Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/3/2026 z 26. 2. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2026, sp. zn. 3Cob/3/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1325208166.1
Krajský súd Bratislava | 3Cob/3/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:1325208166.1 | 2026-02-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/849a5926-e110-4497-a264-bbf9ba17fe77
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1325208166.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
3Cob/3/2026
1325208166
26. 02. 2026
JUDr. Marta Šašinková
ECLI:SK:KSBA:2026:1325208166.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu RGAND s. r. o.,
Prešovská 40C, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 073 661, právne zast. BLACKBEST
Legal s.r.o., Zuzany Chalupovej 4029/9A, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 56 708 467,
proti žalovanému H. H., A.. X.X.XXXX, X. XX/X, XXX XX P., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. 89Cb/22/2025-37 zo
dňa 3.11.2025, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 89Cb/22/2025-37 zo dňa
3.11.2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a druhým výrokom žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.
10. 2025 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek
právnych, faktických alebo iných úkonov smerujúcich k uznaniu dlhu žalobcu, ktorý by pre žalobcu mal
vyplývať zo Zmluvy o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 5.1.2024 medzi žalobcom a žalovaným, a to
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa medzi žalobcom a žalovaným rozhodne o
neplatnosti Zmluvy o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 5.1.2024. Ďalej žiadal, aby súd žalovanému
zakázal akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami žalobcu zapísanými na liste vlastníctva č. XXX vedenom
na O. Ú. F. X.B. O., O. F. F.-N., v katastrálnom území XXXXXX I., obec: XXXXXX I., okres: I. Prahazápad, Česká republika, a to pozemkami, parcela č. XXX/X , vo výmere 1025 m2, ostatná plocha; parcela
č. XXX/X , vo výmere 1007 m2, ostatná plocha; parcela č. XXX/X, vo výmere 1140 m2, ostatná plocha;
parcela č. XXX/X, vo výmere 1009 m2, ostatná plocha; parcela č. XXX/X, vo výmere 1005 m2, ostatná
plocha; parcela č. XXX/X, vo výmere 1014 m2, ostatná plocha; Parcela č. XXX/X, vo výmere 1015 m2,
ostatná plocha; parcela č. XXX/X, vo výmere 1112 m2, ostatná plocha; parcela č. XXX/X , vo výmere
1027 m2, ostatná plocha; parcela č. XXX/XX , vo výmere 1034 m2, ostatná plocha; parcela č. XXX/XX, vo
výmere 1595 m2, ostatná plocha; a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa medzi
žalobcom a žalovaným rozhodne o neplatnosti Zmluvy o pristúpení záväzku uzavretej dňa 5.1.2024.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalobca je obchodnou spoločnosťou
s ručením obmedzeným, ktorej jedinými dvoma spoločníkmi s rovnakými 50 % obchodnými podielmi
sú X. P. a H. H., ktorý je zároveň štatutárnym orgánom žalobcu ako jediný konateľ. Na základe Zmluvy
o pristúpení k záväzku zo dňa 5.1.2024, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovaným a žalobcom obchodnou spoločnosťou RGAND s.r.o., ktorej je žalovaný spoločníkom a konateľom zároveň, má

žalovaný vystupovať zároveň aj v pozícii veriteľa žalobcu. Predmetom spornej zmluvy má byť záväzok
žalobcu na zaplatenie 2.580.000 USD v prospech žalovaného, a predovšetkým záväzok žalobcu
zabezpečiť splnenie tohto údajného záväzku voči žalovanému zriadením záložného práva v neprospech
jediného majetku žalobcu, ktorým sú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu popísané vyššie,
ktoré sú určené na výstavbu projektu rodinných domov v zmysle spoločného stavebného povolenia zo
dňa 15.2.2021 vydaného Městským úřadem Č., Odbor stavební úřad pre stavbu „W. I.“.
