{"guid": "55cf0763-e5f5-404d-a75e-f531627df49f:4f683978-a42c-4909-885d-efda6716dae8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1320204019.1", "spisova_znacka": "5Co/94/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/94/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2026, sp. zn. 5Co/94/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1320204019.1", "identifikacne_cislo": "1320204019", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f683978-a42c-4909-885d-efda6716dae8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1320204019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320204019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1320204019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/94/2025\n1320204019\n26. 05. 2026\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2026:1320204019.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: I.. A. I., M.. XX.X.XXXX, A. Q.\nSlovenská XXX/XX, P., právne zastúpeného: Falcon Legal advokátska kancelária s. r. o., so sídlom\nDunajská 33, Bratislava, IČO: 45 476 101, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto,\nso sídlom Junácka 1, Bratislava, IČO: 00 603 317, právne zastúpenému: CLC advokátska kancelária\ns.r.o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, o určenie neexistencie vlastníckeho práva\nžalovaného k pozemkom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.\nB3-60C/9/2020-156 zo dňa 23. januára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom\npozemku registra C KN parcelné č. XXXXX/XXX, o výmere 424 m2, druh pozemku zastavaná plocha\na nádvorie, katastrálne územie M. L., obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava\nIII, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M. L., vedenom Okresným úradom\nBratislava, katastrálny odbor, a tiež že žalovaný nie je vlastníkom pozemku C KN parcelné č. XXXXX/X, o\nvýmere 5266 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie M. L., obec Bratislava\n- mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie M. L.,\nvedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor.\n2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 137 písm. c) CSP a vecne tým,\nže na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca je podľa listu vlastníctva č.\nXXXX, katastrálne územie M. L., vlastníkom administratívnej budovy so súpisným č. XXXX postavanej\nna pozemku parc. č. XXXXX/XXX v katastrálnom území M. L., obec Bratislava - mestská časť Nové\nMesto, okres Bratislava III. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M. L., súd prvej\ninštancie zistil, že žalovaný je vlastníkom pozemku registra C KN parcelné č. XXXXX/XXX, o výmere\n424 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie Nové Mesto, obec Bratislava\n- mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny\nodbor, a tiež že žalovaný nie je vlastníkom pozemku C KN parcelné č. XXXXX/X, o výmere 5266 m2,\ndruh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie M. L., obec Bratislava - mestská časť\nNové Mesto, okres Bratislava III, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M. L..\nŽalovaný nadobudol pozemky na základe Osvedčenia o vyhlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva\nk nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb., Notárska zápisnica N\n45/2010, Nz 3710/2010, NCRls 3811/2010 zo dňa 4.2.2010. V konaní nebolo sporné, že administratívna\n\nbudova žalobcu stojí na pozemku žalovaného parcelné č. XXXXX/XXX. Prístup k budove má žalobca z\nverejnej komunikácie cez pozemok žalovaného parcelné č. XXXXX/X. Tieto zistenia považoval súd prvej\ninštancie pre svoje rozhodnutie za dostačujúce, iné dôkazy navrhované žalobcom nevykonal, pretože\nby nedokázali nič ovplyvniť na posúdení tejto veci.\n3. Podľa súdu prvej inštancie doktrína na podklade analýzy judikatúry a názorov právnych vedcov\nkonštatuje, že „vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak: a)\nsa osoba ocitla v objektívnej právnej neistote (resp. ohrození práva), b) určovací rozsudok bude\npre žalobcu podstatným spôsobom užitočný (potrebný), c) potreba odstránenia neistoty je aktuálna;\nrelevantné je teda aj časové hľadisko. Tieto atribúty musí napĺňať každý žalobca žiadajúci o určovací\nrozsudok“ (Gešková, K. Určovacia žaloba. Bratislava : C. H. Beck, 2023, s. 89). Najvyšší súd SR dospel\nk záveru, že „rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nemôže\nzlepšiť právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv.\nnadobúdacím titulom a dosiaľ nebola zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v evidencii\nprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Na podaní žaloby, predmetom ktorej je takéto určenie, nemá\nžalobkyňa naliehavý právny záujem“ (uznesenie sp. zn. 2MCdo/20/2007 zo dňa 16. decembra 2008\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R\n55/2009). Najvyšší súd SR tiež vo svojej rozhodovacej činnosti podotkol, že negatívna určovacia žaloba\nmôže byť prípustná, no len vtedy, ak sa ňou dosiahne odstránenie stavu duplicity vlastníctva v katastri\nnehnuteľností. Konštatoval, že „i keď v prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so\nzápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda zapísania (či obnovenia zápisu) vlastníckeho\npráva žalobcu na základe pozitívnej určovacej žaloby, v okolnostiach konkrétnej veci môže byť daný\naj v prípade negatívnej určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty už zapísaného\nvlastníckeho práva žalobcu. Ide najmä o situáciu, aká nastala aj v danej veci, t. j. ak je vlastnícke právo\nzapísaného vlastníka spochybnené duplicitným zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného subjektu.\nNa základe negatívnej určovacej žaloby, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by bolo možné dosiahnuť opravu\nzápisu evidovaných údajov o vlastníkovi, a teda odstránenie duplicity“ (uznesenie sp. zn. 6 Cdo 15/2017\nzo dňa 30. mája 2018).\n4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny\nzáujem, a to z viacerých dôvodov. Určením, že žalovaný nie je vlastník označených nehnuteľností, sa\nprávne postavenie žalobcu nijako nezmení. Určovací rozsudok, teda prípadné vyhovenie žalobe, by pre\nžalobcu nebol nijako užitočným. Žalobca tvrdí, že jeho stavba sa nachádza na pozemku žalovaného\na takisto i prístup k nej; preto i vyhovenie žalobe by len zmenilo osobu vlastníka týchto pozemkov, no\nnezmenilo by existujúci stav - teda stavbu žalobcu na pozemkoch iného vlastníka. Stále by bolo potrebné\nvysporiadanie tohto neželaného stavu. Každý vlastník pozemku by sa mohol domáhať usporiadania\ntýchto vzťahov, prípadne by mohol požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho\npozemkov bez právneho titulu. Bez právnej relevancie je, že iný vlastník týchto pozemkov by mohol\nso žalobcom dojednať výhodnejšie podmienky, resp. by nežiadal od neho bezdôvodné obohatenie.