{"guid": "f22bdf58-6060-4176-858f-5258860b755c:07daadc7-74a1-490f-abc3-f1e69b13aa6d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1323203027.1", "spisova_znacka": "28CoR/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 28CoR/2/2025 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2026, sp. zn. 28CoR/2/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1323203027.1", "identifikacne_cislo": "1323203027", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25", "nazov": "§ 25 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-112"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-25", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-41", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-51", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-112"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07daadc7-74a1-490f-abc3-f1e69b13aa6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1323203027.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1323203027.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1323203027.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n28CoR/2/2025\n1323203027\n23. 06. 2026\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2026:1323203027.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: W. A., E.. XX.XX.XXXX, B.G. XXXX/\nXX, XXX XX I. I., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Škrabák, so sídlom Skuteckého 30, 974 01\nBanská Bystrica, IČO: 42 186 421, proti žalovaným: 1/ CRN1, zzpo v likvidácii, Miletičova 550/1, 821\n08 Bratislava, IČO: 50 892 525, 2/ CRN2, s.r.o. v likvidácii, Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 51 232\n413, obom zastúpeným: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44,\n841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 26. februára 2025, č.k. 79Cr/1/2023-123, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie celom rozsahu potvrdzuje.\nŽalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom U.. A. K. v rozhodcovskom konaní pod\nsp. zn. RD/202/2017 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o\nrozhodcovskom konaní. Zamietol tiež návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského\nrozsudku a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v rozhodcovskom konaní pod sp. zn.\nRD/233/2017 boli účastníkmi konania žalobkyňa v postavení žalovanej strany a žalovaný 1/ v postavení\nžalujúcej strany. Nebolo sporné, že v predmetnom rozhodcovskom konaní bolo žalobkyni na adresu jej\ntrvalého bydliska doručované rozhodcovské uznesenie oznámenie o začatí rozhodcovského konania\n- výzva pod sp. zn. RD/233/2017 zo dňa 06.10.2017, a to doporučenou zásielkou, ktorá sa vrátila\nrozhodcovskému súdu dňa 17.10.2017 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Tieto skutočnosti\ntiež vyplývajú z fotokópie vrátenej zásielky. Nebolo sporné ani to, že žalobkyni na adresu jej trvalého\nbydliska bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 26.10.2017 doručovaný doporučenou zásielkou, ktorá\nsa vrátila rozhodcovskému súdu dňa 07.11.2017 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Tieto\nskutočnosti rovnako vyplývajú z fotokópie vrátenej zásielky. Napokon poukázal na to, že žalobkyňa v\nrozhodcovskom konaní nepodala žiadne námietky a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola\npodaná na Mestskom súde Bratislava III dňa 26.06.2023. Vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania\npoukázal na to, že nevykonal dôkaz pripojením rozhodcovského spisu, nakoľko spis a jeho pripojenie\nby nemalo žiaden vplyv na zistenie skutkového stavu ohľadom doručenia rozhodcovského rozsudku,\npretože doručenie rozhodcovského rozsudku mal dostatočne preukázané z fotokópie nedoručenej\nzásielky. Zároveň pripojenie rozhodcovského spisu by nemalo žiaden vplyv na posúdenie včasnosti\npodania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a výkon tohto dôkazu by bol nehospodárny.