{"guid": "ae542cef-6ca2-48ca-8db6-e44a16e00810:7c38da51-0ff0-4bfb-aee0-332c17680102", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1320210372.1", "spisova_znacka": "2Co/51/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/51/2025 z 9. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. septembra 2026, sp. zn. 2Co/51/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1320210372.1", "identifikacne_cislo": "1320210372", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c38da51-0ff0-4bfb-aee0-332c17680102", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1320210372.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320210372.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320210372.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/51/2025\n1320210372\n09. 09. 2026\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2026:1320210372.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: A. Q., H..\nXX.XX.XXXX, C. N., T. Z., T.: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom: Palánok 3, Nitra, IČO: 36\n110 787, proti žalovanej: B. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. X. XXX/XX, M. F.Á., zastúpená: JUDr. Milan\nFicek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47232757, o určenie podielového spoluvlastníctva,\nna odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. februára 2024, č. k.\nB3-45C/134/2020-134, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. februára 2024, č. k.\nB3-45C/134/2020-134 v napadnutých výrokoch II a III p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20. februára 2024, č. k.\nB3-45C/134/2020-134\nspäťvzatie žaloby nepripustil a konanie nezastavil. Druhým výrokom súd prvej inštancie žalobu žalobcu\nzamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči\nžalobcovi v rozsahu 100 %.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.12.2020\ndomáhal určenia, že žalobca a žalovaná sú podieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX,\npostaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere\nXXX m2, zapísané na LV č. XXX, okres: K., obec: M. F., katastrálne územie: A., každý v spoluvlastníckom\npodiele 1.\n3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že počas trvania manželstva so žalovanou postavili rodinný dom,\nktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom pozemok bol vo výlučnom vlastníctve\nžalovanej. V súvislosti s výstavbou si zobrali úver vo výške 200.000,- Kčs a okrem toho žalobca poskytol\nfinančné prostriedky. Manželské spolužitie postupne dospelo k rozvodu manželstva, pričom zásadný\nvplyv na zlý vzťah v manželstve mala smrť syna Z. dňa XX.XX.XXXX a následné výčitky zo strany\nžalovanej, v dôsledku čoho sa žalobca v roku XXXX odsťahoval zo spoločnej domácnosti. S deťmi mal\nvytvorený relatívne dobrý a korektný vzťah, čoho dôkazom bolo, že spolu s bývalou manželkou darovali\ndcére O. pozemok, kde podiel žalobcu bol 1. Žalobca sa dohodol so žalovanou, že mu vyplatí z rodinného\ndomu finančné prostriedky, avšak bude trpezlivo čakať, až keď\nsa žalovaná spamätá zo smrti syna,\nkeď vychová maloletú dcéru a keď zabezpečí zápis rodinného domu na list vlastníctva, pretože dlhé\nroky nebolo vybavené súpisné číslo rodinného domu, ktorý nebol skolaudovaný. Po rozvode manželstva\n\nnebolo vyporiadané BSM a po márnom uplynutí troch rokov, bol žalobca toho názoru, že rodinný dom\npatrí\ndo podielového spoluvlastníctva. Žalovaná, v odpovedi na list advokátky žalobcu uviedla,\nže spoluvlastníctvo k rodinnému domu neuznáva, lebo je zapísaná na liste vlastníctva ako výlučná\nvlastníčka. Uviedol, že žalovaná zrejme účelovo neuviedla stavebnému orgánu ani katastru, skutočnosti\npodstatné pre zápis vlastníctva domu, mal za to, že listiny zmenila, resp. sfalšovala. K listinným dôkazom,\nktoré žalovaná predložila na pridelenie súpisného čísla, zápisu vlastníctva, sa nemal ako žalobca dostať,\nvykonal niekoľko pokusov. Bol nútený požiadať súd, aby zabezpečil zložku týkajúcu sa uvedeného\nvlastníctva rodinného domu, určenia súpisného čísla od obecného úradu a tiež príslušný geometrický\nplán. Rodinný dom bol postavený počas trvania manželstva, zo spoločných finančných prostriedkov,\nktorý patrí do podielového spoluvlastníctva, nakoľko po rozvode manželstva v zákonnej lehote nebolo\nvysporiadané BSM a v súčasnej dobe preto rodinný dom patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu\na žalovanej, ktorých spoluvlastnícky podiel je k celku a zápis\nv katastri nehnuteľností je nesprávny.\n4. Žalovaná považovala žalobu za nedôvodnú a uviedla, že strany sporu od októbra 1992 neviedli\nspoločnú domácnosť, žalobca neprispieval na náklady spojené s rodinným domom, na výživu detí až\ndo rozhodnutia súdu. Po rokoch sa dokázali dohodnúť a majetkovo vysporiadať. Poukázala na to, že\nžalobca v 90-tých rokoch pracoval v Rakúsku,\nzo spoločných finančných\nprostriedkov si vybudoval firmu na Slovensku, začal zarábať slušné peniaze, jeho majetok ktorý by v\nčase rozvodu manželstva patril do BSM (osobné auto, dve vrtné súpravy, materiál, značná hotovosť)\nvysoko prevyšovali hodnotu rodinného domu v tom čase a žalobca navrhol, aby dom zostal žalovanej.\nV snahe neeskalovať situáciu žalovaná súhlasila s takýmto vyrovnaním, hoci na jej úkor so značnou\nhypotékou, chcela dohodu uzavrieť písomne, čo však žalobca odmietol, keďže rodinný dom nebol\nzapísaný\nv katastri nehnuteľností. Ďalej namietala, že by sfalšovala listiny, respektíve podviedla\nžalobcu. Rodinný dom bol postavený na pozemku, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, hypotekárny úver\nbol zabezpečený záložným právom na predmetný pozemok, pričom celková hodnota výstavby domu\nbola asi 300.000,- Kčs. Na stavebnom povolení bola ako stavebník uvedená žalovaná, na výstavbe\nrodinného domu sa podieľala značná časť rodiny žalovanej, hypotekárny úver dlhé roky splácala sama.\nKolaudácia rodinného domu sa uskutočnila\naž po rozvode manželstva a nehnuteľnosť bola zapísaná\nna liste vlastníctva až po niekoľkých rokoch. Namietala tiež existenciu dohody v tom zmysle, že by mala\nžalobcovi vyplatiť finančné prostriedky z rodinného domu. Pôvodná dohoda o vyrovnaní bola dlhé roky\nrešpektovaná oboma stranami o čom svedčí fakt, že žalobca nikdy nežiadal žalovanú o úhradu nákladov\nspojených s nehnuteľnosťou, akými boli napr. dokončenie domu, daň\nz nehnuteľnosti,\nenergie, údržba, opravy a žalovaná si nerobila nárok na zvyšný majetok. Ak by existovala dohoda, ktorú\nuvádza žalobca, prečo čakal až kým dosiahne vek 70 rokov\na doposiaľ nežiadal o vyplatenie týchto\nfinančných prostriedkov z rodinného domu.\nZa zmenou v správaní žalobcu videla žalovaná,\nzlé hospodárenie žalobcu s majetkom, jeho zlú finančnú situáciu, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že\npodal žalobu o vrátenie daru voči dcére O., ktorú súd ako neopodstatnenú zamietol.\n5. Žalobca v replike namietal tvrdenia žalovanej, že nemá spoluvlastnícky podiel\nna\nrodinnom dome z dôvodu, že žalovaná je uvedená v stavebnom povolení, čo je pre posúdenie tejto\nveci irelevantné, ako aj termín kolaudácie, nakoľko podstatnou skutočnosťou je čas a spôsob výstavby\ndomu, ktorý bol celý postavený za trvania manželstva a takmer celý bol nadobudnutý z hypotéky, ktorá\npatrila do BSM. Dodal, že je nepodstatné a len evidenčnou záležitosťou, kedy bolo pridelené súpisné\nčíslo domu, nakoľko žalovaná špekulatívne vo veci predvídala problém so spoluvlastníctvom. Poukázal\nna rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 35C/356/97, v ktorom je konštatované a nikým\nnepopierané, že žalobca v tom čase súkromný podnikateľ „je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného\ndomu nachádzajúcom\nsa v M. F. č. XXX“. Poukázal aj na nesprávne údaje vo vzťahu k určeniu\nsúpisného čísla, pričom na LV č. XXX je uvedený titul nadobudnutia, listina o určení súp. č. XXXX/XX,\npričom už v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XX je uvedené, že B. Q. bývala v M. F. XXX, teda\nsúpisné číslo XXX už v roku XXXX bolo pridelené. Na LV č. XXX k. ú. A. je zriadené záložné právo v\nprospech K. sporiteľne, a. s.