\nPodstatný je faktický a právny stav - stavba na cudzom pozemku. Ohľadom vlastníckeho práva\nžalovaného k jeho pozemkom nepanuje medzi stranami sporu neistota, ako sa to snaží žalobca žalobou\nnavodiť. Žalobca totiž netvrdí, že sám je vlastníkom označených pozemkov, ktoré sú aktuálne vedené v\nkatastri nehnuteľností na žalovaného. Žalobca tvrdí, že vlastníci týchto pozemkov sú neznámi vlastníci.\nŽalobca tak tvrdí, že vlastníkmi pozemkov sú iné osoby, nie žalovaný. Avšak, i keby uvedené bolo\npravdivé, tak to nemôže zmeniť žalobca touto žalobou. Až tieto iné osoby (ktorých žalobca považuje za\nvlastníkov pozemkov), a je bez právneho významu, že ich žalobca považuje za neznámych vlastníkov\n(vždy sa totiž jedná o konkrétne osoby), by sa mohli domáhať určenia svojho vlastníckeho práva,\nak by sa sami domnievali, že pozemky v skutočnosti vlastnia a nevlastní ich žalovaný, lebo tieto\npozemky v skutočnosti nevydržal. Vlastnícke právo týchto iných osôb by bolo dotknuté, a nie vlastnícke\nprávo žalobcu. Žalobca túto aktivitu osôb, ktorí (teoreticky) prišli o svoje vlastnícke právo nezákonne\n(čo tvrdí žalobca touto žalobou), nahradiť podanou určovacou žalobou nemôže. Všeobecne možno\nskonštatovať, že pokiaľ by osoba prišla o svoje vlastnícke právo (napr. tým, že by bolo inej osobe\npotvrdené vlastnícke právo titulom vydržania), tak nemôže za takúto osobu niekto iný podávať žalobu\nbez existencie zastúpenia, ktorou by sa dosiahlo určenie jej vlastníckeho práva. Išlo by o zásah do\npráv takejto osoby, čo prípustné nie je (môže jestvovať množstvo dôvodov, pre ktoré sa osoba nebude\ndomáhať svojho vlastníckeho práva, čo je nutné rešpektovať). Nie je tak namieste tvrdenie žalobcu,\nže musí mať na isto dané, kto je vlastníkom pozemkov, na ktorých stojí stavba v jeho vlastníctve.\n\nAk vlastnícke právo žalovaného k pozemkom nie je spochybnené buď predchádzajúcim vlastníkom,\nktorý by podal určovaciu žalobu, že je vlastníkom týchto pozemkov, alebo osobou tvrdiacou, že sama\nje vlastníkom týchto pozemkov podaním určovacej žaloby, tak pre žalobcu je otázka vlastníckeho\npráva k týmto pozemkom nateraz vyriešená. Sám žalobca tak otázku vlastníckeho práva žalovaného k\npozemkom nemôže takto formulovanou žalobou zmeniť (žalobca sa nedomáha, že sám je vlastník týchto\npozemkov, ani sa nedomáhajú takéhoto určenia iné osoby). Súd prvej inštancie nevzhliadol naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení ani z dôvodu, že je nevyhnutné vyriešiť prístup žalobcu k jeho\nstavbe. Ako to súd už skonštatoval, otázka vlastníckeho práva je pre žalobcu vyriešená a deklarovaná\nstavom katastra nehnuteľností. Aj pri vyhovení žalobe by si žalobca musel riešiť prístup k stavbe s\nvlastníkom pozemku. Preto je nepodstatné pre žalobcu, aká konkrétna osoba je vlastníkom pozemku.\nTento záujem žalobcu tak nie je ani naliehavý.\n5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP aplikujúc zásadu úspechu v\nkonaní. Žaloba bola zamietnutá, v dôsledku čoho bol v konaní plne úspešný žalovaný. Preto súd prvej\ninštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom spoločne a nerozdielne\nv rozsahu 100 % (tu sa súd prvej inštancie dopustil zrejmej chyby v písaní, ktorá však nerobí jeho\nrozhodnutie nezrozumiteľným, keďže na strane žalobcu v tomto konaní nie je procesné spoločenstvo pozn. odvolacieho súdu) s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie\npo právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.\nNavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že zistenie súdu,\nže žalovaný je vlastníkom oboch dotknutých pozemkov (C KN parcelné č. XXXXX/XXX J. XXXXX/X)\nnie je po právnej stránke správne, nakoľko skutočnosť, či a kto je zapísaný na liste vlastníctva, nie\nje smerodajná k zisteniu, či niekto je, alebo nie je vlastníkom príslušných nehnuteľností. Určenie, či\nžalovaný je skutočne vlastníkom daných pozemkov, bolo predmetom celého tohto konania a nie je\nmožné „zistiť“ jeho vlastníctvo len z predložených listov vlastníctva. Záver súdu prvej inštancie je tak po\nprávne stránke úplne nesprávny. Závery súdu prvej inštancie považoval žalobca tiež za mätúce, nakoľko\niba z predložených listov vlastníctva došiel ku skutkovým zisteniam, že žalovaný je vlastníkom oboch\ndotknutých pozemkov. To však súd v tomto konaní vôbec neriešil, resp. sa k riešeniu nedostal, lebo\nsa meritom veci nezaoberal z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu. Vo vyššie uvedenom\nžalobca videl aj nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Správne mal prvoinštančný súd iba\nuviesť, že z listov vlastníctva zistil, že žalovaný je zapísaný ako vlastník dotknutých pozemkov (čo možno\naj súd mal na mysli, ale zo znenia odôvodnenia rozsudku to tak nevyplýva). Úplne nesprávnym záverom\nbolo konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 22., kde uvádza, že „nebolo sporné, že administratívna\nbudova žalobcu stojí na pozemku žalovaného“ - práve táto skutočnosť bola sporná a bola meritom celého\nsporu, pričom žalobca naprieč všetkými podaniami práve spochybňuje vlastníctvo pozemku žalovaným.\nÚčelom a podstatou tejto určovacej žaloby bolo práve určenie, že pozemky, na ktorých stoja budovy\nžalobcu, nie sú vo vlastníctve žalovaného. Žalobca túto podľa neho zmätočnosť v konštatovaní súdu\nprvej inštancie (že nebolo sporné, že budova žalobcu stojí na pozemku žalovaného, čo súd vôbec\nnemal riešiť) a súčasne to, že súd prvej inštancie mal rozhodovať uznesením pre nedostatok procesnej\npodmienky, nie rozsudkom, nakoľko nerozhodoval o veci samej a nemôže ísť o res iudicata, považoval\ntaktiež za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n7. K samotnej otázke existencie naliehavého právneho záujmu žalobca predovšetkým poukázal na svoje\npodania z konania pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že existencia jeho naliehavého právneho\nzáujmu na určení, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov pod jeho budovami, je v tomto prípade\njednoznačne daná, a to hneď z viacerých dôvodov. Žalovaný je evidovaný na liste vlastníctva ako\nvlastník pozemkov, na ktorých sa nachádzajú budovy žalobcu, avšak podľa žalobcu z hmotnoprávnej\nstránky žalovaný evidentne nie je vlastníkom uvedených pozemkov a zápis v katastri nehnuteľností tak\nnezodpovedá skutočnosti. Žalovaný nie je ich vlastníkom nakoľko pri údajnom „vydržaní“ jednoznačne\nnebola splnená ani jedna z podmienok pre účinné vydržanie (či už dobromyseľnosť alebo držba), čo je\nprakticky nespochybniteľné, pretože aj sám žalovaný v notárskej zápisnici o údajnom vydržaní uviedol,\nže nie je vlastníkom pozemkov a nemá ani dôvod sa domnievať, že by ich vlastníkom bol. Išlo o\nflagrantné porušenie podmienok vydržania a nielen žalovaný, ale aj notár, v tomto prípade na prvý pohľad\nevidentne pochybili. V tomto prípade