednávaní ako rozhodca v súvislosti s uzatvorením podnikovej kolektívnej zmluvy medzi\nOdborovými organizáciami OZ KOVO OSK a Základnou organizáciou OSK team a zamestnávateľom\nOrange Slovensko, a.s.. List jej bol doručený dňa 20.06.2024. V konaní pred rozhodcom požiadala\nzamestnávateľa o stanovisko, najmä k otvoreným bodom a o predloženie ďalších podkladov s tým, že\ntermín určila do 18.07.2024. Zamestnávateľ požiadal o predĺženie lehoty do 15.08.2024, čomu vyhovela.\nNásledne odpoveď zamestnávateľa poslala na vedomie odborovým organizáciám, ktorý reagovali dňa\n28.09.2024 s tým, že odborové organizácie ju požiadali, aby neposkytla ich písomné stanovisko zo\ndňa 28.09.2024 zamestnávateľovi. S oboma stranami uskutočnila separátne stretnutie. V tom čase\njej bolo doručené Uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 525/2024-27 zo dňa 02.10.2024 vo veci ústavnej\nsťažnosti zamestnávateľa, ktorým jej bolo nariadené zdržať sa rozhodnutia vo veci. V tejto súvislosti bol\nzamietnutý aj návrh navrhovateľov 1/, 2/ na nariedenie neodkladného opatrenia ohľadom jej povinnosti\nvydať rozhodnutie (konanie vedené na MS BA IV sp. zn. 33C/77/2024 v spojení s uznesením KS\nBA sp. zn. 2Co/22/2025. Následne bola ústavná sťažnosť zamestnávateľa odmietnutá z dôvodu, že\nzamestnávateľ ako sťažovateľ má možnosť využiť opravný prostriedok - kasačnú sťažnosť. Popritom\nprebiehalo aj konanie ohľadom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo strany zamestnávateľa,\naby ako rozhodkyňa nerozhodla, kým nebude vyriešená otázka, či pracovisko zamestnávateľa je\npracoviskom, na ktorom je zakázané štrajkovať ako predpoklad na uplatnenie postupu uzatvorenia\nkolektívnej zmluvy pred rozhodcom. Konanie bolo vedené pod č. 47C/39/2024 pred Mestským, súdom\nBratislava IV v spojení s konaním vedeným na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 8Co/87/2024.\nZamestnávateľovi nebolo vyhovené. Povinná ďalej argumentovala tým, že v čase vydania odvolaním\nnapadnutého uznesenia už konanie pred rozhodcom neprebiehalo, nakoľko vec už v tom čase uzatvorila.\nNaviac, vo veci prebiehajú aj iné konania, konkrétne na Mestskom súde Bratislava IV konanie sp.\nzn. 3Cpr/4/2024 o určenie, že na pracovisku zamestnávateľa nie je v zmysle § 13 ods. 2 Zákona o\nkolektívnom vyjednávaní zakázané vykonávať právo štrajku a na Správnom súde v Bratislave, kde voči\nUzneseniu správneho súdu č.k. 6S/80/2024 - 197 zo dňa 05.06.2025 bola podaná kasačná sťažnosť.\nOdvolateľka tiež ozrejmila, že v rámci žaloby v konaní sp. zn. 3Cpr/4/2024 zamestnávateľ priložil\nako dôkazový materiál aj email MPSVaR zo dňa 27.06.2024 s názvom „Odpoveď na stretnutie“, v\nktorom MPSVaR vysvetľuje postup pri ukončení úlohy rozhodcu tak, že „ministerstvo nemá právny\nnástroj na odvolanie rozhodcu sporu, ale len rozhodca môže vec posúdiť a zistiť, či nejde o situáciu\npodľa príslušného ustanovenia zákona„ pričom ako rozhodkyňa má za to, že pri vydaní rozhodnutia,\nktorým sa uzatvára kolektívna zmluva musí brať do úvahy aj skutočnosť, či sú splnené hmotnoprávne\npodmienky na takéto rozhodnutie. Z tohto dôvodu skúma, či v danej veci prebehlo konanie pred\nsprostredkovateľom a v prípade ak nejde o dohodu strán o rozhodcovi (v tomto prípade k takejto\ndohode nedošlo), či spor vznikol na pracovisku, na ktorom je zakázané štrajkovať. Nakoľko absentuje\nexaktná zákonná definícia pracoviska, na ktorom je zakázané štrajkovať, vychádzala z ust. § 20 ods.\n1 písm. j/ ZoKV, ktorý určuje, že nezákonný je štrajk zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú\nprevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na\nštrajku došlo k ohrozeniu života a zdravia občanov. Po preskúmaní danej veci nedošla k záveru, že\nby zamestnávateľ poskytoval také služby, pri ktorých výpadku by došlo k ohrozeniu života a zdravia\nobčanov, keď v rámci zverejnených zmlúv s odberateľmi (napr. nemocnicami, či inými poskytovateľmi\nzdravotnej starostlivosti) išlo o štandardné obchodné vzťahy. Dodala, že napr. v rámci zmluvy s FN\n\nBanská Bystrica je výslovne uvedený dôvod štrajku ako dôvod nepredvídaných okolností vylučujúcich\nzodpovednosť za nedodržanie parametrov. Ďalší odvolací dôvod povinnej spočíval v námietke, že\nsúd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil zamestnávateľovi uskutočňovať jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko v\nrámci konania o uzatvorenie kolektívnej zmluvy je Orange Slovensko, a.s. ako zamestnávateľ druhou\nstranu a prípadné rozhodnutie, ktorým by bola uzatvorená kolektívna zmluva by malo na neho vplyv\na zamestnávateľovi by automaticky vznikla voči zamestnancom povinnosť splniť záväzky z kolektívnej\nzmluvy. Tým, že zamestnávateľ nie je účastníkom konania, resp. prizvaný do tohto konania, bolo\nmu znemožnené uplatniť svoje procesné práva, pričom v totožnom konaní o vydanie neodkladného\nopatrenia krajský súd uznesením č. k. 2Co/22/2025-145 ustálil, že zamestnávateľ má byť súčasťou\nkonania. Ďalej povinná namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci spočívajúci v nepreukázaní predpokladu na vydanie rozhodnutia, t. j. že ide o\npracovisko, na ktorom je zakázané štrajkovať. Povinná tiež zastala názor, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nezistil, že je možné\nskončiť konanie pred rozhodcom aj inak ako rozhodnutím o uzatvorení kolektívnej zmluvy. Namietla\ntiež, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko jej rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 26.06.2025\nnebolo v inom konaní vyhlásené za neplatné. Napokon povinná dôvodila aj tým, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne argumentovala tým, že\nsúd prvej inštancie nesprávne právne posúdil najmä skutočnosť, že v konaní pred rozhodcom nie je\npotrebné sa zaoberať otázkou, či u zamestnávateľa existuje pracovisko, kde je zakázané štrajkovať.