Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/47/2026 z 23. 6. 2026 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2026, sp. zn. 2Cob/47/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1326202444.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/47/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:1326202444.1 | 2026-06-23 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 CSP, § 325 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1ade736-0557-44e8-91b7-7b8e2e92e330 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1326202444.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 2Cob/47/2026 1326202444 23. 06. 2026 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2026:1326202444.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: PETSOM, s. r. o., so sídlom Vyšehradská 3713/8, 851 06 Bratislava, IČO: 53 963 539, zastúpený: URBAN advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava, IČO: 47 254 173, proti: žalovanému: EV Rusovce, s. r. o., so sídlom Severovcov 1379/16, 851 10 Bratislava, IČO: 47 257 954, zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 90Cb/41/2026 - 60 zo dňa 24.4.2026 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 90Cb/41/2026 - 60 zo dňa 24.4.2026 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 90Cb/41/2026 - 60 zo dňa 24.4.2026 vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vo výroku II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a to zriadenia v prospech žalobcu záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve (v podiele 1/1) žalovaného zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava V, obec: D. - W., katastrálne územie: W. a k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve (v podiele 2/5) žalovaného zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava V, obec: D. - W., katastrálne územie: W. na zabezpečenie peňažných pohľadávok žalobcu voči žalovanému uplatnených v spore vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, podanie zaevidované pod č. 0905105926, a to na dlžnú istinu v sume 136.800,- eur, na úrok z omeškania vo výške 11,15 % ročne z istiny 136.800,- eur od 27.12.2025 do zaplatenia, na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Žalobcovi zároveň voči žalovanému žiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoj návrh odôvodnil tým, že v postavení budúceho kupujúceho uzavrel dňa 3.4.2024 so žalovaným v postavení budúceho predávajúceho „Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti“ (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo určenie podmienok uzavretia budúcej kúpnej zmluvy na kúpu rodinného domu v projekte Villa Condominium Rusovce, ktorý má byt' postavený na pozemku v katastrálnom území W., obec D. - W., okres Bratislava V, parcela registra C, parcelné číslo XXX/X, o výmere 528 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a na kúpu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/5 na pozemkoch v katastrálnom území W., obec D. W., okres Bratislava V: a) parcela registra C, parcelné číslo XXX/X, o výmere 378 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a b) parcela registra C, parcelné číslo XXX/X, o výmere 114 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to na účely výstavby prístupovej komunikácie a inžinierskych sietí. Nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prevodu v zmysle Budúcej kúpnej zmluvy, sú ku dňu podania návrhu zapísané ako: a) stavba bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcela číslo XXX/ X, parcela registra „C", o výmere 163 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby: rozostavaná budova, popis stavby: Rozostavaný rod. dom - bytová jednotka A (ďalej len „Rodinný dom“), b) pozemok parcela číslo XXX/X, parcela registra „C", o výmere 163 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako „Pozemok zastavaný rodinným domom“), c) pozemok parcela číslo XXX/ X, parcela registra „C", o výmere 365 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako „Pozemok pri rodinnom dome"), zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres: Bratislava V, obec: D. W., k. ú.: W. a d) pozemok parcela číslo XXX/X, parcela registra „C", o výmere 378 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, e) pozemok parcela číslo XXX/X, parcela registra „C", o výmere 114 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (nehnuteľnosti písm. d) a e) označené ako „Pozemky“), zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava V, obec: D. - W., k. ú.: W.. 2. Žalobca ďalej uviedol, že priebežne vykonával kontrolu kvality výstavby Rodinného domu a viackrát sa osobne zúčastnil na stavenisku, keďže sa mal podľa Zmluvy stať jeho budúcim vlastníkom. Z výstavby si zhotovoval fotografie, nahliadal do stavebného denníka, pričom dňa 22.8.2024 bola kontrola vykonaná za účasti generálneho zhotoviteľa stavby a žalobcovho vlastného dozoru, ktorý vykonala spoločnosť archiCENTRUM s.r.o., IČO: 46 345 141, a ktorá dospela k zisteniam, že Rodinný dom sa nezhotovuje s podmienkami určenými v ČI. Xl bod 3. Zmluvy. Rodinný dom vykazoval závady špecifikované v návrhu, ktoré predstavujú hlboký rozpor so všeobecnými záväznými právnymi predpismi a technickými normami a podmienkami pre výstavbu rodinných domov. Žalobca má za to, že zistené závady Rodinného domu počas jeho výstavby boli natoľko závažné, že majú podstatný vplyv na plnenie záväzkov vzniknutých zo Zmluvy. Žalobca dňa 2.9.2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresoval žalovanému „Výzvu na odstránenie vád rodinného domu", ktorú si žalovaný prevzal. Žalovanému zároveň stanovil primeranú lehotu dva mesiace od doručenia výzvy (túto ešte predĺžil emailom o ďalší mesiac) s tým, že mu oznámil svoje rozhodnutie odstúpiť od Zmluvy v prípade, ak vady Rodinného domu nebudú odstránené v tejto primeranej lehote. Lehota uplynula 3.12.2024. Keďže žalovaný na základe výzvy vady neodstránil, žalobca žalovanému zaslal „Oznámenie kupujúceho o zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu“ zo dňa 30.12.2024. Žalobca zároveň v rámci Oznámenia o zániku záväzku požiadal žalovaného o vrátenie sumy vo výške 136.800,- eur s DPH v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia o zániku záväzku, ktorú uhradil vo výške 20.000,- eur dňa 29.2.2024 a vo výške 116.800,- eur dňa 12.4.2024 na základe článku III., bodu 1.4. v spojení s bodom 1.5 Zmluvy. Žalovaný následne zaslal žalobcovi „Oznámenie o predĺžení lehoty dokončenia stavby“ zo dňa 3.6.2025, ktorým mu oznámil, že napriek všetkým jeho predchádzajúcim výzvam na odstránenie vád a dodatočným lehotám stavba - Rodinný dom bude dokončená o 5 mesiacov neskôr než bol pôvodne dojednaný termín. Nakoľko žalovaný neodstránil vady na základe Výzvy na odstránenie vád rodinného domu, žalobca dňa 9.12.2025 zaslal žalovanému „Odstúpenie od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností“ (ďalej len „Odstúpenie“). Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 11.12.2025, t. j. lehota na vrátenie plnenia žalovanému uplynula dňa 26.12.2025. Žalovaný na odstúpenie reagoval listom zo dňa 15.12.2025 a v odpovedi uviedol, že namieta existenciu porušenia ČI. Xl bod 3. Zmluvy, ktoré by bolo spôsobilé predstavovať podstatné porušenie zmluvných povinností v zmysle § 345 ods. 1 a ods. 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Ďalej žalovaný namietal porušenie dohodnutej lehoty na dokončenie stavby a vady vytknuté žalobcom, pričom uviedol, že neakceptuje Odstúpenie a Zmluvu považuje za platnú a účinnú. Z dôvodov uvedených v Odpovedi na odstúpenie Žalovaný odmietol uhradiť Žalobcovu pohľadávku, teda vrátiť poskytnuté plnenie v zmysle ustanovenia § 351 ods. 2 ObZ. 3. Žalobca ďalej uvádza, že stav v čase podania návrhu je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. taký, že pozemok zastavaný Rodinným domom a pozemok pri Rodinnom dome sú vo vlastníctve žalovaného a z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že vlastníkom vyššie uvedených pozemkov je žalovaný, ktorý ako podielový spoluvlastník vlastní tieto pozemky v podiele 2/5 k celku nehnuteľnosti a podielovým spoluvlastníkom je aj Ing. Peter Kalás, ktorý vlastní pozemky v podiele 2/5 a 1/5 k celku nehnuteľností a ktorý je konateľom a jediným spoločníkom žalovaného. Z LV č. XXXX, najmä z jeho časti B pri vlastníkovi Ing. Petrovi Kalásovi ako vlastníkovi s poradovým číslom 3, ktorý vlastní spoluvlastnícky podiel na Pozemkoch vo veľkosti 1/5 k celku nehnuteľnosti, vyplýva, že titulom nadobudnutia tejto nehnuteľnosti bola Kúpna zmluva V-33353/2025 zo dňa 5.2.2026. Keďže je medzi sporovými stranami doposiaľ nevysporiadaný vzťah zo zaniknutej Zmluvy, pričom o pohľadávke žalobcu vo výške 136.800,- eur, ktorá predstavuje prvú časť kúpnej ceny, má žalovaný vedomosť, je evidentné, že prevodom vlastníckeho práva sa žalovaný ako právnická osoba začal zbavovať svojho majetku v prospech seba samého ako fyzickej osoby, ktorá je zároveň konateľom obchodnej spoločnosti žalovaného a jediným spoločníkom