by právnym titulom nadobudnutia vlastníctva bolo iba splnenie\npodmienok pre vydržanie a nie spísanie notárskej zápisnice ani samotný zápis (formou záznamu) na\n\nliste vlastníctva, ktorý má len informatívne účinky. Žalovaný pozemky nevydržal a zápis v katastri tak\njednoznačne nezodpovedá skutočnému právnemu stavu, pričom doterajšia judikatúra sa zhoduje v\nnázore, že len tento samotný dôvod sám o sebe znamená existenciu naliehavého právneho záujmu na\nvyriešení otázky vlastníctva. Mal by sa odstrániť evidentne nesprávny zápis v katastri nehnuteľností a\nvrátiť logicky do stavu, aký bol predtým (s osobami vlastníkov, ktorí boli zapísaní na liste vlastníctva\npred žalovaným), pričom túto nápravu nie je možné uskutočniť inak. K tomuto dôvodu sa prvoinštančný\nsúd nijako nevyjadril. Nakoľko sa budovy žalobcu nachádzajú na pozemkoch, u ktorých je na liste\nvlastníctva zapísaný nesprávny vlastník (t. j. nevlastník), má žalobca logicky záujem na tom, aby sa\nodstránil tento protiprávny stav a zápis na liste vlastníctva bol vrátený do pôvodného stavu, t. j. aby boli\nna liste vlastníctva zapísaní pôvodní právoplatní vlastníci, príp. ich právni predchodcovia. Argumentácia\nžalovaného a prvoinštančného súdu v zmysle, že výmazom žalovaného z listu vlastníctva sa postavenie\nžalobcu nezmení, že sa nezistí skutočný vlastník a nebude odstránená právna neistota žalobcu, je\nabsurdná, nakoľko predtým na liste vlastníctva boli zapísaní poslední skutoční právoplatní vlastníci (na\nlistoch vlastníctva okolitých pozemkov sú títo vlastníci evidovaní do dnešného dňa ako vlastníci). Niektorí\nz týchto spoluvlastníkov môžu stále žiť a pokiaľ nie, dedičstvom ex lege prešli do vlastníctva ich dedičov.\nTak či onak, niekto z nich je k dnešnému dňu právoplatným vlastníkom pozemkov a nie je to určite\nžalovaný. Ak by išlo o neznámych vlastníkov, správu pozemkov by zákonne prevzal do správy Slovenský\npozemkový fond (ako to učinil pri okolitých pozemkoch) a mohol by ich právoplatne prenajať žalobcovi na rozdiel od súčasného pochybného vzťahu by išlo o zákonný postup bez akýchkoľvek právnych vád a\npochybností. Závery žalovaného a súdu v podstate znamenajú, že je lepšie, aby bol na liste vlastníctva\nzapísaný evidentný nevlastník, ktorý si zabezpečil zápis neoprávneným vydržaním, ako to, že by tam bol\nzapísaný právoplatný vlastník, ktorý je možno neznámy, alebo kde by správu pozemkov prevzal legálnym\nspôsobom Slovenský pozemkový fond. Nakoľko tento právny vzťah zasahuje do právnej sféry žalobcu,\nmá žalobca naliehavý právny záujem na určení, že osoba, ktorá je zapísaná ako vlastník pozemku pod\njeho budovou, nie je vlastníkom - na tom nemení nič to, že sa nedomáha určenia, že on sám je vlastníkom\n(pri určovacích žalobách je hmotnoprávna legitimácia irelevantná).\n8. S vyššie uvedeným dôvodom podľa žalobcu súvisí to, že medzi stranami sa viedli roky intenzívne\nrokovania o odkúpení pozemkov, resp. o ich prípadnom nájme alebo vydaní bezdôvodného obohatenia\nv prospech žalovaného (pozri predchádzajúce vyjadrenia) - predpokladom k riešeniu týchto vecí a\nprávneho usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (ako odlišnými vlastníkmi budov a\npozemkov, na ktorých sú postavené) je právna istota, že vlastníkom pozemkov je alebo nie je žalovaný.\nZ hmotnoprávneho hľadiska (a predložených dôkazov žalobcom v priebehu konania) je evidentné, že\nžalovaný vlastníkom pozemkov nie je, nakoľko ich nevydržal. Žalobca má záujem vyriešiť a vysporiadať\nvzťah k pozemkom pod jeho budovou. Vzhľadom na okolnosti ale akýkoľvek ďalší právny vzťah medzi\nnimi (nech už by pozemky odkúpil, prenajal si, a pod.), by bol zaťažený rovnakou právnou vadou a\nspornosťou, čo by generovalo do budúcna ďalšie právne spory a súdne konania. Zamietnutie žaloby\nprvoinštančným súdom iba zo samotného procesného dôvodu (absencia naliehavého právneho záujmu)\nvec nijak pre žalobcu nerieši a paradoxne nerieši ani pre žalovaného, nakoľko súd nevyslovil ani názor,\nže z hmotnoprávneho hľadiska je vlastníkom žalovaný. Aj keby bol žalobca v žalobe z tohto dôvodu\nneúspešný, aj tento výsledok by bol v určitom smere dôležitý pre žalobcu, pretože by bolo právoplatne\nsúdom rozhodnuté, že žalovaný je vlastníkom - aj za cenu neúspechu v konaní by boli právne pomery\ndané na istotu a žalobca by mohol so žalovaným ďalej vstupovať do právnych vzťahov nezaťažených\nsúčasnou právnou neistotou, čo je zmyslom tohto konania. Žalobca má naliehavý právny záujem na\nurčení, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov, aby s ním zbytočne nerokoval a neuzatváral ďalšie\nzmluvy a právne vzťahy, ktoré by boli v budúcnosti opätovne spochybňované, a ktorých rozsah by\nenormne narástol oproti dnešnému stavu. Teraz je čas, kedy je možné určiť, že žalovaný je/nie je\nvlastníkom pozemkov a predísť tak včas reťazcu ďalších súdnych sporov v budúcnosti. Ak sa to nevyrieši\nteraz a napr. by pozemky odkúpil, v budúcnosti by sa mohli ozvať niektorí dediči, resp. oprávnení vlastníci\npozemkov, pričom do následných súdnych sporov by bol zatiahnutý oveľa väčší okruh osôb a touto\nvadou by bolo dotknutých viac právnych vzťahov (naviac by mohla vzniknúť oveľa vyššia finančná škoda\nako teraz). Existuje široká škála právnych vzťahov medzi vlastníkom budovy postavenej na cudzom\npozemku a vlastníkom pozemku (nájom, bezdôvodné obohatenie, právo prechodu a prejazdu, právo\nstavby, náhrada pre žalobcu za údržbu pozemkov, procesné práva v prípade konania na stavebnom\núrade, kde sa vlastník pozemku vyjadruje k zámeru vlastníka budovy o nadstavbu, prístavbu, apod.),\nktoré v rámci interakcie medzi žalobcom a žalovaným pripadajú do úvahy a budú sa v blízkej dobe\nriešiť, pričom v tejto situácii by účastníkom na strane vlastníka pozemku bol nevlastník (žalovaný), čo\nby do budúcna násobilo a reťazilo ďalšie sporné právne vzťahy - žalobca má záujem týmto ďalším\n\npotenciálnym sporným vzťahom predísť práve touto žalobou hneď na začiatku, čo je jeden zo základných\núčelov určovacích žalôb (preventívna funkcia), čo potvrdzuje aj uvedená judikatúra. Za úplne absurdné\npreto považoval odvolateľ konštatovanie súdu v bode 31., že „ohľadom vlastníckeho práva žalovaného k\njeho pozemkom nepanuje medzi stranami sporu neistota, ako sa snaží žaloba navodiť“. Pokiaľ žalovaný\ntvrdí, že je vlastníkom pozemkov a žalobca tvrdí, že nie je, ide o neistotu medzi stranami sporu, ktorá ako\nnevyhnutný následok vnesie následnú neistotu a prípadnú neplatnosť akýchkoľvek ďalších právnych\nvzťahov medzi týmito dvomi subjektmi (či už pri peňažných plneniach, vyjadreniach pre stavebný\núrad, údržby pozemkov, apod.). A samozrejme neistotu ohľadom roky trvajúcich rokovaní o odkúpení\npredmetných pozemkov žalobcom, kde žalobca do dnešného dňa nemá dané naisto, či by kupoval\npozemky od vlastníka alebo nevlastníka. Odvolateľ nerozumel, ako súd prvej inštancie môže v tejto\nsituácii a po predložení všetkých tvrdení a dôkazov konštatovať, že medzi stranami žiadne neistota\nnepanuje a tú sa len žalobca „snaží navodiť“. Ďalšou skutočnosťou je podľa žalobcu otázka jeho prístupu\nk svojej budove, nakoľko je obkolesená pozemkami, ktoré sú na liste vlastníctva zapísané na žalovaného\n(avšak z rovnakého dôvodu de iure žalovaný nie je ich vlastníkom) a má tak naliehavý právny záujem\nna určenie, kto je pre žalobcu partnerom pre účely vyriešenia otázky prístupu a príjazdu k jeho budovám\n(napr. s kým má uzavrieť nájomnú zmluvu alebo zmluvy o zriadení vecného bremena prechodu a\nprejazdu). Žalobca nemá záujem uzatvárať zmluvu s niekým, kto k tomu nie je oprávnený.