{"guid": "c089bc6d-30d8-4244-aaab-3850f9ec6fdd:ee55c27e-5b36-4fc0-adbf-66f5ab1aa1f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1418204514.2", "spisova_znacka": "5CoCsp/23/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoCsp/23/2024 z 28. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2026, sp. zn. 5CoCsp/23/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1418204514.2", "identifikacne_cislo": "1418204514", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee55c27e-5b36-4fc0-adbf-66f5ab1aa1f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1418204514.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1418204514.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1418204514.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5CoCsp/23/2024\n1418204514\n28. 04. 2026\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2026:1418204514.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Prievozská 2, proti žalovanému: O. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. - W., zast. Občianske\nzdruženie OPOS so sídlom v Trenčianskej Teplej, A. Hlinku 1084/24A, o zaplatenie 14.470,39 eura s\npríslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. mája\n2024 č.k. 4Csp/219/2018-549 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti m e n í tak, že\nžalobu zamieta.\nŽalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v\nrozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.470,39 eura, dlžné\núroky z istiny do 31.08.2018 v sume 5.862,80 eur, úrok vo výške 7,9% ročne zo sumy 14.470,39 eura\nod 01.09.2018 do 15.11.2024, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14.470,39 eura od\n01.09.2018 do zaplatenia, bankové poplatky v sume 39,65 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku. Konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov vo výške 7,9% ročne zo sumy\n14.470,39 eura od 16.11.2024 do zaplatenia zastavil, žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie\nsumy 19,88 eura zamietol a napokon vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%.\n2/Vychádzal zo zistenia, že pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník\nuzatvorili dňa 20.11.2014 zmluvu o úvere (dobrá pôžička) č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“),\nna základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 15.000,- eur na dobu 120 mesiacov (10 rokov),\npri úrokovej sadzbe 3% ročne, RPMN banky 3,04% ročne a s priemernou RPMN 11,25% ročne (č.l.\n8-10). Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa zmluvy o úvere a obchodných\npodmienok. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 120 pravidelných mesačných splátkach vždy k 15. dňu\nkalendárneho mesiaca, vo výške každej splátky 145,-eur, dátum prvej splátky 15.12.2014 a dátum\nkonečnej splatnosti úveru 15.11.2024. Úver bol poukázaný na zriadený /existujúci účet v Poštovej banke,\na.s., č. účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX a medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že z tohto\núčtu bude úver splácaný. Z aktuálneho stavu úveru, ktorý obsahuje prehľad splátok a úhrad (č.l. 11-12)\nsúd zistil, že žalovaný splatil z poskytnutého úveru prvú splátku dňa 15.12.2014 vo výške 145,- eur,\nďalej splátku splatnú dňa 15.01.2015, splátku splatnú dňa 15.02.2015, ďalej dňa 15.03.2015 splátku\nvo výške 180,- eur a napokon splátku splatnú dňa 15.04.2015 vo výške 180,- eur, t.j. celkom 795,eur, pričom z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 529,61 eura. Žalovaný ďalšie splátky\npôvodnému žalobcovi nezaplatil. Pôvodný žalobca pre porušenie ustanovení zmluvy a obchodných\n\npodmienok listom zo dňa 19.11.2015 (č.l. 65) upozornil žalovaného, že ku dňu 18.11.2015 je pohľadávka\nbanky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.296,15 eura, ktorá pozostáva z omeškaných\nsplátok v sume 1260,- eur a poplatkov vo výške 36,15 eura a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu\nv lehote 15 kalendárnych dní. Pôvodný žalobca listom zo dňa 07.12.2015 (č.l. 68) vyhlásil predčasnú\nsplatnosť úveru ku dňu 07.12.2015 z dôvodu, že žalovaný svojím konaním podstatným spôsobom porušil\nustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok; súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej\nsumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. V zmysle vyhlásenia predčasnej splatnosti\núveru predstavovala ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. k 07.12.2015, pohľadávka žalobcu sumu 15.269,06\neura, z toho 14.470,30 eur bola istina, suma 759,02 eura predstavovala úroky a suma 39,65 eura boli\npoplatky za upomienky. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2019 zo dňa 06.05.2019 postúpil pôvodný\nžalobca svoje pohľadávky voči žalovanému na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803\n(č.l. 120 rub - 125). Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4Csp/219/2018-135 zo dňa 17.06.2019 vyhovel\nnávrhu pôvodného žalobcu a do tohto konania na jeho miesto vstúpila uvedená spoločnosť.\n3/Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 4Csp/219/2018-221 zo dňa\n09.06.2020 (prvým v poradí) tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu\n14.470,39 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 14.470,39 eura od 08.12.2015\ndo zaplatenia, dlžné úroky z istiny vo výške 759,02 eura a bankové poplatky v sume 39,65 eura a\nvýrokom II. zamietol žalobu v časti uplatnených zmluvných úrokov vo výške 7,9% ročne zo sumy\n14.470,19 eura od 01.09.2018 do zaplatenia, a taktiež aj prevyšujúcu časť dlžných úrokov z istiny\nnad sumu 759,02 eura. Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.\n5CoCsp/37/2020-310 zo dňa 30.03.2021 napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu\nzamietol a v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok potvrdil. Odvolací súd pri vydaní svojho rozhodnutia\npoukázal na to, že premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť tak, ako zakotvuje ustanovenie\n§ 103 OZ v spojení s § 101 OZ, t.j. odo dňa nasledujúceho od zročnosti splátky (15.05.2015), pre\nnesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh, teda odo dňa 16.05.2015, a podľa § 122 ods. 2 OZ uplynula\ndňa 15.05.2018. Žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 27.09.2018, teda po uplynutí premlčacej\ndoby, a súd prvej inštancie tak správnou aplikáciou ustanovenia §54a OZ mal celý nárok žalobcu\nvyhodnotiť ako nevymáhateľný a podanú žalobu zamietnuť. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave podal žalobca dovolanie (č.l. 333-347), na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením č.k. 4Cdo/221/2022-385 zo dňa 27.02.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 5CoCsp/37/2020-310 zo dňa 30.03.2021 a rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4Csp/219/2018-221\nzo dňa 09.06.2020 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení\nuviedol, že premlčacia doba pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch podľa § 53 ods. 9 OZ\n(všeobecne) začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením\nsplátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov\nod omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ\ns úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 OZ). Podľa dovolacieho súdu tak nemožno považovať\nza správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch\npremlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ\nvyužil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd ho zrušil (§ 449 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení, ďalej len „CSP“) a pretože nápravu\nnemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu\nprvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 CSP).\n4/Po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú v podstatnom\nrozsahu, keď mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, vystupujúcim v postavení\ndodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, došlo k\nuzavretiu písomnej zmluvy o úvere v zmysle § 708 ods. 1 ObZ a zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá mala\ncharakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Zmluva o úvere obsahovala všetky podstatné\nnáležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 a napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania\nani netvrdil, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bezúročný, súd posúdil obsah uzatvorenej zmluvy o\núvere a dospel k záveru, že úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o úvere nie je bezúročný\nani bez poplatkov. Žalovaný porušil zmluvu o úvere tým, že od 16.05.2015 sa dostal do omeškania\nso zaplatením splátky úveru a následne sa dostal do omeškania so zaplatením celkovo siedmich po\nsebe nasledujúcich splátok. Napriek výzve pôvodného žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy v dodatočnej\nlehote 15 dní (č.l. 65) žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, preto pôvodný žalobca v súlade s dojedaním v\nčlánku VI. bod 6.8 písm. a) obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery vyhlásil úver za predčasne\nsplatný; pôvodný žalobca pritom dodržal postup vyžadovaný v § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 8 OZ.\n\nPôvodný žalobca pred uzatvorením zmluvy o úvere so žalovaným posúdil s odbornou starostlivosťou\nschopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010, k čomu\ndošlo preukázateľne pred uzatvorením zmluvy o úvere, keď informácie získané z registra úverových\ndlžníkov a taktiež aj informácie ohľadne sociálnych pomerov žalovaného ako žiadateľa o úver pôvodný\nžalobca získal dňa 19.11.2014 (č.l. 420, 423). Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že posúdenie\njeho bonity nebolo dostatočné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný žalobca postupoval\npri zisťovaní obvyklým spôsobom, keď v konaní bola predložená žalovaným vyplnená žiadosť o úver a\ntaktiež aj sumárny dokument o príjmoch a výdavkoch žalovaného označený ako „dáta dopytu“, z ktorého\ntaktiež vyplývalo, že pôvodný žalobca pred poskytnutím úveru vykonal dopyt do registra úverových\ndlžníkov a zistil si informácie o dlhoch žalovaného, ktoré pri posúdení jeho schopnosti splácať úver\nzohľadnil. Žalobca správne poukázal na to, že po zohľadnení príjmov a výdavkov žalovaného zostala\nsuma 306,91 eura, pritom výška splátky úveru bola 145,- eur, resp. 180,- eur od 01.03.2015 potom, ako\nžalovaný prestal pracovať u pôvodného žalobcu; zistený rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalovaného\ntak zahŕňal aj rezervu pre ďalšie potenciálne výdavky žalovaného. Pretože pôvodný žalobca postupoval\nv súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010, nič mu nebránilo, aby v dôsledku omeškania žalovaného\nso zaplatením dlžných splátok úveru vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, keď súd v posudzovanom\nprípade nezistil existenciu podmienok uvedených v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010. Rovnako tak\npôvodný žalobca mohol z dôvodu trvajúceho omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy, ktoré\npresiahlo 90 dní (v prípade žalovaného omeškanie do postúpenia pohľadávky na žalobcu trvalo takmer 5\nrokov), postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému z úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 zákona\nč. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení, v spojení s § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.\n5/Súd sa zaoberal žalovaným uplatnenou námietkou premlčania a túto nepovažoval za dôvodnú.\nVychádzal pritom zo záverov zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/221/2022-385 zo\ndňa 27.02.2023, v zmysle ktorých nemožno považovať za správny právny názor, že v spotrebiteľských\nvzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej\nveriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Súd prvej inštancie doplnil, že uvedené právne\nzávery vyplývajú tiež z rozhodnutia R29/2023 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR\n3/2023, rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych). Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa\n07.12.2015, a to v súvislosti s omeškaním žalovaného so zaplatením splátky úveru splatnej k 15.11.2015,\ntrojročná premlčacia doba preto uplynula 16.11.2018. Súd v tejto súvislosti doplnil v zhode so závermi v\nrozhodnutí R29/2023, že v tomto prípade sa neuplatní § 103 veta druhá OZ. Žaloba bola na súd podaná\n26.09.2018, teda pred uplynutím premlčacej doby.\n6/Súd prvej inštancie ďalej posudzoval jednotlivé peňažné plnenia, ktorých zaplatenia sa žalobca voči\nžalovanému v tomto konaní domáhal. Žalobcom požadovaná istina je v celom rozsahu dôvodná a\nvyplýva z dokumentu aktuálny stav úveru (č.l. 11, 12). Suma úveru poskytnutého žalovanému je 15.000,eur, žalovaný zaplatil splátky v celkovej sume 795,- eur, z čoho na istinu bola použitá časť v sume\ncelkom 529,61 eura, rozdiel predstavuje istinu požadovanú\nžalobcom od žalovaného v podanej\nžalobe, t.j. 14.470,39 eura. Žalobca ďalej požadoval od žalovaného zaplatiť úroky celkom v sume\n5882,68 eura, ktoré majú predstavovať dlžné úroky z istiny do 31.08.2018. Pritom z uvedenej sumy časť\n759,09 eura podľa žalobcu predstavuje vyčíslený zmluvný úrok, t.j. 7,9% od 16.04.2015 do vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti úveru dňa 07.12.2015. Výpočet sumy 759,09 eura uskutočnený žalobcom (č.l.\n493) súd nepovažoval za správny; súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca vo svojom podaní v\ntabuľke, v ktorej uskutočnil príslušný výpočet, vychádza z predpokladu, že každý z mesiacov po sebe\nnasledujúcich od mesiaca apríl až po november, má 31 dní. Súd zistil, že za obdobie od prvého dňa\nomeškania (16.04.2015) do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (07.12.2015) uplynulo celkom 236 dní,\npreto suma vyčíslených zmluvných úrokov má byť 739,14 eura, a nie žalobcom uvádzaná suma 759,09\neura. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené zmluvné úroky spolu s úrokom z omeškania (t.j. celkom vo\nvýške 12,95% ročne, z čoho 7,9% ročne sú zmluvné úroky a 5,05 % úroky z omeškania) za obdobie\nod vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. 08.12.2015 do 31.08.2018, súd uvádza, že toto obdobie trvalo\n998 dní a žalobca vyčíslil túto sumu správne. S ohľadom na to súd konštatoval, že nárok žalobcu na\nzaplatenie vyčíslených úrokov bol v časti požadovanej sumy 5862,80 eur dôvodný, preto žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť ho žalobcovi, a v časti uplatnenej sumy 19,88 eura nedôvodný (5882,68 5862,80), preto žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca si voči žalovanému uplatnil tiež zmluvné úroky, t.j.\nvo výške 7,9% ročne, ktoré pôvodne požadoval priznať od 01.09.2018 do zaplatenia, avšak podaním zo\ndňa 17.04.2024 (č.l. 449) súdu navrhol, aby o podanej žalobe v tejto časti rozhodol tak, že žalovanému\nuloží povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 7,9% ročne zo sumy 14.470,39 eura od\n01.09.2018 najneskôr do 15.11.2024. Súd uvedené podanie žalobcu posúdil podľa jeho obsahu ako\n\nčiastočné späťvzatie žaloby v zmysle § 145 ods. 2 CSP, ktoré zaslal žalovanému na vedomie, žalovaný\nsúdu neoznámil žiadne dôvody, pre ktoré nemožno v rozsahu späťvzatia konanie zastaviť, preto súd\nvýrokom II. tohto rozsudku konanie v časti požiadavky na zaplatenie úrokov výške 7,9% ročne zo\nsumy 14.470,39 eura od 16.11.2024 do zaplatenia zastavil. Súd uviedol, že žalobca má nárok na\nzaplatenie zmluvných úrokov za celé obdobie, ktoré vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, a to s\nohľadom na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí R 5/2021 (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Cdo/42/2020, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, rozhodnutia\nvo veciach občianskoprávnych), v zmysle ktorých po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského\núveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu\npeňazí. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že jeho konečná splatnosť je dojednaná k 15.11.2024, do\ntohto času teda žalobcovi patria zmluvné úroky z istiny, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nich žalobcovi. Napokon súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi bankové poplatky v sume\n39,65 eura, keďže žalobca v konaní preukázal ich výšku a dôvodnosť ich uplatnenia voči žalovanému.