{"guid": "05abb50a-ce71-4467-ba89-227012643a39:63d8bfa7-5eef-49a8-a840-8137646c1112", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1319201006.2", "spisova_znacka": "3CoPr/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoPr/12/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 3CoPr/12/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1319201006.2", "identifikacne_cislo": "1319201006", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/365#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63d8bfa7-5eef-49a8-a840-8137646c1112", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1319201006.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1319201006.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1319201006.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoPr/12/2024\n1319201006\n29. 04. 2026\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2026:1319201006.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: A.. P. A., E.. X.X.XXXX, D. E. XX/A,\nI., zastúpeného: TORA Legal, s. r. o., Námestie SNP 19, Bratislava, IČO: 36 866 326, proti žalovanej:\nŠkola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium Teplická 7, Bratislava, IČO: 31 787 088, zastúpenej:\nULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, IČO: 35 975 016, o antidiskriminačnej žalobe, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava III č. k. 45Cpr/4/2019-398, zo dňa\n25.10.2022, v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-45Cpr/4/2019-497,\nzo dňa 12.3.2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u je.\nŽalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v predmetnom spore (po jeho vylúčení na samostatné konanie\na po následne pripustenej zmene žaloby) domáhal\n- určenia, že žalovaná sa svojím konaním dopustila diskriminácie žalobcu z dôvodu jeho sexuálnej\norientácie, čím vo vzťahu k nemu porušila zásadu rovnakého zaobchádzania;\n- uloženia povinnosti žalovanej zverejniť po dobu jedného mesiaca verejné ospravedlnenie žalobcovi\nna úvodnej strane internetového portálu školy www.spmndag.sk a na školskej nástenke o fonte a\nveľkosti písma Times New Roman v znení: „Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium sa týmto\nospravedlňuje A.. P. A., že sa svojim konaním voči nemu dopustila diskriminácie, čím vo vzťahu k\nžalobcovi porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.“;\n- uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur.\n3. Súd prvej inštancie uviedol, že diskriminácia je také konanie, ak dochádza k rozdielnemu\nzaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a\nrozumného zdôvodnenia. Za objektívne a rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje\ncieľ a rešpektuje rozumový rámec primeranosti použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom, keď\nsa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou\nkrajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho\nodlišnosti napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej\norientácie. Podľa judikatúry ESĽP o diskrimináciu v zmysle článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s osobami, ktoré\n\nsa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a\nrozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré v demokratickej spoločnosti sleduje legálny cieľ a\nrešpektuje zásadu primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. Antidiskriminačný\nzákon vychádza z antidiskriminačných smerníc Európskej únie (smernica Rady Európy 2000/43/ES,\nsmernica Rady Európy č.2000/78/ES). Tento zákon rieši problematiku diskriminácie predovšetkým v\noblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, pracovnoprávnych vzťahov a\nposkytovania tovarov a služieb a ukladá povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Pri\nprávnej identifikácií porušenia zákazu diskriminácie Ústavný súd SR používa test diskriminácie, ktorý sa\nskladá zo štyroch základných krokov, medzi ktoré patrí porovnateľná skupina či jednotlivec, kvalifikované\nkritérium, resp. dôvod, ujma na strane jednotlivca alebo skupiny, skúmanie legitimity a proporcionality.\n4. Ďalej uviedol, že v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu\npohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka,\nveku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery,\nnáboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho\npôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia\nalebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Priama diskriminácia je\ndefinovaná ako konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo,\nako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej\nsituácii. Priamou diskrimináciou je teda konanie, ktorým niekto priamo znevýhodňuje určitú osobu pre\njej určitú vlastnosť alebo danosť podľa § 2a ods. 2 Antidiskriminačného zákona. Nepriama diskriminácia\npredstavuje navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu\nv porovnaní s inou osobou. Nepriama diskriminácia je teda niečo, čo navonok môže vyzerať ako\nrovnaké zaobchádzanie, avšak pri bližšom skúmaní má diskriminačný efekt. Nepriamou diskrimináciou\nnie je, ak predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré by inak predstavovali tento druh diskriminácie,\nsú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na jeho\ndosiahnutie.\n5. V antidiskriminačnom spore musí žalobca podľa súdu prvej inštancie uniesť dôkazné bremeno\ntýkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej diskriminácii, resp. k porušeniu\nzásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné\nbremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania\ndošlo. Z procesnoprávneho hľadiska v antidiskriminačných sporoch s ochranou slabšej strany sa\nuplatňuje obrátené dôkazné bremeno; žalovaná je povinná preukázať, že neporušila zásadu rovnakého\nzaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k\nporušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Dôkazné bremeno neťaží len výlučne žalovanú\nstranu, ale aj žalobcu.\n6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca nepreukázal svoje\nskutkové tvrdenia o zhoršení správania sa riaditeľky školy voči nemu potom, ako sa žalobca rozviedol\nso svojou manželkou a mal partnerský vzťah s R. P. A., ktorý v septembri 2015 začal pracovať v\nškolskom bufete, či o oznámení riaditeľky školy počas osobného pohovoru so žalobcom, že nepovažuje\nza správne, aby mal blízky vzťah so zamestnancom v bufete p. A., či o výhradách riaditeľky školy voči\npartnerovi žalobcu, ktorý je homosexuálom, cudzincom a viackrát mala naznačiť žalobcovi, aby jeho\npartner skončil s prácou v bufete a odišiel späť do zahraničia, že si neželá, aby zástupca školy žil s\nmužom, že si má žalobca „dať svojho priateľa do poriadku“, inak ho nechá vyviesť zo S., že žalobca\nvedie život, ktorý nie je normálny.\n7. Riaditeľka školy vo výpovedi poprela osobný pohovor so žalobcom o ukončení vzťahu s partnerom,\nktorý pracoval v školskom bufete. Uviedla, že konflikty medzi žalobcom a žalovanou mali výlučne\npracovnoprávny charakter v súvislosti s prevádzkou bufetu zriadeného od 1.9.2015 v škole na S. Q.\nK. I.. Žalobca spolu s M. Š. určili za víťazku verejnej obchodnej súťaže O. Y.. Podľa žalovanej bol\nžalobca koordinátorom celého pochybného fungovania školského bufetu, nakoľko O. Y. v škole nikto\nnevidel; údajne bola v zahraničí a následne splnomocnila p. A. na všetky úkony týkajúce sa prevádzky\nbufetu. Neskôr začali vznikať problémy v bufete z toho dôvodu, že\np. A. ako prevádzkar\nodmietol obsluhovať učiteľský zbor, dostal sa do konfliktu s vrátničkou školy, tajomníčkou školy, mal\nnevhodnú komunikáciu so žiakmi, pričom žalovaná poukázala na príspevky žiakov na webovej stránke\nohľadne fungovania bufetu („Treba začať predávať aj cigarety a alkohol“, „Preč riaditeľku!!!! Bento za\n\nriaditeľa!!!!!“). Uvedené výhrady žalovaná preukázala listom zo dňa 8.7.2016 adresovanom O. Y., že\nod septembra 2015 začali vznikať problémy v bufete so zamestnancom p. A., ktorý odmietol slušne\nkomunikovať so zamestnancami školy, učiteľmi, najmä ženami, tajomníčkou, vrátničkou, zamestnanci\nsa nemohli stravovať v bufete, boli nútení si objednať stravu od externého dodávateľa. Keď riaditeľka\nškoly chcela riešiť uvedené záležitosti ohľadne prevádzky bufetu s\np. A., povedal jej, že nemá\nčas a nebude s ňou komunikovať. Keď osobne navštívila bufet za prítomnosti členov zamestnaneckej\nrady s návrhom doriešiť vzniknuté problémy, prevádzkar sa skryl v miestnosti a vykrikoval, že bude\nkomunikovať iba prostredníctvom advokátky. Riaditeľka školy v liste uviedla aj ďalšie dôvody, ako\nrodičia žiakov upozorňovali na nevhodnú komunikáciu bufetára v škole; bola požiadaná, aby riešila\ndanú situáciu, keď bufetár zneužíval sociálne siete v komunikácii so žiakmi, riaditeľku školy osočoval\na vyjadroval sa nevhodným spôsobom pred žiakmi, do problému s bufetárom bola zaangažovaná celá\nškola z dôvodu jeho nevhodného správania. V období, keď boli ústne maturity, p. A. odmietol poskytnúť\npriestory školského bufetu na stravovanie predsedov maturitných komisií. Podľa zápisnice z pracovnej\nporady vedenia školy podpísanou riaditeľkou školy, A. I., Ľ. W.F., G. E. bol p. A. opakovane vyzvaný, aby\nprišiel na rokovanie s riaditeľkou školy, pričom odmietol všetky výzvy. Vzhľadom na uvedenú situáciu\nriaditeľka školy telefonicky požiadala žalobcu ako ekonomického zástupcu školy o pomoc pri riešení\nvzniknutej situácie, zároveň ho upozornila na pretrvávajúce problémy v bufete, z ktorých dôvodov\nzruší prenájom bufetu; žalobca uviedol, že to bude mať prísne dôsledky a oznámil, že dá výpoveď z\npracovného pomeru aj s pani Š. a zložil telefón bez doriešenia problému v bufete ohľadom maturít. Z\npísomného oznámenia o zrušení zmluvy č. 01/2015/SPMNDAG o nájme nebytového priestoru zo dňa\n30.5.2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná zrušila zmluvu o prenájme bufetu ku dňu\n1.6.2016.\n8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predmetom sporu bolo aj skutkové tvrdenie žalobcu, že niektorí\nučitelia z gymnázia začali riešiť vzťah žalobcu s jeho partnerom\np. A.; išiel preto\nza zástupcom riaditeľa školy A. I., ktorý žalobcu medzi ostatnými zamestnancami ohováral a rozoberal\njeho súkromný život. Následne tajomníčka školy p. R. osobne povedala žalobcovi, že reči o ňom a jeho\nvzťahu s partnerom naďalej pretrvávajú na gymnáziu. Riaditeľka školy žalobcovi povedala, že sa takto\nnemôže správať k pedagogickým zamestnancom, lebo pedagogickí zamestnanci a žalobca nie sú na\nrovnakej úrovni. Od tejto doby riaditeľka školy zmenila svoje správanie voči žalobcovi a podávala mu\nmenej informácii.\n9. Z výsluchu riaditeľky školy mal súd prvej inštancie preukázané, že v máji 2016 požiadala žalobcu o\ndoriešenie situácie s bufetom ohľadne poskytnutia stravovania členom maturitných komisií; keď riešila\ntúto situáciu so žalobcom bola prítomná aj tajomníčka školy\np. R., ktorá zodpovedala za bufet. Došlo\nk výmene názorov medzi žalobcom a p. R. ohľadne verejnej obchodnej súťaže na prenájom bufetu,\nktorej žalobca povedal, aby „držala hubu“. Uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie preukázanú z\npísomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 24.5.2016, ktoré riaditeľka školy Z.. O.\nP., T.. dala žalobcovi z dôvodu nedoriešenia stravovania maturitných komisií počas konania maturitnej\nskúšky 2016 v budove Gymnázia na S. T. v dňoch 30.5. - 2.6.2016, nespokojnosti zamestnancov s\nfungovaním bufetu, za hrubé a nevhodné správanie sa na adresu tajomníčky p. R., aby „držala hubu“,\nkeď pri výberovom konaní o prenájme bufetu nebola fyzická osoba údajne prítomná, a pri podpisovaní\nzmluvy o prenájme o tejto skutočnosti nebola informovaná. Dňa 20.5.2016 riaditeľka školy zistila,\nže zmluva o prenájme bufetu nebola zverejnená na webovej stránke školy. Vzhľadom na opätovné\nporušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ upozornil žalobcu na ukončenie pracovného pomeru.\nŽalobca mal za to, že svoje pracovné povinnosti vykonával riadne a zodpovedne, čo uviedol v písomnom\nvyjadrení dňa 7.6.2016.\n10. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k\ndiskriminácii žalobcu z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, keď námietky žalovanej opakovane smerovali\nvoči problémom týkajúcim sa školského bufetu. Samotný žalobca v súvislosti so zrušením prenájmu\nbufetu uviedol riaditeľke školy, že dá výpoveď z pracovného pomeru aj s p. Š.. Pracovné vzťahy medzi\nžalobcom a riaditeľkou školy boli dobré, čomu nasvedčuje skutočnosť, že žalobca bol odmeňovaný\nza prácu i formou mimoriadnych odmien, spravidla štvrťročne, napokon za mesiac jún 2016 žalobca\ndostal odmenu, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako zamestnanec nemohol byť\ndiskriminovaný z dôvodu jeho sexuálnej orientácie.\n\n11. Žalobca v konaní podľa súdu prvej inštancie ďalej nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť, že musel čeliť ponižujúcim poznámkam zo strany kolegov v práci týkajúcich sa jeho sexuálnej\norientácie, že niektorí kolegovia v práci ho slovne urážali a že došlo k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania. Podľa svedkyne M. Š. táto pracovala so žalobcom na ekonomickom úseku; riaditeľka\nškoly bola s ich prácou spokojná; asi koncom roka 2015 zamestnanci školy začali hovoriť o vzťahu medzi\nžalobcom a p. A.; osobne počula p. I. cez zatvorené dvere, ako sa rozpráva s ostatnými pedagógmi\nškoly, že medzi žalobcom a p. A. je asi nejaký vzťah. Podľa svedka Z.. A. I., zástupcu riaditeľky školy,\nmu žalobca, keď vychádzal od tajomníčky školy p. R., povedal, že si má dať učiteľov do poriadku,\nčo zverejňujú na internete, pričom nedošlo medzi nimi k nejakej konfrontácii; dôkazom toho bol email zo dňa 11.9.2015 o 10:35 hod, v ktorom svedok oslovil všetkých kolegov„ Vážení zamestnanci\nGymnázia, každý má právo na súkromie a ochranu svojho dobrého mena. Oslovujem všetkých, ktorí\nste na sociálnych sieťach ... Pán A. ma ráno požiadal, aby ste prestali riešiť jeho osobu na sociálnych\nsieťach a ak potrebujete riešiť niečo v súvislosti s ním, veľmi rád si Vás vypočuje, pomôže a poradí. Obaja\nďakujeme za pochopenie. S pozdravom A.“. Svedok uviedol, že žalobcu nikdy neurážal a nerozširoval\nžiadne informácie o jeho súkromnom živote. O sexuálnej orientácii žalobcu sa svedok dozvedel od jeho\nmanželky na porade vedenia školy, kde pani A. plakala, žiadala riaditeľku školy o vyplatenie finančnej\nčiastky na zaplatenie jej vysokoškolského štúdia. Uviedla, že ju manžel opustil spolu s priateľom, majú\ndeti, nemajú z čoho žiť; riaditeľka školy jej žiadosti vyhovela. Podľa svedka I. sa žalobca nikdy nesťažoval\nna vedení školy, že by sa niektorí učitelia alebo zamestnanci školy správali diskriminačne voči žalobcovi,\nz dôvodu jeho sexuálnej orientácie; taktiež p. A. sa nesťažoval na vedení školy ohľadne nevhodného\nsprávania sa tretích osôb vo vzťahu k nemu a žalobcovi z dôvodu ich partnerského vzťahu. Svedkyňa\nJ. A.Ó. pracovala na škole ako učiteľka, bola manželkou žalobcu; ich manželstvo bolo v roku 2015\nrozvedené, manžel jej povedal, že má vzťah s p. A.. Nepotvrdila, že by riaditeľka školy robila na ňu\nnátlak v súvislosti so žalobcom z dôvodu jeho sexuálnej orientácie alebo pracovnej činnosti. Svedok P.\nA. A., X.. R., uviedol, že v roku 2016 pracoval v školskom bufete, niektoré učiteľky sa ho pýtali na to, či\nžije spolu so žalobcom, ale na to nehovorili nič; riaditeľka školy sa ho nikdy nespýtala na jeho sexuálnu\norientáciu. Svedkyňa G. E. v roku 2016 vykonávala zástupkyňu primárneho vzdelávania pre prvý stupeň.\nŽalobca jej v kancelárii povedal, že sa bude rozvádzať s manželkou, ktorá pracovala na škole. Podľa\nsvedkyne sa p. A. sťažovala kolegom, ako pristihla manžela s mužom doma v posteli, sťažovala sa, že\nmá malo peňazí, na škole ju ľutovali, pred Vianocami v roku 2016 sa sťažovala, že nemá deťom čo dať\njesť, že ju odpoja od elektriny, na čo jej učitelia a vychovávatelia pomohli finančne, taktiež vedenie školy\njej poskytlo pomoc 800 eur, aby mohla ukončiť vysokoškolské vzdelanie. Manželka žalobcu rozprávala\ninformácie na škole zo súkromného života ohľadne žalobcu a jeho partnera. G. E. nebola svedkom\ndiskriminácie žalobcu na pracovisku z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, problémy na pracovisku boli\nnajmä v súvislosti s bufetom, riaditeľka školy našla nepodpísanú zmluvu o prenájme bufetu so županom\nBSK, žiadala žalobcu o doriešenie veci ohľadne bufetu, aby urobil nové verejné obstarávanie. Uviedla,\nže žalobca požíval vysokú dôveru a vzťah učiteľov a vedenia školy sa vo vzťahu k žalobcovi nezmenil\nani po tom, čo sa dozvedeli o jeho sexuálnej orientácii. Ďalej uviedla, že v minulom období bol na\nškole zamestnanec p. I. inej sexuálnej orientácie, ktorý nebol z tohto dôvodu diskriminovaný, ani na\nporadách vedenia školy sa nikdy neriešila sexuálna orientácia. Svedok A.. Ľ.Q. J. bol zamestnaný na\nškole ako učiteľ fyziky a chémie asi sedem rokov do roku 2007, v tom čase vystupoval v médiách ako\naktivista LGBTI. Ako gej sexuálnu orientáciu nikdy netajil. Na škole nezažil diskrimináciu v súvislosti s\njeho sexuálnou orientáciou ani zo strany kolegov, ani zo strany vedenia školy. Atmosféra bola na škole\nslobodná, nikto nikoho nekritizoval za to, akú má sexuálnu orientáciu, ako vyzerá. Asi traja učitelia mali\ninú sexuálnu orientáciu ako heterosexuálnu, čo nikdy nebolo predmetom diskriminácie, ani sa to nikdy\nna škole neriešilo.\n12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal ani skutkové tvrdenie, že žalovaná\nkontaktovala vedenia iných škôl, ktorým žalobca poskytoval účtovnícke a ekonomické služby a\ninformovala ich o jeho sexuálnej orientácii.\n13. V súvislosti so skutkovým tvrdením žalobcu, že v júni 2016 videl riaditeľku školy v reštaurácii C.\na pravidelne takmer každú sobotu počas mesiacov júl a august 2016 zaparkovala svoje auto pred\nbytovým domom na Ž. Q. K. I., kde žalobca býval so svojim partnerom, súd prvej inštancie uviedol, že\nsa jedná o verejné priestranstvo, teda priestor, ktorý je prístupný všetkým bez obmedzenia, slúži na\nvšeobecné užívanie a neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by niekoho vylučoval z jeho užívania, resp.\nktorý by obmedzoval jeho využívanie len pre zúžený okruh osôb. Riaditeľka školy uviedla, že už dlhé\nroky chodí pravidelne na trhovisko na Žilinskú ulicu alebo do miestnej kaviarne. Uvedenú skutočnosť\n\npodľa súdu prvej inštancie nemožno považovať za zasahovanie do súkromného života žalobcu, ani za\ndiskriminačné konanie.