\n9. Pokiaľ súd prvej inštancie odmieta vec riešiť po vecnej stránke z dôvodu, že napriek všetkým vyššie\nuvedeným dôvodom podľa neho žalobca nemá naliehavý právny záujem, dostáva to žalobcu do neistej\nprávnej situácie na neurčitú dobu, ktorá môže trvať desaťročia. Ak totiž prvoinštančný súd „čaká“ na\nžalobu na plnenie (peňažné), aby až v rámci nej riešil ako predbežnú otázku, či je žalovaný vlastníkom\npozemkov alebo nie, tak takáto žaloba na plnenie je v podstate v rukách žalovaného. Prakticky jediným\npeňažným plnením, ktoré potenciálne pripadá do úvahy pri tomto stave zápisu na liste vlastníctva (aj keď\nneoprávneným), je požadovanie bezdôvodného obohatenia žalovaným po žalobcovi z titulu užívania\núdajne „jeho“ pozemku - ak však žalovaný takúto žalobu nepodá, tak by sa neoprávnenosť jeho zápisu\nna liste vlastníctva prakticky nikdy pred súdom nemohla preskúmať (keďže by podľa súdu prvej inštancie\nnebol nikdy daný naliehavý právny záujem) a tento protiprávny, resp. minimálne právne veľmi neistý, stav\nby mohol trvať teoreticky naveky. Naviac žalovaný si je podľa žalobcu vedomý pochybností nadobudnutia\njeho vlastníckeho práva a rizika s tým spojeným a preto takúto žalobu na plnenie radšej nikdy proti\nžalobcovi nepodá (inak by tak už učinil dávno). Akým spôsobom má potom žalobca docieliť to, aby\nbolo súdom autoritatívne rozhodnuté, či je žalovaný alebo nie je vlastníkom pozemkov? Aký právny\ninštitút okrem tejto žaloby na určenie k tomu má? V tejto chvíli žiadny a môže sa stať, že nikdy ani mať\nnebude, pokiaľ sám žalovaný nebude iniciovať podanie žaloby na plnenie. Pokiaľ sa nerozhodne o tejto\nveci v rámci určovacej žaloby, je to na hrane denegatio iustitie voči žalobcovi, ktorý nemá iné právne\nprostriedky ako odstrániť neistotu ohľadom vlastníctva pozemkov. Fakt, že nedošlo k žalobe na plnenie,\nnie je dôvodom pre odmietnutie riešiť vec z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, ale práve\nnaopak dokazuje, že iný právny prostriedok nie je pre žalobcu k dispozícii. Týmto postupom súdu prvej\ninštancie sú strany fakticky tlačené vygenerovať iný spor a podať inú, resp. novú, žalobu na plnenie,\nčo je ale v rozpore s hospodárnosťou súdneho konania, nakoľko by toto konanie vyšlo nazmar a vec\nby sa musela odznova riešiť v novom súdnom konaní. Ako je uvedené v judikatúre, jeden z hlavných\nprincípov určovacích žalôb je ich preventívna funkcia vyriešiť neisté právne vzťahy ešte predtým, než\ndôjde k porušeniu práva.\n10. Žalobca vo svojom odvolaní najmä poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n22Cdo/252/2017, zo dňa 27. júna 2017, podľa ktorého vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená\nstavba vo vlastníctve inej osoby, má naliehavý právny záujem na určení, kto je vlastníkom tejto stavby.\nLogicky uviedol, že nakoľko vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby na ňom umiestnenej\nje natoľko intenzívny a je predpokladom k realizácii ďalších právnych vzťahov, už len tento samotný fakt\nznamená naliehavý právny záujem vlastníka pozemku. Vyššie uvedený záver najvyššieho súdu musí\nlogicky z rovnakých dôvodov platiť aj zrkadlovo opačne, t. j. že vlastník budovy má naliehavý právny\nzáujem na určení, kto je vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená. A pokiaľ to platí pre\npozitívne určenie, platí to aj pre negatívne určenie (že konkrétna osoba nie je vlastníkom dotknutého\npozemku), čo je presne tento prípad riešený žalobcom. Okrem toho citoval z rozsudku Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 21Cdo/2137/2005, zo dňa 27. septembra 2006, v ktorom najvyšší súd zdôraznil okrem\npreventívnej funkcie určovacej žaloby, ktorá je prípustná aj tam, kde je možné žalovať na plnenie (o to\nskôr je možná keď na plnenie žalovať možné nie je, ako v tomto prípade), aj fakt, že vecnú legitimáciu\nje treba odlišovať od naliehavého právneho záujmu, resp. že vecnú legitimáciu na určovacej žalobe má\n\naj ten, koho právnej sféry sa sporné právo týka (nemusí mať hmotnoprávnu legitimáciu a nemusí tvrdiť,\nže mu právo náleží). To je prípad žalobcu, keď určenie, že žalovaný nie je nositeľom vlastníckeho práva\nk pozemku pod jeho budovou, sa týka jeho právnej sféry, a to v mnohých ohľadoch. Žalobca tak má\nvo svetle citovaného rozsudku vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem na určení, že predmetný\nprávny vzťah neexistuje.\n11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému voči žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nUviedol, že ani jeden z argumentov žalobcu v rámci odvolania v žiadnom smere neobstojí. Žalovaný\npoukázal na názor Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 590/2017 zo dňa 6. októbra 2017,\npodľa ktorého: „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej\nžaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým\nzákladné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne\nvyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého\nprávneho záujmu žalobcu na tomto určení. Žalobca zároveň v odvolaní uviedol, že jeho naliehavý právny\nzáujem je daný, nakoľko je vlastníkom stavby, ktorá je umiestnená na pozemku žalovaného, pričom\nodkázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22Cdo/252/2017, zo dňa 27. júna 2017. Žalovaný v\ntomto smere dal do pozornosti, že preukázanie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa výlučne týka\niba argumentácie vo vzťahu k osvedčeniu aktívnej legitimácie. V posudzovanom prípade rozhodovanom\nnajvyšším súdom však ide o úplne inú procesnú situáciu z dôvodu, že žaloba smerovala voči osobe, ktorú\nžalobca považoval za vlastníka, teda išlo o pozitívnu určovaciu žalobu, na rozdiel od predmetného sporu,\nv ktorom ide o negatívnu určovaciu žalobu o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku. Určenie\nnaliehavého právneho záujmu v tomto právnom spore teda absentuje, a to z nasledovných dôvodov:\nNajvyšší súd SR v rámci svojej konštantnej judikatúry uvádza, že rozsudok súdu negatívne určujúci,\nže žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, nemôže byť spôsobilý zmeniť (zlepšiť) právne postavenie\nžalobcu, ktorý svoje vlastnícke právo nepreukazuje na neho znejúcim tzv. nadobúdacím titulom (napr.