\n\n3. Vychádzajúc z uvedeného súdu prvej inštancie spor po právnej stránke posúdil podľa § 25 ods. 1,\n§ 40 ods. 1 a 3, § 41, § 51 ods. 3 a § 112 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a dospel\nk záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že žalobkyňa v rozhodcovskom konaní v\npostavení žalovanej a žalovaný 1/ v postavení žalujúceho boli účastníkmi rozhodcovského konania pod\nsp. zn. RD/233/2017 pred ad hoc rozhodcom U.. A. K., čím je daná ich aktívna a pasívna legitimácia v\nzmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. Konštatoval však, že nakoľko žalovaný 2/ nebol účastníkom\nuvedeného rozhodcovského konania, nie je daná jeho legitimácia v tomto spore a preto žalobu podanú\nproti nemu z tohto dôvodu zamietol. Vo vzťahu k žalobe podanej proti žalovanému 1/ poukázal na to,\nže doručovanie v rozhodcovskom konaní je upravené v § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. V\ntomto ustanovení je upravené miesto doručovania (osobne, do sídla, miesta podnikania alebo trvalého\npobytu) a spôsob (doporučená zásielka alebo iný overiteľný spôsob doručenia), pričom po splnení\ntýchto kritérií sa považujú za doručené. Tento zákon však neupravuje deň (dátum) doručenia v prípade,\nže si účastník rozhodcovského konania zásielku neprevzal. Preto sú dôvody na primerané použitie\nCivilného sporového poriadku podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Nakoľko zákon\no rozhodcovskom konaní upravuje doručovanie doporučenou zásielkou, použije sa preto primerane\nustanovenie § 112 C. s. p., podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do\nvlastných rúk, na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky\nsúdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V tomto stanovení sa už nevyžaduje\npodmienka, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava (porovnaj § 46 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.).\nRozhodcovský súd doručoval žalobkyni rozhodcovský rozsudok na adresu jej trvalého bydliska podľa §\n25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní doporučenou zásielkou, čo nebolo sporné a zároveň bolo\npreukázané fotokópiou nedoručenej zásielky. Zároveň rozhodcovský súd nielen, že doručoval žalobkyni\ndoporučenou zásielkou, ale aj do vlastných rúk. Žalobkyňa si rozhodcovský rozsudok neprevzala\na rozhodcovskému súdu sa zásielka s rozhodcovským rozsudkom vrátila s poznámkou neprevzatá\nv odbernej lehote dňa 07.11.2017, čo tiež nebolo sporné a zároveň bolo preukázané z uvedenej\nnedoručenej zásielky. Preto jej bol podľa § 25 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní\nv spojení s § 112 C. s. p. rozhodcovský rozsudok doručený dňa 07.11.2017. Žalobkyňa mohla žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 60 dní odo tohto dňa doručenia rozhodcovského\nrozsudku. 60. deň pripadol na 6.1.2018 (sobota), preto posledný deň na podanie žaloby sa posunul\nna najbližší pracovný deň 8.1.2018 (pondelok). Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku však\nbola podaná až 26.06.2023 t. j. po lehote ustanovenej v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní,\na preto žalobu zamietol ako oneskorene podanú. V nadväznosti na tvrdenie žalobkyne, že sa na\nmieste trvalého bydliska nezdržiavala, konštatoval, že táto skutočnosť bola sporná, pričom aj žalovaný\nnamietal, že žalobkyňa túto skutočnosť ničím nepreukázala. Pre uplatnenie fikcie doručenia podľa §\n112 C.s.p. však naviac podmienka zdržiavať sa neplatí a podmienky spôsobu doručovania podľa §\n25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní t. j. doporučená zásielka a adresa trvalého bydliska boli\nv danom prípade dodržané. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej zásielka bola doručená so skrátenou\núložnou lehotou 5 dní teda nezákonne, zákon o rozhodcovskom konaní, ani Civilný sporový poriadok\nneupravuje akúkoľvek úložnú lehotu a pokiaľ poukazovala na úložnú lehotu uvedenú v § 38 ods. 4\nzák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zdôraznil, že v súdenej veci nejde o pracovno-právny spor\nani o doručovanie písomnosti zamestnávateľa zamestnancovi a preto toto ustanovenie sa nedá použiť.\nAko nedôvodnú vyhodnotil aj argumentáciu žalobkyne dôvodovou správou k zákonu č. 305/2013 Z.\nz. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o e-Governmente), ktorá spomína úložnú lehotu (15 dní), keďže dôvodovou správou\nnie je pri rozhodovaní viazaný a na doručovanie v rozhodcovskom konaní iný zákonný predpis ako\nzákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nnie je možné aplikovať. Žalobkyňa pritom ani netvrdila, že si zásielku vyzdvihnúť bola, prípadne, že\nvrátenú nedoručenú zásielku reklamovala na pošte, nepoprela skutkové tvrdenia žalovaných o tom, že\nsi nepreberala zásielky rozhodcovského súdu, pričom jej bol doručovaný nielen rozhodcovský rozsudok,\nale aj predchádzajúca zásielka s uznesením a výzvou zo dňa 06.10.2017. Z nedoručených zásielok mal\npreukázané, že žalobkyňa neprebrala poštu v podstate mesiac, keď si neprevzala nielen rozhodcovský\nrozsudok, ale ani zásielku s uvedeným rozhodcovským uznesením a výzvou. Prvá zásielka bola uložená\nna pošte od 11.10.2017 (dátum uloženia prvej zásielky) a zásielka s rozhodcovským rozsudok bol\nuložený do 06.11.2017 (deň, ktorý predchádzal vráteniu nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu).\nVzhľadom na tieto skutočnosti, tvrdenie žalobkyne a poukazovanie na skrátenie úložnej doby na 5\ndní je bezpredmetné, nakoľko aj ak by žalobkyni boli zásielky doručované s 18 - dňovou úložnou\nlehotou, tak si ich na pošte vyzdvihnúť nebola. Nakoľko žalobkyňa podala žalobu po uplynutí prekluzívnej\n\nlehoty, súd prvej inštancie sa už nemohol zaoberať dôvodmi zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. a)\nbod 1 a 2 a písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu k návrhu na odklad vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že exekučným konaním hrozí bezprostredná ujma\na z dôvodov, pre ktoré sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, prvoinštančný súd\nkonštatoval, že v návrhu na odklad vykonateľnosti sa neuvádzajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo\nmožné vyvodiť, že ide o výnimočný, skutkovo či právne odôvodnený prípad, ďalej nie sú preukazované\nžiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, či hrozba závažnej ujmy. Vo veci samej naviac rozhodol\nrozsudkom tak, že žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku zamietol a vzhľadom na\nto za použitia ustanovenia § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní návrhu na odklad vykonateľnosti\nrozhodcovského rozsudku taktiež nevyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol a v súlade s\nust. § 262 C.s.p. s použitím § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným 1/ a 2/ proti žalobkyni priznal\nnárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala\nnapadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej\ninštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie\nje postihnuté skutkovými aj právnymi vadami, pričom mám zato, že súd prvej inštancie nevyhodnotil\nvšetky vykonané dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nnakoľko sa nemožno stotožniť s rozhodnutím súdu vo veci samej, ako aj trov konania. Na základe\nuvedeného považuje napadnutý rozsudok za nezákonný a nesprávny. Súd prvej inštancie žalobu o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol z dôvodu, že bola podaná na súd po uplynutí zákonnej, 60dňovej prekluzívnej lehote. Súd dospel k tomuto názoru tak, že doručovanie rozhodcovského rozsudku,\ntak, ako ho doručoval rozhodcovský súd, bolo zákonné. S uvedeným záverom sa nemôže stotožniť\na považuje ho za nesprávny. Ako uviedla aj v žalobe, v rozhodnom období sa pravidelne starala o\npríbuznú osobu v inom meste mimo svojho trvalého bydliska, kam odchádzala v týždňových intervaloch.