{"guid": "90e00ea8-066c-4c3b-bbba-dda661d55a60:9931cc16-a3fe-418d-8db1-89ca1fee6b13", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1424201117.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/11/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/11/2026 z 26. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2026, sp. zn. 7CoCsp/11/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1424201117.1", "identifikacne_cislo": "1424201117", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9931cc16-a3fe-418d-8db1-89ca1fee6b13", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1424201117.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1424201117.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1424201117.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/11/2026\n1424201117\n26. 05. 2026\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1424201117.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská\nvodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, Bratislava, zastúpeného: act\nlegal s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava proti žalovanému:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, C. o zaplatenie 161,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu\nproti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4.5.2026, č.k. 64Csp/14/2024-123, takto\nrozhodol:\nUznesenie súd prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nŽalovanému sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením zo dňa 4.5.2026, č.k. 64Csp/14/2024-123 súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie\nrozsudku pre zmeškanie zo dňa 25.11.2025, č.k. 64Csp/14/2024-112 zamietol.\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 278, § 281 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa\n29.1.2024 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 161,50 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 161,50 eur od 8.8.2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie\nnariadil pojednávanie na deň 25.11.2025, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného,\nktorým spolu s predvolaním bolo doručené poučenie o možnosti súdu vo veci rozhodnúť rozsudkom\npre zmeškanie tak žalobcu, ako aj žalovaného, podľa § 274 C.s.p. a § 278 C.s.p. s tým, že právnemu\nzástupcovi žalobcu bolo predvolanie spolu s poučením doručené dňa 16.9.2025 a žalovanému dňa\n15.9.2025. Na termín pojednávania určený na deň 25.11.2025 sa právny zástupca žalobcu nedostavil,\nsvoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a prítomný žalovaný navrhol, aby súd vo veci\nrozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. Prvoinštančný súd rozsudkom pre\nzmeškanie zo dňa 25.11.2025, č.k. 64Csp/14/2024-112 žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal. Rozsudok pre zmeškanie bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa\n1.12.2025. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2025 žalobca podal v zmysle § 281 ods. 1 C.s.p.\nnávrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý odôvodnil tým, že v priebehu konania bol aktívny,\nriadne uplatňoval svoje procesné práva a plnil si procesné povinnosti, opakovane súhlasil s prejednaním\nveci bez jeho prítomnosti a v minulosti riadne ospravedlnil svoju neúčasť s poukazom na zásadu\nhospodárnosti konania. Okrem podania samotnej žaloby adresoval súdu dve písomné vyjadrenia so\nsvojou argumentáciou, v ktorých reagoval na obranu žalovaného; súčasne predložil listinné dôkazy\npreukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku, navyše v priebehu konania dvakrát výslovne súhlasil,\naby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom tento generálny postoj jasne indikoval\njeho záujem na tom, aby súd vo veci meritórne rozhodol na základe predložených listinných dôkazov\na písomných prednesov, a to bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. V tejto súvislosti\npoukázal na judikatúru upozorňujúcu na nesprávnosť mechanického či formalistického uplatňovania\n\ninštitútu rozsudku pre zmeškanie v prípadoch, kde strana sporu nie je reálne pasívna. K samotnej\nneúčasti na pojednávaní dňa 25.11.2025 žalobca uviedol, že mal v úmysle sa z pojednávania riadne\nospravedlniť a požiadať o konanie v neprítomnosti, tak ako to urobil v predchádzajúcich prípadoch,\npričom až v nadväznosti na doručené rozhodnutie súdu prvej inštancie zistil, že z dôvodu chyby neprišlo k\nodoslaniu ospravedlnenia termínu 25.11.2025, pričom toto podanie rovnako obsahovalo súhlas, aby súd\nvo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že zmeškal\ntermín pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, ktorým bola chyba pri zasielaní ospravedlnenia.