\nkúpnou zmluvou alebo súdnym rozhodnutím) a dosiaľ nebol zapísaným vlastníkom nehnuteľností v\npríslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Žalobcom požadovaným negatívnym určením\nsa v porovnaní s existujúcim stavom jeho právne postavenie nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje\nneistota v predmetnom právnom vzťahu, ktorá pretrváva naďalej a nevylučuje ďalšie konania o\nvlastníctve predmetných nehnuteľností (uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/130/2020 zo dňa\n28. apríla 2021, sp. zn. 6 Cdo 11/2011 zo dňa 30. apríla 2012 a sp. zn. 2 MCdo 20/2007 zo dňa 16.\ndecembra 2008). V prípade negatívnej určovacej žaloby naliehavý právny záujem nemôže byť daný,\nnakoľko neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu (vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti). I keď by kataster nehnuteľností vykonal na základe vyhovujúceho rozsudku zápis formou\nzáznamu (katastrálny zákon nepozná zápis formou výmazu vlastníckeho práva), dosiahol by sa iba stav,\nkedy by zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nesvedčil žiadnej osobe (pozemok\nby ostal vlastnícky neusporiadaný), čo by nesmerovalo k vytvoreniu právnej istoty, ale ešte vyššej miere\nstavu právnej neistoty a rozmnoženiu sporov o určenie vlastníckeho práva uznesenie Najvyššieho súdu\nSR, sp. zn.: 2Cdo/130/2020 zo dňa 28.4.2021). Negatívna určovacia žaloba pri určovaní vlastníckeho\npráva je prípustná výlučne iba pri duplicite zápisu vlastníckeho práva, kedy duplicitne zapísaný vlastník\nmá vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, pretože rozhodnutie o určovacej žalobe bude\npodkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho\nzákona. V sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri\nnehnuteľností je výnimočne prípustný aj negatívny určovací petit, nakoľko je spôsobilý byť podkladom\npre zápis v evidencii katastra nehnuteľností vo vzťahu takto formulovanej žalobe (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 9Cdo/251/2021 zo dňa 30. júna 2022). Žalovaný celú žalobu považuje za výslovne\nšpekulatívnu. Žalovaný bol evidovaný ako vlastník pozemku a rovnako aj okolitých pozemkov od roku\n2010, teda viac ako 13 rokov, vlastnícke právo mu bolo priznané zákonným spôsobom a od uvedenej\ndoby si plní všetky svoje povinnosti vlastníka. Žalovaný bol v minulosti oslovený žalobcom so žiadosťou\no odkúpenie pozemku, pričom žalovaný so žalobcom rokoval v dobrej viere a žiadal o vypracovanie\nznaleckého posudku, ktorým by bola určená cena pozemku. Následne bola komunikácia prerušená,\navšak nie z dôvodu spochybňovania vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný taktiež voči žalobcovi\nnevyvíjal žiadne právne kroky smerujúce k zabráneniu vstupu do budovy žalobcu a rešpektoval jeho\nvlastnícke právo k budove, a teda právo žalobcu nie je v žiadnom smere ohrozené, tak ako to žalobca\nuvádza. Žalobca nepreukázal v konaní žiadne skutočnosti, ktorými by osvedčil svoj naliehavý právny\nzáujem ani skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť zapísaný stav po vecnej stránke.\n\n12. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku. Uviedol, že pre posúdenie, či je daný naliehavý\nprávny záujem, je úplne irelevantné, či sa žalobca domáha určenia, že žalovaný je vlastníkom alebo nie\nje vlastníkom, nakoľko ide o samotný právny vzťah medzi vlastníkom pozemku a stavbu na ňom. Ak je\ndaný naliehavý právny záujem pri pozitívnej určovacej žalobe, logicky musí byť daný aj pri negatívnej\nurčovacej žalobe, tam nie je žiadny rozdiel. Dôvodom zisťovania existencie naliehavého právneho\nzáujmu je totiž iba to, či sa vôbec súd má zaoberať otázkou právneho vzťahu medzi vlastníkom stavby a\nvlastníkom pozemku pod ňou, resp. osôb, ktoré to o sebe tvrdia. A Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že\nnaliehavý právny záujem daný je a právny vzťah medzi vlastníkom pozemku a stavby na ňom je natoľko\nintenzívny, že podmienka naliehavého právneho záujmu je v týchto prípadoch splnená. Až následne sa v\nrámci rozhodovania vo veci samej zisťuje, či je daná osoba z hľadiska hmotného práva vlastníkom, alebo\nnie, pričom aj pri pozitívnej určovacej žalobe môže súd dôjsť k záveru, že žalovaný nie je vlastníkom\npozemku (a rozhodne rozsudkom vo veci samej, nie že by ju odmietol pre nedostatok naliehavého\nprávneho záujmu).\n13. Žalobca považoval za absurdné tvrdenie žalovaného, že by pre žalobcu bol lepší súčasný stav\nzápisu na liste vlastníctva, ktorý je v rozpore s hmotným právom, než uvedenie stavu zápisu do súladu\ns právom. Už len principiálne nikdy nemôže byť lepší protiprávny stav než stav v súlade s právom, nech\nje akýkoľvek. Žalobca požaduje, aby týmto súdnym konaním bol súdne potvrdený stav, ktorý tu bol pred\nzápisom žalovaného na list vlastníctva ako vlastníka pozemku na základe neplatného vydržania, ktoré\nnikdy nenastalo. To bol posledný právny stav (a stav evidencie v katastri), ktorý bol v súlade s hmotným\nprávom a mal by sa podľa žalobcu vrátiť. Rozhodnutie súdu o merite veci by otvorilo cestu tomu, aby\nsa právny vzťah medzi vlastníkom stavby (žalobcom) a vlastníkom pozemku mohol riešiť ďalej v súlade\ns právnym poriadkom. V opačnom prípade bude stav neistoty žalobcu pretrvávať, čím by bol fakticky\nsúdom akceptovaný protiprávny stav, kedy je žalovaný zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník, aj keď z\npohľadu hmotného práva ním nie je. Stav žalobcu by bol samozrejme oveľa priaznivejší a naviac právne\nukotvený - správu pozemkov by mohol legálne prevziať Slovenský pozemkový fond, s ktorým by mal\nžalobca ako vlastník stavby právny vzťah v súlade s právnym poriadkom. Táto právna neistota a právna\nvada tak môže byť za súčasného stavu prakticky navždy spojená s týmto pozemkom a pri akejkoľvek\ndispozícii či scudzení pozemku by nový vlastník bol zaťažený neistotou (z hľadiska hmotného práva),\nkto je vlastníkom zastavaného pozemku. A samozrejme sa právne postavenie žalobcu z titulu zápisu\nžalovaného ako vlastníka pozemku zhoršilo už len z toho titulu, že od neho žalovaný žiada úhradu\nbezdôvodného obohatenia.\n14. Podľa žalobcu pred zápisom žalovaného v katastri boli ako vlastníci zapísané konkrétne fyzické\nosoby (N. R., V. R., I. Y., F. Y., atď.) a pozemky mali svojich de iure oprávnených vlastníkov. Kto\nkonkrétne bol jeho vlastníkom je samozrejme pre posúdenie naliehavého právneho záujmu a pre tento\nspor irelevantné. Niekto ním však určite bol a ak išlo o neznámych vlastníkov v zmysle legislatívy,\nmal by pozemky prevziať do správy Slovenský pozemkový fond. Týmto sa predbieha čas a nejde o\npodstatnú vec pre tento spor, nakoľko predmetom tohto sporu nie je určenie, kto je vlastníkom pozemku,\na či ním boli osoby predtým zapísané na liste vlastníctva ako vlastníci, a či ešte žijú a prihlásia sa k\nvlastníctvu - toto je úplne irelevantné a naviac ak by aj išlo v zmysle legislatívy o neznámych vlastníkov,\nprávny poriadok má jasné pravidlá ako riešiť správu a dispozície s takýmto majetkom prostredníctvom\nSPF. Neoprávneným privlastnením pozemkov žalovaným tak vznikla škoda buď na strane aktuálnych\nprávoplatných vlastníkov, ktorým boli pozemky neoprávnené odňaté, alebo na strane štátu a SPF ako by\nsa pozemky kvalifikovali ako neznámych vlastníkov v zmysle príslušnej legislatívy a mohol by ich napr.