\nŽalovaný bol o výške poplatkov informovaný prostredníctvom sadzobníka poplatkov a ich výška vyplýva\ntiež zo žalobcom predloženého dokumentu označeného ako aktuálny stav úveru (č.l. 11, 12). Keďže\nžalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti nezaplatil, vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného\nako dlžníka popri plnení istiny aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy ročne, keďže ide\no omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti uplatnených úrokov z\nomeškania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich žalobcovi spôsobom uvedeným vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n7/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.\nNapriek tomu, že súd žalobu v časti požadovaného zaplatenia sumy 19,88 eura zamietol a konanie\nv časti zaplatenia zmluvného úroku vo výške 7,9% ročne zo sumy 14470,39 eura od 16.11.2024 do\nzaplatenia zastavil, neúspech žalobcu v tomto konaní súd považoval za nepatrný, preto mu ako úspešnej\nstrane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n8/Proti tomuto rozsudku v žalobe vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. d/ e/ f/ a h/ CSP, rozhodnutie považoval za arbitrárne vzhľadom na nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V prejednávanom spore sa súd podľa žalovaného mal v prvom\nrade zaoberať, ak žalobca pohľadávku postúpil, či došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu pri\npostúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 prvej\nvety zákona č. 483/2001 o bankách a to, či bol žalovaný zo strany právneho predchodcu riadne vyzvaný\nv zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) na úhradu dlžnej splátky, čo má následne\nvplyv na zosplatnenie úveru. Samozrejme, že nešlo iba o túto povinnosť, po výzve došlo k vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti úveru, čo však musí byť dlžníkovi preukázateľne doručené a skutočne zákonne\nk nemu musí dôjsť.\nSpôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba\npohľadávka alebo jej časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient\nbanky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady\nsú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase\npostúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Pretože veriteľ bol\nbankou a pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý nie je bankou, bol tak oprávnený urobiť iba za splnenia\npodmienok podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, v prípade spotrebiteľskej zmluvy aj ust. § 11\nods. 2 ZoSÚ Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať\nod spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.\nV danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.\n483/2001 Z. z. o bankách, t.j. že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.\nako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a ktorý bol napriek výzve v omeškaní\ns jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní.\nPri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 OZ, podľa\nktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\nV prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia\n§ 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu\nalebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto smere poukázal odvolateľ na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp.\nzn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020 podrobne sa zaoberajúcimi splnením podmienok pre platné\npostúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a následnej\nabsolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ). Napokon špeciálna úprava v súvislosti s\nvyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie zo\n\nspotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565\nOZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil\nspotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety OZ ak\nide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej\nsplátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nAko už bolo vyššie citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/234/2018, „je absolútne\nnemysliteľné a nelogické a v konečnom dôsledku aj priečiace sa Zákonu o bankách, ak by banky\npostupovali „živé úvery“ na akýkoľvek iný subjekt, ktorý nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad\nNárodnej banky Slovenska. Aby mohol právny predchodca žalobkyne postúpiť celú pohľadávku z úveru\nna žalobkyňu, musel najskôr platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu (aj budúcich pohľadávok), aby\nbol tento dlh celý splatný, nakoľko, banky nemôžu na nebankový subjekt postupovať „živé úvery“.\nNa základe uvedeného bolo podľa žalovaného potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia\npohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom\nneuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo\nstrany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka\nna zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53\nods. 9 OZ, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy\nešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s\nustanovením § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému\nsubjektu. Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu\n(napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s\nrizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za vyššie uvedených podmienok.