\nŽalobca taktiež poukázal na to, že je zrejmé, že žalobcom udelený súhlas na konanie a rozhodnutie v\njeho neprítomnosti sa vzťahoval na celé konanie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd rozsudok pre\nzmeškanie zrušil a vo veci ďalej konal.\n3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudok pre zmeškanie žalobcu predstavuje procesnú sankciu\nza pasivitu žalobcu v spore. Rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní\nje obligatórne, za splnenia podmienky, že tu existuje výslovný návrh žalovaného na túto formu\nrozhodnutia. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca zmeškal\npojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku z ospravedlniteľného dôvodu.\nTento ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania\nsúdu. V tomto konaní súd posudzuje len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalobcom možno\npovažovať za ospravedlniteľný dôvod nezúčastnenia sa pojednávania. Súd prvej inštancie poukázal\nna fakt, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie predstavuje výnimočné opatrenie a z tohto dôvodu je\nnutné ospravedlniteľnosť dôvodov neospravedlneného nezúčastnenia sa pojednávania vyhodnocovať\nreštriktívne.\n4. Prvoinštančný súd skúmal, či boli splnené podmienky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvedené\nv § 281 ods. 1 a 2 C.s.p. a dospel k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie\nnie je dôvodný. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 281 C.s.p. je procesným návrhom,\npričom konajúci súd musí „iba“ posúdiť, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie o tomto návrhu a\nv prípade, že návrhu vyhovie, pokračuje v konaní ďalej. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný\ndôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe konajúceho súdu, ktoré okolnosti v intenciách\nkonkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Z uvedeného\nvyplýva, že podstatným pre vydanie napadnutého uznesenia je podanie návrhu na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie a aj posúdenie ospravedlnenia zo strany súdu (II. ÚS 369/2018). Súd v súlade s §\n281 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že dôvody neúčasti na nariadenom pojednávaní uvádzané právnym\nzástupcom žalobcu nemožno považovať za ospravedlniteľné. K uvedenému názoru dospel najmä s\nohľadom na skutočnosť, že subjektívny omyl pri zasielaní ospravedlnenia neúčasti nemožno považovať\nza relevantný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko ide výlučne o pochybenie právneho\nzástupcu žalobcu, ktoré nemôže byť zo strany súdu, ktorý dotknutý rozsudok pre zmeškanie vyniesol za\nsplnenia všetkých procesných podmienok na jeho vydanie, akceptovaný. Súd prvej inštancie zároveň\npoukázal na to, že hoci žalobca v minulosti ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyslovil súhlas\ns prejednaním veci v jeho neprítomnosti, toto ospravedlnenie sa vzťahovalo vždy len na konkrétne\npojednávania, preto ho nemôže vykladať paušálne vo vzťahu ku všetkým nariadeným pojednávaniam\nv danej veci. Skutočnosť, že žalobca nebol v konaní pasívny pred pojednávaním súd akceptuje a\nvyhodnocuje ako pravdivú, no vo vzťahu k neúčasti na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025 táto\npozitívna aktivita žalobcu pred týmto termínom pojednávania, nemohla byť súdom vyhodnotená na\njeho obranu, keďže pojednávania určeného na deň 25.11.2025 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, hoc\npredvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené. Vzhľadom na to, že\nrozsudok pre zmeškanie má sankčný charakter, právny zástupca žalobcu bol vo vzťahu k nariadenému\npojednávaniu v konaní pasívny a uvádzané dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepredstavujú\nospravedlniteľné dôvody, súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.\n5. Proti uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom sa nestotožnil so záverom\nprvoinštančného súdu, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie predstavuje výnimočné opatrenie a z\ntohto dôvodu je nutné ospravedlniteľnosť dôvodov neospravedlneného nezúčastnenia sa pojednávania\nvyhodnocovať reštriktívne. Uviedol, že ustanovenie § 281 ods. 1 C.s.p. podmieňuje zrušenie rozsudku\npre zmeškanie existenciou „ospravedlniteľného dôvodu\" zmeškania pojednávania. Zákon tento pojem\nnijako neobmedzuje na výnimočné alebo extrémne situácie. Reštriktívny výklad použitý súdom prvej\ninštancie je podľa názoru žalobcu v rozpore s ústavným princípom práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Právo na prístup k súdu a právo na meritórne prejednanie veci\n\nnemôže byť eliminované