\nSkutočnosť, že zamestnávateľ je poskytovateľ telekomunikačných služieb totiž sama o sebe neznamená\nceloplošný zákaz štrajku. Zopakovala tiež argument, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že konanie je\nskončené (res iudicata) zastavením. Nestotožnila sa ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, že\nby iné rozhodnutie rozhodcu ako je vydanie rozhodnutia, ktorým je uzatvorená kolektívna zmluva, bolo\nnulitným.\n5. Navrhovatelia sa k odvolaniu povinnej vyjadrili spoločným podaním zo dňa 20.01.2026. Navrhli\nodvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Primárne vyslovili pochybnosť\nnad včasnosťou odvolania povinnej, nakoľko z jeho obsahu nie je zrejmé jeho datovanie a kedy bolo\nsúdu doručené, pričom táto skutočnosť nie je zrejmá ani z elektronického spisu. V plnej miere sa\nstotožnili s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a uviedli, že v povinnou označenom\nčase od 20. júna 2024 do konca septembra 2024 neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by jej bránila\nvo veci konať zákonným spôsobom, majúc za to, že išlo z jej strany o svojvôľu a nezákonný\npostup. V nadväznosti na povinnou odkazované súdne konanie, či pracovisko zamestnávateľa je\npracoviskom, na ktorom je zakázané štrajkovať, zdôraznili, že na túto otázku jej odpovedalo právoplatné\nuznesenie Mestského súd Bratislava IV sp. zn. 47C/39/2024 z 15. júla 2024, ktorým v spojení s\npotvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/87/2024 - 142 zo dňa 10. októbra\n2024 zamietol návrh zamestnávateľa, aby povinná nerozhodovala kolektívny spor, citujúc z uvedených\nsúdnych rozhodnutí, že „jediným účinkom vydaného neodkladného opatrenia by tak bolo pozdržanie\nzákonom predvídaného postupu a ak navrhovateľ tvrdí, že neidentifikoval iný prostriedok nápravy, tak to\nautomaticky neznamená dôvodnosť akéhokoľvek podaného návrhu s tým, že prípadný žalobný výsledok\nby mal len akademický charakter, nakoľko by dával rozhodnutie súdu do pozície, že nebude mať\npriamy vplyv na vyriešenie označenej spornosti, ale bude slúžiť jednej zo strán len ako argumentačný\npodklad a s tým, že navyše navrhovaný spor vo veci samej po nariadení neodkladného opatrenia by bol\nzáväzný pre žalovaných (teraz v postavení odporcov), ktorí však nemajú voči rozhodkyni ani ministerstvu\nautoritatívnu právomoc, a tak celý navrhovateľom realizovaný proces sa javí v tomto kontexte ako pokus\no obštrukciu voči prebiehajúcemu konaniu medzi navrhovateľom a odporcami. Pokiaľ má súd za to, že\nrozhodnutím vo veci samej nepríde k vyriešeniu sporu, nie je ani dôvodné ukladať povinnosť podania\ntak koncipovanej žaloby a do jej skončenia upravovať pomery medzi stranami cestou neodkladného\nopatrenia“. Vo vzťahu k súdnemu konaniu prebiehajúcemu pod sp. zn. 3Cpr/4/2024 navrhovatelia\nuviedli, že toto zamestnávateľ inicioval napriek jednoznačným právoplatným záverom obsiahnutým v\nuznesení Mestského súdu Bratislava IV z 15. júla 2024 potvrdenom rozhodnutím odvolacieho súdu a\nzdôraznili, že žaloba zamestnávateľa o určenie, že pracovisko žalobcu je pracoviskom, na ktorom nie\nje zakázané vykonávať právo štrajku, je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d)\nCSP, avšak táto nie je procesne prípustná, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu ani zo zákona o\nkolektívnom vyjednávaní nevyplýva určenie takejto právnej skutočnosti. Vo vzťahu k súdnemu konaniu\nvedenému pod sp. zn. 6S/80/2024 uviedli, že správna žaloba bola uznesením Správneho súdu v\nBratislave odmietnutá a ku dňu podania tohto vyjadrenia sa uvedený právny stav nijako nezmenil.\n\nV súvislosti s intervenciou zamestnávateľa odkázali na svoje podanie zo dňa 14.01.2026, v ktorom\nuplatnili vo veci procesný návrh. Pokiaľ ide o vydané neodkladné opatrenie navrhovatelia nevzhliadli\nžiadne právne prekážky vo forme právoplatných súdnych rozhodnutí ani iné zákonné prekážky majúce\nodkladný účinok, ktoré by mali brániť rozhodovať vo veci sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy\nzákonom pre povinnú predpokladaným spôsobom. K argumentácii povinnej, že z e-mailu nejakého\nzamestnanca ministerstva, ktorý ani nie je osobou oprávnenou konať v jeho mene a ktorý bol neformálne\nadresovaný zamestnávateľovi dňa 28.06.2024 vyplýva, že rozhodca môže posúdiť a zistiť, že nejde\no situáciu podľa príslušného ustanovenia zákona, na základe čoho povinná odvodzuje svoje právo\nrozhodovať o zastavení konania pred rozhodcom, navrhovatelia zastali názor, že uvedené len dokresľuje\núplnú absurdnosť a nezákonnosť jej konania a postupov pri uplatňovaní § 13 zákona o kolektívnom\nvyjednávaní s tým, že pripustenie interpretácie povinnej by znamenalo, že určenie rozhodcu podľa § 13\nods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní ministerstvom by nedávalo vôbec žiadny zmysel a neboli by s\nním spojené nikdy žiadne právne účinky a následky spojené s vyriešením kolektívneho sporu, na ktorý\nje rozhodca v kolektívnom spore zo zákona povolaný. Naopak navrhovatelia poukázali na iné vyjadrenie\nministerstva a osôb oprávnených konať v jeho mene, ktoré zamestnávateľ predložil v jeho spore s\nministerstvom vedenom pod sp. zn. 6S/80/2024, z ktorého vyjadrenia vyplýva, že „nakoľko konanie pred\nsprostredkovateľom úspešné nebolo, ako forma riešenia kolektívneho sporu v procese kolektívneho\nvyjednávania po splnení požadovaných zákonných podmienok nasledovalo určenie rozhodcu, pričom\nžalovaný (ministerstvo) akcentuje, že vyhodnotil vo veci všetky relevantné kritériá a následne dospel\nk legitímnemu záveru, že sú splnené podmienky pre určenie rozhodcu v zmysle § 13 ods. 2 ZoKV,\npričom naďalej zároveň deklaruje, že predmetné ustanovenie rozhodcu listom zo dňa 18.06.2024 nebolo\nsvojvoľné, pretože k uvedenému postupu žalovaný dospel až po tom, čo mal spoľahlivo preukázané\na zistené naplnenie zákonom požadovaných podmienok“. V tejto súvislosti navrhovatelia podotkli, že\nneexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie správneho súdu, z ktorého by vyplývalo zrušenie určenia\npovinnej ako rozhodkyne zo strany ministerstva v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.