{"guid": "e8eca567-0038-4446-928b-a6a0784ab829:5e560466-a5ec-4fad-8d85-03a2a5fb1b89", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1424206446.1", "spisova_znacka": "14Co/10/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/10/2026 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. marca 2026, sp. zn. 14Co/10/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1424206446.1", "identifikacne_cislo": "1424206446", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e560466-a5ec-4fad-8d85-03a2a5fb1b89", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1424206446.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1424206446.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1424206446.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/10/2026\n1424206446\n24. 03. 2026\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:KSBA:2026:1424206446.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: Slovenská televízia\na rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: C. T.,\nL.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 35,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 39C/62/2024-74 zo dňa 26. júna 2025,\ntakto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. 39C/62/2024-74 zo dňa 26. júna\n2025 p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 39C/62/2024-74 zo dňa 26.06.2025 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37,66 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť sumu 35,26 eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je aktívne vecne\nlegitimovaný na podanie žaloby o úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou\nSlovenska. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur s periodicitou\nplatenia úhrad: mesačná. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný nezaplatil úhradu za obdobie\n01.03.2023-30.06.2023. Žalobca písomnou výzvou z 12.09.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie\nomeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Keďže žalovaný\nv lehote 30 dní od doručenia výzvy dlžnú sumu nezaplatil, má žalobca nárok aj na zaplatenie pokuty\n17 eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 18,26 eur za 3 neuhradené mesačné predpisy, zaplatenie\npoštovného 2,40 eur a pokuty 17 eur. Žalobca žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.\n3. Žalovaný namietal uplatnený nárok a tvrdil, že nárok neuznáva. Od samotného počiatku registrácie\n(máj 2008) zadal trvalý príkaz vo výške 4,64 eur, a to vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.\nPlatby žalobcovi odchádzali pravidelne. Problém bol zrejme na strane žalobcu s identifikáciou platby. Z\npredloženého dôkazu vyplýva opak tvrdenia žalobcu a síce, že všetky úhrady za rok 2023 sú zaplatené.\nNávrh je zmätočný. Dlh má predstavovať sumu 18,26 eur, ktorá pozostáva z 3 neuhradených predpisov\nod 01.03.2023 do 30.06.2023. Uvedený súčin ale matematicky nevychádza. Platby, ktoré žalobca vo\nvýzve uvádza ako neuhradené (august 2008, október 2009, september 2010 a október 2011) považuje\nv celom rozsahu za premlčané a žalobu navrhuje zamietnuť.\n\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.11.2024 uviedol, že suma 18,26 eur je správna a\nskladá sa z troch predpisov za obdobie 04/2023 až 06/2023 a čiastočne neuhradeného predpisu 4,34 eur\nza 03/2023, ktorého popis v návrhu chýba kvôli systémovej chybe. Žalobca platby žalovaného eviduje.\nNakoľko však v poznámke pri platbe neuviedol, za aké obdobie platí úhrady, tieto žalobca započítal na\nnajstarší splatný dlh. Poukazuje na zásadu priority založenej na dobe splatnosti.\n5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.02.2025 uviedol, že zákon č. 340/2012 Z.z. ako aj č. 68/2008 Z.z.\nexplicitne neuvádza, na aký záväzok sa platba má uhradiť, započítať, a to v § 7 ods. 2. Každá platba\nzaplatená v príslušnom mesiaci prislúcha tomuto mesiacu. Zároveň preto požiadavka žalobcu, aby\nžalovaný pri každej platbe uvádzal poznámku za aké obdobie platí úhradu je bezpredmetná a šikanózna.\nVylučovala by sa tým možnosť zadať trvalý príkaz a každý platiteľ by musel každý mesiac zadávať\nplatobný príkaz aj s poznámkou. Úhrada zaplatená v marci 2023 bola smerovaná na záväzok vyplývajúci\nza marec 2023 a tak následne aj pri platbách za apríl, máj a jún 2023. Z princípu priority možno\ndedukovať, že ak veriteľ nemá právo voľby ohľadom dlhu, ktorý sa má plniť, rovnako tak nemá právo\nvoľby pokiaľ ide o to, ktoré z viacerých plnení dlžníka použije na úhradu najstarších splatných záväzkov.