{"guid": "5a0bea24-c0e0-4ccb-9045-97766b279761:cec83619-aa22-4e14-b4ca-919208d7f91f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1425200525.1", "spisova_znacka": "15CoPr/6/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoPr/6/2026 z 31. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2026, sp. zn. 15CoPr/6/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1425200525.1", "identifikacne_cislo": "1425200525", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2026-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cec83619-aa22-4e14-b4ca-919208d7f91f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425200525.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1425200525.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1425200525.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15CoPr/6/2026\n1425200525\n31. 07. 2026\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1425200525.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: B.. G. I. M. O. Q. B. L.,\nU.O.N. N. X.X.XXXX, F. R. R.F., C. E. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou: DLMU Malý s.r.o., advokátska\nkancelária, IČO: 55 643 876, Bratislava, Cukrová 14, proti žalovanému: GRENKELEASING s.r.o., IČO:\n43878989, Bratislava, Karadžičova 10, zastúpený spoločnosťou: Rodl Advokáti, s.r.o., IČO 36 855 707,\nBratislava, Landererova 12, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o náhradu mzdy z\nneplatného skončenia pracovného pomeru a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na\nodvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7. januára 2026, č. k. 17 Cpr\n1/2025-269, takto\nrozhodol:\nUznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7. januára 2026, č. k. 17 Cpr 1/2025-269, p o t v r\ndzuje.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nzamietol.\n2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa\n7.1.2025 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nároku na náhradu mzdy z\nneplatného skončenia pracovného pomeru v sume 5.917,315 € za každý kalendárny mesiac počnúc\ndňom 6.12.2024 až do času, kým žalovaný neumožní žalobcovi pokračovať v práci. Žalobu odôvodnil\ntým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Konateľská zmluva dňa 31.10.2019, podľa ktorej\nžalobca vykonával funkciu konateľa spoločnosti. Podľa Dodatku č. 1 zmluvy zo dňa 29.1.2020 práva\na povinnosti spojené s pracovným pomerom sa riadili pracovnou zmluvou, slovenským právom, a to\nZákonníkom práce a pracovnoprávnymi predpismi. Podľa Dodatku č. 2 zmluvy zo dňa 29.4.2021 sa\npracovný čas konateľa v porovnaní s pôvodne dohodnutým pracovným časom znížil o 60 %, v období\nod 1.4.2021 do 31.8.2021. Podľa Dodatku č. 3 zmluvy zo dňa 1.8.2022 práva a povinnosti spojené s\npracovným pomerom sa riadili pracovnou zmluvou a slovenským právom predovšetkým Zákonníkom\npráce. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 21.11.2024 bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti\nžalovaného, pričom naďalej v dňoch 22.11.2024 a 25.11.2024 riadne vykonával prácu, ktorá mu bola\nzo strany žalovaného ako zamestnávateľa pridelená, čo môžu dosvedčiť zamestnanci žalovaného.\nŽalovaný dňa 25.11.2024 doručil žalobcovi písomnosť označenú ako „Skončenie konateľskej zmluvy zo\nstrany spoločnosti,“ v zmysle ktorej sa zmluva skončila ku dňu zániku funkcie konateľa dňa 21.11.2024.\nŽalobca doručil žalovanému dňa 6.12.2024 oznámenie zamestnanca zo dňa 5.12.2024, že trvá na tom,\naby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, nakoľko žalovaný s ním neplatne skončil pracovný pomer.\nJednoznačne uviedol, že odvolanie žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného nie je v žiadnom\nprípade možné zamieňať s ukončením pracovného pomeru. Skončenie konateľskej zmluvy, ktoré bolo\ndoručené žalobcovi zo strany žalovaného, považoval žalobca za výpoveď zo strany zamestnávateľa,\nresp. za okamžité skončenie pracovného pomeru, avšak uvedená písomnosť nespĺňa hmotnoprávne\n\npodmienky takéhoto právneho úkonu, ktorý považoval za neplatný. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu\nmzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume priemerného mesačného zárobku 5.917,315\n€ za každý kalendárny mesiac počnúc dňom 6.12.2024 až do času, kým žalovaný neumožní žalobcovi\npokračovať v práci.