\nZ uvedeného bolo navrhovateľom viac ako zrejmé, že ministerstvo určujúce rozhodcu je bezpochyby\npovinné preskúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok na určenie rozhodcu, čo aj dôsledne urobilo\na teda povinnej táto kompetencia alebo atrahácie tejto kompetencie nepatrí. Za ničím nepodložené\npovažovali tvrdenie zamestnávateľa, že nie je zamestnávateľom, u ktorého je zakázané štrajkovať, čoho\ndôkazom je odvolávanie sa povinnej na konkrétnu časť v individuálnej zmluve s konkrétnym zákazníkom,\nv ktorej sa uvádza, že poskytovateľ nezodpovedá za poruchu a nedodržanie garantovaných parametrov\nSLA, ktoré vzniknú v dôsledku nepredvídateľných udalostí, nakoľko podľa názoru navrhovateľov v\nžiadnom prípade nejde o štrajk zamestnancov poskytovateľa. Odhliadnuc však od uvedeného, táto\nčasť zmluvných ustanovení sa vzťahuje výlučne na dostupnosť a kvalitu poskytovaných služieb ku\nkonkrétnemu zákazníkovi (obchodnému partnerovi), preto nepojednáva o celkovej nedostupnosti služieb\nv danej lokalite, ale vzťahuje sa len na konkrétneho zákazníka, pričom pri subjektoch poskytujúcich\nzdravotnú starostlivosť či iné záchranné zložky môže mať nedostupnosť v danej lokalite vplyv na\nohrozenie zdravia alebo života občanov. Navrhovatelia vnímali ako nezmyselné tvrdenie povinnej, že\njej rozhodnutím o zastavení konania sa vyriešil spor o uzavretie kolektívnej zmluvy a že strany môžu\npokračovať vo vyjednávaní vrátane použitia nátlakových prostriedkov, nakoľko pri použití štrajku by\ntento bol nezákonný z dôvodu podľa § 20 ods. 1 písm. j) zákona o kolektívnom vyjednávaní, čo si\nnavrhovatelia nemôžu vôbec dovoliť, nakoľko takéto konanie by bolo nielen nezodpovedné, ale aj\nnezákonné. K povinnou namietaným nesplneným procesným podmienkam na vydanie neodkladného\nopatrenia uviedli, že v dôsledku svojvoľného a nezákonného rozhodnutia povinnej o zastavení konania\ntoto skončené nebolo a teda ňou dňa 26.06.2025 realizovaný úkon je a bol bez akýchkoľvek právnych\nnásledkov. Navrhovatelia poukazujúc na ust. § 329 Civilného sporového poriadku nevzhliadli ani\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko zánik dočasného opatrenia Ústavného súdu SR a\nnezákonný postup žalovanej po 29. máji 2025, ktorý vyústil do jej úkonu zo dňa 26.06.2025, bol\ndôvodom, prečo sa navrhovatelia obrátili na súd v poradí druhým neodkladným opatrením, pretože došlo\nk zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. K námietke odvolateľky, že zamestnávateľ\nnie je účastníkom konania, uviedli, že navrhovatelia sa nemôžu domáhať splnenia povinnosti, ktorú\nmá povinná voči tretím osobám - zamestnávateľovi, tzn. nemôžu konať za iné aktívne legitimované\nsubjekty, namietajúc v tomto kontexte tvrdenie odvolateľky, že neprítomnosť zamestnávateľa v konaní\nje nesprávnym skutkovým zistením. Napokon navrhovatelia poukázali na to, že nakoľko k splneniu\npovinnosti normovanej podľa § 13 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní bola povinná donucovaná\nexekúciou, vymyslela si ďalší účelový postup, ako obchádzať zákon a vykonateľné súdne rozhodnutie,\nktorý spočíva v tom, že dňa 7. novembra 2025 sa vzdala funkcie sprostredkovateľky a rozhodkyne\nkolektívnych sporov, preto navrhovatelia vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol úkon povinnej zo\n\ndňa 7. novembra 2025 realizovaný, považovali tento za absolútne neplatný, pretože svojím obsahom\nalebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené\nnavrhovatelia za predpokladu, ak by odvolací súd vyhodnotil odvolanie povinnej ako dôvodné, žiadali,\naby odvolací súd na tieto okolnosti (úkon zo 7. novembra 2025), ktoré nastali zo strany povinnej po\npodaní odvolania, prihliadol ako na okolnosti hodné osobitného zreteľa pri posudzovaní veci a nepriznal\nnárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.\n6. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.10.2024 navrhla obchodná spoločnosť\nOrange Slovensko, a.s. svoj vstup do konania ako intervenient na strane povinnej. Súčasťou tohto\npodania je aj odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie (čl. 161), v ktorom ozrejmila, že dňa\n26.09.2025 sa dozvedela o nariadenom neodkladnom opatrení, s ktorým nesúhlasí. Navrhla vydané\nneodkladné opatrenie ako neopodstatnené zrušiť. Namietala, že mestský súd už nariadil neodkladné\nopatrenie s identickým obsahom a za účasti identických subjektov už v minulosti (uznesením č. k.\n33C/77/2024 -37 zo dňa 29.10.2024), ktoré bolo zo strany odvolacieho súdu zmenené tak, že bol návrh\nzamietnutý (uznesenie odvolacieho súdu č.k. 2Co/22/2025-153). Orange Slovensko, a.s. sa stotožnila\nso skutkovými tvrdeniami i právnymi argumentami obsiahnutými v odvolaní povinnej konštatujúc,\nže svoje skutkové tvrdenia relevantne preukázala; ide konkrétne o odvolaciu námietku, že konanie\npred rozhodcom bolo jej rozhodnutím o zastavení konania riadne ukončené a teda v čase vydania\nneodkladného opatrenia už neexistoval prebiehajúci proces, ktorý by mohol byť predmetom súdnej\ningerencie a navyše ukončenie konania pred rozhodcom akceptuje aj Ministerstvo práce, sociálnych\nvecí a rodiny SR, ktoré ustanovilo povinnú za rozhodkyňu s tým, že akceptáciou rozhodnutia povinnej\nako rozhodkyne ministerstvo okrem iného potvrdilo aj existujúcu prax v sporoch o uzavretie kolektívnej\nzmluvy, v rámci ktorej je rozhodca oprávnený skúmať danosť hmotnoprávnych predpokladov pre\njednostranné určenie rozhodcu v intenciách § 13 