\n14. Predmetom sporu bolo podľa súdu prvej inštancie aj skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaná\npostupovala v rozpore so Zákonníkom práce, keď vykonala neoprávnenú kontrolu v jeho neprítomnosti,\nvymenila zámky na dverách jeho kancelárie, ako aj na kancelárii jeho asistentky, prijala rozhodnutie\no organizačnej zmene, ktorým zrušila jeho pracovnú pozíciu ekonomický-technický zástupca riaditeľa\nškoly a následne mu doručila upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 23.8.2016, ktorého\nobsah mal žalobca za nepravdivý a zavádzajúci.\n15. Skutočnosti uvedené v upozornení zamestnávateľa zo dňa 23.8.2016 na závažné porušenie\npracovnej disciplíny žalobcu (zneužitie prístupu do štátnej pokladnice pod menom riaditeľky školy Z..\nO. P., T.., a jeho používanie bez vedomia riaditeľky školy, nedôsledné vykonávanie hospodárenia\nna škole (svojvoľná úprava zmluvných podmienok bez vedomia riaditeľky školy), nedodržiavanie\nzmluvných podmienok vo veci prenájmu bufetu a svojvoľné menenie mesačných platieb podľa\nzmluvných podmienok, nedodržiavanie BOZP na pracovisku, uvádzanie do omylu riaditeľku školy\nohľadne prenájmov priestorov a porušenie podmienok (p. Y.), opakované nerešpektovanie pokynov\nriaditeľky školy ohľadne doriešenia zmluvy s bufetom, nedôsledné vykonávanie svojich povinností v\núčtovníckej agende, nedostatočné vedenie personálnej a mzdovej agendy, nevypracovanie náplne\npráce, nezaloženie dokladov - daňových prehľadov a daňových vyhlásení, bez podpisov zamestnancov)\nneboli predmetom dokazovania vo veci samej v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru žalobcu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo strany žalovanej zo\ndňa 9.9.2016, keďže žalovaná nepreukázala splnenie formálnych podmienok potrebných pre okamžité\nskončenie pracovného pomeru so žalobcom v zmysle § 38 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce; takýto\npracovnoprávny úkon sa podľa § 70 Zákonníka práce považuje za neplatný.\n16. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol aj skutočnosť, že žalobca za\núčelom preukázania psychickej ujmy spôsobenej mu v dôsledku neprimeraných zásahov žalovanej\npredložil lekárske správy (nálezy) psychiatričky A.. Y. Š., pôsobiacej v Z. W. Z., J. XX, I. z ktorých vyplýva,\nže žalobca sa po udalostiach uskutočnených na osobnom stretnutí dňa 23.8.2016 musel podrobiť\npsychiatrickej liečbe, v dôsledku čoho bol žalobca práceneschopný od 24.8.2016 do 31.12.2016.\nZ lekárskych nálezov vyplýva, že žalobca bol depresívny, bola mu určená diagnóza (depresívna\ndekompenzácia F 60 osobnosti na reaktívnej báze), na základe čoho sa žalobca podrobil psychiatrickej\naj medikamentóznej liečbe.\n17. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa žalovanej vykonával žalobca svoju prácu nezodpovedne,\nv rozpore s právnymi predpismi, a z toho dôvodu podala trestné oznámenie. Túto skutočnosť mal\npreukázanú z uznesenia OR PZ v Bratislave III ČVS: ORP-363/3-VYS-B3-2019 zo dňa 16.10.2019,\nktorým bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi ako obvinenému za pokračovací zločin sprenevery\npodľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods.\n1, ods. 2 Trestného zákona, a voči obvinenej M. Š. za pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods.1,\nods. 2 Trestného zákona vo forme účastníctva § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorí za obdobie\nrokov 2013 - 2016 spôsobili žalovanej škodu asi vo výške 63.255,20 eura a vo výške 18.019,82 eura;\ntrestné stíhanie naďalej prebieha a nie je skončené.\n18. Z výsluchu riaditeľky školy Z.. O. P., T.. mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že žalobca bol\nod 1.11.2013 vymenovaný za ekonomického zástupcu riaditeľa školy, zodpovedal za celý ekonomický\núsek, hospodárenie, účelné použitie finančných prostriedkov, spracovanie účtovníctva. Pri vykonanej\nkontrole zistila, že v kancelárii žalobcu boli materiály aj z ďalších škôl, pre ktoré žalobca robil účtovníctvo,\nv zásuvke mal jeden token, ktorým bol prístup do štátnej pokladnice na meno riaditeľky školy, o\nktorom vôbec nevedela, nakoľko ju žalobca neinformoval, ktorý používal bez vedomia riaditeľky školy,\nnedôsledne vykonával hospodárenie na škole, svojvoľne upravoval zmluvné podmienky bez vedomia\nriaditeľky školy, nedodržiaval podmienky BOZP na pracovisku spočívajúce v nemožnosti prístupu do\nniektorých miestností na škole, zistili nezrovnalosti v príjmových a výdavkových dokladoch, chýbajúce\nplatby, žalobca v mesiaci máji 2016 vybral z pokladne v hotovosti sumu 5.000 eur, ktorú nevyúčtoval, ani\nnevrátil. Konanie žalobcu považovala za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo doručené\nžalobcovi za prítomnosti dvoch zástupcov školy\np. I. a p. E.. Z dôvodu neplnenia pracovných\n\npovinností žalobcom museli zaplatiť pokuty vo výške 3.000 eur napr. Sociálnej poisťovni, Zdravotnej\npoisťovni.\n19. V danom prípade ku skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovanou nedošlo z dôvodu\nrozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 17.8.2016, ktorým bola zrušená pracovná\npozícia ekonomického - technického zástupcu riaditeľky školy v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce, ale z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre závažné\nporušenie pracovnej disciplíny zamestnanca. K zásahu do práv žalobcu nedošlo okamžitým skončením\npracovného pomeru, nakoľko tento nebol objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu,\npreto nemožno hovoriť o neoprávnenosti zásahu, keď bolo poukazované na neplnenie si pracovných\npovinností žalobcu ako zamestnanca a nebol urážajúci a ani nijako inak znevažujúci osobu žalobcu.\n20. Z vykonaného dokazovania ďalej podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že na škole pôsobili viacerí\nučitelia, ktorí deklarovali svoju inú ako heterosexuálnu orientáciu a z toho dôvodu neboli diskriminovaní.\nTúto skutočnosť mal preukázanú napr. výpoveďou svedka\nA.. Ľ. J., učiteľa fyziky a chémie,\nktorý na škole pracoval asi sedem rokov do roku 2007, bol aktivista LGBTI a nezažil na škole nijakú\ndiskrimináciu v súvislosti so sexuálnou orientáciou; asi traja učitelia na škole mali inú sexuálnu orientáciu\nnež heterosexuálnu a nikdy neboli z tohto dôvodu diskriminovaní. Svedkyňa G. E. nebola svedkom\ndiskriminácie žalobcu na pracovisku z dôvodu sexuálnej orientácie; napr. na škole bol zamestnaný p. I.,\nktorý nebol z dôvodu sexuálnej orientácie diskriminovaný. Podľa svedka Z.. A. I. žalobca nepodal ani\nsťažnosť zamestnávateľovi v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, nesťažoval sa\nna vedení školy, že by sa niektorí z učiteľov alebo iní zamestnanci školy správali voči nemu diskriminačne\nz dôvodu sexuálnej orientácie, že by zamestnanci mali nevhodné poznámky týkajúce sa sexuálnej\norientácie žalobcu. Na škole študujú žiaci, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, žiaci nie sú z tohto dôvodu\ndiskriminovaní, riaditeľka školy a učitelia dbajú na to, aby žiaci s inou sexuálnou orientáciou neboli\nostrakizovaní, ide o tolerantné prostredie na pracovisku.\n21. Záverom súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca nepreukázal skutočnosti z ktorých by bolo\nmožné vyvodiť, že došlo k priamej alebo k nepriamej diskriminácii, že by sa žalovaná dopustila\ndiskriminácie žalobcu z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, čím by vo vzťahu k žalobcovi porušila zásadu\nrovnakého zaobchádzania. Pokiaľ došlo ku konfliktom medzi žalobcom a žalovanou, tieto mali výlučne\npracovnoprávny charakter. Žalobca nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by\nsa žalovaná inak správala k žalobcovi v porovnaní s inými zamestnancami z dôvodu jeho sexuálnej\norientácie. Keďže žalovaná neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania, nebola žiadnym spôsobom\nznížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie žalobcu, nebol dôvodný nárok\nžalobcu domáhať sa požadovaného ospravedlnenia za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania\na nebol dôvodný ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur. Vychádzajúc z vyššie\nuvedených záverov súd prvej inštancie s poukazom na čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR, čl. 1, § 13 ods.\n1, 2, 3, 5 a 6 Zákonníka práce, § 1, § 2 ods. 1, 2, § 2a ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1,\n2, 3 a § 11 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z. z. žalobu v celom rozsahu zamietol.\nO nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP; žalovanej, ktorá\nmala vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v celom rozsahu z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f), h), g) a b) CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť\n(tak, že odvolací súd určí, že žalovaná sa svojím konaním dopustila diskriminácie žalobcu z dôvodu\njeho sexuálnej orientácie, čím vo vzťahu k žalobcovi porušila zásadu rovnakého zaobchádzania; uloží\nžalovanej povinnosť zverejniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku po dobu jedného mesiaca verejné\nospravedlnenie žalobcovi na úvodnej strane internetového portálu školy www.spmndag.sk a na školskej\nnástenke o fonte a veľkosti písma Times New Roman 14 v znení: „Škola pre mimoriadne nadané deti a\nGymnázium sa týmto ospravedlňuje A.. P. A., že sa svojim konaním voči nemu dopustila diskriminácie,\nčím vo vzťahu k žalobcovi porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.“; žalovanej uloží povinnosť\nzaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000 eur a žalobcovi prizná\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %), resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n23. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) mal žalobca z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku zrejmé, že súd prvej inštancie si bez ďalšieho osvojil tvrdenia riaditeľky žalovanej\n\nvyplývajúce z jej výsluchu, hoci ostatné vykonané dôkazy tvrdenia riaditeľky nepotvrdili, resp. ich priamo\nvyvracali. Skonštatoval, že je celkom prirodzené, že riaditeľka žalovanej ako strana sporu sa bude\nprocesne brániť a popierať tvrdenia žalobcu, preto nemožno priznať jej tvrdeniam väčšiu váhu ako\ntvrdeniam žalobcu. Nemal preto za správne ani zákonné, aby iba na základe popretia tvrdení žalovanou\nsi súd prvej inštancie osvojil tvrdenia žalovanej, resp. riaditeľky školy, len na základe jej výsluchu, a to bez\nakýchkoľvek ďalších podporných dôkazov. Riaditeľka školy prirodzene zo svojej pozície štatutárneho\norgánu žalovanej popiera tvrdenia žalobcu; na podporu svojich tvrdení však nepredložila žiaden iný\ndôkaz. Na druhej strane žalobca svoje tvrdenia vo vzťahu k zhoršeniu vzťahu riaditeľky žalovanej voči\nnemu z dôvodu zistenia žalobcovho vzťahu s p. A. A. v roku 2015 - preukázal podporne výsluchom p. M.\nŠ., z ktorej výsluchu vyplýva, že riaditeľka žalovanej prejavovala neprimeraný záujem o súkromný život\nžalobcu a jeho (vtedy ešte) priateľa, neustále obťažovala otázkami o uvedenom p. Š.Ú. (ktorá pôsobila\nako asistentka žalobcu) až do takej miery, ktorú svedkyňa označila za nátlakovú a neúnosnú. V tejto\nsúvislosti možno podľa žalobcu z výpovede svedkyne aj jednoducho identifikovať moment, kedy došlo k\nzlomu v správaní riaditeľky voči žalobcovi, a ktorým zlomom bola vedomosť o homosexuálnom vzťahu\nžalobcu, keďže ešte na oslave žalobcových 40-tych narodenín (jar 2015), ktorej sa zúčastnila riaditeľka\nžalovanej aj pani svedkyňa, označila p. Š. vzťah žalobcu a pani riaditeľky za veľmi dobrý. Žalobca\ndodal, že práve na tejto narodeninovej oslave sa riaditeľka žalovanej dozvedela o partnerskom vzťahu\ns mužom, a odvtedy teda možno datovať (aj s prihliadnutím na výpoveď p. Š.Á.) jej intenzívny záujem\no súkromný život žalobcu. Rovnako v súvislosti s výsluchom p. Š. žalobca konštatoval, že aj v tomto\nprípade dospel súd prvej inštancie na základe vykonania dôkazu k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nkeď na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z jej výsluchu nijakým spôsobom neprihliadal, avšak bez\ntoho, aby uviedol, z akého dôvodu neprihliadal práve na tie tvrdenia, ktoré potvrdzovali tvrdenia žalobcu.\n24. Žalobca ohľadom ďalších skutkových zistení súdu prvej inštancie vo vzťahu k údajnému\nnevhodnému správaniu p. A. A. ako prevádzkara školského bufetu rovnako namietol, že tieto boli\npovažované za preukázané výlučne na základe tvrdení riaditeľky, a to napriek tomu, že boli v rozpore s\nlistinnými dôkazmi založenými v spise. K nepravdivému tvrdeniu riaditeľky, podľa ktorej v čase ústnych\nmaturít v období mája 2015 p. A. A. odmietol poskytnúť priestory bufetu na stravovanie predsedov\nmaturitných komisií uviedol, že z listinných dokladov založených v spise (oznámenie o vyhlásení\nobchodnej verejnej súťaže zo dňa 17.7.2015, zmluva č. 01/2015/SMNDAG o nájme nebytového\npriestoru uzavretá s p. O. Y.) jednoznačne vyplýva, že školský bufet dostala do nájmu p. O. Y., pre\nktorú p. A. A. vykonával činnosť prevádzkara tohto bufetu, na základe obchodnej verejnej súťaže,\nktorej podmienky umožňovali využívanie priestoru najskôr od 24.8.2015, teda o 3 mesiace neskôr, než\nmalo dôjsť k žalovanou namietanému konaniu p. A. A.. Preto ani žalovanou predložená nedatovaná\nzápisnica z pracovnej porady nemôže byť nijakým preukazujúcim dokladom o vyššie uvedenom konaní\np. A. A. a jej znenie jedine potvrdzuje, že vytváranie nátlaku žalovanou na žalobcu malo svoj pôvod\nv jeho homosexuálnom vzťahu s prevádzkarom školského bufetu. Súd prvej inštancie zároveň podľa\nžalobcu opomenul prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalovaná začala mať výhrady voči prevádzke\nškolského bufetu až po tom, ako sa dozvedela, že prevádzkar školského bufetu je zároveň partnerom\nžalobcu.\nV nadväznosti na uvedené si zavolala žalobcu na osobný pohovor a oznámila mu,\nže nepovažuje za vhodné, aby jeho partner pracoval v školskom bufete; žiadny relevantný dôvod však\nneuviedla. Riaditeľka týmto bezdôvodným obviňovaním p. A. A. z neochotného a nevhodného správania\nsa a nespokojnosti zamestnancov žalovanej s fungovaním bufetu - ktoré sa však nepreukázalo - len\numelo vytvárala napätie a nátlak na žalobcu a jeho partnera, aby žalobca aj jeho partner s prácou u\nžalovanej skončili.\n25. Účelovosť tohto konania preukazuje podľa žalobcu aj list žalovanej - Porušenie pracovnej disciplíny\nzo dňa 24.5.2016, ktorý adresovala žalovaná žalobcovi, v ktorom tieto obvinenia, resp. sťažnosti\nvoči prevádzkarovi bufetu, vyčítavo opakovane oznamovala riaditeľka priamo žalobcovi, hoci ako\nriaditeľke jej muselo byť zrejmé, že žalobca nebol zamestnávateľom ani iným nadriadeným prevádzkara\nbufetu, a preto žalobca ani nemohol niesť nijakú zodpovednosť (prípadne vyvodiť nejaké právne\nrelevantné kroky) za údajne nevhodné správanie sa prevádzkara školského bufetu. Na uvedené\nskutočnosti však súd prvej inštancie nijako neprihliadol, namiesto toho sa priklonil a mal za preukázané\ntvrdenia riaditeľky o nevhodnom správaní p. A. A., ktoré však okrem jej tvrdení (a to prihliadnuc\nna list zo dňa 8.7.2016, v ktorom však opäť len prezentuje svoje nepodložené a účelové tvrdenia\nsama riaditeľka) neboli nijakým spôsobom preukázané. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že\nosočovanie a nepravdivé tvrdenia voči prevádzke školského bufetu, či samotnému prevádzkarovi zo\nstrany žalovanej boli žalovanou použité vo vzťahu k žalobcovi ako zámienka na uvedenie žalobcu do\n\nľudsky i profesijne nepríjemnej situácie, nakoľko jej bol známy partnerský vzťah žalobcu a prevádzkara\nškolského bufetu, s ktorým nesúhlasila, až sa ho štítila a snažila sa akýmkoľvek spôsobom oboch zo\nškoly vypudiť, keďže nechcela, aby žalobca ako jej zástupca bol v homosexuálnom vzťahu s iným\nmužom. Žalobca v súvislosti s obsahom písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo\ndňa 24.5.2016 o. i. viackrát poprel tvrdenia žalovanej o tom, že by sa k p. R. či komukoľvek inému\nnevhodne, hrubo alebo vulgárne správal. Vzťah p. R. a žalobcu bol vždy profesionálny. Pani R. v\nkonaní vypočutá nebola a ak súd prvej inštancie mal uvedené skutkové zistenie za preukázané na\nzáklade písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, žalobca zdôraznil, že konštantne\npopieral a popiera umelo vykonštruované tvrdenia žalovanej, ktorý nesúhlas žalobca vyjadril priamo\nna písomnom vyhotovení tohto upozornenia a následne doručil žalovanej aj svoje vyjadrenie zo dňa\n7.6.2016 k nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam žalovanej. Skutočnosť, že konanie žalovanej je v\ntomto prípade nelogické a účelové preukazuje aj skutočnosť, že ešte v júni roka 2016 bola žalobcovi\npriznaná mimoriadna odmena (napriek údajným závažným porušeniam pracovnej disciplíny). Uvedené\nnelogické konanie žalovanej však vysvetľuje pravý motív konania riaditeľky žalovanej, ktorý otvorene\naj žalobcovi uviedla na osobnom stretnutí so žalobcom dňa 24.5.2016, keď okrem doručenia vyššie\nuvedeného listu, upozornila žalobcu, že si neželá, aby jej zástupca žil s mužom, že si má žalobca „dať\nsvojho priateľa do poriadku,“ má mu „vysvetliť kde je,“ inak ho nechá vyviesť zo Slovenska. Zároveň\nriaditeľka žalovanej žalobcovi uviedla, aby zvážil ukončenie pracovného pomeru, lebo hoci je s prácou\nspokojná (o čom svedčí okrem iného aj spomínaná mimoriadna odmena v júni 2016), situácia ohľadom\nžalobcovho homosexuálneho vzťahu jej nevyhovuje a oznámenie o porušení pracovnej disciplíny musí\ndať žalobcovi preto, aby si chránila svoje dobré meno.\n26. K nesprávnemu skutkovému zisteniu dospel podľa žalobcu súd prvej inštancie aj vo vzťahu\nk neexistencii slovných ponižujúcich urážok zo strany kolegov týkajúcich sa žalobcovej sexuálnej\norientácie. Už len žalovanou predložený e-mail p. A. I. zo dňa 11.9.2015 je dôkazom toho, že vznik\nnegatívneho pracovného prostredia ako dôsledok rozšírenia informácie o žalobcovej sexuálnej orientácii\nmedzi zamestnancami žalovanej nie je žalobcov výmysel, a táto situácia bola už v čase mesiaca\nseptember 2015 známa aj vedeniu žalovanej. Autenticitu predmetného e-mailu zároveň potvrdil aj p. I. v\nrámci svojho výsluchu. Uvedené preto preukazuje nesprávnosť skutkového zistenia súdu prvej inštancie\no tom, že sa žalobca nestal terčom ohovárania a ponižovania z dôvodu zistenia jeho sexuálnej orientácie\n- inak by predsa logicky p. I. predmetný e-mail zo dňa 11.9.2015 nikdy svojím kolegom nenapísal.