\nprenajímať Slovenský pozemkový fond. Podľa žalovaného je lepší síce protiprávny ale jasný stav zápisu\nna liste vlastníctva v prospech nevlastníka, než stav, ktorý je v súlade s právnym poriadkom, aj keby bol\nkomplikovanejší (čo by naviac nebol, lebo by to riešil SPF a žiadne súdne spory by sa negenerovali,\nako v tomto prípade). Je evidentné, že žalovaný sa obáva toho, aby súdy riešili oprávnenosť jeho\nvlastníckeho práva k spornému pozemku a fabuluje dôvody, ktorými sa snaží presvedčiť, že vlastne\nsúčasný protiprávny stav je lepší než stav, ktorý by bol v súlade s právom.\n15. Zúženie prípustnosti negatívnych určovacích žalôb len na prípad duplicity zápisu vlastníctva na\nliste vlastníctva považoval žalobca za nesprávny právny záver, ktorý nie je založený na žiadnych\nustanoveniach právnych predpisov. Občiansky zákonník nepozná pojem duplicita vlastníckeho práva\n(ide len o evidenčno-technický pojem z oblasti katastrálnych úradov). Nie je samozrejme možné, aby\nsa prípustnosť vlastníckych žalôb podmieňovala nejakým technickým zápisom vykonaným katastrom.\nTu ide o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom z pohľadu hmotného práva, pričom spôsob evidencie\n\nkatastrálnymi úradmi je druhoradý, resp. irelevantný. Nemôže mať akúsi vyššiu váhu spôsob evidencie\nna katastri, než určenie kto je alebo nie je vlastníkom podľa hmotného práva. Je to práve naopak - stav\nzápisov na katastri by mal zohľadňovať hmotnoprávny stav a ten môžu autoritatívne určiť iba súdy.\n16. Záverom svojej repliky žalobca odmietol špekulatívnosť charakteru jeho žaloby, rokovania medzi\nstranami boli prerušené práve z dôvodu právnej neistoty ohľadom vlastníctva dotknutého pozemku\nžalovaným. Podľa žalobcu je tento prípad ukážkovým príkladom, kedy by súd na základe určovacej\nžaloby mal zastaviť stav právnej neistoty žalobcu, a to naviac paradoxne v prípade, keď prakticky\nakýkoľvek rozsudok súdu o merite veci ohľadom vlastníctva pozemku z pohľadu hmotného práva (či už\nv prospech alebo neprospech žalobcu) by bol vyriešením tejto právnej neistoty trvajúcej vyše 10 rokov.\nSúdy by nemali postupovať formalisticky a mali by brať zreteľ na faktickú situáciu a postavenie žalobcu.\nŽalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/11/2019 zo dňa 11. decembra\n2019, pričom s ohľadom naň tvrdil, že tento spor nemá viesť k rozmnožovaniu sporov (aj keď to žalovaný\ntvrdí), nakoľko žalobca nemal v úmysle následne podávať žalobu na plnenie, ani inú určovaciu žalobu.\nRozhodnutie v tomto konaní nie je iba jedným z krokov žalobcu na to, aby podával ďalšie žaloby, ale\npráve naopak sa tomu má predísť tým, že súd autoritatívne rozhodne jedným alebo druhým spôsobom\n(ako žalobca opakovane uvádzal v priebehu konania). Žalobca dodal, že keď sa blížila 10-ročná lehota\nzápisu žalovaného ako vlastníka pozemku na list vlastníctva, ktorá by mu teoreticky mohla dávať\nargument dobrej viery potrebnej k vydržaniu pozemku po uplynutí 10-ročnej lehoty od jeho zápisu ako\nvlastníka na list vlastníctva, žalobca sa rozhodol podať túto žalobu na určenie, že žalovaný vlastníkom\nnie je. Žalobca nemal iný procesný právny prostriedok, ako odstrániť jeho stav právnej neistoty a v\nprípade, ak by súdy odmietli o jeho žalobe po vecnej stránke rozhodovať, fakticky by nemal ako ochrániť\nsvoje právne záujmy a mohlo by byť porušené aj jeho ústavné právo na právnu ochranu (denegatio\niustitie).\n17. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že ak je daný naliehavý\nprávny záujem pri pozitívnej určovacej žalobe, logicky musí byť daný aj pri negatívnej určovacej žalobe.\nV zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je,\nalebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde\nby sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pri posudzovaní naliehavého právneho\nzáujmu súdy skúmajú to, či žalobca určovací rozsudok skutočne potrebuje, a či tento určovací rozsudok\nje spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Účelom naliehavého právneho záujmu je pripustiť\nvecné prejednanie len takých určovacích žalôb, ktoré majú pre žalobcov význam, čím sa sleduje to,\naby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne (II. ÚS 482/2021). Žalobca požaduje, aby týmto súdnym\nkonaním bol súdne potvrdený stav, ktorý tu bol pred zápisom žalovaného na list vlastníctva ako vlastníka\npozemku na základe tvrdeného neplatného vydržania, ktoré nikdy nenastalo. Žalovaný dal do pozornosti,\nže takýmto spôsobom nie je možné rozhodnúť bez vôle osôb, ktoré by mali byť zapísané ako vlastníci\nnehnuteľností. Súdne konanie by bolo v takomto prípade vedené v prospech osoby, ktorá nie je stranou\nsporu, čo je v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania. K ostatným tvrdeniam\nžalobcu sa už žalovaný podľa svojho názoru dostatočným spôsobom vyjadril a svoje právne závery\nzároveň podložil aj relevantnou judikatúrou.\n18. Ďalšie vyjadrenie v odvolacom konaní strany neprodukovali.\n19. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v\nzmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím\nsúdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods.\n1 CSP, vec tiež posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie náležite podľa § 220 ods. 2\nCSP odôvodnil.\n20. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu\nprávo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné\npreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n21. Žalobca v úvode svojho odvolania namietal nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie,\nktorý konštatoval, že mal za preukázané, že žalovaný je vlastníkom sporných pozemkov C KN parcelné\nč. XXXXX/XXX J. XXXXX/X, katastrálne územie M. L., ako aj že nemá za sporné, že stavba vo\n\nvlastníctve žalobcu sa nachádza na pozemku žalovaného parcelné č. XXXXX/XXX. Z doslovného znenia\nodsekov 20. až 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie bez zohľadnenia zvyšku rozsudku by\nsa síce mohlo javiť, že súd prvej inštancie urobil záver o tom, kto je vlastníkom vyššie uvedených\nnehnuteľností, avšak odôvodnenie rozsudku takýmto spôsobom izolujúcim časť textu od jeho zvyšku\nvykladať nemožno. Je potrebné brať do úvahy aj kontext, v ktorom sa predmetné časti odôvodnenia\nnachádzajú. Z rozsudku súdu prvej inštancie ako celku je pritom jednoznačne zrejmé, že meritórnemu\nprieskumu otázky, či je, alebo nie je žalovaný vlastníkom predmetných pozemkov, sa súd prvej\ninštancie nevenoval, keďže dospel k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu na strane\nžalobcu. Nemôže byť teda rozumných pochýb o tom, že súd prvej inštancie v žalobcom označenej\nčasti odôvodnenia rozsudku iba vyhodnotil stav evidencie vlastníckeho práva na listoch vlastníctva\nč. XXXX J. XXXX, katastrálne územie M. L., ktoré boli ako dôkazy súdom prvej inštancie vykonané.