{"guid": "7bdccb3a-6016-4de9-86f5-aa1f5fcc19fc:87565c42-965f-4b7c-8cca-8416208aed8e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322202478.2", "spisova_znacka": "16CoPr/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoPr/2/2025 z 30. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2026, sp. zn. 16CoPr/2/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1322202478.2", "identifikacne_cislo": "1322202478", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2026-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-81.odsek-1", "nazov": "§ 81 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-81.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-81"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2017/55#paragraf-4", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-81"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87565c42-965f-4b7c-8cca-8416208aed8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322202478.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322202478.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1322202478.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoPr/2/2025\n1322202478\n30. 01. 2026\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2026:1322202478.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: E.. H.. E. G. O., X.. X.X.XXXX, Z. X,\nF., proti žalovanému: Mestský súd Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, IČO: 00 039 535, o určenie\nneplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV č. k. B3-21Cpr/7/2022-112 zo dňa 25.10.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nn e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanému nepriznal proti žalobcovi\nnáhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou bývalému Okresnému\nsúdu Bratislava III dňa 27.5.2022 (ktorého nástupníckym súdom je od 1.6.2024 Mestský súd Bratislava\nIV), domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru založeného Služobnou\nzmluvou zo dňa 10.3.2022 č. 1SprO/103/2022 v skúšobnej dobe, oznámené žalobcovi žalovaným\n25.5.2022 na tom skutkovom základe, že 15.3.2022 mu vznikol štátnozamestnanecký pomer (ďalej len\nako „Štzp“) u žalovaného - služobného úradu, ktorý bol založený Služobnou zmluvou zo dňa 10.3.2022.\nŽalobca podľa Služobnej zmluvy vykonával funkciu štátneho radcu - vyšší súdny úradník a rozvrhom\npráce bol pridelený do oddelenia 52 k sudkyni E.. C. K.. Žalobca si po viacerých snahách o ústne\nriešenie problému (3 krát u personalistky súdu L.. J. K. a 2 krát u predsedu súdu H.. J. F.) podal na\nzáklade osobného pohovoru s predsedom súdu písomnú sťažnosť zo dňa 26.4.2022, doručenú do\nkancelárie predsedu súdu dňa 28.4.2022, ktorej podstatným obsahom boli konania E.. K. ako priamej\nnadriadenej žalobcu, ktoré podľa žalobcu boli bossingom a šikanou na pracovisku, ktoré sa pokúsil riešiť\nnajprv ústne a následne písomne. Dňa 25.5.2022 bolo žalobcovi na pracovisku v kancelárii predsedu\nsúdu za prítomnosti personalistky súdu doručené vtedajším predsedom súdu Oznámenie o výsledku\nprešetrenia sťažnosti zo dňa 25.5.2022 č. 1SprO/158/2022, v zmysle ktorého od pridelenia žalobcu do\nsúdneho oddelenia E.. K., ani v období prešetrovania sťažnosti, sa táto nesťažovala na pracovný výkon\nžalobcu a kvalitu odvedenej práce, avšak prešetrovaním nebol zistený rozpor so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. V totožný deň následne dňa\n25.5.2022 bolo žalobcovi doručené predsedom súdu Oznámenie o skončení Štzp v skúšobnej dobe\nzo dňa 25.5.2022 č. 1SprO/192/2022 bez udania dôvodu, ku dňu 25.5.2022. Dňa 25.5.2022 musel\nžalobca odovzdať všetky pracovné pomôcky, v tento deň odovzdal čip na evidenciu dochádzky, kľúče\nod kancelárie a toaliet, služobný preukaz, mandátny certifikát, na pracovisku zotrval do 14.00 hod.. Pri\nodchode doručil do podateľne súdu Oznámenie o zotrvaní v Štzp zo dňa 25.5.2022 do Spr a oznámil\nslužobnému úradu, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával.\n\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nmal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovi na základe Služobnej zmluvy zo dňa\n10.3.2022 vznikol ako štátnemu zamestnancovi Štzp u právneho predchodcu žalovaného Okresného\nsúdu Bratislava II dňom 15.3.2022 na pozícii štátny radca, vyšší súdny úradník. Štzp bol dohodnutý\nna dobu určitú na zastupovanie štátnej zamestnankyne H.. F. do ukončenia jej rodičovskej dovolenky,\nso skúšobnou dobou 3 mesiace. Žalobca bol ako vyšší súdny úradník zaradený do súdneho oddelenia\n52 a jeho priamou nadriadenou bola sudkyňa E.. C. K.. Dňa 28.5.2022 doručil žalobca do kancelárie\nvtedajšieho predsedu Okresného súdu Bratislava II - svedka H.. J. F. sťažnosť štátneho zamestnanca\nna prístup a správanie sa jemu nadriadenej sudkyne voči nemu, kde podrobne popísal správanie\ndotknutej sudkyne (odsek 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Sám žalobca, či už v sťažnosti alebo\npred súdom uviedol, že aj keď by sa zdalo, že sa jednalo o banálne prejavy správania sa E.. K.