{"guid": "b635ecfe-82b1-4bba-b130-b095d6d28775:955db5f3-ac57-48d6-af0e-0d2d3d006add", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1319010846.1", "spisova_znacka": "1To/4/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/4/2026 z 27. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 1To/4/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1319010846.1", "identifikacne_cislo": "1319010846", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/955db5f3-ac57-48d6-af0e-0d2d3d006add", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1319010846.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1319010846.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1319010846.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1To/4/2026\n1319010846\n27. 05. 2026\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2026:1319010846.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov\nJUDr. Petra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného C.. R. X., pre pokračovací\nprečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného\nzákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III, proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava I č.k. B3-46T/107/2019-1578 z 26. septembra 2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.\nmája 2026, pomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/107/2019 z 26.09.2025 bol obžalovaný C.. R. X.,\npodľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 4Pv\n288/2016 z 10.10.2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin porušovania povinnosti\npri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom\nzáklade, že\nako konateľ obchodnej spoločnosti D. W., s.r.o., so sídlom O. XX, J., IČO: XX XXX XXX, ktorý mal\npodľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov povinnosť\nvykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých\njej spoločníkov, takto nekonal, keď\n• dňa 01.07.2014 uzatvoril v mene spoločnosti D. W., s.r.o. ako mandant so spoločnosťou S., s.r.o. so\nsídlom C. 8, J., IČO: XX XXX XXX ako mandatárom zmluvu o sprostredkovaní obchodných služieb,\nktorej predmetom bol záväzok mandatára spracovávať údaje o dlžníkoch pre potreby importovania do\nsystému mandanta, konkrétne údaje o dlžníkoch klientov, ich záväzkoch voči klientom mandanta v\nelektronickej podobe podľa potrieb mandanta, kopírovanie a archivovanie údajov na USB prenosnom\ndisku, a následne na základe tejto zmluvy vystavila spoločnosť S., s.r.o. ako dodávateľ spoločnosti D.\nW., s.r.o. ako odberateľovi:\n- Faktúru č. 2014066 zo dňa 31.07.2014 na sumu 1.800,- € s DPH,\n- Faktúru č. 2014067 zo dňa 15.08.2014 na sumu 1.411,82 €,\n- Faktúru č. 2014072 zo dňa 28.08.2014 na sumu 1.800,- €,\n- Faktúru č. 2014080 zo dňa 15.09.2014 na sumu 894,78 €,\n- Faktúru č. 2014085 zo dňa 02.10.2014 na sumu 1.800,- €,\n- Faktúru č. 2014089 zo dňa 13.10.2014 na sumu 1.034,53 €,\n- Faktúru č. 2014098 zo dňa 04.11.2014 na sumu 1.800,- €,\n- Faktúru č. 2014102 zo dňa 14.11.2014 na sumu 1.322,24 €,\n- Faktúru č. 2014118 zo dňa 08.12.2014 na sumu 5.315,59 €,\n- Faktúru č. 2014133 zo dňa 05.01.2015 na sumu 2.686,80 €,\n- Faktúru č. 2014139 zo dňa 12.01.2015 na sumu 867,22 €,\n- Faktúru č. 2015014 zo dňa 01.02.2015 na sumu 1.800,- €,\n\n- Faktúru č. 2015016 zo dňa 13.02.2015 na sumu 1.465,36 €,\n- Faktúru č. 2015023 zo dňa 28.02.2015 na sumu 860,81 €,\n- Faktúru č. 2015024 zo dňa 28.02.2015 na sumu 1.800,- €,\n- Faktúru č. 2015033 zo dňa 07.04.2015 na sumu 1.800,- €,\n- Faktúru č. 2015040 zo dňa 07.04.2015 na sumu 3.600,- €,\n- Faktúru č. 2015046 zo dňa 15.04.2015 na sumu 1.420,33 €,\n- Faktúru č. 2015052 zo dňa 04.05.2015 na sumu 1.800,- €,\n- Faktúru č. 2015057 zo dňa 04.05.2015 na sumu 600,- €,\n- Faktúru č. 2015063 zo dňa 31.05.2015 na sumu 1.800,- €,\n- Faktúru č. 2015066 zo dňa 05.06.2015 na sumu 796,60 €,\n- Faktúru č. 2015067 zo dňa 08.06.2015 na sumu 4.611,60 €,\n- Faktúru č. 2015073 zo dňa 30.06.2015 na sumu 3.960,- €,\n- Faktúru č. 2015077 zo dňa 08.07.2015 na sumu 472,88 €,\n- Faktúru č. 2015090 zo dňa 31.07.2015 na sumu 