\n27. Žalobca ďalej uviedol, že aj z výsluchu jeho bývalej manželky p. A. dospel súd prvej inštancie k\nnesprávnym skutkovým záverom. Táto totiž uviedla, že viackrát bola v kancelárii riaditeľky, ktorá sa\nvypytovala na jej bývalého manžela (s kým žije), a kvôli tomuto nátlakovému nepríjemnému konaniu\np. A. zo školy (žalovanej) aj odišla a už tam v súčasnosti nepracuje. Riaditeľka žalovanej tak aj na\nsvedkyňu A. (okrem p. Š.) smerovala neustále otázky o súkromí žalobcu, ktoré napokon vyústili až\ndo odchodu p. A.Ó. zo (žalovanej) školy. Žalobca zdôraznil, že dôvodom rozpadu manželstva bola\nznámosť\np. A. - uvedené konštatoval z dôvodu poukázania na snahy riaditeľky a jej\nzamestnancov (ako vyplýva z výsluchu svedkov I. a E.) vykresliť žalobcu ako toho, ktorý „opustil“ rodinu\n- a ktoré tvrdenia citoval aj súd prvej inštancie. Správanie riaditeľky, ktorá po tom, ako sa dozvedela o\nhomosexuálnom vzťahu žalobcu, ho presviedčala, že podľa nej nežije správny život a má sa vrátiť k\nmanželke, bolo preto nielen diskriminačné, ale predovšetkým ani nenachádzalo svoje opodstatnenie v\nrealite, keďže sa manželstvo žalobcu a p. A. rozpadlo z celkom iného dôvodu. Skutočnosť, že riaditeľka\nžalovanej vôbec dospela k uvedenému\n(bez akýchkoľvek relevantných dôkazov) a neskôr sa\nsnažila rozpad manželstva žalobcu a jeho bývalej manželky vyriešiť tak, že žalobcu nabádala, aby sa\nk manželke vrátil a opustil svojho homosexuálneho priateľa, len preukazuje, že žalovaná subjektívne z\nvlastného presvedčenia považovala žalobcovu homosexuálnu orientáciu za problematickú, čo samo o\nsebe preukazuje jej homofóbne názory, na podklade ktorých následne žalobcu dlhodobo diskriminovala\nz dôvodu jeho inej sexuálnej orientácie.\n28. Súd prvej inštancie podľa žalobcu opomenul pri poukaze na tvrdenia svedkyne E. (z ktorých\nmal za preukázané, že svedkyňa nebola svedkom žiadneho diskriminačného správania žalovanej\nvoči žalobcovi), že táto zároveň uviedla, že nikdy ani nebola priamo svedkom nijakého súkromného\nrozhovoru medzi riaditeľkou žalovaného a žalobcom. Predmetná výpoveď preto rovnako nie je spôsobilá\na nepreukazuje neexistenciu diskriminačného konania žalovanej voči žalobcovi. Žalobca za nesprávne\noznačil aj skutkové tvrdenie, podľa ktorého z výsluchu svedkyne E. mal súd prvej inštancie preukázané,\nže v minulom období bol na škole zamestnanec p. I. inej sexuálnej orientácie, ktorý nebol z tohto\n\ndôvodu diskriminovaný, ani na poradách vedenia školy sa nikdy neriešila sexuálna orientácia. Poukázal\nna skutočnosť, že navrhol výsluch svedka I., ktorý sa mal vyjadriť k tomu, že konanie žalovanej\nnebolo ojedinelým javom a žalovaná dlhodobo a nekompromisne prejavovala homofóbne správanie;\nnavrhovaný svedok však zomrel. Tvrdenia svedkyne o tom, že riaditeľka ocenila jeho vystúpenie\nveľmi pozitívne, mal žalobca za nepravdivé. Od p. I. mal totiž celkom rozdielne informácie o reakcii\nriaditeľky na jeho sexuálnu orientáciu a o jej postoji k jeho voľnočasovej činnosti (tanečné vystúpenie\nv bare vo K.). Podľa žalobcu ukončil p. I. spoluprácu so žalovanou uzavretím dohody o skončení\npracovného pomeru v bezprostrednom čase po tom, ako sa riaditeľka dozvedela o jeho sexuálnej\norientácii a voľnočasových činnostiach, avšak pod psychickým nátlakom, ktorý riaditeľka žalovanej\nvytvárala neúnosným (diskriminačným) správaním voči nemu. Tvrdenia svedkyne E. o tom, že p. I. nebol\ndiskriminovaný z dôvodu jeho inej sexuálnej orientácie, je preto potrebné podľa žalobcu považovať za\nnedôveryhodné, účelové a zneužívajúce skutočnosť, že p. I. už tieto tvrdenia nedokáže vyvrátiť a uviesť\nna pravú mieru.\n29. Pri výpovedi svedka J. si súd prvej inštancie podľa žalobcu (opäť) izoloval zo svedeckej výpovede len\ntie skutkové zistenie, ktoré boli len na prospech žalovanej. Úplne opomenul vziať v úvahu skutočnosť,\nže svedok v relevantnom období ani nepôsobil na žalovanej škole; na škole pracoval asi do roku 2007\na v tom čase ani žalobca ani p. A. A. na škole nepracovali (žalobca začal pracovať v roku 2009, p. A.\nA. v roku 2015). Rovnako je z výpovede svedka zrejmé, že svedok sa počas svojho pôsobenia na škole\nnachádzal v celkom inej situácii ako žalobca. Diskriminačné konanie žalovanej nabralo na obrátkach\npráve v období, keď na žalovanej škole začal pôsobiť žalobcov partner, pričom súčasne pracovala v škole\nbývalá manželka žalobcu, s ktorou sa bezprostredne predtým rozviedol. Navyše je zrejmé, že svedok\nako mediálne činná osoba bol známy svojou inou sexuálnou orientáciu a žalovaná o tejto skutočnosti\nvedela práve z tejto jeho mediálnej činnosti. Tvrdenia svedka J. preto nemôžu byť relevantnými vo\nvzťahu k preskúmavanej diskriminácii žalovanej smerovanej voči žalobcovi, nedokazujú nič viac ako\nsvedkovu osobnú skúsenosť v odlišnom časovom období za celkom rozličných skutkových okolností,\na preto uvedená výpoveď nemohla a nepreukazuje neexistenciu diskriminačného konania žalovanej\nvoči žalobcovi. Súd prvej inštancie nemohol mať z výpovede svedka J. za preukázané ani tvrdenie\no neexistencii diskriminácie k iným zamestnancom, ktorý mali inú ako heterosexuálnu orientáciu.\nTieto osoby/zamestnancov p. J. nijakým spôsobom nekonkretizoval, ani z vykonaného dokazovania sa\nuvedené nijakým spôsobom nepreukázalo. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie neprihliadol na\nžalobcom uvádzané skutočnosti týkajúce sa diskriminácie, ktorej sa mala žalovaná dopustiť voči inému\nzamestnancovi p. I., ktorého výsluch žalobca navrhoval; namiesto toho si osvojil tvrdenie p. J., ktoré\nvšak nie je spôsobilé preukázať skutočnosť, že žalovaná sa nedopúšťala diskriminačného správania\nvoči osobám s inou ako heterosexuálnou orientáciou, resp. voči žalobcovi.\n30. Žalobca v ďalšom namietol skutkové zistenie súdu prvej inštancie ohľadom skutočnosti, že riaditeľka\nuž dlhé roky chodí pravidelne na trhovisko na Ž. Q.u alebo do miestnej kaviarne, keď dané tvrdenie\nnebolo podporené žiadnym iným dôkazom, len jej vlastným výsluchom. Súd prvej inštancie sa však\nopomenul vysporiadať v tejto súvislosti s výpoveďou svedkyne Š., ktorej sa žalobca zdôveril s tým,\nže riaditeľka žalovanej ho spolu s priateľom v mieste jeho bydliska prenasleduje; úplne odignoroval\nvýpoveď svedka A.C. A., ktorého taktiež riaditeľka žalovanej sledovala, a ktorý potvrdil, že v miesta\nbydliska žalobcu, kde spolu bývali, riaditeľka parkovala svoje auto, pričom uviedol, že pred júnom 2016\nnevídaval riaditeľku na týchto miestach - trhovisko Ž., reštaurácia C. T. X. - a to napriek tomu, že na\npredmetnom mieste spolu so žalobcom bývali už od januára 2016. Súd prvej inštancie bagatelizoval\nv konaní preukázané konanie riaditeľky žalovanej, ktorá zámerne začala navštevovať tieto miesta až\nv období po tom, ako sa dozvedela o homosexuálnom vzťahu žalobcu, tak, že predmetné miesta sú\nverejným priestranstvom. Isteže sú predmetné miesta verejným priestranstvom, žalobca nerozumie, kde\ninde by takéto sledovanie malo prebiehať; táto skutočnosť však nediskvalifikuje preukázané skutkové\ntvrdenie ako spôsobilé prispieť a preukázať nátlakové konanie riaditeľky, ktorá žalobcu a jeho partnera\nsledovala mimo školy v ich voľnom čase, a ktorého sa dopúšťala len z dôvodu svojho homofóbneho\npostoja k žalobcovi. Žalobca mal za to, že riaditeľka žalovanej parkovala svojím autom na Ž. X celkom\nzámerne, aby žalobca a jeho manžel vedeli o tom, že ich sleduje, čo prispievalo k vytváraniu atmosféry\npsychického nátlaku na žalobcu z jej strany.\n31. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ mal súd prvej inštancie preukázané pochybenie jeho pracovnej\ndisciplíny, keď mal svojím nezodpovedným konaním dokonca spôsobiť škodu žalovanej, na základe\npodaného trestného oznámenia žalovanou a z výsluchu riaditeľky, opomenul vziať do úvahy, že\n\nuznesenie OR PZ v Bratislave III zo dňa 16.10.2019, ČVS: ORP-363/3-VYS-B3-2019, ktorým bolo začaté\ntrestné stíhanie a vznesené obvinenie žalobcovi a pani Š., bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry\nBratislava III uznesením zo dňa 21.11.2019, č. k. 4 Pv 463/19/1103-2 zrušené ako nezákonné. Odvtedy\nnevykonal vyšetrovateľ žiaden úkon v trestnom konaní, žalobca ani p. Š. neboli znova vypočutí,\nnebolo im vznesené obvinenie. Žalobca sa vzhľadom na časový úsek, ktorý uplynul od vrátenia veci\nvyšetrovateľovi oprávnene domnieva, že trestné konanie je ukončené - stav trestného konania však\nnemá žalobca objektívne ako zistiť (keďže obvinenie žalobcovi vznesené nebolo) a nie je účastníkom\ntrestného konania. Súd prvej inštancie zároveň nemohol mať za preukázané, že trestné stíhanie naďalej\nprebieha a nie je skončené, keďže v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 45Cpr/18/2016\nuložil žalovanej na pojednávaní dňa 27.9.2022, aby doručila o. i. aj vyjadrenie orgánu činného v trestnom\nkonaní, či je predmetná trestná vec rozhodnutá resp. nie je ukončená. Žalovaná uloženú povinnosť\nnesplnila, preto ani súd prvej inštancie nemôže mať za preukázané akékoľvek údajné nezodpovedné\nkonanie žalobcu, z ktorého ho nepravdivo a účelovo obviňuje žalovaná v snahe odviesť pozornosť od\njej preukázaného nezákonného konania - či už vo vzťahu k právoplatne rozhodnutému neplatnému\nskončeniu pracovnoprávneho pomeru so žalobcom, resp. vo vzťahu k diskriminačnému konaniu voči\nžalobcovi. Ak si preto súd prvej inštancie osvojil skutkové tvrdenie žalovanej o údajnom nezodpovednom\nkonaní žalobcu na základe skutočnosti, že prebieha vo vzťahu k žalobcovi trestné konanie, ktoré nie\nje skončené, nerozhodol v súlade s § 217 ods. 1 CSP (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho\nvyhlásenia), keďže v čase vyhlásenia rozsudku nebolo preukázané, či predmetné trestné konanie vôbec\nešte trvá, a či trestná vec nie je ukončená. Skutočnosť, že súd prvej inštancie považoval za zistené\núdajné porušovanie pracovnej disciplíny žalobcom len z výsluchu riaditeľky, mal žalobca za nesprávne\na nezákonné, keď uvedené skutkové zistenie nemá oporu v ostatnom vykonanom dokazovaní. Žalobca\nsa voči nedôvodným a nezmyselným obvineniam riaditeľky konštantne ohradzoval a popieral ich.\n32. Súd prvej inštancie dospel podľa žalobcu k nesprávnemu skutkovému zisteniu aj ohľadom\nspôsobilosti pokusu o okamžité skončenie pracovného pomeru zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu\n- práve doručovanie a pokus o okamžité skončenie pracovného pomeru boli vyvrcholením štvavého a\ndiskriminačného konania žalovanej, ktorá za každú cenu chcela dosiahnuť odchod žalobcu zo školy.\nZdôraznil, že žiaden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, o ktorom tunajší súd v\nkonaní pod sp. zn. 45Cpr/18/2016 právoplatne rozhodol, že je neplatné, sa nepreukázal a nepreukázal\nsa ani v predmetnom konaní o porušení zásady rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s konštatovaním\nsúdu prvej inštancie, že nepreukázal, že žalovaná kontaktovala vedenia iných škôl, ktorým poskytoval\núčtovnícke, ekonomické služby a informovala ich o jeho sexuálnej orientácii, žalobca uviedol, že žiadna\nz riaditeliek/riaditeľov škôl, na ktorých pôsobil, by nešli svedčiť proti (v zásade) svojej kolegyni riaditeľke.\nFaktom však ostáva, že Jazyková škola Palisády ukončila spoluprácu so žalobcom, až keď sa nová\nriaditeľka Jazykovej školy stretla s riaditeľkou žalovanej, ktorá na ňu tlačila, aby ukončila spoluprácu so\nžalobcom; žalobcovi uvedené potvrdili zamestnanci tejto jazykovej školy.\n33. Záverom tejto časti odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie neprimerane a bezdôvodne\n(keďže svoje rozhodnutie a úvahy nijakým spôsobom nezdôvodnil) prikladal tvrdeniam žalovanej a\ndôkazom (zväčša s účelovými a nepravdivými tvrdeniami) väčšiu dôkaznú váhu ako tvrdeniam žalobcu\na dôkazom svedčiacich v prospech jeho tvrdení a dospel tak na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam.\n34. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) žalobca v odvolaní uviedol, že z hľadiska\nprávneho posúdenia diskriminačného sporu je zásadným posúdenie, (i) či žalobca predložil v konaní\ntaké skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania, a keďže týmto okamihom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovanú,\nktorá ma preukázať, že k takémuto porušeniu nedošlo, rovno je zásadným posúdenie (ii) či žalovaná\nuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že nedošlo k jej diskriminačnému konaniu\nvoči žalobcovi, resp. k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca preukázal existenciu\ndôvodných skutočností o diskriminácií voči nemu zo strany žalovanej a na druhej strane žalovaná\nsvoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že nedošlo k jej diskriminačnému konaniu voči\nžalobcovi, resp. k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, neuniesla. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku mal žalobca za zrejmé, že súd prvej inštancie opomenul uplatniť v konaní tento prostriedok\nprávnej ochrany procesnoprávnej povahy (obrátené dôkazné bremeno), ktorý predstavuje výnimku zo\nvšeobecného princípu dokazovania „kto tvrdí, ten dokazuje“ a postupoval tak v rozpore s ustanovením\n\n§ 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., ako aj s príslušnou právnou úpravou Európskej únie (najmä\nčlánok 8 ods. 1 smernice Rady EÚ 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého\nzaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod; článok 10 ods. 1 smernice\n2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania\nv zamestnaní a povolaní, ako právne záväzné akty Európskej únie prebrané antidiskriminačným\nzákonom). V dôsledku toho, že súd prvej inštancie v konaní zásadu obráteného dôkazného bremena\nneaplikoval a nepristupoval k žalobcovi v zmysle vyššie uvedeného, t. j. ako k obeti diskriminácie,\nktorá nedisponuje dostatočnými dôkazmi, v dôsledku čoho sa nachádza v dôkaznej núdzi, nakoľko\nnemá prístup k faktom, ktoré by potvrdzovali jej tvrdenia, čím stráca možnosť uniesť dôkazné bremeno,\ndospel súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu o tom, že žalobca svoje tvrdenia\nnepreukázal. Úlohou obráteného dôkazného bremena je práve odstrániť faktické nerovnosti medzi\nsporovými stranami.\n35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku mal žalobca za zrejmé, že súd prvej inštancie nielenže\nneodstránil tieto nerovnosti medzi sporovými stranami, ale svojím rozhodnutím a vyhodnotením\nvykonaných dôkazov ich ešte viac prehĺbil - bezdôvodne a nevysvetliteľne vzal za svoje viaceré tvrdenia\nžalovanej, ktoré vyplývali len z jej výsluchu ako strany sporu, pričom listinné dôkazy podporujúce\ntieto tvrdenia žalovanej buď neexistovali resp. svedčili o opaku, a teda tvrdenia žalovanej vyvracali.\nPredmetom sporového konania o nárokoch žalobcu z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania\nbolo diskriminačné konanie žalovanej, ktorého sa táto dopúšťala voči žalobcovi v období septembra\n2015 až augusta 2016, a ktorým bolo zasiahnuté do práv žalobcu v oblasti výkonu zamestnania,\npodmienok výkonu práce v zamestnaní, vrátane odmeňovania a prepúšťania. Žalobca v predmetnej\nveci na preukázanie svojich tvrdení disponuje predovšetkým dôkazmi vo forme svedeckých výpovedí\nsvedkov.\nZo žalobcom opísaných a preukázaných skutočností, týkajúcich sa postupného\nzhoršovania vzťahu žalovanej k žalobcovi z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, čo viedlo k šikane žalobcu\na rôznym snahám žalovanej o skončenie pracovného pomeru so žalobcom bez preukázania dôvodov,\nmožno založiť domnienku, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovanej k\nžalobcovi došlo. V zmysle antidiskriminačného zákona je povinnosťou žalovanej preukázať opak.\n36. Poukazujúc na vykonané dokazovanie, najmä na písomné doklady založené v súdnom spise, mal\nžalobca za to, že účinne vyvrátil akékoľvek žalovanou tvrdené pracovné pochybenia, ktoré však boli\npreukázateľne len zástupným dôvodom pre nezákonné konanie žalovanej, ktoré napokon aj vyústilo do\nokamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 45Cpr/18/2016\nprávoplatne určené za neplatné. Údajné pracovné pochybenia žalobcu, ktorých sa mal dopustiť, ale\nktoré žalovaná až do zistenia inej sexuálnej orientácie žalobcu a do zistenia existencie homosexuálneho\nvzťahu s pracovníkom pôsobiacim na žalovanej škole nikdy nenamietala, neboli navyše preukázané ani\nv predmetnom konaní. Žalobca poukázal jednak na listinné dôkazy založené v spise -hodnotenie žalobcu\nod spoločnosti Z. Z., z ktorého vyplýva vysoko pozitívne hodnotenie nielen profesijných a odborných\nschopností a zručností žalobcu, ale aj pozitívne hodnotenie žalobcu ako obľúbeného člena kolektívu,\nktorý je schopný motivovať ostatných kolegov a pracovať v tíme, ako aj vyzdvihnutie zodpovednosti,\nsvedomitosti žalobcu, ako aj na vykonané výsluchy svedkov p. I. a p. E. - z ktorých vyplynulo, že títo\nsvedkovia nemali potrebné ekonomické ani právne vzdelanie, aby mohli relevantne a odborne posúdiť\npracovnú činnosť, ktorú vykonával žalobca a boli „len“ účastníkmi nezákonného konania žalovanej (keď\nsa podieľali na neoprávnenej kontrole kancelárie žalobcu dňa 17.8.2016 a následne na pracovnom\nstretnutí dňa 23.8.2016, kde doručovali žalobcovi rozhodnutie o údajnom porušení pracovnej disciplíny).\n37. Z vykonaného dokazovania je podľa žalobcu možné ustáliť, že žalovaná sa vo vzťahu k nemu\ndopustila nepriamej diskriminácie v zmysle § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona, a to svojimi\nrozhodnutiami o údajnom porušení pracovnej disciplíny, neoprávnenou kontrolou na pracovisku (dňa\n17.8.2016) a následne aj pokusom o okamžité skončenie pracovného pomeru; a zároveň žalovaná\nsa svojím konaním, psychickým nátlakom, šikanou a ponižovaním žalobcu v pracovnom kolektíve\ndopustila aj priamej diskriminácie žalobcu, čím naplnila zákonné znaky priamej diskriminácie tak,\nako sú uvedené v ustanovení § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, ktorým konaním žalovaná\npreukázateľne porušila práva žalobcu ako zamestnanca v zmysle ustanovení Zákonníka práce (článok\n1, ustanovenie § 13 ods. 1, 2, 4) a rovnako antidiskriminačného zákona (§ 6 ods. 1 a 2, § 9 ods.