{"guid": "ef868729-c98c-4837-987e-4855b0a15719:37ee8b54-c605-4f7d-97f0-794c140c99fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1326203324.1", "spisova_znacka": "5Cob/91/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/91/2026 z 28. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. septembra 2026, sp. zn. 5Cob/91/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1326203324.1", "identifikacne_cislo": "1326203324", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2026-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37ee8b54-c605-4f7d-97f0-794c140c99fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1326203324.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1326203324.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1326203324.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/91/2026\n1326203324\n28. 09. 2026\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2026:1326203324.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a\nčlenov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Pétera Nagya, v právnej veci žalobcu: KFA_štál sklenô, s.\nr. o., so sídlom Karpatská 7001/22, Bratislava, IČO: 47 698 187, zastúpeného: VESTENICKÁ & partners\nadvokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanému:\ndizajnový nábytok KFA, spol. s r. o., so sídlom Karpatská 28, Bratislava, IČO: 47 930 632, zastúpenému:\nAdvokátska kancelária Andrej Mojžiš, s.r.o., so sídlom Gen. Svobodu 16, Pezinok, IČO: 35 948 043, o\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava\nIII č. k. 88Cb/45/2026-149 zo dňa 29. mája 2026, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 88Cb/45/2026 - 149 zo dňa 29. mája\n2026 p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\nA. Priebeh konania pred súdom prvej inštancie\n1. Napadnutým uznesením Mestský súd Bratislava III návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu (výrok II.).\n2. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu prvej inštancie\ndňa 29.04.2026 domáhal, aby súd v jeho prospech zriadil záložné právo na spoluvlastníckom podiele\nžalovaného vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (pozemky\nregistra C KN parc. č. XXXX a XXXX a stavba súpisné číslo XXXX), na zabezpečenie svojej peňažnej\npohľadávky voči žalovanému vo výške 172 575,26 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného\nobohatenia za neoprávnené užívanie nebytových priestorov v budove na L. Z. XX H. R..\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 326 ods.\n1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“) nasledovne:\n„20. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predložených\nlistinných dôkazov, ako aj po zohľadnení skutočností tvrdených a preukazovaných odporcom dospel súd\nk záveru, že návrh nie je dôvodný.\n21. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo\nalebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda\nna návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. …\n22. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú\npotrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné\n\nskutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje\nnajvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). … Pri skúmaní obavy budúceho\nzmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto\nprípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že\nexekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť\ndôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia\nexekúcie.\n23. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí zároveň vždy zvážiť, či zásah do\npráv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom\nchránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať\nzabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových\npomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie\nopatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto\nprípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.\n24. … Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie\nvoči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava,\nže exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie\nzabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný\nvýkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom\npre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia\nby bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty\njeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou\nnepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.\n25. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sa súd v prvom rade zaoberal posúdením\npravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana pričom dospel k záveru, že nárok\nnavrhovateľa nemožno považovať za dostatočne osvedčený. Navrhovateľ dôvodnosť podaného\nnávrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňoval existenciou peňažnej pohľadávky voči\nodporcovi vo výške 172.575,26 Eur s príslušenstvom z titulu neoprávneného užívania nebytových\npriestorov vo vlastníctve navrhovateľa nachádzajúcich sa v budove na ulici L. XX H. R. patriacej do\nvýlučného vlastníctva navrhovateľa, a to za obdobie od 01.02.2024 do 31.03.2026 (t.j. 26 mesiacov\nužívania). Odporca užíval predmetné priestory na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov\nuzatvorenej medzi spoločnosťou Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o. (pôvodný vlastník\nbudovy na ulici L. XX H. R.) ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom, pričom navrhovateľ ktorý\nnásledne nadobudol vlastnícke právo k predmetnej budove nájomnú zmluvu podľa skutočností ním\ntvrdených vypovedal písomne výpoveďou zo dňa 27.01.2021. Nájomný vzťah sa mal skončiť s ohľadom\nna trojročnú výpovednú lehotu ku dňu 31.01.2024. Výška pohľadávky navrhovateľa bola určená na\nzáklade odborného vyjadrenia vypracovaného realitnou kanceláriou VAHOreal, s. r. o. zo dňa 25.03.2026\n(č.l. 27-28), ktorá stanovila v rámci CMA analýzy pre kategóriu „Prenájom - priestory a objekty“ výslednú\npriemernú cenu nájomného vo výške 6.637,51 Eur mesačne. Odporca v rámci svojho vyjadrenia sa\nk návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal okrem iného na skutočnosť, že na\nMestskom súde Bratislava IV sa pod sp. zn. 56C/25/2023 vedie medzi B.. K.. L. E. ako žalobkyňou a\nspoločnosťou K.F.A architektúra a design, spol. s r.o. ako žalovaným 1/ a spoločnosťou KFA_štál sklenô,\ns.r.o. ako žalovaným 2/ konanie, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti polyfunkčný objekt L. XX H. R. so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, D.-XXX/XXXX patriacej v súčasnosti\ndo výlučného vlastníctva navrhovateľa. Predmetná skutočnosť vyplýva rovnako aj z predloženého výpisu\nz listu vlastníctva č. XXXX v časti „Poznámky“, ktorý navrhovateľ predložil súdu spolu s návrhom\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (č.l. 29 s. sp.). Na podklade takto zistených skutkových\nokolností, kedy vlastnícke právo k budove na ulici L. XX H. R. je sporné a vyriešenie tejto otázky je\npredmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 56C/25/2023 a rovnako\nje sporná aj otázka trvania, resp. ukončenia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom s\nktorou sa súd bude zaoberať v rámci konania o vypratanie nebytových priestorov ktoré prebieha na\nMestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 64Cb/25/2024 nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľ\nosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je tak zrejmé, že s ohľadom na\nprebiehajúci vlastnícky spor nie je možné zo strany súdu považovať pohľadávku navrhovateľa vo výške\n172.575,26 Eur z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za dostatočne určitú a osvedčenú.\nV tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že nie je možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len\nzriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je hodnoverným spôsobom\n\nosvedčený. Súd je túto skutočnosť povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,\npričom v uvedenom prípade je súd toho názoru, že nemožno hovoriť o peňažnom nároku navrhovateľa,\nktorý trvá a je dôvodný. Tvrdenia navrhovateľa v otázke trvania a dôvodnosti nároku v tomto štádiu\nkonania (pred právoplatným rozhodnutím súdu týkajúcim sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\n- polyfunkčný objekt L. XX a rovnako pred vyriešením prejudiciálnej otázky týkajúcej sa ukončenia /\ntrvania nájomnej zmluvy v rámci konania o vypratanie nebytových priestorov) neodôvodňujú existenciu\nči takú mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi do takej miery,\naby odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd dodáva, že existencia navrhovateľom\nuplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana zabezpečovacím opatrením bude primárne\nzávislá od rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 56C/25/2023, čo\nsamo o sebe spochybňuje hodnoverné predbežné osvedčenie pohľadávky ako jednej z predpokladov\nvydania zabezpečovacieho opatrenia. Ak je existencia pohľadávky navrhovateľa a rovnako jej rozsah\nktorý odporca absolútne popiera a ktorý má nepochybne zásadný význam pri zisťovaní primeranosti\nrozsahu prípadne zriadeného záložného práva závislý od rozsiahleho dokazovania a meritórneho\nposúdenia, nárok nemožno považovať za hodnoverne osvedčený pre účely § 343 CSP.\n26. Aj napriek skutočnosti, že súd nemal za preukázané osvedčenie peňažnej pohľadávky ktorej\nmá byť poskytnutá ochrana zriadením záložného práva, považoval súd za potrebné vyjadriť sa aj k\nobave navrhovateľa z ohrozenia exekúcie. Túto navrhovateľ videl v konaní odporcu, ktoré spočívalo v\nmajetkových presunoch vo vzťahu k nehnuteľnému majetku odporcu, ktoré vyplývajú z listu vlastníctva\nč. XXXX na ktorom je odporca zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele 1/2 na nehnuteľnostiach\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území E.É. G., a to na parcele registra C KN č. XXXX, KN č. XXXX a\nna stavbe so súpisným číslom XXXX - rodinný dom postavený na parcele č. XXXX. Z údajov uvedených\nna liste vlastníctva podľa tvrdení navrhovateľa vyplýva, že vlastnícke právo odporcu na predmetných\nnehnuteľnostiach bolo dotknuté nedávnymi majetkovými presunmi, kedy na predmetnom liste vlastníctva\nbola uvedená darovacia zmluva V-23471/2024 zo dňa 23.11.2024 a následne dohoda o vrátení daru\nV-3304/2026 zo dňa 10.03.2026. Súčasne je v časti „Poznámky“ uvedené začatie súdneho sporu odporovacia žaloba a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nepriaznivá majetková situácia\nodporcu spolu s preukázanými majetkovými presunmi a absenciou iného známeho majetku osvedčujú\npodľa navrhovateľa reálne riziko, že bez okamžitého zabezpečenia sa budúca exekúcia stane fakticky\nnevymožiteľnou. S predmetným záverom navrhovateľa sa súd nestotožnil a s poukazom na § 329\nods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP mal súd za to, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom\nneosvedčil ani existenciu druhej zo základných zákonných podmienok pre zriadenie sudcovského\nzáložného práva zabezpečovacím opatrením, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ\nneuviedol žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť ním tvrdenej obavy v rozhodnom čase v\nnadväznosti na konkrétne konanie odporcu, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako konanie smerujúce k\nzbaveniu sa jeho majetku. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že odporca darovacou\nzmluvou zo dňa 23.11.2024 previedol svoj spoluvlastnícky podiel v podiele 1/2 na nehnuteľnostiach\nv katastrálnom území E. G., a to na parcele registra C KN č. XXXX, KN č. XXXX a na stavbe so\nsúpisným číslom XXXX - rodinný dom postavený na parcele č. XXXX na B.. K.. L.U. E.. Predmetný\nspoluvlastnícky podiel bol odporcovi následne vrátený na základe Dohody o vrátení daru V-3304/2026\nzo dňa 10.03.2026. Súd sa v danom prípade nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že uvedenými\nmajetkovými presunmi vzniká riziko, že budúca exekúcia bude ohrozená, nakoľko spoluvlastnícky podiel\nk nehnuteľnému majetku odporcu, k prevodu ktorého naviac došlo už v roku 2024 bol odporcovi vrátený\nna základe Dohody o vrátení daru V-3304/2026 zo dňa 10.03.2026. V nadväznosti na uvedené konanie\nje možné zo strany súdu konštatovať, že opätovným nadobudnutím majetkového podielu nedochádza\nk zníženiu majetku odporcu, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, práve naopak odporca\npredmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol opätovne do podielového spoluvlastníctva, čím rozsah\nsvojho majetku ktorý môže byť postihnutý výkonom rozhodnutia rozšíril, resp. vrátil do podoby pred\nuzavretím darovacej zmluvy. Navrhovateľ súčasne netvrdil a ani neosvedčil existenciu aktuálnych\nkrokov odporcu smerujúcich k jeho ďalšiemu prevodu alebo zaťaženiu nehnuteľnosti patriacej do\njeho podielového spoluvlastníctva. Súd tak nemal žiadnym kvalifikovaným spôsobom osvedčenú\nnavrhovateľom tvrdenú hrozbu zníženia hodnoty majetku odporcu, pričom tento záver súdu neovplyvnila\nani poznámka na liste vlastníctva č. XXXX na ktorú poukazoval navrhovateľ, týkajúca sa začatia súdneho\nkonania o určenie neúčinnosti právneho úkonu spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia\nvo vzťahu k pozemkom registra C Kn p. č. XXXX, XXXX a stavbe súp. č. XXXX na p. č. XXXX (D.