1.800,- €,\n- Faktúru č. 2015099 zo dňa 14.08.2015 na sumu 539,06 €,\n- Faktúru č. 2015103 zo dňa 31.08.2015 na sumu 1.800,- €,\nv celkovej výške 51.649,62 €, ktoré obžalovaný uhrádzal z účtu spoločnosti D. W., s.r.o. číslo\nXXXXXXXXXX/XXXX na účet spoločnosti S., s.r.o. číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pričom ako dôvody\nfakturácie boli uvedené služby v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 01.07.2014, avšak fakturované služby\nneboli spoločnosti D. W., s.r.o. poskytované, taktiež tieto deklarované služby si vykonávala spoločnosť\nD. W., s.r.o. sama a teda nebol dôvod na uzatvorenie Mandátnej zmluvy o sprostredkovaní obchodných\nslužieb a odoberanie deklarovaných služieb,\n• z účtu spoločnosti D. W., s.r.o. číslo XXXXXXXXXX/XXXX uhradil na účet spoločnosti Q. S. D., s.r.o., v\ntom čase so sídlom v E., X. XX, IČO: XX XXX XXX finančné prostriedky na základe faktúr vystavených\nspoločnosťou Q. S. D., s.r.o., a to číslo XXXXXXX s dátumom vystavenia 01.09.2015 na sumu 870,- €\nza lektorské služby, ktorú uhradil dňa 21.09.2015 a číslo XXXXXXX s dátumom vystavenia 17.09.2015\nna sumu 1.893,50 € za poradenské služby a 6 hodín koučingu, ktorú uhradil dňa 25.09.2015, pričom\ndeklarované služby na vystavených faktúrach dodané neboli,\nčím spôsobil spoločnosti D., S.A., so sídlom B. XXX, D., G. republika, na ktorú prešiel nárok na náhradu\nškody, škodu v celkovej výške 54.413,12 €,\noslobodený, pretože skutok nie je trestným činom.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť D., S.A., so sídlom B. XXX, D., G.\nrepublika, s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.\nProti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal prokurátor odvolanie nesúhlasiac s\noslobodzujúcim výrokom.\nPísomné dôvody odvolania prokurátor súdu doručil dňa 06.11.2025, pričom primárne vytkol, že\nodôvodnenie rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 Trestného poriadku a súd dokazovanie\nnevyhodnotil a teda nie sú známe právne úvahy, akými sa pri rozhodovaní spravoval.\nNestotožnil sa s úvahou súdu, že zo strany spoločnosti S. s.r.o. skutočne dochádzalo k plneniu služieb\npre spoločnosť D. W. s.r.o. ani s konštatovaním súdu, že sa jedná o pracovnoprávny vzťah medzi\nzamestnancom a spoločnosťou.\nPodľa prokurátora je nepochybné, že v danej veci boli vystavené faktúry (aj v skutkovej vete obžaloby\nrozvedené), ale samotná existencia daných faktúr žiadnym spôsobom nepreukazuje, že k deklarovaným\nslužbám, ktoré boli fakturované, aj v skutočnosti došlo. V nadväznosti na uvedené dal do pozornosti\nvýpoveď svedka F. Q., podľa ktorého disponovali riadne vystavenými faktúrami a prebehli aj platby.\nTento svedok sa mal dotazovať obžalovaného na uvedené a tento mu mal oznámiť, že sa jednalo o\nakúsi odmenu pre neho (obžalovaného), ktorú si vlastne touto formou vybral a tiež dáva do pozornosti,\nže keď obžalovaný zo spoločnosti D. W. s.r.o. odišiel, už žiadne faktúry z firmy S. s.r.o. neprišli „a projekt\nzjavne nepokračoval“.\n\nPodľa odvolateľa na podklade výpovede tohto svedka potom obžalovaný konal v rozpore so svojimi\npovinnosťami.\nV nadväznosti poukázal aj na výpoveď svedka P. C. s tým, že odvolateľ zdôrazňuje, že menovaný svedok\nby určite o projekte (služby S. s.r.o pre D. W. s.r.o.) vedel a tiež dal do pozornosti výpoveď svedka C.\nN., podľa ktorého obžalovaný „vyberal peniaze ich spoločnosti cestou spoločnosti S. s.r.o.“, ktorej platil\nfaktúry.\nNesúhlasí ani s úvahou súdu prvého stupňa o nenaplnení subjektívnej stránky, pretože podľa prokurátora\nsa jednalo o úmyselné konanie, pričom poukázal na znenie ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka.\nTiež vytkol nesprávnosť rozsudku v tom, že súd obžalovaného C.. R. X. oslobodil z dôvodu § 285 písm.\nb/ Trestného poriadku a potom nerozumie prečo súd dával do pozornosti, že prichádzajú do úvahy dve\nalebo viaceré verzie skutkového deja a teda uplatnil zásadu in dubio pro reo, čo nekorešponduje s\nrozhodnutím súdu, že skutok nie je trestným činom.