4. Žalovaný počnúc dňom 21.10.2025 začal voči žalobcovi uplatňovať zjavne sporné nároky titulom
Zmluvy o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 5.1.2024, a to keď žalovaný informoval žalobcu cestou
online komunikácie so spoločníkom žalobcu-X. P., že údajné záväzky žalobcu uzná v lehote 3 dní
odo dňa 21.10.2025 sám žalovaný vo svoj prospech formou notárskej zápisnice o uznaní dlhu a ako
konateľ žalobcu uplatní záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcu v príslušnom katastri nehnuteľností
ako veriteľ žalobcu a žalovaný ako veriteľ bude sám exekučne vymáhať údajný dlh žalobcu, ktorého
je žalovaný jediný konateľ, ktorý má podľa žalovaného vyplývať z uvedenej Zmluvy o pristúpení k
záväzku. Žalovaný v trojjedinom postavení konateľa žalobcu, údajného veriteľa žalobcu a spoločníka
žalobcu, je v zrejmom konflikte záujmov s objektívnymi záujmami žalobcu na ochrane svojho vlastníctva,
majetku tak, že žalovaného ďalším bezprostredným konaním dôjde ku konaniu v rozpore s dobrými
mravmi, a budú bezprostredne porušované práva žalobcu ako obchodnej spoločnosti. Podľa žalobcu
je Zmluva o pristúpení k záväzku zo dňa 5.1.2024 je neplatná, zmätočná, nároky v nej uvedené z
ničoho nevyplývajú, sú fiktívne a sú na úkor žalobcu, pričom tieto majú zjavne slúžiť predovšetkým na
vytvorenie takej pozície žalovaného v spleti obchodných spoločností žalovaného, aby si vytvoril fiktívny
nárok zabezpečený nehnuteľnosťami žalobcu. Riziko, že dôjde k bezprostrednému porušeniu práv
žalobcu konaním žalovaného je imanentné, čo žalovaný sám explicitne potvrdzuje, napríklad uvedením
lehoty 3 dní od 21.10.2025, márnym uplynutím ktorej bude žalovaný pokračovať v konaní v rozpore s
dobrými mravmi a v rozpore so záujmami žalobcu, ktorého je konateľom a spoločníkom. Žalovaného
ďalším bezprostredným konaním pri márnom uplynutí ním uvedenej 3-dňovej lehoty, v podobe uznania
dlhu sebe samému, či umožnením zaťaženia nehnuteľností žalobcu vo svoj vlastný prospech, ktoré
žalobcovi výslovne prejavil a potvrdil, je daná existencia bezprostrednej hrozby konania žalovaného
v rozpore s dobrými mravmi a záujmami žalobcu, a tým je založená dočasná potreba bezodkladnej
úpravy právnych pomerov medzi žalobcom a žalovaným formou neodkladného opatrenia, pretože inak
budú bezprostredne porušené práva žalobcu ako obchodnej spoločnosti. Žalobca vzhľadom na uvedené
nemá objektívnu možnosť domáhať sa účinnej a včasnej ochrany pred konaním žalovaného inak, než
týmto návrhom.
5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1,ods. 3, § 325 ods. 1,ods. 2 písm. c/, d/, §
328 ods. 1 , ods. 2 C.s.p., § 133 ods.1, ods. 3, § 135 a/ ods.1, ods. 2 , ods. 3 Obch. zák.. V danom
prípade súd prvej inštancie ustálil, že nariadenie neodkladného opatrenia v znení tak, ako to požaduje
žalobca by podľa názoru súdu bolo v rozpore so zákonom a to konkrétne s ustanovením § 133 ods.
3 Obchodného zákonníka, nakoľko podľa zákonnej úpravy obmedziť konateľské oprávnenie môže iba
spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie a nie súd, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 2Obo 96/2002. S poukazom na zistený rozpor navrhovanej úpravy právnych pomerov strán sporu
so zákonom, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 255 a nasl. C.s.p. a úspešnému žalovanému, ktorému žiadne trovy nevznikli, nárok
na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca konajúci prostredníctvom svojho
spoločníka X. P., podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že právne posúdenie
veci súdom v uznesení je zjavne nesprávne, arbitrárne a nemôže obstáť. Súd v uznesení stroho
vyjadril už dávno prekonaný a aktuálnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít vyvrátený právny
názor, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle žalobcovho návrhu by bolo v rozpore so
zákonom a to konkrétne s ustanovením § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko podľa zákonnej
úpravy obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie a
nie súd, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Obo 96/2002. Neodkladné opatrenie
voči žalovanému ako konateľovi nie je obmedzením konateľského oprávnenia absolútnej povahy,
ktorého vydaním by došlo k porušeniu ustanovení Obchodného zákonníka ako tvrdí súd v Uznesení.