\n1), podľa ktorých má zamestnanec právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na\nochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania\nbez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie. V súlade so zásadou\n\nobráteného dôkazného bremena, mal žalobca za to, že svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi\ndostatočným a jednoznačným spôsobom preukázal existenciu dôvodných skutočností preukazujúcich\nporušenie zásady rovnakého zaobchádzania, a zároveň žalovaná svoje dôkazné bremeno vo vzťahu\nk preukázaniu, že nedošlo k jej diskriminačnému konaniu voči žalobcovi resp. k porušeniu zásady\nrovnakého zaobchádzania celkom jednoznačne neuniesla.\n38. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav\nneobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené) žalobca navrhol vykonať výsluch svedkyne C. B.O., ktorá pôsobila ako\nzástupkyňa riaditeľky za 1. stupeň na žalovanej škole, a ktorá vie vypovedať a vyvrátiť nepravdivé\ntvrdenia riaditeľky a jej zástupcov p. I. a p. E. (ktorej bola nadriadenou), vyplývajúce z ich výsluchov, a\nktoré súd prvej inštancie ich výsluchmi považoval za preukázané a dospel na základe nich k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Konkrétne navrhol vykonať jej výsluch k dlhodobému homofóbnemu postoju\nriaditeľky žalovanej a jej súčasných zástupcov, ku skutočnosti, že za jej pôsobenia na škole nebola\nvykonaná žiadna kontrola priestorov nejakého zamestnanca (tak ako v prípade žalobcu dňa 17.8.2016) a\nvykonanie kontroly v žalobcovej kancelárii bolo motivované jedine jej homofóbnym postojom k žalobcovi\na predstavuje jeden z prejavov nepriamej diskriminácie voči žalobcovi, k manipulatívneho správaniu a\npraktikám riaditeľky a jej zástupcov, ktorí na pokyn riaditeľky podľa potreby vytvorili/prepísali zápisnice,\nk okolnostiam odchodu p. I., t. j. že vo vzťahu k tomuto zamestnancovi sa žalovaná dopustila taktiež\ndiskriminačného konania a napokon bol donútený odísť zo školy na základe dohody o skončení\npracovného pomeru. Žalobca podotkol, že p. I. zomrel počas priebehu tohto konania, inak by na jeho\nsvedeckej výpovedi trval. Navyše súd prvej inštancie vzal nepravdivé tvrdenia p. E. vo vzťahu k p. I.\nza preukázané, preto považoval výsluch navrhovanej svedkyne za dôležitý na vyvrátenie predmetných\nskutočností. V súlade s dikciou ustanovenia § 366 písm. d) CSP uviedol, že nemohol bez svojej viny\nuplatniť v konaní pred súdnom prvej inštancie tento prostriedok procesného útoku, keďže sa mu podarilo\nso svedkyňou skontaktovať až v čase po vyhlásení rozsudku, kedy mu potvrdila, že je ochotná v tejto\nveci vypovedať - uvedenú skutočnosť vie preukázať výsluchom svedkyne B..\n39. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces) žalobca uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku\nabsentuje, akými úvahami sa súd prvej inštancie v procese hodnotenia dôkazov riadil, ako aj akákoľvek\nlogická nadväznosť myšlienok súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu neexistencie diskriminačného\nsprávania žalovanej a porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vyjadrenej v Zákonníku práce a\nantidiskriminačnom zákone. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil na\nkonštatovanie skutkového stavu, pričom bez bližšieho odôvodnenia prevzal skutkové tvrdenia žalovanej\nza preukázané a zistené, napriek tomu, že žalovaná tieto skutočnosti nepreukázala (len svojimi\nnepodloženými tvrdeniami), resp. tvrdenia žalovanej boli v rozpore s ostatnými dôkazmi založenými v\nsúdnom spise, čím súd nezákonne prehĺbil už aj tak nerovné postavenie medzi stranami sporu.\n40. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalobcu vo vzťahu k\nspochybneniu dôveryhodnosti a spoľahlivosti svedka p. J., keď žalobca v reakcii na jeho výpoveď\npoukázal, že napriek tomu, že svedok J. uviedol vo svojej výpovedi, že sa nepozná s manželom žalobcu\np. A. A. ani s p. Z. I., z mediálneho pôsobenia p. J. je zrejmé, že p. I. poznal (natáčal s ním video\npríspevky, reportáže). Uvedené spomenul z dôvodu, že p. I. bol bývalým manželom p. A. A. (ktorý je\nsúčasným manželom žalobcu), a preto výpoveď (a predovšetkým motív svedka p. J.) vzbudzuje dôvodné\npochybnosti o jeho dôveryhodnosti a spoľahlivosti a pravdivosti jeho výpovede v konaní.\n41. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie podľa žalobcu ďalej nezaoberal\nani jeho argumentáciou, a teda ani nevykonal dokazovanie za účelom ustálenia a vyhodnotenia jeho\npsychickej ujmy spôsobenej mu v dôsledku diskriminačného správania žalovanej, keď sa nijakým\nspôsobom nevysporiadal s listinnými dôkazmi založenými do konania podaním zo dňa 28.11.2019 konkrétne lekárskymi správami psychiatricky A.. Y. Š. a lekárskou správou-nálezom zo dňa 13.11.2019,\nz ktorých vyplýva, že žalobca bol objektívne depresívny, na základe čoho mu bola určená aj\ndiagnóza (depresívna dekompenzácia F 60 osobnosti na reaktívnej báze), na základe čoho sa žalobca\npodrobil psychiatrickej liečbe (zahŕňajúcej aj medikamentóznu liečbu), v dôsledku čoho bol žalobca\npráceneschopný od 24.8.2016 do 31.12.2016, a to v nadväznosti na tvrdenia vyplývajúce zo svedeckej\nvýpovede\np. A. A., ktorý potvrdil zlý psychický zdravotný stav žalobcu v relevantnom období.\n\n42. Vzhľadom na vnútorne rozporné, nejasné, zmätočné, a nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého\nrozsudku podľa žalobcu nie je možné zistiť, čo slúžilo ako skutkový podklad pre rozhodnutie; preto má\nžalobca za to, že takéto rozhodnutie je arbitrárne, a teda nepreskúmateľné. Vyslovil predpoklad, a to\ns ohľadom na priebeh a výsledok dokazovania, že k záveru o neexistencii diskriminačného správania\nžalovanej mohol súd prvej inštancie dospieť len v dôsledku nesprávnych skutkových zistení zistených\nv rozpore s vykonaním dokazovaním a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku\nktorého nevykonal súd prvej inštancie dostatočné dokazovanie.\n43. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla,\nže vyjadrenia žalobcu sú len účelovou konštrukciou smerujúcou k odvráteniu pozornosti od rozhodných\nskutočností a nevyvolávajú žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok sporu.\nŽalobu mala za účelovú a nedôvodnú s tým, že nič nenasvedčuje tomu, že by z jej strany došlo k\ndiskriminácii žalobcu. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vyrovnal s jej tvrdeniami a dôkazmi,\nktoré preukazujú, že nepostupovala vo vzťahu k žalobcovi diskriminačne a nedošlo teda z jej strany k\nporušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.\n44. V súvislosti s argumentáciou týkajúcou sa výsluchu svedkyne Š. žalovaná uviedla, že táto\nvypovedala tendenčne a zaujato, pretože bola vedená ako podozrivá spolupáchateľka žalobcu vo\nveci podozrenia zo spáchania trestných činov. Dňa 16.10.2019 bolo voči žalobcovi a M. Š. vznesené\nobvinenie zo spáchania zločinu sprenevery a prečinu podvodu Okresným riaditeľstvom Policajného\nzboru v Bratislave III, ČVS: ORP-363/3-VYS-B3-2019. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo síce\nOkresnou prokuratúrou Bratislava III zrušené, avšak konanie pod ČVS: ORP-363/3-VYS-B3-2019 v\nsúčasnosti naďalej aktívne prebieha a vyšetrovateľ realizuje procesné úkony. Konanie nebolo zastavené\na trestné oznámenie nebolo odmietnuté.\n45. Žalovaná poprela tvrdenia o tom, že riaditeľka školy mala vytvárať napätie a nátlak na žalobcu a\nprevádzkara školského bufetu, t. j. jeho partnera A. A., aby žalobca aj jeho partner s prácou u žalovanej\nskončili. Neexistovalo žiadne bezdôvodné obviňovanie A. A. zo strany žalovanej, naopak, bol to A. A.,\nktorý ako prevádzkar bufetu sa voči zamestnanom školy v uvedenom období správal nevhodne a to\ntým, že opakovane posielal zamestnancov školy na koniec radu v školskom bufete a za najzávažnejšie\npovažuje žalovaná nevhodnú komunikáciu A. A. so žiakmi školy. A. A.Ó. rovnako tak odmietal obsluhovať\nučiteľský zbor, dostal sa do konfliktu s vrátničkou školy a s tajomníčkou školy.\nV neposlednom rade,\nv období mája 2016 v čase ústnych maturít A. A. odmietol ako prevádzkar bufetu poskytnúť priestory\nškolského bufetu na stravovanie predsedov maturitných komisií, keďže škola jedáleň nemala.\n46. Neobstojí odvolacia argumentácia žalobcu o nepravdivom tvrdení riaditeľky ohľadom odmietnutia\nposkytnutia priestorov bufetu na stravovanie predsedov maturitných komisií v máji 2015, keď z výsluchu\nriaditeľky žalovanej vyplýva opak toho, čo tvrdí žalobca. Neposkytnutie súčinnosti zo strany A. A. v\nsúvislosti s poskytnutím stravovania predsedom maturitných komisií sa uskutočnilo v máji 2016, a nie\nv máji 2015, ako to nesprávne a zavádzajúco tvrdí žalobca. Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o\nomeškaní 3 mesiacov, kedy malo dôjsť údajne ku konaniu A. A. v súvislosti s poskytovaním stravovania\nna maturitných skúškach. Postoj riaditeľky školy, ako aj komunikácia so žalobcom a jeho spriaznenými\nosobami bola vždy profesionálna, bez nedôvodných obvinení a smerovala výhradne k námietkam\nfungovania školského bufetu a námietkam týkajúcich sa nedôslednosti pri prevádzke školského bufetu.\nS poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že voči A. A. ani voči žalobcovi nemala žalovaná žiadne\nbezdôvodné obvinenia, ale išlo o dôvodné námietky ohľadne pracovnej morálky a jeho správania, čo\nžalovaná preukázala svedeckými výpoveďami.\n47. Podľa žalovanej vyjadrenia žalobcu pôsobia znevažujúco v snahe kompromitujúco opísať riaditeľku\nškoly, t. j. žalovanú. Riaditeľka žalovanej s ohľadom na svoje vzdelanie je dlhoročným pracovníkom a\nprofesionálom v oblasti školstva s bohatými skúsenosťami z práce riaditeľky školy. Žalovaná je podľa\nmagazínu L. na S. zaradená medzi TOP desať najlepších škôl na S.. Riaditeľka žalovanej by sa s\nohľadom na dobré meno školy, ako aj svoje postavenie nedopustila akejkoľvek diskriminácie, nakoľko\nvytvára čo najlepšie podmienky a zázemie pre žiakov navštevovanej školy, ale aj zamestnancov školy. Z\nuvedeného je zrejmé, že žalobca sa nepravdivou argumentáciou a skreslenými skutkovými tvrdeniami\nlen snaží zdiskreditovať dobré meno školy a dobré meno riaditeľky školy.\n\n48. Žalovaná uviedla, že v európskom práve je potrebné rozlišovať, čo je skutkovým tvrdením, alebo\nčo je hodnotiacim úsudkom. Hodnotiaci úsudok požíva vysokú mieru ochrany. Je to tvrdenie, ktorého\npravdivosť sa nedá objektívne dokázať. Žalobca v odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. f)\nCSP namieta nesprávne zistenie skutkového stavu v predmetnej veci, pričom en bloc neodôvodnene\na nepodložene spochybňuje všetky vykonané dôkazy, na ktoré súd prvej inštancie prihliadol, a ktoré\nvyvracajú jeho tvrdenia o údajnom diskriminačnom správaní vo vzťahu k jeho osobe zo strany žalovanej.\nApriórne popieranie a spochybňovanie správnosti akéhokoľvek vykonaného dôkazu v rámci jednotlivých\nodvolacích tvrdení nemôže obstáť bez toho, aby bol riadnym a zákonným spôsobom preukázaný\nopak vyvodzovaných záverov, čo sa v tomto prípade neudialo. Jednotlivé čiastkové tvrdenia žalobcu,\nktoré podľa jeho názoru zakladajú diskriminačné správanie, nemožno považovať za porušenie princípu\nrovnakého zaobchádzania, pretože nič takémuto správaniu zo strany žalovanej nenasvedčuje. Nemožno\nniekoho žalovať len z domnelých dôvodov diskriminácie, ktoré ale objektívne a navonok nevykazujú\nznaky rozdielneho zaobchádzania na podklade diskriminačných dôvodov, nakoľko nie každé správanie\nmožno považovať za diskrimináciu.\n49. Žalobca v odvolaní spochybnil význam výpovede svedkyne E., a to len z toho dôvodu, že táto\nsvedkyňa nikdy nebola prítomná pri súkromnom rozhovore medzi žalobcom a žalovanou, čo podľa\ntvrdení žalobcu nemôže preukazovať neexistenciu diskriminačného konania voči nemu. Tieto tvrdenia\nžalobcu sú účelovo zavádzajúce - svedeckú výpoveď nemožno vylúčiť len dôvodu, ktorým argumentuje\nžalobca, ale naopak, ak by k údajnej diskriminácii reálne došlo, tak tento stav a správanie žalovanej by\nbolo možné objektívne vnímať na pracovisku a rozdielne zaobchádzanie voči určitému zamestnancovi by\nbolo zjavné aj ďalším osobám v rámci školského kolektívu (bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prítomní\nsúkromných rozhovorov). Žalobca taktiež neodôvodnene spochybňuje závery súdu prvej inštancie\nvyvodené z výpovede\np. E., z ktorej vyplýva, že v predchádzajúcom období\nbol na škole zamestnaný p. I., ktorý bol taktiež inej sexuálnej orientácie, a u ktorého neboli nikdy ani\nnáznaky diskriminácie zo strany vedenia školy, pričom žalobca tieto tvrdenia o tom, že už v tej dobe\nmal byť na škole problém s diskrimináciou z dôvodu inej sexuálnej orientácie, znova žiadnym spôsobom\nnepreukázal a poukazoval len na smrť p. I. (mŕtvy nič nepotvrdí ani nevyvráti). Žalovaná mala za to, že\nsúd by nemal v žiadnom ohľade brať zreteľ na tvrdenia žalobcu ohľadom údajného správania riaditeľky\nžalovanej voči p. I., keďže tento ich v dôsledku úmrtia nemôže potvrdiť ani vyvrátiť. Žalobca rovnako\nneodôvodnene v odvolaní tvrdí, že žalovaná skončila pracovný pomer s p. I. hneď po tom, ako sa vedenie\nškoly dozvedelo, že p. I. je inej sexuálnej orientácie, pričom žalobca túto absurdnú konštrukciu opätovne\nnepreukázal. Práve naopak, ak by skutočnosti nasvedčovali tvrdeniam žalobcu o údajnom ukončení\npracovného pomeru p. I. z dôvodu diskriminácie na základe inej sexuálnej orientácie, zrejme by nedošlo\nk skončeniu pracovného pomeru medzi p. I. a žalovaným zmierlivým spôsobom, a to dohodou o skončení\npracovného pomeru.\n50. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na to, že v čase, keď na škole pôsobil svedok J., tak to bola\ncelkom iná situácia (čím len nepriamo uznal, že ani len v tej dobe k žiadnej diskriminácii nedochádzalo)\n- pričom je zrejmé, že ak by tvrdenia žalobcu o homofóbii a diskriminačnom konaní boli pravdivé, tieto\nby sa museli prejaviť už v danom období (žalovaná poukázala aj na zmenu spoločenskej paradigmy a\npostupom času vyššej tolerancii k ľuďom inej orientácie - ak to bolo akceptované v tej dobe, nie je dôvod,\nprečo by malo dochádzať k diskriminácii s takým odstupom času).\n51. Žalovaná vo väzbe na tvrdenie žalobcu ohľadom sledovania žalobcu a jeho manžela riaditeľkou\nžalovanej uviedla, že riaditeľka školy navštevovala miestne trhovisko a kaviarne pravidelne dlhé roky, a\nteda dlhoročné využívanie verejného parkoviska nemožno v žiadnom ohľade označovať za nátlakové\nani diskriminačné správanie riaditeľky školy voči žalobcovi.\n52. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaná uviedla, že súd\nprvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a výstižne aplikoval princíp tzv. obráteného\ndôkazného bremena. Konajúci súd teda neopomenul aplikovať výnimku zo všeobecného princípu\ndokazovania pri antidiskriminačných sporoch, ako to nesprávne uviedol žalobca. Konajúci súd v texte\nodôvodnenia rozsudku uviedol dôvody, prečo sa žalobcovi nepodarilo preukázať skutkové tvrdenia, v\ndôsledku ktorých súd dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k diskriminácii žalobcu z dôvodu jeho sexuálnej\norientácie. K preneseniu dôkazného bremena v antidiskriminačných sporoch žalovaná poukázala na\nzávery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/10/2011; k uneseniu dôkazného bremena\n\nžalobcom pri tvrdení, že došlo k diskriminácii, na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21\nCdo 246/2008.\n53. V súvislosti s tvrdením žalobcu o priamej diskriminácii podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004\nZ. z. žalovaná uviedla, že uvedené ustanovenie zákona je možné chápať ako menej priaznivé\nzaobchádzanie s určitou osobou v porovnaní so zaobchádzaním s inou osobou, pričom sa to deje\nz niektorého zo zakázaných dôvodov diskriminácie. Pre posúdenie konania ako diskriminačného je\npotrebné v konkrétnom prípade ustáliť komparátora, tzn. „subjekt voči ktorému sa porovnáva osoba,\nktorá osebe tvrdí, že s ňou je, bolo alebo by mohlo byť zaobchádzané menej priaznivo.“ V rámci\nskúmania diskriminačného konania nebolo preukázané, že došlo k znevýhodňovaniu, odlišnému a\nnegatívnemu správaniu vo vzťahu k žalobcovi, a to v porovnaní s ostatnými členmi učiteľského zboru,\nzamestnancom školy, a teda, že by došlo k odlišnému správaniu zo strany žalovanej práve na základe\nzakázaného diskriminačného dôvodu, ktorý by preukázateľne znevýhodnil žalobcu. Z uvedeného je\nzrejmé, že na podklade predložených a vykonaných dôkazov počas predmetného sporu nebolo zistené\nrozdielne zaobchádzanie so žalobcom zo strany žalovanej v rámci pracovnoprávneho vzťahu na základe\ndiskriminačných dôvodov.\n54. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP žalovaná poukázala na prísnu\nkoncentráciu konania v rámci civilného procesu, ktorá kladie na sporové strany zvýšenú zodpovednosť\nplnenia povinnosti (povinnosť tvrdiť a povinnosť dokázať) a zodpovednosť za priebeh, smerovanie a\nvýsledok sporového konania. Tomuto konceptu zodpovedá aj výnimočná prípustnosť novôt v rámci\nodvolacieho konania (§ 366 CSP), ktorá je viazaná na striktné splnenie zákonných podmienok, k čomu v\ntomto prípade nedošlo. Podľa\n§ 366 písm. d) CSP je možné novoty v odvolacom konaní uplatniť\niba ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca\nna tento dôvod poukazuje tvrdením, že s uvedenou svedkyňou C. B. sa mal možnosť skontaktovať\naž po vyhlásení rozsudku - pričom toto tvrdenie žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal\ndôveryhodným dôkazom, ktorý by nasvedčoval tomu, že daný výsluch nemohol navrhnúť už v rámci\nkonania na súde prvej inštancie, teda nič nenasvedčuje tomu, že by žalobca nemohol uplatniť daný\nprostriedok procesného útoku bez jeho viny, práve naopak, uvedené nasvedčuje skôr tomu, že žalobca\nsi nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a dokázať, čím neuniesol svoje primárne dôkazné bremeno. Ak by\nžalobca navrhol vypočuť svedkyňu C. B. podľa § 197 ods. 2 CSP už v konaní na súde prvej inštancie, súd\nby zabezpečil prítomnosť daného svedka predvolaním, čím by bolo možné tento dôkazný prostriedok\nvykonať. Z § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona totiž vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch\ntýkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu,\nale zaťažuje aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z\nktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť\na zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k\nporušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného\nkonania je jeho odlišnosť, napr. jeho rasa či etnická príslušnosť (pôvod), vek, politická činnosť a pod. Až\nnásledne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia,\nže neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 16/09 z 30. apríla 2009). Žalovaná má za to, že žalobca dôkazné bremeno v tomto konaní\nneuniesol, pretože nepreukázal splnenie zákonných podmienok diskriminačného konania žalovanej,\nktorým by došlo k zníženiu žalobcovho spoločenského uplatnenia, dôstojnosti a vážnosti značným\nspôsobom. Správanie sa riaditeľky žalovanej nebolo diskrimináciou ani zásahom do osobnostných\npráv žalobcu ako sa tento mylne domnieva. V prípade žalobcu ide len o jeho subjektívny názor o\ndiskriminácii jeho osoby a tento nie je dôvodom na prijatie záveru, že voči nemu došlo k diskriminačnému\npostupu. Ani výpovede svedkov G. E. a Z.. A. I., či písomné podanie v podobe čestného vyhlásenia\nA.. Ľ. J. neviedli k zisteniu takých skutkových okolností, ktoré by vo vzťahu k žalobcovi mali povahu\ndiskriminačného konania zo strany riaditeľky žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že daný odvolací dôvod\nv dôsledku nesplnenia žalobcovej základnej procesnej zodpovednosti v rámci sporového konania,\nnemôže rozsudok zaťažovať vadou nesprávnosti a zároveň nemôže byť na ťarchu a v neprospech\nžalovanej.