\nZáverom zdôraznil, že sa jedná o zločin a to vzhľadom na výšku škody (54 413,12 €) a teda jedná sa o\nzávažnú protiprávnu činnosť a potom neprichádza do úvahy zásada ultima ratio.\nS poukazom na rozvedené má za to, že vina obžalovanému bola riadne preukázaná a preto navrhol\naby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prejednal a rozhodol.\nK dôvodom odvolania poskytol vyjadrenie obžalovaný C.. R. X. prostredníctvom obhajcu písomným\npodaním doručeným súdu dňa 26.11.2025 a primárne skonštatoval, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky\nzákonom stanovené náležitosti, pričom vyhodnotenie výpovedí svedkov F. Q., P. C., C. N. a I.. M. D.\nsúdom prvého stupňa, je správne.\nVýpovede vyššie uvedených svedkov rozhodne nie sú dôkazmi usvedčujúcimi obžalovaného z\nprotiprávneho konania. Navyše výpovede týchto svedkov sú vyvrátené inými dôkazmi (výpoveďami W..\nK. Y., S. E. a C.. P. J.) ako aj listinnými dôkazmi vrátane listinných dôkazov zadovážených z Daňového\núradu Bratislava zo dňa 23.10.2024. Obžalovaný zastáva názor, že „Ak by išlo o fiktívne faktúry ako tvrdili\nsvedkovia F. Q., P. C., C. N. tak by spoločnosť D. W. s.r.io. ihneď po údajnom zistení takejto skutočnosti\nmusela podať opravné daňové priznanie z dani s DPH za obdobie 7/2014 až 12/2014 a to za každý\nmesiac samostatne a za rok 2015 za mesiace 1/2015 až 8/2015 vrátane každý mesiac samostatne“. Po\ntakejto daňovej oprave by bolo možné prisvedčiť pravdivosti tvrdenia svedkov.\nZvlášť dal do pozornosti rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19Cpr/19/2016 a v bode 6.\nvyjadrenia konštatoval: „Súd mal za preukázané vykonaným dokazovaním, ktoré podrobne analyzoval\nv odôvodnení svojho rozsudku tak, že ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a dospel\nk záveru, že obrana obžalovaného C.. R. X., ktorá spočívala v tvrdení, že jednotlivé fakturácie neboli\núčtované fiktívne ale právny vzťah existoval sa potvrdila. Naviac súd mal preukázané, že spoločnosť\nD. W. s.r.o. ani nepodnikla žiadne kroky na vymáhanie platieb na základe údajne fiktívnych faktúr a to\nod spoločnosti S. s.r.o. a od spoločnosti Q. S. D. s.r.o. a to prostriedkami obchodného alebo občiansko\nprávneho procesného práva. D. D. W. s.r.o. už 8.11.2015 podala trestné oznámenie na OO PZ J.\nRača, čo je dôkaz toho, že vznik údajnej škody začala riešiť prostriedkami trestného práva a až neskôr\n8.12.2015 podala na Okresný súd Bratislava III žalobu voči C.. R. X.. V oboch prípadoch sa domáhala\nod C.. R. X. náhrady škody vo výške, ktorá je uvedená v obžalobe. Osobitne správne súd poukázal na\nto, že Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.: 19Cpr/19/2016 zo dňa 20.11.2018 nadobudol\nprávoplatnosť 6.12.2018 a napriek tomu táto spoločnosť pokračovala za účelom získania údajnej škody\nod obžalovaného prostriedkami trestného práva t.j. v trestnom konaní, kde ju aj naďalej uplatňovala.“\nSúhlasí so záverom súdu, že žalovaný skutok nie je trestným činom a rozsudok je presvedčivý a zákonný.\nNa podklade rozvedeného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť s prihliadnutím na skutočnosť, že\nobžaloba neuniesla dôkazné bremeno a nebolo preukázané, že skutok je trestným činom a že ho spáchal\nobžalovaný.\nPreskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 14.01.2026.\n\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa v celom\nrozsahu odôvodnenia odvolania okresnou prokuratúrou, navrhla aby súd zrušil napadnutý rozsudok a\nvec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.\nObhajkyňa obžalovaného považujúc rozsudok za zákonný, vecne správny a spravodlivý, navrhla\nodvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.\nObžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť, pretože sa cíti nevinným.\nPodľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,\nkým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (obdobne aj čl. 40 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd).\nPodľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 každý, kto\nje obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným\nspôsobom.\nPodľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za\nnevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\nPodľa § 2 ods. 1 Trestného zákona\n(1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.\nAk v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť\nčinu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\n(2)\nPodľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024\n(1) Kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú\npovinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy\nopatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.\n(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v\nodseku 1\na) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo\nPodľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je\ntrestným činom.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže\npoškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným\npríslušným orgánom.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nKrajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania prokurátorom, primárne\nskúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného\nporiadku a zistil, že nie sú dané. Na podklade podaného odvolania prokurátorom, postupom podľa § 317\nods. 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti\nktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,\nprihliadnuc na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.\nZ predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že Okresná prokuratúra Bratislava III, dňa 11.10.2019,\npod č.k. 4Pv 288/16/1103-93 podala na obžalovaného C.. R. X. obžalobu pre pokračovací zločin\n\nporušovanie povinnosti pri správe majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona tak,\nako je už vyššie v tomto uznesení uvedené, na skutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu.\nSúd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného C.. R. X., svedkov F. Q., P.\nC., C. N. a I.. M. D., W.. K. Y., J. G., S. E., C.. P. J., prečítaním výpovede svedka I. G. a oboznámením\nlistinných dôkazov a rozhodnutie samosudca odôvodnil zodpovedne a podrobne rozvedenými úvahami\nvychádzajúcimi z vykonaného dokazovania na str. 8 až 12 rozsudku.\nS uvedenými závermi súdu prvého stupňa odvolací súd bez výhrad súhlasí a tieto si v celom rozsahu\nosvojuje a ich opätovné rozoberanie a hodnotenie by bolo len opakovaním správnych úvah a záverov,\na preto na tieto rezultáty prvostupňového súdu poukazuje a odkazuje a v ďalšom ich len doplní ďalšou\npodpornou argumentáciou.\nKrajský súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v rámci dokazovania boli produkované\ntaké dôkazy, ktoré potvrdzujú obhajobné tvrdenia obžalovaného C.. R. X. a zároveň na strane druhej\nvyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či skutok je vôbec trestným činom.\nVo veci konajúci súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku\nv súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku vykonal všetky\ndostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné\nstíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 ods. 1 písm. a/,\npísm. b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie.\nAj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu\nvýroku ohľadne viny napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na\nďalej uvedené aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného\ndokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 ods. 10 Trestného poriadku.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného\nporiadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré\ndôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,\nako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež (a zvlášť) akými právnymi úvahami sa spravoval, keď\nposudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, s ktorými sa aj odvolací súd\nbez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a v podstate aj úplné,\npoukazuje.