\nAj právo žalobcu odvodené z princípu priority sa premlčuje v 3 ročnej lehote, odkedy sa mohlo prvýkrát\nvykonať. Žalobca pri neevidovanej platbe 08/2008 pri uplatnení princípu priority mal zúčtovať už platbu\nz 25.09.2008. Pri úhrade 10/2009 je tento deň zániku práva 25.10.2013, pri úhrade 09/2010 je tento\ndeň 25.10.2013 a pri úhrade 08/2011 je deň zániku práva 02.11.2014. Žalobca v priloženom prehľade\nplatieb platby 03/2023 až 06/2023 evidoval a teda aj započítal na zodpovedajúce mesiace 03/2023\naž 06/2023 a tento dokument bol generovaný 12.09.2023. Následne pri žalobe žalobca zohľadnil tieto\nplatby v žalobe ako sám uvádza. Je nemožné, aby už raz zaúčtovaný a splnený dlh za príslušný mesiac\nžalobca odúčtoval a vykonal zápočet na iný dlh.\n6. Žalobca v ďalšom vyjadrení doručenom súdu 05.03.2025 reagoval, že z dikcie zákona nevyplýva, že\nby sa platba vykonávaná platiteľom mala započítať na mesiac, v ktorom ju platí. Čo však zo zákona\nvyplýva je, že platiteľ je povinný úhrady za služby verejnosti platiť pravidelne každý mesiac, čo žalovaný\nnerobil. Premlčaním pohľadávky nedochádza k jej zániku len oslabeniu. Námietku premlčania nemožno\naplikovať na pohľadávku žalobcu, nakoľko sa domáha úhrad za obdobie 03/2023 až 06/2023.\n7. Žalovaný poukázal na znenie § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. Čas plnenia je určený právnym\npredpisom. Ak sa plním peňažným ústavom, plnenie je splnené pripísaním na účet veriteľa. Platby,\nktoré prišli v období 03 až 06/2023, spĺňali dlh v dátume, kedy boli pripísané na účet veriteľa. Žalobca\nnemôže pripisovať zaplatené platby prislúchajúce danému mesiacu na iné pohľadávky. Takýto postup\nbol nesprávny. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou keď poslal upomienku po 11 rokoch. Žalobca\nspôsobil dôkaznú núdzu, preto by nemal požívať právnu ochranu.\n8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že výzvou zo dňa 12.09.2023, ktorú\nžalobca evidoval pod č. XXXXXXXXXX, vyzval žalobca žalovaného na odbernom mieste G. XX/XXXX,\nXXX XX G., na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby verejnosti v sume 20,66 eur, vrátane\npoštových sadzieb 2,40 eur, na kontrolovanom období od 30.04.2008 do 30.06.2023, a to do 30 dní\nod doručenia výzvy. Prílohu výzvy tvoril sumár predpisov a platieb a tiež prehľad predpisov. Z týchto\nlistín vyplýva, že žalovanému boli za obdobie od 05/2008 až do 05/2023 vyúčtované platby v celkovej\nsume 846,88 eur. Žalovaný z tejto sumy uhradil 826,22 eur. Žalobca neevidoval úhrady žalovaného\nza obdobia 08/2008, 10/2009, 09/2010, 10/2011. Neuhradená čiastka predstavuje sumu 20,66 eur. Z\nfotokópie doručenky zo dňa 03.10.2023 vyplýva, že v uvedený deň bola žalovanému na odberné miesto\ndoručovaná výzva na zaplatenie. Zásielka nebola úspešne doručená. Z cenníka poštových služieb\nplatného od 01.03.2023 vyplýva cena úradnej zásielky podanej cez ePodací hárok od 01.03.2023 v\nsume 2,40 eur. Z mailovej komunikácie so žalobcom z 23.09.2019 a 23.05.2017, ktorú predložil žalovaný\nvyplýva, že žalovaný bol informovaný o dlžnej čiastke na úhradách v sume 18,26 eur. Zároveň bol\ninformovaný o výške mesačnej úhrady a o dátume splatnosti najbližšej splatnej mesačnej úhrady.\n9. Súd prvej inštancie právne danú vec posúdil podľa uvedených zákonných ustanovení. Podľa § 3\nods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z., o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom, ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti\nv oblasti vysielania. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) citovaného zákona v znení účinnom do 30.06.2023,\npríjmy Rozhlasu a televízie Slovenska sú úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované\n\nRozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012\nZ.z., o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii\nodberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre\nspotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., vyberateľom úhrady\na príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z.,\nplatiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa\n§ 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti\nvo viacerých odberných miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada platí, bez\nohľadu na počet jeho odberných miest len raz. Podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona č. 340/2012 Z.z., úhrada\nsa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného\ndňa príslušného kalendárneho mesiaca. Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za kalendárny štvrťrok,\nkalendárny polrok alebo za kalendárny rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého\nkalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.\n10. Podľa § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so\nzaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie\ntejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.\n11. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia\nvýzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.\n12. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z., výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa\nplatiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9\nods. 8 alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo\nmiesta podnikania platiteľa. Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva\nna pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za\ndoručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty,\nvrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy\nplatiteľom. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene\nniektorých zákonov, výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou\nSlovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol\nplatiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom\na televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení\núčinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok,\nktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská\ntelevízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom\na televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023;\ntakto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a\nrozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.\n13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n15. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy\n35,66 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatených úhrad za služby verejnosti poskytovaných žalobcom.\nV konaní nebolo sporné, že žalobca je oprávneným subjektom na vyberanie úhrady za služby verejnosti\npodľa zákona č. 340/2012 Z.z. v spojení § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. Obdobne sporné nebolo,\nže žalovaný bol povinnou osobou na úhradu služieb na odbernom mieste G. a to v období od 05/2008\ndo 06/2023. Sporné medzi stranami zostalo, či žalobca má nárok na zaplatenie evidovaného nedoplatku\n18,26 eur, pokuty 17 eur a nákladov spojených s poštovými službami 2,40 eur, keď žalovaný poukazoval,\nže úhrady vykonával pravidelne bankovým prevodom prostredníctvom nastaveného trvalého platobného\npríkazu a zároveň vzniesol aj námietku premlčania poukazujúc na platby, ktoré žalobca uvádza ako\nneuhradené za obdobie 08/2008, 10/2009, 09/2010 a 10/2011.\n\n16. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia poskytujúca služby verejnosti je v zmysle vyššie citovaných\nzákonných ustanovení aktívne vecne legitimovaný na vyberanie úhrad za predmetné služby. Výška\núhrady je stanovená zákonom v sume 4,64 eur mesačne, a je splatná mesačne. Platiť úhrady za služby\nverejnosti (pokiaľ ide o fyzické osoby), je povinná každá fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom\nelektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom\nmieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Z predloženého prehľadu predpisov a platieb\npredložených žalobcom vyplynulo, že v období od 05/2008 do 06/2023 boli žalovanému vyúčtované\npredpisy v celkovej sume 846,88 eur, z ktorých žalovaný uhradil 826,22 eur. Žalovaný poukazoval, že\nplatby platil pravidelne prostredníctvom platobného príkazu, a pokiaľ žalobca eviduje niektoré platby ako\nneuhradené, pravdepodobne išlo o problém s identifikáciou platby. Podľa názoru súdu však uvedené\nskutočnosti, teda že žalovaný skutočne vykonával platby každý mesiac v uvedenom období ako aj to,\nže ak žalovaný eviduje niektorú platbu ako neuhradenú, jednalo sa o problém s identifikáciou platby,\nnijako nepreukázal. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že platby platil pravidelne a žiadne nedoplatky voči žalobcovi\nnemá, bol povinný súdu takéto tvrdenia preukázať.