\nV ustanovení § 53 ods. 9 OZ boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv\nv splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z §\n565 OZ, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté\nalebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.\nToto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako\n15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého\nkontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil\nspotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej\npohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať\nplynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň\npo dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník je v ustanovení § 565 OZ v\nporovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 OZ nejednoznačný, pretože posledná veta § 565 OZ, podľa ktorej\nprávo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť\nnajneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou lehotou v § 53 ods.\n9. OZ. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno.\nTo znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky\nkedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 OZ.\nV tomto prípade a z predložených dôkazov vyplýva, že veriteľ - dodávateľ - uvedené zákonné podmienky\npred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu\nnie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. V konaní je sporné, či banka výzvou na č. l. 65\noznámila Žalovanému, že je v omeškaní so splácaním jeho pohľadávok, či bude môcť následne banka\noprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu a\nči vôbec nastali účinky samotného zosplatnenia celého úveru. Žiadny dôkaz o tom nebol súdu zaslaný\nzo strany Žalobcu (doručenky, podacie hárky). Banka mala povinnosť doručenia výzvy dlžníkovi a takýto\ndokument nepredložila.\nKeďže pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku\nnezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu - vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky\nv dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je potrebné skúmať, či oznámenie o\nvyhlásení mimoriadnej splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ dostatočne určité a teda\nči je platným právnym úkonom a je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia\nspotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Takýto\núkon súd nevykonal.\n\nV dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu\nŽalobcovi neboli dodržané, Žalovaný má za to, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre\nrozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Na základe toho bolo nutné konštatovať, že Žalobca,\nktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky v tejto veci nebol aktívne legitimovaný, a\npráve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť.\nAbsolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej\npovinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže v danej veci\nide o absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že Žalobca nie je\nnositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol\nplatne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči Žalovanej. Žalovaná neuhradila\ndlžnú pohľadávku banky, ale neuvádza sa, s ktorou splátkou a odkedy bola v omeškaní a teda z\nobsahu oznámenia nie je možné zistiť, či zo strany banky boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti úveru a preto tento právny úkon je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ\nneplatný. Ako bolo vyššie uvedené Žalovaná nikdy neobdržal vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru.\nTieto tvrdenia iba podporil Žalobca predloženými doručenkou k výzve nie však k vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti úveru.\nVo veci je tiež sporné, aj napriek predloženým listinám žalobcom (právnym predchodcom) skúmanie\nbonity žalovaného, nakoľko predložením identifikačných dokladov (OP) či predložením výpisov\nžalovaného nie je splnená zákonná povinnosť banky konať s odbornou starostlivosťou.\nKeďže v tomto prípade nedošlo ani k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne\nnemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho\nzosplatnenia úveru na žalobcu (§ 39 a § 525 ods. 2 OZ) a v tom prípade žalobca nemá aktívnu\nvecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom konaní. Z uvedených dôvodov mal súd\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom\npre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany Žalobcu\nnebolo preukázané. Z tohto dôvodu potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej\nsa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť\nje povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť. V naznačenom kontexte je nevyhnutné\nakcentovať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa\n24.04.2018, podľa ktorého ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona č. 483/\n2001 Z.z. o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v\nrozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané. Súčasne\nodvolateľ poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co 17/2016, zo dňa 01.02.2017\nako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co 219/2016, zo dňa 08.12.2016, Krajského súdu\nv Nitre č.k.7Co/716/2016, zo dňa 27.02.2018, 12Co/122/2019 zo dňa 19.05.2020, 9CoCsp6//2021 zo\ndňa 06.05.2021, 7CoCsp5/2020 zo dňa 18.03.2021).\nNa základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti buď zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové rozhodnutie, alebo jeho rozsudok zmenil\na žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.