\n55. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná uviedla, že\nžalobca sa mylne domnieva, ak tvrdí, že zhoršenie zdravotného stavu mu bolo spôsobené v dôsledku\núdajného diskriminačného správania zo strany žalovanej. Žalobca predložil len lekársky nález, ktorý\nnie je relevantným dôkazom. Lekárske správy A.. Y. Š. predložené žalobcom do konania žiadnym\n\nspôsobom nepreukazujú, že žalovaná akýmkoľvek spôsobom diskriminovala žalobcu, naopak, ide o\nsubjektívne pocity žalobcu, ktoré lekár popisuje vo svojich správach. V lekárskych správach žalobcu je\nv rámci objektívneho stavu lekárom konštatované, že: „špecifická porucha osobnosti, dg: depresívna\ndekompenzácia F 60 osobnosti“ alebo „depresívna dekomp. osobnosti v liečbe.“ Dôvody žalobcu\nuvádzané v odvolaní v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu, ako aj objektívne konštatovanie\nzdravotného stavu - jeho depresívnej dekompenzácie nemajú nič spoločné s konaním žalovanej,\nnesúvisia s predmetom sporu a takáto okolnosť nie je spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia súdu\nprvého stupňa. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne,\nzrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje\nskutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Vychádzal\nokrem iného aj z výpovede svedkov MM.. Ľ. J., G. E., Z.. A. I., na základe čoho dospel k záveru, že k\nuvedenému diskriminačnému konaniu zo strany žalovanej nedošlo.\n56. Žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy mala žalovaná za účelový a ničím\nnepodložený. Žalobca totiž nepreukázal zákonom predpokladaný dôvod, kvôli ktorému k diskriminácii\nmalo dôjsť a z ktorého je diskriminácia zakázaná, a nepreukázal zníženie vážnosti a dôstojnosti žalobcu\nv spoločnosti ani zníženie jeho spoločenského uplatnenia.\n57. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej mal za zavádzajúce tvrdenia vo vzťahu k trestnému\nkonaniu vedenému OR PZ v Bratislave III pod ČVS:ORP-363/3-VYS-B3-2019. Žalovaná podľa žalobcu\nnepreukázala, či predmetné trestné konanie stále prebieha. Tvrdenie žalovanej o tom, že predmetné\ntrestné konanie nebolo zastavené, že aktívne prebieha, nie je podložené relevantným dôkazom. V\ntejto súvislosti poukázal na posledné podanie žalovanej v súvisiacom súdnom konaní vedenom pod\nsp. zn. 45Cpr/18/2016 datované dňom 23.1.2023, v rámci ktorého žalovaná tvrdila, že vykonala dopyt\nna vyšetrovateľa (hoci ani toto tvrdenie nepreukázala), či predmetná trestná vec je ukončená resp. či\nnaďalej prebiehajú procesné úkony v trestnom konaní a doposiaľ odpoveď žalovanej nebola doručená.\nV predmetnom súvisiacom súdnom konaní pritom súd zaviazal žalovanú na predloženie tejto informácie\nešte na pojednávaní dňa 27.9.2022. Žalovaná si nielenže predmetnú povinnosť nesplnila v stanovenej\nlehote, ale doposiaľ nepreukázala relevantným dôkazom, či dopyt v súdom požadovanom znení\nvôbec\n(a kedy) orgánu činnému v trestnom konaní podala. Vyššie popísaným konaním žalovanej\na predloženým podaním žalobca poukázal na účelové konanie žalovanej, ktorá používa\n(a\nzneužíva) argument o vedení trestného konania voči žalobcovi v oboch súdnych konaniach. Žalovaná\nvšak pri tejto argumentácii opomína poslednú známu skutočnosť - ktorá je navyše od nepodložených\ntvrdení žalovanej aj objektívne preukázaná - a to zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania\na vznesení obvinenia voči žalobcovi aj p. Š. ako nezákonného rozhodnutia uznesením prokurátora\nOkresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 21.11.2019, č. k. 4 Pv 463/19/1103-2 ešte v roku 2019.\nOdvtedy nevykonal vyšetrovateľ žiaden úkon v trestnom konaní, žalobca ani p. Š. neboli znova vypočutí,\nnebolo im vznesené obvinenie. Preto aj tvrdenie žalovanej o aktívnom priebehu tohto trestného stíhania,\nči dokonca realizácii procesných úkonov je nepravdivé a zavádzajúce, a skutočnosťami uvedenými v\ntomto vyjadrení a dôkazmi založenými v spise aj vyvrátené.\n58. Žalobca nesúhlasil s tvrdením o tendenčnej či neobjektívnej výpovedi p. Š., ktorá skutočnosti vo\nsvojej svedeckej výpovedi opísala vierohodne a vecne. Žalovanú ako jej bývalého zamestnávateľa\nnijakým spôsobom bezdôvodne nekritizovala, či neočierňovala. Z jej svedeckej výpovede nevyplýva\nžiadna zášť voči žalovanej, či tendenčnosť jej tvrdení, resp. nie je zrejmé, aký prospech by mala p. Š. z\nprípadného úspechu žalobcu v tomto konaní vo vzťahu k predmetného trestnému stíhaniu, ktoré navyše\nani nie je preukázané, či stále pokračuje a poslednou známou skutočnosťou pre p. Š. - tak ako pre\nžalobcu - je zrušenie jej obvinenia.\n59. Žalobca v replike ďalej uviedol, že údajné nevhodné správanie A. A. a konflikty, ktoré údajne mal\nso zamestnancami školy, neboli nijakým relevantným spôsobom preukázané a tieto obvinenia žalovanej\nslúžili len ako zámienka na jej diskriminačné správanie voči žalobcovi, keďže jej bol známy partnerský\nvzťah žalobcu a prevádzkara školského bufetu, s ktorým nesúhlasila až sa ho štítila a snažila sa\nakýmkoľvek spôsobom oboch zo školy vypudiť, keďže nechcela, aby žalobca ako jej zástupca bol v\nhomosexuálnom vzťahu s iným mužom.\nZa absolútne irelevantnú mal žalobca argumentáciu\nčlánkom v magazíne L. zverejneným dňa 19.1.2023, ktorý nijakým spôsobom nie je schopný potvrdiť\ntvrdenia žalovanej o neexistencii diskriminácie žalobcu. Predmetný článok predsa nijakým spôsobom\nnereflektuje na skutočnosti žalobcom tvrdené v predmetnom konaní, ani na správanie riaditeľky a\n\nžalovanej vo vzťahu k žalobcovi, ale len na základe dostupných merateľných kritérií (najmä študijných\nvýsledkov žiakov z testovaní a maturít) vytvára poradie základných a stredných škôl, navyše zohľadňujúc\nobdobie po dvojročnej pandemickej prestávke t. j. po rokoch 2020-2022 (relevantne posudzovaním\nobdobím v tomto konaní je rok 2016).\n60. Za absurdné považoval žalobca tvrdenie, že by sa akokoľvek kompromitujúco vyjadroval o\nriaditeľke školy a žalovanej. Podaním žaloby bránil žalobca svoje právo na dodržiavanie zásady\nrovnakého zaobchádzania bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu, ktorej porušenie v tomto konaní\nbezpochyby preukázal. Zotrval na argumentácii vo vzťahu k výpovedi svedkyne Nagyovej; tejto výpovedi\nnemožno ukladať akúkoľvek dôležitosť a relevantnosť vo vzťahu k posúdeniu existencie diskriminačného\nsprávania žalovanej, keďže nikdy nebola účastná nijakého súkromného rozhovoru medzi riaditeľkou\nžalovanej a žalobcom. Vo vzťahu k návrhu žalovanej, aby súd nebral na zreteľ tvrdenia žalobcu v jeho\nodvolaní vo vzťahu k p. I., keďže tieto nevie p. I. nijakým spôsobom vyvrátiť ani potvrdiť (keďže v\npriebehu konania umrel), konštatoval, že súd prvej inštancie tvrdenia svedkyne E. v úvahu bral, dokonca\nna tieto v odôvodnení vyslovene odkázal a odôvodňoval nimi skutočnosť, že na škole ani v minulom\nobdobí neexistovala diskriminácia. Keďže súd prvej inštancie mal za preukázané z vyššie uvedeného\ntak závažné skutočnosti (o neexistencii diskriminácie na škole), považoval žalobca za nesprávne a v\nrozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako aj zásadou rovnosti strán sporu, aby súd prikladal\nväčšiu váhu tvrdeniam svedkyne bez toho, aby vzal v úvahu tvrdenia žalobcu ako aj skutočnosť, že to\nbol práve žalobca, ktorý návrh svedka I. navrhol, a od ktorého návrhu na výsluch svedka žalobca upustil\nlen z dôvodu úmrtia tohto svedka - súd prvej inštancie uvedené skutočnosti v odôvodnení rozsudku\ncelkom ignoroval, nijako sa s nimi nevysporiadal, a preto nemá žalobca za preukázané, že by ich vôbec\npri vyslovení svojho záveru o neexistencii diskriminácie vo vzťahu k p. I. vôbec vzal v úvahu. Žalobca\nďalej uviedol, že nijakým spôsobom - priamo ani nepriamo - nepotvrdil, že k diskriminácii v dobe, keď na\nškole pracoval p. J. nedochádzalo (tak ako účelovo a prekrútene uvádza žalovaná vo svojom vyjadrení).\nAko už bolo poukázané žalobcom v jeho odvolaní, jedná sa o osobnú skúsenosť\np. J.,\nktorý už v tom čase bol mediálne činný a známy svojou sexuálnou orientáciou; navyše nemal vzťah\ns iným zamestnancom školy, a preto jeho výpoveď je pre účely posúdenia diskriminačného správania\nžalovanej v tomto konaní absolútne irelevantnou. V ďalšom žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej o\ntom, že riaditeľka chodí na miestne trhovisko a kaviarne roky, nebolo v konaní preukázané. Faktom\n(podporeným výpoveďou žalobcu aj p. A. A.) ostáva, že žalobca ju na predmetných miestach začal\nvídavať až po tom, čo riaditeľka nadobudla znalosť o tom, že žalobca má vzťah s p. A. A..\n61. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovanej vo vzťahu k aplikácii princípu obráteného dôkazného\nbremena, nakoľko súd prvej inštancie tento princíp neaplikoval dôsledne. Žalobca vyčerpávajúcim a\npresvedčivým spôsobom opísal diskriminačné správanie žalovanej ako aj jej pohnútku (ako predpokladá\nžalovanou citované uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 10/2011), ktorej konanie bolo motivované práve inou\nsexuálnou orientáciou žalobcu, a v rámci svojich možností podložil svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi.\nTrval preto na tom, že dôkazné bremeno vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam uniesol, avšak\npo preukázaní diskriminačného správania žalovanej (porušenia zásady rovnakého zaobchádzania) a\npohnútky, ktorá ju k tomuto konaniu viedla, už žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 11\nods. 2 antidiskriminačného zákona t. j. že k popísanému diskriminačnému konaniu z jej strany nedošlo.\nŽalobca tiež dostatočným spôsobom odôvodnil a preukázal splnenie podmienok na pripustenie novoty\nv zmysle § 366 CSP, preto žiadal odvolací súd o vykonanie výsluchu svedkyne B.. Vo vzťahu k vyššie\nuvedenému zdôraznil, že až z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie prikladal váhu aj\ntvrdeniam žalovanej, ktoré okrem výpovedí svedkov navrhnutých žalovanou nevyplývali z iných dôkazov,\nresp. boli s nimi v rozpore (napr. tvrdenia vo vzťahu k dôvodom ukončenia pracovného vzťahu medzi\nžalovanou a p. I.).\n62. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o nepreukázaní psychickej ujmy spôsobenej žalobcovi tento\nuviedol, že mu nie je zrejmé, ako inak by mal preukázať zhoršenie zdravotného stavu a psychickú ujmu v\ndôsledku diskriminačného správania žalovanej, ak nie lekárskymi správami odborného lekára z odboru\npsychiatrie. Vzhľadom na časové súvislosti (kedy dochádzalo k správaniu žalovanej opísaného v tomto\nkonaní a datovanie lekárskych správ), je jednoznačné, že žalobcovi boli ochorenia diagnostikované v\nnadväznosti na konanie žalovanej, ktorá týmto spôsobovala žalobcovi preukázateľne ujmu na duševnom\nzdraví. Predložené lekárske správy preto predstavujú dôveryhodné a objektívne dôkazné prostriedky\nspôsobilé preukázať nielen psychickú ujmu spôsobenú žalobcovi ako takú, ale zároveň spôsobilé\npreukázať existenciu samotného diskriminačného správania žalovanej voči žalobcovi - keďže z nich\n\nvyplýva, že žalobca v nadväznosti na udalosti, ktoré sa udiali v škole v relevantnom (bezprostredne\npredchádzajúcom) období a správanie žalovanej v tomto období, musel objektívne vyhľadať odbornú\nlekársku pomoc. Súd prvej inštancie sa však napriek dôležitosti predložených lekárskych správ\nnijakým relevantným spôsobom s nimi nevysporiadal, ani ich nijako vo svojom odôvodnení rozsudku\nnevyhodnotil.\n63. Žalovaná vo vyjadrení k replike žalobcu v súvislosti s trestným konaním vo vzťahu k žalobcovi\nuviedla, že dňa 24.1.2023 podala Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave III žiadosť o\nsprístupnenie informácií, či vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava III. pod sp. zn. 4Pv\n463/19/1103 a na vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis pod ČVS: ORP-363/3-VYS-B3-2019 naďalej\nprebiehajú procesné úkony v trestnom konaní; odpoveď jej doposiaľ nebola doručená. Žalobca podľa\nžalovanej nemôže s určitosťou tvrdiť, že „odvtedy nevykonal vyšetrovateľ žiaden úkon v trestnom\nkonaní“, pretože je to len jeho subjektívny názor, navyše ničím nepodložený, bez ohľadu na údajnú\nabsenciu vypočutia žalobcu či p. Š. zo strany orgánu činného v trestnom konaní.\n64. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s tvrdením o tendenčnej či neobjektívnej výpovedi\np.\nŠ., tak ide o subjektívny názor žalobcu, vzhľadom k tomu, že p. Š. je vo vzťahu k nemu spriaznenou\nosobou. Netreba opomínať skutočnosť, že to bol sám žalobca, ktorý ku dňu 1.11.2013 navrhol p. Š.\nzamestnať na plný úväzok u žalovanej, s ktorou žalovaná napokon pracovný pomer uzatvorila. Žalobca\na p. Š. spolu pracovali aj v predchádzajúcom období na S. Z. K. A., kde rovnako vznikla na ekonomickom\noddelení škoda, ktorá sa napokon „uhrala do stratena“. Práve p. Š. spolu so žalobcom uskutočnila u\nžalovanej výberové konanie na verejnú obchodnú súťaž na bufet, ale aj vystavovala fiktívne faktúry v\núzkej spolupráci so žalobcom, predmetom ktorých je vzniknutá škoda žalovanej. Podľa žalovanej je preto\npochopiteľné, že takáto spriaznená osoba bude nepochybne „stáť za žalobcom“ a zastávať argumenty\nžalobcu, s cieľom zakryť protiprávne konanie, ktorého sa spolu so žalobcom u žalovanej dopustili pri\nvystavovaní fiktívnych faktúr.\n65. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o údajne nevhodnom správaní sa p. A. A. s tým, že jeho údajné konflikty\nso zamestnancami školy neboli nijakým relevantným spôsobom preukázané, pričom tieto obvinenia mali\nžalovanej slúžiť len ako zámienka na jej diskriminačné správanie voči žalobcovi, keďže jej bol známy\npartnerský vzťah žalobcu a prevádzkara školského bufetu, s ktorým nesúhlasila až sa ho štítila a snažila\nsa akýmkoľvek spôsobom oboch zo školy vypudiť, keďže nechcela, aby žalobca ako jej zástupca bol v\nhomosexuálnom vzťahu s iným mužom, uviedla žalovaná, že s takýmto tendenčným vyjadrením žalobcu\nnesúhlasí. Riaditeľka žalovanej sa nikdy nevyjadrovala k súkromnému životu svojich zamestnancov.\nVšetci zamestnanci, ktorých žalovaná zamestnáva/la boli a sú zamestnávaní výhradne na základe\nsvojich profesijných kompetencií, nie na základe rasy, náboženstva, sexuálnej orientácie a podobne.\nŽalobca nepravdivo a skreslene dezinterpretuje postoj riaditeľky žalovanej výlučne z dôvodu zakrytia\nnevhodného správania bufetára - p. A. A. ako jemu spriaznenej osoby, na ktorého nevhodné správanie\npoukázali zamestnanci školy, ale dokonca aj samotní žiaci školy. Okrem iného, riaditeľka žalovanej\nneprichádzala počas školského roka s p. A. A. do kontaktu, pretože všetky záležitosti s p. A. A. riešila\ntajomníčka školy\np. R.. V konaní bolo preukázané, že riaditeľka žalovanej nemala žiadny\nosobný pohovor so žalobcom v tom zmysle, aby žalobca ukončil vzťah s partnerom, ktorý pracoval v\nškolskom bufete. Žalobca sa takýmto vyjadrením len snaží zakryť podstatný fakt, že dňa 24.5.2016\ndostal upozornenie za nesplnenie nariadenia zo strany riaditeľky žalovanej a taktiež upozornenie za\nnevhodné správanie voči inému zamestnancovi školy, čo nemožno považovať za diskriminačné konanie\nz dôvodu sexuálnej orientácie žalobcu, ako to nesprávne uvádza žalobca. Žalobca v konaní nepreukázal\nskutočnosti, na základe ktorých malo dôjsť k jeho diskriminácii, jeho tvrdenia nie sú ničím podložené,\nresp. reálne ani neprebehli. O tom, že riaditeľka žalovanej skutočne žalobcu nediskriminovala svedčí aj\nfakt, že v mesiaci jún 2016 dostal žalobca od riaditeľky žalovanej nemalú koncoročnú odmenu.\n66. V súvislosti s dôkazným bremenom žalovaná upriamila pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 7Cdo/336/2021 zo dňa 28.9.2022 v zmysle ktorého: „Dôkazné bremeno však neťaží len\nvýlučne žalovanú stranu, ale aj žalobcu. Podobný názor bol vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky so sp. zn. 7Cdo/336/2021 zo dňa 28. septembra 2022, kde „odvolací súd poukázal\nna to, že len subjektívny názor žalobcu na diskrimináciu nie je dôvodom, že vo vzťahu k nemu aj\nk diskriminačnému postupu došlo. Žalobca teda musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa\nskutočnosti, z ktorých možno opodstatnene usudzovať, že došlo k priamej či nepriamej diskriminácii\nosoby, až následne sa dôkazné bremeno presúva na žalovanú stranu, ktorá má preukazovať tvrdenie, že\n\nzásadu rovnakého zaobchádzania neporušila.“ Žalobca navyše v konaní nepreukázal ani tie skutočnosti,\nže by musel čeliť akýmkoľvek ponižujúcim poznámkam zo strany jeho kolegov v práci týkajúcich sa jeho\nsexuálnej orientácie, čím nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalovaná mala za to,\nže žalobca v konaní nepreukázal, že by k diskriminácii jeho osoby na základe sexuálnej orientácie zo\nstrany riaditeľky došlo; žalobca podopiera svoje tvrdenia jeho subjektívnymi pocitmi, ktoré sú založené\nna nepravdivých a nepodložených hypotézach.