\nBežná úložná doba, počas ktorej si možno zásielku na pošte vyzdvihnúť je 18 dní od jej uloženia. Táto\nlehota vyplýva z poštových predpisov, je všeobecne známa a adresáti s ňou počítajú. Podľa aktuálnej\njudikatúry a všeobecnej praxe súdov, ak si adresát nevyzdvihne zásielku po uplynutí 18-dňovej úložnej\nlehote, počíta sa s tým, že mal možnosť si zásielku prevziať, avšak rozhodol sa tak neurobiť. Ak fyzická\nosoba zamýšľa nezdržiavať sa na adrese svojho trvalého pobytu viac ako 18 dní, má možnosť urobiť\nopatrenia, napr. poveriť a splnomocniť inú osobu na preberanie zásielok. Nie je však možné žiadať od\nfyzickej osoby žiadať, aby takého opatrenie vykonala, alebo mala vykonať, ak odchádza z miesta svojho\ntrvalého pobytu na obdobie jedného týždňa, či 10 dní. V takom prípade by prakticky nikto nemohol z\nmiesta svojho trvalého pobytu odísť, napr. na bežnú dovolenku, dokonca v niektorých prípadoch /napr.\nsviatky v kombinácii s víkendom/ vôbec nemá možnosť zásielku si prevziať, nakoľko ak 5 deň uloženia\npripadne na nedeľu, v pondelok sa už zásielka na pošte nenachádza, lebo je vrátená./. Skrátenie úložnej\ndoby na 5 dní považuje za šikanózne konanie zo strany rozhodcu a takéto konanie nemôže požívať\nprávnu ochranu. Zdôraznila, že pri zachovaní bežnej, 18-dňovej úložnej doby, alebo aspoň 10 dňovej\ndoby, by mala možnosť prevziať výzvu na podanie žalobnej odpovede, namietať právomoc rozhodcu,\nktorá v spore neexistovala a mala by možnosť prevziať si rozhodcovský rozsudok. Súd prvej inštancie v\nbode 25. rozsudku nesprávne uvádza, že aj keby úložná doba nebola skrátená, zásielky si nepreberala\nv podstate mesiac a teda jej tvrdenie je bezpredmetné. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Tak, ako uviedla\nvo svojej žalobe, v týždenných intervaloch sa vracala do miesta svojho trvalého bydliska a vyberala si\npoštové zásielky. V obidvoch prípadoch, aj pri doručovaní výzvy na podanie žalobnej odpovede aj v\nprípade doručovania rozsudku, prišla na poštu s oznámením o uložení zásielky, kde jej bolo oznámené,\nže zásielka už nie je na pošte a bola vrátená odosielateľovi, pričom z oznámenia nebolo zrejmé, kto\njej zásielku posiela. Nemala teda možnosť k zásielke sa dostať, zistiť od koho je, čo ho sa týka a aký\nje jej obsah. Toto všetko bolo dôsledkom skrátenia úložnej doby zo strany odosielateľa na 5 dní. Je\npravdou, že zákon o rozhodcovskom konaní exaktne neuvádza, aká úložná doba je primeraná. Avšak\ntúto lehotu neupravuje ani C.s.p. a nevie o žiadnom doručovaní zo strany súdov SR, kde by súdy SR\nskracovali úložnú dobu napr. pri doručovaní rozsudkov na 5 dní. Príklady zo zákonníka práce, zákona\no elektronických komunikáciách apod. uvádzala len z dôvodu, že keď už právny predpis na území SR\nupravuje dobu uloženia zásielky, vždy je táto doba minimálne 10 dní, alebo viac. Súd prvej inštancie\nuvádza, že nevykonal dôkaz, pripojenie rozhodcovského spisu, z dôvodu hospodárnosti. V žalobe však\nuvádzala, že podľa jej informácií rozhodcovský súd skracoval úložnú dobu len pre ňu, čím došlo k\nporušeniu jej práv a rovnosti účastníka konania. Je toho názoru, že súd prvej inštancie mal tento dôkaz\n\nvykonať. Trvá na tom, že vzhľadom ku skutočnosti, že nedošlo k platnému doručeniu rozhodcovského\nrozsudku, žalobu podala včas a rozhodnutie súdu je nesprávne. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadali napadnutý rozsudok ako\nvecne správny potvrdiť. Konštatovali, že odvolanie žalobkyne obsahuje iba jej subjektívne hypotézy\nvlastného výkladu „fikcie doručenia úradnej zásielky v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/233/2017“.\nŽalobkyňa však neoznačila jediný právne relevantný fakt, ktorým by preukázala, že rozhodcovský\nsúd v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/233/2017 akokoľvek porušil kogentný text § 25 zákona č.\n244/2002 Z. z. o spôsobe doručovania v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský\nsúd v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/233/2017 doručoval zásielky v súlade so zákonom a Mestský\nsúd Bratislava III rovnako správne rozhodol o podanej žalobe. Žalobkyňa iba opakovane uvádza to\nisté, čo už tvrdila v základnom súdnom konaní pred súdom prvej inštancie, keď uvádza príbeh o\ntom, ako a prečo si na adrese svojho trvalého bydliska nepreberala poštové zásielky, prečo si ich\nneprebrala ani v náhradnej lehote ich uloženia na svojej doručovacej pošte a uvádza hypotézy o tom\nako je skrátenie úložnej lehoty zásielky šikanózne. Ani raz počas súdneho konania však nevysvetlila,\nprečo začala byť aktívna až potom, ako exekučný súd povolil voči nej výkon exekúcie. Žalobkyňa\nrozhodcovské konanie sp. zn. RD/233/2017 iba účelovo odignorovala, pričom nejde o žiadnu práva\nneznalú fyzickú osobu ako sa o to snaží subjektívne presvedčiť súd, ale o skúseného podnikateľa\na dlhoročného štatutára obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa pritom reálne nevykonala jediný úkon k\ntomu, aby si zabezpečila doručovanie a preberanie svojich poštových zásielok a sama tým spôsobila,\nže prišlo k preklúzii práva napádať rozhodcovské konanie sp. zn. RD/233/2017. Pokiaľ žalobkyňa\nnamieta voči doručovaniu zásielok z rozhodcovského súdu hlavne skrátenie úložnej lehoty na jeho\ndoručovacej pošte a to, že ak by mala možnosť si zásielku prevziať v 18-dňovej úložnej lehote, tak by\nsi ju určite prevzala, rozhodcovský súd žalobkyni v priebehu mesiaca zasielal 2 zásielky a ani jednu\nžalobkyňa neprevzala. Zákon č. 244/2002 Z. z. v § 25 neuvádza k detailnému spôsobu doručovania\nv nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žiadne podmienky ani žiadnu „úložnú lehotu“. Preto riešiť\nnejakú „úložnú lehotu doručovanej zásielky“ ako vadu rozhodcovského konania je úplne irelevantné, k\nčomu sa podrobne žalovaní už vyjadrili počas súdneho konania. Poukázali na ust. § 25 ods. 1 zákona\nč. 244/2002 Z.z. ako aj na právne závery obsiahnuté v literatúre, konkrétne v komentári: Gyárfáš, J. Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 377 - 379,\npodľa ktorých „Zakotvuje sa i fikcia doručenia, ak nemožno adresátovi doručiť osobne, do sídla, miesta\npodnikania alebo trvalého bydliska. Vtedy postačí, ak sa písomnosť doručí doporučenou zásielkou na\nposlednú adresu, ktorá bola rozhodcovskému súdu alebo druhému účastníkovi rozhodcovského konania\nznáma. Na doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní sa nepoužijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku. Podľa rakúskej literatúry by sa na doručovanie v rozhodcovskom konaní mohla\naplikovať všeobecná súkromnoprávna doktrína o prijatí prejavu vôle. Zmyslom osobitnej úpravy v\nrozhodcovských predpisoch je však (ako pri viacerých ustanoveniach prevzatých z Modelového zákona)\nsnaha koncentrovať právnu úpravu rozhodcovského konania na jednom mieste. Účelom osobitnej\núpravy doručovania v rozhodcovskom zákone je snaha vytvoriť ucelený právny rámec, ktorý bude\nkoncentrovaný v jednom predpise a bude tak jednoducho použiteľný aj pre účastníkov rozhodcovského\nkonania, ktorí nemusia byť zbehlí v iných oblastiach slovenského právneho poriadku. Neprítomnosť\npríjemcu na mieste doručenia nebráni nastaniu účinkov doručenia. Príjemca by tak mal v prípade\nneprítomnosti v danom mieste zabezpečiť, aby sa k nemu doručené správy dostali.