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Súhlasila, že na\nzáklade dostupných informácií a dôkazov nebolo preukázané, že u nej ako zamestnávateľa existuje\npracovisko, na ktorom je zakázané vykonávať právo štrajku, t. j. absentovala podmienka jednostranného\nurčenia povinnej ako rozhodkyne zo strany ministerstva. Za dôvodnú považovala aj námietku povinnej\ntýkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý súdny proces jej ako intervenienta, ktorú povinná vzniesla\nz pozície nezávislého arbitra, keďže rozhodnutie o neodkladnom opatrení bolo prijaté bez jej účasti a\nako zamestnávateľa - zmluvnej strany, ktorá má právny záujem na výsledku konania, keď práve jej\nprávne postavenie by bolo prípadným rozhodnutím rozhodcu (ako následok nariadeného neodkladného\nopatrenia) priamo dotknuté, čo napokon potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 2Co/22/2025\n- 145 zo dňa 19.03.2025, v ktorom rozhodol o jej pripustení ako intervenienta do daného konania.\nAko právne relevantnú hodnotila aj námietku povinnej o prekážke už rozhodnutej veci a napokon sa\nstotožnila aj s jej právnym názorom, že zákon o kolektívnom vyjednávaní nevylučuje možnosť ukončenia\nkonania pred rozhodcom iným spôsobom než vydaním rozhodnutia, ktorým by došlo k fikcii uzatvorenia\nkolektívnej zmluvy, ak sa preukáže, že zákonné podmienky na takýto postup nie sú splnené.\n7. Pred vecným posúdením odvolania povinnej Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zistil, že\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo povinnej doručené dňa 12.09.2025, preto od 13.09.2025\njej začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorej posledný deň pripadol na sobotu dňa\n27.09.2025, v dôsledku čoho posledným dňom odvolacej lehoty v zmysle ust. § 122 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 29.09.2025. Nakoľko z obsahu spisu (č. l. 159)\nvyplýva, že povinná podala odvolanie elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy\ndňa 29.09.2025, pričom jej podanie spolu s prílohami bolo príslušnému súdu v uvedený deň aj doručené,\nje zrejmé, že podala odvolanie v zákonnej lehote. Námietka navrhovateľov o neskorom podaní odvolania\npreto nie je opodstatnená.\n8. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že spoločnosť Orange Slovensko, a.s. vstúpila\ndo konania z vlastného podnetu písomným podaním zo dňa 02.10.2025, t. j. po rozhodnutí súdu\nprvej inštancie o navrhovanom neodkladnom opatrení a po podaní odvolania povinnou. Vzhľadom\nna navrhovateľmi dňa 19.01.2026 podané nesúhlasné stanovisko (č. l. 264) s pripustením vstupu\nintervenienta - spoločnosti Orange Slovensko, a.s. do tohto konania, odvolací súd postupom podľa\nust. § 378 ods. 1 v spojení s § 81, § 82 ods. 1, 2, 3, 4 a § 83 CSP rozhodol v prvom výroku svojho\nrozhodnutia, že vstup spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na strane povinnej ako intervenienta je\nprípustný. Odvolací súd mal za to, že jej právny záujem na výsledku sporu je daný tým, že nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorým sa rozhodovalo o uložení povinnosti rozhodkyni vypracovať a písomne\noznámiť rozhodnutie, je primárne záväzné pre intervenienta ako zamestnávateľa. Inak povedané,\n\nrozhodnutím súdu v tejto sporovej veci je dotknuté právne postavenie zamestnávateľa. Právny záujem\nna výsledku sporu je daný rozšírenou záväznosťou prípadného vyhovujúceho výroku uznesenia, ktorý by\nsa spoločnosti Orange Slovensko, a. s. priamo dotýkal. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku\nnavrhovateľov, že spoločnosť Orange Slovensko, a.s. môže v danom spore vystupovať iba ako strana\nsporu, respektíve ako navrhovateľ, nakoľko zastáva názor, že ustanovená rozhodkyňa svojím písomným\nrozhodnutím (riadne doručeným) uzatvára kolektívnu zmluvu za intervenienta s jeho zamestnancami\n(zastúpenými navrhovateľmi) a teda ak intervenient (zamestnávateľ) nemá záujem kolektívnu zmluvu\nuzavrieť, evidentne má právny záujem na úspechu strany, ktorá je v opozitnom procesnom postavení\noproti navrhovateľom (zástupcom zamestnancov). Touto procesnou stranou je povinná. Odvolací súd\ndodáva, že nie je podstatné, či navrhovatelia s danou intervenciou súhlasia alebo nie, nakoľko procesné\npostavenie intervenienta môže vzniknúť aj proti vôli strany sporu, ktorú intervenient v konaní podporuje,\nresp. na ktorej strane intervenient vystupuje.\n9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané povinnou ako\noprávnenou osobou, v neprospech ktorej rozhodnutie smeruje, v zákonom stanovenej lehote a spĺňa\nzákonné náležitosti, preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a dospel k záveru, že\nodvolanie je dôvodné.\n10. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže\nna návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak\nsledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n11. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné\nbezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením\nmožno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\n13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo\nvýroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto\npovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú\núpravu pomerov medzi stranami.\n15. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby\nbezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia\nbude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie\nneodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností\npotrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné\nopísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov\nmedzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu\nneodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať\ndokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť\nlen zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň\ndo tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže\npri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou\núplnosti skutkových zistení.