žalovaného. Žalobca má za to, že v prípade, ak by žalovaný odstúpenie od Zmluvy skutočne považoval za neplatné a neúčinné, riadil by sa ďalej Zmluvou a nepreviedol by vlastnícke právo k Pozemkom na seba ako tretiu osobu v predmetnom zmluvnom vzťahu. Z tohto konania je zrejmé, že Odstúpenie sám žalovaný považuje za platné, a teda má aj vedomosť o žalobcovej pohľadávke vo výške 136.800,- eur s príslušenstvom vyplývajúcej z ukončenia Zmluvy odstúpením, pričom právny nárok žalobcu na vrátenie tohto plnenia vyplýva z ustanovenia § 351 ods. 2 ObZ. Žalobca si svoj nárok vo výške 136.800,- eur s príslušenstvom v súčasnosti uplatňuje voči žalovanému na Okresnom súde Banská Bystrica v režime upomínacieho konania návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobca má za zjavné, že žalovaný svojím konaním potvrdzuje, že Zmluva zanikla a že má vedomosť o žalobcovej pohľadávke a z uvedeného dôvodu sa začal zbavovať svojho majetku, čo vyplýva z priloženého listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. W.. Má za to, že z predložených listinných dôkazov vyplýva potreba zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom Zmluvy, keďže existuje obava, že exekúcia na vymoženie sumy 136.800,- eur s príslušenstvom bude ohrozená. Ohrozenie exekúcie spočíva v zbavovaní sa majetku žalovaného, pričom zo skutočnosti, že majetok je prevádzaný na jediného konateľa a jediného spoločníka žalovaného, Ing. Petra Kalása, vyplýva, že nejde o napĺňanie predmetu činnosti žalovaného, ale ide o účelové konanie, ktorého cieľom je zmariť' exekúciu žalobcu. Obava z ohrozenia exekúcie spočíva ďalej v tom, že žalovaný a Ing. Peter Kalás zriaďuje na dotknutých nehnuteľnostiach nové záložné práva a to na nehnuteľnostiach uvedených na liste vlastníctva č. XXXX a XXX v prospech Privatbanky a.s. Na takéto konanie nie je pritom v zmysle Zmluvy oprávnený podľa čl. XII., bod 1. Zmluvy a je tiež v rozpore s ustanovením článok X11., bod 3. písm. d), prvá veta Zmluvy, pričom novým záložným právom v zmysle Zmluvy je budúce záložné právo kupujúceho, čiže žalobcu a to na zabezpečenie financovania Rodinného domu a Pozemkov. Obava z ohrozenia exekúcie pritom spočíva v tom, že v prípade, ak žalovaný nevráti žalobcovi plnenie vo výške 136.800,- eur dobrovoľne alebo na základe vydaného rozhodnutia v súdnom konaní, vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky je oslabená záložným právom banky, ktoré bolo zriadené prednostne v rozpore so Zmluvou. 4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 druhá časť vety, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 343 ods. 1 a ods. 2 a § 344 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a to z dôvodu, že žalobca neosvedčil, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, ako aj bezprostrednosť a reálnosť tejto hroziacej ujmy. Žalobca svoj návrh opiera o ním tvrdenú skutočnosť, že žalovaný sa zbavuje majetku, z dôvodu existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému s cieľom ukrátiť žalobcu pri prípadnom výkone rozhodnutia. Táto skutočnosť pritom z predložených dôkazov nevyplýva. Z LV č. XXXX vyplýva, že Ing. Peter Kalás (jediný spoločník a konateľ žalovaného) nadobudol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/5 z celku k nehnuteľnostiam uvedeným v tomto liste vlastníctva (parc. č. XXX/X, XXX/X) na základe Kúpnej zmluvy č. V-33353/2025. Z predložených listinných dôkazov ale nevyplýva, že scudziteľom v Kúpnej zmluve V-33353/2025 bol práve žalovaný. Ak by v konaní aj bolo osvedčené, respektíve na základe ust. čl. 1 bod. 1 písm. c), e) Zmluvy by súd prvej inštancie prezumoval, že jediným vlastníkom týchto pozemkov bol v čase podpisovania Zmluvy žalovaný, na nepreukázaní hroziacej ujmy zo strany žalobcu by to aj tak nič nezmenilo. Prípadné scudzenie spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/5 z celku zo žalovaného na Ing. Petra Kalása nejaví známky účelového zbavovania sa majetku sledujúc cieľ ukrátenie žalobcu a môže súvisieť s financovaním výstavby projektu (rozšírenie úverového rámca o fyzickú osobu). Súd prvej inštancie navyše uvádza, že z čl. III bod. 1 písm. a) a c) Zmluvy vyplýva, že predmetom budúcej kúpnej zmluvy má byť spoluvlastnícky podiel žalovaného v rozsahu 1/5 z celku, pričom v súčasnosti žalovaný stále je spoluvlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X v rozsahu 2/5 z celku, čiže ani na plnenie zo Zmluvy uvedené konanie nemá vplyv. Inými slovami, súd prvej inštancie nemá z návrhu za osvedčené, že žalovaný sa snaží zbavovať majetku vo všeobecnosti (otázka, kto bol scudziteľom v Kúpnej zmluve č. V-33353/2025), a tiež nemá osvedčené, že ak aj bol scudziteľom práve žalovaný, tak cieľom tohto konania bolo ukrátiť žalobcu a teda, že prípadná exekúcia na vymoženie žalobcovej pohľadávky bude v zmysle § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP ohrozená. Žalobca ďalej argumentuje, že ohrozenie exekúcie vyplýva aj z novo zriadených záložných práv v prospech Privatbanky, a.s. na pozemkoch uvedených na LV č. XXX a LV č. XXXX, pričom takéto konanie je porušením čl. XII bod. 1 Zmluvy. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uvádza, že nové záložné práva zriadené na predmetných pozemkoch neznamenajú porušenie uvedeného článku Zmluvy, keďže tento hovorí výslovne o konkrétnom záložnom práve zapísanom vkladom č. V-26993/15 zo dňa 7.10.2015, pričom nové záložné práva zapísané v prospech Privatbanky a.s. môžu súvisieť práve so zabezpečením financovania a teda dokončením stavieb a vysporiadaním zmluvných záväzkov súvisiacich s výstavbou Villa Condominium Rusovce. 5. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodol, že v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh žalobcu na jeho nariadenie ako nedôvodný podľa § 328 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a dodal, že zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba považovať za procesný úspech žalovaného v konaní, ktorému proti žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak v súlade so zásadou procesnej ekonómie náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 355 v spojení s § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. g) CSP a žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol tak, že v celom rozsahu vyhovie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 1.4.2026. Žalobca v úvode zhrnul z akých dôvodov súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a poukázal na § 365 ods. 1 písm. b) CSP a vníma napadnuté uznesenie ako nespravodlivé a nedostatočne odôvodnené, pričom toto uznesenie je arbitrárne a teda nezákonné. Iba samotné konštatovanie súdu bez náležitého objasnenia skutočností nemôže napĺňať zákonné požiadavky kladené na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Žalobca opakovane uviedol, že má za to, že v konaní preukázal, že zo strany žalovaného dochádza k zbavovaniu sa majetku, čím môže byť prípadná budúca exekúcia žalobcu ohrozená. Súd prvej inštancie však bez ďalšieho dôkazy doložené do konania zo strany žalobcu (najmä list vlastníctva č. XXXX) vyhodnotil ako nespôsobilé preukázať tvrdenia uvádzané žalobcom. Žalobca je názoru, že na konštatovanie záveru o obave z ohrozenia exekúcie nepostačuje prihliadnuť iba na tento listinný dôkaz, ale je potrebné vnímať všetky predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti spolu s tvrdeniami žalobcu. Žalobca do konania totiž nepredložil iba ten jeden list vlastníctva, z ktorého súd prvej inštancie nemal za preukázané tvrdenia žalobcu, keďže do konania predložil aj skutkové tvrdenia a ostatné dôkazy, ktoré vo vzájomnej súvislosti náležite odôvodňujú hrozbu z ohrozenia exekúcie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvej inštancie prihliadal na všetky tvrdenia žalobcu a všetky dôkazy predložené do konania. Napriek tomu, že zákon na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje preukázanie iba samotnej obavy z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie od žalobcu vyžaduje v rozpore so zákonom plne preukázať úmysel žalovaného ukrátiť priamo žalobcu ako jeho budúceho veriteľa. Žalobca mal tento úmysel žalovaného za osvedčený aj z iných zdrojov, ktoré však nedokázal v čase podania návrhu hmatateľne preukázať, avšak ku dňu podania tohto odvolania existujú hmotné dôkazy o úmysle žalovaného ukrátiť žalobcu. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol svoje právne úvahy, ako dospel k predmetnému záveru. Pokiaľ ide o odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 10. a 11. napadnutého uznesenia, kde súd prvej inštancie používa výraz, že nové záložné práva „môžu súvisieť“ práve so zabezpečením financovania projektu, je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie založil odôvodnenie svojho rozhodnutia výlučne na vlastných nepodložených domnienkach v prospech žalovaného, ktoré nemal náležite objasnené a preukázané. Žalobca uvádza, že takýto prevod na súkromnú osobu nepomáha financovaniu projektu žalovaného. Práve naopak, znižuje sa majetok žalovaného, z ktorého je náročnejšie uspokojiť veriteľov alebo budúcich veriteľov žalovaného. Žalobca podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia práve z tohto dôvodu, že registruje pokusy o znižovanie majetku žalovaného. 7. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedol, že súd prvej inštancie svojim záverom, že vykonané dôkazy nepreukazujú zbavovanie sa majetku na strane žalovaného porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle čl. 15 ods. 1 CSP v spojení s § 191 ods. 1 CSP. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a nepostupoval v súlade so zákonom, keď na základe jedného dôkazu - listu vlastníctva vyhodnotil, že žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, hoci všetky predložené dôkazy v ich vzájomnej súvislosti túto obavu žalobcu preukázateľne osvedčujú. Žalobca svoje odvolanie ďalej odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP a dodal, že nakoľko žalobca disponoval informáciami o tom, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku (v čase podania návrhu bolo preukázateľné, že sa zbavuje majetku iba v prospech spriaznenej osoby - konateľa Ing. Kalása), avšak bez svojej viny nemohol svoje tvrdenia preukázať iným spôsobom ako predložením listov vlastníctva, ku dňu podania tohto odvolania žalobca disponuje novým dôkazom, ktorý preukazuje jeho tvrdenia o zbavovaní sa majetku žalovaného. Žalobca k tomuto svojmu odvolaniu priložil inzerát z internetového portálu realitnej kancelárie AVE estate s.r.o., pričom táto realitná kancelária ponúka na predaj Rodinný dom, ktorý bol Zmluvou rezervovaný pre žalobcu. Žalovaný teda opäť na jednej strane neuznáva odstúpenie od Zmluvy, ktoré mu zaslal žalobca, ale na stane druhej koná tak, akoby odstúpenie uznal a Rodinný dom ponúka na predaj, hoci nemá doposiaľ vysporiadané záväzky so Zmluvy so žalobcom. Tento dôkaz - inzerát zverejnený na webstránke Realitnej kancelárie jednoznačne preukazuje, že na strane žalobcu existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Žalobca žiada, aby odvolací súd, aby vykonal dokazovanie v rozsahu prihliadnutia aj na tieto nové skutkové okolnosti, ktorými je osvedčená dôvodná obava z ohrozenia exekúcie spočívajúca v preukázaní jednoznačného úmyslu žalovaného zbavovať sa svojho majetku - už nie len v prospech spriaznených osôb (konateľa Žalovaného, Ing. Kalása), ale aj záujmom previesť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam žalovaného v prospech tretích osôb. Žalobca zároveň dodal, že v inom konaní proti žalovanému Okresný súd Banská Bystrica je nečinný a nevydal platobný rozkaz, pričom mu doručil urgenciu, aby bezodkladne konal. Žalobca tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý sa podobným prípadom zaoberal vo svojom náleze sp. zn. IV. ÚS 210/2022 zo dňa 6.9.2022. Na záver žalobca uviedol, že má za to, že svojim návrhom splnil predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď splnil všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle § 132, § 343 ods. 1 v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP a tiež osvedčil existenciu predmetu spôsobilého na zriadenie záložného práva, tiež preukázal existenciu záložného práva, dôvodnosť a trvanie žalobcovho nároku a napokon aj osvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobca má za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde za žiadnych okolností k porušeniu princípu proporcionality spočívajúceho v tom, že nikto nemôže byť nariadeným opatrením (neodkladným alebo zabezpečovacím) obmedzený nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. 8. Dňa 15.5.2026 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, ktorým žalobca doložil do konania platobný rozkaz sp. zn. 31Up/448/2026 zo dňa 15.5.2026, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica a ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 136.800,- eur spolu s príslušenstvom a tiež žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vo výške 6.739,73 eur žalobcovi. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 29.5.2026 uviedol, že považuje napadnuté uznesenie za zákonné, vecne správne, v plnom rozsahu preskúmateľné a náležite odôvodnené. Žalovaný je názoru, že žalobca v žiadnom prípade neosvedčil existenciu reálnej a bezprostrednej obavy, že by exekúcia na vymoženie jeho údajnej pohľadávky mohla byť čo len hypoteticky ohrozená. Žalovaný ďalej poukázal na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP a dodal, že žalobca v návrhu úmyselne neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti. Žalobca zamlčal fakt, že žalovaný disponuje voči žalobcovi dvoma právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi (platobný rozkaz č. k. 34Up/68/2025 zo dňa 7.2.2025 a platobný rozkaz č. k. 34Up/1175/2025 zo dňa 24.9.2025, ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu dokopy 123.978,29 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania 6.269,30 eur). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca navrhuje zabezpečiť svoju hypotetickú pohľadávku vo výške 136.000,- eur, pričom aj v prípade, ak by bol žalobca v konaní o zaplatenie tejto sumy úspešný, rozdiel vo výške vzájomných pohľadávok by k 1.1.2026 predstavoval iba 3.841,77 eur. Žalovanému by v takom prípade stačilo vykonať jednostranný prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok, čo by viedlo k takmer úplnému zániku pohľadávky žalobcu. Suma 3.841,77 eur je natoľko marginálna, že v žiadnom prípade neodôvodňuje vykonanie akýchkoľvek úkonov na zbavovanie sa majetku s cieľom ohroziť budúcu exekúciu. Naopak, v prospech žalovaného svedčí fakt, že on sám inicioval voči žalobcovi exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 19Ek/3255/2025, ktoré stále prebieha. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukazoval na vnútornú rozpornosť úkonov žalobcu, keď tento najprv oznámil žalovanému zánik záväzku pre zmenu okolností k 30.12.2024, no následne o rok neskôr žalovanému poslal odstúpenie od zmluvy z 9.12.2025. Nie je právne možné odstúpiť od zmluvy, ktorá podľa tvrdenia samotného žalobcu už zanikla. V prípade inzerátu uviedol, že žalovaný v rámci daného územia plánuje postaviť 4 domy (z toho jeden dvojdom a dva samostatné domy). Jeden zo samostatne stojacich domov zvažuje konateľ žalovaného, že si ponechá pre svoje osobné účely. Z uvedeného dôvodu sa stal aj spoluvlastníkom parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/X, ktoré predstavujú prístupovú cestu k projektovaným domom z verejnej komunikácie. V žiadnom prípade sa teda nejedná zo strany žalovaného o účelové zbavovanie sa majetku. Žalovanému tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca pri argumentácii v súvislosti so zaťažením pozemkov v prospech financujúcej banky opiera o ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluvy, ktorú 2 právnymi úkonmi považuje za zaniknutú. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobca snaží zo skutočnosti, že realitná kancelária zverejnila inzerát na predaj domu vyvodiť záver o účelovom zbavovaní sa majetku a ohrození exekúcie, žalovaný k uvedenému uvádza, že predmetom inzerátu nebol dom, ktorý bol predmetom Zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom a žalovaným. Jedná sa o dom B, ktorý tvorí súčasť dvojdomu, ktorého súčasťou je aj dom A, ktorý mal nadobudnúť žalobca na základe Zmluvy. Inzerovaný dom B má výmeru plochy 153 m2. Dom A, ktorý bol predmetom Zmluvy o budúcej zmluve má výmeru plochy 210 m2. Pôdorys domu A a pôdorys domu B sú odlišné. Z akého dôvodu realitná kancelária zverejnila fotografie interiéru domu A, žalovanému nie je jasné. Okrem toho, inzerovaný predaj hrubej stavby nie je možné považovať za účelové zbavovanie sa majetku a ohrozenie exekúcie, keďže inzerát je adresovaný verejnosti. V prípade platobného rozkazu, ktorý bol vydaný v prospech žalobcu žalovaný uviedol, že proti nemu podal odpor. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo jednoznačne v rozpore s princípom proporcionality medzi oprávnenými záujmami žalobcu a oprávnenými záujmami žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania. 10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a obsahom odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 11. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. V zmysle platnej právnej úpravy cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.). 18. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou, kedy je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu. 19. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca nijako nepreukázal existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, keď žalobca toto vyvodzuje zo správania žalovaného, ktorý sa má podľa neho zbavovať svojho majetku, čím znižuje hodnotu svojho majetku, nakoľko má žalovaný voči žalobcovi pohľadávku. K uvedenému súd prvej inštancie dodal, že žalobca ani nijako neosvedčil, že žalovaný sa snaží zbavovať majetku vo všeobecnosti a tiež nemá osvedčené, že by v prípade namietaného zbavovania sa majetku bol scudziteľom práve žalovaný. Súd prvej inštancie tiež nemal za preukázané, že cieľom tohto konania bolo ukrátiť žalobcu a teda že prípadná exekúcia na vymoženie žalobcovej pohľadávky bude ohrozená a odmietol aj argumenty žalobcu o nových záložných právach zriadených v prospech Privatbanky a.s. 20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 20.12.2017, č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné konanie žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t.j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. 21. Odvolací súd v danom prípade vyhodnotil, že podaným návrhom žalobca základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil. Odvolací súd má, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný, ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného a to zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu, ako jeho veriteľa. Ani samotná skutočnosť, že jediný konateľ a spoločník žalovaného nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetným pozemkom, nemožno považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné jednoznačne preukázať, že celková ekonomická situácia žalovaného má zhoršujúci sa charakter, ktorý by spôsoboval nemožnosť splnenia budúceho záväzku žalovaného, ktorý má voči žalobcovi, prípadne že by toto konanie bolo možné jednoznačne definovať, ako zbavovanie sa majetku v neprospech veriteľa. Naopak, konateľ žalovaného potvrdil, že spoluvlastnícky podiel nadobudol, nakoľko plánuje uvedenú nehnuteľnosť užívať pre svoje osobné účely. Žalovaný tiež potvrdil argument žalobcu o predaji rodinného domu, ktorý bol Zmluvou rezervovaný pre žalobcu cez realitnú kanceláriu, avšak dodal, že sa jedná o predaj rodinného domu B, ktorý tvorí súčasť dvojdomu, ktorého súčasťou je aj dom A, ktorý mal nadobudnúť žalobca na základe Zmluvy. Odvolací súd má za to, že takýto inzerát sám o sebe nie je možné považovať za účelové zbavovanie sa majetku a prípadne ohrozenie exekúcie, pretože inzerát je adresovaný verejnosti. Skutočnosť, že by žalovaný predával v zmysle inzercie uskutočňovanej prostredníctvom realitnej kancelárie, bude mať za následok, že dôjde k transformácii majetku žalovaného nahradením vlastníckeho práva k dotknutej veci vlastníctvom finančných prostriedkov - a to za opodstatneného predpokladu primeranej miery zisku, čo je v danom prípade možné vyhodnotiť práve na prospech žalobcu. Navyše, žalobca v predmetnom konaní hodnoverne nepreukázal, že žalovaný by takto nadobudnuté finančné prostriedky z predaja použil spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť jeho nároku. 22. Realizovanie práva žalovaného vlastniť a scudzovať majetok nevyhnutne neznamená, že sa jedná o budúce ohrozenie exekúcie na majetok spoločnosti, preto zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť. 23. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ani samotná existencia žalobcom tvrdeného dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998 a konštatuje, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku a teda, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Ako už bolo raz vyššie uvedené, vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, alebo podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. Uvedené nemá odvolací súd za preukázané a to ani v žalobcovom odvolaní a preto sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, v ktorom konštatoval, že žalobca neosvedčil vyslovenú subjektívnu obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo žiadneho žalobcom produkovaného tvrdenia nebolo osvedčené, že by v danej veci bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené sa týka aj odvolacieho konania. Žalobca v predmetnom konaní neosvedčil, že by sa žalovaný správal tak, že by sa zbavoval majetku, resp. že by inak znižoval hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné následnou exekúciou postihnúť a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva. 24. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer a mala by byť rešpektovaná zásada proporcionality, čo vzhľadom na nepreukázanie hodnoty predávanej veci zo strany žalobcu nie je možné v tomto štádiu overiť. 25. Odvolací súd z vysvetlených dôvodov odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t.j. že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku, neosvedčil ani hrozbu zmarenia budúcej exekúcie, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vo výroku vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).