\nna zabezpečenie úveru podľa zmluvy V-XXXX/XXXX, avšak\ntoto záložné právo je z iného úveru, teda nie z úveru pôvodného, ktorý bol použitý na stavbu rodinného\ndomu v čase jeho výstavby, teda v roku 1982 až 1986.\n6. Žalovaná v duplike uviedla, že pozemok pod domom parc.č.XXX/X a okolo neho parc. č. XXX/X\njej darovala mama a nikdy nepatril do C.. Je pravdou, že susediaci pozemok označený ako záhrada,\nvlastnili spoločne. V roku 2008 tento pozemok darovali dcére, nakoľko chcela v budúcnosti stavať\nnehnuteľnosť. Doplnila, že je všeobecne známe,\nže o súpisné číslo je možné požiadať až\n\npo kolaudácii. To bolo pridelené Obecným úradom M. F. v roku 2001. Už predtým však bolo na dome\nčíslo pre orientačné účely obce, ktoré sa nakoniec stalo súpisným číslom. Po 10-tich rokov manželstva,\nnakoľko bývali\nv rodinnom dome u mamy žalovanej, jej matka darovala pozemok na výstavbu\ndomu. Práve tento pozemok slúžil ako záloha pre poskytnutie hypotéky zo K. a. s. Zmluvu\no\nhypotekárnom úvere podpisovali obaja, avšak ručitelia boli iba zo strany žalovanej. Tvrdenia žalobcu, že\nžalovaná úmyselne nezapísala nehnuteľnosť skôr a podobne potom,\nčo ich nechal v zúfalej situácii,\npovažovala za urážlivé. Až keď už bola dcéra na strednej škole a žalobca začal prispievať na jej výživu,\nbolo možné začať vôbec myslieť\nna dokončenie domu, s tým boli spojené nemalé náklady.\nPre porovnanie majetkových pomerov v čase rozvodu, hodnota domu bola asi pol milióna slovenských\nkorún a asi polovica hypotéky ešte nesplatená. Zvyšný majetok, ktorý si zobral žalobca sa pohyboval\nv miliónoch. Navyše, žalovaný si bol vedomý, že hypotéka sa začala splácať až po troch rokoch od\npodpísania zmluvy, teda v roku 1986 a o 6 rokov neskôr už neviedli spoločnú domácnosť.\nDo\nrodinného domu preto žalobca investoval minimálne. Po rozvode manželstva sa dohodli na vyrovnaní\npodľa vtedajšieho stavu a to, že dom ostane žalovanej a ona si nebude nárokovať na majetok, ktorý si\nzobral žalobca, nerovnosť podielov bola zrejmá. Dom\nv právnej forme neexistoval, pozemok\nbol na meno žalovanej, a tak nebolo čo spisovať.\nNa základe dohody žalovaná rodinný dom dlhé\nroky nerušene užívala ako svoje vlastníctvo, všetky doklady sú na jej meno a žalobcovi boli náklady,\nktoré počas trvania manželstva\ndo domu vložil, mnohonásobne uhradené, nemala žiadny\ndôvod myslieť si, že dom jej nepatrí alebo, že by bol v spoluvlastníctve. Mala za to, že vydržacia doba na\nuplatnenie akéhokoľvek nároku na nehnuteľnosť nepochybne uplynula a navrhla, aby súd prvej inštancie\nžalobu, ktorá je nedôvodná a v rozpore s dobrými mravmi zamietol.\n7. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že trval na dôvodoch uvedených v žalobe a v písomných\nvyjadreniach. Žalovaná podľa neho sfalšovala úradný dokument, že dom patril len jej, žalobca sa\nnedozvedel o tom, že nie je vlastníkom rodinného domu. Na výstavbu rodinného domu mali úver zo K.\nktorý spoločne nadobudli a splácali spolu od roku 1986 až do roku 1994. Neuzatvorili žiadnu dohodu\no vyporiadaní BSM, o čom nie sú ani žiadne listiny. Žalobca v rokoch 1992-1997 pracoval v Rakúsku,\nmal veľmi dobrý príjem.\nV tomto období vlastnil motorové vozidlo U. G., ktorého hodnota bola asi\n2.000.000,- Kčs, ďalej mal dve vrtné súpravy, ktorej hodnota bola 500.000,- Kčs, druhú vrtnú súpravu\nsi zhotovil z náhradných dielov. Podľa názoru žalobcu, žalovaná sfalšovala zápis domu na katastrálnom\núrade, preto podal aj trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ K. pre podozrenie z trestného\nčinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť žalovaná\ntým, že neuviedla príslušnému katastrálnemu úradu Senec všetky relevantné a podstatné skutočnosti\npotrebné pre zápis vlastníctva domu\na tento zapísala do katastra nehnuteľností na LV č. XXX,\nkat. územie A. výlučne\nna svoju osobu. Svojim konaním mala spôsobiť A. Q. škodu na majetku\nv hodnote 125.000,- eur. Okresné riaditeľstvo PZ Senec uznesením ČVS: ORP-566/2-VYS SC-2021 zo\ndňa 06.02.2023 odmietlo trestné oznámenie, nakoľko nebol daný dôvod\nna začatie trestného\nstíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.\n8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalobca neuviedol, kedy rozsudok o rozvode\nmanželstva nadobudol právoplatnosť, pričom toto je jedna zo základných skutočností ak malo dôjsť k\nvyporiadaniu BSM. Taktiež neuviedol v akom rozsahu vynaložil finančné prostriedky do stavby rodinného\ndomu. Poprel tvrdenie žalobcu, že rodinný dom patrí do podielového spoluvlastníctva. Žalobca neuviedol\nžiadne skutočnosti, prečo čakal\ns riešením tohto právneho problému až doposiaľ. Zo žaloby nie\nje zrejmé ako sa so žalovanou mal dohodnúť ohľadom vyporiadania ostatného majetku patriaceho do\nBSM, ktorý bol v čase rozvodu manželstva napr. motorové vozidlo U. G. a hnuteľné veci v hodnote asi\n2.000.000 Kčs. Skutočná dohoda o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu bola taká,\nže žalobca\nsi ponechá tieto hnuteľné veci, v prevyšujúcej hodnote ako je rodinný dom\na navyše žalovaná\nokrem rodinného domu bude povinná splácať úver. Takto bola dohoda naplnená, pričom písomná forma\ndohody nebola realizovaná v zmysle požiadavky samotného žalobcu, ktorý sa vyjadril, že po právnej\nstránke dom neexistuje, keďže v tom čase nebol evidovaný na katastri nehnuteľností a teda niet čo\nspisovať. Týmto momentom považovali obe strany sporu ich zaniknuté BSM za vyporiadané a ďalej vec\nneriešili. Žalovaná nikdy nikoho nepodviedla, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z uznesenia OR PZ\nv Senci zo dňa 06.02.2023. Zdôraznil, že strany sporu sa dohodli na vyporiadaní BSM, pričom obsah\ndohody je sporný v tom zmysle, že žalobca tvrdí, že žalovaná ho mala vyplatiť z rodinného domu,\nktorý záväzok žalovaná poprela, pretože vyporiadanie BSM sa vykonalo tak ako sa dohodli. Zároveň z\nprocesnej opatrnosti vzniesol námietku premlčania na akýkoľvek finančný nárok žalobcu, na ním tvrdenú\npohľadávku na vyplatenie z rodinného domu. V rámci svojho výsluchu uviedol, že žalovaná splnila\n\nvšetky podmienky potrebné pre vydržanie, a to spôsobilý predmet vydržania, dobromyselnosť, uplynutie\nvydržacej doby, titul (dohodu\no vyporiadaní masy BSM) a teda je z pohľadu vydržania sú všetky\npredpoklady nepochybne naplnené.\n9. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 132 ods. 1, § 136 ods. 1,\n§ 136 ods. 2, § 143, § 148 ods. 1, Podľa § 149 ods. 1, § 149 ods. 2, § 149 ods. 3, §149 ods. 4 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte len „OZ“). a vecne tak, že nebola sporná skutočnosť,\nže žalobca disponoval značným majetkom v čase rozvodu manželstva, že od roku 1994 žalobca úver\nnesplácal, že po rozvode manželstva a vyporiadaní BSM znášala žalovaná úver samostatne. Nie je\nsporné, že žalobca sa nesprával k rodinnému domu ako k vlastnému majetku, ktorý neužíval, nestaral\nsa o žiadne režijné náklady, neplatil daň z nehnuteľností, čo preukazuje, že jeho vôľa nesmerovala\nk výkonu spoluvlastníckeho práva, pretože sám dobre vedel, že dom mu nepatrí. Pokiaľ sa žalobca\nrozhodol disponovať svojim majetkom, určite by si v katastri nehnuteľností všimol, že nie je podielovým\nspoluvlastníkom rodinného domu.