formalistickým výkladom procesnej sankcie. Záver súdu prvej inštancie, že\nrozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní je obligatórne, za splnenia\npodmienky, že tu existuje výslovný návrh žalovaného na túto formu rozhodnutia považoval žalobca za\nnesprávny a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Uviedol, že z dikcie § 278 C.s.p. vyplýva, že vydanie\nrozsudku pre zmeškanie je podmienené kumulatívnym splnením viacerých podmienok, pričom súd\nje povinný tieto podmienky posúdiť komplexne, a to vrátane kontextu celého konania. Rozsudok pre\nzmeškanie nie je automatickou sankciou, ktorú je súd povinný uložiť bez ohľadu na okolnosti prípadu,\nale fakultatívnym inštitútom, pri ktorého aplikácii je súd povinný zohľadniť princíp proporcionality a účel\nsledovaný zákonom. Osobitne zdôraznil, že práve záver o automatickej sankcii bol po zavedení rozsudku\npre zmeškanie v znení C.s.p. podrobený prieskumu najvyšších súdnych autorít a tieto jednoznačne\nskonštatovali, že sa nejedná o povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca poukázal\nna to, že bol v priebehu súdneho konania aktívny, riadne uplatňoval svoje procesné práva a plnil si\nprocesné povinnosti. Žalobca opakovane súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a v minulosti\nriadne ospravedlnil svoju neúčasť s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Žalobca okrem\npodania samotnej žaloby, v ktorej vymedzil skutkové okolnosti a právne posúdenie nároku, adresoval\nsúdu dve písomné vyjadrenia so svojou argumentáciou, v ktorých reagoval na obranu žalovaného.\nSúčasne predložil listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku. Navyše žalobca v\npriebehu konania dvakrát výslovne súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.\nTento generálny postoj žalobcu jasne indikoval jeho záujem na tom, aby súd vo veci meritórne rozhodol\nna základe predložených listinných dôkazov a písomných prednesov a to bez jeho prítomnosti a jeho\nprávneho zástupcu. Žalobca preto poukázal na ustálenú judikatúru, ktorá upozorňuje na nesprávnosť\nmechanického či formalistického uplatňovania inštitútu rozsudku pre zmeškanie v prípadoch, kde strana\nsporu nie je reálne pasívna.\n6. Žalobca poukázal na právny názor prezentovaný Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 26.4.2023,\nsp.zn. 2Obdo/27/2022, v ktorom súd uviedol, že „33. Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky vo\nsvojom uznesení zo 4. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 vyslovil názor, že rozhodnutie rozsudkom\npre zmeškanie aj za splnenia všetkých procesných podmienok „nie je žiadúce najmä, ak súdne konanie\ntrvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v\nkonaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného\nsúdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa\n§ 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia\n§ 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku\npre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom,\nže pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný\nprostriedok (odvolanie vo veci samej).“ 38. Je pritom irelevantné, či v takomto návrhu uvádza advokát\nžalobcu ako jeden z dôvodov jeho neprítomnosti na vytýčenom pojednávaní v súdenej veci iné kolidujúce\npojednávania alebo nie (ako v prípade žiadosti o odročenie pojednávania), nakoľko takýto procesný\npostup žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktorým výslovne z dôvodu hospodárnosti žiada o\npojednávanie bez jeho prítomnosti (za podmienky, ak je takýto návrh doručený včas), nie je možné\npovažovať za pasivitu žalobcu, resp. stratu záujmu na konaní. Vzhľadom na procesný útok žalobkyne\nv súdnom spore, ktorým k žalobe pripojila a označila dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať, ako\naj všetky jej podania k vyjadreniam žalovanej strany, čím žalobkyňa neostala v konaní pasívna, by\nbol postup konajúceho súdu na základe prísneho výkladu splnenia podmienok na vydanie rozsudku\npre zmeškanie rýdzo formalistický (I. ÚS 233/2019).“ Rovnako tak Ústavný súd SR v náleze III. ÚS\n373/2020 zo dňa 29. 6. 2021 uviedol, že: „Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu\nkonania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej\nprocesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní\njej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s\nohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho\nvydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd\nmal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu\nrozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. 21. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať,\nže materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán.\nZ uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní\ndôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd\nby tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto\nformu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné, s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany,\n\nže táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.“ Podľa názoru\nžalobcu, tento v žiadnom prípade nebol pasívnym a mal za to, že už len v zmysle prezentovaných\nprávnych názorov je zrejmé, že rozhodnutie súdu o vydaní rozsudku pre zmeškanie žiadnym spôsobom\nnereflektuje predchádzajúce konanie žalobcu. Súd mal k dispozícii dostatok skutkových tvrdení a\ndôkazov predložených žalobcom na to, aby mohol vec prejednať a rozhodnúť meritórne po vykonanom\ndokazovaní.\n7. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že „subjektívny omyl pri zasielaní ospravedlnenia neúčasti\nnemožno považovať za relevantný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko ide výlučne o\npochybenie právneho zástupcu žalobcu.\", tento záver je podľa názoru žalobcu absolútnym ignorovaním\ncelej situácie súdom a ide o izolované konštatovanie súdu bez zohľadnenia celkového kontextu\nprocesného správania žalobcu v konaní. K samotnej neúčasti na pojednávaní dňa 25.11.2025 žalobca\nuviedol, že mal v úmysle sa z pojednávania riadne ospravedlniť a požiadať o konanie v neprítomnosti,\ntak ako to urobil v predchádzajúcich prípadoch. Žalobca jednoznačne zdokladoval, že termín považoval\nza ospravedlnený predložením formulára s ospravedlnením (žalobca nemá možnosť zasahovať do\ndatovania formulárov na portály e-žaloby). Uvedené v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s\nvedomým ignorovaním súdu alebo stratou záujmu o spor. V tejto súvislosti žalobca poukázal na\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.06.2020, sp.zn. 12Co/43/2020, v ktorom\nsúd uviedol, že: „Odvolací súd nemôže ignorovať skutočnosť, že každá ľudská činnosť je spojená\ns chybovosťou a preto by nemal byť netolerovateľným z toho prameniaci ojedinelý omyl. Už dávne\nlatinské príslovie hovorí „errare humanum est“ - mýliť sa je ľudské, teda každý kto robí, robí aj chyby\na tak z jedného pochybenia vyvodzovať povahe veci príliš závažné následky sa nezdá odvolaciemu\nsúdu ani správne ani spravodlivé. V intenciách uvedeného odvolací súd vzhľadom na trvanie sporu,\nvzhľadom na vykonané dokazovanie a tiež vzhľadom na to, že žalovaná sa doteraz riadne konania\nzúčastňovala, bola aktívna, po zmeškanom pojednávaní sa vzápätí ešte ten istý deň ospravedlnila za\nneúčasť, dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého uznesenia, lebo okolnosti prípadu odôvodňujú\noznačenie príčiny zmeškania pojednávania za ospravedlniteľné v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP a tie\nzakladajú dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.“ Totožný záver zaujal Ústavný súd SR v náleze\nzo dňa 13.12.2018, sp.zn. II. ÚS 369/2018, ktorý uvádza: „Okresný súd odôvodnil napadnuté uznesenie\ntakto: Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za\npasivitu žalovaného v spore. Pokiaľ sa týka procesnej pasivity túto treba posudzovať tak, že žalovaný\nsubjektívne aj napriek tomu, že mohol vo veci nekoná, nemá o pojednávanie záujem a z toho dôvodu je\nna mieste „sankcionovať“ ho rozsudkom pre zmeškanie. V konkrétnom prípade súd nedospel k záveru,\nvzhľadom na charakter veci, vzhľadom aj na predmet sporu ako aj na uplatnenú výšku nároku, že\nžalovaný subjektívne nemal záujem o konanie na súde, bol vedome nečinný, a to aj napriek tomu, že\no pojednávaní vedel. Z predloženého potvrdenia žalovaného, ktoré k návrhu na zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie pripojil vyplýva, že z technických dôvodov spočívajúcich v nesprávnom, resp. neexistujúcom\nzaevidovaní a zažurnalizovaní podaní preberaných z elektronickej schránky spoločnosti začiatkom\ndecembra 2017 nedošlo k náležitému spracovaniu doručovaného predvolania na pojednávanie na deň\n22.12.2017 a z toho dôvodu o predmetnom pojednávaní nemal vedomosť ani právny úsek a následne\nani externá kancelária. Objektívne je zrejmé, že žalovanému došlo predvolanie na pojednávanie aj\nspolu so žalobou aj poučením, avšak podľa názoru súdu nečinnosť v konkrétnom prípade nemožno\ncharakterizovať tým, či mu bolo doručené objektívne predvolanie, ale subjektívna nečinnosť, že o\ndoručení vedel, avšak bez ďalšieho vo veci nekonal, pojednávania sa nezúčastnil, ani sa z tohto\nneospravedlnil. Javí sa tiež logické tvrdenie žalovaného, že pri takomto spore a pri takomto uplatnenom\nnároku zo strany žalobcov bolo by absolútne nelogické, aby nemal záujem zúčastniť sa pojednávania,\nresp. svojou nečinnosťou ho bojkotovať.