\nvoči nemu, denné vystavovanie žalobcu takémuto správaniu a prístupu nadriadenej sudkyne nie je\nv jeho osobnostnej výbave a ďalšia spolupráca s uvedenou sudkyňou nebola možná. Preto žalobca\nnavrhoval buď zmenu súdneho oddelenia, príp. skončenie Štzp v skúšobnej dobe zo strany žalobcu,\na to s poukazom na voči žalobcovi realizovanú šikanu, nátlak, bossing. Služobný úrad v zastúpení\nsvedka H.. J. F. ako predsedu Okresného súdu Bratislava II predmetnú sťažnosť žalobcu vyhodnotil\nOznámením výsledku prešetrenia sťažnosti č. 1SprO/158/2022 zo dňa 25.8.2022, ktoré bolo žalobcovi\ndoručené dňa 25.8.2022 osobne v kancelárii predsedu súdu. Sťažnosť žalobcu bola vyhodnotená ako\nneodôvodnená aj s poukazom na vyjadrenie dotknutej sudkyne k sťažnosti, ktorá odmietla tvrdenia\nžalobcu o bossingu či zastrašovaní, poukázala na to, že sa jedná o zmes popisu pocitov žalobcu a\njeho subjektívnej interpretácie komunikácie medzi ním a E.. K.. Predseda súdu odôvodnil nedôvodnosť\nsťažnosti absenciou objektívnych skutočností, ktoré by preukazovali tvrdenia žalobcu, jeho subjektívne\npocity nemôžu predstavovať šikanu či bossing (odsek 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Po\nobdržaní oznámenia prešetrenia sťažnosti, bezprostredne po jej prevzatí, doručil svedok H.. F. žalobcovi\nv totožný deň oznámenie o skončení Štzp v skúšobnej dobe k 25.5.2022 č. 1SprO/192/2022 vrátane\nbez uvedenia dôvodu podľa § 81 ZoŠS, na ktoré reagoval žalobca listom zo dňa 25.5.2022, v ktorom\nslužobnému úradu oznámil, že skončenie Štzp považuje za neplatné a žiadal služobný úrad, aby ho\nďalej zamestnával.\n3. Žalobca odôvodňoval svoju žalobu tým, že skončenie Štzp z 25.5.2022 považuje za neplatné z\ndôvodu, že toto skončenie nebolo v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, pretože žalobca\nna E.. C. K. oznámil inú protispoločenskú činnosť v zmysle § 2 zákona č. 54/2019 Z. z., ktorou\nbolo porušovanie zásad sudcovskej etiky, diskriminačné správanie E.. K. ako priamej nadriadenej\nvoči žalobcovi bližšie popísané v sťažnosti žalobcu z 26.4.2022, ktorá skutočnosť podania žalobcom\nuvedenej sťažnosti na E.. K. mala byť v príčinnej súvislosti s následným oznámením o skončení Štzp\nžalobcu z 25.5.2022, doručeným žalobcovi v totožný deň ako oznámenie o vybavení sťažnosti, čím bol\nporušený § 4 ods. 3 ZoŠS. Konanie žalobcu ako oznamovateľa inej protispoločenskej činnosti E.. C.\nK. v zmysle § 2, § 3 písm. c) zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z. bolo, podľa žalobcu,\núlohou bývalého predsedu súdu H.. F., keď predmetnou sťažnosťou na E.. K. sa domáhal rovnakého\nzaobchádzania v Štzp s ním zo strany nadriadenej sudkyne. Aj napriek tomu, že v oznámení o prešetrení\nsťažnosti H.. F. uviedol, že zo strany E.. K. neboli v pracovnej sfére na žalobcu žiadne sťažnosti, bol\ns ním ukončený 25.5.2022 Štzp bez uvedenia dôvodu. Navyše žalovaný nedodržal ani 3 dňovú lehotu\npri doručovaní skončenia Štzp v zmysle § 81 ods. 2 ZoŠS. Konaním bývalého predsedu Okresného\nsúdu Bratislava II H.. F. došlo k neoprávnenému postihu žalobcu za uplatňovanie a domáhanie sa práv v\nsúvislosti s uvedenou sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, čím z jeho\nstrany pri skončení Štzp došlo k diskriminácii žalobcu a porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v\nzmysle § 2a ods. 8 písm. a), c), § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, čl. 9 a § 4 ZoŠS.\n4. Na základe vykonaného dokazovania posúdením všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných\nsúvislostiach mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Ako vyplýva z\n§ 20 ods. 1, ods. 2 ZoŠS, žalobca bol v Štzp na výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka pridelený\ndo súdneho oddelenia 52 sudkyni E.. C. K.Š. na bývalý Okresný súd Bratislava II, ktorá sudkyňa bola\njeho priama nadriadená a bola oprávnená žalobcovi určovať a ukladať ako podriadenému štátnemu\nzamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a na tento účel mu dávať pokyny; organizovať, riadiť,\nkontrolovať, hodnotiť vykonávanie štátnej služby žalobcom, čo v podstate voči žalobcovi aj vykonávala.\nNa spôsob prístupu, komunikácie a správanie sa E.. K. vo vzťahu k žalobcovi sa žalobca sťažoval u\npredsedu vtedajšieho súdu - svedka H.. J. F. sťažnosťou štátneho zamestnanca z 26.4.2022 (doručenou\n\nžalovanému 28.4.2022), ktorú sťažnosť vtedajší predseda súdu H.. F. v súlade podľa § 116 ZoŠS a\nzákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v lehote podľa § 13 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. vybavil, vyhodnotil\nju ako nedôvodnú a Oznámenie o vybavení sťažnosti riadne doručil žalobcovi 25.5.2022 v kancelárii\nMgr. Králika. Súd prvej inštancie vyhodnotením aj správania E.. K. špecifikovaným v sťažnosti žalobcom\nnezistil, že by správanie a prístup tejto nadriadenej sudkyne voči žalobcovi bolo šikanózne, nátlakové,\nžeby bol uplatňovaný bossing. O bossing sa jedná, ak nadriadený šikanuje podriadeného (vertikálna\nšikana), ide napríklad o odlišné odmeňovanie zamestnanca, privlastňovanie si jeho výsledkov, zvýšené\nnároky oproti iným zamestnancom, vyhrážky a mnoho iného. Na to, aby bolo konanie považované\nza šikanu nemôže ísť len o príležitostné situácie, ale správanie sa musí opakovať a pretrvávať určité\nobdobie. S poukazom na § 20 ZoŠS nadriadená sudkyňa žalobcu postupovala voči žalobcovi v súlade s\ntýmto ustanovením a opisované situácie (ktoré sa neopakovali pravidelne) predstavovali len subjektívne\nvnímania žalobcu správania E.. K. voči nemu. V takomto duchu vyhodnotil sťažnosť žalobcu na E.. K.\naj vtedajší predseda súdu H.. F. v oznámení o vyhodnotení sťažnosti z 25.5.2022.