\n67. K argumentácii žalobcu ohľadom článkov v magazíne L. žalovaná uviedla, že ako škola je už\nniekoľko rokov zaradená medzi najlepšie školy na Slovensku a ak by na nej dochádzalo k akejkoľvek\nforme diskriminácie (ku komukoľvek na základe čohokoľvek), rozhodne by nepatrila a nebola zaradená\nmedzi najlepšie školy na Slovensku. Aj v rozhodnom období, t. j. v r. 2016, patrila medzi najlepšie\nškoly na Slovensku. Škola existuje od roku 1993 a na škole pracovalo a stále pracuje mnoho ľudí\nrôznej národnosti, vierovyznania či dokonca sexuálnej orientácie a zo strany riaditeľky žalovanej\nnikdy nedošlo k diskriminácii žiadneho zamestnanca. Ak vznikli akékoľvek výhrady voči žalobcovi, boli\nvýhradne založené na porušovaní pracovnej disciplíny, porušovaní pracovných povinností a taktiež na\nzneužívaní postavenia ekonomicko-technického zástupcu riaditeľky žalovanej. Riaditeľka žalovanej je\nsvojou odbornosťou nielen pedagógom, ale aj psychológom, vždy bola a naďalej aj je zodpovedná za\nkvalitný výchovno-vzdelávací proces. Ak by skutočne riaditeľka žalovanej diskriminovala na základe\nsexuálnej orientácie kohokoľvek, isto by sa škola neumiestnila a nebola vyhodnotená niekoľko rokov za\nsebou ako najlepšia škola na S., pretože predpokladom toho je, aby vzťahy boli na pracovisku korektné,\ntolerantné a profesionálne. Riaditeľka školy pristupovala a naďalej pristupuje ku všetkým zamestnancom\nna základe rovnosti zaobchádzania.\n68. Žalovaná ďalej uviedla, že nakoľko žalobca nepredložil také dôkazy a nepreukázal také skutočnosti,\nna základe ktorých možno vyvodiť záver, že k diskriminácii voči žalobcovi došlo, spochybňovanie\nhodnotenia dôkazov súdu prvej inštancie zo strany žalobcu je neprimerané. Žalobca na jednej strane\nneuniesol v konaní dôkazné bremeno, pretože nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, čím\nby preukázal akúkoľvek formu diskriminácie zo strany riaditeľky školy, na strane druhej sa odvoláva\nna nesprávne a údajne rozporné hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Posudzovanie\ndôkazov ako takých je zásadne v kompetencii súdu, nie strán sporu a akékoľvek spochybňovanie\nvýpovedí svedkov zo strany žalobcu považovala žalovaná za účelové.\n69. V ďalšom žalovaná namietla tvrdenia žalobcu o jeho sledovaní v mieste bydliska; mala ich za\nabsurdné a vymyslené. S ohľadom na skutočnosť, že riaditeľka školy chodí dlhé roky pravidelne na Ž.\nQ. na trhovisko a tiež do miestnej kaviarne, t. j. zdržiava sa na verejnom priestranstve, je prirodzené,\nže sa na ňom môžu stretnúť žalobca a riaditeľka žalovanej kedykoľvek. Na škole v danom čase\npracovalo viac ako 100 zamestnancov, je preto nemožné\n(až vylúčené), aby riaditeľka\nžalovanej zisťovala, kde ktorý zamestnanec býva a s kým žije a už vonkoncom aby svoj drahocenný\nčas z pozície riaditeľky školy venovala práve takýmto, pre ňu nepodstatným veciam. Takéto náhodné\nstretnutia nemôže žalobca vyhodnocovať ako cielené sledovanie jeho osoby s poukazovaním, že\nzakladá akúkoľvek formu diskriminácie voči jeho osobe. Takéto vyjadrenia žalobcu sú pre posúdenie, či\nna strane žalovanej došlo k diskriminačnému konaniu, irelevantné.\n70. V závere vyjadrenia žalovaná uviedla, že zhoršenie zdravotného stavu žalobcu nemožno klásť\nza vinu žalovanej. Lekárske správy žiadnym spôsobom nepreukazujú, že žalovaná akokoľvek\ndiskriminovala žalobcu. V týchto správach je navyše objektívne konštatované, že žalobca trpí určitou\nformou špecifickej poruchy osobnosti - depresívnou dekompenzáciou zaradenou pod kód F60. Tento\nkód diagnózy je v zmysle medzinárodnej klasifikácie chorôb uvedený pod názvom „Špecifické poruchy\nosobnosti“ s doplňujúcou informáciou: „Zvyčajne sa prejavujú od detstva alebo dospievania a pokračujú\npočas dospelosti.“ V lekárskych posudkoch žalobcu sa tiež spomína „špecifická porucha osobnosti“.\nŽalobca v konaní len zneužíva tieto lekárske posudky, pričom je všeobecne známe, že akákoľvek\nduševná porucha je závislá od množstva rôznych faktorov (napr. biologické faktory). Zhoršenie\npsychického stavu žalobcu teda nemožno v žiadnom prípade klásť za vinu žalovanej, pretože na\npsychický stav žalobcu treba prihliadať s ohľadom na rôzne faktory a genetickú súvislosť, nie vyvodiť z\nnich závery o domnelej diskriminácii žalobcu.\n\n71. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. B3-45Cpr/4/2019-497, zo dňa 12.3.2024, opravil\nnapadnutý rozsudok s pôvodným č. k. 45Cpr/4/2019-514 tak, že miesto nesprávneho čísla listu 514 má\nbyť 398.\n72. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n73. Súdne konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady na rovnaké zaobchádzanie je civilným\nsúdnym konaním sporového charakteru, v ktorom proti sebe stoja žalobca a žalovaný v navzájom\nprotichodnom, kontradiktórnom postavení. V klasickom sporovom súdnom konaní sa uplatňuje zásada\nactori incumbit probatio, čo znamená, že dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo\ntvrdí, teda žalobcu. Ustanovenie § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona predstavuje zásadnú odchýlku\nkonania vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania od klasického sporového súdneho\nkonania v oblasti dokazovania. Táto odchýlka sa týka preneseného dôkazného bremena zo žalobcu na\nžalovaného. Princíp preneseného dôkazného bremena bol vygenerovaný Súdnym dvorom Európskej\núnie v rámci jeho judikatúry ako princíp, ktorý odráža potrebu efektívneho uplatňovania princípu rovnosti\na jeho potreba vychádza z charakteru antidiskriminačných sporov. Diskriminácia sa len zriedka deje\notvorene, väčšinou o nej neexistujú priame dôkazy a žalobcovia spravidla nedisponujú dostatkom\ninformácií, ktorými by mohli bez akýchkoľvek pochybností preukázať existenciu diskriminácie, resp.\nporušenia zásady na rovnaké zaobchádzanie. Zmyslom teda je, aby žalobca neprehral spor len\nna základe toho, že neuniesol dôkazné bremeno z dôvodu, že nemá prístup k dôkazom. Treba\nvšak upozorniť na to, že žalobcovi nestačí len poukázať na to, že bol diskriminovaný, ale musí\npredložiť skutočnosti, z ktorých možno dôvodne predpokladať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania, a až potom dôjde k prechodu povinnosti preukázať, že k diskriminácii nedošlo, a\nto na žalovaného. V zmysle uvedeného žalobca nemusí preukázať istotu, že došlo k diskriminácii,\npostačuje len určitá miera pravdepodobnosti. Je však povinný preukázať rozdiel v zaobchádzaní s inou\nporovnateľnou osobou, ktorá je alebo by mohla byť na rovnakej pozícii ako žalobca, voči nej však nebola\naplikovaná diskriminácia. Žalobca je povinný preukázať aj dôvod, kvôli ktorému došlo k diskriminácii a\nz ktorého je diskriminácie zakázaná\n(§ 2 antidiskriminačného zákona). Ďalej je\npotrebné, aby žalobca preukázal vznik ujmy, ktorá mu vznikla na základe nedodržania práva na rovnaké\nzaobchádzanie, pričom medzi dôvodom namietanej diskriminácie a vzniknutou ujmou musí existovať\npríčinná súvislosť. Pri prenesenom dôkaznom bremene zároveň platí, že žalovaný môže domnienku\ndiskriminačného konania vyvrátiť, ak preukáže, že jeho konanie sledovalo oprávnený záujem, bolo\nobjektívne odôvodnené, primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu, alebo že jeho konanie\nnie je v zmysle antidiskriminačného zákona považované za diskrimináciu. Ak žalovaný neposkytne\nsúdu dostatočné vysvetlenie, prečo mohlo dôjsť k porušeniu zásady na rovnaké zaobchádzanie so\nžalobcom, má sa za to, že diskriminácia v danom prípade bola preukázaná (uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8CdoPr/13/2024, zo dňa 10.3.2026).\n74. Výstižný záver k tomu formuloval napríklad Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 16/2009 z 30.\n4. 2009, v zmysle ktorého „...subjektívny názor sťažovateľa na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom\nna prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Z vnútroštátnej úpravy\n(do 31. júna 2004 § 13 ods. 7 Zákonníka práce a od 1. júla 2004 § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.\nz. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 13\nods. 5 Zákonníka práce) totiž vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady\nrovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu. Žalobca\nmusí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo\nk priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také\ndôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa\nči etnická príslušnosť (pôvod) a pod.. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu,\nktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania“.\n75. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že žalovaná sa svojím konaním dopustila jeho diskriminácie\nz dôvodu jeho sexuálnej orientácie, čím vo vzťahu k nemu porušila zásadu rovnakého zaobchádzania,\nuloženia povinnosti žalovanej zverejniť špecifikované verejné ospravedlnenie žalobcovi a uloženia\n\npovinnosti žalovanej zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur. V žalobe v rámci opisu\nrozhodujúcich skutočností uviedol, že riaditeľku žalovanej informoval v auguste 2015 o rozvodovom\nkonaní s manželkou. Od toho momentu sa podľa žalobcu riaditeľka žalovanej začala intenzívne zaujímať\no jeho osobný život, najmä tým, že kolegov žalobcu, o. i. p. Š., vystavovala otázkam o jeho súkromí,\nv dôsledku čoho vznikla na pracovisku napätá atmosféra. Správanie sa riaditeľky voči žalobcovi sa\nradikálne zhoršilo po tom, čo v septembri 2015 prijal prácu prevádzkara bufetu partner žalobcu. Po tom,\nako sa to riaditeľka dozvedela, predvolala si žalobcu a oznámila mu, že nepovažuje za vhodné, aby\njeho partner pracoval v bufete. Žalobca bol bezodkladne potom, čo konfrontoval kolegu, ktorý o ňom\nšíril v kolektíve ponižujúce poznámky, zo strany riaditeľky upozornený, že si nesmie takéto správanie sa\ndovoľovať voči učiteľom, lebo je iba nepedagogickým zamestnancom. Riaditeľka žalovanej neskrývala\nnesympatie voči partnerovi žalobcu, viackrát naznačila, aby s prácou v bufete skončil a odišiel späť do\nzahraničia, dokonca pod vyhrážkou, že zariadi jeho odchod zo S.. Útoky riaditeľky vyvrcholili v máji 2016,\nkeď si ho dňa 24.5.2016 predvolala a doručila mu list nazvaný ako Porušenie pracovnej disciplíny. Pri\ntejto príležitosti ho dôrazne upozornila, že si má dať svojho priateľa do poriadku a má mu vysvetliť, kde\nje, inak ho nechá vyviesť zo S.. Vyjadrila sa, že si nepraje, aby jej ekonomický zástupca žil s mužom a\nnaznačila žalobcovi, aby zvážil ukončenie spolupráce. Riaditeľka žalovanej svojim konaním, neustálym\npohŕdaním a nevhodnými poznámkami, aj za prítomnosti iných kolegov, žalobcu v pracovnom kolektíve\nponížila. Žalovaná šíri nepravdivé informácie o žalobcovi aj na iných školách, čím nielen poškodzuje\njeho dobré meno, ale aj podstatne sťažuje jeho ďalšie pracovné uplatnenie. Žalobca v žalobe ďalej\nuviedol, že v júni 2016 prvýkrát spozoroval riaditeľku žalovanej na terase reštaurácie, kde s partnerom\nzvykol sedávať. V priebehu júla a augusta 2016 pravidelne, takmer každú sobotu, zaparkovala auto\npriamo pod domom žalobcu a pozorovala ho. Takouto šikanou sa ho zjavne pokúšala psychicky zdeptať\na vyštvať z práce. Po návrate z dovolenky v lete 2016 riaditeľka žalobcovi uviedla, že žije nesprávny\nživot, takto u nej nemôže pracovať a ak neodíde dobrovoľne, tak ho vyhodí. Aj na základe uvedeného\nmal žalobca za zrejmé, že žalovaná sa svojim konaním, psychickým nátlakom, šikanou a ponižovaním\nv pracovnom kolektíve dopustila jeho priamej diskriminácie, zjavne z dôvodu jeho sexuálnej orientácie.\nDopustila sa i nepriamej diskriminácie, keď rozhodnutiami o údajnom porušení pracovnej disciplíny,\nneoprávnenou kontrolou na pracovisku, rozhodnutím o zrušení jeho pracovného miesta a následne\nokamžitým skončením pracovného pomeru, znevýhodnila žalobcu v porovnaní s inými zamestnancami.\n76. Žalovaná v liste zo dňa 24.5.2016, označenom ako Porušenie pracovnej disciplíny, poukázala na\nobsah telefonického rozhovoru riaditeľky so žalobcom zo dňa 18.5.2016, týkajúceho sa neochotného\na nevhodného správania sa zamestnanca bufetu a nespokojnosti zamestnancov s fungovaním bufetu,\nktorý rozhovor ukončil oznámením, že dáva výpoveď spolu s p. Š. a zložil telefón. Počas rozhovoru sa\nžalobca vyjadril na adresu tajomníčky\np. R., aby držala hubu. Riaditeľka žiadala žalobcu\no súčinnosť pri riešení problému ohľadom prevádzky bufetu. Poukázala na skutočnosť, že zmluva o\nprenájme bufetu nie je zverejnená na webovej stránke školy. Uviedla, že v piatok dňa 20.5.2016 sa\npočas pracovnej doby pokúšala žalobcu kontaktovať, pričom zamestnanci školy potvrdili, že pre pol\ntreťou bol pred budovou gymnázia. Nerozumela preto ignorovaniu jej telefonátu; navyše žalobca jej\nmohol oznámiť požiadavku o priepustku, príp. dovolenku na deň 23.5.2016. Na uvedenom základe\ndala žalobcovi písomné pokarhanie za porušenie lojality voči zamestnávateľovi, nezverejnenie zmluvy\na neefektívne využívanie pracovného času; zároveň ho upozornila na možnosť ukončenia pracovného\npomeru pri opätovnom porušení pracovnej disciplíny.\n77. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.6.2016 k listu žalovanej zo dňa 24.5.2016 (Porušenie pracovnej\ndisciplíny) namietol akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny. Opísal priebeh verejnej súťaže vyhlásenej\nza účelom prenájmu nebytového priestoru - bufetu. Uviedol, že svoje vyjadrenie na adresu p. R.\npočas telefonického rozhovoru dňa 18.5.2016 nepokladá za nevhodné, nakoľko vyplynulo zo situácie,\npri ktorej sa menovaná snažila spochybňovať výsledky verejnej súťaže, ktoré sama svojim podpisom\nosvedčila. Ďalej uviedol, že zmluva o nájme nebytového priestoru - bufetu zverejnená bola dňa\n31.8.2015. Táto sa nenachádzala medzi zverejnenými zmluvami dňa 23.5.2016 z dôvodu technických\nproblémov pri spustení novej webovej stránky školy; uvedený problém bezodkladne riešil so správcom\nwebového sídla školy, ktorý uvedenú technickú chybu odstránil. Vo vzťahu k riešeniu problému v\nsúvislosti s nespokojnosťou zamestnancov s prevádzkou bufetu poukázal na email zo dňa 18.5.2016,\nv ktorom informoval o možnostiach ukončenia zmluvy o nájme. Poukázal ďalej na skutočnosť, že nie je\nzodpovedný za neochotné či nevhodné správanie zamestnancov nájomcu. Potvrdil zloženie telefónu dňa\n18.5.2016 s tým, že išlo o reakciu na vyhrážky adresované na jeho osobu, rovnako zo strany riaditeľky\nuskutočnené v emočnom vypätí prameniacom zjavne z jej nespokojnosti s prevádzkou bufetu. Žalobca\n\nďalej uviedol, že dňa 20.5.2016 nemal od riaditeľky žiaden zmeškaný hovor; žiadosť o dovolenku na\ndeň 23.5.2016 doručil na adresu sídla zamestnávateľa dňa 18.5.2016.\n78. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 7.6.2016 na upozornenie žalovanej na porušovanie pracovnej disciplíny\nnevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by čo len naznačovali pravdivosť jeho tvrdení v žalobe týkajúcich\nsa vyvrcholenia útokov riaditeľky na neho práve v máji 2016, keď si ho dňa 24.5.2016 predvolala a\ndoručila mu list nazvaný ako Porušenie pracovnej disciplíny.\nAk žalobca v žalobe tvrdil,\nže pri tejto príležitosti ho riaditeľka dôrazne upozornila, že si má dať svojho priateľa do poriadku a má\nmu vysvetliť, kde je, inak ho nechá vyviesť zo Slovenska, že si nepraje, aby jej ekonomický zástupca\nžil s mužom a naznačila žalobcovi, aby zvážil ukončenie spolupráce, tak uvedené tvrdenia absolútne\nnekorešpondujú s obsahom jeho písomnej reakcie zo dňa 7.6.2016. V tejto reakcii sa totiž vyjadruje\nvýlučne k skutočnostiam uvedeným v Porušení pracovnej disciplíny a nie (až v žalobe) tvrdenému\nvyvrcholeniu útokov riaditeľky žalovanej voči žalobcovi či jeho partnerovi, resp. k obsahu tvrdeného\nupozornenia riaditeľky žalovanej.\nVo vzťahu k riešeniu problému v súvislosti s\nnespokojnosťou zamestnancov s prevádzkou bufetu žalobca poukázal na svoj email zo dňa 18.5.2016,\nv ktorom informoval o možnostiach ukončenia zmluvy o nájme (tento email žalobca nezaložil), poukázal\nna skutočnosť, že nie je zodpovedný za neochotné či nevhodné správanie zamestnancov nájomcu a\npotvrdil zloženie telefónu dňa 18.5.2016 s tým, že išlo o reakciu na vyhrážky adresované na jeho osobu,\nrovnako zo strany riaditeľky uskutočnené v emočnom vypätí prameniacom zjavne z jej nespokojnosti s\nprevádzkou bufetu. Viackrát sa teda žalobca v písomnej reakcii vyjadroval k deklarovaným problémom\nspojených s fungovaním bufetu, t. j. mal vedomosť o nespokojnosti zamestnancov žalovanej a aj\njej riaditeľky s prevádzkou bufetu, pričom uvádzal, že nie je zodpovedný za neochotné či nevhodné\nsprávanie sa zamestnancov nájomcu. Pokiaľ však stretnutie s riaditeľkou dňa 24.5.2016, na ktorom mu\ndoručila list nazvaný ako Porušenie pracovnej disciplíny, malo byť vyvrcholením jej útokov na jeho osobu\nv súvislosti s jeho priateľom či spolužitím s ním, nie je zrejmé, prečo v prípade pravdivosti tohto tvrdenia\nsa žalobca vôbec nevyjadril k uvedenému, resp. prečo sa voči uvedenému neohradil. Nie je teda zrejmé,\nprečo sa nevyjadril k tvrdeným skutočným dôvodom útokov riaditeľky, resp. prečo sa voči nim neohradil,\nale vyjadroval sa výlučne len k dôvodom uvedeným v Porušení pracovnej disciplíny.\n79. Odvolací súd poukazuje aj na rozpor medzi obsahom reakcie žalobcu zo dňa 7.6.2016\nna upozornenie žalovanej na porušovanie pracovnej disciplíny s tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení\ndoručenom súdu prvej inštancie dňa 20.6.2019. V tomto vyjadrení žalobca uviedol, že cieľom umelo\nvytváraného napätia zo strany riaditeľky nebol len žalobca, ale aj jeho partner, nakoľko ho riaditeľka\nbezdôvodne obviňovala z neochotného a nevhodného správania sa a nespokojnosti zamestnancov\nžalovanej s fungovaním bufetu. Z písomnej reakcie zo dňa 7.6.2016 je však zrejmá vedomosť žalobcu\no problémoch spojených s fungovaním bufetu, t. j. mal vedomosť o nespokojnosti zamestnancov\nžalovanej a aj jej riaditeľky s prevádzkou bufetu, pričom uvádzal, že nie je zodpovedný za neochotné\nči nevhodné správanie sa zamestnancov nájomcu. V písomnej reakcii sa teda žalobca neohradil voči\nneskôr tvrdenému bezdôvodnému obviňovaniu riaditeľky z neochotného a nevhodného správania sa\na nespokojnosti zamestnancov žalovanej s fungovaním bufetu. Odvolacej argumentácii žalobcu, že\núdajné nevhodné správanie p. A. ako prevádzkara školského bufetu bolo považované za preukázané\nvýlučne na základe tvrdení riaditeľky, preto nemožno priznať úspech. Rovnako nemožno priznať úspech\nargumentácii, že riaditeľka bezdôvodným obviňovaním p. A. z neochotného a nevhodného správania\nsa a nespokojnosti zamestnancov žalovanej s fungovaním bufetu - ktoré sa však nepreukázalo len umelo vytvárala napätie a nátlak na žalobcu a jeho partnera, aby žalobca aj jeho partner s\nprácou u žalovanej skončili. Ako už odvolací súd uviedol, samotný žalobca v písomnej reakcii zo dňa\n7.6.2016 potvrdil svoju vedomosť o problémoch spojených s fungovaním bufetu, t. j. mal vedomosť\no nespokojnosti zamestnancov žalovanej a aj jej riaditeľky s prevádzkou bufetu; uvádzal, že nie je\nzodpovedný za neochotné či nevhodné správanie sa zamestnancov nájomcu. Pokiaľ teda riaditeľka\nžalovanej poukazovala na neochotné a nevhodné správanie sa a nespokojnosť zamestnancov žalovanej\ns fungovaním bufetu (čo potvrdil samotný žalobca), tak uvedené nepredstavuje bezdôvodne obviňovanie\nči umelé vytváranie tvrdeného napätia a nátlaku.