\n17. Žalovaný poukazoval, že platby, ktoré žalobca eviduje ako neuhradené v období od 08/2008 do\n10/2011 sú premlčané a preto ich žalobca nemôže vymáhať. Žalovaný uvádzal, že platby platil na\nzáklade nastaveného platobného príkazu v banke, a teda nevykonával úhrady osobne každý mesiac.\nK prevodu peňažných prostriedkov z bankového účtu žalovaného dochádzalo automaticky na základe\nprvotného nastavenia platobného príkazu, pričom žalovaný následne v priebehu celého sledovaného\nobdobia vykonané úhrady nijako bližšie neoznačil, teda neuviedol, za ktorý mesiac akú platbu vykonáva.\nŽalovaný tvrdil, že každú vykonanú platbu bol povinný žalobca započítať na príslušný kalendárny\nmesiac, kedy bola platba vykonaná, s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z.\n18. Súd prvej inštancie v súvislosti s uvedeným tvrdením žalovaného, podľa § 7 ods. 2 zákona č.\n340/2012 Z.z. vyslovil právny názor, že ak žalovaný ako povinná osoba pri jednotlivých platbách\nneuviedol, ktorý koncesionársky poplatok tou - ktorou platbou chcel uhradiť, hradil koncesionárske\npoplatky najskôr splatné, poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.: 12Co/282/2017\nzo dňa 31.10.2017. Vo všeobecnosti platí, že ak dlžník pri plnení dlhu neuvedie, ktorý z viacerých dlhov\nchce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, hoci by mohol byť aj premlčaný. V takomto prípade nemôže sa\nuž dlžník následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedeným spôsobom\n(R 13/1990). Ustanovenie § 7 ods. 2 zákona, na ktoré poukazuje žalovaný neupravuje spôsob,\nakým by mal byť žalobca povinný započítavať vykonané platby. Toto ustanovenie upravuje povinnosť\nlen platiteľom úhrad, tieto uhrádzať do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Preto\nuvedená argumentácia žalovaného nemohla obstáť. Preto námietka premlčania zo strany žalovaného\nnebola účinne vznesená. V konaní bolo nesporné, že žalovaný jednotlivé mesačné úhrady vykonávané\nbankovým prevodom bližšie neoznačoval. Ak preto žalobca po vyhotovení sumáru predpisov a platieb\nza celé obdobie, kedy bol žalovaný povinný vykonávať úhrady za služby verejnosti zistil nedoplatok\nna úhradách, nič mu nebránilo neskoršie vykonané úhrady započítať na skôr splatné koncesionárske\npoplatky, ktoré evidoval ako neuhradené, a to konkrétne 08/2008, 10/2009, 09/2010 a 10/2011. Po takto\nvykonanom započítaní žalobca evidoval ako neuhradené tri celé mesačné predpisy za mesiace 04,05,\na 06/2023 v sume 4,64 eur a čiastočne neuhradený predpis vo výške 4,34 eur za mesiac 03/2023, čo\npredstavuje celkovú sumu istiny 18,26 eur. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal úhrady mesačných predpisov z priebehu roka 2023. Keďže žaloba v predmetnej veci bola\npodaná na súde dňa 25.06.2024, takto uplatnený nárok nemožno s poukazom na všeobecnú trojročnú\npremlčaciu lehotu (§ 101 OZ), považovať za premlčaný.\n19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd posúdil podanú žalobu žalobcu v časti uplatnenej istiny 18,26\neur ako dôvodnú. Keďže na podklade výzvy na úhradu dlžnej sumy, ktorú žalobca žalovanému dňa\n03.10.2023 riadne doručil, žalovaný neuhradil svoj dlh voči žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia,\nvznikol žalobcovi priamo zo zákona nárok aj na zaplatenie pokuty 17 eur. Celková dlžná suma tak\npredstavuje súčet vyúčtovaných služieb za žalované obdobie vo výške 18,26 eur, poštových sadzieb\nza zaslanie výzvy na úhradu dlžnej sumy podľa cenníka Slovenskej pošty v sume 2,40 eur a uvedenej\npokuty 17 eur podľa § 10 zákona č. 340/2012 Z.z. Súd teda rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na\nzaplatenie dlžnej sumy 37,66 eur žalobcovi, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\n20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal\nv konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom\nrozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n21. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a\nnamietal, že súd nesprávne právne posúdil vec. Tvrdil, že zákon č. 340/2012 Z.z. (zhodne z. č. 68/2008\nZ.z.) explicitne uvádza, na aký záväzok sa platba má uhradiť, započítať a to v § 7 odsek 2: Úhrada sa\nplatí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa\npríslušného kalendárneho mesiaca. „Ustanovenie § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. jasne stanovuje splatnosť\nmesačnej úhrady na poskytovanie verejnej služby do konca kalendárneho mesiaca, čo znamená, že\nkaždá mesačná úhrada za poskytované verejné služby je splatná posledným dňom v mesiaci a každá\nsa premlčuje samostatne.