\nSkutočnosť, že vlastnícke právo žalovaného k pozemkom je na uvedených listoch vlastníctva evidované,\nnespochybňoval ani žalobca, preto v prípade tejto v konaní nespornej skutočnosti nie je možné hovoriť\no nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie. V dôsledku toho tento odvolací dôvod\nnebol v konaní daný. Odvolací súd pripúšťa, že súd prvej inštancie mohol zvoliť presnejšiu formuláciu\nodsekov 20. až 23. odôvodnenia, ale ich význam napokon bol zrejmý aj samotnému odvolateľovi\n(ktorý to uznal aj vo svojom odvolaní) a musí byť zrejmý každému, kto sa oboznámi s odôvodnením\nrozsudku súdu prvej inštancie ako celkom. Rozsudok súdu prvej inštancie preto nemožno hodnotiť\nz tohto dôvodu ako zmätočný a jeho odôvodnenie pre strany ako nepochopiteľné a neumožňujúce\nviesť s rozhodnutím odvolaciu polemiku, resp. neumožňujúce riadny prieskum rozhodnutia. Z tohto\ndôvodu odvolací súd nemal tiež za to, že by absenciou riadneho odôvodnenia rozsudku ako nesprávnym\nprocesným postupom súd prvej inštancie znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n22. Súd prvej inštancie správne prioritne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na\npožadovanom určení. Dospel pritom k záveru, že na určení neexistencie vlastníckeho práva žalovaného\nk pozemkom C KN parcelné č. XXXXX/XXX J. XXXXX/X evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX,\nkatastrálne územie M. L., ako vlastníctvo žalovaného, nemá žalobca naliehavý právny záujem. Na\nzáklade toho potom správne žalobu zamietol bez toho, aby sa ňou ďalej vecne zaoberal.\n23. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak\nexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením\nžalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom\nrozhodujúce, ako táto neistota vznikla (rozsudok sp. zn. 4Cdo/49/2003 publikovaný aj v časopise\nZo súdnej praxe č. 75/2003). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa\n6. decembra 2012 pri otázke naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je\nvhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť\nodstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak\nnasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v\nprípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho\nprávne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý\nprávny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha\n(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať\nna určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť\nsúdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba\nje procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania\nalebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Zvlášť v kontexte posudzovanej veci je ešte potrebné\nzdôrazniť, že podľa konštantnej judikatúry určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy,\nak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu\nalebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,\nči tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004 a sp.\nzn. 3Cdo/98/2004). Aby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne, je účelom naliehavého právneho\nzáujmu pripustiť k vecnému prejednaniu len takú určovaciu žalobu, ktorá má pre žalobcu skutočný\nvýznam (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2021 zo dňa 1. júna 2022).\n24. Žalobca existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie vlastníckeho práva\nžalovaného odvodzoval v základe od tej skutočnosti, že je vlastníkom stavby postavenej na pozemku\nC KN parcelné č. XXXXX/XXX a na pozemku C KN parcelné č. XXXXX/X sa nachádza tzv. priľahlý\n\nuzavretý a oplotený areál užívaný ako jeden funkčný celok s budovou žalobcu, po ktorom taktiež vedie\njediná prístupová cesta k žalobcovej stavbe. Žalobca v tejto súvislosti analogicky odkazoval na rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/252/2017, zo dňa 27. júna 2017, podľa ktorého vlastník pozemku,\nna ktorom je umiestnená stavba vo vlastníctve inej osoby, má naliehavý právny záujem na určení, kto je\nvlastníkom tejto stavby. Podľa žalobcu tento vzťah platí aj obrátene, a teda vlastník stavby má naliehavý\nprávny záujem na určení, kto je vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená.\n25. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že medzi vlastníkom stavby postavenej na cudzom\npozemku a vlastníkom daného pozemku existujú z povahy veci určité právne vzťahy, ich konkrétna forma\na obsah závisia od špecifík každého prípadu. Od týchto špecifík tiež závisí to, či existuje naliehavý právny\nzáujem vlastníka stavby (ako tretieho subjektu) na určení vlastníckeho práva k pozemku. Vzhľadom\nna veľké množstvo do úvahy prichádzajúcich konkrétnych skutkových situácií medzi vlastníkmi stavby\na pozemku, existenciu naliehavého právneho záujmu nemožno paušálne odmietnuť len z dôvodu, že\nžalobca sa nedomáha určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech.\n26. V posudzovanej veci si však žalobca vybral procesný nástroj, ktorým je tzv. negatívna určovacia\nžaloba. Nedomáha sa určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ale určenia jeho neexistencie u\nžalovaného. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, na ktorú odvolací súd už poukázal, pri\nskúmaní existencie naliehavého právneho záujmu je súd povinný sa zaoberať aj tým, či je podaná žaloba\nprocesne vhodným nástrojom, ktorý odstraňuje neistotu vzťahu medzi stranami. Aj negatívne určenie, t.\nj. určenie neexistencie určitého práva, môže mať v určitých skutkových situáciách svoj význam, avšak\nodvolací súd v posudzovanom spore význam takéhoto určenia pre žalobcu nevzhliadol, pretože určenie,\nktorého sa žalobca domáha, nie je spôsobilé akokoľvek pozitívne ovplyvniť jeho právne postavenie.\n27. Predovšetkým je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že v tomto prípade nejde o prípad duplicitného\nvlastníctva, kedy by prípadné vyhovenie žalobe o určenie neexistencie vlastníckeho práva jedného\nsubjektu malo za následok, že bude ako jediný vlastník nehnuteľnosti v katastri zapísaný druhý subjekt.