{"guid": "5140d46d-a2ea-4e91-bf3b-c7431b2e6f25:f3d8e775-0a41-4d06-a587-f185dedd5d83", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1423209263.1", "spisova_znacka": "10CoPr/11/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoPr/11/2025 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2026, sp. zn. 10CoPr/11/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1423209263.1", "identifikacne_cislo": "1423209263", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "nazov": "§ 1 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3d8e775-0a41-4d06-a587-f185dedd5d83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1423209263.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1423209263.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1423209263.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10CoPr/11/2025\n1423209263\n30. 04. 2026\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1423209263.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Ágnes Nagyovej v právnej veci žalobkyne: J.. Z. A., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, W., právne zastúpená: VIA LEGE, s.r.o., IČO: 36 866 415, Veterná\n1093, Pata, proti žalovanému: Mesto Pezinok, IČO: 00 305 022, Radničné námestie 44/7, Pezinok,\nprávne zastúpený: ROHUTNÝ & Spol., s.r.o., IČO: 53 360 168, Nová 524/37, Viničné, o zaplatenie 4\n200,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n23.04.2025, č. k. 11Cpr/3/2023-104, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobkyni sumu 4 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 4 200,- eur od\n10.12.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanému priznal voči\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok).\n2. Súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, keď v zmysle podanej žaloby v znení\njej zmeny si žalobkyňa v rámci pracovnoprávneho sporu uplatnila voči žalovanému nárok na vyplatenie\nodstupného v sume 4 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 4 200,- eur\nod 10.12.2022 do zaplatenia. Podľa napadnutého rozsudku bol skutkový stav medzi stranami nesporný,\nt.j. medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom bola dňa 23.04.2021\nuzatvorená pracovná zmluva na dobu určitú do 25.04.2022, na základe ktorej vznikol počnúc dňom\nnástupu žalobkyne do práce dňa 26.04.2021 medzi nimi pracovný pomer na plný pracovný úväzok,\npričom žalobkyňa bola zamestnaná na pozícii „. K. W.. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy (resp.\ndohodou o zmene pracovných podmienok) uzavretej medzi nimi dňa 29.07.2022 došlo od 01.08.2022\nk zmene pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného z doby určitej na neurčitý čas a k zvýšeniu\njej základného mesačného platu, resp. mzdy na 2 100,- eur mesačne v hrubom. Po komunálnych\nvoľbách konaných dňa 29.10.2022 došlo k zmene na pozícii primátora, teda štatutárneho orgánu\nžalovaného zamestnávateľa, ktorá mala znamenať aj zmeny na vedúcich pozíciách mestského úradu.\nMedzi stranami sporu bola preto dňa 16.11.2022 uzavretá písomná dohoda o skončení pracovného\npomeru uplynutím dňa 30.11.2022 (pred ujatím sa funkcie primátora novozvoleným primátorom), v\nktorej sa žalovaný ako zamestnávateľ zaviazal vyplatiť žalobkyni odstupné vo výške 2 základných\nzmluvných mesačných platov v celkovej výške 4 200,- eur, a to vo výplate za mesiac november 2022,\nt.j. v decembri 2022, ktorá výplata za mesiac december bola žalobkyni vyplatená dňa 09.12.2022, avšak\nbez dojednaného odstupného.\n\n3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami čl. 2 poslednej vety zákona\nč. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej aj „Zákonník práce“), § 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 34\nObčianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 41 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2 zákona\nč. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona,\n§ 6 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona, § 13 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, § 15 Zákonníka práce,\n§ 17 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, § 60 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, § 76 ods. 2 Zákonníka práce, §\n63 ods. 1 písm. a), b) a písm. f) Zákonníka práce, § 76 ods. 6 Zákonníka práce, § 76 ods. 7 Zákonníka\npráce a § 77 Zákonníka práce.