\n3. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 17.12.2025 sa žalobca\ndomáhal, aby súd zriadil záložné právo, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému\nvo výške 71.389,54 € a akékoľvek jej príslušenstvo, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia,\nna ktoré vznikne žalobcovi nárok, a to k súčasným a budúcim pohľadávkam z účtu č. IBAN: E XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený v F. banka, a.s. s tým, že žalovaný je zároveň povinný uhradiť\nžalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom\nvyhotovení uznesenia na účet právneho zástupcu žalobcu N. G., s. r. o. číslo IBAN: E XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.\n4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že v konaní vedenom na súde prvej\ninštancie pod sp. zn. 17 Cpr 1/2025 sa žalobca domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného\npomeru zo strany žalovaného podľa Zákonníka práce a náhrady mzdy, pričom ku dňu vyhotovenia tohto\nnávrhu výška náhrady mzdy, na ktorú má žalobca nárok predstavuje sumu spolu 71.389,542 € (ďalej\nlen „dlh“) vypočítaná nasledovne: za obdobie od 16.12.2024 do 31.12.2024 v sume 3.054,098 €, január\n2025 v sume 5.917,315 €, február 2025 v sume 5.917,315 €, marec 2025 v sume 5.917,315 €, apríl\n2025 v sume 5.917,315 €, máj 2025 v sume 5.917,315 €, jún 2025 v sume 5.917,315 €, júl 2025 v sume\n5.917,315 €, august 2025 v sume 5.917,315 €, september 2025 v sume 5.917,315 €, október 2025 v\nsume 5.917,315 €, november 2025 v sume 5.917,315 €, za obdobie od 01.01.2025 do 17.12.2025 v\nsume 3.244,979 €. Žalovaný pritom žalobcovi neuhradil náhradu mzdy ani len čiastočne.\n5. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1 až ods.\n3, § 344, § 324 ods. l, § 325 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 a ods. 2, § 329 ods. 1 veta\nprvá, § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vecne dôvodiac tým, že po\noboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s listinnými dôkazmi, ktoré na\nosvedčenie svojho návrhu predložil žalobca zistil, že na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 17 Cpr\n1/2025 prebieha konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka\npráce, nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume 5.917,315 €\nza každý kalendárny mesiac počnúc dňom 6.12.2024 až do času, kým žalovaný neumožní žalobcovi\npokračovať v práci, podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce v spojení s § 134 ods. 1 a nasl. Zákonníka\npráce. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným mal prvoinštančný súd osvedčený z Konateľskej\nzmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 31.10.2019, podľa ktorej žalobca bol zamestnaný ako\nkonateľ, zodpovedal za oblasť predaja a distribúcie spoločnosti (úlohy a povinnosti), dostával odmenu\nrozdelenú na dvanásť rovnakých mesačných odmien, prácu vykonával na plný pracovný úväzok, o\nčom predložil výplatné lístky za mesiac január 2024 až november 2024, mal nárok na 25 dní platenej\ndovolenky v kalendárnom roku. Zmluvný vzťah vznikol dňa 1.1.2020 a každá strana mohla zmluvný\nvzťah skončiť výpoveďou, výpovedná doba bola tri mesiace alebo okamžite z dôležitého dôvodu v\nprípade závažného porušenia zmluvných povinností. Pri skončení pracovného pomeru bol žalobca\npovinný vrátiť všetky dokumenty, zariadenia, elektronické súbory a všetky ostatné predmety spoločnosti.\nSúčasťou uvedenej zmluvy bol Dodatok č. 1 k zmluve o výkone funkcie konateľa zo dňa 29.1.2020\nuzatvorenej podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na zvýšení\nzakladanej ročnej odmeny konateľa o 10 % a o s účinnosťou od 1.2.2020. Podľa bodu 4.3 zmluvy,\npráva a povinnosti spojené s týmto pracovným pomerom sa riadili pracovnou zmluvou a slovenským\nprávom, predovšetkým Zákonníkom práce. V Dodatku č. 2 ku konateľskej zmluve uzatvorenej dňa\n29.4.2021 sa zmluvné strany dohodli na dočasnom znížení pracovného výkonu konateľa (zníženie o 60\n%), t. j. na 40 % pracovnom výkone konateľa v období od 1.4.2021 do 31.8.2021. Podľa záverečných\nustanovení na právne vzťahy neupravené týmto dodatkom sa mali použiť ustanovenia Zákona č.