Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/58/2026 z 28. 5. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2026, sp. zn. 6Cob/58/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1326202298.1
Krajský súd Bratislava | 6Cob/58/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:1326202298.1 | 2026-05-28 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/407ab62c-c767-427f-9f11-bc2f81d68ef1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1326202298.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
6Cob/58/2026
1326202298
28. 05. 2026
JUDr. Marta Barková
ECLI:SK:KSBA:2026:1326202298.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: MGB PLUS s. r. o., so
sídlom Domašská 587, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 52 398 471, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov
nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02
Bratislava, IČO: 31 357 814, právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská
2, 821 01 Bratislava, o určenie neprimeranosti zmluvnej pokuty a neplatnosti rozhodcovskej doložky,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava III č.k. 72Cb/32/2026 - 49 zo dňa 23.04.2026, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 72Cb/32/2026 - 49 zo dňa
23.04.2026 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
72Cb/32/2026 - 49 zo dňa 23.04.2026 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“ alebo aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326
ods. 1 a ods. 2 CSP, § 328 ods. 1 a ods. 2 CSP, § 329 ods. 1 a ods. 2 CSP, § 330 ods. 2 CSP.
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci
samej domáhal určenia neprimeranosti zmluvnej pokuty, jej zníženia a určenia neplatnosti rozhodcovskej
doložky. Taktiež sa predmetným podaním domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd
uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a dražby nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, kat. úz. I. nad Y. (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“), až do právoplatného skončenia súdneho
konania vo veci samej.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej aj ako „návrh“) žalobca odôvodnil tým, že dňa
07.10.2021 uzavrel ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. 6132/21 (ďalej aj ako
„zmluva o úvere“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 300 000 eur. Písomným dodatkom
č. 1 k zmluve o úvere (dodatok zo dňa 08.04.2022) a dodatkom č. 2 k zmluve o úvere (dodatok zo
dňa 27.02.2024) bola výška istiny úveru zvýšená na 670 000 eur s konečnou splatnosťou určenou na
deň 31.01.2028. Úver bol zabezpečený záložnými právami k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam a
ručiteľskými záväzkami Ing. A. G., S. G., ako aj obchodnej spoločnosti MGB s.r.o.. Po omeškaní splátok
(počínajúc 35. a 36. splátkou) žalovaný zosplatnil celý úver a vyčíslil údajný dlh žalobcu na sumu vo
výške 1 015 004,17 eura, ktorá zahŕňala okrem istiny dlhu aj zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne a
úrok z omeškania vo výške 15 % p.a.. Žalobca namietal, že uvedené sankcie sú neprimerané a majú

pre neho likvidačný charakter. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a dražby majetku zabezpečeného zmluvou
č. 6132/21/1 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko žalovaný mu už oznámil
úmysel vykonať dražbu zabezpečeného majetku za účelom uspokojenia úverového vzťahu. Od tretej
osoby - spoločnosti Dom Dražieb s.r.o. (IČO: 45 711 933) bol žalobcovi dňa 23.03.2026 doručený
list - oznámenie o dobrovoľnej dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. I. nad Y..
Dražba sa mala konať dňa 28.04.2026 o 11:00 hodine v mieste Masarykova 21, 040 01 Košice. Žalobca
argumentoval, že vykonaním dražby v plánovanom termíne hrozí nezvratná ujma, ktorej následky by
boli nenapraviteľné. Poukazoval na to, že žalovaný nie je v pozícii ekonomického (ani iného) ohrozenia a
dočasné odloženie jeho plánovaných krokov pri realizácii dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností
nebude mať pre neho žiadne poškodzujúce následky. Žalobcovi - ale najmä vlastníkovi založených
nehnuteľností (záložcovi) - hrozí nenávratná ujma. Žalobca mal za to, že má dôvody očakávať vyššiu
pravdepodobnosť úspechu tejto žaloby, nakoľko nároky na zmluvných pokutách v kombinácii s úrokmi
z omeškania sú skutočne premrštené a odporujúce zásade poctivého obchodného styku.