\nSúd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v\nsúlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo\naj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých\nokolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci\ntiež, a podľa názoru odvolacieho súdu aj opodstatnene rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel\nvyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného\nporiadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo\n- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech\nobvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním\nďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký\ndôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný\ndokazovať).\nPodľa názoru odvolacieho súdu odvolaním prokurátora je súdu prvého stupňa vytýkané hodnotenie\nvykonaných dôkazov v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení § 2 ods. 12\nTrestného poriadku, neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by jednotlivo\nalebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci jednak nasvedčovali tomu, že k namietaným skutkovým\nzisteniam súd prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického myslenia\na uvažovania, jednak spochybňovali opodstatnenosť použitia jedného zo základných pravidiel\nvyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného\nporiadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo\n- v pochybnostiach v prospech obvineného“.\n\nObžalovanému C.. R. X. je obžalobou kladené za vinu, že ako konateľ obchodnej spoločnosti D. W. s.r.o.\nnevykonával pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou, keď dňa 01.07.2014 v mene uvedenej\nspoločnosti ako mandant uzatvoril so spoločnosťou S. s.r.o. (ako mandatárom) zmluvu o sprostredkovaní\nobchodných služieb s tým, že mandatár mal spracovávať údaje o dlžníkoch pre potreby importovania do\nsystému mandanta, pričom spoločnosť S. s.r.o. ako dodávateľ služieb vystavila faktúry (v počte 28 za\nobdobie od 31.07.2014 do 31.08.2015 - špecifikované v skutku obžaloby) v celkovej výške 51.649,62€,\nktoré obžalovaný uhradil z účtu spoločnosti D. W. s.r.o., i napriek tomu, že fakturované služby dodané\nneboli a ani nebol dôvod na uzatvorenie predmetnej mandátnej zmluvy a tiež sa mu kladie za vinu, že\nz účtu spoločnosti D. W. s.r.o. uhradil spoločnosti Q. S. D. s.r.o. faktúry na sumu 870€ a 1.893,50€,\npričom služby deklarované na vystavených faktúrach neboli dodané a teda uvedeným konaním poškodil\nspoločnosť D. W. s.r.o. v celkovej sume 54.413,12 €.\nSúd prvého stupňa v rozsahu strán 3 až 6 rozsudku rozviedol výpovede jak obžalovaného C.. R. X.\ntak aj vypočutých svedkov: F. Q., P. C., C. N., I.. M. D., W.. K. Y., J. G., S. E., C.. P. J., I.. O. G., resp.\nprečítaných výpovedí z prípravného konania svedka I. G. a tiež na strane 7 odôvodnenia rozsudku\npodrobne rozviedol v konaní pred súdom oboznámené listinné dôkazy vrátane rozhodnutia Okresného\nsúdu Bratislava III sp. zn. 19Cpr/19/2016 zo dňa 20.11.2018, právoplatný dňa 17.01.2019.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi, ktoré prvostupňový súd poskytol (str.\n8 až 12 odôvodnenia rozsudku), považujúc ich za správne a to jak ohľadne úvah k jednotlivým znakom\nžalovaného trestného činu a v zhode s konštatovaním prvostupňového súdu tiež zastáva názor, že v\nkonaní nebola preukázaná existencia porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku obžalovaného\nako konateľa spoločnosti, ktorý správny názor dopĺňa o nasledovné úvahy a závery.\nSkutková podstata trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237\nTrestného zákona (účinného od 06.08.2024) predpokladá, že páchateľom tohto trestného činu môže\nbyť len špeciálny subjekt - osoba, ktorej bola všeobecne záväzným právnym predpisom, právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným spôsobom zverená opatera alebo správa cudzieho majetku.\nObjektom tejto skutkovej podstaty je záujem spoločnosti na ochrane cudzieho majetku, ktorý osoba\nspravuje na základe všeobecne záväzného predpisu, rozhodnutia súdu alebo zmluvy. Základným\nznakom objektívnej stránky je porušenie právnej povinnosti.