\n513/1991 Zb., Obchodného zákonníka. V Dodatku č. 3 k zmluve o výkone funkcie konateľa uzatvoreného\ndňa 1.8.2022 podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, sa zmluvné strany dohodli na zvýšení\nzákladnej ročnej odmeny konateľa o 7,52 % s účinnosťou od 1.8.2022. Podľa bodu 4.3 zmluvy, práva\na povinnosti spojené s týmto pracovným pomerom sa riadili pracovnou zmluvou a slovenským právom,\npredovšetkým Zákonníkom práce. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III mal\nkonajúci súd osvedčenú skutočnosť, že žalobca vykonával funkciu konateľa v spoločnosti žalovaného\nod 9.1.2019 do 21.11.2024. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 21.11.2024 bol žalobca odvolaný z\nfunkcie konateľa spoločnosti s účinnosťou ku dňu tohto rozhodnutia. Zo Zmluvy o skončení konateľskej\nzmluvy zo strany spoločnosti zo dňa 25.11.2024 vyplynulo, že konateľská zmluva uzatvorená dňa\n\n31.10.2019 sa skončila ku dňu zániku funkcie konateľa, teda ku dňu 21.11.2024 s okamžitou účinnosťou.\nDôvodom pre skončenie konateľskej zmluvy bola úplná strata dôvery spoločníka spoločnosti I. AG,\nzávažné porušenie povinností konateľa z dôvodu, že sa zamestnanci spoločnosti sťažovali na nevhodné\nsprávanie konateľa na pracovisku, ako aj z dôvodu porušovania povinnosti mlčanlivosti tým, že konateľ\ninformoval zamestnancov a tretie osoby o sporoch v spoločnosti. Žalobca v písomnom oznámení zo\ndňa 5.12.2024 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní z dôvodu, že zamestnávateľ\nneplatne skončil pracovný pomer so žalobcom, odvolanie z funkcie konateľa spoločnosti nie je možné\nzamieňať s ukončením pracovného pomeru, skončenie konateľskej zmluvy zo strany spoločnosti zo\ndňa 25.11.2024 nie je možné považovať za úkon smerujúci k platnému skončeniu pracovného pomeru\npodľa Zákonníka práce. Žalovaný namietal vznik pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu, že na\nvýkon funkcie konateľa v spoločnosti sa výlučne vzťahuje Obchodný zákonník. Tvrdenie žalobcu o\nvykonávaní inej činnosti ako obchodného riaditeľa považoval za vykonštruované a zavádzajúce, nakoľko\nstrany sporu uzatvorili Dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 29.1.2020, podľa ktorej žalobca\nvykonával pracovnú pozíciu ako obchodný riaditeľ a pracovný pomer sa skončil ku dňu 31.1.2020,\npodľa § 60 a nasl. Zákonníka práce. Medzi žalobcom, ktorý vykonával funkciu konateľa v spoločnosti a\nžalovaným teda nevznikol pracovný pomer, nakoľko v zmysle právnej úpravy funkciu konateľa nemožno\nvykonávať v pracovnom pomere (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo\n92/1997, sp. zn. 5 Obdo 32/2022, sp. zn. 10 Sžo 36/2016). Súd prvej inštancie dôvodil, že zriadenie\nzáložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia slúži len na zabezpečenie peňažnej\npohľadávky, pričom tento predpoklad zriadenia záložného práva bol podľa názoru súdu splnený, nakoľko\nžalobca sa domáha zriadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia svojej peňažnej\npohľadávky, ktorá v súčasnej dobe predstavuje sumu 71.389,542 €, titulom neplatného skončenia\npracovného pomeru uplatnenej v konaní za obdobie od 6.12.2024 do 17.12.2025, spolu vo výške\n71.389,542 €, ktorá predstavuje dlh žalovaného a pri zabezpečovacom opatrení prevláda požiadavka\nrýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Prvoinštančný súd uviedol,\nže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca dostatočným\nspôsobom nepreukázal obavu z budúceho ohrozenia exekúcie ako ďalšieho predpokladu pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Žalobca poukázal na ekonomickú situáciu žalovaného, že spoločnosť je\nv kríze, hrozí je úpadok, keď dňa 6.10.2025 uložil do registra účtovných závierok správu z nezávislého\naudítora účtovnej závierky ku dňu 31.12.2024 I. s.r.o., zo dňa 17.12.2025, o finančnej situácii spoločnosti,\nvýsledku jej hospodárenia, podľa ktorej spoločnosť ku dňu 31.12.2024 vykázala záporné vlastné imanie\n(Časť C bod 1. správy - Informácie o prijatých postupoch). Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok\n2024 zostavenej dňa 10.1.2025, schválenej dňa 30.6.2025, hodnota vlastného imania predstavuje sumu\n- 127.586,- €. Konajúci súd dôvodil, že pokiaľ ide o záporné vlastné imanie spoločnosti, táto skutočnosť\nznamená, že záväzky spoločnosti sú vyššie ako jej majetok, spoločnosť môže mať problém splácať\nzáväzky, hoci stále môže fungovať, štatutárny orgán má povinnosť túto situáciu riešiť. Vychádzajúc zo\nSprávy nezávislého audítora spoločnosť žalovaného k 31.12.2024 vykazuje záporné vlastné imanie,\nčo môže indikovať neistotu, ktorá môže vyvolávať pochybnosti o nepretržitom pokračovaní spoločnosti\nv činnosti. Spoločnosť, ktorej hrozí úpadok je povinná sledovať vývoj finančnej situácie, stav svojho\nmajetku a záväzkov tak, aby mohla včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci\núpadok odvrátia. (Bod I. Správa z auditu účtovnej závierky, časť C Informácie o prijatých postupoch, bod\n1. poznámok účtovnej závierky). Žalobca netvrdil existenciu žiadneho konkrétneho konania žalovaného,\nz ktorého by mohla vyplývať reálna obava budúceho ohrozenia exekúcie, že by sa žalovaný zbavoval\nsvojho majetku, resp. že by uskutočňoval úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti.\nSkutočnosť, že sa žalovaný nachádza v nepriaznivej finančnej situácii sama o sebe neosvedčuje\nobjektívnu existenciu ohrozenia exekúcie. Podľa ustálenej súdnej praxe platí, že ani samotný dlh\nnemôže bez ďalšieho byť dôvodom pre nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia (R\n20/1998). Taktiež ani vedenie exekúcie na majetok žalovaného nemožno považovať za skutočnosť,\nktorá by osvedčovala obavu z ohrozenia budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu. Poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2017, sp.zn. II. ÚS 741/2017, z\nktorého záverov možno konštatovať, že úmyselné konanie žalovaného zbavovania sa majetku na úkor\nžalobcu musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a\ndlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z\nohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje\npráva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie. Vo všeobecnosti\nplatí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom\nna exekvovateľný majetok dlžníka, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok, napr.\n\nzmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. Pokiaľ žalobca tvrdil,\nže žalovaný je v kríze a hrozí mu úpadok spojený s platobnou neschopnosťou veriteľa podľa § 4\nZákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, reštrukturalizačné konanie predstavuje legitímny\nspôsob riešenia nepriaznivej finančnej situácie dlžníkov, ktorého primárnym cieľom je chrániť záujmy\nveriteľov. Reštrukturalizačné konanie preto nemožno hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť alebo\nohroziť exekúciu pohľadávky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 30/2022,\nzo dňa 31.5.2022). Vzhľadom na uvedené skutočnosti neboli podľa záveru súdu prvej inštancie\nsplnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca\nhodnoverne neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená.\n6. S poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 C.s.p. uviedol, že o nároku na náhradu trov konania vo veci\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\npísm. h/ C.s.p.) tvrdiac, že konajúci súd nevyhodnotil relevantnú judikatúru a nesprávne interpretoval\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Argumentoval, že žalovanému hrozí úpadok, čo\nvyplýva zo správy audítora a účtovnej závierky za rok 2024 a podľa jeho názoru sú splnené všetky\nzákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že súd prvej inštancie\nnesprávne aplikoval ustanovenia § 343 a nasl. C.s.p., keď dospel k záveru, že nebola osvedčená\nobava z budúceho zmarenia exekúcie. Súd svoje rozhodnutie oprel o judikatúru z roku 1998, ktorá\nsa týka predbežného opatrenia podľa už neúčinného Občianskeho súdneho poriadku. Podľa žalobcu\nide o judikatúru, ktorá nereflektuje súčasnú právnu úpravu zabezpečovacích opatrení, ani vývoj súdnej\npraxe. Súd mal vychádzať z aktuálnych rozhodnutí, ktoré rozširujú výklad obavy ohrozenia exekúcie\naj na pasívne stavy dlžníka, nie len na aktívne zbavovanie sa majetku. Tvrdil, že obava ohrozenia\nexekúcie bola osvedčená viacerými objektívnymi skutočnosťami. Účtovná závierka žalovaného za rok\n2024 vykazuje záporné vlastné imanie vo výške -127.586,- €. Správa nezávislého audítora obsahuje\nupozornenie na významnú