{"guid": "4beaba48-b5fc-4167-bdf1-4ce0ecf04c97:3e8f2b61-da5e-4389-bdb9-791622fea021", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1423202382.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/17/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2026, sp. zn. 7CoCsp/17/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1423202382.1", "identifikacne_cislo": "1423202382", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e8f2b61-da5e-4389-bdb9-791622fea021", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1423202382.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1423202382.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1423202382.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/17/2025\n1423202382\n28. 01. 2026\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1423202382.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpenej: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., IČO: 47 232 773,\nso sídlom Karadžičova 47, Bratislava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:\n35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea\nCviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava o zaplatenie 445,98 eur, na odvolanie\nžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11.2.2025, č.k. 49Csp/4/2023-65, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.\nŽalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n445,98 do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania\nako aj z nesporných skutkových tvrdení strán sporu zistil, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako\nveriteľ uzavreli dňa 22.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru\nvo výške 1 500 eur žalobkyni. Žalobkyňa si na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 20Csp/29/2019\nuplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré pozostávalo z vykonaných zrážok zo\nmzdy zamestnávateľom žalobkyne Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 1 065,87 eur a\nzamestnávateľom žalobkyne Tatra banka, a.s. vo výške 445,98 eur z titulu predmetnej zmluvy o\nrevolvingovom úvere. Okresný súd Bratislava I v konaní sp.zn. 20Csp/29/2019 rozsudkom zo dňa\n26.10.2022, právoplatným dňa 22.12.2022, rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobkyni uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1 511,85 eur spolu s\npríslušenstvom, a to z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako následku nedodržania\npísomnej formy úverovej zmluvy, ďalej skutočnosti, že zmluva neobsahovala údaj o dobe trvania\nzmluvy a termín konečnej splatnosti a tiež, že výška RPMN bola uvedená nesprávne v neprospech\nspotrebiteľa. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že právo na\nposkytnutie primeraného finančného zadosťučinenia je právom, ktoré podlieha premlčaniu a toto právo\nsa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. S\npoukazom na zákon č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý aplikoval na prejednávanú\nvec konštatoval, že právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká spotrebiteľovi úspešným\n\nuplatnením porušenia práva alebo povinností podľa tohto alebo osobitného zákona, preto určujúcim\nmomentom na plynutie premlčacej lehoty je okamih úspešného uplatnenia porušenia práva alebo\npovinností, čo v prejednávanom prípade predstavuje právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie sp.zn.\n20Csp/29/2019 zo dňa 26.10.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2022. Spotrebiteľ, ktorý na\nsúde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a\nosobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmito predpismi zodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že až po úspešnom\nuplatnení porušenia práva spotrebiteľa alebo povinností ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa\na osobitnými predpismi na súde, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie. Podľa\nnázoru prvoinštančného súdu na vyššie uvedené závery nemá vplyv veta vyčlenená žalovaným z\nodôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017, že pre daný spor sa nevyžaduje,\naby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby žalujúca strana preukazovala existenciu\na výšku vzniknutej ujmy, pretože spor z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy bol už medzi stranami\nukončený v právoplatne skončenom konaní, v ktorom bol judikovaný v prospech spotrebiteľky konkrétny\nnárok z porušenia práva, a to nárok z bezdôvodného obohatenia. Premlčacia lehota by v tomto\nprípade uplynula až dňa 22.12.2025, avšak žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná\ndňa 19.06.2023, teda včas (k obdobným záverom dospeli aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo\ndňa 28.11.2017, sp.zn. 16Co/56/2017 a Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 28.6.2023, sp.zn.