\n4. Vecne bol rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnený v prvom rade tým, že odstupné podľa § 76\nods. 7 Zákonníka práce nie je takou podstatnou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru,\nbez ktorej by táto nemohla samostatne existovať, o to skôr, ak ide o odstupné, ktoré nevyplýva z\nustanovenia § 76 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého odstupné patrí zo zákona zamestnancovi iba\nv prípade zákonom ustanovených podmienok, ktoré žalobkyňa v tomto prípade nespĺňala. Nešlo totiž\no skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo\npísm. f) Zákonníka práce a ani z dôvodu straty spôsobilosti žalobkyne vykonávať prácu s ohľadom\nna jej zdravotný stav. Podľa súdu prvej inštancie bolo nesporné, že uzatvorenie dohody o skončení\npracovného pomeru iniciovala žalobkyňa, pracovný pomer žalobkyne sa skončil dňom 30.11.2022 a\nuž od 09.01.2023 jej vznikol pracovný pomer u iného zamestnávateľa, u ktorého v riadiacej pozícii bol\nbývalý primátor Mesta Pezinok, ktorý so žalobkyňou uzatváral tak pracovnú zmluvu u žalovaného, ako\naj dohodu o zvýšení mzdy, ale aj predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru s odstupným\npodľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie poukázal na to, že bez ďalšej konkrétnej\nšpecifikácie nie je možné zovšeobecniť využitie možnosti priznania odstupného nad rámec minimálnej\nvýšky v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 Zákonníka práce a bez uvedenia konkrétnych podmienok\ndojednaných napríklad aj v kolektívnej zmluve. S poukazom na zásadu rovnakého zaobchádzania a\nzákazu diskriminácie súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný v roku 2022 poskytol odstupné len\ntrom zamestnancom, pričom mnohým zamestnancom s nepomerne mnohonásobne viac odpracovanými\nrokmi u žalovaného odstupné neposkytol, čo podľa názoru súdu prvej inštancie možno považovať za\nnezákonné z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie vo vzťahu\nk ostatným zamestnancom žalovaného, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi a rozpor s ustanovením\n§ 15 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že dojednanie odstupného v dohode\no skončení pracovného pomeru je absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 1 ods.\n2 Zákonníka práce v spojení s § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Z napadnutého rozsudku\nvyplýva, že k uzatvoreniu tejto dohody o skončení pracovného pomeru došlo z iniciatívy žalobkyne,\npričom dojednanie o odstupnom nemalo žiadne vopred stanovené jednoznačné podmienky, ktoré\nby akokoľvek odôvodňovali poskytnutie odstupného žalobkyni u zamestnávateľa, u ktorého nebolo\nposkytnuté odstupné aj ostatným zamestnancom, ktorí u žalovaného dokonca odpracovali nepomerne\nviac rokov. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),\nf), h) CSP. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže na\npovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7%\nročne zo sumy 4 200,- eur od 10.12.2022 do zaplatenia a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100%, eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s relevantnými\nnámietkami žalobkyne, konanie malo vadu, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\na nakoniec namietala svojvoľnosť rozsudku.\n6. Žalobkyňa v odvolaní dôvodila, že súd prvej inštancie nemal pripustiť žalovaným predložené listinné\ndôkazy na pojednávaní (Rekapitulácia mzdových zložiek za obdobie od roku 2019 do roku 2022 a\nZoznam zamestnancov, ktorí ukončili pracovný pomer v období od 01.01.2019 do 31.10.2022), pretože\ntým bola porušená zásada koncentrácie konania, pričom žalovaný uvedenými listinami disponoval od\nzačiatku konania. Žalobkyňa v odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s nesúladom\nv tvrdeniach žalovaného vo vzťahu k počtu zamestnancov, ktorým bolo poskytnuté odstupné a dané\n\nnezrovnalosti neodstránil ani postupom podľa § 319 CSP. Zároveň poukázala na to, že súd prvej\ninštancie jej nedoručil vyššie uvedené listiny, na ktorých žalovaný postavil svoju obranu o konaní v\nrozpore so zásadami pracovného práva a diskriminačnom konaní, a tak tvrdila, že jej nebol známy\nobsah týchto listín a nemohla sa voči nim účelne brániť. Podľa žalobkyne sa súd prvej inštancie\nnevysporiadal s jej námietkou o tom, že žalovaným predložené listiny nie sú dostatočne určité a nejde\nani o zamestnancov, ktorí by boli v obdobnom postavení a v porovnateľnej situácii ako žalobkyňa, hoci\nžalovaný oprel svoje tvrdenie o diskriminačnom rozhodnutí bývalého primátora a rozpore so zásadami\npracovného práva práve s odkazom na predložené listiny. Namietla tak odlišnosť a neporovnateľnosť\nzamestnancov a situácií s tým, že podľa nej súd prvej inštancie interpretoval svoje úvahy výslovne\nv jej neprospech, najmä ak „výhradu nepreukázania totožnosti“ aplikoval vo vzťahu k dôkazom\npredloženým žalobkyňou, avšak už nie k dôkazom predloženým žalovaným, v ktorých sú zmiešané\nvšetky spôsoby skončenia pracovného pomeru a zmiešané aj rôzne mestské organizácie a pracoviská.