\n10. Pokiaľ išlo o vydržanie, súd prvej inštancie ustálil, že ide o spôsobilý predmet vydržania - rodinný\ndom, pričom oprávnenosť držby sa zo zákona predpokladá a jednak bola žalovaná dobromyseľná v\ntom, že jej dom patrí, keďže po rozvode manželstva sa približne\nv lete v roku 1998 so žalobcom\ndohodla tak, že si ponechá rodinný dom, vyplatí zostatok úveru a žalobca si ponechá ostatné hnuteľné\nveci, ktoré viacnásobne prevyšovali hodnotu toho, čo sa dostalo žalovanej. Hnuteľné veci boli uvedené\naj v rozsudku o rozvode manželstva, žalobca bol v tomto období súkromný podnikateľ, ktorý okrem\niného bol majiteľom motorového vozidla U. G., ako i hnuteľných vecí v hodnote asi viac ako 2.000.000,Kčs. V roku 1998 neboli možnosti na strane žalovanej, či už ide o financie alebo právnu informovanosť\nohľadom toho, ako správne a v akej forme mala byť dohoda\no vyporiadaní BSM realizovaná.\nŽalovaná vychádzala z toho, že žalobca ako podnikateľ\ns vyšším právnym vedomím uviedol, že\npísomnú formu netreba, pretože na katastri nie je nič evidované, čo žalovaná akceptovala. Od momentu\nvyporiadania BSM v lete v roku 1998\naž do júla 2020 žalovaná nerušene užívala celý rodinný\ndom, na ktorom bola evidovaná ako výlučná vlastníčka a objektívne nič nenasvedčovalo, že by mal byť\ndom v podielovom spoluvlastníctve, z hľadiska vydržania sú všetky predpoklady naplnené.\n11. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa zo zákona uplatní nevyvrátiteľná\ndomnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 ods. 4 OZ, podľa ktorého\nak sa jedná o hnuteľné veci manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z\nbezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník\nužíva. Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľné veci sa stanú predmetom podielového spoluvlastníctva\nbývalých bezpodielových spoluvlastníkov, podiely oboch spoluvlastníkov\nsú rovnaké, to isté platí\nprimerane o ostatných majetkových právach. Jedným z predpokladov, aby nastali účinky vyporiadania\npodľa § 149 ods.4 OZ je existencia nevyporiadaného majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo\nmanželov, a to buď celého bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho časti. Vyporiadaním sa rozumie\nusporiadanie vlastníckych vzťahov medzi manželmi k veciam, ktoré boli predmetom bezpodielového\nspoluvlastníctva počas trvania manželstva. Nadobúdanie majetku za trvania manželstva\nsa spravuje\nosobitným režimom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do ktorého patrí majetok nadobudnutý\nmanželmi počas trvania manželstva.\n12. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že žalobca a žalovaná\nuzatvorili manželstvo dňa 08.01.1972, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III,\nsp. zn. 35C/356/97 zo dňa 19.05.1998, právoplatného dňa 26.06.1998. Žalobca a žalovaná neuzatvorili\npísomnú dohodu (ale iba ústnu dohodu) o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov do\ntroch rokov od zániku manželstva a nebola podaná žaloba na súd do troch rokov od zániku manželstva,\naby bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané rozhodnutím súdu. Žalovaná je evidovaná ako\nvýlučný vlastník rodinného domu súp. č.. postaveného na pozemku parcely registra „C“, par. č. XXX/\nX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, okres: K., obec: M. F.,\nkatastrálne územie: A., ktorej spoluvlastnícky podiel je 1/1. Žalobca má naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení podielového spoluvlastníctva k predmetného rodinnému domu, postavenému\npočas trvania manželstva, určovací výrok súdu by mohol byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu\nvlastníckych práv v katastri nehnuteľností. V súlade s konštantnou judikatúrou, je na požadovanom\nurčení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce pre vlastnícke právo,\n\npríp. spoluvlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav\nsúladu medzi skutkovým a právnym stavom, a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.\n13. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca a žalovaná si počas trvania manželstva postavili\nnový rodinný dom nachádzajúci sa v kat. území A.. Na výstavbu rodinného domu na žiadosť B. Q.\nbolo vydané stavebné povolenie Okresným národným výborom, Bratislava - vidiek, odborom výstavby č.\n2808/82 dňa 24.05.1982. Stavba mala byť dokončená najneskôr do 02.05.1989, stavebné náklady činili\n300.000,- Kčs. Na výstavbu rodinného domu si vzali úver zo Slovenskej sporiteľne vo výške 200.000,Kčs. Strany sporu sa nasťahovali do rodinného domu v roku 1986, ktorý v tom čase nebol skolaudovaný.\nV dôsledku nezhôd v manželstve sa žalobca v roku 1994 odsťahoval zo spoločnej domácnosti a v\nrodinnom dome zostala bývať žalovaná spolu s deťmi. Žalovaná dňa 19.10.1999 podala návrh na\nkolaudáciu stavby na Okresný úrad v Senci a následne dňa 24.10.2001 podala\nna Okresný úrad v\nSenci, katastrálny odbor žiadosť o zápis stavby rodinného domu. V katastri nehnuteľností bola zapísaná\nžalovaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku\npar. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, na LV č. XXX, pre k. ú. A., obec: M.\nLužná, ktorej spoluvlastnícky podiel je 1/1.\n14. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí majetok, ktorý môže byť predmetom vlastníctva\na ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva,\ns výnimkou vecí uvedených\nv ustanovení §143 OZ. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj nehnuteľnosti, stavby,\nbyty a podobne. Nadobudnutím veci za trvania manželstva je tiež vytvorenie veci oboma manželmi,\nprácou jedným z manželov alebo nimi obidvoma, novo vytvorená vec sa stáva súčasťou bezpodielového\nspoluvlastníctva jej zhotovením. Podľa ustálenej judikatúry ak ide o postavenie novej stavby, ktorej\nstavebníkmi boli obidvaja manželia a stavba bola za trvania manželstva dokončená hoci len z časti\nzo spoločných finančných prostriedkov, stavba patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nbez ohľadu na účasť iných osôb pri výstavbe. Občiansky zákonník uprednostňuje, aby sa manželia\npo zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva dohodli na vyporiadaní spoločného majetku. Písomná\nforma dohody je zákonom vyžadovaná v prípade, ak sa týka nehnuteľností. Ak dôjde k vyporiadaniu\ndohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.\nV konaní bolo nesporne preukázané, že strany sporu dohodu o vyporiadaní BSM neuzatvorili v\npísomnej forme, predmetom ktorej mal byť predmetný rodinný dom. Samotnou dohodou ani nevzniká\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti, vecnoprávne účinky dohody nastanú až vkladom vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností podľa § 149a OZ. Kolaudačným rozhodnutím, sa rozhoduje o povolení\nužívania stavby,\nči sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v\nstavebnom konaní, kolaudačné rozhodnutie sa vzťahuje k užívaniu stavby, neupravuje vlastnícke vzťahy\nk predmetnej stavbe. Stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o určení súpisného čísla\nna nový rodinný dom, ktoré boli vydané v správnom konaní nie sú právnymi titulmi na nadobudnutie\nvlastníckeho práva. Rozhodujúcim je okamih vzniku stavby ako veci v právnom zmysle (Rc 44/1993,\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/201/1996). Žalovaná poukázala na skutočnosť, že\npredmetný rodinný dom nadobudla do výlučného vlastníctva titulom vydržania v zmysle § 134 OZ.\nVykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že po rozvode manželstva sa v roku 1998 žalobca\na žalovaná dohodli\nna vyporiadaní BSM, pričom medzi stranami sporu bol sporný spôsob\nvyporiadania BSM. Žalobca tvrdil, že sa so žalovanou dohodol na vyplatení finančných prostriedkov z\nrodinného domu, pričom neexistujú žiadne dokumenty o uzavretej dohode o vyporiadaní BSM. Žalovaná\nv konaní tvrdila, že sa v roku 1998 dohodla so žalobcom na vyporiadaní BSM tak, že žalobca si\nponechal motorové vozidlo a hnuteľné veci v hodnote asi 2.000.000,- Kčs, žalovaná si ponechala\nneskolaudovaný rodinný dom a bola povinná splácať úver, preto žalobcovi nemala povinnosť vyplatiť\nžiadne finančné prostriedky z rodinného domu, žalobca pritom nadobudol majetok z BSM vo vyššej\nhodnote ako žalovaná. Dohodu o vyporiadaní BSM neuzatvorili\nv písomnej forme, nakoľko žalobca\nsa vyjadril, že dom nie je evidovaný na liste vlastníctva\nv katastri nehnuteľností, preto nie je potrebné\nuzatvoriť dohodu v písomnej forme a týmto považovali bezpodielové spoluvlastníctvo za vyporiadané.\n15. Z výsluchu žalobcu bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že bol podnikateľom,\nvlastnil motorové vozidlo U. G., ktorého hodnota bola asi 2.000.000,- Kčs a ďalej mal dve vrtné súpravy\nv hodnote 500.000,- Kčs, ktoré si ponechal po rozvode manželstva. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z\nrozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 35C/356/97 zo dňa 19.05.1998 o rozvode manželstva. A.\nQ. bol súkromným podnikateľom, majiteľom motorového vozidla U. G. ako aj hnuteľných vecí v hodnote\nasi 2.000.000,- Kčs. Žalovaná v konaní preukázala, že po rozvode manželstva splatila zvyšnú časť úveru\n\nposkytnutého na výstavbu rodinného domu, potvrdením zo SLSP a. s. zo dňa 26.10.2007, kedy došlo k\nvyplateniu celého úveru. Žalobca tvrdenie o tom, že sa so žalovanou dohodol na vyplatení finančných\nprostriedkov z rodinného domu súdu ničím a nijak nepreukázal. V sporovom konaní sa uplatňuje princíp\nzodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich\npovinností, uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu podľa § 150 ods.\n1 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte\nlen „CSP“). Zásada koncentrácie konania znamená, že sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť\nstrany sporu, sú nútené konať starostlivo a predkladať dôkazné návrhy včas. Súd nevykonáva dôkazy\nna preukázanie skutkových tvrdení, ktoré strana sporu nepoprela, keďže žalobca neuniesol bremeno\npopretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že\nskutkové tvrdenia sú nesporné.\n16. Žalobca mal vedomosť o tom, že rodinný dom č.XXX, nachádzajúci sa v M. F. patrí do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, uvedená skutočnosť vyplýva aj\nz rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava III sp. zn. 35C/356/97 zo dňa 19.05.1998, ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov\nkonania, pričom žalobca nevykonal žiadne právne úkony, aby bolo BSM manželov riadne vysporiadané a\npo viac ako dvadsiatich rokoch podal žalobu na určenie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu,\npotom čo vzal žalobu o vrátenie daru voči svojej dcére späť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa s manželkou\ndohodol na vyplatení finančných prostriedkov z rodinného domu, avšak bude trpezlivo čakať, kedy sa\nspamätá\nzo smrti ich syna, keď vychová maloletú dcéru, keď zabezpečí zápis rodinného domu na\nliste vlastníctva, pretože rodinný dom nebol skolaudovaný, súd prvej inštancie považoval tieto tvrdenia\nžalobcu za nedôvodné, nakoľko syn strán sporu zomrel v roku 1993 a dcéra O. odišla v roku 2004\ndo zahraničia, pričom už v roku XXXX bol rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na liste vlastníctva č.\nXXX k. ú. A., titulom listiny o určení súp. čísla XXXX/XXXX. Za nedôvodnú súd prvej inštancie preto\npovažoval námietku žalobcu, že ako je možné, že po toľkých rokoch sa nedozvedel o tom, že nie\nje vlastníkom polovice rodinného domu, keď uvedená skutočnosť jednoznačne vyplývala z evidencie\nnehnuteľností a to od roku 2001, kedy bol zapísaný predmetný rodinný dom na liste vlastníctva č. XXX k.\nú. A. a pritom ide o všeobecne známu skutočnosť, o ktorej sa žalobca mohol dozvedieť. Argumentácia\nžalobcu spočívala ďalej na tvrdení, že všetko sa zakladá na jednej veci a to sfalšovaní dokumentu na\nkatastrálnom úrade. Súd prvej inštancie nepovažoval túto námietku žalobcu za dôvodnú, že žalovaná\nsfalšovala zápis rodinného domu na katastrálnom úrade,\na preto podal aj trestné oznámenie na\nOkresnom riaditeľstve PZ Senec pre podozrenie\nz trestného činu podvodu podľa § 221 ods.\n1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že neuviedla príslušnému\nkatastrálnemu úradu Senec všetky relevantné a podstatné skutočnosti potrebné pre zápis vlastníctva\ndomu a tento zapísala\ndo katastra nehnuteľností na LV č. XXX, kat. územie A. výlučne na\nsvoju osobu\na svojim konaním mala spôsobiť Jánovi Rendekovi škodu na majetku v hodnote\n125.000,- eur. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Senec, ČVS: ORP-566/2-VYS-SC-2021 zo dňa\n06.02.2023 bolo preukázané, že trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu, ktorého\nsa mala dopustiť žalovaná bolo odmietnuté, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania\nalebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.\n17. S prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel záveru, že v\ndanom prípade boli splnené zákonné podmienky vydržania, ktorými sú predmet vydržania (rodinný dom),\nsubjekt vydržania (žalovaná), oprávnená držba žalovanou\na vydržacia doba (10 rokov).\nŽalovaná v období od roku 1998 do roku 2008 rodinný dom nerušene užívala, čím bola splnená zákonná\npodmienka vydržania nehnuteľnosti, predmetného rodinného domu, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa\nstáva vlastníkom veci,\nak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.\nŽalovaná bola dobromyseľná v tom, že jej rodinný dom patrí ako výlučnej vlastníčke, keďže sa v\nroku 1998 dohodla so žalobcom na vypriadaní BSM. Žalobca v tomto rozhodnom období rodinný dom\nneužíval, nehradil ani žiadne náklady spojené s vlastníctvom rodinného domu, žalovanú nerušil pri\nvýkone vlastníckeho práva a nedomáhal sa ani vyplatenia finančnej náhrady\nza rodinný dom,\nnepodal ani žalobu na súd na zaplatenie pohľadávky z titulu vyporiadania BSM. Držba veci žalovanou\nbola oprávnená po celú vydržaciu dobu, ide o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas\nzákonom stanovej doby 10 rokov, žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu,\nnakoľko boli splnené zákonné podmienky vydržania v zmysle § 134 ods. 1 OZ.\n18. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie\nnepripustil späťvzatie žaloby a konanie vo veci nezastavil podľa § 146 ods. 1 CSP, nakoľko na nesúhlas\n\nžalovanej so späťvzatím žaloby sa neprihliada iba vtedy, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo\npredbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.\nV danom spore bolo nariadené pojednávanie,\nvykonané dokazovanie a žalovaná z vyššie uvedených vážnych dôvodov nesúhlasila so späťvzatím\nžaloby.