\n5. Žalobca napádal platnosť skončenia Štzp v skúšobnej dobe z 25.5.2022 z dôvodu, že toto mu\nbolo doručené v totožný deň a následne ako oznámenie o vybavení sťažnosti voči E.. K., nebol\ndaný dôvod na skončenie Štzp v skúšobnej dobe (nakoľko sama jeho nadriadená sudkyňa potvrdila,\nže nemala pracovné výhrady k práci žalobcu), skončenie Štzp z 25.5.2022 dané žalobcovi bolo v\npríčinnej súvislosti s ním podanou sťažnosťou štátneho zamestnanca z 26.4.2022, ktorou sa domáhal\nrovnakého zaobchádzania E.. K., ktorej protispoločenskú činnosť - porušovanie zásad etiky, rovnakého\nzaobchádzania - oznamoval vtedajšiemu predsedovi Okresného súdu Bratislava II. Ako mal súd prvej\ninštancie na základe vykonaného dokazovania preukázané, predovšetkým výpoveďou svedka H.. J. F.,\ntento si už počas výberového konania do funkcie vyššieho súdneho úradníka na Okresný súd Bratislava\nII, ktorý bol vo výberovej komisii, všimol u žalovaného absenciu niektorých osobnostných predpokladov\nna výkon tejto funkcie, čo sa mu potvrdilo počas trvania Štzp žalobcu, ktorý sa chodil „sťažovať“ na\nnadriadenú sudkyňu, čo napokon zavŕšil na odporúčanie svedka podaním sťažnosti štátneho úradníka\nna E.. K. 26.4.2022, v ktorej sťažnosti napokon sám žalobca potvrdzoval, že opísané správanie sa\nuvedenej sudkyne voči nemu (ktoré i súd v tomto konaní vyhodnotil za nediskriminačné voči žalobcovi a\nrovnako ho vyhodnotil i v oznámení o vybavení sťažnosti vtedajší predseda Okresného súdu Bratislava\nII H.. J. F.) nie je schopný v rámci osobnostných predpokladov zvládať a po každej komunikácii s\nnadriadenou sudkyňou sa cítil ako pacient na psychiatrii. Sám žalobca navrhoval riešenie zmenou\nsúdneho oddelenia alebo ním skončenia Štzp v skúšobnej dobe. Ako potvrdil svedok H.. F. vo svojej\nvýpovedi, správanie žalobcu po doručení mu oznámenia o skončení Štzp v skúšobnej dobe z 25.5.2022,\nlen potvrdzovalo neexistenciu osobnostných predpokladov žalobcu na výkon funkcie vyššieho súdneho\núradníka.\n6. Tvrdenie žalobcu, že už v čase výberového konania na funkciu vyššieho súdneho úradníka muselo\nbyť zrejmé, že osobnostné predpoklady na výkon tejto funkcie má a preto prešiel výberovým konaním,\nsúd prvej inštancie uviedol, že § 9 ZoŠS špecifikuje, čo konkrétne sa overuje pri výberovom konaní na\nobsadenie štátnozamestnaneckého miesta, podľa písm. d) aj osobnostné vlastnosti. Bol názoru, že pri\nvýberovom konaní nie je možné dôkladne overiť všetky osobnostné vlastnosti a predpoklady uchádzača,\nkeďže tieto sa neraz prejavia až pri reálnom výkone práce, čo bolo u žalobcu zistené až v priebehu\nŠtzp. Práve tento dôvod bol, podľa svedka H.. F., aj dôvodom skončenia Štzp žalobcu v skúšobnej dobe,\nkonkrétne jeho prílišná emočná nestabilita a prílišné prežívanie subjektívnych pocitov pri akejkoľvek\nkritike voči jeho osobe. Táto skutočnosť bola nepriamo konštatovaná aj vo vyhodnocovaní sťažnosti\nžalobcu na E.. K..\n7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že dôvodom a v príčinnej súvislosti s\npodanou sťažnosťou z 26.4.2022 bolo zo strany služobného úradu skončenie Štzp so žalobcom v\nskúšobnej dobe s prihliadnutím, že toto oznámenie o skončení Štzp mu bolo doručené bezprostredne\npo doručení a prevzatí oznámenia a vyhodnotení sťažnosti, čo mal nepriamo preukázané tým, že aj\nkeď obe listiny boli datované v rovnaký deň, čísla oboch listín č. 1SprO/158/2022 a č. 1SprO/192/2022\nbezprostredne nenadväzujú na seba číselne. Ak by skončenie Štzp žalobcu malo byť v príčinnej\nsúvislosti s uvedenou sťažnosťou, bol toho názoru, že predseda súdu ako štatutárny zástupca\nOkresného súdu Bratislava II by tieto listiny vyhotovoval bezprostredne. To, že obe listiny boli datované\nv jeden deň nepreukazuje, že vtedajší predseda súdu H.. F. porušil ustanovenia Antidiskriminačného\nzákona voči žalobcovi a jednal s ním v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Pravý dôvod\n\nskončenia Štzp žalobcu v zmysle § 81 ods. 1, 3, ods. 4 ZoŠS jasne vysvetlil a preukázal svedok H.. J.\nF. svojou svedeckou výpoveďou.\n8. Čo sa týka námietky žalobcu, že mu v zmysle § 81 ods. 2 ZoŠS nebolo písomné oznámenie o skončení\nŠtzp v skúšobnej dobe z 25.5.2022 doručené tri pracovné dni pred dňom, kedy sa má Štzp skončiť,\nsúd prvej inštancie uviedol, že uvedené ustanovenie hovorí, že oznámenie sa má doručiť druhej strane\n„spravidla“ tri dni vopred, teda zákon nestanovuje zákonnú povinnosť doručenia oznámenia o skončení\nŠtzp v skúšobnej dobe tri pracovné dni pred dňom, kedy sa Štzp má skončiť pod následkom neplatnosti\ntohto skončenia, z ktorého dôvodu je táto námietka žalobcu nedôvodná.\n9. K tvrdeniu žalobcu o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, súd prvej inštancie ozrejmil, že\ndiskriminačné konanie zamestnávateľa voči zamestnancovi nemôže byť založené na subjektívnom,\nnegatívnom vnímaní situácie spojenej so skončením pracovného pomeru, resp. Štzp, ale musí vyplývať\nz dôkaznej situácie v spore. Nie každé pochybenie, či neštandardný alebo formalistický postup možno\nhodnotiť ako diskriminačné konanie. Diskriminačné je len konanie priamo či nepriamo smerujúce\nk zvýhodneniu osoby v porovnaní s inými osobami, ktorého pohnútkou sú zákonom predvídané\ndiskriminačné dôvody. Takými sú najmä konanie zamestnávateľa zakladajúce sa na odlišnom prístupe\nk zamestnancom z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania, rasy, príslušnosti k národnostnej či\netnickej skupine, odborovej činnosti, zdravotného stavu, osobného stavu, veku, sexuálnej orientácie,\npolitického či iného zmýšľania (§ 13 Zákonníka práce, § 2 Antidiskriminačného zákona). Žalobca\nmusí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne\nusúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, čo je pohnútkou\ndiskriminačného konania. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo\npreukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Ako teda z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, súd prvej inštancie s poukazom na zistené skutočnosti nemal preukázané, že\nby žalovaný postupoval v súvislosti so skončením Štzp žalobcu v skúšobnej dobe podľa § 81 zákona o\nštátnej službe diskriminačne voči žalobcovi, z ktorého dôvodu v súlade s § 3 písm. c) zákona č. 583/2008\nZ. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nčl. 9, § 4, § 9, § 48 ods. 1, § 71 ods. 1, § 81 ods. 1 až 4, § 85 ods. 1, ods. 3, § 20 ods. 1, ods. 2\nzákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, § 69 ods. 5, § 69 ods. 6, § 53 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.11.2022, § 30 ods. 1\nveta prvá zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv účinnom znení, § 2 ods. 1, § 2a ods. 1, ods. 8 písm. a) a c), ods. 3, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9\nods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých\noblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný\nzákon), žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd prvej\ninštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej\nprocesnej strane nepriznal proti žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný, žiadnu náhradu trov konania,\nnakoľko žalovaný žiadne trovy nežiadal.\n10. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm.\nf), písm. h) C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť alebo\nnapadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím\nskutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,\nže konanie má inú vadu, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi\nuskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to\nz dôvodu niekoľkokrát vznesenej námietky zaujatosti, zakaždým zamietnutej, ktorej podstata je v tom,\nže po zmene tzv. súdnej mapy sa zákonná sudkyňa stala sudkyňou Mestského súdu Bratislava IV,\nspor v súlade so zákonom „prešiel“ na Mestský súd Bratislava IV, ktorého podpredsedom sa stal H..\nJ. F. - bývalý predseda Okresného súdu Bratislava II, teda štatutárny orgán pôvodného žalovaného,\nde iure, ale aj de facto, sa stal nadriadeným zákonnej sudkyni s mechanizmami možného vplyvu na\nsúdne konanie a výsledok sporu. Už v predchádzajúcich námietkach, ktorým bolo Krajským súdom v\nBratislave nevyhovené uviedol, že spravodlivosť sa v súlade s judikatúrou ESĽP musí aj navonok javiť\nako spravodlivá, nestačí len subjektívne vyjadrenie, že nepôjde o zaujatosť. Ak je argumentácia súdu\nprvej inštancie založená na subjektívnom vnímaní, ktoré bolo pre meritórne rozhodnutie relevantné a do\nznačnej miery rozhodujúce, nemôže sa akýkoľvek súd, a už tobôž nie za takýchto okolností, keď on ako\nžalobca žaluje súd, ktorý sa stane príslušným na rozhodnutie „o sebe samom“, uspokojiť s jednoduchým\ntvrdením, že medzi zákonnou sudkyňou a podpredsedom súdu ako jej nadriadeným je iba profesionálny\n\nvzťah, čo je v rozpore aj s judikatúrou ESĽP, pokiaľ ide o rozhodnutia o zaujatosti. Paradoxne, Krajský\nsúd v Bratislave v nevyhovujúcom rozhodnutí si osvojil jeho argumentáciu, avšak dospel k prekvapivému\nzáveru. Konanie preto trpí inou vadou, ktorou je podľa ustálenej judikatúry súdov iná vada konania, ktorá\nmá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a nie je výslovne uvedená ako odvolací dôvod mimo\nodvolacieho dôvodu uvedenom v § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p..\n11. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym zisteniam a nesprávne právne vec posúdil,\npredovšetkým z dôvodu hodnotenia dôkazov a pochybnej argumentačnej línie žalovaného, ktorá ako\npovinnosť súdu bola judikovaná napr. v rozhodnutí Krajského súdu Trnava, sp. zn. 32Cob/22/2022. Súd\nprvej inštancie sa nevysporiadal s argumentačnou líniou žalovaného, ktorého skutkové tvrdenia boli\nspočiatku založené na tom, že skončil s ním štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe bez udania\ndôvodu, avšak H.. J. F. ako svedok už vypovedal úplne iný dôvod skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru, ktorým mali byť údajné rezonancie v osobnosti, či emočná nestabilita. V tejto súvislosti sa súd\nprvej inštancie nevysporiadal s hodnotením vierohodnosti svedeckej výpovede, kde aj sám svedok H.. F.\nuviedol, že je vo veľmi zvláštnej pozícii, keďže predtým bol štatutárnym zástupcom žalovaného a „teraz\nje svedkom“ (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/208/2019). Z jeho výpovede\nvyplýva, že problémom nebolo pracovné zaťaženie, ale prioritne správanie E.. K., ako jej priamej\nnadriadenej, riešenie čoho je úlohou predsedu súdu. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa\nnestotožnil, že dôvodom a v príčinnej súvislosti s podanou sťažnosťou zo dňa 26.4.2022 bolo skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo strany služobného úradu s prihliadnutím na\nto, že oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru mu bolo doručené bezprostredne po\ndoručení a prevzatí Oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti s odôvodnením, že súd prvej inštancie\nmal nepriamo preukázané, že aj keď obe listiny boli datované v rovnaký deň, čísla listín nenadväzujú\nbezprostredne na seba, a ak súd prvej inštancie je toho názoru, že predseda súdu by tieto listiny\nnevyhotovoval bezprostredne, resp. že obe listiny boli datované v jeden deň nepreukazuje, že by\nvtedajší predseda súdu porušil ustanovenia Antidiskriminačného zákona a jednal s ním v rozpore so\nzásadou rovnakého zaobchádzania, je to názorom súdu prvej inštancie, ktorý nevyplýva z vykonaného\ndokazovania a je to názor súdu ultra vires, ku ktorému súd prvej inštancie dospel svojvoľne a arbitrárne. V\ntejto súvislosti poukázal na iný argument, ktorý produkoval v záverečnej reči, kde uviedol, že je v rozpore\ns elementárnou logikou, aby v dôsledku postupu navrhnutého H.. J. F. ho tento potom sankcionoval\nvýpoveďou, pričom