Žalobca v konaní vo veci samej dôvodil, že zmluvná pokuta požadovaná a uplatňovaná žalovaným je vo
výške 0,2 % denne (čo v prepočte znamená 73 % ročne), pričom v kombinácii s uplatňovaným úrokom
z omeškania 15 % p.a. je likvidačná a presahuje rámec primeranej sankcie. Uplatňovanie sankcií v
uvedenej výške presahuje zabezpečovaciu funkciu a je v rozpore s zásadami poctivého obchodného
styku. V argumentácii ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky žalobca uviedol, že pri uzavretí
základného úverového vzťahu bola súčasťou návrhu zmluvného textu aj rozhodcovská doložka. Žalobca
ju striktne a jednoznačne odmietol už počas predzmluvných jednaní, avšak vo vytlačenom listinnom
formáte zmluvy o úvere, ako aj v následných dodatkoch č. 1 a č. 2 k zmluve, už žalovaný do textu doplnil
aj rozhodcovskú doložku, napriek tomu, že žalobca nesúhlasil vôbec so žiadnou formou rozhodcovskej
doložky v tomto právnom (zmluvnom) vzťahu. Žalobca uviedol, že jeho konateľ, dôverujúc dohode so
žalovaným, už vytlačené listiny nečítal a podpísal ich v znení s napísanou rozhodcovskou doložkou.
Zmena v situácii z predzmluvných rokovaní pri podpisovaní (uzavretí) zmluvy o úvere, ako aj dodatkov
č. 1 a 2, oproti jeho pôvodnému stanovisku k zmluve o úvere nastala tým, že mu neboli znenia (návrhy
právnych úkonov) dodatkov predložené k pripomienkovaniu pred ich podpísaním, ale žalovaný ich už
mal pripravené a podpísané bez toho, aby žalobca mal reálnu šancu ovplyvniť konečné znenie textu
dodatkov. Mal za to, že uvedené znamená to, že slobodná vôľa - jasne prejavená z jeho strany pri
podpisovaní zmluvy o úvere, ako aj dodatkov k zmluve, bola úplne odlišná od situácie pri podpisovaní
základnej úverovej zmluvy, kedy žalobca mal možnosť ovplyvniť znenie textu právneho úkonu.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia ustálil, že záložné právo na nehnuteľnostiach
vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 6132/21/1 zo dňa 07.10.2021
uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom, žalobcom ako dlžníkom a konateľom žalobcu
Ing. A. G. ako záložcom (ďalej aj ako „zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti“) a zmluvy o
zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 6132/21/1 zo dňa 11.04.2022 uzatvorenej medzi žalovaným
ako záložným veriteľom, žalobcom ako dlžníkom a záložcom (ďalej aj ako „zmluva o zriadení záložného
práva k hnuteľnej veci“ alebo spolu aj ako „záložné zmluvy“) a malo slúžiť na zabezpečenie záväzkov
žalobcu ako dlžníka zo zmluvy o úvere, vrátane jej dodatkov a zmien. Predmetom zmluvy o úvere
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 300 000 eur žalobcovi, ktorý sa zároveň zaviazal
poskytnuté prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi vrátiť žalovanému najneskôr do 31.10.2026.
Písomným dodatkom č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 08.04.2022 a dodatkom č. 2 k zmluve o úvere zo
dňa 27.02.2024 bola výška istiny úveru zvýšená na sumu 670 000 eur s konečnou splatnosťou určenou
na deň 31.01.2028. Z dôvodu nezaplatenia 35. a 36. splátky úveru žalovaný písomným podaním zo
dňa 26.03.2025 odstúpil od zmluvy o úvere. Súčasťou jeho podania bolo aj vyúčtovanie pri predčasnom
ukončení zmluvy o úvere, z ktorého vyplynulo, že splátky s označením poradia č. 1. až 34. boli zo strany
dlžníka uhradené, pričom zostávajúci nárok žalovaného (veriteľa) voči žalobcovi (dlžníkovi) predstavuje
sumu vo výške 556 592,63 eura. Následne oznámením o dobrovoľnej dražbe spoločnosť Dom Dražieb
s.r.o. oznámila žalobcovi vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat.