\nVýsledkom tohto konania by v prípade úspechu žalobcu mohol byť iba rozsudok deklarujúci neexistenciu\nvlastníckeho práva žalovaného bez toho, aby bola pozitívne deklarovaná aj existencia vlastníckeho\npráva iného subjektu. Medzi žalobcom a žalovaným ako subjektom zapísaným ako vlastník v katastri\nnehnuteľností by tak bolo záväzné súdne rozhodnutie o tom, že žalovaný nie je vlastník, ten by však\nzostal ako vlastník zapísaný na príslušnom liste vlastníctva. Takýto stav by nepochybne neviedol ku\nkonečnému usporiadaniu právnych vzťahov medzi stranami.\n28. Katastrálny zákon síce v ustanovení § 36a ods. 2 písm. b) predpokladá na základe súdneho\nrozhodnutia aj vykonanie záznamu vyznačením stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou\nalebo inou právnou skutočnosťou, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti\ndobrovoľnej dražby alebo inej právnej skutočnosti (t. j. ako rozhodol o žalobe podľa § 137 písm. d)\nCSP), avšak žalobca sa v tomto konaní nedomáha určenia neplatnosti akejkoľvek právnej skutočnosti\npodľa § 137 písm. d) CSP, ale určenia neexistencie práva podľa § 137 písm. c) CSP. Do katastra\nnehnuteľností je záznamom zapísateľné aj rozhodnutie súdu s negatívnym určujúcim výrokom, avšak to\nplatí v prípade riešenia duplicitného vlastníctva zapísaného v katastri nehnuteľností (porovnaj rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/15/2017 zo dňa 30. mája 2018, ZSR 31/2019). S výnimkou rozsudkov\no žalobách podľa § 137 písm. d) CSP, ktoré sa zapisujú postupom podľa § 36a ods. 2 písm. b), vykonáva\npríslušný okresný úrad záznam postupom podľa § 36a ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona, teda\npodľa výroku súdneho rozhodnutia. Z logiky veci ide o rozsudky o žalobách podľa § 137 písm. c)\nCSP. Samotná deklarácia neexistencie vlastníckeho práva žalovaného vo výroku rozsudku však nie je\npodkladom, na základe ktorého by okresný úrad mohol vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech\ntretej osoby, hoci by išlo o predchádzajúceho vlastníka. Skutočnosť, kto je predchádzajúci vlastník,\nby v tomto prípade nevyplývala z výroku rozsudku, ktorý jediný je pre okresný úrad záväzný. „Orgán\nkatastra nemôže na podklade súdneho rozhodnutia vykonať taký zápis do katastra nehnuteľností, ktorý\nz obsahu výroku priamo nevyplýva, hoci by aj bol záver súdu o vzniku, zmene, zániku alebo existencií\nnejakého práva k nehnuteľnosti, iného než uvedeného vo výroku rozhodnutia, obsiahnutý v odôvodnení\nrozhodnutia“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/68/2021 zo dňa 9. júna 2022).\n29. S vyššie uvedeným súvisí skutočnosť, že žalobca ako vlastník stavby postavenej na cudzom\npozemku, prístup ku ktorej rovnako vedie po pozemku vo vlastníctve iného subjektu, môže ustáliť svoje\nprávne postavenie iba tým, že súdnym rozhodnutím bude napevno pozitívne určené, kto je vlastníkom\n\npozemkov, nie iba tým, že o aktuálne zapísanom vlastníkovi bude deklarované, že ním nie je. V záujme\nžalobcu aspoň hypoteticky môže teda byť iba pozitívny určovací výrok, ktorým bude medzi žalobcom\na vlastníkom pozemkov určené vlastnícke právo. Aj v žalobcom odkazovanom rozsudku Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 22Cdo/252/2017 bol judikovaný iba záver o existencii naliehavého právneho záujmu na\npozitívnom určení, pričom subjekt, o ktorom žalobca v danom konaní tvrdil, že je vlastníkom, bol popri\nzapísanom vlastníkovi súčasne žalovanou stranou predmetného konania.\n30. V neposlednom rade odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na subjektívnu záväznosť prípadného\nžalobe vyhovujúceho výroku rozsudku (§ 228 ods. 1 CSP), ním nie je možné ovplyvniť právne postavenie\ntretích subjektov. Ak by teda aj výsledkom tohto konania malo byť vyznačenie stavu pred zápisom\nvlastníckeho práva žalovaného, čo však odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie nepovažuje za\nmožné, bolo by nutné, aby tieto tretie subjekty boli stranami konania. Žalobca sa nemôže domáhať (a to\nani nepriamo cez negatívnu určovaciu žalobu) určenia vlastníckeho práva v prospech tretích v konaní\nnevystupujúcich subjektov, čo správne skonštatoval aj súd prvej inštancie. Tento argument síce súvisí aj\ns otázkou vecnej legitimácie, avšak tá je v tomto prípade úzko previazaná s (ne)existenciou naliehavého\nprávneho záujmu, keďže žalobca môže mať naliehavý právny záujem iba na takom určení, ktorým sa\núčinne odstráni stav právnej neistoty; z hľadiska efektivity teda v konaní musia vystupovať práve tie\nsubjekty, usporiadanie vzťahov medzi ktorými má pre žalobcu právny význam.\n31. Napokon nemožno ani súhlasiť s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie po tom, čo dospel k\nzáveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, mal konanie zastaviť pre nedostatok podmienky\nkonania a nie žalobu zamietnuť; pričom v rozhodnutí zamietajúcim rozsudkom videl žalobca tzv. inú vadu\nkonania. Odvolací súd poukazuje na v tomto smere dlhodobo ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR\na s ňou súladnú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej súd v prípade, že žalobca v spore nepreukáže\nexistenciu naliehavého právneho záujmu, žalobu rozsudkom zamietne, a to bez toho, aby sa zaoberal\nmeritom sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/90/2013 zo dňa 30.\nnovembra 2016 alebo sp. zn. 1Obdo/4/2017 zo dňa 30. januára. 2018).\n32. Hoci čiastočne z iných dôvodov, odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k rovnakému\nzáveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neexistencie vlastníckeho práva\nžalovaného k sporným pozemkom. Preto odvolací rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, keďže je vo\nvýrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).\n33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\n\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "60C/9/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41eaba12-ff14-4847-8096-478d408b9db7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2021 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1"}, {"guid": "ussr:e053365f-3e5f-43ec-a5c8-abdf8b002f8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1"}, {"guid": "e46c4786-84a8-4eba-85eb-4fc383ed2c82:1ce6c535-5100-45ef-a5dd-e661568d952b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6116202029.1", "spisova_znacka": "2Cdo/130/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/130/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6116202029.1"}, {"guid": "f32c102f-9e62-4d8c-af6c-6e61354bc85c:03d03609-1668-4488-8e75-7aaa4cef8f22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7010234443.2", "spisova_znacka": "2ObdoV/11/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7010234443.2"}, {"guid": "a252425a-6d50-4010-b676-8e50d4397575:d92151fc-b37e-44ea-aa87-57c9d3600b61", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1207200783.1", "spisova_znacka": "8Cdo/90/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/90/2013 z 29. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1207200783.1"}], "citovane_v": []}