Jednoznačnú prípustnosť a ústavnú udržateľnosť vydania neodkladného opatrenia voči žalovanému ako
konateľovi žalobcu konajúcemu v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorým by sa žalovanému
ako konateľovi žalobcu dočasne zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami žalobcu, výslovne potvrdila
aktuálna prax najvyšších súdnych autorít na ktorú žalobca explicitne poukazoval už v samotnom Návrhu.

A to odkazom najmä, nie však výlučne, na rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp.zn.: III. ÚS 280/2022
s poukazom na sp. zn. I. ÚS 369/2016, Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 369/2016, Ústavného súdu
SR v rozhodnutiach pod sp.zn.: II. ÚS 759/2016 a sp. zn. II. ÚS 571/2017.
7. K nehnuteľnostiam žalobcu žalobca uviedol, že sú kľúčovým a v zásade jediným majetkom žalobcu,
keďže sú určené na výstavbu projektu rodinných domov v zmysle spoločného stavebného povolenia zo
dňa 15.2.2021. Nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právnych pomerov podľa žalobcu teraz zvýrazňuje aj
informácia v príslušnom Katastri nehnuteľností Českej republiky k nehnuteľnostiam, ktorý vo vkladovom
konaní pod sp.zn.: Q.-XXXXX/XXXX-XXX vedenom Katastrálni úrad pro X. O., Katastrálni pracovište
F.-N., vedie na základe návrhu žalovaného zo dňa 27.10.2025 konanie o povolení vkladu, ktorým sa
uloží zákaz nakladania a zaťaženia nehnuteľností v neprospech žalobcu a v prospech žalovaného a
zároveň sa zriadi záložné právo žalovaného voči žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že návrhom sa
žalobca domáhal čiastočného a dočasného obmedzenia konania žalovaného, pretože žalobca nemá
objektívnu možnosť domáhať sa účinnej a včasnej ochrany pred konaním žalovaného inak. Právny záver
súdu v uznesení je nesprávny, arbitrárny, neposkytuje žalobcovi ani len iluzórnu ochranu práv a právom
chránených záujmov žalobcu, naopak, priznáva neprimeranú ochranu (sporným) právam žalovaného,
pričom ignoruje všetky relevantné právne skutočnosti a právne záväzné názory najvyšších súdnych
autorít, ktoré dokonca v skutkovo identických situáciách výslovne potvrdzujú ústavnú udržateľnosť a
prípustnosť vydania neodkladného opatrenia voči konateľom právnických osôb.
8. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že uznesením súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces v
rámci jeho zložky, ktorou sa podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít rozumie
právo žalobcu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to aj v intenciách rozsahu odôvodnenia
rozhodnutia o neodkladnom opatrení. A to z dôvodu, že rozsah odôvodnenia uznesenia je obmedzený
v zásade na jeden jediný odsek a to článok 23. uznesenia, navyše právne nesprávny, neodôvodnený a
nevysporiadajúci sa so zásadnými právnymi argumentami nastolenými žalobcom v predmetnom návrhu.
Súd zároveň uznesením a jeho nedostatočným a právne nesprávnym odôvodnením porušil ďalšie
zásadné zložky práva žalobcu na spravodlivý proces, a to zákaz prekvapivých rozhodnutí a zákaz
arbitrárnosti. V závere svojho odvolania žalobca zhrnúc svoje odvolacie námietky navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a zároveň zaviazal súd prvej inštancie na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
9. Žalovaný sa na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 12.1.2026 k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a k odvolaniu žalobcu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné .
11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
17. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje
navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť
aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie
znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by
odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených
listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie
účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
18. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého
stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o
osvedčenie ohrozenia nároku, pričom jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v
súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane
hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva,
nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.
19. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú
celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd
viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
a keďže zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací
súd však musí prisvedčiť argumentácii žalobcu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
pomerne stručné a jediné odôvodnenie, prečo konajúci súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol je v bode 23 uznesenia s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obo/96/2002.Odovlací
súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa mal vo svojom rozhodnutí vysporiadať so všetkými
argumentmi žalobcu, najmä s jeho odkazom na právne závery najvyšších súdnych autorít vo vzťahu
k nariadeniu neodkladného opatrenia voči konateľovi spoločnosti a jeho obmedzení, napriek tomu
odvolací súd konštatuje jeho vecnú správnosť. Zároveň odvolací súd uvádza, že ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia
neodkladného opatrenia. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
uvádza nasledovné:

21. Je nepochybné /tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie/, že uloženie zákazu žalovanému ako
konateľovi spoločnosti žalobcu konať v mene žalobcu /zdržať sa vykonávania akýchkoľvek právnych
úkonov smerujúcich k uznaniu dlhu žalobcu/, t.j. bod I. petitu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ako aj zákaz akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami žalobcu /bod II. petitu/ bez osvedčenia
potreby úpravy pomerov je zásahom do jeho zákonných práv ako konateľa obchodnej spoločnosti,
ktoré mu priznáva ust. § 133 ods. 1 Obch. zák.. Obchodný zákonník v ust. § 133 ods. 3 ustanovuje,
že konateľské oprávnenie môže obmedziť len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, avšak
takéto obmedzenie je voči tretím osobám neúčinné. To znamená, že spoločnosť zaväzujú aj také úkony
konateľov, ktoré boli urobené v rozpore s internými pravidlami, v takom prípade je však spoločnosť
oprávnená uplatniť svoje práva /nároky na náhradu škody/ voči konateľom, ktorí konali v rozpore s
ustanoveniami spoločenskej zmluvy alebo v rozpore s rozhodnutím valného zhromaždenia /t.j. prekročili
rozsah svojich oprávnení/. Porušenie konateľských oprávnení však zakladá zodpovednosť konateľa
voči spoločnosti, pôsobí teda vo vnútornom vzťahu a zakladá vznik regresných nárokov spoločnosti
voči konateľom. Pokiaľ by aj žalovaný ako konateľ spoločnosti žalobcu porušil svoje povinnosti pri
výkone svojej pôsobnosti, je v zmysle ust. § 135a/ ods. 2 Obch. zák. povinný nahradiť spoločnosti škodu,
ktorú tým spoločnosti spôsobil. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca napriek doloženiu listinných
dokladov neosvedčil také konanie žalovaného, ktoré by malo ohrozovať riadny chod spoločnosti žalobcu
a následne spôsobovať žalobcovi škodu, ktorá by odôvodňovala jednoznačný záver pre obmedzenie
konateľských oprávnení.
22. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia /pri obidvoch bodoch petitu/ ohraničil
jeho trvanie až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa medzi žalobcom
a žalovaným rozhodne o neplatnosti zmluvy o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 5.1.2024 medzi
žalobcom a žalovaným. Ako obiter dictum vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o následnom podaní žaloby
vo veci samej, v ktorej sa mieni domáhať určenia neplatnosti zmluvy o pristúpení k záväzku, odvolací
súd uvádza, že v zmysle ust. § 137 písm. d/ C.s.p. sa jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu,
ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. Uvedené má
význam vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s časovým ohraničením /
do skončenia konania vo veci samej o určovacej žalobe/, t.j. dočasného charakteru. V nadväznosti na
uvedené skutočnosti, aj vo vzťahu k žalobe, ktorou sa chce žalobca vo veci samej domáhať určenia
neplatnosti zmluvy o pristúpení k záväzku, nebola podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalobcu
osvedčená bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami.
23. K bodu II. petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze žalovaného akokoľvek
nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu je potrebné tiež zdôrazniť, že takto navrhované
neodkladné opatrenie by obmedzilo žalovaného ako aj chod spoločnosti žalobcu nad rámec prípustnej
miery, pričom by došlo k zásahu do vlastníckeho práva spoločnosti k predmetným nehnuteľnostiam.
Zároveň takto navrhovaný petit neodkladného opatrenia /akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťou/ je
neurčitý, nešpecifikovaný a navyše nevykonateľný.
24. Žalobca doložil spolu s odvolaním do spisu aj listinný doklad-informácie o konaní pred katastrálnym
úradom pre X. O., pracovisko F.-N., z ktorého vyplýva, že katastrálny úrad vyznačil dňa 27.10.2025
plombu, pričom konanie pred katastrálnym úradom sa má týkať nehnuteľností v k. ú. I. /XXXXXX/.