“\n8. Žalobca nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že predchádzajúce ospravedlnenia a súhlasy\ns konaním v neprítomnosti sa vzťahovali „vždy len na konkrétne pojednávania\" a nemožno ich\nvykladať paušálne. Uviedol, že jeho procesný postoj bol v celom konaní konzistentný a jednoznačný.\nŽalobca opakovane a bez výnimky súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti, čo\nostatne zodpovedalo výške uplatneného nároku a zásade hospodárnosti konania. Tento systematický\na predvídateľný postoj žalobcu mal byť súdom zohľadnený pri posudzovaní, či nedostavenie sa na\npojednávanie dňa 25.11.2025 bolo prejavom procesnej pasivity alebo len dôsledkom administratívneho\npochybenia pri zasielaní (ďalšieho) ospravedlnenia s rovnakým obsahom. Sama skutočnosť, že v\nprávnej veci o zaplatenie 161,50 eur boli nariadené tri termíny pojednávania svedčí o porušení zásady\n\nhospodárnosti konania. V kontexte celkového správania žalobcu v konaní je zrejmé, že žalobca nemal\nv úmysle ignorovať pojednávanie ani prejsť do procesnej pasivity.\n9. Žalobca ďalej poukázal na to, že napadnuté uznesenie je v priamom rozpore s ustálenými\nvýkladovými pravidlami právnych noriem. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.04.2014,\nsp.zn. IV.ÚS/15/2014, v ktorom súd uviedol, že: „Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína,\nže prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho\nhľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu\nzmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že\njedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy,\npred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak\nvyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním\nspojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie\nzásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci\nk neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná\na je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (k tomu pozri I. ÚS 242/07,\nI. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012, podobne aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS\n625/03 zo 14. apríla 2005). Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd hodnotí aj\nrozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriem týkajúcich sa\nvýkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti\nnapr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010).“ Totožnú\nargumentáciu zaujal tiež Najvyšší súd SR v uznesení Veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia\nsp.zn. 1Vcdo/2/2017, keď uviedol: „Veľký senát pripomína, že k výkladu právnych predpisov a ich\ninštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného textu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný\na určitý ), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať\nlen prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na\noverenie správnosti či nesprávnosti výkladu alebo na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné\ninterpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade logický, systematický\na teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný\nkonektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (I. ÚS 351/2010). Teleologický výklad\npredstavuje v súčasnosti priorizovaný spôsob interpretácie zákonného textu.“ Napadnuté uznesenie\npodľa názoru žalobcu úplne ignoruje prioritu teleologického výkladu právnych noriem a všetky argumenty\nžalobcu posudzuje izolovane bez ohľadu na celkový kontext.\n10. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že preukázateľne existujú dôvody na zrušenie\nrozsudku pre zmeškanie, keďže žalobca bol v priebehu konania aktívny; opakovane sa ospravedlnil\na vždy súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti; nezmaril pojednávanie ale dopustil sa len chyby\npri zasielaní (ďalšieho) ospravedlnenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä s ohľadom na\npreukázateľnú procesnú aktivitu žalobcu počas celého konania, existenciu ospravedlniteľného dôvodu\nspočívajúceho v administratívnom pochybení pri odosielaní ospravedlnenia a v súlade s citovanou\njudikatúrou Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ktorá odmieta formalistické využívanie inštitútu\nkontumácie, žalobca navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie.\n11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380\nods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže\nsa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie\npojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie\nsúdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.