\" Rozsudok KS v Trnave sp. zn. 23Co/1/2019. Ako platiteľ úhrady, ak by som\nnezaplatil do dňa splatnosti, dostávam sa do omeškania s dlhom. Ľubovôľa žalobcu pri započítavaní tu\nzákonom nie je daná. Na základe uvedeného tvrdím, že ak som uhradil poplatok do konca príslušného\nkalendárneho mesiaca a platbu identifikoval správnym identifikátorom (variabilný symbol) a žalobca\nplatbu prijal ako mesačnú platbu, tak bol uhradený koncesionársky poplatok za ten konkrétny mesiac.\nJudikatúru KS v Brne 16Co/579/87 a KS v Trnave 24Co/67/2021, tu nemožno použiť nakoľko v oných\nprípadoch neboli určené platby dlžníkmi na aký dlh sa má plniť, kdežto v rozhodovanom prípade to\nvyplýva zo zákona 340/2012 § 7. Uhradením dlhu prostredníctvom banky je dlh vo všeobecnosti splnený\npripísaním na účet veriteľa. Úhradou mesačnej platby - pripísaním na účet - bol dlh /za konkrétny mesiac/\nsplnený. Namietal som, či je možné, aby veriteľ uplatnil takýto postup (bod 2 odsek druhý doplnenia\nodporu) teda deaktiváciu splnenia dlhu, pričom prijatie a teda aj splnenie dlhu vyplýva zo žalobcom v\npredloženého prehľadu platieb zo dňa 12.09.2023 (dôkaz predložený - list 10/13).\n22. Žalovaný ďalej namietal, že tento dôkaz nebol vykonaný a tiež namietal nedostatočné odôvodnenie\nrozsudku. Tvrdil, že súd sa uvedeným právnym argumentom ani počas prejednávania veci ani v\nodôvodnení rozsudku nijako nezaoberal. Súd pritom jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán - §220 ods. 2 CSP. Taktiež sa súd nijako nezaoberal ani\nv odôvodnení rozsudku podstatným vyjadrením (bod 2 odsek prvý doplnenia odporu) a predovšetkým\nvznesenou námietkou premlčania práva veriteľa uhrádzať si svoje záväzky, tak ako je tam uvedené. Toto\njeho právo sa tiež premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote odkedy ho mohol žalobca prvýkrát vykonať. Ak\nby tomu tak nebolo, tak sa vytvára istá konštrukcia nepremlčateľnosti /časovo neohraničenej možnosti\nvymáhať tieto poplatky/ nároku žalobcu. Ak by zákon 340/2012 Z.z. nebol zrušený v roku 2023, ale\nnapríklad v 2053 a následne žalobca by uplatnil tento postup, možno sa zaoberať tým, či by to bolo (a\nje to v súlade) s požiadavkou istoty v právnych vzťahov. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný\nnavrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a zaviaže žalobcu\nk úhrade súdnych trov alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.\n23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý tvrdil, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne\nrelevantné skutočnosti. V bode 1 žalovaný opäť namieta spôsob započítavania jeho platieb, pričom\npodľa jeho názoru zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o úhrade“), v § 7 ods. 2 ukladá vyberateľovi\núhrady povinnosť započítať platbu platiteľa na mesiac, v ktorom bola vykonaná. S názorom žalovaného\nnemožno súhlasiť, nakoľko § 7 ods. 2 Zákona o úhrade ustanovuje iba frekvenciu a splatnosť úhrady. Z\nuvedeného potom vyplýva, že žalobca nekonal svojvoľne, keď platby žalovaného započítal na najstarší\nsplatný dlh. K bodu 2 žalobca uvádza, že prijatie platby zo strany žalovaného nepodmieňuje jej\nzapočítanie na ten - ktorý mesiac v ktorom bola platba vykonaná, resp. prijatá na strane žalobcu (viď.\nvyjadrenie žalobcu k bodu 1). Z uvedeného dôvodu je námietka žalovaného ohľadom prehľadu platieb\nirelevantná, nakoľko ten neuvádza spôsob započítania platieb, iba jej evidenciu. Nakoľko bod 3 smeruje\nvoči súdu, žalobca nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadriť. Vzhľadom na to, že žalovaný neuviedol\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na žalobcom uplatňovaný nárok, považuje žalobca odvolanie\na vyjadrenia žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn.: 39C/62/2024 zo dňa\n26.06.2025 za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n24. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje\n\nto dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno\npriznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu,\nupovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací\nsúd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré\nvyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a\nprávnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli\nnajavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia\nrozsudku, v čase podania odvolania.\n25. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne a právne správny, je výsledkom\nsprávne vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP).\nOdvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o\nkonanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania.\n26. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, s prihliadnutím na dôvody\npodaného odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil\nskutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite\nodôvodnil.\n27. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa obmedzil na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený\nskutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne významné pre posúdenie žalobcom\nuplatneného nároku a v celom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu vo veci, pričom sa\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CS a odkazuje\nna správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.\n28. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci mal preukázané\nnesporné skutočnosti, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 35,66 eur s\npríslušenstvom z titulu nezaplatených úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom. Žalobca je\noprávneným subjektom na vyberanie úhrady za služby verejnosti podľa zákona č. 340/2012 Z.z. v\nspojení § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z.z. Žalovaný bol povinnou osobou na úhradu služieb na\nodbernom mieste G. XX v G., a to v období od 05/2008 do 06/2023. Sporné medzi stranami zostalo, či\nžalobca má nárok na zaplatenie evidovaného nedoplatku 18,26 eur, pokuty 17 eur a nákladov spojených\ns poštovými službami 2,40 eur. Žalovaný tvrdil, že úhrady vykonával pravidelne bankovým prevodom\nprostredníctvom nastaveného trvalého platobného príkazu a v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu\nvzniesol námietku premlčania, za neuhradené platby za obdobie 08/2008, 10/2009, 09/2010 a 10/2011.\n29. Žalovaný tvrdil, že platby, ktoré žalobca eviduje ako neuhradené v období od 08/2008 do 10/2011\nsú premlčané a preto ich žalobca nemôže vymáhať. Žalovaný uvádzal, že platby platil na základe\nnastaveného platobného príkazu v banke, a teda nevykonával úhrady osobne každý mesiac. K prevodu\npeňažných prostriedkov z bankového účtu žalovaného dochádzalo automaticky na základe prvotného\nnastavenia platobného príkazu, pričom žalovaný následne v priebehu celého sledovaného obdobia\nvykonané úhrady nijako bližšie neoznačil, teda neuviedol, za ktorý mesiac akú platbu vykonáva.\nŽalovaný tvrdil, že každú vykonanú platbu bol povinný žalobca započítať na príslušný kalendárny\nmesiac, kedy bola platba vykonaná, s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z.\n30. Súd prvej inštancie v súvislosti s uvedeným tvrdením žalovaného, podľa § 7 ods. 2 zákona\nč. 340/2012 Z.z. vyslovil právny názor, že ak žalovaný ako povinná osoba pri jednotlivých platbách\nneuviedol, ktorý koncesionársky poplatok tou - ktorou platbou chcel uhradiť, hradil koncesionárske\npoplatky najskôr splatné, poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.: 12Co/282/2017\nzo dňa 31.10.2017. Vo všeobecnosti platí, že ak dlžník pri plnení dlhu neuvedie, ktorý z viacerých dlhov\nchce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, hoci by mohol byť aj premlčaný. V takomto prípade nemôže sa\nuž dlžník následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedeným spôsobom\n(R 13/1990). Ustanovenie § 7 ods. 2 zákona, na ktoré poukazuje žalovaný neupravuje spôsob,\nakým by mal byť žalobca povinný započítavať vykonané platby. Toto ustanovenie upravuje povinnosť\nlen platiteľom úhrad, tieto uhrádzať do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Preto\n\nuvedená argumentácia žalovaného nemohla obstáť. Preto námietka premlčania zo strany žalovaného\nnebola účinne vznesená. V konaní bolo nesporné, že žalovaný jednotlivé mesačné úhrady vykonávané\nbankovým prevodom bližšie neoznačoval. Ak preto žalobca po vyhotovení sumáru predpisov a platieb\nza celé obdobie, kedy bol žalovaný povinný vykonávať úhrady za služby verejnosti zistil nedoplatok\nna úhradách, nič mu nebránilo neskoršie vykonané úhrady započítať na skôr splatné koncesionárske\npoplatky, ktoré evidoval ako neuhradené, a to konkrétne 08/2008, 10/2009, 09/2010 a 10/2011. Po takto\nvykonanom započítaní žalobca evidoval ako neuhradené tri celé mesačné predpisy za mesiace 04,05,\na 06/2023 v sume 4,64 eur a čiastočne neuhradený predpis vo výške 4,34 eur za mesiac 03/2023, čo\npredstavuje celkovú sumu istiny 18,26 eur. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal úhrady mesačných predpisov z priebehu roka 2023. Keďže žaloba v predmetnej veci bola\npodaná na súde dňa 25.06.2024, takto uplatnený nárok nemožno s poukazom na všeobecnú trojročnú\npremlčaciu lehotu (§ 101 OZ), považovať za premlčaný.\n31. Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje a na zdôraznenie\njeho správnosti ďalej uvádza. Premlčanie je inštitút hmotného práva, na základe ktorého sa premlčuje\nsamotné subjektívne právo, čoho dôsledkom je oslabenie nároku (nie však zánik subjektívneho práva).\nVýznamom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Uplynutím\npremlčacej doby sa právo dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne\npovinným subjektom. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia\npremlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1\nObčianskeho zákonníka). Prípadná subjektívna vedomosť dlžníka o tom, že plní premlčaný dlh, je bez\nprávneho významu (porovnaj aj Občiansky zákonník I., Komentár, Števček - Dulak - Bajánková - Fečík Sedlačko - Tomašovič a kol., 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2019, s. 744). Zároveň platí, že ak pri plnení\ndlhu dlžník neuvedie, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, hoci by mohol byť\naj premlčaný. V takomto prípade nemôže sa už dlžník následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu,\nna ktorý bolo plnené uvedeným spôsobom (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 16Co\n579/87 zo dňa 04.02.1988, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov ako R 13/1990). Tak\nz citovaného judikátu, ako aj z § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka možno dovodiť, že čiastočné\nplnenie sa má započítavať tak, aby zbavoval dlžníka najviac zaťažujúceho záväzku, resp. aby plnenie\ndlžníka nerástlo viac než je nevyhnutne potrebné. V zmysle judikátu publikovaného pod R 13/1990, ak\npri plnení dlhu dlžník neuvedie, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, hoci\nby mohol byť aj premlčaný. V takomto prípade nemôže sa už dlžník následne dovolávať s úspechom\npremlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedeným spôsobom.\n32. Žalovaný v odvolaní zopakoval skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale\nnepreukázané. V podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP\ntým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n33. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak\ndôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie\ntá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť\ndôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže\nsplniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom\nkonaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti,\nku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno\nneuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich\nskutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení,\nje daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne\nurčuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.\n34. Žalovaný počas celého konania nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by dôvodne a bez pochybností\nmohol aspoň naznačovať pravdivosť jeho tvrdenia o nesprávnom rozhodnutí súdu. Odvolací súd pritom\nvzhľadom na už uvedené právne závery, nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nktoré je správne.\n35. Odvolací súd k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t.\nj. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)\n\nkonštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor\nv hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z\nprocesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.\n36. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.\nRozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul\nniektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho\nhodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal\ntomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého oddielu CSP alebo, že by na\nzistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia\nnesprávne vyložil.\n37. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací\ndôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav\nnesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne\ninterpretuje.\n38. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený,\npretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu\nprvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.\n39. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti\npotrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel\nk skutkovým a\nprávnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust.\n§ 387 ods. 2 CSP\npoukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré\naplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným\na dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.\n40. Podľa názoru odvolacieho súdu, ďalšia námietka žalovaného v odvolaní, že splnenie dlhu vyplýva\nzo žalobcom predloženého prehľadu platieb zo dňa 12.9.2023 (dôkaz predložený - list 10/13), ktorý\ndôkaz súd prvej inštancie nevykonal, nemala za následok iné skutkové a právne posúdenie danej veci a\npreto nemožno vyčítať súdu, že tento dôkaz nezahrnul do odôvodnenia rozsudku a zároveň nevyhodnotil\nako dôkaz v rámci skutkových a právnych záverov v danej veci a tiež žalovaný namietal nedostatočné\nodôvodnenie rozsudku.\n41. Odvolací súd k uvedeným námietkam, nevykonania dôkazu žalovaným predloženého prehľadu\nplatieb zo dňa 12.09.2023 (dôkaz predložený - list 10/13),, ako aj k námietke nedostatočného\nodôvodnenia rozsudku uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom\ntomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces\nje naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych\nnoriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté\nv zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\nPovinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje\nrozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj\nprávnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.\n\nZ hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd\npovinný dať podrobnú odpoveď. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004),\nani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade\ns jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa\nriadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS\n251/2003); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 175/2013.\nPreto ani túto námietku nepovažoval odvolací súd v danom prípade za dôvodnú.\n42. Vzhľadom na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie by odvolací súd\nposudzovaním odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej\ninštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.\nŽalovaný len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval pred súdom prvej inštancie, pričom na\ndôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným\nsúdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať\nodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť\nposúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n43. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne\nsprávny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom\nboli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za\ndôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP\nsa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n44. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie. (porovnaj napr.\nrozhodnutie európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n45. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 255 ods. 1,\n§ 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu\nodvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O\nvýške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\n\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/62/2024", "guid": "2476a7b8-44a6-4c65-b75a-06ee8662bf5d:6ec00000-b250-4f24-bb34-18291874a6b9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "c6cf8778-9e8b-45cc-bdee-9449f3967f85:4a9d54b5-6e9d-445d-a51c-58c859a90f88", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Co/67/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/67/2021 z 14. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-02-14", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c6cf8778-9e8b-45cc-bdee-9449f3967f85:4a9d54b5-6e9d-445d-a51c-58c859a90f88"}, {"guid": "8d0b8370-8abc-4994-90fb-a546cf361ee4:4772faf6-f165-4cba-9015-5eb2ba75bac2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6116223544.1", "spisova_znacka": "12Co/282/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/282/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6116223544.1"}], "citovane_v": []}