úz. I. nad Y., dňa 28.04.2026 vo vlastníctve A. G..
Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe vyššie
uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je dôvodný. Zároveň súd uviedol, že z povahy
veci nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je prípustné.

Žalobca nevyhnutnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že má dôvody
očakávať vyššiu pravdepodobnosť úspechu podanej žaloby, nakoľko nároky na zmluvných pokutách v
kombinácii s úrokmi z omeškania sú premrštené a odporujúce zásade poctivého obchodného styku. K
predmetnej argumentácii žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí žalobca preukázať svoj nárok voči žalovanému alebo porušenie práva žalovaným aspoň
v osvedčovacej rovine a potrebu dočasne upraviť pomery sporových strán, t. j. naliehavosť situácie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu a neodkladné
opatrenie je spravidla opodstatnené ak žalobcovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mi následne neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neposudzuje neprimeranosť zmluvnej pokuty, či neprimeranosť výšky úroku z
omeškania uplatneným žalovaným. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328
ods.1 CSP posudzoval len splnenie podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je podľa
§ 325 ods. 1 CSP preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. neposudzoval skutočnosti
z hľadiska posudzovania veci samej. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené skutkové tvrdenia
žalobcu ohľadne uzatvorenia zmluvy o úvere medzi stranami sporu v znení jej dodatkov č. 1. a 2., ako
aj uzatvorenia záložných zmlúv a na ich základe zápis záložného práva do Notárskeho centrálneho
registra záložných práv. Rovnako z oznámenia o dobrovoľnej dražbe mal súd prvej inštancie osvedčený
úmysel žalovaného vykonať dražbu zabezpečeného majetku, za účelom uspokojenia úverového vzťahu,
po tom čo zo strany žalovaného došlo z dôvodu nezaplatenia 35. a 36. splátky úveru žalobcom, k
odstúpeniu od úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie však nepovažoval za osvedčené tvrdenie žalobcu,
že po omeškaní splátok (počínajúc 35. a 36. splátkou) žalovaný zosplatnil celý úver a vyčíslil údajný
dlh na sumu vo výške 1 015 004,17 eura, ktorý mal zahŕňať okrem istiny dlhu aj zmluvnú pokutu 0,2 %
denne a úrok z omeškania 15 % p.a.., pričom výška žalovaným zosplatneného úveru mala preukazovať
premrštenosť nárokov žalovaného na zmluvných pokutách v kombinácii s úrokmi z omeškania a navodiť
stav odporujúci zásade poctivého obchodného styku. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal
zosplatnenie úveru a vyčíslenie celkového dlhu na sumu 1 015 004,17 eura. Súd prvej inštancie mal z
predmetných listín preukázaný žalovaným uplatnený nárok na zaplatenie zvyšnej časti zosplatneného
úveru len vo výške 556 592,63 eura.