\n12. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného\nrozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak\na) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní\nna pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku\npre zmeškanie a\nb) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n\n13. Podľa § 281 ods. 1 a 2 C.s.p. ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo\nveci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením\nzruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o\nrozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.\n14. Podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov\nodvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.\n15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie postupom podľa §\n278 C.s.p., keď mal za to, že boli splnené podmienky na takýto postup, nakoľko žalobca sa nedostavil\nna pojednávanie vo veci dňa 25.11.2025, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní\nna pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre\nzmeškanie, pričom žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a súčasne\nžalovaný na pojednávaní navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.\n16. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 281 C.s.p. umožňuje podať návrh na\nzrušenie rozsudku pre zmeškanie, pri ktorom sa posudzuje výlučne to, či na strane žalobcu existovali\nospravedlniteľné dôvody, pre ktoré zmeškal pojednávanie a či takýto návrh podal v lehote do 15\ndní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Účelom tejto zákonnej úpravy je teda zabezpečiť\nžalobcovi súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie,\nna ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli\nsplnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z\nprezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané\nžalobcom (zistené súdom), (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobcu na\npojednávaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.1.2020, sp.zn. 5Obdo/26/2019). Vzhľadom\nna to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu,\nktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia zmeškania\nlehoty na podanie vyjadrenia. Podľa judikatúry ospravedlniteľné dôvody pre odpustenie zmeškania\nlehoty musia mať taký charakter, že bez ďalšieho vylúčia dotknutý subjekt z možnosti uskutočniť\npožadovaný úkon. Podstatným pre vydanie uznesenia o zrušení rozsudku pre zmeškanie je podanie\nnávrhu na jeho zrušenie a posúdenie ospravedlnenia zo strany súdu (rozhodnutie Ústavného súdu SR,\nsp.zn. II. ÚS 369/2018, sp.zn. II. ÚS 546/2020).\n17. Odvolací súd dospel zhodne so záverom súdu prvej inštancie k tomu, že dôvod, pre ktorý žalobca\nžiadal zrušiť rozsudok pre zmeškanie nie je ospravedlniteľným dôvodom. Odvolací súd mal za to, že\nadministratívne pochybenie právneho zástupcu žalobcu, v dôsledku ktorého nebola odoslaná správa\nobsahujúca ospravedlnenie neúčasti žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) na pojednávaní spolu\nso súhlasom, aby súd konal v jeho neprítomnosti, nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod\nna zmeškanie účasti na pojednávaní, resp. na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Je potrebné\npoukázať na to, že právny zástupca žalobcu je obchodná spoločnosť, ktorú tvoria viacerí spoločníci –\nadvokáti (piati), a u ktorej sú vedení viacerí koncipienti (piati), teda ide o štruktúrovanú spoločnosť, kde\nje dôvodné predpokladať zastupiteľnosť jednotlivých funkcií, zabezpečenie administratívneho zaťaženia\n(vzhľadom na kapacitné a personálne možnosti) a predídenie prípadným individuálnym pochybeniam\njeho zamestnancov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR\nvo veci sp. zn. III. ÚS 280/2020, ktorý poukázal na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva právo na prístup k súdu nie je absolútnym právom a podlieha obmedzeniam, ako je\nnapr. stanovenie lehoty na vykonanie určitého úkonu účastníkom konania (porovnaj Ashingdane v. the\nUnited Kingdom judgment, rozsudok z 28.5.1985, Levages Prestations Services v. France, rozsudok z\n23.10.1996). Zároveň ESĽP uviedol, že strana má znášať následky oneskorene doručeného podania,\nak sú chyby pripočítateľné tejto strane (pozri Pérez de Rada Cavanilles proti Španielsku, Platakou\nproti Grécku, č. 38460/97 a D. E. proti Španielsku, č. 47792/99). Detail formulára zo dňa 13.10.2020\npredložený žalobcom preukazuje práve to, že chyba spracovania pošty vznikla u žalobcu. Je teda\nmožné dovodiť, že žalobca si tak v rozhodnom čase sám zapríčinil taký stav, kedy súd prvej inštancie\n(správne) vydal rozsudok pre zmeškanie. Zároveň neboli preukázané žiadne iné objektívne okolnosti\nznemožňujúce vykonanie včasného úkonu zo strany žalobcu. Inak povedané, púhe opomenutie vykonať\núkon bez ďalšieho nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod jeho nevykonania. So zreteľom na\nuvedené sa odvolací súd nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nsp.zn. 12Co/43/2020, na ktoré poukázal žalobca.