\n9/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v otázke postupu podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB\npoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024,\nkde NS SR potvrdil, že zosplatnenie je možné považovať za výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB. Pokiaľ\nžalovaný ďalej v podanom odvolaní tvrdí, že neboli dodržané podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ,\nžalobca nevie z podaného odvolania určiť, v čom má spočívať porušenie povinnosti postupcu. Pre\nvylúčenie pochybností uviedol, že žalobca predložil ako prílohu podanej žaloby Upozornenie - Výzva na\núhradu dlžnej časti úveru spolu s podacím hárkom, ktorá predstavuje výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ.\nK otázke, či výzva pred zosplatnením alebo samotné zosplatnenie musí obsahovať identifikáciu splátky,\npre ktorú došlo k zosplatneniu, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z\n30.01.2024. V otázke skúmania bonity sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.\nPostupy na overovanie bonity spotrebiteľa už dlhodobo nie sú len v rukách poskytovateľov úverov,\nale podliehajú usmerneniam orgánov dohľadu na finančnom trhu na Európskej úrovni. Národná banka\nSlovenska pritom konštatovala v stanovisku, ktoré žalobca predložil v prílohe, že ani po stanovení\nprísnejších kritérií na overovanie bonity spotrebiteľa (zavedením povinnej rezervy z príjmu čo malo\nprispieť k zvýšeniu ochrany spotrebiteľa) národná úprava, smernice EÚ a ani dôvodové správy, či recitály\nnenaznačujú, že medzi povinnosťami veriteľa vykonávajúceho overovanie bonity bola aj povinnosť\nskúmať konkrétne bežné výdavky spotrebiteľa na chod domácnosti. Žalobca preto navrhol potvrdenie\nnapadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie.\n\n10/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania v zmysle § 379, § 380 ods.\n1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n11/Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 30.7.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025 konštatoval:\n„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na\niný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou\nvýzvou nemôže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie\no vyhlásení úveru za predčasne splatný\".\n12/Takýto výklad je podľa veľkého senátu najvyššieho súdu súladný s princípom zvýšenej ochrany\nspotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv\nvoči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania\nzmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v §\n54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým\nvýkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy.\nPredmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom\na účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný,\nhoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal\nmožnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne\nuhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým\nako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať\nkroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým\nplatne zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle\n§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky\nbanky je teda existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu\"\nspotrebiteľovi, avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o\nbankách. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka\nžiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu\ntroch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\nNaproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku\npožadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších\npodmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce\nsa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred\nsamotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak\nby zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne\nuviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom. Na podporu zhora uvedeného/\nprezentovaného výkladu najvyšší súd poukazuje aj na svoju doterajšiu (už citovanú) judikatúru v zmysle\nktorej „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového\ntajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,\nku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon (R 60/2018)\".\n13/Napokon aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie z 20 júna 2018\nč.k. IV. ÚS 371/2018-43) taká interpretácia spotrebiteľskej legislatívy, ktorá akcentuje princíp zvýšenej\nochrany spotrebiteľa a ochranu zmluvnej spravodlivosti je aj v súlade s požiadavkou stanovenou v § 54\nods. 2 Občianskeho zákonníka a nemožno ju hodnotiť ako interpretáciu, ktorá ide nad rámec zákona.\nLogicky v súvislosti s predmetným výkladom sa vynára aj otázka, aké náležitosti by mali byť obsahom\nvýzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru veľkého senátu najvyššieho súdu, obsahom\nvýzvy banky podľa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer\nbanky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s\nupovedomením, že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora.\n14/V už skôr prijatom rozhodnutí zo dňa 27. októbra 2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020 (publikovaného v\nZbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súd Slovenskej republiky pod č. 6/2022) najvyšší súd\nzvýraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti\n(vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo určuje, či\nžalobcovi svedčí tvrdené subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého sa v konaní\ndomáha; vecná legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní - pozn.); dôkazné bremeno\npreukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením\npohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia\nveriteľa. Pokiaľ preto v danej veci odvolací súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvej\n\ninštancie, ktorým prvoinštančný súd vyhovel žalobe žalobkyne o plnenie z titulu spotrebiteľskej zmluvy z\ndôvodu, že o ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky\nbanky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný a na základe\nuvedeného mal v okolnostiach danej veci za to, že podmienka pre platné postúpenie pohľadávky banky\nv zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách splnená nebola a žalobkyňa nie je preto v spore\naktívne legitimovaná, spor z hľadiska právneho posúdenia veci vo vymedzenej právnej otázke rozhodol\nvecne správne.\n15/V teraz súdenej veci je situácia identická, žalobca existenciu resp. doručenie osobitnej výzvy banky\nklientovi v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách (na rozdiel od výzvy banky na splatenie\ndlžnej časti úveru zo dňa 19.11.2015 resp. výzvy na predčasné splatenie celého zostatku úveru s\npríslušenstvom zo dňa 7.12.2015) ani netvrdil, a už vôbec nepreukázal. Námietka žalovaného, že\nnedošlo zo strany právneho predchodcu žalobcu pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový\nsubjekt k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona č. 483/2001 o bankách, za ktorej\nsituácie potom žalobca nemá dostatok tzv. aktívnej vecnej legitimácie v spore, bola tak dôvodná.\n16/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej žalobe vyhovujúcej časti zmeniť (§ 388 CSP) a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.\n17/Vzhľadom na spôsob rozhodnutia veci odvolacím súdom rozhodol tento o nároku na náhradu trov\nprvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. Žalovaný mal v konaní nakoniec úspech v rozsahu\n100%, v ktorom rozsahu mu potom odvolací súd nárok na náhradu trov priznal (§ 396 ods. 1 resp. §\n453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).\n18/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\n\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/219/2018", "guid": "4dbceccb-d5a9-4602-85ac-c50a04417e74:661d8742-2f9e-4841-b8c2-719b24891042", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d34c5b23-239c-45d4-890d-10ec308901d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1"}, {"guid": "ba104a0c-ff3b-4623-9b20-06b659e9c1dd:e1e017e6-7f06-4ba9-80a9-dc2720ec04c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6122348783.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2025 z 30. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6122348783.2"}, {"guid": "8f4a5305-6058-449c-8eca-672358b7d15e:7f75d3d3-b010-4325-8a2f-c5b129109bd7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121349083.1", "spisova_znacka": "1Cdo/154/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121349083.1"}, {"guid": "b7b37196-8886-4332-a687-29d1ef5f81cd:d0c52517-57c9-4b4d-b750-cd46097ae7aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 419, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}, {"guid": "f8a1090c-3d49-4788-acbb-6de2fa017838:96f7da07-874b-4a0b-b5d5-d62352c0cef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1", "spisova_znacka": "5Cdo/42/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 15. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1"}, {"guid": "b4d29692-cedc-44e0-bd53-2d379753e0a0:e347da2c-17b1-4252-ab68-42c4a6422f57", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8715206890.1", "spisova_znacka": "1Cdo/234/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/234/2018 z 15. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-15", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8715206890.1"}, {"guid": "7a95b413-0c11-4e54-8522-05549c5f2158:fc4e2c28-81c2-4812-aa2d-c695efa39d38", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7118207703.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/37/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/37/2020 z 27. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7118207703.1"}, {"guid": "41904103-dc94-4fab-9582-34f588f8dc9c:470e3e1f-db9c-4762-9e2b-3825dca97e40", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8318202152.2", "spisova_znacka": "12Co/122/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/122/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8318202152.2"}, {"guid": "db0109a3-5626-408c-b063-659b5762496b:1dfcd487-9334-4f3a-b991-7db64ff09220", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1613208677.1", "spisova_znacka": "4Co/219/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/219/2016 z 22. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1613208677.1"}, {"guid": "a39d45a4-398d-4d0c-bb4f-cf172a2e75f1:bae9d773-90e9-4afe-a4d7-a2f0b88ecfb6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8614203004.1", "spisova_znacka": "14Co/17/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/17/2016 z 31. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-01-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8614203004.1"}], "citovane_v": []}