\nTvrdila, že sa voči údajom uvedeným v listinách nemohla žiadnym spôsobom brániť, keďže tam\nuvedené skutočnosti jej neboli známe, nemala vedomosť ani o spôsobe skončenia pracovného pomeru\ns inými zamestnancami u žalovaného, či o prípadnom odstupnom a zároveň ide o interné informácie\nžalovaného. Vytkla preto súdu prvej inštancie, že nevyhodnotil tento dôkaz dôkladne. Okrem toho\nďalej považovala rozsudok súdu prvej inštancie za zmätočný aj pre nesprávne právne vyhodnotenie\ndôkazu „Zoznam zamestnancov, ktorí ukončili pracovný pomer“, kedy súd prvej inštancie tvrdil, že ide o\nzoznam zamestnancov porovnateľných so žalobkyňou. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie v bode 52.\nrozsudku nesprávne vyhodnotil ním citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/284/2018\nz 30.01.2020, pretože jednak najvyšší súd neustálil, že by nárok na odstupné nevznikol, jednak\nposudzoval činiteľ, ktorým sa má násobiť priemerný mesačný zárobok na určenie odstupného, pričom\nrozdielnosť pracovných pozícií je zohľadnená už vo výške zárobku. Dodala, že dokonca v uvedenej\nveci sa najvyšší súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu, pretože\ndovolacie dôvody neboli vymedzené zákonným spôsobom, a preto súd prvej inštancie nevychádzal z\nustálenej rozhodovacej praxe, ale z právneho názoru súdu v inej veci. Bola preto názoru, že nie je\nmožné vychádzať zo zmiešanej skupiny neporovnateľných zamestnancov s rôznou formou skončenia\npracovného pomeru, a tak vyvodiť diskrimináciu či nerovné zaobchádzanie. Ďalej rozobrala, že v\n„Zozname zamestnancov, ktorí ukončili pracovný pomer“, bolo za rok 2022 uvedených 33 zamestnancov,\nz ktorých však 11 zamestnancov spadá pod mestskú políciu alebo opatrovateľskú službu, prepravnú\nslužbu (t.j. podľa žalobkyne ide o neporovnateľných zamestnancov), ďalším 6 zamestnancom bolo\nvyplatené odchodné (t.j. podľa žalobkyne išlo o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu odchodu do\ndôchodku), 9 zamestnanci odpracovali u žalovaného menej ako 1 rok a ďalší 2 skončili uplynutím doby\nurčitej jedného roka, ďalej 2 zamestnanci odpracovali síce viac ako jeden rok, ale výrazne menej ako\nžalobkyňa a zostali 3 zamestnanci, ktorým bolo vyplatené odstupné. Podľa názoru žalobkyne súd prvej\ninštancie v rozsudku neprípustne opomenul, že pokiaľ zamestnávateľ neposkytol odstupné, tak to bolo\nz dôvodu, že dotknutí zamestnanci neboli v porovnateľnej situácii ako žalobkyňa. Dodala, že napriek\ntomu, že diskrimináciu a nerovné zaobchádzanie považoval súd prvej inštancie za kľúčové, zo žiadneho\ndôkazu nie je preukázaná existencia znevýhodneného, diskriminovaného zamestnanca porovnateľného\ns ňou a v porovnateľnej situácii.\n7. V odvolaní ďalej namietala neprípustnosť neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru len\nv časti odstupného, keď tvrdila, že dojednanie o odstupnom bolo neoddeliteľnou súčasťou dohody o\nskončení pracovného pomeru, a to vzhľadom na obsah, okolnosti uzatvárania a aj samotnú povahu\ndaného právneho úkonu - dohody o skončení pracovného pomeru, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bolo\ndojednanie o vyplatení odstupného, na ktoré sa žalobkyňa spoliehala a s ktorým rátala. Upresnila, že\njej pohnútkou k skončeniu pracovného pomeru dohodou bola skutočnosť, že sa nový primátor vyjadril,\nže s ňou ďalej nepočíta, nemá o ňu záujem, keďže je osobou predchádzajúceho primátora. Tvrdila, že\nv čase uzatvárania dohody o skončení pracovného pomeru nevedela, kde bude následne zamestnaná,\npričom k uzatvoreniu nového pracovného pomeru došlo dňa 05.01.2023 s pánom V.. V. Č., starostom\nV. Č. A. - N. V., a nie s bývalým primátorom žalovaného. Podotkla tiež, že k zvýšeniu jej mzdy v roku\n2022 nedošlo účelovo, práve naopak, bolo spojené so zmenou pracovnej zmluvy z doby určitej na dobu\nneurčitú, pričom sa takto prehodnocovala a zvyšovala mzda všetkých zamestnancov u žalovaného.