-XX/\nXXXX), nakoľko samotná existencia odporovacej žaloby bez ďalšieho nepreukazuje ohrozenie prípadnej\nbudúcej exekúcie.\n\n27. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje nedostatok v oboch podmienkach, ktoré sú ustanovené\nkumulatívne pre zriadenie záložného práva prostredníctvom vydania zabezpečovacieho opatrenia,\npričom už len nesplnenie jednej z nich má za následok nemožnosť vyhovenia návrhu navrhovateľa. V\ndanom prípade navrhovateľ podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia neosvedčil, keďže predbežné osvedčenie existencie pohľadávky v uplatnenom rozsahu je\nsporné a obava, že exekúcia bude ohrozená nebola osvedčená takými dôkazmi, z ktorých by vyplývala\nhrozba z konania odporcu smerujúceho k zbavovaniu sa jeho majetku na úkor navrhovateľa ako\nveriteľa. Samotné tvrdenia navrhovateľa o nepriaznivej finančnej situácii odporcu a jeho presuny\naktív ktoré v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú s\npoukazom na vyššie uvedené závery súdu relevantné, samé o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia v danej veci. Treba mať na zreteli, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia\nneslúži na sankcionovanie predchádzajúcich majetkových dispozícii dlžníka a ani na preventívne\nobmedzenie jeho vlastníckeho práva bez existencie konktrétnych okolností osvedčujúcich reálne a\nbezprostredné ohrozenie budúcej exekúcie.\n28. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v\ndanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, preto návrh navrhovateľa na jeho nariadenie zamietol.\n29. O trovách konania o zabezpečovacom opatrení súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu, nakoľko bol v konaní úspešný keďže návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý.“\nB. Odvolanie\n4. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 88Cb/45/2026-149 zo dňa 29.05.2026 podal v\nzákonnej lehote odvolanie žalobca (ďalej len „odvolateľ“), a to v celom rozsahu, teda tak proti výroku\nI. o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj proti výroku II. o priznaní\nnároku na náhradu trov konania žalovanému. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.\nb), d), f) a h) CSP, teda tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil\nodvolateľovi realizovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že konanie má inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté uznesenie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n5. Odvolateľ zároveň uviedol, že po vydaní napadnutého uznesenia bol v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Banská Bystrica pod sp. zn. 24Up/784/2026 vydaný platobný rozkaz zo dňa 03.06.2026, ktorým\nbola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 172 575,26 eur s úrokom z omeškania vo\nvýške 10,15 % ročne zo sumy 172 575,26 eur od 05.05.2026 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo\nvýške 7 098,33 eur, pričom platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 04.06.2026. Tento platobný\nrozkaz predložil odvolateľ ako dôkaz podľa § 366 písm. d) CSP s tým, že ide o skutočnosť, ktorá vznikla\naž po vydaní napadnutého uznesenia a ktorú bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom\nprvej inštancie.\n6. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie založil záver o nedôvodnosti návrhu na dvoch dôvodoch,\nktoré považuje za nesprávne: po prvé, že žalobca neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, ktorej sa\nmala poskytnúť ochrana, keďže vzhľadom na prebiehajúci spor o určenie vlastníckeho práva k budove L.\nXX vedený na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 56C/25/2023 a spornosť skončenia nájomného\nvzťahu nemožno pohľadávku vo výške 172 575,26 eur považovať za dostatočne určitú a osvedčenú;\npo druhé, že žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, keďže opätovným nadobudnutím\nspoluvlastníckeho podielu žalovaným na základe dohody o vrátení daru V-3304/2026 zo dňa 10.03.2026\nnedochádza k zníženiu, ale k rozšíreniu jeho majetku, a žalobca neosvedčil aktuálne kroky žalovaného\nsmerujúce k jeho ďalšiemu prevodu alebo zaťaženiu. Obom týmto záverom odvolateľ vytkol, že súd\nnesprávne aplikoval mieru osvedčenia požadovanú pri zabezpečovacom opatrení, v rozpore s účelom\n§ 343 CSP vyžadoval prakticky meritórne preukázanie nároku, nesprávne právne vyhodnotil význam\nprebiehajúceho vlastníckeho sporu a jednotlivé skutočnosti osvedčujúce obavu z ohrozenia exekúcie\nposúdil izolovane, nie v ich vzájomnej súvislosti.\n7. Odvolateľ namietal procesnú vadu spočívajúcu v porušení zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti\nzbraní: vyjadrenie žalovaného k návrhu mu bolo doručené až spolu s napadnutým uznesením, hoci\nsúd prvej inštancie z tohto vyjadrenia v podstatnej časti odôvodnenia vychádzal a viaceré tvrdenia\nžalovaného prevzal ako rozhodujúce argumenty pre zamietnutie návrhu (najmä o neosvedčenosti\n\nvlastníckeho práva žalobcu, o nedoručení výpovede nájomnej zmluvy, o nehodnovernosti odborného\nvyjadrenia spoločnosti VAHOreal, s. r. o., a o absencii obavy z ohrozenia exekúcie). Odvolateľ pripustil,\nže súd môže o návrhu rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania, namietal však,\nže ak súd založil rozhodnutie práve na argumentácii žalovaného, mal mu umožniť sa k rozhodujúcim\ntvrdeniam vyjadriť. Tvrdil, že tento postup mal priamy vplyv na výsledok konania, keďže nemal možnosť\nvčas reagovať na tvrdenie o nedoručení výpovede, vysvetliť metodiku odborného vyjadrenia, poukázať\nna nesprávnosť právneho záveru o význame vrátenia daru ani doplniť argumentáciu, že prebiehajúci\nvlastnícky spor nemôže bez ďalšieho vyvrátiť hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností. V tomto\nnamietal vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.\n8. K osvedčeniu dôvodnosti nároku odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyžadoval\nprakticky meritórne preukázanie nároku namiesto hodnoverného osvedčenia, hoci v bode 22.\nnapadnutého uznesenia sám správne uviedol, že postačuje osvedčenie najvýznamnejších skutočností.\nTvrdil, že v návrhu predložil listinné dôkazy osvedčujúce všetky podstatné predpoklady budúcej peňažnej\npohľadávky: vlastnícke právo žalobcu k stavbe, existenciu pôvodného nájomného vzťahu, výpoveď\nnájomnej zmluvy, uplynutie zmluvne dohodnutej výpovednej doby, neodovzdanie priestorov, podanie\nžaloby na vypratanie v zákonnej tridsaťdňovej lehote podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\npokračujúce faktické ovládanie a užívanie priestorov žalovaným a výšku obvyklého nájomného určenú\nodborným vyjadrením podľa § 206 CSP.\n9. K vlastníckemu právu odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyvodil jeho nedostatočné\nosvedčenie z prebiehajúceho konania na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 56C/25/2023.\nPoukázal na to, že je podľa listu vlastníctva č. XXXX zapísaný ako vlastník polyfunkčného objektu\nL. XX, že podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné a údaje o\nprávach k nehnuteľnostiam záväzné, ak sa nepreukáže opak, a že samotná existencia poznámky o\nprebiehajúcom súdnom konaní nie je preukázaním opaku. Namietal, že súd prvej inštancie fakticky\npriznal prebiehajúcemu vlastníckemu sporu účinok, ktorý zákon nepozná.\n10. K skončeniu nájomného vzťahu odvolateľ namietal, že osvedčil, že nájomná zmluva bola\nvypovedaná výpoveďou zo dňa 27.01.2021, že zmluvná výpovedná doba bola dohodnutá v trvaní 36\nmesiacov a uplynula najneskôr dňa 31.01.2024, a že po skončení nájmu podal dňa 27.02.2024 žalobu na\nvypratanie nebytových priestorov v lehote podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čím vylúčil obnovu\nnájomného vzťahu. Tvrdil, že prerušenie konania o vypratanie do právoplatného skončenia vlastníckeho\nsporu nie je meritórnym záverom o tom, že nájomný vzťah trvá. K namietanému nedoručeniu výpovede\npredložil spolu s odvolaním výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 27.01.2021 adresovanú žalovanému do\nrúk jeho konateľky B.. K.. L. E. a podacie lístky k zásielkam RF443914647SK a RF443914633SK,\npodaným na poštovú prepravu dňa 28.01.2021 ako doporučené zásielky s doručenkou. K okolnosti, že\nna podacích lístkoch je ako odosielateľ uvedená spoločnosť Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r.\no., uviedol, že pre účinky výpovede je rozhodujúce, či sa písomný prejav vôle dostal do dispozičnej sféry\nžalovaného, nie kto technicky zabezpečil poštové podanie, keďže administratívu nájomných vzťahov\npre žalobcu dlhodobo zabezpečovala práve táto spoločnosť.\n11. Odvolateľ ďalej tvrdil, že jeho nárok potvrdzuje aj vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 24Up/784/2026 zo dňa 03.06.2026, vydaný na tú istú pohľadávku, v tej istej výške a na\ntom istom skutkovom a právnom základe, ktorý súd prvej inštancie považoval za neurčitý a nedostatočne\nosvedčený. Uviedol, že si je vedomý toho, že platobný rozkaz nemusí byť právoplatný, a že aj v prípade,\nak by odvolací súd považoval za rozhodujúci stav ku dňu vydania napadnutého uznesenia, je platobný\nrozkaz významný aspoň ako potvrdenie správnosti jeho odvolacej argumentácie o neprimerane prísnom\nteste osvedčenia, ktorý súd prvej inštancie použil.\n12. K výške nároku odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nedôvodne vyžadoval jej meritórne\npreukázanie. Tvrdil, že výška pohľadávky bola v návrhu vypočítaná transparentne, vynásobením\nmesačného obvyklého nájomného vo výške 6 637,51 eur podľa odborného vyjadrenia spoločnosti\nVAHOreal, s. r. o. počtom 26 mesiacov neoprávneného užívania (výsledok 172 575,26 eur), že odborné\nvyjadrenie podľa § 206 CSP je zákonom predpokladaný dôkazný prostriedok postačujúci na predbežné\nosvedčenie výšky pohľadávky v konaní o zabezpečovacom opatrení, a že súd prvej inštancie nevykonal\nžiadne vlastné odborné posúdenie ani neoznačil konkrétne metodické vady odborného vyjadrenia, len\nprevzal nesúhlas žalovaného. Namietal tiež, že súd mal zvážiť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\naspoň v rozsahu nepochybne osvedčenej časti pohľadávky, namiesto úplného zamietnutia návrhu.\n13. K obave z ohrozenia exekúcie odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé\nokolnosti izolovane a formalisticky namiesto ich vzájomnej súvislosti. Poukázal na viacero kumulatívne\npôsobiacich okolností: že žalovaný za rok 2024 vykázal stratu približne 198 642 eur, aktíva len približne\n67 424 eur, záporné vlastné imanie približne -76 897 eur a celkovú zadlženosť približne 214,05 %; že\n\nmu nie je známy žiadny iný významnejší nehnuteľný majetok žalovaného než spoluvlastnícky podiel\nvo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX; že práve vo vzťahu k\ntomuto majetku už došlo ku konkrétnemu majetkovému presunu darovacou zmluvou V-23471/2024\nzo dňa 23.11.2024 v prospech B.. K.. L. E.; že následná dohoda o vrátení daru V-3304/2026 zo dňa\n10.03.2026 podľa jeho názoru neodstraňuje riziko ďalšej dispozície, ale potvrdzuje, že žalovaný a s\nním prepojené osoby sú s týmto majetkom schopné a ochotné flexibilne disponovať; a že existuje aj\npoznámka P-41/2026 na liste vlastníctva týkajúca sa konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Na\npodporu tvrdenia o dlhodobom probléme žalovaného s plnením peňažných povinností poukázal na to,\nže proti žalovanému už bolo vedené a podľa jeho výslovného tvrdenia právoplatne meritórne skončené\nkonanie, v ktorom Mestský súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. B1-39Cb/17/2023 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť sumu 16 649,49 eur s príslušenstvom. K poznámke P-41/2026 odvolateľ výslovne\nuviedol, že netvrdí, že jej samotná existencia bez ďalšieho automaticky zakladá obavu z ohrozenia\nexekúcie, tvrdil však, že v spojení s darovacou zmluvou, vrátením daru, nepriaznivou ekonomickou\nsituáciou žalovaného a absenciou iného známeho majetku predstavuje ďalší relevantný článok reťazca\nokolností, ktoré objektívne osvedčujú riziko zmarenia alebo podstatného sťaženia budúcej exekúcie.