\n19. Z uvedených právnych a skutkových záverov súd prvej inštancie považoval žalobu o určenie\npodielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu za nedôvodnú a žalobu zamietol.\n20. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení\ns § 262 ods. 1 CSP.\n21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote žalobca\nodvolanie s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) až h) CSP, pričom s odkazom na § 149a OZ a\n§ 40 OZ a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11.06.2002, sp. zn. 22Cdo/2986/2000, pričom zotrval\nna názore, že žaloba bola dôvodná. Má za to,\nže nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie\nvychádzalo z premisy, že žalovaná mohla vydržať predmetnú nehnuteľnosť a bola dobromyseľná\ndržiteľka. V zmysle zásady právo patrí bdelým žalovaná mohla a mala mať vedomosť, že vyporiadanie\npredmetných nehnuteľností nebolo platné a účinné, keďže práve žalovaná vybavovala zápis na list\nvlastníctva a bola by to ona, ktorá by predkladala na kataster dohodu o vyporiadaní, na základe ktorej by\nsa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Zastal názor, že v danom konaní je potrebné\nriešiť v rámci prejudiciálnej otázky, či právne relevantným spôsobom došlo k vyporiadaniu BSM. V\nkonaní nebolo sporné, že dohoda o vyporiadaní BSM pre nedodržanie zákonom predpísanej formy je\nabsolútne neplatná, a preto bolo potrebné konštatovať, že nakoľko\nod zániku BSM uplynula\ntrojročná lehota na vyporiadanie BSM platí, že nehnuteľné veci\nsú v podielovom spoluvlastníctve\nbývalých manželov a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Pokračoval, že z povahy inštitútu\nBSM a jeho transformácie na podielové spoluvlastníctvo po troch rokoch od rozvodu manželstva ani\nnie je možné nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti titulom vydržania vlastníckeho práva. Každý z\nbezpodielových spoluvlastníkov je v podstate vlastníkom celej nehnuteľnosti, a preto nemôže vydržať\nvlastnícke právo (k čomu vlastne?). Po troch rokoch od rozvodu manželstva sa BSM transformuje\nna podielové spoluvlastníctvo. Z dokazovania nevyplývalo, že by sa účastníci konania po tejto lehote\ndohadovali o tom, že žalobca odpredá svoj podiel žalovanej. Súd prvej inštancie v absolútnom protiklade\ns vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami dospel k názoru, že žaloba je nedôvodná a žalovaná na\nzáklade vydržania nadobudla predmetnú nehnuteľnosť a je v jej výlučnom vlastníctve a to napriek\ntomu, že takéto vydržanie nie je v súlade so zákonom. Nesprávne právne posúdenie súdu vychádza\nz premisy, že žalovaná nadobudla predmetnú nehnuteľnosť vydržaním, pričom takéto nadobudnutie\nvlastníckeho práva nie je v tomto prípade možné a keďže do troch rokov od zániku BSM nedošlo k\njeho vyporiadaniu je potrebné na predmetnú nehnuteľnosť hľadieť, že je v podielovom spoluvlastníctve\nžalobcu a žalovanej, pričom podiely oboch sú rovnaké. Zároveň zdôraznil, že žalobca má naliehavý\nprávny záujem na podanej žalobe, z dôvodu zosúladenia faktického stavu so stavom právnym a tento je\ndaný skutočnosťou, že v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva nie je uvedený žalobca ako podielový\nspoluvlastník predmetných nehnuteľností. Preto navrhuje, aby odvolací súd jeho odvolaniu v celom\nrozsahu vyhovel.\n22. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu odvolanie žalovaného označila len\nza\nvyslovenie nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a skonštatovala, že odôvodnenie odvolaním\nnapadnutého súdneho rozhodnutia netrpí vadou nepreskúmateľnosti a obsahuje všetky zákonné\nnáležitosti odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP aj ustálenej rozhodovacej praxe. Poznamenala,\nže žalobca sa opätovne, hoci v rozpore so svojím vlastným ústnym prednesom na pojednávaní\nkonanom dňa 05.12.2023, vrátil k tvrdeniu, že mal so žalovanou uzavrieť dohodu a mal sa dohodnúť\nna vyplatení z rodinného domu. Na spomenutom pojednávaní bol pritom žalobca konfrontovaný s\ntým, že (nejakú) dohodu o vyporiadaní BSM teda podľa všetkého uzavrel, avšak toto následne poprel\na zdôraznil, že nie sú žiadne dokumenty (listiny) o dohode. Okrem toho žalobca naďalej zotrvával\nna nelogických\na účelových tvrdeniach o tom, že mal s údajným vyplatením čakať,\nkým sa žalovaná spamätá zo smrti syna. Syn strán sporu pritom zomrel ešte v r. 1993, tzn. 5 rokov\npred rozvodom.\nZa úplne scestnú považovala takú interpretáciu žalobcu, že mal žalovanej\n„poskytnúť dostatočne veľký časový priestor“ na to, aby zariadila veci súvisiace s vyporiadaním BSM.\nUviedla, že dohoda o vyporiadaní BSM nebola uzavretá v písomnej podobe práve z dôvodov na\nstrane žalobcu, ktorý tvrdil, že je to zbytočné, keďže dom nie je skolaudovaný a nebol zapísaný na\n\nliste vlastníctva. Žalovaná pritom nebola zbehlá v právnom systéme tak, ako žalobca, ktorý mal ako\nsúkromný podnikateľ nepochybne vyššiu mieru právneho povedomia, a teda sa uspokojila s tým, ako\njej žalobca vysvetlil nadbytočnosť písomnej dohody\nza situácie, kedy rodinný dom nie\nje evidovaný na liste vlastníctva. Zdôraznila, že žalobca zrejme zámerne opomína, že hoci pri BSM\nmôže byť, resp. je pojmovo vylúčené vydržanie, avšak toto neplatí pri podielovom spoluvlastníctve.\nPritom pri uplatnení spomenutej vyporiadacej domnienky sa vlastnícky režim k dotknutému rodinnému\ndomu zmenil z BSM na podielové spoluvlastníctvo, čím došlo k tomu, že vydržaniu už „bezpodielovosť“\nspoluvlastníctva nebránila. Uvedené demonštrovala na náleze ÚS ČR zo 16.02.2022, sp. zn. III. ÚS\n86/2022, ktorý analyticky pracuje aj s aplikáciou už spomínaného a žalobcom označeného rozsudku NS\nČR z 11.06.2002, sp. zn. 11Cdo/2986/2000. V tomto rozhodnutí\nsa uvádza, že: „Na podporu svého\ntvrzení o nemožnosti vydržení spoluvlastnického podílu žalovaným stežovatelka nekolikrát poukazuje na\nrozhodnutí bývalého Nejvyššího soudu ČSR sp. zn. 3Cz/19/74, resp. na rozhodnutí Nejvyššího soudu\nsp. zn. 22Cdo/2986/2000. Ústavní soud však podotýka, že právni závér v prvné jmenovaném rozhodnutí,\nže i po zániku bezpodílového spoluvlastnictví manželú zústává až do jeho vypoŕádání každý z manželú\nvlastníkem celé véci omezeným stejným vlastnickým právem druhého, je treba v souladu\ns druhým\ncitovaným rozhodnutím aplikovat pouze na časový úsek tŕí let od zániku bezpodílového spoluvlastnictví\nmanželú, nikoliv na neomezenou dobu do jeho vypoŕádání, jak zŕejmé dovozuje stéžovatelka. Jen v\ntomto časovém úseku platí, že vydržení je pojmové vyloučeno, neboť vydržet vlastnické právo k cizí véci\nmúže jen ten, kdo není jejím vlastníkem. Nedošlo-li do tŕí let od zániku bezpodílového spoluvlastnictví\nmanželú k jeho vypoŕádání, platí o nemovitých vécech, že jsou v podílovém spoluvlastnictví a\nže podíly obou vlastníkú jsou stejné. Pro takový pŕípad Nejvyšší soud v napadeném rozhodnutí\nuvedl,\nže spoluvlastnický podíl mohl být předmétem držby a vydržení. Stežovatelkou\ncitované rozhodnutí Nejvyššího soudu sp. zn. 22Cdo/2986/2000 bylo ostatne pŕedmétem ŕízení\no\nústavní stížnosti, kterou Ústavní soud svým usnesením ze dne 25.02.2004 sp. zn. IV. ÚS <https://\nnalus.usoud.cz/Search/GetRegSignDecisions.aspx?sz=4-646-02> 646/02\n<https://nalus.usoud.cz/\nSearch/GetRegSignDecisions.aspx?sz=4-646-02>odmítl, neboť neshledal, že by postupem obecných\nsoudú byla porušena ústavné zaručená práva.