\n80. Žalobca v odvolaní namietol aj nepravdivosť tvrdenia riaditeľky, podľa ktorej v čase ústnych maturít\nv období mája 2015 p. A. A. odmietol poskytnúť priestory bufetu na stravovanie predsedov maturitných\nkomisií; poukázal na dátumy vyhlásenia obchodnej súťaže a uzavretia zmluvy o nájme. Nie je zrejmý\ndôvod uvedeného poukazu žalobcu, keď riaditeľka žalovanej vo výpovedi na pojednávaní dňa 9.6.2020\nvýslovne uviedla, že problémy s bufetom začali v apríli 2016, keď p. R. odmietol poskytnúť priestory\n\nbufetu na uvedený účel. Nemožno preto súhlasiť so žalobcom, podľa ktorého výlučne s poukazom na\nním nesprávne uvádzaný rok, kedy p. A. odmietol poskytnúť priestory bufetu na stravovanie predsedov\nmaturitných komisií, predložená nedatovaná zápisnica z pracovnej porady potvrdzuje, že vytváranie\nnátlaku žalovanou na žalobcu malo svoj pôvod v jeho homosexuálnom vzťahu s prevádzkarom\nškolského bufetu.\n81. Rozporným je tvrdenie žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 19.6.2019 a obsahom jeho výpovede\nna pojednávaní dňa 25.2.2020. Kým v písomnom vyjadrení na jednej strane uviedol, že o partnerskom\nvzťahu žalobcu s mužom sa riaditeľka žalovanej dozvedela na súkromnej oslave životného jubilea\nžalobcu na chate v marci 2015, ktorej sa zúčastnil aj jeho partner, na druhej strane vo výpovedi na\npojednávaní na priamu otázku, že akým spôsobom sa žalovaná dozvedela o jeho sexuálnej orientácii\na partnerskom vzťahu s p. A. odpovedal, že nevie. V podanom odvolaní pritom žalobca zhodne s\npísomným vyjadrením zo dňa 16.9.2019 uviedol, že k zhoršeniu vzťahu riaditeľky žalovanej voči nemu\nz dôvodu zistenia jeho vzťahu s\np. A. A. došlo v roku 2015; práve na narodeninovej oslave na jar\n2015 sa riaditeľka žalovanej dozvedela o jeho partnerskom vzťahu s mužom. Zároveň však uviedol, že\ntrhovisko Ž. mala riaditeľka žalobcu začať zámerne navštevovať od júna 2016, čo malo byť až po tom,\nako sa dozvedela o jeho homosexuálnom vzťahu. Vzájomne teda nekorešpondujú tvrdenia samotného\nžalobcu o období, kedy sa riaditeľka žalovanej mala dozvedieť o jeho sexuálnej orientácii a partnerskom\nvzťahu, a od ktorého malo dôjsť k zhoršeniu jej vzťahu voči nemu.\n82. Kým žalobca v žalobe uviedol, že bezodkladne potom, čo konfrontoval kolegu, ktorý o ňom šíril v\nkolektíve ponižujúce poznámky (bez jeho identifikovania), bol zo strany riaditeľky žalovanej upozornený,\nže si nesmie takéto správanie sa dovoľovať voči učiteľom, lebo je iba nepedagogickým zamestnancom,\nv písomnom vyjadrení zo dňa 19.6.2019 už uviedol, že konfrontoval p. I.Á. (t. j. označil konkrétneho\nzamestnanca žalovanej), ktorý ho medzi ostatnými zamestnancami žalovanej ohováral, zosmiešňoval\na rozoberal súkromný život; následne že bol riaditeľkou poučený o tom, že takéto správanie si v\npedagogickým zamestnancom nesmie dovoľovať. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 25.2.2020 však\nžalobca uviedol, že keď sa dopočul, že niektorí učitelia začali riešiť jeho vzťah s p. A., išiel za\np.\nzástupcom I.A., povedal mu, že sa tieto informácie o sebe dozvedel; p. I. mu povedal, že o ničom\nnevie a že to bude riešiť s učiteľmi; následne mu p. R. povedala, že reči pretrvávajú; asi po mesiaci mu\nriaditeľka povedala, že sa takto nemôže správať s pedagogickými zamestnancami, že sa ich nemôže\npýtať, či sa rozprávali o ňom a jeho priateľovi, lebo pedagogickí zamestnanci a on nie sú na rovnakej\núrovni. Z uvedeného je zrejmé, že ani výpoveďou samotného žalobcu neboli preukázané jeho tvrdenia\nči už v žalobe alebo v následnom písomnom vyjadrení (najprv uvádzal konfrontáciu nemenovaného\nkolegu šíriaceho o ňom ponižujúce poznámky, na čo bol bezodkladne riaditeľkou upozornený na svoje\nsprávanie, potom konkretizoval, že išlo o p. I.Ň., no podľa obsahu výpovede práve s p. I. riešil informácie,\nktoré mali o ňom a jeho priateľovi šíriť zamestnanci žalovanej).\n83. Podľa žalobcu práve e-mail p. I. zo dňa 11.9.2015, ktorého autenticitu menovaný svedok potvrdil vo\nvýpovedi, je dôkazom existencie negatívneho pracovného prostredia ako dôsledku rozšírenia informácie\no žalobcovej sexuálnej orientácii medzi zamestnancami žalovanej, pričom táto situácia bola už v\nčase mesiaca september 2015 známa aj vedeniu žalovanej. Uvedené preto preukazuje nesprávnosť\nskutkového zistenia súdu prvej inštancie o tom, že sa žalobca nestal terčom ohovárania a ponižovania\nz dôvodu zistenia jeho sexuálnej orientácie - inak by predsa logicky pán I. predmetný e-mail zo dňa\n11.9.2015 nikdy svojím kolegom nenapísal. Súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel k nesprávnemu\nskutkovému zisteniu aj vo vzťahu k neexistencii slovných ponižujúcich urážok zo strany kolegov\ntýkajúcich sa žalobcovej sexuálnej orientácie.\n84. Autenticitu e-mailu zo dňa 11.9.2015 síce potvrdil vo výpovedi svedok Z.. A. I., avšak tento\nnepredstavuje dôkaz negatívneho pracovného prostredia ako dôsledku rozšírenia informácie o\nžalobcovej sexuálnej orientácii medzi zamestnancami žalovanej, ako v odvolaní tvrdil žalobca. Svedok I.\ntotiž okolnosti napísania uvedeného e-mailu ozrejmil tak, že žalobca pri odchode z kancelárie tajomníčky\nR. jej povedal „myslel som si, že ste dáma“ a následne svedkovi uviedol, že si má dať do poriadku\nučiteľov. Následne svedok I. poslal učiteľom e-mail, v ktorom uviedol, že doteraz na gymnáziu mali všetci\nmedzi sebou korektné a slušné vzťahy a nech to tak aj zostane, každý nech rešpektuje každého. Podľa\nsvedka I. sa na neho žalobca neobrátil ohľadne nevhodných poznámok zamestnancov týkajúcich sa\nsexuálnej orientácie žalobcu ani ohľadne jeho vzťahu s p. A.. Žalobca sa nesťažoval ani na vedení školy,\nže by sa niekto z učiteľov alebo z iných zamestnancov školy správal diskriminačne voči nemu z dôvodu\n\njeho sexuálnej orientácie. Pán A. sa rovnako v čase, keď prevádzkoval bufet, nesťažoval na vedení školy\nohľadne nevhodného správania sa tretích osôb vo vzťahu k žalobcovi ani k nemu ohľadne sexuálnej\norientácie. Svedok I. nevnímal nijakú zmenu v správaní sa pani riaditeľky školy alebo zamestnancov v\nrokoch 2015 až 2016 ohľadne sexuálnej orientácie žalobcu, ale vo vzťahu k neplneniu si pracovných\npovinností. Z obsahu výpovede svedka I. v spojení s obsahom jeho e-mailu je tak zrejmé, že daný email nepreukazuje žalobcom tvrdenú skutočnosť ohľadom vzniku negatívneho pracovného prostredia\nako dôsledku rozšírenia informácie o žalobcovej sexuálnej orientácii medzi zamestnancami žalovanej.\n85. Svedkyňa Š. vo výpovedi uviedla, že od p. I. cez zatvorené dvere počula, že s ostatnými pedagógmi\nohovárali žalobcu v tom zmysle, že medzi ním a p. A. je asi nejaký vzťah. Riaditeľka sa jej pýtala na\nsúkromný život žalobcu a p. A., robila na ňu nátlak, aby povedala všetko, čo o nich vie, presviedčala ju,\naby žalobcovi dohovárala, aby sa vrátil k manželke a skončil vzťah s p. A.; nátlaky zo strany riaditeľky sa\nstupňovali, bolo to neúnosné. Odvolací súd potom považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že\nžalobca ani na základe výpovede svedkyne Š. nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť,\nže musel čeliť ponižujúcim poznámkam zo strany kolegov v práci týkajúcich sa jeho sexuálnej orientácie,\nže niektorí kolegovia v práci ho slovne urážali a že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.\nSvedkyňa Š. totiž neuviedla nič o ponižujúcich poznámkach zo strany kolegov v práci týkajúcich sa jeho\nsexuálnej orientácie, či o slovných urážkach kolegov, ktorým by žalobca musel čeliť. Označenie tvrdenej\nkomunikácie medzi zamestnancami žalovanej (za zatvorenými dverami) o možnom vzťahu medzi\nžalobcom a p. A. za ohováranie nezodpovedá skutočnosti, keď vo všeobecnosti sa pod ohováraním\nrozumie hovorenie nepravdy o inom. Samotný žalobca však vzťah s priateľom nepopieral. Je pravdou,\nako uviedol žalobca v odvolaní, že svedkyňa Š. označila tvrdený záujem riaditeľky o súkromný život\nžalobcu za nátlakový a neúnosný, avšak bez akéhokoľvek konkretizovania tvrdeného stupňujúceho sa\nnátlaku či neúnosnosti. Jedinou uvedenou konkrétnosťou bolo presviedčanie, aby žalobcovi dohovorila,\nnech sa vráti k manželke a skončí vzťah s p. A.. Podstatnou je však skutočnosť, že svedkyňa Š. neuviedla\njedinú situáciu, ktorej by bola svedkom, kedy by sa riaditeľka nevhodne správala priamo voči žalobcovi.\nOdvolací súd v tejto súvislosti nemôže opomenúť obsah výpovede p. A., ktorá na pojednávaní dňa\n10.2.2022 uviedla, že po tom, čo sa navonok dostala informácia, že žalobca má vzťah s p. A., bola\nignorovaná zo strany riaditeľky; keď ju pozdravila, riaditeľka dala hlavu dole; viackrát bola u riaditeľky v\nkancelárii, kde sa vypytovala na žalobcu, s kým žije; nepamätala si, či na ňu riaditeľka žalovanej vyvíjala\nnátlak v súvislosti so sexuálnou orientáciou žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že svedkyňa A.\nnepotvrdila, že by riaditeľka školy robila na ňu nátlak v súvislosti so žalobcom z dôvodu jeho sexuálnej\norientácie alebo pracovnej činnosti, tak tento záver vyplynul z jej svedeckej výpovede (ako je uvedené\nvyššie). Tvrdenie svedkyne Š., že ju riaditeľka žalovanej presviedčala, aby žalobcovi dohovorila, nech\nsa vráti k manželke a skončí vzťah s\np. A., rovnako ako tvrdenie žalobcu, že riaditeľka žalovanej\nsa snažila rozpad manželstva vyriešiť tak, že ho nabádala, aby sa k manželke vrátil a opustil svojho\nhomosexuálneho priateľa, potom nekorešponduje s tvrdením svedkyne A. o tom, že bola riaditeľkou\nžalovanej ignorovaná - toto je v rozpore aj s jej vlastným tvrdením ohľadom vypytovania sa riaditeľky\nžalovanej na žalobcu. Riaditeľka žalovanej teda mala ignorovať svedkyňu A., nezdraviť ju, no súčasne\nsa jej mala viackrát vypytovať na žalobcu. Svedkyne A. sa nepýtala na možnosť návratu žalobcu k nej,\nale mala presviedčať svedkyňu Š., aby dohovorila žalobcovi návrat k manželke, taktiež mala nabádať\nžalobcu k návratu k manželke. V každom prípade však nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu v odvolaní,\nže svoje tvrdenia vo vzťahu k zhoršeniu vzťahu riaditeľky žalovanej voči nemu z dôvodu zistenia vzťahu\ns p. A. v roku 2015 preukázal podporne výsluchom pani M. Š..\n86. Žalobca v odvolaní namietol aj skutočnosť, že súd prvej inštancie izoloval zo svedeckej výpovede\np. J. len tie skutkové zistenie, ktoré boli len na prospech žalovanej; opomenul vziať v úvahu skutočnosť,\nže svedok v relevantnom období ani nepôsobil na žalovanej škole; na škole pracoval asi do roku 2007;\nsvedok sa počas svojho pôsobenia na škole nachádzal v celkom inej situácii ako žalobca. Odvolací súd\nnespochybňuje tvrdenie, že svedok J. sa počas svojho pôsobenia u žalovanej nachádzal v inej situácii,\navšak pokiaľ svedok na pojednávaní dňa 12.5.2022 uviedol, že u žalovanej nikdy nezažil diskrimináciu\nv súvislosti so sexuálnou orientáciou, že atmosféra na škole bola slobodná, nikto nikoho nekritizoval za\norientáciu, pričom mal vedomosť o tom, že asi traja učitelia mali inú ako heterosexuálnu orientáciu, tak\nlen vypovedal o skutočnostiach, ktoré vnímal vlastnými zmyslami, pričom tieto skutočnosti spochybnené\nneboli. Ak žalobca v odvolaní namietol, že tieto osoby/zamestnancov svedok nijakým spôsobom\nnekonkretizoval, ani z vykonaného dokazovania sa uvedené nijakým spôsobom nepreukázalo, tak\nopomenul, že mal možnosť klásť otázky a týmito prípadne spochybniť, resp. vyvrátiť tvrdenia svedka; toto\nvšak vo vzťahu ku konkretizácii troch učiteľov na pojednávaní nevyužil. Súd prvej inštancie neopomenul\n\npôsobenie svedka u žalovanej do roku 2007, nakoľko to opakovane uviedol v napadnutom rozsudku.\nNakoľko však už v tom čase pôsobila u žalovanej totožná riaditeľka ako v čase, kedy u žalovanej\npôsobil žalobca, výsluchom svedka žalovaná preukazovala o. i. vzťah riaditeľky k zamestnancom inej\nako heterosexuálnej orientácie, či atmosféru u žalovanej voči takýmto zamestnancom.\n87. Žalobca v tejto súvislosti tiež namietol, že súd prvej inštancie neprihliadol na ním uvádzané\nskutočnosti týkajúce sa diskriminácie, ktorej sa mala žalovaná dopustiť voči inému zamestnancovi p. I.,\nktorého výsluch žalobca navrhoval a namiesto toho si osvojil tvrdenie p. J., ktoré však podľa žalobcu\nnie je spôsobilé preukázať skutočnosť, že žalovaná sa nedopúšťala diskriminačného správania voči\nosobám s inou ako heterosexuálnou orientáciou, resp. voči žalobcovi. Odvolací súd sa stotožňuje\ns tým, že výsluch svedka J. nepreukázal a ani nemohol preukázať ne/existenciu diskriminačného\nkonania žalovanej voči žalobcovi; ako už bolo uvedené, u žalovanej pôsobil svedok len do roku 2007\na tento vypovedal výlučne o skutočnostiach tak, ako ich sám vnímal. Súd prvej inštancie však nemohol\nprihliadnuť na skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadom diskriminácie p. I.. Jediná svedkyňa, ktorá\nvypovedala o. i. ohľadom p. I., bola p. E., podľa ktorej menovaný zamestnanec diskriminovaný nebol.\nTvrdenia žalobcu teda výpoveďou svedkyne Nagyovej preukázané neboli a nakoľko na ich preukázanie\nmimo výsluchu samotného p. I., ktorý však v priebehu konania zomrel (a teda osobne ich nemohol\npotvrdiť ani vyvrátiť), žalobca iné dôkazy neoznačil, nie je dôvodná odvolacia námietka ohľadom\nneprihliadnutia na ním tvrdené skutočnosti ohľadom diskriminácie p. I..\n88. Žalobca v odvolaní namietol skutkové zistenie súdu prvej inštancie ohľadom skutočnosti, že riaditeľka\nžalovanej už dlhé roky chodí pravidelne na trhovisko na Ž. Q. alebo do miestnej kaviarne, keď dané\ntvrdenie nebolo podporené žiadnym iným dôkazom, len jej vlastným výsluchom. Súd prvej inštancie\nsa podľa žalobcu opomenul vysporiadať v tejto súvislosti s výpoveďou svedkyne Š., ktorej sa žalobca\nzdôveril s tým, že riaditeľka žalovanej ho spolu s priateľom v mieste jeho bydliska prenasleduje; úplne\nodignoroval výpoveď svedka A. A., ktorého taktiež riaditeľka žalovanej sledovala, a ktorý potvrdil, že v\nmieste bydliska žalobcu, kde spolu bývali, riaditeľka parkovala svoje auto, pričom uviedol, že pred júnom\n2016 nevídaval riaditeľku na týchto miestach - trhovisko Ž., reštaurácia C. T. X. - a to napriek tomu, že\nna predmetnom mieste spolu so žalobcom bývali už od januára 2016.\n89. Súd prvej inštancie v súvislosti so skutkovým tvrdením žalobcu, že v júni 2016 videl riaditeľku školy v\nreštaurácii C. a následne pravidelne takmer každú sobotu počas mesiacov júl a august 2016 zaparkovala\nsvoje auto pred bytovým domom na Ž. Q. K. I., kde žalobca býval so svojim partnerom, uviedol, že\nsa jedná o verejné priestranstvo, teda priestor, ktorý je prístupný všetkým bez obmedzenia, slúži na\nvšeobecné užívanie a neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by niekoho vylučoval z jeho užívania, resp.\nktorý by obmedzoval jeho využívanie len pre zúžený okruh osôb. Riaditeľka školy uviedla, že už dlhé\nroky chodí pravidelne na trhovisko na Ž. Q. alebo do miestnej kaviarne. Uvedenú skutočnosť podľa súdu\nprvej inštancie nemožno považovať za zasahovanie do súkromného života žalobcu, ani za diskriminačné\nkonanie.\n90. Svedkyňa Š. uviedla vo výpovedi, že žalobca jej do telefónu povedal, že má podozrenie, že ho\nriaditeľka prenasleduje v mieste bydliska a predtým to nikdy nespomínal, že by sa s ňou v mieste bydliska\nstretol. Svedok A. A. vo výpovedi uviedol, že v júni 2016 chodil so žalobcom na trh a potom do kaviarne;\nzistil, že tam má zaparkované auto riaditeľka; mal pocit, že ich kontroluje; viackrát videl riaditeľku sedieť\nna terase kaviarne, keď prišli tak odišla, keď boli v kaviarni, chodila okolo kaviarne. Podľa svedka tam\nriaditeľka chodila kvôli tomu, aby zistila, či je spolu so žalobcom, či s ním má vzťah. Podľa jeho názoru\nriaditeľka možno chcela byť manželkou žalobcu, tak to cítil.\n91. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní namietol skutkové zistenie súdu prvej inštancie ohľadom skutočnosti,\nže riaditeľka už dlhé roky chodí pravidelne na trhovisko na Ž. Q. alebo do miestnej kaviarne, keď dané\ntvrdenie nebolo podporené žiadnym iným dôkazom, len jej vlastným výsluchom, tak opomenul, že na\nňom bolo dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých by bolo možné odvodiť, že došlo k\njeho diskriminácii. Samotná skutočnosť, že žalobca či svedok A. počas sobôt v lete 2016 pravidelne\nvídavali auto riaditeľky žalovanej pri navštevovanom trhovisku Ž., či ju stretli v kaviarni, ktorú navštevujú\naj oni (žalobca uviedol jeden krát, svedok A. viackrát), totiž neosvedčuje tvrdenie žalobcu o jeho\nsledovaní, resp. o jeho prenasledovaní, riaditeľkou žalovanej. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu\nv odvolaní, že súd prvej inštancie bagatelizoval v konaní preukázané konanie riaditeľky žalovanej, ktorá\nzámerne začala navštevovať tieto miesta až v období po tom, ako sa dozvedela o homosexuálnom\n\nvzťahu žalobcu, tak, že predmetné miesta sú verejným priestranstvom. Pokiaľ riaditeľka žalovanej mala\ntrhovisko Ž. začať zámerne navštevovať od júna 2016, teda podľa žalobcu až po tom, ako sa dozvedela\no jeho homosexuálnom vzťahu, tak neobjasnil ním uvedený časový rozpor, keď rovnako v odvolaní\nuviedol, že riaditeľka žalovanej sa dozvedela o jeho partnerskom vzťahu s p. A. A. už na jar 2015. Ak\nriaditeľka žalovanej mala vedomosť o vzťahu žalobcu s p. A. A. od jari 2015, neobstojí názor svedka\nA. A., že riaditeľka žalovanej tam chodila, aby zistila, či je spolu so žalobcom, či s ním má vzťah. Pre\núplnosť odvolací súd uvádza, že ak by mal bez ďalšieho súd prvej inštancie vziať do úvahy subjektívny\nnázor žalobcu, že riaditeľka žalovanej navštevovala Ž. s tým, že chcela vedieť, či jeho vzťah s p. A.\npokračuje, resp. pocit svedka A., že ich takto riaditeľka kontrolovala, či majú vzťah, tak rovnako bez\nďalšieho by zrejme mal súd prvej inštancie vziať v tejto súvislosti do úvahy pocit svedka A., že riaditeľka\nmožno chcela byť manželkou žalobcu. Samotné parkovanie auta pri trhovisku či návšteva trhoviska\nteda nepreukazujú tvrdené sledovanie či prenasledovanie; správny je preto záver súdu prvej inštancie,\nže uvedené nemožno považovať za zasahovanie od súkromného života žalobcu, či za diskriminačné\nkonanie.