\n8. Žalobkyňa sa odvolávala na nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa nej súd prvej inštancie\nopomenul aplikovať § 17 ods. 3 Zákonníka práce, t.j. neplatnosť právneho úkonu nemôže byť\nzamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Mala za to, že o jednostrannom spôsobení\nneplatnosti nemožno uvažovať v prípade uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá je\n\ndvojstranná a každá zo strán koná samostatne. Žalobkyňa zároveň tvrdila, že pokiaľ dôvod neplatnosti\nmá byť daný podľa súdu prvej inštancie konaním zamestnávateľa ako žalovaného voči ostatným\nzamestnancom, potom považovala za zrejmé, že takúto neplatnosť právneho úkonu spôsobil sám\nžalovaný, a preto prípadná neplatnosť dojednania o odstupnom nemôže byť na jej ujmu a nemôže\nspôsobiť zánik jej práva na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobkyňa preto bola názoru, že keďže žalovaný\nv rozhodujúcom rozsahu pripravil znenie dohody o skončení pracovného pomeru s ustanovením o\ndojednaní odstupného, túto podpísal, teda uzavrel, potom ju mal aj plniť. Pokiaľ žalovaný neplnil dohodu\npre neplatnosť spočívajúcu výlučne v konaní žalovaného voči iným zamestnancom, potom mal plniť\ntitulom náhrady škody takto spôsobenej žalobkyni. Z rovnakého dôvodu žalobkyňa napadla aj výrok\nrozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.\n9. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a nesprávne zistil skutkový stav,\nkeďže tvrdil, že dojednanie o odstupnom vo výške 2 mesačných zárobkov je v rozpore s dobrými\nmravmi, pretože odstupné nebolo poskytnuté aj ostatným zamestnancom žalovaného a dojednanie o\nodstupnom nemalo vopred stanovené podmienky. Žalobkyňa s poukazom na § 76 ods. 1 Zákonníka\npráce a § 1 ods. 6 Zákonníka práce uviedla, že uvedené ustanovenia umožňovali stranám sporu uzatvoriť\ndohodu o skončení pracovného pomeru s dojednaním o odstupnom vo výške 2-mesačných zárobkov,\nkeďže odpracovala u žalovaného 1 rok a 7 mesiacov a ku skočeniu pracovného pomeru došlo pre\norganizačné zmeny u zamestnávateľa. Pokiaľ ide o údajnú absenciu vopred stanovených podmienok pre\nposkytovanie odstupného, poukázala na to, že tie sú dané právnymi predpismi SR a každý zamestnanec\nmá vedomosť o tom, že môže žiadať odstupné pri dohode o skončení pracovného pomeru aj nad rámec\nzákona. Za relevantné pre daný prípad žalobkyňa považovala to, že žalovaný nepreukázal existenciu\nžiadneho zamestnanca, ktorý by v rozhodnom období žiadal od zamestnávateľa odstupné a nedostal by\nho. Pritom ak by taký zamestnanec aj bol, žalobkyňa o tom nemala vedomosť, a preto by ani nemohla\nvedieť, že by právny úkon mohol byť neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa zotrvala na\ntom, že nekonala v rozpore s dobrými mravmi, a preto jej konanie nie je možné postihnúť neplatnosťou\npre rozpor s dobrými mravmi. V odvolaní tak žalobkyňa mala za to, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže jeho právne závery umožňujú zamestnávateľovi\nbeztrestné nerovné zaobchádzanie so zamestnancami tým, že niektorým odstupné vyplatí a aj vyplatil,\na iným nie, a nevyplatení zamestnanci zostanú bez právnej ochrany. Nakoniec žalobkyňa nesúhlasila s\nprávnym posúdením súdu prvej inštancie ani čo do interpretácie ňou predložených listinných dôkazov\n- odpovede miest ohľadom poskytnutia odstupného, pretože z nich považovala za zrejmé, že išlo o\nprípady poskytnutia odstupného podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce.\n10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalobkyne uviedol, že tá je nedôvodná a účelová,\nnesúhlasil s ňou. Mal za to, že sa súd prvej inštancie náležite a riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi\nuvádzanými žalobkyňou. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n11. V rámci odvolacej repliky žalobkyňa zotrvala na podanom odvolaní. Tvrdila, že sa žalovaný\nnevysporiadal so žiadnym odvolacím dôvodom, ani so žiadnou výhradou voči rozsudku. Mala za to,\nže skutkové zistenia v rozsudku nie sú podložené dôkazmi, resp. sú výsledkom nesprávnej a účelovej\ninterpretácie dôkazov súdom prvej inštancie.\n12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej (§ 379\na § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne\nvyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.\nSúd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, tento však nesprávne právne posúdil.\n13. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 4 200,- eur titulom dojednaného odstupného medzi stranami\nsporu v dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.11.2022. Súd prvej inštancie žalobu v\ncelom rozsahu zamietol, keďže predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru v časti dojednaného\nodstupného považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v\nspojení s § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a s poukazom na zásadu rovnakého zaobchádzania a\nzákaz diskriminácie dodal, že dojednanie o odstupnom nemalo žiadne vopred stanovené jednoznačné\npodmienky, ktoré by akokoľvek odôvodňovali poskytnutie odstupného žalobkyni u zamestnávateľa,\nu ktorého nebolo poskytnuté odstupné aj ostatným zamestnancom, ktorí u žalovaného odpracovali\n\nnepomerne viac rokov. Žalobkyňa v priebehu konania a v podanom odvolaní ťažiskovo namietala\nnesprávne právne posúdenie veci, keď mala za to, že časť o dojednanom odstupnom nie je možné\noddeliť od dohody o skočení pracovného pomeru a zároveň v danom prípade ide o dvojstranný\nzáväzok uzatvorený dobrovoľne, pričom strana, ktorá zapríčinila neplatnosť právneho úkonu, sa takej\nneplatnosti nemôže dovolávať, resp. sa žalovaný ako zamestnávateľ nemôže účinne brániť tým, že došlo\nk diskriminácii ostatných zamestnancov.\n14. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení účinnom v\nčase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru, na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri\nvýkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis\nneustanovuje inak.\nPodľa § 13b ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení účinnom v čase\nuzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru, v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť\nzvýšenie\na) odchodného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku,\nb) odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku.\nPodľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce v znení účinnom v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného\npomeru zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa\nodsekov 1 a 2.\n15. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe\nzhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza k skončeniu pracovného pomeru\nk určitému dňu. Musí vykazovať všetky náležitosti platného právneho úkonu, absencia ktorých\nmá za následok neplatnosť dohody. Jej nevyhnutnou obsahovou náležitosťou je deň skončenia\npracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru najviac zodpovedá zásade zmluvnosti\npracovnoprávnych vzťahov, môže obsahovať všetko, na čom sa účastníci pracovného pomeru dohodnú\na čo je pre nich dôležité (napr. výšku odchodného, preplatenie nevyčerpanej dovolenky a pod.).\nOdstupné predstavuje určitú satisfakciu poskytovanú zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za\nto, že pracovný pomer sa končí skôr, ako účastníci v pracovnej zmluve predpokladali a zároveň\nskončenie pracovného pomeru nespočíva v osobe zamestnanca, ale v osobe zamestnávateľa, či v\njeho hospodárskych problémoch, ktoré vo vzťahu k zamestnancovi vystupujú ako ním nezavinené\nsociálne riziko. Odstupné sa viaže na skončenie pracovného pomeru, pričom zákon zakotvuje minimálnu\nsumu odstupného v prípadoch, ak ku skončeniu pracovného pomeru dôjde (a to či už dohodou\nalebo výpoveďou) podľa § 63 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. f) Zákonníka práce alebo z\ndôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo\nspôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že k\nukončeniu pracovného pomeru došlo na základe uzatvorenej dohody o skončení pracovného pomeru\nbez písomného uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru, avšak strany nepopreli, že sa k\nuzatvoreniu predmetnej dohody uchýlili na základe výsledkov komunálnych volieb. Je preto zrejmé, že\nstrany sporu využili možnosť dojednania odstupného podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce. Zákonník práce\nzakotvuje minimálnu sumu odstupného s tým, že vyššie odstupné môže zamestnávateľ dohodnúť so\nzamestnancom napríklad v pracovnej zmluve, ale aj v dohode o skončení pracovného pomeru, a to v\nsúlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č.\n552/2003 Z. z., ako aj zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme, ako\nje tomu aj v predmetnom prípade, síce zamestnávateľ nemôže celkom autonómne využiť oprávnenie\nposkytnúť odstupné pri skončení pracovného pomeru vzhľadom na finančnú naviazanosť na štátny\nrozpočet alebo na rozpočet zriaďovateľa, avšak pokiaľ už odstupné dohodol, nemôže to byť na ťarchu\nzamestnanca.