“ S poukazom na uvedené je otázne, na aké najvyššími\nsúdnymi autoritami judikované právne závery naráža, keď tvrdí, že : „Z povahy inštitútu BSM a jeho\ntransformácie na podielové spoluvlastníctvo po troch rokoch od rozvodu manželstva ani nie je možné\nnadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti titulom vydržania vlastníckeho práva.“\nS prihliadnutím na\nuvedené skutočnosti je zrejmé, že vydržanie spoluvlastníckeho podielu\nje možné, pričom to platí aj\npre prípad, keď sa pôvodne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov z dôvodu aplikácie vyporiadacej\nzákonnej domnienky pretransformuje na podielové spoluvlastníctvo. Z citovaného rozhodnutia je zrejmé,\nže po tom, ako došlo k uplatneniu zákonnej nevyvrátiteľnej vyporiadacej domnienky podľa § 149 ods. 4\nOZ nič neprekážalo tomu, aby začala plynúť vydržacia doba, ktorá v danej veci aj nepochybne uplynula,\npričom počas nej bola žalovaná na základe objektívnych okolností presvedčená, a teda\naj\ndobromyseľná v tom, že jej rodinný dom patrí. Žalovaná mala za to, že ak rozsudok\no rozvode\nmanželstva strán sporu nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.1998, potom z dôvodu absencie písomnej\ndohody o vyporiadaní BSM došlo po 26.06.2001 k tomu, že s poukazom na § 149 ods. 4 OZ došlo\nk vyporiadaniu rozvodom zaniknutého BSM strán sporu\nk dotknutému rodinnému\ndomu tak, že tento sa formálne stal predmetom podielového spoluvlastníctva. V tom čase však už\nžalovaná bezmála tri roky žila v presvedčení, že rodinný dom patrí len jej. Momentom, kedy nastali\núčinky nevyvrátiteľnej domnienky vyporiadania BSM zároveň začala plynúť desaťročná vydržacia doba,\nktorá následne nerušene po desiatich rokoch uplynula. Uvedené, a síce nerušené uplynutie desaťročnej\nvydržacej doby pritom platí aj za predpokladu, ak by konajúci súd vzal do úvahy žalobcom spomenutý\nrok 2017, o ktorom roku žalobca na pojednávaní tvrdil, že sa až v tom čase snažil údajne do domu\ndostať, hoci žiadne také tvrdenie dovtedy nikde predtým, ani v mimosúdnej výzve, ani v žalobe a ani\nv replike, nespomenul. Rovnako to platí aj za predpokladu, že by súd vzal do úvahy až rok 2020,\nkedy žalobca v júli poslal žalovanej mimosúdnu výzvu a v decembri podal žalobu. Žalovaná má za\nto, že v konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že všetky predpoklady na vydržanie\nboli žalovanou splnené. Rodinný dom ako nehnuteľnosť\n(respektíve spoluvlastnícky\npodiel na nehnuteľnosti) je spôsobilým predmetom vydržania. Žalovaná bola po vyporiadaní BSM po\nrozvode manželstva strán sporu v roku 1998 objektívne dobromyseľná v tom, že jej dom (v tom čase\nneskolaudovaný a neevidovaný na liste vlastníctva) patrí ako výlučnej vlastníčke, keďže jej svedčal titul\nústnej dohody o vyporiadaní BSM s bývalým manželom, žalobcom. Pritom už v tom čase (cca 4 roky)\nsa žalobca nepodieľal na splácaní spoločného úveru, dom dlhodobo neužíval (dobrovoľne\nz neho\nv roku 1994 pri opustení spoločnej domácnosti odišiel), neniesol žiadne náklady spojené s vlastníctvom\ndomu, o dom sa dlhodobo nezaujímal a vo všeobecnosti nevykonával žiadne prejavy vôle, ktoré by\n\nžalovanú ako dobromyseľnú (oprávnenú) držiteľku celej veci rušili vo výkone jej oprávnení ako výlučnej\nvlastníčky. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a\nprávne správny potvrdil.\n23. V odvolacej replike žalobca zotrval na názore, že majetok patriaci do BSM nemôže byť predmetom\nvydržania vlastníckeho práva, pričom dodal, že žalovaná uvedomujúc si tento fakt, vo svojom vyjadrení\nk odvolaniu vniesla do konania novú konštrukciu a to konkrétne, že prišlo k vydržaniu spoluvlastníckeho\npodielu po uplynutí trojročnej doby od právoplatnosti rozvodového rozsudku. Žalovaná však nikde v\nprvostupňovom konaní neuvádzala, že prišlo\nk ústnemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva,\nale od začiatku tvrdila, že tu bola dohoda so žalobcom po rozvode o vyporiadaní BSM. Prinajmenšom z\ndôvodu absencie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (v dobe po jeho vzniku) nemohlo\nprísť ani k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu, ktorý patrí žalobcovi. V každom prípade by\nsa\nvšak muselo jednať o dohodu prípadne zmluvu v písomnej forme, čo sa nestalo. Na základe uvedeného\nnavrhuje, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel.\n24. V odvolacej duplike žalovaná zdôraznila, že vo vyjadrení k odvolaniu sa neuvádza žiadna „nová\nkonštrukcia“, ako sa to snažil podsúvať žalobca. Naopak, vyjadrenie\nk odvolaniu\nreagovalo na oneskorenú a účelovú argumentáciu a interpretáciu žalobcu,\ns ktorou prišiel až v\nrámci odvolania. V ďalšom žalovaná len opätovne poukázala na svoju v konaní použitú argumentáciu.\nŽalovaná zdôraznila, že vyjadrenie žalobcu opomína vecnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá\nspochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa nevyjadril k vlastným rozporom\nv skutkových tvrdeniach, keď\nsa v odvolaní v rozpore so svojím vlastným ústnym prednesom\nvrátil k tvrdeniu, že sa mal so žalovanou dohodnúť na vyplatení z rodinného domu. Neobjasnil prečo\nmal žalobca s údajným vyplatením čakať, až kým sa žalovaná spamätá zo smrti syna, ktorý zomrel\nešte v roku 1993 t. j. 5 rokov pred rozvodom. Takisto sa nevyjadril k tomu, že po uplatnení zákonnej\nnevyvrátiteľnej domnienky upravenej v § 149 ods. 4 OZ t. j. po troch rokoch od zániku BSM, došlo\nk zmene vlastníckeho režimu z BSM na podielové spoluvlastníctvo, pričom spoluvlastnícky podiel je\ncelkom nepochybne spôsobilým predmetom vydržania. Žalovaná zdôraznila, že neexistuje žiadna vecná\nargumentácia žalobcu, ktorou by sa dal zvrátiť skutkový stav a vecne správny právny záver o vydržaní.\nŽalobca nevysvetlil, prečo po rozvode sa o rodinný dom nezaujímal, prečo sa nezaujímal o povinnosť\nsplácania úveru, prečo dom neužíval ani sa nesnažil užívať, prečo neznášal žiadne náklady spojené s\njeho vlastníctvom. Jediným logickým vysvetlením je to, že sám žalobca veľmi dobre vedel a dlhodobo\nrešpektoval, že po rozvode v roku 1998 bola medzi stranami sporu (bývalými manželmi) uzavretá dohoda\no vyporiadaní BSM, ktorej podstatou bolo to, že zo spoločného majetku patriaceho do BSM strán sporu\nsi žalobca ponechal motorové vozidlo a hnuteľné veci asi v hodnote 2 milióny Kčs a žalovanej zostal\nrodinný dom nezapísaný na liste vlastníctva a povinnosť dosplácať úver. Taktiež v konaní zo strany\nžalobcu nebol vysvetlený dôvod, pre ktorý táto dohoda o vyporiadaní BSM nebola uzavretá v písomnej\npodobe, pretože žalobca žalovanej tvrdil, že je to zbytočné, keďže dom nie je skolaudovaný a nie je\nzapísaný na liste vlastníctva. Od momentu kedy sa uzavrela táto dohoda o vyporiadaní BSM možno na\nstrane žalovanej hovoriť o ospravedlniteľnou omyle a s tým súvisiacej dobromyseľnosti držby. Pritom po\nuplatnení zákonnej nevyvrátiteľnej domnienky podľa\n§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka vznikol\nspôsobilý predmet vydržania a to spoluvlastnícky podiel. Žalovaná má za to, že v prejednávanej veci\nbolo bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázané, že všetky predpoklady pre vydržanie boli\nna strane žalovanej splnené. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý\nverejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch\nsprávny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 CSP, ako vecne a právne správny potvrdil.\n26. Odvolací súd konštatuje, že z hľadiska nároku uplatneného žalobcom ako aj s ohľadom na\nnámietky vznesené žalovanou v rámci konania súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a z\njeho výsledkov správne zistil skutkový stav, na ktorý odvolací súd pre stručnosť odôvodnenia svojho\nrozhodnutia odkazuje. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 129\nods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n\n27. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplynulo, že po rozvode manželstva v roku\n1998 sa žalobca a žalovaná dohodli na vyporiadaní masy BSM, pričom medzi stranami sporu bol sporný\nspôsob vyporiadania BSM, respektíve to, čo bolo predmetom tejto ústnej dohody o vyporiadaní BSM.\nŽalobca tvrdil, že sa so žalovanou dohodol na vyplatení finančných prostriedkov z rodinného domu,\npričom neexistujú žiadne dokumenty o uzavretej dohode o vyporiadaní masy BSM, avšak žalobca čakal\nna vyplatenie až do času, kým sa žalovaná spamätá zo smrti ich syna, avšak táto mu žiadne finančné\nprostriedky z majetku patriaceho do BSM nevyplatila. Žalobca mal z týchto dôvodov za to, že absolútne\nneplatnou dohodou o vyporiadaní BSM (nedodržanie písomnej formy tejto dohody) nastúpila zákonná\nfikcia v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 OZ, a po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku o\nrozvode manželstva sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu 1. Žalovaná v konaní tvrdila, že v roku 1998 sa dohodla so žalobcom na\nvyporiadaní masy BSM ústne tak, že žalobca si ponechá motorové vozidlo zn. U. G. a hnuteľné veci\n(vrtné súpravy) z majetku patriaceho do masy BSM cca v hodnote 2.000.000,- Kčs a žalovaná si ponechá\nneskolaudovaný rodinný dom, ktorý nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, a zároveň bola povinná\ndoplatiť úver, ktorý si zobrali manželia za účelom výstavby tohto rodinného domu vo výške 200.000,Kčs. Z týchto dôvodov tvrdila, že žalobcovi nemala povinnosť vyplatiť žiadne finančné prostriedky z\nrodinného domu. Mala za to, že žalobca nadobudol majetok\nvo vyššej hodnote ako ona a to ústnou\ndohodou o vyporiadaní masy BSM. Túto dohodu neuzatvorili v písomnej forme, nakoľko žalobca tvrdil,\nže dom nie je evidovaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, a preto nie je potrebné takúto\ndohodu uzatvoriť v písomnej forme a týmto obaja považovali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov\nza vyporiadané. Súd prvej inštancie v rámci ustálenia skutkového stavu konštatoval, že ďalšie správanie\núčastníkov sporu nasvedčovalo dohode o vyporiadaní BSM prezentovanej žalovanou, ku ktorej sa\npriklonil aj súd prvej inštancie, nakoľko žalobca\nsa po dobu viac ako dvadsiatich rokov nestaral\no rodinný dom v tom zmysle,\nže sa nedožadoval žalovanej, aby ho mohol\nužívať, nepodieľal sa na poplatkoch spojených s rodinným domom, po rozvode nesplácal spoločný úver\na napriek tomu, že od roku 2001 bol predmetný rodinný dom zapísaný na liste vlastníctva ako výlučné\nvlastníctvo žalovanej, žalobca svoju žalobu o určenie spoluvlastníckeho podielu k tomu rodinnému domu\npodal až koncom roka 2020 t. j. 19 rokov po zápise žalovanej ako výlučnej vlastníčky rodinného domu\ndo katastra nehnuteľností. Žalovaná teda od roku 1998 až do doručenia žaloby, čiže do začiatku roku\n2021 predmetný rodinný dom nerušene užívala, na základe ústnej dohody o vyporiadaní masy BSM,\npričom mala za to, že jej rodinný dom patrí ako výlučnej vlastníčke, že na tomto sa uzavretím (hoci\nústnej) dohody o vyporiadaní BSM účastníci dohodli a žalobca ju žiadnym spôsobom pri výkone jej\nvlastníckeho práve nerušil, ani\nsa nedomáhal vyplatenia finančnej náhrady za rodinný dom, ani\nnepodal žalobu z titulu pohľadávky ktorá mala vyplynúť z vyporiadania masy BSM a to cca 22 rokov.\nNa základe uvedeného žalovaná vzniesla námietku vydržania vlastníckeho práva k domu a súd prvej\ninštancie ustálil, že námietka vydržania je oprávnená a žalovaná teda k rodinnému domu nadobudla\nvlastnícke právo vydržaním.\n28. Žalobca v rámci podaného odvolania namietal, že dohoda medzi manželmi o vyporiadaní BSM\nnemala písomnú formu, a keďže predmetom boli nehnuteľnosti, táto by nadobudla účinnosť až vkladom\ndo katastra platí, že k vyporiadaniu BSM nedošlo právne relevantným spôsobom t. j. nijakým spôsobom.\nZároveň v rámci odvolania uviedol,\nže dohoda o vyporiadaní BSM pre nedodržanie zákonom\npredpísanej formy je absolútne neplatná a po vyslovení absolútnej neplatnosti dohody je potrebné\nkonštatovať, že uplynutím trojročnej lehoty na vyporiadanie BSM po jeho zániku platí, že nehnuteľné\nveci\nsú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov, a že podiely oboch spoluvlastníkov\nsú rovnaké. Súčasne poukázal na to, že z povahy inštitútu BSM a jeho transformácie na podielové\nspoluvlastníctvo po troch rokoch od rozvodu, ani nie je možné nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti\ntitulom vydržania vlastníckeho práva, nakoľko každý z bezpodielových spoluvlastníkov je vlastníkom\ncelej nehnuteľnosti, a preto nemôže vydržať vlastnícke právo.\n29. Odvolací súd na vyššie uvedené námietky odvolateľa uvádza, že dohoda o vyporiadaní BSM\nmanželov môže predstavovať riadny uchopovací titul držby, ktorá\npo splnení ďalších zákonných\npodmienok môže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom takejto dohody, do výlučného\nvlastníctva jedného z manželov. Dohodou o vyporiadaní BSM, predmetom ktorej je aj nehnuteľnosť\ndochádza totiž nielen k zmene formy bezpodielového spoluvlastníctva manželov na vlastníctvo výlučné\njedného z manželov (ak sa manželia dohodli na tomto spôsobe vyporiadania), ale u jedného z manželov\ndochádza k majetkovému prírastku (u toho, ktorý sa stáva výlučným vlastníkom takejto veci) a u druhého\n\nk majetkovému úbytku, ktorý prestáva byť jedným z jej bezpodielových spoluvlastníkov. Hoci teda nejde\no typickú prevodnú zmluvu, jej výsledkom sú rozdielne majetkové (vlastnícke) pomery vyporiadavanej\nveci. Je nesporné, že k vydržaniu vlastníckeho práva môže dochádzať aj v prípadoch neplatného\nprávneho úkonu prípadne aj putatívneho, ak držiteľ konal pri nadobudnutí veci poctivo (viď rozhodnutie\nNS SR sp.zn. 1VCdo/1/2024). V danej veci nebolo sporné, že strany uzavreli medzi sebou dohodu\no vyporiadaní masy BSM, predmetom ktorej bola aj nehnuteľnosť v ústnej forme. V tejto dohode sa\ndohodli ústne\naj o ostatnom majetku a záväzkoch tak, že žalobcovi pripadalo do výlučného\nvlastníctva motorové vozidlo zn.. G. a hnuteľné veci (vrtné súpravy) v hodnote cca 2.000.000,- Kčs\na žalovaná na seba prevzala záväzok doplatiť zostatok úveru. Pokiaľ ide o žalovanú nehnuteľnosť,\ntúto mala žalovaná nadobudnúť do výlučného vlastníctva bez povinnosti finančného vyrovnania so\nžalobcom. Keďže predmetom dohody o vyporiadaní BSM bola aj nehnuteľnosť možno súhlasiť so\nžalobcom, že v tejto časti bola dohoda neplatným právnym úkonom, hoci žalovaná bola v presvedčení,\nže dohoda v písomnej forme nebola potrebná, keďže samotná nehnuteľnosť nebola evidovaná v katastri\nnehnuteľností (k jej zápisu do katastra prišlo až v roku 2001). V konaní nebolo sporným ani to, že túto\ndohodu strany rešpektovali a dodržiavali s tým, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užívala ako svoje\nvýlučné vlastníctvo a to minimálne do roku 2020, kedy žalobca začal spochybňovať platnosť dohody\no vyporiadaní BSM. Odvolací súd bol potom zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žalovaná\npredmetnú nehnuteľnosť nadobudla do svojho vlastníctva vydržaním. Žalovaná totiž konala poctivo\npri jej nadobúdaní, vzdala sa nároku na väčšiu časť majetkových hodnôt, ktoré pripadli do výlučného\nvlastníctva žalobcu v súlade s uzavretou dohodou sama doplatila zvyšok úveru. Rovnako bolo