\nZ hľadiska subjektívnej stránky daného trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom postačí\naj nepriamy úmysel. Úmyselným zavinením musia byť pokryté všetky znaky skutkovej podstaty tohto\ntrestného činu. To znamená, že úmysel sa musí vzťahovať nielen na konanie páchateľa, ale aj na\nspôsobenie následku - škody. Páchateľ teda musí vedieť, že svojím konaním poruší chránený objekt\nskutkovej podstaty trestného činu a musí byť minimálne uzrozumený s tým, že jeho konanie je\nspôsobilé objekt narušiť (nepriamy úmysel) a zároveň páchateľ musí vedieť a byť minimálne uzrozumený\n(nepriamy úmysel) s tým, že jeho konaním bude následok spôsobený - vznikne škoda na cudzom\nmajetku.\nCudzím majetkom sú akékoľvek majetkové hodnoty, ktoré nie sú vo vlastníctve páchateľa.\nOpatrovanie alebo spravovanie cudzieho majetku znamená, že páchateľ koná alebo nekoná tak, aby\nbola zachovaná existencia majetku, jeho hodnota, funkčnosť a pod..\nK odvolacím námietkam prokurátora, okrem správnych úvah prezentovaných súdom prvého stupňa,\nnadriadený súd dodáva: Je nutné uviesť, že prokurátor svoje argumenty o preukázanom protiprávnom\nkonaní obžalovaného Mgr. R. X. stavia najmä na výpovediach svedkov F. Q., P. C., C. N., ale poukazuje\nlen na časť vykonaných dôkazov, avšak súd má povinnosť hodnotiť všetky dostupné a vykonané\ndôkazy individuálne ako aj v ich súhrne, čo aj v danej veci prvostupňový súd zodpovedne vykonal a\ndospel k záveru, že dôkazmi nebolo preukázané konanie tvrdené v obžalobnom návrhu vo vzťahu k\nobžalovanému.\nAk prokurátor zdôrazňuje výpovede vyššie uvedených svedkov, je potrebné zdôrazniť, že opomína\nďalšie vo veci vykonané dôkazy, najmä výpovede nielen obžalovaného C.. R. X., ale najmä svedkov W..\n\nK. Y., I. G. (z prípravného konania), S. E. a C.. P. J. a podporne aj výpovede svedkov W.. G. V., C.. T.\nX. ako aj podstatné listinné dôkazy.\nVýpovede svedkov W.. K. Y., S. E. a Mgr. P. J. súd v odôvodnení rozsudku rozviedol na stranách 5\naž 6 a menovaní svedkovia potvrdili výpoveď obžalovaného. Teda jak v prípravnom konaní tak aj na\nhlavnom pojednávaní potvrdili, že spoločnosť S. s.r.o. skutočne a reálne vykonávala služby, na podklade\nuzatvorenej mandátnej zmluvy, pre firmu D. W. s.r.o., pričom mandátnu zmluvu podpisovala za S. s.r.o.\nC.. P. J. a za D. W. obžalovaný. Zhodne uviedli, že v prospech D. W. s.r.o. spracovávali údaje, ktoré\nim boli doručované na USB kľúči, tieto údaje vkladali do excelovej tabuľky a po spracovaní ich opäť na\nUSB kľúči odovzdali obžalovanému, t.j. spoločnosti D. W. s.r.o..\nUvedení svedkovia v prospech obžalovaného vypovedali nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom\npojednávaní: W.. K. Y. na čl. 1523, S. E. na čl. 1531 a C.. P. J. na čl. 1535 a v prospech obžalovaného\nvyznieva aj z prípravného konania prečítaná výpoveď svedka I. G..\nAk prokurátor preferuje výpovede svedkov F. Q., P. C., C. N., je potrebné v zhode s obžalovaným\nkonštatovať, že tieto výpovede rozhodne nie sú dôkazmi usvedčujúcimi obžalovaného z protiprávneho\nkonania popísaného v obžalobe. Jedná sa len o ničím nepodložené subjektívne názory menovaných\nsvedkov, ktoré nenachádzajú odraz v zadovážených a súdom vykonaných dôkazoch.\nK prokurátorom uvádzaným tvrdeniam, že existencia faktúr nepreukazuje dodanie služieb vo faktúrach\nrozvedených jednak spoločnosťou S. s.r.o. a ani spoločnosťou Q. S. D. s.r.o. pre firmu D. W. s.r.o., je\npotrebné zdôrazniť, čo urobil aj súd prvého stupňa, že dôkazmi nebolo preukázané, že by faktúry boli\nvystavené neoprávnene a teda služby neboli dodané, i keď boli zaplatené.\nOdvolací znovu dáva do pozornosti, že proti týmto tvrdeniam obžaloby stoja výpovede nielen\nobžalovaného a svedkov svedkov W.. K. Y., S. E. a C.. P. J. a tiež výpoveď I. G., ale aj listinné dôkazy\nv podobe vyjadrenia daňového úradu, že nedošlo k úprave daňových priznaní, pretože faktúry boli\nfakturované s DPH a potom spoločnosť D. W. s.r.o. zaplatením faktúry s DPH mala nárok, aby za\njednotlivé mesiace si odpočítala zaplatené DPH z priznanej dane DPH, ktorú spoločnostiam zaplatila.