niet iného racionálneho dôvodu takejto postupnosti, než že ide o dôvod a príčinnú\nsúvislosť s podanou sťažnosťou z 26.4.2022, pretože zo záverov súdu prvej inštancie v podstate vyplýva,\nže listiny mali byť vyhotovené v rôznych dátumoch, a to aj napriek tomu, že je na listinách rovnaký\ndátum a odovzdané boli práve v tento deň. Jednoducho, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nlistiny boli vyhotovené v rôznych dátumoch, otázka skutočného dátumu vyhotovenia listín prešetrovaná\nani zisťovaná v súdnom konaní nebola, a to tak žalovaným ako ani súdom prvej inštancie, a súd prvej\ninštancie tak založil tieto závery na svojvôli. Rovnako, v prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže listiny boli vyhotovené v rôznych dátumoch nebola v konaní šetrená otázka, z akého dôvodu tieto\nlistiny neboli odovzdané včas, ale bol na nich rovnaký dátum 25.5.2022, a boli vyhotovené v iných\ndátumoch, ale odovzdané v rovnaký moment, čo spochybnené nebolo (odovzdanie v rovnaký moment).\nV každom prípade, uvedený názor súdu prvej inštancie, že listiny boli vyhotovené nie bezprostredne, a na\ntomto názore založený záver súdu prvej inštancie, že nejde o príčinnú súvislosť, nevyplýva z vykonaného\ndokazovania (dátumy na listinách neboli rozporované, ba dokonca sa žalovaný vo vyjadreniach vyjadril\no vyhotovení listín práve s týmito dátumami) a je založený na svojvôli súdu prvej inštancie.\n12. Pokiaľ súd prvej inštancie (taktiež v odseku 23 napadnutého rozsudku) uvádza, že\nsvedok H.. F. svojou svedeckou výpoveďou jasne vysvetlil a preukázal pravý dôvod skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru, je vierohodnosť tejto svedeckej výpovede a svedka mimoriadne\npochybná, jednoducho z dôvodu, že ešte ako štatutárny zástupca žalovaného uvádzal ako rozhodujúce\nskutočnosti, že štátnozamestnanecký pomer skončil bez udania dôvodu, teda ich neuvádzal pravdivo, k\nčomu sa vyjadril v záverečnej reči, a súd prvej inštancie sa s týmito vyjadreniami k svedeckej výpovedi\na jej hodnoteniu absolútne nevysporiadal.\n13. Ak súd prvej inštancie ďalej vyhodnocoval obsah sťažnosti a dospel k záverom, že E.. K. vykonávala\nlen svoje práva a povinnosti ako priama nadriadená, tak mal skúmať a hodnotiť aj námietky uvedené v\nsťažnosti, najmä pokiaľ ide o porušovanie sudcovskej etiky a rovnakého zaobchádzania podľa zákona\no štátnej službe, ktoré sú inou protispoločenskou činnosťou podľa zákona o ochrane oznamovateľov\nprotispoločenskej činnosti, a ktoré uviedol v žalobe, a ktoré boli jedným z dôvodov pre podanie sťažnosti.\n\nSúd prvej inštancie teda skúmal a vyhodnotil obsah sťažnosti jednostranne, navyše nezaložený na\ndôkazoch (neskúmal pravdivosť a vierohodnosť dôkazu, iba si jednostranne osvojil vybrané závery).\nPodľa § 4 ods. 4 zákona o štátnej službe štátny zamestnanec nesmie byť postihovaný za to, že podá\nna iného štátneho zamestnanca alebo vedúceho štátneho zamestnanca sťažnosť. Ak by skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe nebolo v príčinnej súvislosti s podanou sťažnosťou,\nje v súlade s elementárnou logikou, že by boli listiny doručované v časovom rozostupe (tak, ako to\nnaznačuje súd prvej inštancie v odseku 23, keď uvádza, že podľa jeho názoru by H.. F. nevyhotovoval\nlistiny bezprostredne). Navyše, sám žalovaný v záverečnej reči uvádza, že ak by dôvodom výpovede boli\njeho sťažnosti vo vzťahu k sudkyni v súdnom oddelení, mohol H.. F. pristúpiť k výpovedi pred podaním\npísomnej sťažnosti žalobcu - teda žalovaný jasne uviedol, že toto je spôsob riešenia sťažností štátnych\nzamestnancov, čo uvádza v priebehu celého konania, a čo je základným elementom žaloby a jeho\nodôvodnenia skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe v rozpore so zákonom.\n14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdiť, pričom uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení a odmietol\nakýkoľvek súvis vybavenia sťažnosti žalobcu na sudkyňu so skončením štátnozamestnaneckého\npomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, aj keď k obom skutočnostiam došlo v jeden deň.\nK námietke žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku malo vyplývať, že aj keď obe listiny\nboli datované v rovnaký deň, čísla listín nenadväzujú bezprostredne na seba, pričom však otázka\nskutočného dátumu vyhotovenia listín nebola v konaní zisťovaná ani prešetrovaná, poukázal na odsek\n23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie mal na mysli\nspisové značky jednotlivých listín. Teda, že sťažnosť štátneho zamestnanca bola vybavovaná pod sp.\nzn. 1SprO/158/2022 a oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo vedené pod sp. zn.\n1SprO/192/2022, ktoré čísla spisových značiek na seba bezprostredne číselne nenadväzujú. K tomuto\nvšak nie je potrebné dospieť dokazovaním, a zároveň nejde o svojvôľu.\n15. Čo sa týka vierohodnosti výsluchu svedka H.. J. F., ktorý bol v čase skončenia pracovného pomeru\nžalobcu predsedom Okresného súdu Bratislava II, uviedol, že jeho výsluch navrhoval práve žalobca,\nktorý poznal jeho postavenie, pozíciu. Nestotožnil sa však s tvrdením, že ako svedok vypovedal úplne\niný dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v porovnaní s obsahom oznámenia o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru. Svedok na pojednávaní pradivo odpovedal na všetky otázky, ktoré\nmu boli kladené. K námietke, že súd prvej inštancie mal hodnotiť jeho námietky uvedené v sťažnosti na\nE.. K., najmä pokiaľ ide o porušovanie sudcovskej etiky uviedol, že toto nie je úlohou súdu v konaní o\nurčenie neplatnosti končenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu absencie takejto právomoci.