potrebné\nzohľadniť, že táto dohoda bola uzavretá medzi v tom čase blízkymi osobami, v presvedčení o jej platnosti,\nkeďže nehnuteľnosť v danom čase nebola zapísaná v príslušnej evidencii nehnuteľností. Dôležitou je i\nskutočnosť, že uzavretá dohoda nebola v nijakom smere výhodnejšia pre žalovanú, keďže väčšia časť\nvyporiadavaného majetku pripadla do výlučného vlastníctva práve žalobcovi. Nemenej dôležitá bola\ni skutočnosť, že obe strany túto dohodu dlhodobo rešpektovali, považovali ju za platnú, a až v roku\n2020 t. j. po 22 rokoch takejto ničím nerušenej držby danej nehnuteľnosti žalovanou, žalobca začal\nplatnosť tejto dohody spochybňovať, najmä tvrdením, že mu žalovaná bola povinná vyplatiť titulom\nvyporiadania peňažnú sumu časti hodnoty nehnuteľnosti, hoci po celých 22 rokov trvania držby si na ňu\ndovtedy nenárokoval. Odvolací súd je názoru, že uchopovacím titulom držby, ktorá po splnení ďalších\npredpokladov môže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva, môže byť aj dohoda o vyporiadaní BSM,\nnakoľko pri nej dochádza k zmene formy bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti na vlastníctvo\nvýlučné, a teda na jednej strane k prírastku a na druhej strane k úbytku vyporiadavanej majetkovej\nhodnoty. Vo svojich účinkoch tak de facto predstavuje transformáciu vlastníckeho práva s účinkami de\nfacto prevodu, hoci jedným zo subjektov je aj jej pôvodne bezpodielový spoluvlastník. Odvolací súd sa\nnestotožňuje s názorom žalobcu,\nže vec pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve nemožno\nvydržať do výlučného vlastníctva jedného z manželov len preto, že sa tu sčasti prelínajú totožné subjekty.\nBola irelevantnou skutočnosť, že v prípade neexistujúcej alebo neplatnej dohody o vyporiadaní BSM\nnastupuje zákonná fikcia podielového spoluvlastníctva vyporiadavanej veci, nakoľko táto by mohla byť\nrelevantnou len v prípade, ak by nedošlo k splneniu ďalších podmienok pre vydržanie (napríklad by\nneuplynula vydržacia lehota, alebo počas jej plynutia by bola dobromyseľnosť držiteľa spochybnená).\nV takom prípade by totiž k vydržaniu nedošlo a súd by musel správne v súlade so zásadou nemo plus\niuris vyhodnotiť takúto dohodu ako neplatný právny úkon, z ktorého nevznikli žiadne práva a následne\nprihliadnuť na zákonnú fikciu podielového spoluvlastníctva. V tomto prípade vydržaniu nebránila ani\nskutočnosť, že výlučným vlastníkom veci, ktorá bola pôvodne predmetom BSM, sa stáva tá istá osoba\n(teda pôvodný bezpodielový spoluvlastník sa stane výlučným vlastníkom takejto veci, nakoľko v danej\nveci nejde o typický prípad prevodnej zmluvy, kedy nadobúdateľ nadobúda vec od tretej osoby), avšak\ndohoda o vyporiadaní BSM má obdobné účinky ako takáto prevodná zmluva, nakoľko sa tu mení forma\nvlastníctva z bezpodielového na výlučné, hoci sa týka aj tej istej osoby.\nAk potom takáto osoba\nbola v presvedčení, že sa na základe dohody o vyporiadaní BSM stala výlučným vlastníkom takejto\nveci a v tomto presvedčení bola oprávnene po dobu ďalších 10 rokov, nadobudla k tejto veci vlastnícke\nprávo originárne, jej vydržaním, hoci sa ukázalo,\nže dohoda o vyporiadaní BSM bola neplatným\nprávnym úkonom (pre absenciu písomnej formy). Odvolací súd má za to, že uchopovacím titulom\ndržby nemusí byť iba scudzovacia zmluva (kúpna, resp. darovacia a pod..), ale ňou môže byť aj taký\nprávny úkon, prípadne aj rozhodnutie príslušného orgánu, prípadne aj iná skutočnosť (napr. opustenie\nveci, spracovanie veci), ktorej výsledkom je zmena formy vlastníctva v podobe jeho transformácie na\nvýlučné vlastníctvo. V danej veci nešlo o vydržanie bezpodielového spoluvlastníckeho podielu, ako tvrdí\nžalobca, ale o vydržanie výlučného vlastníckeho práva k veci, ktoré malo vzniknúť práve uzavretím\ndohody o vyporiadaní veci pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve. Inými slovami nevydržiavalo\n\nsa tu bezpodielové spoluvlastníctvo (aj keď toto by bolo možné v prípade manželov), ale dochádzalo\ntu k vydržaniu výlučného vlastníckeho práva. Otázku vzniku podielového spoluvlastníctva z dôvodu\nvzniku zákonnej fikcie by bolo dôvodné skúmať iba v prípade, ak by tu nenastal originárny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, resp. k splneniu všetkých podmienok vydržania. Odvolací\nsúd teda zotrváva\nna názore, že žalovanej začala plynúť vydržacia doba okamihom chopenia\nsa nehnuteľnosti ako svojho výlučného vlastníctva žalovanou, titulom uzavretej dohody o vyporiadaní\nBSM t. j. v roku 1998. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že uvedená dohoda bola neplatným\nprávnym úkonom, keď sa súd v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie\npoctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska, a nie\nna skúmanie (ne)existenciu\nprípadne neplatnosť právneho titulu. Je to dané tým, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia\nprávneho dôvodu jej uchopenia a právny dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných\nprostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť držby (viď závery rozhodnutia NS SR sp.zn. 1VCdo/1/2024).\nS ohľadom na skutkové okolnosti danej veci bolo potom možné žalovanú považovať za poctivú, pri\nnadobúdaní výlučného vlastníctva k danej nehnuteľnosti a konajúcu v ospravedlniteľnom právnom\nomyle, ohľadne formy dohody o vyporiadaní BSM, kedy vychádzala z neevidencie tejto nehnuteľnosti v\npríslušnom katastri nehnuteľností, a tento omyl u nej nerušene pretrvával, keďže žalobca si začal svoje\nnároky uplatňovať až po viac ako 22 rokoch takejto nepretržitej a ničím nerušenej držby žalovanou. Z\ntýchto dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná k predmetnej\nnehnuteľnosti nadobudla vlastnícke právo vydržaním ešte v roku 2008 (t. j. uplynutím 10 ročnej doby),\na preto žaloba žalobcu nie je dôvodná.\n30. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých\nvýrokoch ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). V podanom odvolaní žalobca\nneuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom\nprvej inštancie, odvolanie žalobcu nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok v\nnapadnutých častiach ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP (v znení\núčinnom od 01.07.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n32. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez\nakejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo\núčastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne\nsa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,\naby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník\nkonania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n33. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný\ndať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne\nv prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.09.2012 vo veci N.roti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 14.09.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5M/Cdo/8/2008).\n\n34. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvoacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45C/134/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4103d705-cb72-494b-a345-fa4919c2bedb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.86.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.86.2022.1"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "7fd72622-8c1d-47b3-aeb0-4acc731e81aa:01466bd3-c873-4bcc-b94e-778c5aea0222", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1"}], "citovane_v": []}