S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že samotné tvrdenie, že žalovaný zosplatnil celý
úver a vyčíslil údajný dlh na sumu 1 015 004,17 eura, ktorý mal zahŕňať okrem istiny dlhu aj zmluvnú
pokutu 0,2 % denne a úrok z omeškania 15 % p.a.., pričom výška žalovaným zosplatneného úveru
mala preukazovať premrštenosť nárokov žalovaného na zmluvných pokutách v kombinácii s úrokmi z
omeškania a navodiť stav odporujúci zásade poctivého obchodného styku, nepostačuje. Zosplatnenie
úveru v žalobcom tvrdenej výške mal žalobca osvedčiť listinným dôkazmi. Z obsahu podania, ktoré
obsahovalo žalobu a zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia síce vyplývalo, že ako
prílohu návrhu mal obsahovať aj dôkaz č. 6. - „Vyčíslenie zostatku ku dňu 31.03.2026“, súčasťou
doručeného elektronického podania však tento dôkaz nebol. Súd prvej inštancie zdôraznil že pri
nariadení neodkladného opatrenia nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci samej, ale je potrebné aby boli osvedčené aspoň najvýznamnejšie
relevantné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Nariadenie neodkladného opatrenia je výnimočným zásahom, preto sa musí dôsledne skúmať, či je
hrozba neoprávnenej ujmy skutočná. Samotná skutočnosť, že žalobcovi hrozí ujma v dôsledku toho, ak
protistrana koná v súlade so zákonom ( napr. výkon záložného práva), nie je dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom žalobca v danom prípade dostatočne neosvedčil, že by konaním
žalovaného hrozila žalobcovi neoprávnená ujma.
V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie ním
navrhovaného neodkladného opatrenia, keď neosvedčil danosť neoprávnenej ujmy na právach žalobcu.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že tento nie je dôvodný,
nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade neboli naplnené.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 24.04.2026 v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), g) a h) CSP a navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že nariadi ním navrhované neodkladné opatrenie alebo napadnuté uznesenie zruší a vec
vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobca v odvolaní uviedol, že registruje, že napadnuté uznesenie bolo datované dňom 23.04.2026 a
doručené mu bolo dňa 24.04.2026 o 15:35 hodine. Pred doručením napadnutého uznesenia žalobca pri
náhodnej kontrole svojho elektronického podania (návrhu) zistil, že zrejmou technickou závadou nebola
listina - vyčíslenie zostatku - zľavnená ponuka platná do 31.03.2026, nahratá do obsahu elektronickej
správy obsahujúcej samotný návrh s prílohami. Uvedenú skutočnosť žalobca zistil dňa 24.04.2026 o
10:44 hodine a ihneď uvedený súbor zaslal do súdneho spisu. Jedná sa zároveň o dôkaz, ktorý súd prvej
inštancie spomínal v bode 24. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Žalobca mal za to, že z uvedenej
listiny je preukázaná skutočnosť, že žalovaný požadoval od žalobcu zaplatenie sumy celkovo vo výške
1 015 004,17 eura, ktorá okrem istiny zahŕňala aj zmluvnú pokutu 0,2 % denne a úrok z omeškania vo
výške 15 % p.a.. Zdôraznil, že práve týmto listinným dôkazom, ktorý technickou chybou nebol priložený
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bola preukázaná potreba nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia, sú osvedčené predpoklady na jeho nariadenie a danosť neoprávnenej ujmy
na právach žalobcu. Zlyhanie elektronického prikladania príloh elektronického podania na Ústrednom
portáli verejnej správy žalobca vnímal ako vyskytnutie sa inej vady konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvodil, že zo znenia návrhu ako aj predmetného listinného
dôkazu vyplýva, že výška žalovaným zosplatneného úveru preukazuje očividnú premrštenosť nárokov
žalovaného na zmluvnej pokute v kombinácii s úrokom z omeškania a takto priamo navodzuje stav
odporujúci zásade poctivého obchodného styku. Sumu 1 015 004,17 eura si chce žalovaný ponechať
v rámci výťažku z ním navrhovanej dobrovoľnej dražby, ktorou chce postihnúť nehnuteľný majetok
záložcu Ing. A. G.. Vykonaním dražby (dňa 28.04.2026) hrozí nenávratná ujma, ktorej následky by
boli nenapraviteľné. Žalobca mal taktiež za to, že žalovaný nie je v pozícii ekonomického ani iného
ohrozenia a dočasné odloženie jeho plánovaných krokoch pri realizácii dobrovoľnej dražby uvedených
nehnuteľností nebude mať pre neho žiadne poškodzujúce následky. Poukazoval na to, že súd prvej
inštancie uviedol dôvody na zamietnutie neodkladného opatrenia v bodoch 24. a 25. odôvodnenia
napadnutého uznesenia a iné dôvody neuvádzal a preto navrhoval, aby odvolací súd odvolaniu v celom
rozsahu vyhovel.
5. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 05.05.2026 (č.l. 97 s. spisu). Ďalšie vyjadrenia
strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.
6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)
v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP,
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je vecne správne.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento
vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané
nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa (žalobcu) o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi
skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že
je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo
navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o
konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má
opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa
podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného
opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd
teda poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani
jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a
povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia

súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný)
stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný
žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti
zásahu).
20. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalobca v právnom postavení dlžníka a žalovaný v právnom
postavení veriteľa uzatvorili dňa 07.10.2021 zmluvu o úvere č. 6132/21, predmetom ktorej bol záväzok
žalovaného poskytnúť žalobcovi úver vo výške 300 000 eur na podnikateľské účely a záväzok žalobcu
použiť úver na určený účel a vrátiť veriteľovi dlžnú sumu úveru v 60 splátkach spolu s príslušenstvom
podľa podmienok uvedených v zmluve, s konečnou splatnosťou úveru dňa 31.10.2026. Na základe
dodatku č. 1 zo dňa 11.04.2022 a dodatku č. 2 zo dňa 27.02.2024 uzavretých medzi žalobcom ako
dlžníkom, žalovaným ako veriteľom, Ing. A. G. ako záložcom a ručiteľom 1, S. G. ako ručiteľom 2 a
spoločnosťou MGB s.r.o. ako ručiteľom 3 došlo k navýšeniu úveru na sumu 670 000 eur, ktorý bol dlžník
povinný splatiť v 75 splátkach s konečnou splatnosťou úveru dňa 31.01.2028. Dňa 07.10.2021 uzavreli
žalobca ako dlžník, žalovaný ako záložný veriteľ a Ing. A. G. ako záložca Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. 6132/21/1, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech
žalovaného k zálohu špecifikovanému v zmluve - nehnuteľnostiam vo vlastníctve Ing. A. G. ako záložcu
na zabezpečenie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane jej
zmien a dodatkov. Listom zo dňa 26.03.2025 žalovaný odstúpil od zmluvy o úvere č. 6132/21 a záväzok
žalobcu pri predčasnom ukončení zmluvy o úvere vyčíslil na sumu 556 592,63 eura. Listom zo dňa
18.03.2026 spoločnosť Dom Dražieb s.r.o. oznámila žalobcovi konanie dobrovoľnej dražby, predmetom
ktorej budú nehnuteľnosti vo vlastníctve Ing. A. G., a to na deň 28.04.2026. Súd prvej inštancie vydal
dňa 23.04.2026 napadnuté uznesenie, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Podaním doručeným súdu dňa 24.04.2026 (o 10:44 hodine) žalobca doplnil do súdneho spisu
listinný dôkaz - „Vyčíslenie zostatku - zľava platná do 31.03.2026“.
21. Účelom a zámerom navrhovaného neodkladného opatrenia bola žalobcom tvrdená potreba
bezprostredne upraviť pomery strán sporu uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného
práva a dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie: I. nad Y., a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej z dôvodu, že vykonaním dražby nehnuteľností hrozí nenávratná ujma,
ktorej následky by boli nenapraviteľné.
22. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a konštatoval, že žalobca nepreukázal zosplatnenie úveru a vyčíslenie celkového dlhu
žalovaným na sumu 1 015 004,17 eura s tým, že ak žalobcovi hrozí ujma v dôsledku konania protistrany v
súlade so zákonom (výkon záložného práva), nie je to dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko žalobca v konaní neosvedčil, že by mu konaním žalovaného hrozila neoprávnená ujma.
23. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.