\n14. Odvolateľ ďalej tvrdil, že správanie žalovaného pri užívaní predmetných nebytových priestorov\npotvrdzuje, že žalovaný svoje právne povinnosti dobrovoľne nerešpektuje: priestory po skončení nájmu\nneodovzdal, naďalej ich fakticky ovládal, prístup do nich si musel žalobca vynucovať exekučným\nkonaním sp. zn. 318 EX 587/25, pri vstupe do priestorov dňa 13.02.2026 boli zistené výmena zámku a\nneodovzdanie kľúča, zásahy do vykurovacieho systému, prekážky v prístupe k technickým zariadeniam\na neštandardné elektroinštalačné zapojenia zakladajúce dôvodné podozrenie z neoprávneného odberu\nelektrickej energie (upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 318 EX 587/25, protokol zo dňa 13.02.2026,\npodanie právneho zástupcu žalobcu súdnemu exekútorovi zo dňa 18.02.2026). Namietal, že požiadavka\nsúdu prvej inštancie na osvedčenie už pripravovaného konkrétneho prevodu majetku je neprimerane\nprísna, keďže § 343 ods. 1 CSP vyžaduje len osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená.\n15. K primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia odvolateľ tvrdil, že sa nedomáha zákazu\nnakladania s majetkom žalovaného, len zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP, že žalovaný\nzostáva vlastníkom podielu a môže ho naďalej užívať, že výkon záložného práva môže podľa § 343\nods. 3 CSP nastať až po právoplatnom priznaní pohľadávky, a že existencia skoršieho záložného práva\nv prospech Tatra banky, a. s., nie je dôvodom na zamietnutie návrhu, ale naopak zvyšuje naliehavosť\npotreby zabezpečenia poradia žalobcu. V záverečnom zhrnutí odvolania zopakoval, že napadnuté\nuznesenie je nesprávne z procesného aj hmotnoprávneho hľadiska, že osvedčil tak existenciu peňažnej\npohľadávky listinnými dôkazmi, ako aj obavu z ohrozenia exekúcie vyplývajúcu z kumulatívneho\npôsobenia opísaných okolností, a že navrhované zabezpečovacie opatrenie je štandardným a zákonom\npredpokladaným nástrojom ochrany veriteľa, ktorý nezakazuje žalovanému s majetkom nakladať a\nnespôsobuje predčasné uspokojenie žalobcu.\n16. Odvolateľ napokon navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zabezpečovacie\nopatrenie nariadi a zriadi v prospech žalobcu záložné právo na spoluvlastníckom podiele žalovaného vo\nveľkosti 1/2 na pozemkoch registra C KN parc. č. XXXX a XXXX a stavbe súpisné číslo XXXX zapísaných\nna liste vlastníctva č. XXXX, a žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %; subsidiárne\nnavrhol napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\nC. Vyjadrenie k odvolaniu\n17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.07.2026. Žalovaný zotrval na svojom\nvyjadrení k návrhu zo dňa 05.05.2026 a v podaní sa sústredil na odvolacie námietky a na dôkazy, ktoré\nžalobca k odvolaniu opätovne alebo po prvýkrát predložil.\n18. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie návrh nezamietol preto, že by od žalobcu požadoval úplné\nmeritórne preukázanie nároku, ale preto, že žalobca neosvedčil ani v potrebnej miere dva zákonné\npredpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia: existenciu a výšku peňažnej pohľadávky, ktorej\nsa má poskytnúť ochrana, a konkrétnu a aktuálnu obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená, pričom\nnesplnenie čo i len jedného z týchto predpokladov samo osebe postačuje na zamietnutie návrhu.\n19. K namietanej procesnej vade žalovaný uviedol, že konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia\nje svojou povahou konaním, v ktorom zákon umožňuje rozhodnúť aj bez predchádzajúceho vypočutia\nprotistrany, a že práve preto CSP v § 326 ods. 1 a 2 v spojení s § 344 ukladá žalobcovi povinnosť už\nv návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti a hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku. Tvrdil, že\n\nrozhodujúce skutočnosti, na ktorých súd prvej inštancie založil záver o neosvedčení nároku, nevyplynuli\niba z jeho vyjadrenia, ale najmä z listín predložených samotným žalobcom (poznámka o konaní sp.\nzn. 56C/25/2023 na liste vlastníctva č. XXXX) a zo skutočností známych súdu z jeho rozhodovacej\nčinnosti (uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/25/2024-137 zo dňa 02.12.2024 o prerušení\nkonania o vypratanie, proti ktorému sa žalobca neodvolal). Uviedol, že žiadna z podstatných skutočností\nv jeho vyjadrení nebola pre žalobcu nová ani nepredvídateľná, keďže už bola uplatnená v iných\nkonaniach vedených za účasti žalobcu alebo spoločnosti Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s\nr. o., ktoré majú toho istého konateľa. Namietal, že strana, ktorá v návrhu neuvedie právne významné\nskutočnosti, hoci o nich mala vedomosť, sa nemôže dovolávať porušenia kontradiktórnosti len preto,\nže na ne poukázala protistrana, a že ani prípadné zrušenie napadnutého uznesenia by neodstránilo\nnosné dôvody zamietnutia návrhu, keďže žalobca v odvolaní nepredložil prípustné dôkazy, ktoré by tieto\nnedostatky odstránili. Zdôraznil tiež, že súd prvej inštancie návrh nezamietol pre nové a pre žalobcu\nnepredvídateľné tvrdenia žalovaného, ale pre nedostatky, ktoré existovali už pri podaní návrhu a ktoré\nmal žalobca od začiatku povinnosť osvedčiť.\n20. K novým a opätovne predloženým dôkazom žalovaný rozlišoval medzi listinami už predtým\nzaloženými v spise (výpoveď nájomnej zmluvy a poštové doklady, upovedomenie o začatí exekúcie), pri\nktorých opätovné priloženie podľa neho nemení ich obsah ani dôkaznú hodnotu, a listinami predloženými\naž v odvolaní. K výpovedi nájomnej zmluvy a poštovým dokladom uviedol, že skutočnosť, že ich\ndoručenie poprel, nevytvorila žalobcovi nový dôkazný problém, len odkryla nedostatok pôvodného\nosvedčenia, a že odvolacie tvrdenie o tom, že poštové podanie mohlo byť administratívne zabezpečené\nspoločnosťou Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o., je nové a ničím neosvedčené; na\npodporu poukázal na vyjadrenie tejto spoločnosti zo dňa 06.04.2024 v konaní vedenom na Mestskom\nsúde Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/40/2021, podľa ktorého táto spoločnosť okrem správy iných,\nkonkrétne označených nehnuteľností nevykonáva žiadnu inú podnikateľskú činnosť. Tvrdil, že podací\nlístok osvedčuje len podanie zásielky a označenie odosielateľa a adresáta, nie jej obsah ani doručenie\nadresátovi, a že žalobca bremeno osvedčenia doručenia výpovede neuniesol ani v návrhu, ani v\nodvolaní.\n21. K platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/784/2026 žalovaný\nnespochybnil, že žalobca ho nemohol pripojiť k návrhu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, namietal\nvšak, že z toho nevyplýva, že odvolací súd môže na jeho základe zmeniť posúdenie stavu existujúceho\nku dňu vydania napadnutého uznesenia, keďže platobný rozkaz nie je dôkazom o stave, ktorý mal súd\nprvej inštancie pred sebou, a nepredstavuje meritórne posúdenie sporného nároku v kontradiktórnom\nkonaní. Uviedol, že proti platobnému rozkazu podal dňa 03.06.2026 vecne odôvodnený odpor, v\ndôsledku ktorého bol platobný rozkaz zrušený a nevyvoláva žiadne právne účinky, a že právny\nzástupca žalobcu nahliadol do elektronického spisu tohto konania už dňa 11.06.2026, teda pred\npodaním odvolania, ktoré podľa jeho tvrdenia žalobca podal dňa 17.06.2026, napriek čomu žalobca túto\nskutočnosť v odvolaní neuviedol.\n22. K rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-39Cb/17/2023 žalovaný namietal, že žalobca\nmu v odvolaní po prvýkrát pripísal význam preukazujúci jeho „dlhodobý problém“ s plnením peňažných\npovinností, hoci tento rozsudok nie je právoplatný, keďže proti nemu podal včas odvolanie, a že z\nneprávoplatného rozsudku nemožno vyvodiť ani tvrdený dlhodobý problém, ani aktuálne riziko zmarenia\nexekúcie. K protokolu zo dňa 13.02.2026 a podaniu zo dňa 18.02.2026 uviedol, že hoci boli v návrhu\noznačené v zozname príloh, k návrhu neboli pripojené a žalobca ich predkladá až s odvolaním bez toho,\naby uviedol, prečo ich bez svojej viny nemohol predložiť už súdu prvej inštancie; tvrdil, že sa v každom\nprípade týkajú len vynucovania vstupu do priestorov, nie nakladania žalovaného s majetkom zapísaným\nna liste vlastníctva č. XXXX, a preto nemôžu osvedčiť ohrozenie budúcej exekúcie peňažnej pohľadávky.\nUviedol, že samotný rozsudok bol síce priložený už k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,\nžalobca ho však v návrhu neoznačil, neuviedol, akú skutočnosť ním preukazuje, ani z neho nevyvodil\ntvrdenia uplatnené až v odvolaní, takže hoci samotná listina nie je novým dôkazom, nové sú skutkové\ntvrdenia a argumentácia, podľa ktorých má rozsudok preukazovať jeho „dlhodobý problém“.\n23. K osvedčeniu dôvodnosti nároku žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie od žalobcu nepožadoval\nmeritórne preukázanie nároku a že záver o neosvedčení nároku nestojí na jeho procesnej obrane,\nale na objektívnej existencii dvoch právoplatne neskončených súdnych konaní, ktoré začali už pred\npodaním návrhu (konanie o určenie vlastníckeho práva k budove L. XX sp. zn. 56C/25/2023 a konanie\no vypratanie nebytových priestorov sp. zn. 64Cb/25/2024). Uviedol, že zápis žalobcu v katastri je\nvýznamným podkladom pre posúdenie jeho vlastníckeho práva, nemožno ho však posudzovať izolovane\nod skutočnosti, že vlastnícke právo je predmetom samostatného súdneho konania vyznačeného aj\npoznámkou na liste vlastníctva, ktorý predložil sám žalobca. Namietal, že žalobca v odvolaní vytvára\n\ndojem, že súd prvej inštancie poprel hodnovernosť údajov katastra a prebiehajúcemu konaniu o určenie\nvlastníckeho práva priznal účinky právoplatného rozsudku, hoci taký záver z napadnutého uznesenia\nnevyplýva - súd prvej inštancie nerozhodoval o tom, kto je vlastníkom budovy L. XX, len posudzoval,\nči žalobca hodnoverne osvedčil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a pritom zohľadnil, že\nvlastnícke právo žalobcu je predmetom samostatného konania vedeného pod sp. zn. 56C/25/2023, čo\nje vyznačené aj poznámkou na liste vlastníctva, ktorý predložil sám žalobca. Namietal tiež, že žalobca\nv odvolaní nereaguje na skutkové dôvody, pre ktoré bolo konanie o určenie vlastníckeho práva začaté,\nani na súvisiace trestné konanie a ustanovenie opatrovníka poškodenej spoločnosti, a len opakuje, že\nje zapísaný na liste vlastníctva, čo podľa žalovaného neodstraňuje neistotu o tom, komu by prípadné\nbezdôvodné obohatenie patrilo.\n24. K osvedčeniu výšky nároku žalovaný zotrval na výhradách voči odbornému vyjadreniu spoločnosti\nVAHOreal, s. r. o., uvedeným už vo vyjadrení zo dňa 05.05.2026 (najmä že vychádza z dvoch\nnedostatočne identifikovaných porovnávacích vzoriek, pracuje s rozdielnymi údajmi o výmere 261\nm2 a 250 m2, hoci z výkresu skutočného zamerania vyplýva výmera podlažia 233,24 m2 a výmera\nkancelárskych priestorov len 153,30 m2, zahŕňa neporovnateľné priestory ako terasu, schodisko a\nsociálne zariadenia, nezohľadňuje dohodnuté nájomné vo výške 1 429 eur mesačne, vychádza z\nidealizovaného štandardu napriek tomu, že priestory boli bez dodávky vody a elektriny, a určuje cenu k\njednému dátumu, ktorú bez ďalšieho aplikuje na celé 26-mesačné obdobie). Namietal zásadný rozpor\nv tvrdeniach žalobcu o výmere užívaných priestorov, keď v žalobe o vypratanie nebytových priestorov\nzo dňa 27.02.2024 žalobca uviedol, že žalovaný fyzicky užíva kancelárie vo výmere 153,30 m2, WC vo\nvýmere 4,57 m2 a 5,83 m2 a terasu vo výmere 54,15 m2 (spolu 217,85 m2), zatiaľ čo v tomto konaní\nvychádza z výmery 261 m2. Namietal tiež, že argument čiastočným zabezpečením predpokladá, že\nsporná je iba výška nároku, hoci v prejednávanej veci je sporný samotný základ nároku, a že žalobca v\nnávrhu žiadnu minimálnu nespornú časť pohľadávky nevymedzil.\n25. K osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie žalovaný tvrdil, že aj keby bola pohľadávka žalobcu\nosvedčená, návrh by musel byť zamietnutý pre nesplnenie tejto druhej, samostatnej podmienky. K\ndarovaniu a vráteniu daru uviedol, že z tejto časovej postupnosti nemožno vyvodiť aktuálnu obavu z\nohrozenia exekúcie ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, keďže spoluvlastnícky podiel sa v tom\nčase nachádzal v jeho majetku a dohoda o vrátení daru viedla k rozšíreniu, nie k zmenšeniu jeho\nmajetku; poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/86/2026-91 zo dňa 30.06.2026,\nv ktorom odvolací súd v súvisiacom konaní o odporovacej žalobe uviedol, že vrátením daru sa obnovili\nspoluvlastnícke práva a že vkladové konanie V-3304/2026 v čase rozhodovania súdu prvej inštancie\nneosvedčovalo ohrozenie účelu odporovacej žaloby ani budúceho výkonu rozhodnutia. K ekonomickej\nsituácii žalovaného uviedol, že samotná strata, záporné vlastné imanie alebo vysoká zadlženosť bez\nďalšieho neosvedčujú konkrétnu a aktuálnu obavu z marenia budúcej exekúcie. K poznámke P-41/2026\na skoršiemu záložnému právu uviedol chronológiu udalostí (4.3.2026 doručenie zamietavého uznesenia\no neodkladnom opatrení v konaní o určenie neúčinnosti, 10.3.2026 povolenie vkladu vlastníckeho práva\nna základe vrátenia daru, 16.3.2026 objednanie odborného vyjadrenia VAHOreal, 29.4.2026 podanie\nnávrhu na zabezpečovacie opatrenie), ktorá podľa neho oslabuje tvrdenie, že návrh reaguje na novú a\nbezprostrednú hrozbu; uviedol tiež, že záložné právo v prospech Tatra banky, a. s., bolo medzičasom\nvymazané.