\n10Co/138/2022). Súd prvej inštancie preto posúdil, že námietka premlčania uplatnená žalovaným nie\nje dôvodná. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tým, či došlo k splneniu všetkých predpokladov na\npriznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie vyžadované zákonom o ochrane spotrebiteľa.\nZáväzkový vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere, od ktorého žalobkyňa odvodzovala\nsvoj nárok, prvoinštančný súd posúdil ako spotrebiteľský, nakoľko žalovaný pri uzatváraní zmluvy o\núvere vystupoval ako obchodná spoločnosť - právnická osoba v rámci svojej podnikateľskej činnosti a\nžalobkyňa ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava\nI pod sp.zn. 20Csp/29/2019 preukázala porušenie jej práv a toto porušenie úspešne uplatnila, nakoľko\ntento súd vyhovel jej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úver poskytnutý\nžalovaným posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010\nZ.z. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že v tomto rozhodnutí Okresný súd Bratislava I\nkonštatoval porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky zo strany žalovaného jeho konaním ako veriteľa\ntým, že došlo k porušeniu zákona č. 129/2010 Z.z. nedodržaním písomnej formy zmluvy vyžadovanej\nustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ako aj tým, že zmluva neobsahovala všetky náležitosti\npodľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Prvoinštančný súd konštatoval, že zákon č. 129/2010 Z.z.\npredstavuje osobitný právny predpis vo vzťahu k zákonu o ochrane spotrebiteľa, keďže reguluje časť\nprávnych vzťahov medzi podnikateľmi - veriteľmi a spotrebiteľmi - dlžníkmi v oblasti poskytovania\núverov majúcich spotrebiteľský charakter. Žalobkyňa na Okresnom súde Bratislava I úspešne uplatnila\nporušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom (na základe podanej žaloby o vydanie\nbezdôvodného obohatenia), súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že sú splnené všetky prvky\nhypotézy právnej normy vymedzenej v § 3 ods. 5 veta posledná zákona o ochrane spotrebiteľa pre\npriznanie primeraného zadosťučinenia žalobkyni. V zhode so závermi ustálenej rozhodovacej praxe\n(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.32019, sp.zn. 6Cdo/127/2017) súd prvej inštancie\nkonštatoval, že § 3 ods. 5 veta posledná zákona o ochrane spotrebiteľa má plniť satisfakčnú a sankčnú\nfunkciu. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom,\navšak ho možno chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany\nsvojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva porušujú hrubým spôsobom.\nÚčelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany\nv spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho\nstupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými\npredpismi. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej\nzmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní\ntohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody\n(bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá\nproblematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu\ndruhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Súd prvej\ninštancie sa následne zaoberal výškou žalobkyňou uplatneného zadosťučinenia, pričom mal za to,\nže žalobkyňou uplatnené finančné zadosťučinenie vo výške 445,98 eur je vzhľadom na okolnosti\nprejednávanej veci primerané. Ustanovenie § 3 ods. 5 veta posledná zákona o ochrane spotrebiteľa\n\nneustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným\nkritériom je jeho primeranosť. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy, že zo strany\nžalovaného došlo k neprijateľnému konaniu už na začiatku jeho zmluvného vzťahu so žalobkyňou, čo\nvyústilo do súdneho konania, v ktorom sa žalobkyňa domohla svojich práv, pričom toto konanie trvalo\npribližne štyri roky, kedy bola v stave právnej neistoty. Prvoinštančný súd rovnako prihliadol aj na časové\nobdobie trvania závadného konania žalovaného, ktoré trvalo od roku 2014 do roku 2018 a zobral do\núvahy aj sumu vo výške 2 103,84 eur, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. V\ndanej veci nezákonný postup žalovaného, ktorý predložil žalobkyni zmluvu o úvere v rozpore so zákonom\nč. 129/2010 Z.z. spôsobil žalobkyni bezo sporu ujmu v psychickej rovine, spočívajúcu v neprimeranej\nzáťaži, keď žalovaný zneužil svoje silnejšie postavenie a na podklade dohody o zrážkach zo mzdy boli\nžalobkyni vykonávané zrážky zo mzdy jej zamestnávateľmi, čo narušilo ekonomickú a majetkovú stabilitu\nžalobkyne a zasiahlo do jej bežného života. Súd prvej inštancie vyvodil, že priznané zadosťučinenie je\nadekvátne skutočnostiam prejedávaného prípadu a splní základný účel, ktorým je poskytnutie satisfakcie\nžalobkyni a odradenie žalovaného od porušovania spotrebiteľských práv. Argumentáciu žalovaného, že\nžalobkyňa odvodzuje svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie od výšky zrážok zo mzdy, čo\nmá mať za následok nesplnenie predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,\npovažoval za nedôvodnú. Žalobkyňa svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie odvodzuje od\ntej skutočnosti, že úspešne uplatnila porušenie jej práv ako spotrebiteľky v súdnom konaní sp.zn.\n20Csp/29/2019, pričom súd prvej inštancie posúdil, že boli splnené všetky prvky hypotézy právnej normy\nvymedzenej v § 3 ods. 5 veta posledná zákona o ochrane spotrebiteľa pre priznanie primeraného\nzadosťučinenia žalobkyni. Pokiaľ žalobkyňa považovala za primerané finančné zadosťučinenie práve\nvo výške, v akej došlo k zrážke zo mzdy jej zamestnávateľom na podklade dohody o zrážkach zo mzdy\nz titulu zmluvy o úvere, súd prvej inštancie sa s tým stotožnil, a to z vyššie uvedených dôvodov, preto\nžalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 255 ods. 1 C.s.p., a plne úspešnej žalobkyni priznal\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f)\na h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný\nv odvolaní namietal, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je neadekvátna,\nneprimeraná a jej určenie nemá oporu v skutkovom stave preukázanom v konaní. Z odôvodnenia\nrozsudku podľa názoru žalovaného nevyplýva žiadny záver, v čom suma 445,98 eur je primeraná a\nplní funkciu zadosťučinenia. Len samotný fakt, kedy súd prvej inštancie poukazuje na dĺžku trvania\n(zrejme predchádzajúceho) súdneho konania či to, že podľa neho protiprávny stav mal trvať od roku\n2014 do roku 2018 podľa názoru žalovaného ešte netvorí skutkový základ pre rozhodnutie, ktoré vyplýva\nz výroku napádaného rozsudku. Žalovaný uviedol, že dĺžka trvania súdneho konania je skutočnosť\nmimo vôle a ovplyvniteľnosti sporovej strany. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz a ani nebola\ninak zistená žiadna taká skutočnosť, podľa ktorej by žalovaná strana mala nejaké zavinenie na dĺžke\ntrvania konania (pozn. zrejme mal súd na mysli konanie 20Csp/29/2019 pred bývalým Okresným súdom\nBratislava I, ktoré trvalo v skutočnosti 3 roky a nie 4 roky). Trvanie súdneho konania pritom nebolo\nžiadnym súdnym rozhodnutím označené ako porušenie práva žalobcu – spotrebiteľa, alebo porušenie\npovinnosti žalovaného ako dodávateľa. Na základe týchto skutočností preto doba trvania súdneho\nkonania nemôže mať žiadny význam na to, aby ovplyvnila výšku zadosťučinenia. Aj v prípade ďalších,\nprvoinštančným súdom označených kritérií – „zo strany žalovaného došlo k neprijateľnému konaniu\nuž na začiatku jeho zmluvného vzťahu so žalobkyňou“ a „časové obdobie trvania závadného konania\nžalovaného, ktoré trvalo od roku 2014 do roku 2018“ ide o skutočnosti, ktoré nemajú oporu v žiadanom\nprávoplatnom súdnom rozhodnutí a ani vecne nemôžu určovať sumu zadosťučinenia. Žalovaný mal\nza to, že v konaní nebolo preukázané žiadne súdne rozhodnutie, podľa ktorého došlo k porušeniu\npráva žalobkyne na základe „trvania závadného konania žalovaného, ktoré trvalo od roku 2014 do roku\n2018.“ Napádaný rozsudok bližšie nešpecifikuje, k akému neprijateľnému konaniu došlo už na začiatku\nzmluvného vzťahu. Ďalej rozsudok nešpecifikuje ani to, v čom malo závadné konanie v roku 2014\nspočívať. Žalovaný poprel závery súdu o spôsobení ujmy v psychickej oblasti ako dôkazne nepodložené,\na naviac aj neodôvodnené. Na základe uvedených skutočností žalovaný tvrdil, že napádané rozhodnutie\nnemá oporu vo vykonanom dokazovaní a výsledkoch konania. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť\nrozsudku, ktorý v žiadnej svojej časti neoznačuje ani konkrétne právo žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré\n\nbolo porušené a vo vzťahu ku ktorému porušeniu priznal nárok na zaplatenie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj existenciu a základ\ntvrdeného nároku. V rozsudku sp.zn. 20Csp/29/2019 rozhodol bývalý Okresný súd Bratislava I podľa\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (cit. „V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka išlo teda o nový návrh na uzavretie úverovej zmluvy, pričom v spore nebolo preukázané,\nže žalobkyňa takýto návrh akceptovala. Z vykonaného dokazovania tak súd nemal za preukázanú\nexistenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu, preto podľa\nnázoru súdu v danom prípade v dôsledku nedodržania kontraktačného mechanizmu nedošlo ani k\ndodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010\nZ.z.“). Žalovaný poukázal na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1. 2019,\nsp.zn. 6Cdo/127/2017, podľa ktorých: „Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v\nzmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z\nporušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia,\nalebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej\nv spotrebiteľskej zmluve.“ Odkázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.6.2020,\nsp.zn. 9Co/93/2019, v ktorom krajský súd uviedol, že: „Občiansky zákonník nie je osobitným predpisom\nv zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ale len ustanovenia § 52 – 54. Konkrétne : „Správny\nnebol názor súdu prvej inštancie ani pokiaľ, zdôvodňujúc relevantnosť základu nároku, poukazoval na\nto, že v poznámke k ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. je daný odkaz na ust. § 52 až § 54\nObčianskeho zákonníka, čím má byť aj Občiansky zákonník osobitným právnym predpisom. Je totiž\npotrebné uviesť, že osobitnými, špeciálnymi normami upravujúcimi spotrebiteľské vzťahy všeobecného\nprávneho predpisu, ktorým Občiansky zákonník je, sú ustanovenia Občianskeho zákonníka obsiahnuté\nv jeho piatej hlave s nadpisom Spotrebiteľské zmluvy / t.j. aktuálne §§ 52-54a/. Ustanovenia upravujúce\nkonštrukciu vzniku zmluvného záväzkového vzťahu sú obsahom inej hlavy v systematike Občianskeho\nzákonníka, konkrétne štvrtej hlavy v jeho prvej časti.“ Žalovaný napokon poukázal na závery vyslovené\nv uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2023, sp.zn. 3CoCsp/52/2022, podľa ktorých: „V\nďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa v prvom rade so vznesenou námietkou\npremlčania žalobou uplatneného nároku a prípade, že dospeje k záveru o jej nedôvodnosti, pristúpiť k\nnáležitému posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie\na zároveň sa v novom rozhodnutí vysporiadať aj s ostatnými námietkami, ktoré žalovaný namietal\nv podanom odvolaní a ktoré uplatňoval i v prvoinštančnom konaní, predovšetkým s dôvodom, ktorý\nv konaní sp. zn. (...) viedol k vyhoveniu žaloby (neurčitosť dohody podľa § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka) a ktorý nesúvisel s predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa.“ Na základe uvedeného\nžalovaný tvrdil, že žalobcovi žiadny nárok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nevznikol, pretože\nv rozsudku zo dňa 26.10.2022, sp.zn. 20Csp/29/2019 bolo rozhodnuté na základe právneho záveru\no neuzavretí zmluvy podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a toto ustanovenie nepatrí medzi\nustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a\nžalobu zamietol, a rozhodol o náhrade trov konania, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie\nkonanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnom rozsahu.\n4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila v podaní doručenému súdu dňa 11.4.2025, v\nktorom uviedla, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne konštatoval, vychádzajúc zo záverov\nOkresného súdu Bratislava I obsiahnutom v rozsudku zo dňa 26.10.2022, že žalovaný postupoval\nnezákonne, keď predložil žalobkyni zmluvu o úvere v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., a že toto\nžalovaného závadové konanie trvalo od roku 2014 do roku 2018, teda od nezákonného uzatvorenia\núverovej zmluvy až do doby, kedy žalovaný od žalobkyne získal všetky ním požadované peňažné\nprostriedky. Preto žalobkyňa považovala odôvodnenie odvolania v tejto časti za neopodstatnené.