\n16. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu považoval odvolací súd za nepochybné, že\nmedzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, v ktorej\nbola obsiahnutá aj dohoda o odstupnom. Odvolací súd nesúhlasil so súdom prvého stupňa, že by\ndohoda o odstupnom dojednaná podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce mala byť neplatná pre rozpor\ns dobrými mravmi, prípadne pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Neplatnosť právneho\núkonu v občianskoprávnych vzťahoch má byť v zásade výnimočná a prednosť má mať výklad smerujúci\nk platnosti právneho úkonu tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS\n\n242/2007 zo dňa 03.07.2008, podľa ktorého „základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu,\nktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú\nmožné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha\nsúkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má\nbyť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho\nštátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu\nuprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“\n17. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že úmyslom strán sporu bolo uzatvoriť takto dojednanú\ndohodu o skončení pracovného pomeru, s čím obe strany súhlasili a prejavili svoju slobodnú vôľu. K\nuzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru došlo na základe dohodnutých podmienok, ktorými\nv danom prípade boli dátum skončenia pracovného pomeru a výška odstupného s dojednaným dátumom\njeho vyplatenia. Ani skutočnosť, že by takto dojednané odstupné nebolo vopred prerokované alebo\nzahrnuté do mestského rozpočtu, teda že by štatutárny orgán žalovaného konal v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, v tomto prípade by nespôsobil neplatnosť odstupného dojednaného\nv súlade s pracovnoprávnymi predpismi a ustanovením § 1 ods. 4 a § 13b zákona č. 552/2003 Z.\nz. ohľadom maximálnej výšky odstupného. Práve naopak, zakladalo by to zodpovednosť bývalého\nprimátora žalovaného za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré však nemôže\nbyť dané na zodpovednosť zamestnankyne. Z uvedeného dôvodu nesúhlas aktuálneho štatutára\nžalovaného s uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru, v ktorej je dojednané odstupné,\nnemôže byť dôvodom neplatnosti tejto dohody a zároveň vyššie uvedené skutočnosti sú vo vzťahu k\nžalobkyňou uplatnenému nároku bezvýznamné.\n18. Odstupné dojednané podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce v dohode o skončení pracovného pomeru\nneviaže jeho dohodu na osobitné podmienky, či dôvody skončenia pracovného pomeru. Preto pokiaľ\ndôvodom skončenia pracovného pomeru v tomto prípade bol výsledok komunálnych volieb, uvedené\nnepodmienilo ani platnosť, ani výšku dojednaného odstupného a na odstupné nemala vplyv ani dĺžka\npracovného pomeru žalobkyne u žalovaného. Žalovaný síce poukazoval na osobitný zákon č. 552/2003\nZ. z. a zákon č. 553/2003 Z. z., v konaní však bližšie neuviedol, v čom mal spočívať rozpor dojednaného\nodstupného s uvedenými zákonmi. Žalobkyňa u žalovaného vykonávala prácu vo verejnom záujme,\npričom podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone\npráce vo verejnom záujme vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak. Ustanovenie § 13b zákona č. 552/2003 Z. z. je kogentným ustanovením, ktoré zakotvuje maximálnu\nvýšku odstupného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/377/2014 z 29.11.2016), ktorá sa\nmusí vzťahovať aj na prejednávaný prípad, a to bez ohľadu na ustanovenie § 76 ods. 7 Zákonníka práce,\nktoré umožňuje poskytnúť odstupné aj vo vyššej ako zákonnej výške. Pretože v dohode o skončení\npracovného pomeru bolo medzi stranami dojednané odstupné vo výške 2-mesačného platu žalobkyne,\npotom táto dohoda nie je v rozpore ani s uvedeným ustanovením zákona.\n19. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený rozpor dojednaného odstupného so zásadou rovnakého\nzaobchádzania a zákazom diskriminácie, zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu\ntakýto rozpor nevyplýva, keďže žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno. V\npracovnoprávnych vzťahoch je kladený dôraz na rovnaké zaobchádzanie, zákaz diskriminácie a tiež\nkonanie v súlade s dobrými mravmi. Správne preto súd prvej inštancie posudzoval, či individuálne\ndohodnutá výška odstupného zodpovedá zásade rovnakého zaobchádzania. Takéto posudzovanie\nnepopiera ani autonómiu vôle strán, ani nezasahuje do prejavenej vôle strán, ale vychádza z čl. 1\nZákladných zásad Zákonníka práce, § 13 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce a § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2\na § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 365/2004 Z.z. Pokiaľ však strana sporu tvrdí, že k diskriminácii došlo,\nsvoje tvrdenie musí relevantným spôsobom preukázať, nestačí odkázať na predložené listiny, ktoré bez\nďalšieho nemajú výpovednú hodnotu, resp. z ktorých nevyplýva, že by vo vzťahu k iným zamestnancom\nv porovnateľnej situácii ako bola žalobkyňa, došlo k diskriminácii. Zo žalovaným predložených listinných\ndôkazov vyplýva menný zoznam zamestnancov, ktorí ukončili pracovný pomer u žalovaného v období od\n1.1.2019 do 31.10.2022 a rekapitulácia mzdových zložiek s celkovou výškou odstupného vyplatenou v\njednotlivých rokoch, pričom žalovaný neoznačil konkrétnych zamestnancov, ktorým v rozhodnom období\nv porovnateľnej situácii bolo alebo nebolo vyplatené odstupné (a v akej výške) po skončení pracovného\npomeru dohodou podľa § 76 ods. 7 ZP, a vo vzťahu ku ktorým malo byť jeho rozhodnutie dojednať so\nžalobkyňou odstupné, diskriminačné. Z uvedených listinných dôkazov nie je možné bez ďalšieho vyvodiť\nskutočnosti rozhodné pre posúdenie porušenia zásady zákazu diskriminácie. Súd prvej inštancie nemá\n\nnahrádzať bremeno tvrdenia žalovaného a vykladať obsah žalovaným predložených listinných dôkazov v\njeho prospech, či dotvárať argumentáciu žalovaného, najmä ak púhe tvrdenia žalovaného o diskriminácii\nnemôžu samé o sebe nasvedčovať záveru o diskriminácii. Odvolací súd však má za to, že aj keby\nžalovaný pri poskytovaní odstupného porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, neplatnosti odstupného\nv dohode o skončení pracovného pomeru sa nemôže dovolávať žalovaný, ktorý túto prípadnú neplatnosť\nspôsobil, ale nároky z porušenia diskriminačného zákona je oprávnený si uplatňovať zamestnanec\nvoči zamestnávateľovi, a to vo forme kompenzácie. Tento nárok však nepatrí žalovanému, ktorý sa\nprípadného porušenia zásady rovnakého zaobchádzania dopustil.\n20. Je pravdou, že pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať odstupné, a to aj odlišne podľa\nprípadnej dohody so zamestnancom v zmysle § 76 ods. 7 Zákonníka práce, musí tak konať v súlade\nso zákazom diskriminácie podľa § 1 a § 13 Zákonníka práce, a pritom rozdielnosť výšky a podmienky\nposkytovania odstupného by mali mať určitého spoločného menovateľa (napr. rovnaká kategória\nzamestnancov, povaha vykonávanej práce, doba zamestnania, špecifické pracovné úlohy, a pod.).\nZamestnávateľ pritom musí konať tak, aby nevznikla pochybnosť o uplatňovaní jeho autonómnej vôle\nalebo zmluvnej voľnosti zúčastnených strán pracovnoprávneho vzťahu v súlade s účelom zákona a\nzákladnými zásadami pracovného práva. V danom prípade sa strany sporu dohodli na odstupnom\npodľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce, pričom právny základ takejto dohody je daný. Zo zisteného\nskutkového stavu nevyplýva, vo vzťahu ku komu malo dôjsť k nerovnakému zaobchádzaniu, keď\nžalovaný nekonkretizoval a neoznačil spoločného menovateľa.\n21. Odvolací súd nevzhliadol ani rozpor spornej dohody o skončení pracovného pomeru v časti\ndojednaného odstupného s dobrými mravmi, na ktorých je Zákonník práce postavený a ktoré\nslúžia na ochranu zamestnanca. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že ustanovenia pracovnoprávnych\npredpisov upravujúce pracovnoprávne vzťahy sú kogentnej povahy. V dôsledku kogentnej úpravy\npracovnoprávnych predpisov môžu účastníci pracovnoprávnych vzťahov urobiť právne úkony len podľa\ntypov zmlúv a dohôd, ktoré sú upravené pracovnoprávnymi predpismi. Aj v týchto právnych vzťahoch\nsa uplatňuje zmluvná voľnosť, v dôsledku kogentnej úpravy danej pracovnoprávnymi predpismi sa ale\ntáto voľnosť uplatní len tam (a v tom rozsahu), kde to pracovnoprávne predpisy umožňujú. Pokiaľ\npracovnoprávne predpisy neumožňujú účastníkom pracovnoprávnych vzťahov odchylnú úpravu ich\npráv a povinností, je potrebné to, čo týmto predpisom nezodpovedá, považovať za neprípustné (viď\ntiež R 39/2002). Ku kogentnej povahe pracovnoprávnych predpisov sa vyjadril aj ústavný súd, ktorý v\nnáleze zo 7. júla 2006 sp. zn. II. ÚS 60/06 poukázal na to, že podľa § 244 ods. 1 Zákonníka práce je\nzmluva (dohoda) dojednaná podľa príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov uzavretá, len\nčo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Uzavretie zmluvy (dohody) „podľa príslušných pracovnoprávnych\npredpisov“ nepripúšťa možnosť uzavretia takej zmluvy (dohody), ktorá nie je v týchto predpisoch\nupravená. Zákonník práce neobsahuje ani ustanovenie obdobné § 51 Občianskeho zákonníka o\nmožnosti uzavretia nepomenovanej zmluvy.