\n16. V nadväznosti na povinnou namietaný nedostatok procesnej podmienky na strane súdu spočívajúci\nv prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), odvolací súd z listín pripojených k návrhu\nzistil, že Mestský súd Bratislava IV uznesením č. k. 33C/77/2024 - 37 zo dňa 29.10.2024 nariadil\nneodkladné opatrenie v znení zhodnom s procesným nárokom uplatneným v posudzovanom návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia a Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co/22/2025 - 153\nzo dňa 19. marca 2025 uvedené rozhodnutie mestského súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie\n\nneodkladného opatrenia zamietol, keď v danom prípade nevzhliadol prekážku právoplatne rozhodnutej\nveci. Pri prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd, vzhľadom na existenciu\nrozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý dočasným opatrením uložil povinnej (rozhodkyni) povinnosť\ndo právoplatného rozhodnutia o ústavnej sťažnosti zamestnávateľa (spoločnosti Orange Slovensko,\na.s. vystupujúcej v konaní sp. zn. 33C/77/2024 ako intervenient na strane žalovaného) zdržať sa\nrozhodovania v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy, neposudzoval návrh navrhovateľov na nariadenie\nneodkladného opatrenia z hľadiska osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov v intenciách jeho\nskutkových a právnych dôvodov. Právoplatné a vykonateľné dočasné opatrenie ústavného súdu, ktoré\ndočasne pozastavilo riešenie situácie medzi odborovými organizáciami zastupujúcimi zamestnancov a\nzamestnávateľom odstránil potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, spôsobilo, že odvolací súd túto\npodmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 2Co/22/2025 neskúmal, resp.\nnemusel skúmať na základe žalobcami deklarovaných skutočností. V čase rozhodovania súdu prvej\ninštancie o v poradí druhom (posudzovanom) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však\nuž zaniklo ústavným súdom povinnej uložené dočasné opatrenie a najmä je potrebné uviesť, že v\npredchádzajúcom návrhu síce išlo o totožný predmet sporu, ale tento bol vymedzený iným skutkovým\nstavom než v prípade posudzovaného návrhu. V návrhu zo dňa 25.09.2024 navrhovatelia namietali\nrýdzu nečinnosť povinnej, keďže ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povinná\nnevydala v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy žiadne rozhodnutie, namietajúc skutočnosť, že od\nzačatia konania pred rozhodkyňou uplynulo už viac ako 90 dní, avšak v poradí druhom návrhu na vydanie\nneodkladného opatrenia zo dňa 13.08.2025 navrhovatelia už namietali aj spôsob, akým povinná ako\nrozhodkyňa v kolektívnom pracovnoprávnom spore rozhodla. Na základe takto zistených skutočností je\nzrejmé, že súd prvej inštancie rozhodoval o predmetnom návrhu už za zmenených skutkových okolností\nvýznamných pre rozhodnutie a posudzoval podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle\nodlišnej skutkovej argumentácie navrhovateľov. Preto súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, už nie\nsú pri svojom rozhodovaní limitovaní právnym názorom a rozhodnutím Ústavného súdu SR, a preto\npotrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj osvedčenie navrhovanej úpravy pomerov posudzujú za\ninej skutkovej situácie, než bola v konaní sp. zn. 2Co/22/2025.\n17. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ak bolo konanie pred\nsprostredkovateľom neúspešné, zmluvné strany môžu po dohode požiadať rozhodcu o rozhodnutie\nv spore. Konanie pred rozhodcom je začaté dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu rozhodcom. O\nprijatí žiadosti o riešenie sporu rozhodcom spíše rozhodca so zmluvnými stranami zápisnicu. Rozhodca\nodovzdá zápisnicu zmluvným stranám a ministerstvu.\nPodľa § 17 ods. 2 zákona, ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa odseku 1 a ak ide o spor o uzavretie\nkolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo o spor o plnenie\nzáväzkov z kolektívnej zmluvy, určí rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ministerstvo;\ndoručením rozhodnutia rozhodcovi je konanie pred rozhodcom začaté. Ministerstvo nemôže určiť\nrozhodcu, ktorý patrí k niektorej zo zmluvných strán, ktoré sú v spore .\n18. Podľa § 13 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní, rozhodca písomne oznámi zmluvným stranám\nrozhodnutie do 15 dní od začatia konania. Rozhodnutie rozhodcu obsahuje\na) označenie zmluvných strán,\nb) skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany nedohodli,\nc) výrok rozhodcu a jeho odôvodnenie,\nd) dátum vydania rozhodnutia,\ne) meno a priezvisko rozhodcu a jeho podpis.\nPodľa § 13 ods. 6 zákona, doručením rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám v spore o uzavretie\nkolektívnej zmluvy je táto zmluva uzavretá.\n19. Podľa § 20 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, nezákonný je štrajk,\na) ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12); to neplatí v prípade\nsolidárneho štrajku (§ 16 ods. 3),\nb) ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí\nkolektívnej zmluvy,\n\nc) ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v § 17,\nd) vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v § 16,\ne) solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku\nnadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých\npožiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,\nf) v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,\ng) zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by ich účasťou na\nštrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,\nh) zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a\nzariadení ropovodov alebo plynovodov,\ni) sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov\nhasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej\nprevádzky,\nj) zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a\nprevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia\nobčanov,\nk) zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými\nštátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.