\n92. Žalobca dôvodne v odvolaní namietol, že pokiaľ mal súd prvej inštancie preukázané porušenie jeho\npracovnej disciplíny, ktorým mal spôsobiť škodu žalovanej, na základe podaného trestného oznámenia\nžalovanou a z výsluchu riaditeľky, opomenul vziať do úvahy, že uznesenie OR PZ v Bratislave III zo dňa\n16.10.2019, ČVS: ORP-363/3-VYS-B3-2019, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie\nžalobcovi a pani Š., bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava III uznesením zo dňa 21.11.2019,\nč. k. 4 Pv 463/19/1103-2 zrušené ako nezákonné. Z obsahu spisu do vyhlásenia napadnutého rozsudku\nskutočne nevyplývalo, či trestné stíhanie naďalej prebieha, ako uviedol súd prvej inštancie. Uvedené\nvšak nemá vplyv na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z\nktorých možno odvodiť, že došlo k jeho priamej alebo nepriamej diskriminácii.\n93. Žalobca mal za nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie aj vyhodnotenie spôsobilosti\npokusu o okamžité skončenie pracovného pomeru zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu - práve,\nktorá za každú cenu chcela dosiahnuť odchod žalobcu zo školy. Zdôraznil, že žiaden z dôvodov\nokamžitého skončenia pracovného pomeru, o ktorom súd prvej inštancie v konaní pod sp. zn.\n45Cpr/18/2016 právoplatne rozhodol, že je neplatné, sa nepreukázal a nepreukázal sa ani v predmetnom\nkonaní o porušení zásady rovnakého zaobchádzania. Súd prvej inštancie v tejto namietanej súvislosti\nmal za to, že k zásahu do práv žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru nedošlo, nakoľko\ntoto nebolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu; poukazované v ňom bolo na neplnenie\nsi pracovných povinností žalobcu ako zamestnanca, nebolo urážlivé ani inak znevažujúce osobu\nžalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k okamžitému\nskončeniu pracovného pomeru žalobcu. Tento záver (že pri poukaze na neplnenie si pracovných\npovinností žalobcu ako zamestnanca s tým, že nebolo urážlivé ani inak znevažujúce osobu žalobcu,\nnebolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu) nakoniec žalobca v odvolaní nenapadol.\nNemožno súhlasiť s jeho argumentáciou, že doručovanie a pokus o okamžité skončenie pracovného\npomeru boli vyvrcholením štvavého a diskriminačného konania žalovanej voči žalobcovi, keďže v konaní\nneuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých by bolo možno odvodiť tvrdené štvavé\na diskriminačné konanie žalovanej.\n94. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, potom odvolací súd\nzáverom konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej\ninštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení\ndôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z\nhľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných\nustanovení týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci však pri viazanosti dôvodmi odvolania\ndospel odvolací súd k záveru, že takto uplatnený odvolací dôvod v konaní naplnený nebol. Ani z obsahu\n\nodvolania totiž nemožno vyvodiť záver, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nobsahu listín a ostatných vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli v priebehu konania najavo,\nže by pri svojom rozhodnutí opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo\nže by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor.\n95. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia je odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej\ninštancie neprimerane a bezdôvodne (keďže svoje rozhodnutie a úvahy nijakým spôsobom nezdôvodnil)\nprikladal tvrdeniam žalovanej a dôkazom (zväčša s účelovými a nepravdivými tvrdeniami) väčšiu\ndôkaznú váhu ako tvrdeniam žalobcu a dôkazom svedčiacich v prospech jeho tvrdení a dospel tak\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedôvodná. Súd prvej inštancie\nžalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť, že došlo k priamej alebo k nepriamej diskriminácii, že by sa žalovaná dopustila diskriminácie\nžalobcu z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, čím by vo vzťahu k žalobcovi porušila zásadu rovnakého\nzaobchádzania. Správne uzavrel, že pokiaľ došlo ku konfliktom medzi žalobcom a žalovanou, tieto mali\nvýlučne pracovnoprávny charakter a žalobca nepreukázal skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť,\nže by sa žalovaná inak správala k žalobcovi v porovnaní s inými zamestnancami z dôvodu jeho sexuálnej\norientácie.\n96. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd konštatuje, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací dôvod podľa §\n365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca uplatnil z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval zásadu obráteného\ndôkazného bremena. Mal za to, že z opísaných a preukázaných skutočností, týkajúcich sa postupného\nzhoršovania vzťahu žalovanej k žalobcovi z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, čo viedlo k šikane žalobcu\na rôznym snahám žalovanej o skončenie pracovného pomeru so žalobcom bez preukázania dôvodov,\nmožno založiť domnienku, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovanej k\nžalobcovi došlo.\n97. Ako už bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu. Žalobca musí\nprioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej\nalebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť\ndôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania\ndošlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či etnická\npríslušnosť (pôvod) a pod.. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má\nprávo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ však súd\nprvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnosti, z ktorých by\nbolo možné vyvodiť, že došlo k priamej alebo k nepriamej diskriminácii, že by sa žalovaná dopustila\ndiskriminácie žalobcu z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, čím by vo vzťahu k žalobcovi porušila zásadu\nrovnakého zaobchádzania, nie je daný uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že\nsúd prvej inštancie neaplikoval zásadu obráteného dôkazného bremena. Práve naopak, keďže žalobca\nneoznámil súdu prvej inštancie skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k\nporušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, nedošlo v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.\nk prenosu dôkazného bremena ohľadom skutočnosti, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania,\nna žalovanú.\n98. Žalobca v odvolaní navrhol vykonať výsluch svedkyne C. B.. Prostriedky procesného útoku alebo\nprocesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolacom\nkonaní uplatniť len v prípadoch uvedených v § 366 pod písm. a) až d) CSP. Podľa obsahu uplatnenej\nnovoty by do úvahy prichádzala novota jedine podľa § 366 písm. d) CSP, teda že ju bez svojej viny\nžalobca nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (prípustnosť uplatnenej novoty v zmysle\n§ 366 písm. a) až c) CSP neprichádza do úvahy). Žalobca uviedol, že tento návrh nemohol bez svojej\nviny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže sa mu podarilo so svedkyňou skontaktovať\naž v čase po vyhlásení rozsudku, kedy mu potvrdila, že je ochotná v tejto veci vypovedať. Povaha\n\nuplatneného dôkazu (návrh na výsluch osoby, ktorá bola žalobcovi známa) pritom vylučuje to, že by\nišlo o dôkaz nový, z objektívnych príčin žalobcovi neznámy, nedostupný alebo inak nezistiteľný. Na\nposúdenie uvedeného nie je rozhodujúce tvrdenie žalobcu, že sa mu s označenou svedkyňou podarilo\nskontaktovať až v čase po vyhlásení rozsudku, kedy mu potvrdila, že je ochotná v tejto veci vypovedať.\nŽalobca tak mohol výsluch uvedenej svedkyne ako dôkazný prostriedok označiť už v priebehu konania\npred súdom prvej inštancie; v prípade, ak by súd prvej inštancie rozhodol, že uvedený dôkaz vykoná,\nnariadil by výsluch svedkyne a predvolal by ju na pojednávanie, na ktorom by svedkyňa bola povinná\nvypovedať (výpoveď svedkyne teda nestála na tom, či by bola ochotná vypovedať, ako uviedol žalobca).\nNa základe uvedeného nemohol odvolací súd na návrh žalobcu na výsluch svedkyne uplatnený až v\nodvolacom konaní, zohľadňujúc pritom dikciu § 366 CSP, prihliadať. Nebol preto dôvodný uplatnený\nodvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP.\n99. Žalobca v rámci odvolacieho dôvodu uplatneného v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP namietol,\nže súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou vo vzťahu k spochybneniu\ndôveryhodnosti a spoľahlivosti svedka J., keď žalobca v reakcii na jeho výpoveď (v písomnej záverečnej\nreči zo dňa 27.9.2022) poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že svedok J. uviedol vo svojej výpovedi,\nže sa nepozná s manželom žalobcu A. A. ani s p. Z. I., z mediálneho pôsobenia p. J. je zrejmé, že pána\nI. poznal (natáčal s ním video príspevky, reportáže). Uvedené žalobca spomenul z dôvodu, že p. I. bol\nbývalým manželom p. A. A. (ktorý je súčasným manželom žalobcu), a preto výpoveď (a predovšetkým\nmotív svedka J.) vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho dôveryhodnosti a spoľahlivosti a pravdivosti\njeho výpovede v konaní.\n100. Odvolací súd v súvislosti s touto námietkou v prvom rade uvádza, že žalobca nepreukázal v\nnámietke tvrdené skutočnosti, t. j. že p. J. poznal p. I., rovnako ani že p. I. je bývalým manželom p. A. A..\nŽalobca aj so svojim zástupcom pritom boli prítomní pri výsluchu svedka J., a teda svedka mohli priamo\nkonfrontovať, resp. nesúhlasiť s jeho odpoveďou ohľadom poznania p. I.. Pokiaľ by však aj menovaný p.\nI. bol bývalým manželom p. A. A., nie sú z uvedeného bez ďalšieho zrejmé pochybnosti o dôveryhodnosti,\nspoľahlivosti a pravdivosti výpovede svedka J. v konaní.\n101. Žalobca v rámci odvolacieho dôvodu uplatneného v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP tiež namietol,\nže súd prvej inštancie sa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nezaoberal jeho argumentáciou,\na teda ani nevykonal dokazovanie za účelom ustálenia a vyhodnotenia jeho psychickej ujmy spôsobenej\nmu v dôsledku diskriminačného správania žalovanej, keď sa nijakým spôsobom nevysporiadal s\nlistinnými dôkazmi založenými do konania podaním zo dňa 28.11.2019 - konkrétne lekárskymi správami\npsychiatricky A.. Y. Š. a lekárskou správou-nálezom zo dňa 13.11.2019, z ktorých vyplýva, že žalobca bol\nobjektívne depresívny, na základe čoho mu bola určená aj diagnóza (depresívna dekompenzácia F 60\nosobnosti na reaktívnej báze), na základe čoho sa žalobca podrobil psychiatrickej liečbe (zahŕňajúcej aj\nmedikamentóznu liečbu), v dôsledku čoho bol žalobca práceneschopný od 24.8.2016 do 31.12.2016, a\nto v nadväznosti na tvrdenia vyplývajúce zo svedeckej výpovede pána A. A., ktorý potvrdil zlý psychický\nzdravotný stav žalobcu v relevantnom období.\n102. V súlade s § 204 CSP sa dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta\nalebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania\ndoručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Lekárske správy založené\nžalobcom, boli doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 23.1.2020. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa\n24.2.2020 k lekárskym správam uviedla, že vo všetkých lekárskych správach je uvedené, že pocity\nvyšetrovanej osoby sú subjektívne. V rámci objektívneho stavu je v nich lekárom konštatované, že\n„špecifická porucha osobnosti, dg: depresívna dekompenzácia\nF 60 osobnosti“, alebo\n„depresívna dekomp. osobnosti v liečbe“. Žalovaná uviedla, že lekárske správy predložené žalobcom\nžiadnym spôsobom nepreukazujú, že žalovaná diskriminovala žalobcu, ale je objektívne konštatované,\nže žalobca trpí určitou formou špecifickej poruchy osobnosti - depresívnej dekompenzácie, ktorá však\nnič nemá spoločné s konaním žalovanej.\n103. Z uvedeného je zrejmé, že lekárske správy boli v priebehu konania doručené právnemu zástupcovi\nžalovanej, pričom žalovaná lekárske správy ani ich obsah nespochybnila; súd prvej inštancie preto nebol\npovinný v zmysle § 204 pred bodkočiarkou CSP vykonať dôkaz týmito lekárskymi správami tak, že by\nich celé alebo ich časť prečítal alebo oznámil ich obsah.\n\n104. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca za účelom\npreukázania psychickej ujmy spôsobenej mu v dôsledku neprimeraných zásahov žalovanej predložil\nlekárske správy (nálezy) psychiatričky A.. Y. Š., pôsobiacej v Z. W. Z., J. XX, I. z ktorých vyplýva,\nže žalobca sa po udalostiach uskutočnených na osobnom stretnutí dňa 23.8.2016 musel podrobiť\npsychiatrickej liečbe, v dôsledku čoho bol žalobca práceneschopný od 24.8.2016 do 31.12.2016.\nZ lekárskych nálezov vyplýva, že žalobca bol depresívny, bola mu určená diagnóza (depresívna\ndekompenzácia F 60 osobnosti na reaktívnej báze), na základe čoho sa žalobca podrobil psychiatrickej\nliečbe aj medikamentóznej liečbe. Nakoľko sa súd prvej inštancie osobitne zaoberal v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku s upozornením žalovanej na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa\n23.8.2016, je zrejmé, že vo vzťahu k tomuto vyhodnotil založené lekárske správy.\n105. V lekárskej správe zo dňa 19.9.2016 sa o. i. uvádza, že subjektívne sa žalobca necíti dobre, lebo\ns bývalou riaditeľkou vojna stále trvá, stále o ňom rozširuje rôzne osobné veci, čo sa ho dotýka, má\npocit, že asi aj naschvál, aby ho znemožnila. V lekárskej správe zo dňa 20.10.2016 sa o. i. uvádza,\nže subjektívne sa žalobca necíti dobre, lebo bývalá riaditeľka mu stále robí zle, každý víkend parkuje\npri jeho dome, pozoruje ho, na webovú stránku školy popísala o ňom samé nepravdy, chce mu ublížiť.\nV lekárskej správe zo dňa 24.11.2016 sa o. i. uvádza, že subjektívne má žalobca veľké partnerské\nproblémy, veľmi ho to vynervuje, nevie ešte ako to bude riešiť, na riaditeľku dal žalobu, lebo ona očierňuje\njeho meno všade, kde má dosah, on sa to dozvie, lebo ostatní mu to volajú. V lekárskom potvrdení zo\ndňa 13.11.2019 sa uvádza, že žalobca bol v starostlivosti psychiatrickej ambulancie od 24.8.2016 do\n31.12.2016; celé obdobie bol pre zhoršenie psychického stavu práceneschopný; žalobca udával, že k\nzhoršeniu stavu došlo v súvislosti s pracovnou problematikou.\n106. Vzhľadom na uvedené obdobie, kedy bol žalobca v starostlivosti psychiatrickej ambulancie\na zároveň kedy bol práceneschopný, t. j. od 24.8.2016 do 31.12.2016, je zrejmé, že psychiatra\nvyhľadal nasledujúci deň po udalosti dňa 23.8.2016, kedy mu žalovaná doručila upozornenie (v poradí\ndruhé) na porušenie pracovnej disciplíny datované uvedeným dňom. V lekárskych správach sa ako\ndôvod subjektívnych zlých pocitov žalobcu uvádzajú jednak zlé vzťahy s riaditeľkou žalovanej, ale aj\nveľké partnerské problémy. Zaznamenané tvrdenia žalobcu predstavujú len všeobecné tvrdenia bez\nakejkoľvek konkretizácie - stále o ňom rozširuje rôzne osobné veci .. stále mu robí zle .. pozoruje ho .. na\nwebovú stránku školy popísala o ňom samé nepravdy .. chce mu ublížiť .. očierňuje jeho meno všade, kde\nmá dosah .. on sa to dozvie, lebo ostatní mu to volajú. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca\nväčšinu týchto tvrdení nekonkretizoval ani v priebehu predmetného sporu. Nie je teda zrejmé, aké rôzne\nosobné veci mala o ňom riaditeľka žalovanej rozširovať, ako mu mala stále robiť zle, kedy a aké nepravdy\nmala o ňom popísať na webovej stránku školy, kde mala očierňovať jeho meno, kto mu uvedené volal\na potvrdil. Ani v jednej lekárskej správe nie je uvedený ako dôvod tvrdeného negatívneho správania sa\nriaditeľky žalovanej voči žalobcovi jeho sexuálna orientácia, či partnerský vzťah s priateľom. Nemožno\npotom opomenúť celkové zhrnutie ambulantnej starostlivosti v lekárskom potvrdení zo dňa 13.11.2019,\npodľa ktorého žalobca udával, že k zhoršeniu stavu došlo v súvislosti s pracovnou problematikou.\nŽalobca teda ani založenými lekárskymi správami či potvrdením v konaní nepreukázal skutočnosti, z\nktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.\n107. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal skutočnosti z ktorých by bolo možné\nvyvodiť, že došlo k priamej alebo k nepriamej diskriminácii a že by sa žalovaná dopustila diskriminácie\nžalobcu z dôvodu jeho sexuálnej orientácie, čím by vo vzťahu k žalobcovi porušila zásadu rovnakého\nzaobchádzania. Rovnako sa stotožňuje so záverom, že pokiaľ došlo ku konfliktom medzi žalobcom\na žalovanou, tieto mali výlučne pracovnoprávny charakter, keď žalobca nepreukázal skutočnosti z\nktorých by bolo možné vyvodiť, že by sa žalovaná inak správala k žalobcovi v porovnaní s inými\nzamestnancami z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné\ndokazovanie z hľadiska žalovaného nároku, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne v\nsúlade s § 191 CSP, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z\ntýchto vyvodil aj správny skutkový a právny záver. V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným\na presvedčivým spôsobom odôvodnil záver o nedôvodnosti podanej žaloby, s ktorým sa odvolací\nsúd plne stotožňuje. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť a taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\nzmyslu a podstaty. Súd prvej inštancie v ňom náležite vysvetlil, prečo žalobu zamietol a ako hodnotil\nvykonané dôkazy a ním prijaté právne závery nie sú v danom prípade zjavne nedôvodné. Žalobca\n\nv odvolaní neprezentoval žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku a jeho subjektívna nespokojnosť s rozhodnutím súdu prvej inštancie\nnemôže byť sama o sebe dôvodom pre spochybnenie jeho vecnej správnosti. Na uvedenom základe\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny\npotvrdil.\n108. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní\núspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n109. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "6dae5af7-2538-4724-aa3b-05c18e21849e:1aa2347b-1f99-45cb-8e5c-51d96c2b734d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7221207189.1", "spisova_znacka": "8CdoPr/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/13/2024 z 10. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7221207189.1"}], "citovane_v": []}