24. K odvolacej námietke žalobcu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci s tým, že z dôvodu technickej chyby (zlyhania) pri prikladaní elektronických príloh
k elektronickému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na Ústrednom portáli verejnej správy
nebol k návrhu priložený listinný dôkaz - „Vyčíslenie zostatku - zľava platná do 31.03.2026“, ktorým bola
preukázaná potreba nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia a osvedčené predpoklady
na jeho nariadenie, ako aj danosť neoprávnenej ujmy na právach žalobcu, odvolací súd uvádza, že
sa stotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní osvedčil existenciu
právneho vzťahu medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom založeného zmluvou o
úvere, vznik záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom dobrovoľnej dražby, ako aj
úmysel žalovaného vykonať dražbu zabezpečeného majetku za účelom uspokojenia svojej pohľadávky
z úverového vzťahu po tom, ako zo strany žalovaného došlo z dôvodu nezaplatenia 35. a 36. splátky
úveru žalobcom k odstúpeniu od úverovej zmluvy. Odvolací súd taktiež v zhode so súdom prvej inštancie
konštatuje, že žalobca však v konaní neosvedčil ním tvrdené zosplatnenie úveru a vyčíslenie dlhu na
sumu vo výške 1 015 004,17 eura, ktorý mal zahŕňať okrem istiny aj zmluvnú pokutu vo výške 0,2 %
denne a úrok z omeškania 15 % ročne a ktoré malo osvedčovať premrštenosť nárokov žalovaného voči
žalobcovi z úverového vzťahu a navodiť stav odporujúci zásade poctivého obchodného styku s tým,
že samotný výkon záložného práva v súlade so zmluvou bez ďalšieho neosvedčuje existenciu hrozby

neoprávnenej ujmy na strane žalobcu ako dlžníka z úverového vzťahu ako predpokladu na nariadenie
neodkladného opatrenia.
Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že listinný dôkaz - „Vyčíslenie zostatku - zľava platná do 31.03.2026“,
z ktorého malo vyplynúť, že žalovaný si voči žalobcovi po odstúpení od zmluvy o úvere uplatnil sumu
1 015 004,17 eura, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil z dôvodu technickej
chyby pri prikladaní elektronických príloh k elektronickému návrhu na Ústrednom portáli verejnej správy,
odvolací súd konštatuje, že žalobca svoje tvrdenie o technickej chybe na Ústrednom portáli verejnej
správy nepodložil nijakým dôkazom, z ktorého by vyplynulo, že predmetná listina nebola k návrhu
priložená z objektívnych dôvodov a že by v čase zasielania návrhu s prílohami došlo na predmetnom
portáli k technickej chybe alebo zlyhaniu. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol napadnutým uznesením dňa 23.04.2026
a žalobca uvedenú listinu do súdneho spisu doložil dňa 24.04.2026, a teda až po rozhodnutí súdu
prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že s poukazom na § 329 ods. 2 CSP pri
preskúmavaní vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie a je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní
napadnutého rozhodnutia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Existenciu podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov, tak posudzuje odvolací
súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, kedy sa uvedený listinný dôkaz
v súdnom spise nenachádzal, a preto jeho obsah súd prvej inštancie (a teda ani odvolací súd )
nemohol zohľadniť pri posúdení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca
taktiež nepreukázal, že by predmetný listinný dôkaz nemohol do súdneho spisu predložiť a teda uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny, a preto odvolací súd posúdil žalobcom až po vydaní
napadnutého rozhodnutia predložený listinný dôkaz aj ako nedovolenú novotu v odvolacom konaní, na
ktorú nie je možné prihliadnuť.