\n16. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v záverečnej reči jasne uviedol, že ak by dôvodom výpovede\nboli jeho sťažnosti vo vzťahu k sudkyni v súdnom oddelení, mohol H.. F. pristúpiť k výpovedi pred\npodaním písomnej sťažnosti žalobcu, z čoho žalobca vyvodil záver, že žalovaný jasne uviedol, že toto je\nspôsob riešenia sťažností štátnych zamestnancov takéto tvrdenie nie je v súlade s obsahom prednesu\nzáverečnej reči žalovaného na pojednávaní 25.10.2024. Obsah záverečnej reči je zachytený aj v odseku\n16 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom mal za to, že žalobcom podsúvaný záver o spôsobe\nriešenia sťažností štátnych zamestnancov z nej nie je možné vyvodiť žiadnym výkladom.\n17. K samotnému obsahu odvolania uviedol, že žalobca tak, ako v priebehu konania, tak aj v podanom\nodvolaní, opakovane poukazuje a uvádza rovnaké skutočnosti. Ide však o skutočnosti, s ktorými sa súd\nprvej inštancie riadne vysporiadal v napadnutom rozsudku.\n18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je\nvo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.1.2026 (§ 387 ods.\n1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n19. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom k 25.5.2022 (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe“) služobný\núrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi,\n\nnesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru\nna ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej\ndôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný\nani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho\nzamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol\nspáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej\nčinnosti.\n20. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v skúšobnej dobe môže služobný úrad\na štátny zamestnanec skončiť štátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez\nuvedenia dôvodu, ak odsek 5 neustanovuje inak.\n21. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a\nprávne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými\nskutkovo a právne relevantnými aspektmi predmetnej žaloby.\n22. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi\nodvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími\ndôvodmi, ich skutkovou a právnou argumentáciou, ktoré žalobca výslovne uviedol v odvolaní, pretože\npri viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania a ich skutkovým vymedzením je neprípustné,\naby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v\nneprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo.\n23. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení\nvysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu\na to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu\nžaloby. Súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\ndôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti procesnej obrany\nžalovaného. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd\nprvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver\no nedôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej\ndobe.\n24. Na margo námietky žalobcu, že niekoľkokrát vzniesol námietku zaujatosti, zakaždým zamietnutej,\npričom Krajský súd v Bratislave v nevyhovujúcom rozhodnutí si osvojil jeho argumentáciu, avšak dospel\nk prekvapivému záveru, preto konanie trpí inou vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci a došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces\npodľa § 365 ods. 1 písm. b)\nC. s. p. odvolací súd uvádza, že podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. konanie má inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa tzv. inou vadou konania rozumie procesná\nvada, ktorá nespadá pod ostatné odvolacie dôvody, pričom jej základom je pochybenie v procesnom\npostupe súdu. Medzi také vady patrí napr. porušenie ustanovenia o dokazovaní, a to tým, že súd\nvôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na\nich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných\nprostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako strana, svedok\nnebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s ustanoveniami o\nvykonávaní tohto dôkazu a pod.), odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvej inštancie\nbez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti a pod.\nŽalobca v podanom odvolaní neidentifikuje žiadne také konanie súdu prvej inštancie, ktoré spočívalo v\npochybení v procesnom postupe súdu, keď sám uvádza, že o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté. Púhy\nnesúhlas žalobcu s dôvodmi rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o námietke zaujatosti nezakladá\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p..\n25. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd uvádza, že relevantné\nznaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia sú a/ zásah súdu do práva na\nspravodlivý súdny proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť\n\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ustanovenie § 365 písm.\nb) C. s. p. zakladá prípustnosť a dôvodnosť odvolania v prípade, ak miera porušenia procesných\npráv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp.\nrelevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý\nproces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj\nústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv\ngarantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie faktická\n(ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej\naktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie\nsúdu vo veci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na\nktoré súd vo veci rozhodol. Žalobca v podanom odvolaní neidentifikuje žiadne také konanie súdu prvej\ninštancie, ktoré spočívalo v zjavnom porušení procesných ustanovení súdom prvej inštancie, ktoré mu\nsúčasne znemožnilo realizáciu jeho procesných oprávnení, či možnosť jeho aktívnej účasti v spore. Púhy\nnesúhlas žalobcu s dôvodmi rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o námietke zaujatosti nezakladá\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p..\n26. Na margo námietky žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, čo možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)\nC. s. p. odvolací súd pripomína, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania\nnajavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli\npočas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení\ndôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými\nskutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak,\nz hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok\nhodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 C.\ns. p.. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad\nalebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod..\n27. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu\nnezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných\ndôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda\núsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich\nbude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom\nodvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože\nnemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie\nvykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore\ns obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia\nhodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami\nlogického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý\ndôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne\nodôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.\n28. Žiadne takéto pochybenie odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,\nresp. z obsahu spisu nezaznamenal.\n29. Naopak z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky\nskutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán, že žiadne skutočnosti, ktoré v\ntomto smere boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo a ktoré boli súčasne\nvýznamné pre vec, neopomenul a že v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov\n\nstrán alebo vyšli najavo inak, nie je možné z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,\nevent. vierohodnosti vidieť logický rozpor.\n30. Pokiaľ žalobca namietal, že vierohodnosť výpovede svedka H.. F. je mimoriadne pochybná, pretože\nešte ako štatutárny zástupca žalovaného uvádzal, že štátnozamestnanecký pomer skončil bez udania\ndôvodu, pričom súd prvej inštancie uviedol, že svedok H.. F. svojou svedeckou výpoveďou jasne vysvetlil\na preukázal právny dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, odvolací súd pripomína, že\nsvedok vypovedá v civilnom sporovom konaní o tom, čo svojimi zmyslami vnímal, o skutočnostiach\ntvoriacich predmet výsluchu, teda čo bezprostredne vnímal. Pri dôkaze výpovede svedka súd hodnotí\nvierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej\nveci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie\nskutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu\npri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a\nk poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, do akej miery je dôkaz výpoveďou\nsvedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade, či sa vzájomne doplňujú. Skutočnosť,\nže v písomnom oznámení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe nie je\nuvedený dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, pričom svedok H.. F. vo svojej výpovedi\nv súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ktoré sú predmetom sporu ozrejmil skutočné dôvody, ktoré ho viedli\nk skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, nezakladá záver o nevierohodnosti jeho\nsvedeckej výpovede. V tejto súvislosti možno iba dodať, že skúšobná doba je súčasťou obdobia trvania\npracovného/štátnozamestnaneckého pomeru a slúži na to, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom\nnavzájom spoznali. Zamestnávateľ si počas jej trvania overí, či nie sú dôvody na skončenie pracovného\npomeru v skúšobnej dobe a zamestnanec naopak zistí, či je daná pozícia pre neho vyhovujúca a má\no ňu naďalej záujem. Ak teda zákonodarca zakotvil do právnej úpravy možnosť dohodnúť v rámci\npracovného alebo iného pomeru i skúšobnú dobu, a možnosť ukončenia štátnozamestnaneckého\npomeru v skúšobnej dobe z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu (§ 81 ods. 1 zákona\nč. 55/2017 Z. z. o štátnej službe), sledoval tým legitímny cieľ, ktorý je prostriedkom na zefektívnenie\nsamotného pracovného či obdobného pomeru a je legitímnym a žiaducim nástrojom zefektívnenia a\nracionalizácie pracovnoprávnych a iných obdobných vzťahov.