neistotu týkajúcu sa schopnosti spoločnosti pokračovať v činnosti, pričom\naudítor konštatuje, že žalovanému hrozí úpadok. Podľa žalobcu ide o nezávislé odborné zistenia,\nktoré preukazujú vážnu ekonomickú nestabilitu žalovaného. Spoločnosť žalovaného napĺňa znaky\nkrízy podľa § 67a Obchodného zákonníka, keďže jej úpadok hrozí a pomer vlastného imania a\nzáväzkov je pod zákonným limitom. Podľa § 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii hrozba úpadku\nznamená hrozbu platobnej neschopnosti v horizonte 12 mesiacov, čo je podľa žalobcu v prípade\nžalovaného splnené. Zdôraznil, že obava ohrozenia exekúcie nemusí vyplývať z aktívneho konania\ndlžníka. Poukázal na judikatúru Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorej obava môže vyplývať aj\nz okolností nemajúcich základ v aktívnom správaní dlžníka, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ktorý uviedol, že aj nemajetnosť môže byť dôvodom obavy ohrozenia exekúcie.\nSúd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne vyžadoval preukázanie aktívneho zbavovania sa majetku,\nhoci zákon takú podmienku neustanovuje. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017, ktorý konštatuje, že požiadavka\npreukazovania úmyselného zbavovania sa majetku nemá oporu v zákone a súd má skúmať celkovú\nsituáciu dlžníka, nie len jeho aktívne úkony. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie použil toto rozhodnutie\nv rozpore s jeho obsahom a významom. Žalobca trval na tom, že ekonomická situácia žalovaného je\nvážna a objektívne preukázaná. Audítorská správa za rok 2024 obsahuje varovanie o hrozbe úpadku,\núčtovná závierka vykazuje záporné vlastné imanie a spoločnosť napĺňa znaky krízy podľa Obchodného\nzákonníka. Podľa žalobcu ide o objektívne skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie ignoroval, hoci majú\nzásadný význam pre posúdenie obavy ohrozenia exekúcie. Poukázal a odborné komentáre, ktoré\ncitoval aj vo svojom návrhu a ktoré podporujú jeho tvrdenia o tom, že kríza spoločnosti je relevantná\npre posúdenie obavy ohrozenia exekúcie. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa s týmito odbornými zdrojmi\nvôbec nevysporiadal, hoci ide o autoritatívne publikácie reflektujúce aktuálnu právnu úpravu a prax.\nUviedol, že zabezpečovacie opatrenie je menej invazívne ako neodkladné opatrenie a jeho zriadenie\nneobmedzuje žalovaného v podnikaní. Zriadenie záložného práva na bankový účet žalovaného je podľa\nžalobcu primerané vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku a riziko jeho nevymožiteľnosti. Súd prvej\ninštancie podľa žalobcu neaplikoval zásadu proporcionality správne. Zdôraznil. Že zabezpečovacie\nopatrenie má preventívny charakter a jeho účelom je zvýšiť vymožiteľnosť nároku. Súd sa podľa žalobcu\nsústredil na to, či už existuje konkrétne konanie žalovaného smerujúce k zmareniu exekúcie, namiesto\ntoho, či existuje riziko ohrozenia budúcej exekúcie, čo je podstatou zabezpečovacieho opatrenia.\n\nTvrdil, že preukázal existenciu peňažného nároku, spôsobilý predmet záložného práva, hrozbu úpadku\nžalovaného, reálnu obavu ohrozenia exekúcie a primeranosť zásahu. Podľa neho súd nesprávne\nvyhodnotil podmienku obavy ohrozenia exekúcie, hoci všetky zákonné predpoklady na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia boli splnené. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie zmeniť a zriadiť záložné právo na účet žalovaného, alebo uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na nové konanie.\n8. Žalovaný v plnom rozsahu sa stotožňujúc s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, ho\nodvolaciemu súdu navrhol potvrdiť. Uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti,\nktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia. Predložil účtovnú závierku za rok 2025,\nktorá vykazuje kladné vlastné imanie a neobsahuje žiadne varovania o hrozbe úpadku. Tvrdí, že\nekonomická situácia spoločnosti je stabilná a neexistuje žiadna reálna obava ohrozenia budúcej\nexekúcie. Zároveň namietol, že samotný nárok žalobcu nie je hodnoverne osvedčený, keďže medzi\nstranami nie je nesporné, že existoval pracovný pomer. Podľa žalovaného žalobca vykonával výlučne\nfunkciu konateľa, ktorá sa spravuje režimom obchodného práva.