\nŽalobkyňa ďalej zastávala názor, že popieranie záverov súdu prvej inštancie zo strany žalovaného o\nspôsobení ujmy v psychickej oblasti, je nedôvodné, nakoľko prvoinštančný súd v bode 7 odôvodnenia\nrozsudku v dostatočnej miere vysvetlil, v čom videl spôsobenie psychickej ujmy u žalobkyne, aj to,\nktoré konanie žalovaného spôsobilo túto ujmu. K námietke žalovaného, že neboli splnené podmienky\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko Okresný súd Bratislava I v konaní\nsp.zn. 20Csp/29/2019 rozhodol o jeho porušení všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie\nosobitného predpisu na ochranu práv spotrebiteľa, žalobkyňa uviedla, že predmetnú námietku vzniesol\nžalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie, k čomu sa žalobkyňa písomne vyjadrila podaním\nzo dňa 10.10.2023. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zo strany\nžalovaného došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., najmä ustanovenia § 9\nods. 1, a preto bol nárok žalobkyne daný. Navyše, žalovaný v podanom odvolaní cituje odôvodnenie\n\nrozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.10.2022 aj s uvedením konkrétneho ustanovenia\nkonkrétneho právneho predpisu – zákona č. 129/2010 Z.z.: „Z vykonaného dokazovania tak súd nemal\nza preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu,\npreto podľa názoru súdu v danom prípade v dôsledku nedodržania kontraktačného mechanizmu nedošlo\nani k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010\nZ.z.“ Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny\nv celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n6. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia zmluvy) zmluva\no spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej\nvyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.\n7. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia\nzmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka\nmusí obsahovať tieto náležitosti:\ndobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,\nročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b)\nzákona o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver\nsa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti\npodľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).\n8. Podľa § 11 ods. 1 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak\na) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,\nb) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),\nd) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v\nneprospech spotrebiteľa.\n9. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n10. V prejednávanej veci nebolo sporným, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným má\ncharakter spotrebiteľského vzťahu. Z ustáleného skutkového stavu prvoinštančným súdom vyplýva,\nže strany uzavreli dňa 22.12.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bol záväzok\nžalovaného poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1 500 eur.\nPre spotrebiteľský úver sa zákonom č.\n129/2010 Z.z. z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a predpísané obsahové\nnáležitosti ( § 9 ods.1,2 ). V ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona (účinného v čase uzavretia zmluvy)\nsú vymedzené prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ( o.i. aj v prípade, ak\nzmluva nemá písomnú formu, neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti\núveru a v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa).\nŽalobkyňa si na bývalom Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 20Csp/29/2019 uplatnila nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia, pričom v konaní bola úspešná, keďže žalovanému bola uložená\npovinnosť zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 511,85 eur z dôvodu bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti poskytnutého úveru ako následku nedodržania písomnej formy úverovej zmluvy, ďalej\nskutočnosti, že zmluva neobsahovala údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti a tiež,\nže výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Uvedené skutočnosti\nvyplývajú z predloženého rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.10.2022, sp.zn.