\n26. K správaniu žalovaného pri užívaní priestorov namietal, že tvrdenia o neodovzdaní priestorov,\nvýmene zámkov a technických zásahoch sa týkajú sporu o užívanie priestorov, nemajú výpovednú\nhodnotu o majetkových pomeroch žalovaného ani o riziku vyvádzania jeho majetku, a že aj kumulatívne\nposúdenie všetkých okolností podľa neho neosvedčuje konkrétnu a aktuálnu obavu z ohrozenia\nexekúcie.\n27. K primeranosti zabezpečovacieho opatrenia žalovaný namietal, že súdne záložné právo predstavuje\nvýznamné a dlhodobé obmedzenie majetku, znižuje jeho obchodovateľnosť, komplikuje financovanie\na vytvára stav právnej neistoty, a že argumentácia primeranosťou zvoleného prostriedku predpokladá\nhodnoverne osvedčený nárok a hodnoverne osvedčenú obavu z ohrozenia exekúcie, ktoré podľa neho\nchýbajú.\n28. Žalovaný uzavrel, že napadnuté uznesenie je vecne správne, že rozhodujúce nedostatky osvedčenia\nnávrhu existovali už v čase jeho podania nezávisle od jeho vyjadrenia, že nové listiny a skutkové tvrdenia\nžalobcu nespĺňajú podmienky § 366 CSP, že platobný rozkaz bol vydaný až po napadnutom uznesení\na navyše bol zrušený na základe podaného odporu, a že žalobca neosvedčil ani dôvodnosť a výšku\ntvrdenej pohľadávky, ani dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\nD. Ďalšie podania\n29. K výzve Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.08.2026 predložil žalobca vyjadrenie zo dňa\n14.08.2026 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.07.2026. Žalobca v celom rozsahu zotrval na\npodanom odvolaní, na všetkých v ňom uplatnených odvolacích dôvodoch aj na odvolacom návrhu, a\nuviedol, že vyjadrenie žalovaného nevyvracia nosnú odvolaciu argumentáciu, ale naopak v viacerých\nčastiach potvrdzuje, že napadnuté uznesenie bolo založené na námietkach a listinách žalovaného,\nktoré žalobcovi neboli pred rozhodnutím doručené. Zdôraznil, že žalovaný zamieňa otázku úplného\npreukázania nároku vo veci samej s otázkou hodnoverného osvedčenia pravdepodobnej existencie\npohľadávky a obavy z ohrozenia exekúcie pre účely § 343 CSP, pričom poukázal aj na uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/86/2026, podľa ktorého ani tam súd nevyžadoval nepochybné\npreukázanie nároku.\n30. K namietanej procesnej vade žalobca uviedol, že jeho námietku žalovaný nesprávne redukuje\nna tvrdenie o „automatickom nároku na ďalšie kolo procesnej reakcie“; žalobca nespochybňuje, že\nsúd mohol rozhodnúť bez vyjadrenia strán, namieta však, že súd prvej inštancie napokon vyjadrenie\nžalovaného prijal, oboznámil sa s ním a jeho námietky prevzal do nosných dôvodov zamietnutia, pričom\nžalobcovi ho doručil až spolu so zamietavým uznesením, čím vytvoril jednostranné kontradiktórne\nkonanie. Na podporu odkázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti\nSlovenskej republike (sťažnosť č. 17127/12) a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Cdo/177/2014, podľa ktorých spravodlivé súdne konanie zahŕňa právo strán oboznámiť sa so\nvšetkými podkladmi predloženými s cieľom ovplyvniť rozhodnutie a vyjadriť sa k nim, bez ohľadu na to,\nči je argumentácia považovaná za predvídateľnú. Namietal, že možnosť nahliadnuť do elektronického\nspisu nenahrádza povinnosť súdu doručiť podanie, z ktorého vychádzal.\n31. K prípustnosti svojej argumentácie žalobca uviedol, že v odvolaní ani v tomto vyjadrení nerozšíril\npredmet konania ani neuplatnil nový nárok, keďže vychádza z totožného skutkového základu (vlastnícke\nprávo, pôvodný nájomný vzťah, výpovede zo dňa 27.01.2021, uplynutie výpovednej doby, pokračujúce\nužívanie, odborné ocenenie a obava z ohrozenia exekúcie); listiny o výpovediach a poštových zásielkach\npochádzajú z roku 2021 a ich podrobnejšie vysvetlenie v odvolaní je reakciou na argumentáciu\nžalovaného, ktorú predtým nepoznal, nie nový skutkový základ. Subsidiárne uviedol, že aj keby išlo\no nové prostriedky procesného útoku, sú prípustné podľa § 366 písm. c) a d) CSP, keďže smerujú k\npreukázaniu vady spočívajúcej v rozhodnutí na podklade nedoručeného vyjadrenia.\n32. K osvedčeniu dôvodnosti nároku žalobca po prvýkrát uviedol, že boli vyhotovené dve samostatné\nvýpovede nájomnej zmluvy zo dňa 27.01.2021 - jedna vykonaná žalobcom ako vtedy zapísaným\nvlastníkom, druhá spoločnosťou Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o. ako pôvodným\nprenajímateľom, resp. subjektom zabezpečujúcim administratívu nájomných vzťahov - pričom obe\nboli odoslané dvomi samostatnými doporučenými zásielkami (RF443914647SK a RF443914633SK)\ndňa 28.01.2021. Namietal, že žalovaný nesprávne pripisuje rozhodujúci význam osobe odosielateľa\nuvedenej na podacom lístku namiesto toho, kto úkon urobil a komu bol adresovaný, a že citácia\nvyjadrenia spoločnosti Štúdio K.F.A. architektúra a design zo dňa 06.04.2024 je vytrhnutá z kontextu,\nkeďže pojem „Nehnuteľnosti“ sa v ňom vzťahoval na iné, konkrétne označené nehnuteľnosti. Zotrval na\ntom, že zápis v katastri je podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona hodnoverný a záväzný, kým sa\nnepreukáže opak, a že samotné prerušenie konania o vypratanie ani podanie určovacej žaloby nie je\ntakým dôkazom opaku.\n33. K výške nároku žalobca zotrval na tom, že odborné vyjadrenie spoločnosti VAHOreal, s. r. o. je\nprípustným podkladom podľa § 206 CSP a že prípadné vady metodiky sú vecou znaleckého dokazovania\nvo veci samej. K namietanej nejednotnosti výmery uviedol, že údaj 261 m2 je katastrálnym údajom o\nzastavanej ploche, kým odporca podľa žaloby o vypratanie fakticky užíval kancelárie, sociálne zariadenia\na terasu v celkovej výmere 217,85 m2, a že historická zmluvná cena 1 429 eur mesačne nie je\nrelevantným trhovým porovnaním, keďže bola dohodnutá na 20 rokov bez indexácie medzi personálne\nprepojenými osobami. Po prvýkrát uviedol, že aj pri použití tejto historickej sumy (26-násobok = 37 154\neur) je zrejmé, že hodnota užívania nie je nulová, a subsidiárne navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie\nopatrenie aspoň v rozsahu tejto nižšej sumy, ak by nepovažoval za osvedčenú plnú výšku 172 575,26\neur.\n34. K obave z ohrozenia exekúcie žalobca zotrval na kumulatívnom pôsobení opísaných okolností a\ndoplnil, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/86/2026, na ktoré odkazuje aj žalovaný,\nsa týkalo návrhu na neodkladné opatrenie smerujúceho voči osobe odlišnej od dlžníka (obdarovanej),\nktorá už v čase rozhodovania nebola vlastníčkou podielu, zatiaľ čo v prejednávanej veci návrh smeruje\n\npriamo proti žalovanému ako vlastníkovi podielu, takže dôvod nevykonateľnosti tam uvedený sa na\ntúto vec nevzťahuje; poukázal aj na to, že citované uznesenie osvedčenie nároku v obdobnej miere\npripustilo. K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/30/2022 uviedol, že\npovažuje za relevantné konanie žalovaného spočívajúce v už uskutočnenom bezodplatnom prevode\njediného významnejšieho majetku na spriaznenú osobu. K výmazu záložného práva Tatra banky, a. s.\nnamietal, že ak k nemu došlo až po vydaní napadnutého uznesenia, nemožno naň prihliadať podľa §\n329 ods. 2 CSP.\n35. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil a návrhu vyhovel v rozsahu\nodvolacieho petitu vrátane trov konania v rozsahu 100 %, subsidiárne aby zabezpečovacie opatrenie\nnariadil aspoň v rozsahu sumy 37 154 eur, ktorú považuje za hodnoverne osvedčenú, a ak by odvolací\nsúd nepristúpil ani k jednej z týchto možností, aby napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b),\nc) alebo d) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.\n36. Na toto vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.08.2026 reagoval žalovaný podaním zo dňa 04.09.2026,\nv ktorom zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 12.07.2026 a na návrhu na potvrdenie napadnutého\nuznesenia. Uviedol, že žalobca ani v tomto podaní neodstránil nedostatok žiadneho z dvoch kumulatívne\nvyžadovaných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.\n37. K namietanej procesnej vade žalovaný pripustil, že súd prvej inštancie mal jeho vyjadrenie doručiť\nžalobcovi pred rozhodnutím, namietal však, že rozhodujúci je následok tejto vady podľa § 389 ods. 1\npísm. b) CSP, teda či ju možno napraviť v odvolacom konaní. Tvrdil, že v tejto veci ide už o viac než\nhypotetickú možnosť, keďže žalobca sa s obsahom jeho vyjadrenia oboznámil a vecne naň reagoval\nnajprv v odvolaní a následne vo vyjadrení zo dňa 14.08.2026, takže odvolací súd bude mať k dispozícii\nobe jeho procesné reakcie; žalobca podľa žalovaného neoznačil, ktorý konkrétny argument už nemôže\nv odvolacom konaní uplatniť. Namietal tiež, že samotná procesná vada nemôže nahradiť chýbajúce\nosvedčenie pohľadávky ani obavy, a že dôvody podľa § 389 ods. 1 písm. c) a d) CSP nie sú dané.\n38. K novým tvrdeniam žalobcu žalovaný namietal, že konštrukcia o dvoch samostatných a\nalternatívnych výpovediach nájomnej zmluvy je novým skutkovým tvrdením uplatneným po prvýkrát až\nvo vyjadrení zo dňa 14.08.2026 a že spolu s ňou žalobca po prvýkrát tvrdil aj podhodnotenosť pôvodného\nnájomného, možnosť žalovaného užívať ďalšie plochy a subsidiárnu sumu 37 154 eur; namietal ich\nprípustnosť podľa § 365 ods. 3 CSP, subsidiárne tvrdil, že aj pri ich zohľadnení žalobca neodstránil\nnedostatok osvedčenia, keďže dve alternatívne výpovede podľa neho samy osebe neosvedčujú, ktorý\nz dvoch subjektov bol oprávnený nájom vypovedať, a že žiaden z poštových dokladov neosvedčuje\ndoručenie výpovede žalobcu žalovanému.\n39. K právnemu základu pohľadávky žalovaný zotrval na tom, že zápis v katastri nie je nevyvrátiteľným\ndôkazom vlastníctva a že súd prvej inštancie pri predbežnom posúdení správne zohľadnil prebiehajúci\nvlastnícky spor a prerušenie konania o vypratanie. K argumentácii dvoma výpoveďami uviedol, že\nak spoločnosť Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o. konala iba ako administrátor, zostáva\nrozhodujúca nedoručená výpoveď žalobcu, ak však konala ako oprávnený prenajímateľ vo vlastnom\nmene, spochybňuje to naopak aktívnu legitimáciu žalobcu; citoval definíciu miery osvedčenia z\nuznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/86/2026-91 a namietal, že podľa nej nemožno\nchýbajúce osvedčenie doručenia nahradiť počtom predložených podacích dokladov.\n40. K rozsahu užívania priestorov žalovaný uviedol, že jednorazový vstup do priestorov dňa 13.02.2026\nnepreukazuje nepretržité užívanie počas celého 26-mesačného obdobia, a poukázal na to, že žalobca\nho v rozhodnom období sám obmedzoval v prístupe, dodávkach vody a elektriny, čo je predmetom\nsamostatného konania o zdržanie sa zásahov do užívania priestorov vedeného na Mestskom súde\nBratislava III pod sp. zn. 80Cb/131/2025, pričom protokol z uvedeného vstupu zaznamenal, že „voda\nv objekte netečie, ale záchod splachuje“. Poukázal tiež na to, že žalobca v upomínacom konaní sp.\nzn. 15Up/604/2025 súbežne uplatňuje nárok voči tretej osobe (B.. K.. M. C.) za užívanie nebližšie\nvymedzených priestorov na tom istom podlaží v prekrývajúcom sa období, čo podľa žalovaného\nspochybňuje vylúčenie dvojitého započítania tej istej hodnoty užívania.\n41. K výške nároku žalovaný namietal, že listina spoločnosti VAHOreal, s. r. o. nie je odborným\nvyjadrením v zmysle § 206 CSP, keďže ju nevyžiadal súd, ale obstaral si ju žalobca sám, a že nespĺňa\nnáležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP; uviedol, že listina používa tri rôzne\nvýmery (261 m2, 250 m2 a následne 217,85 m2), vychádza z dvoch bližšie neidentifikovaných a\nnepriložených inzertných ponúk a jednu sadzbu z marca 2026 aplikuje na celé 26-mesačné obdobie.\nOdkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/13/2022 zo dňa 14.06.2023\na na uznesenie sp. zn. 7Cdo/262/2021 zo dňa 13.12.2022, podľa ktorých sa výška bezdôvodného\nobohatenia za užívanie nebytových priestorov určuje podľa všeobecnej hodnoty nájomného skutočne\nplateného za porovnateľné priestory. Namietal tiež, že ani subsidiárna suma 37 154 eur nie je\n\nhodnoverne osvedčenou minimálnou časťou pohľadávky, keďže závisí od tých istých neosvedčených\npredpokladov.