\n9. Ďalšie vyjadrenia sporové strany nezaslali.\n10. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania (§ 378 ods. l, § 379, § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n11. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n12. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n14. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n15. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n16. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n18. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že\nzabezpečovacie opatrenie možno nariadiť pri pohľadávkach na zaplatenie peňažnej sumy za účelom\nzabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie\npeňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície\nveriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie\npostavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie\njeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa\nzamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.\n\n19. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho\nnariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové\nhodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude\nzabezpečovať peňažnú pohľadávku, e/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.\n20. Posledným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda je, že zriadením\nzabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v\nexekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych\nskutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o\nnávrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia\nrelevantných skutočností by mal navrhovateľ (žalobca) poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením\nzabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný\nžalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti\nzásahu).\n21. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie predovšetkým v situáciách, kedy\nnemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím\nprijať určité opatrenie, ak vzniká obava, že rozhodnutie, ktorým sa súdne konanie skončí, nebude\nmať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi procesnými stranami materiálny význam, napríklad pre\ninsolventnosť osoby zaviazanej na splnenie povinnosti. Je potrebné konštatovať, že zabezpečovacie\nopatrenie nemusí byť viazané na konanie vo veci samej, t. j. môže byť nariadené pred začatím konania,\nprípadne po jeho nariadení nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej.\n22. V prejednávanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že predmetom sporu je okrem\nurčenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru aj nárok na náhradu mzdy z neplatne skončeného\npracovného pomeru, ktorý si žalobca ku dňu vyhotovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia vyčíslil v sume 71.389,542 €, ktorá suma má predstavovať jeho peňažnú pohľadávku\nvoči žalovanému, pričom žalobca prostredníctvom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nnavrhol zriadiť záložné právo na peňažné prostriedky na bankovom účte žalovaného. Žalobca svoj nárok\nskutkovo odôvodnil tým, že bol konateľom v spoločnosti žalovaného, ktorý ho svojím rozhodnutím zo dňa\n21.11.2024 odvolal z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného. Žalobca naďalej v dňoch 22.11.2024 a\n25.11.2024 riadne vykonával prácu tvrdiac, že odvolanie z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného nie\nje v žiadnom prípade možné zamieňať s ukončením pracovného pomeru. Skončenie konateľskej zmluvy,\nktoré mu bolo doručené zo strany žalovaného, nepovažoval za výpoveď zo strany zamestnávateľa, resp.\nza okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže táto písomnosť nespĺňa hmotnoprávne podmienky\ntakéhoto právneho úkonu a ide teda o neplatný právny úkon. Žalovaný svoju obranu proti meritórnemu\nnároku založil na skutočnosti, že funkcia žalobcu ako konateľa obchodnej spoločnosti vznikla na\nzáklade rozhodnutia jediného spoločníka žalovanej spoločnosti dňa 9.1.2019 a jeho právny vzťah\nso žalovaným bol založený a spravoval sa konateľskou zmluvou zo dňa 30.10.2019, v ktorej bola\ndohodnutá možnosť okamžitého skončenia. Funkcia konateľa žalobcu sa skončila dňa 21.11.2024\nna základe rozhodnutia jediného spoločníka o odvolaní z funkcie konateľa spoločností s účinnosťou\nku dňu 21.11.2024. Žalobca a žalovaný dňa 25.11.2024 uzatvorili zmluvu označenú ako „Skončenie\nkonateľskej zmluvy zo strany spoločnosti.