\n22. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu\nnemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Odvolací súd opätovne poukazuje\nna to, že k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru, ktorej súčasťou bola aj dohoda o\nodstupnom, bola podpísaná oboma stranami sporu, bez nátlaku, slobodne. Rovnako preto nemôže\nbyť dôvodom tvrdeného rozporu s dobrými mravmi ani skutočnosť, pre ktorú došlo k ukončeniu\npracovného pomeru medzi stranami sporu, a to výsledok komunálnych volieb, či následný nový pracovný\npomer žalobkyne, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako nepodstatný pre posúdenie platnosti dojednaného\nodstupného ku dňu podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, či ku dňu skončenia pracovného\npomeru.\n23. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 7Cdo/284/2018 z 30.01.2020, odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetným rozhodnutím bolo\ndovolanie odmietnuté a citácia použitá súdom prvej inštancie vychádzala z argumentácie odvolacieho\nsúdu. Je tiež potrebné dodať, že v tamojšej veci bola posúdená neplatnosť dohody o odstupnom v\nčasti týkajúcej sa dojednania zvýšeného odstupného nad rámec 5-násobku priemerného mesačného\nzárobku, nešlo teda o určenie neplatnosti dohody o odstupnom ako takej.\n24. Žalobkyňa v odvolaní namietala porušenie zásady koncentrácie a procesnú vadu spočívajúcu v\ntom, že jej súdom prvej inštancie neboli doručené žalovaným predložené listinné dôkazy. Odvolací súd\n\npoznamenáva, že sudcovská koncentrácia konania spadá do diskrečnej právomoci súdu, a preto nejde\no procesnú vadu, pokiaľ súd prvej inštancie prijal listinné dôkazy na pojednávaní. Predmetné listinné\ndôkazy síce boli predložené súdu prvej inštancie len v jednom vyhotovení, právna zástupkyňa žalobkyne\nvšak na pojednávaní vyhlásila, že obsah listinných dôkazov pozná, o odročenie pojednávania z dôvodu\nporady s klientom nežiadala. Odvolací súd preto uvedenú procesnú vadu nevyhodnotil ako dôvod pre\nzrušenie napadnutého rozsudku, keďže predmetné listinné dôkazy vyhodnotil ako irelevantné pre záver\no žalovaným tvrdenej diskriminácii.\n25. Vzhľadom na opodstatnenosť odvolacej argumentácie žalobkyne odvolací súd napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmenil podľa ustanovenia § 388 CSP tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel a\nžalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 200,- eur predstavujúcu sumu dojednaného\nodstupného v dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.11.2022. Odvolací súd žalobkyni priznal\naj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v\nzmysle navrhovaného rozsudočného petitu, a to vo výške 7 % ročne zo sumy 4 200,- eur od 10.12.2022\n(deň nasledujúci po nevyplatení odstupného vo výplatnom termíne v zmysle dohody) až do zaplatenia,\nkeďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobkyni. Odvolací súd pre úplnosť\ndodáva, že výška úrokovej sadzby ECB platná ku dňu vzniku omeškania bola vo výške 2% ročne.\n26. O trovách konania (odvolacieho, aj prvoinštančného) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP\nv spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že plne procesne úspešnej žalobkyni priznal voči\nneúspešnému žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.\n27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.\n2 CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak:\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nCSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nCSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/3/2023", "guid": "3eedef96-411c-4323-be3c-5ec9ccea7790:76361e84-f47b-43bd-8c1a-68249cd08664", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9a0b1de-73da-4a73-b5f9-d233b4ac5b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9a0b1de-73da-4a73-b5f9-d233b4ac5b9c"}], "citovane_v": []}