\n\n18. Pokiaľ žalobca argumentoval svojou aktivitou v konaní, resp. neexistenciou jeho pasivity\na poukazoval na nesprávnosť mechanického či formalistického uplatňovania inštitútu rozsudku pre\nzmeškanie, táto argumentácia smerovala skôr k tomu, že neboli splnené podmienky na vydanie\nrozsudku pre zmeškanie. Takéto námietky sú však dôvodom prípustnosti odvolania podľa § 356 písm.\nb) C.s.p. proti takémuto rozsudku (ktoré ale žalobca nepodal), a nie návrhu na jeho zrušenie podľa\n§ 281 C.s.p. Vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré žalobca na podporu svojich tvrdení predložil, odvolací\nsúd konštatuje, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obdo/27/2022 sa týkalo prípadu, kedy\nbolo stranou sporu podané odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že neboli splnené\npodmienky na jeho vydanie. V prípade nálezu Ústavného súdu SR sp.zn, II. ÚS/369/2018 síce išlo o\npodanie návrhu na zrušenie rozsudku stranou sporu, avšak ústavný súd posudzoval kvalitu odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia a ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, pričom dospel k záveru,\nže odpoveď okresného súdu (pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie) na to,\nči žalovanou tvrdené okolnosti zmeškania pojednávania sú ospravedlniteľné, je síce v napadnutom\nuznesení vyjadrená pomerne stručne, avšak nie je nelogická či nedostatočná. Z uvedeného je zrejmé,\nže ústavný súd sa nezaoberal splnením podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Pokiaľ ide\no nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS/373/2020, ústavný súd síce uviedol, že vnímal, že v danej\nveci nebola naplnená formálna podmienka vydania rozsudku pre zmeškanie, pretože neboli splnené\nzákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 137 písm. a C.s.p. (išlo o určenie právnej skutočnosti),\navšak predovšetkým posudzoval odôvodnenie napadnutého uznesenia v súvislosti s vyhodnotením\nospravedlniteľného dôvodu neúčasti sporovej strany na pojednávaní z pohľadu možnej arbitrárnosti,\nformalizmu alebo zjavného rozporu so zákonom.\n19. Na základe uvedeného odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p.\nako vecne správne potvrdil.\n20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a\n§ 378 ods. 1 C.s.p., žalovanému ako úspešnej strane však nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania zohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Csp/14/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c5f67ce-4839-41ae-a8ec-f5f7b20db3a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1"}, {"guid": "ussr:ee28ddcb-ede0-401d-a72f-d44998e77fe8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.546.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 546/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 546/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.546.2020.1"}, {"guid": "ussr:9013781d-6f8a-40ed-a907-cea0bbd470bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.280.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 280/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 280/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.280.2020.1"}, {"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "ussr:c2da0ad0-bbcd-4096-ae8a-1f0a0ad1681c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1"}, {"guid": "ussr:b66be32f-3c33-4d4f-a222-d927d4c6e29e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b66be32f-3c33-4d4f-a222-d927d4c6e29e"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "0fab99db-da94-4035-8290-6f07d16c47b6:d05db39c-9bf2-4d94-96d5-2e2be464b015", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4418203706.2", "spisova_znacka": "12Co/43/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/43/2020 z 27. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-04-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4418203706.2"}, {"guid": "c1d8fb86-6360-4ca2-a57b-903238584cc1:0cdb2045-bec0-460b-8a87-495283e1c3b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "64Csp/14/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 64Csp/14/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c1d8fb86-6360-4ca2-a57b-903238584cc1:0cdb2045-bec0-460b-8a87-495283e1c3b1"}], "citovane_v": []}