“ Konštatovali, že\nžalobkyňa nemá pravdu v tom, že napadnutý rozsudok nemá oporu v ustálenej rozhodovacej praxi\nslovenských súdov. Doručovanie súdnych zásielok, ale aj zásielok v nespotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní je predsa dostatočne ustálené a to v rozsiahlej judikatúre slovenských súdov. Rovnako aj situácia\nskrátenia tzv. úložnej lehoty zásielky, t. j. služby, ktorú ako jediná poskytuje Slovenská pošta, a.s. Všetky\nhypotézy, ktoré k tomu žalobkyňa uvádza o spôsobe doručovania zásielok v rozhodcovskom konaní sp.\nzn. RD/233/2017, sú preto irelevantné. Okrem mnohých iných sa k uvedeným otázkam vyjadril aj ÚS SR\nv Náleze sp. zn. II. ÚS 230/2024, Náleze sp. zn. III. ÚS 387/2012, Náleze sp. zn. II. ÚS 148/2018, NS\nSR v Uznesení sp. zn. 1 Cdo/142/2009, v Rozsudku OS Humenné sp. zn. 11 CSR/1/2021 a pod. Fikcia\ndoručenia platí aj v rozhodcovskom konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. a skrátenie 18dňovej úložnej lehoty zásielky pri doručovaní prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. nie je porušením\nprocesného práva účastníka rozhodcovského konania. Úložná lehota nedoručenej zásielky nemá žiaden\nprocesný vplyv na\nvznik fikcie jej doručenia. Rovnako však ustálená rozhodovacia prax z ktorej vychádzal aj súd prvej\ninštancie vyplýva z rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/97/2016 zo dňa 14.09.2016,\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoR/5/2021 zo dňa 12.12.2023 a Krajského súdu v Bratislave sp.\n\nzn 7CoR/1/2023 zo dňa 22.05.2024. Žalobkyňa v súdnom konaní nepreukázala, že niečo vykonala na\nto, aby si zabezpečila doručovanie zásielok. To by mohol byť reálne jediný dôkaz jej tvrdení. Všetky\njej hypotézy a tvrdenia sú tak iba účelové špekulácie a súd prvej inštancie sa preto nemohol zaoberať\nnámietkou právomoci rozhodcovského súdu ani námietkou neexistencie rozhodcovskej zmluvy a to z\ndôvodu, že žalobkyňa (ako žalovaná strana v rozhodcovskom konaní) v samotnom konaní nevzniesla\npodľa § 18 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. žiadnu námietku a v takomto prípade rozhodcovský súd\npodľa § 30 zákona č. 244/2002 Z. z. môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský\nrozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Z uvedených dôvodov žalovaní žiadali\nnapadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov v plnom rozsahu.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §\n378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je\nvecne správny.\n7. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa\ndomáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom U.. A. K. v rozhodcovskom\nkonaní pod sp. zn. RD/202/2017 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.\nz. o rozhodcovskom konaní. Správne mal skutkovo ustálené, že v predmetnom rozhodcovskom konaní\npod sp. zn. RD/233/2017 boli účastníkmi konania žalobkyňa v postavení žalovanej strany a žalovaný\n1/ v postavení žalujúcej strany, pričom žalobkyni na adresu jej trvalého bydliska bolo doručované\nrozhodcovské uznesenie oznámenie o začatí rozhodcovského konania - výzva pod sp. zn. RD/233/2017\nzo dňa 06.10.2017 doporučenou zásielkou, ktorá sa vrátila rozhodcovského súdu dňa 17.10.2017 s\npoznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Rovnako správne poukázal na to, že žalobkyni na adresu\njej trvalého bydliska bol doručovaný aj rozhodcovský rozsudok zo dňa 26.10.2017, a to doporučenou\nzásielkou, ktorá sa vrátila rozhodcovskému súdu dňa 07.11.2017 s poznámkou neprevzatá v odbernej\nlehote, pričom žalobkyňa v rozhodcovskom konaní nepodala žiadne námietky a žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku podala na súde prvej inštancie dňa 26.06.2023\n8. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, odvolací súd sa s jej námietkou nestotožnil. Je totiž síce pravdou, že prvoinštančný súd\nnevykonal žalobkyňou navrhované dokazovanie obsahom rozhodcovského spisu, avšak súd prvej\ninštancie správne vychádzal z toho, že za stavu, keď priebeh doručovania písomností rozhodcovského\nsúdu nebol medzi stranami sporný a vyplýva aj s písomností nachádzajúcich sa v súdnom spise, z\nobsahu rozhodcovského spisu nemohli vyplynúť žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie v tomto\nspore, pretože podanej žalobe nebolo možné vyhovieť už len z dôvodu márneho uplynutia zákonom\nstanovenej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovskému rozsudku; a pokiaľ\nide o žalovaného 2/ aj z dôvodu chýbajúcej vecnej legitimácie. Preto odvolací súd dospel k záveru,\nže súd prvej inštancie v žiadnom smere nepochybil, keď nevykonal dokazovanie obsahom celého\nrozhodcovského spisu a skutkový stav významný pre rozhodnutie ustálil dostatočne a správne na\nzáklade vykonaných dôkazov a skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné.\n9. Správne ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie posúdil správne aj po právnej stránke, keď\ndospel k záveru, že žalovaný 2/ nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný, no najmä, žaloba\nbola v preskúmavanej veci podaná až po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty 60 dní vyplývajúcej z ust.\n§ 41 Zákona o rozhodcovskom konaní.\n10. V tomto smere odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že predmetný rozhodcovský\nrozsudok bol žalobkyni správne doručovaný v súlade s ust. § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní\nako doporučená zásielka na adresu jej trvalého bydliska a všetky podmienky doručenia dňom 07.11.2017\nboli v danom prípade dodržané.\n11. Neopodstatnene žalobkyňa v odvolaní argumentuje tým, že v rozhodnom období sa pravidelne\nstarala o príbuznú osobu v inom meste mimo svojho trvalého bydliska, kam odchádzala v týždňových\nintervaloch, pričom bežná úložná doba, počas ktorej si možno zásielku na pošte vyzdvihnúť je 18\ndní od jej uloženia, adresáti s ňou počítajú a nie je možné od fyzickej osoby žiadať, aby vykonala\n\nopatrenia smerujúce k zabezpečeniu prevzatia zásielky, ak sa dlhšiu dobu nezdržuje v mieste\nbydliska a skrátenie úložnej doby v danej veci na 5 dní považuje za šikanózne konanie zo strany\nrozhodcu a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu, keď pri zachovaní bežnej 18-dňovej\núložnej doby alebo aspoň 10 dňovej doby, by mala možnosť prevziať výzvu na podanie žalobnej\nodpovede, namietať právomoc rozhodcu, ktorá v spore neexistovala a mala by možnosť prevziať\nsi rozhodcovský rozsudok. V prípade doručovania rozhodcovského rozsudku postupom podľa ust. §\n25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, je totiž zdržiavanie sa adresáta v mieste doručenia z\nhľadiska účinného doručenia rozhodcovského rozsudku bez právneho významu, a to aj v prípade,\nak ide o doručenie prostredníctvom tzv. fikcie doručenia, ako bol rozhodcovský rozsudok doručený\naj žalobkyni. Argumentáciu žalobkyne v odvolaní, ktorá bola prednesená už aj v konaní na súde\nprvej inštancie a s ktorou sa prvoinštančný súd náležite a správne vysporiadal, v zmysle ktorej by v\nprípade bežnej 18-dňovej úložnej doby nebola zmarená jej možnosť prevziať rozhodcovský rozsudok,\nodvolací súd považuje za zavádzajúcu a účelovú, keď z preukázaného priebehu doručovania všetkých\npísomností rozhodcovského súdu je zrejmé, že žalobkyňa na žiadne z oznámení o uložení zásielky\nvôbec nereagovala. Najmä však, žalobkyňa uviedla iba všeobecné tvrdenia, že jej trávenie času mimo\nbydliska malo súvisieť s údajnou starostlivosťou o príbuzného, ktoré však nebolo konkretizované, no\npredovšetkým nebolo ničím preukázané. Rovnako je bez právneho významu aj špekulácia žalobkyne,\nže rozhodcovský súd mal pochybiť tým, že skrátil ložnú dobu len pre ňu, čím došlo k porušeniu jej práv\na rovnosti účastníka konania. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž, ako na to správne poukázal aj súd\nprvej inštancie a zhodne s tým aj žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu, neurčuje minimálnu úložnú\ndobu pre zásielky doručované stranám, a preto, keď lehotu piatich dní nepochybne treba považovať za\ndostatočnú pre vytvorenie náležitého priestoru na aktivitu žalovaného smerujúcu k prevzatiu zásielky\nrozhodcovského súdu, nemožno považovať postup rozhodcovského súdu za nesprávny a tento postup\nnemohol mať vplyv na to, že sporný rozsudok rozhodcovského súdu treba považovať za doručený\nžalobkyni dňom 07.11.2017. Argumentácia žalobkyne riadnym nedoručením rozhodcovského rozsudku\npreto nemôže obstáť a privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie v spore.\n12. Na základe uvedeného sa potom odvolací súd v celom rozsahu stotožnil aj so záverom súdu prvej\ninštancie, že nakoľko žalobkyňa svoju žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku doručeného jej dňa\n07.11.2017 doručila súdu až dňa 26.06.2023, stalo sa tak až po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty a\nnezostávalo iné, než podanú žalobu zamietnuť, a to bez možnosti zaoberať sa dôvodmi zrušenia podľa\n§ 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 2 a písm. b) Zákona o rozhodcovskom konaní.\n13. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z\ndostatočne a správne ustáleného skutkového stavu, no najmä správneho právneho posúdenia veci,\npričom nakoľko ani žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť správnosť\nzáverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá, napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.\n14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\n\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "79Cr/1/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a4d982c1-c1e2-4c32-b8d8-2f77f2149ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.230.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 230/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.230.2024.2"}, {"guid": "ussr:4a92042a-c202-4926-ab14-5ec3a0b04cf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.148.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2018 z 14. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.148.2018.2"}, {"guid": "ussr:fc125bc1-2838-4712-ae62-f1fb3450601a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc125bc1-2838-4712-ae62-f1fb3450601a"}, {"guid": "1da25272-37ea-4a73-98e1-53ef9348a379:a9c24c49-6b34-421f-9336-69e9b3a85621", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoR/1/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoR/1/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1da25272-37ea-4a73-98e1-53ef9348a379:a9c24c49-6b34-421f-9336-69e9b3a85621"}, {"guid": "8a1095a6-a637-49ff-a23b-b3f88782d40f:50b1877a-2ee6-4f31-84b7-d0d93ec1215b", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoR/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoR/5/2021 z 12. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8a1095a6-a637-49ff-a23b-b3f88782d40f:50b1877a-2ee6-4f31-84b7-d0d93ec1215b"}, {"guid": "b26b35a8-f78a-460d-9cb8-e6b7fa9c8711:26597be7-8df6-4ffc-9efe-ab3fcac40f80", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5414202650.3", "spisova_znacka": "13Cob/97/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/97/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5414202650.3"}], "citovane_v": []}