\n42. K obave z ohrozenia exekúcie žalovaný zotrval na tom, že rozhodujúci je stav ku dňu vydania\nnapadnutého uznesenia (29.05.2026), ku ktorému bol spoluvlastnícky podiel už vrátený do jeho majetku\na žalobca neoznačil žiadny neskorší úkon smerujúci k jeho ďalšiemu prevodu či zaťaženiu. Po prvýkrát\npredložil ako dôkaz oznámenie o výmaze záložného práva v prospech Tatra banky, a. s. zo dňa\n29.04.2026, ktorým preukazuje, že k výmazu došlo ešte pred vydaním napadnutého uznesenia, a\nnie „medzičasom“ po ňom, ako podľa neho nesprávne predpokladal žalobca; tvrdil, že táto okolnosť\npostavenie žalobcu ako potenciálneho veriteľa objektívne zlepšila. Odkázal na bod 14 uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/30/2022, podľa ktorého účelom zabezpečovacieho\nopatrenia nie je zabezpečiť pohľadávku pre akýkoľvek prípad, ale iba zabrániť zhoršeniu postavenia\nveriteľa v budúcom exekučnom konaní.\n43. K uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/86/2026-91 žalovaný uviedol, že hoci sa\nformálne týkalo iného navrhovateľa a neodkladného opatrenia, jeho skutkový záver o tom, že vkladové\nkonanie V-3304/2026 ani sekvencia darovania a vrátenia daru neosvedčovali v čase rozhodovania súdu\nprvej inštancie ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia (bod 19 uznesenia), sa týka tej istej sekvencie\nskutkových okolností. Zotrval na tom, že primeranosť je limitom zásahu, nie samostatným základom\nna zriadenie záložného práva, a že zriadenie záložného práva na jeho spoluvlastníckom podiele by\npredstavovalo významný a trvajúci zásah.\n44. K platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica žalovaný namietal, že žalobca v odvolaní\ntvrdil, že jeho vydanie „zásadne spochybňuje“ záver o neosvedčenosti nároku, hoci vo vyjadrení zo dňa\n14.08.2026 už sám pripúšťa, že naň nemožno prihliadať podľa § 329 ods. 2 CSP, pričom neodpovedal na\njeho námietku, že platobný rozkaz predložil bez uvedenia informácie o už podanom odpore; zopakoval,\nže podaním odporu bol platobný rozkaz podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. zrušený skôr, než\nbol žalobcovi doručený. K rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-39Cb/17/2023 namietal,\nže sa týka pohľadávky inej osoby (spoločnosti Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o.), nie je\nprávoplatný a Krajský súd v Bratislave ho v uznesení sp. zn. 7Co/86/2026-91 označil za „neprávoplatne\npriznanú“ pohľadávku.\n45. Žalovaný uzavrel, že namietaná procesná vada nevyžaduje zrušenie napadnutého uznesenia,\nkeďže žalobca dostal a využil možnosť na ňu reagovať, a že žalobca ani vo svojich ďalších podaniach\nneosvedčil hodnovernú existenciu a výšku pohľadávky ani konkrétnu a aktuálnu obavu z ohrozenia\nexekúcie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nE. Relevantné právne ustanovenia\n46. Podľa čl. 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany\na môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.\n47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n50. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n51. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n52. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n53. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n\n54. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n55. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka\nprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n56. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n57. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\n58. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú\nprocesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n59. Podľa § 380 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných\npodmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.\n60. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n61. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n62. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n63. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie\nvydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,\nplnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj\nmajetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n64. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na\núkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.\n65. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným\nobohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa\nposkytnúť peňažná náhrada.\n66. Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje\nnadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov\nvoči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.\n67. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa\nnepreukáže opak.\n68. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,\nparcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera\nkatastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej\nhospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových\nbodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné\na záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako\nparcela registra „E“.\nF. Posúdenie veci odvolacím súdom\n69. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a\nz dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), pričom na vady týkajúce sa procesných\npodmienok prihliadal aj bez návrhu (§ 380 ods. 2 CSP), a odvolanie prejednal bez nariadenia\npojednávania.\n70. Odvolanie je prípustné a bolo podané včas. Napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu\ndoručené dňa 02.06.2026, pätnásťdňová lehota podľa § 362 ods. 1 CSP uplynula dňa 17.06.2026 a\nodvolanie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 16.06.2026.\n71. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či boli ku dňu vydania napadnutého uznesenia\nosvedčené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie posúdenie, či žalobca\nv konaní vo veci samej napokon preukáže základ a výšku uplatnenej pohľadávky.\n\n72. Podľa § 343 ods. 1 CSP môže súd zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie určuje dva predpoklady, ktoré musia byť splnené\nsúčasne: hodnoverné osvedčenie peňažnej pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana, a osvedčenie\nobavy, že exekúcia bude ohrozená. Neosvedčenie ktoréhokoľvek z nich samo osebe postačuje na\nzamietnutie návrhu.\n73. Bremeno tvrdenia aj bremeno osvedčenia oboch predpokladov nesie navrhovateľ, a to od podania\nnávrhu. Podľa § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP sa v návrhu popri náležitostiach žaloby uvedie\nopísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, a opísanie\nskutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana; k\nnávrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti\nje tak oddelená od povinnosti pripojiť listiny a jedna druhú nenahrádza.\n74. Pre posúdenie oboch predpokladov je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia,\nteda ku dňu 29.05.2026 (§ 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv uznesení sp. zn. 5Obdo/15/2022 z 31.05.2022, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 28/2022, vyslovil:\n„Existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy\npomerov, posudzuje odvolací súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§\n329 ods. 2 CSP). Odvolací súd môže doplniť alebo zopakovať dokazovanie v zmysle § 384 CSP, je však\nvylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia súdu\nprvej inštancie o neodkladnom opatrení.\"\n75. Osvedčenie nie je dokazovaním. Súd pri ňom nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre vydanie\nkonečného rozhodnutia a nemusí dbať na všetky formality predpísané pre dokazovanie; postačuje, že\nsa osvedčovaná skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd prvej\ninštancie tento štandard v bode 22 napadnutého uznesenia vymedzil správne.\nK namietanej procesnej vade\n76. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie založil napadnuté uznesenie na vyjadrení žalovaného zo dňa\n05.05.2026, ktoré mu doručil až spolu s už vydaným rozhodnutím, čím porušil princíp kontradiktórnosti\na rovnosti zbraní.\n77. Odvolací súd túto námietku považuje za opodstatnenú. Je pravda, že podľa § 329 ods. 1 CSP v\nspojení s § 344 CSP môže súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodnúť aj bez\nvýsluchu a vyjadrenia strán, a že vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.05.2026 nebolo vyžiadané. Táto\nmožnosť však oprávňuje súd rozhodnúť bez vyjadrenia protistrany; neoprávňuje ho vyjadrenie, ktoré\nmu bolo doručené a s ktorým sa oboznámil, ponechať druhej strane utajené až do vydania rozhodnutia.\nAk sa takéto podanie v spise nachádza, súd ho má druhej strane doručiť aspoň na vedomie a s\nrozhodnutím vyčkať na jeho doručenie, najneskôr do uplynutia lehoty, ktorú má na vlastné rozhodnutie.\nMedzi doručením vyjadrenia žalovaného súdu prvej inštancie dňa 05.05.2026 a vydaním napadnutého\nuznesenia dňa 29.05.2026 pritom uplynulo dvadsaťštyri dní. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že vada\nspočíva v tom, že súd prvej inštancie nedoručil žalobcovi podanie, s ktorým sa oboznámil a ktoré pri\nrozhodovaní zohľadnil. Neznamená to, že nosné dôvody zamietnutia návrhu nemali oporu aj inde; ako\nje uvedené nižšie v tomto rozhodnutí, rozhodujúce skutočnosti vyplývali aj z listín, ktoré predložil sám\nžalobca, a zo skutočností známych súdu prvej inštancie z jeho činnosti.\n78. Princíp kontradiktórnosti je vyjadrený v čl. 9 CSP, podľa ktorého strany sporu majú právo oboznámiť\nsa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý\nurčí zákon. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Trančíková proti Slovenskej republike\nzo dňa 13.01.2015, sťažnosť č. 17127/12, konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v situácii, keď odvolateľke nebolo doručené vyjadrenie protistrany\nk jej odvolaniu, a to aj napriek tomu, že toto vyjadrenie neobsahovalo nové skutočnosti a podľa vlády\nnemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu; rozhodujúce bolo, že bolo formulované ako skutková a\nprávna argumentácia a že strane nebola daná možnosť sa s ním oboznámiť. Na tieto závery nadviazal\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2 Cdo 177/2014, v ktorom uviedol:\n„Spravodlivé súdne konanie implikuje v sebe právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné\nstrany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj\nzoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a\nvyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje\naj pre odvolacie konanie.\"\n\n79. V nadväznosti na rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike dovolací súd v tom istom\nrozhodnutí doplnil, že vyjadrenie účastníka konania obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu\n- vrátane vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany - treba považovať za podanie, o ktorom\nmusia mať účastníci možnosť dozvedieť sa a prípadne sa k nemu aj vyjadriť. Hoci sa obidve citované\nrozhodnutia týkali vyjadrení podaných v odvolacom konaní, odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by tie\nisté závery nemali platiť aj pre vyjadrenie doručené súdu prvej inštancie, na ktorého argumentácii súd\nsvoje rozhodnutie založí.\n80. Na uvedenom nič nemení argument žalovaného, že žalobcovi nebolo bránené nahliadať do\nelektronického súdneho spisu. Povinnosť súdu doručiť podanie, z ktorého pri rozhodovaní vychádza,\nnemožno nahradiť odkazom na vlastnú procesnú aktivitu druhej strany; strana nemá povinnosť\npriebežne kontrolovať spis a zisťovať, či doň protistrana vložila podanie, ktoré jej súd nedoručil. Odvolací\nsúd preto s týmto argumentom žalovaného nesúhlasí.\n81. Rozhodujúca je však otázka následku zistenej vady. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, a to za podmienky, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.\nZákon teda zrušenie neviaže na samotné zistenie vady, ale aj na nemožnosť jej nápravy v odvolacom\nkonaní.\n82. V prejednávanej veci bol tento nedostatok napravený. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.05.2026\nbolo žalobcovi doručené súdom prvej inštancie spolu s napadnutým uznesením; žalobca sa tak s jeho\nobsahom oboznámil a mohol naň reagovať už v odvolaní, čo aj urobil. Odvolací súd doručil žalobcovi\nvyjadrenie žalovaného zo dňa 12.07.2026, ktoré v celom rozsahu zahŕňa aj argumentáciu z vyjadrenia\nzo dňa 05.05.2026, a výzvou zo dňa 03.08.2026 mu umožnil sa k nemu vyjadriť. Žalobca túto možnosť\nvyužil vyjadrením zo dňa 14.08.2026. Následné vyjadrenie žalovaného zo dňa 04.09.2026 bolo žalobcovi\ndoručené na vedomie dňa 08.09.2026 a žalobca naň už nereagoval. Odvolací súd tak má pri rozhodovaní\nk dispozícii argumentáciu žalovaného aj dve procesné reakcie žalobcu na ňu. Takýto postup zodpovedá\naj § 329 ods. 1 vete druhej CSP v spojení s § 344 CSP, podľa ktorého ak rozhoduje odvolací súd o\nodvolaní proti uzneseniu o zamietnutí opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu.\n83. Žalobca neoznačil žiadne konkrétne tvrdenie, dôkaz ani procesnú námietku, ktoré by v dôsledku\nneskorého doručenia vyjadrenia žalovaného nemohol účinne uplatniť v odvolacom konaní. Všetky jeho\nvýhrady proti tomuto vyjadreniu boli odvolaciemu súdu predložené pred rozhodnutím o odvolaní a\nodvolací súd sa nimi nižšie zaoberá. Tým sa prejednávaná vec odlišuje od prípadov, v ktorých sa strana\ns podaním protistrany vôbec neoboznámila pred rozhodnutím opravného súdu.\n84. K tomu odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 575/2020\nz 15.12.2020, publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod\nč. 89/2020, vyslovil, že „Ústava Slovenskej republiky nechráni práva, ktoré sú iba čisto teoretické. Ak\nvyjadrenie protistrany preukázateľne nemohlo mať žiaden vplyv na výsledok konania (napr. v situácii,\nkeď samotný návrh nespĺňa zákonom ustanovené podmienky), jeho nedoručenie strane v konaní na\nvyjadrenie v zásade nemôže mať za následok porušenie zásady kontradiktórnosti konania.“ Odvolací\nsúd si je vedomý, že skutkový základ uvedenej veci bol odlišný, keďže tam išlo o odpor odmietnutý\npre oneskorenosť bez akéhokoľvek meritórneho preskúmania, a preto z tohto rozhodnutia nevyvodzuje,\nže vyjadrenie žalovaného nemohlo mať vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uvedenú myšlienku\nuvádza len na podporu záveru, že procesná vada, ktorej následky boli v odvolacom konaní odstránené,\nnevyžaduje zrušenie napadnutého uznesenia.\n85. Napokon platí, že procesná vada nemôže byť sama osebe dôvodom na zmenu napadnutého\nuznesenia a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zmena rozhodnutia podľa § 388 CSP predpokladá\nsamostatný záver, že predpoklady podľa § 343 ods. 1 CSP boli osvedčené. Procesná vada nemôže\nnahradiť chýbajúce osvedčenie pohľadávky ani obavy z ohrozenia exekúcie.\n86. Zrušenie napadnutého uznesenia v dôsledku skôr označenej procesnej vady neprichádza do úvahy\nani z ostatných dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 CSP. Dôvod podľa písmena b) bol posúdený vyššie v\ntomto rozhodnutí. Dôvod podľa písmena c) predpokladá, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho\nprávneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy. V konaní o zabezpečovacom opatrení sa však\nrozhodujúce skutočnosti len osvedčujú (§ 326 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP) a dokazovanie sa v ňom\nspravidla nevykonáva; nevykonal ho ani súd prvej inštancie v prejednávanej veci. Tento zrušovací dôvod\nsa preto v tomto konaní o zabezpečovacom opatrení neuplatní. Aj keby sa uplatnil, splnený by nebol,\nkeďže súd prvej inštancie posúdil návrh podľa tvrdení a listín, ktoré žalobca sám predložil na osvedčenie\njeho predpokladov. Dôvod podľa písmena d) sa na zamietnutie návrhu pre neosvedčenie zákonných\n\npredpokladov nevzťahuje; žalobca netvrdí zánik dôvodov, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie vydané,\nale jeho vecnú nesprávnosť.\n87. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP je preto v rovine samotného zistenia vady\ndôvodný, nevedie však ani k zrušeniu, ani k zmene napadnutého uznesenia.\nK prípustnosti nových prostriedkov procesného útoku\n88. Podľa § 366 CSP možno prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú\nprocesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa\n§ 365 ods. 3 CSP možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\n89. Súd je pri posudzovaní oboch ustanovení limitovaný skutkovými tvrdeniami strán. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Cdo/188/2021 z 25.05.2022, , k tomu v bode 12 uviedol:\n„V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom\npre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti ale nepríchádza do úvahy,\naby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná aktivita a\nzodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd.\"\n90. V tej istej veci dovolací súd doplnil, že ak strana skutočnosť včas netvrdila, nemohlo k jej preukázaniu\ndôjsť ani vykonaným dokazovaním, pretože nebola predmetom dokazovania, a že strana v tomto\nrozsahu neuniesla bremeno tvrdenia. Uvedené závery nadväzujú na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 09.06.2020, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti\nzodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\n91. V návrhu žalobca tvrdil, že nájomný vzťah vypovedal písomnou výpoveďou zo dňa 27.01.2021.\nTvrdenie, že poštové podanie zásielok administratívne zabezpečovala spoločnosť Štúdio K.F.A.\narchitektúra a design, spol. s r. o., v návrhu obsiahnuté nie je. Skutočnosť, že táto veta sa nachádza\nv žalobe o vypratanie nebytových priestorov zo dňa 27.02.2024, ktorú žalobca k návrhu pripojil ako\nprílohu, na tom nič nemení; pripojená listina skutkové tvrdenie nenahrádza. Ide preto o nový prostriedok\nprocesného útoku uplatnený až v odvolaní.\n92. Podmienky podľa § 366 CSP pritom splnené nie sú. Rozpor medzi osobou, ktorá výpoveď urobila,\na odosielateľom uvedeným na oboch podacích lístkoch bol zrejmý z listín, ktoré žalobca sám pripojil\nk návrhu, a bremeno osvedčenia doručenia výpovede niesol od podania návrhu bez ohľadu na to, čo\nnamietne protistrana. Nešlo teda o skutočnosť, ktorú by bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.\n93. Ešte zreteľnejšie to platí pre tvrdenia, ktoré žalobca uplatnil až vo vyjadrení zo dňa 14.08.2026, teda\npo uplynutí lehoty na podanie odvolania: že výpoveď spoločnosti Štúdio K.F.A. architektúra a design,\nspol. s r. o. predstavuje samostatný právny úkon, ktorý mal nájomný vzťah ukončiť alternatívne, že\npôvodné nájomné bolo podhodnotené, že žalovaný mohol užívať aj ďalšie plochy, a že rozsah užívania\npredstavuje najmenej 217,85 m2. Obidve výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 27.01.2021 aj obidva\npodacie lístky pritom mal žalobca k dispozícii od začiatku konania. Na tieto tvrdenia odvolací súd podľa\n§ 365 ods. 3 a § 366 CSP a contrario neprihliada.\n94. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na právnu argumentáciu, ktorou žalobca reaguje na vyjadrenia\nžalovaného v rámci odvolacích dôvodov riadne uplatnených v odvolaní; tou sa odvolací súd zaoberá.\nRovnako sa nevzťahuje na hodnotenie obsahu listín, ktoré žalobca sám predložil na osvedčenie svojich\nvlastných tvrdení - posúdenie, či tieto listiny tvrdenie osvedčujú, je hodnotením dôkazu, nie dopĺňaním\nskutkového základu súdom.\n95. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj keby na uvedené tvrdenia prihliadol, na výsledku by to nič\nnezmenilo; dôvody sú uvedené nižšie v tomto rozhodnutí.\nK osvedčeniu peňažnej pohľadávky\n96. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie síce v bode 22 napadnutého uznesenia správne vymedzil\nmieru osvedčenia, pri posudzovaní nároku však vyžadoval prakticky meritórne preukázanie, a že ak by\nkaždý popretý nárok nebolo možné považovať za osvedčený, inštitút zabezpečovacieho opatrenia by v\nsporových veciach stratil použiteľnosť.\n97. Táto úvaha je v teoretickej rovine správna. Samotné popretie nároku dlžníkom nemôže viesť k záveru\no jeho neosvedčení; v opačnom prípade by bolo zabezpečovacie opatrenie použiteľné len pri nesporných\npohľadávkach, kde ho spravidla netreba. Súd prvej inštancie však záver o neosvedčení neodvodil z\nprocesnej obrany žalovaného, ale z objektívnych okolností, ktoré existovali už pred podaním návrhu a\nktoré žalobca v návrhu neuviedol, a to z konania o určenie vlastníckeho práva k stavbe L. XX, vedeného\n\nna Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 56C/25/2023 a začatého dňa 30.08.2023, a z prerušenia\nkonania o vypratanie nebytových priestorov, vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.\n64Cb/25/2024, uznesením zo dňa 02.12.2024. Nejde teda o spornosť vyvolanú popretím, ale o procesný\nstav nezávislý od neho.\n98. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii odvolací súd konštatuje, že žalobca je na liste vlastníctva\nč. XXXX zapísaný ako výlučný vlastník polyfunkčného objektu L. XX a že podľa § 70 ods. 1 zákona č.\n162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže\nopak, a podľa § 70 ods. 2 toho istého zákona sú údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam hodnoverné\na záväzné, ak sa nepreukáže opak. Samotné podanie určovacej žaloby ani vyznačenie poznámky\npreukázaním opaku nie je. Žalobcovi treba prisvedčiť aj v tom, že výklad, podľa ktorého by začatie\nurčovacieho sporu automaticky zbavovalo zapísaného vlastníka možnosti dočasnej ochrany, by nebol\nudržateľný.\n99. Na tomto liste vlastníctva, ktorý predložil sám žalobca na osvedčenie svojho vlastníckeho práva, je\nvšak súčasne vyznačená poznámka o konaní o určenie vlastníckeho práva k tej istej stavbe, vedenom na\nMestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 56C/25/2023 a začatom dňa 30.08.2023, teda takmer tri roky\npred podaním návrhu. Žalobca túto okolnosť v návrhu neuviedol a nevysporiadal sa s ňou. Hodnotenie\nlistiny, ktorú strana sama predložila, pritom nie je preberaním tvrdení protistrany.\n100. Rozhodujúce je, aký dôsledok má táto neistota pre uplatnenú pohľadávku. Nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia za užívanie veci bez právneho dôvodu patrí tomu, kto bol v rozhodnom\nobdobí vlastníkom veci. Rozsudok o určení vlastníckeho práva má deklaratórnu povahu a konštatuje\nstav, aký tu bol. Ak by žalobe vedenej pod sp. zn. 56C/25/2023 bolo vyhovené, nárok za obdobie od\n01.02.2024 do 31.03.2026 by nepatril žalobcovi, ale spoločnosti Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol.\ns r. o. Neistota sa preto netýka len budúceho vlastníctva stavby, ale priamo osoby veriteľa uplatnenej\npohľadávky.\n101. Túto pochybnosť prehlbuje ďalšia okolnosť. Konanie o vypratanie nebytových priestorov, v ktorom\nmá byť posúdené trvanie nájomného vzťahu, bolo uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k.\n64Cb/25/2024 - 137 zo dňa 02.12.2024 prerušené práve do právoplatného skončenia vlastníckeho\nsporu. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že uznesenie o prerušení konania nie je\nmeritórnym záverom o vlastníctve ani o trvaní nájmu a že nevyužitie opravného prostriedku proti nemu\nnemožno vykladať ako uznanie tvrdení protistrany. Ide však o skutočnosť známu súdu prvej inštancie z\njeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP), ktorá dokresľuje mieru neistoty o právnom základe uplatneného nároku.\nK osvedčeniu skončenia nájomného vzťahu\n102. Žalobca odvodzuje vznik bezdôvodného obohatenia od skončenia nájomného vzťahu založeného\nZmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.05.2018. Podľa čl. 11.2 tejto zmluvy je výpovedná\nlehota zo strany prenajímateľa dohodnutá na 36 mesiacov a počíta sa od prvého dňa mesiaca\nnasledujúceho po doručení výpovede. Okamih doručenia výpovede je preto skutočnosťou, od ktorej sa\nodvíja nielen samotné skončenie nájmu, ale aj vymedzenie obdobia, za ktoré si žalobca nárok uplatňuje.\n103. V spise sa nachádzajú tri vyhotovenia listiny označenej ako výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa\n27.01.2021 s doslova zhodným textom: jedno na hlavičkovom papieri žalobcu a dve na hlavičkovom\npapieri spoločnosti Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o., pričom všetky podpísala tá istá\nfyzická osoba, zakaždým však v mene iného subjektu.\n104. Doručenie týchto listín žalobca osvedčuje dvomi podacími lístkami. Obidva uvádzajú ako\nodosielateľa spoločnosť Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o. a ako adresáta žalovaného. Z\npotvrdení pošty vyplýva, že išlo o doporučené listy 1. triedy podané dňa 28.01.2021 na pošte Bratislava\n1 pod podacími číslami RF443914633SK a RF443914647SK, a to so službou doručenka.\n105. Podací lístok osvedčuje podanie zásielky na poštovú prepravu a označenie odosielateľa a adresáta.\nNeosvedčuje obsah zásielky ani jej doručenie adresátovi. Z listín, ktoré žalobca označil v zozname príloh\nnávrhu ako „výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 27.01.2021 vrátane dôkazov o jej doručení\", tak vyplýva\nlen odoslanie dvoch zásielok, nie ich doručenie. Doručenka, ktorej služba bola pri oboch zásielkach\nobjednaná a zaplatená a ktorá by dátum doručenia osvedčila priamo, predložená nebola.