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo všetkých žalobcom
predložených listinných dôkazov, a teda vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi
a správne zistil skutkový stav veci s tým, že konanie v uvedenej súvislosti ani netrpí žiadnou vadou, ktorá
by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zo žalobcom predložených dôkazov
nemožno považovať za osvedčenú existenciu bezprostredne hroziacej neoprávnenej ujmy na strane
žalobcu, ako predpokladu na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto
považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
25. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nepovažoval za osvedčenú ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu
k povinnosti, ktorej uloženia sa domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal, aby
súd určil, že ustanovenia zmluvy o úvere o zmluvnej pokute vo výške 0,2 % denne sú neprimerané
a aby zmluvnú pokutu znížil na 0,03 % denne; ďalej aby súd určil, že kombinácia zmluvnej pokuty s
úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a súd
obmedzuje jej uplatnenie a aby určil, že rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvy o úvere v znení jej
dodatkov je neplatná a nezabraňuje súdu vo veci konať. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vo veci
samej nenamietal neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, ani neplatnosť zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a dražby nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX do právoplatného skončenia konania o určenie neprimeranosti zmluvnej pokuty a jej
zníženie. Z obsahu súdneho spisu zároveň vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom
zálohu a ktoré majú byť predmetom dobrovoľnej dražby nie je žalobca, ale Ing. A. G. ako fyzická
osoba odlišná od žalobcu. Žalobca v návrhu taktiež netvrdil a ani neosvedčil aká nezvratná ujma,
ktorej následky by boli nenapraviteľné, by mala hroziť alebo vzniknúť priamo žalobcovi ako dlžníkovi
zo zmluvy o úvere výkonom záložného práva, resp. dražby predmetných nehnuteľností. S poukazom
na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu vo vzťahu k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nebola hodnoverne osvedčená, nakoľko výkon záložného práva,
aj v kontexte nároku uplatňovaného v konaní vo veci samej, nepredstavuje priamy zásah do jeho

práv, ale do práv záložcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností a subjektu odlišného od žalobcu.
Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto nebolo možné vyhovieť aj pre nedostatky
vecnej legitimácie a odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je dôvodný.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že s poukazom na ustálenú judikatúru vyšších súdnych
autorít, splnenie podmienky či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva je v
prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní súd povinný skúmať ex offo. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu
nenamieta. V spojitosti s uvedeným odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 104/2023-45 zo dňa 21.06.2023, v ktorom konštatoval ,,v súvislosti s
právnou otázkou, či je možné skúmať vecnú legitimáciu v odvolacom konaní, aj keď ju nikto nenamieta,
že už bola riešená a zodpovedaná, pričom možno judikatúru vyšších súdnych autorít v tomto smere
považovať za ustálenú. Súd pri rozhodovaní o žalobe skúma aktívnu vecnú legitimáciu ex offo (pozri
sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010, sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014). Pozitívny
záver súdu o naplnení vecnej legitimácie na obidvoch stranách sporu je predsa predpokladom vyhovenia
žalobe, a vice versa, negatívny záver rezultuje v strate sporu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd
konštatuje, že aj v tomto spore vo veci konajúce súdy boli povinné skúmať vecnú legitimáciu bez ohľadu
na to, či bola namietaná alebo nie“.
26. Odvolací súd ďalej uvádza, že za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi sa zaoberal
žalobcom uplatnenými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v jeho
odvolaní, v nadväznosti na čo konštatuje, že žalobca ako odvolateľ síce v odvolaní uviedol, že ho
podáva aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), avšak opodstatnenosť jeho aplikácie relevantným spôsobom
nezdôvodnil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bol oprávnený a (zároveň)
povinný zaoberať sa konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom, nestačí len
deklarovanie tohto odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. ustanovenia § 365
ods. 1 CSP, ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací
dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním
je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (ktorých existenciu odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania na súde prvej inštancie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, nezistil). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca vo svojom odvolaní odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP iba deklaroval, ale nenamietal nesprávnu aplikáciu konkrétnych
hmotnoprávnych ustanovení súdom prvej inštancie, a tak táto nemohla byť ani predmetom prieskumu
odvolacím súdom, a to vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1
CSP).
27. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd taktiež uvádza, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, a preto zaujal stanovisko len k tým dôvodom
odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení, odvolací
súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP a § 380 CSP) dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s odvolaním
podaným proti napadnutému uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodne
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).