\n20. Primárne je odvolací súd názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykazuje\nv odvolaní povinnej vytknutú vadu majúcu za následok nevykonateľnosť vydaného neodkladného\nopatrenia, keďže uloženie povinnosti povinnej písomne oznámiť navrhovateľom písomné rozhodnutie\ns náležitosťami podľa § 13 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní samo o sebe nezakladá\nzákonnú fikciu uzatvorenia kolektívnej zmluvy medzi navrhovateľmi - odborovými organizáciami a\nzamestnávateľom - spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. V spore o uzavretie kolektívnej zmluvy\npodmienkou vzniku zmluvy v zmysle ust. § 13 ods. 6 zákona o kolektívnom vyjednávaní je doručenie\nrozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám. Tejto povinnosti sa však navrhovatelia voči povinnej\n(rozhodkyni) navrhovaným neodkladným opatrením nedomáhajú, preto je posudzovaný návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu jeho neúplnosti nevykonateľný.\n21. V danej veci nie je možné opomenúť ani okolnosť, že podaním zo dňa 07. 11. 2025 (č. l. 220\nsúdneho spisu) povinná oznámila Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, že ku dňu 07.11.2025\nsa vzdáva funkcie sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov a v zmysle § 10a ods. 11 písm.\nb) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní žiada o výmaz zo zoznamu sprostredkovateľov\na zo zoznamu rozhodcov vedenom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2025\n- 2027. Vyčiarknutie povinnej ako rozhodkyne zo zoznamu sprostredkovateľov a zoznamu rozhodcov\ntak predstavuje významnú právnu skutočnosť pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie povinnej ako\nsubjektu, ktorý mal byť nositeľom povinnosti podľa ust. § 13 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní\na zároveň má vplyv na procesný úspech navrhovateľov v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.\n22. V posudzovanom prípade je nutné mať tiež na zreteli, že navrhované neodkladné opatrenie sleduje\ntrvalú úpravu pomerov a nie je iba dočasným opatrením na obdobie do rozhodnutia vo veci samej, pričom\ndomáhanie sa povinnosti rozhodkyne písomne oznámiť zmluvným stranám svoje rozhodnutie majúce za\nnásledok uzavretie kolektívnej zmluvy nespočíva na nesporných skutkových tvrdeniach navrhovateľov\nzaložených výhradne na nečinnosti povinnej vydať zákonom o kolektívnom vyjednávaní predpokladané\nrozhodnutie tak, ako to bolo v čase vydania neodkladného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn.\n33C/77/2024. Naopak, z odvolania povinnej je zrejmé, že povinná ako ministerstvom určená rozhodkyňa\nbola aktívna v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy, vyžadovala súčinnosť dotknutých zmluvných strán\na týmto svojím postupom sledovala splnenie podmienok, za ktorých možno rozhodcu na vyriešenie sporu\n\no uzavretie kolektívnej zmluvy vôbec určiť, pričom spornou otázkou brániacou povinnej ako rozhodkyni\nrozhodnúť spôsobom predpokladaným ustanovením § 13 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní bola\nhmotnoprávna skutočnosť, či spor o uzavretie kolektívnej zmluvy vznikol na pracovisku, kde je/nie je\nzakázané štrajkovať. Za predpokladu, že spor medzi navrhovateľmi a zamestnávateľom (spoločnosťou\nOrange Slovensko, a.s.) nevznikol na pracovisku so zákazom štrajku jeho zamestnancov, nebol daný\nzákonný dôvod na to, aby ministerstvo na žiadosť navrhovateľov (odborových organizácií) vôbec povinnú\nako rozhodkyňu v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy určilo. O spornosti uvedenej hmotnoprávnej\notázky svedčí nielen rozhodnutie rozhodkyne (povinnej) o zastavení konania zo dňa 26.06.2025 z\ndôvodu, že na základe dostupných dôkazov (verejne dostupných údajov - najmä centrálny register\nzmlúv) konštatovala, že počas prieskumu nebola u zamestnávateľa preukázaná existencia pracoviska,\nkde by bol štrajk zakázaný, ale aj zamestnávateľom k uvedenej právnej skutočnosti iniciované súdne\nkonanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 3Cpr/4/2024, ktoré nie je právoplatne skončené.\nAj v prípade, ak by súdy dospeli k záveru, že žaloba o určenie, že pracovisko žalobcu je pracoviskom,\nna ktorom nie je zakázané vykonávať právo štrajku nie je procesne prípustná, neznamená to, že\nuvedenú právnu skutočnosť nie je možné posudzovať ako predbežnú otázku v navrhovateľmi prípadne\niniciovanom civilnom sporovom konaní s predmetom sporu, ktorý bude svojou povahou sledovať cieľ\nobdobný navrhovanému neodkladnému opatreniu. Vyriešenie tejto otázky však presahuje rámec, svojou\npovahou zrýchleného a len osvedčovacieho konania o neodkladnom opatrení.