\n106. Neosvedčený tak zostal aj samotný okamih doručenia. Tvrdené skončenie nájmu ku dňu\n31.01.2024 predpokladá, že výpoveď bola žalovanému doručená ešte v januári 2021; posun doručenia\ndo februára 2021 by koniec nájmu presunul na 28.02.2024 a zmenil by rozhodné obdobie aj výšku\nuplatnenej pohľadávky.\n107. Odvolací súd prisviedča žalobcovi v tom, že pre účinky adresovaného jednostranného právneho\núkonu je rozhodujúce, či sa prejav vôle dostal do dispozičnej sféry adresáta, a že osoba, ktorá zásielku\ntechnicky podala na poštovú prepravu, nie je sama osebe určujúca. Táto správna právna úvaha však\n\nnenahrádza chýbajúce osvedčenie toho, že zásielka obsahovala práve výpoveď urobenú žalobcom a\nže bola žalovanému doručená.\n108. Osobitne treba posúdiť, ktorý subjekt bol v januári 2021 oprávnený nájom vypovedať.\nPrenajímateľom podľa zmluvy zo dňa 31.05.2018 bola spoločnosť Štúdio K.F.A. architektúra a design,\nspol. s r. o. Žalobca nadobudol stavbu kúpnou zmluvou a podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nna neho prešli práva a povinnosti prenajímateľa. Samotná kúpna zmluva medzi listinami pripojenými k\npodaniam strán v tomto konaní nie je. Žalobca ju v návrhu označuje len odkazom na vklad evidovaný\npod V-2944/2020, žalovaný ju vo vyjadrení zo dňa 05.05.2026 datuje na 29.01.2020. Ku dňu 27.01.2021\nbol teda prenajímateľom žalobca.\n109. Z toho vyplýva, že výpoveď urobená spoločnosťou Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o.\nvo vlastnom mene je úkonom osoby, ktorá už prenajímateľom nebola; plná moc oprávňujúca ju konať\nv mene žalobcu sa v spise nenachádza a z listiny nevyplýva, že by konala ako zástupca (§ 32 ods. 1\nObčianskeho zákonníka). Naopak, výpoveď urobená žalobcom pochádza od oprávnenej osoby, avšak\npráve pri nej chýba akýkoľvek doklad o odoslaní.\n110. Vysvetlenie, ktoré žalobca ponúkol vo vyjadrení zo dňa 14.08.2026 - že druhá výpoveď\nmohla byť urobená spoločnosťou Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o. „ako pôvodným\nprenajímateľom, resp. subjektom, ktorý zabezpečoval administratívu nájomných vzťahov\" - túto\npochybnosť neodstraňuje, ale prehlbuje. Žalobca ani v tomto podaní neuviedol, v akom postavení táto\nspoločnosť konala, a ponechal obe možnosti otvorené. Ide pritom o dve odlišné právne postavenia s\nopačnými dôsledkami. Ak táto spoločnosť konala vo vlastnom mene ako prenajímateľ, žalobca z jej\núkonu nemôže odvodzovať vlastnú pohľadávku a spochybňuje sa jeho aktívna vecná legitimácia. Ak\nzabezpečovala len administratívu, rozhodujúcou zostáva výpoveď žalobcu, ktorej doručenie osvedčené\nnie je. Samotná alternatívnosť tohto tvrdenia je pritom právne významná. Bremeno tvrdenia o\nrozhodujúcich skutočnostiach nesie podľa § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP žalobca a nemožno\nho uniesť tým, že sa súdu predložia dve navzájom sa vylučujúce skutkové verzie toho istého úkonu\na voľba medzi nimi sa ponechá na súde. Žalobca tak vo vzťahu k skutočnosti, od ktorej odvodzuje\nskončenie nájomného vzťahu, bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno neuniesol.\n111. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že ani skutkový podklad výpovedného dôvodu\nnie je osvedčený. Text výpovede sa obmedzuje na omeškanie s platením nájomného a na to, že\nadresát dlh napriek výzve nevyrovnal, bez označenia obdobia, výšky dlhu a bez identifikácie výzvy;\nzmluvný výpovedný dôvod podľa čl. 11.2.1 zmluvy pritom predpokladá omeškanie dlhšie ako tridsať dní a\nneuhradenie splatnej pohľadávky ani do piatich dní po písomnom upozornení. Výzva ani saldokontá, na\nktoré sa výpoveď odvoláva, sa v spise nenachádzajú. Túto okolnosť odvolací súd uvádza ako podpornú;\nposúdenie platnosti výpovede je predmetom konania o vypratanie nebytových priestorov a v konaní o\nzabezpečovacom opatrení sa merito neprejudikuje. Ide o poznámku nad rámec nosných dôvodov tohto\nrozhodnutia; záver o neosvedčení skončenia nájomného vzťahu stojí na dôvodoch uvedených vyššie\na platí aj bez nej.\n112. K žalobe o vypratanie podanej dňa 27.02.2024 odvolací súd uvádza, že jej včasné podanie môže\nbrániť obnoveniu nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže však nahradiť osvedčenie\ntoho, že nájom predtým platne skončil. Práve táto východisková skutočnosť zostala neosvedčená.\nŽalobca to napokon sám pripúšťa.\nK osvedčeniu rozsahu užívania a výšky pohľadávky\n113. Žalobca výšku pohľadávky odvodzuje z listiny spoločnosti VAHOreal, s. r. o. zo dňa 25.03.2026,\nktorú označuje za odborné vyjadrenie podľa § 206 CSP.\n114. Toto označenie nie je správne. Podľa § 206 CSP platí, že ak je potrebné posudzovať skutočnosti,\nna ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej\nosoby. Odborné vyjadrenie podľa tohto ustanovenia si teda vyžiada súd. Predmetnú listinu si obstaral\nžalobca sám. Nejde ani o súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP, keďže ju nevyhotovil znalec\na neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 CSP; listina sama výslovne uvádza, že nie je znaleckým\nposudkom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. Ide preto o listinný dôkaz, ktorý súd hodnotí podľa jeho obsahu\nspolu s ostatnými dôkazmi.\n115. To neznamená, že by takáto listina bola nepoužiteľná. Na hodnoverné osvedčenie výšky\npohľadávky však musí umožniť overiť rozhodujúce vstupné údaje, najmä rozsah užívania,\nporovnateľnosť použitých podkladov, jednotkovú sadzbu a výsledný výpočet. Predložená listina tento\npredpoklad nespĺňa.\n116. Predovšetkým nie je zrejmé, z akej výmery listina vychádza. V evidenčnej časti označuje predmet\nocenenia ako nebytový priestor „ležiaci na parcelách parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie\" a v\nriadku „Výmera bytu/nebytového priestoru\" uvádza hodnotu XXX. Tá je však výmerou pozemku parc.\n\nč. XXXX, ako ju uvádza sám žalobca v čl. II návrhu pri identifikácii stavby, nie výmerou nebytových\npriestorov užívaných žalovaným. Vo vyjadrení zo dňa 14.08.2026 to žalobca sám pripustil, keď uviedol,\nže ide o katastrálny údaj o zastavanej ploche parcely pod stavbou.\n117. Výsledná mesačná suma je pritom vypočítaná z tretieho údaja: listina uvádza „Výsledná priemerná\ncena podľa CMA (250 m2) - 6 637,51 EUR\", teda 26,55 EUR za meter štvorcový vynásobených 250 m2.\nOdkiaľ pochádza údaj 250 m2, listina neuvádza a žalobca to nevysvetlil ani v odvolaní, ani vo svojich\nďalších podaniach.\n118. Ani jeden z týchto údajov nezodpovedá rozsahu užívania, ktorý tvrdí sám žalobca. V žalobe o\nvypratanie nebytových priestorov vymedzil užívané priestory ako kancelárie vo výmere 153,30 m2,\nWC ženy vo výmere 4,57 m2, WC muži vo výmere 5,83 m2 a terasu vo výmere 54,15 m2. Z výkresu\nskutočného zamerania, ktorý je súčasťou spisu, vyplýva výmera celého podlažia 233,24 m2. Vo veci tak\nvystupujú štyri odlišné údaje o výmere bez toho, aby bolo vysvetlené, ktorý z nich a prečo bol podkladom\nvýpočtu.\n119. Listina ďalej vychádza z porovnania s dvoma nehnuteľnosťami, ktoré nijako neidentifikuje;\nneuvádza ich adresu, výmeru, funkčné členenie, technický stav ani prípadné korekcie za rozdiely, a\nhoci uvádza, že podkladové dokumenty sú jej prílohou, porovnávacie podklady pripojené nie sú. Cena\nje určená k jedinému dňu, a to k 16.03.2026, a je spätne aplikovaná na celé obdobie dvadsiatich\nšiestich mesiacov od februára 2024 bez zohľadnenia vývoja trhu. Obhliadka nehnuteľnosti vykonaná\nnebola; listina výslovne uvádza, že vychádzala z dostupných podkladov, fotodokumentácie a technickej\ndokumentácie, pričom priestor opisuje ako reprezentatívne kancelárske priestory vyššieho štandardu,\nktoré pôsobia udržiavane.\n120. Uvedené výhrady nie sú otázkou, ktorá by si vyžadovala znalecké dokazovanie vo veci samej.\nIde o preskúmateľnosť vstupných údajov a vnútornú konzistentnosť listiny, od ktorej má byť odvodená\npohľadávka vo výške 172 575,26 EUR.\n121. Odvolací súd zároveň poukazuje na hmotnoprávne východisko určenia výšky nároku. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Obdo/13/2022 zo dňa 14.06.2023, na ktorý sa odvoláva sám\nžalobca, v bode 49 s odkazom na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/8/2009 z 12.11.2009 uviedol,\nže pri určení náhrady za užívanie veci bez právneho dôvodu treba prihliadnuť na účel a spôsob užívania\na na druh právneho dôvodu, ktorým sa právo užívania veci spravidla zakladá, pričom\n„najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného,\nktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.\nObvyklé nájomné je nájomným tržným.\"\n122. V tom istom rozhodnutí dovolací súd zdôraznil, že výška bezdôvodného obohatenia nezodpovedá\nstrate, ktorú utrpel žalobca tým, že vec nemohol prenajať, ale prospechu, ktorý získal obohatený, a\nže obvyklá hodnota nájmu je odbornou skutkovou otázkou, pri ktorej kľúčové postavenie prináleží\nznaleckému dokazovaniu. V prejednávanej veci žalobca do hodnoty prospechu zahŕňa aj plochy, pri\nktorých tvrdí, že žalovaný znemožnil ich využitie inou osobou; tým však opisuje vlastnú stratu možnosti\nprenájmu, nie nevyhnutne prospech žalovaného.\n123. Osvedčený nie je ani rozsah a spôsob užívania v celom rozhodnom období. Vstup do priestorov\ndňa 13.02.2026 zachytáva stav v jedinom dni ku koncu dvadsaťšesťmesačného obdobia a nevypovedá\no tom, že žalovaný nepretržite užíval všetky tvrdené plochy za podmienok porovnateľných s bežným\nnájmom. Medzi stranami je pritom sporné, či a v akom rozsahu bolo užívanie priestorov obmedzené\nprerušením dodávok vody a elektrickej energie a ďalšími zásahmi; táto otázka je predmetom konania\nvedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 80Cb/131/2025.\nK možnosti nariadiť opatrenie pre časť pohľadávky\n124. Žalobca subsidiárne žiada, aby odvolací súd nariadil zabezpečovacie opatrenie aspoň v rozsahu\ntej časti pohľadávky, ktorú považuje za osvedčenú, a túto časť vyčísľuje sumou 37 154 EUR ako\ndvadsaťšesťnásobok pôvodného zmluvného nájomného 1 429 EUR mesačne.\n125. V rovine procesnej je táto úvaha správna. Ak je osvedčená časť pohľadávky, čiastočné vyhovenie\nje prípustné a z hľadiska proporcionality spravidla vhodnejšie než úplné zamietnutie; návrh na\nzabezpečenie vyššej sumy v sebe zahŕňa aj návrh na zabezpečenie sumy nižšej.\n126. Predpokladom je však existencia identifikovateľnej osvedčenej časti. Tá tu chýba. Sporný nie je len\njednotkový údaj, ale aj samotný právny základ nároku vrátane osoby veriteľa, okamih skončenia nájmu\na tým aj rozhodné obdobie, ako aj rozsah a podmienky užívania priestorov. Suma 37 154 EUR stojí na\ntých istých neosvedčených východiskách ako suma 172 575,26 EUR - predpokladá platné skončenie\nnájmu a nepretržité užívanie počas dvadsiatich šiestich mesiacov.\n127. K tomu pristupuje vnútorný rozpor v argumentácii žalobcu. Pôvodné zmluvné nájomné označuje za\nvýrazne podhodnotené a za nepoužiteľné ako trhový porovnávací údaj, súčasne z neho však odvodzuje\n\nsumu, ktorú označuje za osvedčené minimum. Ak by odvolací súd túto sumu priznal, vytvoril by namiesto\nžalobcu nový skutkový a výpočtový základ, ktorý v návrhu tvrdený ani osvedčený nebol.\n128. Zhrnuté, žalobca hodnoverne neosvedčil peňažnú pohľadávku, ktorej sa má poskytnúť ochrana,\na to ani v uplatnenej výške, ani v časti. Už tento záver sám osebe postačuje na potvrdenie\nnapadnutého uznesenia. Odvolací súd sa napriek tomu z dôvodu úplnosti zaoberal aj druhým zákonným\npredpokladom.\nK osvedčeniu obavy, že exekúcia bude ohrozená\n129. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé okolnosti izolovane namiesto\nich vzájomnej súvislosti, a poukazuje na kumulatívne pôsobenie nepriaznivej ekonomickej situácie\nžalovaného, absencie iného významnejšieho majetku, už uskutočneného bezodplatného prevodu\nspoluvlastníckeho podielu, poznámky P-41/2026 a správania žalovaného voči nemu.\n130. Metodická výhrada žalobcu je opodstatnená. Obava podľa § 343 ods. 1 CSP sa posudzuje\nz celkového obrazu majetkových pomerov a správania dlžníka; postupné odmietnutie jednotlivých\nokolností s konštatovaním, že žiadna z nich sama osebe nepostačuje, nie je správnym postupom.\nOdvolací súd preto uvádzané okolnosti posúdil v ich vzájomnej súvislosti.\n131. Kumulatívne posúdenie však neznamená sčítanie okolností, z ktorých žiadna nesmeruje k\nzmenšovaniu majetku dlžníka. Z okolností, na ktoré žalobca poukazuje, sa majetkovej sféry žalovaného\ntýkajú len jeho hospodárske výsledky, prevod spoluvlastníckeho podielu a jeho následné vrátenie.\nOstatné okolnosti - neodovzdanie priestorov, výmena zámku, zásahy do technických rozvodov, nutnosť\nviesť exekúciu na nepeňažné plnenie - sa týkajú sporu o užívanie stavby súpisné číslo XXXX na ulici L.\nXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, teda nehnuteľnosti odlišnej od tej, na ktorej sa má záložné\nprávo zriadiť, a iného právneho vzťahu, a k riziku zmarenia exekúcie na spoluvlastníckom podiele\nzapísanom na liste vlastníctva č. XXXX nevypovedajú.\n132. Neochota dlžníka plniť dobrovoľne a riziko zmarenia exekúcie nie sú tým istým. Exekučné\nkonanie je práve nástrojom núteného výkonu voči tomu, kto dobrovoľne neplní; opačný výklad by zo\nzabezpečovacieho opatrenia urobil sankciu za doterajšie správanie dlžníka. Rovnako procesná aktivita\nžalovaného v súvisiacich konaniach sama osebe neosvedčuje, že budúca exekúcia bude ohrozená.\n133. Ekonomické údaje, o ktoré žalobca opiera svoj návrh, sa vzťahujú k 31.12.2024, teda k stavu spred\nsedemnástich mesiacov pred rozhodným dňom. K majetkovým pomerom žalovaného ku dňu 29.05.2026\nžalobca netvrdil ani neosvedčil nič. Sám pritom pripúšťa judikatúrny záver, že nepriaznivá ekonomická\nsituácia dlžníka bez ďalšieho obavu z ohrozenia exekúcie nezakladá, a napriek tomu tie isté údaje\npoužíva ako náhradu chýbajúcich okolností nasvedčujúcich zmenšovaniu majetku.\n134. Vysoká zadlženosť a záporné vlastné imanie navyše opisujú skôr riziko platobnej neschopnosti\nnež riziko vyvádzania majetku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/30/2022 z\n31.05.2022 v bode 14 k účelu zabezpečovacieho opatrenia uviedol:\n„Rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení je osobitným spôsobom zriadenia záložného práva. Jeho\núčelom nie je zabezpečenie pohľadávky veriteľa pre akýkoľvek prípad. Jeho účelom je len zabezpečiť,\naby nedošlo k zhoršeniu postavenia veriteľa v budúcom exekučnom konaní. Ustanovenie § 343\nšpecifikuje účel zabezpečovacieho opatrenia celkom jednoznačne, keď uvádza, že súd zriadi záložné\nprávo zabezpečovacím opatrením ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Existenciu záložného práva\nteda celkom jednoznačne a nepochybne obmedzuje účelom, ktorým je obava z ohrozenia exekúcie. Nie\nje ním ani obava zo zníženia uspokojenia veriteľa v konkurznom konaní, ani obava zo zníženia jeho\nuspokojenia v reštrukturalizácii.\"\n135. Ťažiskovou okolnosťou, o ktorú žalobca opiera svoju obavu, je darovacia zmluva V-23471/2024\nzo dňa 23.11.2024, ktorou žalovaný bezodplatne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na svoju jedinú\nspoločníčku a konateľku. Odvolací súd nespochybňuje, že bezodplatný prevod jediného významnejšieho\nmajetku na personálne prepojenú osobu v období, keď už podľa tvrdenia veriteľa vznikala pohľadávka,\nje okolnosťou, ktorú pri posudzovaní obavy podľa § 343 ods. 1 CSP treba vziať do úvahy, a to vážne.\n136. Rozhodujúci je však stav ku dňu 29.05.2026. K tomuto dňu bol spoluvlastnícky podiel na základe\ndohody o vrátení daru V-3304/2026 zo dňa 10.03.2026 opäť v majetku žalovaného a bol dostupný pre\nprípadnú exekúciu. Účinky jediného tvrdeného prevodu tak boli pred rozhodným dňom odstránené.\n137. Žalobca oproti tomu tvrdí, že vrátenie daru nevymazáva preukázanú ochotu a schopnosť\nžalovaného majetok bezodplatne previesť a že čakanie na nový návrh na vklad by zabezpečovacie\nopatrenie zbavilo účinnosti. Táto úvaha nie je bez logiky a odvolací súd ju nepovažuje za zjavne\nnesprávnu. Neobstojí však v celom rozsahu, v akom ju žalobca uplatňuje. Ak by minulá dispozícia, ktorej\núčinky pominuli, sama osebe postačovala, bol by každý dlžník, ktorý v minulosti so svojím majetkom\nnakladal, trvalo považovaný za rizikového bez ohľadu na aktuálny stav, a zákonná podmienka konkrétnej\n\nobavy by sa vyprázdnila. Ide o zrkadlový obraz argumentu, ktorý žalobca sám uplatňuje pri miere\nosvedčenia nároku.\n138. S požiadavkou súdu prvej inštancie na osvedčenie aktuálnych krokov smerujúcich k ďalšiemu\nprevodu alebo zaťaženiu nehnuteľnosti odvolací súd v jej doslovnom znení nesúhlasí. Chápaná\ndoslovne by znamenala, že veriteľ musí osvedčiť už pripravovanú dispozíciu, teda spravidla stav, keď je\nzabezpečenie neskoro, čo by odporovalo preventívnemu účelu § 343 CSP. Nevyžaduje sa pripravovaný\nprevod; vyžaduje sa však konkrétna okolnosť existujúca k rozhodnému dňu, ktorá riziko individualizuje\nnad rámec všeobecnej možnosti, že vlastník so svojím majetkom naloží - napríklad rokovanie, ponuka,\nnávrh na vklad, zaťaženie iného majetku alebo ukončenie podnikateľskej činnosti. Žiadnu takú okolnosť\nžalobca netvrdil.\n139. Poznámka P-41/2026 sa vzťahuje práve na darovanie, ktorého účinky boli vrátením daru\nodstránené, a jej samostatná výpovedná hodnota o riziku budúceho zmarenia exekúcie je preto nízka.\nAbsencia iného známeho majetku žalovaného sama osebe svedčí skôr o potrebe zabezpečenia než\no riziku jeho zmarenia; význam nadobúda až v spojení s rizikom dispozície, ktoré osvedčené nebolo.\nUvedené okolnosti treba posudzovať aj v spojení s majetkovými pomermi žalovaného k rozhodnému\ndňu. Žalobca totiž trval na tom, že obavu z ohrozenia exekúcie osvedčuje súhrn okolností na strane\nžalovaného, podstatnú časť tohto súhrnu však odvodzoval práve z účtovných údajov k 31.12.2024, teda\nzo stavu, ktorý k 29.05.2026 resp. ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nnetvrdil ani neosvedčil.\n140. K rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-39Cb/17/2023, ktorým bola žalovanému\nuložená povinnosť zaplatiť 16 649,49 eur s príslušenstvom a ktorý žalobca uviedol na podporu tvrdenia\no dlhodobom probléme žalovaného s plnením peňažných povinností, odvolací súd uvádza, že obavu z\nohrozenia exekúcie neosvedčuje. Žalobca tento rozsudok v návrhu neoznačil ako dôkaz a nevyvodil z\nneho žiadne tvrdenie; význam mu pripísal až v odvolaní. Žalovaný navyše namietal, že rozsudok nie je\nprávoplatný, keďže proti nemu podal včas odvolanie, a že priznaná pohľadávka nepatrí žalobcovi, ale\nspoločnosti Štúdio K.F.A. architektúra a design, spol. s r. o.; doložku právoplatnosti žalobca nepredložil.\nRozhodujúce však je, že neplnenie peňažnej povinnosti samo osebe nevypovedá o tom, že by žalovaný\nsvoj majetok prevádzal, zaťažoval alebo inak zmenšoval, a z rozhodnutia týkajúceho sa iného nároku\nnemožno vyvodiť riziko zmarenia exekúcie v tejto veci.\n141. So záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalobca snaží sankcionovať predchádzajúce\nmajetkové dispozície, odvolací súd nesúhlasí; žalobca sa nedomáha sankcie, ale zabezpečenia. Vecne\nvšak obstojí myšlienka, ktorú táto formulácia vyjadruje - minulá dispozícia, ktorej účinky pominuli,\nnemôže byť sama osebe dôvodom trvalého zaťaženia majetku dlžníka bez ďalších konkrétnych\nokolností.\n142. K uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/86/2026 - 91 zo dňa 30.06.2026, na ktoré\npoukazujú obe strany, odvolací súd uvádza, že bolo vydané po rozhodnom dni a v inej veci, a že\nžalobcovi treba prisvedčiť v tom, že návrh v tamojšej veci smeroval proti osobe, ktorá už spoluvlastnícky\npodiel nevlastnila, a týkal sa odlišného opatrenia. Odvolací súd preto na toto rozhodnutie svoje závery\nneopiera.\n143. Odvolací súd napokon neprihliadal ani na okolnosti, ktoré nastali po rozhodnom dni, a to symetricky\nvo vzťahu k obom stranám. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/784/2026\nzo dňa 03.06.2026 bol vydaný až po vydaní napadnutého uznesenia; žalobca to napokon vo vyjadrení\nzo dňa 14.08.2026 sám pripúšťa. Výmaz záložného práva v prospech spoločnosti Tatra banka, a.\ns., ku ktorému podľa oznámenia predloženého žalovaným došlo dňa 29.04.2026, rozhodnému dňu\npredchádza, pre posúdenie obavy z ohrozenia exekúcie však nie je určujúci a odvolací súd naň svoje\nzávery neopiera.\n144. Zhrnuté, žalobca ku dňu 29.05.2026 neosvedčil konkrétnu obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ani\ntento zákonný predpoklad tak splnený nebol.\nK primeranosti navrhovaného opatrenia\n145. Žalobca tvrdí, že navrhované opatrenie je primerané, keďže sa nedomáha zákazu nakladania s\nmajetkom, žalovaný zostáva vlastníkom a môže nehnuteľnosť užívať a výkon záložného práva môže\npodľa § 343 ods. 3 CSP nastať až po právoplatnom priznaní pohľadávky. Táto charakteristika je v zásade\nsprávna a v porovnaní s neodkladným opatrením ukladajúcim zákaz dispozície ide skutočne o miernejší\nzásah.\n146. Test proporcionality však nastupuje až po tom, čo sú splnené zákonné predpoklady podľa § 343 ods.\n1 CSP. Ak splnené nie sú, miernosť zvoleného prostriedku ich absenciu nahradiť nemôže. Ani argument\no naliehavosti zabezpečenia poradia voči skoršiemu záložnému veriteľovi samostatný zákonný dôvod\nna zriadenie záložného práva nezakladá; ide o záujem, ktorý má každý veriteľ.\n\nZáver\n147. Odvolací súd uzatvára, že žalobca hodnoverne neosvedčil ani peňažnú pohľadávku, ktorej sa má\nposkytnúť ochrana, ani konkrétnu obavu, že jej budúca exekúcia bude ohrozená. Keďže predpoklady\npodľa § 343 ods. 1 CSP sú ustanovené kumulatívne, neosvedčenie ktoréhokoľvek z nich postačuje na\nzamietnutie návrhu; v prejednávanej veci nebol osvedčený ani jeden.\n148. Procesná vada, ktorej sa súd prvej inštancie dopustil tým, že vyjadrenie žalovaného zo dňa\n05.05.2026 doručil žalobcovi až spolu s napadnutým uznesením, bola v odvolacom konaní napravená\na nevyžaduje zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP; zmenu napadnutého\nuznesenia odôvodňovať nemôže vôbec.\n149. Dané nie sú ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Dôvod podľa písmena f)\npredpokladá, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných\ndôkazov; v konaní o zabezpečovacom opatrení sa však dokazovanie spravidla nevykonáva a súd\nprvej inštancie ho ani nevykonával, takže tento dôvod sa v prejednávanej veci neuplatní. Napadnuté\nuznesenie nevychádza ani z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle písmena h); výhrady\nžalobcu voči jednotlivým právnym úvahám súdu prvej inštancie odvolací súd posúdil vyššie v tomto\nrozhodnutí a tam, kde ich považoval za opodstatnené, nahradil ich vlastnými dôvodmi, ktoré vedú k\nrovnakému výsledku.\n150. Výhrady žalobcu voči spôsobu, akým súd prvej inštancie vymedzil mieru osvedčenia, akým\nposudzoval okolnosti zakladajúce obavu z ohrozenia exekúcie a akým formuloval požiadavku na\nosvedčenie aktuálnych krokov žalovaného, sú sčasti opodstatnené. Smerujú však proti spôsobu\nodôvodnenia napadnutého uznesenia, nie proti jeho výsledku; odvolací súd ich preto vysporiadal\nvlastnými dôvodmi uvedenými vyššie v tomto rozhodnutí.\n151. Napadnuté uznesenie je preto vo výroku I. o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia vecne správne.\n152. Proti výroku II. o trovách konania žalobca neuplatnil samostatnú odvolaciu argumentáciu. Ide o\nvýrok akcesorický, ktorého osud sleduje osud výroku vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní pred súdom\nprvej inštancie plne úspešný, rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu\npodľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP je vecne správne aj vo výroku II. napadnutého\nuznesenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil,\nako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.\n153. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n154. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí v prípadoch ustanovených\nv § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "88Cb/45/2026", "guid": "b5869ace-590b-4fa8-89e7-c90ef3123429:a649e7d4-76f4-4ffc-8214-c851b56c6b91", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f48c714-d075-48dc-bee1-e1b0e6bec31e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.575.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 575/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 575/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.575.2020.1"}, {"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "bbfb8c6f-32bb-48e2-8bfd-ffc108df4340:61b3ba07-4431-413a-9a51-6ff33d3c7662", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119462107.1", "spisova_znacka": "1Cdo/188/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/188/2021 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119462107.1"}, {"guid": "f21cdc79-3342-4492-bd38-95d60c728eef:808fceeb-ea23-4ec3-81ef-c10383ae95bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1503899752.1", "spisova_znacka": "7Cdo/262/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/262/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1503899752.1"}, {"guid": "f5190c46-5083-4aea-8b55-0dfb8691c8b0:7b485df6-a708-4e39-8b8e-3e8cafdcdf06", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1326200449.1", "spisova_znacka": "7Co/86/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/86/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1326200449.1"}], "citovane_v": []}