K dokladu ďalej vyplýva, že navrhovateľom konania je žalovaný a predmetom konania je záložné
právo. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 329 ods. 2 C.s.p, podľa ktorého pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je pravdou,
že listinný doklad-informácie o konaní pred katastrálnym úradom, z ktorého vyplýva začatie konania
pred katastrálnym úradom je datovaný ku dňu 27.10.2025, t.j. už po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
napriek tomu odvolací súdu uvádza, že listinným dokladom žalobca neosvedčil súvislosť navrhovaného
neodkladného opatrenia so zmluvou o pristúpení k záväzku, ktorej neplatnosti sa má v budúcnosti
žalobca domáhať žalobou vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že žalobca dostatočne nepreukázal
potrebu naliehavej úpravy pomerov, pričom aj napriek doloženiu listinných dokladov /výpis z katastra/,
neosvedčil bezprostrednú hrozbu, ktorá by zakladala potrebu úpravy pomerov. Pokiaľ by súd napriek
nepreukázaniu bezodkladnej potreby úpravy pomerov nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom
znení, uvedené by bolo tiež v rozpore so zásadou proporcionality.

25. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom arbitrárnom a prekonanom závere súdu prvej inštancie
a ignorovaní právnych záverov najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k nariadeniu neodkladného
opatrenia voči konateľovi spoločnosti a jeho obmedzení, odvolací súd uvádza, že aj v prípade
aktuálnej judikatúry najvyšších súdnych autorít /na ktoré sa žalobca odvoláva/ musí ísť v prípade
nariadenia neodkladného opatrenia voči konateľovi spoločnosti o výnimočné okolnosti ,aby vôbec došlo
k prekonaniu dikcie ust. § 133 ods. 3 Obch. zák.. Má ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba
faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež osvedčenie ohrozenia nároku, čo v
prejednávanej veci osvedčené nebolo. Tu je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalobca sa mieni vo veci
samej domáhať určenia neplatnosti zmluvy o pristúpení k záväzku /právnej skutočnosti/, t.j. predmetom
budúceho konania nie je nárok žalobcu na náhradu škody proti svojmu konateľovi, t.j. žaloba na plnenie /
§ 135a/ ods.2 Obch. zák./. Pričom návrh v bode I. petitu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
týka uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek právnych, faktických, alebo iných úkonov
smerujúcich k uznaniu dlhu žalobcu. To, či dôjde k uznaniu záväzku žalovaným, nemá vplyv na konanie
vo veci samej /určovacia žaloba/. Je nepochybné, že keďže sa nejedná o budúcu žalobu na plnenie,
ale o určovaciu žalobu, ktorou sa žalobca mieni domáhať určenia neplatnosti zmluvy o pristúpení k
záväzku, neodkladné opatrenie navrhované žalobcom nemá vecnú súvislosť s konaním o veci samej,
čo je tiež dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že žalobca pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia ani neosvedčil, že nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné pre zabezpečenie nerušeného judikovania súdu v prípade
konania vo veci samej, t.j. určovacej žaloby, alebo by ohrozovalo prípadný výkon rozhodnutia.
26. Osobitne dáva odvolací súd do pozornosti, že v zmysle ust. § 126 Obch. zák. a §127 Obch.
zák. môžu spoločníci vykonávať svoje práva na valnom zhromaždení /§ 122 ods. 1 až 4 Obch. zák./.
Žalobca, resp. druhý spoločník žalobcu X. P. neosvedčil, že by sa domáhal riadneho zvolania valného
zhromaždenia za účelom obmedzenia konateľských oprávnení žalovaného, čím nevyužil svoje právo
ako spoločník spoločnosti týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti. S odkazom na ust.
§ 122 ods. 3 Obch. zák. má spoločník spoločnosti právo uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči
konateľom a spoločníkom (žaloba na splnenie povinnosti v zmysle § 137 a/ C.s.p.). Z procesných
inštitútov poskytujúcich predbežnú právnu ochranu nie je vylúčené ani podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pokiaľ žalobca osvedčí potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Ako už bolo
uvedené, pokiaľ by aj žalovaný ako konateľ spoločnosti žalobcu porušil svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, je v zmysle ust. § 135a/ ods.2 Obch. zák. povinný nahradiť spoločnosti škodu, ktorú tým
spoločnosti spôsobil. V nadväznosti na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že žalobca má
objektívnu možnosť domáhať sa účinnej ochrany pred žalovaným aj inak, ako len návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia.
27. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval,
že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva
dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení
účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré
účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky
následne vo svojom náleze č.k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú
relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku
inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút
neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
28. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne, pokiaľ zamietol návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu
základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).