\n\n20Csp/29/2019, právoplatného dňa 22.12.2022, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z týchto\nzáverov vyslovených v uvedenom rozhodnutí. Konanie žalovaného, na základe ktorého neuzavrel\nspotrebiteľskú zmluvu v písomnej forme, pričom zmluva neobsahovala zákonné údaje, naviac v nej\nnesprávne uviedol RPMN v dôsledku nezapočítania odplaty z Dohody o poskytovaní služieb do\nnákladov spojených so spotrebiteľským úverom, možno považovať za také, ktoré porušuje práva\nspotrebiteľa (žalobkyne). Z uvedeného potom možno vyvodiť (tak ako to správne vykonal súd prvej\ninštancie), že žalobkyňa si v uvedenom súdnom konaní úspešne uplatnila porušenie svojich práv, resp.\nporušenie povinností žalovaného ustanovených osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 129/2010\nZ.z. (nedodržanie písomnej formy zmluvy, ktorá neobsahovala všetky náležitosti alebo obsahovala\nnesprávne údaje), preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie\npráva alebo povinnosti zodpovedá, t.j. od žalovaného. Argumentácii žalovaného o neexistencii základu\nnároku žalobkyne na primerané zadosťučinenie preto nemožno priznať úspech.\n11. Vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého predpokladom priznania je\núspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde (čo v danej veci bolo\nsplnené), odvolací súd konštatuje, že výška primeraného zadosťučinenia závisí od posúdenia súdu a\nje predmetom voľnej úvahy súdu. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\npráva spotrebiteľa a tento inštitút má naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany\nspotrebiteľa. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné posúdiť okolnosti,\nmajúce vplyv na výšku prípadnej ujmy, t.j. intenzitu zásahu do práv spotrebiteľa, výšku nedôvodne\npožadovanej sumy žalovaným, dĺžku trvania závadného stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania\nvyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu. Za stavu, že cieľom existencie\ninštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k\ndodávateľovi od recidívy a na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv, vychádzajúc z uvedených\nokolností je odvolací súd toho názoru, že finančné zadosťučinenie, ktoré priznal súd prvej inštancie\nvo výške 445,98 eur je primerané, a preto sa odvolací súd s takouto výškou primeraného finančného\nzadosťučinenia stotožnil s poukazom na všetky zistené skutočnosti a odôvodnenie súdu prvej inštancie.\n12. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si zaplatenie nárokov zo\nspotrebiteľskej zmluvy vynucoval zrážkami zo mzdy, t.j. aj plnenia, na ktoré nemal nárok a ktoré boli\npredmetom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa musela jednak čeliť vykonávaniu zrážok,\nzároveň sa musela súdnou cestou domáhať svojej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia.\nŽalobkyňa v konaní argumentovala okrem iného aj morálnou ujmou, ktorú musela strpieť (poškodenie\nspoločenskej vážnosti v zamestnaní neoprávnenými zrážkami zo mzdy u predchádzajúceho aj nového\nzamestnávateľa) a trvaním porušovania jej práv (od uzavretia zmluvy dňa 22.12.2014 do novembra\n2018). Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola dlhodobo nedôvodne vystavená stavu právnej\nneistoty, a to až do právoplatného skončenia uvedeného konania, ktoré trvalo od roku 2018 do roku\n2022. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval zmluvy o úvere, ktorými\nporušil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pričom jeho konanie označil súd prejednávajúci spor\no vydanie bezdôvodného obohatenia aj ako nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa tak bola nielenže\nvystavená bezprostredne hroziacej majetkovej ujme, ale nad rámec uvedeného bola nútená chrániť\nsvoje práva súdnou cestou. Je vcelku nespochybniteľné, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom,\nvyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady\ntrov konania protistrane v prípade neúspechu v konaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je\nzrejmé, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky uvedené následky porušenia práv žalobkyne, ktoré\nzohľadnil pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Odvolací súd sa pri takto\nposúdených konkrétnych okolnostiach prípadu stotožnil s priznanou výškou finančného zadosťučinenia,\nktorú považoval za primeranú a zodpovedajúcu účelu, ktorým je satisfakcia poskytnutá spotrebiteľovi a\nodradenie dodávateľa služieb od porušovania práv spotrebiteľa s tým, že uvedená suma predstavuje\nnecelých 30% zo sumy bezdôvodného obohatenia prisúdeného žalobkyni v konaní pred bývalým\nOkresným súdom Bratislava I, sp.zn. 20Csp/29/2019.