\n23. Argument navrhovateľov, že právny názor Mestského súdu Bratislava IV vyjadrený v konaní\no návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedenom pod sp. zn. 47C/39/2024, ktorým sa\nzamestnávateľ - spoločnosť Orange Slovensko, a.s. proti navrhovateľom za účasti povinnej domáhal\nuloženia povinnosti rozhodkyni zdržať sa konania a rozhodovania v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy,\ndal odpoveď na otázku, či pracovisko zamestnávateľa je pracoviskom so zákazom štrajku, resp. vyriešil\nvýznam a zmysel súdneho konania o určenie uvedenej právnej skutočnosti, do ktorého rozhodnutia\nzamestnávateľ navrhoval neodkladným opatrením požadovanú povinnosť uložiť, považoval odvolací\nsúd za zavádzajúci. Z povahy konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že súd prvej\ninštancie v konaní sp. zn. 47C/39/2024 ani odvolací súd v konaní sp. zn. 8Co/87/2024 nevykonávali\ndokazovanie a teda hmotnoprávne nemohli skúmať medzi procesnými stranami spornú otázku týkajúcu\nsa práva štrajku zamestnancov v spoločnosti Orange Slovensko, a.s., keď súd prvej inštancie iba\nskonštatoval, že aj prípadný úspech zamestnávateľa v takto koncipovanom petite (návrhu na určenie,\nže pracovisko zamestnávateľa je pracoviskom, na ktorom nie je zakázané vykonávať právo štrajku\npre účely § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní) by nemal priamy dosah na\nrozhodnutie ministerstva o určení rozhodkyne a ani by rozhodkyňu neodvolal z ustanovenej funkcie\na neobmedzil by jej právomoc v spore rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Mestský\nsúd Bratislava IV v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom pod sp. zn. 47C/39/2024\nsa nezaoberal splnením podmienok pre určenie povinnej ako rozhodkyne podľa ust. § 13 ods. 2\nzákona o kolektívnom vyjednávaní, preto navrhovatelia citovanými časťami z odôvodnenia uznesenia\nMestského súdu Bratislava IV sp. zn. 47C/39/2024 z 15. júla 2024 nepochybne mienili iba odvrátiť\npozornosť odvolacieho súdu v predmetnej veci od zásadnej právnej skutočnosti, ktorú pri posudzovaní\nneodkladným opatrením sledovanej povinnosti rozhodkyne písomne oznámiť navrhovateľom písomné\nrozhodnutie s náležitosťami podľa § 13 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní, nemožno opomenúť.\n24. Dôvodom nevydania rozhodnutia prezumujúceho uzavretie kolektívnej zmluvy tak zjavne nie je\niba nečinnosť - omisívne konanie povinnej bez akýchkoľvek pochýb o potrebe uvedené rozhodnutie v\nkolektívnom spore vydať, za ktorej situácie by bolo možné dospieť k záveru, že právo navrhovateľov\nna vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 13 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorému sa má\nposkytnúť neodkladná procesnoprávna ochrana, je náležite osvedčené. Ak totiž sami navrhovatelia\nnamietali aj spôsob rozhodnutia povinnej, legitímnosť jej postupu predchádzajúceho rozhodnutiu o\nzastavení konania v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy, tvrdiac prezumpciu vecnej správnosti\nurčenia rozhodcu Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, nemôže ísť v posudzovanom\nnávrhu kvalitatívne o povinnosť zodpovedajúcu povinnosti niečo vykonať v zmysle ust. § 325 ods. 2\npísm. d) CSP, pri ktorej postačuje hodnoverné osvedčenie práva alebo právneho vzťahu, ktorému sa\nmá za osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov poskytnúť právna ochrana prostredníctvom\ninštitútu neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má dosiahnuť\nmedzi procesnými stranami trvalá úprava pomerov, nie je postačujúce osvedčenie medzi stranami\nexistujúceho a zákonom č. 2/1991 Zb. determinovaného právneho vzťahu, ktorý pramenil z kolektívneho\nsporu navrhovateľov a zamestnávateľa o uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Samotný účel zákona -\n\ndosiahnutie sociálneho zmieru prostredníctvom uzatvorenia kolektívnej zmluvy neosvedčuje potrebu\nbezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom, že rozhodcovi kolektívneho sporu sa uloží povinnosť\noznámiť rozhodnutie vyvolávajúce právne účinky uzatvorenia kolektívnej zmluvy. Ustanovenie § 13\nzákona o kolektívnom vyjednávaní má procesnoprávny charakter, keďže upravuje postup a podmienky\npri riešení kolektívnych sporov, za ktorých dodržania možno naplniť jeho účel, preto odvolací súd\nzdôrazňuje, že účel zákona nemôže svätiť prostriedky alebo úplne obchádzať obligatórne podmienky,\nktoré musia uzatvoreniu kolektívnej zmluvy predchádzať. Vzhľadom na uvedené nemožno povinnej\nnanútiť povinnosť podľa § 13 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní využitím inštitútu neodkladného\nopatrenia, nakoľko bez riadneho preukázania navrhovateľom náležiaceho práva na splnenie predmetnej\npovinnosti zo strany rozhodkyne (povinnej) nie je spravodlivé ani zákonné rozhodnutie súdu, ktoré\nrezignuje na hmotnoprávne argumenty strán - najmä povinnej týkajúce sa právne akceptovateľných\nspôsobov rozhodnutia sporov o uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Naviac, záver súdu prvej inštancie, že\nzákon č. 2/1991 Zb. neumožňuje určenému rozhodcovi vyriešiť kolektívny spor zastavením konania\nz dôvodu prijatia záveru, že u zamestnávateľa je štrajk zamestnancov možný, je bez vykonaného\nriadneho dokazovania predčasný a jeho odôvodnenie výlučne účelom zákona je nesprávne, ničím\nnepodložené tak, ako namietla i odvolateľka a logicky nevysvetľuje súdom prvej inštancie konštatovanú\npotrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Treba dodať, že zamestnanci obchodnej spoločnosti Orange\nSlovensko, a.s. majú svoje práva primárne garantované Zákonníkom práce a inými súvisiacimi\nvšeobecne záväznými právnym predpismi, preto v danej právnej veci absentuje aj bezodkladnosť\nnavrhovanej (konečnej) právnej úpravy pomerov medzi dotknutými stranami. Odvolací súd v tomto\nohľade pre úplnosť uvádza, že súdom prvej inštancie zdôvodnená potreba bezodkladnej úpravy\npomerov, že zamestnanci sa ocitli v stave právnej neistoty, kedy prichádzajú o možnosť priaznivejšej\núpravy ich práv v pracovnoprávnych vzťahoch neobstojí, nakoľko navrhovatelia podľa ich vlastného\ntvrdenia vedú so zamestnávateľom kolektívne vyjednávanie už dlhodobo (od 1. augusta 2022, resp.\n27. októbra 2022), k určeniu povinnej ako rozhodkyne došlo ešte v júni roku 2024 a od tohto okamihu\nprebiehajú aj súvisiace súdne konania týkajúce sa sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy, pričom aj\nnezávislý orgán ochrany ústavnosti uprednostnil potenciálne porušené ústavné právo zamestnávateľa\npred povinnosťou rozhodkyne oznámiť rozhodnutie vedúce k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy, keď\ndočasným opatrením uložil povinnej, aby svoju povinnosť podľa § 13 ods. 5 zákona o kolektívnom\nvyjednávaní neplnila. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že dlhodobo trvajúci stav\nprávnej neistoty si nemožno zamieňať so stavom bezprostrednej hrozby alebo vážnej ujmy, ktorá hrozí\nnavrhovateľom v prípade nenariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. V danom prípade preto\nnie je daná potreba okamžitej ingerencie súdu, bez ktorého zásahu by neskoršie uchádzanie sa o\nkonečnú súdnu ochranu nedávalo praktický zmysel. Vzhľadom na daný právny stav je zrejmé, že\nnenariadením požadovaného neodkladného opatrenia nehrozí navrhovateľom (resp. zamestnancom,\nktorých zastupujú) žiadna vážna ujma a ich nárok si nevyžaduje promptné rozhodnutie, ale naopak;\nv súlade s právom na spravodlivý súdny proces si uplatnený nárok navrhovateľov vyžadoval, aby sa\nsplnenia povinnosti od rozhodkyne domáhali prostredníctvom žaloby ako procesného úkonu, ktorým sa\nuplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.\n25. Práve odvolateľkou namietaná podmienka pre jej určenie ako rozhodkyne v kolektívnom spore a\nto, či spor vznikol na pracovisku, na ktorom je zakázané štrajkovať, je spôsobilá zodpovedať otázku\noprávnenosti navrhovateľmi sa domáhaného nároku, pričom v záujme spravodlivého usporiadania\nvzťahov strán je nutné uvedenú prejudiciálnu otázku riadne preukázať, a nie iba osvedčiť, nehovoriac\no tom, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia touto\notázkou z hľadiska aspoň jej osvedčenia vôbec nezaoberal. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje\npozornosť súdu prvej inštancie na obsah listu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa\n18.06.2024 (príloha k posudzovanému návrhu na č. l. 25 súdneho spisu), z ktorého nepochybne vyplýva,\nže dôvod pre určenie povinnej ako rozhodkyne v spore o uzatvorenie podnikovej kolektívnej zmluvy\nna roky 2024-2025 si ministerstvo osvojilo iba na základe tvrdenia žiadateľov - odborových organizácií\n(navrhovateľov), keď zdôraznilo, že rozhodkyňu určilo z nimi uvedeného dôvodu, že u zamestnávateľa\nOrange Slovensko, a.s. sa jedná o pracoviská, kde je zakázané štrajkovať.\n26. V tomto kontexte v procesný neúspech posudzovaného návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia svedčia aj argumenty samotných navrhovateľov uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu povinnej,\nnakoľko s rozhodnutiami vydanými v správnom súdnictve (sp. zn 6S/80/2024), ktoré majú preukazovať\nvýhradnú kompetenciu ministerstva skúmať podmienky na určenie rozhodcu, je nutné sa vysporiadať\nvo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi, ktoré v potenciálne navrhovateľmi ako žalobcami vyvolanom\n\nspore o uloženie povinnosti podľa ust. § 13 ods. 5 zákon o kolektívnom vyjednávaní, by mohla\na vzhľadom na odvolaciu argumentáciu v tomto konaní aj bude produkovať povinná v procesnom\npostavení žalovanej, avšak predmetom tohto konania nie je žaloba o veci samej.\n27. Berúc zreteľ na okolnosti posudzovanej právnej veci odvolací súd zastáva presvedčenie, že\nnavrhovateľmi prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplatnené právo na\nuloženie povinnosti rozhodkyni podľa osobitného zákona bolo namieste uplatniť právne relevantnou\ncivilnou žalobou. Podľa názoru odvolacieho súdu by sa vydanie neodkladného opatrenia spôsobujúceho\ntrvalú úpravu pomerov strán len na základe súdom prvej inštancie deklarovanej potreby dosiahnutia\núčelu osobitného zákona bez reflexie podmienok, od ktorých je neodkladným opatrením požadované\nuloženie povinnosti závislé, sa prieči jednak právu na spravodlivý proces, ale zároveň neosvedčuje ani\npotrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia.\n28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, nevzhliadol návrh\nna vydanie neodkladného opatrenia za dôvodný, a preto v druhom výroku svojho rozhodnutia napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh zamietol.\n29. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP a v konaní plne procesne úspešnej povinnej a intervenientovi na strane povinnej\npriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z., § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/58/2025", "guid": "d8e333a3-555b-4912-965a-bc05f53e1a36:49508996-7f58-47d5-915e-ca0949f42353", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a19d64a6-d0a1-409c-880e-8854e0ec62a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.525.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 525/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 525/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.525.2024.1"}, {"guid": "6c0cbc54-e843-4fd3-838b-fb66ae4db99c:aae55a7c-f038-4242-a16e-b89fd6a7232b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8723212590.2", "spisova_znacka": "2Co/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/22/2025 z 23. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723212590.2"}, {"guid": "2fe1fcc6-821d-4915-9580-e21a1224749e:58008adb-69a6-4213-81ac-f9927b93f744", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1424206978.1", "spisova_znacka": "8Co/87/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/87/2024 z 10. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-10-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1424206978.1"}, {"guid": "734479b6-da07-4d6c-a3af-a6678eea73cc:686583b6-3829-4213-80b2-d68983624c1c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1424208038.2", "spisova_znacka": "3Cpr/4/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 3Cpr/4/2024 z 28. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1424208038.2"}], "citovane_v": []}