\nTeda v prospech obžalovaného svedčia aj listinné dôkazy, ktoré súd rozviedol v odôvodnení na str. 7\nnapadnutého rozsudku a správne ich vyhodnotil v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi na strane 8\na 9 a na tieto aj obžalovaný poukázal v bodoch 4 a 5 svojho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora.\nMožno súhlasiť s tvrdením že vykonaným dokazovaním nebola obrana obžalovaného vyvrátená. Inak\npovedané v celom konaní nebol prokdukovaný žiaden presvedčivý dôkaz preukazujúci, že faktúry boli\nfiktívne a že služby dohodnuté medzi firmami D. W. s.r.o. a S. s.r.o. a Q. S. D. s.r.o. v prospech spoločnosti\nD. W. s.r.o. neboli vôbec dodané.\nOpak tvrdia nielen obžalovaný a svedkovia W.. K. Y., S. E. a C.. P. J. a I. G., ale podporne aj I.. M. D.,\nktorý síce o spolupráci s S. s.r.o. nič nevedel, ale vypovedal, že „Poliaci chceli aj spracovanie dát“ a\ninformácie spracovával a nahrával do programu „Windikátor“, čo však neznamená, že sa nemohlo jednať\no nahrávanie dát spracovaných práve spoločnosťou S. s.r.o. pre D. W. s.r.o. na podklade uzatvorenej\nmandátnej zmluvy.\nAk prokurátor zdôrazňuje, že zo strany obžalovaného C.. R. X. sa jednalo o úmyselné protiprávne\nkonanie, odvolací súd dodáva: Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom\npostačuje aj nepriamy úmysel. Úmyselné zavinenie obžalovaného musí byť, napriek častej náročnosti\na zložitosti dokazovania, nepochybne preukázané. Úmyselným zavinením musia byť pokryté všetky\nmomenty konania obžalovaného, teda všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, konanie aj\nnásledok, pričom v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR,\nv zmysle ktorej zavinenie sa vzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej\nrealite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa teda vzťahuje na\npodstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré\nsú znakom skutkovej podstaty trestného činu. Ak by sa zavinenie nevzťahovalo na čo i len niektorú z\npožadovaných skutočností, nie je daná subjektívna stránka a preto je vylúčená trestná zodpovednosť\npáchateľa. Nestačí, že páchateľ iba úmyselne konal, ale je potrebné, aby aj úmyselne porušil alebo\n\nohrozil záujem chránený zákonom. Ďalej z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak sa úmysel vzťahuje len\nna niektoré skutočnosti, ktoré tvoria súčasť skutkovej podstaty a na niektoré sa vzťahuje napríklad\nnedbanlivosť, hoci aj vedomá, nemôže ísť o úmyselný trestný čin.\nV preskúmavanej veci sa pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podľa § 237 ods.\n1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona vyžaduje záver o úmysle obžalovaného, zahŕňajúcom porušenie\nkonkrétnej povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok a tiež spôsobenie škody, zodpovedajúci\nskutkovým zisteniam ustálenými v skutkovej vete.\nJe potrebné uviesť, že odvolateľ odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej argumentácie\npoužitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S týmito námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd\nprvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej\nby zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných\nv súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri\nhodnotení dôkazov dôsledne a zodpovedne tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku, teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o nepreukázaní\nzavinenia obžalovaného vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti.\nSkutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v\nnapadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne\nrozviedol dôkazy, ktoré vyviňujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a dostatočným\nspôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne\nzávery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.\nNadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvého stupňa.\nV prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy\ns iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ\nprimárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu\nvlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného\nna hlavnom pojednávaní.