\n13. Záverom odvolací súd k výške priznaného finančného zadosťučinenia poukazuje na aktuálnu prax\nsúdov, v ktorej sa výška primeraného finančného zadosťučinenia pohybuje v obdobných prípadoch na\núrovni od 10 % do 30 %, v odôvodnených prípadoch aj do 90 % z bezdôvodného obohatenia, a preto\npriznaných necelých 30 % nevybočuje z rámca priznávaných finančných zadosťučinení v obdobných\nveciach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.4.2021, sp.zn. 25CoCsp/6/2021,\nzo dňa 30.5.2025, sp.zn. 21CoCsp/14/2025, zo dňa 24.4.2024, sp.zn. 21CoCsp/11/2023, zo dňa\n\n28.2.2024, sp.zn. 22CoCsp/9/2023, zo dňa 30.3.2022, sp.zn. 10CoCsp/5/2022, zo dňa 23.2.2021, sp.zn.\n11CoCsp/29/2020 a zo dňa 18.5.2022, sp.zn. 23CoCsp/39/2021, Krajského súdu v Žiline zo dňa\n31.8.2021, sp.zn. 11CoCsp/27/2021 a zo dňa 31.8.2021, sp.zn. 11CoCsp/25/2021, Krajského súdu v\nBanskej Bystrici zo dňa 30.6.2021, sp.zn. 12CoCsp/57/2020, zo dňa 5.5.2021, sp.zn. 15CoCsp/17/2021\na zo dňa 21.6.2023, sp.zn. 41CoCsp/15/2023, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.1.2022, sp.zn.\n9CoCsp/26/2021 a zo dňa 26.7.2022, sp.zn. 8CoCsp/22/2022, Krajského súdu v Prešove zo dňa\n30.3.2016, sp.zn. 7Co/350/2015, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.2.2022, sp.zn. 6Co/155/2021).\n14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\nako vecne správne potvrdil.\n15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na plnú\nnáhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npodľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktorý vydá súdny úradník.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie\na iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49Csp/4/2023", "guid": "3b0e9847-32a5-4c47-8d38-c1da97751a43:66761579-9ca7-47b2-8fe9-27da685b9d83", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "d49a40cf-db73-4262-a8af-0f4bcfc89eef:07097805-268a-4974-b8d7-5d89641cdd5f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2124206784.1", "spisova_znacka": "21CoCsp/14/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/14/2025 z 30. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2124206784.1"}, {"guid": "d9b22b3d-aa95-4ba2-b983-82982f16ada0:5629aeb1-4a54-4fb1-bd69-38e9d6c7f8eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "21CoCsp/11/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/11/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d9b22b3d-aa95-4ba2-b983-82982f16ada0:5629aeb1-4a54-4fb1-bd69-38e9d6c7f8eb"}, {"guid": "e8d0a1c6-664c-4e00-ba6e-46612f544a68:222ac7fd-aa04-42a5-86cb-5ce29a21c13d", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/138/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/138/2022 z 28. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-06-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e8d0a1c6-664c-4e00-ba6e-46612f544a68:222ac7fd-aa04-42a5-86cb-5ce29a21c13d"}, {"guid": "1aadddaa-ddc3-4c1a-b455-3dc70ad5cfc8:6cc6be59-a9b9-4f5a-83d1-f428acc695a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "41CoCsp/15/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoCsp/15/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1aadddaa-ddc3-4c1a-b455-3dc70ad5cfc8:6cc6be59-a9b9-4f5a-83d1-f428acc695a6"}, {"guid": "f20f1a68-fa3d-4a58-89ba-a41faf26dca6:9dfc1910-acbd-46a6-848d-491c4f8ec06c", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/22/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoCsp/22/2022 z 26. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f20f1a68-fa3d-4a58-89ba-a41faf26dca6:9dfc1910-acbd-46a6-848d-491c4f8ec06c"}, {"guid": "edc3ab5e-40b3-4d2d-be5a-b7b6828693ee:12e3e40f-c61f-48a8-959a-9e438517a604", "ecli": null, "spisova_znacka": "23CoCsp/39/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/39/2021 z 18. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-05-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edc3ab5e-40b3-4d2d-be5a-b7b6828693ee:12e3e40f-c61f-48a8-959a-9e438517a604"}, {"guid": "03a891ed-f881-47fb-b1c3-58ad7733b38e:53f13b87-1005-4456-be4b-cb94ef158fd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/17/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/17/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/03a891ed-f881-47fb-b1c3-58ad7733b38e:53f13b87-1005-4456-be4b-cb94ef158fd5"}, {"guid": "5faf4467-b34a-4805-98ac-30faf04cfceb:2d4f4208-e51d-4749-9436-455562521389", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/27/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoCsp/27/2021 z 15. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5faf4467-b34a-4805-98ac-30faf04cfceb:2d4f4208-e51d-4749-9436-455562521389"}, {"guid": "0acb165f-3ae2-4671-bf1f-a4bfbcd104ea:a3f8b47b-3cc4-428d-afb3-34cc6e5521d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/155/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/155/2021 z 15. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0acb165f-3ae2-4671-bf1f-a4bfbcd104ea:a3f8b47b-3cc4-428d-afb3-34cc6e5521d8"}, {"guid": "443d0152-d714-4b40-8e66-92d0674eb7df:d150ad35-d0d2-4707-be0a-c5c90def77f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/26/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoCsp/26/2021 z 2. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-09-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/443d0152-d714-4b40-8e66-92d0674eb7df:d150ad35-d0d2-4707-be0a-c5c90def77f6"}, {"guid": "98b78bde-b024-4856-8752-46ab6e866c2e:2409bfdf-84d3-4d9e-8aee-5ff3a483e61b", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/25/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoCsp/25/2021 z 29. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-07-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/98b78bde-b024-4856-8752-46ab6e866c2e:2409bfdf-84d3-4d9e-8aee-5ff3a483e61b"}, {"guid": "24b889ad-2186-4ac4-9392-4a03c27c84bb:17f3ab30-2389-4cb3-b4e7-22e53f973e48", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoCsp/57/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/57/2020 z 27. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/24b889ad-2186-4ac4-9392-4a03c27c84bb:17f3ab30-2389-4cb3-b4e7-22e53f973e48"}, {"guid": "da1a2b16-c3ec-4be4-8d8d-9e6e30195ee9:46da4f6f-0e29-4899-ab46-a068d1568158", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2220201511.1", "spisova_znacka": "25CoCsp/6/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoCsp/6/2021 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2220201511.1"}, {"guid": "4c4309f3-30ea-4b82-bd33-2b8c4b36c54d:18fdcafb-508a-47cf-a1ab-66e136f9f5d7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5118204365.1", "spisova_znacka": "9Co/93/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/93/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5118204365.1"}, {"guid": "76c08e66-4bb6-4b0b-b19b-edaf5e5dee1a:5e289036-29d1-4aa5-8758-c70a5706180d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6916204926.1", "spisova_znacka": "16Co/56/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/56/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6916204926.1"}, {"guid": "aef55848-f487-4c88-9253-655ee814f7cc:bddb0031-eb98-4ebf-9f5d-65283dbda767", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614203724.1", "spisova_znacka": "7Co/350/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/350/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614203724.1"}, {"guid": "34d4a47b-42bb-488a-b3c2-2c5d11c4ea3e:c5bc4fb1-57a5-4568-9b74-dca8ef7a5df2", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Csp/29/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 20Csp/29/2019 z 26. 10. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/34d4a47b-42bb-488a-b3c2-2c5d11c4ea3e:c5bc4fb1-57a5-4568-9b74-dca8ef7a5df2"}, {"guid": "69384ae3-883f-4787-b132-df857e883d06:e3b9e79e-1526-4b48-bc27-e785c935297d", "ecli": null, "spisova_znacka": "49Csp/4/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 49Csp/4/2023 z 15. 12. 2023", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2023-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/69384ae3-883f-4787-b132-df857e883d06:e3b9e79e-1526-4b48-bc27-e785c935297d"}], "citovane_v": [{"guid": "bb42bb7e-97ff-4e0a-96e3-22f214e3c0a0:39b03087-9a32-4498-86f1-da1cb7466d0a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6120340257.2", "spisova_znacka": "7CoCsp/5/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/5/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6120340257.2"}]}