\n31. K námietke žalobu, že súd prvej inštancie mal skúmať a hodnotiť aj jeho námietky voči E.. K. uvedené\nv sťažnosti pokiaľ ide o porušovanie sudcovskej etiky a rovnakého zaobchádzania podľa zákona o\nštátnej službe, ktoré sú inou protispoločenskou činnosťou podľa zákona o ochrane oznamovateľov\nprotispoločenskej činnosti a poukazoval pritom na znenie § 4 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej\nslužbe, odvolací súd uvádza, že z obsahu podaného odvolania nie je zrejmé, aký vplyv má uvedená\nnámietka na výrokovú správnosť napadnutého rozsudku, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania\nvyplýva, že dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nebolo konanie žalovaného, ktoré\nje v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ale nenaplnenie osobnostných predpokladov\nžalobcu na výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka. Tieto skutkové závery súdu prvej inštancie neboli\nžalobcom v podanom odvolaní spochybnené. Pokiaľ žalobca poukazuje na znenie § 4 ods. 4 zákona\nč. 55/2017 Z. z. odvolací súd uvádza, že podľa tohto ustanovenia v znení účinnom ku dňu skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru, štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby\nprenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho\nštátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach,\nže bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej\nčinnosti. Žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že podľa zákona č. 54/2019 Z. z. sa podľa jeho\nnázoru považuje za oznamovateľa protispoločenskej činnosti, avšak z obsahu podanej sťažnosti zo dňa\n26.4.2022 nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že sťažnosť sa týka oznámenia o\nskutočnostiach, ktoré napĺňajú definičné znaky protispoločenskej činnosti podľa zákona č. 583/2008 Z. z.\no prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tejto\nsúvislosti sú preto právne irelevantné tvrdenia žalobcu o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru s poukazom na znenie § 4 ods. 4 veta druhá zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.\n32. K uvedenému možno pre úplnosť dodať, že pokiaľ žalobca namietal, že záver súdu prvej inštancie\no tom, že listiny - oznámenie o skončení štánozamestnaneckého pomeru a oznámenie o výsledku\nprešetrenia sťažnosti aj keď boli datované v jeden deň, boli vyhotovené v rôznych dátumoch, nevyplýva\nz vykonaného dokazovania a je založený na svojvôli súdu, tak na takýchto záveroch súd prvej inštancie\nsvoje rozhodnutie nezaložil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že skutočnosť, že obe\n\nlistiny boli datované v jeden deň nepreukazuje, že H.. F. porušil ustanovenia Antidiskriminačného zákona\nvoči žalobcovi a konal s ním v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, keďže pravý dôvod\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru mal preukázaný a vysvetlený svedeckou výpoveďou H.. F..\nSúčasne jasne a zrozumiteľne uviedol, že vyhodnotením správania E.. K. špecifikovaným v sťažnosti\nžalobcom nezistil, že by správanie a prístup tejto nadriadenej sudkyne voči žalobcovi bolo šikanózne,\nnátlakové, že by bol uplatňovaný bossing (odsek 20 napadnutého rozsudku), ani že by bola porušená\nzásada rovnakého zaobchádzania, pričom diskriminačné konanie zamestnávateľa nemôže byť založené\nna subjektívnom, negatívnom vnímaní situácie spojenej so skončením štátnozamestnaneckého pomeru,\nale musí vyplývať z dôkaznej situácie v spore, pričom ozrejmil, čo sa považuje za diskriminačné konanie\n(odsek 25 napadnutého rozsudku). Ani tieto závery žalobca v podanom odvolaní nespochybňuje. Pokiaľ\nteda súd prvej inštancie uzavrel, že dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nespočívali\nv konaní, ktoré je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, potom nie je relevantná ani\nčasová následnosť žalobcom opisovaných udalostí (podanie sťažnosti, jej vybavenie, skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru). V danom prípade napokon ani nebolo podstatné, kedy žalovaný\noznámil žalobcovi výsledok prešetrenia sťažnosti, ale kedy bola sťažnosť podaná, pričom je zrejmé,\nže k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe nedošlo bezprostredne po podaní\nsťažnosti, ale v časovom odstupe cca jedného mesiaca. To napokon vyplýva aj zo zistení súdu prvej\ninštancie, ktorý dospel k záveru, že ak by skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu malo byť\nv príčinnej súvislosti so sťažnosťou žalobcu, predseda súdu ako štatutárny zástupca Okresného súdu\nBratislava II by tieto listiny vyhotovoval bezprostredne, t. j. bezprostredne potom, ako žalobca podal\npísomnú sťažnosť, by žalovaný pristúpil k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, k čomu však v\nsúdenej veci nedošlo (odhliadnuc od toho, že žalobca sa na E.. K. sťažoval viackrát ešte predtým ako\npodal písomnú sťažnosť).\n33. A pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní\nnepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.\n34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom\nkonaní plný úspech a ktorému by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania, nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli\n(pozri R 72/2018).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cpr/7/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1225a12b-af2b-49df-a6b1-16ae2c626f93:f07fdb77-e1a7-4e4d-b7d2-3ffc5b2832e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Cob/22/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 32Cob/22/2022 z 31. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-03-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1225a12b-af2b-49df-a6b1-16ae2c626f93:f07fdb77-e1a7-4e4d-b7d2-3ffc5b2832e8"}, {"guid": "10009251-f1fa-4909-a1c6-536806a4719d:2b316291-2e22-4016-a7b3-f04b50f89430", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2718200412.2", "spisova_znacka": "24Co/208/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/208/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2718200412.2"}], "citovane_v": []}