\nV naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces však\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96 <http://merit.slv.cz/I.US8/96>,\nIII. ÚS 197/02 <http://merit.slv.cz/III.US197/02>, III. ÚS 284/08 <http://merit.slv.cz/III.US284/08>). Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,\nže skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III. ÚS 877/2016 z\n13.12.2016).\nTeda právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.\nSúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných\ndôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.\nV tejto časti odvolací súd uzatvára, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného\nMgr. R. X., nezistil pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo\nvýroku o oslobodení z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.\n\nOdvolací súd teda s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov\nmusí v súlade so závermi prvostupňového súdu jednoznačne konštatovať, že dôkazy vykonané\nv prejednávanej veci v súlade s Trestným poriadkom na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez\ndôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe, a to z toho pohľadu, že\nžalovaný skutok je trestným činom. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vykonané dôkazy na\nhlavnom pojednávaní vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ustanovenou v § 2\nods. 12 Trestného poriadku, a nie jednostranne ako je uvedené v odvolaní, pričom prvostupňový súd\ndospel po vykonanom dokazovaní ohľadom podanej obžaloby k správnemu záveru.\nVšeobecne odvolací súd dodáva: Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa\nzásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom\nviny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie\nje možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť\ntú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na\nrozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio\npre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).\nPre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine\npravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne\npochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade existencie\npochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech\nobžalovaného (in dubio pre reo). Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné\npochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba\nrozhodnúť v prospech obžalovaného.\nVzhľadom k dôkazom vykonaným v konaní pred súdom s prihliadnutím na zásadu uvedenú v ustanovení\n§ 2 ods. 19 Trestného poriadku je odvolací súd presvedčený o správnosti rozhodnutia prvostupňového\nsúdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a závery prezentované v rozhodnutí si osvojuje.\nV odseku 4 ustanovenia § 2 Trestného poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada\nvychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a č. 6 ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam\nako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu\ndokazovať.\nTeda zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré\nnemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.\nTeda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.\nS poukazom na vyššie rozvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "46T/107/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9811b05e-f7a5-4d8e-8c81-e23b7e24eda3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 877/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 877/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "3104b071-8b18-4f9b-b2a6-724955a098a5:99010c38-bb72-4aaf-9d3c-afefab8d2934", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cpr/19/2016", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 19Cpr/19/2016 z 20. 11. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3104b071-8b18-4f9b-b2a6-724955a098a5:99010c38-bb72-4aaf-9d3c-afefab8d2934"}], "citovane_v": []}