“ Dôvodom skončenia konateľskej zmluvy bola úplná strata\ndôvery spoločníka spoločnosti, nakoľko žalobca ako konateľ sa dopustil závažného porušenia svojich\npovinností, zamestnanci spoločnosti sa sťažovali na nevhodné správanie konateľa a konateľ porušil\nsvoju povinnosť mlčanlivosti tým, že informoval zamestnancov a tretie osoby o sporoch spoločnosti.\nKonateľská zmluva zanikla spolu so zánikom funkcie konateľa. Žalovaný dňa 2.12.2024 predložil\nžalobcovi Návrh dohody o usporiadaní vzťahov s navrhnutou kompenzáciou 30.000,- € brutto, žalobca\ns uvedenou sumou nesúhlasil a požadoval 45.000,- € a trval na ďalšom zamestnávaní. Podľa právnej\núpravy funkciu konateľa v spoločnosti nemožno vykonávať v pracovnom pomere, pričom na výkon\nfunkcie konateľa sa výlučne vzťahuje Obchodný zákonník. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 92/1997 poprel, že by medzi žalobcom a žalovaným vznikol\npracovný pomer a preto sa žalobca nemôže domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru\na nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.\n23. Vzhľadom na uvedené zistenia odvolací súd v súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom\nosvedčenia existencie tvrdenej peňažnej pohľadávky konštatuje, že pre účely nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia možno existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči nemu považovať za\n\nosvedčenú (rozhodné skutočnosti nemusia byť nepochybne preukázané v danom štádiu konania), hoci\nje sporná povaha vzájomného právneho vzťahu sporových strán.\n24. Odvolací súd sa ale v otázke splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nstotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nejestvuje dôvodná obava ohrozenia\nprípadnej exekúcie, keďže žalobca v posudzovanom prípade relevantne nepreukázal obavu z budúceho\nzmarenia exekúcie vo veci svojej pohľadávky voči žalovanému. Podľa názoru odvolacieho súdu\nskutočnosť, že ak žalovaný nevykonáva žiadne úkony smerujúce k zníženiu hodnoty (t. j. ani kvalitatívne)\nsvojho majetku, nemožno (bez ďalšieho) hovoriť o osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca\ns odkazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.7.2017, sp. zn. 2 Cob 66/2017\na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2017 poukazoval na to, že\nžalovaný podniká v oblasti poskytovania operatívnych a finančných leasingov, t. j. jeho majetok značne\ncirkuluje, keďže ho pravidelne predáva. Žalobca pritom nemá vedomosť o tom, že by žalovaný vlastnil\ndlhodobý majetok vyššej hodnoty, preto sa reálne nemá ani akého majetku zbavovať (okrem finančných\nprostriedkov, pričom tieto údaje nie sú verejne dostupné). Žalobca práve s odkazom na uvedené\nrozhodnutia pripomenul, že rozhodovacia prax sa od prijatia záverov rozhodnutia citovaného súdom\nprvej inštancie R 20/1998 dôvodil, že konajúci súd odkázal na údajnú ustálenú súdnu prax, podľa\nktorej má platiť, že ani samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom pre nariadenie neodkladného\n(zabezpečovacieho) opatrenia, avšak podľa názoru žalobcu závery tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 144/97 zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk\npod č. R 20/1998 ako 29-ročný judikát už bolo prekonané novšou judikatúrou a poukaz na toto\nprekonané rozhodnutie nemožno považovať za dostatočne odôvodnené odôvodnenie súdu. Odvolací\nsúd práve s poukazom na žalobcom uvedené rozhodnutia a stotožňujúc sa so záverom súdu prvej\ninštancie, považujúc ho za vyčerpávajúco odôvodnené prízvukuje, že aj žalobcom citované rozhodnutia\nuvádzajú, že pri skúmaní obavy z ohrozenia exekúcie je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností\nprípadu, pričom žalobca (navrhovateľ neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia) musí súdu poskytnúť\ndôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia\nexekúcie. Keďže dokazovanie sa v rámci rozhodovania o neodkladných, resp. zabezpečovacích\nopatreniach nevykonáva, musí mať konajúci súd osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude\nohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy,\nktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia\nexekúcie. Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou, či aj prípadná nemajetnosť strany, v\nneprospech ktorej má byť zabezpečovacie, resp. neodkladné opatrenie nariadené možno subsumovať\npod obavu zo zmarenia budúcej exekúcie. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa\ndostatočným spôsobom zaoberal (čo aj náležite odôvodnil) aj prípadnou nemajetnosťou žalovaného a\nposudzoval ju ako podstatnú okolnosť pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej exekúcie tak, ako uvádza\nvo svojom rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej republiky. S odkazom na body 40. až 43. odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, považuje odvolací súd aj otázku prípadnej nemajetnosti v súvislosti s obavou\nz ohrozenia budúcej exekúcie konajúcim súdom za dostatočne zodpovedanú.\n25. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu,\nže odvolateľ ani v odvolacom konaní nepredložil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť\nexistenciu konkrétneho rizika ohrozenia budúcej vymožiteľnosti prípadnej pohľadávky. V nadväznosti na\nodvolacie námietky žalobcu žalovaný zdôraznil, že tvrdenia žalobcu o nepriaznivej ekonomickej situácii\nžalovaného nemajú oporu v dôkazoch, ktoré predložil žalovaný za rok 2025 a ktoré tvrdenia žalobcu\nvyvracajú. Predložené účtovné podklady žalovaného potvrdzujú jeho aktuálnu stabilnú ekonomickú\nsituáciu, jeho schopnosť riadne pokračovať v podnikateľskej činnosti a absenciu okolností, ktoré by\nodôvodňovali záver o existencii krízy alebo o ohrození budúcej vykonateľnosti prípadného rozhodnutia\nv jeho neprospech. Žalovaný uložil do registra účtovných závierok riadnu účtovnú závierku pre rok 2025,\nz ktorej jednoznačne vyplýva, že vlastné imanie spoločnosti je kladné (34.596,- €), pričom samotná\nexistencia kladného vlastného imania pritom svedčí o kapitálovej primeranosti spoločnosti. Z poznámok\nk účtovnej závierke za rok 2025 navyše vyplýva, že neboli identifikované žiadne skutočnosti, ktoré by\nspochybňovali schopnosť spoločnosti pokračovať vo svojej činnosti, alebo ktoré by podmieňovali jej\nďalšie fungovanie existenciou mimoriadnych externých zásahov či iných neistých faktorov. Práve tieto\ntvrdenia preukazujú pravdivosť záverov súdu prvej inštancie uvedené v bode 40. a 43. odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia.\n\n26. So zreteľom na uvedené potom možno konštatovať, že v danom prípade skutočne neboli splnené\npodmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd zastávajúc totožný záver ako\nsúd prvej inštancie, za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a\nlistinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť obavu z ohrozenia exekúcie, považuje\nnavrhované zabezpečovacie opatrenie za neprimeraný zásah do práv žalovaného, ktorému nie je možné\nposkytnutie procesnej prevencie súdom.\n27. Odvolací súd preto zo všetkých uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. potvrdil.\n28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o náhrade trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa ustanovení § 255, § 262 ods.\n1 v spojení s § 396 ods. 1, ods. 3 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj\nbez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "ussr:a05d0d28-e4dd-4636-8cdb-e0282359be76", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.502.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.502.2017.1"}, {"guid": "9ec0f248-a4d5-417e-bbd6-0ecf57ed9e96:d5379804-f8e2-428d-ac2a-1c55f36df7cf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7117204957.1", "spisova_znacka": "2Cob/66/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/66/2017 z 16. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-16", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7117204957.1"}, {"guid": "8eb8da13-7246-4941-9287-d9b00d948097:3d6d7115-370a-40e3-9d48-fc8652ea24df", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8125201443.3", "spisova_znacka": "17Cpr/1/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Cpr/1/2025 z 2. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8125201443.3"}], "citovane_v": []}